EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli8. 12. 2021
COM(2021) 780 final
2021/0415(CNS)
Návrh
ODPORÚČANIE RADY
týkajúce sa operačnej policajnej spolupráce
{SWD(2021) 375 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
V článku 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) sa stanovuje, že Únia musí ponúkať svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa kontroly na vonkajších hraniciach, azylu, prisťahovalectva a predchádzania trestnej činnosti a boja s ňou.
Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc možno zaistiť aj prostredníctvom spoľahlivej policajnej a justičnej spolupráce medzi členskými štátmi. Preto by príslušníci polície v jednom štáte mali účinne a systematicky spolupracovať v celej EÚ. Policajná spolupráca medzi členskými štátmi sa však stále výrazne rôzni. Bez dostatočnej úrovne spolupráce medzi policajnými silami v členských štátoch budú páchatelia trestnej činnosti naďalej pôsobiť v rámci členských štátov bez obmedzenia, pričom budú využívať rôzne jurisdikcie jednotlivých štátov, a neoprávnené pohyby neregulárnych migrantov budú naďalej predstavovať výzvu.
Nedávne tragické udalosti v Lamanšskom prielive ešte viac zdôraznili potrebu úzkej policajnej spolupráce, čo sa odráža v rozhodnutí, ktoré prijalo Francúzsko, Belgicko, Holandsko a Nemecko 28. novembra 2021 s cieľom posilniť operačnú policajnú spoluprácu na boj proti prevádzačstvu.
Cezhraničná trestná činnosť a s ňou spojené bezpečnostné hrozby majú vo svojej podstate medzinárodný kontext. Ako sa uvádza v Stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu, EÚ čelí vyvíjajúcim sa a čoraz zložitejším bezpečnostným hrozbám. Tieto hrozby sa šíria cez hranice a prejavujú sa v páchateľoch trestnej činnosti a organizovaných zločineckých skupinách, ktorí sa zapájajú do širokej škály trestnej činnosti. Ako sa zdôrazňuje v stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025, organizovaná trestná činnosť predstavuje významnú hrozbu pre Európanov, európske podniky a štátne inštitúcie, ako aj hospodárstvo ako celok. Tým, že zločinecké skupiny pôsobia v rôznych jurisdikciách, vyhýbajú sa odhaleniu a využívajú rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Spolu so sprievodným návrhom smernice o výmene informácií je tento návrh zameraný na zriadenie kódexu policajnej spolupráce s cieľom zjednodušiť, posilniť, zdokonaliť, modernizovať a uľahčiť spoluprácu v oblasti presadzovania práva medzi príslušnými národnými agentúrami, čo bude predstavovať významnú podporu pre členské štáty v ich boji proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti a terorizmu.
Podľa hodnotenia hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti EÚ z roku 2021 (EU SOCTA) je pre oblasť organizovanej trestnej činnosti typické prepojené prostredie, v ktorom je spolupráca medzi páchateľmi trestnej činnosti plynulá, systematická a zameraná na zisk. Takmer 70 % zločineckých sietí pôsobí vo viac ako troch členských štátoch. Približne 65 % zločineckých sietí pôsobiacich v EÚ sa skladá z členov s viacnásobnou štátnou príslušnosťou. Viac ako 80 % uvádzaných zločineckých sietí sa podieľa na hlavných druhoch cezhraničnej trestnej činnosti, ktoré sa týkajú obchodu s drogami, majetkovej trestnej činnosti, obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva. V správe EU SOCTA z roku 2021 a v Európskej správe o drogách EMCDDA sa uvádzajú oblasti, v ktorých sa zdá, že závažná a organizovaná trestná činnosť je na vzostupe. Kľúčové miesta, ako sú pohraničné regióny, letiská, diaľnice alebo trajektové spojenia v EÚ, priťahujú páchateľov trestnej činnosti, a to aj z dôvodu ich geografickej polohy. V pohraničných regiónoch páchatelia trestnej činnosti využívajú prirodzené vymedzenie jednotlivých jurisdikcií presadzovania práva, ktoré vytvárajú možnosti vyhýbania sa presadzovaniu práva a poskytujú blízkosť k viacerým trhom. Mobilita páchateľov trestnej činnosti v rámci EÚ vytvára výzvy v predchádzaní hrozbám trestnej činnosti a boji proti nim a v zaisťovaní verejnej bezpečnosti.
Zároveň, ako sa uvádza v programe boja proti terorizmu z decembra 2020, EÚ zotrváva v stave vysokej ostražitosti voči terorizmu. Páchatelia trestnej činnosti a teroristi využívajú informačné a komunikačné technológie na vzájomnú komunikáciu a na prípravu a páchanie svojej trestnej činnosti.
Priestor bez kontrol na vnútorných hraniciach (ďalej len „schengenský priestor“) je najväčší priestor voľného pohybu na svete. Umožňuje voľný pohyb viac ako 420 miliónov ľudí a voľný tok tovaru a služieb. Pohraničné oblasti v rámci EÚ pokrývajú približne 40 % územia EÚ a v roku 2017 boli domovom 30 % obyvateľstva, resp. približne 150 miliónov ľudí. V roku 2017 takmer 2 milióny ľudí dochádzali do zamestnania cez hranice vrátane 1,3 milióna cezhraničných pracovníkov. V roku 2018 obyvatelia EÚ uskutočnili 1,1 miliardy ciest buď z pracovných, alebo osobných dôvodov, čo predstavuje nárast o 11 % od roku 2014. Pandémia COVID-19 znížila mobilitu v rámci EÚ z dôvodu karanténnych opatrení, cestovných obmedzení, obmedzení verejného života a zákazov vychádzania. Toky ľudí budú však pravdepodobne v budúcnosti naďalej výrazné, a to najmä keď sa život vráti do normálu. Schengenský priestor je symbolom prepojenosti EÚ a väzieb medzi Európanmi. Takisto prispieva k efektívnemu fungovaniu jednotného trhu, a tak aj k rastu hospodárstva EÚ.
V posledných rokoch bol schengenský priestor v dôsledku mnohých kríz a výziev opakovane podrobený skúške. Viaceré členské štáty obnovili kontroly vnútorných hraníc, najmä z dôvodu neoprávnených pohybov neregulárnych migrantov, ktoré považujú za závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Neoprávnené pohyby v rámci schengenského priestoru, ktoré nesúvisia so závažnou migračnou krízou ani štrukturálnymi nedostatkami v riadení vonkajších hraníc, by sa mali riešiť inými prostriedkami ako kontrolami vnútorných hraníc, ktoré možno použiť len ako poslednú možnosť na riešenie konkrétnych ohrození vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku. Tieto pretrvávajúce kontroly vnútorných hraníc odhalili, že existuje priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o využívanie policajných kontrol a spolupráce, postupy umožňujúce zjednodušenú readmisiu medzi členskými štátmi a uplatňovanie dvojstranných dohôd a dojednaní v tomto kontexte v súlade s článkom 6 ods. 3 smernice 2008/115/ES. Treba poznamenať, že v súlade s odôvodnením 8 odporúčania Komisie (EÚ) 2017/432 si účinná politika Únie v oblasti návratu vyžaduje efektívne a primerané opatrenia na zadržanie a zistenie totožnosti neregulárnych migrantov. Ak sa tieto opatrenia skombinujú, môžu priniesť rovnaké výsledky pri kontrole neoprávnených pohybov ako dočasné kontroly vnútorných hraníc, pričom sú menej rušivé, pokiaľ ide o voľný pohyb osôb, tovaru a služieb.
Nástroje policajnej spolupráce ako vývoj schengenského acquis
Odporúčania týkajúce sa operačnej policajnej spolupráce stanovené v tomto odporúčaní prispievajú k vývoju schengenských pravidiel.
Po prvé jeden z pilierov právneho rámca EÚ, o ktorý sa opiera policajná spolupráca, bol navrhnutý pred 30 rokmi prostredníctvom Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda (ďalej len „Schengenský dohovor“), dávno pred uvedenými krízami a výzvami, ktoré zmenili realitu schengenského priestoru. V Schengenskom dohovore sa stanovuje niekoľko povinností zmluvných strán v oblasti policajnej spolupráce s cieľom odstrániť akýkoľvek bezpečnostný deficit spôsobený zrušením kontrol na vnútorných hraniciach. V Schengenskom dohovore sa predovšetkým stanovuje niekoľko základných pravidiel týkajúcich sa vykonávania operácií cezhraničného prenasledovania a cezhraničného sledovania.
Po druhé spoločné hliadky a iné operácie sú priamo spojené s vývojom schengenského acquis, a to vrátane článku 39 ods. 1 Schengenského dohovoru o pomoci medzi orgánmi, ktorá umožňuje vykonávanie politík, na ktoré sa vzťahuje schengenské acquis. Spoločné hliadky a spoločné operácie sa upravujú v dohodách o cezhraničnej spolupráci medzi členskými štátmi. V prümských rozhodnutiach z roku 2008 sa stanovuje niekoľko základných pravidiel týkajúcich sa spôsobu vykonávania spoločných hliadok a iných spoločných operácií v rámci vnútorných hraníc EÚ, ako aj cezhraničnej pomoci v prípade katastrof a vážnych nehôd. Hoci ťažiskom prümských rozhodnutí bola automatizovaná výmena údajov o DNA, odtlačkoch prstov a evidencii vozidiel a oddiely o spoločných hliadkach a operáciách teda neboli označené ako vývoj schengenského acquis, je pravdepodobné, že by predstavovali vývoj schengenského acquis, ak by boli prijaté samostatne, vzhľadom na ich cezhraničnú povahu.
Po tretie operačná policajná spolupráca medzi členskými štátmi sa uskutočňuje aj podľa vnútroštátneho práva, pričom sa zohľadňujú nezáväzné dokumenty Rady vrátane osvedčených postupov (ďalej len „schengenský katalóg“) a usmernení (usmernenia pre jednotné kontaktné miesta, usmernenia centier policajnej a colnej spolupráce, príručky o výmene informácií v oblasti presadzovania práva a cezhraničných operáciách). Jednotné kontaktné miesta a centrá policajnej a colnej spolupráce boli vytvorené ako priamy dôsledok potreby výmeny relevantných informácií po odstránení vnútorných hraníc. Aj krajiny pridružené k schengenskému priestoru zriadili centrá policajnej a colnej spolupráce a národné jednotné kontaktné miesta.
Po štvrté členské štáty systematicky dopĺňajú a rozširujú tento schengenský „základný“ právny rámec dvojstrannými a mnohostrannými dohodami o spolupráci medzi sebou. Komisia identifikovala najmenej 60 takýchto dohôd v celej EÚ, pričom každá je odlišná. Krajiny pridružené k schengenskému priestoru takisto uzavreli takéto dohody o operačnej spolupráci s členskými štátmi.
Zistené problémy
Po prvé súčasný právny rámec EÚ poskytuje niekoľko možností, z ktorých si členské štáty môžu vybrať pri spolupráci s inými členskými štátmi (napr. v Schengenskom dohovore sa umožňuje členským štátom stanoviť alebo nestanoviť obmedzenia kilometrovej vzdialenosti, keď sa prenasledovanie uskutočňuje na ich území). To vytvára neistotu a nejasnosť, pokiaľ ide o pravidlá, ktoré musia príslušníci polície dodržiavať pri zásahu v inom členskom štáte. Okrem toho niektoré z rozhodnutí prijatých v tejto súvislosti vedú k prekážkam, ktoré by neexistovali, ak by sa prijali iné rozhodnutia v súlade s právnym rámcom EÚ.
Po druhé dvojstranné a mnohostranné dohody o policajnej spolupráci medzi členskými štátmi, ktoré umožňujú regionálne špecifiká pri spolupráci so susednými členskými štátmi, sú pre členské štáty veľmi časovo náročné z hľadiska rokovania, podpísania a ratifikovania. Rozšírením týchto dvojstranných dohôd sa vytvorila zložitá sieť viacerých rôznych dojednaní, ktorá obsahuje rôzne uplatniteľné pravidlá, čo viedlo k roztrieštenosti a prekážkam spolupráce. Napríklad v menších alebo vo vnútrozemských krajinách musia príslušníci orgánov presadzovania práva, ktorí pracujú cezhranične, vykonávať operačné činnosti v niektorých prípadoch až podľa siedmich rôznych súborov pravidiel. V dôsledku toho niektoré operácie, ako je prenasledovanie podozrivých za vnútornými hranicami, nie sú povolené alebo sa uskutočňujú nekoordinovaným neoptimálnym spôsobom, ktorý páchatelia trestnej činnosti využívajú vo svoj prospech. Súčasné pravidlá sa nedostatočne vzťahujú aj na operačnú spoluprácu, v rámci ktorej sa využívajú nové technológie, ako sú bezpilotné vzdušné prostriedky.
Po tretie na základe schengenských hodnotení policajnej spolupráce vykonaných za posledných šesť rokov sa potvrdilo, že niektoré z dvojstranných alebo mnohostranných dohôd medzi členskými štátmi sú zastarané alebo nedostatočne využívané. Iné zahŕňajú oveľa viac otázok ako len pravidlá cezhraničnej spolupráce, pričom umožňujú stanoviť, čo by sa mohlo považovať za osvedčený postup na účinnejší boj proti cezhraničnej trestnej činnosti (napr. spoločné policajné stanice s právomocami v oblasti vyšetrovania cezhraničnej trestnej činnosti alebo spoločná odborná príprava), ale takéto dohody sa však neuzatvárajú systematicky v celej EÚ.
Po štvrté z dôvodu nekompatibility zabezpečeného komunikačného zariadenia používaného v rámci rôznych členských štátov komunikačné zariadenie niektorých príslušníkov polície zapojených napríklad do prenasledovania prestane po prekročení hranice fungovať. To znemožňuje kontakt s ich vlastnými orgánmi alebo orgánmi členského štátu, do ktorého vstupujú. Príslušníci nasadení v rámci spoločných hliadok alebo operácií v iných členských štátoch navyše často nemajú k dispozícii mobilné zariadenie, ktoré im umožňuje diaľkový a zabezpečený prístup k ich vlastným vnútroštátnym databázam, databázam EÚ a medzinárodným databázam.
Po piate spoločné hliadky a iné spoločné operácie sa často uskutočňujú v pohraničných oblastiach v rámci EÚ a v iných oblastiach v rámci EÚ ad hoc. Často im chýba koordinácia a uskutočňujú sa bez predchádzajúcej analýzy rizík, ktorá by umožnila ich lepšie cielené nasadenie. Neexistuje žiadne fórum, v ktorom by si členské štáty vymieňali takúto analýzu rizík alebo informovali ostatné členské štáty o svojich potrebách a prioritných oblastiach. Napríklad na účely lepšieho zacielenia spoločných hliadok alebo iných spoločných operácií, ktoré sa uskutočňujú v celej EÚ počas veľkých podujatí (napr. veľké športové podujatia, medzinárodné samity), v konkrétnych obdobiach (napr. dovolenkové sezóny) alebo v súvislosti s konkrétnymi vlnami trestných činov (napr. terorizmus, obchodovanie s drogami, ovplyvňovanie výsledkov zápasov, obchodovanie s falšovaným tovarom, podvody s kreditnými kartami, vreckové krádeže a iné majetkové trestné činnosti).
Po šieste zločinecké siete pôsobiace v oblasti prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi napomáhajú neoprávnenému pohybu neregulárnych migrantov a zneužívajú zraniteľnú situáciu obetí, pričom zaobchádzajú s ľuďmi ako s tovarom. Organizované prevádzačstvo je kľúčovou trestnou činnosťou a napomáhanie neoprávnenému pohybu je hlavným problémom pre bezpečnosť EÚ. Obchodovanie s ľuďmi predstavuje ďalšiu kľúčovú činnosť v rámci závažnej a organizovanej trestnej činnosti, ktorá bude aj v dohľadnej budúcnosti naďalej hrozbou. Takmer polovica obetí obchodovania s ľuďmi v rámci EÚ sú štátni príslušníci EÚ a väčšina obchodníkov s ľuďmi sú občania EÚ. Takéto trestné činy majú v prevažnej miere cezhraničnú povahu a ich odhaľovanie a vyšetrovanie si vyžaduje cielené policajné opatrenia na mieste v pohraničných oblastiach v rámci EÚ. Predovšetkým koordinované spoločné hliadky a iné spoločné operácie založené na analýze rizík, v rámci ktorých spolupracujú príslušníci z členských štátov (napr. v hliadkovom vozidle), by sa mali v prípade potreby zamerať na odhaľovanie prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi.
Po siedme príslušníci zapojení do cezhraničnej spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ nie sú vždy riadne odborne pripravení, aby mali potrebné znalosti a operačné zručnosti na čo najúčinnejšie a najefektívnejšie plnenie úloh. Na základe štúdie z roku 2021, ktorá bola vypracovaná pre Komisiu, sa zistila obmedzená dostupnosť odbornej prípravy pre pracovníkov orgánov presadzovania práva zapojených do cezhraničnej spolupráce. Odborná príprava sa nevykonáva pravidelne a nie vždy sa v nej zohľadňuje najnovší vývoj. Informovanosť a vedomosti o príslušných databázach a o výkonných právomociach udelených rôznymi členskými štátmi sú takisto obmedzené. Účinnú cezhraničnú operačnú policajnú spoluprácu sťažuje aj jazyková bariéra.
Ďalší postup
Ako sa uvádza v oznámení Komisie z júna 2021 „Stratégia na dosiahnutie plne funkčného a odolného schengenského priestoru“, cieľom tohto odporúčania je prispieť k vytvoreniu spoločných noriem, ktoré príslušníkom polície umožnia účinne spolupracovať so svojimi kolegami v iných členských štátoch. Pri dodržiavaní platných právnych predpisov EÚ a na základe osvedčených postupov v rámci dvojstranných alebo mnohostranných dohôd o spolupráci medzi členskými štátmi by príslušníci polície mali vykonávať cielené spoločné operácie vrátane spoločných hliadok, a to najmä v pohraničných oblastiach v rámci EÚ. Keďže teroristi a iní páchatelia trestnej činnosti pôsobia v rôznych členských štátoch, policajné orgány by mali mať možnosť lepšie ich monitorovať a pri cezhraničnom prenasledovaní na území jednotlivých štátov ich podľa potreby zatýkať, prípadne vykonávať v súvislosti s nimi operácie sledovania. Spoločné operácie môžu okrem toho pomôcť pri účinnom riešení otázky neoprávnených pohybov neregulárnych migrantov.
Pri rešpektovaní úlohy členských štátov v oblasti vnútornej bezpečnosti a flexibility potrebnej na regionálnu spoluprácu sa v tomto odporúčaní stanovujú opatrenia v rámci operačnej policajnej spolupráce, ktorých cieľom je:
–objasnenie a zosúladenie pravidiel účasti na cezhraničných operáciách presadzovania práva na účely monitorovania a zatýkania páchateľov trestnej činnosti a teroristov v rámci sledovania, prenasledovania, spoločných hliadok a iných spoločných operácií na území jednotlivých štátov.
–Umožnenie vzdialeného prístupu príslušníkom polície k vlastným databázam pri pôsobení v iných členských štátoch a používanie zabezpečenej komunikácie, ktorá dokáže naďalej fungovať v cezhraničnej situácii.
–Rozšírenie úlohy existujúcich centier policajnej a colnej spolupráce, aby sa stali spoločnými policajnými stanicami so schopnosťou nielen vymieňať si informácie, ale aj plánovať, podporovať a koordinovať spoločné hliadky a iné spoločné operácie na základe spoločne využívanej analýzy rizík.
–Využívanie cielených spoločných hliadok a iných spoločných operácií v konkrétnych pohraničných oblastiach v rámci EÚ na základe predchádzajúcej analýzy na boj proti prevádzačstvu, ako aj na predchádzanie neoprávnene sa zdržiavajúcim migrantom a cezhraničnej trestnej činnosti spojenej s neregulárnou migráciou a ich odhaľovanie.
–Využívanie cielených spoločných hliadok a iných spoločných operácií v konkrétnych pohraničných oblastiach v rámci EÚ na základe predchádzajúcej analýzy s cieľom bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a identifikovať a chrániť obete.
–Vytvorenie koordinačnej platformy spolu s Komisiou a Europolom na podporu a zacielenie spoločných operácií a spoločných hliadok v celej EÚ s cieľom udržiavať a zlepšovať verejný poriadok a bezpečnosť, predchádzať trestným činom alebo pomáhať pri riešení špecifických vĺn trestných činov na kľúčových miestach alebo v konkrétnych obdobiach (napr. turistické oblasti, kľúčové kriminálne uzly, dovolenková sezóna), počas masových zhromaždení (napr. veľké športové podujatia, medzinárodné samity) alebo v prípade katastrof a vážnych nehôd.
–Rozšírenie spoločných programov odbornej prípravy a výmeny pre policajných kadetov a celoživotnej odbornej prípravy príslušníkov zapojených do operačnej cezhraničnej spolupráce a zváženie vytvorenia rozsiahleho celoeurópskeho spoločného programu odbornej prípravy v oblasti operačnej cezhraničnej spolupráce s cieľom vytvoriť skutočnú kultúru policajnej práce v EÚ.
Ako sa uvádza v navrhovanom odporúčaní, členské štáty by mali v prípade potreby zmeniť svoje vnútroštátne pravidlá a dvojstranné a mnohostranné dohody s inými členskými štátmi s cieľom vykonať opatrenia, ktoré sú v ňom uvedené.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Toto odporúčanie je v súlade s existujúcimi a budúcimi politickými ustanoveniami týkajúcimi sa spolupráce v oblasti presadzovania práva.
Ako sa zdôrazňuje v oddiele „Dôvody a ciele návrhu“, existujúce strategické dokumenty Komisie podporujú úsilie Komisie o zlepšenie efektívnosti a účinnosti spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ. Patrí medzi ne Stratégia EÚ pre bezpečnostnú úniu, program boja proti terorizmu pre EÚ, stratégia EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025, stratégia EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2021 – 2025,
stratégia EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí
, Stratégia EÚ v oblasti drog na obdobie 2021 ‒ 2025 a nová schengenská stratégia.
Rada zastáva podobný názor, predovšetkým naposledy v záveroch Rady z novembra 2020 o vnútornej bezpečnosti a európskom policajnom partnerstve, v ktorom vyzýva Komisiu, aby „zvážila konsolidáciu právneho rámca EÚ s cieľom ďalej posilniť cezhraničnú spoluprácu v oblasti presadzovania práva “.
Týmto odporúčaním sa takisto prispeje k plne funkčnému a odolnému schengenskému priestoru, ako sa stanovuje v schengenskej stratégii, v ktorej sa opakuje „potreba spoločných noriem, ktoré príslušníkom polície umožnia účinne spolupracovať so svojimi kolegami v susedných krajinách“. Pomôže zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti v rámci územia členských štátov, a tak bude podporovať schengenský priestor bez kontrol na vnútorných hraniciach. Takisto bude dopĺňať návrh na zmenu Kódexu schengenských hraníc.
Keďže obe zložky spolupráce v oblasti presadzovania práva sa v podstate týkajú i) operačnej cezhraničnej spolupráce (ktorá je predmetom tohto návrhu) a ii) výmeny informácií, toto odporúčanie bude tvoriť súčasť uceleného balíka spolu s návrhom smernice o výmene informácií a komunikácii medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a návrhom na revíziu mechanizmu automatizovanej výmeny údajov pre policajnú spoluprácu (ďalej len „prümské nariadenie II“).
•
Súlad s ostatnými politikami Únie
Cieľom tohto odporúčania je priaznivo prispieť k plne funkčnému a odolnému schengenskému priestoru, ktorý umožní voľný pohyb viac ako 420 miliónov ľudí a voľný pohyb tovaru a služieb. To zase prispeje k efektívnemu fungovaniu jednotného trhu, a tým aj k rastu hospodárstva EÚ. Toto odporúčanie je preto plne v súlade s ostatnými politikami EÚ v oblasti zamestnanosti, dopravy a v konečnom dôsledku aj hospodárskeho rastu v pohraničných oblastiach v rámci EÚ, ale aj v celej EÚ.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Právnym základom opatrení EÚ týkajúcich sa spolupráce v oblasti presadzovania práva je hlava V kapitola 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).
Podľa článku 87 ZFEÚ „Únia rozvíja policajnú spoluprácu, do ktorej sú zapojené všetky príslušné orgány členských štátov vrátane polície, colných orgánov a iných orgánov presadzujúcich výkon práva špecializovaných v oblastiach predchádzania alebo odhaľovania a vyšetrovania trestných činov“.
Konkrétnejšie, článok 87 ods. 3 ZFEÚ sa vzťahuje na opatrenia týkajúce sa operačnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva. Takéto opatrenia sa uvádzajú v tomto odporúčaní. Obsahuje aj opatrenia, na ktoré sa vzťahuje článok 89 ZFEÚ a ktoré sa týkajú podmienok a obmedzení, za ktorých môžu orgány presadzovania práva členských štátov pôsobiť na území iného členského štátu. Pokiaľ toto odporúčanie obsahuje aj opatrenia, na ktoré sa potenciálne vzťahuje článok 87 ods. 2 ZFEÚ (napr. o výmene informácií a odbornej príprave), tieto opatrenia sú v tomto prípade doplnkové k opatreniam na základe článku 87 ods. 3 a článku 89 ZFEÚ.
Toto odporúčanie je teda založené na článku 87 ods. 3 a článku 89 ZFEÚ v spojení s článkom 292 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že „Rada prijíma odporúčania […] na návrh Komisie vo všetkých prípadoch, v ktorých zmluvy ustanovujú, že prijíma akty na návrh Komisie. Uznáša sa jednomyseľne v tých oblastiach, v ktorých sa na prijatie aktu Únie vyžaduje jednomyseľnosť.“
•Výber nástroja
Zintenzívnenie operačnej policajnej spolupráce v EÚ si vyžaduje výraznú politickú angažovanosť všetkých príslušných aktérov, najmä v členských štátoch.
Cezhraničná operačná policajná spolupráca zvyčajne zahŕňa fyzický zásah uniformovaných a ozbrojených policajných síl z jedného členského štátu na území iných členských štátov. Zásah je zameraný na vykonanie preventívnych a represívnych misií, ktoré môžu viesť k predbežnej väzbe a zaisteniu osôb až do príchodu orgánov iného členského štátu.
Tieto druhy operácií sa dotýkajú podstaty zvrchovanosti členských štátov a môžu vyvolávať ústavné otázky, v dôsledku čoho sú akékoľvek nové právne predpisy EÚ v tejto oblasti veľmi citlivou otázkou. To je dôvod, prečo sa v Rade zvyčajne vyžaduje jednomyseľnosť pri hlasovaní o právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa operačnej spolupráce.
Komisia sa domnieva, že návrh právne záväzných predpisov EÚ na účely harmonizácie tohto druhu operačnej policajnej spolupráce je v tejto fáze predčasný. Možno však poznamenať, že odporúčania, hoci nie sú právne záväzné, podľa ZFEÚ, ako ich vykladá Súdny dvor EÚ, sú právnymi aktmi a ako také ich nemožno považovať za akty, ktoré nemajú žiadny právny účinok, a v prípade potreby sa majú zohľadniť na vnútroštátnej úrovni.
Na základe predchádzajúcich príslušných záverov Rady a osvedčených postupov, ktoré niektoré členské štáty už vykonali, sa Komisia rozhodla navrhnúť odporúčanie Rady, v ktorom sa predkladá niekoľko odporúčaných opatrení, ktorých cieľom je zlepšiť spôsob operačnej spolupráce členských štátov. Komisia plánuje monitorovať vykonávanie tohto odporúčania a posúdiť potrebu právne záväzných predpisov EÚ o cezhraničnej operačnej policajnej spolupráci v budúcnosti.
•Subsidiarita
Na riadne riešenie problémov identifikovaných v prvej časti tejto dôvodovej správy je potrebné prijať opatrenia na úrovni EÚ. Bez opatrení na úrovni EÚ budú samotné členské štáty naďalej čeliť neistote a prekážkam vyplývajúcim z rôznych pravidiel týkajúcich sa práv príslušníkov pri pôsobení v iných členských štátoch. Navyše na vyriešenie dlhodobých problémov technického prepojenia, ktoré prispievajú k zníženiu príťažlivosti spoločných operácií, sa vyžaduje prístup na úrovni EÚ. Vzhľadom na nadnárodnú povahu závažnej a organizovanej trestnej činnosti je nevyhnutné zabezpečiť rýchlu spoluprácu medzi policajnými a justičnými orgánmi v súvislosti s predmetnými operačnými opatreniami v cezhraničnom kontexte.
EÚ je lepšie vybavená ako jednotlivé členské štáty na zabezpečenie súdržnosti opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni, riešenie rozdielov v postupoch, predchádzanie duplicite a neistote a prípadne na zabezpečenie efektívneho boja proti cezhraničnej trestnej činnosti. Očakáva sa, že opatrenia EÚ v reakcii na zistené problémy prinesú pridanú hodnotu pre EÚ, a teda aj pre jej občanov.
•Proporcionalita
V tomto návrhu sa odporúča, aby členské štáty prijali niekoľko opatrení na riešenie prekážok a posilnenie existujúcich príslušných mechanizmov a nástrojov cezhraničnej spolupráce. Neobsahuje odporúčania, ktoré by boli v rozpore s tým, čo sa stanovuje v existujúcich právnych predpisoch EÚ. Naopak, členské štáty by mali prijať odporúčané opatrenia v súlade s uvedenými právnymi predpismi EÚ. Okrem toho sa neočakáva, že členské štáty zmenia podmienky a záruky obsiahnuté vo vnútroštátnom práve týkajúce sa dotknutých operačných činností, ale že ich budú naďalej uplatňovať, pokiaľ sú v súlade s právnymi predpismi EÚ a toto odporúčanie sa ich konkrétne netýka.
Vzhľadom na citlivosť opatrení týkajúcich sa operačnej cezhraničnej policajnej spolupráce a ochotu členských štátov zapojiť sa do ďalšieho dialógu o tom, aké opatrenia by sa mali zaviesť na posilnenie operačnej policajnej spolupráce, je návrh odporúčania Rady najvhodnejšou a najprimeranejšou voľbou. Dôvodom je, že neprekračuje rámec toho, čo je v tejto fáze potrebné na dosiahnutie cieľov zlepšenia operačnej policajnej spolupráce v celej EÚ.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
V súvislosti s týmto návrhom sa nevykonala žiadna kontrola vhodnosti existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa operačnej spolupráce. Dôvodom je, že základné právne predpisy EÚ sú veľmi obmedzené, pričom sa systematicky dopĺňajú dvojstrannými a mnohostrannými dohodami o spolupráci medzi členskými štátmi.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Konzultácie so zainteresovanými stranami sa uskutočnili v období od júla 2019 do júla 2021. Konzultácie boli zamerané na zainteresované strany zo širokej škály odborníkov v danej oblasti, vnútroštátne orgány, organizácie občianskej spoločnosti a verejnosť, pokiaľ ide o ich očakávania a obavy týkajúce sa posilnenia spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ.
Komisia použila rôzne spôsoby zapojenia, ako sú cielené dotazníky, rozhovory s odborníkmi, a zorganizovala niekoľko tematických seminárov so zástupcami členských štátov a krajín pridružených k schengenskému priestoru. O predmete tohto odporúčania rokovali aj pracovné skupiny Rady (napr. pracovná skupina pre presadzovanie práva – podskupiny pre políciu a colné orgány, Stály výbor pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti).
Komisia spustila aj verejnú konzultáciu, ktorá bola dostupná na webovom sídle Komisie vo všetkých úradných jazykoch EÚ počas ôsmich týždňov od 19. apríla 2021 do 14. júna 2021.
Počas prípravy externej štúdie na podporu prípravy posúdenia vplyvu politických iniciatív EÚ uľahčujúcich cezhraničnú spoluprácu v oblasti presadzovania práva vykonal dodávateľ aj množstvo konzultačných činností.
Cieľom konzultácie bolo získať relevantné informácie od zainteresovaných strán, aby sa pri príprave navrhovaných opatrení na zlepšenie spolupráce v oblasti presadzovania práva medzi členskými štátmi mohol využiť prístup založený na dôkazoch.
Výsledky všetkých týchto konzultačných činností sa náležite zohľadnili pri príprave tohto odporúčania. V rámci konzultačných činností sa použili hlavné prvky metodiky uplatnenej v posúdení vplyvu, počnúc vymedzením problému a preskúmaním najvhodnejších možností.
•Posúdenie vplyvu
Ak sa navrhované odporúčania prijmú v ich súčasnej podobe a budú sa účinne vykonávať, prispejú k zlepšeniu cezhraničnej operačnej policajnej spolupráce a budú mať významný pozitívny vplyv na predchádzanie trestným činom v členských štátoch a ich odhaľovanie.
Vzhľadom na zásadu jednomyseľnosti vzťahujúcu sa na príslušné opatrenia operačnej policajnej spolupráce a obavy týkajúce sa zvrchovanosti vyjadrené niektorými členskými štátmi v konzultačnej fáze spomenutej v predchádzajúcom texte sa však Komisia domnieva, že návrh právne záväzných predpisov EÚ na riadenie takejto spolupráce je v tomto štádiu predčasný.
Namiesto toho sa v tomto odporúčaní členské štáty vyzývajú, aby posilnili existujúce aspekty cezhraničnej operačnej policajnej spolupráce na základe osvedčených postupov, ktoré už členské štáty zaviedli a otestovali, a to aj v dvojstrannom a mnohostrannom kontexte.
Tento návrh odporúčania Rady týkajúceho sa cezhraničnej operačnej policajnej spolupráce sa preto neopiera o posúdenie vplyvu.
4.ZÁKLADNÉ PRÁVA
Zlepšením schopnosti príslušných orgánov členských štátov spolupracovať cezhranične v rámci EÚ v rozsahu obmedzení stanovených príslušnými právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi toto odporúčanie prispeje k vyššej ochrane životov občanov a ich bezpečnosti. Akékoľvek zasahovanie do základných práv vyplývajúce z odporúčania je odôvodnené a neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné a primerané.
Pokiaľ ide o ochranu osobných údajov, vplyv sa považuje za neutrálny. Toto odporúčanie pravdepodobne povedie ku kvantitatívnemu zvýšeniu výmeny osobných údajov medzi členskými štátmi v súlade s očakávaným posilnením cezhraničnej operačnej policajnej spolupráce. Na túto dodatočnú výmenu osobných údajov sa však budú vzťahovať rovnaké prísne pravidlá a postupy, ktoré sú už zavedené na spracúvanie takýchto údajov v súlade s právom EÚ, najmä so smernicou o presadzovaní práva.
Pokiaľ ide o ďalšie základné práva, ako sú minimálne procesné práva podozrivých a obvinených osôb podľa smerníc EÚ o procesných právach (právo na informácie pri zadržaní podozrivého, právo na tlmočenie a právo na prístup k obhajcovi), vplyv je neutrálny. Toto odporúčanie, ktoré by viedlo k nárastu existujúcich cezhraničných policajných operácií, neoslabuje ani nemení uplatniteľné pravidlá týkajúce sa procesných práv. Podobne sa naďalej uplatňujú pravidlá a normy vymedzené v iných oblastiach práva EÚ v súlade s povinnosťou členských štátov dodržiavať základné práva zakotvené v Charte základných práv EÚ.
5.VPLYV NA ROZPOČET
Vplyv tohto odporúčania na rozpočet závisí najmä od reakcie Rady na tento návrh odporúčania a od rozsahu, v akom členské štáty následne tieto odporúčania vykonajú.
Keďže niektoré členské štáty pokročili vo svojej úrovni spolupráce viac ako iné, náklady na vykonávanie navrhovaných odporúčaní sa budú v jednotlivých členských štátoch líšiť. Náklady budú odzrkadľovať postupné a priebežné zintenzívňovanie existujúcej operačnej spolupráce medzi členskými štátmi, keďže účinok vykonávania odporúčaných opatrení sa prejaví v priebehu času.
Vzhľadom na povahu opatrení, ktoré sa majú zaviesť, by sa náklady na vnútroštátnej úrovni mohli do značnej miery a za uplatniteľných podmienok hradiť z programov členských štátov v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť. Fond pre vnútornú bezpečnosť zahŕňa špecifické ciele, akými je „zlepšenie a uľahčenie výmeny informácií“, „zlepšenie a zintenzívnenie cezhraničnej spolupráce“ a „podpora posilňovania spôsobilostí členských štátov v súvislosti s predchádzaním trestnej činnosti, terorizmu a radikalizácii a boja proti nim, ako aj s riadením udalostí, rizík a kríz súvisiacich s bezpečnosťou“. Okrem nákladov potenciálne hradených z programov členských štátov v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť nebudú na úrovni EÚ znášané žiadne ďalšie náklady.
6.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Komisia vyzýva Radu, aby navrhované odporúčanie prijala najneskôr do júna 2022.
Podľa názoru Komisie by v príslušnej pracovnej skupine Rady mala prebiehať dlhodobá diskusia o cezhraničnej operačnej policajnej spolupráci, aby táto pracovná skupina mohla pôsobiť ako stále fórum pre diskusie členských štátov o otázkach, ktorými sa zaoberá toto odporúčanie, a najmä o opatreniach vykonaných v nadväznosti na toto odporúčanie.
Komisia by mala jeden rok po prijatí tohto odporúčania podať správu o pokroku, ktorý členské štáty dosiahli pri jeho vykonávaní. V správe by sa malo posúdiť, či sú potrebné právne záväzné predpisy EÚ týkajúce sa príslušných foriem cezhraničnej operačnej policajnej spolupráce.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
V oddiele 1 sa vymedzujú hlavné pojmy uvedené v odporúčaní.
Oddiel 2 obsahuje odporúčania zamerané na riešenie prekážok pri zasahovaní príslušníkov polície v iných členských štátoch v súvislosti s cezhraničným prenasledovaním, cezhraničným sledovaním, spoločnými hliadkami a inými spoločnými operáciami. Cieľom odporúčaní je rozšíriť súčasný zoznam trestných činov, v prípade ktorých možno použiť cezhraničné prenasledovanie a sledovanie, a odstrániť geografické a časové obmedzenia, ktoré niektoré členské štáty zaviedli a ktoré vytvárajú prekážky takýmto operáciám. Ich cieľom je zosúladiť pravidlá o prenesení výkonnej právomoci medzi členskými štátmi s cieľom zvýšiť zrozumiteľnosť a istotu toho, čo môžu policajti robiť pri cezhraničnom prenasledovaní, sledovaní a spoločných operáciách.
Odporúčania týkajúce sa cezhraničného prenasledovania sa netýkajú len prekračovania pozemných hraníc, ale aj vodných (námorných, riečnych, jazerných) a vzdušných hraníc. Týkajú sa aj použitia služobnej zbrane príslušníkmi polície, a to nielen v rámci legitímnej sebaobrany, ale aj pri obrane iných. Odporúčania v tejto súvislosti presahujú rámec toho, čo sa stanovuje v článku 41 ods. 5 písm. b) a e) Schengenského dohovoru. V článku 41 ods. 10 Schengenského dohovoru sa však umožňuje urobiť dodatočné úpravy k vykonávaniu článku 41. V tomto prípade to zahŕňa podmienky, za ktorých možno vykonávať prenasledovanie.
V oddiele 3 sa uvádzajú odporúčania zamerané na podporu cezhraničnej policajnej spolupráce ako nástroja na boj proti prevádzačstvu a podporu predchádzania neregulárnej migrácii a jej odhaľovania. Členské štáty by mali využívať cielené spoločné operácie v konkrétnych pohraničných oblastiach v rámci EÚ na základe analýzy na boj proti prevádzačstvu, ako aj na predchádzanie neoprávnene sa zdržiavajúcim migrantom a cezhraničnej trestnej činnosti spojenej s neregulárnou migráciou a ich odhaľovanie. Členské štáty by mali takisto zabezpečiť koordináciu na vnútroštátnej úrovni medzi príslušnými orgánmi zapojenými do spoločných operácií a orgánmi zapojenými do ďalšieho zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi tretích krajín zadržanými z dôvodu neoprávneného zdržiavania sa na území. Mali by to robiť najmä pomocou mechanizmov, na ktoré sa odkazuje v článku 6 ods. 3 smernice 2008/115/ES.
Oddiel 4 obsahuje odporúčania zamerané na posilnenie cezhraničnej policajnej spolupráce na účely boja proti obchodovaniu s ľuďmi a identifikácie a ochrany obetí. Členské štáty by mali využívať spoločné operácie na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a na identifikáciu, bezpečnosť a podporu obetí. Potenciálne obete obchodovania s ľuďmi možno odhaliť a identifikovať v rámci spoločných operácií. Mali by im byť okamžite sprostredkované služby v oblasti pomoci, podpory a ochrany, a to v prípade potreby aj v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti. Včasná identifikácia obetí je rozhodujúca aj preto, aby policajné orgány mohli lepšie vyšetrovať a trestať obchodníkov s ľuďmi. V tejto súvislosti je veľmi dôležitá odborná príprava orgánov presadzovania práva v odhaľovaní prípadov obchodovania s ľuďmi.
V oddiele 5 sa uvádzajú odporúčania zamerané na transformáciu existujúcich centier policajnej a colnej spolupráce v pohraničných oblastiach v rámci EÚ na spoločné policajné a colné stanice. Spoločné policajné a colné stanice by mali okrem svojich súčasných úloh v oblasti regionálnej cezhraničnej výmeny informácií rozvíjať kapacity na vytváranie, podporu, koordináciu a vykonávanie stálych foriem operačnej spolupráce v cezhraničných oblastiach, ako sú spoločné hliadky a iné spoločné operácie. Mali by vypracúvať spoločné analýzy cezhraničnej trestnej činnosti špecifickej pre ich pohraničnú oblasť a poskytovať ich prostredníctvom národného jednotného kontaktného miesta všetkým členským štátom a príslušným agentúram EÚ, ako je Europol. Takéto cielené spoločné operácie by sa riadili pravidlami výkonu policajných právomocí v pohraničných oblastiach v rámci EÚ, najmä pravidlami stanovenými v článku 23 Kódexu schengenských hraníc. Tým sa má zabezpečiť, aby nemali rovnocenný účinok ako kontroly hraníc. Členské štáty by takisto mali rozvíjať kapacity na spoločné podporovanie vyšetrovania cezhraničnej trestnej činnosti, ku ktorej dochádza v ich regióne, a to v súlade s platnými právnymi predpismi a na základe príslušných zákonných povolení, ktoré sa vyžadujú a vydávajú podľa týchto právnych predpisov.
V oddiele 6 sa uvádzajú odporúčania zamerané na zlepšenie plánovania, koordinácie a podpory spoločných operácií v celej EÚ. Členské štáty a Komisia by mali vytvoriť koordinačnú platformu, v rámci ktorej si členské štáty môžu vymieňať informácie o svojich potrebách a prioritách. Cieľom je lepšie zacieliť spoločné operácie, najmä počas veľkých podujatí (napr. veľké športové podujatia, medzinárodné samity), v konkrétnych obdobiach (napr. dovolenkové sezóny), a pomôcť riešiť konkrétne vlny trestných činov (napr. terorizmus, obchodovanie s drogami, ovplyvňovanie výsledkov zápasov, obchodovanie s falšovaným tovarom, podvody s kreditnými kartami, vreckové krádeže a iné majetkové trestné činnosti), ktoré páchajú najmä zločinecké skupiny v oblasti závažnej a organizovanej trestnej činnosti, pričom sa v prípade potreby využije existujúce financovanie EÚ a výsledky výskumných a inovačných projektov EÚ v oblasti bezpečnosti. Členské štáty by mali svojim národným jednotným kontaktným miestam nariadiť, aby koordinovali takéto spoločné operácie vrátane spoločných hliadok z iných členských štátov a smerujúcich do nich. Mali by takisto vypracovať spoločné hodnotenia hrozieb a analýzy rizík a každoročné posúdenia potrieb na základe výmeny informácií o pripravovaných rozsiahlych podujatiach, ohrozeniach verejného poriadku, bezpečnosti, vnútornej bezpečnosti a modeloch mobility občanov, najmä počas turistických sezón. Tento prístup by mal pomôcť pripraviť a vytvoriť cielenejšie spoločné hliadky a iné spoločné operácie vrátane koordinovaných policajných kontrol v pohraničných oblastiach v rámci EÚ. Postupom času by mal umožniť zacielenie na kľúčové miesta trestnej činnosti v EÚ, ako sa uvádza v správe EU SOCTA 2021.
V oddiele 7 sa uvádzajú odporúčania zamerané na zabezpečenie skutočnej dostupnosti informácií a komunikácie počas cezhraničných operácií. Členské štáty by mali vybaviť svojich príslušníkov polície nástrojmi, ktoré im umožnia diaľkový a zabezpečený prístup k vlastným databázam v súlade s vnútroštátnym právom, ako aj k databázam EÚ a medzinárodným databázam prostredníctvom európskeho vyhľadávacieho portálu. Zámerom je umožniť im vykonávať svoje policajné funkcie počas cezhraničných operácií, napr. vykonávať kontroly totožnosti. Členské štáty by mali takisto vybaviť svojich príslušníkov polície zúčastňujúcich sa na cezhraničných operáciách zabezpečenými komunikačnými prostriedkami (napr. nástroj na zasielanie okamžitých správ), ktoré fungujú cezhranične, aby sa mohli spojiť a priamo komunikovať s príslušníkmi hostiteľského členského štátu v reálnom čase. Členské štáty by mali využívať technické riešenia, ktoré poskytne inovačné laboratórium Europolu, aby sa zabezpečilo cezhraničné prepojenie zabezpečených komunikačných prostriedkov.
V oddiele 8 sa uvádzajú odporúčania zamerané na prechod na spoločnú kultúru policajnej práce v EÚ výrazným zvýšením spoločnej odbornej prípravy v oblasti operačnej policajnej spolupráce. Členské štáty by mali vytvoriť spoločné programy odbornej prípravy a výmeny pre svojich policajných kadetov s cieľom budovať dlhodobé vedomosti a dôveru medzi policajnými silami v EÚ. Spoločná odborná príprava by sa mala riadiť úspešným príkladom spoločného francúzsko-španielskeho programu odbornej prípravy Gendarmerie Nationale/Guardia Civil. Mali by vypracovať spoločné kurzy kontinuálneho rozvoja a výmenné programy pre príslušníkov polície v prvej línii a vyšetrovateľov trestnej činnosti s cieľom zlepšiť ich zručnosti a vedomosti v oblasti cezhraničnej operačnej spolupráce. Zameriavať by sa mali najmä na príslušné právne predpisy, pravidlá účasti, nástroje, mechanizmy, pracovné normy a etiku, postupy a najlepšie postupy. S podporou CEPOL-u by mohli zahŕňať online moduly odbornej prípravy až výmeny príslušníkov a mali by simulovať skutočné situácie. Výrazne by sa malo zintenzívniť poskytovanie jazykových kurzov pre príslušníkov z pohraničných oblastí v rámci EÚ. Členské štáty by mali zosúladiť aj program svojich národných policajných akadémií s cieľom zahrnúť akreditované európske kurzy cezhraničnej operačnej policajnej spolupráce. Mali by zvážiť možnosť vytvoriť rozsiahle a dlhodobé programy spoločnej odbornej prípravy a výmeny pre policajných kadetov a príslušníkov členských štátov v rámci operačnej policajnej spolupráce.
Oddiel 9 obsahuje záverečné odporúčania. Členské štáty sa vyzývajú, aby využívali fórum, ktoré ponúka príslušná pracovná skupina Rady uvedená v predchádzajúcom texte, na prerokovanie otázok týkajúcich sa cezhraničnej operačnej policajnej spolupráce, na ktorú sa vzťahuje toto odporúčanie, a najmä otázok súvisiacich s vykonávaním tohto odporúčania.
Okrem toho sa členské štáty vyzývajú, aby do šiestich mesiacov od prijatia tohto odporúčania začali proces zmeny svojich vnútroštátnych pravidiel a dvojstranných a mnohostranných dohôd s inými členskými štátmi s cieľom vykonať opatrenia uvedené v tomto odporúčaní. Jeden rok po prijatí odporúčania by Komisia mala uverejniť správu, v ktorej posúdi, ako členské štáty vykonávajú toto odporúčanie.
2021/0415 (CNS)
Návrh
ODPORÚČANIE RADY
týkajúce sa operačnej policajnej spolupráce
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 87 ods. 3 a článok 89 v spojení s jej článkom 292,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,
keďže:
(1)Cezhraničné sledovanie a prenasledovanie sú nevyhnutnými nástrojmi operačnej policajnej spolupráce, bez ktorých môžu páchatelia trestnej činnosti uniknúť polícii prekročením hraníc, pričom využijú zmenu jurisdikcie a neexistenciu kontinuity policajných opatrení. Mali by sa riešiť existujúce obmedzenia, ktoré zaviedli niektoré členské štáty, pretože vytvárajú prekážky takýmto operáciám na ich území. Takisto je potrebné upraviť určité pravidlá účasti na cezhraničných policajných operáciách s cieľom monitorovať a zatýkať páchateľov trestnej činnosti formou sledovania, prenasledovania a spoločných operácií.
(2)Zriadenie stálych spoločných hliadok a iných spoločných operačných kapacít v pohraničných oblastiach v rámci EÚ je nevyhnutné na to, aby bolo možné čeliť trestnej činnosti a výzvam, ktoré pre policajné sily predstavuje stála a rastúca mobilita osôb, tovaru a služieb v rámci Únie. Existujúce štruktúry, ako sú centrá policajnej a colnej spolupráce, by mali rozšíriť svoju súčasnú úlohu, aby boli schopné plánovať, podporovať, koordinovať a vykonávať spoločné hliadky a iné spoločné operácie na základe spoločnej analýzy rizík a posúdenia potrieb v súlade s platnými právnymi požiadavkami s cieľom predchádzať cezhraničnej trestnej činnosti páchanej v pohraničných oblastiach v rámci EÚ, odhaľovať ju a podporovať jej vyšetrovanie.
(3)Zločinecké siete pôsobiace v oblasti prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi využívajú neexistenciu vnútorných hraníc v priestore bez kontrol na vnútorných hraniciach (ďalej len „schengenský priestor“) s cieľom uľahčiť neoprávnené pohyby neregulárnych migrantov a zneužívať zraniteľnú situáciu obetí na zisk. Účinná politika Únie v oblasti návratu si vyžaduje efektívne a primerané opatrenia na zadržanie a zistenie totožnosti neregulárnych migrantov. V tejto súvislosti by sa mala podporovať koordinácia, najmä využívaním mechanizmov uvedených v článku 6 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, s cieľom prispieť k predchádzaniu neoprávneným pohybom neregulárnych migrantov a reagovať na ne a pomôcť riešiť ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti a zároveň obmedziť vplyv na pohyb cestujúcich bona fide. Pri neexistencii kontrol vnútorných hraníc sú cielené spoločné hliadky a iné spoločné operácie v pohraničných oblastiach v rámci EÚ cenným nástrojom na boj proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi, na predchádzanie nelegálnemu zdržiavaniu sa na území a cezhraničnej trestnej činnosti spojenej s neregulárnou migráciou a na ich odhaľovanie a na uľahčenie účinného praktického vykonávania dvojstranných readmisných dohôd, pričom sa dodržiava súlad s odporúčaním Komisie (EÚ) 2017/432. Účinný boj proti obchodovaniu s ľuďmi si vyžaduje policajnú spoluprácu v rámci národného aj nadnárodného kontextu s cieľom identifikovať a podporiť obete, ako aj zlepšiť trestné stíhanie a odsúdenie obchodníkov s ľuďmi.
(4)Obmedzená dostupnosť policajných síl, ktoré môžu členské štáty nasadiť v zahraničí, a nedostatok koordinovaného nasadenia na základe predchádzajúcej spoločnej analýzy môžu spôsobiť neúčinnosť nasadzovania polície v iných členských štátoch. Koordinačná platforma Únie, kde si členské štáty môžu vymieňať informácie o svojich potrebách a prioritách spoločných hliadok a iných spoločných operácií s celoeurópskym rozmerom, by mohla vytvoriť potrebnú štruktúru na vykonávanie takýchto operácií efektívnym a účinným spôsobom s cieľom udržiavať a posilňovať verejný poriadok a bezpečnosť, predchádzať trestným činom, a to aj trestným činom páchaným zločineckými skupinami v oblasti závažnej a organizovanej trestnej činnosti, a pomáhať pri riešení špecifických vĺn trestnej činnosti na kľúčových miestach, v konkrétnych obdobiach a v konkrétnych situáciách.
(5)Komunikácia a prístup k dostupným informáciám sú pre úspešnú cezhraničnú operačnú spoluprácu rozhodujúce. Príslušníci v prvej línii pôsobiaci v inom členskom štáte by mali mať prostredníctvom mobilných riešení, ako sú prenosné zariadenia alebo policajné počítače nainštalované vo vozidle, prístup v reálnom čase k informáciám uchovávaným v informačných systémoch Únie prostredníctvom európskeho vyhľadávacieho portálu (ESP) a k svojim príslušným vnútroštátnym databázam v súlade s uplatniteľnými prístupovými právami a uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Mali by byť vybavení aj spoľahlivými a zabezpečenými prepojiteľnými mobilnými prostriedkami na komunikáciu v reálnom čase, ako sú nástroje na zasielanie okamžitých správ, ktoré fungujú cezhranične, aby mohli priamo komunikovať so svojimi orgánmi a orgánmi hostiteľského členského štátu. Členské štáty by mali využívať technické riešenia, ktoré poskytne inovačné laboratórium Europolu, aby sa zabezpečilo cezhraničné prepojenie zabezpečených komunikačných prostriedkov, ktoré by mali počas cezhraničnej policajnej operácie prinajmenšom umožňovať zabezpečené používanie mobilných prostriedkov na komunikáciu v reálnom čase, ako aj geolokalizáciu ich policajných vozidiel, napr. sledovaním pomocou GPS alebo bezpilotných vzdušných prostriedkov.
(6)Účinná cezhraničná operačná policajná spolupráca si vyžaduje prechod na spoločnú kultúru policajnej práce v Únii. Zriadením spoločnej počiatočnej odbornej prípravy a výmenných programov pre policajných kadetov zameraných na otázky týkajúce sa takejto spolupráce a kurzov kontinuálneho rozvoja v týchto otázkach pre príslušníkov v prvej línii a vyšetrovateľov trestných činov sa zabezpečí budovanie zručností, vedomostí a dôvery. Je dôležité, aby členské štáty prispôsobili a zosúladili učebné osnovy svojich národných policajných akadémií v rámci všetkých úrovní odbornej prípravy tak, aby zahŕňali akreditované kurzy cezhraničnej operačnej policajnej spolupráce a kariérne postupy pre kadetov a príslušníkov, ktorí túto prípravu absolvujú. Členské štáty by takisto mali čo najlepšie využívať Agentúru Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) tým, že oznámia svoje potreby v oblasti odbornej prípravy a budú podporovať činnosti agentúry, pričom svoje portfólio odbornej prípravy zosúladia s prioritami týkajúcimi sa cezhraničnej spolupráce stanovenými v hodnoteniach potrieb strategickej odbornej prípravy v EÚ (EU-STNA). Mali by zvážiť možnosť vytvoriť rozsiahle a dlhodobé celoeurópske programy spoločnej odbornej prípravy a výmeny pre policajných kadetov a príslušníkov v oblasti cezhraničnej operačnej policajnej spolupráce.
(7)Vzhľadom na význam koordinácie a spolupráce v súvislosti s otázkami, ktorými sa zaoberá toto odporúčanie, a najmä s jeho vykonávaním, bude v príslušnej pracovnej skupine Rady prebiehať dlhodobá diskusia o cezhraničnej operačnej policajnej spolupráci. Táto pracovná skupina by mala pôsobiť ako stále fórum pre členské štáty na prerokovanie takýchto otázok vrátane zosúladenia svojich pravidiel a dohôd, iných opatrení na riešenie prekážok účinnosti a efektívnosti operácií cezhraničnej policajnej spolupráce, podávania správ o dosiahnutom pokroku, ako aj otázok súvisiacich s potrebnými usmerneniami a osvedčenými postupmi.
(8)Toto odporúčanie by sa malo vykonať v primeranej časovej lehote. Členské štáty by mali do šiestich mesiacov od jeho prijatia začať proces zmeny svojich vnútroštátnych pravidiel a v prípade potreby dvojstranných a mnohostranných dohôd s inými členskými štátmi s cieľom vykonať odporúčané opatrenia a následne tento proces čo najskôr dokončiť.
(9)Pokrok dosiahnutý pri vykonávaní tohto odporúčania by sa mal po určitom časovom období preskúmať. Rok po jeho prijatí by preto Komisia mala tento pokrok vyhodnotiť, okrem iného s cieľom rozhodnúť, či sú v tejto oblasti potrebné záväzné právne akty Únie.
(10)Vzhľadom na to, že toto odporúčanie nie je záväzné, členské štáty by mali vykonať opatrenia, ktoré sa v ňom odporúčajú, v súlade s uplatniteľnými aktmi práva Únie, najmä tými, ktoré sú právne záväzné. Členské štáty by mali najmä vykonať odporúčané opatrenia v súlade s Dohovorom, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda (ďalej len „Schengenský dohovor“), najmä výberom odporúčaných možností v prípade, že sa v Schengenskom dohovore poskytuje niekoľko možností, a rozšírením rozsahu pôsobnosti a urobením dodatočných úprav k vykonávaniu príslušných článkov Schengenského dohovoru a v súlade s nimi.
(11)Toto odporúčanie by sa nemalo chápať tak, že ním majú byť dotknuté pravidlá, ktorými sa stanovujú obmedzenia, záruky a podmienky, ktorými sa toto odporúčanie osobitne nezaoberá a ktoré sa vzťahujú na príslušné činnosti cezhraničnej operačnej policajnej spolupráce podľa právne záväzných aktov práva Únie vrátane Schengenského dohovoru a vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie. Takéto pravidlá sa môžu vzťahovať napr. na nosenie a používanie služobných zbraní, využívanie výnimiek z pravidiel cestnej premávky, používanie technických prostriedkov na vykonávanie cezhraničného sledovania a vykonávanie kontrol totožnosti a zachytenie osôb, ktoré sa snažia vyhnúť takýmto kontrolám, ako sa uvádza v tomto odporúčaní.
(12)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Keďže toto odporúčanie je založené na schengenskom acquis, Dánsko by sa malo v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodnúť do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto odporúčaní, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.
(13)Toto odporúčanie, s výnimkou jeho oddielov 2.1 a 2.2, predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko zúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES; Írsko sa preto zúčastňuje na prijatí tohto odporúčania a je ním viazané s výnimkou uvedených oddielov.
(14)Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto odporúčanie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a H rozhodnutia Rady 1999/437/ES.
(15)Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto odporúčanie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a H rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ESs článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/149/SVV.
(16)Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto odporúčanie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a H rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚs článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/349/EÚ.
(17)Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, toto odporúčanie, s výnimkou jeho oddielov 2.1 a 2.2, predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005 a malo by sa vykladať v spojení s rozhodnutiami Rady 2010/365/EÚ a (EÚ) 2018/934.
(18)Pokiaľ ide o Chorvátsko, toto odporúčanie, s výnimkou jeho oddielov 2.1 a 2.2, predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2011 a malo by sa vykladať v spojení s rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/733.
(19)Pokiaľ ide o Cyprus, toto odporúčanie, s výnimkou jeho oddielov 2.1 a 2.2, predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2003,
PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:
1.Vymedzenie pojmov
Na účely tohto odporúčania sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
a)„cezhraničné prenasledovanie“ je policajná operácia, v rámci ktorej príslušníci príslušného orgánu presadzovania práva členského štátu prenasledujú v danom členskom štáte jednu alebo viaceré osoby prichytené pri páchaní trestného činu alebo zúčastňujúce sa na ňom a počas tohto prenasledovania prekročia hranicu iného členského štátu a v prenasledovaní pokračujú na území tohto iného členského štátu;
b)„cezhraničné sledovanie“ je policajná operácia, pri ktorej príslušníci príslušného orgánu presadzovania práva jedného členského štátu v rámci vyšetrovania trestného činu v tomto členskom štáte sledujú jednu alebo viacero osôb, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu alebo z účasti na ňom, alebo ktoré môžu viesť k identifikácii alebo vypátraniu takýchto podozrivých, a pokračujú v sledovaní na území iného členského štátu po tom, ako osoba alebo osoby, ktoré sú predmetom sledovania, prekročili hranicu s týmto iným členským štátom;
c)„spoločné operácie“ sú policajné operácie vrátane spoločných hliadok a iných spoločných operácií v oblasti verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a predchádzania trestnej činnosti vykonávané spoločne buď v pohraničných oblastiach v rámci EÚ, alebo v iných oblastiach v rámci Únie príslušníkmi príslušných orgánov presadzovania práva dvoch alebo viacerých členských štátov, v rámci ktorých príslušníci z jedného členského štátu pôsobia na území iného členského štátu;
d)„jednotné kontaktné miesto“ je národný centrálny úrad poverený medzinárodnou policajnou spoluprácou, na ktorý sa odkazuje v článku 39 ods. 3 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda;
e)„centrum policajnej a colnej spolupráce“ je spoločný systém presadzovania práva určený na výmenu informácií a poskytovanie podpory iným činnostiam v oblasti presadzovania práva v pohraničných oblastiach v rámci EÚ, ktorý zriadil členský štát na základe dvojstrannej alebo mnohostrannej dohody s jedným alebo viacerými susednými členskými štátmi a ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti hraníc medzi dotknutými členskými štátmi;
f)„pohraničná oblasť v rámci EÚ“ je geografická oblasť v bezprostrednej blízkosti vnútorných hraníc medzi členskými štátmi.
2.Riešenie prekážok operačnej spolupráce, keď príslušníci polície pôsobia v inom členskom štáte
2.1.Cezhraničné prenasledovanie:
a)Členské štáty by mali:
i)zabezpečiť, aby druhy trestných činov, v prípade ktorých je oprávnené cezhraničné prenasledovanie na ich území, zahŕňali trestné činy uvedené v prílohe k tomuto odporúčaniu;
ii)umožniť uskutočnenie cezhraničného prenasledovania na svojom území cez pozemné, námorné, riečne, jazerné a vzdušné hranice;
iii)umožniť, aby cezhraničné prenasledovanie pokračovalo na ich území bez geografického alebo časového obmedzenia do príchodu ich príslušného orgánu presadzovania práva;
iv)zbierať štatistiku týkajúcu sa cezhraničného prenasledovania, ktoré uskutočnili ich príslušné orgány presadzovania práva, a každoročne podávať správu o tejto štatistike Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.
b)Členské štáty by mali príslušníkom z príslušného orgánu presadzovania práva iného členského štátu, ktorí uskutočňujú cezhraničné prenasledovanie na ich území, umožniť:
i)nosiť svoju služobnú zbraň a strelivo;
ii)použiť svoju služobnú zbraň na zákonnú sebaobranu a v prípade potreby na obranu iných;
iii)zastaviť, zatknúť alebo predbežne zadržať podozrivého, a to aj s použitím donucovacích prostriedkov a fyzickej sily, až do príchodu príslušníkov príslušných orgánov členského štátu, na ktorého území sa prenasledovanie uskutočnilo;
iv)využívať výnimky z pravidiel cestnej premávky uplatniteľných v členských štátoch, kde sa prenasledovanie uskutočňuje;
v)používať ich systémy GPS na sledovanie vozidiel dotknutých príslušníkov príslušným orgánom presadzovania práva tohto iného členského štátu.
2.2.Cezhraničné sledovanie
a)Členské štáty by mali:
i)zabezpečiť, aby druhy trestných činov, v prípade ktorých je oprávnené cezhraničné sledovanie na ich území, zahŕňali trestné činy uvedené v prílohe k tomuto odporúčaniu;
ii)umožniť uskutočnenie cezhraničného sledovania na svojom území v súvislosti s osobami podozrivými zo spáchania jedného alebo viacerých takýchto trestných činov alebo z účasti na nich, ale aj s osobami, ktoré môžu viesť k identifikácii alebo vypátraniu takýchto podozrivých;
iii)umožniť uskutočnenie cezhraničného sledovania na svojom území cez pozemné, námorné, riečne, jazerné a vzdušné hranice;
iv)umožniť a uľahčiť združovanie materiálu, a to aj prostredníctvom krátkodobých alebo dlhodobých úverov na základe spoločne dohodnutých postupov, s cieľom efektívnejšie vykonávať cezhraničné sledovanie;
v)určiť svoje jednotné kontaktné miesto ako centrálny úrad zodpovedný za koordináciu cezhraničných prenasledovaní smerujúcich na ich územie alebo z neho, a to aj umožnením, aby spracúvalo a poskytovalo žiadosti o oprávnenie 24 hodín, sedem dní v týždni;
vi)zhromažďovať štatistické údaje týkajúce sa cezhraničného sledovania, ktoré uskutočnili ich príslušné orgány presadzovania práva, a každoročne o nich podávať správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.
b)Členské štáty by mali príslušníkom z príslušného orgánu presadzovania práva iného členského štátu, ktorí uskutočňujú cezhraničné sledovanie na ich území, umožniť:
i)nosiť svoju služobnú zbraň a strelivo;
ii)použiť svoju služobnú zbraň na zákonnú sebaobranu a v prípade potreby na obranu iných;
iii)používať technické prostriedky potrebné na uskutočnenie cezhraničného sledovania vrátane GPS lokátorov, bezpilotných vzdušných prostriedkov, audio a video zariadenia.
2.3.Spoločné operácie
a)Členské štáty by mali príslušníkom z príslušného orgánu presadzovania práva iného členského štátu, ktorí sú zapojení do spoločných operácií uskutočňovaných na ich území, umožniť:
i)vykonávať kontroly totožnosti a zadržať každú osobu, ktorá sa snaží vyhnúť kontrole totožnosti;
ii)nosiť svoju uniformu a nosiť svoju služobnú zbraň a strelivo;
iii)použiť svoju služobnú zbraň na zákonnú sebaobranu a v prípade potreby na obranu iných;
iv)používať svoje rádiové zariadenia v pohraničných oblastiach v rámci EÚ.
b)Členské štáty by mali:
i)poskytovať jazykovú odbornú prípravu a odbornú prípravu pre príslušníkov z príslušných orgánov presadzovania práva, ktorí by mohli byť zapojení do spoločných operácií, týkajúcu sa operačných postupov, správneho a trestného práva a trestných konaní iných členských štátov, ktoré sa používajú v pohraničných oblastiach v rámci EÚ, a to aj v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, prevádzačstvu a predchádzania neoprávnenému zdržiavaniu sa na území a cezhraničnej trestnej činnosti spojenej s neregulárnou migráciou alebo inej závažnej a organizovanej trestnej činnosti cezhraničnej povahy a ich odhaľovania;
ii)zhromažďovať štatistické údaje týkajúce sa cezhraničných spoločných hliadok a operácií, ktoré uskutočnili ich príslušné orgány presadzovania práva na území iného členského štátu, a každoročne o nich podávať správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.
3.Cezhraničná operačná policajná spolupráca v boji proti prevádzačstvu a cezhraničnej trestnej činnosti spojenej s neregulárnou migráciou
a)Členské štáty by mali používať spoločné operácie v pohraničných oblastiach v rámci EÚ na účely:
i)boja proti prevádzačstvu;
ii)predchádzania neoprávnene sa zdržiavajúcim migrantom a cezhraničnej trestnej činnosti spojenej s neregulárnou migráciou a ich odhaľovania.
b)Členské štáty by mali zabezpečovať koordináciu na vnútroštátnej úrovni medzi príslušnými orgánmi zapojenými do spoločných operácií a orgánmi zapojenými do ďalšieho zaobchádzania so štátnymi príslušníkmi tretích krajín zadržanými z dôvodu neoprávneného zdržiavania sa na území, a to najmä využívaním mechanizmov uvedených v článku 6 ods. 3 smernice 2008/115/ES.
4.Cezhraničná operačná policajná spolupráca v boji proti obchodovaniu s ľuďmi a pri identifikácii a ochrane obetí
a)Členské štáty by mali používať cezhraničné spoločné operácie v pohraničných oblastiach v rámci EÚ na účely:
i)boja proti obchodovaniu s ľuďmi;
ii)identifikácie obetí obchodovania s ľuďmi a poskytovania im bezpečia a podpory.
5.Spoločné policajné a colné stanice
a)Členské štáty by mali rozšíriť súčasné úlohy existujúcich centier policajnej a colnej spolupráce, a to:
i)vykonávaním, podporovaním a koordinovaním spoločných operácií v pohraničných oblastiach v rámci EÚ;
ii)vypracovaním spoločnej analýzy cezhraničnej trestnej činnosti špecifickej pre ich pohraničnú oblasť v rámci EÚ a poskytnutím tejto analýzy prostredníctvom národného jednotného kontaktného miesta všetkým ostatným členským štátom a príslušným agentúram a orgánom Únie, ako je Europol a v prípade potreby Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF);
iii)podporovaním vyšetrovaní cezhraničnej trestnej činnosti, ku ktorej dochádza v pohraničných oblastiach v rámci EÚ.
b)Členské štáty by vzhľadom na tieto rozšírené úlohy mali svoje existujúce centrá policajnej a colnej spolupráce premenovať na spoločné policajné a colné stanice.
6.Koordinačná platforma pre spoločné operácie
a)Členské štáty by spolu s Komisiou a Europolom mali:
i)spoločne zriadiť jednotnú koordinačnú platformu, kde si môžu členské štáty vymieňať informácie o svojich potrebách a prioritných oblastiach spoločných operácií:
–na miestach, ktoré majú osobitný význam pre predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej, ako sú kľúčové kriminálne uzly alebo turistické oblasti navštevované turistami z iných členských štátov,
–počas masových zhromaždení a významných podujatí, ktoré by mohli prilákať návštevníkov z iných členských štátov, ako sú veľké športové podujatia alebo medzinárodné samity,
–v prípade katastrof a vážnych nehôd v koordinácii s mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany, a najmä s Koordinačným centrom pre reakcie na núdzové situácie (ERCC),
–v prípade inej závažnej a organizovanej trestnej činnosti cezhraničnej povahy.
ii)na základe informácií poskytnutých príslušnými agentúrami Únie a členskými štátmi a na základe informácií od ich spoločných policajných a colných staníc spoločne vypracovať jednotnú pravidelnú správu, v ktorej sa analyzujú riziká a potreby spoločných operácií, ktoré môžu členské štáty použiť na zacielenie svojich spoločných operácií.
b)Členské štáty by mali:
i)poskytovať koordinačnej platforme informácie o všetkých závažných ohrozeniach verejného poriadku a bezpečnosti, o ktorých majú informácie, o pripravovaných masových zhromaždeniach a rozsiahlych podujatiach, ktoré pravdepodobne prilákajú značný počet návštevníkov z iných členských štátov, a o modeloch mobility svojich občanov, najmä počas turistických sezón;
ii)určiť jednotné kontaktné miesto ako národné kontaktné miesto na koordináciu takýchto spoločných operácií.
7.Zabezpečenie účinného prístupu k informáciám a ku komunikácii
a)Členské štáty by mali zabezpečiť, aby príslušníci z ich príslušného orgánu presadzovania práva zapojení do cezhraničnej operačnej policajnej spolupráce, na ktorú sa vzťahuje toto odporúčanie, a ktorí konajú na území iného členského štátu:
i)mali prostredníctvom európskeho vyhľadávacieho portálu vzdialený a zabezpečený prístup k vlastným národným databázam a databázam Únie a medzinárodným databázam v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, čo im umožňuje vykonávať svoje policajné funkcie na území iného členského štátu v rámci týchto operácií, ako je napríklad vykonávanie kontrol totožnosti;
ii)mohli používať zabezpečené prostriedky komunikácie v reálnom čase, ktoré sú schopné fungovať na území iného členského štátu, čo im umožní komunikovať priamo s príslušným orgánom presadzovania práva svojich členských štátov a s príslušníkmi príslušných orgánov presadzovania práva iného dotknutého členského štátu alebo členských štátov.
b)Členské štáty by mali využívať technické riešenia, ktoré poskytne inovačné laboratórium Europolu, aby sa zaistila zabezpečená cezhraničná priama komunikácia v reálnom čase.
8.Spoločná odborná príprava a profesijný rozvoj so zameraním na cezhraničnú operačnú policajnú spoluprácu
a)Členské štáty by mali:
i)spolu so susednými členskými štátmi zriadiť spoločnú počiatočnú odbornú prípravu a výmenné programy pre svojich policajných kadetov v oblasti cezhraničnej operačnej policajnej spolupráce;
ii)prispôsobiť a zosúladiť učebné plány svojich národných policajných akadémií na všetkých úrovniach odbornej prípravy s cieľom zahrnúť akreditované európske kurzy cezhraničnej operačnej policajnej spolupráce;
iii)navrhovať a zavádzať kariérne dráhy pre kadetov a príslušníkov, ktorí absolvovali spoločnú počiatočnú odbornú prípravu, výmenné programy alebo osobitné kurzy cezhraničnej operačnej policajnej spolupráce;
iv)vytvoriť spoločné kurzy kontinuálneho profesijného rozvoja a iniciatívy pre príslušníkov polície v prvej línii a vyšetrovateľov trestných činov s cieľom rozvíjať zručnosti a vedomosti v oblasti cezhraničnej operačnej policajnej spolupráce, najmä pokiaľ ide o príslušné právne predpisy, pravidlá účasti, nástroje, techniky, mechanizmy, postupy a najlepšie postupy;
v)zintenzívniť jazykové kurzy pre svojich príslušníkov polície, aby sa mohli účinne zapájať do cezhraničnej operačnej policajnej spolupráce;
vi)zosúladiť portfólio odbornej prípravy s prioritami týkajúcimi sa cezhraničnej operačnej policajnej spolupráce stanovenými v hodnoteniach potrieb strategickej odbornej prípravy v EÚ (EU-STNA);
vii)informovať CEPOL o svojich potrebách v oblasti odbornej prípravy týkajúcej sa cezhraničnej operačnej policajnej spolupráce a podporovať relevantné činnosti CEPOL-u;
viii)zvážiť možnosť vytvoriť rozsiahle a dlhodobé celoeurópske programy spoločnej odbornej prípravy a výmeny pre policajných kadetov a príslušníkov v oblasti cezhraničnej operačnej policajnej spolupráce.
9.Záverečné ustanovenia
a)Členské štáty by mali prerokovať otázky, na ktoré sa vzťahuje toto odporúčanie, a dosiahnuť v nich pokrok, a to najmä v otázkach týkajúcich sa jeho vykonávania.
b)Členské štáty by mali v plnej miere využívať finančnú podporu sprístupnenú prostredníctvom Fondu pre vnútornú bezpečnosť – polícia s cieľom zlepšiť a zintenzívniť cezhraničnú operačnú spoluprácu.
c)Členské štáty by mali do šiestich mesiacov od dátumu prijatia tohto odporúčania prijať potrebné opatrenia, a to aj zmenou svojich vnútroštátnych pravidiel a dvojstranných a mnohostranných dohôd s inými členskými štátmi, ak je to relevantné a v súlade s právom Únie, s cieľom vykonať toto odporúčanie.
d)Jeden rok po dátume prijatia tohto odporúčania by Komisia mala posúdiť, ako členské štáty vykonali toto odporúčanie, a zverejniť o tom správu.
V Bruseli
Za Radu
predseda/predsedníčka