EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli9. 12. 2021

COM(2021) 761 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Lepšie pracovné podmienky pre silnejšiu sociálnu Európu: plné využitie prínosov digitalizácie pre budúcnosť práce

1. Úvod

Digitalizácia prináša inovatívne služby, nové obchodné modely a nové spôsoby práce. Digitalizácia, ktorej vývoj podnecujú veľké objemy údajov a výkonné technológie, ako napríklad umelá inteligencia (ďalej len „AI“), spája svet, prehlbuje medzinárodnú spoluprácu a uľahčuje fungovanie organizácií, ako aj riadenie pracovníkov.

Nové technológie dokážu zautomatizovať väčšinu každodennej administratívnej práce a opakujúcich sa úloh, ktoré pracovníci kedysi vykonávali celé hodiny – čo pracovníkom umožňuje zamerať sa na tvorivejšiu analytickú a strategickú prácu, ktorá ich organizácii prinesie konkurenčnú výhodu. Vďaka digitalizácii sa telepráca a hybridná práca udomácňujú v čoraz väčšom počte spoločností, čo umožňuje flexibilnejšiu organizáciu práce a vyššiu produktivitu, a zároveň sa prispieva k plneniu zelených záväzkov EÚ. Digitálne pracovné platformy dokážu efektívne zosúlaďovať ponuku pracovnej sily s dopytom po nej a vytvárať príležitosti pre klientov, pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

Príležitosti, ktoré prináša digitálna transformácia, sú však sprevádzané výzvami. Pracovné podmienky v EÚ patria medzi najlepšie na svete. Súčasťou európskeho sociálneho modelu sú minimálne požiadavky na pracovný čas, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, sociálnu ochranu a rovnaké zaobchádzanie (vrátane rovnakej odmeny za rovnakú prácu mužov a žien). Nástup digitalizácie však trhy práce ovplyvňuje spôsobom, ktorý tento model spochybňuje. Nové spôsoby práce sa automaticky nepremietajú do kvalitných pracovných miest.

Zásady, na ktorých stojí naše európske sociálne trhové hospodárstvo, by sa preto nemali považovať za samozrejmé a mali by sa chrániť. Niektorí sú čoraz viac znevýhodňovaní, a to aj mnohí z tých, ktorí pracujú prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem fungujúcich za neistých pracovných podmienok. Nové spôsoby práce, k akým patrí napríklad práca pre platformy, komplikujú správnu klasifikáciu ľudí ako pracovníkov alebo samostatne zárobkovo činné osoby. To vedie k situáciám, keď sa niektorým ľuďom nespravodlivo odopiera prístup k právam a ochrane, ktoré prináležia k postaveniu pracovníka. Iní zase nemôžu v plnej miere využívať skutočnú autonómiu, ktorú prináša postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Čím viac sa vo svete práce udomácňujú algoritmické nástroje, tým viac sa dostávajú do popredia otázky týkajúce sa dohľadu, využívania údajov, rovnosti a diskriminácie (napr. rodové predsudky zakomponované do samotného návrhu algoritmických nástrojov) a uplatňovania algoritmického riadenia.

Plniac prísľub predsedníčky von der Leyenovej 1 , Komisia navrhuje súbor opatrení zameraných na zlepšenie pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy. 

Na sociálnom samite v Porte v máji 2021 vedúci predstavitelia EÚ obnovili svoj záväzok uplatňovať Európsky pilier sociálnych práv v praxi. Balík opatrení týkajúcich sa práce pre platformy tvorí spolu s iniciatívami Komisie o AI 2 a digitálnych zručnostiach 3 kľúčový prvok našej vízie sociálnej Európy v digitálnom veku 4 . Táto vízia je zakotvená v Európskom pilieri sociálnych práv a jeho sprievodnom akčnom pláne. Jej podstatou je budúcnosť, v ktorej sa digitálne hospodárstvo vyvíja udržateľne a plní sľuby, ktoré prináša, a v ktorej sa novými obchodnými modelmi zabezpečuje viac lepších pracovných miest vyhovujúcich prísnym sociálnym normám.

2. Práca pre platformy – prečo musíme konať

Práca pre platformy predstavuje svet práce, ktorý sa neustále mení. Mnohým ľuďom umožňuje zarábať si na živobytie alebo dopĺňať svoj príjem, a to aj tým, ktorí majú inak problém s prístupom na trh práce, ako sú zamestnanci s nízkou mzdou, ženy, mladí ľudia, ľudia so zdravotným postihnutím, migranti alebo ľudia s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom. Vytvára príležitosti na rozvíjanie alebo rozširovanie klientskej základne, v niektorých prípadoch dokonca cezhranične. Práca pre platformy prináša podnikom oveľa širší prístup k spotrebiteľom, príležitosti na diverzifikovanie príjmov a rozvoj nových oblastí podnikania, a tým im pomáha rásť. Pre spotrebiteľov znamená lepší prístup k produktom a službám, ktoré by boli inak ťažko dostupné, ako aj prístup k novým a rôznorodejším službám.

Digitálne platformové hospodárstvo sa rýchlo rozvíja. V rokoch 2016 až 2020 sa jeho príjmy takmer späťnásobili, a to z odhadovaných 3 miliárd EUR približne na 14 miliárd EUR 5 . Z inej štúdie vyplývajú príjmy na ešte vyššej odhadovanej úrovni, a to až 20,3 miliardy EUR 6 . V súčasnosti pracuje prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem v EÚ viac ako 28 miliónov ľudí. V roku 2025 sa očakáva zvýšenie tohto počtu na 43 miliónov.

Práca pre platformy má ďaleko od homogénnosti. Digitálne pracovné platformy fungujú v najrôznejších hospodárskych odvetviach: od najviditeľnejších služieb poskytovaných „na mieste“, ako sú jazda na zavolanie, donášky alebo domáce práce, cez mikroúlohy, ako sú odborná príprava v oblasti AI alebo kódovanie údajov, až po pracovné miesta v oblastiach, ktoré si vyžadujú vynikajúce tvorivé zručnosti alebo špecializáciu, ako sú architektonický dizajn, preklady alebo vývoj v oblasti IT. Digitálne pracovné platformy takisto inak organizujú prácu, pričom ľuďom, ktorí prostredníctvom nich pracujú, ponechávajú rôznu mieru autonómie a nezávislosti. Práca pre platformy predstavuje v prípade niektorých ľudí ich hlavnú činnosť, zatiaľ čo v prípade iných ide o zdroj ďalšieho príjmu. Ak majú mať všetci títo ľudia možnosť čo najlepšie využiť nové príležitosti práce pre platformy, je nevyhnutné, aby digitálne pracovné platformy v celej EÚ fungovali v zrozumiteľnom právnom rámci.

Najnovší vývoj hospodárstva založeného na pracovných platformách však priniesol ľuďom, ktorí prostredníctvom nich pracujú, nové výzvy. Môžu sa týkať nedostatočnej transparentnosti a predvídateľnosti zmluvných dojednaní, ako aj zdravotných problémov alebo problémov s bezpečnosťou, nesprávnej klasifikácie postavenia v zamestnaní alebo nedostatočného prístupu k sociálnej ochrane.

Je potrebné lepšie objasniť postavenie v zamestnaní v prípade ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem. Podľa odhadov v súčasnosti deväť z desiatich digitálnych pracovných platforiem pôsobiacich v EÚ klasifikuje ľudí, ktorí prostredníctvom nich pracujú, ako samostatne zárobkovo činné osoby. Mnohé z nich majú pri svojej práci skutočnú autonómiu a oceňujú flexibilitu a jednoduchý prístup ku klientom, ktoré digitálne pracovné platformy poskytujú. Sú však aj také, ktoré sú vo vzťahu podriadenosti a vzťahuje sa na ne rôzna miera kontroly zo strany digitálnych pracovných platforiem, prostredníctvom ktorých vyvíjajú svoju činnosť, ako napríklad v súvislosti s úrovňou odmeňovania, organizáciou pracovného času a ďalšími aspektmi pracovných podmienok. V týchto prípadoch nie je vždy jasné, či je ich postavenie v zamestnaní určené správne. Postavenie v zamestnaní by malo vychádzať zo skutočností, ktoré charakterizujú daný vzťah, bez ohľadu na to, či existuje písomná zmluva alebo bez ohľadu na jej podmienky. Od postavenia v zamestnaní závisia povinnosti digitálnych pracovných platforiem a práva ľudí, ktorí prostredníctvom nich pracujú. Preferencie ľudí, pokiaľ ide o požadovanú úroveň autonómie, flexibility a ochrany, sa môžu líšiť. Preto je dôležité, aby mali právnu istotu týkajúcu sa svojho postavenia, pretože tá im umožní prijímať vedomé a dobrovoľné rozhodnutia.

Využívanie postupov „algoritmického riadenia“ v rámci digitálnych pracovných platforiem prináša osobitné výzvy. „Algoritmické riadenie“ je používanie algoritmov, t. j. automatizovaných systémov, na podporu alebo dokonca nahradenie riadiacich funkcií, akými sú monitorovanie a hodnotenie práce. Algoritmické riadenie sa neobmedzuje na platformové hospodárstvo. Automatizované systémy sa na širšom trhu práce využívajú na čoraz viac účelov, od najzákladnejšieho monitorovania rozvrhnutia práce, pracovných zmien a pracovného času až po zložitejšie využitia, ktoré súvisia s prideľovaním úloh a výpočtom odmien.

V prípade digitálnych pracovných platforiem je algoritmické riadenie jednoznačne neoddeliteľnou súčasťou ich obchodného modelu a môže mať závažný vplyv na pracovné podmienky. Okrem toho podriadenosť sa môže skrývať za tvrdenie, že neexistuje dozor vykonávaný človekom. Osoba môže byť údajne samostatne zárobkovo činná, a teda nemať prístup k právam spojeným s postavením pracovníka, ale v skutočnosti ju kontrola vykonávaná algoritmami zbavuje autonómie, ktorú má pravá samostatne zárobkovo činná osoba. Dokonca aj vtedy, ak je postavenie v zamestnaní správne klasifikované, môžu algoritmy zohrávať určujúcu úlohu pri prístupe k úlohám, a teda aj pri úrovni zárobkov pravej samostatne zárobkovo činnej osoby. Úzka súvislosť medzi algoritmickým riadením a pracovnými podmienkami v oblasti práce pre platformy si vyžaduje okamžitú a cielenú politickú reakciu.

K nepriaznivým pracovným podmienkam a nedostatočnému prístupu k sociálnej ochrane môžu prispievať problémy s presadzovaním právnych predpisov, vysledovateľnosťou a transparentnosťou, a to aj v cezhraničných situáciách. Vnútroštátne orgány majú problémy s prístupom k údajom o digitálnych pracovných platformách a ľuďoch, ktorí prostredníctvom nich pracujú, napr. o počte osôb pravidelne pracujúcich pre platformy, ich zmluvnom postavení alebo postavení v zamestnaní, prípadne o podmienkach digitálnych pracovných platforiem. Problém vysledovateľnosti je zvlášť relevantný, keď digitálne pracovné platformy pôsobia vo viacerých členských štátoch, pretože vtedy nie je jasné, kde sa vykonáva práca pre platformy a kto ju vykonáva.

Na zlepšenie pracovných podmienok sú kľúčové kolektívne vyjednávanie a kolektívne zmluvy. V kontexte práce pre platformy je však sociálny dialóg naďalej veľmi obmedzený. Spôsob, akým sa vykonáva práca pre platformy, do istej miery obmedzuje praktické príležitosti na kolektívne zastupovanie a organizovanie. Práca sa často nevykonáva na jednom fyzickom pracovisku, takže ľudia pracujúci prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem spolu len zriedka komunikujú, prípadne nekomunikujú organizovane. Často ani nepoznajú kolegov v rámci danej platformy, ani nevedia, ako sa s nimi spojiť. V prípade samostatne zárobkovo činných osôb vyplýva ďalšia prekážka pri kolektívnom vyjednávaní zo súčasného výkladu práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže. V článku 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa zakazujú dohody medzi podnikmi, ktorými sa obmedzuje hospodárska súťaž. Samostatne zárobkovo činné osoby sa podľa práva hospodárskej súťaže EÚ zvyčajne považujú za „podniky“, čo v praxi znamená, že osoby pracujúce prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem zvyčajne nemôžu kolektívne rokovať o zlepšení svojich pracovných podmienok bez rizika porušenia práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže.

V snahe o riešenie týchto výziev Komisia nezačína na zelenej lúke. Na európskej úrovni už existujú a sú navrhnuté rôzne právne akty, ktoré sú pre prácu pre platformy mimoriadne dôležité. Patrí k nim celé pracovné právo EÚ a právo týkajúce sa rovnakého zaobchádzania, ako aj nástroje vnútorného trhu, akými sú všeobecné nariadenie o ochrane údajov 7 , ktorým sa zabezpečuje silná ochrana osobných údajov v celej Únii, nariadenie o vzťahoch medzi platformami a podnikmi 8 a navrhovaný akt o umelej inteligencii. Uvedené osobitné výzvy si však vyžadujú ďalšie cielené opatrenia.

Európski spoluzákonodarcovia uznávajú potrebu konať na úrovni EÚ. Európsky parlament vyzýva na ambiciózny prístup EÚ k riešeniu výziev súvisiacich s prácou pre platformy. Prijal správu z vlastnej iniciatívy 9 , v ktorej sa vyzýva na dôsledné opatrenia na riešenie rizika nesprávnej klasifikácie postavenia v zamestnaní a riešenie výziev súvisiacich s algoritmickým riadením v kontexte práce pre platformy. Aj členské štáty 10 uznávajú potrebu pevnejšej právnej istoty, pokiaľ ide o práva a povinnosti ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem, a poukazujú na to, že kľúčovým problémom je nejednoznačné postavenie v zamestnaní. Aj Európsky hospodársky a sociálny výbor 11 a Výbor regiónov 12 vyzývajú na osobitné opatrenie týkajúce sa práce pre platformy.

Komisia si vypočula sociálnych partnerov a príslušné zainteresované strany. Odborové organizácie a organizácie zamestnávateľov vo všeobecnosti súhlasia s celkovými cieľmi identifikovanými Komisiou a s tým, že je potrebné tieto otázky riešiť. Zástupcovia pracovníkov požadujú ambiciózne opatrenia na riešenie nesprávnej klasifikácie a chcú mať možnosť iniciovať sociálny dialóg o problémoch súvisiacich s algoritmickým riadením. Záujmové združenia varujú pred univerzálnymi opatreniami a zdôrazňujú potrebu vychádzať z existujúcich a nadchádzajúcich iniciatív EÚ. Komisia sa takisto zapojila do rozsiahlej výmeny informácií so subjektmi, ktoré sú priamo zapojené do platformového hospodárstva, teda s digitálnymi pracovnými platformami a ľuďmi, ktorí prostredníctvom nich pracujú. Digitálne pracovné platformy vyzývajú na jasnejšie pravidlá a podporný rámec, aby bolo možné zaistiť spravodlivosť bez potláčania inovácie a vytvárania pracovných miest. Ľudia pracujúci prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem zdôrazňujú, že im vyhovuje flexibilita a príležitosti, ktoré prináša práca pre platformy, žiadajú však o dodržiavanie a posilnenie svojich sociálnych práv.

Do opatrení navrhovaných v rámci tohto balíka sa premietajú uvedené analýzy a diskusie. Balík tvoria:

·návrh smernice o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy;

·návrh usmernení o uplatňovaní práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže na kolektívne zmluvy týkajúce sa pracovných podmienok samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov, ktoré sa týkajú ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem;

·výzvy týkajúce sa nových opatrení, ako sú uvedené ďalej, ktoré sú určené vnútroštátnym orgánom, sociálnym partnerom a všetkým príslušným zainteresovaným stranám, na dosiahnutie lepších pracovných podmienok ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem.

Komisia navrhuje súbor dôsledných nástrojov na zlepšenie pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy, a to aj s cieľom podporiť podmienky na udržateľný rast digitálnych pracovných platforiem v Európskej únii. Navrhovanou smernicou sa zavádzajú opatrenia na riešenie rizika nesprávnej klasifikácie postavenia v zamestnaní v oblasti práce pre platformy. Riešia sa v nej výzvy súvisiace s algoritmickým riadením práce pre platformy, ako aj výzvy súvisiace s transparentnosťou a vysledovateľnosťou. Navrhované usmernenia sa zameriavajú na zabezpečenie toho, aby právo hospodárskej súťaže nebránilo kolektívnym rokovaniam o mzdových a iných aspektoch pracovných podmienok samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov, ktoré sú v oslabenom postavení.

Opatrenia na úrovni EÚ musia byť doplnené opatreniami zo strany ďalších relevantných aktérov. Komisia bude podporovať a monitorovať transpozíciu smernice a zabezpečovať jej riadne uplatňovanie a presadzovanie členskými štátmi. Na posilnenie spravodlivosti v oblasti práce pre platformy sú však potrebné ďalšie opatrenia. Preto Komisia v tomto oznámení vyzýva členské štáty, digitálne pracovné platformy a sociálnych partnerov, aby spolupracovali pri ďalšom posilňovaní a dopĺňaní navrhovaných smerníc a usmernení.

3. Opatrenia EÚ v oblasti práce pre platformy – čo znamenajú pre ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem, ktorí boli preklasifikovaní ako pracovníci?

Spomedzi 28 miliónov ľudí, ktorí podľa odhadov pracujú prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem, väčšina predstavuje pravé samostatne zárobkovo činné osoby. Môže však existovať až 5,5 milióna ľudí, ktorí sú „nepravými“ samostatne zárobkovo činnými osobami 13 . Znamená to, že hoci v zmluvách s digitálnymi pracovnými platformami, prostredníctvom ktorých pracujú, sú uvedení ako samostatne zárobkovo činné osoby, v skutočnosti sa na nich vzťahuje kontrola a dohľad, ktoré sú charakteristické pre postavenie pracovníka. Títo ľudia sa môžu nachádzať v osobitne prekérnej situácii. Ak chcú spochybniť klasifikáciu svojho postavenia v zamestnaní, musia sa obrátiť na súd a dokázať, že opis ich postavenia v zmluve je nepravdivý. To však nie je ľahké, keďže to môže byť časovo aj finančne náročné a osobitne zložité pre ľudí s oslabeným postavením na trhu práce, ako sú zamestnanci s nízkou mzdou, mladí ľudia alebo ľudia s migrantským pôvodom. Do dnešného dňa bolo prijatých viac ako 100 rozhodnutí súdu a 15 správnych rozhodnutí, ktoré sa týkajú postavenia ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem v zamestnaní 14 . Vo väčšine prípadov sa v rozhodnutiach potvrdilo, že boli nesprávne klasifikované ako samostatne zárobkovo činné osoby a v skutočnosti mali byť klasifikované ako pracovníci 15 .

Postavenie v zamestnaní je vstupnou bránou k existujúcim pracovným a sociálnym právam. Nesprávna klasifikácia bráni nepravým samostatne zárobkovo činným osobám využívať práva, na ktoré by mali nárok ako pracovníci. Ide o práva ako právo na minimálnu mzdu, ak je to vhodné, práva na kolektívne vyjednávanie, reguláciu pracovného času, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, rovnakú odmenu za rovnakú prácu mužov a žien a právo na platenú dovolenku, ako aj právo na lepšiu sociálnu ochranu pred nehodami na pracovisku a nezamestnanosťou, právo na nemocenské a starobné dávky. Nesprávna klasifikácia nie je nespravodlivá len pre dotknutých pracovníkov, môže mať negatívne dôsledky aj na spoločnosť ako takú.

Preto je jedným z kľúčových ustanovení navrhovanej smernice vyvrátiteľná domnienka o pracovnoprávnom vzťahu. Táto domnienka sa uplatňuje na všetky digitálne pracovné platformy vykonávajúce kontrolu nad ľuďmi, ktorí prostredníctvom nich pracujú. V návrhu sa uvádza viacero kritérií takejto kontroly a s ňou súvisiacej podriadenosti, čím sa zabezpečuje väčšia právna istota na úrovni EÚ. V návrhu sú uvedené aj povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o prijatie opatrení na zabezpečenie účinnosti, vymožiteľnosti, ako aj vyvrátiteľnosti domnienky. Podľa odhadov môže byť 1,7 milióna až 4,1 milióna z 5,5 milióna osôb, ktoré sú ohrozené nesprávnou klasifikáciou, vďaka navrhovanej smernici preklasifikovaných na pracovníkov, čím tieto osoby získajú prístup k rôznym druhom ochrany podľa pracovného práva, ako aj k lepšej ochrane pred sociálnymi rizikami (pozri rámček ďalej). Je možné, že pre osoby, ktoré nebudú preklasifikované, sa zmenia zmluvné podmienky tak, aby boli v súlade s charakteristikami postavenia pravej samostatne zárobkovo činnej osoby.

Správna klasifikácia postavenia v zamestnaní si vyžaduje lepšie informácie o uplatniteľných predpisoch a povinnostiach. Ľudia pracujúci prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem často nemusia vedieť o svojich právach a povinnostiach, napríklad v oblastiach pracovného práva, sociálneho zabezpečenia a zdaňovania. Digitálne pracovné platformy vyjadrili nespokojnosť s regulačnou neistotou a nedostatočnou transparentnosťou, ktorá vyplýva z uplatniteľných vnútroštátnych predpisov. Jednoznačnosť a transparentnosť vlastných pravidiel dokážu najlepšie zabezpečiť členské štáty.

S cieľom doplniť opatrenia zavádzané smernicou Komisia vyzýva členské štáty, aby:

·ľuďom pracujúcim prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem, poskytovali poradenstvo a usmernenia týkajúce sa povinností v oblasti financií, sociálneho zabezpečenia a/alebo pracovného práva v súvislosti s ich činnosťou na danej platforme,

·zriadili špecializované informačné kanály, ako napríklad informačné webové sídla a horúce linky, na poskytovanie uvedeného poradenstva,

·zabezpečili lepšiu transparentnosť digitálnych pracovných platforiem pôsobiacich na ich území v oblasti dodržiavania vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa upravuje klasifikácia postavenia v zamestnaní,

·uľahčovali rozvoj malých a stredných digitálnych pracovných platforiem, napríklad poskytovaním prístupových šablón, ako aj relevantných a dostatočne komplexných informácií o uplatniteľnom právnom rámci.

Na ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem sa budú vzťahovať aj nové možnosti ochrany pred úskaliami algoritmického riadenia. Nedostatočná autonómia pri práci pre platformy a dohľad, ktorý je jej príčinou, môžu mať negatívny vplyv na pracovné podmienky ľudí, na ktorých sa vzťahuje, napríklad v podobe psychosociálnej záťaže (keďže ľudia pracujúci prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem sa môžu cítiť neustále monitorovaní a hodnotení bez riadneho odôvodnenia), rizika nehôd (keďže algoritmy môžu podnecovať potenciálne nebezpečné správanie, napríklad ponúkať prémie za rýchlejšie dokončenie práce) a prístupu k úlohám. Digitálne pracovné platformy prispievajú k týmto problémom svojimi podmienkami, v ktorých sa môžu jednostranne upravovať mzda, pracovný čas, riešenie sporov, etiketa vzťahov so zákazníkmi a ďalšie záležitosti, pričom na monitorovanie, hodnotenie a vynucovanie práce osôb využívajú technologické prostriedky. To má za následok nejasné povinnosti a nedostatočné mechanizmy nápravy v prípade niekedy nezrozumiteľných a nevysvetliteľných rozhodnutí, týkajúcich sa napríklad pracovných sankcií a ukončení pracovných zmlúv.

V navrhovanej smernici sa stanovuje nový súbor práv v oblasti algoritmického riadenia. Zabezpečí sa nimi lepšia informovanosť pracovníkov, ich zástupcov a pracovných inšpektorátov o používaní automatizovaných monitorovacích a rozhodovacích systémov a o vplyve, ktorý majú na pracovné podmienky. Pri dôležitých rozhodnutiach vyplývajúcich z používania takýchto systémov (napríklad pri zrušení alebo dočasnom vypnutí účtov alebo rozhodnutiach s podobným účinkom) sa tak budú môcť spoľahnúť na konkrétne postupy a prostriedky nápravy. V návrhu sa okrem toho digitálne pracovné platformy vyzývajú, aby so zástupcami pracovníkov konzultovali podstatné zmeny organizácie práce súvisiace so zavedením alebo používaním algoritmov. Týmito opatreniami sa s vedomím toho, že algoritmické riadenie sa postupne rozširuje aj za hranice práce pre platformy, skonkretizuje a doplní to, čo sa už zabezpečuje prostredníctvom všeobecného nariadenia o ochrane údajov v oblasti ochrany osobných údajov, a doplní to, čo zabezpečí navrhovaný akt o umelej inteligencii (AI) v oblasti zlepšovania dostupnosti informácií o automatizovaných systémoch, ktoré sa môžu na tieto osoby vzťahovať, ako aj ochrany týchto osôb pred diskrimináciou a zaujatosťou.

Významnú úlohu zohrávajú sociálni partneri. Komisia bude podporovať sociálny dialóg v oblasti práce pre platformy prostredníctvom činností budovania kapacít sociálnych partnerov, aby mohli iniciovať sociálny dialóg o algoritmickom riadení v súvislosti s novými právami na informovanie a porady navrhovanými v smernici. Práca pre platformy je charakterizovaná neexistenciou spoločného pracoviska, na ktorom sa pracovníci spoznávajú a komunikujú medzi sebou navzájom aj so svojimi zástupcami. V navrhovanej smernici sa preto požaduje, aby digitálne pracovné platformy zriadili digitálne komunikačné kanály v súlade so svojou organizáciou práce, prostredníctvom ktorých by si mohli osoby pracujúce pre platformy vymieňať informácie a prichádzať do kontaktu so svojimi zástupcami.

 Komisia takisto vyzýva:

·členské štáty, aby v súlade s vnútroštátnymi postupmi a tradíciami a pri zachovaní autonómie sociálnych partnerov podporovali sociálnych partnerov pri oslovovaní a zastupovaní ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem,

·digitálne pracovné platformy, aby propagovali sociálny dialóg aktívnou podporou kolektívneho zastupovania ľudí, ktorí prostredníctvom nich pracujú.

Vzhľadom na čoraz intenzívnejší vplyv algoritmov na prácu mimo digitálnych pracovných platforiem a zrýchľovanie technologického vývoja Komisia bude naďalej monitorovať situáciu a v prípade potreby zváži ďalšie opatrenia. Riešenie problematiky algoritmického riadenia v oblasti práce pre platformy predstavuje prirodzený prvý krok. Algoritmické riadenie je neoddeliteľnou súčasťou obchodného modelu digitálnych pracovných platforiem a zohráva kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o pracovné podmienky ľudí, ktorí prostredníctvom nich pracujú. Zároveň však rôzne spôsoby využívania algoritmického riadenia v širšom kontexte zamestnanosti prinášajú výzvy, ktoré presahujú špecifiká práce pre platformy. Komisia bude preto tento jav naďalej analyzovať a sledovať, či bude niekedy v budúcnosti potrebné používanie algoritmov v širšom svete práce regulovať.

4. Opatrenia EÚ v oblasti práce pre platformy – čo znamenajú pre pravé samostatne zárobkovo činné osoby?

Z odhadovaných 28 miliónov ľudí pracujúcich v EÚ prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem môže byť 5,5 milióna nesprávne klasifikovaných. Zostávajúcich 22,5 milióna ľudí sa považuje za správne klasifikovaných buď ako pracovníci, alebo samostatne zárobkovo činné osoby. Prevažná väčšina z nich je klasifikovaná ako samostatne zárobkovo činné osoby 16 . Ako také teda využívajú flexibilitu a autonómiu a majú jednoduchý prístup k pracovným príležitostiam ponúkaným digitálnymi pracovnými platformami. Hoci sa nemusia stretávať s rovnakými problémami, akým čelia pracovníci s nesprávne klasifikovaným postavením v zamestnaní, môžu zažívať ťažkosti v súvislosti s novými výzvami, ktoré predstavuje algoritmické riadenie pre ich nezávislosť a regulačný rámec, v rámci ktorého zvyčajne vykonávajú svoju prácu. V tejto súvislosti by sa mala v rámci digitálnych pracovných platforiem podporovať a zároveň chrániť pravá samostatná zárobková činnosť. 

Navrhované usmernenia o uplatňovaní práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže sa zameriavajú na zabezpečenie toho, aby právo EÚ v oblasti hospodárskej súťaže nebránilo kolektívnemu vyjednávaniu v prípade samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov, ktoré sú v oslabenom postavení. Iniciatíva, ktorou sa tento problém rieši v širšom svete práce, a ktorá sa preto neobmedzuje iba na digitálne pracovné platformy, má zabezpečovať právnu istotu, pokiaľ ide o uplatniteľnosť práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže na kolektívne vyjednávanie uskutočňované samostatne zárobkovo činnými osobami. Na jej základe budú môcť určité samostatne zárobkovo činné osoby kolektívne rokovať o svojich pracovných podmienkach (vrátane odmeňovania) s protistranami, ak nie sú spotrebiteľmi. Tieto navrhované usmernenia sa budú pred prijatím konzultovať v rámci otvorenej verejnej konzultácie s cieľom získať spätnú väzbu príslušných zainteresovaných strán.

Opatrenia týkajúce sa algoritmického riadenia uvedené v navrhovanej smernici sa budú uplatňovať aj na pravé samostatne zárobkovo činné osoby. Pochopenie spôsobu, akým správanie človeka ovplyvňuje automatizované rozhodnutia o prideľovaní úloh, môže mať vplyv na prístup k budúcim pracovným príležitostiam bez ohľadu na postavenie v zamestnaní. Zlepšenie algoritmickej transparentnosti a zabezpečenie monitorovania vykonávaného človekom a preskúmania významných automatizovaných rozhodnutí je preto dôležité aj pre pravé samostatne zárobkovo činné osoby.

Uvedené opatrenia dopĺňajú činnosť, ktorú EÚ už vyvíja pri riešení výziev súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou. V odporúčaní Rady týkajúcom sa prístupu pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane 17 sa členské štáty vyzývajú, aby pracovníkom a samostatne zárobkovo činným osobám zabezpečili formálny a účinný prístup k primeranej sociálnej ochrane. Z národných vykonávacích plánov 18 vyplýva, že v oblasti formálnej sociálnej ochrany samostatne zárobkovo činných osôb naďalej pretrvávajú nedostatky. Platí to najmä pre prístup k dávkam v nezamestnanosti, dávkam v prípade nehôd na pracovisku a chorôb z povolania a dávkam v otcovstve. V tejto súvislosti Komisia dôrazne nabáda a bude naďalej podporovať členské štáty, aby ďalej posilňovali sociálnu ochranu pravých samostatne zárobkovo činných osôb. Majú zásadný význam pre hospodársky rast EÚ, keďže stimulujú inovácie v podnikoch a podnikavosť.

V odporúčaní Rady týkajúcom sa zlepšenia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci samostatne zárobkovo činných osôb 19 sa podporuje predchádzanie nehodám na pracovisku a chorobám z povolania medzi samostatne zárobkovo činnými osobami. V smernici o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby 20 sa stanovujú aj osobitné práva samostatne zárobkovo činných osôb (t. j. príspevky v materstve, ochrana pred diskrimináciou atď.).

Významnú ochranu samostatne zárobkovo činným osobám okrem toho ponúka aj acquis EÚ v oblasti vnútorného trhu. Nariadenie o vzťahoch medzi platformami a podnikmi (P2B) 21 je zamerané na zabezpečenie transparentného a spravodlivého zaobchádzania so samostatne zárobkovo činnými osobami pracujúcimi prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem a na zabezpečenie toho, aby mali prístup k účinnej náprave v prípade sporov. Vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov 22 sa vyžaduje, aby sa všetky osobné údaje spracúvali zákonne, spravodlivo a transparentne a aby sa obmedzovali na to, čo je nevyhnutné. Takisto sa v ňom udeľuje viacero práv v oblasti ochrany údajov, ako sú právo byť informovaný o spracovaní osobných údajov a právo na prístup k vlastným osobným údajom, právo na opravu (vrátane práva na opravu vlastných údajov), právo na obmedzenie spracúvania údajov osoby, právo na prenosnosť údajov a právo na to, aby sa na ňu nevzťahovalo rozhodnutie, ktoré je založené výlučne na automatizovanom spracúvaní osobných údajov, ak má takéto rozhodnutie právny alebo podobne závažný účinok.

5. Opatrenia EÚ v oblasti práce pre platformy – čo znamenajú pre podniky?

Podľa konzervatívnych odhadov pôsobí v EÚ viac ako 500 digitálnych pracovných platforiem. Ide o inovatívne spoločnosti, ktoré ponúkajú služby uspokojujúce nové preferencie spotrebiteľov, ku ktorým patria najmä služby na požiadanie. Často si budujú svoju klientsku základňu a konkurenčné postavenie na základe rýchlosti, efektívnosti a flexibility služieb, ktoré poskytujú. Do hospodárstva EÚ prinášajú dynamiku, využívajú výhody digitalizácie a dokážu sa stať významnými nástrojmi zelenej a digitálnej transformácie. Ich inovačný potenciál však brzdí roztrieštenosť existujúcich regulačných rámcov, v dôsledku ktorej sa spomaľuje ich cezhraničné rozširovanie a bráni digitálnym pracovným platformám využívať všetky výhody vyplývajúce z úspor z množstva a rozsahu na jednotnom trhu.

Inovácia by sa mala uskutočňovať v skutočne konkurenčnom a spravodlivom prostredí. Ak má hospodárska súťaž zabezpečovať pozitívne prínosy, pokiaľ ide o rozhodnutia spotrebiteľov, nízke ceny a dobré podmienky pracovníkov, podniky by si mali konkurovať kvalitou poskytovaných služieb a svojou produktivitou, nie pracovnými podmienkami svojich pracovníkov. V súčasnosti však niektoré digitálne pracovné platformy časť svojej konkurenčnej výhody budujú nielen na inovácii služieb, ale aj na nízkych nákladoch práce, pretože s osobami, ktoré by mali mať postavenie pracovníka, uzatvárajú pracovné zmluvy ako so samostatne zárobkovo činnými osobami. Nesprávna klasifikácia vedie k nižším nákladom ako by to bolo v prípade správnej klasifikácie: v priemere majú spoločnosti zamestnávajúce pracovníkov o 24,5 % vyššie náklady vo forme daňových odvodov a príspevkov na sociálne zabezpečenie 23 .

Navrhovanou smernicou sa zabezpečuje spravodlivé zaobchádzanie s pracovníkmi, ako aj rovnaké podmienky a právna istota pre podniky. Ozrejmuje sa v nej, kto by sa mal považovať za pracovníka a aké sú povinnosti digitálnych pracovných platforiem, čím sa zabraňuje zdĺhavým súdnym procesom a digitálnym pracovným platformám sa poskytuje právna istota, pokiaľ ide o ich podnikanie v celej EÚ. Vyvrátiteľnou domnienkou a kritériami zamestnanosti, ktoré sa uvádzajú v smernici, sa zabezpečí, že digitálne pracovné platformy zamestnávajúce nepravé samostatne zárobkovo činné osoby, budú musieť dodržiavať rovnaké nariadenia ako platformy a tradičné podniky zamestnávajúce pracovníkov, čiže nebudú môcť využívať nespravodlivú konkurenčnú výhodu. Navrhovaná smernica obsahuje opatrenia na predchádzanie neprimeranému zaťažovaniu MSP. Právne predpisy EÚ budú doplnené o usmernenia poskytnuté členskými štátmi.

Možnosť digitálnych pracovných platforiem spolupracovať s pravými samostatne zárobkovo činnými osobami nebude zásadne ovplyvnená. Podmienky digitálnych pracovných platforiem zamestnávajúcich samostatne zárobkovo činné osoby by mali naozaj umožňovať autonómiu a podnikavosť, ktoré sú podstatou samostatnej zárobkovej činnosti. Tým sa však nevylučuje ani poskytovanie určitých vecných dávok, napríklad dodatočných príspevkov na poistenie alebo príležitostí na vzdelávanie a osobný rozvoj. To, čo platí pre offline hospodárstvo, by malo platiť aj v online hospodárstve a malo by sa to v rámci neho presadzovať. Rovnaké pravidlá musia dodržiavať aj ostatné podniky, a to vrátane tých, ktoré priamo konkurujú digitálnym pracovným platformám v rovnakých oblastiach činnosti, hoci skôr v kamenných predajniach ako v digitálnom prostredí.

Súčasná neexistencia prenosnosti systémov hodnotenia/zachovania dobrej povesti medzi digitálnymi pracovnými platformami brzdí hospodársku súťaž medzi nimi, keďže odrádza od práce prostredníctvom novozriadených digitálnych pracovných platforiem. Táto nedostatočná hospodárska súťaž sa často prejavuje aj vo vzťahu medzi ľuďmi pracujúcimi prostredníctvom tej istej platformy. Keďže ľudia často využívajú na ponúkanie svojich služieb viaceré digitálne pracovné platformy, problém prenosnosti alebo interoperability hodnotení predstavuje významnú otázku, ktorá ovplyvňuje ich príležitosti na kariérny rast alebo rozvoj podniku. Takzvaný „efekt uzamknutia“ im bráni prejsť na iné digitálne pracovné platformy zo strachu, že stratia svoju ťažko vydobytú dobrú povesť na internete, ktorú získali na základe hodnotení klientov. Na druhej strane „efekt superstar“ znamená, že ľudia, ktorí sú na platforme noví, len ťažko ohrozia zavedené postavenie svojich konkurentov, keďže sa nemôžu preukázať referenciami, ktoré mohli získať inde. Zvýhodňujú sa tým etablované digitálne pracovné platformy, ale v rámci jednej platformy aj tí, ktorí prostredníctvom nej pracujú najdlhšie.

Vzhľadom na uvedené bude Komisia umožňovať dialóg medzi všetkými zainteresovanými stranami s cieľom podporiť zavedenie kódexu správania. Jeho súčasťou by mohla byť aj logistická podpora procesu vedeného odvetvím na zabezpečenie prenosnosti systémov hodnotenia/zachovania dobrej povesti, napríklad spojením všetkých zainteresovaných strán na špecializovaných podujatiach.

Komisia takisto vyzýva digitálne pracovné platformy, aby:

·umožňovali výkon práva na prenosnosť údajov podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov zabezpečovaním technických možností pre takúto prenosnosť a rozšírili možnosť prenosu údajov aj o údaje týkajúce sa dobrej povesti. To možno dosiahnuť prostredníctvom kódexu správania pre odvetvie,

·spolupracovali v rámci odvetví a vyvíjali spoločné IT formáty a riešenia na ďalšie zlepšovanie transparentnosti a vysledovateľnosti práce pre platformy, napríklad v rámci navrhovaného kódexu správania.

6. Opatrenia EÚ v oblasti práce pre platformy – čo znamenajú pre vnútroštátne orgány?

Jednoznačné vymedzenie postavenia v zamestnaní a z toho vyplývajúcich daňových odvodov a príspevkov na sociálne zabezpečenie prispeje k udržateľnosti verejných rozpočtov. Členské štáty by podľa očakávaní mali v dôsledku opatrení na preklasifikovanie získať 4 miliardy EUR v ročných príspevkoch 24 . Takisto budú znášať nižšie náklady na nepríspevkové dávky, ktoré možno zo strany subjektov verejného sektora bude potrebné priznávať nechráneným pracovníkom napríklad na riešenie sociálneho vylúčenia alebo úhradu nemocenských nákladov. Správne klasifikovanie postavenia v zamestnaní môže mať ako také pozitívny vplyv na všetkých daňovníkov ako celok.

S cieľom uľahčiť prácu vnútroštátnym orgánom (napríklad inšpektorátom práce, inštitúciám sociálnej ochrany a daňovým úradom) pri presadzovaní usmernení navrhovanej smernice a existujúcich zákonov obsahuje navrhovaná smernica usmernenia zamerané na zabezpečenie transparentnosti a vysledovateľnosti práce pre platformy, a to aj v cezhraničných situáciách. Týmito ustanoveniami by sa malo zabezpečiť, aby si digitálne pracovné platformy, ktoré pôsobia ako zamestnávatelia, boli vedomé svojich povinností, pokiaľ ide o deklarovanie vykonanej práce. V navrhovanej smernici sa vyžaduje, aby digitálne pracovné platformy informovali orgány práce, sociálnej ochrany a ostatné príslušné orgány a zástupcov osôb pracujúcich pre platformy o podmienkach vzťahujúcich sa na ľudí, ktorí prostredníctvom nich pracujú, o počte ľudí, ktorí prostredníctvom nich pracujú, ako aj o ich postavení v zamestnaní. Tieto informácie sa budú musieť pravidelne aktualizovať a na žiadosť príslušných orgánov ďalej objasňovať.

Okrem toho Komisia:

·podporí výmenu osvedčených postupov v súvislosti so svojím programom vzájomného učenia, ako aj činnosti Európskeho orgánu práce v rozsahu pôsobnosti jeho mandátu,

·bude naďalej podporovať členské štáty pri uplatňovaní pravidiel koordinácie sociálneho zabezpečenia a poskytovaní usmernení k týmto pravidlám,

·prostredníctvom programov EÚ (ako napríklad Horizont Európa) bude naďalej poskytovať investície do výskumu, na základe ktorého možno identifikovať inovatívne a vysokokvalitné spôsoby práce a skúmať riziká a príležitosti rovnako pre ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem, ako aj pre podniky.

Prebieha aj práca na digitalizácii v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia. Komisia začala realizovať pilotný projekt európskeho preukazu sociálneho zabezpečenia, ktorý pomôže pri riešení výziev súvisiacich s prenosnosťou práv na sociálne zabezpečenie, na identifikovanie ktorých sa bude môcť využiť navrhovaný rámec európskej digitálnej identity 25 .

S cieľom zabezpečiť čo najlepšie fungovanie tohto nového rámca týkajúceho sa práce pre platformy vyzýva Komisia členské štáty, aby:

·poskytovali podporu presadzovaniu, napríklad prostredníctvom usmernení alebo špecializovaných školení pre inšpektoráty v oblasti výziev vyplývajúcich z algoritmického riadenia,

·dodržiavali pravidlá koordinácie sociálneho zabezpečenia,

·zlepšili získavanie údajov o práci pre platformy a vytvorili dvojstranné kanály na výmenu príslušných údajov s ostatnými členskými štátmi.

7. Toto presahuje naše hranice

EÚ vedie príkladom. Naša Únia už na globálnej úrovni udáva tón pri riešení kľúčových otázok, akými sú ochrana osobných údajov a regulácia systémov umelej inteligencie. V našom priekopníckom prístupe je srdcom technológií človek. Ani tento balík nie je iný – Komisia sa ním snaží prispieť k budúcim globálnym normám na zabezpečenie vysokokvalitnej práce pre platformy.

Keďže množstvo digitálnych pracovných platforiem je globálnych, spolupráca v rámci všetkých jurisdikcií je kľúčová. Stanovením globálnych noriem sa môže zlepšiť právna zrozumiteľnosť pre digitálne pracovné platformy na celom svete, a tým posilniť udržateľný rast platformového hospodárstva. Niektoré typy práce pre platformy sú globálne už svojou podstatou – osoby vykonávajúce prácu pre platformy online môžu pridelené úlohy vykonávať odkiaľkoľvek. Komisia preto podporuje globálne riadenie práce pre platformy. Keďže digitálne pracovné platformy fungujú v rámci viacerých jurisdikcií, mali by aj tvorcovia politík.

EÚ bude spolupracovať so svojimi globálnymi partnermi na zabezpečovaní dôstojných pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy na celom svete. Pri tomto úsilí je prirodzeným partnerom Medzinárodná organizácia práce. Na základe svojich predchádzajúcich výmen a spolupráce na tejto téme Komisia navrhne špecializované podujatie, ktoré sa bude týkať globálneho politického programu v oblasti práce pre platformy. Vplyv digitalizácie a globalizácie na budúcnosť práce je predmetom našich diskusií s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V súčasnosti, keď sa snažíme riešiť globálne výzvy súvisiace s prácou pre platformy, dozrel čas na posunutie diskusií na ďalšiu úroveň. EÚ podporuje na človeka zameranú inkluzívnu, spravodlivú a udržateľnú digitálnu transformáciu a budúcnosť práce aj v rámci fór G7 a G20. 

Komisia bude propagovať lepšie pracovné podmienky v oblasti práce pre platformy aj vo svojom dvojstrannom programe, pričom bude vychádzať z predchádzajúcich výmen s USA a Kanadou týkajúcich sa propagácie medzinárodnej spolupráce v oblasti práce pre platformy.

8. Závery

Digitálne pracovné platformy zohrávajú v budúcnosti európskeho hospodárstva, ako aj pri zelenej a digitálnej transformácii významnú úlohu. Ak má však byť technologický pokrok udržateľný, musí ho sprevádzať dodržiavanie existujúcich sociálnych zásad a ambícia Európy dosiahnuť ďalší sociálny pokrok. Tento balík je zameraný na riešenie výziev, ktoré predstavuje práca pre platformy pre náš sociálny model, a na zabezpečenie podmienok na udržateľný rozvoj platformového hospodárstva v Európe, kde na integrovanejšom jednotnom trhu môže rýchlejšie priniesť výhody a jeho nevýhodám na ňom možno rýchlejšie predchádzať, prípadne ich pohotovejšie riešiť.

V dôsledku navrhovaných opatrení bude môcť viac ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem využívať výhody spočívajúce vo väčšej istote a v predvídateľnosti príjmu, lepšej ochrane pracovného času a bezpečnejšom pracovnom prostredí. Bude pre nich ľahšie dosiahnuť nárok na starobný dôchodok, v čase núdze budú mať prístup k záchrannej sociálnej sieti a už sa nebudú obávať nespravodlivých rozhodnutí, ktoré prijímajú alebo podporujú automatizované systémy. Tí, ktorí naďalej zostanú pravými samostatne zárobkovo činnými osobami alebo sa nimi stanú, budú mať právo na vlastné rozhodnutia o svojich pracovných podmienkach a budú môcť prácu pre platformy využívať na budovanie podnikateľskej kariéry.

Okrem toho všetci ľudia pracujúci prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem, či už v postavení zamestnanca, alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, budú lepšie rozumieť spôsobu, akým sa algoritmy využívajú na riadenie ich práce, a budú ho môcť ovplyvňovať. Práca vykonávaná prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem, a to aj cezhranične, bude vysledovateľnejšia a transparentnejšia. Vnútroštátnym orgánom a sociálnym partnerom sa tak umožní zohrávať aktívnejšiu úlohu v platformovom hospodárstve.

Navrhované opatrenia si budú vyžadovať prispôsobenie zo strany digitálnych pracovných platforiem, pracovníkov a vnútroštátnych orgánov. Toto prispôsobenie sa však vyplatí, pretože umožní využívanie množstva prínosov digitálnej transformácie a dlhodobú ochranu európskeho sociálneho trhového hospodárstva. Vďaka európskemu vyhláseniu o digitálnych právach a zásadách pre digitálne desaťročie a Európskemu pilieru sociálnych práv má EÚ prostriedky na to, aby v tomto úsilí uspela a vydala sa správnym smerom.

(1)      Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu (2019 – 2024). „Ambicióznejšia Únia. Môj plán pre Európu“. K dispozícii online .

(2)      COM(2021) 206 final. K dispozícii online .

(3)      Program v oblasti zručností pre Európu. K dispozícii online .

(4)      Súčasťou tejto vízie je aj práca Komisie vykonaná v nadväznosti na správu Európskeho parlamentu o práve na odpojenie – uznesení Európskeho parlamentu z 21. januára 2021 s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o právo na odpojenie [2019/2181(INL)]. K dispozícii online .

(5)      De Groen W., Kilhoffer Z., Westhoff L., Postica D. a Shamsfakhr F. (2021). Digital Labour Platforms in the EU: Mapping and Business Models (Digitálne pracovné platformy v EÚ: mapovanie a obchodné modely). Štúdia vypracovaná centrom CEPS pre GR EMPL na základe zmluvy o poskytnutí služby VC/2020/0360. K dispozícii online . Vychádza z menšieho podsúboru 52 zistení, nie z celkovej databázy 516 platforiem.

(6)      PPMI (2021). Štúdia na podporu posúdenia vplyvu iniciatívy EÚ na zlepšenie pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy. K dispozícii online .

(7)      Nariadenie (EÚ) 2016/679. K dispozícii online .

(8)      Nariadenie (EÚ) 2019/1150. K dispozícii online .

(9)      Správa Európskeho parlamentu o „spravodlivých pracovných podmienkach, právach a sociálnej ochrane pre pracovníkov platforiem – nové formy zamestnania spojené s digitálnym rozvojom“. 2019/2186(INI) . K dispozícii online .

(10)      Diskusia o práci pre platformy v Rade pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti z 3. decembra 2020. Hlavné výsledky k dispozícii online .

(11)      Stanovisko EHSV: Dôstojná práca v platformovom hospodárstve (prieskumné stanovisko na žiadosť nemeckého predsedníctva Rady EÚ). K dispozícii online .

(12)      Stanovisko Výboru regiónov: Práca v platformách – miestne a regionálne regulačné výzvy. K dispozícii online .

(13)      SWD(2021) 396. Správa o posúdení vplyvu priložená k návrhu smernice o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy, oddiel 2.1 a príloha 5.

(14)      Boli prijaté v BE, DE, DK, ES, FI, FR, IE, IT, NL a SE. – Európske odborné centrum pre oblasť pracovného práva, zamestnanosti a politík trhu práce. Case Law on the Classification of Platform Workers: Cross-European Comparative Analysis and Tentative Conclusions (Judikatúra týkajúca sa klasifikácie pracovníkov platforiem: celoeurópska porovnávacia analýza a predbežné závery), máj 2021. K dispozícii online .

(15)      SWD(2021) 396. Správa o posúdení vplyvu priložená k návrhu smernice o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy, príloha 10.

(16)      SWD(2021) 396. Správa o posúdení vplyvu priložená k návrhu smernice o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy, oddiel 2.1 a príloha 5.

(17)      Odporúčanie Rady z 8. novembra 2019 (2019/C 387/01). K dispozícii online . Odporúčanie sa týka dávok v nezamestnanosti, nemocenských a nemocenských vecných dávok, dávok v materstve a otcovstve, peňažných dávok v invalidite, starobných a pozostalostných dávok a dávok v prípade nehôd na pracovisku a chorôb z povolania.

(18)      Členským štátom sa odporúča vykonávať zásady odporúčania a predložiť do 15. mája 2021 národný plán, v ktorom sa stanovujú zodpovedajúce opatrenia. Národné vykonávacie plány možno konzultovať online .

(19)      Odporúčanie Rady z 18. februára 2003 (2003/134/ES). K dispozícii online .

(20)      Smernica (EÚ) 2010/41.

(21)      Nariadenie (EÚ) 2019/1150. K dispozícii online .

(22)      Nariadenie (EÚ) 2016/679. K dispozícii online .

(23)      Eurostat (2021). Mzdy a náklady práce. K dispozícii online .

(24)      SWD(2021) 396. Správa o posúdení vplyvu priložená k návrhu smernice o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy, oddiel 6.1 a príloha 5.

(25)      COM(2021) 281 final. K dispozícii online .