EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli2. 6. 2021
COM(2021) 525 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na rok 2021
{SWD(2021) 501 final}
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli2. 6. 2021
COM(2021) 525 final
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na rok 2021
{SWD(2021) 501 final}
Odporúčanie
ODPORÚČANIE RADY,
ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na rok 2021
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii 1 , a najmä na jeho článok 5 ods. 2,
so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,
so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu,
po porade s Hospodárskym a finančným výborom,
keďže:
(1)Komisia 20. marca 2020 prijala oznámenie o aktivácii všeobecnej únikovej doložky 2 Paktu stability a rastu 3 . Komisia vo svojom oznámení vyjadrila názor, že vzhľadom na očakávaný prudký hospodársky pokles v dôsledku pandémie COVID-19 boli splnené podmienky na aktiváciu všeobecnej únikovej doložky. Ministri financií členských štátov 23. marca 2020 vyjadrili súhlas s posúdením Komisie. Všeobecná úniková doložka poskytla členským štátom rozpočtovú flexibilitu na riešenie krízy. Uľahčila koordináciu rozpočtových politík v časoch prudkého hospodárskeho poklesu. Jej aktivácia umožňuje dočasný odklon od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobých rozpočtových cieľov jednotlivých členských štátov za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte. Komisia 17. septembra 2020 vo svojej ročnej stratégii udržateľného rastu oznámila, že všeobecná úniková doložka zostane aktívna aj v roku 2021 4 .
(2)Rada 20. júla 2020 odporučila Slovensku 5 , aby v súlade so všeobecnou únikovou doložkou prijalo všetky potrebné opatrenia na účinné riešenie pandémie, posilnenie hospodárstva a podporu následnej obnovy. Zároveň mu odporučila, aby – ak to hospodárske podmienky umožňujú – uskutočňovalo fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní miery investícií.
(3)V odporúčaní Rady týkajúcom sa hospodárskej politiky eurozóny sa poukázalo na to, že vo všetkých členských štátoch eurozóny by sa počas celého roku 2021 malo pokračovať v podporných fiškálnych politikách, pričom opatrenia v príslušných oblastiach politiky by mali byť prispôsobené konkrétnej situácii v krajine a mali by byť včasné, dočasné a cielené 6 . Keď to epidemiologické a hospodárske podmienky umožnia, mali by sa postupne ukončovať núdzové opatrenia a zároveň by sa mal riešiť sociálny vplyv krízy, ako aj jej vplyv na trh práce. Mali by sa realizovať fiškálne politiky zamerané na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie udržateľnosti dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní miery investícií. Členské štáty by mali uskutočňovať reformy, ktoré posilnia rozsah pokrytia, primeranosť a udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrany pre všetkých.
(4)Komisia 18. novembra 2020 prijala stanoviská k návrhom rozpočtových plánov členských štátov eurozóny na rok 2021, ktoré boli založené na kvalitatívnom posúdení fiškálnych opatrení. Komisia zastávala názor, že návrh rozpočtového plánu Slovenska je celkovo v súlade s odporúčaniami v oblasti fiškálnej politiky, ktoré Rada prijala 20. júla 2020, a že väčšina opatrení zahrnutých do plánov podporuje hospodársku činnosť v kontexte značnej neistoty. V prípade niektorých opatrení sa však zdalo, že nie sú dočasné ani vyvážené kompenzačnými opatreniami.
(5)Nástrojom NextGenerationEU vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) sa zabezpečí udržateľná, inkluzívna a spravodlivá obnova. Nariadenie (EÚ) 2021/241, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti 7 , nadobudlo účinnosť 19. februára 2021. Tento mechanizmus bude poskytovať finančnú podporu na vykonávanie reforiem a investícií, pričom so sebou prinesie fiškálny impulz financovaný EÚ. Prispeje k hospodárskej obnove, vykonávaniu udržateľných reforiem a investícií podporujúcich rast, najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie, a posilní odolnosť hospodárstiev a ich potenciálny rast. Okrem toho prispeje aj k zlepšeniu stavu verejných financií v krátkodobom horizonte a k posilneniu udržateľných verejných financií, rastu a vytváraniu pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte.
(6)Komisia 3. marca 2021 prijala oznámenie, v ktorom poskytla ďalšie usmernenia v príslušnej oblasti politiky na uľahčenie koordinácie fiškálnych politík a prípravy programov stability a konvergenčných programov členských štátov 8 . Celkové zámery fiškálnej politiky by vzhľadom na štátne rozpočty a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti mali v rokoch 2021 a 2022 zostať podporné. Vzhľadom na očakávanú postupnú normalizáciu hospodárskej činnosti v druhej polovici roku 2021 by sa zároveň mali fiškálne politiky členských štátov v roku 2022 viac diferencovať. Fiškálne politiky členských štátov by mali zohľadňovať stav obnovy, fiškálnu udržateľnosť a potrebu znižovať hospodárske, sociálne a územné rozdiely. Keďže v EÚ treba podporovať udržateľnú obnovu, členské štáty, ktoré z hľadiska udržateľnosti čelia menšiemu riziku, by mali svoje rozpočty v roku 2022 orientovať na zachovanie podpornej fiškálnej politiky a zohľadniť v nich vplyv Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Členské štáty s vysokou úrovňou zadlženia by mali uskutočňovať obozretné fiškálne politiky a zároveň zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov a využívať granty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie dodatočných kvalitných investičných projektov a štrukturálnych reforiem. V období po roku 2022 by fiškálne politiky mali naďalej zohľadňovať silu obnovy, stupeň hospodárskej neistoty a aspekty fiškálnej udržateľnosti. Preorientovanie fiškálnych politík na dosahovanie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií, a to aj postupným ukončením podporných opatrení vo vhodnom čase, prispeje k zabezpečeniu fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte.
(7)V oznámení z 3. marca 2021 bol uvedený aj názor Komisie, že rozhodnutie o deaktivácii alebo pokračovaní v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky by sa malo prijať po celkovom posúdení stavu hospodárstva, pričom kľúčovým kvantitatívnym kritériom by mala byť úroveň hospodárskej činnosti v EÚ alebo eurozóne v porovnaní s predkrízovými úrovňami (z konca roku 2019). Na základe prognózy Komisie z jari 2021 Komisia 2. júna usúdila, že podmienky na pokračovanie v uplatňovaní všeobecnej únikovej doložky v roku 2022 a jej deaktiváciu v roku 2023 boli splnené. Situácia v jednotlivých krajinách sa bude zohľadňovať aj po deaktivácii všeobecnej únikovej doložky 9 .
(8)Slovensko predložilo 12. mája 2021 svoj program stability na rok 2021, a to po uplynutí lehoty stanovenej v článku 4 nariadenia (ES) č. 1466/97.
(9)Na základe údajov overených Eurostatom bol v roku 2020 deficit verejných financií Slovenska na úrovni 6,2 % HDP, zatiaľ čo verejný dlh sa zvýšil na 60,6 % HDP. Ročná zmena primárneho rozpočtového salda dosiahla –4,8 % HDP, a to vrátane diskrečných rozpočtových opatrení vo výške 3,6 % HDP na podporu hospodárstva a vrátane fungovania automatických stabilizátorov. Slovensko takisto poskytlo spoločnostiam a domácnostiam podporu likvidity (ako napríklad záruky a odklady platenia daní, čo nemá priamy a okamžitý vplyv na rozpočet) v odhadovanom objeme 2,1 % HDP.
Komisia 2. júna 2021 vydala správu podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ. Táto správa sa zaoberá rozpočtovou situáciou Slovenska, keďže jeho deficit verejných financií v roku 2020 presiahol referenčnú hodnotu 3 % HDP stanovenú v zmluve, pričom jeho verejný dlh presiahol referenčnú hodnotu 60 % HDP stanovenú v zmluve. V správe sa konštatovalo, že nebolo dodržané kritérium deficitu, ale bolo dodržané dlhové kritérium.
(10)Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy programu stability, je v rokoch 2021 a 2022 vzhľadom na súčasnú neistotu realistický. V programe stability na rok 2021 sa predpokladá, že reálny HDP sa zvýši o 3,3 % v roku 2021 a o 6,3 % v roku 2022. Na porovnanie, v prognóze Komisie z jari 2021 sa predpokladá skoršia obnova, s rastom reálneho HDP na úrovni 4,8 % v roku 2021 a 5,2 % v roku 2022.
(11)Vláda vo svojom programe stability na rok 2021 plánuje zvýšenie deficitu verejných financií zo 6,2 % HDP v roku 2020 na 9,9 % HDP v roku 2021, pričom miera zadlženosti by sa mala v roku 2021 zvýšiť na 64,1 % HDP. Zmena primárneho rozpočtového salda v roku 2021 v porovnaní s úrovňou pred krízou (2019) má podľa programu dosiahnuť –4,0 % HDP, pod čo sa podpísali diskrečné rozpočtové opatrenia vo výške 2,3 % HDP na podporu hospodárstva a fungovanie automatických stabilizátorov. Predpokladaný pomer deficitu k HDP, ako aj miera zadlženosti sú vyššie, než sa predpokladá v prognóze Komisie z jari 2021. Komisia predpokladá v roku 2021 deficit verejných financií na úrovni 6,5 % a mieru zadlženosti na úrovni 59,5 %. Prognóza Komisie nezahŕňa rezervu na výdavky súvisiace s pandémiou vo výške 2,4 percentuálneho bodu HDP ani vyššie výdavky štátnych podnikov a Sociálnej poisťovne, ktoré patria pod verejnú správu, keďže informácie neboli k dátumu uzávierky prognózy k dispozícii. Komisia predpokladá, že príjmy budú o 0,2 percentuálneho bodu HDP vyššie a výdavky budú o 3,4 percentuálneho bodu nižšie, než sa uvádza v programe stability. Výrazné rozdiely vo výdavkoch možno pripísať tomu, že v prognóze Komisie sa počíta s nižšou medzispotrebou, nižšími sociálnymi dávkami a nižšími dotáciami. Nižší predpokladaný dlh v prognóze Komisie možno vysvetliť najmä nižším primárnym saldom (o 3,6 percentuálneho bodu).
(12)Slovensko prijalo v reakcii na pandémiu COVID-19 a súvisiaci hospodársky pokles rozpočtové opatrenia na posilnenie kapacity svojho systému zdravotnej starostlivosti, zamedzenie šírenia pandémie a poskytnutie pomoci tým osobám a odvetviam, ktoré boli obzvlášť zasiahnuté. Táto rázna reakcia v príslušnej oblasti politiky zmiernila pokles HDP, čo zase pribrzdilo nárast deficitu verejných financií a verejného dlhu. Fiškálne opatrenia by mali maximalizovať podporu obnovy bez toho, aby obmedzovali budúce fiškálne trajektórie. Opatrenia by preto nemali trvalo zaťažiť verejné financie. Ak členské štáty zavedú trvalé opatrenia, mali by ich riadne financovať, aby bola v strednodobom horizonte zabezpečená rozpočtová neutralita. Opatrenia, ktoré Slovensko prijalo v rokoch 2020 a 2021, sú v súlade s odporúčaním Rady z 20. júla 2020. Zdá sa však, že niektoré diskrečné opatrenia, ktoré vláda prijala v rokoch 2020 a 2021, nie sú dočasné ani vyvážené kompenzačnými opatreniami. V roku 2023, mimo časového rámca prognózy Komisie, sa zostávajúci vplyv uvedených opatrení, ktoré nie sú dočasné, predbežne odhaduje približne na 1 % HDP, čo zahŕňa predovšetkým opätovné zavedenie vianočných príspevkov, zmeny v systéme podpory zelenej energie, vyššie platy pre vojakov, zníženie dane z motorových vozidiel, zrušenie bankového odvodu, príspevky pre zdravotnícke zariadenia a daňové bonusy na deti. Uvedené opatrenia, ktoré nie sú dočasné, boli iba čiastočne kompenzované zmrazením výšky minimálneho dôchodku a rastu prevádzkových nákladov ministerstiev.
(13)V programe stability na rok 2021 nie sú do fiškálnych agregátov zahrnuté granty prijaté v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. V makroekonomickom scenári, z ktorého program vychádza, sa však predpokladajú investície a reformy financované z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vo výške 0,2 % HDP v roku 2021, 1,1 % HDP v roku 2022 a 1,3 % HDP v rokoch 2023 a 2024. V rámci jarnej prognózy Komisie sú tieto granty zahrnuté do rozpočtových projekcií.
(14)Stanovené ukazovatele fiškálnej úpravy uvedené v nariadení (ES) č. 1466/97 treba zvážiť v kontexte súčasných okolností. Po prvé, s odhadmi produkčnej medzery sa spája značná neistota. Po druhé, je potrebné, aby fiškálna politika bola pripravená rýchlo sa prispôsobiť vývoju pandémie a aby sa po zmiernení zdravotných rizík presunula od núdzovej pomoci k cielenejším opatreniam. Po tretie, súčasný kontext sa vyznačuje významnou reakciou v príslušnej oblasti politiky s cieľom podporiť hospodársku činnosť. Vzhľadom na značné transfery z rozpočtu EÚ (napríklad z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti) nezachytávajú stanovené ukazovatele celý impulz, ktorý hospodárstvu poskytujú fiškálne politiky. Štrukturálne saldo sa preto za súčasných okolností nejaví ako primeraný ukazovateľ. Referenčnú hodnotu pre výdavky zase treba prispôsobiť 10 a doplniť o dodatočné informácie, aby bolo možné v plnej miere posúdiť orientáciu fiškálnej politiky.
Po prvé, podobne ako pri posudzovaní návrhov rozpočtových plánov na rok 2021 boli z celkových výdavkov vylúčené dočasné núdzové opatrenia. Tieto dočasné núdzové opatrenia súvisiace s krízou slúžia na podporu systémov zdravotnej starostlivosti a odškodnenie pracovníkov a podnikov za straty príjmov v dôsledku obmedzení pohybu a narušení dodávateľského reťazca; ich zrušenie zo strany verejných orgánov je podmienené návratom situácie v oblasti verejného zdravia a hospodárskej situácie do normálneho stavu.
Po druhé, na posúdenie celkových zámerov fiškálnej politiky v súčasnej situácii by sa do príslušných celkových výdavkov mali zahrnúť značné transfery z rozpočtu EÚ (napríklad z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti). Zámery fiškálnej politiky sa preto následne merajú na základe zmeny primárnych výdavkov (bez diskrečných príjmových opatrení a bez dočasných núdzových opatrení súvisiacich s krízou) vrátane výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ.
Nad rámec celkových zámerov fiškálnej politiky sa analýza zameriava aj na posúdenie toho, či je vnútroštátna fiškálna politika obozretná a či jej zloženie prispieva k udržateľnej obnove v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou. Preto sa osobitná pozornosť venuje vývoju primárnych bežných výdavkov a investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov.
(15)V programe stability na rok 2021 sa predpokladá, že deficit verejných financií Slovenska v roku 2022 klesne na 5,1 % HDP, a to najmä v dôsledku ukončenia dočasných podporných opatrení prijatých v rokoch 2020 a 2021. Predpokladá sa, že sa miera zadlženosti verejnej správy v roku 2022 zvýši na úroveň 65,5 % HDP. Tieto projekcie sú vyššie než v prognóze Komisie z jari 2021. V prognóze Komisie sa v roku 2022 predpokladajú menej rozsiahle opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 a rýchlejšia miera čerpania finančných prostriedkov EÚ než v programe stability.
Na základe prognózy Komisie sa celkové zámery fiškálnej politiky, ako sú vymedzené vyššie, odhadujú na +0,9 % HDP 11 – a to vrátane vplyvu investícií financovaných zo štátneho rozpočtu aj z rozpočtu EÚ, najmä z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, na celkový dopyt v roku 2022. Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ sa má zvýšiť o 0,8 percentuálneho bodu HDP. Predpokladá sa, že investície financované z vnútroštátnych zdrojov budú predstavovať reštriktívny príspevok vo výške 0,7 percentuálneho bodu HDP 12 . Predpokladá sa, že primárne bežné výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) budú predstavovať reštriktívny príspevok vo výške 1,1 percentuálneho bodu HDP.
(16)Zdá sa, že mimoriadne dôležitá je kvalita rozpočtových opatrení členských štátov. Fiškálne štrukturálne reformy zamerané na zlepšenie zloženia štátnych rozpočtov môžu podporiť potenciálny rast, vytvoriť veľmi potrebný fiškálny priestor a pomôcť zabezpečiť fiškálnu udržateľnosť v dlhodobom horizonte, a to aj vzhľadom na zmenu klímy a zdravotné výzvy. Na strane príjmov zvýšila kríza spôsobená pandémiou COVID-19 význam reforiem zameraných na efektívnejšie a spravodlivejšie systémy verejných príjmov. Na strane výdavkov ešte viac podčiarkla zásadný význam toho, aby sa zvýšila úroveň a kvalita udržateľných investícií podporujúcich rast, ktoré prispievajú k plneniu cieľov zvýšenia rastového potenciálu, hospodárskej a sociálnej odolnosti a dvojakej, zelenej a digitálnej transformácie. Plány obnovy a odolnosti umožnia zlepšovať zloženie štátnych rozpočtov.
(17)Podľa strednodobých rozpočtových plánov programu sa predpokladá, že deficit verejných financií sa zníži zo 4,1 % HDP v roku 2023 na 3,8 % HDP v roku 2024. Deficit verejných financií má byť počas celého časového rámca programu stability nad úrovňou 3 % HDP.
Na základe programu sa celkové zámery fiškálnej politiky – vrátane vplyvu investícií financovaných zo štátneho rozpočtu aj z rozpočtu EÚ, najmä z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, na celkový dopyt – v rokoch 2023 a 2024 odhadujú v priemere na 0,2 % HDP 13 . Kladný príspevok výdavkov financovaných z grantov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ sa má zvýšiť o 0,3 percentuálneho bodu HDP. Investície financované z vnútroštátnych zdrojov majú predstavovať neutrálny príspevok 14 . Predpokladá sa, že primárne bežné výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) budú predstavovať reštriktívny príspevok vo výške 1,3 percentuálneho bodu HDP.
Desaťročný priemerný nominálny potenciálny rast sa v súčasnosti odhaduje na 4,5 % 15 . Tento odhad však nepočíta s vplyvom reforiem, ktoré sú súčasťou plánu obnovy a odolnosti a môžu posilniť potenciálny rast Slovenska.
(18)Predpokladá sa, že miera zadlženosti verejnej správy sa zvýši zo 64,6 % HDP v roku 2023 na 65,8 % HDP v roku 2024. Možno konštatovať, že Slovensko čelí v strednodobom horizonte stredným rizikám v oblasti fiškálnej udržateľnosti, ako vyplynulo z najnovšej analýzy udržateľnosti dlhovej služby 16 .
(19)Vzhľadom na súčasný stále mimoriadne vysoký stupeň neistoty by usmernenie v oblasti fiškálnej politiky malo zostať prevažne kvalitatívne. Presnejšie kvantifikované usmernenie na ďalšie roky by sa malo poskytnúť v roku 2022, ak sa dovtedy stupeň neistoty uspokojivo zníži.
Rada posúdila program stability na rok 2021 a následné opatrenia prijaté Slovenskom v nadväznosti na odporúčanie Rady z 20. júla 2020,
TÝMTO ODPORÚČA SLOVENSKU:
1.V roku 2022 zachovať podporné zámery fiškálnej politiky vrátane impulzu poskytnutého Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov.
2.Keď to hospodárske podmienky umožnia, uskutočňovať fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte. Zároveň zvýšiť investície s cieľom posilniť rastový potenciál.
3.V záujme zabezpečenia udržateľnej a inkluzívnej obnovy venovať osobitnú pozornosť zloženiu verejných financií na strane príjmov aj na strane výdavkov rozpočtu, ako aj kvalite rozpočtových opatrení. Uprednostňovať udržateľné investície podporujúce rast, najmä s cieľom podporiť zelenú a digitálnu transformáciu. Uprednostňovať fiškálne štrukturálne reformy, ktoré pomôžu zabezpečiť financovanie priorít verejnej politiky a prispejú k dlhodobej udržateľnosti verejných financií, a to aj posilnením rozsahu pokrytia, primeranosti a udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrany pre všetkých.
V Bruseli
Za Radu
predseda
Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.
Doložka uvedená v článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 3, článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 a v článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1467/97 uľahčuje koordináciu rozpočtových politík v časoch prudkého hospodárskeho poklesu.
Oznámenie Komisie Rade o aktivácii všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu, Brusel, 20. 3. 2020, COM(2020) 123 final.
Oznámenie Komisie – Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2021, Brusel, 17. 9. 2020, COM(2020) 575 final.
Odporúčanie Rady z 20. júla 2020, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2020 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na rok 2020 (Ú. v. EÚ C 282, 26.8.2020, s. 164).
Oznámenie Komisie Rade – Rok od vypuknutia pandémie COVID-19: reakcia fiškálnej politiky, Brusel, 3. 3. 2021, COM(2021) 105 final.