1.

je nevyhnutné vyčleniť dostatočné zdroje na politiky rozvoja vidieka a zabezpečiť komunikačné technológie, dopravnú infraštruktúru (najmä verejnú dopravu, ktorá je absolútne nevyhnutná pre každodenný život a zamestnanosť) a kvalitné a účinné systémy vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, ktoré musia byť plne zosúladené s príslušnými mestskými službami (rovnosť v oblasti zdravia);

2.

ponuka pracovných miest, odbornej prípravy a bývania musí odrážať a využívať prírodné zdroje vidieka a zároveň vytvárať inovatívne podnikateľské príležitosti;

3.

vidiecke parlamenty a miestny rozvoj vedený komunitou musia mať ako modely participatívnej demokracie podporu rozhodujúcich politických činiteľov a musia inkluzívne zastupovať všetkých občanov žijúcich na vidieku vrátane sociálnych partnerov, žien, starších osôb, osôb so zdravotným postihnutím, menšín a najmä mladých ľudí;

4.

kultúrne dedičstvo by sa malo chrániť a propagovať (1).

1.

vlády musia transparentne a spravodlivo poskytovať služby občanom vo všetkých oblastiach;

2.

organizácie občianskej spoločnosti, s využitím iniciatívy LEADER a zapojením miestnych akčných skupín, by mali rozvíjať miestne vidiecko-mestské partnerstvá s cieľom vytvárať hospodárske, sociálne a environmentálne príležitosti a umožniť lepšie pochopiť vzájomnú závislosť;

3.

model riadenia rád pre potravinovú politiku by mohol byť inšpiratívnym príkladom pre účinnú spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými subjektmi na miestnej úrovni. Možnosti práce na diaľku, dopyt po bývaní na vidieku a prístup k pôde sa vzhľadom na nové environmentálne vplyvy a výzvy a v dôsledku pandémie zmenili;

4.

je prospešné podnecovať a podporovať výmenu osvedčených postupov a rizikových prípadov medzi regiónmi;

5.

prístup k vysokokvalitnému vzdelávaniu vo vidieckych oblastiach môže byť jedným z faktorov prispievajúcich k miestnemu hospodárskemu rozvoju a môže pomôcť vidieckym komunitám prispôsobiť sa rýchlo sa meniacemu prostrediu.

1.

dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti, ktorú nedávno prijala Komisia (2), by sa mala ďalej rozvinúť, aby sa z nej stal vidiecky a mestský záväzok na podporu spravodlivého prístupu. Je dôležité ukázať prínos spolupráce vidieckych a mestských organizácií, ako napríklad v prípade iniciatívy „z farmy na stôl“ a sociálne inkluzívnej zelenej dohody;

2.

Európska komisia by sa mala zasadzovať za vytvorenie skupiny vidieckych a mestských zainteresovaných strán, pričom by sa malo vychádzať z iniciatívy „inteligentné dediny“, s cieľom rozvíjať osvedčené postupy v modeloch partnerstva;

3.

v záujme podpory zapojenia by sa malo investovať do miestnych pilotných projektov a mali by sa vytvoriť celoeurópske stimuly/kritériá a ocenenia pre pokrokové príklady, ktoré sa preukážu inkluzívnymi dohodami.

i)

identifikovať vhodnú úroveň intervencie;

ii)

stanoviť jasnú vedúcu úlohu pri koordinácii politík;

iii)

posilniť dohody o spolupráci medzi regiónmi alebo obcami;

iv)

podporovať partnerstvá medzi vidieckymi a mestskými oblasťami s cieľom využiť funkčné väzby;

v)

zlepšiť vertikálnu koordináciu medzi jednotlivými úrovňami riadenia.

i)

pandémia COVID-19 urýchlila procesy digitalizácie a ekologizácie, ktoré si vyžadujú úsilie, aby mohli ďalej pokračovať;

ii)

je potrebné vytvárať a udržiavať nové pracovné príležitosti vo vidieckych oblastiach, a to vrátane tých, ktoré súvisia s poskytovaním služieb na vidieku, prácou na diaľku, novými technológiami alebo energiou z obnoviteľných zdrojov;

iii)

posilnenie multifunkčných aspektov poľnohospodárstva, podporovanie nepoľnohospodárskych činností a etablovanie podnikov zameraných na služby v oblasti čistej energie a priemysel vo vidieckych oblastiach môžu pomôcť vytvoriť mnoho pracovných príležitostí;

iv)

podporovať podnikanie, zaistiť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže pre MSP a venovať pozornosť potrebám mladších generácií (napr. práca na diaľku);

v)

udržať pracovné miesta a obchody v blízkosti ľudí; vízia prepojenia vidieka a mesta ponúka príležitosti na rozvoj obehového hospodárstva;

vi)

presadzovať dôstojnú prácu a zlepšovať pracovné podmienky vo vidieckych oblastiach a zároveň zabezpečiť, aby boli do tohto úsilia zapojené všetky zainteresované strany;

vii)

prepojiť dopyt spotrebiteľov s regionálnymi a vidieckymi trhmi prostredníctvom komercializácie miestnych výrobkov a značiek kvality;

viii)

malo by sa dôrazne podporovať vytváranie kultúrnych príležitostí vo vidieckych oblastiach vrátane podpory kultúrnych podujatí a ochrany vidieckych historických a cirkevných pamiatok (kostolov, hradov atď.);

ix)

procesy digitalizácie otvárajú nové možnosti, ktoré by mohli u občanov, najmä mladých ľudí, vyvolať určité očakávania a prilákať ich na vidiek, a tak zmeniť trend vyľudňovania a kvalitu života vo vidieckych oblastiach. Vidiecke oblasti potrebujú preto primeranú infraštruktúru na zabezpečenie pripojiteľnosti. Riešenia v tejto súvislosti ponúkajú stratégie pripojiteľnosti a digitálne platformy. Vývoj digitálnych technológií v poľnohospodárstve a vidieckych oblastiach by zase uľahčilo vytvorenie vidieckeho digitálneho aktu;

x)

treba podporovať udržateľné poľnohospodárstvo a akvakultúru (17) vo vidieckych a prímestských oblastiach, ako aj ekoturizmus a voľnočasové a vzdelávacie aktivity zamerané na udržateľnosť, pričom tieto činnosti by mali byť zlučiteľné s ochranou biodiverzity, aby sa zabezpečila kvalita života;

xi)

kvalitné a dostupné vzdelávanie na vidieku už od najnižších vekových kategórií môže pomôcť zlepšiť vzdelávacie výsledky, pričom prístup k verejným službám, ako sú služby starostlivosti o deti a školy, je miestny faktor, ktorý zvyšuje atraktívnosť vidieckych oblastí, a to aj pre vysokokvalifikovaných pracovníkov.

i)

poskytovanie integrovaných služieb (využívanie jedného priestoru na viaceré služby, spolupráca medzi poskytovateľmi služieb, spolupráca medzi tímami odborníkov, koprodukcia so zapojením verejných, súkromných a komunitných organizácií);

ii)

prístup spočívajúci v poskytovaní alternatívnych a flexibilnejších služieb (mobilné služby, ktoré prinášajú službu k občanovi; modely tzv. radiálnych systémov, kde sa služby poskytujú pravidelne z jedného centrálneho miesta; služby lepšie prispôsobené miestnym potrebám);

iii)

technologické a digitálne riešenia, a to aj v sektoroch vzdelávania a zdravotníctva.