V Bruseli2. 12. 2021

COM(2021) 747 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

o hlavných zisteniach o účasti Únie na Ženevskom akte vypracovaná v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) 2019/1753


Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o hlavných zisteniach o účasti Únie na Ženevskom akte vypracovaná v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) 2019/1753

EÚ 26. novembra 2019 uložila listinu o pristúpení k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach.

Dňa 26. februára 2020 sa EÚ stala zmluvnou stranou Ženevského aktu. V ten istý deň Ženevský akt v súlade so svojim článkom 29 ods. 2 nadobudol platnosť, keďže EÚ bola piatou oprávnenou stranou, ktorá uložila listinu o pristúpení.

a)Žiadosti EÚ týkajúce sa zemepisných označení

Komisia na základe žiadostí členských štátov prijala štyri vykonávacie rozhodnutia Komisie 1 , čím zostavila zoznam 119 zemepisných označení EÚ (má ísť o chránené označenie pôvodu, chránené zemepisné označenie a zemepisné označenia), ktoré sa majú zaregistrovať na medzinárodnej úrovni podľa Ženevského aktu.

Komisia 22. júna 2021 predložila Medzinárodnému úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva (ďalej len „medzinárodný úrad“) 119 žiadostí o medzinárodnú registráciu 119 zemepisných označení zaregistrovaných a chránených podľa práva Únie, ktoré figurovali v zoznamoch stanovených v uvedených rozhodnutiach.

Postupy registrácie 119 zemepisných označení EÚ v registri Ženevského aktu v čase vypracovania tejto správy ešte prebiehali. Preto nie je možné podať správu o možnom zamietnutí ochrany, ktoré môže vysloviť tretia krajina ako zmluvná strana Ženevského aktu.

b)Zmluvné strany Ženevského aktu

Zmluvnými stranami Ženevského aktu v súčasnosti sú tieto krajiny a medzinárodné organizácie:

Albánsko,

Kambodža,

Kórejská ľudovodemokratická republika,

Európska únia,

Francúzsko,

Maďarsko,

Laoská ľudovodemokratická republika,

Omán,

Samoa.

Zoznam zahŕňa šesť krajín mimo EÚ. Očakáva sa, že tento počet v blízkej budúcnosti narastie, konkrétne v dôsledku pristúpenia Švajčiarska, ktoré listinu o pristúpení uložilo 31. augusta 2021.

Delegácie EÚ a predovšetkým Delegácia Európskej únie pri OSN a iných medzinárodných organizáciách v Ženeve sa angažujú v komunikovaní výhod pristúpenia k Ženevskému aktu krajinám mimo EÚ.

Komisia pri rokovaniach o dvojstranných dohodách s tretími krajinami vždy poukazuje na Ženevský akt ako najlepšiu možnosť vzájomnej ochrany zemepisných označení. Takisto vo všetkých relevantných kontextoch členské štáty nabáda k tomu, aby Ženevský akt propagovali medzi tretími krajinami.

Komisia na konferenciách a zasadnutiach pravidelne Ženevský akt označuje ako najlepší nástroj na pokrytie medzinárodnej ochrany zemepisných označení a demonštruje výhody pre tretie krajiny.

Ženevský akt novým členom ponúka moderný multilaterálny nástroj, ktorý im umožní získať výrazné výhody vyplývajúce z jedinečných čŕt územia výrobcov a pomôže im tieto črty zhodnotiť v podobe výrobkov určených na predaj. Vďaka označeniam pôvodu a zemepisným označeniam sa z výrobcov komodít môžu stať vývozcovia vysokokvalitných agropodnikateľských a remeselných výrobkov. Táto skutočnosť môže pôsobiť ako nezanedbateľný stimul rastu a zamestnanosti.

Zriadenie medzinárodného systému registrácie a ochrany označení pôvodu a zemepisných označení bude mať pozitívny účinok predovšetkým pre malých a stredných výrobcov a výrobcov vo vidieckych oblastiach na celom svete, ktorí budú môcť získať ochranu na svoje označenia v zahraničí a za primerané náklady. Okrem toho môže zmobilizovať súkromné a verejné investície s pozitívnymi účinkami pre hospodárstvo, udržateľný rozvoj, zvýšenú konkurencieschopnosť, diverzifikáciu vývozu a vytváranie pracovných miest.

Zemepisné označenia sú silným nástrojom na udržanie pridanej hodnoty v miestnych komunitách. Zvyšovaním zamestnanosti a podporou rastu prispievajú k zabraňovaniu migrácii z vidieka do mesta. Ženevský akt poskytuje zmluvným stranám dostatočnú flexibilitu, predovšetkým prostredníctvom primeraných záruk a naďalej aj možnosti zamietnuť ochranu, ako sa stanovuje v súčasnej Lisabonskej dohode, čo znamená, že sú v ňom zohľadnené ich konkrétne domáce legislatívne rozhodnutia pri vykonávaní ochrany zemepisných označení. Existuje dostatočný priestor na zohľadnenie potrieb krajín, ktoré si nezvolili sui generis ochranu označení pôvodu alebo zemepisných označení.

Pokiaľ ide o plánované legislatívne iniciatívy týkajúce sa ochrany zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov na úrovni EÚ, daný normatívny projekt figuruje v akčnom pláne v oblasti duševného vlastníctva uverejnenom 25. novembra 2020. Komisia 30. novembra 2020 zaviedla svoj plán realizácie legislatívnej iniciatívy a zo spätnej väzby vo všeobecnosti vyplynula podpora zo strany výrobcov a väčšiny orgánov ČŠ. Verejná konzultácia prebiehala počas dvanástich týždňov od 29. apríla 2021 do 22. júla 2021 prostredníctvom online systému prieskumov EÚ v 24 jazykoch EÚ. Celkovo došlo 182 odpovedí z 28 krajín, z toho z 18 členských štátov. Prevažná väčšina respondentov (92,3 %) vníma potrebu celoúnijnej iniciatívy na zlepšenie ochrany zemepisných názvov alebo označení iných než poľnohospodárskych výrobkov. Komisia prijatie plánuje v prvej polovici roka 2022.

c)    Žiadosti týkajúce sa zemepisných označení z tretích krajín, ktoré Únia zamietla

Ani jedna žiadosť z tretej krajiny sa nezamietla.

Doteraz sa podľa Ženevského aktu zaregistrovalo len jedno zemepisné označenie z tretej krajiny vzťahujúce sa na poľnohospodársky výrobok: „ម្រេចកំពត“ / „Kampot Pepper“, z Kambodže. Komisia posudzuje toto zaregistrovanie na základe kritérií stanovených v článkoch 5 a 6 nariadenia (EÚ) 2019/1753 s cieľom prijať rozhodnutie o ochrane daného označenia v EÚ podľa Ženevského aktu.

(1)

     Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 2. júna 2021, ktorým sa stanovuje zoznam zemepisných označení chránených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, v súvislosti s ktorými sa majú podať žiadosti o medzinárodný zápis podľa článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753 (2021/C 215 I/04). Uverejnené v Ú. v. EÚ C 215 I/17 zo 7.6.2021.

Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 3. júna 2021, ktorým sa stanovuje zoznam zemepisných označení chránených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/787, v súvislosti s ktorými sa majú podať žiadosti o medzinárodný zápis podľa článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753 (2021/C 215 I/02). Uverejnené v Ú. v. EÚ C 215 I/3 zo 7.6.2021.

Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 3. júna 2021, ktorým sa stanovuje zoznam zemepisných označení chránených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012, v súvislosti s ktorými sa majú podať žiadosti o medzinárodný zápis podľa článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753 (2021/C 219 I/02). Uverejnené v Ú. v. EÚ C 219 I/3 z 9.6.2021.

Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 8. júna 2021, ktorým sa stanovuje zoznam zemepisných označení chránených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014, v súvislosti s ktorými sa majú podať žiadosti o medzinárodný zápis podľa článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1753 (2021/C 219 I/04). Uverejnené v Ú. v. EÚ C 219 I/9 z 9.6.2021.