EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli14. 12. 2021
COM(2021) 820 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o rozšírení transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) na susedné tretie krajiny
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli14. 12. 2021
COM(2021) 820 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o rozšírení transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) na susedné tretie krajiny
I. Úvod – Rozsah spolupráce s tretími krajinami
Cieľom politiky transeurópskej dopravnej siete (ďalej len „TEN-T“) je poskytnúť plynulú, udržateľnú a efektívnu dopravu v celej Únii a súčasne posilniť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť. Táto politika sa vykonáva už od roku 1996 a súčasný právny rámec TEN-T je stanovený v nariadení (EÚ) č. 1315/2013 1 (ďalej len „nariadenie TEN-T“). Komisia 14. decembra 2021 navrhla revíziu súčasného politického rámca 2 , najmä s cieľom zohľadniť priority Európskej zelenej dohody 3 , Stratégie Komisie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu 4 a stratégie Global Gateway v oblasti prepojenosti. 5
TEN-T predstavuje najvyššiu úroveň plánovania infraštruktúry Únie. Základná sieť TEN-T, ktorej dokončenie sa predpokladá do roku 2030, poskytne vysokokvalitné, multimodálne prepojenie všetkých hlavných miest a hlavných dopravných tepien Únie ako základný kameň jednotného európskeho dopravného priestoru. Dopravné toky sa však nekončia na hranici Únie. Poskytovanie cezhraničnej prepojenosti s tretími krajinami popri globálne čoraz prepojenejších hodnotových a dodávateľských reťazcoch nadobúda pre Úniu väčší význam.
Politika TEN-T je stredobodom plánovania dopravnej politiky Únie voči tretím krajinám. Článok 8 nariadenia stanovujúci rámec spolupráce s tretími krajinami a vychádzajúci z Lisabonskej zmluvy, ktorou sa vyjadril význam označenia cezhraničnej spolupráce s európskym susedstvom za prioritu (článok 8 ZEÚ), bol vypracovaný s cieleným zameraním na spoluprácu so susednými krajinami, ktoré patria do podskupiny tretích krajín v rámci rozsahu politiky rozširovania, európskej susedskej politiky, Európskeho hospodárskeho priestoru a Európskeho združenia voľného obchodu.
V súlade s článkom 8 ods. 4 nariadenia TEN-T sa v prílohe III uvádzajú orientačné mapy TEN-T rozšírenej na konkrétne susedné krajiny. Od prijatia nariadenia TEN-T Únia rozšírila orientačnú sieť TEN-T na:
– Európsky hospodársky priestor a Európske združenie voľného obchodu 6 ,
– západný Balkán (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo*, Severné Macedónsko, Čierna hora a Srbsko) 7 ,
– krajiny Východného partnerstva (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko 8 , Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) 9 ,
– Turecko: súhrnná sieť Turecka začlenená do nariadenia TEN-T.
Okrem toho, pokiaľ ide o región Stredozemného mora, stále prebieha identifikácia súhrnnej siete, ktorou sa vymedzí transstredozemská dopravná sieť (ďalej len „TMN-T“). Tento proces sa vykonáva s partnermi z južného Stredozemia 10 .
Orientačná sieť umožňuje Únii lepšie zamerať angažovanosť EÚ vrátane finančnej podpory. Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) – Globálna Európa a Nástroj predvstupovej pomoci (IPA III) podporujú priaznivé prostredie na uľahčenie udržateľných investícií do infraštruktúry a umožňujú EÚ zmobilizovať verejné a súkromné investície prostredníctvom medzinárodných finančných inštitúcií na podporu cieľov v oblasti prepojenosti. Takáto podpora je ohraničená v rámci hospodárskych a investičných plánov pre západný Balkán 11 , Východné partnerstvo 12 a južné susedstvo 13 . Okrem toho sa na projekty spolufinancovania nachádzajúce sa najmä v cezhraničných regiónoch Únie a v susedných krajinách môže využiť aj Nástroj na prepájanie Európy 14 (ďalej len „NPE II“).
Toto oznámenie udržiava zameranie politiky TEN-T, v rámci ktorej sa spolupráca so susednými krajinami považuje za prioritu. V prvom rade sa v ňom uvádza, ako riešiť spoločné výzvy s krajinami zapojenými do procesu rozširovania a krajinami v európskom susedstve a ako bude Únia v budúcnosti s týmito partnermi spolupracovať v oblasti politiky TEN-T, a to najmä pokiaľ ide o ďalší rozvoj interoperability sietí krajín zapojených do procesu rozširovania a ostatných susedných krajín so sieťou Únie. Po druhé, stanovujú sa v ňom opatrenia, ktorých cieľom je dokončenie rozšírenej siete TEN-T v týchto krajinách.
Toto oznámenie vychádza zo stratégie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu a je úzko prepojené so spoločným oznámením Global Gateway. Prispieva aj k cieľu stanovenému v Európskej zelenej dohode – rozvoju čistej, udržateľnej a inteligentnej dopravnej siete, ktorá Úniu a európske susedstvo nasmeruje na cestu udržateľnosti a súčasne na dosahovanie sociálno-ekonomickej obnovy z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Toto oznámenie je predložené spolu s návrhom Komisie na revidované nariadenie o TENT-T. V návrhu Komisie je zahrnutý mierne pozmenený právny rámec pre spoluprácu s tretími krajinami. Vypúšťajú sa ním ustanovenia o financovaní projektov z článku 8 nariadenia o TEN-T s cieľom predísť duplikovaniu právnych predpisov o finančnej podpore Únie. Zavádzajú sa ním nové ustanovenia, ktorými sa posilňujú dva koordinujúce nástroje Komisie, a to koridory základnej siete a európski koordinátori. V návrhu Komisie sa predpokladá rozšírenie koridoru základnej siete na západný Balkán.
II. Všeobecné ciele politiky TEN-T, pokiaľ ide o susedné krajiny
Rozšírenie politiky TEN-T za hranice Únie sleduje dva hlavné ciele: i) zabezpečiť konzistentnosť a efektívnosť interoperabilnej a multimodálnej siete medzi členskými štátmi a ich bezprostrednými susednými a partnerskými krajinami; ii) zamerať rozširovanie Únie (vrátane finančnej podpory) do týchto regiónov. Z širšieho hľadiska európskej susedskej politiky a politiky rozširovania EÚ je okrem toho rozšírenie siete TEN-T nástrojom užšieho začleňovania, prípadne pripravovania kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín na prípadný vstup do EÚ. Začlenenie dopravných sietí v krajinách zapojených do procesu rozširovania a v iných susedných krajinách do siete TEN-T by v neposlednom rade uľahčilo obchod, a teda aj hospodársku integráciu, čím by sa urýchlilo zbližovanie s Úniou.
Únia sa angažuje v podobe rozvoja tvrdej infraštruktúry a mäkkých opatrení zameraných na zlepšovanie dopravnej prepojenosti. Vzhľadom na tvrdú infraštruktúru má rozšírenie siete TENT-T na susedné krajiny za cieľ identifikovanie projektov infraštruktúry a konsolidovanie siete v súlade s parametrami a cieľmi TEN-T, čím sa okrem iného prispieva k dekarbonizácii dopravy. Dohodnutá a stabilná sieť v susedných krajinách sa premietne do spoľahlivejších spojení s lepšími dopravnými službami pre občanov a podniky. Vzhľadom na silný politický záväzok Únie voči jej susedom takisto umožňuje lepšie zamerať čerpanie z fondov a financovanie z EÚ a poskytnúť istotu potrebnú na odblokovanie investícií do projektov infraštruktúry. Stabilné plánovanie a strategický rozvoj infraštruktúry okrem toho pomôže pritiahnuť podporu medzinárodných finančných inštitúcií. Pokiaľ ide o investície do novej infraštruktúry, osobitná pozornosť by sa mala venovať dosahovaniu najvyšších noriem a požiadaviek v oblasti TEN-T a zároveň priebežnej ochrane aktív kvalitnej infraštruktúry prostredníctvom pravidelnej údržby.
Mäkké opatrenia sa zameriavajú na rozvoj inteligentných dopravných systémov (ďalej len „IDS“) pre všetky druhy dopravy, čo pomôže vyriešiť problémy s bezpečnosťou a podporiť dopravnú udržateľnosť. Ich súčasťou sú aj opatrenia na výmenu multimodálnych údajov o doprave na základe noriem EÚ na podporu účinných nákladných tokov. Mala by sa takisto podporovať infraštruktúra 5G. Únia okrem toho podporuje regulačnú reformu a posilnený dialóg na technickej úrovni, stavia na príslušných nástrojoch Únie a vychádza z aktívneho zapojenia európskych agentúr v oblasti dopravy. Únia a niekoľko partnerských krajín v posledných rokoch uzavreli dohody o pridružení, ktorých cieľom je približovanie právnych predpisov Únie v oblasti dopravy a prijímanie požiadaviek v oblasti TEN-T a noriem o interoperabilite.
Medzi dôležité priority Únie patrí aj cieľ dekarbonizovať dopravu a obmedziť vplyv zmeny klímy na Úniu a jej susedov. Politika TEN-T prispeje k cieľom stanoveným v Európskej zelenej dohode. Vzhľadom na to by sa všetky krajiny zapojené do procesu rozširovania a ostatné susedné krajiny mali snažiť dosahovať cieľ Európskej zelenej dohody, a to zabezpečiť 90 % zníženie emisií skleníkových plynov z dopravy do roku 2050. V globálnom prechode na udržateľné a ekologické odvetvie dopravy sa ambicióznym konaním a spojením síl pri plnení tohto programu Únii a jej susedom poskytne výhoda z prvenstva.
Účasť podnikov, ktoré vlastní alebo riadi fyzická osoba alebo podnik z krajiny mimo EÚ, môže prispieť k realizácii siete TEN-T v EÚ. V niektorých osobitných prípadoch však môže takáto účasť na projektoch spoločného záujmu narušiť bezpečnosť a verejný poriadok v EÚ. Bez toho, aby bol dotknutý mechanizmus spolupráce podľa nariadenia (EÚ) 2019/452 15 a navyše k tomuto mechanizmu, je potrebná väčšia informovanosť o takejto účasti, aby mohli verejné orgány zasiahnuť, ak sa zdá, že by mohla byť ovplyvnená bezpečnosť alebo verejný poriadok. V návrhu Komisie, ktorým sa reviduje nariadenie o TEN-T, sa preto ustanovuje, že členské štáty oznámia Komisii akýkoľvek projekt spoločného záujmu na ich území s účasťou fyzickej osoby alebo podniku z krajiny mimo EÚ s cieľom umožniť posúdenie jeho vplyvu na bezpečnosť alebo verejný poriadok v EÚ. Susedné krajiny by mali zriadiť podobný mechanizmus týkajúci sa projektov vykonávaných na orientačnej sieti TEN-T.
III. Hlavné úspechy a vyhliadky spolupráce so susednými krajinami
Európsky hospodársky priestor a Švajčiarsko
Európsky hospodársky priestor (EHP) a Európske združenie voľného obchodu (EZVO) sú neoddeliteľnou súčasťou politiky TEN-T týkajúcej sa susedných krajín. EHP a EZVO už desaťročia úzko spolupracujú na rozvoji trhu Únie ako bezproblémovo integrovaní obchodní partneri EÚ. Štyri štáty EZVO (Nórsko, Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko) sú s 13,6 miliónmi obyvateľov tretím najväčším obchodným partnerom Únie z hľadiska tovaru a druhým najväčším z hľadiska služieb.
Rozšírená orientačná sieť TEN-T v týchto štátoch je dobre vyvinutá a porovnateľná so sieťou Únie. Pri všetkých druhoch dopravy je sieť medzi štátmi EHP/EZVO dobre integrovaná do siete TEN-T, a to dokonca do takej miery, že dva štáty EHP/EZVO tvoria súčasť koridoru základnej siete TEN-T. Škandinávsko-stredomorský koridor základnej siete zahŕňa Nórsko a koridor základnej siete Rýn – Alpy prechádza cez Švajčiarsko. Európski koordinátori preto s týmito krajinami úzko spolupracujú v záujme dosiahnutia orientačnej základnej siete TEN-T do roku 2030.
Koridor Rýn – Alpy je jednou z najfrekventovanejších trás nákladnej dopravy v Európe. Spája prístavy Severného mora v Belgicku a Holandsku s prístavom Janov v Stredozemnom mori. Koridor prechádza dôležitými ekonomickými centrami, ako je napríklad Brusel a Antverpy v Belgicku, región Randstad v Holandsku, nemecké regióny Porýnie – Porúrie a Rýn – Neckar, regióny Bazilej a Zürich vo Švajčiarsku a regióny Miláno a Janov v Taliansku. Zosúladenie koridoru zahŕňa dôležité projekty vo Švajčiarsku vrátane najdlhšieho železničného tunela na svete – Gotthardského tunela. Gotthardský tunel, ktorý je 57 km dlhý a vedie popod švajčiarske Alpy, bol otvorený 1. júna 2016. Spolu s Lötschbergským a Cenerským tunelom zvýši konkurencieschopnosť železničnej dopravy, z ktorej budú mať priamy prospech občania aj podniky EÚ. EÚ by sa mala usilovať o zlepšenie prístupových ciest ku Gotthardskému tunelu, pretože v súčasnosti predstavujú na jej strane prekážku.
Škandinávsko-stredozemský koridor predstavuje os prebiehajúcu zo severu na juh, ktorá je pre hospodárstvo Európy mimoriadne dôležitá. V rámci hraníc Únie siaha tento koridor od Fínska a Švédska na severe po ostrov Malta na juhu a zahŕňa Dánsko, severné, stredné a južné Nemecko, Rakúsko, priemyselné strediská severného Talianska a prístavy južného Talianska. Po prijatí nariadenia NPE II sa tento koridor rozšíril až do Narviku v Nórsku. V súlade s oznámením Komisie o väčšej angažovanosti EÚ za mier, udržateľnosť a prosperitu v Arktíde 16 sa tento koridor rozšíril s cieľom vybudovať prítomnosť na severe a umožniť tak pozemnú nákladnú dopravu z Arktídy a prípadnú budúcu trasu cez Severné more.
Západný Balkán
Západný Balkán je už dlhodobo prioritným regiónom Únie 17 . Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie zo 14. septembra 2021 uviedla, že „EÚ má v rukách budúcnosť celého tohto regiónu“. Tento región je s počtom obyvateľov takmer 18 miliónov dôležitým trhom pre Úniu, ako aj významnou tranzitnou oblasťou pre prepravu európskeho tovaru. Celkový obchod medzi EÚ a západným Balkánom v roku 2020 dosiahol 50,5 miliardy EUR. Západný Balkán zohráva kľúčovú úlohu v globálnych hodnotových reťazcoch, ktoré zásobujú EÚ, pričom táto úloha by sa mohla ešte posilniť zabezpečením lepšej dopravnej prepojenosti s Úniou, ako aj v rámci regiónu.
Hlavným úspechom bolo dosiahnutie Zmluvy o založení Dopravného spoločenstva v roku 2017 18 . V tejto zmluve sa od krajín západného Balkánu vyžaduje transponovanie acquis EÚ v oblasti dopravy do vnútroštátnych právnych predpisov, čo umožní začlenenie západného Balkánu do dopravného trhu EÚ ešte pred prípadným pristúpením týchto krajín k EÚ. Patria sem oblasti technických noriem, interoperability, bezpečnosti, ochrany, riadenia dopravy, sociálnej politiky, verejného obstarávania a životného prostredia, čím sa podporuje región v jeho snahe znížiť jeho odstup od členských štátov. Toto Dopravné spoločenstvo pracuje na priebežnom pracovnom pláne na rozvoj orientačnej základnej a súhrnnej siete TEN-T a stály sekretariát pomáha partnerom zo západného Balkánu pri transponovaní dopravnej politiky Únie a pri vykonávaní projektov TEN-T.
Partneri zo západného Balkánu urobili významný pokrok pri vykonávaní orientačnej základnej siete TEN-T. Rozvoj viacerých kľúčových projektov na orientačnej základnej sieti však stále zaostáva. Hoci došlo k zlepšeniam pri výstavbe cezhraničnej infraštruktúry, ako je most pri obci Svilaj medzi Chorvátskom a Bosnou a Hercegovinou, ktorý bol uvedený do prevádzky v septembri 2021, na zabezpečenie plynulej dopravy je stále potrebný výrazný pokrok medzi Úniou a západným Balkánom. Vzťahuje sa to na všetky druhy dopravy, pričom modernizáciu potrebuje obzvlášť železničná sieť.
Podiel udržateľnej dopravy na celkovej doprave je okrem toho aj naďalej na nízkej úrovni. Hoci partneri zo západného Balkánu vykonávajú s Úniou približne 70 % svojho celosvetového obchodu, len 5 % celkového objemu nákladnej dopravy sa prepravuje železničnou dopravou a zvyšných 95 % sa prepravuje cestnou dopravou. Železničná nákladná doprava navyše od roku 2009 poklesla o 40 %, pričom podiel železničnej osobnej dopravy na celkovej osobnej doprave zostáva na jednocifernej úrovni, s výnimkou prímestskej dopravy v niekoľkých väčších mestách. Sieť vnútrozemských vodných ciest na západnom Balkáne zostáva aj naďalej nedostatočne využívaná na nákladnú dopravu v smere do Únie a von z nej. Rieky Dunaj a Sáva v tomto regióne pretekajú viacerými krajinami a zahŕňajú vnútrozemské vodné cesty, ktoré by sa mohli ďalej využívať s cieľom presunúť dopravu z ciest na udržateľnejšie druhy dopravy. V jadransko-iónskej oblasti je potrebné zabezpečiť koordináciu medzi vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi, ktoré pôsobia v oblasti rozvoja TEN-T,
keďže dopravná prepojenosť v rámci tohto regiónu a s Úniou trpí a má negatívne dôsledky pre hospodársky rozvoj a príťažlivosť regiónu pre investorov. Vplyv takejto situácie často vidno na hraniciach s Úniou, kde kapacita infraštruktúry nie vždy zodpovedá zaregistrovaným objemom dopravy, s výraznými negatívnymi vedľajšími účinkami nielen na obchod medzi Úniou a západným Balkánom, ale aj vplyvom na obchod medzi členskými štátmi, ktorý tranzitne prechádza cez tento región.
Osem rokov po rozšírení siete TEN-T na západný Balkán a štyri roky po nadobudnutí účinnosti Zmluvy o založení Dopravného spoločenstva nastal čas urýchliť rozvoj siete TEN-T. Vzhľadom na to je dôležité, aby Únia a partneri zo Západného Balkánu vykonávali koherentnejšiu politiku TENT-T. Pomohlo by to preklenúť nedostatočnú prepojenosť a zlepšiť celkovú kvalitu dopravy.
Na dosiahnutie cieľov politiky TEN-T môžu partneri zo západného Balkánu využívať viacero zdrojov financovania z EÚ, ako je nástroj predvstupovej pomoci prostredníctvom Investičného rámca pre západný Balkán. Komisia okrem toho v roku 2020 prijala komplexný hospodársky a investičný plán pre západný Balkán 19 , ktorého cieľom je podnietiť dlhodobé oživenie hospodárstva v regióne, podporiť ekologickú a digitálnu transformáciu a posilniť regionálnu integráciu a konvergenciu s Úniou. V pláne sa uvádzajú hlavné projekty vo všetkých oblastiach prepojenosti a stanovuje sa v ňom investičný balík, ktorý mobilizuje granty až do výšky 9 miliárd EUR na nasledujúcich sedem rokov, s cieľom zmobilizovať až 20 miliárd EUR investícií prostredníctvom nového záručného nástroja pre západný Balkán. Všetky kľúčové dopravné projekty zahrnuté do plánu – do výšky 1,1 miliardy EUR s mobilizovaním investícií vo výške 4 miliardy EUR – sa nachádzajú na rozšírenej sieti TEN-T.
EÚ podporuje aj makroregionálne stratégie v tomto regióne, napríklad EUSAIR a EUSDR 20 , s cieľom podporiť jednotnosť investícií na západnom Balkáne. Koordinácia medzi Interreg, IPA III a ďalšími nástrojmi financovania v rámci makroregionálnych stratégií EÚ zlepšuje účinok vykonávaných projektov a znásobuje vplyv nových projektov.
Únia by sa mala prioritne zamerať na projekty TEN-T, ktoré majú strategický význam pre tento región a Úniu, s cieľom dosiahnuť úplnú, jednotnú a udržateľnú orientačnú základnú sieť, ktorá spája hlavné mestá v rámci regiónu a s Úniou. Únia by sa mala snažiť urýchliť výstavbu novej dopravnej infraštruktúry na premostenie chýbajúcich prepojení, najmä cezhraničných projektov, a v prípade potreby aj zmodernizovať existujúcu infraštruktúru a dostať ju na úroveň požiadaviek na sieť TEN-T. Mala by sa zavádzať digitálna technológia podporovaná rozvojom telekomunikačnej infraštruktúry a výmenou údajov o multimodálnej doprave s cieľom umožniť interoperabilitu sietí a podporiť efektívnejšie nákladné toky. Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ďalej len „ERTMS“) by mal nahradiť pôvodné systémy, ktoré sa podieľajú na fragmentácii častí siete. Prioritou by takisto malo byť zavádzanie riešení v oblasti IDS s cieľom zlepšovať bezpečnosť na cestách.
Ďalšou dôležitou prioritou bude podpora multimodálnych dopravných riešení a urýchlenie modálneho prechodu na udržateľnú dopravu, ktorou sa znížia emisie CO2 z dopravy. Mali by sa vyvinúť zelené multimodálne riešenia, ako sú elektrické nabíjacie stanice a multimodálne uzly. Zlepšiť by sa mala aj doprava v mestách a ich okolí, čím sa poskytnú udržateľné alternatívy k cestnej doprave a predíde sa prekážkam, ktoré takisto vedú k vyšším emisiám CO2.
Politika TEN-T by mala takisto lepšie zohľadňovať geografickú situáciu západného Balkánu v Európe, a to prostredníctvom inkluzívnejšieho prístupu. Viaceré členské štáty – Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko – majú spoločné hranice a pri poskytovaní prepojenosti s ostatnými členskými štátmi sa vo veľkej miere opierajú o infraštruktúru na západnom Balkáne. Navrhované vytvorenie európskeho dopravného koridoru, ktorým by sa tento región prepojil s Úniou, ako sa uvádza v návrhu revidovaného nariadenia o TEN-T, je jasným príkladom toho, čo Únia môže tomuto regiónu ponúknuť na posilnenie vykonávania projektov TEN-T.
Východné partnerstvo
Východné partnerstvo je nástrojom zbližovania Únie a východných partnerov. Hospodárske väzby medzi Úniou a týmto regiónom sú silné, keďže Východné susedstvo je dôležitým tranzitným priestorom pre dopravu európskeho tovaru na východ. Za posledné desaťročie sa obchod medzi EÚ a Východným partnerstvom takmer zdvojnásobil, vďaka čomu sa tento región stal desiatym najväčším obchodným partnerom Únie. Pre Azerbajdžan, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu je Únia najväčším obchodným blokom, pre Arménsko a Bielorusko je Únia druhým najväčším obchodným partnerom. Obchod Únie s Východným partnerstvom dosiahol v roku 2020 celkovú hodnotu 82,8 miliardy EUR. Najmä obchod medzi EÚ a Ukrajinou predstavuje takmer 50 % celkového obchodu medzi krajinami Východného partnerstva a Úniou. Na podporu tohto rozvoja bude pre Úniu dôležité zabezpečiť lepšiu dopravnú prepojenosť s Úniou a v rámci regiónu.
Po rozšírení orientačnej siete TEN-T na tento región v roku 2018 je významným výsledkom politiky TEN-T vypracovanie orientačného akčného plánu v oblasti investícií do TEN-T pre Východné partnerstvo. V tomto pláne, ktorý spoločne vypracovala Svetová banka a Komisia, sa uvádzajú kľúčové prioritné investície v celkovej hodnote 12,8 miliardy EUR pre všetky druhy dopravy na rozšírenej základnej sieti. Termín dokončenia je stanovený na rok 2030. Zámerom tohto plánu je pomáhať tvorcom rozhodnutí pri určovaní strategických investícií do dopravnej infraštruktúry ako priorít s cieľom dokončiť orientačný rámec TEN-T. Vypracovanie jednotného koordinovaného súboru projektov pre región bude kľúčovým prvkom úspechu vykonávania politiky TEN-T. Rovnako bude pokračovať aj ďalší rozvoj siete vrátane vnútrozemských vodných ciest, ktoré neboli zahrnuté do rozšírenia v roku 2018.
Investície do udržateľných riešení v oblasti orientačnej základnej siete TEN-T podporované politikou založenou na pravidlách patria k dlhodobým politickým cieľom politiky Východného partnerstva po roku 2020, ako sa uvádza v spoločnom oznámení „Politika Východného partnerstva po roku 2020: Posilnenie odolnosti – Východné partnerstvo, ktoré prináša výsledky pre všetkých“. Tento program po roku 2020 je štruktúrovaný v rámci dvoch pilierov – Investície a Riadenie – a navrhuje sa v ňom hospodársky a investičný plán na podporu sociálno-ekonomickej obnovy partnerských krajín, a to „v rámci obnovy k lepšiemu“ v snahe o dosiahnutie zelenej a digitálnej transformácie. Plán bude zahŕňať značné investície do dopravy (až do výšky 4,5 miliardy EUR) vrátane projektov nachádzajúcich sa na rozšírenej sieti TEN-T.
Hospodársky a investičný plán a orientačný akčný plán v oblasti investícií pre Východné partnerstvo prispejú k riešeniu mnohých výziev spojených s realizáciou interoperabilnej siete na štandardnej úrovni v súlade s požiadavkami TEN-T. Cestné aj železničné prepojenia medzi Úniou a krajinami Východného partnerstva sú aj naďalej nedostatočné a málo rozvinuté, pričom na hraničných priechodoch je niekoľko chýbajúcich prepojení. Cestná infraštruktúra je na nízkej úrovni, a to z hľadiska kvality, kapacity aj bezpečnosti. Infraštruktúra železničnej siete a železničné koľajové vozidlá sú z hľadiska kvality, kapacity a bezpečnostných noriem vo viacerých prípadoch zastarané. Navyše, integrácia železničnej siete Východného partnerstva so železničnou sieťou Únie predstavuje výzvu– železničná sieť vo Východnom partnerstve je totiž vybavená rozchodom koľaje 1520 mm, zatiaľ čo štandardný rozchod v Únii má 1435 mm, v dôsledku čoho je realizácia interoperabilnej cezhraničnej siete náročnejšia a bude si vyžadovať vývoj pokročilých technických riešení.
Východné partnerstvo by pri riešení týchto výziev malo pokračovať v zostavovaní súboru projektov TEN-T a dokončiť vypracúvanie týchto projektov, pokiaľ ide o plnenie podmienok pre finančnú podporu a financovanie. Východné partnerstvo by sa malo zamerať na projekty nachádzajúce sa na orientačnej základnej sieti TEN-T, a najmä na cezhraničné projekty s Úniou.
Snahou Únie by malo byť urýchliť výstavbu novej dopravnej infraštruktúry na premostenie chýbajúcich prepojení, najmä cezhraničných projektov a multimodálnych prepojení, ktoré zahŕňajú aj námornú dopravu, a v prípade potreby aj zmodernizovať existujúcu infraštruktúru a dostať ju na úroveň požiadaviek na sieť TEN-T. Únia by mala podporovať rozvoj inovatívnych riešení v oblasti infraštruktúry, aby sa vyriešil problém s odlišnými normami týkajúcimi sa rozchodu koľají. Na umožnenie interoperability sietí a multimodalitu, zvýšenie bezpečnosti a udržateľnosti, uľahčenie obchodu a prekračovanie hraníc by sa mali využívať digitálne riešenia. Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ďalej len „ERTMS“) by mal nahradiť pôvodné systémy, ktoré sa podieľajú na fragmentácii častí siete. Prioritou by takisto malo byť zavádzanie riešení v oblasti IDS s cieľom zlepšovať bezpečnosť na cestách. Prioritou by mali byť aj multimodálne dopravné riešenia a zrýchlený prechod na udržateľnú dopravu, aby sa znížili emisie CO2 z dopravy. V prípade projektov cestnej infraštruktúry by Únia mala podporovať rozvoj ekologických multimodálnych riešení (ako sú elektrické nabíjacie stanice a multimodálne uzly). Prioritou bude aj modernizácia siete vnútrozemských vodných ciest. Napokon bude dôležité zabezpečiť, aby si tieto krajiny zachovali infraštruktúru, najmä pokiaľ ide o kľúčové projekty vypracované vďaka fondom EÚ.
Južné Stredozemie
Región južného Stredozemia má pre Úniu osobitný politický význam. Tento región je aj blízkym obchodným partnerom. V roku 2020 predstavoval celkový obchod s tovarom medzi Úniou a krajinami južného susedstva 149,4 miliardy EUR. Existuje priestor aj na ďalší rozvoj obchodu, ktorý by sa mal podporiť zlepšenými udržateľnými dopravnými prepojeniami.
Na základe mandátu, ktorý dostali ministri európskeho stredomorského regiónu v roku 2013, je cieľom Únie a partnerov z južného Stredozemia určiť transstredozemskú dopravnú sieť (TMN-T). Sieť TMT-N sa pripraví ako súhrnná sieť. Na poskytovanie lepšej dopravnej prepojenosti medzi Úniou a týmto regiónom bude na orientačnej sieti TMT-T obzvlášť dôležité identifikovať prístavy.
Po určení TMN-T by mali partneri z južného Stredozemia rýchlo vypracovať plán vykonávania TMN-T, v ktorom sa určia projekty s vysokou prioritou s cieľom vytvoriť súbor projektov. Prioritu by mali dostať projekty v prístavoch vrátane multimodálnych spojení na poslednom úseku s cieľom posilniť rozvoj príbrežnej námornej dopravy.
V spoločnom oznámení o obnovenom partnerstve s južným susedstvom z roku 2021 a v sprievodnom hospodárskom a investičnom pláne pre tento región sa uznáva dopravná prepojenosť ako kľúčová zložka rozvoja južného Stredozemia. Prioritné postavenie v nej má rozvoj transstredozemskej dopravnej siete a reformy dopravnej politiky, ktoré boli spoločne identifikované v regionálnom akčnom pláne pre dopravu v Stredozemí 21 . Iniciatíva WestMed 22 , ktorá podporuje udržateľný rozvoj modrej ekonomiky v západnom Stredozemí, sa zaoberá námornou dopravou.
Únia by v súlade s obnoveným partnerstvom s južným susedstvom a hospodárskym a investičným plánom pre tento región mala zintenzívniť snahy o prijatie orientačných máp budúcej transstredozemskej dopravnej siete (TMN-T) a určiť projekty na tejto sieti za prioritné z hľadiska ich mimoriadneho významu pre Úniu. Mala by okrem toho podporiť vykonávanie regionálneho akčného plánu pre dopravu, v ktorom sa stanovujú dohodnuté zásady rozvoja multimodálneho, udržateľného a integrovaného dopravného systému vrátane snáh o zbližovanie v oblasti regulácie. Tento prístup je v súlade s rámcom spolupráce Únie pre Stredozemie týkajúcim sa udržateľnej dopravy a modrej ekonomiky.
Turecko
Únia a Turecko sú dôležitými obchodnými partnermi a Turecko je kľúčovou tranzitnou krajinou pre obchod Únie s Blízkym a Ďalekým východom. Únia a Turecko preto majú spoločný záujem na rozvoji a modernizácii infraštruktúry. Pokrok pri vykonávaní projektu je mimoriadne dôležitý, aby sa v plnej miere realizoval potenciál orientačnej siete TEN-T v Turecku. Na maximalizáciu týchto výhod pre Turecko aj Úniu je nevyhnutná koordinácia rozvoja infraštruktúry, najmä v železničnej doprave. Keďže ide o kľúčový projekt v rámci IPA, Turecko zaistí cenný prístup do siete TEN-T cez Bulharsko po dokončení železničnej trate Halkali – Kapikule, ktorá je spolufinancovaná z fondov nástroja IPA vo výške 275 miliónov EUR a spolufinancovaná európskymi finančnými inštitúciami (EIB a EBOR). Zosúladenie Turecka s acquis v oblasti siete TEN-T má aj naďalej kľúčový význam. 23 Podobne, ako sa plánuje v prípade západného Balkánu a regiónu Východného partnerstva, do plánovania cestnej infraštruktúry medzi Úniou a Turecko je zásadné zohľadniť poskytovanie alternatívnych palív. Lepšia koordinácia realizácie pohraničnej infraštruktúry by napokon prispela k odstráneniu rozdielov z hľadiska infraštruktúry, čím by sa zlepšili dopravné toky medzi Úniou a Tureckom a aj mimo nich.
Spojené kráľovstvo
Spojené kráľovstvo bolo neoddeliteľnou súčasťou siete TEN-T až do jeho vystúpenia z Únie na konci prechodného obdobia 31. decembra 2020. Spojené kráľovstvo bolo dovtedy súčasťou koridoru základnej siete Severné more – Stredomorie, v rámci ktorého sa plynule integrovali dopravné spojenia do kontinentálnej Európy a Írska. Na Spojené kráľovstvo sa už po jeho vystúpení z EÚ nevzťahuje acquis v oblasti TEN-T.
Osobitným záujmom Únie je ochrana prepojenosti Írska s kontinentálnou Úniou. Únia sa preto snaží zabezpečiť, aby vystúpenie Spojeného kráľovstva výrazne nenarušilo írsku dopravnú sieť, najmä prepojenosť s kontinentálnou Európou. Po vystúpení Spojeného kráľovstva vytvorila Únia osobitné opatrenia zamerané na ochranu záujmov Írska, a teda aj svojich vlastných záujmov. Po prijatí nariadenia NPE II sa Írsko po prvýkrát dostalo do dvoch koridorov základnej siete TEN-T. Írsko sa okrem toho, že aj naďalej zostáva v koridore Severné more – Stredomorie, začlenilo aj do Atlantického koridoru, pričom tri základné prístavy Dublin, Cork a Shannon-Foyenes sa prepojili s dvoma francúzskymi prístavmi, a to s Le Havre a Nantes Saint-Nazaire.
Pracovný plán pre koridor Severné more – Stredomorie svedčí o pretrvávajúcom záväzku Únie chrániť dopravné prepojenia Írska s kontinentálnou Európou. Ciele rozvoja koridoru zahŕňajú ďalší rozvoj námorných spojení a zlepšenie prepojení vnútrozemia s námornými prístavmi. Konkrétne sa odkazuje na plány podporiť celý rad projektov vrátane cestného prepojenia Ringaskiddy s Corkom a Alexandra Basin v Dubline. Plánom sa zaväzuje zabezpečiť prepojenosť s kontinentálnou Európou po mori, čo sa považuje za najvýznamnejší hraničný priechod Írska. Ďalšie investície do prístavnej kapacity Írska sa považujú za potenciálny prostriedok na zníženie závislosti Írska od pozemného mostu Spojeného kráľovstva.
IV. Záver
Rozšírenie politiky TEN-T na susedné krajiny pre Úniu má veľký význam pri úsilí o rozvoj interoperabilnej a multimodálnej dopravnej siete. Politika TEN-T je dôležitý nástroj začleňovania krajín zapojených do procesu rozširovania, ktorý poskytuje lepšiu dopravnú prepojenosť a pôsobí ako prostriedok na uľahčenie obchodu, čím sa urýchľuje konvergencia s Úniou. Cieľom tohto oznámenia, ktoré bolo predložené spolu s návrhom revidovaného nariadenia o TEN-T, je ďalšie prehlbovanie vonkajších vzťahov Únie pri zohľadnení priorít Európskej zelenej dohody a stratégie Komisie pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu.
Najmä v prípade západného Balkánu a Východného partnerstva existuje silná potreba urýchliť rozvoj orientačnej siete TEN-T s cieľom ďalej zlepšovať dopravnú prepojenosť s Úniou. Aby sa v týchto regiónoch prešlo od mozaikovitých riešení k skutočnej sieti, musí sa posilniť súdržnosť pri realizácii projektov, pričom sa musí urýchliť výstavba solídnych súborov projektov, a to s jasným uprednostnením najdôležitejších projektov a prioritnou realizáciou projektov nachádzajúcich sa na orientačnej základnej sieti.
Okrem toho je naliehavo potrebné uviesť existujúcu infraštruktúru na štandardnú úroveň a zabezpečiť údržbu existujúcich aktív. Ďalší rozvoj orientačnej siete TEN-T by sa mal zamerať na zaistenie vysokokvalitnej siete. Okrem toho by sa mal zamerať na zabezpečenie rozvoja odolnej infraštruktúry, ktorá by odolala výzvam z hľadiska zmeny klímy.
Vzhľadom na to sa Komisia zaviaže:
·dosiahnuť orientačnú základnú sieť, ktorá bude v súlade s predpismi a bude multimodálna, udržateľná a odolná,
·urýchliť výstavbu novej dopravnej infraštruktúry na premostenie chýbajúcich prepojení a odstránenie prekážok, a to najmä cez hranice, a zmodernizovať existujúcu infraštruktúru s cieľom dosiahnuť zhodu s požiadavkami TEN-T a zabezpečiť súlad s Európskou zelenou dohodou,
·podporovať presadzovanie a zavádzanie digitálnych technológií, ktoré umožnia interoperabilitu sietí, najmä ERTMS, IDS a multimodálnych informačných systémov nákladnej dopravy a infraštruktúry 5G. Zavádzanie digitálnych technológií by malo zabezpečiť vysokú výkonnosť v rámci siete a dosahovanie vyšších úrovni automatizácie,
·podporovať partnerov, aby náležite zohľadňovali a vykonávali optimálnu údržbu a prevádzku existujúcich a nových aktív,
·považovať projekty TEN-T so strategickým záujmom pre západný Balkán a regióny Východného partnerstva a Úniu za prioritu s cieľom lepšie prepojiť krajiny zapojené do procesu rozširovania a ostatné susedné krajiny s Úniou,
·posúdiť potrebu preskúmať existujúcu orientačnú sieť TEN-T v krajinách zapojených do procesu rozširovania a ostatných susedných krajinách a v prípade potreby začať proces na jej modernizáciu.
Európskemu parlamentu a Rade je adresovaná výzva, aby schválili toto oznámenie, ktoré sa predloží aj Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).
Návrh Komisie zo 14. decembra 2021 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1153 a nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušuje nariadenie (EÚ) 1315/2013, COM(2021) 812.
COM(2019) 640 final.
COM(2020) 789 final.
JOIN(2021) 30 final.
Delegované nariadenie Komisie 2016/758 zo 4. februára 2016, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013, pokiaľ ide o úpravu prílohy III k uvedenému nariadeniu (Ú. v. EÚ L 126, 14.5.2016, s. 3).
Delegované nariadenie Komisie 2016/758 zo 4. februára 2016, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013, pokiaľ ide o úpravu prílohy III k uvedenému nariadeniu (Ú. v. EÚ L 126, 14.5.2016, s. 3).
* Týmto označením nie je dotknutý status Kosova a je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.
Bieloruské orgány v súčasnosti účasť prerušili.
Delegované nariadenie Komisie 2019/254 z 9. novembra 2018, ktorým sa upravuje príloha III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (Ú. v. EÚ L 43, 14.2.2019, s. 1).
K partnerom južného susedstva patrí Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya (status pozorovateľa v Únii pre Stredozemie), Maroko, Palestína, Sýria (spolupráca so Sýriou je od roku 2011 pozastavená) a Tunisko. Toto označenie Palestíny nemožno vykladať ako uznanie Palestínskeho štátu a nie sú ním dotknuté pozície jednotlivých členských štátov k tejto otázke.
Oznámenie „Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán“ [COM(2020) 641 final].
Spoločné oznámenie „Posilnenie odolnosti – Východné partnerstvo, ktoré prináša výsledky pre všetkých“ [JOIN(2020) 7 final], a spoločný pracovný dokument útvarov Komisie „Obnova, odolnosť a reforma: priority Východného partnerstva po roku 2020“ [SWD(2021) 186 final].
Spoločné oznámenie „Obnovené partnerstvo s južným susedstvom: Nový program pre Stredozemie“ [JOIN(2021) 2 final] a spoločný pracovný dokument útvarov „Obnovené partnerstvo s južným susedstvom – Hospodársky a investičný plán pre krajiny južného susedstva“ [SWD(2021) 23 final].
Článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie (Ú. v. EÚ L 79I , 21.3.2019, s. 1).
Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Väčšia angažovanosť EÚ za mier, udržateľnosť a prosperitu v Arktíde [JOIN(2021) 27 final].
Prístupové rokovania prebiehajú s Čiernou Horou (2012) a Srbskom (2014). Na otvorenie rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom sa po uzavretí dohody Rady v marci 2020 ešte čaká.
Ú. v. EÚ L 278, 27.10.2017.
Oznámenie „Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán“ [COM(2020) 641 final].
Stratégia EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora a stratégia EÚ pre podunajskú oblasť.
Regionálny akčný plán pre dopravu v Stredozemí (2014 – 2020).
Iniciatíva WestMED vychádza z tzv. dialógu 5+5 a zahŕňa päť členských štátov EÚ (Francúzsko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko a Malta) a päť južných partnerských krajín (Alžírsko, Líbya, Mauretánia, Maroko a Tunisko).
Pracovný dokument útvarov Komisie o správe o Turecku za rok 2021 [SWD(2021) 290 Final/2].