—

so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB614 × T304-40 × GHB119, sú z nej zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (D070621/02,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

—

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 503/2013, ktoré sa týka žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných potravín a krmív v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Komisie (ES) č. 641/2004 a (ES) č. 1981/2006 (2),

—

so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 z 11. januára 2021, ktorým výbor rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko,

—

so zreteľom na článok 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (3),

—

so zreteľom na stanovisko prijaté Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) 21. júna 2018 a uverejnené 25. júla 2018 (4),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“) (5),

—

so zreteľom na článok 112 ods. 2 a ods. 3 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

A.

keďže spoločnosť Bayer CropScience AG (ďalej len „žiadateľ“) predložila 30. septembra 2014 v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 žiadosť o umiestnenie potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB614 × T304-40 × GHB119 (ďalej len „geneticky modifikovaná bavlna“), sú z nej zložené alebo vyrobené, na trh; keďže táto žiadosť sa týkala aj uvedenia takých produktov na trh, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu alebo sú z nej zložené, a to na iné účely ako potraviny a krmivá, s výnimkou pestovania;

B.

keďže EFSA prijal 21. júna 2018 kladné stanovisko, ktoré bolo uverejnené 25. júla 2018;

C.

keďže geneticky modifikovaná bavlna vzniká tromi genetickými modifikáciami bavlny a umožňuje toleranciu voči herbicídom s obsahom glufosinátu a glyfozátu (ďalej len „doplnkové herbicídy“), pričom zároveň vznikajú dva insekticídne proteíny (Bt alebo Cry toxíny): Cry1Ab a Cry2Ae, ktoré sú toxické pre určité larvy radu Lepidoptera, ktoré sa živia bavlnou (6);

D.

keďže ľudská spotreba bavlníkového oleja je v Európe relatívne obmedzená, možno ho napriek tomu nájsť v širokej škále potravinových výrobkov vrátane omáčok, majonéz, jemného pečiva, čokoládových nátierok a čipsov; keďže zvieratá skrmujú bavlnu väčšinou vo forme bavlníkového koláča/šrotu alebo plnotučných bavlníkových semien (7); keďže bavlnu vo forme bavlníkovej múky konzumujú aj ľudia;

E.

keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny či krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti; keďže medzi tieto legitímne faktory by mali patriť záväzky Únie v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Parížskej dohody o zmene klímy a Dohovoru OSN o biologickej diverzite;

F.

keďže vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 503/2013 si vyžaduje posúdenie, či očakávané poľnohospodárske postupy ovplyvňujú výsledok skúmaných parametrov; keďže podľa uvedeného vykonávacieho nariadenia je to obzvlášť dôležité v prípade rastlín odolných voči herbicídom; keďže okrem toho musia jednotlivé lokality vybrané na poľné pokusy zodpovedať rôznym meteorologickým a agronomickým podmienkam, v ktorých sa má plodina pestovať;

G.

keďže poľné pokusy súvisiace s posudzovaním zloženia a agronomickým posudzovaním geneticky modifikovanej bavlny boli vykonané v Spojených štátoch len na ôsmich miestach, ale nie v iných relevantných oblastiach, v ktorých sa pestuje bavlna; keďže informácie o príslušných meteorologických podmienkach, v ktorých sa môžu rastliny pestovať, boli vypracované len na základe údajov z roku 2012;

H.

keďže glufosinát a glyfozát neboli použité vo vysokých dávkach, ktoré sa dajú očakávať v súvislosti so zvyšujúcou sa odolnosťou buriny;

I.

keďže úrad EFSA nepožiadal o ďalšie štúdie, napr. poľné pokusy trvajúce viac ako jednu sezónu a z lokalít v iných regiónoch, v ktorých sa pestuje bavlna; keďže navyše neboli vygenerované žiadne údaje z extrémnejších environmentálnych podmienok, napríklad podmienok spôsobených zmenou klímy, hoci sa preukázalo, že environmentálne faktory môžu mať vplyv na expresiu Bt toxínov (8);

J.

keďže viaceré štúdie preukázali, že geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom si vyžadujú väčšie používanie doplnkových herbicídov, čo je z veľkej časti spôsobené vývojom buriny odolnej voči herbicídom (9); keďže sa preto musí predpokladať, že geneticky modifikovaná bavlna bude vystavená vyšším, ako aj opakovaným dávkam glufosinátu a glyfozátu, a preto môže byť pri jej zbere prítomné väčšie množstvo rezíduí;

K.

keďže naďalej pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže v novembri 2015 dospel úrad EFSA k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a v marci 2017 Európska chemická agentúra došla k záveru, že klasifikácia nie je odôvodnená; keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny – špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny – naopak v roku 2015 zaradila glyfozát medzi látky s pravdepodobným rakovinotvorným účinkom na ľudí;

L.

keďže podľa úradu EFSA chýbajú toxikologické údaje, ktoré by umožnili posúdiť riziko pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o viaceré produkty rozkladu glyfozátu relevantné pre geneticky modifikované plodiny odolné voči glyfozátu (10);

M.

keďže glufosinát je zaradený do kategórie 1B ako toxický pre reprodukciu, a preto sa naň vzťahujú hraničné kritériá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (11); keďže platnosť povolenia glufosinátu na používanie v Únii sa skončila 31. júla 2018 (12); keďže geneticky modifikovaná bavlna je vyrobená tak, aby bola dvojnásobne tolerantná voči glufosinátu, čo umožňuje v súvislosti s rastlinami používať ešte vyššie dávky;

N.

keďže podľa štúdií môžu glyfozát a glufosinát vážne ovplyvniť mikrobióm (13), mala by sa pred prijatím akékoľvek záveru o vplyve na zdravie a bezpečnosť potravín najprv posúdiť dlhodobá toxicita (zmiešaná toxicita) všetkých potravín a krmív obsahujúcich Bt toxíny, spôsobená postrekmi glyfozátom a glufosinátom, na črevá;

O.

keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a produktov ich rozkladu nájdených v geneticky modifikovaných rastlinách nepatrí do pôsobnosti vedeckej skupiny úradu EFSA pre geneticky modifikované organizmy (ďalej len „vedecká skupina úradu EFSA“), a preto sa v rámci postupu povoľovania GMO nevykonáva; keďže tu vzniká problém, pretože v prípade geneticky modifikovaných rastlín môže mať samotná genetická modifikácia vplyv na to, ako geneticky modifikovaná rastlina metabolizuje doplnkové herbicídy, rovnako ako na zloženie, a tým aj toxicitu produktov rozkladu (metabolitov) (14);

P.

keďže pri vypracovaní štúdií bezpečnosti boli použité proteíny Cry1Ab a Cry2Ae produkované baktériami Escherichia coli (E-coli), resp. B. thuringiensis, a nie proteíny produkované samotnou geneticky modifikovanou rastlinou (15), čo znamená, že posúdenie toxických účinkov je založené na predpokladanej rovnocennosti Bt toxínov produkovaných baktériami s Bt toxínmi vyprodukovanými rastlinami; keďže v záujme primeraného zohľadnenia synergických účinkov by však posúdenia nemali vychádzať výlučne z testov s transgénnymi Bt toxínmi vyprodukovanými v mikrobiálnych systémoch;

Q.

keďže navyše toxikologické testy vykonané s proteínmi v izolácii majú nízku výpovednú hodnotu, keďže Bt toxíny v geneticky modifikovaných plodinách, ako je kukurica, bavlna a sójové bôby, sú vo svojej podstate toxickejšie ako izolované Bt toxíny; keďže je to spôsobené tým, že inhibítory proteázy (PI) prítomné v rastlinnom tkanive môžu zvýšiť toxicitu Bt toxínov odďaľovaním ich degradácie; keďže tento jav bol preukázaný vo viacerých vedeckých štúdiách vrátane štúdie uskutočnenej pred 30 rokmi spoločnosťou Monsanto, z ktorých vyplýva, že dokonca aj prítomnosť mimoriadne nízkych hodnôt PI zvýšila toxicitu Bt toxínov až 20-násobne (16);

R.

keďže tieto účinky neboli nikdy zohľadnené v posúdeniach rizík úradu EFSA, aj keď sú relevantné pre všetky Bt rastliny, ktorých dovoz alebo pestovanie v Únii je schválené; keďže nemožno vylúčiť riziká pre ľudí a zvieratá konzumujúce potraviny a krmivá obsahujúce Bt toxíny, ktoré vyplývajú z tejto zvýšenej toxicity ako dôsledok interakcie medzi PI a Bt toxínmi;

S.

keďže z viacerých štúdií vyplýva, že boli pozorované vedľajšie účinky, ktoré môžu mať po expozícii Bt proteínom vplyv na imunitný systém, a že niektoré Bt toxíny môžu mať adjuvantné vlastnosti (17), čo znamená, že môžu zvyšovať alergénnosť iných proteínov, s ktorými prichádzajú do kontaktu;

T.

keďže posudzovanie možnej interakcie rezíduí herbicídov a ich metabolitov s Bt toxínmi je mimo pôsobnosti vedeckej skupiny úradu EFSA pre geneticky modifikované organizmy a v rámci posudzovania rizika sa nevykonáva; keďže tým vzniká problém, pretože je známe, že rezíduá z postrekov glyfozátom a glufosinátom narúšajú mikrobióm, čo môže napríklad posilniť imunitné reakcie v kombinácii s Bt toxínmi (18);

U.

keďže na rozdiel od používania insekticídov, pri ktorých dochádza k expozícii počas postreku a krátky čas po ňom, vedie používanie geneticky modifikovaných Bt plodín k trvalej expozícii cieľových aj necieľových organizmov Bt toxínmi;

V.

keďže predpoklad, že Bt toxíny vykazujú jediný špecifický spôsob cieľového pôsobenia, už viac nemožno považovať za správny a nemožno vylúčiť účinky na necieľové organizmy (19); keďže je zdokumentované mnohoraké postihnutie čoraz väčšieho počtu necieľových organizmov; keďže v nedávnom prehľade sa nachádza 39 recenzovaných publikácií, v ktorých sa uvádzajú závažné nepriaznivé účinky Bt toxínov na veľa necieľových druhov (20);

W.

keďže celý rad necieľových organizmov v Únii by mohol byť vystavený Bt toxínom ako dôsledok vyliatia a tiež kontaktom s odpadom a hnojom v súvislosti s dovozom Bt plodín; keďže v posúdení rizika sa nehodnotili účinky na necieľové organizmy;

X.

keďže v posúdení rizika sa nezohľadnil vývoj rezistencie cieľových škodcov voči Bt toxínom, čo by mohlo viesť k používaniu pesticídov, ktoré sú menej bezpečné pre životné prostredie, alebo k zvýšeným dávkam a počtu aplikácií na geneticky modifikované plodiny v krajine pestovania; keďže Agentúra USA na ochranu životného prostredia plánuje v najbližších troch až piatich rokoch postupne ukončiť používanie viacerých hybridných Bt odrôd kukurice, ako aj niektorých Bt odrôd bavlny vzhľadom na zvyšovanie odolnosti hmyzu voči týmto plodinám (21);

Y.

keďže napriek tvrdeniam, že používanie Bt plodín vedie k poklesu používania insekticídov, z nedávno uverejnenej štúdie v USA (22) vyplýva, že „vo viacerých analýzach vplyvu Bt plodín na používanie pesticídov sa zrejme nezohľadnilo ošetrenie semien, a tak sa zníženie používania insekticídov v súvislosti s Bt plodinami (najmä plošného ošetrovania) mohlo nadhodnotiť“;

Z.

keďže Únia je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o biologickej diverzite, v ktorom sa jasne uvádza, že vyvážajúce aj dovážajúce krajiny nesú medzinárodnú zodpovednosť v oblasti biologickej diverzity;

AA.

keďže členské štáty počas trojmesačného obdobia konzultácií predložili úradu EFSA mnohé kritické pripomienky (23); keďže kritizovali napríklad to, že údaje a analýzy údajov o fenotypovom hodnotení, zložení a toxicite sú nedostatočné, že sa pri vykonávaní analýzy zloženia nezohľadnili rezíduá ani metabolity doplnkových herbicídov a že žiadateľov návrh plánu monitorovania životného prostredia nespĺňa ciele vymedzené v prílohe VII k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES (24) a monitorovacie činnosti nie sú uvedené do súvislosti s príslušnými cieľmi ochrany; keďže príslušný orgán jedného členského štátu zamietol návrh na uvedenie geneticky modifikovanej bavlny na trh, pretože predchádzajúce hodnotenia troch genetických modifikácií nepostačovali na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia;

AB.

keďže v správe osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu z roku 2017 sa konštatuje, že najmä v rozvojových krajinách majú nebezpečné pesticídy katastrofálny vplyv na zdravie (25); keďže podľa cieľa udržateľného rozvoja č. 3.9 sa má do roku 2030 podstatne znížiť počet úmrtí a ochorení spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením a kontamináciou ovzdušia, vody a pôdy (26); keďže povolením dovozu geneticky modifikovanej bavlny by sa zvýšil dopyt po tejto plodine ošetrenej herbicídom, ktorý je toxický pre reprodukciu a ktorého použitie v Únii už nie je povolené, čím by sa zvýšila expozícia pracovníkov v tretích krajinách; keďže riziko zvýšenej expozície pracovníkov hrozí z dôvodu vyšších množstiev používaných herbicídov najmä v prípade geneticky modifikovaných plodín odolných voči herbicídom;

AC.

keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním z 11. januára 2021 rozhodol, že nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že povolenie nepodporila kvalifikovaná väčšina členských štátov; keďže 13 členských štátov (35,52 % obyvateľstva Únie) hlasovalo proti povoleniu a len 10 členských štátov (27,49 % obyvateľstva) hlasovalo za; keďže 4 členské štáty (37 % obyvateľstva) sa zdržali hlasovania;

AD.

keďže Komisia uznáva, že je problematické, že rozhodnutia o povolení GMO aj naďalej prijíma bez kvalifikovanej väčšiny členských štátov v prospech takého rozhodnutia, čo je pri povoľovaní výrobkov celkovo dosť výnimočné, no pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách sa to stalo normou;

AE.

keďže Európsky parlament vo svojom ôsmom volebnom období prijal celkovo 36 uznesení, v ktorých namietal proti tomu, aby sa GMO uvádzali na trh na potravinárske a krmovinárske účely (33 uznesení) a aby sa GMO v Únii pestovali (tri uznesenia); keďže v deviatom volebnom období Európsky parlament prijal už 16 námietok proti uvedeniu GMO na trh; keďže s povolením žiadneho z týchto GMO nesúhlasila kvalifikovaná väčšina členských štátov; keďže členské štáty nepodporujú povoľovanie GMO z rôznych dôvodov, okrem iného z dôvodu nedodržania zásady predbežnej opatrnosti v povoľovacom procese a tiež preto, lebo majú z vedeckého hľadiska obavy týkajúce sa posudzovania rizika;

AF.

keďže Komisia aj naďalej povoľuje GMO, hoci si sama uvedomuje nedostatky z hľadiska demokracie, nízku podporu členských štátov a námietky Európskeho parlamentu;

AG.

keďže nie je potrebná žiadna zmena právnych predpisov, aby Komisia nemala možnosť povoľovať GMO, ak sa v odvolacom výbore nedosiahne kvalifikovaná väčšina členských štátov v prospech povolenia (27);

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

14.

15.

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZHG0JG (SYN-ØØØJG-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0028).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju A2704-12 (ACS-GMØØ5-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0029)).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 × DAS-40278-9 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 89034, 1507, MON 88017, 59122 a DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0030).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu LLCotton25 (ACS-GHØØ1-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0054).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 89788 (MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0055).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a čiastkové kombinácie MON 89034 × NK603 × DAS-40278-9, 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a NK603 × DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2019)0056).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × 1507 × 5307 × GA21 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch, štyroch alebo piatich genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604, 1507, 5307 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2019)0057).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. mája 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0069).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × MIR 162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu kombinujúcu dve alebo tri z transformácií MON 87427, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1111 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0291).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju SYHT0H2 (SYN-ØØØH2-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0292).

—

uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 87460 × MON 89034 × MIR162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 87427, MON 87460, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Prijaté texty, P9_TA(2020)0293);

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87751 × MON 87701 × MON 87708 × MON 89788 sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0365).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × MIR162 × MON 87411 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch alebo troch genetických modifikácií MON 87427, MON 89034, MIR162 a MON 87411, sú z nich zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0366).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MIR604 (SYN-IR6Ø4-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0367).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 88017 (MON-88Ø17-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0368).

—

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 (MON-89Ø34-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2020)0369).