Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Opatrenia EÚ na obdobie po pandémii COVID-19: lepšie zotavenie prostredníctvom športu

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 290/02)

Spravodajca:

Pietro Vittorio BARBIERI

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	23. 3. 2021
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	7. 3. 2022
Prijaté v pléne	24. 3. 2022
Plenárne zasadnutie č.	568
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	148/0/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Po dlhom období pandémie, ktorá mala závažný vplyv na celý sektor športu, a najmä na miestne športové združenia, čo viedlo k zatvoreniu mnohých zariadení, je potrebný strategický prístup s cieľom obnoviť a zhodnotiť úlohu športu a pohybovej aktivity pri budovaní odolnejšej a udržateľnejšej spoločnosti. Takáto voľba sa musí začleniť do širšieho procesu hospodárskej a sociálnej obnovy, pričom by sa mali zároveň stanoviť ciele na posilnenie schopnosti sektora športu reagovať na krízy, ktorým čelíme čoraz častejšie.

1.2.

Šport a pohybová aktivita sa musia začleniť do stratégií hospodárskeho a sociálneho rozvoja a vytvoriť širšie medziodvetvové prepojenia najmä s oblasťami verejného zdravia, vzdelávania a sociálneho začlenenia. Šport je prostriedkom sociálnej, hospodárskej a environmentálnej udržateľnosti, ktorý podporuje obnovu a vytvára nové pracovné a podnikateľské príležitosti založené na športe. Takisto bude dôležité podporovať sociálny dialóg na tému telesnej a duševnej pohody a pohybovej aktivity na pracovisku a zapojiť do neho sociálnych partnerov. Z tohto dôvodu EHSV požaduje vypracovanie štúdií, ktoré by preukázali súvislosť medzi športovaním a všeobecnou telesnou a duševnou pohodou obyvateľstva.

1.3.

V rámci školy a v rôznych štádiách vzdelávania je nutné, aby sme dievčatá a chlapcov vzdelávali o všetkých aspektoch, ktoré sa týkajú porozumenia vlastnému telu, a to podobne, ako keď ich učíme riešiť úlohu, získavať vedomosti a rozvíjať sa. Rozvoj telesnej výchovy založenej na hre, zábave a multidisciplinarite znamená vytvoriť jedinečný nástroj, ktorý prináša výsledky a podporuje vnútorný pokoj, spolužitie a predovšetkým úspechy v škole a zdravý životný štýl. To znamená uznať hodnotu športu a pohybovej aktivity na rovnakom základe s inými predmetmi, najmä v priebehu vzdelávania mladšej generácie s osobitným zameraním na vnútrozemské a územne znevýhodnené oblasti.

1.4.

V Lisabonskej zmluve sa vytyčuje európsky rozmer spoločenskej a hospodárskej hodnoty športu. Po zdravotnej kríze je potrebné, aby sa v európskej politike viac zviditeľnili hodnoty, ktoré predstavujú šport a pohybová aktivita. Zároveň je potrebné zaručiť, aby sa k nim pristupovalo s rovnakou vážnosťou ako k ostatným európskym politikám. Nejde len o politiku súdržnosti, ale aj o skutočný proces emancipácie alebo víziu skutočnej transformácie športu, pri ktorej sa kladie veľký dôraz na vplyv športu na telesnú a duševnú pohodu osôb a ich kvalitu života.

1.5.

Z tohto dôvodu je nevyhnutné:

1.5.1.

zahrnúť do zoznamu ukazovateľov Eurostatu na meranie materiálnej deprivácie aj mieru deprivácie spôsobenej nedostatkom športu, t. j. mieru vylúčenia z užívania verejného statku, ktorým je právo na športovanie;

1.5.2.

sprístupniť sektoru športu všetky zdroje financovania EÚ na obdobie 2021 – 2027, či už v rámci priameho alebo nepriameho riadenia, pričom šport a pohybová aktivita sa považujú za investíciu do individuálneho a kolektívneho blahobytu komunít;

1.5.3.

zvýšiť v rámci programu Erasmus+ podiel celkovej sumy finančných prostriedkov vyčlenených na šport a medzisektorovú spoluprácu vrátane spolupráce v športe. Financovanie by nemalo pochádzať len z kohéznych fondov, ale aj z finančných prostriedkov vyčlenených na rôzne opatrenia v rámci Fondu obnovy, keďže financovanie športu sa výrazne znížilo. Okrem toho by bolo žiaduce väčšie prerozdelenie zdrojov medzi výkonnostný šport na vysokej úrovni a šport podporujúci sociálne začlenenie;

1.5.4.

vypracovať plány na pomoc športu v prípade kríz a núdzových situácií (hospodárskych, sociálnych a zdravotných) vrátane plánov pripravenosti na ne, a to aj prostredníctvom potrebných foriem administratívneho zjednodušenia s cieľom vyrovnať sa s veľkou byrokratickou záťažou, najmä v prípade amatérskych športových klubov. Prioritou je preto podporovať amatérsky šport, keďže zohráva inkluzívnu úlohu vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím alebo ľuďom v zraniteľných situáciách a zabezpečuje dôležitú medzikultúrnu interakciu;

1.5.5.

vytvárať podmienky pre podporu sietí aktívneho občianstva pri realizácii týchto cieľov na miestnej úrovni partnerstvami a navrhovaním verejných politík spoločne s týmito sieťami v snahe aktivovať rôzne formy sociálnej inovácie a využívať pritom skúsenosti so spoločnou správou a obehovou subsidiaritou. Podporovať účasť sociálnych partnerov a organizácií.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

V kontexte pandémie, ktorá nás naďalej stavia pred výzvy, a v situácii, keď bojujeme za ochranu životov a živobytia, nesmieme zabúdať na skutočnosť, že sú pred nami rozhodnutia, ktoré budú určovať budúcnosť sociálno-hospodárskych systémov EÚ a životy európskych občanov.

2.2.

Zdravotná kríza ukázala, že vzhľadom na viacrozmerný charakter problémov, ktorým čelíme, nie je možné dosiahnuť takú úroveň odolnosti, aby sme úplne zabezpečili ochranu sociálno-hospodárskych systémov EÚ. Je potrebné prijať opatrenia v snahe prispôsobiť našu spoločnosť krízam a zmenám podporovaním modelov odolnosti založených na schopnosti predvídať krízy a reagovať na ne vhodnými „nástrojmi“.

2.3.

Pandémia ochorenia COVID-19 zmenila perspektívy v hospodárskej, sociálnej a zdravotnej oblasti na nadchádzajúce roky, čím sa zmenil aj prístup k stratégiám v oblasti rozvoja a súdržnosti. Vzhľadom na problémy, ktoré sa objavili, a skúsenosti získané v dôsledku zdravotnej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 sa musíme rozhodnúť, či budeme pokračovať tak ako doteraz, alebo zmeníme a prispôsobíme paradigmu, ktorá je základom politík v oblasti rozvoja a súdržnosti.

2.4.

Hoci kríza spôsobená ochorením COVID-19 výrazne zasiahla celý svet športu naprieč Európou, musíme vyzdvihnúť, ako si odvetvie športu na miestnej úrovni poradilo s najhoršími problémami a výzvami. V oblasti športu zasiahla kríza mladých ľudí najmä tým, že sa obmedzilo ich „právo“ na šport a pohybovú aktivitu. Účinky zdravotnej krízy pocítil aj celý sektor športových združení a športového priemyslu s dôsledkami, ktoré budú mať vplyv na jeho oživenie dokonca aj v strednodobom horizonte.

3.   Úloha športu v procesoch rozvoja a súdržnosti

3.1.

Šport umožňuje občianskej spoločnosti konštruktívne nasmerovať svoje kapacity, pričom ju obohacuje o pozitívne hodnoty prostredníctvom jedinečného a mnohorozmerného prístupu, ktorý prispieva k telesnej a duševnej pohode, a svojou schopnosťou spájať kultúrne rozmanité komunity zmierňuje sociálne problémy. Šport je hnacou silou sociálnej, hospodárskej a environmentálnej udržateľnosti za podmienok, ktoré sa toto stanovisko usiluje definovať. Šport prispieva k obnove a atraktívnosti regiónov a miest a podporuje obnovu tým, že umožňuje vytvárať nové pracovné a podnikateľské príležitosti založené na športe.

3.2.

Z hľadiska hospodárskeho rozmeru môže šport podporovať vznik nových alebo posilňovanie existujúcich podnikateľských činností prostredníctvom využívania procesov sociálnej a technologickej inovácie. Vďaka športu sa môžu vytvárať nové pracovné príležitosti, a to aj prostredníctvom formálneho a neformálneho vzdelávania pre mladých ľudí. Šport predstavuje nástroj na zlepšovanie a posilňovanie zdravia a zručností pracovníkov, a keďže je založený najmä na ľuďoch, je účinným faktorom vytvárania pracovných miest na miestnej úrovni.

3.3.

Pokiaľ ide o sociálny rozmer, šport sa vyznačuje schopnosťou osloviť širokú škálu sociálnych skupín, preklenúť rozdiely, spájať miestne komunity a tiež zapájať do života komunity zraniteľné a znevýhodnené sociálne skupiny. Okrem toho môžu športové projekty prispievať k sociálnej obnove v znevýhodnených oblastiach, ako sú predmestia či vidiecke a vnútrozemské oblasti európskych regiónov.

3.4.

Z hľadiska environmentálneho rozmeru je šport strategickým nástrojom na dosiahnutie cieľov stanovených v reakcii na výzvy, ktoré predstavuje boj proti zmene klímy. Športovanie je nástrojom na podporu udržateľnej mobility a obnovy životného prostredia v mestských oblastiach v záujme adaptácie na zmenu klímy. Ak sa športová infraštruktúra transformuje na športové zariadenia s takmer nulovou spotrebou energie (1), prispeje k dosahovaniu cieľov environmentálnej udržateľnosti a tiež k organizovaniu podujatí s nízkou uhlíkovou stopou. A napokon športové podujatia sú úžasným prostriedkom, ako šíriť posolstvá na podporu ochrany životného prostredia.

3.5.

I keď sa vo všetkých hlavných nadnárodných stratégiách (Agenda 2030, politika súdržnosti na roky 2021 – 2027, Globálny akčný plán WHO pre podporu pohybovej aktivity na roky 2018 – 2030) šport označuje za jeden z prioritných nástrojov na dosahovanie cieľov v oblasti rozvoja, udržateľnosti a súdržnosti, je poľutovaniahodné, že v mnohých členských štátoch sa tento prístup ešte v plnej miere neuplatňuje, pričom v mnohých prípadoch sa športovým aktivitám a športovaniu prisudzuje iba zábavná a rekreačná funkcia.

3.6.

Kríza spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19 v oblasti športu môže viesť k tomu, že sa športové aktivity obmedzia alebo že ich nebude možné vykonávať. Ak nebudú existovať špecifické a inovatívne opatrenia, ktoré by umožnili účinne sa zaoberať problémami a nachádzať riešenia, bude mať vzájomná závislosť, ktorá charakterizuje sociálny a hospodársky rozmer tohto problému, katastrofálny vplyv a povedie k obmedzeniu určitých činností, ktoré sú nevyhnutné na zaistenie kvality života, pohody a zdravia ľudí. Táto situácia nielenže ohrozuje „prežitie“ mnohých subjektov, združení a podnikov pôsobiacich v oblasti športu, ale spôsobuje aj sociálny problém týkajúci sa kvality života ľudí a ekonomický problém súvisiaci s nedostatkom zdroja príjmov pre tých, ktorí sú od týchto činností finančne závislí. Podobne hospodárske ťažkosti vyvolané krízou povedú k tomu, že mnohí ľudia nebudú môcť hradiť náklady na športové aktivity svojich detí alebo svoje aktivity, čo bude mať negatívny vplyv na fyzickú pohodu a zdravie.

3.7.

V prípade zraniteľných skupín obyvateľstva, ako napríklad osôb so zdravotným postihnutím, riziká spojené s depriváciou v dôsledku nedostatku športu ešte viac zhoršia už aj tak kritické podmienky, ktoré sa v niektorých členských štátoch javia ako systémové obmedzenia. Najmä z hľadiska duševného zdravia pandémia výrazne obmedzila aktívnu účasť používateľov, rodinných príslušníkov, prevádzkovateľov, občanov a športových zväzov, pokiaľ ide o špecializované služby a oddelenia. Osoby trpiace duševnými ťažkosťami sa preto nemohli zúčastňovať na športových aktivitách, ktoré sú prostriedkom nadväzovania a udržiavania solidárnych vzťahov brániacich izolácii a marginalizácii v dôsledku choroby. Kolektívny pocit pohody je vec, ktorá sa týka všetkých, nielen tých, ktorí poskytujú liečbu a ktorým je liečba poskytovaná.

3.8.

Vzhľadom na výrazné obmedzenie sociálnych kontaktov, ktoré hlboko zasiahlo deti a mladých ľudí, bude treba opätovne iniciovať príležitosti na športové a pohybové aktivity, vzdelávanie a odbornú prípravu. Dôraz sa pritom musí klásť na bezpečnosť športových zariadení v záujme ochrany deti a dospievajúcich. Svet športu je oblasťou, v ktorej sa každý deň stretáva veľmi veľký počet detí, mladých ľudí, pedagógov, odborníkov a trénerov. Ide o jedno z najcitlivejších prostredí zo zreteľom na duševný a telesný vývoj účastníkov a vyžaduje si prijatie osobitných politík, ktoré im umožnia využiť všetky možné výhody športových aktivít v chránenom prostredí. Šport pre všetkých by nemal znamenať šport za každú cenu.

3.9.

Pravidelná pohybová aktivita má vplyv aj na aktívne starnutie a môže zohrávať kľúčovú úlohu pri zlepšovaní funkčných schopností a kvality života starších ľudí. Okrem toho sa účinky cvičenia zosilňujú, ak sa starší ľudia súčasne zapoja do sociálnych a výrobných činností. Šport preto zohráva preventívnu úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa z pracovníkov stali zdraví dôchodcovia v dobrej forme.

3.10.

Rozvoj pohybových aktivít pre čo najväčší počet občanov si vyžaduje aj sociálne a spoločenské inovácie, ktoré by mali iniciovať predovšetkým organizovaná občianska spoločnosť a sociálni partneri. Mimoriadny význam má aspekt každodennosti, úvahy o dennom režime pracovníkov, študentov a žiakov, ako aj schopnosť plánovať miesta, kde sa rodičia môžu venovať pohybovej aktivite súčasne s deťmi, ktoré sprevádzajú. Vďaka pandémii sme znovuobjavili telocvične pod holým nebom, čo môže v záujme obnovy priestorov a ich pružného spoločného využívania podporiť inovačné trendy, ako je šport v mestách a na vidieku. Potreba sociálnych inovácií je obrovská a mala by sa podporovať a stimulovať v snahe vyriešiť problém času, ktorý väčšine ľudí chýba na to, aby sa venovali športu a aby sa mu venovali vtedy, keď chcú.

3.11.

Pri rozvoji kolektívnych programov určených pracovníkom a všetkým občanom by sa mal klásť dôraz na úlohu miestnych súkromných zariadení (športových centier), ktoré disponujú prostriedkami na spoluprácu s podnikmi a inými zariadeniami organizácií občianskej spoločnosti (napr. ubytovacími centrami pre osoby so zdravotným postihnutím).

3.12.

V tejto súvislosti má zásadný význam činnosť občianskej spoločnosti a všetkých sociálnych partnerov, ktorí podnecovaním občianskej angažovanosti a iniciovaním sociálneho dialógu môžu: podporovať stratégie v oblasti kvality života na pracovisku, a to aj v rámci kolektívnych zmlúv; navrhovať kampane zamerané na to, aby sa pracovníci zapísali do fitnes centier a/alebo športových klubov; povzbudzovať zamestnancov v oblasti športu v tom, aby chránili svoje záujmy; zaviesť prestávky v práci určené na motorickú aktivitu. Mala by sa zdôrazniť a posilniť úloha zdravotníckych pracovníkov, ako aj učiteľov pracujúcich s malými deťmi pri zvyšovaní informovanosti a propagácii športovania s cieľom vytvoriť novú kultúru, ako aj propagácii nástrojov zamestnávateľov na motiváciu k športovaniu.

3.13.

Pokiaľ ide o rodový rozmer, Európska charta práv žien v športe (2) predstavuje istotne východiskový bod pre ďalšie vzdelávanie o rozdieloch a experimentovanie s novými činnosťami. Zároveň by sa malo pokračovať v dialógu a spolupráci medzi rôznymi aktérmi, najmä v oblasti komunikácie, kde už dlho možno pozorovať užší vzťah medzi ženami a médiami. V žurnalistike by sa mal podporovať úctivý a pozorný jazyk v záujme toho, aby bol šport prostriedkom boja proti všetkým formám násilia, diskriminácie a hospodárskej nerovnosti a aby sa pohybová kultúra stala inkluzívnejšiou a dostupnou všetkým ženám a mužom.

4.   Šport v Agende 2030

4.1.

Šport je univerzálnym jazykom, ktorý spája jednotlivcov, národy a kultúry, pričom hodnoty športu sú hodnotami univerzálnosti a harmónie. Šport je kľúčovým nástrojom, ktorý napomáha opatrenia zamerané na premenu našej spoločnosti na uvedomelejšie „prostredie“ orientované na udržateľnosť. Prispieva k realizácii cieľov Agendy 2030 tým, že potvrdzuje zásady rešpektu, porozumenia, začlenenia a dialógu, a prispieva tak k rozvoju a naplneniu jednotlivcov bez ohľadu na vek, pohlavie, pôvod, presvedčenie a názory.

4.2.

Napriek jasnému prierezovému charakteru športu ako prostriedku na podporu vykonávania zásad uvedených v Agende 2030 je jasné, že pre niektoré zo 17 cieľov Agendy 2030 bude prínos športu väčší ako pre iné.

4.3.

Právomoci EÚ v oblasti športu sú pomerne nové. EÚ ich získala až nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy. EÚ je zodpovedná za rozvoj politík založených na konkrétnych faktoch, ako aj za presadzovanie spolupráce a riadenie iniciatív na podporu pohybovej aktivity a športu v celej Európe. V období 2014 – 2020 bol v rámci programu Erasmus+ (3) prvýkrát vyčlenený osobitný rozpočtový riadok na podporu projektov a sietí v oblasti športu. Opatrenia EÚ na podporu športu sa v období 2021 – 2027 zachovajú a posilnia.

5.   Šport a politika súdržnosti

5.1.

EÚ sa usiluje dosiahnuť ciele väčšej spravodlivosti a otvorenosti pri športových súťažiach a väčšej ochrany morálnej a fyzickej integrity športujúcich osôb s prihliadnutím na špecifickú povahu športu. EÚ pokrýva najmä tri okruhy činnosti v oblasti športu: 1. spoločenskú úlohu športu; 2. jeho hospodársky rozmer; 3. politický a právny rámec pre oblasť športu. Okrem opatrení podporovaných priamo riadenými finančnými nástrojmi presadzuje EÚ v uvedených oblastiach využívanie a komplementárnosť príležitostí, ktoré ponúka politika súdržnosti.

5.2.

Šport a pohybová aktivita preukázali, že dokážu osloviť širokú škálu sociálnych skupín, preklenúť rozdiely, spájať miestne komunity a tiež zapájať vylúčené sociálne skupiny do života komunity. Športové projekty môžu okrem toho prispievať k viacerým politickým cieľom: podporovať inovácie, podieľať sa na obnove miest, podporovať rozvoj vidieka a prispievať k domácim investíciám v európskych regiónoch.

6.   Šport a Globálny akčný plán WHO pre podporu pohybovej aktivity na roky 2018 – 2030

6.1.

V Globálnom akčnom pláne pre podporu pohybovej aktivity na roky 2018 – 2030 (4) sa stanovujú strategické ciele, ktoré sa majú realizovať prostredníctvom politických opatrení v snahe dosiahnuť, aby sa do roku 2030 prevládajúca nedostatočná pohybová aktivita dospelých a dospievajúcich na celom svete zlepšila o 15 %. V pláne sa zdôrazňuje potreba medzisektorového a komplexného prístupu a význam investovania do politík v sociálnej, kultúrnej, hospodárskej, environmentálnej, vzdelávacej oblasti atď. v záujme toho, aby sa podporila pohybová aktivita a prispelo k realizácii mnohých cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030. V stratégiách vykonávania plánu by sa mali zohľadniť všetky faktory, ktoré ovplyvňujú životný štýl, a ich cieľom by malo byť zavádzanie účinných opatrení na podporu zdravia z medzisektorového hľadiska a na základe integrovaného prístupu.

6.2.

Podpora pohybovej aktivity je zložitá otázka vyžadujúca si silné líderstvo a politické opatrenia na strane sektora zdravotníctva, čo je rozhodujúce na národnej úrovni, ale aj dôslednú interakciu s inými sektormi, ako sú vzdelávanie, šport a kultúra, doprava, územné plánovanie a hospodárstvo. V snahe zvýšiť pohybovú aktivitu a odradiť od sedavého správania je nevyhnutné riešiť environmentálne, sociálne a individuálne problémy spojené s nedostatočnou pohybovou aktivitou a zavádzať účinné a udržateľné opatrenia vďaka spolupráci medzi rôznymi sektormi na národnej, regionálnej a miestnej úrovni v súlade s medzisektorovým prístupom umožňujúcim uskutočniť opatrenia zamerané na zmenu nezdravého správania, a to tak pôsobením na individuálny životný štýl, ako aj vytváraním environmentálnych a sociálnych podmienok, ktoré môžu viesť k zmene správania.

7.   Od stratégií k praxi

7.1.

Napriek jasnému prínosu športu a pohybovej aktivity k realizácii cieľov v oblasti rozvoja, udržateľnosti a súdržnosti je stále veľmi ťažké zabezpečiť, aby sa z európskych fondov financovali iniciatívy zamerané na podporu a posilnenie športu a aby boli tieto fondy pre takéto iniciatívy prístupné. Hlavnou príčinou tejto situácie je skutočnosť, že šport sa v nariadeniach tvoriacich základ politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 jasne neuvádza ako investičná oblasť. Ak by sa vo vykonávacích programoch politiky súdržnosti jednoznačne odkazovalo na šport, zabezpečil by sa tým nielen jasný spôsob, ako nasmerovať tieto zdroje financovania do športu, ale zjednodušila by sa tým aj práca riadiacich orgánov fondov pri schvaľovaní projektov, ktoré sa týkajú „športových a pohybových aktivít“.

7.2.

S cieľom zdôrazniť strategickú povahu športu pri vykonávaní stratégií v oblasti rozvoja a súdržnosti sa v prílohe analyzuje vzájomná súvislosť medzi cieľmi Agendy 2030 a cieľmi politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 a predostierajú možné opatrenia, ktoré sa majú realizovať pomocou športu.

---

(1)  Návrh – Odporúčanie Rady týkajúce sa učenia zameraného na environmentálnu udržateľnosť.

(2)  Európska charta práv žien v športe.

(3)  Erasmus+ – výkonnostný rámec.

(4)  Globálny akčný plán pre podporu pohybovej aktivity na roky 2018 – 2030.