1. Migrácia, azyl a readmisia

2. Justičná spolupráca, verejný poriadok a bezpečnosť

3. Odporúčania pre Srbsko

1. Migrácia, azyl a readmisia

2. Justičná spolupráca, verejný poriadok a bezpečnosť

3. Odporúčania pre Gruzínsko

VIII. Moldavská republika

1.Migrácia, azyl a readmisia

2. Justičná spolupráca, verejný poriadok a bezpečnosť

3. Odporúčania pre Moldavsko

IX. Ukrajina

1. Migrácia, azyl a readmisia

2. Justičná spolupráca, verejný poriadok a bezpečnosť

3. Odporúčania pre Ukrajinu

X. Závery

I. Úvod

Liberalizácia vízového režimu je účinným nástrojom na uľahčenie medziľudských kontaktov 1 a na podporu reforiem na západnom Balkáne a vo Východnom partnerstve v oblasti spravodlivosti, bezpečnosti a základných slobôd.

V rámci povinnosti Komisie zabezpečiť vhodné monitorovanie bezvízového režimu sa v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti vyžaduje, aby Komisia každoročne podávala Európskemu parlamentu a Rade správu o nepretržitom plnení požiadaviek spojených s oslobodením od vízovej povinnosti krajinami, ktorých štátni príslušníci získali bezvízový vstup pred menej ako siedmimi rokmi po úspešnom ukončení dialógu o liberalizácii vízového režimu 2 .

Pokiaľ ide o bezvízových partnerov zo západného Balkánu 3 , ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od vízovej povinnosti viac ako sedem rokov 4 , táto správa sa zameriava na následné opatrenia nadväzujúce na predchádzajúce odporúčania Komisie a už neobsahuje všetky podrobnosti o nepretržitom plnení kritérií. Aspekty súvisiace s kritériami na liberalizáciu vízového režimu sa naďalej posudzujú v kontexte procesu rozširovania podľa kapitoly 23 Súdnictvo a základné práva a kapitoly 24 Spravodlivosť a vnútorné veci a uvádzajú sa v ročnom balíku Európskej Komisie týkajúcom sa rozširovania. Pokiaľ ide o krajiny vo Východnom partnerstve 5 oslobodené od vízovej povinnosti, v prípade ktorých ešte neuplynulo prvých sedem rokov od oslobodenia od vízovej povinnosti, v správe sa hodnotí aj nepretržité plnenie kritérií liberalizácie vízového režimu.

Na tomto základe a s prihliadnutím na vplyv obmedzení spojených s pandémiou ochorenia COVID-19 sa štvrtá správa v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti zameriava na opatrenia prijaté v roku 2020 krajinami, na ktoré sa vzťahuje, pričom sa v prípade potreby uvádzajú aktualizácie týkajúce sa roku 2021. Správa obsahuje aj správy o operačnej spolupráci s EÚ a členskými štátmi 6 .

Okrem kritérií na liberalizáciu vízového režimu správa obsahuje aj prehľad migračných trendov 7 , v ktorom sa uvádzajú údaje Eurostatu za celý štatistický rok 2020 vrátane odchýlok vzhľadom na rok 2019. Pri posudzovaní trendov sa zohľadňuje aj vplyv obmedzení spojených s pandémiou ochorenia COVID-19 na migračné trendy, ktoré viedli k výraznému zníženiu neoprávnených prekročení hraníc, odopretí vstupu, skutočných návratov a žiadostí o medzinárodnú ochranu.

K správe je pripojený pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom sa uvádzajú ďalšie informácie o opatreniach, ktoré prijali partnerské krajiny v spolupráci s EÚ a s členskými štátmi na bilaterálnej úrovni. Správa čerpá z príspevkov všetkých zahrnutých krajín, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, príslušných agentúr EÚ 8 a členských štátov.

II. Albánska republika

1. Migrácia, azyl a readmisia

1.1. Opatrenia prijaté v oblasti migrácie, azylu a spolupráce v oblasti readmisie

V roku 2020 Albánska republika pokračovala v prijímaní opatrení v oblasti riadenia hraníc a migrácie a v oblasti azylu. V decembri 2020 Albánsko prijalo stratégiu integrovaného riadenia hraníc a vo februári 2021 nový zákon o azyle, ktorým sa albánske právne predpisy približujú k acquis EÚ a k medzinárodným normám. Albánsko okrem toho otvorilo nové dočasné záchytné centrum pre zraniteľné osoby.

Členské štáty vo všeobecnosti hovoria o dobrej spolupráci s Albánskom v oblasti migrácie a riadenia hraníc, ako aj readmisie. Albánsko má takisto najvyššiu úroveň spolupráce s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). Albánsko a EÚ schválili prvý plán spolupráce s Európskym podporným úradom pre azyl (EASO), ktorý sa bude vykonávať do konca roka 2022.

Vízová politika Albánska nie je úplne zosúladená so zoznamom tretích krajín, ktorých štátni príslušníci pri krátkodobých pobytoch v EÚ podliehajú vízovej povinnosti.

V tretej správe v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti boli uvedené tieto odporúčania:

a) posilniť opatrenia zamerané na riešenie nelegálnej migrácie a neopodstatnených žiadostí o azyl albánskych štátnych príslušníkov, a to aj prostredníctvom identifikácie a riešenia základných príčin a prostredníctvom organizovania ďalších informačných kampaní o právach a povinnostiach spojených s bezvízovým stykom

Albánsko prijíma opatrenia na riešenie otázky neopodstatnených žiadostí o azyl podaných albánskymi štátnymi príslušníkmi v EÚ. Pokiaľ ide o preventívne opatrenia, pokračujú práce na posilnení kontrol albánskych štátnych príslušníkov, ktorí prekračujú štátne hranice, posilnení kontrol maloletých osôb, ktoré cestujú do zahraničia, a na posilnení spolupráce a výmeny informácií (najmä s členskými štátmi, ktorých sa týka otázka neopodstatnených žiadostí o azyl podaných albánskymi štátnymi príslušníkmi).

Počet zadržaní albánskych štátnych príslušníkov, ktorí sa pokúšali o neoprávnené prekročenie hraníc, klesol v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a opatrení, ktoré zaviedli albánske orgány, vrátane kampaní na zvyšovanie informovanosti o právach a povinnostiach spojených s bezvízovým stykom s EÚ.

Zlepšila sa aj kontrola hraníc, pričom sa zvýšil počet hliadok a spolupráca s Frontexom, ako aj využívanie vybavenia pre hraničný dozor, ktoré poskytujú členské štáty. Albánsko si takisto naďalej vymieňalo informácie s partnerskými orgánmi svojich susedov. Tým sa umožňuje podrobnejšie overovanie albánskych štátnych príslušníkov, ktorí cestujú do EÚ. Albánske orgány uverejnili v médiách návratové operácie albánskych štátnych príslušníkov členskými štátmi EÚ a naďalej varovali pred zneužívaním bezvízového režimu EÚ, pričom pripomínali tresty, ktoré možno ukladať. Práva a povinnosti týkajúce sa bezvízového pohybu sú uverejnené na internete a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) začala v januári 2021 kampaň na zvýšenie informovanosti, a to s podporou členských štátov a finančných prostriedkov EÚ.

b) udržiavať a posilňovať aktívnu operačnú spoluprácu s agentúrami EÚ a s členskými štátmi EÚ, ktoré čelia migračnému tlaku prichádzajúcemu z Albánska

Albánsko pokračovalo v spolupráci s Frontexom a členskými štátmi v oblasti hraničného dozoru na pozemných a námorných hraniciach, ako aj na hraničných priechodoch v snahe posilniť riadenie hraníc, výmenu informácií, predchádzanie cezhraničnej trestnej činnosti a boj proti nej, zisťovanie pozmenených cestovných dokladov a podvodov s osobnými údajmi. Albánsko bolo takisto prvou partnerskou krajinou, ktorá uzavrela dohodu o štatúte Frontexu týkajúcu sa spolupráce v oblasti riadenia hraníc (ďalej len „dohoda o štatúte“) s EÚ 9 , ktorou sa umožňuje nasadenie príslušníkov pohraničnej stráže Frontexu disponujúcich výkonnými funkciami na území tretej krajiny. Dohoda nadobudla platnosť 1. mája 2019, čím sa umožnilo spustenie spoločnej operácie Frontexu s albánskymi príslušníkmi pohraničnej stráže na hranici s Gréckom 22. mája 2019.

Prebiehajú aj práce na realizácii akčných plánov Albánska na riešenie otázky albánskych maloletých bez sprievodu, ktorí prekročili povolenú dĺžku pobytu v Taliansku, a albánskych neopodstatnených žiadostí o azyl podaných vo Francúzsku, čo zahŕňa posilnenie kontrol na hraniciach. Albánsko takisto spolupracuje s ostatnými členskými štátmi na riešení týchto otázok, pokiaľ ide o prevenciu, spoluprácu s hraničnou políciou, ako aj návrat a readmisiu.

1.2. Monitorovanie trendov nelegálnej migrácie, žiadostí o medzinárodnú ochranu, návratov a readmisie

Počet žiadostí o medzinárodnú ochranu podaných albánskymi štátnymi príslušníkmi v členských štátoch EÚ 10 klesol v rokoch 2019 až 2020 o 65 %, pričom v roku 2020 bolo podaných 6 970 žiadostí. Miera uznaných žiadostí 11 sa mierne znížila z 5,6 % v roku 2019 na 5,3 % v roku 2020.

V roku 2020 členské štáty oznámili 1 429 neoprávnených prekročení hranice, čo je o 30 % menej ako v roku 2019, zatiaľ čo počet albánskych štátnych príslušníkov, v prípade ktorých sa zistilo, že sa neoprávnene zdržiavajú v členských štátoch, klesol v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 8 % (z 34 420 v roku 2019 na 31 630 v roku 2020). Počet odopretí vstupu albánskym štátnym príslušníkov v členských štátoch sa v roku 2020 znížil o 33 % (z 19 670 v roku 2019 na 13 265 v roku 2020).

Počet rozhodnutí o návrate vydaných v roku 2019 (30 840) sa v roku 2020 znížil o 25 % (23 235). V roku 2020 bolo nahlásených 9 755 skutočných návratov albánskych štátnych príslušníkov, a to v porovnaní s 15 370 v roku 2019 (pokles o 37 %). Miera návratu klesla z 50 % v roku 2019 na 42 % v roku 2020, čo odráža celkový trend za posledné roky.

Členské štáty a Frontex vo všeobecnosti hovoria o dobrej spolupráci v oblasti návratov a readmisie. Frontex naďalej poskytuje podporu albánskym vnútroštátnym orgánom v otázkach súvisiacich s návratom a v činnostiach v oblasti budovania kapacít v kontexte nedávnej klesajúcej miery návratu.

2. Justičná spolupráca, verejný poriadok a bezpečnosť

Opatrenia prijaté v oblasti justičnej spolupráce, verejného poriadku a bezpečnosti

V roku 2020 pokračovalo úsilie v oblasti justičnej spolupráce, verejného poriadku a bezpečnosti. Členské štáty vo všeobecnosti hovoria o dobrej spolupráci s Albánskom v oblasti bezpečnosti. Albánsko pokračovalo v spolupráci s Europolom a Eurojustom a podieľalo sa na spoločných činnostiach s niekoľkými členskými štátmi. Po nadobudnutí platnosti dohody o spolupráci s Eurojustom v roku 2019 sa v januári 2021 ujal svojich povinností albánsky styčný prokurátor Eurojustu.

Komisia monitoruje možný vplyv nového albánskeho zákona o štátnom občianstve na bezvízový režim. Hoci vykonávacie opatrenia ešte neboli prijaté, zákon umožňuje vytvoriť schému občianstva pre investorov, ktorá by sa mohla využiť na obídenie konania EÚ o udelení krátkodobého víza a dôkladného posúdenia individuálnych migračných a bezpečnostných rizík, ktoré to zahŕňa.

V tretej správe v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti boli uvedené tieto odporúčania:

a) udržiavať a posilňovať aktívnu operačnú spoluprácu s agentúrami EÚ a s členskými štátmi EÚ, ktoré čelia hrozbe v oblasti verejného poriadku a bezpečnosti, ktorú predstavuje zapojenie albánskych štátnych príslušníkov do organizovaných zločineckých skupín

Pokračovala aktívna spolupráca s členskými štátmi a agentúrami EÚ vrátane výmeny policajných informácií prostredníctvom Interpolu, Europolu a Camdenskej medziagentúrnej siete pre vymáhanie majetku najmä v oblasti vyšetrovania trestných činov súvisiacich s narkotikami, obchodovaním s ľuďmi a nezákonným obchodovaním s vozidlami, praním špinavých peňazí, hospodárskou a finančnou kriminalitou a počítačovou kriminalitou. V roku 2020 pokračovala spolupráca v trestných konaniach a policajných operáciách v týchto oblastiach.

b) zlepšovať účinnosť trestného stíhania a presadzovania práva v oblasti boja proti veľkej korupcii a organizovanej trestnej činnosti

Albánsko pokračovalo vo svojom úsilí bojovať proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, a to aj pokiaľ ide o dosiahnutie solídnych výsledkov v oblasti aktívnych vyšetrovaní, trestných stíhaní a odsúdení, čo je aj naďalej dlhodobým cieľom.

Pokiaľ ide o boj proti organizovanej trestnej činnosti, toto úsilie pokračovalo na základe akčného plánu na roky 2017 až 2020. V decembri 2020 Albánsko schválilo stratégiu boja proti organizovanej trestnej činnosti a závažným trestným činom na roky 2021 až 2025 a súvisiaci akčný plán na roky 2021 až 2025. V januári 2020 Albánsko prijalo zákon o preventívnych opatreniach v boji proti terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a závažnej trestnej činnosti. Medzi opatrenia patrí zameranie na majetok prostredníctvom zaistenia a konfiškácie, obmedzenie pohybu podozrivých páchateľov trestných činov a obmedzenie ich hospodárskej činnosti.

Medziodvetvová stratégia boja proti korupcii na roky 2015 – 2021 sa v júli 2020 predĺžila do roku 2023. Akčný plán na roky 2020 – 2023 na vykonávanie právnych predpisov o boji proti veľkej korupcii bol takisto schválený v júli 2020.

V októbri 2020 bol schválený Plán bezúhonnosti štátnej polície na roky 2020 – 2021, a to na základe vykonávania odporúčaní Skupiny štátov proti korupcii (GRECO).

Vytvorením siete protikorupčných koordinátorov v 17 agentúrach sa takisto prispelo k zlepšeniu účinnosti boja proti korupcii. Pracovná skupina pre boj proti korupcii, ktorá je zodpovedná za medziinštitucionálne inšpekcie, bola v minulom roku menej účinná, keďže od roku 2020 sa pravidelné zasadnutia nekonali a neuskutočnilo sa mnoho vyšetrovaní.

Konkrétny vplyv nedávno zriadeného riaditeľstva pre boj proti korupcii, ktoré je zodpovedné za koordináciu, monitorovanie a podávanie správ o protikorupčnej stratégii, na vyšetrovanie a trestné stíhanie veľkej korupcie, ako aj rozhodovanie o nej sa ešte len ukáže.

Funguje špeciálna štruktúra na boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, ktorá pozostáva zo špeciálnej prokuratúry a národného úradu pre vyšetrovanie, ako aj súdy na boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti prvého a druhého stupňa. V roku 2020 Albánsko oznámilo nárast o 27 % v porovnaní s rokom 2019 v oblasti policajných operácií vykonávaných ústrednými a miestnymi policajnými štruktúrami oddelenia kriminálnej polície v oblasti organizovanej trestnej činnosti a finančnej kriminality.

K právoplatným odsúdeniam vysokopostavených úradníkov za korupciu a súvisiace trestné činy (napr. pranie špinavých peňazí, zneužívanie funkcie atď.) došlo v obmedzenom rozsahu. V poslednom čase však možno pozorovať pozitívny trend, a to vďaka prvým výsledkom novozaloženej špeciálnej štruktúry na boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti.

c) zlepšiť výsledky, pokiaľ ide o prípady boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a v plnej miere využiť podporu Komisie s cieľom posilniť kapacity na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

V decembri 2020 prijala albánska vláda národnú medziodvetvovú stratégiu boja proti terorizmu a akčný plán na roky 2020 až 2025, ktorý obsahuje osobitné opatrenia na predchádzanie a boj proti financovaniu terorizmu.

Albánsko dosiahlo pokrok vo vykonávaní spoločného akčného plánu boja proti terorizmu na západnom Balkáne z roku 2018, ktorý sa týka budovania kapacít na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. V roku 2020 boli prijaté zákony o zriadení registra konečných užívateľov výhod a o zriadení centralizovaného registra bankových účtov. Očakáva sa, že oba registre budú čoskoro uvedené do prevádzky.

Albánsko je od februára 2020 na zozname jurisdikcií so zvýšeným dohľadom Finančnej akčnej skupiny (FATF). Albánsko sa na vysokej politickej úrovni zaviazalo vykonávať akčný plán FATF, čím by sa umožnilo odstrániť Albánsko z tohto zoznamu. Vykonávanie prebieha.

V júli 2020 bolo medzi generálnou prokuratúrou, ministerstvom vnútra a ministerstvom financií a hospodárstva podpísané memorandum o spolupráci v snahe zvýšiť účinnosť vyšetrovaní týkajúcich sa prania špinavých peňazí, financovania terorizmu, finančných trestných činov, zaistenia a konfiškácie majetku získaného trestnou činnosťou. Spoločné analýzy trestných konaní, ktoré sa uskutočnili v období od júna do septembra 2020, viedli k pokroku vo vyšetrovaní, v súdnom konaní, zaistení a konfiškácii súboru majetku subjektov, proti ktorým sa vedie trestné konanie.

Albánsko vymenovalo špeciálneho prokurátora a zriadilo špeciálne oddelenie na vyšetrovanie prania špinavých peňazí v rámci prokuratúr v súdnych obvodoch. Na miestnych policajných riaditeľstvách a komisariátoch v súdnych obvodoch boli takisto vymenovaní prokurátori a vyšetrovatelia špecializujúci sa na hospodársku a finančnú trestnú činnosť, aby sa osobitne zaoberali vyšetrovaním trestných činov súvisiacich s praním špinavých peňazí.

3. Odporúčania pre Albánsko

Albánsko prijalo opatrenia na splnenie odporúčaní Komisie. Je však potrebné prijať ďalšie opatrenia na riešenie otázky neopodstatnených žiadostí o azyl podaných albánskymi štátnymi príslušníkmi v členských štátoch, ako aj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, terorizmu a boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. Konkrétne treba venovať ďalšiu pozornosť týmto oblastiam:

·pokračovať v spolupráci s členskými štátmi, ktoré sú najviac postihnuté neopodstatnenými žiadosťami o azyl podanými albánskymi štátnymi príslušníkmi vrátane zintenzívnenia účasti Albánska na činnostiach operačného akčného plánu Napomáhanie nelegálnej imigrácii Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT), prispôsobiť informačné kampane o bezvízovom režime príslušným profilom migrantov, a to aj pokiaľ ide o zraniteľné skupiny, prekročenie dĺžky oprávneného pobytu a neopodstatnené žiadosti o azyl,

·pokračovať v posilňovaní predchádzania korupcii a organizovanej trestnej činnosti, nezákonnému obchodovaniu, trestným činom terorizmu a praniu špinavých peňazí a boja proti nim a) dosahovaním ďalších solídnych výsledkov v prípadoch korupcie, ako aj pri zaisťovaní, konfiškácii a vymáhaní majetku pochádzajúceho z trestných činov súvisiacich s korupciou; b) pokračovaním v systematickom využívaní súbežných finančných vyšetrovaní a zvyšovaním účasti na koordinovaných alebo spoločných vyšetrovaniach a trestných stíhaniach s krajinami v regióne a členskými štátmi; c) pokračovaním v ďalšom vykonávaní spoločného akčného plánu boja proti terorizmu na západnom Balkáne,

·zabezpečiť ďalšie zosúladenie vízovej politiky Albánska so zoznamami EÚ týkajúcimi sa tretích krajín, od ktorých sa vyžadujú víza, najmä pokiaľ ide o tie tretie krajiny, ktoré pre EÚ predstavujú riziká nelegálnej migrácie alebo bezpečnostné riziká,

·zdržať sa prijatia schémy občianstva pre investorov na základe nového zákona o štátnom občianstve.

III. Bosna a Hercegovina

1. Migrácia, azyl a readmisia

1.1. Opatrenia prijaté v oblasti migrácie, azylu a spolupráce v oblasti readmisie

V roku 2020 Bosna a Hercegovina naďalej čelila silnému migračnému tlaku, pričom sa na jej území nachádzal veľký počet žiadateľov o azyl a neregulárnych migrantov. EÚ podporuje Bosnu a Hercegovinu pri zlepšovaní riadenia migrácie a azylu od začiatku roka 2018. EÚ poskytla núdzovú pomoc pri riešení humanitárnej krízy v roku 2020, počas ktorej stovky utečencov a migrantov zostali bez pomoci v náročných zimných podmienkach, zatiaľ čo dostupné prijímacie zariadenia neboli plne využité. EÚ naliehala na orgány, aby vytvorili udržateľné a dlhodobé riešenie na prijímanie migrantov a utečencov. V dôsledku toho ministerstvo bezpečnosti, ktoré postupne preberie zodpovednosť za riadenie prijímacích zariadení, prijalo niektoré kroky. Aby sa zabránilo tomu, že sa táto situácia budúcu zimu zopakuje, je potrebné zabezpečiť primerané podmienky prijímania migrantov a utečencov.

Bosna a Hercegovina prijala určité opatrenia v oblasti riadenia hraníc. Pokračovala vo vykonávaní stratégie integrovaného riadenia hraníc a akčného plánu na roky 2019 až 2023. Právne predpisy o cudzincoch a o azyle sú v platnosti a vo všeobecnosti sú v súlade s acquis EÚ s výnimkou zmeny prijatej 27. mája 2021 o zákone o cudzincoch, pokiaľ ide o nútený návrat alebo návrat cudzincov, ktorí spáchali určité trestné činy. Na zabezpečenie účinného systému riadenia migrácie a azylu sú potrebné ďalšie zlepšenia. Vízová politika Bosny a Hercegoviny nie je úplne zosúladená so zoznamom tretích krajín, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch v EÚ.

V roku 2020 pokračovala spolupráca s členskými štátmi a Frontexom vrátane spolupráce v oblasti návratov a readmisie štátnych príslušníkov Bosny a Hercegoviny. Krajina vykonáva aj stratégiu reintegrácie navrátilcov na roky 2020 až 2023, a to napriek obmedzeným zdrojom.

V tretej správe v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti boli uvedené tieto odporúčania:

a) zlepšiť kapacity reakcie na krízu a primerané pohotovostné plánovanie s cieľom zabezpečiť riadenie migračných tokov s ohľadom na ochranu, ako aj zabezpečiť fungovanie azylového systému, na všetkých úrovniach výrazne posilniť plnú zodpovednosť za riadenie migrácie a operačné koordinačné mechanizmy

V roku 2020, a najmä koncom roka, preukázali orgány Bosny a Hercegoviny veľmi obmedzené kapacity v oblasti migrácie a azylu vrátane krízového riadenia. Orgány sa pri riešení humanitárnej krízy spoliehali na finančnú a technickú pomoc EÚ a medzinárodného spoločenstva.

Bosna a Hercegovina musí v tejto oblasti vynaložiť väčšie úsilie vrátane prijatia rozpočtu na migráciu a najmä účinného využívania dostupných prijímacích zariadení. Na zabezpečení účinnej koordinácie kapacity riadenia migrácie a fungovania azylového systému by mali spolupracovať aj štátne inštitúcie a regionálne orgány.

b) pokračovať v organizovaní informačných kampaní o právach a povinnostiach spojených s bezvízovým stykom

Bosna a Hercegovina vykonala ďalšie činnosti na zvýšenie informovanosti verejnosti o pravidlách upravujúcich bezvízový režim EÚ vrátane maximálnej dĺžky pobytu. Orgány takisto spustili kampaň s cieľom informovať občanov o zrýchlených konaniach zavedených v mnohých členských štátoch a odradiť ich od podávania neodôvodnených žiadostí o azyl. To pravdepodobne prispelo k zníženiu počtu takýchto žiadostí štátnych príslušníkov Bosny a Hercegoviny v členských štátoch.

c) posilniť kontrolu hraníc, predovšetkým hraničný dozor, vrátane identifikačných a registračných opatrení pri plnom dodržiavaní základných práv a zabezpečiť účinnú operačnú spoluprácu s členskými štátmi EÚ a Frontexom

V roku 2020 hraničná polícia naďalej uplatňovala rámcový akčný plán z mája 2018, pričom rozmiestnila mobilné rezervy iných bezpečnostných agentúr ako posily rôznych oblastí vonkajších hraníc. So Srbskom sa uskutočnili aj spoločné pohraničné hliadky. Napriek úsiliu v oblasti hraničného dozoru sú na zlepšenie hraničného dozoru a registrácie a identifikácie migrantov potrebné efektívnejšie medziagentúrne mechanizmy spolupráce a koordinácie.

Operačná spolupráca s členskými štátmi a Frontexom bola naďalej uspokojivá napriek tomu, že k podpisu dohody o štatúte európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (Frontex) Bosny a Hercegoviny s EÚ týkajúcej sa spolupráce v oblasti riadenia hraníc (ďalej len „dohoda o štatúte“) zatiaľ nedošlo.

d) pokračovať v úsilí uzavrieť dohodu o štatúte s Frontexom

EÚ pokračovala v spolupráci s Bosnou a Hercegovinou s cieľom podpísať a ratifikovať dohodu o štatúte. Napriek tomu spolupráca s členskými štátmi a Frontexom pokračuje, najmä pokiaľ ide o návraty štátnych príslušníkov Bosny a Hercegoviny.

1.2. Monitorovanie trendov nelegálnej migrácie, žiadostí o medzinárodnú ochranu, návratov a readmisie

V roku 2020 podali štátni príslušníci Bosny a Hercegoviny v členských štátoch 12 1 545 žiadostí o medzinárodnú ochranu, čo je o 29 % menej ako v roku 2019 (2 180). Miera uznaných žiadostí 13 sa znížila zo 7,2 % v roku 2019 na 5,1 % v roku 2020.

V roku 2020 členské štáty nahlásili len 12 prípadov neoprávneného prekročenia hraníc štátnymi príslušníkmi Bosny a Hercegoviny na vonkajších hraniciach EÚ, čo v porovnaní s rokom 2019 predstavuje zníženie o 48 %. V roku 2020 sa počet štátnych príslušníkov Bosny a Hercegoviny, v prípade ktorých sa zistilo, že sa neoprávnene zdržiavajú v členských štátoch, znížil o 14 %, pričom neregulárnych pobytov v roku 2020 bolo 3 670 oproti roku 2019, keď ich bolo 4 290. Počet odopretí vstupu vzrástol o 91 %, a to zo 4 270 prípadov v roku 2019 na 8 150 prípadov v roku 2020.

Počet rozhodnutí o návrate vydaných štátnym príslušníkom Bosny a Hercegoviny (2 785 v roku 2020 v porovnaní s 3 730 v roku 2019, čo predstavuje pokles o 25 %) a počet osôb, ktoré sa skutočne vrátili (920 v roku 2020 v porovnaní s 1 495 v roku 2019, čo predstavuje pokles o 38 %) v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 klesol. Miera návratu klesla zo 40 % v roku 2019 na 33 % v roku 2020.

Členské štáty a Frontex hovoria o dobrej spolupráci s Bosnou a Hercegovinou v oblasti readmisie a o primeranom vykonávaní readmisnej dohody EÚ.

2. Justičná spolupráca, verejný poriadok a bezpečnosť

Opatrenia prijaté v oblasti justičnej spolupráce, verejného poriadku a bezpečnosti

V roku 2020 Bosna a Hercegovina prijala stratégie proti obchodovaniu s ľuďmi a proti obchodovaniu s ručnými zbraňami, ľahkými zbraňami a drogami. Bosna a Hercegovina zriadila kontaktné miesto pre Eurojust.

Členské štáty vo všeobecnosti hovoria o dobrej spolupráci s Bosnou a Hercegovinou v oblasti bezpečnosti. Bosna a Hercegovina pokračovala v spolupráci s Europolom a Eurojustom a podieľala sa na spoločných činnostiach s niekoľkými členskými štátmi. EÚ opakovane vyzývala Bosnu a Hercegovinu, aby posilnila operačnú spoluprácu s agentúrami EÚ pre oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí, naposledy na zasadnutí rady pre stabilizáciu a pridruženie 13. júla.

V tretej správe v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti boli uvedené tieto odporúčania:

a) zriadiť národné kontaktné miesto Europolu

Ministerstvo bezpečnosti vydalo v januári 2021 pokyn zriadiť kontaktné miesto pre spoluprácu s Europolom; kontaktné miesto však ešte nie je úplne v prevádzke.

b) posilniť predchádzanie korupcii a organizovanej trestnej činnosti vrátane prania špinavých peňazí a terorizmu a boja proti nim, a to najmä prijatím a vykonávaním právnych predpisov o konflikte záujmov a ochrane oznamovateľov, zabezpečenia účinného fungovania a koordinácie protikorupčných orgánov, a preukázaním pokroku, pokiaľ ide o dosahovanie dobrých výsledkov v rámci proaktívnych vyšetrovaní, obžalôb, trestných stíhaní a právoplatných odsúdení v prípade organizovanej trestnej činnosti a korupcie, a to aj veľkej korupcie

Bosna a Hercegovina prijala nové stratégie proti obchodovaniu s ľuďmi (na roky 2020 – 2023, prijatá v januári 2020), proti obchodovaniu s ručnými a ľahkými zbraňami (na roky 2021 – 2024, prijatá vo februári 2021) a proti obchodovaniu s drogami (na roky 2018 – 2023). Právne predpisy o konflikte záujmov ešte neboli prijaté. Je potrebné zintenzívniť prácu protikorupčných orgánov a vyšetrovacích a justičných orgánov, pretože výsledky v oblasti obžalôb, trestných stíhaní a odsúdení sú stále slabé. Pokračovalo sa vo vykonávaní spoločného akčného plánu boja proti terorizmu na západnom Balkáne.

V oblasti operačnej spolupráce orgánov presadzovania práva existujú systémové nedostatky v dôsledku nedostatočnej harmonizácie trestnoprávnych predpisov v rámci krajiny, ktorú zhoršuje slabá inštitucionálna koordinácia a veľmi obmedzená úroveň výmeny spravodajských informácií. Finančné vyšetrovania a zaistenia majetku sú vo veľkej miere neúčinné. Chýba dôsledný a vierohodný systém kontrol majetkových priznaní predstaviteľov súdnej moci. Treba posilniť boj proti praniu špinavých peňazí. Právoplatné odsúdenia v prípadoch veľkej korupcie sú veľmi zriedkavé a sankcie nie sú dostatočne odrádzajúce.

c) zvýšiť úsilie o posilnenie rámca na vymáhanie majetku prostredníctvom prijatia a vykonávania komplexnejšieho právneho rámca zameraného na konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti, ako aj zlepšením kapacity príslušných orgánov, pokiaľ ide o ukladanie účinných a odrádzajúcich sankcií

Úrady pre správu majetku sú zriadené v dvoch subjektoch, ale nie na štátnej úrovni. To predstavuje vážny problém pre majetok zaistený na úrovni štátu, keďže neexistuje úrad pre vyhľadávanie majetku zodpovedný za uľahčenie vypátrania a identifikácie príjmov z trestnej činnosti alebo iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou. V roku 2020 sa nedosiahol žiadny pokrok v posilňovaní rámca pre vymáhanie majetku.

3. Odporúčania pre Bosnu a Hercegovinu

Bosna a Hercegovina prijala opatrenia na splnenie odporúčaní Komisie. Je však potrebné vynaložiť ďalšie úsilie v oblastiach riadenia hraníc a migrácie, boja proti praniu špinavých peňazí, ako aj boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. Konkrétne treba venovať ďalšiu pozornosť týmto oblastiam:

· na všetkých úrovniach zlepšiť koordináciu kapacít riadenia hraníc a riadenia migrácie, najmä zabezpečením fungovania azylového systému a poskytnutím primeranej prijímacej kapacity pre migrantov, prijať potrebné opatrenia na podpísanie dohody o štatúte s Frontexom,

·ďalej napredovať v boji proti korupcii, a to aj veľkej korupcii, prijatím a vykonávaním efektívnych právnych predpisov o konflikte záujmov, verejnom obstarávaní a ochrane oznamovateľov, ako aj zabezpečením účinného fungovania a koordinácie protikorupčných orgánov,

·posilniť úsilie zamerané proti organizovanej trestnej činnosti najmä zabezpečením účinnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva a spolupráce s prokuratúrou, ako aj dosiahnutím dobrých výsledkov v rámci proaktívnych vyšetrovaní, obžalôb, trestných stíhaní a právoplatných odsúdení v prípade organizovanej trestnej činnosti,

·zriadiť kontaktné miesto Europolu a pokračovať v ďalšom vykonávaní spoločného akčného plánu boja proti terorizmu na západnom Balkáne,

·zabezpečiť ďalšie zosúladenie vízovej politiky Bosny a Hercegoviny so zoznamami EÚ týkajúcimi sa tretích krajín, od ktorých sa vyžadujú víza, najmä pokiaľ ide o tie tretie krajiny, ktoré pre EÚ predstavujú riziká nelegálnej migrácie alebo bezpečnostné riziká.

IV. Čierna Hora

1. Migrácia, azyl a readmisia

1.1. Opatrenia prijaté v oblasti migrácie, azylu a spolupráce v oblasti readmisie

V roku 2020 Čierna Hora pokračovala v prijímaní opatrení v oblasti riadenia hraníc a migrácie a v oblasti azylu. V januári 2020 Čierna Hora prijala stratégiu integrovaného riadenia hraníc na roky 2020 až 2024 a jej sprievodné akčné plány.

Dohoda o štatúte s Frontexom nadobudla platnosť v júli 2020 a odvtedy sa uskutočnili dve spoločné operácie. Frontex a členské štáty hovoria o dobrej spolupráci v oblasti návratov a readmisie, členské štáty takisto hovoria o dobrej spolupráci s Čiernou Horou v oblasti migrácie a riadenia hraníc.

Pokiaľ ide o odporúčanie zvýšiť informovanosť o právach a povinnostiach v oblasti bezvízového styku, ktoré bolo zahrnuté do tretej správy v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, Čierna Hora uvádza, že v roku 2020 sa z dôvodu cestovných obmedzení spojených s pandémiou ochorenia COVID-19 informačné kampane neorganizovali.

Vízová politika Čiernej Hory nie je úplne zosúladená so zoznamom tretích krajín, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch v EÚ.

1.2. Monitorovanie trendov nelegálnej migrácie, žiadostí o medzinárodnú ochranu, návratov a readmisie

Počet žiadostí o medzinárodnú ochranu podaných štátnymi príslušníkmi Čiernej Hory v členských štátoch EÚ 14 klesol v rokoch 2019 až 2020 o 44 %, pričom v roku 2020 bolo podaných 250 žiadostí v porovnaní so 445 žiadosťami v roku 2019. Miera uznaných žiadostí 15 sa znížila zo 4,9 % v roku 2019 na 3,4 % v roku 2020.

Členské štáty EÚ v roku 2020 neoznámili žiadne neoprávnené prekročenie hraníc štátnymi príslušníkmi Čiernej Hory. Počet identifikovaných štátnych príslušníkov Čiernej Hory s neoprávneným pobytom sa v roku 2020 zvýšil o 7 % (z 885 v roku 2019 na 945 v roku 2020). V roku 2020 predstavoval počet odopretí vstupu štátnym príslušníkom Čiernej Hory v členských štátoch 485 prípadov, čo je o 3 % viac ako v roku 2019 (470).

Počet rozhodnutí o návrate vydaných štátnym príslušníkom Čiernej Hory (475 v roku 2020 v porovnaní s 590 v roku 2019) a počet osôb, ktoré sa skutočne vrátili (275 v roku 2020 v porovnaní s 355 v roku 2019) klesol v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 o 19 % a 23 % v uvedenom poradí. Miera návratu mierne klesla zo 60 % v roku 2019 na 58 % v roku 2020.

2. Justičná spolupráca, verejný poriadok a bezpečnosť

Opatrenia prijaté v oblasti justičnej spolupráce, verejného poriadku a bezpečnosti

V roku 2020 Čierna Hora pokračovala v prijímaní opatrení na boj proti organizovanej trestnej činnosti vrátane boja proti obchodovaniu s ľuďmi, spolupráce v protidrogovej oblasti a boja proti terorizmu. Členské štáty vo všeobecnosti hovoria o dobrej spolupráci s Čiernou Horou v oblasti bezpečnosti. Čierna Hora pokračovala aj v spolupráci s Europolom a Eurojustom.

V marci 2021 sa vláda rozhodla do konca roku 2021 postupne zrušiť schému občianstva pre investorov, ktorá sa vykonáva od januára 2019. Komisia bude pokračovať v monitorovaní schémy, pokiaľ sa žiadosti budú spracúvať, keďže schémy občianstva pre investorov možno využiť na obídenie konania EÚ o udelení krátkodobého víza a dôkladného posúdenia individuálnych migračných a bezpečnostných rizík, ktoré to zahŕňa.

Čierna Hora venovala pozornosť aj týmto odporúčaniam uvedeným v tretej správe v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti:

a) predchádzať organizovanej trestnej činnosti a korupcii na vysokej úrovni a bojovať proti nim, a to aj konfiškáciou príjmov z trestnej činnosti a zmrazením aktív a prijatím opatrení na obmedzenie využívania dohôd o vine a treste na výnimočné prípady

Výsledky v oblasti zatknutí, záchytov drog a vyšetrovaní organizovanej trestnej činnosti sa v roku 2020 ďalej konsolidovali vďaka významnejším policajným kapacitám a stále sa rozširujúcej medzinárodnej policajnej spolupráci. Po prvýkrát sa v roku 2020 zvýšil aj počet súdnych rozhodnutí a odsúdení, keďže súdy rozhodovali o vyššom počte prípadov na základe vyšetrovaní z predchádzajúcich rokov. V odhaľovaní a zaisťovaní majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti sa zaznamenal rastúci trend, ale právoplatné konfiškácie sú aj naďalej zriedkavé.

b) posilniť spôsobilosť polície, prokuratúry a súdov vyšetrovať, stíhať a rozhodovať v prípadoch prania špinavých peňazí v súlade s najlepšími postupmi EÚ

V októbri 2020 prijala vláda Čiernej Hory vnútroštátne hodnotenie rizík v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spolu so sprievodným akčným plánom. V novembri 2020 sa finančná spravodajská jednotka (ďalej len „FIU“) Čiernej Hory stala členom skupiny EGMONT združujúcej finančné spravodajské jednotky. Čierna Hora je takisto prvou krajinou v regióne, ktorej FIU je napojená na zabezpečený kanál výmeny informácií Europolu SIENA.

V marci 2021 vláda prijala zmeny zákona o predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v snahe zvýšiť operačnú nezávislosť a autonómiu FIU tak, aby riaditeľ FIU podliehal priamo ministrovi vnútra a nie prezidentovi Policajného zboru, a to v súlade s normami FATF. V apríli 2020 bola prijatá stratégia výboru MONEYVAL. Od 18. mája 2020 Čierna Hora už oficiálne nie je súčasťou postupu pravidelného podávania správ výboru MONEYVAL 16 o pokroku dosiahnutom po štvrtom kole hodnotenia.

Napriek uvedenému pokroku Čierna Hora len čiastočne splnila cieľ spoločného akčného plánu boja proti terorizmu na západnom Balkáne, ktorý sa týka budovania kapacít na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Sú potrebné ďalšie konkrétne kroky na posilnenie finančného vyšetrovania a na zabezpečenie účinnosti právneho rámca vrátane prístupu k informáciám v registri centrálnej banky.

3. Odporúčania pre Čiernu Horu

Čierna Hora prijala opatrenia na splnenie odporúčaní Komisie. Je však potrebné vynaložiť ďalšie úsilie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, terorizmu a v boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti. Čierna Hora by mala takisto pokračovať v prebiehajúcich informačných kampaniach o právach a povinnostiach spojených s bezvízovým stykom. Konkrétne treba venovať ďalšiu pozornosť týmto oblastiam:

·prispôsobiť informačné kampane o bezvízovom režime príslušným profilom migrantov, a to aj pokiaľ ide o zraniteľné skupiny, prekročenie dĺžky oprávneného pobytu a neopodstatnené žiadosti o azyl,

·pokračovať v predchádzaní organizovanej trestnej činnosti, korupcii a terorizmu a v boji proti nim a) konsolidáciou výsledkov v oblasti právoplatných odsúdení a konfiškácie majetku; b) posilnením spôsobilosti stíhať a rozhodovať v prípadoch prania špinavých peňazí; c) dosiahnutím lepších výsledkov, pokiaľ ide o reakciu na organizovanú trestnú činnosť, a to aj vyriešením častého využívania dohôd o vine a treste; d) ďalším vykonávaním spoločného akčného plánu boja proti terorizmu na západnom Balkáne,

·zabezpečiť ďalšie zosúladenie vízovej politiky Čiernej Hory so zoznamami EÚ týkajúcimi sa tretích krajín, od ktorých sa vyžadujú víza, najmä pokiaľ ide o tie tretie krajiny, ktoré pre EÚ predstavujú riziká nelegálnej migrácie alebo bezpečnostné riziká,

·čo najskôr účinným spôsobom postupne zrušiť schému občianstva pre investorov.

V. Severné Macedónsko

1. Migrácia, azyl a readmisia

1.1. Opatrenia prijaté v oblasti migrácie, azylu a spolupráce v oblasti readmisie

V roku 2020 a začiatkom roku 2021 Severné Macedónsko pokračovalo v prijímaní opatrení v oblasti riadenia hraníc a migrácie a v oblasti azylu vrátane zlepšenia podmienok prijímania žiadateľov o azyl.

Členské štáty hovoria o dobrej spolupráci v oblasti riadenia hraníc a v oblasti migrácie a azylu, ako aj readmisie. Spolupráca s úradom EASO pokračovala v rámci dohodnutého plánu na posilnenie kapacít v oblasti azylu a prijímania. Pokračovala aj spolupráca s Frontexom, hoci dohoda o štatúte ešte nebola podpísaná.

Vízová politika Severného Macedónska nie je úplne zosúladená so zoznamom tretích krajín, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch v EÚ.

V tretej správe v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti boli uvedené tieto odporúčania:

a) posilniť kontroly hraníc pri plnom dodržiavaní základných práv

Severné Macedónsko naďalej spolupracuje a vymieňa si informácie s členskými štátmi, Europolom a Frontexom (vrátane styčných dôstojníkov), ako aj s Interpolom. Prebieha spoločná operácia s členskými štátmi a podpora EÚ.

Vo februári 2021 Severné Macedónsko podpísalo so Srbskom dohody o spolupráci v boji proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi.

Severné Macedónsko uvádza, že v roku 2020 zabránilo 3 200 pokusom o neoprávnené prekročenie hraníc, odoprelo vstup 1 520 cudzím štátnym príslušníkom, zatiaľ čo 207 cudzím štátnym príslušníkom nebolo povolené opustiť územie, najmä z dôvodu predchádzajúcich prekročení dĺžky oprávneného pobytu, použitia pozmenených dokladov, chýbajúceho dokladu o pobyte alebo platného víza, alebo poškodeného pasu či pasu, ktorého platnosť sa skončila. Nachádzajú sa najmä v prijímacích zariadeniach.

b) pokračovať v organizovaní informačných kampaní o právach a povinnostiach spojených s bezvízovým stykom

Počas roku 2020 sa na letiskách v severnom Macedónsku osobám cestujúcim do zahraničia rozdávali letáky s názvom „Stop zneužívaniu liberalizácie vízového režimu“, ktoré informovali o právach a povinnostiach spojených s bezvízovým stykom.

1.2. Monitorovanie trendov nelegálnej migrácie, žiadostí o medzinárodnú ochranu, návratov a readmisie

V roku 2020 počet žiadostí o medzinárodnú ochranu podaných štátnymi príslušníkmi Severného Macedónska v členských štátoch EÚ 17 klesol o 67 % v porovnaní s rokom 2019, pričom v roku 2020 bolo podaných 1 390 žiadostí. Miera uznaných žiadostí 18 sa zvýšila z 1,4 % v roku 2019 na 1,8 % v roku 2020.

V roku 2020 bolo na úrovni EÚ nahlásených celkovo 18 neoprávnených prekročení hranice štátnymi príslušníkmi Severného Macedónska, a to v porovnaní s 10 v roku 2019. V roku 2020 sa počet identifikovaných štátnych príslušníkov Severného Macedónska s neoprávneným pobytom znížil o 6 %, pričom počet neoprávnených pobytov v roku 2020 bol 6 545 v porovnaní so 7 000 v roku 2019. Počet odopretí vstupu klesol o 13 %, a to z 2 815 odopretí vstupu v roku 2019 na 2 455 v roku 2020 .

Miera návratu sa znížila zo 78 % v roku 2019 na 57 % v roku 2020. Tento trend spôsobil pokles počtu rozhodnutí o návrate vydaných štátnym príslušníkom Severného Macedónska (2 515 v roku 2020 v porovnaní s 3 855 v roku 2019, čo predstavuje pokles o 35 %) a pokles počtu osôb, ktoré sa skutočne vrátili (1 425 v roku 2020 v porovnaní s 3 005 v roku 2019, čo predstavuje pokles o 53 %). Klesajúci trend počtu návratových operácií charterovými letmi do Severného Macedónska zaznamenaný v posledných rokoch pokračoval aj v roku 2020. Členské štáty však hovoria o dobrej spolupráci v oblasti návratov a readmisie.

2. Justičná spolupráca, verejný poriadok a bezpečnosť

Opatrenia prijaté v oblasti justičnej spolupráce, verejného poriadku a bezpečnosti

Severné Macedónsko naďalej prijímalo opatrenia v boji proti organizovanej trestnej činnosti vrátane boja proti obchodovaniu s drogami a obchodovaniu s ľuďmi, v oblasti boja proti korupcii a praniu špinavých peňazí, boja proti terorizmu a financovaniu terorizmu, ako aj v oblasti predchádzania radikalizácii v nadväznosti na vykonávanie spoločného akčného plánu na boj proti terorizmu pre krajiny západného Balkánu.

Členské štáty, Europol a Eurojust vo všeobecnosti hovoria o dobrej spolupráci so Severným Macedónskom v oblasti bezpečnosti.

Zákon o štátnom občianstve Severného Macedónska umožňuje získanie občianstva na základe osobitného hospodárskeho záujmu bez akýchkoľvek požiadaviek na predchádzajúci pobyt. Európska komisia upozornila Severné Macedónsko na riziká, ktoré predstavuje umožnenie občianstva za investície, čo môže mať vplyv na bezvízový režim, keďže ho možno využiť na obídenie konania o udelení krátkodobého víza a dôkladného posúdenia individuálnych migračných a bezpečnostných rizík, ktoré to zahŕňa.

Severné Macedónsko venovalo pozornosť týmto odporúčaniam uvedeným v tretej správe v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti:

a) naďalej zvyšovať účinnosť presadzovania práva v boji proti organizovaným zločineckým sieťam, najmä tým, ktoré sa podieľajú na obchodovaní s drogami naďalej dosahovať dôveryhodné výsledky vyšetrovaní, trestných stíhaní a odsúdení, zintenzívniť vyšetrovanie a trestné stíhanie organizovaných zločineckých skupín vrátane tých, ktoré sa zaoberajú prevádzačstvom, praním špinavých peňazí a finančnými trestnými činmi

Severné Macedónsko pokračovalo vo svojom úsilí zlepšiť svoje výsledky v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti. Národné koordinačné centrum pre boj proti organizovanej trestnej činnosti zlepšilo svoju operačnú kapacitu. Príslušné inštitúcie menovali svojich zástupcov a sú prepojené s centrom. Krajina spolupracuje na operáciách zameraných na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, zbraňami a drogami, a to na bilaterálnej aj multilaterálnej úrovni.

V súlade s odporúčaniami Skupiny expertov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi (GRETA) sa v roku 2020 zriadila pracovná skupina. V roku 2020 sa Severné Macedónsko zapojilo do viacerých prípadov Eurojustu v oblasti organizovanej trestnej činnosti, ktoré sa týkali obchodovania s drogami a prania špinavých peňazí.

Severné Macedónsko dosiahlo pokrok v harmonizácii svojich právnych predpisov v snahe zosúladiť ich so štvrtou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí 19 . Register konečných užívateľov výhod bol spustený 27. januára 2021 a funguje od 27. mája 2021.

Pokrok sa dosiahol aj pri zabezpečovaní toho, aby prokuratúry v súlade s vykonávacím opatrením pre Severné Macedónsko spoločného akčného plánu na boj proti terorizmu pre krajiny západného Balkánu využívali výsledky FIU. Tvorí sa a testuje nový modul na monitorovanie a spätnú väzbu v súvislosti s prípadmi podozrivých transakcií, ktoré FIU predložila príslušným orgánom. Modul sa však ešte nepoužíva. Treba vynaložiť ďalšie úsilie, aby sa v plnej miere realizoval nový modul v prípade podozrivých transakcií, ktoré FIU nahlásila príslušným orgánom, a aby sa dosiahli dobré výsledky, pokiaľ ide o jeho používanie prokuratúrou.

b) ďalej posilňovať boj proti korupcii

Severné Macedónsko pokračovalo vo vykonávaní reforiem v boji proti korupcii. Krajina dosiahla pokrok pri upevňovaní svojich výsledkov v oblasti vyšetrovaní, trestných stíhaní a právoplatných odsúdení v prípadoch korupcie, a to aj veľkej korupcie.

V rámci reštriktívnych opatrení uplatňovaných počas núdzového stavu v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 vláda zaviedla opatrenia na pozastavenie procesných lehôt v súdnych konaniach, ako aj na naliehavé konanie súdov v súvislosti s prípadmi organizovanej trestnej činnosti a korupcie.

Nový zákon o prokuratúre prijatý vo februári 2020 nadobudol účinnosť v júni 2020. Cieľom tohto zákona je zabezpečiť profesionálny a nestranný systém prokuratúry, najmä zabezpečiť udržateľnosť prípadov patriacich do právomoci špeciálnej prokuratúry. Naďalej sa vyvíjalo úsilie pokročiť v prípadoch bývalej špeciálnej prokuratúry vrátane prípadov s dôležitými rozsudkami.

Štátna komisia pre prevenciu korupcie 20 aktívne vykonáva svoj mandát preverovať majetkové priznania a konflikt záujmov. Rozpočet a počet zamestnancov sa zvýšil. V januári 2020 Štátna komisia pre prevenciu korupcie prijala novú národnú stratégiu prevencie korupcie a konfliktu záujmov s akčným plánom na roky 2020 – 2024.

Severné Macedónsko takisto prijíma opatrenia na vykonávanie odporúčaní skupiny GRECO. Pracovná skupina v rámci ministerstva vnútra bola poverená prípravou zmien zákona o vnútorných veciach a zákona o polícii.

3. Odporúčania pre Severné Macedónsko

Severné Macedónsko prijalo opatrenia na splnenie odporúčaní Komisie. Je však potrebné vynaložiť ďalšie úsilie v oblasti riadenia migrácie, boja proti praniu špinavých peňazí, terorizmu a boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, ako aj v oblasti získania občianstva na základe osobitného hospodárskeho záujmu. Konkrétne treba venovať ďalšiu pozornosť týmto oblastiam:

·ďalej zlepšiť registráciu migrantov systematickejším spôsobom; prispôsobiť informačné kampane o bezvízovom režime príslušným profilom migrantov, a to aj pokiaľ ide o zraniteľné skupiny, prekročenie dĺžky oprávneného pobytu a neopodstatnené žiadosti o azyl,

·pokračovať v úsilí v oblastiach súvisiacich s predchádzaním korupcii a organizovanej trestnej činnosti a s bojom proti nim, ako aj v boji proti terorizmu a) zlepšením výsledkov, pokiaľ ide o právoplatné odsúdenia v prípadoch veľkej korupcie, a to aj prostredníctvom ďalšieho konfiškovania majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, b) ďalším posilnením výsledkov vyšetrovaní, stíhaní a odsúdení za organizovanú trestnú činnosť a pranie špinavých peňazí; c) zvyšovaním účasti na koordinovaných alebo spoločných vyšetrovaniach a trestných stíhaniach s krajinami v regióne a členskými štátmi; d) plným využívaním národného koordinačného centra pre boj proti organizovanej trestnej činnosti; e) ďalším napredovaním vo vykonávaní spoločného akčného plánu boja proti terorizmu na západnom Balkáne; f) úplnou realizáciou nového modulu v prípade podozrivých transakcií, ktoré nahlásila FIU, a dosiahnutím dobrých výsledkov, pokiaľ ide o jeho používanie prokuratúrou,

·zabezpečiť ďalšie zosúladenie vízovej politiky Severného Macedónska so zoznamami EÚ týkajúcimi sa tretích krajín, od ktorých sa vyžadujú víza, najmä pokiaľ ide o tie tretie krajiny, ktoré pre EÚ predstavujú riziká nelegálnej migrácie alebo bezpečnostné riziká,

·upustiť od umožnenia systematického získavania občianstva na základe osobitného hospodárskeho záujmu.

VI. Srbská republika

1. Migrácia, azyl a readmisia

1.1. Opatrenia prijaté v oblasti migrácie, azylu a spolupráce v oblasti readmisie

V roku 2020 Srbská republika pokračovala v prijímaní opatrení v oblasti riadenia hraníc a migrácie a v oblasti azylu vrátane podmienok prijímania, ako aj v oblasti podpory reintegrácie navrátilcov.

Pokiaľ ide o spoluprácu s Frontexom, dohoda o štatúte, ktorá bola ratifikovaná vo februári 2021, nadobudla platnosť 1. mája, pričom operácie sa začali v júni 2021. Frontex a členské štáty hovoria o dobrej spolupráci so Srbskom v oblasti návratov a readmisie.

Členské štáty takisto vo všeobecnosti hovoria o dobrej spolupráci so Srbskom v oblasti riadenia hraníc, nelegálnej migrácie a azylu. V roku 2020 začal úrad EASO realizovať nový plán spolupráce so Srbskom.

V tretej správe v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti boli uvedené tieto odporúčania pre Srbsko:

a) zosúladenie s vízovou politikou EÚ, čo je základnou podmienkou pre nepretržité plnenie kritéria v oblasti riadenia migrácie

Vízová politika Srbska nie je úplne zosúladená so zoznamom tretích krajín, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch v EÚ.

b) pokračovať v organizovaní informačných kampaní o právach a povinnostiach spojených s bezvízovým stykom

Srbsko šírilo informácie o právach a povinnostiach srbských štátnych príslušníkov v rámci bezvízového režimu EÚ na internete a v informačných strediskách EÚ v Belehrade, Novom Sade a Niši.

c) viac posilniť proces kontroly hraníc, predovšetkým hraničný dozor, vrátane identifikačných a registračných opatrení pri plnom dodržiavaní základných práv

Na základe zákona o kontrole hraníc a iných predpisov sa hraničný dozor vykonával prostredníctvom hliadkovacích činností a iných operačno-taktických a operačno-technických opatrení a činností na hraniciach. Analýzy účinkov hraničného dozoru prebiehajú na miestnej, regionálnej a centrálnej úrovni.

Ministerstvo vnútra na základe Dohovoru o policajnej spolupráci v juhovýchodnej Európe nadviazalo priamu spoluprácu so všetkými susednými krajinami. Prebieha spolupráca na spoločných hliadkach na hraniciach. Výmena informácií sa uskutočňuje prostredníctvom spoločných kontaktných centier. Srbsko dostáva od členských štátov pomoc aj na riadenie hraníc a činnosti v oblasti budovania kapacít. Projekt riadenia hraníc financovaný EÚ v súčasnosti riadi IOM.

1.2. Monitorovanie trendov nelegálnej migrácie, žiadostí o medzinárodnú ochranu, návratov a readmisie

V roku 2020 podali srbskí štátni príslušníci v členských štátoch 21 2 835 žiadostí o medzinárodnú ochranu, čo predstavuje pokles o 57 % v porovnaní s rokom 2019. Miera uznaných žiadostí 22 sa mierne znížila zo 4,8 % v roku 2019 na 4,6 % v roku 2020.

V roku 2020 neoprávnené prekračovanie vonkajších hraníc EÚ štátnymi príslušníkmi Srbska kleslo o 28 % na 21 %. Počet srbských štátnych príslušníkov, v prípade ktorých sa zistilo, že sa neoprávnene zdržiavajú v členských štátoch, sa však zvýšil o 23 %, pričom v roku 2020 ich bolo 16 775 v porovnaní s 13 635 v roku 2019. Počet odopretí vstupu Srbom má klesajúcu tendenciu, o čom svedčia ročné poklesy zaznamenávané od roku 2018. Počet srbských štátnych príslušníkov, ktorým bol odopretý vstup, v roku 2020 dosiahol 7 315 v porovnaní s 8 300 v roku 2019, čo predstavuje pokles o 12 %.

Počet rozhodnutí o návrate vydaných srbským štátnym príslušníkom (6 545 v roku 2020 v porovnaní s 8 745 v roku 2019) a počet osôb, ktoré sa skutočne vrátili (3 230 v roku 2020 v porovnaní s 5 250 v roku 2019), sa v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 znížil o 25 % a 38 %. Miera návratu klesla zo 60 % v roku 2019 na 49 % v roku 2020. Návratové operácie charterovými letmi sa obnovili od polovice júna 2020. Frontex hlási celkovo dobré operačné skúsenosti s činnosťami súvisiacimi s návratom vykonávanými v Srbsku.

2. Justičná spolupráca, verejný poriadok a bezpečnosť

Opatrenia prijaté v oblasti justičnej spolupráce, verejného poriadku a bezpečnosti

Srbsko pokračovalo vo vykonávaní opatrení v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti vrátane obchodovania s drogami a ľuďmi, boja proti terorizmu, predchádzania korupcii a justičnej spolupráce v trestných veciach.

Členské štáty vo všeobecnosti hovoria o dobrej spolupráci s Srbskom v oblasti bezpečnosti. Srbsko pokračovalo v spolupráci s Europolom a Eurojustom a podieľalo sa na spoločných činnostiach s niekoľkými členskými štátmi. Pokrok je stále potrebný, najmä pokiaľ ide o vykonávanie spoločného akčného plánu na boj proti terorizmu pre krajiny západného Balkánu, keďže väčšina opatrení obsiahnutých v bilaterálnej dohode sa ešte stále nevykonala. Je potrebné vynaložiť väčšie úsilie na predchádzanie všetkým formám radikalizácie vedúcej k násilnému extrémizmu a terorizmu.

V tretej správe v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti boli zahrnuté tieto odporúčania:

a) zabezpečiť včasnú akreditáciu a nasadenie styčného dôstojníka Europolu

V decembri 2020 sa správna rada Europolu na základe hodnotenia projektu, ktorý realizovali členské štáty s podporou Europolu, rozhodla ukončiť projekt EU Pilot s cieľom vyslať styčného dôstojníka Europolu do Srbskej republiky. Vyslanie sa nemohlo uskutočniť v rámci časového obdobia projektu pre ťažkosti pri dokončovaní postupu akreditácie.

b) dosahovať presvedčivé výsledky vyšetrovaní, trestných stíhaní a odsúdení v prípadoch organizovanej trestnej činnosti vrátane drog a prania špinavých peňazí na základe proaktívnych vyšetrovaní (vrátane systematického sledovania peňažných tokov a konfiškácie, ako aj účinného využívania osobitného vyšetrovacieho opatrenia na získanie príslušných dôkazov)

Údaje, ktoré poskytlo Srbsko, poukazujú na nárast počtu obvinení v prípadoch organizovanej trestnej činnosti, ale na pokles počtu odsúdení a nových vyšetrovaní organizovaných zločineckých skupín. Časť poklesu by sa dala vysvetliť pandémiou ochorenia COVID-19, ale existujú aj obavy z toho, že veľmi nízka úroveň odsúdení a vymáhania majetku súvisí s fungovaním trestného justičného systému, najmä s nedostatkami v období pred vyšetrovaniami, vo vyšetrovaniach a v súdnych konaniach.

3. Odporúčania pre Srbsko

Srbsko prijalo opatrenia na splnenie odporúčaní Komisie. Je však potrebné vynaložiť ďalšie úsilie v oblastiach integrovaného riadenia hraníc, boja proti praniu špinavých peňazí a terorizmu a v oblasti predchádzania korupcii a organizovanej trestnej činnosti a boja proti nim. Konkrétne treba venovať ďalšiu pozornosť týmto oblastiam:

·prijať schengenský akčný plán, program, ktorý sa začal realizovať v Belehrade s podporou EÚ vo februári 2019, a zabezpečiť dostatočnú účasť všetkých príslušných inštitúcií na vládnej úrovni, vypracovať a prijať novú stratégiu integrovaného riadenia hraníc a akčný plán v súlade s novými koncepciami integrovaného riadenia hraníc, prispôsobiť informačné kampane o bezvízovom režime príslušným profilom migrantov, a to aj pokiaľ ide o zraniteľné skupiny, prekročenie dĺžky oprávneného pobytu a neopodstatnené žiadosti o azyl,

·zvýšiť úsilie v oblasti predchádzania organizovanej trestnej činnosti, korupcii a terorizmu a boja proti nim a) zlepšením výsledkov v oblasti vyšetrovaní, obvinení a právoplatných odsúdení v prípadoch veľkej korupcie vrátane zaistenia a konfiškácie majetku získaného trestnou činnosťou; b) prijatím novej protikorupčnej stratégie, ktorá by sa opierala o dôveryhodný a realistický akčný plán, ako aj o účinný koordinačný mechanizmus; c) ďalším napredovaním vo vykonávaní spoločného akčného plánu boja proti terorizmu na západnom Balkáne; d) zvýšením úsilia pri predchádzaní všetkým formám radikalizácie vedúcej k násilnému extrémizmu a terorizmu vrátane násilného pravicového extrémizmu.

Zabezpečiť ďalšie zosúladenie vízovej politiky Srbska so zoznamami EÚ týkajúcimi sa tretích krajín, od ktorých sa vyžadujú víza, najmä pokiaľ ide o tie tretie krajiny, ktoré pre EÚ predstavujú riziká nelegálnej migrácie alebo bezpečnostné riziká.

VII. Gruzínsko

1. Migrácia, azyl a readmisia

1.1. Opatrenia prijaté na zabezpečenie nepretržitého plnenia kritérií na liberalizáciu vízového režimu

Gruzínsko zvyšuje svoje technické zdroje na riadenie hraníc s podporou EÚ, a to aj v rámci programu Bezpečnosť, zodpovednosť a boj proti trestnej činnosti (Security, Accountability and Fight against Crime), ako aj s podporou členských štátov, ako je Lotyšsko. Obnovená pracovná dohoda s Frontexom bola podpísaná 11. februára 2021.

V snahe posilniť kontroly pred odletom gruzínsky parlament prijal zmeny zákona, ktorým sa upravuje vstup na územie Gruzínska a výstup z neho a ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2021. Novými ustanoveniami sa stanovujú kritériá, do ktorých sa premietajú podmienky vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín, ako sa stanovuje v Kódexe schengenských hraníc. Ministerstvo vnútra vydalo 21. decembra 2020 príkaz na praktické uplatňovanie týchto zmien.

Migračná stratégia na roky 2021 až 2030 a zodpovedajúci akčný plán na rok 2021 boli prijaté v decembri 2020. Štátna komisia pre otázky migrácie prijala v júli 2020 metodiku pre jednotný systém analýzy migračných rizík. Dokončenie vývoja systému analýzy rizík sa plánuje do roku 2023. V marci 2021 sa Gruzínsko stalo pozorovateľom v Európskej migračnej sieti (EMS).

Konania o azyle boli v Gruzínsku čiastočne pozastavené od 2. apríla do 22. mája 2020 z dôvodu núdzového stavu v spojitosti s pandémiou ochorenia COVID-19, a to s výnimkou žiadostí o medzinárodnú ochranu a vydávania osvedčení žiadateľom o azyl. Legislatívny rámec v oblasti poskytovania medzinárodnej ochrany bol aktualizovaný vrátane zmien postupu identifikácie žiadateľov o azyl na hraniciach a spracovania osobných údajov.

Členské štáty potvrdili pokračovanie dobrej spolupráce s gruzínskymi orgánmi v oblasti návratov a readmisie. Zavedený systém správy prípadov readmisie sa počas pandémie ukázal byť obzvlášť užitočný.

Pokiaľ ide o zabezpečenie cestovných dokladov, Gruzínsko oznámilo, že si s Interpolom vymieňa informácie o stratených a odcudzených pasoch. Nebiometrické pasy sa úplne zrušia do 1. januára 2025, keď sa skončí platnosť všetkých nebiometrických dokladov.

Vízová politika Gruzínska nie je úplne zosúladená so zoznamom tretích krajín, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch v EÚ.

1.2. Opatrenia prijaté na splnenie odporúčaní tretej správy v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti

Gruzínsko venovalo pozornosť týmto odporúčaniam uvedeným v tretej správe v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti:

a) posilniť operačnú spoluprácu s cieľom dosiahnuť a udržať rýchle zníženie počtu neopodstatnených žiadostí o medzinárodnú ochranu podaných štátnymi príslušníkmi Gruzínska

Gruzínsko prijíma opatrenia na riešenie otázky neopodstatnených žiadostí o medzinárodnú ochranu podaných gruzínskymi štátnymi príslušníkmi v EÚ, a to aj posilnením kontroly pred odletom.

V súvislosti so spoločnými operáciami Frontex zvýšil počet príslušníkov, ktorí poskytujú poradenstvo vnútroštátnym orgánom na medzinárodných letiskách v Tbilisi a Kutaisi. Príslušníci Frontexu sa v rokoch 2019 a 2020 zúčastnili na niektorých predbežných kontrolách a profilovaní cestujúcich, ktorí leteli do destinácií v EÚ. Na príslušné letiská členských štátov EÚ boli každý mesiac nasadzovaní štyria gruzínski policajní dôstojníci. Ministerstvo vnútra si aktívne vymieňa informácie s policajnými atašé v teréne v snahe zabrániť nelegálnej migrácii.

b) pokračovať v organizovaní informačných kampaní o právach a povinnostiach spojených s bezvízovým stykom

V roku 2020 pokračovali kampane na zvyšovanie informovanosti s cieľom poskytovať informácie o právach a povinnostiach gruzínskych štátnych príslušníkov v rámci bezvízového režimu EÚ, podmienkach cestovania a dôsledkoch zneužívania bezvízového režimu, a to aj prostredníctvom videoklipov a kampane v sociálnych médiách, ktorá sa začala koncom roka 2020.

1.3. Monitorovanie trendov nelegálnej migrácie, žiadostí o medzinárodnú ochranu, návratov a readmisie

V roku 2020 počet žiadostí o medzinárodnú ochranu v členských štátoch 23 klesol o 60 % v porovnaní s rokom 2019, pričom v roku 2020 bolo podaných 8 860 žiadostí. Miera uznaných žiadostí 24 sa zvýšila zo 4,1 % v roku 2019 na 4,6 % v roku 2020.

V roku 2020 došlo k 30 neoprávneným prekročeniam hraníc členských štátov Gruzíncami, čo je 10-krát menej ako v roku 2019 (328 neoprávnených prekročení hraníc). V roku 2020 klesol počet gruzínskych štátnych príslušníkov, v prípade ktorých sa zistilo, že sa neoprávnene zdržiavajú v členských štátoch, o 13 %, pričom v roku 2020 ich bolo 10 360 v porovnaní s 11 870 v roku 2019.

Počet odopretí vstupu vydaných gruzínskym štátnym príslušníkom sa znížil o 53 %, zo 4 435 v roku 2019 na 2 065 v roku 2020. Keďže celkové trendy mali predtým stúpajúcu tendenciu, tento ukazovateľ sa pravdepodobne opäť zvýši po ústupe pandémie ochorenia COVID-19.

Pokiaľ ide o návraty gruzínskych štátnych príslušníkov, miera návratu sa znížila z 52 % v roku 2019 na 47 % v roku 2020. Tento trend spôsobil pokles počtu rozhodnutí o návrate vydaných štátnym príslušníkom Gruzínska o 27 % (11 985 v roku 2020 v porovnaní s 16 310 v roku 2019) a pokles počtu osôb, ktoré sa skutočne vrátili, o 33 % (5 685 v roku 2020 v porovnaní s 8 520 v roku 2019).

Frontex však v roku 2020 hlási uspokojivé vykonávanie readmisnej dohody EÚ. Niekoľko členských štátov uvádza dobrú spoluprácu s Gruzínskom, najmä pokiaľ ide o využívanie návratových letov.

2. Justičná spolupráca, verejný poriadok a bezpečnosť

2.1. Opatrenia prijaté na zabezpečenie nepretržitého plnenia kritérií

Členské štáty vo všeobecnosti hovoria o dobrej spolupráci s Gruzínskom v oblasti bezpečnosti. Gruzínsko pokračovalo v spolupráci s Europolom a Eurojustom a podieľalo sa na spoločných činnostiach s niekoľkými členskými štátmi.

Gruzínsko pokračovalo v boji proti organizovanej trestnej činnosti v rámci národnej stratégie boja proti organizovanej trestnej činnosti a príslušných akčných plánov. Gruzínsky parlament prijal 19. decembra 2020 legislatívne zmeny týkajúce sa operatívnych pátracích činností zameraných na posilnenie boja proti organizovanej trestnej činnosti, drogovej trestnej činnosti, obchodovaniu s ľuďmi, počítačovej kriminalite a iným závažným trestným činom. V decembri 2020 rada pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi schválila národný akčný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi, pričom zohľadnila odporúčania EÚ. Funkcia sekretariátu protikorupčnej rady sa 16. marca 2021 presunula z ministerstva spravodlivosti na úrad vlády. Skupina GRECO v roku 2021 dospela k záveru, že väčšina jej odporúčaní sa čiastočne alebo úplne splnila. Mechanizmus overovania majetkových priznaní zavedený v januári 2017 funguje naďalej.

Akčný plán boja proti drogám na roky 2021 – 2022 a národná stratégia na predchádzanie zneužívaniu drog na roky 2021 – 2026 boli prijaté vo februári 2021. V januári 2020 sa zriadilo národné protidrogové monitorovacie stredisko s cieľom zhromažďovať a analyzovať informácie o problémoch súvisiacich s drogami.

Gruzínsko vykonáva národnú stratégiu boja proti terorizmu a svoj akčný plán. Krajina je zapojená do medzinárodného úsilia zameraného na boj proti terorizmu a je aktívnym členom globálnej koalície proti Dá’iš. Gruzínsko má zavedený komplexný právny rámec na kriminalizáciu financovania terorizmu a prijalo zákon o uľahčení potláčania prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Gruzínsko sa však naďalej považuje za krajinu, ktorá čiastočne spĺňa odporúčania FATF, ktoré sa týkajú nezávislej FIU.

Zmeny týkajúce sa štvrtej vlny reformy súdnictva nadobudli účinnosť v roku 2020 a týkali sa porušovania pravidiel, regulácie fungovania vysokej súdnej rady a reformy vysokej súdnej rady. Na základe rozhodnutia ústavného súdu z júla 2020 bolo uverejňovanie súdnych rozhodnutí pozastavené.

Gruzínsky parlament prijal 30. septembra 2020 a 1. apríla 2021 zmeny týkajúce sa procesu menovania sudcov najvyššieho súdu. Na základe odporúčaní EÚ Gruzínsko požiadalo Benátsku komisiu o posúdenie ex post. Gruzínsky parlament 12. júla 2021 vymenoval šesť sudcov najvyššieho súdu podľa predchádzajúceho systému menovania, čo bolo v rozpore s odporúčaním EÚ a odporúčaniami Benátskej komisie.

Pokiaľ ide o spoluprácu s Eurojustom, gruzínsky styčný prokurátor bol v júni 2020 vyslaný do Eurojustu. Pokračovala operačná spolupráca s Europolom, a to aj prostredníctvom gruzínskeho styčného úradu v agentúre.

2.2. Opatrenia prijaté na splnenie odporúčaní tretej správy v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti

a) posilniť cezhraničnú spoluprácu v oblasti presadzovania práva na účely boja proti gruzínskym organizovaným zločineckým skupinám a v rámci tohto procesu prioritne dokončiť reformu policajnej práce založenej na spravodajských informáciách

V roku 2020 Gruzínsko uzavrelo dohody o spolupráci v oblasti presadzovania práva s Francúzskom a so Španielskom. Už podpísaná dohoda s Gréckom nadobudla platnosť 13. marca 2020. Gruzínsky styčný úrad v Europole sa podieľal na práci Európskeho centra pre závažnú a organizovanú trestnú činnosť (ESOCC). Gruzínsko spolupracuje s mnohými členskými štátmi (vrátane Rakúska, Belgicka, Fínska, Španielska a Švédska) okrem iných činností tým, že si vymieňa informácie prostredníctvom policajných styčných dôstojníkov, ako aj prostredníctvom školení a spoločných analytických tímov. Gruzínsko takisto vyslalo policajných atašé do 11 členských štátov EÚ. Pokračuje snaha zlepšiť jednotný systém analýzy trestnej činnosti.

3. Odporúčania pre Gruzínsko

Celkovo Gruzínsko naďalej spĺňa kritériá na liberalizáciu vízového režimu a prijalo opatrenia na splnenie odporúčaní Komisie. Je však potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na riešenie otázky neopodstatnených žiadostí o azyl v členských štátoch, ako aj v oblastiach boja proti praniu špinavých peňazí, predchádzania korupcii a organizovanej trestnej činnosti a boja proti nim. Konkrétne treba venovať ďalšiu pozornosť týmto oblastiam:

·naďalej aktívne riešiť otázku neopodstatnených žiadostí o azyl v členských štátoch, prispôsobiť informačné kampane o bezvízovom režime príslušným profilom migrantov, a to aj pokiaľ ide o zraniteľné skupiny, prekročenie dĺžky oprávneného pobytu a neopodstatnené žiadosti o azyl,

·zlepšiť efektívnosť inštitúcií na boj proti korupcii a orgánov presadzovania práva v snahe lepšie riešiť prípady veľkej korupcie, zabezpečiť, aby sa všetky takéto prípady vyšetrili,

·dokončiť reformu najvyššieho súdu úplným zosúladením výberového konania pre sudcov s odporúčaniami Benátskej komisie a európskymi normami, dokončiť reformu prokuratúry, a to aj oddelením funkcií vyšetrovateľov a prokurátorov, dokončiť operačný rozvoj FIU tým, že sa zabezpečí, aby a) bola schopná získať potrebné informácie od subjektov podávajúcich hlásenia a b) mala včasný a úplný prístup k potrebným finančným a administratívnym informáciám, ako aj k informáciám na účely presadzovania práva, aby mohla riadne vykonávať svoje funkcie; pokračovať v úsilí o predchádzanie organizovanej trestnej činnosti a v boji proti nej, najmä proti praniu špinavých peňazí z protiprávneho konania; pokračovať v úsilí o úplné zosúladenie vnútroštátnych právnych predpisov s acquis EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,

·zabezpečiť ďalšie zosúladenie vízovej politiky Gruzínska so zoznamami EÚ týkajúcimi sa tretích krajín, od ktorých sa vyžadujú víza, najmä pokiaľ ide o tie tretie krajiny, ktoré pre EÚ predstavujú riziká nelegálnej migrácie alebo bezpečnostné riziká.

VIII. Moldavská republika

1.Migrácia, azyl a readmisia

1.1. Opatrenia prijaté na zabezpečenie nepretržitého plnenia kritérií na liberalizáciu vízového režimu

Moldavská republika vypracovala akčný plán pre integrované riadenie hraníc na roky 2021 až 2023, ktorý zahŕňal väčšinu návrhov, ktoré v máji 2020 predložila hraničná podporná misia EÚ pre Moldavsko a Ukrajinu.

V roku 2020 Moldavská hraničná polícia a colná správa pokračovali v plnení odporúčaní spoločného asistenčného cvičenia DEMETTRA 25 .

Posilnili sa hraničné kontroly pozdĺž moldavsko-ukrajinskej hranice a zaviedlo spoločné hliadkovanie.

V rámci pracovnej dohody medzi Frontexom a Moldavskom začal Frontex konzultácie s Moldavskom o pláne spolupráce na roky 2021 – 2023. Hraničná podporná misia EÚ pre Moldavsko a Ukrajinu pokračovala v podpore modernizácie hraničných zariadení v spolupráci s moldavskými a ukrajinskými pohraničnými a colnými orgánmi. Frontex a členské štáty hovoria o dobrej spolupráci v oblasti návratov a readmisie.

Pokiaľ ide o zabezpečenie cestovných dokladov, vzhľadom na skutočnosť, že sa nebiometrické pasy od 1. januára 2011 nevydávajú, 1. januára 2021 uplynula platnosť všetkých nebiometrických pasov, čím sa dokončilo postupné vyraďovanie pasov, ktoré nevyhovujú normám ICAO (Medzinárodná organizácia civilného letectva). Moldavsko informovalo o nepretržitom úsilí o zlepšenie schopnosti odhaľovať falošné alebo sfalšované doklady na štátnych hraniciach, ako aj v rámci krajiny. Národná databáza falošných dokladov sa pravidelne aktualizuje a Moldavsko si vymieňalo informácie s tretími krajinami a Frontexom.

Vízová politika Moldavska nie je úplne zosúladená so zoznamom tretích krajín, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch v EÚ.

1.2. Opatrenia prijaté na splnenie odporúčaní tretej správy v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti

a) posilniť operačnú spoluprácu s cieľom dosiahnuť rýchle zníženie počtu neopodstatnených žiadostí o medzinárodnú ochranu podaných moldavskými štátnymi príslušníkmi v členských štátoch

Moldavské orgány vedú dvojstranné dialógy s Nemeckom a Holandskom o neopodstatnených žiadostiach o azyl podaných moldavskými štátnymi príslušníkmi a vyjadrili ochotu postupovať podobným spôsobom s Francúzskom.

Moldavské ministerstvo vnútra zriadilo pracovnú skupinu so zástupcami generálneho inšpektorátu hraničnej polície, generálneho policajného inšpektorátu a úradu pre migráciu a azyl. Pracovná skupina sa zaoberá otázkami migrácie, readmisie, spolupráce v oblasti stíhania trestných činov, ako aj možnými rizikami súvisiacimi s bezvízovým režimom s EÚ.

Moldavské orgány takisto zvýšili úsilie zamerané na integráciu zraniteľných spoločenstiev a informovali ich aj o pravidlách cestovania do EÚ.

b) pokračovať v organizovaní informačných kampaní o právach a povinnostiach spojených s bezvízovým stykom

Moldavsko pokračovalo v informačných kampaniach určených širokej verejnosti a členom zraniteľných spoločenstiev. Podľa moldavských orgánov je revidované vydanie príručky o voľnom pohybe v EÚ, v ktorej sa objasňujú práva a povinnosti vyplývajúce z bezvízového režimu, aj naďalej hlavným nástrojom informačnej činnosti ministerstva zahraničných vecí a európskej integrácie.

1.3. Monitorovanie trendov nelegálnej migrácie, žiadostí o medzinárodnú ochranu, návratov a readmisie

Počet žiadostí o medzinárodnú ochranu podaných moldavskými štátnymi príslušníkmi v členských štátoch EÚ 26 klesol v rokoch 2019 a 2020 o 24 %, pričom v roku 2020 bolo podaných 6 865 žiadostí. Miera uznaných žiadostí 27 sa mierne zvýšila z 0,8 % v roku 2019 na 1,0 % v roku 2020.

V roku 2020 bol počet pokusov moldavských štátnych príslušníkov o nelegálne prekročenie vonkajších hraníc EÚ veľmi nízky (34). Počet identifikovaných moldavských štátnych príslušníkov s neoprávneným pobytom vzrástol zo 16 540 v roku 2019 na 24 685 v roku 2020 (nárast o 49 %). V roku 2020 sa počet moldavských štátnych príslušníkov, ktorým bol odopretý vstup do členských štátov, naďalej zvyšoval, pričom sa dosiahol najvyšší počet evidovaných osôb s touto štátnou príslušnosťou (zvýšil sa o 28 %, zo 7 940 v roku 2019 na 10 140 v roku 2020).

V roku 2020 počet rozhodnutí o návrate vydaných moldavským štátnym príslušníkom klesol o 10 % (6 755 v roku 2020 v porovnaní so 7 540 v roku 2019). Počet skutočných návratov bol o 44 % nižší ako v roku 2019 (2 620 v roku 2020 v porovnaní so 4 720 v roku 2019). Miera návratu sa znížila zo 63 % v roku 2019 na 39 % v roku 2020. Členské štáty však hovoria o dobrej spolupráci v oblasti readmisie svojich vlastných štátnych príslušníkov a Frontex hovorí o bezproblémovom vykonávaní návratových operácií.

2. Justičná spolupráca, verejný poriadok a bezpečnosť

2.1. Opatrenia prijaté na zabezpečenie nepretržitého plnenia kritérií

V roku 2020 Moldavsko pokračovalo v spolupráci s Europolom a Eurojustom a podieľalo sa na spoločných činnostiach s niekoľkými členskými štátmi, ktoré hovoria o dobrej spolupráci s Moldavskom v oblasti bezpečnosti.

Moldavsko investovalo značné prostriedky do politických reforiem v snahe bojovať proti prepojeniu korupcie, organizovanej trestnej činnosti a nezákonných finančných tokov. Stále však existuje priestor na posilnenie a zefektívnenie kapacít a zlepšenie výsledkov, pokiaľ ide o zaisťovanie a konfiškáciu majetku spojeného s nezákonnou činnosťou. Zákon o prokurátoroch bol zmenený v júli 2020 a stanovilo sa ním vymenúvanie prokurátorov preložením namiesto výberových konaní. V roku 2020 bol bez výberového konania menovaný nový hlavný prokurátor úradu boja proti organizovanej trestnej činnosti.

Moldavsko navýšilo ročný rozpočet protikorupčných inštitúcií vrátane národného úradu pre integritu, agentúry na vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti a FIU. V marci 2021 bola zriadená parlamentná komisia pre zlepšenie právneho rámca, ktorým sa riadi činnosť národného úradu pre integritu.

V apríli 2019 generálny prokurátor schválil usmernenia o súbežnom finančnom vyšetrovaní zamerané na uplatňovanie noriem EÚ. V auguste 2019 parlament schválil právne predpisy určené na minimalizáciu rizík prania špinavých peňazí, na zavedenie dobrovoľných vyhlásení a fiškálneho stimulačného programu. Zákon o sankciách za pranie špinavých peňazí nadobudol účinnosť v decembri 2020.

Okrem toho, aby sa splnili odporúčania výboru MONEYVAL, parlament schválil národnú stratégiu a akčný plán boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na roky 2020 – 2025, ktoré vypracoval úrad pre prevenciu a boj proti praniu špinavých peňazí. Úrad pre prevenciu a boj proti praniu špinavých peňazí takisto schválil nariadenie o postupoch kontroly pre subjekty podávajúce hlásenia, ako aj o individualizácii a uplatňovaní sankcií za porušenie právnych predpisov týkajúcich sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

Moldavské orgány zaviedli národnú stratégiu predchádzania obchodovaniu s ľuďmi a boja proti nemu na roky 2018 – 2023 a sprievodný akčný plán na roky 2018 – 2020. Moldavsko naďalej využívalo program EU4Monitoring Drugs, ktorý realizovalo Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť.

Justičná spolupráca v trestných veciach pokračovala plnením dohody o spolupráci medzi Eurojustom a Moldavskom z roku 2014.

Moldavské orgány presadzovania práva sa aktívne zúčastňovali na spoločných cielených operáciách organizovaných hraničnou podpornou misiou EÚ pre Moldavsko a Ukrajinu v spolupráci s Europolom, Frontexom a úradom OLAF, ako aj na cezhraničných cvičeniach (takisto organizovaných hraničnou podpornou misiou EÚ pre Moldavsko a Ukrajinu) zameraných na rozvoj a posilnenie medziagentúrnej a cezhraničnej spolupráce medzi Ukrajinou a Moldavskom, na tematických pracovných skupinách a platformách cezhraničnej spolupráce v oblasti predchádzania cezhraničnej trestnej činnosti a boja proti nej, ako aj hodnotenia a zlepšovania mechanizmu varovania a výmeny informácií o prípadoch súvisiacich s cezhraničnou trestnou činnosťou.

V Moldavsku v rokoch 2018 až 2020 existovala schéma občianstva pre investorov. Schéma sa zrušila 1. septembra 2020, hoci žiadosti predložené do tohto dátumu sa naďalej posudzujú.

2.2. Opatrenia prijaté na splnenie odporúčaní tretej správy v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti

a) naďalej viesť účinné konzultácie s cieľom prijať strategickú koncepciu a akčný plán reformy súdnictva na základe komplexných analýz, pričom treba zabezpečiť široký konsenzus zainteresovaných strán a striktne dodržiavať ústavu a odporúčania EU

Pokračovalo sa v práci na stratégii na zabezpečenie nezávislosti a bezúhonnosti justície na roky 2021 – 2024 a na akčnom pláne na jej vykonávanie. Konečnú verziu návrhu stratégie a akčného plánu prijala vláda 28. októbra 2020 a parlament 26. novembra 2020. Dňa 17. februára 2021 prezident Moldavska vrátil stratégiu a akčný plán parlamentu so žiadosťou o úpravu mechanizmov hodnotenia sudcov a prokurátorov a o zrušenie článku 307 Trestného zákona, ktorým sa umožňuje trestné stíhanie sudcov, ktorí vydajú rozhodnutie v rozpore so zákonom. Práca na zmenách pokračuje.

b) zabezpečiť pokrok s ohľadom na prijímanie ústavných zmien týkajúcich sa súdnictva v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie

Po rokovaniach s Benátskou komisiou, Radou Európy a Európskou komisiou vláda 1. júla 2020 predložila ústavnému súdu návrh ústavných zmien na prerokovanie. Po ďalších rokovaniach a úpravách ústavný súd vydal kladné stanovisko k pozmeneným návrhom zmien, ktoré boli následne 10. decembra 2020 predložené parlamentu. Navrhované zmeny bude potrebné prijať najskôr po šiestich mesiacov a najneskôr do dvanástich mesiacov po registrácii v parlamente.

c) výrazne znížiť existujúci počet elektronických vyhlásení nespracovaných zo strany národného úradu pre integritu a zabezpečiť účinné vykonávanie stratégie na vymáhanie majetku a systému majetkových priznaní s ohľadom na všetkých vysokopostavených aktérov

Od roku 2016 sa prostredníctvom automatizovaného informačného systému e-integrity zverejňujú majetkové priznania a priznania týkajúce sa osobných záujmov (s výnimkou osobných údajov) ihneď po ich digitálnom podpise. Počet priznaní je vysoký (v roku 2019 to bolo takmer 65 000). Národný úrad pre integritu kontroluje len vybraný počet týchto priznaní, pričom prioritu majú poslanci parlamentu, sudcovia, prokurátori a zamestnanci verejnej správy vo vysokých funkciách (napr. riaditelia okresných úradov atď.). V roku 2020 predstavovali 45 % všetkých priznaní prioritné priznania (celkovo 1 332), ktoré boli všetky spracované.

d) zintenzívniť úsilie s cieľom vykonať a dokončiť nestranné a komplexné vyšetrovanie a trestné stíhanie bankového podvodu z roku 2014 s cieľom bezodkladne postaviť všetkých zodpovedných pred súd a získať späť spreneverené finančné prostriedky

V júni 2020 bola podpísaná dohoda s Generálnou prokuratúrou Lotyšska o zriadení spoločného vyšetrovacieho tímu na preskúmanie prípadu bankového podvodu z roku 2014 v súlade s podmienkami vyplatenia druhej tranže pravidelného programu makrofinančnej pomoci. Do roku 2020 sa súdne konania opakovane odkladali, akcionári dotknutých bánk boli zbavení obvinení a odsúdení páchatelia boli predčasne prepustení na slobodu.

e) zabezpečiť účinné vykonávanie stratégie na vymáhanie majetku a systému majetkových priznaní v súvislosti so všetkými subjektmi na vysokej úrovni

Agentúra na vymáhanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti a iné orgány presadzovania práva vykonávajú od júna 2018 stratégiu vymáhania majetku s cieľom získať späť finančné prostriedky získané podvodom od troch bánk a zo štátneho rozpočtu v rokoch 2010 až 2015. Cieľom je do konca roka 2021 vypátrať majetok v hodnote 10 700 000 000 moldavských lei (546 000 000 EUR) a dosiahnuť jeho vrátenie.

3. Odporúčania pre Moldavsko

Celkovo Moldavsko naďalej spĺňa kritériá na liberalizáciu vízového režimu. Je však potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na vyriešenie problému neopodstatnených žiadostí o azyl, ako aj v oblasti finančných podvodov, boja proti praniu špinavých peňazí, prechádzania korupcii a organizovanej trestnej činnosti a boja proti nim. Konkrétne treba venovať ďalšiu pozornosť týmto oblastiam :

·naďalej prispôsobovať informačné kampane o bezvízovom režime príslušným profilom migrantov, a to aj pokiaľ ide o zraniteľné skupiny, prekročenie dĺžky oprávneného pobytu a neopodstatnené žiadosti o azyl,

·prijať stratégiu a akčný plán reforiem súdnictva, prijať ústavné zmeny týkajúce sa súdnictva v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie a zabezpečiť, aby sa vymenúvanie sudcov konalo na základe transparentného výberového konania vychádzajúceho zo zásluh, a to vrátane riadne podloženého odôvodnenia vymenovania a zamietnutia s prihliadnutím na kritériá spôsobilosti a bezúhonnosti,

·pokračovať v úsilí zameranom proti korupcii najmä zabezpečením účinného uplatňovania systému majetkových priznaní vysokopostavenými aktérmi, a to zavedením účinného rozdelenia právomocí protikorupčných agentúr a zabezpečením toho, aby sa prokuratúra pre boj proti korupcii zamerala na prípady veľkej korupcie, zvýšiť úsilie zamerané na boj proti praniu špinavých peňazí prijatím sekundárnych právnych predpisov, ktorými by sa vykonával zákon o sankciách za pranie špinavých peňazí, napredovaním vo vyšetrovaní a trestnom stíhaní týkajúcich sa hlavných systémov prania špinavých peňazí, ako aj zosúladiť vnútroštátne právne predpisy s acquis EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. posilniť úsilie v boji proti bankovým podvodom aktualizáciou stratégie vymáhania majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti a vytvorením nového mechanizmu na vymáhanie majetku, ako aj dokončením vyšetrovania bankového podvodu z roku 2014 s cieľom postaviť všetky zodpovedné osoby pred súd a získať späť zneužité finančné prostriedky,

·zabezpečiť ďalšie zosúladenie vízovej politiky Moldavska so zoznamami EÚ týkajúcimi sa tretích krajín, od ktorých sa vyžadujú víza, najmä pokiaľ ide o tie tretie krajiny, ktoré pre EÚ predstavujú riziká nelegálnej migrácie alebo bezpečnostné riziká.

IX. Ukrajina

1. Migrácia, azyl a readmisia

1.1. Opatrenia prijaté na zabezpečenie nepretržitého plnenia kritérií na liberalizáciu vízového režimu

V roku 2020 Ukrajina pokračovala vo vykonávaní stratégie integrovaného riadenia hraníc na roky 2019 až 2025 a príslušného akčného plánu, ale dosiahol sa len obmedzený počet cieľov s výsledkami. Pokračovala spolupráca s Frontexom; styčný úradník Frontexu s regionálnym mandátom pre Východné partnerstvo bude čoskoro vyslaný do Kyjeva.

Ukrajina pokračovala vo vykonávaní stratégie migračnej politiky na roky 2018 – 2021 a jej akčného plánu. Ukrajina takisto pravidelne zvyšuje informovanosť o právach žiadateľov o azyl v štátnych orgánoch a miestnych spoločenstvách, a to prostredníctvom informačných kampaní a stretnutí s miestnymi orgánmi.

Poľsko odhalilo ukrajinských štátnych príslušníkov, ktorí sú držiteľmi viac ako jedného legálne vydaného pasu, niekedy so zmenenými osobnými údajmi, čo by im umožnilo zdržiavať sa v EÚ dlhšie ako 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia.

Pokiaľ ide o zabezpečenie cestovných dokladov, Ukrajina vydáva biometrické pasy od roku 2015. Posledné nebiometrické pasy boli vydané v roku 2016 a ich úplné vyradenie je naplánované na rok 2026, keď uplynie ich platnosť.

Vízová politika Ukrajiny nie je úplne zosúladená so zoznamom tretích krajín, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch v EÚ.

1.2. Opatrenia prijaté na splnenie odporúčaní tretej správy v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti

a) posilniť operačnú spoluprácu s členskými štátmi s cieľom znížiť nelegálnu migráciu ukrajinských štátnych príslušníkov do členských štátov

Členské štáty EÚ vo všeobecnosti uvádzali dobrú spoluprácu s Ukrajinou v oblasti návratu osôb, ktoré sa na príslušnom území zdržiavali neoprávnene. Niektoré členské štáty hlásili problémy, ktoré sa väčšinou týkali nejasného vymedzenia právomocí jednotlivých štátnych agentúr. Nemecko informovalo o problémoch s pomalým spracúvaním žiadostí o readmisiu. Ukrajina vynaložila úsilie na urýchlenie dialógu o readmisii a vypracovania vykonávacích protokolov a takisto zvýšila úsilie s cieľom rozložiť siete zapojené do pašovania ľudí na územie EÚ, a to tak štátnych príslušníkov, ako aj cudzincov.

b) pokračovať v organizovaní informačných kampaní o právach a povinnostiach spojených s bezvízovým stykom

Ukrajina uskutočnila informačné kampane o predchádzaní nelegálnej migrácii a súvisiacich rizikách. Zahŕňali informačné semináre a webové semináre, ktoré sa konali v strediskách zamestnanosti a prostredníctvom interaktívnych online informačných nástrojov.

1.3. Monitorovanie trendov nelegálnej migrácie, žiadostí o medzinárodnú ochranu, návratov a readmisie

V roku 2020 predstavoval počet ukrajinských žiadateľov o medzinárodnú ochranu v členských štátoch 28 6 020 prípadov, čo je o 37 % menej ako v roku 2019. Miera uznaných žiadostí 29 sa mierne zvýšila z 10,2 % v roku 2019 na 11,0 % v roku 2020.

Počet štátnych príslušníkov Ukrajiny, ktorí nelegálne prekročili hranicu EÚ, je minimálny (93 v roku 2019, 87 v roku 2020). Počet štátnych príslušníkov Ukrajiny, v prípade ktorých sa zistilo, že sa neoprávnene zdržiavajú v EÚ, bol 50 570 (v roku 2019 to bolo 41 705, čo predstavuje nárast o 21 %). Počet odopretí vstupu štátnym príslušníkom Ukrajiny sa znížil o 15 %, zo 66 390 v roku 2019 na 56 450 v roku 2020 .

V roku 2020 počet rozhodnutí o návrate vydaných štátnym príslušníkom Ukrajiny klesol o 42 % (21 630 v roku 2020 v porovnaní s 37 095 v roku 2019). Počet skutočných návratov bol o 79 % nižší ako v roku 2019 (5 585 v roku 2020 v porovnaní s 27 200 v roku 2019) a miera návratu klesla zo 73 % v roku 2019 na 26 % v roku 2020.

2. Justičná spolupráca, verejný poriadok a bezpečnosť

2.1. Opatrenia prijaté na zabezpečenie nepretržitého plnenia kritérií

Členské štáty vo všeobecnosti hovoria o dobrej spolupráci s Ukrajinou v oblasti bezpečnosti. Ukrajina pokračovala v spolupráci s Europolom a Eurojustom a podieľala sa na spoločných činnostiach s niekoľkými členskými štátmi.

V júni 2020 prijal parlament nový zákon o potláčaní organizovanej trestnej činnosti. V záujme objasnenia právomocí orgánov presadzovania práva sa iným zákonom, ktorý bol prijatý v januári 2021, obmedzila zodpovednosť štátnej bezpečnostnej služby okrem iného na boj proti terorizmu, kontrarozviedkovú činnosť a národnú bezpečnosť. Právomoc v oblasti presadzovania práva, ktorá predtým patrila do právomoci štátnej bezpečnostnej služby, bola pridelená štátnemu úradu pre vyšetrovanie. V januári 2021 parlament prijal aj zákon o štátnom úrade pre hospodársku bezpečnosť, ktorým sa zriaďuje štátna fiškálna správa, nová agentúra, ktorou sa nahradí finančná polícia.

Ukrajina poskytuje Europolu prístup k väčšine svojich databáz. Spolupráca s Eurojustom pokračovala prostredníctvom zástupcu Ukrajiny v agentúre EÚ.

V auguste 2020 prezident vydal rozhodnutie o národnom koordinátorovi v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Vytvorila sa medzirezortná pracovná skupina pre rozvoj stratégie štátnej drogovej politiky na obdobie do roku 2030.

Pokiaľ ide o boj proti terorizmu, prioritou je riešenie incidentov súvisiacich s ozbrojeným konfliktom v Doneckej a Luhanskej oblasti. V roku 2020 štátna bezpečnostná služba pokračovala v opatreniach proti aktivistom a stúpencom extrémistických organizácií z Blízkeho východu, zo Strednej Ázie a severnej Afriky, ktorí pôsobia na Ukrajine. Ukrajina je považovaná za krajinu, ktorá spĺňa odporúčania FATF, ktoré sa týkajú nezávislosti FIU.

Najvyšší protikorupčný súd (HACC) začal fungovať v septembri 2019; konečne získal trvalé priestory. Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) pokračuje v dosahovaní výsledkov v oblasti vyšetrovania veľkej korupcie vďaka zvýšeniu svojich právomocí a spôsobilosti.

Zlepšila sa spolupráca medzi NABU a Špecializovanou protikorupčnou prokuratúrou (SAPO). V auguste 2020 však Ústavný súd Ukrajiny vyhlásil prezidentské rozhodnutie z roku 2015, ktorým bol vymenovaný riaditeľ NABU, za protiústavné. V septembri 2020 Ústavný súd Ukrajiny vyhlásil za protiústavné aj niektoré ustanovenia zákona o NABU vrátane tých, ktorými sa splnomocňuje prezident na zriadenie NABU, čím sa NABU dostal do situácie právnej neistoty.

V októbri 2019 bol prijatý zákon s cieľom reorganizovať Národnú agentúru na predchádzanie korupcii (NACP), ktorá zabezpečuje overovanie ročných priznaní príjmu a majetkových priznaní verejných činiteľov. Protikorupčná stratégia na roky 2020 – 2024 bola schválená kabinetom ministrov v septembri 2020, ale jej prijatie parlamentom sa oneskorilo.

V októbri 2020 ústavný súd vyhlásil systém majetkových priznaní, trestnoprávnu zodpovednosť za nepravdivé vyhlásenia a kľúčové právomoci NACP za protiústavné. Hoci 4. decembra 2020 boli príslušné právne predpisy čiastočne opäť v platnosti, stále chýbajú odrádzajúce sankcie za nepravdivé majetkové priznania. Ukrajina musí ešte stále zosúladiť svoje právne predpisy so stanoviskom Benátskej komisie zo 6. mája 2021, v ktorom sa požaduje odolný systém majetkových priznaní s primeraným, ale odrádzajúcim sankčným režimom.

Agentúra pre vymáhanie a správu majetku je zodpovedná za vyhľadávanie a správu majetku získaného trestným konaním a/alebo korupciou, ako odporúča skupina GRECO. Od konca roku 2019 však agentúru riadi dočasný riaditeľ, pričom výber jej stáleho riaditeľa sa oneskoril. Agentúra trpí aj nedostatočným právnym rámcom v oblasti správy zaisteného majetku a neexistenciou strategického rámca v oblasti vymáhania majetku.

Bez ohľadu na všetko uvedené úsilie nie je pokrok v oblasti boja proti korupcii dostatočný, najmä pokiaľ ide o prípady veľkej korupcie a ovládnutia štátu, ktoré sa zriedkakedy účinne vyšetrujú a trestne stíhajú, a to s malým počtom odsúdení.

Právne predpisy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí boli prijaté v apríli 2020, ale nie sú plne funkčné, pretože neexistujú sekundárne právne predpisy.

2.2. Opatrenia prijaté na splnenie odporúčaní tretej správy v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti.

a) zabezpečiť nezávislosť, účinnosť a udržateľnosť protikorupčného inštitucionálneho rámca a zabrániť spolitizovaniu práce všetkých orgánov presadzovania práva. Zaistiť, aby vymenúvanie a odvolávanie vedúcich pracovníkov všetkých orgánov presadzovania práva bolo v striktnom súlade so zákonom. Zabezpečiť, aby obnovená Národná agentúra na predchádzanie korupcii dôveryhodne vykonávala svoj mandát

Ako už bolo uvedené, ústavný súd vydal niekoľko rozhodnutí, ktoré mali negatívny vplyv na protikorupčný inštitucionálny rámec, najmä pokiaľ ide o NABU, NACP a systém majetkových priznaní. Reforma protikorupčného rámca napreduje pomaly, existujúce inštitúcie čelia mnohým prekážkam svojho fungovania, dôvera verejnosti v ich efektívnosť je nízka a počet odsúdení na základe veľkej korupcie je nízky.

V októbri 2020 generálny prokurátor schválil stratégiu rozvoja prokuratúry na roky 2021 až 2023. Priebežné previerky prokurátorov majú pokračovať, ale obdobie previerok je potrebné predĺžiť aj na obdobie po septembri 2021. Dočasnými pravidlami výberu prokurátorov na riadiacej úrovni sa zvýšila transparentnosť výberu, ale je naďalej potrebné zlepšiť ich vzhľadom na obdobie, keď budú platiť trvalé pravidlá, ktoré sa začína v septembri 2021.

V decembri 2020 parlament zrevidoval zákon o prijímaní zamestnancov SAPO. V SAPO prebieha verejné výberové konanie na voľné administratívne pozície vrátane funkcie námestníka generálneho prokurátora – riaditeľa SAPO. Výberové konanie na pozíciu nového riaditeľa Štátneho úradu pre vyšetrovanie (SBI) sa začalo v roku 2020, ale dochádza k oneskoreniam. Vymenúvanie vedúcich pracovníkov orgánov presadzovania práva zvyčajne trvá dlhý čas a jeho transparentnosť nie je dostatočná.

d) posilniť kapacity štátnej polície a zlepšiť spoluprácu a vymedzenie právomocí medzi orgánmi presadzovania práva s cieľom lepšie bojovať proti organizovanej trestnej činnosti

Ukrajina pokračovala vo svojom úsilí o zlepšenie odbornej prípravy a modernizáciu vybavenia orgánov presadzovania práva. Začala sa riešiť otázka právomocí orgánov presadzovania práva. Štátna bezpečnostná služba sa preorientovala na oblasti, ako je boj proti terorizmu, kontrarozviedková činnosť a národná bezpečnosť. Právomoc v oblasti presadzovania práva, ktorá predtým patrila do právomoci štátnej bezpečnostnej služby, bola pridelená SBI. V súčasných právnych predpisoch sa však stále jasne nevymedzujú funkcie jednotlivých orgánov presadzovania práva v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti.

3. Odporúčania pre Ukrajinu

Celkovo Ukrajina naďalej spĺňa kritériá na liberalizáciu vízového režimu. Je však potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na vyriešenie problému neopodstatnených žiadostí o azyl, ako aj v oblasti boja proti korupcii, prania špinavých peňazí a predchádzania organizovanej trestnej činnosti a boja proti nej. Konkrétne treba venovať ďalšiu pozornosť týmto oblastiam :

·pokračovať v úsilí o zníženie počtu štátnych príslušníkov Ukrajiny, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú v členských štátoch EÚ a podávajú neodôvodnené žiadosti o azyl,

·zrušiť možnosť, aby štátni príslušníci Ukrajiny boli naraz držiteľmi viacerých platných pasov, zastaviť vydávanie takýchto „ďalších“ pasov a zrušiť platnosť tých, ktoré boli vydané,

·zlepšiť efektívnosť inštitúcií na boj proti korupcii a orgánov presadzovania práva zameraním hlavného úsilia na oblasť boja proti prípadom veľkej korupcie a ovládnutia štátu,

·prijať potrebné právne predpisy o NABU, ktorými by sa odstránila právna neistota týkajúca sa jeho postavenia,

·vykonávať transparentný, odpolitizovaný výber riaditeľov NABU, SAPO, Agentúry pre vymáhanie a správu majetku a orgánov presadzovania práva, ako aj prokurátorov na riadiacej úrovni založený na zásluhách, a to pomocou primeraných postupov a výberových kritérií vrátane dôveryhodnej kontroly bezúhonnosti,

·zlepšiť právne predpisy týkajúce sa Agentúry pre vymáhanie a správu majetku, pokiaľ ide o správu zaisteného majetku a prijať príslušnú národnú stratégiu pre vymáhanie majetku,

·vytvoriť podmienky na to, aby NABU a iné oprávnené agentúry vykonávali nezávislé odpočúvanie komunikácie,

·zvýšiť účinnosť boja proti organizovanej trestnej činnosti a praniu špinavých peňazí a) úplným začlenením policajnej práce založenej na spravodajských informáciách do národnej stratégie boja proti organizovanej trestnej činnosti; b) objasnením a vymedzením právomocí všetkých orgánov presadzovania práva a prijatím opatrení na zabezpečenie toho, aby sa pre NABU, SAPO a HACC zabezpečila výlučná právomoc vyšetrovať, stíhať a rozhodovať o prípadoch veľkej korupcie; c) pokračovaním v úsilí o úplné zosúladenie vnútroštátnych právnych predpisov s acquis EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu činov a posilniť ich vykonávanie,

·zabezpečiť ďalšie zosúladenie vízovej politiky Ukrajiny so zoznamami EÚ týkajúcimi sa tretích krajín, od ktorých sa vyžadujú víza, najmä pokiaľ ide o tie tretie krajiny, ktoré pre EÚ predstavujú riziká nelegálnej migrácie alebo bezpečnostné riziká.

X. Závery

Európska komisia sa domnieva, že všetky posudzované krajiny prijali opatrenia na splnenie odporúčaní Komisie uvedené v tretej správe v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti. Pokiaľ ide o krajiny, ktorých štátni príslušníci boli oslobodení od vízovej povinnosti pred menej ako siedmimi rokmi, v prípade ktorých je hodnotenie plnenia kritérií na liberalizáciu vízového režimu naďalej relevantné, Komisia sa domnieva, že naďalej spĺňajú požiadavky spojené s liberalizáciou vízového režimu. V záujme zabezpečenia nepretržitého plnenia kritérií a ďalšieho plnenia odporúčaní Komisie je však potrebné prijať ďalšie opatrenia v konkrétnych oblastiach.

Pandémia ochorenia COVID-19 a súvisiace cestovné obmedzenia mali veľký vplyv na migračné toky, čo viedlo k výraznému zníženiu mnohých ukazovateľov, ktoré súvisia s migráciou. Pokiaľ ide o žiadosti o azyl, na jar 2020 bol zaznamenaný prudký dočasný pokles, po ktorom nasledovalo rýchle oživenie. Hoci vo všeobecnosti zostal počet žiadostí výrazne pod úrovňou spred pandémie, viaceré krajiny musia naďalej riešiť problém neopodstatnených žiadostí o azyl, a to aj posilnením účasti na platforme EMPACT a ďalším organizovaním cielených informačných kampaní.

Pandémia mala takisto výrazný vplyv na návraty štátnych príslušníkov krajín, na ktoré sa táto správa vzťahuje. Cestovné obmedzenia a obmedzená dostupnosť letov v roku 2020 sťažili návratové operácie. Hoci miera návratu štátnych príslušníkov všetkých ôsmich krajín klesla, Frontex a členské štáty naďalej vo všeobecnosti hovoria o dobrej spolupráci v oblasti návratu a readmisie.

Treba toho stále veľa zlepšiť v oblasti riadenia hraníc a migrácie a prijímacia kapacita niektorých partnerov zo západného Balkánu (najmä Bosny a Hercegoviny) naďalej vyvoláva obavy. Severné Macedónsko a Bosna a Hercegovina by mali takisto uzavrieť a vykonať dohody o štatúte Frontexu.

S cieľom zabezpečiť dobre riadenú migráciu a bezpečnostné prostredie ako základnú podmienku nepretržitého plnenia kritérií by všetky krajiny, na ktoré sa vzťahuje správa, mali zabezpečiť zosúladenie svojich predpisov s vízovou politikou EÚ, najmä pokiaľ ide o krajiny, ktorých štátni príslušníci potrebujú víza na vstup do EÚ a víza na krátkodobý pobyt v EÚ. Okrem toho s cieľom zabrániť možnému obchádzaniu konania EÚ o udelení krátkodobého víza a dôkladného posúdenia individuálnych migračných a bezpečnostných rizík, ktoré to zahŕňa, Komisia vyzýva krajiny oslobodené od vízovej povinnosti, ktoré uplatňujú schémy občianstva pre investorov, aby ich účinným spôsobom postupne zrušili.

Krajiny informovali o tom, že pokračujú v prijímaní opatrení na predchádzanie organizovanej trestnej činnosti a boj proti nej. Je však potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, najmä pokiaľ ide o vymedzenie právomocí a koordináciu medzi orgánmi presadzovania práva a účinnosť boja proti organizovanej trestnej činnosti, finančným podvodom a praniu špinavých peňazí. Veľká korupcia zostáva problémom vo všetkých krajinách, na ktoré sa vzťahuje táto správa. Najmä v Moldavsku a na Ukrajine úsilie zamerané proti korupcii brzdí právne postavenie protikorupčných agentúr, obmedzená skutočná operačná spôsobilosť týchto orgánov a malý počet odsúdení v tých prípadoch korupcie, ktoré sa dostanú pred súd.

Uplatňovanie kritérií na liberalizáciu vízového režimu a kroky nadväzujúce na odporúčanie Komisie predstavujú nepretržitý a prebiehajúci proces. Preto bude pokračovať dôkladné monitorovanie, a to aj prostredníctvom stretnutí vyšších úradníkov, ako aj prostredníctvom pravidelných zasadnutí Podvýboru pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť a dialógov medzi EÚ a krajinami, na ktoré sa správa vzťahuje. Pokiaľ ide o západný Balkán, monitorovanie aspektov súvisiacich s kritériami na liberalizáciu vízového režimu je takisto zahrnuté do ročného balíka Európskej Komisie týkajúceho sa rozširovania.

(1) Po liberalizácii vízového režimu nasledovalo okamžité zvýšenie miery krátkodobého cestovania do EÚ vrátane významného zvýšenia počtu turistov oslobodených od vízovej povinnosti, ktorí navštívili EÚ [Európska migračná sieť (2019). Vplyv liberalizácie vízového režimu na krajiny určenia – súhrnná správa. Európska migračná sieť, Brusel].

(2) V súlade s článkom 8 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1806 zo 14. novembra 2018 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 39).

(3) Albánska republika, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbská republika.

(4) Od roku 2009 – 2010.

(5) Gruzínsko, Moldavská republika, Ukrajina.

(6) Na účely tejto správy sú členskými štátmi členské štáty, ktoré uplatňujú nariadenie (EÚ) 2018/1806 (ďalej len „nariadenie o vízach“), t. j. všetky súčasné členské štáty okrem Írska, ako aj krajiny pridružené k schengenskému priestoru.

(7) Zatiaľ čo sa kritériá na liberalizáciu vízového režimu, ktoré sa týkajú migrácie, obmedzujú na riadenie migračných politík dotknutými tretími krajinami, oddiel o migračných trendoch sa zaoberá nelegálnou migráciou do členských štátov, odopretiami vstupu vydanými členskými štátmi a žiadosťami o medzinárodnú ochranu podanými v členských štátoch štátnymi príslušníkmi krajín, na ktoré sa správa vzťahuje.

(8) Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol). Príspevok Europolu vychádza z údajov poskytnutých členskými štátmi a partnerskými krajinami pre publikáciu Europolu z roku 2021 s názvom Hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti v Európskej únii, korupčný vplyv: infiltrácia a oslabenie európskeho hospodárstva a spoločnosti zo strany organizovanej trestnej činnosti, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.

(9) Dohoda o štatúte medzi Európskou úniou a Albánskou republikou v súvislosti s činnosťami vykonávanými Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž v Albánskej republike, podpísaná 5. októbra 2018.

(10) Pozri poznámku pod čiarou č. 6.

(11) Na účely tejto správy sa miera uznaných žiadostí o azyl vypočíta ako podiel kladných rozhodnutí na prvom stupni (vrátane ochrany na základe Ženevského dohovoru, doplnkovej ochrany a humanitárneho štatútu) z celkového počtu rozhodnutí na prvom stupni.

(12) Pozri poznámku pod čiarou č. 6.

(13) Pozri poznámku pod čiarou č. 9.

(14) Pozri poznámku pod čiarou č. 6.

(15) Pozri poznámku pod čiarou č. 9.

(16) Výbor expertov pre vyhodnocovanie opatrení proti praniu špinavých peňazí.

(17) Pozri poznámku pod čiarou č. 6.

(18) Pozri poznámku pod čiarou č. 9.

(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(20) Vymenovaná v roku 2019 v súlade s revidovaným zákonom o predchádzaní korupcii a konfliktu záujmov.

(21) Pozri poznámku pod čiarou č. 6.

(22) Pozri poznámku pod čiarou č. 9.

(23) Pozri poznámku pod čiarou č. 6.

(24) Pozri poznámku pod čiarou č. 9.

(25) Uskutočnila ho v roku 2018 hraničná podporná misia EÚ pre Moldavsko a Ukrajinu spolu s generálnym inšpektorátom hraničnej polície a moldavskou colnou správou v snahe posúdiť okrem iného súlad aspektov kontroly hraníc, ktoré sa uplatňujú na cestujúcich na vybraných hraničných priechodoch, s normami EÚ.

(26) Pozri poznámku pod čiarou č. 6.

(27) Pozri poznámku pod čiarou č. 9.

(28) Pozri poznámku pod čiarou č. 6.

(29) Pozri poznámku pod čiarou č. 9.