—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2020 s názvom Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo: Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu (COM(2020)0098),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do nášho života (COM(2020)0380),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (COM(2020)0381),

—

so zreteľom na správu Komisie z 23. marca 2020 o vykonávaní oznámenia Komisie o silnejšom a obnovenom strategickom partnerstve s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (COM(2020)0104),

—

so zreteľom na článok 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (1) (európska smernica o environmentálnej zodpovednosti),

—

so zreteľom na smernicu Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (2),

—

so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (5),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (6) (nariadenie o kontrole),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (7),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike (8),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde (9) (ENRF),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie (10) (smernica o námornom priestorovom plánovaní),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/720 z 29. apríla 2015, ktorou sa mení smernica 94/62/ES, pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek (11),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/850 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov (12),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade (13),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/852 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (14),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/883 zo 17. apríla 2019 o prístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu z lodí (15),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (16),

—

so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú vypracovala Organizácia spojených národov, a na jej ciele udržateľného rozvoja, a najmä na cieľ udržateľného rozvoja č. 14: zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje na účely udržateľného rozvoja,

—

so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z roku 2005 s názvom Marine Litter – An analytical overview (Morský odpad – analytický prehľad),

—

so zreteľom na Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL) prijatý v roku 1973 Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) vrátane jeho prílohy V, ktorá nadobudla platnosť 31. decembra 1988,

—

so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z októbra 2020 s názvom Stav prírody v EÚ – výsledky podávania správ podľa smerníc o prírode 2013 – 2018,

—

so zreteľom na výsledky projektu Boj proti morskému odpadu v oblasti Atlantického oceánu (CleanAtlantic) financovaného z programu EÚ Interreg pre oblasť Atlantického oceánu,

—

so zreteľom na dobrovoľné usmernenia Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo týkajúce sa označovania rybárskeho výstroja, ktoré Výbor pre rybárstvo prijal v júli 2018,

—

so zreteľom na akčný plán IMO na riešenie morského plastového odpadu z lodí,

—

so zreteľom na závery Rady z 19. novembra 2019 o oceánoch a moriach, v ktorých sa rieši formulovanie medzinárodnej dohody o znečistení plastmi,

—

so zreteľom na dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (Barcelonský dohovor), Dohovor o ochrane Čierneho mora pred znečisťovaním (Bukureštský dohovor), Dohovor o ochrane morského prostredia oblasti Baltského mora (Helsinský dohovor) a Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku (dohovor OSPAR),

—

so zreteľom na regionálny plán nakladania s morským odpadom v Stredozemnom mori,

—

so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC), Kjótsky protokol k tomuto dohovoru a na Parížsku dohodu,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite (DBD),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS), ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo 16. novembra 1973,

—

so zreteľom na svetovú hodnotiacu správu o biodiverzite a ekosystémových službách z 31. mája 2019, ktorú zverejnila Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES),

—

so zreteľom na ministerské vyhlásenie ministrov životného prostredia, námorného hospodárstva, poľnohospodárstva a rybárstva pobaltských členských štátov a komisára pre životné prostredie, oceány a rybárstvo z 28. septembra 2020,

—

so zreteľom na správu s názvom Mission Starfish 2030: Restore our Ocean and Waters (Misia Starfish 2030: obnova nášho oceánu a vôd), ktorú 22. septembra 2020 uverejnila Rada pre misie Komisie pre zdravé oceány, moria a pobrežné a vnútrozemské vody,

—

so zreteľom na osobitnú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) s názvom Globálne otepľovanie o 1,5 oC, jeho piatu hodnotiacu správu (AR5) a súhrnnú správu, jeho osobitnú správu o zmene klímy a pôde a na jeho osobitnú správu o oceánoch a kryosfére v meniacej sa klíme,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o predchádzaní znečisťovaniu morí odpadmi a inými látkami z roku 1972,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o uplatňovaní smernice o environmentálnej zodpovednosti (17),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2018 o európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve (18),

—

so zreteľom na svoju pozíciu zo 4. apríla 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom námornom a rybárskom fonde a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 (19),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia (20),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode (21),

—

so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A9-0030/2021),

A.

keďže morský odpad viditeľný na plážach, pozdĺž pobrežia, v pobrežných oblastiach a na hladine otvorených vodných útvarov v skutočnosti predstavuje iba časť fenoménu oveľa rozsiahlejšieho znečistenia vodného stĺpca a morského dna; keďže tento odpad pochádza v najväčšej miere z činností na pevnine (80 %), ale aj z činností na mori, kde došlo k výraznému nárastu prepravy veľkými nerybárskymi plavidlami;

B.

keďže morský odpad znamená všetok odpad, ktorý sa úmyselne alebo neúmyselne dostal do morského prostredia a ktorý je identifikovaný podľa veľkosti (nano-, mikro- a megaodpad) a povahy (kontajnery, objemný odpad ležiaci na morskom dne, plasty, rybársky výstroj, vraky napoly potopených plavidiel, nebezpečný odpad, ako sú výbušniny a iný vojnový odpad, textilné vlákna, mikroplasty atď.);

C.

keďže 70 % morského odpadu, ktorý sa dostáva do mora, končí na morskom dne a kumulatívna hmotnosť odpadu plávajúceho na povrchu tvorí len 1 % plastov v oceáne; keďže najnovší vedecký výskum ukazuje, že úroveň znečistenia oceánov plastmi sa vo veľkej miere podceňuje a keďže stále existujú veľké medzery v oceánografických poznatkoch; keďže výskum šírenia morského odpadu v oceáne je nevyhnutný na lepšie pochopenie rozsahu znečistenia morí;

D.

keďže svetové oceány sú celistvým vodným útvarom, ktorého dobrý environmentálny stav je nevyhnutný na zabezpečenie jeho odolnosti a nepretržitého poskytovania ekosystémových služieb, ako je absorpcia CO2 a výroba kyslíka, a akákoľvek zmena morských a pobrežných ekosystémov by mohla oslabiť jeho úlohu regulátora klímy; keďže morský odpad predstavuje hrozbu pre budúcnosť odvetvia rybárstva vo všeobecnosti, keďže len čisté, zdravé, produktívne a biologicky rozmanité pobrežné a morské prostredie dokáže uspokojiť dlhodobé potreby ľudí vo všeobecnosti a rybárov, zberačov mäkkýšov a kôrovcov a najmä rybárskych komunít;

E.

keďže morský odpad je globálnou výzvou, pretože nepozná hranice a prepravuje sa prúdom a vetrom na veľké vzdialenosti po celom svete, pričom postihuje oblasti a odvetvia, ktoré sú vzdialené od miesta jeho pôvodu a ktoré nie sú zodpovedné za jeho produkciu; keďže veľké množstvá odpadu sa stále vyhadzujú priamo do mora na celom svete; keďže je potrebné zaujať holistický prístup k znečisťovaniu morí podporou opatrení na všetkých úrovniach, od miestnej až po medzinárodnú úroveň;

F.

keďže znečisťovanie oceánov a morí plastovým morským odpadom, a najmä mikroplastmi, je znásobené meteorologickými javmi, ktoré umožňujú šírenie mikroplastov cez vzduch, dážď a sneh a ktoré vedú k znečisteniu životného prostredia, ktoré sa považuje za panenské, ako sú vysoké pohoria alebo Antarktída, a dokonca aj za polárnym kruhom;

G.

keďže do Stredozemného mora sa každý deň dostáva 730 ton odpadu; keďže podľa správy Svetového fondu pre prírodu (WWF) z júna 2019 každý rok sa 11 200 ton plastov, ktoré sa vyhadzujú do životného prostredia, dostáva do Stredozemného mora; keďže do Stredozemného mora sa každoročne vyhadzuje ekvivalent 66 000 kamiónov na zber odpadu z plastov; keďže mikroplasty v Stredozemnom mori dosahujú rekordnú úroveň koncentrácie s 1,25 milióna úlomkov na km2; keďže malé častice tvoria približne 90 % všetkých plastov plávajúcich v Stredozemnom mori, čo predstavuje približne 280 miliárd fragmentov plávajúcich mikroplastov; keďže priemerný spotrebiteľ stredomorských mäkkýšov každoročne požije v priemere 11 000 úlomkov plastov; keďže Stredozemné more je preto jedným z najznečistenejších morí na svete;

H.

keďže najlepším spôsobom, ako znížiť množstvo morského plastového odpadu, je znížiť jeho výrobu a zabrániť jeho vzniku a prejsť k recyklácii a opätovnému použitiu materiálov a výrobkov;

I.

keďže morský odpad poskytuje podklad, na ktorom sa môžu rozmnožovať mnohé organizmy a baktérie, čo uľahčuje introdukciu invazívnych druhov, ktoré môžu zmeniť rovnováhu morských ekosystémov, a keďže baktérie z morského odpadu môžu požiť aj morské živočíchy, keď si mýlia odpad s potravou;

J.

keďže morský odpad má negatívne morfologické účinky, najmä na ostrovoch;

K.

keďže morský odpad sa hromadí najmä v okolí malých vzdialených ostrovov a v pobrežných oblastiach; keďže najvzdialenejšie regióny a zámorské krajiny a územia tvoria 80 % európskej morskej biodiverzity; keďže ich hospodárstva sú vo veľkej miere založené na rybolove a cestovnom ruchu;

L.

keďže šírenie morského odpadu na celom svete ovplyvňuje rozvojové tretie krajiny, najmä pobrežné spoločenstvá, ktoré sú závislé od rybolovu a ktoré nemajú nevyhnutne kapacitu alebo prostriedky na účinnú ochranu;

M.

keďže problém odpadu v mori je do veľkej miery dôsledkom nedostatočného nakladania s odpadom na pevnine, napríklad vo vodných tokoch a riekach, nedostatočného nakladania s odpadovými vodami, nezákonných otvorených skládok a skládok nachádzajúcich sa v blízkosti vodných tokov, vyhadzovania odpadu a javov odtekania počas búrok a zrážok a odstraňovania snehu z ciest a chodníkov priamo do mora;

N.

keďže difúzne znečistenie, ako je upravená alebo neupravená odpadová voda, ktorá môže obsahovať chemické látky alebo farmaceutický odpad, alebo voda, ktorá odteká alebo sa vyplavuje z mestského alebo poľnohospodárskeho prostredia, ako napríklad vypúšťanie dusíka a fosforu, ohrozuje morské prostredie eutrofizáciou z dôvodu vysokej koncentrácie živín, ktoré môžu napokon odstrániť kyslík z morského dna, čo vedie k šíreniu „mŕtvych zón“, ktoré sa od roku 1950 desaťnásobne zväčšili, spôsobiť prudké zvýšenie cyanobaktérií, a prispievať k fenoménu zelených a červených rias a vo väčšom rozsahu kontaminovať morské rastliny a voľne žijúce živočíchy;

O.

keďže nedostatočné riadenie sietí odpadových vôd ohrozuje akvakultúrnych chovateľov a chovateľov ustríc, keďže kvalita ich výrobkov môže byť ohrozená prítomnosťou vírusov a baktérií, ako sú norovírusy, čo môže viesť k dočasným zákazom predaja a distribúcie ich výrobkov, ak už nie sú vhodné na konzumáciu;

P.

keďže kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala, ako môže nedostatočné nakladanie s odpadom na pevnine rýchlo viesť k novým vlnám znečistenia morí, najmä v dôsledku používania jednorazových výrobkov, ako sú chirurgické rúška a jednorazové rukavice;

Q.

keďže podstatná časť plastov a mikroplastov v mori pochádza z pozemných zdrojov;

R.

keďže objem plastov v mori má významný vplyv aj na rybolov, ktorý je ešte väčší a nákladnejší, pokiaľ ide o drobný rybolov;

S.

keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je tabakový odpad najrozšírenejším druhom odpadu z celosvetového hľadiska; keďže podľa americkej mimovládnej organizácie Ocean Conservancy sa cigaretové ohorky nachádzajú na vrchole zoznamu 10 položiek, ktoré sa najviac zozbierali počas medzinárodných operácií čistenia pláží; keďže jednému cigaretovému ohorku trvá 12 rokov, kým sa rozloží, a obsahuje takmer 4 000 chemických látok; keďže každým cigaretovým ohorkom, ktorý skončí v oceánoch a riekach, sa znečistí 500 litrov vody;

T.

keďže prítomnosť morského odpadu vážne ohrozuje odolnosť a produktivitu morských ekosystémov, najmä tých najzraniteľnejších, ktoré už teraz čelia mnohým kumulatívnym tlakom, ako sú zmena klímy, znečistenie, nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov (NNN rybolov), nadmerný rybolov a zvyšujúce sa činnosti, ako je námorná doprava a cestovný ruch;

U.

keďže tieto zvýšené tlaky na morské ekosystémy vedú k poklesu biodiverzity a k uduseniu bentických organizmov a predstavujú riziko zvýšeného šírenia chorôb v dôsledku prítomnosti patogénov spôsobených hromadením morského odpadu na morskom dne;

V.

keďže napriek tomu, že EÚ sa čoraz viac zameriava na riešenie problému straty alebo opustenia rybárskeho výstroja na mori, niektoré opustené, stratené alebo inak vyradené rybárske výstroje (ALDFG) sú naďalej aktívne niekoľko mesiacov alebo dokonca rokov, čo dokazuje fenomén tzv. sietí duchov, a bez rozdielu ovplyvňujú všetky morské voľne žijúce živočíchy vrátane populácií rýb; keďže NNN rybolov sa považuje za jeden z hlavných zdrojov tzv. výstroja duchov;

W.

keďže morský odpad predstavuje vážnu hrozbu pre množstvo morských živočíšnych druhov tým, že prináša riziko uškrtenia, zadusenia, požitia, zranenia a kontaminácie, ale aj iných druhov zvierat, ako sú morské vtáky, z ktorých niektoré sú už ohrozené alebo dokonca kriticky ohrozené;

X.

keďže dôsledkami morského odpadu v prvom rade trpia rybári vrátane drobných rybárov a akvakultúrnych chovateľov vzhľadom na to, že morský odpad závažným spôsobom ohrozuje ich činnosť tým, že tento odpad prináša riziko prekážok, zachytenia odpadu v rybárskom výstroji, poškodenia rybárskeho výstroja a straty poškodeného výstroja a zablokovania motorov plavidiel alebo chladiacich systémov, ohrozuje bezpečnosť námorníkov na lodi, núti námorníkov k ďalšej práci na čistení výstroja, a preto spôsobuje značnú hospodársku stratu,

Y.

keďže vplyv morského odpadu na odvetvie rybolovu pociťuje viac maloobjemový rybolov než priemyselný rybolov, keďže menšie plavidlá sú zraniteľnejšie voči poškodeniu vrtúľ, motorov a rybárskeho výstroja spôsobeného odpadom a keďže morský odpad sa viac sústreďuje v plytkých morských vodách, kde sa vykonáva maloobjemový rybolov; keďže morský odpad má vplyv aj na kvalitu úlovkov, ktoré môžu byť kontaminované týmto odpadom a neobchodovateľné, čo spôsobuje ďalšie finančné straty pre rybárske a akvakultúrne podniky;

Z.

keďže odvetvie rybolovu už nejaký čas pôsobilo ako prvá obranná línia proti znečisteniu spôsobenému morským odpadom, hoci je to len malý príspevok k riešeniu tohto problému v celosvetovom meradle, rybári a akvakultúrni chovatelia už nejaký čas zohrávali aktívnu a proaktívnu úlohu pri prispievaní k čistejším moriam;

AA.

keďže podľa výpočtov straty príjmov v dôsledku morského odpadu dosahujú výšku 1 až 5 % príjmov odvetvia rybolovu (22);

AB.

keďže sa recykluje iba 1,5 % (23) rybárskeho výstroja a keďže je naliehavo potrebné poskytovať hospodársku podporu pre zber všetkého rybárskeho výstroja a jeho recykláciu a opravu; keďže toto odvetvie by mohlo ťažiť z nových hospodárskych príležitostí tým, že sa zaviaže k obehovému hospodárstvu založenému na inteligentnom dizajne, výskume a inováciách;

AC.

keďže rybári, ktorí privážajú odpad náhodne vylovený pri rybolove späť na pevninu, a kampane zberu morského odpadu prispievajú k zníženiu problému morského odpadu a sú prínosom pre celé spoločenstvo;

AD.

keďže priame náklady na likvidáciu morského odpadu sú veľmi často pokryté, zatiaľ čo mzdové náklady, náklady vyplývajúce z nedostatku priestoru na lodiach a náklady súvisiace s poškodením rybárskeho výstroja a motorov nie sú pokryté;

AE.

keďže od rybárov a akvakultúrnych chovateľov nemožno očakávať, že budú zbierať morský odpad bez kompenzačného mechanizmu prispôsobeného ich úsiliu; keďže sa odhaduje, že až 80 % rybárov by bolo pripravených zapojiť sa do systémov zberu morského odpadu, ak by sa vytvorili podporné mechanizmy (24);

AF.

keďže rybári a združenia rybárov sa už zaoberajú zberom odpadu a už existujú riešenia na zhodnocovanie morského odpadu, najmä odpadu z rybolovu;

AG.

keďže modré hospodárstvo, ktoré sa podľa očakávaní do roku 2030 zdvojnásobí, predstavuje skutočnú príležitosť pre udržateľný rozvoj námorných a pobrežných činností, najmä prostredníctvom rozvoja infraštruktúry s pozitívnym vplyvom, ako sú umelé útesy a iné inovácie podporujúce účinok útesov a účinok rezervy, čo môže pomôcť obnoviť ekosystémy;

AH.

keďže EÚ sa snaží podporovať integrovaný prístup k námorným činnostiam a keďže morský odpad sa musí riešiť väčším zohľadnením priestorového rozmeru námorných a pobrežných činností a zapojením pobrežných spoločenstiev a rybárov, keďže rybolovná činnosť sa vo veľkej miere uskutočňuje v pobrežných oblastiach, do boja proti morskému odpadu, aby sa zohľadnili osobitné charakteristiky miestnych komunít;

AI.

keďže zhoršovanie morských a pobrežných ekosystémov, a to aj v dôsledku morského odpadu, predstavuje riziko pre všetky hospodárske subjekty v pobrežných oblastiach, a preto ohrozuje udržateľnosť, trvácnosť a atraktívnosť pobrežných komunít;

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

16.

17.

18.

19.

20.

21.

22.

23.

24.

25.

26.

27.

28.

29.

30.

31.

32.

33.

34.

35.

36.

37.

38.

39.

40.

41.

42.

43.

44.

45.

46.

47.

48.

49.

50.

51.

52.

53.

54.

55.

56.

57.

58.

59.