17.11.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 465/82

P9_TA(2021)0045

Vplyv ochorenia COVID-19 na mládež a šport

Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2021 o vplyve pandémie COVID-19 na mladých ľudí a šport (2020/2864(RSP))

(2021/C 465/08)

Európsky parlament,

—

so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a na Protokol (č. 2) k zmluvám o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

—

so zreteľom na článok 14 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2020 o koordinovanom postupe EÚ v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2020 o právach osôb s mentálnym postihnutím a ich rodín počas krízy COVID-19 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2020 o kultúrnej obnove Európy (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2020 o záruke pre mladých ľudí (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2020 o budúcnosti európskeho vzdelávania v kontexte pandémie COVID-19 (5),

—

so zreteľom na otázku Komisii o vplyve pandémie COVID-19 na mladých ľudí a šport (O-000074/2020 – B9-0005/2021),

—

so zreteľom na článok 136 ods. 5 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

A.

keďže podľa Medzinárodného úradu práce (6) prebiehajúca pandémia COVID-19 zasahuje mladých ľudí neprimerane tvrdo a pravdepodobne bude mať závažné negatívne a dlhodobé účinky na ich hospodárske pomery, zdravie a dobré životné podmienky vrátane premeškania príležitostí na vzdelávanie, dobrovoľníctvo a odbornú prípravu v zásadnej fáze ich vývinu;

B.

keďže vplyv pandémie COVID-19 na fungovanie programov EÚ v oblasti mládeže a vzdelávania týkajúcich sa práce s mládežou a dobrovoľníctva mládeže, na vnútroštátne vzdelávacie systémy, na zamestnanosť a príjem a na občianske slobody zhoršuje nerovnosti, o čom svedčia štatistiky OECD, z ktorých vyplýva, že iba približne polovica žiakov škôl má prístup k celému svojmu učebnému plánu alebo k jeho väčšine, a to aj napriek úsiliu krajín poskytnúť riešenia online vzdelávania; keďže táto situácia spôsobuje, že dôsledky digitálnej priepasti sú závažnejšie, a bráni rozvoju nevyhnutných digitálnych zručností, zatiaľ čo prístup k školským učebným plánom nie vždy znamená, že študenti v ťažkostiach sa môžu učiť;

C.

keďže mladí ľudia sú v centre činností motivovaných solidaritou s cieľom reagovať na potreby svojich spoločenstiev vzhľadom na pandémiu COVID-19 od vedenia kampaní na zvyšovanie informovanosti cez prácu v prvej línii v rámci Európskeho zboru solidarity až po iné dobrovoľnícke činnosti;

D.

keďže negatívne vplyvy pandémie sú také ďalekosiahle, že ešte viac prispeli k zmenšovaniu priestoru občianskej spoločnosti v členských štátoch v celej Európe, pričom mnohé organizácie v oblasti práce s mládežou a športu čelia možnosti, že budú musieť ukončiť činnosť, čo by malo negatívny vplyv na zavedené štruktúry európskej a medzinárodnej spolupráce a podstatne by to obmedzilo občiansku angažovanosť;

E.

keďže psychosociálne účinky pandémie COVID-19 ovplyvňujú duševné zdravie mladých ľudí a ich schopnosť socializovať sa v dôsledku okamžitých aj dlhodobých faktorov; keďže nedostatok voľnočasových aktivít a sociálne obmedzenia majú neprimeraný vplyv na deti a mladých ľudí so zdravotným postihnutím;

F.

keďže pandémia COVID-19 má zničujúci vplyv na šport a súvisiace sektory a odvetvia; keďže jej hospodársky vplyv na profesionálny šport je obrovský, pretože príjmy v tejto oblasti prudko klesli vzhľadom na to, že početné podujatia na všetkých úrovniach sa museli zrušiť alebo konať bez divákov;

G.

keďže pretrvávajúci vplyv pandémie na poloprofesionálny šport a šport na miestnej úrovni a rekreáciu je zničujúci, pričom mnohé športové kluby čelia existenčnej hrozbe, pretože sú vo svojej podstate neziskové a pracujú zväčša na dobrovoľnom základe, takže fungujú bez akýchkoľvek finančných rezerv;

H.

keďže obmedzenia spôsobené pandémiou COVID-19 a neexistencia dostatočných príležitostí na pravidelné tréningy a cvičenie v športoch s fyzickým kontaktom majú nepriaznivý vplyv na pokrok a rozvoj športovcov;

I.

keďže šport je dôležitý hospodársky sektor, ktorý zodpovedá 2,12 % celkového HDP a 2,72 % celkovej zamestnanosti v EÚ a predstavuje odhadovaný počet 5,67 milióna pracovných miest;

J.

keďže šport plní dôležité spoločenské funkcie, napríklad tým, že podporuje sociálne začlenenie, integráciu, súdržnosť a hodnoty, ako sú vzájomný rešpekt a vzájomné pochopenie, solidarita, rozmanitosť a rovnosť vrátane rodovej rovnosti; keďže šport a súvisiace dobrovoľné činnosti sú schopné zlepšiť fyzické a duševné zdravie a zamestnateľnosť, predovšetkým pokiaľ ide o mladých ľudí, ako aj prispieť k usmerňovaniu mladých ľudí, aby sa nezúčastňovali na násilí vrátane rodovo motivovaného násilia, na trestnej činnosti a užívaní drog;

Mládež

1.

 obáva sa, že vzhľadom na osobitnú citlivosť trhu práce mladých ľudí na hospodárske cykly a hospodárske krízy zasiahli následky aktuálnej pandémie zamestnanosť mladých ľudí tvrdšie, čím sa zosilnili negatívne trendy v sektore, v ktorom do značnej miery prevládajú nestabilné pracovné miesta na kratší pracovný čas s nízkou mzdou, so slabšou právnou ochranou a slabšími normami sociálneho zabezpečenia;

2.

 zdôrazňuje osobitne závažný vplyv aktuálnej pandémie na mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a poukazuje na potrebu bojovať proti problémom, ktorým čelia mladí ľudia zo zraniteľných skupín; prízvukuje potrebu zohľadniť značné rodové rozdiely vo vzťahu k podielu NEET;

3.

 zdôrazňuje, že najvýraznejšie dotknuté sú pracovne náročné sektory, ktoré sa často vyznačujú nízkou odmenou, ako sú veľkoobchod a maloobchod, ubytovanie, cestovný ruch a stravovacie služby, a zvyčajne sú v nich zamestnaní nízkokvalifikovaní mladí pracovníci a pracujúci študenti; konštatuje, že nezamestnanosť a chudoba mládeže od vypuknutia pandémie stabilne stúpajú; je presvedčený, že nezamestnanosť mládeže bude v krátkodobom horizonte pravdepodobne ďalej stúpať a v dlhodobom horizonte môže zostať nad úrovňami spred pandémie;

4.

 nabáda Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na boj proti katastrofálnym účinkom na zamestnanosť mladých ľudí, a to aj prostredníctvom makroekonomických (fiškálnych a menových) politík, v ktorých sa verejné výdavky zamerajú na poskytovanie dotácií za zamestnanie alebo záruk pre mladých ľudí na podporu prispôsobených mechanizmov udržania a vytvárania pracovných miest, zvyšovania úrovne zručností a získania nových zručností mladých ľudí, ako aj na investície v hospodárskych sektoroch, ktoré majú potenciál prijať mladých uchádzačov o zamestnanie, ponúkaním kvalitných pracovných miest a dôstojných pracovných podmienok a podmienok odmeňovania;

5.

 pripomína úlohu dobrovoľníctva pri rozvoji životných a pracovných zručností mladých ľudí; domnieva sa, že finančne podporené dobrovoľníctvo má potenciál pomôcť nezamestnaným mladým ľuďom zvládnuť hospodársky šok vyvolaný krízou spôsobenou pandémiou COVID-19 a zároveň byť prínosom pre spoločnosť a získavať cenné skúsenosti, ktoré uľahčujú ich prechod do dlhodobého pravidelného zamestnania; domnieva sa, že Európsky zbor solidarity môže mladým Európanom pomôcť rozšíriť si príležitosti za hranice ich miestnej reality; nabáda v tomto smere Komisiu, aby poskytla objasnenie a jednotné usmernenia k vykonávaniu programov v krízových situáciách a odstraňovaniu prekážok účasti spôsobených okrem iného nedostatočnou pružnosťou pri financovaní, zníženými finančnými prostriedkami, väčšími obmedzeniami pri udeľovaní víz dobrovoľníkom z partnerských krajín, ako aj tým, že sa mladým ľuďom nezabezpečí právny status dobrovoľníkov;

6.

 zdôrazňuje kľúčový význam informálneho učenia sa, neformálneho vzdelávania, umenia, športu, dobrovoľníctva a spoločenských aktivít na podporu účasti mládeže a sociálnej súdržnosti ako nástrojov, ktoré môžu mať obrovský vplyv na miestne spoločenstvá a môžu pomôcť pri riešení mnohých spoločenských problémov súčasnosti;

7.

 zdôrazňuje, že vzhľadom na dohodu uzavretú 21. júla 2020 mala byť Európska rada ambicióznejšia, pokiaľ ide o podporu mladých generácií, ktoré sú budúcnosťou Európy, v neposlednom rade začlenením väčšej podpory pre mladých ľudí do plánov obnovy prostredníctvom pridelenia 10 % prostriedkov na vzdelávanie a vyčlenenia príspevku vo výške 20 % na európsku digitálnu stratégiu a dosiahnutie digitálneho jednotného trhu; v tomto kontexte zdôrazňuje, že odvetvové programy, ktoré sa priamo zameriavajú na mládež, ako sú Erasmus+, Európsky zbor solidarity, záruka pre mladých ľudí a záruka pre deti, alebo ktoré majú potenciál podporovať prechod na spravodlivejšiu a sociálne a environmentálne udržateľnejšiu Európu, sa musia mobilizovať tak, aby sa dosiahol ich plný potenciál, keďže existuje riziko, že sa nesplnia ich ambiciózne ciele, čo by bolo trpkým sklamaním pre mladých ľudí a ďalšie generácie;

8.

 zdôrazňuje, že aktuálna pandémia umocnila digitálnu priepasť v EÚ, a poukazuje na naliehavú potrebu podporovať digitálnu gramotnosť pre všetkých a povzbudzovať široké využitie, uznanie a potvrdenie alternatív vrátane možností informálneho učenia sa a neformálneho vzdelávania, ako je online a digitálne vzdelávanie a odborná príprava; vyzýva predovšetkým na dôrazné zameranie na mladé vzdelávajúce sa osoby, ktoré stratili príjmy v oblasti technického a duálneho vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy, a na ich podporu, ako aj na tvorbu a rozsiahle využívanie kvalitných digitálnych nástrojov, učebných a vzdelávacích materiálov a obsahu, s cieľom zabrániť mladým ľuďom, aby predčasne ukončili štúdium, a zabezpečiť bezproblémový a účinný prechod zo školy do zamestnania; zdôrazňuje, že bez ohľadu na špecifický kontext pandémie COVID-19 je dôležité zachovať prezenčné vzdelávanie v záujme zabezpečenia toho, aby sa na nikoho nezabudlo, najmä pokiaľ ide o malé deti, zraniteľné skupiny a mladých ľudí zo zložitých sociálno-ekonomických pomerov bez technologických prostriedkov či zručností;

9.

 nabáda Komisiu a členské štáty, aby zvýšili investície do digitálnych riešení a digitálnej gramotnosti na účel rozvoja praktických zručností, kompetencií a kvalifikácií, aby sprístupnili digitálnu gramotnosť všetkým a aby podporovali vývoj nezávislých, viacjazyčných, inkluzívnych a bezplatných nástrojov online vzdelávania v záujme zlepšenia celkovej úrovne digitálnych zručností a kompetencií v rámci vykonávania akčného plánu digitálneho vzdelávania (na roky 2021 – 2027); zdôrazňuje potrebu rozvíjať kompetencie učiteľov, školiteľov, riaditeľov, rodičov a riadiacich pracovníkov s cieľom zlepšovať poskytovanie online vzdelávania, dištančného vzdelávania a zmiešaného učenia s osobitným zameraním na programy rozvoja zručností;

10.

 obáva sa, že kríza spôsobená pandémiou COVID-19 zvýšila úzkosť a strach mladých ľudí a hrozí, že to bude mať značný vplyv na ich životy a prechod zo školy do zamestnania; vyzýva na široké využívanie prispôsobených služieb v oblasti duševného zdravia, psychosociálnej podpory a športových aktivít, či už ako samostatných, alebo modulárnych opatrení, a na zvýšenú podporu duševnej pohody v inštitúciách odbornej prípravy a vzdelávania s cieľom zabezpečiť, aby pandémia neviedla k dlhodobým psychologickým následkom; zdôrazňuje vplyv pandémie na mladých ľudí so zdravotným postihnutím a mladých ľudí žijúcich vo vidieckych a vzdialených oblastiach a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť potrebám tejto skupiny prispôsobením dostupných podporných opatrení a služieb;

11.

 vyzýva, aby sa v rôznych politikách prijal prístup založený na právach a vychádzajúci zo zásad nediskriminácie a rovnosti s cieľom bojovať proti viacerým formám diskriminácie mladých ľudí počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, a pripomína Komisii a členským štátom potrebu osobitného prístupu k podpore a ochrane zraniteľných skupín, ako sú mladí ľudia so zdravotným postihnutím, mladí ľudia zo znevýhodnených pomerov, ktorým hrozí riziko domáceho násilia, mladí migranti a utečenci, ako aj mladí členovia komunity LGBTIQ+; zdôrazňuje dôležitosť slobodného prístupu ku kvalitným informáciám o pandémii COVID-19 ako celku prispôsobeným potrebám mladých ľudí;

12.

 poukazuje na to, že činnosti športu a práce s mládežou v celej ich rozmanitosti sú v celej Európe osobitne ohrozené, čo vedie k zmenšovaniu priestoru občianskej spoločnosti, a nabáda Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zachovanie štruktúr a zabezpečili rozmanitosť ponuky v oblastiach mládeže a športu; pripomína potrebu úzkeho zapojenia miestnych orgánov, organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do realizácie riešení určených na podporu mladých ľudí a organizácií v oblasti mládeže a športu; zdôrazňuje dôležitosť sociálnej súdržnosti organizácií v oblasti organizovaného športu a mládeže;

Šport

13.

 vyjadruje hlboké obavy v súvislosti s možnou trvalou škodou v športovom sektore, a to nielen z hospodárskeho hľadiska a hľadiska zamestnania, ale aj z hľadiska spoločnosti ako celku;

14.

 zdôrazňuje, že šport a telesné cvičenie sú za okolností vyvolaných pandémiou osobitne dôležité, keďže posilňujú telesnú a duševnú odolnosť; víta skutočnosť, že podľa údajov viedli zákazy vychádzania v prípade niektorých ľudí k častejšiemu a aktívnejšiemu vykonávaniu určitých individuálnych športov; je na druhej strane znepokojený v súvislosti s nedostatkom fyzickej aktivity pozorovaným počas zákazov vychádzania u mnohých mladých ľudí a s dôsledkami, ktoré by to mohlo mať na verejné zdravie;

15.

 zdôrazňuje, že európsky športový model sa musí zachovať a podporovať, keďže solidarita, spravodlivosť a prístup založený na hodnotách budú pre obnovu športového sektora a prežitie športov na miestnej úrovni dôležitejšie ako kedykoľvek predtým;

16.

 pripomína, že šport podporuje a učí hodnoty, ako je vzájomný rešpekt a vzájomné pochopenie, solidarita, rozmanitosť, spravodlivosť, spolupráca a občianska angažovanosť, a podporuje súdržnosť a začlenenie migrantov a utečencov; zdôrazňuje, že šport nepozná hranice a spája ľudí z rôznych sociálno-ekonomických a etnických prostredí; domnieva sa, že predovšetkým šport na miestnej úrovni zohráva podstatnú úlohu pri podpore sociálneho začlenenia ľudí s menším množstvom príležitostí, ľudí patriacich k zraniteľným skupinám a ľudí so zdravotným postihnutím; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby posilňovala začlenenie prostredníctvom športu a aby skúmala nové spôsoby maximalizácie jeho vplyvu a dosahu; vyzýva na poskytnutie zvýšenej podpory rodinám s nízkymi príjmami, aby svojim deťom umožnili zúčastňovať sa na športových a iných voľnočasových aktivitách;

17.

 zdôrazňuje, že ľudia so zdravotným postihnutím čelia pri prístupe k športu v kontexte aktivít na miestnej úrovni, ako aj na profesionálnej úrovni značným finančným a organizačným problémom, čo sa počas pandémie COVID-19 ešte zhoršilo, a preto nabáda Komisiu, aby tento problém osobitne riešila vo svojej pripravovanej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia;

18.

 zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 má ničivé následky na celý športový sektor na všetkých úrovniach, najmä na športové organizácie a kluby, ligy, telocvične a fitnescentrá, športovcov, trénerov, pracovníkov a subjekty podnikajúce v oblasti súvisiacej so športom vrátane organizátorov športových podujatí a športových médií; domnieva sa, že cesta k obnove bude náročná, a zdôrazňuje potrebu cielených podporných opatrení;

19.

 domnieva sa, že všeobecné nástroje obnovy, ktoré EÚ prijala v reakcii na krízu, musia prispieť k podpore športového sektora v krátkodobom horizonte, a nabáda členské štáty, aby zabezpečili, aby športový sektor napriek svojim osobitným vlastnostiam a organizačným štruktúram využíval národné fondy podpory, štrukturálne fondy a národné plány podpory obnovy a odolnosti;

20.

 zdôrazňuje dôležitosť záchranných balíkov zameraných na všetky športy; upozorňuje, že hoci boli najvýznamnejšie divácke športy z finančného hľadiska často zasiahnuté najtvrdšie, nemali by byť jediné, ktoré sú oprávnené na finančnú pomoc, ani by sa pri jej poskytovaní nemali uprednostňovať;

21.

 domnieva sa, že existujúca finančná podpora nemusí byť dostatočná, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky možné spôsoby, ako zabezpečiť dodatočnú cielenú podporu amatérskym aj profesionálnym športom s cieľom zvýšiť životaschopnosť celého sektora;

22.

 vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili obnovu a odolnosť voči kríze športového sektora vo všeobecnosti, a najmä v oblasti športu na miestnej úrovni, prostredníctvom dostupných programov EÚ, na ktoré je tento sektor oprávnený, vrátane programu Erasmus+ a Európskeho zboru solidarity a aby zabezpečili úplný prístup subjektov zo športového sektora k Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, k Európskemu fondu regionálneho rozvoja, ku Kohéznemu fondu, k Európskemu sociálnemu fondu plus a k programu EU4Health; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je kľúčové začlenenie športu do príslušných nariadení a odstránenie všetkých prekážok v postupe uplatňovania na vnútroštátnej úrovni;

23.

 vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila hospodársky a sociálny vplyv pandémie COVID-19 na šport vo všetkých členských štátoch a na základe výsledkov tohto posúdenia vytvorila európsky prístup k zvládaniu problémov a zmierňovaniu možných dôsledkov;

24.

 vyzýva na štruktúrovanú a systematickú výmenu najlepších postupov v oblasti riešenia účinkov krízy na šport medzi členskými štátmi, ako aj na systematickú analýzu údajov a informácií o športovaní a vplyve pandémie COVID-19; považuje za užitočné skúmať rozvoj nových spôsobov športovania v situáciách, ktoré si vyžadujú obmedzenie fyzického kontaktu;

25.

 zastáva názor, že na prekonanie problémov, ktoré vznikli v športovom sektore v dôsledku pandémie COVID-19, je naliehavo potrebná rozsiahla medziodvetvová spolupráca; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mala ďalej povzbudzovať spolupráca na všetkých úrovniach vrátane všetkých subjektov, ktoré sú do športovej oblasti zapojení, podnikateľského odvetvia súvisiaceho so športom a iných relevantných zainteresovaných strán;

26.

 konštatuje, že používanie digitálnych riešení, ako sú športové aplikácie, počas krízy vzrástlo; domnieva sa, že ďalšou digitalizáciou športového sektora sa zvýši jeho odolnosť v prípadných budúcich krízach; vyzýva na vývoj digitálnych nástrojov umožňujúcich financovanie športových aktivít počas pandémie;

27.

 vyzýva Komisiu, aby koordinovala všetky opatrenia prijaté na riešenie následkov pandémie COVID-19 na šport v špecializovanom akčnom pláne EÚ;

28.

 nabáda Radu, aby uprednostnila opatrenia a kroky zamerané na pomoc tomuto sektoru pri zvládaní dôsledkov pandémie v krátkodobom a dlhodobom horizonte v pripravovanom pracovnom pláne EÚ pre šport;

29.

 domnieva sa, že pokiaľ sa bude pandémia naďalej vyvíjať, bude potrebné uskutočniť koordinovaný dialóg medzi európskymi a medzinárodnými športovými federáciami a členskými štátmi s cieľom diskutovať o možnostiach bezpečného pokračovania najvýznamnejších medzinárodných športových podujatí a súťaží; nabáda členské štáty a Komisiu, aby sa usilovali o koordinovaný prístup vo vzťahu k počtu návštevníkov na štadiónoch, cestovným obmedzeniam a testovaniu na ochorenie COVID-19 s cieľom umožniť účinné plánovanie a zodpovednú organizáciu celoeurópskych športových súťaží;

30.

 vyzýva na opatrenia na posilnenie predchádzania dopingu počas zákazov vychádzania v rámci pandémie COVID-19 a po nich v záujme podpory zdravia športovcov a fair play v európskom športe;

31.

 domnieva sa, že rôzne športy boli dotknuté v rôznej miere a že v rámci určitých športov utrpeli menšie kluby, nižšie súťaže a činnosti na miestnej úrovni, a to najmä v dôsledku hospodárskej závislosti od malých sponzorov alebo príspevkov športovcov; zdôrazňuje, že amatérsky šport je základom pre šport na profesionálnej úrovni, keďže malé športové kluby na miestnej úrovni významne prispievajú k rozvoju mladých športovcov a väčšinou pracujú na dobrovoľnom základe; poukazuje na dôležitosť solidarity v európskej športovej komunite medzi rôznymi športmi a v ich rámci a vyzýva na zvýšenú podporu menšinových športov a športov na miestnej úrovni vzhľadom na hospodárske ťažkosti, ktoré majú pri zachovaní svojich činností;

32.

 poukazuje na skutočnosť, že obmedzenia spôsobené pandémiou COVID-19 a neexistencia dostatočných príležitostí na pravidelné tréningy a cvičenie v športoch, ktoré si vyžadujú fyzický kontakt, majú nepriaznivý vplyv na pokrok a rozvoj športovcov; domnieva sa, že organizátori podujatí, tréneri a samotní športovci by mali byť informovaní o možných dôsledkoch dlhej absencie intenzívneho tréningu; žiada o spoluprácu medzi športovými inštitúciami a organizáciami pri podpore projektov a koncepcií, ktoré sa zameriavajú na opätovné získanie stratených schopností;

33.

 domnieva sa, že arény a štadióny sú centrom spoločenskej štruktúry športu a kultúrnych ekosystémov v našich spoločnostiach; uznáva, že umožnenie opätovného otvorenia miest konania podujatí je podstatné pre zdravie a dobré životné podmienky našich občanov a na hospodársku obnovu teraz aj v budúcnosti;

o

o o

34.

 poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0054.

(2)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0183.

(3)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0239.

(4)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0267.

(5)  Prijaté texty, P9_TA(2020)0282.

(6)  Globálna správa, Youth & COVID-19: Impacts on jobs, education, rights and mental well-being (Mládež a pandémia COVID-19: vplyv na pracovné miesta, vzdelanie, práva a duševnú pohodu), 11. augusta 2020.