1.Úvod

Najvzdialenejšie regióny – Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik, Mayotte, Réunion a Svätý Martin (Francúzsko), Azory a Madeira (Portugalsko) a Kanárske ostrovy (Španielsko) – sú mimoriadnym prínosom pre Európsku úniu. Ich jedinečná bohatá biodiverzita, rozsiahle výhradné hospodárske zóny, umiestnenie v blízkosti tretích krajín a poloha vhodná pre činnosti v oblasti vesmíru a astrofyziky sú dôležité pre EÚ ako celok.

Geografické podmienky (odľahlosť, ostrovný charakter, menšia veľkosť, ťažké topografické a klimatické podmienky) najvzdialenejších regiónov však predstavujú obmedzenia pre ich rozvoj a bránia v ich začlenení do vnútorného trhu.

Osobitná situácia najvzdialenejších regiónov sa uznáva od roku 1999 zmluvami EÚ a od roku 2009 podľa článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), čo im umožňuje využívať osobitné opatrenia v kľúčových politikách EÚ, ako sú poľnohospodárstvo, súdržnosť a hospodárska súťaž.

Systém POSEI (Program osobitných alternatív pre odľahlý a ostrovný charakter najvzdialenejších regiónov) je súčasťou celkového strategického prístupu Komisie v oblasti najvzdialenejších regiónov 1 : počas programového obdobia 2014 – 2020 sa týmto regiónom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) poskytlo takmer 13,3 miliardy EUR, čo predstavuje dôležitý zdroj investícií a vytvárania pracovných miest. Okrem toho sa na tieto regióny vzťahujú osobitné pravidlá, ako sú osobitné pravidlá štátnej pomoci, pokiaľ ide o prevádzku a investičnú pomoc, ako aj osobitné pravidlá v oblasti daní a ciel v snahe zvýšiť ich konkurencieschopnosť.

Osobitné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva sa v tejto súvislosti vykonávajú prostredníctvom systému POSEI.

V tejto správe sa hodnotí vykonávanie systému POSEI počas obdobia 2015 až 2019. Zohľadňujú sa v nej najmä skúsenosti Komisie pri vykonávaní programu do roku 2019 (finančný rok 2020), ako aj analýza a závery štúdie s názvom Súhrnná štúdia výročných správ o implementácii programov POSEI a programu pre menšie ostrovy v Egejskom mori za roky 2015 – 2019, ktorú v období od januára do októbra 2021 vypracovala spoločnosť Ecorys.

2.POSEI: vznik, vývoj a súčasný stav

Systém POSEI bol vytvorený v roku 1989 pre francúzske zámorské regióny (Guadeloupe, Martinik, Francúzska Guyana, Réunion a od roku 2014 Mayotte) a v roku 1991 sa zaviedol pre Kanárske ostrovy, Azory a Madeiru.

V roku 2006 sa systém na základe nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 2 podstatne zmenil zavedením prístupu založeného na programovaní. Dotknuté členské štáty následne Komisii predložili komplexné programy na schválenie.

Systém POSEI bol v roku 2013 revidovaný v rámci zosúladenia s Lisabonskou zmluvou. V roku 2013 bolo prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013, po ktorom nasledovalo prijatie delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 179/2014 a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 180/2014.

Systém POSEI sa financuje z EPZF. V nariadení (EÚ) č. 228/2013 sa stanovuje strop za finančný rok pre: francúzske najvzdialenejšie regióny (278,41 milióna EUR), Kanárske ostrovy (268,42 milióna EUR) a pre Azory a Madeiru (106,21 milióna EUR).

V rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na obdobie 2023 – 2027 sa spoluzákonodarcovia rozhodli, že systém POSEI by ostal nezmenený, t. j. nebol by súčasťou strategických plánov SPP. Financovanie systému POSEI z prostriedkov EÚ sa zachová na súčasnej úrovni, čím sa uznáva špecifická úloha systému pri podpore poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch.

Program POSEI v najvzdialenejších regiónoch nahrádza opatrenia prvého piliera SPP s výnimkou opatrení, ktoré sú súčasťou spoločnej organizácie trhov pre sektor ovocia a zeleniny a vinársky a včelársky sektor.

V grafe 1 v prílohe je zobrazené finančné plnenie programov (vyplatené sumy v porovnaní s plánovanými sumami) v období 2015 – 2019.

3.Právny základ správy

V článku 32 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 228/2013 sa stanovuje, že Komisia do 30. júna 2015 3 a potom každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej bude uvedený vplyv činností uskutočnených na základe uvedeného nariadenia.

4.Ciele, systém a programovanie

Cieľom systému POSEI je prispievať k splneniu týchto cieľov stanovených v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 228/2013:

·zaručiť zásobovanie najvzdialenejších regiónov kľúčovými poľnohospodárskymi výrobkami,

·zabezpečiť rozvoj odvetví tzv. diverzifikácie živočíšnej a rastlinnej výroby a

·zachovať rozvoj a posilniť konkurencieschopnosť tradičných poľnohospodárskych činností.

V rámci programu sa zaviedli dve kategórie opatrení, konkrétne osobitný režim zásobovania (ORZ) a podpora miestnej výroby (PMV).

Opatrenia musia spĺňať právne predpisy EÚ a musia byť v súlade so spoločnou poľnohospodárskou politikou a ďalšími politikami EÚ.

4.1.Osobitný režim zásobovania (ORZ)

Sú možné dva druhy podpory: oslobodenie od dovozného cla v prípade dovozu z tretích krajín a pomoc na zásobovanie výrobkami z Únie.

V nariadení (EÚ) č. 228/2013 sa stanovili stropy za finančný rok pre ORZ: 72,7 milióna EUR pre Kanárske ostrovy, 26,9 milióna EUR pre francúzske najvzdialenejšie regióny a 21,2 milióna EUR pre Azory a Madeiru. Objem výrobkov, ktoré sa majú podporovať v rámci ORZ, sa stanovuje každý rok na základe prognóz dotknutého členského štátu. ORZ nesmie poškodiť miestnu výrobu a jej rast.

4.2.Podpora miestnej výroby (PMV)

V rámci opatrení PMV sa podporuje výroba a spracúvanie miestnych poľnohospodárskych výrobkov a ich uvádzanie na trh. Existujú dva druhy opatrení: opatrenia v prospech tradičnej výroby, ktorú predstavujú historické vývozné sektory (napríklad sektor banánov na Guadaloupe, Martiniku a na Kanárskych ostrovoch) a opatrenia v prospech tzv. diverzifikačných produktov vo všeobecnosti určených na miestnu spotrebu (ovocie a zelenina, ako aj živočíšna výroba).

Krížové plnenie sa týka platieb priznaných poľnohospodárom v rámci SPP a vytvára spojenie medzi týmito platbami a dodržiavaním zákonných pravidiel EÚ týkajúcich sa životného prostredia, verejného zdravia a zdravia zvierat a rastlín zo strany poľnohospodára.

4.3.Programovanie členských štátov

Opatrenia v rámci ORZ a PMV sa v systéme POSEI určujú podrobne v individuálnych programoch. Jednotlivé vnútroštátne programy sú preto celkom špecifické a riadia sa prioritami poľnohospodárskeho sektora, o ktorých rozhodujú vnútroštátne orgány v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami. Tieto priority možno každý rok prispôsobiť vyjadreným potrebám prostredníctvom zmien programu [článok 40 nariadenia (EÚ) č. 180/2014].

Členské štáty každý rok do 30. septembra predložia výročnú správu o implementácii svojich programov v predchádzajúcom roku (článok 39 ods. 1 uvedeného nariadenia).

4.3.1.Program POSEI pre Francúzsko

ORZ je zameraný najmä na poľnohospodárske komodity pre miestne spracovateľské odvetvia v oblasti krmív a pre poľnohospodársko-potravinárske spracovateľské odvetvia. V roku 2019 sa vyčlenilo 26,9 milióna EUR, čo je približne 10 % maximálnych pridelených finančných prostriedkov. Hlavným príjemcom v rámci ORZ je Réunion, po ktorom nasledujú Guadeloupe a Martinik.

PMV tvorí skupina opatrení na podporu rôznych častí hodnotového reťazca: podpora pre i) sektor banánov (129,1 milióna EUR vyčlenených v roku 2019); ii) sektor cukru/cukrovej trstiny/rumu (74,86 milióna EUR); iii) výrobky zamerané na diverzifikáciu plodín (14,1 milióna EUR); iv) živočíšnu výrobu (30,7 milióna EUR) a v) prierezové opatrenia, ako sú technická pomoc, referenčná sieť atď. (2,8 milióna EUR). Na tradičnú výrobu sa vyčlenilo 73,3 % rozpočtu EPZF na PMV v rámci systému POSEI (46,4 % pre sektor banánov a 26,9 % pre sektor cukrovej trstiny/cukru/rumu).

Francúzsko od roku 2009 poskytuje dodatočné vnútroštátne finančné prostriedky (45 miliónov EUR v roku 2019) len na diverzifikačné opatrenia v rámci PMV.

4.3.2.Program POSEI pre Španielsko

ORZ je zameraný na poľnohospodárske vstupy, výrobky na ľudskú spotrebu a spracovanie potravín (v roku 2019 sa vyčlenilo 62,09 milióna EUR, čo je približne 23 % maximálnych pridelených finančných prostriedkov, najväčší podiel v rámci ORZ/PMV v najvzdialenejších regiónoch).

PMV tvoria tri skupiny opatrení: podpora pre i) sektor ovocia a zeleniny (36 miliónov EUR); ii) sektor banánov (141,1 milióna EUR); a iii) živočíšnu výrobu (25 miliónov EUR). Na tradičnú výrobu sa vyčlenilo 72 % finančných prostriedkov určených na PMV v rámci systému POSEI (70 % pre sektor banánov a 5 % na vývoz rajčín).

V rámci PMV sa na podporu živočíšnej a rastlinnej výroby vyčlenili dodatočné vnútroštátne finančné prostriedky. Pridelená suma za finančný rok sa pohybovala od 11 do 17 miliónov EUR pre sektor zeleniny a od 6 do 8 miliónov EUR pre sektor živočíšnej výroby.

4.3.3.Program POSEI pre Portugalsko

Portugalský program zahŕňa dva vcelku oddelené podprogramy, jeden pre Azory (76,8 milióna EUR v roku 2019) a druhý pre Madeiru (30,6 milióna EUR) 4 .

Na Azorách je ORZ zameraný na obilniny a ďalšie vedľajšie produkty určené pre ich odvetvie krmív a odvetvie živočíšnej výroby. ORZ na Madeire je takisto, ale v menšej miere, zameraný na vstupné výrobky v rámci živočíšnej výroby a zahŕňa aj výrobky na ľudskú spotrebu. Celková suma vyčlenená v rámci ORZ v roku 2019 predstavuje 17,17 milióna EUR (približne 16 % maximálnych pridelených finančných prostriedkov).

PMV na Azorách zahŕňa päť opatrení: podporu pre i) živočíšnu výrobu (57,76 milióna EUR v roku 2019); ii) miestne plodiny (11,9 milióna EUR v roku 2019); iii) spracúvanie (0,85 milióna EUR v roku 2019) a iv) technickú pomoc (1,29 milióna EUR 5 ). Na tradičnú výrobu (mlieko a mäso) sa vyčlenilo 81,8 % finančných prostriedkov určených na PMV v rámci systému POSEI. V rámci PMV sa v roku 2019 na podporu živočíšnej a rastlinnej výroby vyčlenili dodatočné regionálne finančné prostriedky v hodnote 8 miliónov EUR.

Štruktúru PMV na Madeire tvoria tri opatrenia: i) základná podpora pre poľnohospodárov (4,3 milióna EUR v roku 2019); ii) podpora pre hodnotové reťazce poľnohospodárskej a živočíšnej výroby (13,3 milióna EUR v roku 2019) a iii) uvádzanie miestnych výrobkov na trh (1,56 milióna EUR v roku 2019). Na tradičnú výrobu (banány a víno) sa vyčlenilo 54 % celkových finančných prostriedkov určených na PMV v rámci systému POSEI. Na podporné opatrenie pre hodnotové reťazce poľnohospodárskej a živočíšnej výroby sa v roku 2019 vyčlenilo 1,17 milióna EUR dodatočných regionálnych finančných prostriedkov.

4.3.4.Zhrnutie programov

Strategický výber členských štátov na účely podielu ORZ/PMV sa vcelku líši, ako sa zdôrazňuje v prílohe v grafe 2 týkajúcom sa ORZ a v grafe 3 týkajúcom sa PMV.

Pokiaľ ide o ORZ, Azory a francúzske najvzdialenejšie regióny uprednostňujú podporu krmív a/alebo obilnín určených na živočíšnu spotrebu, čím znižujú náklady na živočíšnu výrobu na ostrovoch. Kanárske ostrovy a Madeira, ktoré kladú väčší dôraz na ORZ v porovnaní s ďalšími regiónmi (24 % maximálnych pridelených finančných prostriedkov v rámci programu POSEI v prípade Kanárskych ostrovov a 36 % v prípade Madeiry), sa zameriavajú na výrobky určené na priamu ľudskú spotrebu a na podporu spracúvania. Napriek nižšej priorite dovozu krmív stále vyhradzujú takmer tretinu podpory v rámci ORZ v prospech tejto kategórie výrobkov.

Vo všetkých najvzdialenejších regiónoch sa PMV poskytuje väčšinou tradičným vývozným sektorom, čo predstavuje 77 % celkových prostriedkov vyčlenených na opatrenia PMV počas daného obdobia, kým podiel určený na diverzifikáciu dosahuje úroveň približne 23 %. Najvyšší podiel prostriedkov pre tradičné sektory zaznamenáva Francúzsko (približne 82 %), pričom najnižší podiel dosahuje Madeira (55 – 56 %). Vysoký podiel prostriedkov vyčlenených pre tieto sektory potvrdzuje, že ich zachovanie je prioritou.

Celkovo sa podiely určené pre tradičné sektory a odvetvia diverzifikácie udržali na stabilnej úrovni.

5.Finančné plnenie

Miera finančného plnenia bola počas celého obdobia, na ktoré sa vzťahuje táto správa, na veľmi vysokej úrovni, pričom priemerná miera plnenia sa pohybovala od 97,9 % do 98,9 %.

Podrobnosti o finančnom plnení za obdobie 2015 – 2019 sa uvádzajú v tabuľke 1 v prílohe.

6.Posúdenie systému

6.1.Záruka zásobovania poľnohospodárskymi výrobkami

Programy POSEI zaručili zásobovanie výrobkami, ktoré si osobitne vybrali najvzdialenejšie regióny, v rámci obmedzení rozpočtu na ORZ a znížených dodatočných nákladov. Počas celého skúmaného obdobia sa predbežné odhady zásobovania výrobkami z EÚ takmer v plnej miere využili 6 s veľmi vysokou mierou plnenia vo všetkých regiónoch, zatiaľ čo sa v značne menšej miere sa využívalo oslobodenie od cla na dovoz z tretích krajín (výrobky oslobodené od cla).

Podľa záverov súhrnnej správy bol systém POSEI pomerne účinný pri dosahovaní svojho cieľa zabezpečiť zásobovanie do dotknutých oblastí výrobkami kľúčovými pre ľudskú spotrebu alebo na spracovanie ako poľnohospodárske vstupy.

Zistilo sa, že jednotkové úrovne podpory v rámci ORZ boli takmer vždy nižšie ako odhadované dodatočné náklady. Pomoc v rámci ORZ preto možno považovať za primeranú. Dospelo sa tak k záveru, že systém POSEI bol pri dosahovaní všeobecného cieľa efektívny.

6.2.Koherentnosť medzi ORZ a PMV

Celkovo sa nástroje ORZ a PMV vykonávali prostredníctvom programových zmien koherentným spôsobom, t. j. takým spôsobom, že počet potenciálne konkurenčných výrobkov bol obmedzený, pričom podpora v rámci ORZ nepoškodila miestnu výrobu ani jej rast.

6.3.Zachovanie poľnohospodárskych činností

Podpora v rámci POSEI prispela k zachovaniu činností poľnohospodárskej výroby v najvzdialenejších regiónoch. Značne sa podporili aj príjmy. Hoci boli programy pomerne účinné pri zabezpečovaní dlhodobej budúcnosti a rozvoja odvetví diverzifikácie živočíšnej a rastlinnej výroby, menej účinné boli v oblasti tradičných pestovateľských sektorov, v rámci ktorých väčšina pododvetví vykazuje klesajúci vývoj výroby. Napriek tomu však nemožno spochybniť podstatnú úlohu systému POSEI pri zachovaní výroby v týchto sektoroch počas obdobia 2015 – 2019.

Veľké rozdiely bolo možné pozorovať v rozsahu vývoja poľnohospodárskej pôdy a zamestnanosti. Zatiaľ čo v prípade Kanárskych ostrovov, Azor a Francúzskej Guyany došlo k rozšíreniu plochy využívanej poľnohospodárskej pôdy, v Martiniku zostala nezmenená, pričom v ostatných francúzskych najvzdialenejších regiónoch a na Madeire došlo k jej zmenšeniu.

Pokiaľ ide o zmeny v rámci zamestnanosti v poľnohospodárstve, Martinik a Madeira vykazovali výrazný pokles. Azory, Francúzska Guyana a Kanárske ostrovy zaznamenali pozitívny vývoj.

6.3.1.Tradičná výroba

Celkový objem produkcie v sektore banánov sa počas obdobia znížil približne o 10 %. Produkcia banánov v regióne Guadeloupe sa prepadla o polovicu, pričom výrazný prepad o 28 % vykazujú aj údaje z Martiniku. Tieto trendy sú spôsobené v dôsledku opakujúcich sa klimatických katastrof. Kanárske ostrovy, ktoré sú najväčším producentom s podporou v rámci systému POSEI, pritom zaznamenali počas rovnakého obdobia nárast o 5 %. Podobne sa zvýšil aj objem banánov vypestovaných na Madeire, ktorý dosiahol v roku 2019 úroveň vyššiu o 22 % v porovnaní s rokom 2015.

Pokiaľ ide o sektor cukru, napriek značnej podpore v rámci systému POSEI došlo k poklesu vo produkcie cukrovej trstiny (–15 %), ako aj vo výrobe cukru (–11 %), zatiaľ čo spracovanie rumu zaznamenalo rastúci vývoj (+15 %). Tento pozitívny vývoj bolo badať najmä vo Francúzskej Guyane.

Poľnohospodárske plochy, na ktorých sa pestujú vývozné rajčiny, sa značne zmenšili na Kanárskych ostrovoch, a to z 2,478 ha v roku 2006 na 352 ha v roku 2020, a to aj napriek pokusom o reštrukturalizáciu. Sektor prišiel o svoju hlavnú komparatívnu výhodu, ktorá bola založená na sústredení vývozu na európske trhy počas zimných mesiacov. Dôvodom je konkurencia z Maroka, pevninského Španielska a produkcia z krajín Európy, ale aj zvýšené náklady práce. Vývoj výroby je jednoznačne negatívny.

Systém POSEI prispel k zachovaniu produkcie mlieka v najvzdialenejších regiónoch. Pokiaľ ide o hlavný región vyrábajúci mlieko a hovädzie mäso – Azory, výroba mlieka sa udržala na rovnakej úrovni, pričom výroba hovädzieho mäsa zaznamenala nárast. Plochy vyčlenené na produkciu hovädzieho mäsa sa od roku 1999 viac ako zdvojnásobili. Počet zvierat sa takisto zvýšil.

Nárast produkcie mlieka zaznamenali aj Kanárske ostrovy a Madeira. Vo francúzskom regióne Réunion, ktorý je popredným výrobcom mlieka, sa v rovnakom období výroba znížila, pričom v regióne Martinik táto výroba počas posledných rokov takmer zanikla.

Všetky najvzdialenejšie regióny (s výnimkou regiónu Azory) sú stále ešte ďaleko od uspokojenia požiadaviek miestnej spotreby, pokiaľ ide o mlieko a mäso.

Zdá sa, že výroba vína na Madeire sa počas obdobia do určitej miery znížila, pričom sektor vykazuje potenciálne zníženie úrovne svojej konkurencieschopnosti. Výroba vína v regióne Madeira zaznamenala v období 2015 až 2019 pokles o približne 11 %, zatiaľ čo tiché vína s CHOP 7 zaznamenali nárast o približne 20 %.

6.3.2.Výroba zameraná na diverzifikáciu

Odvetvia zamerané na diverzifikáciu získali približne 23 % ročných prostriedkov vyčlenených v rámci PMV. Odvetvia oprávnené na podporu sa v závislosti od krajiny líšia, v rámci všetkých regiónov však medzi ne patria odvetvia živočíšnej aj rastlinnej výroby. Na celý hodnotový reťazec sa uplatňovali rôzne podporné opatrenia, a to najmä pri spracúvaní a uvádzaní na trh.

Pokiaľ ide o odvetvia diverzifikácie rastlinnej výroby, z analýzy výročných správ o implementácii vyplýva, že došlo k znižovaniu pestovania ovocia a zeleniny, ako aj miery uspokojenia miestnej spotreby. Niektoré pododvetvia zvýšili svoju produkciu a zdá sa, že dosiahli zvýšenie svojej konkurencieschopnosti: patria medzi ne sektory rajčín vo všetkých francúzskych najvzdialenejších regiónoch (predovšetkým vo Francúzskej Guyane), paprík (Francúzska Guyana), melónov (Francúzska Guyana a Guadeloupe), pestovania kvetín (Madeira) atď. Objem produkcie ostatných pododvetví sa znížil, ktoré pravdepodobne prišli o konkurencieschopnosť: príkladom je sektor zemiakov v regióne Réunion, ovocia (najmä pomarančov) na Azorách, do určitej miery odvetvie ananásov a manga vo Francúzskej Guyane, ako aj odvetvie zeleniny na Madeire. Zdá sa, že konkurencieschopnosť sektora ovocia a zeleniny na Kanárskych ostrovoch sa znížila, zatiaľ čo došlo k posilneniu sektora vína v regióne. Pozitívny vývoj vykazuje aj výroba rumu na Madeire.

Celkový vývoj počtu hospodárskych zvierat v najvzdialenejších regiónoch bol počas obdobia skôr negatívny, pričom počet dobytčích jednotiek sa celkovo znížil. Výrazne sa tento pokles prejavil najmä na Martiniku (–28 %). Pozitívny vývoj sa však zaznamenal najmä v regióne Réunion, ako aj vo Francúzskej Guyane a na Azorách. Zdá sa, že niektoré druhy miestnej výroby čelili tlaku lacného dovozu, a to najmä dovozu mrazeného mäsa.

Napriek všetkému úsiliu členských štátov sa zdá, že štruktúra sektorov v najvzdialenejších regiónoch sa zhoršila, keďže počet členov organizácií výrobcov bol v roku 2019 nižší ako v roku 2015, a to tak v odvetví rastlinnej, ako aj živočíšnej výroby.

Všetky najvzdialenejšie regióny vypracovali rôzne podporné opatrenia na podporu výroby kvalitných výrobkov (napríklad výrobkov s CHOP/CHZO 8 alebo výrobkov s vnútroštátnymi/regionálnymi známkami kvality). Výsledky boli napriek tomu pomerne zmiešané.

6.4.Prínos k cieľom SPP

Systém POSEI prispel k dosiahnutiu celkových cieľov SPP v rámci analyzovaného obdobia. Prispel k zachovaniu úrovne výroby vo väčšine sektorov, a tým stabilným spôsobom značne podporil príjmy poľnohospodárov, a teda aj životaschopnú potravinársku výrobu. Udržateľné riadenie sa riešilo predovšetkým prostredníctvom požiadaviek krížového plnenia. Keďže systém POSEI obzvlášť podporuje výrobné činnosti, ktoré sa vykonávajú vo vzdialenejších oblastiach, prispel k zabezpečeniu vyváženého územného rozvoja.

Medzi programami POSEI a programami rozvoja vidieka existuje silná súdržnosť, čo je veľmi dôležité pri dosahovaní cieľov SPP vzhľadom na vzájomnú závislosť medzi týmito dvoma druhmi podpory. Identifikovalo sa viacero druhov synergií medzi programami POSEI a programami rozvoja vidieka (odborná príprava, začiatok činnosti mladých poľnohospodárov a investície podporované v rámci programov rozvoja vidieka a výroba podporovaná v rámci POSEI). Zároveň sa však zachovala silná koherentnosť s vnútroštátnou podporou, inými opatreniami SPP (sektor vína, sektor ovocia a zeleniny) a programami Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

6.5.Relevantnosť systému POSEI a pridaná hodnota EÚ

Programy POSEI sú navrhnuté tak, aby najvzdialenejším regiónom umožnili uspokojivo riešiť problémy v oblasti poľnohospodárstva, najmä hospodárske výzvy. Pokiaľ ide o osobitné ciele novej SPP, programy sa v prvom rade zameriavajú na tri hospodárske ciele na podporu odolného sektora poľnohospodárstva, pričom sa prostredníctvom pravidiel krížového plnenia naďalej zabezpečuje aspekt udržateľnosti. Ak sa právny rámec systému POSEI javí ako koherentný 9 s cieľmi novej SPP 10 , účinné vykonávanie programov by sa muselo v nasledujúcich rokoch posúdiť, aby sa stanovilo, do akej miery spĺňa prísnejšie požiadavky udržateľnosti a opatrení v oblasti klímy.

Na politickej úrovni sa pridaná hodnota EÚ posudzuje vo väčšine prípadov pozitívne: najvzdialenejšie regióny čelia viacerým závažným spoločným prekážkam, ktoré si vyžadujú osobitné opatrenia, ktoré sa realizujú spoločným strategickým prístupom Komisie, a to vrátane systému POSEI.

Systém sa takisto ukázal ako prospešný na úrovni návrhu a vykonávania programov, a to pokiaľ ide o flexibilitu, ktorá sa ponecháva členským štátom pri vymedzovaní ich programov, ktoré sú založené na ich osobitných potrebách a zároveň zodpovedajú spoločným celkovým cieľom, vďaka čomu sú jednotlivé programy koherentné.

6.6.Správa a riadenie programov

Programy POSEI sú vo všeobecnosti uspokojivo riadené, a to vzhľadom na vysoké miery plnenia a výsledky auditu. Podávanie správ členských štátov o implementácii sa zlepšilo, najmä v posledných rokoch vďaka novému vzoru, ktorým sa v roku 2018 11 objasnili a zjednodušili požiadavky týkajúce sa podávania správ. Rovnako došlo k zlepšeniu vo vyplácaní dodatočnej vnútroštátnej pomoci podľa článku 23 nariadenia (EÚ) č. 228/2013 a podávaní správ o nej.

Stále však existuje priestor na zlepšenie: stratégia členských štátov by sa mala v prvom rade v programoch lepšie objasniť, a to vrátane ďalšieho vývoja osobitných ukazovateľov, ktoré sa majú uvádzať vo výročných správach o implementácii. Rovnako by sa v programe mal zdôrazniť prínos systému k novým celkovým cieľom SPP a jeho vzťah k osobitným kvantifikovaným cieľom.

Na zlepšenie podávania správ treba vyvinúť ďalšie úsilie, keďže správy o implementácii sa uspokojivým spôsobom nezaoberajú plnením špecifických cieľov a vo všeobecnosti obsahujú veľmi obmedzené informácie o výkonnosti programu pri dosahovaní cieľov.

7.Odporúčania

7.1.Nie je potrebná zmena nariadenia EÚ

So zreteľom na posúdenie systému uvedeného v bode 6 sa zmena nariadenia (EÚ) č. 228/2013 nepovažuje za potrebnú.

7.2.Odporúčania členským štátom

Hoci je celkové posúdenie vykonávania pomerne pozitívne, ďalšie úsilie je nevyhnutné, najmä pokiaľ ide o stratégiu, podávanie správ a niektoré ďalšie prvky.

Členské štáty by mali vo svojich programoch vymedziť jasnejšiu stratégiu, v ktorej sa zdôrazňujú všeobecné ciele a kvantifikujú špecifické ciele s primeranými ukazovateľmi.

V tabuľke 2 v prílohe je uvedený prehľad konkrétnych bodov, ktoré sa majú zlepšiť.

Podávanie správ by sa malo zlepšiť, najmä s cieľom lepšie posudzovať plnenie cieľov a lepšie opísať situáciu poľnohospodárskeho sektora a jeho vývoja. V správach by sa mali lepšie opisovať ukazovatele výkonnosti.

Okrem toho odporúčania formulované v správe Európskej komisie z roku 2016 12 zostávajú naďalej platné. Týkajú sa spravodlivého rozdelenia podpory, podpory udržateľnej poľnohospodárskej praxe, kvality výrobkov (ekologická výroba alebo iné označenia a osvedčenia), diferenciácie výrobkov (hnedý cukor, udržateľné pestovanie banánov, čerstvé mlieko, víno s CHOP atď.) a výmeny osvedčených postupov s inými najvzdialenejšími regiónmi (pozri prílohu).

8.Závery

Celková výkonnosť programov POSEI v období 2015 – 2019 je celkom priaznivá, najmä pokiaľ ide o ich schopnosť riešiť výzvy pre poľnohospodárstvo súvisiace so zemepisnou polohou a s trvalými obmedzeniami najvzdialenejších regiónov, ako sa uvádza v článku 349 ZFEÚ.

POSEI sa vďaka vyššej úrovni podpory a flexibilným programovým opatreniam preukázal ako efektívny nástroj na posilnenie miestnej poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, ako aj na zmiernenie rizika ukončenia poľnohospodárskych činností, ktoré by mohli mať závažný negatívny vplyv na zamestnanosť a na sociálny a územný rozmer najvzdialenejších regiónov.

Ak systém POSEI nebude súčasťou strategických plánov SPP, mal by napriek tomu byť v súlade s novými cieľmi SPP. Požiadavka na súlad sa výslovne stanovuje v základnom nariadení č. 228/2013. Zmena súčasného právneho rámca sa preto nepovažuje za potrebnú.

Členské štáty by však mali zohľadniť výsledky a odporúčania uvedené v tejto správe s cieľom prispôsobiť svoje programy tak, aby sa ďalej zlepšovala účinnosť vykonávania opatrení, aby sa zlepšilo navrhovanie programov, aby sa dosiahol lepší súlad s novými environmentálnymi a sociálnymi cieľmi SPP a aby sa posilnila komplementárnosť s ďalšou podporou v rámci SPP a/alebo iných fondov. Väčšia synergia medzi rôznymi formami podpory najvzdialenejším regiónom by zároveň viedla k účinnejšiemu a efektívnejšiemu vynakladaniu rozpočtových prostriedkov, čo by zároveň mohlo pomôcť ďalej rozvíjať miestnu poľnohospodársku výrobu.

Príloha: Finančné plnenie programov POSEI v období 2015 – 2019

(1)

Dokument COM(2017) 623 final s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ.

(2) Ú. v. EÚ L 49, 21.2.2006.

(3) Dospelo sa k dohode, že prvá správa sa predloží do 31. decembra 2016, aby jej súčasťou mohli byť prvky posúdenia vykonaného externým hodnotiteľom.

(4) Sumu 106,21 milióna EUR rozdeľujú medzi dva podprogramy vnútroštátne orgány.

(5) Toto opatrenie sa uskutočnilo len v rokoch 2015 a 2016, pričom bolo následne z programu odstránené.

(6) Vyjadrené ako miera finančného plnenia, keďže množstvá rôznych výrobkov nie je možné spočítavať.

(7) Chránené označenie pôvodu (CHOP).

(8) Chránené zemepisné označenie (CHZO).

(9) V článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 228/2013 sa stanovuje: „Zabezpečí sa súlad opatrení prijatých v rámci programov POSEI s opatreniami vykonávanými v rámci iných nástrojov spoločnej poľnohospodárskej politiky“.

(10) https://ec.europa.eu/info/food-farming-fisheries/key-policies/common-agricultural-policy/new-cap-2023-27/key-policy-objectives-new-cap_sk .

(11) Príloha IX k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 180/2014 zavedená nariadením (EÚ) 2018/920 z 28. júna 2018 (Ú. v. EÚ L 164, 29.6.2018, s. 5 – 13).

(12) Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní systému osobitných opatrení v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov (POSEI) [COM(2016) 797 final] – Pozri odporúčania v prílohe.

Všeobecné ciele	Špecifické ciele
§jasnosť súvislosti medzi zistenými potrebami a všeobecnými cieľmi	§jasnosť prezentácie špecifických cieľov v rámci stratégie
	§posúdenie potrieb, ktoré motivujú výber špecifických cieľov
§vysvetlenie súvislosti medzi opatreniami/činnosťami a všeobecnými cieľmi	§jasná súvislosť a vysvetlenie medzi navrhnutými opatreniami/činnosťami a špecifickými cieľmi
§existencia kvantifikovateľných cieľov a príslušné ukazovatele	§existencia kvantifikovateľných cieľov spolu s príslušnými ukazovateľmi pre každý špecifický cieľ
§prezentácia agregácie príslušných ukazovateľov spolu s vysvetlením výsledkov prezentovaných údajov	§prezentácia týchto informácií v súhrnnej podobe spolu s analýzou, ktorá vysvetľuje vývoj.