Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Sklárstvo v Európe na rázcestí: ako dosiahnuť ekologizáciu a energetickú efektívnosť odvetvia a súčasne zlepšiť konkurencieschopnosť a udržať kvalitné pracovné miesta

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2022/C 105/04)

Spravodajca:	Aurel Laurențiu PLOSCEANU
Pomocný spravodajca:	Gerald KREUZER

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	25. 03. 2021
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)
Prijaté v sekcii	29. 09. 2021
Prijaté v pléne	21. 10. 2021
Plenárne zasadnutie č.	564
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	142/1/3

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky sklársky priemysel je inovačné odvetvie s veľkým strategickým významom, ktoré je pre EÚ značným prínosom. Výrobky zo skla sú nenahraditeľné pri prechode na klimaticky neutrálne obehové hospodárstvo: pri obnove budov, výrobe väčšieho objemu elektriny z obnoviteľných zdrojov, dekarbonizácii dopravných prostriedkov a výrobe udržateľných obalov. Sklo okrem toho prispieva k európskej revolúcii v oblasti digitalizácie. Stručne povedané: sklo je budúcnosť.

1.2.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) žiada tvorcov politík EÚ, aby sklárstvo a všetky jeho pododvetvia zaradili na popredné miesto súčasných politických priorít, ako je balík Fit for 55, balík predpisov o obehovom hospodárstve, Digitálna agenda pre Európu, agenda v oblasti strategických hodnotových reťazcov a medzinárodná obchodná politika EÚ, a s nimi súvisiacich nástrojov.

1.3.

Iniciatíva EÚ „vlna obnovy“ by bola pre sklárstvo obrovským zdrojom podnikateľských príležitostí. Podnietila by investície a zároveň by výrazne prispela k zníženiu emisií CO2 z budov. Vyzývame EÚ a tvorcov vnútroštátnych politík, aby prinajmenšom presadzovali súčasné navrhované ciele a podľa možnosti ich sprísnili.

1.4.

Energetická transformácia v tomto odvetví je nevyhnutná, aby výroba skla, ktorá je vo svojej podstate energeticky náročná, bola uhlíkovo neutrálna. Táto energetická transformácia bude mať za následok výrazné zvýšenie nákladov na podnikanie v dôsledku vyšších prevádzkových nákladov a kapitálovej náročnosti.

1.5.

EHSV dôrazne odporúča podporovať sklársky priemysel politikami EÚ, aby sa umožnila táto transformácia, a to finančnou podporou kapitálových aj prevádzkových výdavkov, budovaním kapacít na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, cenovo dostupnými dodávkami energie a zabezpečením toho, aby odvetvie nebolo vystavené nekalej konkurencii subjektov z trhov mimo EÚ.

1.6.

EHSV podporuje všetky politiky EÚ a národné plány obnovy, ktoré uľahčujú revolúciu v doprave v oblasti inteligentných a klimaticky neutrálnych automobilov a rozsiahle rozšírenie systémov verejnej dopravy. Dôležitú úlohu zohrávajú výrobky zo skla vyrábané modernými technológiami.

1.7.

EHSV dôrazne odporúča, aby EÚ klasifikovala sklo ako trvalý materiál vzhľadom na jeho charakteristiky inertnosti, opakovanej použiteľnosti a nekonečnej recyklovateľnosti.

1.8.

EHSV požaduje prechod od nelineárnych materiálov na plne obehové, opakovane použiteľné a recyklovateľné sklo, aby sa znížila závislosť od dovozu fosílnych palív a ťažba prvotných surovín a obmedzilo vyčerpávanie zdrojov. Výbor navrhuje, aby EÚ uznala výhody skla v jeho prínose k udržateľným obalovým systémom.

1.9.

EHSV rozhodne odporúča širšie uplatňovať zásady obehového hospodárstva v spojení s finančnou podporou z verejných a zo súkromných zdrojov a s verejnými a so súkromnými partnerstvami, ako je iniciatíva Close the Glass Loop, aby sa zväčšil záujem o recykláciu skla. Európe to umožní zabrániť vzniku skleného odpadu, znížiť spotrebu energie a emisie CO2 a vytvoriť nové pracovné miesta v odvetví recyklácie skla.

1.10.

EHSV vyzýva EÚ, aby uznala, že sklo je nenahraditeľné pri ekologickej výrobe energie. Sklo je kľúčovým komponentom nielen fotovoltických solárnych panelov, ale aj veterných turbín, a dá sa využiť na ekologickú výrobu elektrickej energie aj inými spôsobmi. EHSV vyzýva Komisiu a Parlament, aby vypracovali nové politiky EÚ týkajúce sa cieľov v oblasti klímy a strategických hodnotových reťazcov a prispeli tak k obnove výroby fotovoltických článkov v Európe a zachovaniu výroby ďalších strategických výrobkov zo skla a hodnotových reťazcov, do ktorých patria (napr. čelné sklá pre výrobcov dopravných prostriedkov).

1.11.

EHSV požaduje, aby sa podporovali investície do vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom poskytnúť potrebné vedomosti a spôsobilosti novým a mladým zamestnancom prichádzajúcim do odvetvia, ktorí nahrádzajú odchádzajúcich starších pracovníkov, ale aj umožniť súčasným pracovníkom držať krok s inováciami a transformačnými zmenami v odvetví.

1.12.

EHSV vyzýva EÚ, aby chránila náš sklársky priemysel pred rizikom úniku uhlíka. Väčšie klimatické ambície a zvýšenie nákladov na emisie oxidu uhličitého si vyžadujú skôr posilnenú než oslabenú ochranu pred únikom uhlíka. Konkurencieschopnosť výrobkov zo skla na vývozných trhoch a v samotnej EÚ možno čiastočne zabezpečiť účinnými opatreniami proti úniku uhlíka prostredníctvom systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (EU ETS). Tento systém by sa mal zachovať, aby sa podporila transformácia sklárstva v záujme splnenia cieľa EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu. Je potrebné dôkladne zvážiť zavedenie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) a balíka týkajúceho sa taxonómie. Výbor žiada, aby CBAM obsahoval riešenie pre vývoz a aby sa posilnili opatrenia týkajúce sa úniku uhlíka tým, že sa tento mechanizmus doplní bezplatným prideľovaním kvót na základe plnej výšky referenčnej hodnoty aspoň do roku 2030 v súlade s pravidlami WTO.

1.13.

Zelená a digitálna transformácia v Európe, a najmä v sklárskom priemysle, musí byť spravodlivá. Aby sa zabezpečila jej maximálna podpora, EHSV požaduje zapojiť do nej pracovníkov. Právnymi predpismi EÚ by sa preto mal podporiť sociálny dialóg na všetkých úrovniach.

1.14.

EHSV by uvítal cielenejšiu podporu a analýzu sklárstva ako celku a jeho pododvetví aj jednotlivých členských štátov, aby bolo možné monitorovať vývoj v tomto priemysle, pokiaľ ide o znižovanie emisií CO2, výrobu a ďalšie dôležité premenné.

2.   Všeobecný opis sklárskeho priemyslu

2.1.   Produkcia

Podľa združenia Glass Alliance Europe dosiahla v roku 2020 výroba skla v EÚ 36,8 milióna ton. EÚ je jedným z najväčších výrobcov skla na svete. Odvetvie tvorí päť pododvetví:

a)	60,4 % – obalové sklo,

b)	29,2 % – tabuľové sklo,

c)	3,2 % – úžitkové sklo,

d)	5,3 % – sklené vlákna (výstuž a izolácia),

e)	2,1 % – špeciálne sklo.

2.2.

Zamestnanosť

V roku 2018 bolo v sklárstve v EÚ27 zamestnaných približne 290 000 pracovníkov (1). Tento údaj zahŕňa odvetvia výroby skla, jeho recyklácie a spracovania, keďže v niektorých odvetviach, ako je výroba tabuľového skla, sú zložité hodnotové reťazce. Odvetvie spracovania skla zahŕňa aj značný počet MSP.

2.3.   Zdravie a bezpečnosť

2.3.1.

Európsky sklársky priemysel ponúka kvalitné pracovné miesta v širokej škále povolaní: od nekvalifikovaných robotníkov až po inžinierske miesta na vysokej úrovni.

2.3.2.

Práca robotníka v sklárskom priemysle môže byť fyzicky náročná a niekedy ešte stále nebezpečná. Opatrenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci si vyžadujú investície a často majú pozitívny vplyv na produktivitu. Opatrenia na predchádzanie chorobám z povolania sa neustále zlepšujú, ako je to v prípade prevencie silikózy v rámci sociálneho dialógu Európskej siete pre oxid kremičitý (NEPSI) o respirabilnom kryštalickom kremíku. Kultúra bezpečnosti a prevencie prispieva ku kvalite pracovných miest v odvetví.

2.4.   Vek, vzdelávanie a odborná príprava

Na rozdiel od strednej a východnej Európy je pracovná sila v krajinách západnej Európy väčšinou staršia (vo veku nad 50 rokov) a má bohaté skúsenosti. Je čoraz ťažšie osloviť nových a mladších pracovníkov. Nahradiť starších a skúsených pracovníkov znamená odborne pripraviť nových pracovníkov a umožniť súčasným pracovníkom držať krok s inováciami a zmenami v odvetví.

2.5.   Sklárstvo je veľmi inovačné odvetvie.

2.5.1.

Trendy v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok otvárajú nové príležitosti a trhy pre udržateľné, zdravé, opakovane použiteľné a nekonečne recyklovateľné sklené obaly v uzatvorenom cykle. V sklárskom odvetví sa pracuje na inováciách v oblasti dizajnu a viacerých prelomových možnostiach dekarbonizácie výrobného procesu, čo je predzvesťou zásadnej transformácie vo výrobe skla.

2.5.2.

Sklo používané v stavebníctve a automobilovom odvetví je čoraz sofistikovanejšie vďaka integrácii fólií, plynov, náterov, kamier, radarov a ďalších materiálov na zlepšenie bezpečnosti, izolačných vlastností a prenosnosti údajov. Fotovoltické články je možné integrovať do fasádneho skla alebo do panoramatických strešných okien automobilov a zachovať tak účinnosť a vyrábať elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov.

2.5.3.

Výrobky zo skla vyrábané modernými technológiami sa používajú aj v odvetviach letectva a obrany. Sklené výrobky a kompozitné materiály sa používajú aj vo vesmírnych lodiach a v satelitoch ako nátery, elektronika, snímače, displeje atď. Vďaka tomu predstavuje sklársky priemysel nielen odvetvie špičkových technológií a inovácií, ale aj veľmi strategické odvetvie.

2.6.   Dôsledky pandémie COVID-19

Trhy v kľúčových odvetviach sú od začiatku pandémie v útlme, čo malo za následok zníženie výroby s pomalým oživením v niektorých dôležitých sklárskych odvetviach (tabuľové a úžitkové sklo, sklené vlákna). V roku 2020 predstavoval pokles v sklárskom odvetví 1 % až 14 % v závislosti od pododvetvia. V pododvetví tabuľového skla, ktoré zásobuje predovšetkým stavebníctvo a automobilový priemysel, sa trh EÚ v roku 2020 zmenšil viac ako o 10 %. Aj keď je zvyšovanie v stavebníctve stabilnejšie, než sa očakávalo, trh s automobilovými sklami je naďalej veľmi utlmený.

3.   Prínos sklárstva ku klimatickej neutralite EÚ, k jej obehovému hospodárstvu, blahobytu a digitálnej agende

3.1.   Klimatická neutralita

3.1.1.   Vlna obnovy

3.1.1.1.

Výrobky zo skla sú základom vlny obnovy EÚ, ktorej cieľom je výrazne znížiť spotrebu energie a emisie CO2 z budov. Na izoláciu budov bude potrebné použiť v oknách zasklenie spĺňajúce najprísnejšie normy energetickej hospodárnosti. Prinieslo by to obrovské zníženie emisií CO2, pretože vysokoúčinným zasklením by sa do roku 2050 mohli emisie CO2 z budov znížiť o 37,4 % (2). Sklená vata, penové sklo a ďalšie izolačné deriváty sklených vlákien sú pre dosiahnutie optimálnej izolácie budov takisto dôležité.

3.1.1.2.

Vlna obnovy EÚ by bola obrovským zdrojom podnikateľských príležitostí. Zdvojnásobením miery výmeny okien by sa mohol dosiahnuť viac ako 60 % nárast trhu s tabuľovým sklom, a tým by sa mohli stimulovať investície.

3.1.2.   Ekologická výroba energie

3.1.2.1.

Sklo je v ekologickej výrobe energie nenahraditeľné. Je kľúčovým komponentom fotovoltických solárnych panelov. Vo veterných turbínach sa používajú sklené vlákna, aby turbíny boli ľahké, ale pevné. Elektrickú energiu je možné ekologicky vyrábať aj pomocou špeciálneho reflexného skla, ktorým sa svetlo sústreďuje na centrálny prvok spojený s generátorom.

3.1.2.2.

Rýchly vzostup a pád európskeho odvetvia výroby solárnych panelov v dôsledku nekalej konkurencie čínskych spoločností môže slúžiť ako príklad neschopnosti využiť príležitosti v oblasti ekologicky vyrábanej energie v medzinárodnom konkurenčnom prostredí. Nové politiky EÚ týkajúce sa cieľov v oblasti klímy a strategických hodnotových reťazcov by sa mali zamerať na oživenie výroby fotovoltických článkov v Európe.

3.1.3.   Doprava

3.1.3.1.

Sklárske odvetvie je veľkým dodávateľom pre výrobcov železničných koľajových vozidiel. V dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 niektorí prevádzkovatelia verejnej dopravy pozastavili alebo zrušili niekoľko veľkých objednávok a viacerým výrobcom hrozí ukončenie prevádzky, čo by mohlo viesť k zvýšeniu dovozu. Včasné národné plány obnovy by mohli byť účinné pri podpore európskej výroby.

3.1.3.2.

Aj keď bol automobilový priemysel v kríze už pred pandémiou COVID-19, dopyt po modernejších odľahčených vysoko izolačných zaskleniach pravdepodobne bude. Autonómne vozidlá zintenzívnia dopyt po sofistikovanejších špecializovaných výrobkoch zo skla, ktoré budú slúžiť ako displeje, ovládacie panely, zariadenia s technológiou rozšírenej reality a podobne.

3.1.4.   Udržateľné obaly

Sklo umožňuje v európskych odvetviach výroby potravín a nápojov, kozmetických a farmaceutických výrobkov (napr. vakcín proti ochoreniu COVID-19) baliť výrobky do zdravých a udržateľných inertných obalov. Sklárske odvetvie vedie v širokej škále inovácií v oblasti ekodizajnu, dekarbonizácie a energetickej efektívnosti, ktorých cieľom je zmeniť spôsob výroby skla. Každý rok sa do dekarbonizácie, energetickej efektívnosti a modernizácie zariadení investuje najmenej 10 % výrobných nákladov. V rámci najnovšieho projektu v oblasti obalového skla Furnace for the Future (3), ktorý sa uchádzal o financovanie z inovačného fondu EU ETS, sa emisie znížia o 60 %. Ide o jednu z viacerých iniciatív na podporu cieľa tohto odvetvia dodávať klimaticky neutrálne obaly zo skla, ktoré pretransformujú odvetvie a poskytnú veľké príležitosti na rast v oblasti nízkouhlíkových obalov zo skla.

3.2.   Obehové hospodárstvo: sklo ako dokonalý obehový produkt

3.2.1.

Sklo je trvalý inertný materiál, ktorý je opakovane použiteľný a nekonečne recyklovateľný bez toho, aby došlo k strate jeho vlastností.

3.2.2.

Je environmentálne vhodnou alternatívou mnohých využití plastu, má vedúce postavenie v oblasti efektívnej recyklácie a je stopercentne opakovane použiteľné, čím vytvára plne obehový systém. Je to jediný obal, ktorý nepotrebuje plastovú vrstvu či výstelku a vždy si zachováva zdravotnú neškodnosť a bezpečnosť potrebnú pri potravinárskych obaloch bez ohľadu na to, koľkokrát sa recykluje, čím sa stáva jediným druhom obalu, pri ktorom to možno dosiahnuť. Sklo je jedným z najviac recyklovaných obalových materiálov: 76 % všetkého skla, ktoré sa v súčasnosti uvádza na trh, sa zbiera na recykláciu. Používaním recyklovaného skla sa dosahujú úspory energie aj emisií CO2. Naďalej by sa mali podporovať celoeurópske stimuly na podporu zainteresovaných strán v celom hodnotovom reťazci vrátane spotrebiteľov, aby viac a lepšie recyklovali.

3.2.3.

V odvetví stavebného skla v súčasnosti predstavuje recyklované sklo 26 % vstupných surovín (4). Existuje potenciál na zvýšenie miery recyklácie zlepšením zberu, triedenia a čistenia skla pochádzajúceho zo starých okien alebo fasád.

3.2.4.

Skončenie životnosti prvej generácie fotovoltických článkov môže byť novou príležitosťou na prepracovanie priemyselnej politiky v oblasti slnečnej energie a na udržanie vzácnych materiálov v Európe zvýšenou recykláciou. Malo by to byť podporené jasnou víziou a politikou EÚ.

3.3.   Dobré životné podmienky

3.3.1.

Sklo je všade okolo nás. Moderný život by bez neho nebol možný. Sklársky priemysel je tiež jedným z najstarších odvetví a má hlboké historické korene v Európe v oblasti ozdobného skla, umenia a kultúry. Táto dlhoročná tradícia formovala európske know-how, postupy a umenie výroby skla.

3.3.2.

V súčasnosti sklo umožňuje realizovať zdravotnícke technológie, biotechnológie a biologické inžinierstvo. Okrem toho nás chráni pred röntgenovým žiarením (rádiológia) a žiarením gama (jadrové žiarenie). Interiérové dizajnové sklo a nábytok zo skla, ako sú zrkadlá, deliace steny, balustrády, stoly, police a sklenené osvetlenie, zvyšujú kvalitu našich obytných a kancelárskych priestorov.

3.3.3.

Sklo chráni kvalitu a trvanlivosť našich potravín a nápojov. Jedálenské súpravy zo skla nám umožňujú vyberane stolovať a užívať si doplnky art de vivre. Sklenené okná prepúšťajú prirodzené svetlo do našich domovov a kancelárií. Sklo sa používa v domácich a kancelárskych spotrebičoch a elektronike, napríklad v dvierkach rúr, vo varných doskách či v obrazovkách televízorov, počítačov a smartfónov.

3.4.   Digitálna Európa

Európske výrobné prevádzky už vyrábajú najtenšie dostupné sklo, ktoré sa používa v displejoch, smartfónoch, tabletoch a ďalších (dotykových) obrazovkách. Drôty a káble s optickým skleným vláknom zabezpečujú rozsiahly, a dokonca medzikontinentálny prenos údajov, ale aj mikroprepojenia v elektronických zariadeniach a čipoch.

4.   Sklárstvo ako energeticky náročné odvetvie

4.1.

Každý rok sa postupne obnovujú alebo upravujú nové pece pomocou inovačných nízkouhlíkových technológií, ktoré sú energeticky omnoho účinnejšie. V odvetví pokračuje znižovanie spotreby energie využívaním technológií rekuperácie odpadového tepla, technológie organického Rankinovho cyklu, zvýšeným používaním drveného skla a ďalších symbiotických technológií. Nové systémy a technológie energetického manažérstva zavedené v sklárňach pomáhajú zvyšovať energetickú efektívnosť.

4.2.

Spotreba energie v sklárskom odvetví už takmer 100 rokov prudko klesá a v súčasnosti dosahuje svoj termodynamický limit.

4.3.

Keďže emisie CO2 v sklárskom odvetví priamo súvisia so spotrebovanou energiou, zvýšenie energetickej efektívnosti možno vidieť na znížení emisií CO2. Toto zvýšenie skutočne vedie k prudkému zníženiu emisií CO2. Napríklad vo francúzskom sklárskom priemysle, ktorý je pomerne rôznorodý a sofistikovaný, sa v rokoch 1960 až 2010 emisie CO2 znížili o 70 %.

4.4.

Aby bolo možné monitorovať pokrok v sklárskom priemysle v porovnaní s inými energeticky náročnými odvetviami, mala by sa vyvinúť cielenejšia podpora odvetvia ako celku a jeho pododvetví aj jednotlivých členských štátov.

4.5.   Cesty ku klimatickej/uhlíkovej neutralite

4.5.1.

Sklárske odvetvie takmer dosiahlo svoj termodynamický limit, čo znamená, že súčasnými technikami a spaľovaním zemného plynu už nie je možné dosiahnuť výrazné zníženie emisií CO2. Potrebná je energetická transformácia a ešte väčšia obehovosť výroby skla v oblastiach, v ktorých je na to potenciál.

4.5.2.   Ekologicky vyrábaná elektrická energia

Ďalšou sľubnou cestou k dekarbonizácii výroby skla je elektrifikácia. V súčasnosti sa pracuje na vývoji demonštračného projektu Furnace for the Future (Pec budúcnosti). Išlo by o prvú veľkoobjemovú hybridnú elektrickú sklársku pec na obalové sklo na svete. V pododvetviach výroby obalového skla a úžitkového skla sa už používajú nízkoobjemové elektrické pece. Rovnako ako v prípade vodíka je potrebné vyvinúť kapacitu na ekologickú výrobu elektrickej energie.

4.5.3.   Čistý vodík

Vodík je veľmi sľubnou alternatívou zemného plynu. V sklárskom odvetví sa už skúma alternatíva vodíkových pecí. Niekoľko rokov to ešte potrvá, kým bude prvá vodíková pec fungovať v konkurenčnom prostredí a kým bude existovať dostatočná kapacita na výrobu a prepravu vodíka.

4.5.4.   Obehovosť

Pri tavení skla v peciach na zemný plyn sa až 80 % CO2 emituje pri spaľovaní zemného plynu a 20 % z prvotných surovín. Náhradou prvotných surovín recyklovaným (drveným) sklom sa predchádza potrebe ich ťažby, znižuje množstvo odpadu a emisií CO2 a šetrí energiou. Existuje potenciál na uzatvorenie cyklu skla (5) a recykláciu väčšieho objemu odpadového skla, ktoré vznikne po spotrebe. V pododvetviach výroby skla pre stavebníctvo a automobilový priemysel sa testuje niekoľko iniciatív a modelov na zlepšenie zberu. Malo by sa uvažovať o predbežnej demontáži skla a zasklení z budov pred demoláciou a o cieli zbierania konkrétneho materiálu, ktorý by dopĺňal všeobecný cieľ pre stavebný a demolačný odpad, ktorý je neúčinný, pokiaľ ide o ľahké materiály, ako je sklo. Systémy triedeného zberu sú potrebné na zabezpečenie vysokej kvality, aby vo výrobkoch zo skla boli vysoké úrovne recyklovaného obsahu.

4.5.5.   Prekážky a problémy

Energetická transformácia bude mať za následok vyššie prevádzkové náklady a kapitálové výdavky. Politikami EÚ sa musia podporovať investície sklárskeho odvetvia, aby sa umožnila táto transformácia, a musí sa nimi zabezpečiť, aby toto odvetvie nebolo vystavené nekalej konkurencii subjektov z trhov mimo EÚ. Opatrenia je okrem toho potrebné prijať teraz, pretože pece majú životnosť približne 10 až 15 rokov (pece na obalové sklo), resp. 15 až 20 rokov (pece na tabuľové sklo). To znamená, že do rozhodujúceho roka 2050 nám zostávajú iba dve generácie pecí.

5.   Sklársky priemysel v politike EÚ

5.1.

Zelená obnova. Európska zelená dohoda, iniciatíva „vlna obnovy“, presadzovanie väčšieho objemu energie z obnoviteľných zdrojov, udržateľná dopravná politika a iniciatívy v oblasti obehového hospodárstva by mali byť účinnými stimulmi výroby nízkouhlíkových výrobkov zo skla.

5.2.

Nové zdroje energie. Je potrebná podpora a budovanie kapacít na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov potrebných na ekologickú výrobu elektrickej energie a vodíka a zabezpečenie dostupnosti bioplynu, ako aj podpora veternej a slnečnej energie v energetickom mixe.

5.3.

Výskum a vývoj. Je potrebné zvýšenie verejnej podpory a financovania výskumu, vývoja a demonštračných projektov (6), ako je inovačný fond EU ETS, s cieľom dekarbonizovať výrobu a pokračovať vo vývoji energeticky účinných pecí. Pri prvej výzve na predloženie žiadostí o podporu z fondu došlo k obrovskému prekročeniu kapacity a očakáva sa, že to tak bude aj v prípade následných výziev.

5.4.

Uvádzanie na trh. Na zabezpečenie návratnosti investícií do nízkouhlíkovej výroby sú potrebné mechanizmy na podporu uvádzania nízkouhlíkových výrobkov zo skla na trh. Podpora nahrádzania plastov udržateľnými alternatívami zo skla v maloobchode, domácnostiach, stravovacích a ubytovacích službách, či pri nákupe jedál a nápojov konzumovaných mimo prevádzok s cieľom podporiť prechod zo systémov lineárneho hospodárstva na systémy obehového hospodárstva.

5.5.

Vlna obnovy. Je potrebná podpora opatrení v rámci iniciatívy „vlna obnovy“, ktoré majú potenciál podporiť používanie výrobkov zabraňujúcich emisiám CO2, zvýšiť energetickú efektívnosť a mieru využívania obnoviteľných zdrojov energie v budovách aj v doprave. Zároveň je potrebné zvýšiť cieľ energetickej efektívnosti a stanoviť jeho záväznosť na úrovni EÚ, aby sa podporila obnova verejných budov a zvýšila úroveň ambícií v súvislosti s povinnými úsporami energie. Malo by sa podporiť zvýšenie finančných prostriedkov dostupných na obnovu budov prostredníctvom viacerých nástrojov vrátane nového Sociálno-klimatického fondu.

5.6.

Udržateľná doprava. Treba podporiť revolúciu v doprave v oblasti inteligentných a klimaticky neutrálnych automobilov a rozšírenie systémov verejnej dopravy. V tejto súvislosti zohráva dôležitú úlohu sklo vyrábané modernými technológiami.

5.7.

Udržateľné obaly. Je potrebná podpora prechodu od nelineárnych materiálov na plne obehové, opakovane použiteľné a recyklovateľné sklo, aby sa znížila závislosť od dovozu fosílnych palív a ťažba prvotných surovín a obmedzilo vyčerpávanie zdrojov.

5.8.

Obehovosť. Je potrebná podpora infraštruktúr na triedený zber a recykláciu, budovania kapacít a technológií s cieľom maximalizovať množstvo a kvalitu odpadového skla, ktoré vznikne po spotrebe, v uzatvorenom recyklačnom cykle výroby nových výrobkov. Podporiť treba aj spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom v rámci partnerstiev v hodnotových reťazcoch, ako je platforma Close the Glass Loop zameraná na obalové sklo (7).

5.8.1.

Predovšetkým je potrebné vyvinúť úsilie, pokiaľ ide o činnosti v stavebníctve vrátane činností v oblasti odpadu z demolácie s cieľom využiť potenciál stavebného skla po skončení jeho životnosti.

5.8.2.

Ukázalo sa, že vysoká miera opätovného použitia sklených obalov a vysoká miera ich recyklácie prispievajú k zmenšeniu vplyvu systémov balenia do skla na životné prostredie a k zvýšeniu efektívnosti využívania zdrojov. Okrem systémov recyklácie jednorazových sklených obalov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov toto odvetvie v záujme dosiahnutia vysokej miery opätovného použitia a recyklácie zaviedlo aj dobrovoľné systémy zálohovania opätovne použiteľných sklených obalov a niektoré členské štáty Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) zaviedli povinné systémy zálohovania jednorazových nápojových obalov. Kým povinné systémy zálohovania jednorazových obalov sa považujú za účinný prostriedok na predchádzanie problémom s odpadkami a dosiahnutie vysokej miery recyklácie nápojových obalov, EHSV sa domnieva, že povinné systémy zálohovania aj iných jednorazových sklených obalov (teda nielen nápojových) nie je v súlade s dobre fungujúcimi systémami rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktoré sú preukázateľne vhodné na zber na účely recyklácie a dosiahli veľmi vysokú mieru recyklácie.

5.8.3.

V prípade jednorazového obalového skla je potrebná podpora systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov, v rámci ktorých možno realizovať hromadný zber skla. Z environmentálneho aj ekonomického hľadiska sú omnoho účinnejšie ako systémy zálohovania jednorazových obalov.

5.9.

Digitalizácia. Je potrebná podpora odvetví a zamestnancov, ktorí umožňujú digitalizovať Európu (výrobky z optických vláken, dotykové obrazovky, displeje, snímače), prostredníctvom účinnej priemyselnej politiky EÚ a rozvoja ekosystémov, pričom sa zohľadnia všetky uvedené problémy aj špecifické vlastnosti rôznych sklárskych pododvetví.

5.10.   Zabezpečenie konkurencieschopnosti na európskom trhu

5.10.1.

Energetická transformácia v sklárskom odvetví si vyžaduje čas. Veľmi vysoké a zvyšujúce sa náklady na energiu vytvárajú v sklárskom priemysle mimoriadne problematickú situáciu, pričom v súčasnosti predstavujú približne 25 – 30 % nákladov na výrobu skla v závislosti od výrobku a kolísania cien.

5.10.2.   Štátna pomoc

Všetky sklárske pododvetvia by mali mať možnosť využívať nástroje na podporu kapitálových výdavkov a prevádzkových nákladov, ako je okrem iného modernizačný fond, štrukturálne fondy EÚ a inovačný fond EU ETS. Sklársky priemysel by mal byť vyňatý zo smernice o zdaňovaní energie a zahrnutý do skupinovej výnimky týkajúcej sa kompenzácie elektrickej energie a mali by sa naň vzťahovať rozdielové zmluvy o uhlíku, aby mohol investovať do výrobných procesov s nízkymi emisiami CO2. Do klimatického zoznamu štátnej pomoci by malo byť zaradené predovšetkým špeciálne sklo.

5.10.3.

Celosvetová konkurencieschopnosť

5.10.3.1.

Nekalé obchodné praktiky tretích krajín je potrebné urýchlene riešiť účinnými nástrojmi obchodnej politiky.

5.10.3.2.

Odvetvie výroby nekonečných sklených vlákien trpí narušením trhu v dôsledku veľkého dovozu dumpingových a dotovaných sklených vlákien z Ázie. Naliehavo potrebné sú opatrenia proti obchádzaniu povinností napríklad pri dovoze z Egypta a Bahrajnu.

5.10.3.3.

Sklárske odvetvie vyrábajúce čelné sklá pre automobilový priemysel takisto čelí tvrdej konkurencii predovšetkým čínskych výrobcov. Menej prísne environmentálne normy a normy emisií CO2 v kombinácii s nižšími mzdami a horšími pracovnými podmienkami vedú k nekalej konkurencii, ktorá by mohla spôsobiť zvýšenie dovozu z východnej Ázie do európskych automobilových montážnych závodov, čo bude mať za následok globálne vyššie emisie CO2.

5.10.3.4.

Európa je popredným výrobcom sklených obalov na svete. Sklárske odvetvie zásobuje dôležité odvetvie výroby potravín a nápojov, ktoré je najväčším odvetvím v EÚ. Sklárstvo okrem toho prispieva k zahraničnému obchodu výrobkami v odhadovanej hodnote 250 miliárd EUR, ktoré sú balené (alebo je pravdepodobné, že budú zabalené) v skle, a prináša viac príjmov z vývozu mimo EÚ ako plastové živice a pelety, organické chemikálie a lietadlá.

5.11.   Zabezpečenie spravodlivej transformácie

Malo by sa podnecovať a podporovať celoživotné vzdelávanie a odborná príprava, aby sa zabezpečilo, že sa pracovná sila prispôsobí novým technológiám a postupom, a aby sa poskytla väčšia istota zamestnania, a to v rámci samotného odvetvia aj širšieho trhu práce. Do transformácie by mali byť zapojení pracovníci, preto by sa mal právnymi predpismi EÚ podporiť sociálny dialóg na všetkých úrovniach.

5.12.   Legislatívna stabilita a istota

5.12.1.

Únik uhlíka. Mali by sa zachovať účinné opatrenia proti úniku uhlíka prostredníctvom EU ETS, aby sa odvetvie podporilo v transformácii v záujme splnenia cieľa EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu a aby sa vytvorili a zachovali rovnaké podmienky na európskej a medzinárodnej úrovni.

5.12.2.

CBAM. EHSV sa vyslovuje za obozretné zavedenie mechanizmu CBAM v súlade s pravidlami WTO, mal by však obsahovať riešenie pre vývoz a dopĺňať bezplatné prideľovanie kvót v plnej výške referenčnej hodnoty aspoň do roku 2030, aby sa spoločnosti mohli zamerať na investície do nízkouhlíkových technológií a posúdiť účinnosť tohto mechanizmu.

5.12.3.

Taxonómia. Výbor víta prácu na balíku taxonómie EÚ zameranom na nasmerovanie súkromného financovania na udržateľné činnosti, domnieva sa však, že by sa v ňom mala riešiť úloha výroby skla a jej príspevku k adaptácii na zmenu klímy a zmierneniu zmeny klímy.

5.12.4.

Obehovosť. Výbor víta akčný plán pre obehové hospodárstvo a žiada, aby sa sklo v plnej miere uznalo za trvalý materiál, ktorý zostáva produktívny v našich hospodárstvach, a aby sa v plnej miere podporovali iniciatívy na zvýšenie obehovosti skla.

5.12.5.

Fit for 55. Tento balík bol predložený počas prípravy stanoviska. Navrhuje sa ním zmena asi desiatky platných predpisov (smernica o obchodovaní s emisiami, smernica o zdaňovaní energie, smernica o energii z obnoviteľných zdrojov atď.) a zavádza sa ním niekoľko nových návrhov (ako je návrh CBAM). Výbor vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila vplyv tohto balíka na sklársky priemysel. Vzhľadom na rozsah zmien zavedených v mnohých rôznych oblastiach je nevyhnutné zabezpečiť súlad medzi rôznymi právnymi predpismi a zabrániť ich prípadnej rozpornosti. Balík by mal sklárske odvetvie podporiť pri jeho energetickej transformácii a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky pre konkurentov mimo EÚ, ktorí nemajú rovnaké náklady na emisie oxidu uhličitého.

---

(1)  Zdroj: Eurostat a FERVER.

(2)  Zdrojom je správa výskumného ústavu TNO z roku 2019: Glazing potential: energy savings and CO2 emission reduction – Glass for Europe.

(3)  Furnace for the Future: https://feve.org/about-glass/furnace-for-the-future/

(4)  Glass for Europe – 2050: Flat glass in climate-neutral Europe – 2019. https://glassforeurope.com/wp-content/uploads/2020/01/flat-glass-climate-neutral-europe.pdf

(5)  Close the Glass Loop: https://closetheglassloop.eu/

(6)  Sklársky priemysel má niekoľko stratégií dekarbonizácie, ako je prechod na obnoviteľné zdroje energie, opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti, nízkouhlíkové suroviny, využívanie recyklovaného skla, doprava a logistika.

(7)  Close the Glass Loop www.closetheglassloop.eu