Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Opatrenia nad rámec HDP v záujme úspešného oživenia a udržateľného a odolného hospodárstva EÚ

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 152/02)

Spravodajca:

Petru Sorin DANDEA

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25.3.2021
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	23.11.2021
Prijaté v pléne	8.12.2021
Plenárne zasadnutie č.	565
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	209/2/7

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné prejsť od hospodárskeho systému, v ktorom bol rast hlavnou hnacou silou k modelu, v ktorom prevažuje udržateľný rozvoj. Vzhľadom na veľkú zložitosť tejto transformácie a obrovské výzvy, ktoré so sebou prináša, sú návrhy nových ukazovateľov, ktoré sú uvedené v tomto stanovisku, len jedným z príkladov možného prístupu k meracím nástrojom v sociálnej, hospodárskej alebo environmentálnej oblasti.

1.2.

EHSV navrhuje vytvoriť súbor ukazovateľov s cieľom lepšie informovať tvorcov politík, ktorí tak budú môcť presadzovať politiky rozvoja obehového hospodárstva. Napríklad v prípade určitých predmetov dlhodobej spotreby môžu údaje týkajúce sa obsahu materiálov z prírodných zdrojov, ak súvisia s údajmi týkajúcimi sa priemerného trvania ich používania a s potenciálnou mierou zhodnotenia uvedených materiálov, poskytnúť tvorcom politík relevantné informácie o dôvodoch rozhodnutia, že je potrebné investovať do sektora recyklácie.

1.3.

Výbor sa domnieva, že by bolo vhodné vypracovať v skrátenej forme hodnotiacu tabuľku „nad rámec HDP“, ktorá by sa potom mohla začleniť do hodnotiacej tabuľky Európskej zelenej dohody. Na vytvorenie tejto tabuľky by sa mohol použiť model EU Doughnut by 2030 („ekonomika prstenca pre EÚ do roku 2030“), ktorý vyvinul nemecký inštitút ZOE, a ktorý by mohol zohrávať úlohu v procese európskeho riadenia, keďže by pomohol posúdiť dosiahnutý pokrok a určiť opatrenia potrebné na dosiahnuť ciele európskeho semestra. EHSV sa domnieva, že proces európskeho riadenia by mal prijať novú perspektívu zameranú na blahobyt občanov.

1.4.

EHSV sa domnieva, že členské štáty by mali podľa svojich národných špecifík prednostne využívať niektoré z ukazovateľov navrhnutých Organizáciou Spojených národov, a nabáda ich, aby využili návrhy predložené v správach Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj o zlepšovaní spôsobu merania kvality života a prosperity.

1.5.

EHSV sa stotožňuje s názorom, ktorý vyjadrili európski sociálni partneri na samite v Porte, pričom sa domnievajú, že 14 navrhnutých ukazovateľov je vhodných na vytvorenie hodnotiacej tabuľky, ktorou sa doplní HDP a ktorá sa môže použiť pri navrhovaní politík podporujúcich udržateľný model rastu.

1.6.

Investície do spoločenskej súdržnosti, udržateľného rozvoja, ľudského a sociálneho kapitálu a kvality života budú nevyhnutné na vytvorenie príležitostí pre moderné podniky pri stimulovaní zamestnanosti, bohatstva a udržateľného rastu v budúcnosti. EHSV sa preto domnieva, že ukazovatele, ktoré presahujú rámec HDP, by sa mali stať nástrojmi, ktoré umožnia nielen sledovať a merať vývoj politík, ale aj poskytovať informácie o ich rozvoji, zlepšovať komunikáciu a podporovať stanovovanie cieľov.

1.7.

Európska komisia nedávno predložila oznámenie (1) zamerané na nasmerovanie financovania na udržateľné činnosti. EHSV túto iniciatívu Komisie podporuje a považuje za potrebné vypracovať súbor ukazovateľov, ktoré umožnia na jednej strane sledovať proces „ekologizácie“ financovania a na druhej strane určiť stupeň ekologizácie hospodárskych odvetví. Tieto ukazovatele by potom tvorcom politík poskytli lepšie usmernenie pri plánovaní verejných stimulov pre udržateľné činnosti. Môžu byť aj dôležitým nástrojom monitorovania pre vlády členských štátov. Takéto monitorovanie je nevyhnutné, pretože je potrebné sledovať rýchlosť, ktorou orientujeme investície na udržateľné odvetvia. Ak totiž investujeme príliš pomaly, riskujeme, že sa dostupné zdroje vyčerpajú skôr, ako sa objavia alternatívy. Takáto situácia by viedla k prudkému rastu cien, ktorý by sprevádzali dramatické vplyvy na hospodársky systém. Naopak, ak investujeme príliš rýchlo, riskujeme, že mnohé odvetvia pripravíme o investície, a tým spomalíme hospodársku činnosť, ktorá vytvára zdroje potrebné na investovanie.

1.8.

V oblasti boja proti zmene klímy EHSV tiež považuje za potrebné prehodnotiť existujúce ukazovatele, aby bolo možné lepšie monitorovať dosiahnutý pokrok. Niektoré z nich úplne nevystihujú negatívne účinky určitých ekonomických činností na životné prostredie. Podobne by sa mali prispôsobiť aj iné, aby lepšie odrážali ciele Európskej únie.

1.9.

Digitalizácia a ekologizácia hospodárskeho systému si vyžadujú značnú reštrukturalizáciu rôznych odvetví. Aby sa tieto zmeny uskutočnili s čo najnižšími sociálnymi nákladmi, je potrebné zaviesť politiky na ochranu pracovnej sily, aby sa v strednodobom a dlhodobom horizonte zabezpečilo spravodlivé rozdelenie práce medzi ekonomicky aktívne obyvateľstvo. Okrem toho, tak ako navrhli európski sociálni partneri, EHSV považuje za potrebné vypracovať súbor ukazovateľov týkajúcich sa kolektívneho vyjednávania, ktoré chráni pracovníkov vo všeobecnosti, ale môže tiež v rámci programov odbornej prípravy zabezpečovať a podporovať opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie ich mobility, ktorá je potrebná v kontexte výziev vyplývajúcich z transformácie hospodárstva. Podobne je možné dosiahnuť spravodlivé rozdelenie dostupnej pracovnej sily v rámci celého hospodárstva pomocou inteligentných programov na organizáciu pracovného času, ktoré môžu dohodnúť sociálni partneri.

1.10.

Výrazná transformácia hospodárskeho systému bude možná len s účasťou celej spoločnosti. EHSV sa domnieva, že je potrebné vykonať nové prieskumy typu Eurobarometer, aby bolo možné sledovať, ako spoločnosť vníma zmenu hospodárskeho modelu.

1.11.

Členské štáty a Európska komisia by tiež mali podporovať rozvoj iniciatív na lepšie meranie blahobytu a analýzu vplyvu hospodárskych činností na životné prostredie, ako je napríklad iniciatíva vyvinutá nemeckým výskumným inštitútom ZOE, ktorý vyvinul systém ukazovateľov známy ako „ekonomika prstenca“.

2. Úvod

2.1.

Hrubý domáci produkt (HDP) zostáva hlavným makroekonomickým ukazovateľom, ktorý sa celosvetovo používa na kvantifikáciu hospodárskej činnosti. Podľa všeobecne rozšíreného názoru však neodráža ani skutočnú úroveň blahobytu a rozvoja spoločnosti, ani negatívne vplyvy niektorých hospodárskych činností na životné prostredie.

2.2.

Takže zatiaľ čo si tvorcovia koncepcie HDP boli vedomí jeho obmedzení, v 90. rokoch 20. storočia sa dostali do popredia diskusie na tému „Viac ako HDP“. Preto sa javilo ako nevyhnutné mať iné referenčné hodnoty, pomocou ktorých by bolo možné zohľadniť globálne výzvy 21. storočia, ako je zmena klímy, chudoba, vyčerpanie zdrojov, zdravie a kvalita života. Konferencia na vysokej úrovni s názvom „Viac ako HDP“ (2), ktorú v roku 2007 zorganizovala Európska komisia, Európsky parlament, Rímsky klub, OECD a WWF, predstavovala dôležitú etapu pri hľadaní ukazovateľov, ktoré sú vhodnejšie na meranie tohto pokroku a ktoré sa najlepšie hodia na to, aby boli začlenené do rozhodovacieho procesu a do verejnej diskusie. Následne sa v záverečnej správe komisie pre meranie hospodárskej výkonnosti a sociálneho pokroku, ktorej predsedali Joseph E. Stiglitz, Amartya Sen a Jean-Paul Fitoussi (3), poukázalo na ďalšie obmedzenia, ktoré ovplyvňujú HDP, konkrétne pochybnosti, ktoré vyvoláva, pokiaľ ide o spôsob merania produktivity, ako aj skutočnosť, že sa v ňom nezohľadňuje ľudský kapitál.

2.3.

V posledných rokoch sa objavilo niekoľko nových priorít pre európskych tvorcov politík, či už ide napríklad o digitálnu a zelenú transformáciu alebo o rastúci/čoraz väčší dôraz kladený na sociálne hľadiská v širokej škále oblastí činnosti. Okrem toho, hoci pandémia COVID-19 bude mať nepochybne hlboké aj negatívne dôsledky na európske hospodárstvo, je dôležité mať na pamäti, že iné problémy, ako je zmena klímy, rastúce nerovnosti a nízky rast produktivity, predsa len nezmizli. Investície do spoločenskej súdržnosti, udržateľného rozvoja, ľudského a sociálneho kapitálu a kvality života budú nevyhnutné na vytvorenie príležitostí pre moderné podniky pri stimulovaní zamestnanosti, bohatstva a udržateľného rastu v budúcnosti. Preto by sa ukazovatele, ktoré presahujú rámec HDP, mali stať nástrojmi, ktoré umožnia nielen sledovať a merať vývoj politík, ale aj poskytovať informácie o ich rozvoji, zlepšovať komunikáciu a podporovať stanovovanie cieľov.

2.4.

EHSV chce týmto stanoviskom z vlastnej iniciatívy hodnotne prispieť k práci zameranej na určenie toho, ktoré ukazovatele týkajúce sa blahobytu a rozvoja by sa mali považovať za doplnkové k ukazovateľom klasického typu súvisiacim s hospodárstvom. V stanovisku sa tiež zdôrazňujú nesplnené potreby v oblasti údajov a opisuje sa, ako lepšie začleniť tieto ukazovatele do procesu tvorby politiky na európskej a vnútroštátnej úrovni, aby Európska únia mohla vyjsť z aktuálnej krízy silnejšia a bola schopná lepšie odolávať aj budúcim otrasom.

2.5.

Nikdy, nepochybne, nebola potreba vyvinúť ukazovatele umožňujúce vypracovanie a vykonávanie politík zameraných na rozvoj globálneho udržateľného hospodárskeho modelu schopného zabezpečiť blahobyt všetkých obyvateľov planéty naliehavejšia a súčasný hospodársky model založený na neustálom raste, ktorý je považovaný za hlavnú hnaciu silu stability systému, už na planéte s obmedzenými zdrojmi nie je možné udržiavať.

2.6.

Európska komisia v júni zverejnila diskusný dokument (4), v ktorom opätovne potvrdzuje potrebu vypracovať ukazovatele, ktoré doplnia HDP, aby bolo možné lepšie monitorovať transformáciu prebiehajúcu v spoločnosti a hospodárstve vďaka vykonávaniu politík zameraných na podporu Európskej zelenej dohody. V tomto dokumente sa predstavuje aj úsilie, ktoré v posledných rokoch vynaložili niektoré členské štáty na vývoj doplnkových nástrojov na monitorovanie blahobytu a vplyvu hospodárskych činností na životné prostredie.

2.7.

Na globálnej úrovni existuje množstvo iniciatív, ktorých cieľom je vyvinúť ukazovatele, ktoré na jednej strane dávajú tvorcom politík možnosť vypracovať a vykonávať politiky zamerané na podporu udržateľnosti a na druhej strane umožňujú lepšie informovanie o procese transformácie hospodárskeho modelu. Medzi tieto pozoruhodné iniciatívy patrí model „ekonomiky prstenca pre EÚ do roku 2030“ (5), novej koncepcie, ktorý predstavuje politickú syntézu existujúcich hodnotiacich tabuliek a 30 ukazovateľov s cieľom podporiť väčšiu efektívnosť pri tvorbe politiky, ale aj lepšie pochopenie nevyhnutných potrieb spojených s transformáciou hospodárskeho systému širokou verejnosťou.

3. Všeobecné a konkrétne pripomienky

3.1.

Diskusia na tému „Viac ako HDP“ vyvolala významné reakcie inštitúcií, výskumníkov a tvorcov politík. Na úrovni OECD, OSN, Európskej komisie či Eurostatu tak boli predložené návrhy ukazovateľov zameraných na lepšie meranie blahobytu a prosperity na individuálnej, kolektívnej alebo vnútroštátnej úrovni. V roku 2015 OSN prijala ciele udržateľného rozvoja, v rámci ktorých definovala 169 čiastkových cieľov a 200 ukazovateľov. V roku 2018 expertná skupina na vysokej úrovni OECD zverejnila dve správy (6), v ktorých sa odporúča efektívnejšie meranie blahobytu prostredníctvom zlepšenia existujúcich ukazovateľov alebo zavedením nových. EHSV sa domnieva, že členské štáty by mali prednostne využívať niektoré ukazovatele navrhnuté OSN v závislosti od vnútroštátnych špecifík, a nabáda ich, aby využili návrhy uvedené v správach OECD na zlepšenie merania blahobytu a prosperity.

3.2.

Nedávno európski sociálni partneri, konkrétne organizácia BussinessEurope, Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC), SGI Europe a Európska asociácia remesiel, malých a stredných podnikov (UEAPME) podpísali spoločný dokument (7), v ktorom odporúčajú používanie súboru doplnkových ukazovateľov k HDP v sociálnej, hospodárskej a environmentálnej oblasti. EHSV sa stotožňuje s názorom európskych sociálnych partnerov, ktorí sa domnievajú, že 14 navrhnutých ukazovateľov je vhodných na vytvorenie hodnotiacej tabuľky, ktorou sa doplní HDP a ktorá sa môže použiť pri navrhovaní politík podporujúcich udržateľný model rastu.

3.3.

EHSV sa už v roku 2011 začal zúčastňovať na diskusii o otázke „nad rámec HDP“ na európskej úrovni. Vypracoval preto sériu stanovísk (8), v ktorých navrhuje nové ukazovatele na meranie blahobytu a prosperity, a uskutočnil prieskumy zamerané na lepšiu identifikáciu faktorov, ktoré dávajú európskym občanom pocit, že vedú kvalitný a zmysluplný život. EHSV považuje za potrebné vypracovať nové ukazovatele, ktoré nielen merajú hospodársku odolnosť z hľadiska schopnosti prispôsobivosti a transformácie, ale zohľadňujú aj zásadu „na nikoho nezabudnúť“

3.4.

Aby sme si boli istí, že zanecháme budúcim generáciám planétu v stave, ktorý prinajmenšom nebude horší ako ten dnešný, musíme prehodnotiť hospodársky model založený na nekontrolovanom využívaní prírodných zdrojov. Je isté, že obehové hospodárstvo, o ktoré je čoraz väčší záujem, zaručuje racionálnejšie využívanie prírodných zdrojov. EHSV preto navrhuje vytvoriť súbor ukazovateľov zameraných na lepšie informovanie tvorcov politík, ktorí tak budú môcť presadzovať politiky rozvoja tohto odvetvia. Ak sa napríklad pri určitom tovare dlhodobej spotreby uvedie obsah materiálov získaných z prírodných zdrojov s doplnením priemerného obdobia ich používania a potenciálnej miery zhodnotenia uvedených materiálov, tvorcom politík bude možné poskytnúť relevantné informácie o dôvodoch, prečo sa rozhodnúť, že treba investovať do sektora recyklácie.

3.5.

3.6.

EHSV odporúča, aby Komisia a členské štáty stanovili ciele pre každý z týchto ukazovateľov. To by umožnilo využiť koncepciu „vzdialenosti od cieľa“ na lepšie sledovanie a pochopenie pokroku.

3.7.

Európska únia si stanovila ambiciózny cieľ v oblasti zmeny klímy dosiahnuť do roku 2050 neutralitu z hľadiska emisií oxidu uhličitého v atmosfére. Znamená to predovšetkým, že investície sa musia presmerovať do hospodárskych činností, ktoré nemajú vplyv na životné prostredie. Európska komisia nedávno predložila oznámenie (9) zamerané na nasmerovanie financovania na udržateľné činnosti. EHSV túto iniciatívu Komisie podporuje a považuje za potrebné vypracovať súbor ukazovateľov, ktoré umožnia na jednej strane sledovať proces „ekologizácie“ financovania a na druhej strane určiť stupeň ekologizácie hospodárskych odvetví. Tieto ukazovatele by potom tvorcom politík poskytli lepšie usmernenie pri plánovaní verejných stimulov pre udržateľné činnosti. Môžu byť aj dôležitým nástrojom monitorovania pre vlády členských štátov. Takéto monitorovanie je nevyhnutné, pretože je potrebné sledovať rýchlosť, ktorou orientujeme investície na udržateľné odvetvia. Ak totiž investujeme príliš pomaly, riskujeme, že dostupné zdroje sa vyčerpajú skôr, ako sa objavia alternatívy, a takáto situácia by viedla k prudkému nárastu cien, ktorý sprevádzali dramatické vplyvy na hospodársky systém. Naopak, ak to urobíme príliš rýchlo, riskujeme, že mnohé odvetvia pripravíme o investície, a tým spomalíme hospodársku činnosť, ktorá vytvára zdroje potrebné na investovanie.

3.8.

V oblasti boja proti zmene klímy EHSV tiež považuje za potrebné prehodnotiť existujúce ukazovatele, aby bolo možné lepšie monitorovať dosiahnutý pokrok. Príkladom sú emisie skleníkových plynov. Emisie z určitých odvetví, ako je letectvo, nie sú zahrnuté v monitorovaní vypracúvanom Eurostatom. Podobne by sa mali prispôsobiť viaceré ukazovatele, aby lepšie odrážali ciele Európskej únie.

3.9.

Digitalizácia a ekologizácia hospodárskeho systému si vyžadujú značnú reštrukturalizáciu rôznych odvetví, a to z hľadiska ich príspevku k HDP, ako aj k zamestnanosti. Aby sa tieto zmeny uskutočnili s čo najnižšími sociálnymi nákladmi, je potrebné zaviesť politiky na ochranu pracovnej sily, aby sa v strednodobom a dlhodobom horizonte zabezpečilo spravodlivé rozdelenie práce medzi ekonomicky aktívne obyvateľstvo. Okrem toho, tak ako navrhli európski sociálni partneri, EHSV považuje za potrebné vypracovať súbor ukazovateľov týkajúcich sa kolektívneho vyjednávania, ktoré chráni pracovníkov vo všeobecnosti, ale môže tiež v rámci programov odbornej prípravy zabezpečovať a podporovať opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie ich mobility, ktorá je potrebná v kontexte výziev vyplývajúcich z transformácie hospodárstva. Podobne je možné dosiahnuť spravodlivé rozdelenie dostupnej pracovnej sily v rámci celého hospodárstva pomocou inteligentných programov na organizáciu pracovného času, ktoré môžu dohodnúť sociálni partneri.

3.10.

Výrazná transformácia hospodárskeho systému bude možná len s účasťou celej spoločnosti. Preto je nevyhnutné, aby počas celého tohto náročného procesu mali tvorcovia politík k dispozícii okrem štatistických ukazovateľov aj prieskumy a štatistické výskumy, ktoré umožnia sledovať úroveň pochopenia a akceptovania zmien v spoločnosti. EHSV sa domnieva, že na monitorovanie toho, ako spoločnosť vníma zmenu hospodárskeho modelu treba uskutočniť nové prieskumy Eurobarometra. Členské štáty a Európska komisia by tiež mali podporovať rozvoj iniciatív na lepšie meranie blahobytu a analýzu vplyvu hospodárskych činností na životné prostredie, ako je napríklad iniciatíva vyvinutá nemeckým výskumným inštitútom ZOE, ktorý vyvinul systém ukazovateľov známy ako model „ekonomiky prstenca pre EÚ do roku 2030“ (10).

3.11.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné prejsť od hospodárskeho systému, v ktorom bol rast hlavnou hnacou silou k modelu, v ktorom prevažuje udržateľný rozvoj. Vzhľadom na veľkú zložitosť tejto transformácie a obrovské výzvy, ktoré so sebou prináša, sú návrhy nových ukazovateľov, ktoré sú uvedené v tomto stanovisku, samozrejme len jedným z príkladov možného prístupu k meracím nástrojom v sociálnej, hospodárskej alebo environmentálnej oblasti.

V Bruseli 8. decembra 2021

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG

(1) COM (2021) 188 final, Taxonómia EÚ, podávanie správ o udržateľnosti podnikov, preferencie z hľadiska udržateľnosti a fiduciárne povinnosti: nasmerovanie financií k Európskej zelenej dohode (Ú. v. EÚ C 517, 22.12.2021, s. 72).

(2) Zhrnutie z konferencie „Viac ako HDP“ – https://ec.europa.eu/environment/beyond_gdp/proceedings/bgdp_proceedings_summary_notes.pdf (v angličtine).

(3) Správa komisie pre meranie hospodárskej výkonnosti a sociálneho pokroku – https://ec.europa.eu/eurostat/documents/8131721/8131772/Stiglitz-Sen-Fitoussi-Commission-report.pdf.

(4) https://ec.europa.eu/info/publications/economic-policy-making-beyond-gdp-introduction_sk.

(5) https://zoe-institut.de/en/publication/a-compass-towards-2030.

(6) OECD (2018), Beyond GDP: Measuring what counts for economic and social performance (Viac ako HDP: meranie toho, čo je dôležité pre hospodársku a sociálnu výkonnosť), Éditions OCDE, Paris – https://doi.org/10.1787/9789264307292-en.

OECD (2018), For Good Measure: Advancing Research on Well-Being Metrics Beyond GDP (Dobré merania: podpora výskumu opatrení v prospech blahobytu nad rámec HDP), Éditions OCDE, Paris – https://www.oecd-ilibrary.org/economics/for-good-measure_9789264307278-en.

(7) https://est.etuc.org/wp-content/uploads/2021/05/FINAL-BEYOND-GDP-SOCIAL-PARTNERS-EU.pdf.

(8) Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Viac ako HDP – zapojenie občianskej spoločnosti do postupu stanovovania doplnkových ukazovateľov (stanovisko z vlastnej iniciatívy) (Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 14).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Prehlbovanie koordinácie hospodárskej politiky pre stabilitu, rast a pracovné miesta – nástroje silnejšej správy ekonomických záležitostí EÚ COM(2010) 367 final (Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 7).

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Prekročiť rámec HDP – ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja (Ú. v. EÚ C 100, 30.4.2009, s. 53).

(9) COM (2021) 188 final, Taxonómia EÚ, podávanie správ o udržateľnosti podnikov, preferencie z hľadiska udržateľnosti a fiduciárne povinnosti: nasmerovanie financií k Európskej zelenej dohode (Ú. v. EÚ C 517, 22.12.2021, s. 72).

(10) Správa inštitútu ZOE: A Compass towards 2030 (https://zoe-institut.de/en/publication/a-compass-towards-2030/)