EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli3. 9. 2021

COM(2021) 535 final

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

týkajúca sa článku 7 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 2271/96 („nariadenie o blokovaní“)

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade týkajúca sa článku 7 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 2271/96 („nariadenie o blokovaní“)

Reštriktívne opatrenia (sankcie) sú nevyhnutným nástrojom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie, prostredníctvom ktorého môže Európska únia (EÚ) v prípade potreby zasiahnuť s cieľom predísť konfliktu alebo reagovať na vznikajúce alebo aktuálne krízy. Zatiaľ čo cieľom sankcií EÚ je vo svojej podstate ovplyvňovať politiky alebo činnosti v krajinách mimo EÚ, uplatňujú sa len tam, kde má EÚ právomoc. Inak povedané, povinnosti, ktoré sa sankciami ukladajú, sú záväzné pre štátnych príslušníkov EÚ alebo pre osoby, ktoré sa nachádzajú v EÚ alebo v EÚ podnikajú. Naopak, iné jurisdikcie uplatňujú niektoré zo svojich sankcií extrateritoriálne, t. j. očakávajú, že občania a spoločnosti z tretích krajín vrátane krajín EÚ budú konať v súlade s nimi. EÚ v zásade považuje extrateritoriálne uplatňovanie sankcií v rozpore s medzinárodným právom.

Na uplatnenie tejto zásady EÚ v roku 1996 prijala nariadenie Rady (ES) č. 2271/96 1 (ďalej len „nariadenie o blokovaní“). Cieľom nariadenia o blokovaní je neutralizovať extrateritoriálne uplatňovanie právnych predpisov, nariadení a iných právnych nástrojov krajín mimo EÚ, ktoré podporujú regulovanie činností fyzických a právnických osôb pod súdnou právomocou členských štátov.

Komisia podľa nariadenia o blokovaní musí na základe informácií získaných podľa tohto nariadenia informovať Európsky parlament a Radu o účinkoch právnych nástrojov a z nich vyplývajúcich opatrení a pravidelne o svojich zisteniach vypracovať úplnú verejnú správu 2 .

V nadväznosti na opätovnú aktiváciu nariadenia o blokovaní na základe zmeny jej prílohy v roku 2018 3 osoby a spoločnosti z EÚ poskytujú Komisii informácie o tom, ako uvedené extrateritoriálne sankcie ovplyvňujú ich hospodárske a/alebo finančné záujmy 4 . Od zmeny nariadenia o blokovaní v roku 2018 a po opätovnej aktivácii hlavy III a IV Helmsovho a Burtonovho zákona Spojenými štátmi v roku 2019 bolo Komisii doručené značné množstvo oznámení. V tejto správe sa uvádzajú podrobné informácie o týchto oznámeniach a jej cieľom je poskytnúť prehľad o druhu účinkov, ktoré sú spôsobené extrateritoriálnym uplatňovaním sankcií krajín mimo EÚ. Správa vychádza z informácií, ktoré Komisia získala v rámci tohto postupu. Správa ako taká nie je úplná a nezaoberá sa prípadmi, ktoré sa Komisii neoznámili.

1.Nariadenie o blokovaní

Nariadenie o blokovaní pozostáva z 12 článkov a prílohy, v ktorej sa uvádzajú konkrétne právne predpisy, na ktoré sa zameriava 5 (ďalej len „uvedené extrateritoriálne právne predpisy“). Malo by sa vykladať spoločne s tromi ďalšími kľúčovými textami:

· Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1100 6 , ktorým sa vykonávajú najaktuálnejšie zmeny prílohy k nariadeniu o blokovaní.

· Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1101 7 , ktorým sa stanovujú kritériá, ktoré Komisia uplatňuje pri oprávňovaní žiadostí na vyhovenie uvedeným extrateritoriálnym právnym predpisom, a

· Pokyny : otázky a odpovede týkajúce sa prijatia aktualizácie nariadenia o blokovaní (2018/C 277 I/03) 8 , ktoré obsahujú komplexné vysvetlenie častých otázok v podobe „otázok a odpovedí“.

Nariadenie o blokovaní celkovo chráni záujmy EÚ a osoby a spoločnosti z EÚ 9 tým, že:

§ruší účinok všetkých rozsudkov zahraničných súdov v EÚ založených na uvedených extrateritoriálnych právnych predpisoch (článok 4),

§zakazuje osobám a spoločnostiam z EÚ vyhovieť akejkoľvek požiadavke alebo akémukoľvek zákazu stanovenému v uvedených extrateritoriálnych právnych predpisoch (článok 5 prvý odsek),

§umožňuje osobám a spoločnostiam z EÚ vymáhať na súde náhradu škôd spôsobených extrateritoriálnym uplatňovaním uvedených extrateritoriálnych právnych predpisov (článok 6) a

§vyžaduje, aby osoby a spoločnosti z EÚ informovali Komisiu v prípade, že tieto uvedené extrateritoriálne právne predpisy ovplyvňujú ich hospodárske alebo finančné záujmy (článok 2).

Konkrétne ustanovenia nariadenia o blokovaní, ktoré majú osobitný význam pre túto správu:

§Povinnosť nahlásiť poškodenie hospodárskych a finančných záujmov

V nariadení o blokovaní sa stanovuje, že osoby a spoločnosti z EÚ musia informovať Komisiu, ak uvedené extrateritoriálne právne predpisy priamo alebo nepriamo ovplyvňujú ich hospodárske alebo finančné záujmy 10 . Komisiu by mali informovať do 30 dní od akejkoľvek škody alebo udalosti 11 . Pokiaľ ide o spoločnosti, táto povinnosť sa vzťahuje na riaditeľov, vedúcich pracovníkov alebo osoby s riadiacimi úlohami 12 .

Komisia prostredníctvom týchto oznámení získava od osôb a spoločností z EÚ informácie o možnom uplatňovaní uvedených extrateritoriálnych právnych predpisov. Ak sa „oznámenie“ predloží priamo Komisii, Komisia bezodkladne upovedomí príslušné orgány členského štátu. Osoby a spoločnosti z EÚ môžu takisto kontaktovať príslušný orgán členského štátu, v ktorom osoba žije alebo v ktorom má spoločnosť sídlo.

§Informácie pre Európsky parlament a Radu

Komisia na základe informácií, ktoré získava z oznámení v rámci vykonávania nariadenia o blokovaní, informuje Európsky parlament a Radu o účinkoch uvedených extrateritoriálnych právnych predpisov 13 .

Ďalšie právomoci Európskej komisie vyplývajúce z nariadenia o blokovaní sú:

§udeľovanie oprávnení vyhovieť uvedeným extrateritoriálnym právnym predpisom: Komisia môže vo výnimočných situáciách udeliť osobám alebo spoločnostiam z EÚ oprávnenie úplne alebo čiastočne vyhovieť uvedeným extrateritoriálnym právnym predpisom, ktoré by v prípade, že by sa tak nestalo, vážne poškodili ich záujmy alebo záujmy EÚ 14 .

Takéto oprávnenie sa môže udeliť za osobitných a riadne odôvodnených okolností ako výnimka zo zákazu vyhovieť uvedeným extrateritoriálnym právnym predpisom. Žiadosti sa posudzujú na základe kritérií stanovených vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2018/1101. Pri posudzovaní týchto žiadostí Komisii pomáha Výbor pre extrateritoriálne právne predpisy, ktorý sa skladá zo zástupcov všetkých členských štátov 15 .

§podpora krajín EÚ a osôb a spoločností z EÚ: Komisia udržiava kontakty s osobami a so spoločnosťami z EÚ a s členskými štátmi a podporuje ich pri uplatňovaní nariadenia o blokovaní, okrem iného aj vydávaním pokynov. Komisia takisto dohliada na vykonávanie nariadenia o blokovaní členskými štátmi a monitoruje ho.

§aktualizácia zoznamu extrateritoriálnych právnych predpisov: Komisia je oprávnená doplniť do prílohy k nariadeniu o blokovaní akékoľvek právne predpisy krajín mimo EÚ, ktoré sa uplatňujú extrateritoriálne a ktoré ovplyvňujú záujmy osôb a spoločností z EÚ a záujmy EÚ ako celku 16 . Naposledy tak spravila v roku 2018.

§pomoc medzinárodným partnerom: Komisia podporuje Európsku službu pre vonkajšiu činnosť pri jej pomoci medzinárodným partnerom, ktorí sa takisto obávajú extrateritoriálneho uplatňovania sankcií mimo EÚ 17 .

§zverejňovanie údajov týkajúcich sa príslušných vnútroštátnych orgánov v súvislosti s nariadením o blokovaní: Komisia v Úradnom vestníku Európskej únie zverejňuje názvy a adresy príslušných orgánov členských štátov uvedených v článku 2 nariadenia o blokovaní 18 .

2.Zoznam extrateritoriálnych právnych predpisov uvedený v prílohe k nariadeniu o blokovaní

Nariadenie o blokovaní sa vzťahuje výlučne na sankcie Spojených štátov amerických proti Iránu a Kube.

V prílohe sú uvedené tieto extrateritoriálne právne predpisy.

2.1.Irán:

Spojené štáty opätovne zaviedli sankcie proti Iránu po ich odstúpení od spoločného komplexného akčného plánu („JCPOA“ alebo „dohoda o iránskom jadrovom programe“). Európska komisia 7. augusta 2018 zmenila nariadenie o blokovaní s cieľom zohľadniť tento vývoj. Uvedené extrateritoriálne právne predpisy týkajúce sa Iránu sú:

— „Iran Sanctions Act of 1996“,

— „Iran Freedom and Counter-Proliferation Act of 2012“,

— „National Defense Authorization Act for Fiscal Year 2012“,

— „Iran Threat Reduction and Syria Human Rights Act of 2012“ a

— „Iranian Transactions and Sanctions Regulations“.

Súhrn týchto zákonov a predpisov je uverejnený v  delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2018/1100 . Pre úplné znenie ustanovení pozri príslušné nástroje 19 .

Riziká súvisiace s porušením extrateritoriálnych sankcií USA sú vo všeobecnosti tieto:

§občianskoprávne, trestnoprávne aj správne sankcie. Spoločnosti a jednotlivci môžu čeliť občianskoprávnym pokutám do výšky 250 000 USD alebo dvojnásobku prevodnej hodnoty 20 . Takisto sú zavedené aj správne sankcie, ako je odopretie práv na vývoz a opätovný vývoz tovaru pochádzajúceho z USA. Úmyselné porušenia sa navyše môžu považovať za trestný čin a jednotlivcom môže byť uložená pokuta alebo prípadný trest odňatia slobody.

§zoznamy osobitne označených štátnych príslušníkov (SDN). Úrad ministerstva financií USA na kontrolu zahraničných aktív (OFAC) 21 vedie zoznam jednotlivcov a spoločností, ktoré sa označujú ako „osobitne označení štátni príslušníci a zablokované osoby“ („SDN“), ktoré sa pridajú do zoznamu, ak konajú v rozpore s politikou USA v oblasti sankcií. Osoby a spoločnosti z EÚ môžu byť do zoznamu pridané v prípade, keď úrad OFAC zistí, že sa zapojili do istých transakcií, a tým porušili extrateritoriálne právne predpisy USA. Osoby a spoločnosti z EÚ môžu byť takisto takto označené v prípade, ak vykonávali obchodnú činnosť s iným osobitne označeným štátnym príslušníkom alebo zablokovanou osobou (napr. s iránskym subjektom uvedeným na zozname).

§obmedzenia týkajúce sa Spojených štátov amerických. Takéto obmedzenia môžu viesť k vylúčeniu z trhu USA z dôvodu odopretia prístupu k finančnému systému USA, straty príslušných bankových účtov v USA alebo zákazu vstupu do USA pre jednotlivcov.

2.2.Kuba:

—    „National Defense Authorization Act for Fiscal Year 1993“, Title XVII „Cuban Democracy Act 1992“, oddiel 1704 a 1706“,

— „Cuban Liberty and Democratic Solidarity Act of 1996“ (tzv. Helmsov a Burtonov zákon).

Helmsovým a Burtonovým zákonom sa kodifikujú opatrenia USA proti Kube. Jeho cieľom je odradiť spoločnosti od obchodovania na Kube tým, že sa na ne vzťahuje povinnosť dodržiavať embargo USA (hlava I), že sa na ne vzťahujú súkromnoprávne a občianskoprávne spory (hlava III) a správne sankcie (hlava IV).

Spojené štáty americké pozastavili uplatňovanie Helmsovho a Burtonovho zákona v roku 1996. Spojené štáty americké 2. mája 2019 oznámili opätovné aktivovanie hlavy III v plnom rozsahu a opätovné presadzovanie hlavy IV tohto zákona.

§Hlava I: V hlave I sa stanovuje hospodárske a finančné embargo týkajúce sa Kuby a má extrateritoriálny rozsah uplatňovania. V praxi sa to týka najmä vývozu tovaru z Kuby do USA alebo prevozu tovaru cez Kubu, dovozu tovaru alebo služieb s pôvodom v USA na Kubu a blokovania finančných transakcií s Kubou.

§Hlava III: V hlave III sa stanovuje dôvod na podanie žaloby na súdy v USA proti jednotlivcom alebo spoločnostiam, ktoré podľa žalobcu „nezákonne obchodujú“ s nehnuteľnosťami, ktoré vyvlastnila kubánska vláda. Pojem „nezákonné obchodovanie“ je vymedzený veľmi široko (vlastnenie nehnuteľností, vlastnenie pozemku, mať zisk z pozemku alebo nehnuteľností).

§Hlava IV: Ministerstvo zahraničných vecí USA takisto vedie konania podľa hlavy IV Helmsovho a Burtonovho zákona. Podľa tejto hlavy vláda USA odoprie vstup do USA zahraničným osobám, najmä výkonným riadiacim pracovníkom spoločností, ako aj ich rodinným príslušníkom.

3.Prehľad oznámení podľa článku 2 nariadenia o blokovaní

Komisii bola väčšina oznámení doručená od spoločností zapojených do medzinárodného obchodu alebo bankových činností. Bolo jej doručených aj niekoľko oznámení od jednotlivcov a ďalších subjektov, ako sú združenia, diplomatické misie a obchodné združenia.

Od 1. augusta 2018 do 1. marca 2021 bolo Komisii doručených celkovo 63 oznámení:

o35 súviselo so sankciami USA proti Kube,

o28 súviselo so sankciami USA proti Iránu.

Komisii boli doručené oznámenia od osôb a subjektov so sídlom v 12 rôznych členských štátoch. Počet doručených oznámení sa v závislosti od členského štátu výrazne líšil.

Komisia bola informovaná o 10 oznámeniach, v prípade ktorých nasledovali súdne konania pred vnútroštátnymi súdmi EÚ alebo ktoré boli s takýmito konaniami spojené (pozri oddiel 4.2).

V tejto správe sa doručené oznámenia delia podľa druhu ohlásených nepriaznivých účinkov:

§nepriaznivé účinky súvisiace s bankovými činnosťami alebo inými finančnými službami: mnohé osoby a spoločnosti z EÚ informovali Komisiu o nepriaznivých účinkoch, ktoré sa týkajú prístupu ku každodenným bankovým službám alebo jednostranného ukončenia poskytovania bankových služieb zo strany finančnej inštitúcie,

§nepriaznivé účinky spôsobené jedným alebo viacerými z obchodných partnerov: osoby a spoločnosti z EÚ často oznamovali Komisii nepriaznivé účinky spôsobené ich obchodnými partnermi, najčastejšie v dôsledku rozhodnutia obchodného partnera ukončiť obchodný vzťah s oznamujúcou stranou,

§správne a súdne konania v Spojených štátoch amerických: v rámci mnohých oznámení týkajúcich sa Kuby a niektorých oznámení týkajúcich sa Iránu sa nahlasovala existencia alebo hrozba konania pred správnymi a súdnymi orgánmi USA,

§neochota investovať alebo vykonávať obchodnú činnosť v krajinách, na ktoré sú zacielené uvedené extrateritoriálne právne predpisy: obmedzený počet osôb a spoločností z EÚ takisto formálne oznámil Komisii svoju neochotu investovať alebo vykonávať obchodnú činnosť v krajinách, na ktoré sú zacielené uvedené extrateritoriálne právne predpisy, pretože v prípade, že by tak urobili, očakávali nepriaznivé účinky.

Rozdelenie nepriaznivých účinkov v rámci 63 oznámení, ktoré boli doručené Komisii, je takéto:

3.1.
Metodika počítania oznámení

Rozsah tejto správy sa vzťahuje na oznámenia, ktoré boli Komisii doručené priamo alebo ktoré Komisii zaslal príslušný vnútroštátny orgán v období od 1. augusta 2018 do 1. marca 2021.

Oznámenia pozostávajú z formálnych podaní Komisii s cieľom ohlásiť nepriaznivé účinky spôsobené uvedenými extrateritoriálnymi právnymi predpismi. Oznámenia môžu predkladať jednotlivci, spoločnosti alebo iné subjekty, ako sú združenia, diplomatické misie a obchodné združenia. Doručené boli aj spoločné oznámenia (t. j. viacero oznamujúcich strán pre jedno oznámenie).

V striktnom zmysle môže Komisia zohľadniť len oznámenia, ktoré poslali osoby, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 11 nariadenia o blokovaní. Komisia však započítala aj niekoľko oznámení, ktoré dostala od zahraničných zastupiteľstiev v krajinách EÚ.

V niektorých prípadoch oznamujúca strana poskytuje Komisii alebo príslušnému vnútroštátnemu orgánu doplňujúce informácie a aktualizácie, ktoré sa týkajú toho istého nepriaznivého účinku. V takýchto prípadoch sa tieto dodatočné oznámenia nepovažujú za nové oznámenia, ale za oznámenia nadväzujúce na prvé oznámenie.

Ak však nepriaznivé účinky, ktorý oznamujúca strana nahlásila v rámci neskoršej komunikácie s Komisiou alebo príslušným vnútroštátnym orgánom, nie sú zhodné s nepriaznivými účinkami nahlásenými v jej prvom oznámení, považuje sa to za nové oznámenie. O vplyve rôznych druhov nepriaznivých účinkov informovalo Komisiu alebo príslušný vnútroštátny orgán len niekoľko osôb a spoločností z EÚ.

Ďalšie oddiely poskytujú podrobné informácie o identifikovaných negatívnych účinkoch na osoby a spoločnosti z EÚ a o ich súvislostiach.

3.2.Nepriaznivé účinky súvisiace s bankovými činnosťami a inými finančnými službami

Osoby a spoločnosti z EÚ vrátane bánk pravidelne oznamujú Komisii nepriaznivé účinky súvisiace s bankovými činnosťami alebo finančnými službami, či už v súvislosti s Kubou, alebo s Iránom. V niektorých prípadoch viacero osôb alebo spoločností podalo to isté oznámenie prostredníctvom spoločného oznámenia.

Komisii bolo v období od 1. augusta 2018 do 1. marca 2021 doručených 18 oznámení o nepriaznivých účinkoch súvisiacich s bankovými činnosťami. Väčšina týchto oznámení sa týkala extrateritoriálnych sankcií USA proti Iránu.

Existuje vysoká úroveň interakcie medzi finančnými systémami, ktoré vystavujú banky z EÚ a iných poskytovateľov finančných služieb extrateritoriálnym sankciám. Banky a iní poskytovatelia finančných služieb z EÚ sú preto vystavené nepriaznivým účinkom, ale v dôsledku dominového efektu môžu byť vystavené takýmto nepriaznivým účinkom aj iné osoby a spoločnosti z EÚ pri dodržiavaní extrateritoriálnych sankcií.

Nepriaznivé účinky sú rôznorodé a môžu medzi ne patriť:

§blokovanie bankových operácií týkajúcich sa Kuby alebo Iránu (napríklad ak operácia zahŕňa štátneho príslušníka týchto krajín alebo konečného klienta alebo dodávateľa v týchto krajinách),

§neprimerané zbytočné zdržanie pri spracovaní nesúvisiacich bankových operácií,

§ukončenie bankového vzťahu alebo

§neschopnosť otvoriť si alebo mať fungujúci bankový účet.

Vo viacerých prípadoch pozastavenie bankového vzťahu spôsobilo oznamujúcej strane závažnú finančnú a hospodársku škodu. Banka zvyčajne zablokuje prevody týkajúce sa vývozu tovaru alebo služieb z Kuby alebo na Kubu a z Iránu alebo do Iránu a spoločnosť z EÚ následne nemôže prijať platbu. Mnohé oznamujúce strany uviedli, že ich obchodný partner nebol osobou uvedenou na zozname osobitne označených štátnych príslušníkov.

Viaceré banky pôsobiace v EÚ, ktorých ústredia sa nachádzajú v Iráne alebo na Kube, navyše nahlásili jednostranné ukončenie zmlúv týkajúcich sa bankových a finančných služieb zo strany bánk z EÚ. Takéto ukončenia zmlúv Komisii rovnako oznámili aj zahraničné zastupiteľstvá v krajinách EÚ.

Napokon, niekoľko osôb Komisii oznámilo aj blokovanie určitých bankových operácií týkajúcich sa Kuby alebo Iránu.

3.3.Nepriaznivé účinky spôsobené jedným alebo viacerými obchodnými partnermi

Nepriaznivé účinky spôsobené obchodným partnerom sa vyskytujú opakovane bez ohľadu na to, či oznamujúca strana obchodovala s Iránom alebo Kubou. Osoby, ktoré Komisii oznamujú tieto nepriaznivé účinky, sú spoločnosti z EÚ vrátane bánk a jednotlivci z EÚ.

Komisii bolo v období od 1. augusta 2018 do 1. marca 2021 doručených 15 oznámení o nepriaznivých účinkoch spôsobených jedným alebo viacerými obchodnými partnermi oznamujúcej strany. Väčšina týchto oznámení sa týkala Iránu.

Nahlásené nepriaznivé účinky súvisia s jednostranným ukončením obchodného vzťahu, ktoré je často porušením zmluvy. Obchodní partneri, ktorí údajne porušili nariadenie o blokovaní, sú dovozné a vývozné spoločnosti, poskytovatelia softvérových a telekomunikačných služieb, priemyselné podniky, letecké spoločnosti, spoločnosti poskytujúce poštové a doručovacie služby, prepravné spoločnosti a spoločnosti poskytujúce spotrebný tovar 22 .

Oznamujúce strany nahlásili, že v dôsledku neplnenia zmluvných povinností alebo ukončenia obchodného vzťahu trpeli závažnými škodlivými účinkami. Tieto účinky sú rozmanité, a to od závažných prekážok pre vývoz alebo doručovanie tovaru do Iránu alebo na Kubu až po závažnú neschopnosť vykonávať akékoľvek hospodárske aktivity. S cieľom namietať proti týmto porušeniam sa viaceré oznamujúce strany rozhodli iniciovať súdne konanie. Komisia pozorne monitoruje súdne konania, na ktoré bola upozornená, a na požiadanie poskytuje technickú podporu pre osoby a spoločnosti z EÚ, ktoré boli týmito účinkami nepriaznivo ovplyvnené.

Spoločnosť z EÚ zvyčajne čelí náhlemu jednostrannému ukončeniu obchodného vzťahu zo strany jedného alebo viacerých obchodných partnerov. Títo obchodní partneri údajne porušujú svoje zmluvné záväzky aj napriek tomu, že oznamujúca strana nie je priamo dotknutá sankciami USA. Uvedené, implicitné alebo údajné dôvody sa môžu týkať napríklad toho, že Kuba alebo Irán sú krajinou materskej spoločnosti alebo konečného užívateľa výhod dotknutej spoločnosti z EÚ, miestom určenia príslušných výrobkov alebo krajinou príjemcu služieb alebo výrobkov. Vo výnimočných prípadoch boli Komisii oznámené spoločnosťami z EÚ nepriaznivé účinky spôsobené zahraničnými obchodnými partnermi, na ktorých sa priamo vzťahujú sankcie USA.

Viaceré banky pôsobiace v EÚ, ktorých ústredia sa nachádzajú v Iráne alebo na Kube, navyše nahlásili, že sa nazdávajú, že niektorí z ich obchodných partnerov vrátane poskytovateľov telekomunikačných služieb a výrobcov prerušili ich vzťahy, aby dodržali sankcie USA (takzvané prehnané dodržiavanie).

Napokon, jedna osoba oznámila Komisii odmietnutie istej poštovej spoločnosti doručiť balík na Kubu. Táto poštová spoločnosť svojmu klientovi výslovne oznámila, že balík nie je možné doručiť vzhľadom na embargo, ktoré USA na Kubu uvalili.

3.4.Správne a súdne konania v Spojených štátoch

Celkovo 28 oznamujúcich strán informovalo Komisiu alebo príslušný vnútroštátny orgán o spore pred súdnym orgánom USA alebo o konaní pred správnym orgánom USA. Väčšina z týchto oznámení sa týka uplatňovania hlavy III Helmsovho a Burtonovho zákona, ktorej predmetom je „nezákonné obchodovanie“ s nehnuteľnosťami, ktoré vyvlastnila kubánska vláda. Zatiaľ čo opatrenia prijaté podľa hlavy III ovplyvňujú výhradne spoločnosti z EÚ, konania v rámci hlavy IV sú zacielené na jednotlivcov. Existoval len obmedzený počet prípadov týkajúcich sa Iránu.

3.4.1.Spor súvisiaci s uplatňovaním hlavy III Helmsovho a Burtonovho zákona (Kuba)

Niekoľko osôb a spoločností z EÚ nahlásilo, že im bolo doručené oznámenie o úmysle začať súdne konanie na súdoch USA podľa hlavy III Helmsovho a Burtonovho zákona. Tieto oznámenia im zaslali osoby alebo spoločnosti z USA a uvádzalo sa v nich, že spoločnosti z EÚ sa zapojili do „nezákonného obchodovania“ s vyvlastnenými nehnuteľnosťami na Kube. Zvyčajne spoločnosť z EÚ informujú o tom, že pokiaľ príjemca oznámenia okamžite „neprestane nezákonne obchodovať“ s nehnuteľnosťami, súdne konanie bude pokračovať.

Komisii bolo oznámené aj začatie formálneho konania pred súdmi USA. V tejto súvislosti súdy v USA v dvoch prípadoch súhlasili s prerušením konania, kým žalovaný z EÚ požiada Komisiu o oprávnenie. Komisia v súčasnosti posudzuje žiadosť o oprávnenie v takejto veci.

3.4.2.Správne konanie v Spojených štátoch amerických podľa hlavy IV Helmsovho a Burtonovho zákona (Kuba)

Niekoľko osôb nahlásilo, že ministerstvo zahraničných vecí USA ich informovalo o začatí konania podľa hlavy IV Helmsovho a Burtonovho zákona alebo o úmysle začať takéto konanie. Podľa hlavy IV môže ministerstvo zahraničných vecí USA zakázať vstup na územie USA každej zahraničnej fyzickej osobe a jej rodinným príslušníkom, ktorú ministerstvo zahraničia označí za osobu „nezákonne obchodujúcu“ so skonfiškovanými nehnuteľnosťami na Kube, na ktoré si uplatňujú nárok štátni príslušníci USA.

Osobami, na ktoré sú tieto ustanovenia zamerané, sú vedúci pracovníci alebo vysokopostavení zamestnanci spoločností, ktorí sú obvinení z „nezákonného obchodovania“ so skonfiškovaným majetkom USA. Komisia si je vedomá toho, že niektorým občanom EÚ a ich rodinným príslušníkom bol z týchto dôvodov zakázaný vstup do USA.

3.4.3.Oznámenia týkajúce sa súdnych konaní v Spojených štátoch amerických v súvislosti so sankciami USA proti Iránu

Niekoľko oznámení sa týka súdnych konaní v USA proti osobám a spoločnostiam z EÚ v súvislosti s extrateritoriálnymi sankciami USA proti Iránu. Iné oznámenia sa týkajú žiadostí USA o vydanie iránskych štátnych príslušníkov žijúcich v EÚ, ktorí sú obvinení z porušovania sankcií USA. Ďalšie oznámenia súvisia so správnymi konaniami v oblasti bankovníctva.

3.5.Neochota investovať alebo vykonávať obchodnú činnosť v krajinách, na ktoré sú zacielené uvedené extrateritoriálne právne predpisy

Osoby a spoločnosti z EÚ oznámili Komisii aj svoju neochotu investovať v krajinách, na ktoré sú zacielené uvedené extrateritoriálne právne predpisy. Od vykonávania legitímnej a zákonnej obchodnej činnosti na Kube alebo v Iráne ich odradili očakávané možné nepriaznivé účinky. Osoby a spoločnosti z EÚ, ktoré Komisiu alebo svoje príslušné vnútroštátne orgány informovali, pred prijatím investičného rozhodnutia žiadali aj o uistenie a podporu.

Hoci bol Komisii doručený len malý počet oznámení z uvedených dôvodov, Komisia usudzuje, že rovnaké obavy môže mať oveľa viac osôb a spoločností z EÚ. Komisia všetky oznámenia pozorne monitoruje a vyzýva osoby a spoločnosti z EÚ, aby kontaktovali jej útvary 23 a oznámili im nepriaznivé účinky uvedených extrateritoriálnych právnych predpisov.

4.Súdny výklad nariadenia o blokovaní pred súdmi EÚ a vnútroštátnymi súdmi

Komisia vie o týchto súdnych konaniach týkajúcich sa nariadenia o blokovaní na úrovni EÚ aj vnútroštátnej úrovni.

4.1.Úroveň EÚ

Návrh na začatie prejudiciálneho konania (Bank Melli Iran/Telekom Deutschland GmbH, vec C-124/20)

Vec prejednávaná pred Súdnym dvorom Európskej únie sa týka návrhu na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ktorý podal Hanseatisches Oberlandesgericht Hamburg (Nemecko). Spor sa týka ukončenia poskytovania telekomunikačných služieb medzi žalobcom, Bank Melli Iran, a žalovaným, Telekom Deutschland GmbH. Žalobca je iránska banka založená podľa iránskeho práva, ktorá má pobočku v Hamburgu (Nemecko). Žalovaný je dcérska spoločnosť jedného z popredných nemeckých poskytovateľov telekomunikačných služieb, Deutsche Telekom AG, ktorý má sídlo v Bonne (Nemecko).

Žaloba o neplatnosť proti rozhodnutiu pred Všeobecným súdom (IFIC Holding/Komisia, vec T-8/21)

Spoločnosť IFIC Holding, investičný orgán iránskej zahraničnej investičnej spoločnosti (IFIC) so sídlom v Nemecku, podala žalobu na Všeobecný súd, čím napadla oprávnenie, ktoré Európska komisia 28. apríla 2020 udelila spoločnosti Clearstream Banking AG podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2271/96, okrem iného z týchto dôvodov: porušenie práva žalobcu na vypočutie a porušenie povinnosti uviesť odôvodnenie.

Očakáva sa, že prejednávané veci pred Súdnym dvorom Európskej únie zjednodušia výklad a vykonávanie určitých ustanovení nariadenia o blokovaní a povedú k posilneniu právnej istoty a zrozumiteľnosti jednotlivých postupov zakotvených v tomto nariadení.

4.2.Vnútroštátna úroveň

Komisia bola informovaná o 10 súdnych konaniach pred súdmi členských štátov EÚ, ktoré sa týkali nariadenia o blokovaní.

V Nemecku jedna banka oznámila medzinárodnej logistickej spoločnosti, že ukončí poskytovanie svojich služieb, pričom ako dôvod uviedla možnosť uplatnenia extrateritoriálnych sankcií USA 24 . Táto banka mohla podľa svojich všeobecných podmienok ukončiť svoje služby za predpokladu, že uvedie platný dôvod. Súd rozhodol, že ukončenie bolo zákonné vzhľadom na to, že podľa nariadenia o blokovaní sa spoločnostiam z EÚ neukladala povinnosť pokračovať v obchodovaní s iránskymi subjektmi, ak by to bolo v rozpore s ich obchodnými záujmami. Súd dospel k záveru, že možné riziko a riziko, že iné príslušné banky ukončia svoju spoluprácu, aby predišli tomu, že sa samy vystavia extrateritoriálnym sankciám, predstavujú takýto opodstatnený dôvod na ukončenie zmluvy.

Ďalšia vec v Nemecku sa týkala ukončenia poskytovania telekomunikačných služieb medzi pobočkou iránskej banky so sídlom v EÚ, na ktorú sa vzťahovali sankcie USA, a poskytovateľom telekomunikačných služieb 25 . Keďže banka preukázala, že bola aj naďalej schopná platiť za služby a že to vždy aj robila, nemecký súd vydal dočasný súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania, ktorým poskytovateľovi telekomunikačných služieb nariadil obnoviť svoje služby až do uplynutia platnosti zmlúv. Konanie bolo prerušené vzhľadom na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor Európskej únie (pozri spomínanú vec Bank Melli Iran/Telekom Deutschland GmbH, C-124/20).

V Holandsku sa jedna vec týkala dohody o distribúcii medzi spoločnosťami Exact B.V. a PAM International N.V. so sídlom na Curaçau (ďalej len „PAM“) 26 . Spoločnosť PAM distribuovala softvér, ktorý jej dodala spoločnosť Exact B.V., spoločnostiam na Kube. Spoločnosť Exact B.V. ukončila túto zmluvu po tom, ako ju nadobudla investičná spoločnosť so sídlom v USA. Súd spoločnosti Exact B.V. nariadil, aby pokračovala v poskytovaní svojich služieb, a ďalej uviedol, že spoločnosť Exact B.V. mohla ukončením zmluvy porušiť nariadenie o blokovaní.

Komisia bola informovaná o dvoch veciach, ktoré sa začali v Taliansku. V prvej veci banka oznámila svojmu klientovi, spoločnosti kontrolovanej partnermi v Iráne, že ukončí poskytovanie svojich bankových služieb. Spoločnosť začala konanie o nariadení predbežného opatrenia s cieľom nariadiť banke pokračovať v poskytovaní svojich služieb. Taliansky súd rozhodol, že ukončenie poskytovania týchto služieb by predstavovalo porušenie nariadenia o blokovaní, a vydal súdny príkaz ukladajúci povinnosť zdržať sa určitého konania, aby banke zabránil v ukončení poskytovania týchto služieb 27 .

V druhej veci talianska spoločnosť uzatvorila zmluvu o dodaní tovaru s iránskou spoločnosťou, na ktorú sa neskôr začali vzťahovať sankcie USA. Banka talianskej spoločnosti zmrazila platbu iránskej spoločnosti. Súd nariadil uvoľnenie týchto finančných prostriedkov, keďže podľa nariadenia o blokovaní skutočnosť, že USA zaradili iránsku spoločnosť do zoznamu úradu OFAC týkajúci sa osobitne označených štátnych príslušníkov a zablokovaných osôb, nemala v EÚ žiadnu účinnosť a spoločnosť nepodliehala žiadnym sankciám v EÚ 28 .

Komisia bola informovaná o viacerých konaniach týkajúcich sa tej istej spoločnosti vo Francúzsku. Po uzatvorení zmluvy o poskytovaní tovaru do Iránu nebola spoločnosť schopná prijať platbu. Išlo o dlhotrvajúci problém, keďže spoločnosť v priebehu mnohých rokov viackrát čelila zrušeniu svojich bankových účtov. Banka odmietla tieto finančné prostriedky previesť, pričom uviedla rozličné dôvody vrátane dodržiavania sankcií USA. V poslednej aktualizácii informácií o súdnom konaní, ktorá bola Komisii doručená, súd prvého stupňa dospel k záveru, že banka nemala zrušiť účet spoločnosti a ukončiť poskytovanie bankových služieb bez predchádzajúceho oznámenia. Súd však takisto konštatoval, že ukončenie poskytovania bankových služieb bolo legitímne z toho dôvodu, že banka čelila hospodárskym a strategickým prekážkam vrátane možnosti uloženia sankcií USA.

5.Záver

EÚ sa domnieva, že extrateritoriálne uplatňovanie opatrení voči hospodárskym subjektom z EÚ tretími krajinami je v rozpore s medzinárodným právom. Tieto opatrenia ohrozujú integritu jednotného trhu a finančných systémov EÚ, znižujú účinnosť zahraničnej politiky EÚ, vytvárajú tlak na legitímne obchodovanie a investície a sú v rozpore so základnými zásadami medzinárodného práva.

Na základe informácií získaných okrem iného v rámci oznamovacieho postupu podľa článku 2 nariadenia o blokovaní bola Komisia pravidelne informovaná o širokej škále politických, právnych, hospodárskych a finančných udalostí, ktoré majú vplyv na osoby a spoločnosti z EÚ a na Úniu ako celok. Komisia bude aj naďalej monitorovať vplyv uvedených extrateritoriálnych právnych predpisov a v súlade s článkom 7 písm. a) nariadenia o blokovaní o ňom bude informovať Európsky parlament a Radu.

Šírenie takýchto sankcií si vyžaduje zásadnejšiu diskusiu o možných dodatočných opatreniach na zvýšenie odstrašujúceho účinku a v prípade potreby na boj proti nim. Táto správa bude podkladom pre diskusiu o vykonávaní oznámenia Komisie z 19. januára 2021 s názvom Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti 29 . Komisia otvorila všeobecné úvahy o politických možnostiach modernizácie súboru nástrojov EÚ s cieľom čeliť účinkom nezákonného extrateritoriálneho uplatňovania jednostranných sankcií tretími krajinami na jednotlivcov a subjekty z EÚ.

(1)      Nariadenie Rady (ES) č. 2271/96 z 22. novembra 1996 o ochrane pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich (Ú. v. ES L 309, 29.11.1996, s. 1).,

(2)      Článok 7 písm. a) nariadenia o blokovaní.

(3)      Pozri oddiel 2 ďalej.

(4)      Článok 2 nariadenia o blokovaní.

(5)      V súčasnosti príloha obsahuje právne predpisy USA proti Iránu a Kube.

(6)      Ú. v. EÚ L 199I, 7.8.2018, s. 1 – 6.

(7)      Ú. v. EÚ L 199I, 7.8.2018, s. 7 – 10.

(8)      Ú. v. EÚ C 277I, 7.8.2018, s. 4 – 10.

(9)      Nariadenie o blokovaní sa vzťahuje na fyzické a právnické osoby uvedené v článku 11.

(10)      Článok 2 nariadenia o blokovaní.

(11)      Pozri poznámku pod čiarou č. 6.

(12)      Pozri poznámku pod čiarou č. 6.

(13)      Článok 7 písm. a) nariadenia o blokovaní.

(14)      Článok 5 a článok 7 písm. b) nariadenia o blokovaní.

(15)      Článok 8 nariadenia o blokovaní.

(16)      Článok 1 nariadenia o blokovaní.

(17)      Pozri napríklad spoločné vyhlásenie Federicy Mogheriniovej, Chrystie Freelandovej a Cecilie Malmströmovej k rozhodnutiu Spojených štátov amerických ďalej aktivovať hlavu III Helmsovho a Burtonovho zákona (Libertad), ktoré je k dispozícii na adrese: https://eeas.europa.eu/headquarters/headquarters-homepage/61181/joint-statement-federica-mogherini-chrystia-freeland-and-cecilia-malmström-decision-united_ko .  

(18)      Zoznam príslušných vnútroštátnych orgánov je k dispozícii v Úradnom vestníku Európskej únie Ú. v. EÚ C 251, 28.6.2021, s. 11 – 15, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52021XC0628 %2801 %29.

(19)      Pozri https://www.govinfo.gov/.

(20)      Hlava 31 Kódexu federálnych právnych predpisov, časť 501 Usmernenia k presadzovaniu hospodárskych sankcií, pozri https://home.treasury.gov/system/files/126/fr74_57593.pdf.

(21)      Úrad OFAC je agentúra USA, ktorá spravuje a presadzuje hospodárske a obchodné sankcie, a tak podporuje ciele národnej bezpečnostnej a zahraničnej politiky USA.

(22)      Banky a iní poskytovatelia finančných služieb nie sú zahrnutí do tejto kategórie, pretože boli zahrnutí do uvedenej osobitnej kategórie (pozri oddiel 3.2).

(23)      Komisiu možno kontaktovať na adrese Oddelenie E5, Rue de Spa 2, 1049 Brusel, Belgicko alebo na tejto e-mailovej adrese: RELEX-SANCTIONS@ec.europa.eu .

(24)      LG Hamburg 18. občianskoprávna komora, rozsudok z 15. októbra 2018, 318 O 330/18.

(25)      LG Hamburg 19. občianskoprávna komora, rozsudok z 28. novembra 2018, 319 O 265/18.

(26)      PAM International N.V., Curaçao/Exact Software Nederland B.V., rozsudok z 25. júna 2019, vec č. C-09-573240-KG ZA 19-430.

(27)      Pozri článok Italian Judgments on the EU Blocking Regulation (Talianske rozsudky týkajúce sa nariadenia EÚ o blokovaní) (sankcie EÚ, 2. októbra 2019) na adrese www.europeansanctions.com/2019/10/italian-judgments-on-the-eu-blocking-regulation.

(28)      Pozri poznámku pod čiarou 27.

(29)      Pozri https://ec.europa.eu/info/publications/210119-economic-financial-system-communication_en.