EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 6. 2021

COM(2021) 301 final

SPRÁVA KOMISIE

EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A DVORU AUDÍTOROV

















Výročná správa o riadení a výkonnosti rozpočtu EÚ - rozpočtový rok 2020

Výročná
správa
o riadení
a výkonnosti
rozpočtu EÚ

Zväzok I

Úvod

Výročná správa o riadení a výkonnosti rozpočtu EÚ – rozpočtový rok 2020 predstavuje spolu so svojimi prílohami hlavný príspevok Komisie ku každoročnému postupu udeľovania absolutória (0F 1 ), pomocou ktorého Európsky parlament a Rada kontrolujú plnenie rozpočtu EÚ. Komisia si ňou plní povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie (1F 2 ) a z nariadenia o rozpočtových pravidlách (2F 3 ).

Plnenie rozpočtu EÚ je spoločnou zodpovednosťou. Komisia na ňom spolupracuje s členskými štátmi a ďalšími partnermi a organizáciami.

Táto správa sa skladá z troch zväzkov:

·zväzok I obsahuje kľúčové skutočnosti a dosiahnuté ciele v oblasti rozpočtového riadenia za rok 2020,

·zväzok II obsahuje komplexnejší obraz o plnení rozpočtu EÚ. Príloha 1 poskytuje celkový prehľad plnenia rozpočtu EÚ v roku 2020. Príloha 2 poskytuje celkový prehľad vnútornej kontroly a finančného riadenia,

·zväzok III obsahuje technické prílohy podporujúce správu. Zahŕňa prílohu 3 a podrobné informácie o výkonnosti podľa jednotlivých programov v prehľade výkonnosti programov.

Správa je súčasťou širšieho balíka v oblasti integrovaného podávania finančných správ a správ o zodpovednosti (3F 4 ), ktorý zahŕňa aj ročnú účtovnú závierku (4F 5 ), dlhodobú prognózu budúcich peňažných tokov na nasledujúcich päť rokov (5F 6 ), správu o vnútorných auditoch (6F 7 ) a správu o opatreniach prijatých v nadväznosti na udelenie absolutória (7F 8 ).

Výročná správa o riadení a výkonnosti

Rozpočet EÚ a reakcia na pandémiu COVID-19

Pri bezprecedentných výzvach, ktoré priniesla pandémia COVID-19, sa EÚ opierala o silu solidarity. Rýchlo a rozhodne konala pri ochrane životov a živobytia.

Ústrednú úlohu pri tom zohrával rozpočet EÚ. Komisia už tri týždne po vyhlásení pandémie COVID-19 Svetovou zdravotníckou organizáciou 11. marca 2020 predložila návrhy na koordinovanú a komplexnú reakciu prostredníctvom rozpočtu EÚ. Zahŕňalo to rýchlu a flexibilnú mobilizáciu financií na riešenie najnaliehavejších potrieb bez akýchkoľvek kompromisov pri uplatňovaní najprísnejších noriem finančného riadenia. Reakcia zahŕňala tieto opatrenia (viac podrobností sa nachádza v prílohe 1):

·investičné iniciatívy v reakcii na koronavírus v rámci politiky súdržnosti, ktorými sa umožňujú opatrenia flexibility a mobilizovanie približne 23 mld. EUR na likviditu pre členské štáty. Týmito iniciatívami sa pomáha v boji proti pandémii COVID-19 poskytovaním podpory zdravotnej starostlivosti, malým podnikom a pracovníkom,

·reaktiváciu nástroja núdzovej podpory s rozpočtom 2,7 mld. EUR na boj proti cezhraničným krízovým situáciám v oblasti zdravia,

·415 mil. EUR dodatočných finančných prostriedkov na mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany/rescEU s cieľom zabezpečiť okamžité zmierňovanie následkov katastrof v najpostihnutejších oblastiach,

·rozšírenie Fondu solidarity EÚ tak, aby sa okrem živelných pohrôm vzťahoval aj na veľké zdravotné krízy a

·nový nástroj finančnej pomoci – program podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) – s rozpočtom až 100 mld. EUR.

Európsky parlament, Rada Európskej únie a Komisia bezproblémovo a rýchlo spolupracovali na tom, aby sa tieto opatrenia prijali v rekordnom čase, pričom opatrenia nadobudli účinnosť koncom apríla 2020. Vysokoinovačný program SURE nadobudol účinnosť 19. mája 2020.

Financovanie týchto opatrení si vyžadovalo mobilizáciu všetkých prostriedkov a flexibilít. Celkovo sa v roku 2020 rozpočet zvýšil o platby vo výške 10,2 mld. EUR, čím sa aktivovali všetky zostávajúce zdroje viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, a celkovo sa presmerovalo 70 mld. EUR na riešenie krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Konkrétne platí, že investičné iniciatívy v reakcii na koronavírus členským štátom zjednodušili využívanie likvidity a rýchle presmerovanie finančných prostriedkov na súdržnosť, zatiaľ čo nástroj núdzovej podpory umožnil Komisii koordinovať a podporovať snahy v oblasti verejného obstarávania nevyhnutného na boj proti kríze.

Proaktívnym rozpočtovým riadením sa zabezpečovalo rýchle a účinné plnenie rozpočtu na rok 2020. Na základe návrhu Komisie bolo prijatých deväť opravných rozpočtov, a to často v rekordnom čase, čo je viac ako v akomkoľvek roku obdobia 2014 – 2020. Okrem toho rozpočtový orgán schválil 28 presunov a Komisia uskutočnila stovky autonómnych presunov. V dôsledku toho sa rozpočet EÚ na rok 2020 takmer úplne vyčerpal, pokiaľ ide o záväzky aj platby – čo je najlepší výsledok od roku 2014, okrem toho dosiahnutý v náročnom prostredí.

Boj proti kríze a príprava pôdy pre bezpečnú vakcínu

Včasná reakcia prostredníctvom rozpočtu EÚ bola zameraná na okamžité zmierňovanie následkov katastrof. EÚ poskytovala podporu najmä v oblasti logistiky, napríklad pri repatriácii občanov EÚ, dodávkach zdravotníckeho tovaru zo zahraničia a distribúcii zdravotníckeho tovaru v rámci EÚ, ako aj pri odbornej príprave zdravotníckych pracovníkov v oblastiach ako intenzívna starostlivosť.

·Pomoc pri návrate domov zo zahraničia bola poskytnutá 90 000 občanov EÚ.

·Uskutočnilo sa 1 500 operácií leteckej, cestnej, železničnej a námornej prepravy základných zdravotníckych potrieb do EÚ v čase, keď bola dostupnosť prepravy nákladu do veľkej miery obmedzená.

·15 000 zdravotníckych pracovníkov zo 750 nemocníc absolvovalo odbornú prípravu v oblasti intenzívnej starostlivosti a 3 500 zdravotníkov bolo vyškolených v oblasti techník testovania na koronavírus.

·Do nemocníc v celej EÚ bolo distribuovaných 200 dezinfekčných robotov, ktoré pomocou ultrafialovaného svetla vydezinfikujú izby pacientov v nemocniciach len za 15 minút.

Zaistenie bezpečnej a účinnej vakcíny bolo ústredným prvkom stratégie Komisie na boj proti zdravotnej kríze a zabezpečenie výraznej hospodárskej obnovy.

·Už 31. januára 2020 bola v rámci programu Horizont 2020 vydaná naliehavá výzva na podporu výskumu v oblasti nového ochorenia.

·Do 18. júna sa Komisia a členské štáty dohodli na tom, že Komisia bude obstarávať vakcíny v mene všetkých členských štátov. Touto prvou dohodou svojho druhu sa preukazuje sila solidarity medzi členskými štátmi a ich dôvera v agilnosť rozpočtu EÚ, ako aj v Komisiu ako jeho správkyňu. Koordinovaným prístupom sa zabezpečilo, že členské štáty spoločne znášali nevyhnutné riziko investovania do vývoja v tom čase neoverených vakcín, pričom sa zabezpečil prístup k širokému portfóliu technológií výroby potenciálnych vakcín a spoločností vyrábajúcich vakcíny.

·Komisia zabezpečila 2,6 miliardy dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19 pre všetky členské štáty (8F 9 ), na čo využila 2,3 mld. EUR z nástroja núdzovej podpory. Preto boli prví občania EÚ očkovaní už na konci roka 2020 po tom, ako Európska agentúra pre lieky potvrdila bezpečnosť a účinnosť používaných vakcín. Do konca roka členské štáty prispeli ďalšími 750 mil. EUR do vonkajších pripísaných príjmov dostupných na nákup ďalších vakcín.

Solidarita EÚ presahuje jej hranice. Komisia neochvejne presadzovala svoje stanovisko, že vakcíny by mali byť dostupné na celom svete. EÚ sa postavila na čelo celosvetového úsilia o financovanie úspešnej vakcíny a jej sprístupnenie celému svetu, keď Komisia 4. mája 2020 usporiadala celosvetovú konferenciu darcov, na ktorej do decembra 2020 vyzbierala takmer 15,9 mld. EUR vrátane príspevku vo výške 1,4 mld. EUR z rozpočtu EÚ, ktorý je súčasťou širšieho úsilia v rámci Tímu Európa (9F 10 ). S viac ako 2,2 mld. EUR je Tím Európa jedným z hlavných prispievateľov do nástroja COVAX, platformy, ktorá stojí na čele úsilia o zabezpečenie spravodlivého a rovnocenného prístupu k vakcínam proti ochoreniu COVID-19 v krajinách s nízkymi a so strednými príjmami.

Hospodárska a sociálna podpora

Rýchlou a ambicióznou reakciou Komisie sa zabezpečilo, že každé dostupné euro sa vydalo na riešenie naliehavých potrieb, a to takto:

·Investičné iniciatívy v reakcii na koronavírus poskytli členským štátom flexibilitu prerozdelenia 23,3 mld. EUR ( 11 ) na najnaliehavejšie potreby, pričom sa využili všetky dostupné finančné prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Prostredníctvom tohto opatrenia bolo do júna 2021 prerozdelených 8,4 mld. EUR na opatrenia súvisiace so zdravím, ako napríklad na nákup zdravotníckych potrieb, testovanie a najímanie dodatočného zdravotníckeho personálu. S cieľom zabrániť šíreniu krízy a prehlbovaniu škôd bolo sprístupnených 12,8 mld. EUR na priamu podporu podnikov a 3,9 mld. EUR na podporu ľudí vrátane pracovníkov a zraniteľných skupín ( 12 ).

·Z programu SURE sa za výhodných podmienok poskytlo financovanie členským štátom na zmiernenie tlaku na hospodárstvo a na podporu zamestnanosti. Rozpočet dosahuje výšku 100 mld. EUR a do konca roka 2020 bolo vyžiadaných a pridelených členským štátom viac ako 90 mld. EUR v podobe úverovej podpory. Vyplatených bolo už 40 mld. EUR, zväčša na podporu programov skráteného pracovného času v benefitujúcich členských štátoch. Na začiatku roka 2021 využilo podporu z nástroja SURE 25 až 30 miliónov zamestnancov, čo je významná časť trhu práce v benefitujúcich členských štátoch, čím sa ušetrilo odhadom 5,8 mld. EUR na platbách úrokov.

·Prostredníctvom Tímu Európa prijala EÚ širšie výhľadové stanovisko spočívajúce v poskytovaní podpory aj za svojimi hranicami. Z Tímu Európa sa zabezpečila finančná podpora partnerských krajín v celkovej výške viac ako 40 mld. EUR vrátane 15 mld. EUR z rozpočtu EÚ. Balíkom Tím Európa sa riešia bezprostredné potreby vyplývajúce zo zdravotnej krízy a humanitárne potreby, posilňujú systémy zdravotnej starostlivosti, systémy zásobovania vodou a kanalizácie v partnerských krajinách, ako aj kapacity výskumu a pripravenosti a zmierňujú sociálno-ekonomické účinky.

Reakcia EÚ na krízu spočívala v zmene výzvy na príležitosť. Okrem toho, že EÚ v roku 2020 využívala svoj rozpočet na rok 2020 účinne, zároveň aj odsúhlasila nový dlhodobý rozpočet na roky 2021 – 2027 vo výške 1 074 mld. EUR v cenách za rok 2018, posilnený o dočasný nástroj obnovy NextGenerationEU vo výške ďalších 750 mld. EUR v cenách za rok 2018. Tento balík stimulov vo výške 1,8 bil. EUR, najväčší, aký sa kedy z rozpočtu EÚ financoval, bude poskytovať potrebný rozsah a ambíciu na pomoc pri náprave hospodárskych a sociálnych škôd spôsobených pandémiou COVID-19 a položí základy zelenšej, digitálnejšej a odolnejšej EÚ.

Vysoký rozpočet stimuluje dosahovanie priorít EÚ

Aj počas boja s pandémiou EÚ naďalej plnila svoje politické priority. V roku 2020, poslednom roku viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, sa dosiahol výrazný pokrok pri plnení programových cieľov na obdobie 2014 – 2020 ako celku. Napriek oneskorenému začatiu niektorých programov sa v súčasnosti pokrok zrýchľuje vo všetkých oblastiach.

Pokrok pri plnení rozpočtu EÚ sa monitoruje prostredníctvom moderných kontrolných a výkonnostných rámcov. V prehľade výkonnosti programov v prílohe 3 sa uvádza podrobná správa o dosiahnutom pokroku a krokoch prijatých na prekonanie výziev pri plnení rozpočtu. Z informácií dostupných na konci roka 2020 a uvedených v prehľade výkonnosti programov vyplýva, že celkovo sa vo veľkej väčšine programov – 40 zo 61 – dosahuje veľmi dobrý pokrok pri plnení cieľov. Tieto programy tvoria 92 % rozpočtu z hľadiska jeho výšky v eurách.

Percentuálny podiel ukazovateľov programov realizovaných podľa plánu.

Zdroj: Európska komisia.

Komisia zabezpečuje, aby všetky programy prinášali výsledky až do svojho ukončenia. Významné programy, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy a Nástroj na prepájanie Európy, budú predstavovať zdroj financovania počas niekoľkých rokov. Spoločne tieto programy tvoria približne 50 % rozpočtu. A zatiaľ čo rozpočet na rok 2020 sa úplne vyčerpal, takmer 28 % celkových platieb rámca na roky 2014 – 2020 je stále neuhradených. Znamená to, že tieto programy budú prinášať výsledky ešte niekoľko ďalších rokov. Komisia bude spolupracovať so všetkými subjektmi zapojenými do plnenia rozpočtu na zabezpečovaní toho, aby tieto programy naďalej významne prispievali k dosahovaniu priorít EÚ (viac podrobností sa uvádza v prílohe 2). Úplné posúdenie programov na roky 2014 – 2020 bude možné až po tomto období – na základe záverečných hodnotení.

Sledovanie prierezových politických cieľov EÚ prostredníctvom rozpočtu EÚ

Rozpočet EÚ je viac ako súčet jednotlivých jeho častí. Každý výdavkový program je navrhnutý na riešenie osobitného súboru výziev. Rozpočet EÚ je však najvýkonnejší, keď sa vzájomnou prepojenosťou jednotlivých programov dosahujú synergie, katalyzujú súkromné a verejné financie a súdržne propagujú všeobecné politické priority, ktoré tvoria základ hlavných cieľov Komisie predsedníčky von der Leyenovej (10F 13 ).

Najlepším príkladom toho je cieľ EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou, ktorý je súčasťou Európskej zelenej dohody (11F 14 ). Dosiahnutie tohto cieľa si bude vyžadovať využitie všetkých dostupných prostriedkov, tak legislatívnych, ako aj finančných, v najrôznejších oblastiach politiky a programoch, a to takto:

·EÚ vyčerpala 20,1 % svojho rozpočtu na roky 2014 – 2020, resp. 216 mld. EUR na boj proti zmene klímy, čím splnila svoj cieľ investovať aspoň 20 % rozpočtu na roky 2014 – 2020 do tejto oblasti.

·EÚ vyčerpala 8 % svojho rozpočtu na roky 2014 – 2020, resp. 85 mld. EUR na iniciatívy na podporu alebo ochranu biodiverzity. Je to plne v súlade s pevným záväzkom EÚ zastaviť a zvrátiť stratu biodiverzity zakotveným v Európskej zelenej dohode. V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity (12F 15 ) sa uvádza rozsah potrebných rozsiahlych investícií, ku ktorým sa môže významne prispievať z rozpočtu EÚ.

Príspevok v oblasti klímy v rokoch 2014 až 2020, v mil. EUR

Zdroj: Európska komisia.

·Z rozpočtu EÚ sa podporili významné investície do výroby a využívania energie – čo sú kľúčové faktory prechodu na udržateľnejšie hospodárstvo. Konkrétne z kohéznych fondov sa financovalo viac ako 2 000 megawattov novej inštalácie obnoviteľnej energie spolu s opatreniami v oblasti energetickej hospodárnosti, ktoré viedli k úspore 1 200 gigawatthodín ročne. Z rozpočtu EÚ sa financuje aj experimentálny projekt jadrovej syntézy ITER, ktorý by mohol poskytnúť prístup k neobmedzenému zdroju čistej energie.

Investovanie do budúcnosti si nevyžaduje len zelenú, ale aj digitálnu transformáciu. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 prechod na digitalizáciu ešte zrýchlila. Z rozpočtu EÚ sa prostredníctvom kohéznych fondov a Európskeho fondu pre strategické investície podporili investície do vysokorýchlostného internetového pripojenia, ktoré bolo v čase obmedzenia pohybu ešte dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, vďaka čomu sa v rámci týchto dvoch programov mohlo pripojiť k internetu takmer 25 miliónov domácností. Digitalizácia je aj kľúčovým stimulom inovácie. Na posilnenie priemyselnej základne EÚ sa z rozpočtu EÚ financujú kľúčové projekty ako satelitné služby (napríklad vesmírna lokalizačná služba systému Galileo alebo inovačná služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus) alebo umelá inteligencia (financované z programu Horizont 2020).

Excelentnosť v oblasti výskumu a inovácie prispieva k tomu, aby hospodárstvo pracovalo v prospech ľudí. Na tomto úspechu sa podieľal aj program Horizont 2020. Nobelova cena za chémiu bola v roku 2020 udelená absolventke programu Horizont 2020, Dr. Emmanuelle Charpentier, ktorá ju dostala spolu s Jennifer A. Doudna za vývoj metódy úpravy genómu. Dr. Charpentier je k dnešnému dňu 10. osobou z oblasti výskumu financovaného z programu Horizont 2020, ktorej bola udelená Nobelova cena.

Rozpočet EÚ prispieva k posilňovaniu hodnôt EÚ, a to v EÚ aj mimo nej. V prípade programu Erasmus+ predstavoval rok 2020 zložité výzvy v dôsledku pandémie COVID-19, pre ktoré odišlo do zahraničia o 30 % menej ľudí. V rámci programu Erasmus+ však napriek tomu takmer 700 000 ľudí dostalo príležitosť na získanie nových životných skúseností prostredníctvom vyššieho vzdelania, odbornej prípravy, ako aj rôznych ďalších možností výmeny.

Vo všeobecnosti je EÚ odhodlaná plniť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Sú už v rozsiahlej miere a dôkladne začlenené do rozpočtu EÚ. V roku 2020 prispievalo k aspoň jednému zo 17 cieľov udržateľného rozvoja 46 výdavkových programov EÚ, resp. 75 % z ich celkového počtu. Týchto 46 programov tvorilo 96 % celkového rozpočtu EÚ.

Posilnený záväzok v oblasti výkonnosti

Komisia si uvedomuje zodpovednosť, ktorá súvisí so zvýšeným rozpočtom. Viacročný finančný rámec zohráva mimoriadne dôležitú úlohu pri podpore obnovy a transformácie hospodárstva. Komisia očakáva a víta súvisiace intenzívnejšie kontroly účinnosti výdavkov EÚ vykonávané zainteresovanými stranami. Táto účinnosť je nevyhnutnou súčasťou práce, ktorú už Komisia vykonala v oblasti vytvárania spoľahlivého výkonnostného rámca pre rozpočet EÚ. Takýto rámec je kľúčový na monitorovanie plnenia rozpočtu, nasmerovanie rozpočtu k plneniu cieľov, rýchlu a účinnú reakciu na nepredvídané udalosti a na vytvorenie údajov a informácií o tom, ako sa z rozpočtu EÚ poskytuje konkrétna hodnota občanom EÚ.

Komisia prijala oznámenie o výkonnostnom rámci rozpočtu EÚ (13F 16 ). V tomto oznámení sa vysvetľujú hlavné zásady, opisujú nedávne zlepšenia a stanovujú plány ďalšie rozvoja počas vykonávania viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a ďalšie obdobia.

Finančné prostriedky EÚ sú v čase krízy dobre riadené a chránené

Komisia pripisuje veľký význam správnemu finančnému riadeniu peňazí daňových poplatníkov EÚ. Je plne odhodlaná zabezpečovať najprísnejšie normy riadenia.

Pevný reťazec uistenia a zodpovednosti fungoval aj v bezprecedentných a náročných podmienkach. V rámci systému riadenia, ktorý používa Komisia, deleguje kolégium komisárov každodenné prevádzkové riadenie na 51 generálnych riaditeľov a vedúcich útvarov. Tým sa zabezpečuje jasné rozdelenie zodpovednosti, dobre vymedzené riadiace povinnosti a spoľahlivé podávanie správ (pozri podrobnosti v oddiele 2.1.3 prílohy 2).

Výkonná organizácia umožnila rýchlu a účinnú reakciu aj napriek okolnostiam súvisiacim s pandémiou COVID-19. Vďaka dobrej pripravenosti na krízu zostala Komisia plne funkčná, keďže takmer 30 000 osôb prešlo v priebehu niekoľkých dní na teleprácu. Komisia tak mohla zohrávať vedúcu úlohu vo všetkých aspektoch reakcie na krízu, a to od verejného zdravia po plán hospodárskej obnovy.

Včasným posúdením rizík sa zabezpečili kontroly účinného a efektívneho využívania rozpočtu EÚ. Do leta 2020 Komisia analyzovala riziká vyplývajúce z pandémie COVID-19 a zabezpečila zavedenie vhodných zmierňujúcich opatrení. Audity na mieste boli napríklad nahradené administratívnymi kontrolami a auditmi na diaľku, ktoré sa ukázali ako účinné. Počas roka všetky útvary dôkladne monitorovali riziká v reálnom čase za podpory a dohľadu orgánov správy a riadenia Komisie (oddiel 2.1.2 prílohy 2).

Komisia pomáhala prijímateľom a členským štátom plniť rozpočet za zložitých okolností. Predĺžila lehoty na realizáciu projektov alebo vrátenie prostriedkov a podporila členské štáty pri zabezpečovaní určitej flexibility pri implementovaní a kontrole finančných prostriedkov EÚ bez zníženia stupňa uistenia. Európsky úrad pre boj proti podvodom vydal cielené usmernenie útvarom týkajúce sa určovania a riešenia nových vznikajúcich hrozieb v podobe páchateľov zneužívajúcich príležitosti, ktoré priniesla pandémia COVID-19.

Opatrenia umožnili účinné plnenie rozpočtu napriek náročnej situácii, ktorú spôsobila pandémia COVID-19. V dôsledku uvedených iniciatív sa podarilo zachovať stupeň uistenia a čas potrebný na vyplatenie prostriedkov prijímateľom bol podobný ako v predchádzajúcich rokoch. Okrem toho sa úroveň plnenia rozpočtu zvýšila na 99 % (v porovnaní s 98 % v roku 2019).

Spoľahlivý inštitucionálny rámec vnútornej kontroly

Kontrolný rámec Komisie skúšku zvládol. Komisia sa na účely predchádzania chybám a nedostatkom, ich odhaľovania a naprávania opiera o svoje viacročné stratégie kontroly. Tieto stratégie kontroly sú takisto diferencované podľa rizika, t. j. sú prispôsobené rôznym spôsobom riadenia, zapojeným aktérom, oblastiam politiky a/alebo mechanizmom financovania a s tým súvisiacim príslušným rizikám. Toto rozlíšenie kontrolných stratégií je potrebné, aby sa zabezpečilo, že kontroly budú naďalej nákladovo efektívne, t. j. že sa zaistí správna rovnováha medzi nízkou úrovňou chybovosti (účinnosť), rýchlymi platbami (efektívnosť) a primeranými nákladmi (hospodárnosť).

Skontrolovali sa státisíce platieb a vykonali audity systémov. Komisia vypracúva svoje uistenie od základu a dôsledne. Znamená to, že Komisia a členské štáty, ktoré spoločne s Komisiou riadia 70 % finančných prostriedkov, každoročne skontrolujú státisíce platieb.

Každoročne sa skontrolujú státisíce platieb V oblasti poľnohospodárstva: V oblasti súdržnosti: členské štáty vykonali viac ako 900 000 kontrol na mieste preskúmali sa balíky uisťujúcich dokumentov za 508 programov Komisia vykonala 68 auditov Komisia vykonala 89 auditov

Počet kontrol a auditov vykonaných Európskou komisiou v roku 2020 v oblasti poľnohospodárstva a súdržnosti.

Zdroj: Európska komisia, výročné správy o činnosti.

Zisťujú a riešia sa základné príčiny chýb. Podrobná úroveň informácií umožňuje Komisii ako správkyni finančných prostriedkov EÚ odhaliť nedostatky systému, zistiť ich hlavné príčiny (napr. zložitosť pravidiel) a prijať cielené nápravné opatrenia. Takisto sa ňou prispieva k preventívnym opatreniam a zabezpečuje zohľadnenie získaných poznatkov pri navrhovaní budúcich finančných programov.

Vykonávajú sa preventívne aj nápravné opatrenia. Na základe svojich kontrol Komisia uplatňuje finančné opravy a vymáhanie. V roku 2020 sa na základe kontrol vykonaných pred vyplatením prostriedkov a ďalších preventívnych opatrení podarilo ušetriť 301 mil. EUR. V prípade kontrol vykonaných po vyplatení prostriedkov suma opráv a vymáhania dosiahla 596 mil. EUR a kumulatívne 5,2 mld. EUR od roku 2017.

Celkovo je úroveň rizika pri platbe nižšia ako hranica významnosti 2 %. Komisia odhaduje, že po preventívnych kontrolách bude zvyšková úroveň chybovosti – t. j. rizika v čase platby – 1,9 %, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2019 pokles. Vzhľadom na viacročnú povahu programov financovania vyvíja Komisia veľké úsilie na vykonávanie kontrol po uskutočnení platieb a uskutočňovanie opráv až do ukončenia programov. Toto úsilie sa odráža v odhadovanom riziku pri ukončení programov. Zodpovedá riziku pri platbe bez prognóz budúcich opráv Komisie, ktoré sa v roku 2020 odhadujú na úrovni 1 % (pozri oddiel 2.2.2 prílohy 2).

Prognózy budúcich opráv Komisie vychádzajú z historickej priemernej úrovne opráv. Tento priemer sa upraví tak, že sa odpočítajú prvky, ktoré už nie sú pre budúcnosť relevantné, aby sa dosiahol najlepší a najkonzervatívnejší odhad.

Na rok 2020 sa riziko pri ukončení odhaduje na 0,9 %. Keďže ide o úroveň pod 2 % – ktorú používa aj Dvor audítorov – Komisia sa domnieva, že rozpočet ako celok je účinne chránený. Potvrdzuje sa to aj v stanovisku vnútorného audítora (14F 17 ).

Riziká pri platbe a ukončení pre Európsku komisiu za roky 2014 – 2020.

Zdroj: Európska komisia, výročné správy o riadení a výkonnosti rozpočtu EÚ za roky 2014 – 2020.

Komisia určí, v prípade ktorých programov je vyššie riziko, čo jej umožňuje zamerať svoje opatrenia tam, kde budú najužitočnejšie. Vďaka svojmu dôkladnému empirickému prístupu má Komisia spoľahlivé dôkazy, ktorými sa preukazuje diferencovaná situácia spravovaných fondov. Na základe rizika pri platbe môže Komisia presne rozdeliť ročné výdavky na nižšie riziko pri platbe (riziko do 1,9 %), stredné riziko pri platbe (od 1,9 % do 2,5 %) a vyššie riziko pri platbe (viac ako 2,5 %) (pozri oddiel 2.2.3 prílohy 2). V prípade prírodných zdrojov a súdržnosti sa táto analýza uskutočňuje aj na úrovni jednotlivých platobných agentúr a operačných programov v členských štátoch. Tým sa Komisii umožňuje vhodne zamerať svoje úsilie na efektívne zabezpečovanie podpory a riešenie konkrétnych nedostatkov, dokonca aj v prípade politík, ktoré sú vo všeobecnosti nízkorizikové, ako napríklad spoločná poľnohospodárska politika. 

Kategorizácia výdavkov Komisie na segmenty s vyšším, so stredným a s nižším rizikom v percentuálnych podieloch z celkovej výšky príslušných výdavkov za rok 2020.

Zdroj: Európska komisia, výročné správy o činnosti.

Výdavky s vyšším rizikom predstavujú najmä tieto kategórie: niektoré operačné programy v rámci fondov politiky súdržnosti, ktoré vykazujú závažné nedostatky a/alebo majú miery chybovosti nad 2,5 %; granty na výskumný program Horizont 2020; platobné agentúry zaoberajúce sa priamymi platbami, trhovými opatreniami a rozvojom vidieka v oblasti poľnohospodárstva, ktoré majú miery chybovosti nad 2,5 %; a ďalšie zložité granty (15F 18 ). Pretrvávajúca vysoká úroveň rizika sa oznamuje transparentne prostredníctvom vydania výhrad (16F 19 ). Za rok 2020 existuje 19 výhrad s celkovým finančným vplyvom 1 219 mil. EUR, čo je menej ako 1 % celkových výdavkov. Zodpovedá to výdavkom identifikovaným ako vysokorizikové.

Okrem uplatňovania finančných opráv a vymáhania prijíma Komisia aj opatrenia na riešenie nedostatkov, ktoré majú za následok stredné a vyššie riziko. Patria k nim cielené nápravné opatrenia, ako sú zvyšovanie povedomia prijímateľov a implementujúcich partnerov o platných pravidlách EÚ, ktoré sú náchylnejšie na chyby. Takisto to znamená lepšie využívanie výsledkov kontrol a auditov na úpravu kontrolných stratégií a ich zameranie na výdavky, zvýšenú kapacitu vnútroštátnych orgánov, ktoré majú nedostatky vo svojich systémoch riadenia a kontroly, ako aj uplatňovanie získaných poznatkov na budúce programy.

Ďalší vývoj: výhľad na rok 2021 a ďalšie obdobie

Komisia sa zaviazala naďalej zlepšovať svoje systémy riadenia a kontroly. V roku 2021 Komisia zameria svoje úsilie na riešenie nedostatkov vedúcich k vydaniu výhrad k vyššej úrovni rizika, najmä v prípade kohéznych fondov a výskumného programu na obdobie 2014 – 2020. Keďže pandémia stále trvá, súvisiace riziká a zmierňujúce opatrenia sa naďalej neustále monitorujú, čo bude pokračovať dovtedy, kým kríza nepominie.

V novom viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 sa zohľadňujú získané poznatky. Nové programy budú využívať výhodu množstva zjednodušujúcich opatrení, ktoré boli zavedené na základe získaných poznatkov z predchádzajúcich programov (v rokoch 2014 – 2020 a 2007 – 2013).

V roku 2021 budú zavedené nové prvky ochrany finančných prostriedkov EÚ (pozri oddiel 2.4 prílohy 2), ako napríklad:

·nové usmernenie týkajúce sa predchádzania konfliktom záujmov (17F 20 ) na pomoc správcom finančných prostriedkov EÚ pri predchádzaní konfliktom záujmov a zachovávaní jednotného výkladu a uplatňovania pravidiel medzi všetkými zainteresovanými stranami, ako aj pri vykonávaní nariadenia o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu EÚ (18F 21 ), pričom EÚ má prvýkrát osobitný nástroj na ochranu svojho rozpočtu pred porušovaním zásad právneho štátu,

·jednotný nástroj hĺbkovej analýzy údajov, ktorý Komisia sprístupňuje členským štátom na účely kontroly a auditu v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov, bude rozšírený na spoločnú poľnohospodársku politiku a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Tento nástroj umožní odhaľovanie nezrovnalostí a podvodov vo všetkých fondoch,

·posilnené postupy posudzovania systémov kontroly implementujúcich partnerov predtým, ako sa im zveria finančné prostriedky EÚ na získanie istoty, že ponúkajú rovnaký stupeň uistenia ako vlastné systémy kontroly Komisie.

V roku 2021 Komisia vyplatí prvé sumy z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. V roku 2020 Komisia prijala bezprecedentné opatrenia na zavedenie mechanizmu v rekordnom čase. Ich súčasťou bolo zavedenie špecializovanej štruktúry riadenia a príslušných vnútorných procesov a stratégií kontroly. Sú prispôsobené skutočnosti, že platby členským štátom vychádzajú z plnenia vopred stanovených čiastkových cieľov a cieľových hodnôt. Na platby sa preto nebudú vzťahovať kontroly nákladov, ktoré v skutočnosti vznikli členskému štátu. Na rozdiel od zdieľaného riadenia sú prijímateľmi finančných prostriedkov EÚ členské štáty, pričom tieto prostriedky sa stanú po vyplatení vo vnútroštátnych rozpočtoch zastupiteľnými. Členské štáty sú zodpovedné za zabezpečenie vykonávania mechanizmu v súlade s pravidlami EÚ a vnútroštátnymi pravidlami a so zásadami správneho finančného riadenia.

Komisia doplní kontroly členských štátov. Pri zabezpečovaní uistenia bude Komisia vychádzať z kontrol členských štátov, ktoré podľa potreby doplní o vlastné kontroly. Budú sa uskutočňovať v troch fázach: počas posudzovania plánov obnovy a odolnosti členských štátov; počas posudzovania žiadostí o platby členských štátov a po vykonaní platieb. Okrem kontrol plnenia čiastkových cieľov a cieľových hodnôt môže Komisia vykonávať kontroly na základe rizika s cieľom overiť absenciu závažných nezrovnalostí (t. j. podvodu, korupcie alebo konfliktov záujmov) alebo závažných porušení povinností. V prípade potreby Komisia vymôže príslušné sumy, ak ich ešte nevymohli samotné členské štáty, prípadne požiada o skoré splatenie úverov.

Záver

Komisia zabezpečuje, aby rozpočet EÚ slúžil občanom. Vďaka výkonným zavedeným nástrojom a proaktívnemu riadeniu rozpočtu EÚ dokázala Komisia plniť ciele svojich politík a reagovať na krízu. Komisia svojim prijímateľom, implementujúcim partnerom a členským štátom zabezpečila potrebný stupeň flexibility a zároveň zaisťovala správne finančné riadenie a zachovanie vhodného stupňa uistenia pri riadení rozpočtu EÚ.

(1) ()    Ročný postup udeľovania absolutória je postup, prostredníctvom ktorého Európsky parlament a Rada udeľujú konečné schválenie plnenia rozpočtu za konkrétny rok a vyvodzujú voči Komisii politickú zodpovednosť za plnenie rozpočtu EÚ ( https://ec.europa.eu/info/about-european-commission/eu-budget/how-it-works/annual-lifecycle/assessment/parliaments-approval_en ).

(2) ()    Článok 318 Zmluvy o fungovaní EÚ.

(3) ()    Článok 247 ods. 1 písm. b) a článok 247 ods. 1 písm. e) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(4) ()    Článok 247 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(5) ()    Článok 246 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(6) ()    Článok 247 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(7) ()    Článok 118 ods. 8 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(8) ()    Článok 261 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(9) ()    Prostredníctvom predbežných kúpnych zmlúv uzavretých s potenciálnymi výrobcami (AstraZeneca, BioNTech/Pfizer, CureVac, Johnson and Johnson, Moderna a Sanofi/GlaxoSmithKline). Do konca roka 2020 boli dohodnuté 2 miliardy dávok. Ďalších 0,6 miliardy dávok bolo dohodnutých v prvej polovici roka 2021. Komisia takisto dohodla aj dobrovoľné získanie 1,8 miliardy dávok.

(10) ()    Tím Európa je balík, ktorý EÚ spustila v apríli 2020 na podporu partnerských krajín v boji proti pandémii COVID-19 a jej dôsledkom. Jeho celkové pridelené finančné prostriedky predstavujú takmer 38,5 miliardy EUR a tvoria ich zdroje z EÚ, jej členských štátov a finančných inštitúcií, najmä Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

(11) ()    Kumulatívna zmena programovania od zavedenia iniciatív do júna 2021.

(12) ()    Celková podpora pre ľudí vo výške 3,9 mld. EUR zahŕňa 2,1 mld. EUR priamej podpory občanom v podobe prostriedkov pridelených v rámci zmien programovania na oblasť zdravia (7,4 mld. EUR) a na oblasť podnikania (12,8 mld. EUR). Do celkovej výšky 23,3 mld. EUR sa preto nezapočítava dvojmo.

(13) ()    Pozri https://ec.europa.eu/info/files/political-guidelines-new-commission_sk .

(14) ()    Pozri https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/european-green-deal_sk .

(15) ()    Stratégiu v oblasti biodiverzity do roku 2030 pozri na webovej stránke https://ec.europa.eu/environment/strategy/ biodiversity-strategy-2030_sk .

(16)

()    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o výkonnostnom rámci pre rozpočet EÚ v rámci VFR na roky 2021 – 2027 [COM(2021) 366, 8. júna 2021].

(17) ()    Pozri oddiel 2.3.2 prílohy 2 – Činnosť Útvaru pre vnútorný audit a celkové stanovisko.

(18) ()    Podrobné informácie sú uvedené v prílohe 6.

(19) ()    Vo výročných správach o činnosti za každý odbor Komisie a vo výročnej správe o riadení a výkonnosti za Komisiu ako celok.

(20) ()    Oznámenie Komisie s názvom Usmernenie týkajúce sa predchádzania a riešenia konfliktov záujmov v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách [C(2021) 2119] (Ú. v. EÚ C 121, 9.4.2021, s. 1).

(21) ()    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 1) ( https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX%3A32020R2092 ).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 6. 2021

COM(2021) 301 final

PRÍLOHA

k

SPRÁVE KOMISIE

EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A DVORU AUDÍTOROV








Výročná správa o riadení a výkonnosti rozpočtu EÚ - rozpočtový rok 2020

   

Výročná
správa
o riadení
a výkonnosti
rozpočtu EÚ

Zväzok II

Prílohy

Obsah

Príloha 1 – Výkonnosť a výsledky    

1.1. Rozpočet EÚ orientovaný na výsledky

1.2. Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika22

1.3. Súdržnosť, odolnosť a hodnoty26

1.4. Prírodné zdroje a životné prostredie33

1.5. Migrácia a riadenie hraníc38

1.6. Bezpečnosť a obrana42

1.7. Susedstvo a svet44

Príloha 2 – Vnútorná kontrola a finančné riadenie    51

2.1. Výkonné nástroje na riadenie rozpočtu EÚ v zložitom prostredí53

2.2. Nákladovo efektívne kontroly s cieľom ochrany rozpočtu EÚ67

2.3. Uistenia riadiacich subjektov80

2.4. Ďalší vývoj: výhľad na rok 2021 a ďalšie obdobie85

Kľúčové pojmy    88

1.2. Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika22

1.3. Súdržnosť, odolnosť a hodnoty26

1.4. Prírodné zdroje a životné prostredie33

1.5. Migrácia a riadenie hraníc38

1.6. Bezpečnosť a obrana42

1.7. Susedstvo a svet44

Príloha 2 – Vnútorná kontrola a finančné riadenie    51

2.1. Výkonné nástroje na riadenie rozpočtu EÚ v zložitom prostredí53

2.2. Nákladovo efektívne kontroly s cieľom ochrany rozpočtu EÚ67

2.3. Uistenia riadiacich subjektov80

2.4. Ďalší vývoj: výhľad na rok 2021 a ďalšie obdobie85

Kľúčové pojmy    87

Príloha 1 –
Výkonnosť
a výsledky

1.1. Rozpočet EÚ orientovaný na výsledky

Komisia naďalej považuje výkonnosť výdavkov EÚ za najvyššiu prioritu. Je plne odhodlaná zabezpečiť, aby sa rozpočet EÚ plnil v súlade s najprísnejšími normami finančného riadenia a aby bol čo najúčinnejší pri dosahovaní svojich cieľov.

Tak ako minulý rok, aj teraz Komisia pripojila k výročnej správe o riadení a výkonnosti prehľad výkonnosti programov na účely zdôraznenia tejto priority. Ďalej posilnila systematické posudzovanie výkonnosti programov v oboch programových výkazoch, ktoré sú sprievodným dokumentom k návrhu rozpočtu, ako aj v prehľade výkonnosti programov.

V novembri 2020 zverejnil Európsky dvor audítorov novú správu o plnení rozpočtu EÚ. Dvor audítorov podrobne preskúmal správy Komisie o celkovej výkonnosti a deväť výdavkových programov z rozpočtu. V správe dospel k záveru, že Komisia má zavedené dobré postupy vypracúvania správ o výkonnosti a konštatoval, že boli vykonané mnohé zlepšenia, zároveň však určil cielené oblasti na ďalšie zlepšenie.

Keďže programy EÚ majú viacročný charakter, výsledky v danej oblasti možno posudzovať len vo viacročných súvislostiach. V tejto správe sa vychádza z najnovších známych výsledkov v oblasti výkonnosti. Z dostupných informácií oznámených na konci roka 2020, uvedených v prehľade výkonnosti programov v prílohe 3, vyplýva, že väčšina programov je na ceste k splneniu cieľov stanovených na začiatku programového obdobia. Pokrok v rámci programu politiky súdržnosti napríklad rýchlo napreduje aj napriek oneskoreniam v počiatočnej fáze. Pri osobitných problémoch vo vzťahu k vykonávaniu jednotlivých programov sa v prehľade výkonnosti programov poskytuje bližšie vysvetlenie vplyvu na výkonnosť a uvádzajú zmierňujúce opatrenia, ktoré boli prijaté.

Hoci sa monitorovaním informácií získajú užitočné poznatky o pokroku, konečné závery týkajúce sa výkonnosti programov bude možné urobiť iba na základe podrobných hodnotení po ukončení súčasných programov. Pri tomto posúdení bude potrebné náležite zohľadniť aj vplyv pandémie COVID-19 a opatrenia prijímané na presmerovanie a zmenu priorít v rámci financovania z prostriedkov EÚ na podporu nápravy dôsledkov krízy a obnovy.

1.1.1. Rozpočet EÚ na rok 2020 – transformujúci sa rozpočet

Rok 2020 bol pre rozpočet EÚ v mnohých smeroch kľúčový. Bol to prvý celý rok Komisie pod vedením predsedníčky von der Leyenovej. Rozpočet na rok 2020 zohrával významnú úlohu pri podpore ambicióznych hlavných cieľov Komisie predsedníčky von der Leyenovej. Pomohol napríklad pri príprave zelenej a digitálnej transformácie a podpore solidarity a bezpečnosti, a to nielen v rámci EÚ, ale aj v spolupráci s našimi medzinárodnými partnermi. Rok 2020 bol aj rokom pandémie COVID-19, ktorá vyvolala rýchle a značné úpravy potrebné na nápravu dôsledkov krízy a obnovu (pozri oddiel 1.1.2).

A napokon bol rok 2020 posledným rokom viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020. Nový a ambiciózny viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 bol spolu s dočasným nástrojom obnovy NextGenerationEU prijatý v decembri, pričom sa rozpočet EÚ stal ústredným nástrojom obnovy a prechodu na udržateľnejšiu a digitálnu budúcnosť (pozri oddiel 1.3).

V novom dlhodobom rozpočte sa preskúmala štruktúra rozpočtových okruhov, aby sa zabezpečila lepšia transparentnosť a zabezpečilo lepšie zosúladenie s kľúčovými politickými prioritami. Analýza výkonnosti uvedená v oddieloch 1.2 až 1.7 tejto prílohy je štruktúrovaná v rámci nových okruhov rozpočtu na roky 2021 – 2027.

Udržateľný rast: prírodné zdroje59 956 EURHospodárska, sociálna a územná súdržnosť58 646 EURKonkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť25 273 EURGlobálna Európa11 350 EURBezpečnosť a občianstvo7 152 EURAdministratíva6 046 EURSpolu169 659 EURUdržateľný rast: prírodné zdroje59 956 EURHospodárska, sociálna a územná súdržnosť58 646 EURKonkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť25 273 EURGlobálna Európa11 350 EURBezpečnosť a občianstvo7 152 EURAdministratíva6 046 EURSpolu169 659 EUR

Rozpočet EÚ na rok 2020: viazané rozpočtové prostriedky podľa rozpočtových okruhov. Administratívne výdavky sa týkajú iba Komisie, nie sú do nich zahrnuté administratívne výdavky iných inštitúcií. Všetky sumy sú v mil. EUR.

Zdroj: Európska komisia.

Najmä v dôsledku opatrení súvisiacich s pandémiou COVID-19 sa rozpočet na rok 2020 v porovnaní s rozpočtom pôvodne schváleným rozpočtovým orgánom zásadne menil. Zmeny prijaté Európskym parlamentom a Radou spôsobili zvýšenie rozpočtu EÚ na rok 2020 o 10,2 mld. EUR ( 1 ) v platobných rozpočtových prostriedkoch a o 5,2 mld. EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch na riešenie krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, a najmä na úhradu dodatočných potrieb v oblasti platobných rozpočtových prostriedkov na nástroj núdzovej podpory s cieľom financovať stratégiu pre vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ako aj na úhradu dodatočných potrieb v oblasti platieb na súdržnosť po prijatí investičných iniciatív v reakcii na koronavírus. V prípade značného objemu finančných prostriedkov sa takisto zmenili priority a bol presmerovaný na plnenie cieľov v súvislosti s krízou spôsobenou pandémiou COVID-19.

Administratívny rozpočet EÚ, z ktorého sa podporuje rozpočtové riadenie, ako aj celé spektrum činností inštitúcií Európskej únie, predstavoval iba malú časť celkového rozpočtu na rok 2020. Spolu s ostatnými inštitúciami prijala Komisia opatrenia na zlepšenie účinnosti všetkých svojich operácií a dosiahla významné úspory v medziach finančného rámca na roky 2014 – 2020 vrátane zníženia počtu zamestnancov v rokoch 2013 až 2017 o 5 % ( 2 ). Európsky dvor audítorov potvrdil tieto úspory, pričom upozornil na ich negatívne dôsledky na zamestnancov ( 3 ).

Tieto úspory boli vytvorené v čase neustále narastajúcich očakávaní voči Komisii vo vzťahu k plneniu cieľov v oblastiach zelenej a digitálnej transformácie, priemyselnej politiky, hospodárskej a sociálnej obnovy, migrácie, právneho štátu a obrannej spolupráce. Tieto tlaky spôsobili zvýšenie pracovnej záťaže pri príprave a zavádzaní komplexnej reakcie EÚ na pandémiu COVID-19 a jej dôsledky. Napriek tomu Komisia prerozdelila veľké množstvo zamestnancov na podporu vykonávania svojich hlavných iniciatív a rýchlu reakciu na pandémiu. Rozpočtové obmedzenia v novom finančnom rámci si budú vyžadovať ešte jasnejšie stanovenie priorít a ďalšie zlepšenie účinnosti, aby sa zabezpečila schopnosť EÚ naďalej plniť svoje priority.

1.1.2. Rozpočet EÚ bol v reakcii na pandémiu COVID-19 rýchlo a flexibilne mobilizovaný

Vypuknutie pandémie COVID-19 v Európe viedlo k ľudským tragédiám, zákazom vychádzania a bezprecedentnému hospodárskemu spomaleniu ( 4 ). EÚ s rozhodnosťou preukázala solidaritu v čase krízy s cieľom chrániť životy a živobytie, pričom sa zamerala na opatrenia prinášajúce okamžitú a účinnú reakciu. V roku 2020 Komisia prijala viac ako 1 350 opatrení na zmiernenie krízy vrátane 598 rozhodnutí o štátnej pomoci, ktoré predstavovali záchranné lano pre európske spoločnosti, a tým zabezpečila pokračovanie hospodárskej činnosti počas pandémie aj po nej. Do konca roka 2020 členské štáty zmobilizovali 3,1 bil. EUR ( 5 ) alebo viac ako 30 % hrubého domáceho produktu EÚ na zmiernenie účinkov krízy.

V rámci koordinovanej európskej reakcie na pandémiu COVID-19 bolo rýchlo a flexibilne zmobilizovaných 70 mld. EUR z rozpočtu EÚ prostredníctvom rôznych opatrení. Na tento účel bol rozpočet na rok 2020 zvýšený o 10,2 mld. EUR ( 6 ). Európsky parlament, Rada Európskej únie a Komisia rýchlo zmenili nariadenie o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 s cieľom zabezpečiť maximálnu flexibilitu pri plnení rozpočtu na rok 2020. Okrem toho nástroj núdzovej podpory umožnil Komisii koordinovať úsilie v oblasti verejného obstarávania potrebné na boj proti kríze a prispievať k nemu.

Proaktívne rozpočtové riadenie zabezpečovalo rýchle a účinné plnenie rozpočtu na rok 2020. Deväť opravných rozpočtov bolo prijatých podľa návrhu Komisie, a to často v rekordnom čase, čo je viac ako v akomkoľvek roku obdobia 2014 – 2020. Okrem toho rozpočtový orgán schválil 28 presunov a Komisia uskutočnila stovky autonómnych presunov. V dôsledku toho sa rozpočet EÚ na rok 2020 takmer úplne vyčerpal, pokiaľ ide o záväzky aj platby.

V nasledujúcich oddieloch sa uvádza súhrn hlavných pilierov reakcie EÚ na pandémiu a toho, ako sa k nim prispelo z rozpočtu EÚ.

Komisia mobilizuje zdroje EÚ mimo dlhodobého rozpočtu, napríklad prostredníctvom Európskej investičnej banky a ďalších nástrojov. Program Európskej únie v oblasti dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) bol vytvorený s cieľom pomôcť členským štátom ochrániť pracovného miesta a príjem zamestnancov počas pandémie COVID-19. V rámci programu sa poskytuje finančná pomoc vo forme úverov z prostriedkov EÚ na podporu programov skráteného pracovného času a podobných opatrení s cieľom pomôcť členským štátom chrániť zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby pred rizikom nezamestnanosti a straty príjmu. Program predstavuje silné vyjadrenie solidarity. S cieľom zohľadniť túto sociálnu motiváciu sa financovanie vydáva vo forme sociálnych dlhopisov. Jeho rozpočet dosahuje výšku až 100 mld. EUR a do konca roka 2020 bolo členským štátom v rámci podpory pridelených už viac ako 40 mld. EUR ( 7 ).

·Do začiatku roka 2021 využilo podporu v rámci programu SURE na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii 25 až 30 miliónov zamestnancov, čo je významná časť trhu práce v zúčastnených členských štátoch, čím sa ušetrilo odhadom 5,8 mld. EUR na platbách úrokov.

Koordinácia európskej solidarity a zabezpečenie dostatočných dodávok prostredníctvom predbežných kúpnych zmlúv uzavretých s výrobcami vakcín

Nástroj núdzovej podpory bol znovu aktivovaný v apríli 2020 s rozpočtom 2,7 mld. EUR na poskytnutie núdzovej podpory na základe potrieb, ktorou sa dopĺňa úsilie členských štátov, a s príspevkom z iných nástrojov EÚ na riešenie pandémie COVID-19 a pomoc pri záchrane životov. Touto opätovnou aktiváciou sa umožnilo veľmi široké využitie tohto nástroja prostredníctvom cielených opatrení zavádzaných strategicky v situácii, keď sa rozsah, rýchlosť alebo cezhraničná povaha potrebných riešení najlepšie riešia prostredníctvom koordinovaného zásahu EÚ, ako aj nové a rýchle mechanizmy verejného obstarávania. Nástroj núdzovej podpory centrálne riadi Komisia a vykonáva sa väčšinou prostredníctvom priameho riadenia. Nástroj sa využíval aj pri obstarávaní zdravotníckeho materiálu, pomoci zdravotníckemu personálu a operačnej podpore mobilných zdravotníckych reakcií. Zdravotnícky personál a zdravotnícke tímy sú vďaka tomu k dispozícii tam, kde sú v Európe najpotrebnejšie, a pomáhajú s prepravou nákladu.

Pri stanovovaní priorít v oblasti opatrení, ktoré sa majú financovať, Komisia pravidelne spolupracovala s členskými štátmi, aby pochopila ich potreby. Na základe toho Komisia včas rozhodla, že nástroj môže mať najväčšiu pridanú hodnotu vtedy, ak sa z neho podporí iniciatíva EÚ týkajúca sa vakcín, na ktorej sa zúčastňuje všetkých 27 členských štátov.

· Najväčšou prioritou v roku 2020 bolo zabezpečenie 2,6 miliardy dávok ( 8 ) vakcín proti ochoreniu COVID-19 po preukázaní ich bezpečnosti a účinnosti, a to prostredníctvom predbežných kúpnych zmlúv uzavretých s výrobcami vakcín. Prostredníctvom týchto zmlúv sa v rámci nástroja núdzovej podpory získali práva na nákup 2,6 miliardy dávok vakcín pre členské štáty EÚ od šiestich výrobcov vakcín (AstraZeneca, BioNTech–Pfizer, CureVac, Johnson & Johnson, Moderna a Sanofi-GlaxoSmithKline) ako súčasť stratégie EÚ pre vakcíny. Diverzifikovaním portfólia Komisia maximalizovala šance, že občania EÚ získajú pri najbližšej možnej príležitosti v požadovanom rozsahu prístup ku každej úspešnej potenciálnej vakcíne. Vďaka tomu bola prvá vakcína v EÚ podaná pred koncom roka 2020 ( 9 ). Na tento účel bolo pridelených 86 % dostupných finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ a na konci roka aj členské štáty sprístupnili prostriedky na toto opatrenie, a to v celkovej výške 750 mil. EUR do vonkajších pripísaných príjmov. Koordinovaným prístupom EÚ sa zabezpečilo, že členské štáty spoločne znášali nevyhnutné riziko investovania do vývoja v tom čase neoverených vakcín a mali prístup k širokému portfóliu technológií výroby potenciálnych vakcín a spoločností vyrábajúcich vakcíny. ·Poskytlo sa financovanie na odbornú prípravu v oblasti testovania a intenzívnej starostlivosti. Okrem toho bola podpísaná zmluva na nákup dezinfekčných robotov, ktoré sa darujú nemocniciam. Tieto roboty používajú ultrafialové svetlo na dezinfikovanie bežných izieb pacientov v nemocniciach len za 15 minút, čím prispievajú k prevencii a zmierňovaniu šírenia ochorenia COVID-19. Európska komisia distribuovala prostredníctvom nástroja núdzovej podpory približne 200 takýchto robotov do nemocníc v celej EÚ. ·Nástroj núdzovej pomoci sa využil na zorganizovanie 1 500 operácií prepravy nákladu, ktorých súčasťou bolo od apríla do septembra 2020 viac ako 1 000 letov a 500 ciest po zemi, železnici a mori na doručenie základných zdravotníckych potrieb do EÚ v čase, keď bola dostupnosť prepravy nákladu do veľkej miery obmedzená; prepravu viac ako 300 zdravotníckych pracovníkov a pacientov na účely poskytnutia starostlivosti v zahraničí; odbornú prípravu 3 500 zdravotníckych pracovníkov v oblasti techník testovania; 75 mobilných testovacích tímov; zvýšenie kapacity v 150 miestnych strediskách na odber krvi a plazmy a odbornú prípravu v oblasti intenzívnej starostlivosti pre 15 000 zdravotníckych pracovníkov zo 750 nemocníc. Z nástroja sa financovalo aj zavedenie IT platformy pre interoperabilitu medzi vnútroštátnymi aplikáciami na sledovanie, do ktorej je v súčasnosti pripojených 17 vnútroštátnych aplikácií ( 10 ), ako aj pilotného systému na výmenu informácií o formulároch na vyhľadanie cestujúceho v súvislosti s ochranou verejného zdravia. ·V rámci tohto nástroja Komisia obstarala na účely distribúcie do členských štátov viac ako 10 miliónov rúšok pre zdravotníckych pracovníkov; približne 200 miliónov rýchlych antigénových testov; a 34 000 liečebných dávok terapeutickej formy remdesiviru, o ktoré bol veľký záujem vo všetkých členských štátoch, keďže išlo o jediný liek na liečbu ochorenia COVID-19 schválený v EÚ, vnútroštátne zmluvy však neboli k dispozícii.

Keďže množstvo členských štátov čelilo v prvom štvrťroku 2021 tretej vlne nákazy a novým mutáciám, nástroj núdzovej pomoci bol v roku 2021 posilnený o ďalších 232 mil. EUR ( 11 ) vo viazaných rozpočtových prostriedkoch. Podporia sa tým nové opatrenia, ako napríklad interoperabilita digitálnych COVID preukazov EÚ, systém EÚ v oblasti monitorovania odpadových vôd, ďalší rozvoj platformy na výmenu informácií o formulároch na vyhľadanie cestujúceho v súvislosti s ochranou verejného zdravia a nákup špecializovaných testov na identifikáciu mutácií, ktoré budú darované členským štátom.

Rozpočet mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany bol v roku 2020 zvýšený o 415 mil. EUR a podporili sa z neho nemocnice v celej EÚ, z ktorých mnohé ošetrovali pacientov z iných krajín. Vysielali sa mobilné zdravotnícke tímy s cieľom reagovať na najnaliehavejšie potreby.

Okrem toho bola od 1. apríla 2020 rozšírená pôsobnosť Fondu solidarity EÚ tak, aby zahŕňal mimoriadne udalosti v oblasti verejného zdravia. V roku 2021 bude členským štátom a kandidátskym krajinám, ktoré boli vážne postihnuté krízou spôsobenou pandémiou COVID-19, sprístupnená celková suma takmer 530 mil. EUR na financovanie pomoci obyvateľstvu (zdravotnícke opatrenia, opatrenia v sektore zdravotníctva, opatrenia v oblasti civilnej ochrany) a opatrení prijatých na zamedzenie šírenia vírusu.

Podpora výskumu v oblasti vakcín, diagnostiky a liečby

Mobilizovali sa verejné aj súkromné investície do vývoja bezpečných a účinných vakcín pre všetkých na celom svete. Od januára 2020 Komisia zmobilizovala v rámci programu Horizont 2020 viac než 781 miliónov EUR na vývoj vakcín, nových liečebných postupov, diagnostických testov a zdravotníckych systémov zameraných na prevenciu šírenia ochorenia COVID-19 a záchranu životov. Patrí sem aj mobilizácia prostriedkov z osobitného fondu pre núdzový výskum, spoločného podniku pre iniciatívu pre inovačné lieky 2 a 164 mil. EUR prostredníctvom výzvy v rámci pilotného projektu Európskej rady pre inováciu.

Vývoj novej generácie vakcín – vakcín mRNA ( 13 ) – sa podporuje z viacerých grantov v rámci programu Horizont 2020. V rámci európskej iniciatívy týkajúcej sa vakcíny proti AIDS z roku 2020 využila spoločnosť BioNTech technológiu mRNA na vývoj a výrobu potenciálnych vakcín proti HIV. Finančná podpora z Európskeho fondu pre strategické investície pomohla spoločnosti BioNTech využiť túto technológiu mRNA na vývoj vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Predbežná kúpna zmluva, ktorú sprostredkovala Komisia, ďalej umožnila výrobu vakcíny BioNTech-Pfizer, ktorá ako prvá získala v EÚ povolenie na uvedenie na trh. [Obrázok: Predsedníčka Ursula von der Leyenová (vpravo) a Özlem Türeciová, spolutvorkyňa vakcíny BioNTech-Pfizer. Zdroj: Európska komisia.]

EÚ propaguje globálnu reakciu

EÚ ako globálny aktér a člen vyvíjajúci kolektívne úsilie v rámci Tímu Európa zabezpečila finančnú podporu partnerským krajinám a zraniteľným populáciám vo výške viac ako 40 mld. EUR ( 14 ). Hlavné príspevky Tímu Európa tvorilo 7 mld. EUR z Európskej investičnej banky, 4 mld. EUR z Európskej banky pre obnovu a rozvoj, 15 mld. EUR z rozpočtu EÚ a 14 mld. EUR od členských štátov. Úsilie v rámci Tímu Európa sa zameriava na riešenie bezprostredných potrieb vyplývajúcich zo zdravotnej krízy a výsledné humanitárne potreby; posilňovanie systémov zdravotnej starostlivosti, systémov zásobovania vodou a kanalizácie v partnerských krajinách, ako aj kapacít výskumu a pripravenosti na boj proti pandémii a zmierňovanie sociálno-ekonomických účinkov.

Okrem toho EÚ podporuje globálnu reakciu na koronavírus s viacstrannými partnermi, ktorú zaviedla predsedníčka Ursula von der Leyenová. Na medzinárodnej konferencii darcov boli potvrdené prísľuby finančných prostriedkov vo výške viac ako 15,9 mld. EUR ( 15 ) na zabezpečenie spoločného vývoja a všeobecného zavedenia diagnostiky, liečebných postupov a vakcín proti koronavírusu.

Úsilie zamerané na zabezpečovanie spravodlivého a rovnocenného prístupu k vakcínam proti ochoreniu COVID-19 v krajinách s nízkymi a strednými príjmami vedie nástroj globálneho prístupu k vakcínam proti ochoreniu COVID-19 (COVAX). Tím Európa patrí s viac ako 2,2 mld. EUR k najvýznamnejším prispievateľom do nástroja COVAX. Komisia sa zúčastňuje na nástroji COVAX na zabezpečenie rovnocenného prístupu k cenovo dostupným vakcínam proti ochoreniu COVID-19 a prispieva sumou 1 mld. EUR v grantoch a zárukách EÚ.

Zmiernenie účinkov sociálnej a hospodárskej krízy: investičné iniciatívy v reakcii na koronavírus

Pandémia COVID-19 spôsobila veľký otras svetového aj únijného hospodárstva s vážnymi sociálno-ekonomickými dôsledkami. Viedla k poklesu hrubého domáceho produktu EÚ o 7,4 percentuálneho bodu s následným zvýšením o 4,1 percentuálneho bodu očakávaným v roku 2021 ( 16 ). Aj programy politiky súdržnosti boli upravené a mobilizované na podporu reakcie na krízu prostredníctvom investičných iniciatív v reakcii na koronavírus ( 17 ). Komisia sa zamerala na čo najväčšie zvýšenie flexibility týchto nástrojov, aby bolo možné rýchle spracovanie všetkých žiadostí na základe jednoduchších a rýchlejších postupov. Zahŕňalo to zvýšenie maximálnej miery spolufinancovania na 100 %, čím sa uľahčili prevody medzi fondmi a regiónmi a zvýšili finančné krytia z finančných nástrojov. Celkovo sa touto flexibilitou umožnilo prostredníctvom iniciatívy k dnešnému dňu( 18 ) zmobilizovať 23,3 mld. EUR z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Vďaka týmto iniciatívam sa podarilo dodať najnaliehavejšie zdravotnícke potreby a vybavenie a riešiť účinky hospodárskej krízy prostredníctvom programov skráteného pracovného času zameraných na udržanie zamestnanosti počas pandémie, finančnej podpory malých a stredných podnikov a okamžitého poskytnutia likvidity.

Komisia poskytla aj usmernenie členským štátom k využívaniu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 na podporu pracovníkov, ktorí v dôsledku pandémie stratili prácu. Do konca roka 2020 boli od členských štátov prijaté štyri žiadosti v súvislosti s pandémiou COVID-19.

·Podpora odvetvia rybárstva a produkcie morských plodov. Komisia stanovila osobitné opatrenia na zmiernenie vplyvu pandémie COVID-19, ako napríklad podporu pre odvetvie rybárstva v súvislosti s dočasným ukončením rybolovných činností, podporu pre akvakultúrnych chovateľov v súvislosti s dočasným pozastavením výroby a podporu pre organizácie výrobcov v súvislosti s uskladňovaním produktov rybolovu a akvakultúry, ako aj na zabezpečenie rozpočtovej flexibility, aby mohli členské štáty prideľovať zdroje v skrátenej lehote.

·Podpora poľnohospodárov. Finančné nástroje v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka môžu predstavovať samostatný pracovný kapitál na financovanie poľnohospodárskych a vidieckych malých a stredných podnikov postihnutých pandémiou COVID-19 až do výšky 200 000 EUR, a to za priaznivých podmienok, ku ktorým patria napríklad veľmi nízke úrokové miery, znížené požiadavky na kolaterál, priaznivé splátkové kalendáre atď.

1.1.3. Plán obnovy pre Európu: prepracovaný viacročný finančný rámec a nástroj NextGenerationEU

Modernizovaný dlhodobý rozpočet EÚ doplnený z nástroja NextGenerationEU

Komisia vypracovala prepracované návrhy dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 v máji 2020 (vo výške 1 074 mld. EUR), ktorý sa má doplniť o dočasný nástroj obnovy NextGenerationEU (v hodnote 750 mld. EUR). Európsky parlament a Rada formálne prijali tieto návrhy v decembri 2020.

Bude to najväčší balík, aký bol kedy financovaný z rozpočtu EÚ. Na obnovu Európy po pandémii COVID-19 sa vďaka nemu zabezpečí celkovo 1,8 bil. EUR. Táto bezprecedentná reakcia pomôže pri náprave hospodárskych a sociálnych škôd spôsobených pandémiou COVID-19 a položí základy modernej a udržateľnejšej budúcnosti v zelenšej, digitálnejšej a odolnejšej Európe.

·EÚ stanovila cieľ 50 % alebo viac celkovej výšky dlhodobého rozpočtu vrátane nástroja NextGenerationEU, ktoré sa majú využiť na podporu modernizácie Európskej únie prostredníctvom výskumu a inovácie; spravodlivú klimatickú a digitálnu transformáciu; pripravenosť, obnovu a odolnosť.

·Na zrýchlenie dosahovania nových a posilnených priorít sa využije 32 % dlhodobého rozpočtu, doteraz najväčšia časť.

·EÚ stanovila cieľ minúť aspoň 30 % dlhodobého rozpočtu a nástroja NextGenerationEU na boj proti zmene klímy.

·EÚ sa bude usilovať o splnenie cieľa minúť 10 % dlhodobého rozpočtu v rokoch 2026 a 2027 na zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity.

·S cieľom prispieť k digitálnej transformácii sa bude EÚ usilovať o investovanie 20 % finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti do tejto oblasti.

·30 % finančných prostriedkov v rámci nástroja NextGenerationEU sa získa prostredníctvom zelených dlhopisov.

NextGenerationEU: 750 mld. EUR na obnovu EÚ

NextGenerationEU je dočasný nástroj obnovy v hodnote 750 mld. EUR zahŕňajúci nenávratnú a úverovú podporu, ktorú dopĺňa dlhodobý rozpočet EÚ, so zameraním na kľúčové prvé roky oživenia. Finančné prostriedky z nástroja NextGenerationEU budú investované do niekoľkých programov, ktorými sa prispieva k hospodárskej obnove.

Väčšina finančných prostriedkov z nástroja NextGenerationEU (do výšky 672,5 mld. EUR) bude investovaná prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Z tohto nástroja sa poskytne obrovská finančná podpora verejným investíciám a reformám v kľúčových oblastiach, ako sú zelená a digitálna transformácia. Na získanie podpory z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti predložia členské štáty EÚ plány obnovy a odolnosti Komisii, v ktorých vysvetlia, ako sa použijú finančné prostriedky na podporu obnovy a budovanie odolnosti. V týchto plánoch sa musia zohľadňovať výzvy zistené v európskom semestri spolu s výzvami týkajúcimi sa zelenej a digitálnej transformácie. Komisia tieto plány posúdi a dané posúdenie následne schváli Rada. Finančné prostriedky sa vyplatia v niekoľkých splátkach po dosiahnutí čiastkových cieľov a cieľových hodnôt, ku ktorým sa členské štáty zaviazali.

Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU) financovaná z nástroja NextGenerationEU v rokoch 2021 a 2022 pomôže preklenúť priepasť medzi počiatočnou reakciou na krízu a dlhodobou obnovou. Ďalších 50,6 mld. EUR na prebiehajúce programy politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 bude pre členské štáty a regióny znamenať zásadnú, rýchlu a dodatočnú podporu. Pomoc pri obnove je pokračovaním núdzovej pomoci pre sektor zdravotníctva, malé a stredné podniky a programy skráteného pracovného času a zároveň sa ňou zavádza možnosť zintenzívniť digitálne a zelené investície v rámci nápravy dôsledkov krízy.

Posilnený výkonnostný rámec

Prechod na dlhodobý rozpočet na roky 2021 – 2027 bude predstavovať aj ďalší významný krok smerom k výkonnostnému rámcu rozpočtu EÚ. Komisia berie poznatky získané z obdobia 2014 – 2020 a odporúčania Parlamentu, Rady a Dvora audítorov veľmi vážne.

Prostredníctvom nových výdavkových programov Komisia zavádza komplexnejší a súdržnejší výkonnostný rámec pre rozpočet EÚ ( 19 ). Bude založený na 1. integrovaní výkonnosti do návrhu politík prostredníctvom hodnotení programov; 2. spoľahlivom monitorovaní a podávaní správ o výkonnosti jednotlivých programov a pokroku pri plnení cieľov v ročnom rozpočtovom cykle a 3. zabezpečení prispievania z rozpočtu EÚ na všeobecné ciele horizontálnych politík, ako sú klíma, digitálna oblasť a hospodárska obnova. Zjednodušený súbor vysokokvalitných ukazovateľov sa využije na monitorovanie výkonnosti vo všetkých fázach vykonávania programov na základe jednoznačnej metodiky odhadu základných scenárov a cieľov. Spoľahlivý rámec monitorovania a hodnotenia bude zabezpečovať dôkazovú základňu pre návrh budúcich finančných programov.

1.1.4. Rozpočet EÚ je kľúčovým stimulom prierezových politických priorít

Začleňovanie znamená zahrnutie horizontálnych priorít a prierezových oblastí politík do fázy návrhu, prípravy, vykonávania a hodnotenia programov v rámci vnútorných aj vonkajších činností. Keďže tá istá činnosť môže mať zároveň viacero rôznych cieľov, začleňovaním v rozpočte EÚ sa podporujú synergie pri využívaní finančných prostriedkov v prípade obmedzeného počtu prierezových priorít, čo má za následok väčšiu konzistentnosť a nákladovú efektívnosť v oblasti výdavkov. V tomto oddiele sa vysvetľuje, ako sa v rozpočte EÚ presadzujú prierezové politiky na boj proti zmene klímy, ochranu biodiverzity, presadzovanie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a podporu rodovej rovnosti.

Boj proti zmene klímy

EÚ musí na boj proti zmene klímy ( 20 ) a zhoršovaniu stavu životného prostredia a na to, aby sa stala prvým klimaticky neutrálnym hospodárstvom na svete do roku 2050, prejsť na udržateľnejšie hospodárstvo. V období 2014 – 2020 EÚ začlenila 216 mld. EUR do výdavkov na opatrenia v oblasti klímy v rámci všetkých svojich programov, najmä týkajúcich sa kohéznej politiky, energetiky, dopravy, výskumu a inovácie a spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj rozvojovej politiky EÚ, čím sa rozpočet EÚ stal kľúčovým stimulom udržateľnosti. V roku 2021 Komisia pokračovala v revízii a aktualizácii všetkých dostupných informácií vrátane ďalšieho konsolidovania existujúcich údajov a uplatňovania podrobnejšej metodiky všade tam, kde je to možné. Celkovo bolo 20,1 % rozpočtu EÚ prideleného na opatrenia na riešenie zmeny klímy, splnenie politickej ambície vyčleniť 20 % dlhodobého rozpočtu na roky 2014 – 2020 na boj proti zmene klímy.

 

(*) Patria sem obe zložky mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany.

Vľavo: Príspevok výdavkov týkajúcich sa oblasti klímy za roky 2014 – 2020 podľa rozpočtových okruhov (v mil. EUR).
Vpravo: Podiel výdavkov týkajúcich sa oblasti klímy v hlavných prispievajúcich programoch v rokoch 2014 – 2020.

Zdroj: Európska komisia.

V prípade dlhodobého rozpočtu na roky 2021 – 2027 EÚ ďalej zvýšila svoju ambíciu v oblasti boja proti zmene klímy. Z rozpočtu sa aspoň 30 % finančných prostriedkov z viacročného finančného rámca a nástroja NextGenerationEU prispeje k dosahovaniu klimatických cieľov EÚ. Na zabezpečenie úspešnosti rozpočtu EÚ pri plnení tohto cieľa sa dosiahlo niekoľko zlepšení prostredníctvom schváleného balíka a počas politických rokovaní:

·premietnutie zvýšenia celkového cieľa z 20 % na 30 % do osobitných odvetvových cieľov v príslušných právnych predpisoch,

·zakotvenie rozpočtových činností EÚ do politického rámca Európskej zelenej dohody vrátane prijatia stratégie v oblasti biodiverzity a stratégie „z farmy na stôl“,

·posilnenie schopnosti rozpočtu reagovať na problematiku klímy v prípade programov, ktoré sa priamo netýkajú riešenia problémov v oblasti klímy, prostredníctvom posilneného overenia zohľadnenia problematiky zmeny klímy a uplatňovania zásady „nespôsobovať významnú škodu“,

·zmena určovania financovania v oblasti klímy z rozpočtu EÚ z účelových ukazovateľov z Ria Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj na klimatické koeficienty EÚ, ktoré kladú väčší dôraz na výsledky.

Zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity

Zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity patrí k hlavným cieľom EÚ, ako sa uvádza aj v politických usmerneniach ( 21 ) predsedníčky von der Leyenovej a v Európskej zelenej dohode. V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity sa uvádzajú orientácie týkajúce sa financovania biodiverzity a mobilizácie zdrojov. EÚ financuje ochranu biodiverzity začlenením cieľov stratégie EÚ v oblasti biodiverzity na rok 2030 do hlavných nástrojov financovania.

 

Vľavo: Príspevok na výdavky spojené s biodiverzitou za roky 2014 – 2020 podľa rozpočtových okruhov (v mil. EUR).

Vpravo: Podiel hlavných prispievajúcich programov v rokoch 2014 – 2020 týkajúci sa biodiverzity.

Zdroj: Európska komisia.

V období 2014 – 2020 EÚ vyčlenila 85 mld. EUR na boj proti strate biodiverzity alebo kumulatívne priemerne 8 % z viacročného finančného rámca. Príloha 4 obsahuje niekoľko príkladov konkrétnych dosiahnutých cieľov financovaných z rozpočtu EÚ, ktorými sa prispelo k ochrane biodiverzity.

V súlade s Európskou zelenou dohodou sa Parlament, Rada a Komisia dohodli ( 22 ), že biodiverzita sa bude zohľadňovať aj v rozpočte EÚ, a to v podobe 7,5 % ročného cieľa na rok 2024, ktorým sa zabezpečí, že príspevok sa nebude znižovať, a 10 % ročného cieľa na roky 2026 a 2027. Kumulatívne sa to v prípade budúceho dlhodobého rozpočtu premietne do vyššej úrovne ambície ako v prípade predchádzajúceho obdobia. Je to v súlade s vyhlásením v stratégii v oblasti biodiverzity na rok 2030, že požiadavky na opatrenia v oblasti biodiverzity sú na úrovni minimálne 20 mld. EUR ročne zo súkromných a verejných finančných prostriedkov na vnútroštátnej úrovni aj úrovni EÚ, z ktorých bude kľúčový prvok tvoriť rozpočet EÚ.

Vykonávanie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj

EÚ je spolu so svojimi členskými štátmi plne odhodlaná stáť na čele vykonávania Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a dosiahnutia posunu k transformácii do roku 2030, pri ktorej sa na nikoho nezabudne. Agenda 2030 je spoločný plán prijatý pod záštitou Organizácie Spojených národov pre pokojný a prosperujúci svet, ktorý má obrovský význam pre hodnoty EÚ a budúcnosť Európy. EÚ sa zaviazala vykonávať ciele udržateľného rozvoja ( 23 v rámci interných aj externých politík. Od prijatia agendy v roku 2015 dosiahla EÚ v plnení cieľov v oblasti udržateľného rozvoja významný pokrok a svoje úsilie aj naďalej zintenzívňuje. Pandémia COVID-19 poukázala na to, že úplné vykonanie Agendy 2030 je mimoriadne dôležité na účely obnovy k lepšiemu po kríze. Ciele udržateľného rozvoja predstavujú univerzálny návod na udržateľnú obnovu.

EÚ začala prechod na nízkouhlíkové, klimaticky neutrálne, obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, čo je v súlade so zvýšenou bezpečnosťou, prosperitou, rovnosťou a inklúziou. V tomto kontexte sú príprava a vykonávanie výdavkových programov EÚ zamerané na plnenie cieľov v rámci všetkých oblastí politiky za súčasnej podpory udržateľnosti pomocou činností a intervencií príslušných programov. EÚ takisto zosúladila svoj prístup k medzinárodnej spolupráci a politiku rozvoja s Agendou 2030 prostredníctvom Európskeho konsenzu o rozvoji, pričom sa ciele v oblasti udržateľného rozvoja a Parížska dohoda stali ústrednými prvkami jej vonkajšej činnosti.

Vzhľadom na vzájomné prepojenie týchto cieľov je väčšina rozpočtových programov EÚ koncipovaná tak, aby riešila viaceré ciele v oblasti udržateľného rozvoja. V súčasnosti prispieva k plneniu týchto cieľov 46 zo 61 rozpočtových programov EÚ, čo predstavuje takmer 75 %. Týchto 46 programov tvorilo 96 % celého rozpočtu EÚ. V nasledujúcej infografike sú ilustratívnym spôsobom uvedené niektoré z mnohých príkladov toho, ako programy EÚ prispievajú k plneniu cieľov v oblasti udržateľného rozvoja. Koherentný prístup EÚ podporuje rôzne iniciatívy v širokom spektre oblastí politík v EÚ a na celom svete s cieľom podporiť udržateľný rozvoj pre všetkých.

Ďalej sa uvádzajú príklady príspevkov z rozpočtu EÚ na Agendu pre udržateľný rozvoj.

	Z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu sa v roku 2020 prispelo sumou 7,5 mil. EUR na výzvu v rámci gréckeho národného programu subvencovať prevádzku polonezávislých obytných bytov pre maloleté osoby bez sprievodu staršie ako 16 rokov. Súčasná výzva sa týka 500 ubytovacích miest. EÚ a jej 27 členských štátov podstatne zvýšili v roku 2020 svoju oficiálnu rozvojovú pomoc pre partnerské krajiny takmer na 67 mld. EUR ( 24 ). EÚ a jej členské štáty týmto konsolidujú svoje postavenie svetového lídra v darcovstve a zaznamenali výrazný pokrok smerom k cieľu, ktorý sa zaviazali dosiahnuť do roku 2030.		V rámci vykonávania žiadosti o príspevok z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii vo veci Microsoft 2 vo Fínsku boli v rokoch 2017 až 2019 zmobilizované finančné prostriedky v objeme 3,5 mil. EUR z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na účely financovania opatrení ponúknutých 883 prepusteným pracovníkom s cieľom podporiť pracovnú mobilitu, a to v spolupráci so službami Európskeho portálu pre pracovnú mobilitu (t. j. inzerovanie pracovných miest v zahraničí a výmena skúseností na online stretnutiach).
	Približne 4,9 mil. EUR bolo investovaných v rokoch 2014 až 2020 do podpory testovania a eradikácie chorôb zvierat, ako napríklad brucelózy, v miestnych stádach oviec, kôz a hovädzieho dobytka, a odbornej prípravy veterinárov z nástroja finančnej podpory na stimulovanie hospodárskeho rozvoja komunity cyperských Turkov.		Z Kohézneho fondu sa prispelo približne 39 mil. EUR na najväčší poľský projekt rozvoja inteligentných distribučných sietí elektriny v siedmich poľských vojvodstvách. Projektom sa zabezpečuje obmedzenie zlyhaní siete, zvýšenie bezpečnosti dodávok a vyššia kvalita pre takmer tri milióny obyvateľov a očakáva sa zníženie primárnej spotreby energie o 1 054 gigajoulov ročne, čo povedie k úsporám 98 megawatthodín ročne.
	Z programu LIFE sa prispelo 10 mil. EUR na poľský integrovaný projekt Małopolska, ktorý sa začal v roku 2013 a zameriava sa na zníženie znečistenia jemnými tuhými časticami ( 25 ). Zásahy EÚ v oblasti lepšieho stravovania a dojčenia, odolnosti domácností, bezpečnosti potravín, zdravotnej starostlivosti a zníženia podvýživy v rámci nástroja rozvojovej spolupráce v rokoch 2013 – 2019 sa dotkli takmer 20 miliónov žien, dospievajúcich dievčat a detí.		Platforma na vyhľadávanie materiálov v rámci programu LIFE umožnila od októbra 2016 do decembra 2019 zníženie odpadu o 60 000 ton (10 % zníženie v kontexte projektu), a to prostredníctvom systematického uplatňovania ekodizajnových techník na uľahčenie zhodnocovania a opätovného používania častí, ktoré by sa predtým stali odpadom.
	V Belgicku dokázalo od roku 2015 vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu vo výške približne 3,6 milióna EUR centrum kompetencií TechnocITé pomôcť viac ako 9 000 ľuďom pri rozvoji nových zručností v oblastiach informačných a komunikačných technológií prostredníctvom kvalifikovanej a kontinuálnej odbornej prípravy v jednom z 20 kurzov organizovaných v týchto oblastiach. Projekt sa bude vykonávať do konca roka 2021.		Z Nástroja na prepájanie Európy bol pridelený maximálny príspevok vo výške približne 14 mil. EUR na opatrenie AMBRA-Electrify Europe, ktorého cieľom bolo podporiť v rokoch 2018 až 2022 zavedenie 6 458 odberných miest elektriny na 3 169 elektrických nabíjacích staniciach pre elektromobily na šiestich koridoroch základnej siete transeurópskej dopravnej siete v Španielsku, Taliansku a Rumunsku.
	Študijný program Erasmus Mundus druhého stupňa vysokoškolského štúdia v oblasti ženských a rodových štúdií bol v roku 2019 financovaný s celkovým rozpočtom 4,5 mil. EUR na nasledujúcich päť rokov. Jeho cieľom je vychovať rodových odborníkov, ktorí dokážu prispievať k zabezpečovaniu väčšej rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami, pričom konzorcium tvorí šesť univerzít v štyroch členských štátoch a Spojenom kráľovstve.		Z Európskeho námorného a rybárskeho fondu sa do dnešného dňa finančne podporilo takmer 15 000 projektov zameraných na ochranu morského prostredia a zabezpečenie efektívnejšieho využívania zdrojov.
	V roku 2020 sa v rámci služby monitorovania krajiny programu Copernicus systematicky poskytovali informácie v takmer reálnom čase o vnútrozemských vodných útvaroch na celom svete a o ich sezónnom dopĺňaní, hladinách jazier a riek, teplote, zakalení a trofickom stave, ako aj o potenciálnej dostupnosti vody zo snehovej a ľadovej pokrývky.		V období 2014 – 2020 dosiahla podpora rozvoja vidieka v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá bola plánovaná pre ekologické poľnohospodárstvo, výšku 11,2 mld. EUR. Okrem toho sa podiel poľnohospodárskej plochy EÚ využívanej na ekologické poľnohospodárstvo zvýšil z 5,9 % v roku 2012 na 8,5 % v roku 2019, čo zodpovedá zvýšeniu z 9,46 na 13,79 milióna hektárov.
	Z Európskeho fondu pre strategické investície sa prispelo k zabezpečeniu obnoviteľnej energie približne pre 14,5 milióna domácností a ušetrilo sa viac ako 7 150 gigawatthodín energie ročne.		Na konci roka 2020 prebiehali mimo EÚ opatrenia v hodnote 501 mil. EUR na boj proti terorizmu a na predchádzanie násilnému extrémizmu a boj proti nemu. To predstavuje 8 % nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom.
	Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa prispelo 1,2 mil. EUR na projekt Dom digitalizácie v Dolnom Rakúsku. V rámci tohto projektu sa podporili regionálne spoločnosti pri posilňovaní príležitostí na online obchodovanie počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, a to prostredníctvom vývoja mobilnej aplikácie, ktorá umožňuje malým podnikom rýchlo a jednoducho sa zúčastniť na online maloobchodnom predaji.		V rokoch 2014 – 2020 sa z programu Kreatívna Európa – MEDIA podporilo 114 koprodukcií a 83 distribučných zmlúv medzi EÚ a partnermi z rozvojových krajín.
	Pátracia a záchranná služba zriadená v rámci programu Galileo umožňuje skrátiť čas potrebný na detekciu pohotovostných núdzových majákov na necelých 10 minút. Od roku 2020 sa do 15 minút pošle odpoveď núdzovému majáku, pričom sa potvrdí, že žiadosť bola prijatá a pomoc je na ceste, čo je jedinečná nová funkcia ponúkaná len programom Galileo.

Presadzovanie rodovej rovnosti

Dlhodobý záväzok Komisie v oblasti rodovej rovnosti bol opätovne potvrdený prijatím stratégie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 ( 26 ), v ktorej sa uvádza posilnený záväzok Komisie k dosiahnutiu rodovej rovnosti v Únii. Komisia do stratégie zakotvila uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a zaviedla rodovú rovnosť a rovnaké príležitosti pre všetkých ako prierezový cieľ pre všetky oblasti politík. V stratégii sa stanovujú ciele a opatrenia politík na dosiahnutie významného pokroku smerom k rodovej rovnosti v Európe do roku 2025.

Kolégium komisárov 25 novembra 2020 schválilo spoločné oznámenie o akčnom pláne pre rodovú rovnosť III (2021 – 2025) ( 27 ) s cieľom prispieť k dosiahnutiu rodovej rovnosti vo svete. V súlade s týmto záväzkom v rámci stratégie pre rodovú rovnosť a na základe opätovného potvrdenia v medziinštitucionálnej dohode, ktorá je sprievodným dokumentom k viacročnému finančnému rámcu na roky 2021 – 2027, Komisia vypracúva metodiku na stanovovanie výdavkov v súvislosti s rodovou rovnosťou v rámci dlhodobého rozpočtu na roky 2021 – 2027 s cieľom ešte viac posilniť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v programovom období po roku 2020.

V nasledujúcej infografike sa uvádzajú príklady mnohorakých príspevkov z rozpočtu EÚ na podporu rodovej rovnosti v programovom období 2014 – 2020.

V rámci priority 6 politiky rozvoja vidieka sa z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka podporuje rozvoj základných služieb vo vidieckych oblastiach a miestnych iniciatív. Prispieva sa tým k riešeniu osobitných problémov, ktorým môžu čeliť ženy v niektorých vidieckych oblastiach a v odvetví poľnohospodárstva, ako napríklad nedostatku kvalitných základných služieb (napr. starostlivosti o deti, širokopásmového pripojenia a dopravy).	Z Programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP sa podporuje platforma WeGate s viac ako 2 000 členkami tvoriaca sieť, v ktorej môžu podnikateľky a budúce podnikateľky spoločne obchodovať a využívať výhody služieb na rozvoj svojich podnikov, ako napríklad prístup k financovaniu, mentorstvu a odbornému poradenstvu, a to aj v oblasti finančnej gramotnosti.
Iniciatíva Nidi Gratis (bezplatná škôlka) v talianskom regióne Lombardia bola podporená celkovým rozpočtom 70 mil. EUR z Európskeho sociálneho fondu s cieľom znížiť rodové rozdiely v zamestnanosti. Doteraz vďaka nej získalo 30 000 rodín s nízkymi príjmami bezplatný prístup k škôlkam pre svoje deti vo veku 0 až 3 roky.	Z pracovného programu Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť v rámci programu Horizont 2020 bolo pridelených viac ako 83 mil. EUR na viac ako 40 projektov spolupráce a ďalšie opatrenia týkajúce sa rodovej rovnosti v oblasti výskumu a inovácie, ktoré využíva približne 300 organizácií.
Z oblasti Polícia v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť sa podporili činnosti Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti, pričom v oblasti obchodovania s ľuďmi výsledky v roku 2019 zahŕňali 825 zatknutí a 1 307 potenciálnych obetí.	V rokoch 2019 a 2020 Komisia pridelila zo svojich programov humanitárnej zdravotnej starostlivosti približne 56 mil. EUR na predchádzanie sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu a na reakciu naň a približne 45 mil. EUR na reprodukčné zdravie.
S podporou z nástroja rozvojovej spolupráce a vzhľadom na nárast prípadov domáceho násilia na ženách a deťoch, ktorý vyvolala kríza spôsobená pandémiou COVID-19, bolo v roku 2020 v rámci iniciatívy Spotlight EÚ a OSN presmerovaných viac ako 20 mil. EUR na zintenzívnenie prevencie a zvýšenie podpory obetí a miestnych ženských organizácií, ktoré poskytujú základné služby.	Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa poskytla pomoc vo výške 573 000 EUR na podporu projektu Rodovo vyvážené prostredie – rod + rovnosť + mestá, ktorým sa zabezpečuje informovanosť urbanistov a rozhodovacích subjektov v siedmich mestách EÚ o zachovaní rodovo vyvážených mocenských štruktúr v mestách a o tom, ako tieto poznatky využiť pri zabezpečovaní rodovo rovnocenných politík a služieb.

(1) ()    Zohľadňuje posilnenie uvedené v návrhoch opravných rozpočtov 2, 8 a 10 k rozpočtu na rok 2020.

(2) ()    Podrobnejšie informácie o opatreniach, ktoré Komisia aj naďalej prijíma s cieľom zlepšiť účinnosť rozpočtového riadenia, sú uvedené v prílohe 2 k tejto správe.

(3) ()    Európsky dvor audítorov, osobitná správa č. 15/2019 – Vykonávanie personálneho reformného balíka z roku 2014 v Komisii – Veľké úspory, ale nie bez následkov pre zamestnancov.

(4) ()    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskej investičnej banke a Euroskupine – Koordinovaná hospodárska reakcia na vypuknutie nákazy COVID-19 [COM(2020) 112].

(5) ()    Hospodárska reakcia EÚ dosiahla výšku 3,08 bil. EUR. Táto suma zahŕňa 70 mld. EUR vo výdavkoch priamo z rozpočtu EÚ, 524 mld. EUR vo vnútroštátnych opatreniach prijatých v rámci flexibility rozpočtových pravidiel EÚ, 100 mld. EUR z programu podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii, 2 553 mld. EUR vo vnútroštátnych opatreniach v oblasti likvidity, 240 mld. EUR z podpory vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu pre členské štáty a 200 mld. EUR z financovania skupiny Európskej investičnej banky pre podniky. Okrem toho Európska centrálna banka začala realizovať núdzový pandemický program nákupu aktív v hodnote 1 850 mld. EUR.

(6) ()    V platobných rozpočtových prostriedkoch.

(7) ()     https://ec.europa.eu/info/files/sure-taking-stock-after-six-months_en .

(8) ()    Do konca roka 2020 boli dohodnuté 2 miliardy dávok. Ďalších 0,6 miliardy dávok bolo dohodnutých v prvej polovici roka 2021. Komisia takisto dohodla aj dobrovoľné získanie 1,8 miliardy dávok.

(9) ()    Európska komisia 21. decembra udelila podmienečné povolenie na uvedenie na trh vakcíne proti ochoreniu COVID-19 vyrábanej spoločnosťou BioNTech-Pfizer.

(10) ()    16 z členských štátov EÚ a jedna z Nórska.

(11) ()    Návrh opravného rozpočtu 2 na rok 2021, ktorý prijala Rada 23. apríla 2021 a Európsky parlament 17. mája 2021.

(12) ()     https://ec.europa.eu/info/live-work-travel-eu/coronavirus-response/emergency-support-instrument/covid-19-clearing-house-medical-equipment_en .

(13) ()    mRNA znamená mediátorová ribonukleová kyselina.

(14) ()    Rozdelenie úsilia v rámci Tímu Európa do januára 2021 je k dispozícii online ( https://ec.europa.eu/international-partnerships/system/files/20210101-team-europe-response-to-covid_en.pdf ).

(15) ()     https://global-response.europa.eu/index_en .

(16) ()    Hrubý domáci produkt, objem, v krajinách EÚ27 (zdroj: Európska hospodárska prognóza – Zima 2021 –  https://ec.europa.eu/info/publications/european-economic-forecast-winter-2021_en ).

(17) ()    Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus ( https://ec.europa.eu/regional_policy/en/newsroom/news/2020/03/16-03-2020-cohesion-policy-and-eu-solidarity-fund-contribute-to-the-coronavirus-response-investment-initiative ) a Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus Plus ( https://ec.europa.eu/regional_policy/en/newsroom/news/2020/04/04-02-2020-coronavirus-response-investment-initiative-plus-new-actions-to-mobilise-essential-investments-and-resources ).

(18) ()    K júnu 2021 boli súhrnné údaje o zmobilizovanom objeme zdrojov takéto: 8,4 mld. EUR v prerozdelených prostriedkoch EÚ na opatrenia v oblasti zdravia, čo malo za následok čisté zvýšenie o 8,1 mld. EUR na úrovni EÚ; 12,8 mld. EUR v prerozdelených prostriedkoch EÚ na podporu podnikania, čo malo za následok čisté zvýšenie o 5,2 mld. EUR na úrovni EÚ; 3,9 mld. EUR na priamu podporu pre občanov vrátane pracovníkov a zraniteľných skupín. Celková podpora pre ľudí vo výške 3,9 mld. EUR zahŕňa 2,1 mld. EUR priamej podpory občanom v podobe prostriedkov pridelených v rámci zmien programovania na oblasť zdravia (7,4 mld. EUR) a na oblasť podnikania (12,8 mld. EUR). Do celkovej výšky 23,3 mld. EUR sa preto nezapočítava dvojmo.

(19) ()    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o výkonnostnom rámci pre rozpočet EÚ v rámci VFR na roky 2021 – 2027    [COM(2021) 366, 8. júna 2021].

(20) ()     https://ec.europa.eu/clima/sites/default/files/eu_climate_action_factsheet_en.pdf .

(21) ()    Ambicióznejšia Únia – politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu na roky 2019 – 2024.

(22) ()    Medziinštitucionálna dohoda ( https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/ ?uri=CELEX:32020Q1222(01)&from=EN ).

(23) ()    Ciele udržateľného rozvoja ( https://www.un.org/sustainabledevelopment/sustainable-development-goals/ ) sú dlhodobý plán pre ľudstvo zahŕňajúci takmer každý aspekt dobrých životných podmienok ľudí a planéty. Sú kľúčovým nástrojom na opätovné naštartovanie rastovej stratégie EÚ smerom ku konkurencieschopnej udržateľnosti, pričom sa zabezpečí, aby hospodárstvo fungovalo pre všetkých a aby bol rast udržateľný. Na podporu ústrednej úlohy cieľov udržateľného rozvoja v oblasti tvorby hospodárskych politík, a najmä v európskom semestri, Eurostat vydáva výročnú správu o monitorovaní ( https://ec.europa.eu/eurostat/documents/3217494/11011074/KS-02-20-202-EN-N.pdf/334a8cfe-636a-bb8a-294a-73a052882f7f ).

(24) ()     Podľa predbežných údajov, ktoré uverejnil Výbor pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a   rozvoj, ide o   15   % nárast v   nominálnom vyjadrení a   zodpovedá to 0,5   % spoločného hrubého národného dôchodku oproti 0,4   % v   roku 2019. Záväzok na rok 2030 je 0,7   %.

(25) ()     Zníženie emisií jemných tuhých častíc do roku 2023 predstavuje denne približne 25   000   kilogramov v   prípade častíc menších ako 2½   mikrónu a   21   000   kilogramov v   prípade častíc menších ako 10   mikrónov.

(26) ()     https://europa.eu/!QR89gN .

(27) ()    Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť (GAP) III – ambiciózny program pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci vonkajšej činnosti EÚ [JOIN(2020) 17, ( https://ec.europa.eu/international-partnerships/system/files/join-2020-17-final_sk.pdf ].
Ďalšie informácie: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_20_2184 .

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 6. 2021

COM(2021) 301 final

PRÍLOHA

k

SPRÁVE KOMISIE

EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A DVORU AUDÍTOROV





















Výročná správa o riadení a výkonnosti rozpočtu EÚ – rozpočtový rok 2020

1.2. Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika

Z rozpočtu EÚ sa prispieva k investíciám do výskumu a inovácie zameraných nielen na to, aby si EÚ zachovala konkurenčnú výhodu na dnešných globálnych trhoch, ale aj na posilnenie jej vedúceho postavenia v budúcnosti. Zabezpečuje sa ním financovanie výskumu a inovácie vrátane cielenej podpory pre malé a stredné podniky, ktoré tvoria 99 % podnikov v EÚ. Týmito programami a iniciatívami sa prispieva aj k všetkým politickým prioritám Komisie pod vedením predsedníčky von der Leyenovej s dôrazom na Európsku zelenú dohodu, program Európa pripravená na digitálny vek a hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí. V dlhodobom rozpočte na obdobie 2021 – 2027 sú iniciatívy v tejto oblasti zoskupené v okruhu Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika.

1.2.1. Investíciami do výskumu a infraštruktúry sa podporuje Európska zelená dohoda.

V súčasnosti je rozpočet EÚ viac ako kedykoľvek predtým katalyzátorom transformácie Európy na klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050. Na to je potrebné, aby sa investície zameriavali na dvojitú zelenú aj digitálnu transformáciu s cieľom udržať hospodársky rast. Preto sú dôležité investície do výskumu a inovácie prostredníctvom programov ako Horizont 2020. Z tohto programu sa pomáha pri zelenej transformácii a opatreniach v oblasti klímy tým, že sa podporujú výskumné projekty a energeticky náročné priemyselné odvetvia pri znižovaní ich uhlíkovej stopy. Tieto činnosti sú kľúčové na prispôsobenie sa obehovému hospodárstvu ( 1 ) a skúmanie nových foriem udržateľnej spotreby znižovaním miery využívania jednorazových plastových výrobkov ( 2 ).

S2S4E je projekt programu Horizont 2020, ktorý sa vykonáva v celej EÚ ( 3 ) a ktorým sa prispieva k rozvoju čistého a odolného energetického systému. V rámci projektu bol vyvinutý nástroj na podporu rozhodovania, v ktorom sa kombinujú klimatické predpovede a kľúčové energetické ukazovatele s cieľom zabezpečiť väčšiu odolnosť odvetvia energetiky proti premenlivosti a zmene klímy. Tento nástroj pomáha prevádzkovateľom energetických podnikov optimalizovať výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, podporuje širšiu integráciu energie z obnoviteľných zdrojov do sústavy a prispieva aj k dekarbonizácii energetického systému.

Na ceste k zelenej transformácii je potrebné prejsť rôznymi oblasťami od zlepšenia dopravnej infraštruktúry k hľadaniu nových spôsobov výroby energie. Na dosiahnutie pokroku pri hľadaní nových spôsobov výroby energie je kľúčová spolupráca EÚ na projekte ITER, ktorý sa zameriava na preukázanie využívania fúzie ako udržateľného zdroja energie. Výroba hlavných komponentov sa už začala a napreduje dobre, výstavba hlavných budov sa dokončila a začala sa aj montáž experimentálneho zariadenia. V júli 2020 organizácia ITER oficiálne začala fázu montáže reaktora zariadenia pod patronátom francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. (Fotografia © Organizácia ITER, http://www.iter.org/ ).

Z Nástroja na prepájanie Európy sa financovali projekty bezpečnejšej, inteligentnejšej a ekologickejšej dopravnej infraštruktúry, ako sú lepšie cezhraničné železničné spojenia, infraštruktúra pre vnútrozemskú vodnú dopravu, zlepšená mestská infraštruktúra a multimodálne logistické platformy, na ktoré sa prispelo z nástroja sumou viac ako 2 mld. EUR v rámci spolufinancovania, čo stimulovalo celkové investície vo výške viac ako 4,5 mld. EUR. Investície do posilnenia udržateľnosti a bezpečnosti dodávok energie predstavovali výšku 800 mil. EUR v prípade prioritnej infraštruktúry, 750 mil. EUR v prípade projektov s cezhraničnými prínosmi a 215 mil. EUR v prípade baltskej plynárenskej infraštruktúry prepájajúcej Dánsko a Poľsko s Nórskom.

Okrem toho Európska únia 21. novembra 2020 v rámci programu Copernicus vypustila družicu na pozorovanie Zeme Sentinel-6 ( 4 ). Používa najnovšiu technológiu radarového merania na zber údajov o topografii oceánov vrátane merania stúpajúcej hladiny morí. Tieto údaje sú nevyhnutné pre klimatológiu a tvorbu politík, ako aj na ochranu životov miliónov ľudí ohrozených stúpajúcou hladinou morí. V rámci programu Copernicus je v súčasnosti na obežnej dráhe osem družíc, ktoré každodenne produkujú a zabezpečujú vysokokvalitné a bezplatne dostupné údaje z otvoreného pozorovania Zeme, ktoré odoberá viac ako 400 000 používateľov zaregistrovaných v európskych prístupových bodoch k údajom. Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus spolupracuje s podnikmi na celom svete s cieľom vypracovať z nespracovaných údajov o klíme informácie týkajúce sa jednotlivých odvetví pre používateľov v danej oblasti, k akým patria podniky, výskumníci a tvorcovia politík. Jedným z týchto projektov je globálna služba biodiverzity, ktorá sa zameriava na podporu ochranárov druhov, ochranu oblastí najviac citlivých na zmenu klímy, zvýšenie odolnosti ekosystémov a zníženie straty biodiverzity na celom svete, a to poskytovaním informácií potrebných na vypracovanie plánov na zachovanie ekosystémov za súčasných a budúcich klimatických podmienok. (Fotografia © ESA/ATG medialab)

1.2.2. Z rozpočtu EÚ sa investuje do digitálnej budúcnosti EÚ

Komisia pod vedením predsedníčky von der Leyenovej predstavila 19. februára 2020 vo svojom digitálnom balíku ambicióznu stratégiu ( 5 ). V rámci Nástroja na prepájanie Európy boli zavedené infraštruktúry digitálnych služieb, ktorými sa zabezpečuje cezhraničná interoperabilita online služieb pre občanov, podniky a verejné správy v EÚ. Takmer 630 mil. EUR sa napríklad investovalo do celoúnijnej interoperability špecifických digitálnych služieb, ako sú elektronické zdravotníctvo, otvorený prístup k údajom verejnej správy, elektronická identifikácia a kybernetická bezpečnosť. Ďalším významným stavebným kameňom autonómnej digitálnej budúcnosti EÚ je schopnosť spracúvať veľké objemy údajov na najrôznejšie účely a použitia. Investície vynaložené v roku 2020 na nadobudnutie vysokovýkonných počítačov (vo výške 158 mil. EUR) prostredníctvom spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku pripravujú pôdu na dosiahnutie tohto cieľa v blízkej budúcnosti.

K iniciatívam financovaným z programu Horizont 2020 patrili projekty na budovanie nových kapacít v oblastiach umelej inteligencie a robotiky, vyspelej výpočtovej techniky, mikroelektroniky, fotoniky, budúceho internetu, technológií obsahu a kybernetickej bezpečnosti. Pri formovaní našej digitálnej budúcnosti je mimoriadne dôležitá aj ochrana spotrebiteľa. V rámci programu Práva, rovnosť a občianstvo Komisia podporila skupinu odborníkov, ktorá jej pomohla analyzovať vplyv umelej inteligencie, internetu vecí, robotiky a ďalších vznikajúcich digitálnych technológií na bezpečnosť a zodpovednosť.

V rámci projektu nákladovo efektívnej neurálnej techniky na zmierňovanie rizika záplav v mestách programu Horizont 2020 ( 6 ) bol vypracovaný nový prístup ku kontrole stokovej siete v reálnom čase s cieľom zmierniť riziká miestnych záplav v mestských oblastiach. Týmito projektmi sa podporuje digitálna transformácia ako kritický faktor, ktorý môže prispieť k plneniu cieľov Európskej zelenej dohody v oblasti udržateľnosti, a to prispievaním k plneniu ambície EÚ v oblasti klímy a nulového znečistenia, ako aj k mobilizácii subjektov odvetvia pre ekologické a obehové hospodárstvo.

Priemyselnú základňu EÚ môžu posilniť aj vesmírne technológie, údaje a služby, ktoré podporia rozvoj inovačných výrobkov a služieb vrátane nových špičkových inovačných technológií. Ako príklad možno uviesť, že Galileo, navigačná zložka Vesmírneho programu EÚ, v roku 2020 posilnil svoju prítomnosť na trhu a počet smartfónov kompatibilných s týmto systémom presiahol 2 miliardy. Mobilné zariadenia so systémom Galileo poskytujú presnejšie a spoľahlivejšie informácie o polohe, najmä v mestských oblastiach.

Komisia 5. júna 2020 spustila v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou nástroj nazvaný Rýchla reakcia na koronavírus – pozorovanie Zeme. Na základe družicových informácií sa ním meria vplyv zákazov vychádzania a monitoruje obnova po zákaze vychádzania prostredníctvom 185 hospodárskych ukazovateľov v prehľadoch.

1.2.3. Z rozpočtu EÚ sa poskytuje podpora a pomoc malým podnikom a podnikateľom s cieľom dosiahnuť hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí.

Malé podniky a podnikatelia patria k najsilnejším stimulom zmeny v hospodárstve EÚ. Už pred pandémiou vypracovala EÚ súbor investičných nástrojov na udržanie dlhodobého rastu v situácii technologických zmien a celosvetovej konkurencieschopnosti, aby bolo možné okrem iných cieľov riešiť spoločenské problémy a zlepšiť inováciu, zvyšovanie úrovne zručností a zlepšovanie infraštruktúry. Okrem iných nástrojov sa z Európskeho fondu pre strategické investície do decembra 2020 mobilizovalo 547 mld. EUR, čím sa udržateľne podporilo hospodárstvo EÚ. Takisto sa z neho významne prispelo k vytváraniu pracovných miest a rastu zamestnanosti, a to vytvorením viac ako 1,1 milióna pracovných miest v rámci časti pre infraštruktúru a inovácie a pomocou pri zachovaní viac ako 9 miliónov ďalších pracovných miest. Z hospodárskych odhadov vyplýva, že do roku 2022 sa vďaka investíciám z Európskeho fondu pre strategické investície zvýši hrubý domáci produkt o 1,9 % a vznikne ďalších 1,8 milióna pracovných miest. V júni 2020 Komisia zriadila Európsku radu pre inováciu ako pilotnú iniciatívu v rámci programu Horizont 2020. Jej úlohou je uskutočňovať kapitálové a kvázi kapitálové investície (od 0,5 mil. EUR do 15 mil. EUR) do kapitálu startupov a malých a stredných podnikov. V tejto pilotnej fáze už získalo finančné prostriedky z programu Horizont 2020 prostredníctvom Európskej rady pre inováciu 36 takýchto spoločností (takmer 166 mil. EUR). Do mája 2020 prilákali spoločnosti začlenené do EIC Akcelerátora viac ako 5,3 mld. EUR v súkromnom financovaní. Viac ako 66 % podporených spoločností zaznamenalo v priebehu dvoch rokov zvýšenie pracovnej sily o 108 %.

Až 99 % podnikov v EÚ sú malé a stredné podniky. V ich prípade pandémia COVID-19 v roku 2020 náhle prerušila, či dokonca zvrátila zvýšenia dosiahnuté za predchádzajúce desaťročie. Napriek nevyhnutným zmenám niektoré osobitné projekty vykazovali rastúci trend. Umožnili to finančné nástroje programu pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov. Do roku 2020 vďaka nástroju na poskytovanie záruk za úvery viac ako 600 000 malých a stredných podnikov dostalo finančnú podporu vo výške viac ako 35 mld. EUR ( 7 ).

Na základe programu zamestnanosti a sociálnej inovácie sa poskytol prístup k mikrofinancovaniu zraniteľným skupinám a mikropodnikom a podporilo sa sociálne podnikanie. V rokoch 2014 až 2020 sa použilo 223 mil. EUR na záruky za úvery, ktorými sa podporilo 97 271 mikropodnikov a zmobilizovala sa suma viac ako 1,2 mld. EUR v úveroch. Celkovo by sa mali z nástroja do konca obdobia požičiavania uvoľniť viac ako 4 mld. EUR na financovanie mikropodnikov a sociálnych podnikov, a to vďaka 141 zmluvám v rámci osi programu Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie.

Okrem toho bolo v dôsledku pandémie presmerovaných 714 mil. EUR z Európskeho fondu pre strategické investície do nástroja na poskytovanie záruk za úvery, čím sa Európskemu investičnému fondu umožnilo stimulovať banky k poskytovaniu likvidity malým a stredným podnikom postihnutým krízou spôsobenou pandémiou COVID-19.

Podpora výskumu patrí ku kľúčovým funkciám programu Horizont 2020, z ktorého sa prostredníctvom jeho iniciatívy akcií Marie Curie-Skłodowskej prispievalo k excelentnému výskumu, vytváraniu pracovných miest, zvyšovaniu rastu a investícií tým, že sa výskumníkom zabezpečovali potrebné znalosti, zručnosti, ako aj medzinárodné a medziodvetvové skúsenosti na obsadenie najžiadanejších pozícií budúcnosti, čím sa prispieva k riešeniu súčasných aj budúcich spoločenských problémov. V roku 2020 sa z neho financovalo 600 výskumných projektov týkajúcich sa zmeny klímy. Od roku 2014 sa z programu podporilo viac ako 11 780 projektov so súvisiacim rozpočtom približne vo výške 6,2 mld. EUR.

EÚ prisľúbila viac ako 1 mld. EUR z programu Horizont 2020 na riešenie pandémie, z čoho 781 mil. EUR sa už zmobilizovalo, a to vrátane aspoň 350 mil. EUR na podporu vývoja vakcín proti ochoreniu COVID-19. S cieľom prispieť na odvetvie zdravotníctva bolo v rámci inovačnej liekovej iniciatívy programu Horizont 2020 vybratých osem veľkých projektov týkajúcich sa liečby a diagnostiky a nadviazalo sa partnerstvo s farmaceutickým priemyslom (117 mil. EUR).

1.3. Súdržnosť, odolnosť a hodnoty

Dôležitým cieľom rozpočtu EÚ je prispievať k vytváraniu súdržnej a odolnej Európskej únie založenej na spoločných hodnotách. To sa týka prakticky všetkých oblastí politiky od životného prostredia a zelenej transformácie až po digitalizáciu a inováciu alebo sociálno-ekonomickú súdržnosť. Všetky programy v rámci tohto okruhu podporujú neustálu konvergenciu členských štátov EÚ a regiónov, a to prostredníctvom fyzickej infraštruktúry a sociálno-ekonomických opatrení a posilňovaním odolnosti EÚ proti rušivým faktorom. Tieto programy sa spoločne zameriavajú na dosiahnutie bezpečnej, prosperujúcej a prepojenej EÚ.

Z rozpočtu sa prispelo k regionálnemu rozvoju a súdržnosti prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu. Cieľom oboch je posilňovanie hospodárskej, sociálnej, digitálnej a územnej súdržnosti v EÚ, čo sú všetko dôležité a viditeľné prejavy solidarity vo všetkých členských štátoch.

Rozpočet vychádza zo základných hodnôt EÚ, a preto sa z neho investuje do ľudí, aby sa vytvorila a posilnila hospodárska, sociálna a územná súdržnosť EÚ ( 8 ), napríklad prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu, programu Erasmus+ a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby. Ich účelom je zlepšiť život občanov EÚ tým, že sa z nich poskytujú príležitosti odbornej prípravy a zamestnanosti a investuje sa do mladých ľudí v EÚ a zmierňovania nerovnosti.

Rozpočet EÚ takisto chráni a buduje odolnosť. Viaceré programy sú zamerané na katastrofy a núdzové situácie, ku ktorým patrí aj zdravotná a hospodárska kríza spôsobená pandémiou COVID-19. Cieľom systému rescEU je predchádzať prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou, ako aj reagovať na ne, zatiaľ čo Európsky zbor solidarity prináša pomoc od mladých Európanov tým, ktorí ju najviac potrebujú. EÚ zareagovala na potrebu zmiernenia vplyvov krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 bezprecedentným množstvom operácií.

V dlhodobom rozpočte na obdobie 2021 – 2027 sú tieto programy zoskupené v okruhu Súdržnosť, odolnosť a hodnoty. Väčšina z nich sa vykonáva na základe zdieľaného riadenia s členskými štátmi. Výkonnostný rámec je založený na množstve výkonnostných ukazovateľov odsúhlasených s členskými štátmi a konsolidovaných v júli za predchádzajúci rok. Preto údaje za rok 2020 ešte neboli v čase prijatia tejto správy k dispozícii. Platforma údajov kohéznych fondov ( 9 ) poskytuje aktuálne údaje o investičnom financovaní a dosiahnutých výsledkoch v rámci Európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Financovanie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu a Európskeho sociálneho fondu zohrávalo ústrednú úlohu pri zmierňovaní vplyvu krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Výnimočná flexibilita bola ponúknutá v rámci investičných iniciatív v reakcii na koronavírus, z ktorých sa do dnešného dňa mohlo mobilizovať 23,3 mld. EUR.

1.3.1.    Z rozpočtu EÚ sa buduje prepojenejšia a inovatívnejšia Európa

Politika súdržnosti prispieva k plneniu kľúčových priorít EÚ, podporuje sa ňou inteligentnejšia a prepojenejšia Európa, pretože sa posilňuje mobilita, ako aj inovačná a inteligentná hospodárska a digitálna transformácia. Ani fyzické, ani digitálne prepojenia by sa v tomto zmysle nemali vnímať samostatne, keďže obe slúžia na spájanie občanov, tovaru, služieb a podnikov EÚ. Prepojenejšia Európa ďalej slúži ako stimulujúca základňa pre špičkový výskum, pretože inovácia vzniká na základe spolupráce. Inovácia je mimoriadne dôležitá na ďalšie posilňovanie digitálnej a zelenej transformácie EÚ.

Výdavky EÚ fyzicky aj digitálne prepájajú Európsku úniu

Prepájanie členských štátov prostredníctvom železničnej, cestnej a vodnej dopravy je pre integrovanú EÚ mimoriadne dôležité, pretože umožňuje ďalší rozvoj podporovaných regiónov zvyšovaním ich účasti na vnútornom trhu. Zároveň je politika súdržnosti najväčším zdrojom EÚ na modernizáciu sieťovej infraštruktúry v Európe s celkovo 67 mld. EUR pridelenými na programy v období 2014 – 2020.

Európsky fond regionálneho rozvoja predstavuje aj hlavný investičný nástroj na digitalizáciu priemyslu a malých a stredných podnikov, ako aj verejného sektora a zavádzanie širokopásmového pripojenia. Politikou súdržnosti sa ďalej prispieva k posilňovaniu prístupu k informačným a komunikačným technológiám, ako aj k ich využívaniu a ku kvalite. Do roku 2023 by mali investície do digitálneho hospodárstva v rámci programu na obdobie 2014 – 2020 dosiahnuť viac ako 16 mld. EUR ( 10 ).

V rámci vlastných hodnotiacich činností Komisia v roku 2020 vydala dva pracovného dokumenty útvarov Komisie ( 11 ), ktoré predstavujú hodnotenie ex post hlavných projektov podporených z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rokoch 2000 a 2013. Prvý bol zameraný na dopravné projekty a druhý na projekty infraštruktúry životného prostredia. V týchto hodnoteniach sa potvrdila dôležitosť podpory EÚ pre tieto projekty pri dosahovaní cieľov EÚ.

S podporou z regionálnych fondov ( 12 ):

·zrekonštruovalo alebo zmodernizovalo sa 1 200 km železničných tratí,

·4,6 milióna domácností získalo širokopásmový prístup k aspoň 30 megabitom za sekundu.

Digitálnou transformáciou sa posilňuje potenciál podnikov a môže sa podporovať inovácia. V prípade pracovnej sily je to možné len vtedy, ak sú občania v plnej miere vybavení zručnosťami, ktoré potrebujú na to, aby prosperovali v konkurenčnom prostredí, ktoré je výsledkom technologického pokroku. Investície do Európskeho sociálneho fondu pomáhajú zabezpečiť inkluzívne a rovnocenné vysokokvalitné vzdelávanie a podporujú príležitosti na celoživotné vzdelávanie pre všetkých vrátane zvyšovania úrovne zručností v digitálnej oblasti. Okrem toho takisto podporujú digitalizáciu verejných správ s cieľom zlepšiť budovanie inštitucionálnych kapacít a umožniť rýchlu a efektívnu pomoc občanom ( 13 ).

Výskumná podpora a hospodárska transformácia vytvárajú inovačnú EÚ

Zlepšenie prístupu k výskumu, zakladanie inovačných malých a stredných podnikov a vytváranie produktívneho pracovného prostredia pre výskumníkov je nevyhnutné na to, aby si EÚ udržala svoje postavenie vedúceho centra výskumu a inovácie. To sa podporuje aj v rámci politiky súdržnosti, pričom Európsky fond regionálneho rozvoja je spolu s programom Horizont 2020 jedným z hlavných nástrojov výskumnej podpory z rozpočtu EÚ. Z programov súdržnosti bolo na investície do roku 2023 vyčlenených 62 mld. EUR na posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácie.

·V subjektoch podporených z Európskeho fondu regionálneho rozvoja bolo zamestnaných 8 200 výskumníkov.

·Vďake regionálnemu financovaniu spolupracovalo s výskumnými ústavmi viac ako 34 000 spoločností.

·Podniky podporené z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu uviedli na trh približne 17 500 nových výrobkov.

1.3.2.    Výdavky na politiku súdržnosti sú kľúčové na dosiahnutie zelenej transformácie

Prechod na udržateľnú budúcnosť je kľúčovou prioritou EÚ. Udržateľnejšia budúcnosť znamená riešenie zmeny klímy prostredníctvom opatrení na zmiernenie zmeny klímy (projektov, ktorými sa riešia základné príčiny zmeny klímy s cieľom spomaliť ju alebo zastaviť) aj opatrení na adaptáciu na zmenu klímy (projektov, ktorými sa zabezpečuje lepšia odolnosť hospodárstva a infraštruktúry EÚ proti očakávaným alebo skutočným vplyvom na klímu a posilnenie pripravenosti). Takisto znamená aj investície do biodiverzity, vody, odpadu a ďalších priorít v oblasti životného prostredia. Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých odvetviach musí zabezpečovať, aby bola transformácia sociálne spravodlivá a na nikoho sa pri nej nezabudlo.

Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond predstavujú dôležité nástroje, prostredníctvom ktorých sa uskutočňujú investície do životného prostredia. Omeškania zo začiatku obdobia znamenali spolu s náročnou situáciou v roku 2020 omeškanie pri dosahovaní výsledkov. Na základe nedávno zaznamenaných trendov na mieste je však Komisia stále presvedčená, že tieto programy budú predstavovať významný príspevok k celkovému dosahovaniu jej zelených ambícií. Intervenciami v rámci Európskeho sociálneho fondu zameranými na rekvalifikáciu sa podporili občania v baníckych regiónoch pri získavaní najrôznejších zručností vhodných na prácu v inom ako ťažobnom priemysle. Zároveň sa viac podnikov štrukturálne pritiahlo do oblastí prechodu od ťažby uhlia, čím sa diverzifikovalo spektrum príležitostí pre miestne obyvateľstvo.

Z fondov EÚ sa podporuje cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 a spravodlivá transformácia

Kohézne fondy zabezpečujú hlavnú investičnú podporu pre ambiciózne politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky v rámci Európskej zelenej dohody, pričom sa podporujú regióny a mestá na ceste k dosahovaniu cieľov klimatickej neutrality a obehového hospodárstva do roku 2050 a prispieva sa k spravodlivej transformácii, a to v súlade s cieľmi plánu EÚ na obnovu.

Investície do opatrení v oblasti klímy boli naplánované v objeme 51 mld. EUR ( 14 ) v rámci financovania v období 2014 – 2020. Kľúčovou prioritou zostáva podpora obnovy budov, a to najmä v rámci oznámenia Komisie o vlne obnovy ( 15 ).

Politika súdržnosti zohráva osobitnú úlohu pri riadení prechodu ku klimatickej neutralite. Aj keď je boj proti zmene klímy spoločným úsilím, nie všetky regióny a členské štáty majú rovnakú východiskovú pozíciu. V politike súdržnosti sa plne uznáva, že často existuje nepriama úmera medzi hospodárskym rozvojom a problémami v oblasti zvýšenia odolnosti hospodárstva proti zmene klímy. Kohézny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja sú vybavené na podporu cieľov v oblasti klímy a životného prostredia v hospodársky menej rozvinutých členských štátoch a regiónoch. Z Európskeho sociálneho fondu+ sa dopĺňa úsilie podporou rekvalifikácie, aby sa umožnil spravodlivý prechod ku klimatickej neutralite.

Opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy ( 16 ) sú mimoriadne dôležité na posilnenie pripravenosti a odolnosti a na ochranu občanov EÚ pred nepriaznivými účinkami extrémnych poveternostných javov spôsobených klímou, ktoré sa pravdepodobne budú zintenzívňovať aj vtedy, ak sa globálne otepľovanie udrží v rozpätí cieľa 1,5 °C.

·Vďaka investícii z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu sa ročne ušetrilo 2,8 mil. ton ekvivalentu oxidu uhličitého a 1 200 gigawatthodín ročnej spotreby primárnej energie verejných budov.

·Vďaka regionálnemu financovaniu sa dosiahol nárast dodatočnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov o viac ako 2 000 megawatthodín.

·Z protipovodňových opatrení a z opatrení ochrany pred lesnými požiarmi, ktoré boli financované prostredníctvom regionálneho financovania, malo úžitok 7,5 milióna, resp. takmer 15,3 milióna ľudí.

·Z Európskeho sociálneho fondu sa podporila rekvalifikácia občanov v baníckych regiónoch. Zároveň sa viac podnikov štrukturálne pritiahlo do oblastí prechodu od ťažby uhlia, čím sa diverzifikovalo spektrum príležitostí pre miestne obyvateľstvo. Bolo to možné napríklad prostredníctvom Kooperative Ausbildung an Kohlestandorten, programu Severného Porýnia-Vestfálska, spolufinancovaného z Európskeho sociálneho fondu sumou 7,7 mil. EUR, z ktorého sa v období 2014 – 2020 podporilo 1 300 účastníkov.

EÚ podporuje zelené a udržateľné životné prostredie a chráni biodiverzitu

Okrem opatrení v oblasti klímy sa z investícií z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu v rámci politiky súdržnosti podporujú aj politiky EÚ v oblasti prírody a biodiverzity, napríklad posilňovaním sústavy chránených území Natura 2000 a obnovou prirodzených ekosystémov. Takýmito investíciami sa prispieva aj k cieľom EÚ v oblasti kvality vody, kvality ovzdušia a adaptácie na zmenu klímy, ktoré sú dôležité pre regionálny rozvoj.

Zároveň sa politikou súdržnosti zabezpečuje prístup občanov EÚ k čistej vode a recyklácii odpadu, čím sa zaisťuje zdravé životné prostredie vo všetkých členských štátoch EÚ.

Z finančných prostriedkov Európskeho fondu pre regionálny rozvoj a Kohézneho fondu na obdobie 2014 – 2020:

·nainštalovala sa ďalšia kapacita recyklácie odpadu v objeme 1,2 mil. ton ročne,

·2,5 miliónu ďalších ľudí sa zabezpečili lepšie dodávky vody,

·obnovilo sa viac ako 1 700 hektárov pôdy a takmer 6 miliónov hektárov biotopov dosiahlo lepší stav ochrany.

1.3.3.    Budovanie hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí

EÚ netvorí len infraštruktúra, ale predovšetkým ľudia, ktorí ju spájajú hospodársky a prostredníctvom spoločných skúseností a hodnôt. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 a zákazmi vychádzania v celej EÚ predstavovala osobitne náročné výzvy pre sociálne aj hospodárske výmeny, keďže občania nemohli prekračovať hranice a podniky nemohli oslovovať zákazníkov. O to dôležitejšie bolo podporiť malé a stredné podniky pri zmierňovaní hospodárskych vplyvov, zachovaní konkurencieschopnosti a hľadaní nových spôsobov poskytovania príležitostí v oblasti odbornej prípravy, vytvárania sietí a nadväzovania kontaktov pre ľudí v EÚ.

Ťažisko spočíva v podpore malých a stredných podnikov

Európsky fond regionálneho rozvoja podporil investície do viac ako 613 000 malých a stredných podnikov, čo pomohlo vytvoriť 185 000 pracovných miest a významne prispelo k hospodárskemu rastu. Na konci roka 2019, t. j. pred pandémiou COVID-19, dosahovala predpokladaná miera vytvárania pracovných miest na základe vybratých projektov hodnotu 94 % celkového očakávaného vytvárania pracovných miest do konca roka 2023. Z toho vyplýva silná podpora, ktorú bol rozpočet EÚ schopný poskytnúť, a to dokonca v čase krízy. Zatiaľ však nie je jasné, do akej miery otras vyvolaný pandémiou ovplyvní dosahovanie cieľov v oblasti vytvárania pracovných miest. Viac ako 57 mld. EUR sa investuje do zlepšenia podnikateľského prostredia a podnikania z programov na obdobie 2014 – 2020.

·Nefinančnú podporu získalo viac ako 310 000 malých a stredných podnikov.

·Podporených bolo 88 000 nových malých a stredných podnikov.

·S pomocou regionálneho financovania sa dosiahol pákový efekt súkromných investícií vo výške takmer 11,5 mld. EUR v grantoch a 2,6 mld. EUR v iných nástrojoch ako granty.

EÚ investuje do ľudí

Z rozpočtu EÚ sa investuje aj priamo do ľudí a inštitúcií. Podporuje sa kontinuálny profesijný rozvoj európskej pracovnej sily a udržiava sa jej konkurencieschopnosť prostredníctvom odbornej prípravy. Takisto sa z neho prispieva k zabezpečeniu vytvárania pracovných miest v množstve oblastí a príležitostí pre občanov EÚ zarobiť si na slušné živobytie. Keďže mladí ľudia sú budúcnosťou Európskej únie, je mimoriadne dôležité, aby EÚ zabezpečila, že pre nich budú existovať príležitosti, vytvárali sa pracovné miesta a propagovali sa hodnoty EÚ.

Konkrétne sa v rokoch 2014 až 2019 z Európskeho sociálneho fondu pomohlo 36,4 miliónu ľudí prostredníctvom rôznych projektov. Z toho 4,5 milióna ľudí si našlo prácu a 5,5 milióna získalo kvalifikáciu v dôsledku intervencie EÚ. Patrilo k nim aj 2,5 milióna osôb so zdravotným postihnutím, ako aj 5,6 milióna migrantov a účastníkov s cudzím pôvodom a 6,5 milióna znevýhodnených ľudí.

Osobitnou iniciatívou na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa podporujú mladí ľudia žijúci v regiónoch s osobitne vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí. Do konca roka 2019 bolo členským štátom vyplatených takmer 6 mld. EUR, pričom 3 milióny mladých ľudí boli vďaka podpore v procese vzdelávania a odbornej prípravy.

Vo všeobecnosti sa v záruke pre mladých ľudí, posilnenej v roku 2020, poskytuje rámec politiky EÚ v oblasti boja proti nezamestnanosti mladých ľudí. Od roku 2014 sa vďaka nej podarilo zabezpečiť 31 miliónom mladých ľudí ( 17 ) využitie ponuky na zamestnanie, vzdelávanie, odbornú alebo učňovskú prípravu.

Z hodnotenia Komisie z roku 2020 ( 18 ) týkajúceho sa Európskeho sociálneho fondu a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí vyplynulo, že EÚ zabezpečuje jasný prínos, keďže sa zvýšil počet aj rozsah mladých ľudí, ktorí dostávajú pomoc, a zviditeľnila sa problematika zamestnanosti mladých ľudí v celej EÚ. Oba nástroje predstavujú najvýznamnejšie toky výdavkov na podporu vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv ( 19 ).

Konkrétne do konca roka 2019 získalo pomoc z Európskeho sociálneho fondu 36,4 milióna ľudí prostredníctvom rôznych projektov. Z toho 4,5 milióna ľudí si našlo prácu a 5,5 milióna získalo kvalifikáciu v dôsledku intervencie EÚ. Takmer 6 mld. EUR bolo vyplatených členským štátom z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí na účely podpory mládeže žijúcej v regiónoch s osobitne vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí. Do konca roka 2019 bolo v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí 3 milióny ( 20 ) mladých spolu s ďalším 1,8 milióna starších ľudí ( 21 ). Oba nástroje predstavujú najvýznamnejšie toky výdavkov na podporu vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv ( 22 ) a týkajú sa širokého rozsahu účastníkov, pretože sú zacielené na ľudí v núdzi. Z tohto hľadiska získalo do konca roka 2019 podporu aj 2,5 milióna osôb so zdravotným postihnutím, ako aj 5,6 milióna migrantov a účastníkov s cudzím pôvodom a 6,5 milióna znevýhodnených ľudí.

Z hodnotenia Komisie z roku 2020 ( 23 ) týkajúceho sa Európskeho sociálneho fondu a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí vyplynulo, že EÚ zabezpečuje jasný prínos, keďže sa zvýšil počet aj rozsah mladých ľudí, ktorí dostávajú pomoc, a zviditeľnila sa problematika zamestnanosti mladých ľudí v celej EÚ.

Program Erasmus+ ponúka, vzdelávajúcim sa osobám a zamestnancom v každom veku príležitosti študovať, odborne sa vzdelávať a vykonávať dobrovoľnícku činnosť v Európe aj mimo nej. V roku 2020 boli takmer 3 mld. EUR z rozpočtu EÚ vynaložené na vzdelávanie prostredníctvom tohto programu (+ 4 % v porovnaní s rokom 2019). V dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 čelil program Erasmus+ zložitým problémom pri vysielaní ľudí do zahraničia. Hoci to malo za následok takmer 30 % pokles počtu ľudí vyslaných do zahraničia, v roku 2020 sa napriek tomu podarilo v rámci programu Erasmus+ poskytnúť príležitosť na získanie nových životných skúseností prostredníctvom vysokoškolského vzdelania, odbornej prípravy, ako aj rôznych ďalších možností výmeny, takmer 700 000 ľudom. Tieto niekedy život meniace skúsenosti vo významnej miere prispievajú k zlepšeniu vyhliadok na získanie zamestnania ( 24 ) a podpore myšlienky občianstva EÚ. Za svojich viac ako 30 rokov existencie sa program Erasmus+ rozšíril a mohlo sa doň zapájať čoraz viac občanov, čo od roku 1987 znamenalo celkovo viac ako 10 miliónov období mobility.

S cieľom reagovať na pandémiu COVID-19 bola pre program Erasmus+ aktivovaná maximálna možná flexibilita a opatrenia podpory v rámci platného právneho rámca, aby sa mohli účastníci a organizácie prijímajúce granty prispôsobiť mimoriadnym okolnostiam. Program sa ukázal ako odolný a prispôsobiteľný jedinečným a bezprecedentným okolnostiam. Počet predložených projektov sa znížil len veľmi mierne.

Vďaka podpore a spolufinancovaniu programu Erasmus pre mladých podnikateľov sa 1 300 novým a budúcim podnikateľom poskytla príležitosť odborne sa pripravovať so skúsenou osobou, ktorá vedie malý alebo stredný podnik v inej krajine.

V rámci Európskeho zboru solidarity sa vytvorili príležitosti na dobrovoľníctvo alebo prácu v rámci veľkého rozsahu projektov doma aj v zahraničí, ktoré boli financované sumou 170 mil. EUR (+ 16 % v porovnaní s rokom 2019). Tieto projekty sa týkajú širokého rozsahu oblastí, ako napríklad vzdelávania a odbornej prípravy, účasti na občianskom a demokratickom živote, životného prostredia a ochrany prírody, migrácie a kultúry.

Z Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby sa poskytuje veľmi potrebná potravinová a základná materiálna pomoc najzraniteľnejším osobám v našej spoločnosti. Každoročne sa z neho podporí v priemere 12,5 milióna ľudí. Podpora v podobe potravín a základného tovaru je doplnená o sprievodné opatrenia, ktorými sa zabezpečuje usmernenie a poradenstvo zamerané na sociálne začlenenie najodkázanejších osôb. V roku 2019 využilo potravinovú pomoc odhadom 12,2 milióna ľudí (rozdalo sa 345 000 ton potravín), viac ako 800 000 ľudí získalo materiálnu pomoc a 30 000 ľudí využilo podporu pri sociálnom začleňovaní.

Najťažšie zasiahla v roku 2020 kríza spôsobená pandémiou COVID-19 odvetvie kultúry a kreatívne odvetvie. V dôsledku tohto vonkajšieho otrasu boli nevyhnutné úpravy a zaviedli sa flexibilné opatrenia, ako napríklad zmena osobných projektových činností na online formát. V rámci podprogramu MEDIA sa poskytla aj dodatočná podpora členom siete Europa Cinemas, ktorých postihlo nútené zatvorenie prevádzok (v celkovej výške 16 mil. EUR). Obmedzenia v súvislosti s pandémiou COVID-19 však znamenali, že podprogram v niektorých ukazovateľoch nedosiahol požadovanú výkonnosť, a to najmä v počte divákov na podujatiach.

1.3.4.    Z rozpočtu EÚ sa chráni živobytie občanov EÚ

Spájanie EÚ na základe spoločných hodnôt znamená aj zvýšenú ochranu. V tomto prípade EÚ naďalej preukazuje solidaritu na svojom území tým, že koordinuje a financuje úsilie na zmierňovanie následkov katastrof. Katastrofy postihli v posledných rokoch každý región EÚ a priniesli stovky obetí na životoch a miliardové škody. Epidémie, prudké záplavy, búrky, lesné požiare, zemetrasenia a katastrofy spôsobení ľudskou činnosťou neustále zaťažujú kapacity reakcie členských štátov. Okrem toho sa prehĺbili bezpečnostné hrozby a v budúcnosti sa očakáva horší vplyv katastrof v dôsledku zmeny klímy.

Ako dodatočnú záchrannú sieť vytvorila Európska komisia strategickú rezervu zdravotníckeho vybavenia v systéme rescEU a distribučný mechanizmus zastrešený mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany. Táto rezerva umožňuje rýchle dodanie zdravotníckeho vybavenia, ako napríklad ventilátorov a osobných ochranných prostriedkov. Zásoby, ktoré sú v súčasnosti uskladnené v deviatich členských štátoch EÚ (Belgicku, Dánsku, Nemecku, Grécku, Maďarsku, Holandsku, Rumunsku, Slovinsku a vo Švédsku), umožňujú EÚ rýchlejšie reagovať na zdravotnú krízu. Viac ako 3 mil. kusov osobných ochranných prostriedkov boli distribuované do krajín, ktoré ich najviac potrebovali. Neustále sa získava ďalšie zdravotnícke vybavenie a osobné ochranné prostriedky na doplnenie rezervy v systéme rescEU.

V rozsahu pôsobnosti systému rescEU sa uskutočnili tieto činnosti.

·Zdravotníctvu sa poskytlo 3,8 mil. kusov osobných ochranných prostriedkov (napr. 2 milióny rúšok a 1,4 milióna rukavíc).

·Dánsko v reakcii na žiadosť Slovenska o zdravotníckych pracovníkov na pomoc pri poskytovaní starostlivosti pacientom s ochorením COVID-19 ponúklo vyslanie troch lekárov a piatich zdravotných sestier prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany. Belgicko ponúklo Slovensku vyslanie lekára, dvoch zdravotných sestier a vedúceho tímu. V roku 2020 bol mechanizmus v oblasti civilnej ochrany aktivovaný v EÚ 45-krát so 100 % mierou reakcie.

·Na sezónu lesných požiarov v roku 2020 Európska komisia spolufinancovala dostupnosť pohotovostnej letky na hasenie požiarov v rámci systému rescEU na účely riešenia potenciálnych nedostatkov pri reakcii členských štátov na lesné požiare. Letku na rok 2020 tvorilo spolu 17 lietadiel (osem typu Canadairs, jedno typu De Havilland Canada DHC-8, dve typu Air Tractors a šesť vrtuľníkov).

Boj proti digitálnym dezinformáciám je základným predpokladom ochrany demokracie a spoločností. Preto Komisia vlani okrem politických iniciatív financovala (2,5 mil. EUR) aj vytvorenie Európskeho strediska pre monitorovanie digitálnych médií, ktorého účelom je pomáhať pri práci multidisciplinárnym komunitám zloženým z overovateľov faktov, akademických výskumníkov a odborníkov v oblasti mediálnej gramotnosti.

EÚ chráni aj pred najhoršími formami chudoby. Z Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby sa každoročne účinne poskytuje veľmi potrebná potravinová a základná materiálna pomoc priemerne 12,5 miliónu ľudí. Podpora v podobe potravín a základného tovaru je doplnená o opatrenia, ktorými sa zabezpečuje usmernenie a poradenstvo zamerané na sociálne začlenenie najodkázanejších osôb.

1.4. Prírodné zdroje a životné prostredie

Z rozpočtu EÚ sa chránia prírodné zdroje, životné prostredie a bojuje proti zmene klímy. Je to kľúčový faktor pri vykonávaní zelenej transformácie, zlepšovaní potravinovej bezpečnosti a kvality potravín, podpore pracovných miest a riešení problémov vidieka, a to aj vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19. Uskutočňuje sa to prostredníctvom viacerých fondov vrátane Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, Európskeho námorného a rybárskeho fondu a rybárskych dohôd, ako aj programu LIFE. Rozpočet vyčlenený na programy v tejto oblasti dosiahol v roku 2020 takmer 60 mld. EUR, čo predstavuje 35 % celkových ročných rozpočtových výdavkov. V dlhodobom rozpočte na obdobie 2021 – 2027 sú iniciatívy v tejto oblasti zoskupené v okruhu Prírodné zdroje a životné prostredie.

1.4.1. Z rozpočtu EÚ sa podporuje udržateľné poľnohospodárstvo a rybárstvo, chránia prírodné zdroje, bojuje proti zmene klímy a zachováva biodiverzita

Pri dosahovaní ekologizácie odvetvia poľnohospodárstva je potrebné riešiť rôzne aspekty, ako je znižovanie emisií skleníkových plynov, prechod na udržateľné poľnohospodárstvo a zachovanie biodiverzity. Tieto zmeny sa podporujú a propagujú z rozpočtu EÚ, a to najmä z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, ale aj programu LIFE.

Z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu sa podporujú príjmy poľnohospodárskych podnikov prostredníctvom priamych platieb, z ktorých 30 % sa vzťahuje na tri poľnohospodárske postupy poľnohospodárov prospešné pre životné prostredie: diverzifikácia plodín, udržiavanie trvalých trávnatých porastov a zachovanie ekologických oblastí v poľnohospodárskych podnikoch.

Celkový podiel poľnohospodárskej plochy EÚ s postupmi prospešnými pre životné prostredie sa zvýšil zo 75 % v roku 2015 na 79 % v roku 2019 a plocha s ekologickým poľnohospodárstvom sa zvýšila z 8,0 % v roku 2018 na 8,5 % v roku 2019. Množstvo opatrení v súvislosti s biodiverzitou poľnohospodárskej pôdy však nedosiahlo želaný účinok, ako zistil aj Európsky dvor audítorov ( 25 ), ktorý okrem toho vyjadril obavy v súvislosti s ochranou voľne žijúcich opeľovačov ( 26 ). Ďalej v posledných rokoch stagnovalo znižovanie emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva EÚ, pochádzajúcich z hospodárskych zvierat alebo obhospodarovania pôdy, pričom v niektorých členských štátoch sa dokonca zvrátilo.

Iniciatíva „z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity prijaté v roku 2020 sa zameriavajú na zabezpečenie prechodu na udržateľné poľnohospodárstvo, a to okrem iného stanovením viacerých cieľov na rok 2030 a posilnením príspevku spoločnej poľnohospodárskej politiky k riešeniu klimatickej krízy, ochrane životného prostredia a zachovaniu biodiverzity. V budúcich vnútroštátnych strategických plánoch by sa mala táto ambícia previesť do konkrétnych opatrení v súlade s odporúčaniami vydanými v decembri 2020. Významné problémy zostávajú, a to najmä pokiaľ ide o vplyv spoločnej poľnohospodárskej politiky na životné prostredie, zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na zmenu klímy, ako aj o plnenie cieľov na rok 2030.

V dvoch externých hodnotiacich podporných štúdiách vydaných v marci 2020 sa posudzoval vplyv spoločnej poľnohospodárskej politiky na biotopy, krajinu a biodiverzitu, ako aj na vodu. Zo štúdie o biodiverzite vyplynulo, že prítomnosť spoločnej poľnohospodárskej politiky viedla k zvýšeniu ambícií členských štátov pri riešení cieľov v oblasti biodiverzity, ako aj úrovne financovania. Prínos a výhody politiky sú však do veľkej miery závislé od možností a priorít členských štátoch pri jej vykonávaní. Zo štúdie o vode vyplynulo, že rámec spoločnej poľnohospodárskej politiky je efektívny pri zachovávaní minimálnych postupov, ktoré sú prínosné pre kvalitu vody. Znovu tu platí, že možnosti členských štátov pri jej vykonávaní sú určujúcim faktorom, keďže len niekoľkými opatreniami sa v skutočnosti podporujú operácie priamo zacielené na problematiku kvality a kvantity vody. V prípade oboch štúdií sa za nedostatok považovala absencia vhodných údajov z monitorovania. Obe štúdie spolu s treťou hodnotiacou štúdiou o pôde (vydanou vo februári 2021) tvoria základ hodnotenia pracovného dokumentu útvarov Komisie, ktoré sa má zverejniť v druhej polovici roka 2021.

Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka sa podporuje prechod na zelenú a udržateľnú výrobu. Na konci roka 2019 fond napríklad už dosiahol svoje ciele stanovené na rok 2023 týkajúce sa obnovy, zachovania a posilnenia ekosystémov vo vzťahu k poľnohospodárstvu a lesnému hospodárstvu, a to najmä podporou postupov obhospodarovania pôdy, ktoré sú prospešné pre biodiverzitu, vodu a pôdu. Z fondu sa rieši aj opatrenie v oblasti klímy, hoci menším objemom prostriedkov, a to najmä prostredníctvom investícií do energie z obnoviteľných zdrojov alebo oblastí, na ktoré sa vzťahujú zmluvy o výkone správy zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov. V roku 2020 umožnila kompenzácia nákladov alebo ušlých príjmov týkajúcich sa vykonávania postupov prospešných pre životné prostredie a klímu poľnohospodárom zostať na trhu a pokračovať v poskytovaní verejných statkov.

Z programu LIFE sa rieši zelená transformácia prostredníctvom zacielených opatrení vo vzťahu k ochrane prírody a biodiverzity, opatrení v oblasti klímy, zvyšovania informovanosti a podpory vykonávania a presadzovania právnych predpisov a politík v oblasti životného prostredia a klímy. Patria sem opatrenia, ktorými sa prispieva k prechodu na udržateľné potravinové systémy v celom potravinovom hodnotovom reťazci a ktoré sa usilujú chrániť kvalitu vody, ovzdušia a pôdy, zmierňovať negatívne vplyvy na ne, zachovávať ich a zlepšovať a prispievať k ochrane biodiverzity, ako aj podporovať ekologickejšie poľnohospodárske postupy na ochranu ohrozených druhov, pôdy, lesov a vody a propagovať udržateľné hospodárenie so živinami v poľnohospodárstve. Cieľom programu LIFE je aj zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov a podporovať opatrenia na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. Vďaka programu LIFE sa napríklad zvýšila odolnosť proti klimatickej kríze v prípade minimálne 650 000 ľudí, pretože sa zaviedli nové procesy a technológie vyvinuté na boj proti extrémnym poveternostným javom.

Aj v spoločnej rybárskej politike sa veľká pozornosť zameriava na ekologizáciu postupov rybolovu. V roku 2020 sa napríklad dosiahol ďalší pokrok smerom k udržateľnejšiemu rybárstvu: v severovýchodnom Atlantiku sa populácie rýb vo všeobecnosti lovia v rozumnej miere, hoci stále pretrvávajú určité problémy; v Stredozemnom a Čiernom mori sa niektoré populácie začali mierne obnovovať, mnohé sa však naďalej lovia nadmerne, a preto sa dôraz kládol na opatrenia na riešenie tejto situácie. A napokon sa v EÚ stratí na mori 20 % rybárskeho výstroja, ktorý sa potom stáva zdrojom tretiny morského odpadu v európskych moriach. Na riešenie tejto situácie budú musieť normalizačné orgány riešiť žiadosti o obehovú koncepciu rybárskeho výstroja. Hlavné problémy týkajúce sa dosahovania dobrého stavu životného prostredia/ochrany súvisia s nedostatkami vo vykonávaní a nedostatočnými ambíciami a zdrojmi ( 27 ).

·Na 79 % celkovej poľnohospodárskej plochy EÚ sa do roku 2019 vzťahovala aspoň jedna „ekologizačná“ povinnosť v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

·Z Európskeho námorného a rybárskeho fondu sa do konca roka 2019 podporilo 5 000 operácií lepšieho riadenia sústavy Natura 2000 a ďalších chránených morských oblastí, ako aj 8 445 projektov zameraných na životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov.

·Z programu LIFE na roky 2014 – 2020 sa zlepšuje alebo udržiava 1,7 mil. hektárov prirodzených a poloprirodzených biotopov a uskutočňuje sa opatrenia na zlepšenie podmienok 247 voľne žijúcich druhov.

·V rámci projektu LIFE Diademe bol vyvinutý nový adaptívny systém pouličného osvetlenia obsahujúci senzory hluku, dopravy a kvality ovzdušia ( 28 ). Vďaka tomuto projektu sa podarilo znížiť emisie skleníkových plynov a spotrebu energie v mestách, čo prinieslo významné hospodárske úspory. Systém sa v súčasnosti využíva v Ríme, Piacenze a Rimini a je pripravený na komerčné uvedenie na trh.

1.4.2. Opatrenia EÚ prispievajú k dosahovaniu lepšej potravinovej bezpečnosti a kvality pre všetkých občanov EÚ

Zabezpečovanie udržateľnosti v poľnohospodárstve prináša občanom EÚ pozitívne účinky: Na zabezpečenie životaschopnej výroby potravín, bezpečnosti potravín a potravinovej bezpečnosti je kľúčový Európsky poľnohospodársky záručný fond a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. Program EÚ na podporu konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka v školách využilo v školskom roku 2018/2019 viac ako 19 miliónov detí, pričom bolo financovaných viacero vzdelávacích opatrení vrátane ochutnávok a návštev poľnohospodárskych podnikov.

Udržateľnosť, potravinová bezpečnosť a kvalita sa riešia aj v odvetví rybolovu, a to najmä prostredníctvom propagácie akvakultúry. Akvakultúra, ktorá už v roku 2016 presiahla cieľovú úroveň výroby stanovenú na rok 2020, predstavuje v EÚ výkonné a rozvíjajúce sa odvetvie, ktoré bude aj v budúcnosti zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní udržateľných bezpečných, výživných a vysokokvalitných potravín. V praxi bola takmer polovica rozpočtu z Európskeho námorného a rybárskeho fondu, ktorá bola vyčlenená na inovácie v súvislosti s akvakultúrou, vynaložená na prechod na efektívnejšie systémy s menším vplyvom a kvalitnejšou produkciou.

Priebežné hodnotenie prvku priameho riadenia Európskeho námorného a rybárskeho fondu bolo zverejnené v októbri 2020. Z hodnotenia vyplynulo, že táto časť fondu je významná pre plnenie cieľov námornej a rybárskej politiky EÚ. Je účinná a efektívna, keďže výsledky by sa nemohli dosiahnuť za nižšie náklady a bez finančnej podpory EÚ. Prijímatelia grantov a zmlúv však uviedli, že niektoré postupy sú administratívne náročné. Na štruktúrovanejšie preukázanie výsledkov a vplyvov sú okrem toho potrebné kľúčové ukazovatele výkonnosti.

A napokon sa v roku 2020 dosiahol pokrok aj v programe medzinárodnej správy oceánov. O problémoch a riešeniach na zabezpečenie lepšej správy oceánov sa diskutovalo na fóre zainteresovaných strán EÚ pre medzinárodnú správu oceánov. Mandát na rokovanie prijatý v roku 2020 predstavoval východiskový bod úsilia EÚ o dosiahnutie dohody, ktorou by sa predišlo neregulovanému rybolovu na otvorenom mori v centrálnom Severnom ľadovom oceáne. EÚ prostredníctvom regionálnych rybárskych organizácií ďalej propagovala udržateľné hospodárenie s populáciami rýb na základe vedeckého poradenstva, opatrenia na dodržanie súladu s právnymi predpismi a boj proti nezákonnému rybolovu.

1.4.3. EÚ poskytuje nevyhnutnú podporu poľnohospodárom a pobrežným spoločenstvám a pomáha riešiť problémy vo vidieckych oblastiach

Z rozpočtu EÚ sa miliónom prijímateľov ( 29 ) v odvetví poľnohospodárstva poskytuje cenná podpora, ktorá je nevyhnutným predpokladom rozvoja vidieckych oblastí EÚ.

Je zavedený systém schém a intervencií na pritiahnutie mladých ľudí do poľnohospodárstva a uľahčenie rozvoja podnikania vo vidieckych oblastiach – napríklad rozvojom miestnych spracovateľských kapacít. Podiel poľnohospodárskych podnikov s podporou rozvoja podnikania/investíciami pre mladých poľnohospodárov sa za niekoľko posledných rokov zvýšil. Hoci opatrenia v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky zamerané na generačnú výmenu majú pozitívny vplyv na pritiahnutie mladých ľudí do vidieckych oblastí a zvyšovanie zamestnanosti, z dôvodu silného vplyvu vonkajších faktorov, ako sú ťažkosti s prístupom k pôde a kapitálu, ktoré závisia zväčša od vnútroštátnych právnych, sociálnych a fiškálnych politík, je stále zložité oddeliť účinky individuálnych opatrení.

Okrem odvetvia poľnohospodárstva sa z projektov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka podporuje aj vytváranie desiatok tisíc pracovných miest s cieľom riešiť sociálne začlenenie a bojovať proti chudobe. Je to súčasťou cieľa fondu v oblasti podpory riešenia širších problémov vo vidieckych oblastiach. Z rôznych iniciatív spoločnej poľnohospodárskej politiky sa v tomto období na základe plnenia súhrnných cieľov programov rozvoja vidieka na roky 2014 – 2020 pomohlo 17 miliónom ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach využívať lepší prístup k službám a infraštruktúre informačných a komunikačných technológií. V súčasnosti sa vypracúva dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti na riešenie viacerých problémov, ktorým čelia (od demografických zmien po pripojiteľnosť, riziko chudoby a obmedzený prístup k službám). Už sa uskutočnila rozsiahla konzultácia v niekoľkých rôznych oblastiach, pri ktorej sa osobitná pozornosť venovala ľuďom žijúcim vo vidieckych oblastiach, ako aj miestnym a regionálnym orgánom. Bude sa kombinovať s hodnotením vplyvu spoločnej poľnohospodárskej politiky na územný rozvoj a budúcimi predpokladmi. Cieľom vízie je riešiť problémy a obavy využívaním nových príležitostí, ktoré prináša zelená a digitálna transformácia EÚ, a hľadaním prostriedkov na zlepšovanie kvality vidieckeho života, zabezpečovaním súdržnosti, jednotnosti a doplnkovosti medzi politikami v prospech vidieckych oblastí a spoločenstiev. Takisto sa ňou prispeje k nadčasovosti poľnohospodárskeho systému a k zvýšeniu jeho odolnosti, pretože sa využijú kapacity odvetvia a čo najviac ponúkaných príležitostí.

Z Európskeho námorného a rybárskeho fondu boli podporené pobrežné spoločenstvá rôznych foriem. Na konci roka 2019 sa z fondu podporilo takmer 15 % aktívnej rybárskej flotily spolu s viac ako 4 000 plavidiel venujúcich sa pobrežnému rybolovu v malom rozsahu. Z fondu sa riešia aj problémy najvzdialenejších regiónov, a to najmä zabezpečenie toho, aby mohli produkty rybolovu a akvakultúry z týchto regiónov využívať rovnaké podmienky.

·V rozpočtovom roku 2020 využilo priame platby 6,2 milióna poľnohospodárov a 500 000 poľnohospodárov využilo režim pre mladých poľnohospodárov.

·Do konca roka 2019 získalo v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka 1,5 milióna prijímateľov odbornú prípravu v oblasti poľnohospodárstva – s cieľom dosiahnuť do roku 2023 počet prijímateľov na úrovni 3,6 milióna.

1.4.4. Opatrenia EÚ pomohli poľnohospodárom a pobrežným spoločenstvám zmierniť problémy, ktoré priniesla pandémia COVID-19

V roku 2020 sa poľnohospodárske aj rybárske fondy ukázali ako agilné pri riešení problémov v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. V odvetví poľnohospodárstva bolo zavedených niekoľko opatrení zameraných na zjednodušenie a zvýšenie flexibility s cieľom predísť negatívnym dôsledkom.

Príklady na konkrétne opatrenia prijaté v roku 2020 na podporu spoločnej poľnohospodárskej politiky pri riešení krízy spôsobenej pandémiou COVID-19.

V reakcii na pandémiu COVID-19 sa potrebná podpora poskytla prostredníctvom trhových opatrení, čím sa zabezpečia životaschopnosť príjmu poľnohospodárskych podnikov a posilnila potravinová bezpečnosť. Z rozpočtu EÚ sa financovala pomoc na súkromné skladovanie mliečnych a mäsových výrobkov, aby sa stabilizovali trhy dočasným znížením dostupných dodávok. Dočasné uvoľnenie pravidiel hospodárskej súťaže prostredníctvom rámca štátnej pomoci počas pandémie COVID-19 prispelo k ďalšiemu riešeniu závažnej trhovej nerovnováhy, a tým aj situácie poľnohospodárov a ich združení v ťažko postihnutých odvetviach (napr. mlieka, zemiakov, kvetín, vína). Výnimočné trhové opatrenia umožnili zvýšiť flexibilitu programov na podporu trhu (napr. v oblastiach ovocia, zeleniny, olív a olivového oleja, včelárstva a vína). Flexibilita potrebná z dôvodu zatvorenia škôl sa zabezpečila aj v programe EÚ na podporu konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka v školách, ako aj v oblasti riadenia obchodu. Väčšia flexibilita sa umožnila aj v programoch rozvoja vidieka a zjednodušili sa pravidlá poskytovania výnimočnej dočasnej podpory v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.

K odvetviam najviac postihnutým narušeniami spôsobenými pandémiou COVID-19 patrili aj rybolov a akvakultúra. Prvý balík podporných opatrení bol prijatý v marci 2020 v rámci investičných iniciatív v reakcii na koronavírus, pričom dočasné uvoľnenie pravidiel hospodárskej súťaže prostredníctvom rámca štátnej pomoci počas pandémie COVID-19 prispelo k zabezpečeniu dostatočnej likvidity na trhu.

Špeciálne ocenenie za adaptáciu na situáciu spôsobenú pandémiou COVID-19 získal taliansky projekt LIFE Prepair za svoje úsilie počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. V tomto projekte sa rieši znečistenie ovzdušia z dopravy, vykurovania domácností, priemyselnej výroby a výroby energie.

1.5. Migrácia a riadenie hraníc

V roku 2020 bolo na migráciu a riadenie hraníc vyčlenených 1,7 mld. EUR ( 30 ) z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť a v oblasti migrácie a vnútorných záležitostí boli zriadené štyri agentúry: Európsky podporný úrad pre azyl, Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva a Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V dlhodobom rozpočte na obdobie 2021 – 2027 sú iniciatívy v tejto oblasti zoskupené v okruhu Migrácia a riadenie hraníc.

1.5.1. Z rozpočtu EÚ sa podporuje solidarita medzi členskými štátmi pri riešení problémov v oblasti migrácie a ochrany osôb, ktoré potrebujú ochranu

Podpora solidarity medzi členskými štátmi

·V období 2014 – 2020 bolo s podporou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu premiestnených z jedného členského štátu do iného 32 256 žiadateľov o azyl a prijímateľov.

Napriek tomu, že na riešenie významných problémov boli vynaložené relatívne nízke finančné prostriedky, spočíval hlavný prínos opatrenia na úrovni EÚ v rozdelení zaťaženia. Členské štáty, ktoré čelili väčšiemu zaťaženiu v dôsledku migrácie, dostali podporu na zlepšenie svojich azylových systémov a zvýšenie prijímacích kapacít a poskytla sa im naliehavá a strategická prevádzková podpora, ktorou sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie povinností. Do konca januára 2021 dosiahla celková výška núdzovej pomoci od roku 2014 viac ako 2,4 mld. EUR ( 31 ), čo viacerým členským štátom, ako napríklad Grécku, Španielsku a Taliansku, umožnilo zachraňovať životy na mori, zlepšovať prijímacie zariadenia pre prichádzajúcich migrantov, poskytovať základnú zdravotnú starostlivosť a chrániť zraniteľné skupiny. Úloha nástroja núdzovej pomoci vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 zostane mimoriadne dôležitá aj pri riešení nepredvídaných udalostí súvisiacich s nestabilnou situáciou v oblasti migrácie.

Keďže migrácia cez Stredozemné more stále pokračuje, pri budovaní dôvery medzi členskými štátmi môže pomôcť dobrovoľná krátkodobá solidarita vo forme premiestnenia žiadateľov o azyl a prijímateľov z jedného členského štátu do iného. Od roku 2019 Komisia koordinuje dobrovoľné premiestňovanie žiadateľov o azyl vylodených v Taliansku a na Malte po záchranných operáciách v centrálnom Stredozemnom mori do iných členských štátov, ktoré dobrovoľne preukazujú solidaritu. V marci 2020 začalo dobrovoľné premiestňovanie aj v Grécku, odkiaľ už bolo premiestnených 2 213 najzraniteľnejších žiadateľov.

Posilňovanie spoločného azylového systému a poskytovanie pomoci osobám, ktoré potrebujú ochranu

·V rokoch 2014 – 2020 dostalo pomoc z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu 2 442 140 žiadateľov o azyl.

·V rokoch 2014 – 2020 dostalo pomoc s integráciou 6 924 718 štátnych príslušníkov z krajín mimo EÚ. K tomu patrila jazyková a občianska odborná príprava, prípravná akcia na uľahčenie prístupu na trh práce a budovanie kapacít.

V roku 2020 ľudia naďalej utekali pred prenasledovaním vo svojich domovských krajinách a hľadali lepší život. S podporou z rozpočtu EÚ pomohli v rokoch 2014 až 2020 členské štáty viac ako 2 miliónom žiadateľov o azyl. Osobitná pozornosť sa venovala najzraniteľnejším osobám, najmä maloletým bez sprievodu.

V roku 2020 Komisia po požiaroch, ktoré v septembri zničili záchytné a identifikačné centrum v Morii na Lesbose, financovala presun 406 maloletých osôb bez sprievodu z Morie na pevninu a zaistila aj presun detí bez sprievodu do bezpečia na iné ostrovy. Komisia zabezpečila zmluvy o núdzovej pomoci vo výške 121 mil. EUR na výstavbu troch nových centier na ostrovoch Samos, Kos a Leros. Okrem toho a za plného súhlasu gréckych orgánov Komisia zriadila pracovnú skupinu na podporu udržateľného riadenia migrácie v Grécku, ktorá vykonáva spoločný pilotný projekt týkajúci sa nového prijímacieho zariadenia na Lesbose.

Nový pakt o migrácii a azyle, v ktorom sa stanovuje spravodlivejší a európskejší prístup k riadeniu migrácie a azylu

V reakcii na potrebu štrukturálnej reformy migračnej politiky EÚ a na základe pokroku dosiahnutého v tejto oblasti od roku 2016 Komisia predložila nový pakt o migrácii a azyle a viacero legislatívnych návrhov, ktoré Komisia v septembri 2020 prijala. Iniciatíva sa týka všetkých prvkov potrebných na komplexný prístup EÚ k riadeniu migrácie na základe solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti.

1.5.2. Z rozpočtu EÚ sa podporujú silné vonkajšie hranice

Komisia sa v roku 2020 usilovala zabezpečiť silné vonkajšie hranice a harmonizované vykonávanie spoločnej vízovej politiky, ktorá bude umožňovať plne funkčný schengenský priestor, ktorý je kľúčovým predpokladom zaistenia našej prosperity, bezpečnosti a slobôd.

Posilňovanie riadenia hraníc

·Do roku 2020 bolo s podporou z Fondu pre vnútornú bezpečnosť pre oblasť riadenia hraníc vyvinutých alebo modernizovaných 33 516 prvkov infraštruktúry na kontrolu hraníc a prostriedkov na vykonávanie kontrol a dohľadu.

·V roku 2020 bolo vykonaných 209 178 pozitívnych lustrácií v Schengenskom informačnom systéme.

Európska únia investovala veľký objem prostriedkov do účinnej kontroly vonkajších hraníc prostredníctvom rôznych informačných systémov ( 32 ) na úrovni EÚ a do ich interoperability, čím sa poskytuje príslušníkom pohraničnej stráže a policajtom prístup k aktuálnym informáciám. Z Fondu pre vnútornú bezpečnosť sa prispelo aj k posilneniu kapacít riadenia hraníc orgánov členských štátov, ktoré tvoria vnútroštátne prvky európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, a to najmä tým, že sa financovali ich technické spôsobilosti a infraštruktúra. V roku 2020 prebiehali aj prípravné práce, aby bolo možné v roku 2021 nasadiť prvé tímy stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Okrem toho Komisia vypracovala sekundárne právne predpisy potrebné na to, aby mohla Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti začať navrhovať a vyvíjať nové informačné systémy a ich interoperabilitu.

S podporou Komisie boli úspešne ukončené medziinštitucionálne rokovania o reforme vízového informačného systému. Spoločne so systémom vstup/výstup a Európskym systémom pre cestovné informácie a povolenia sa reformovaným vízovým informačným systémom posilnia riadenie a bezpečnosť hraníc v Schengenskom priestore.

Obmedzovanie motivácie na neregulárnu migráciu a poskytovanie legálnych možností migrácie

S podporou činností Komisie a financovania z prostriedkov EÚ, a to aj v súvislosti s krízou spôsobenou pandémiou COVID-19, sa v roku 2020 celkový počet odhalených neoprávnených prekročení hranice ďalej znížil na 125 000 v porovnaní s 142 000 v roku 2019.

Základné príčiny migrácie vrátane miestnych konfliktov, chudoby a nerovností, ktoré len zhoršila kríza spôsobená pandémiou COVID-19 a zmena klímy ( 33 ), budú pretrvávať. Komisia úzko spolupracuje s krajinami mimo EÚ na riešení neregulárnej migrácie. Finančná podpora poskytnutá Maroku z Núdzového trustového fondu pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike pomohla znížiť počet neregulárnych migrantov na trase cez západné Stredozemie. Takisto boli financované informačné kampane v krajinách mimo EÚ s cieľom poskytnúť informácie o rizikách neregulárnej migrácie a prevádzačstva.

·V rokoch 2014 – 2020 bolo s podporou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu presídlených 77 463 ľudí, a to vrátane 14 812 v roku 2020 napriek narušeniu spôsobenému pandémiou COVID-19.

Koordinované úsilie v oblasti presídľovania, ktoré pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, predstavuje bezpečný a legálny spôsob príchodu do EÚ, sa od roku 2015 neustále zvyšovalo. V Novom pakte o migrácii a azyle zverejnenom 23. septembra 2020 sa potvrdzuje dôležitosť zabezpečovania bezpečných legálnych ciest, pričom v posledných rokoch sa čoraz väčší dôraz kladie na legálnu migráciu a integráciu zameranú na rôzne cieľové skupiny, ako aj na zavádzanie legálnych ciest na úrovni EÚ, ktorými sa dopĺňa a rozvíja úsilie členských štátov. V programovom období 2014 – 2020 bola na presídľovanie vyčlenená takmer 1 mld. EUR.

Komisia zaviedla nový ad hoc systém presídľovania na roky 2020 – 2021 s cieľom 20 000 osôb, v rámci ktorého členské štáty spoločne prisľúbili takmer 30 000 miest na presídlenie. Potvrdzuje sa tým záväzok členských štátov v oblasti presídľovania a odhodlanie rozšíriť bezpečné a legálne cesty na získanie ochrany v EÚ. Kolektívny prísľub EÚ na rok 2020 prestavuje takmer 50 % celosvetových prísľubov.

Návrat migrantov bez práva zostať

·S podporou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu bolo v rokoch 2014 – 2020 vrátených 316 463 osôb bez práva zostať.

Ak má byť azylový systém EÚ dôveryhodný, migranti bez práva zostať musia byť vrátení do svojich krajín pôvodu. V roku 2020 Komisia naďalej podnikala kroky na zvýšenie miery návratov, napríklad ďalším zlepšovaním spolupráce s kľúčovými krajinami pôvodu a presadzovaním prijatia prepracovanej smernice o návrate.

Z rozpočtu EÚ sa prostredníctvom Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž podporujú členské štáty pri vykonávaní rozhodnutí o návrate, ktoré vydávajú migrantom bez práva zostať.

Miera návratov je však neuspokojivá. Vyhliadky na zlepšenie závisia od lepšej spolupráce krajín mimo EÚ a od účinnosti členských štátov pri uskutočňovaní návratov. V tomto zmysle pomáhajú schengenské hodnotenia v oblasti návratu financované z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu nasmerovať členské štáty ku konkrétnym opatreniam, ktoré treba určiť ako prioritné s cieľom dosiahnuť stanovené ciele. Prijímajú sa aj opatrenia na posilnenie úlohy Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž: v roku 2020 bolo prostredníctvom letov koordinovaných agentúrou vrátených 12 072 štátnych príslušníkov z krajín mimo EÚ, a to napriek závažným obmedzeniam v dôsledku pandémie COVID-19.

V Novom pakte o migrácii a azyle bola oznámené nová stratégia na posilnenie dobrovoľného návratu a opätovnej integrácie a vymenovanie koordinátora pre návrat, čo bolo podporené novou sieťou na vysokej úrovni pre návrat. Zaisťuje sa tým, že návrat je spoločnou zodpovednosťou a je súdržne riadený.

1.6. Bezpečnosť a obrana

Za posledných niekoľko rokov sa prehĺbili problémy v oblasti bezpečnosti. EÚ čoraz častejšie čelí situáciám, ktoré si vyžadujú posilnenie jej bezpečnostných kapacít. V tejto oblasti sú užitočné tieto iniciatívy: Program rozvoja európskeho obranného priemyslu, prípravná akcia týkajúca sa výskumu v oblasti obrany a oblasť Polícia Fondu pre vnútornú bezpečnosť. V dlhodobom rozpočte na obdobie 2021 – 2027 sú iniciatívy v tejto oblasti zoskupené v okruhu Bezpečnosť a obrana.

1.6.1. Z rozpočtu EÚ sa posilňujú bezpečnostné a obranné kapacity Európskej únie

Silný obranný priemysel je základným predpokladom autonómnejšej EÚ v oblasti bezpečnosti. Výskum v oblasti bezpečnosti a podpora inovácie podčiarkujú koordinovanú reakciu EÚ na zložité problémy a umožňujú prijímanie konkrétnych krokov na zmiernenie rizík. Bezpečnostná únia predstavovala jednu zo štyroch oblastí záujmu v rámci pracovného programu Horizont 2020 na roky 2018 – 2020, ktorá tvorila 50 % celkového verejného financovania výskumu v oblasti bezpečnosti v EÚ.

S cieľom riešiť rozdrobenosť obranného priemyslu EÚ a vybudovať ďalšiu generáciu dôležitých obranných spôsobilostí bol v júli 2018 prijatý Program rozvoja európskeho obranného priemyslu na dva roky do 31. decembra 2020 s rozpočtom 500 mil. EUR. Zvýšila sa tým konkurencieschopnosť a inovačná kapacita obranného priemyslu EÚ a spolupráca medzi členskými štátmi vo fáze vývoja obranných výrobkov a technológií, čím sa umožnilo lepšie využitie úspor z rozsahu. Podporovaním fázy vývoja program prispieva k lepšiemu využívaniu výsledkov výskumu v oblasti obrany a pomáha užšie prepojiť výskum s výrobou. Keďže cieľom programu je najmä posilniť spoluprácu medzi podnikmi v členských štátoch, jediné činnosti oprávnené na financovanie v rámci programu sú tie, ktoré vykonáva konzorciom najmenej troch podnikov usadených v najmenej troch rôznych členských štátoch. Programom sa posilňuje prístup spolupráce medzi aktérmi obranného priemyslu v členských štátoch, pričom finančný príspevok EÚ umožňuje vývoj projektov v oblasti obrany, ktoré by sa inak nemohli realizovať pre nedostatočné finančné zdroje alebo príslušné technologické riziká. Takmer 40 % prijímateľov finančných prostriedkov na základe výziev v rámci Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu z roku 2019 tvoria malé a stredné podniky, čiže kritická súčasť európskeho obranného priemyslu. Ďalším pilotným programom je prípravná akcia týkajúca sa výskumu v oblasti obrany. V roku 2020 sa z neho poskytlo 23 mil. EUR na desať výskumných projektov v oblasti obrany. Tieto programy pripravujú pôdu pre plnohodnotný Európsky obranný fond, ktorý od roku 2021 pomôže vybudovať integrovanú základňu obranného priemyslu v celej EÚ.

S cieľom podporiť obranný priemysel počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 sa na základe podpísania dohôd o grante a predbežného financovania všetkých projektov ponechaných na financovanie plne realizovala prípravná akcia týkajúca sa výskumu a Program rozvoja európskeho obranného priemyslu. Aby sa však kompenzoval dopad krízy na postupy a pracovné podmienky, rozhodlo sa o predĺžení lehoty na predloženie návrhov v rámci výzvy na predkladanie návrhov na rok 2020 do decembra 2020, pričom toto predĺženie nemá vplyv na finančnú implementáciu programu v roku 2020.

1.6.2. Z rozpočtu EÚ sa umožňuje cezhraničná spolupráca v oblasti bezpečnosti

Inštitúcie EÚ sa zameriavajú na posilnenie bezpečnosti v Európskej únii, čím sa uľahčuje cezhraničná spolupráca a výmena informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov a umožňuje interoperabilita príslušných bezpečnostných informačných systémov EÚ. Uskutočňuje sa to prostredníctvom Fondu pre vnútornú bezpečnosť, ktorý takisto uľahčuje spoločné operácie a umožňuje modernizáciu výstavby relevantnej z hľadiska bezpečnosti, pričom sa podporuje vykonávanie stratégie vnútornej bezpečnosti a spolupráca v oblasti presadzovania práva.

Oblasť Polícia Fondu pre vnútornú bezpečnosť ( 34 ) prispieva k boju proti hrozbám trestnej činnosti, terorizmu a bezpečnostným hrozbám. Spolu bolo zavedených 21 sietí EÚ na posilnenie vzájomnej dôvery a výmeny informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi, pričom z tejto oblasti sa financuje zavedenie vnútroštátnych systémov záznamov o cestujúcich, čím sa umožňuje vnútroštátnym orgánom presadzovania práva výmena informácií o podozrivých cestujúcich v leteckej doprave. Okrem toho EÚ bojuje za ochranu slobody náboženstva a vyznania. Preto bolo v roku 2020 členským štátom a náboženským spoločenstvám poskytnutých 23 mil. EUR na ochranu miest na bohoslužby a verejných priestorov. V novom programe na boj proti terorizmu ( 35 ) sa stanovuje realizácia opatrení na úrovni EÚ zameraných na zlepšenie predvídania teroristických hrozieb, predchádzania týmto hrozbám a ochrany pred nimi, ako aj reakcie na ne.

Úsilie vynaložené v tejto oblasti v priebehu rokov prinieslo hmatateľné výsledky. Zo správy Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva s názvom Správa o situácii a trendoch v oblasti terorizmu v Európskej únii za rok 2020 vyplýva, že v roku 2019 klesol počet teroristických útokov na 119, pričom v roku 2018 to bolo 129. Keďže terorizmus nemôžu riešiť samotné členské štáty, z rozpočtu EÚ sa podporuje intenzívnejšia spolupráca medzi členskými štátmi v tejto oblasti, ako aj odborná príprava a budovanie kapacít.

·Z Fondu pre vnútornú bezpečnosť bolo v rokoch 2014 – 2020 podporených 287 spoločných vyšetrovacích tímov a prevádzkové projekty Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti.

·Na uľahčenie ochrany kritickej infraštruktúry členskými štátmi vo všetkých hospodárskych odvetviach bolo zavedených alebo ďalej modernizovaných 406 nástrojov.

1.7. Susedstvo a svet

Pri čoraz viac sa globalizujúcich problémoch musí EÚ zaujať aktívnejšiu úlohu a silnejšie postavenie vo svete, a to posilnením svojej pozície obhajcu demokracie a propagáciou otvoreného a spravodlivého obchodu, partnerstiev, multilateralizmu a medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. Cieľom je posilniť vzťahy s partnerskými krajinami, podporiť udržateľný rozvoj a budovať kapacity EÚ v oblasti krízového riadenia.

Prostredníctvom programov vonkajšej činnosti EÚ propaguje svoje základné hodnoty na celom svete, financuje opatrenia na podporu demokracie, mieru, solidarity, stability, odstránenie chudoby, prosperity a zachovanie prírodných zdrojov v susedstve EÚ a na celom svete. Okrem toho je účasť EÚ na pripojiteľnosti súčasťou jej medzinárodnej propagácie súbežnej zelenej a digitálnej transformácie. Rozpočet EÚ pomáha posilňovať udržateľné hospodárstvo; sociálny rozvoj a rozvoj digitalizácie a ochranu ľudských práv, dobrú správa vecí verejných a právny štát. Strategický zámer a praktické vykonávanie pripojiteľnosti EÚ budú naďalej tvoriť ústredný prvok geopolitického programu EÚ. V dlhodobom rozpočte na obdobie 2021 – 2027 sú iniciatívy v tejto oblasti zoskupené v okruhu Susedstvo a svet.

Úsilie v oblasti zabezpečovania spravodlivého a rovnocenného prístupu k vakcínam COVID-19 v krajinách s nízkymi a strednými príjmami vedie nástroj COVAX. Tím Európa patrí s viac ako 2,5 mld. EUR k hlavným prispievateľom do nástroja COVAX. Komisia sa zúčastňuje na nástroji COVAX na zabezpečenie rovnocenného prístupu k cenovo dostupným vakcínam proti ochoreniu COVID-19 a do januára 2021 prispela sumou 1 mld. EUR v zárukách EÚ. Cieľom nástroja COVAX je získať aspoň 2 mld. dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19 – dosť na to, aby bolo možné v každej krajine imunizovať aspoň 20 % obyvateľov.

1.7.1. EÚ sa usiluje dosiahnuť slobodné a prosperujúce susedstvo

Cieľom európskej susedskej politiky je nadviazať osobitné vzťahy so 16 susednými krajinami EÚ v rámci partnerstva s južným Stredozemím a Východného partnerstva, pričom sa zameriava na štyri prioritné oblasti (dobrá správa vecí verejných, demokracia, právny štát a ľudské práva; hospodársky rozvoj; bezpečnosť a migrácia a mobilita) a jej cieľom je posilniť odolnosť štátov a spoločností susediacich s EÚ. V rámci politiky rozširovania sa v súlade s hodnotami, právnymi predpismi a normami EÚ usmerňujú, podporujú a monitorujú reformy v krajinách, ktoré chcú vstúpiť do EÚ. Posilňuje sa ňou mier a stabilita a prispieva sa k zlepšeniu kvality života ľudí.

EÚ poskytuje pomoc susedným krajinám a kandidátom na pristúpenie nielen prostredníctvom inštitucionálnej podpory, ale aj prostredníctvom hospodárskej podpory a rozvoja infraštruktúry, ktoré predstavujú základné stavebné kamene zabezpečovania stability, prosperity a udržateľnosti. Hlavnými rozpočtovými nástrojmi na podporu susedskej politiky a krajín zapojených do procesu rozširovania boli v roku 2020 nástroj európskeho susedstva a nástroj predvstupovej pomoci II.

Európsky vonkajší investičný plán vo výške 5,1 mld. EUR má v krajinách susediacich s EÚ a v Afrike priniesť investície vo výške viac ako 50 mld. EUR. Výhody, ktoré prináša, už využívajú jednotlivci, spoločenstvá a malé podniky. V roku 2020 sa zameranie plánu zmenilo s cieľom reagovať na pandémiu COVID-19, a to aj vyčlenením 400 mil. EUR na financovanie nástroja COVAX.

Nástroj predvstupovej pomoci predstavuje prostriedok, ktorým EÚ na základe finančnej a technickej pomoci podporuje reformy v krajinách zapojených do procesu rozširovania. Finančné prostriedky slúžia na budovanie kapacít krajín počas prístupového procesu, čo má za následok progresívny a pozitívny vývoj v regióne. V období 2014 – 2020 sa dosiahli významné čiastkové ciele. Komisia v máji 2019 prijala stanovisko k žiadosti Bosny a Hercegoviny, v ktorom uviedla 14 kľúčových priorít, ktoré musí krajina splniť na začatie prístupových rokovaní s EÚ. V júli 2018 Komisia potvrdila, že Kosovo ( 36 ) splnilo všetky zostávajúce kritériá v oblasti liberalizácie vízového režimu. V marci 2020 Európska rada schválila rozhodnutie o začatí prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom. Od januára 2014 prebiehajú rokovania o 18 kapitolách so Srbskom, pričom dve z nich už boli predbežne uzavreté. Do roku 2020 bolo otvorených 33 kapitol s Čiernou Horou. S cieľom ďalej podporiť dlhodobé oživenie hospodárstva a urýchliť konvergenciu s EÚ v regióne Komisia v októbri 2020 predložila hospodársky a investičný plán pre západný Balkán, v ktorom zmobilizovala až 9 mld. EUR vo forme grantov, zatiaľ čo v novom záručnom nástroji pre západný Balkán sa zvýšia investície až do výšky 20 mld. EUR. V pláne sa takisto podporuje silná regionálna integrácia prostredníctvom spoločného regionálneho trhu, ktorý vedúci predstavitelia balkánskych krajín schválili v novembri 2020 ( 37 ). V roku 2020 Komisia naďalej podporovala sociálne a hospodárske reformy v regióne prostredníctvom programov hospodárskej reformy a takisto prostredníctvom 1. poskytovania stimulov na uplatňovanie zásad Európskeho piliera sociálnych práv v týchto krajinách; 2. posilňovania regionálnej spolupráce v partnerstve s Medzinárodnou organizáciou práce a Radou pre regionálnu spoluprácu a 3. vykonávania acquis Únie.

·Na činnostiach programu Erasmus+, do ktorých sa zapájali partneri z krajín západného Balkánu, sa v rokoch 2014 až 2020 zúčastnilo 100 000 osôb vrátane študentov, výskumníkov a zamestnancov.

·V rokoch 2014 – 2020 bolo 75 000 občanov Prištiny a Gjakovy pripojených k ekologickejšiemu a účinnejšiemu centralizovanému zásobovaniu teplom.

V roku 2009 sa začalo Východné partnerstvo, ktorého cieľom bolo podporovať hlbší demokratický a hospodársky rozvoj a opatrenia proti korupcii v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu. V súčasnosti nie sú zrejmé žiadne vyhliadky na členstvo v EÚ a pokrok pri vykonávaní opatrení na podporu zásad EÚ je v niektorých partnerských krajinách miestami pomalý. Platí to najmä pre opatrenia v oblasti demokracie, slobody prejavu a boja proti korupcii. EÚ však od začiatku fungovania partnerstva podporila viac ako 125 000 podnikov sumou 2 mld. EUR v úveroch, zachovala viac ako 250 000 pracovných miest a pomohla vytvoriť približne 34 000 nových pracovných miest.

Vo východnom susedstve sa podpora zameriava najmä na Ukrajinu, ktorá čelí pretrvávajúcej vnútornej aj vonkajšej agresii. EÚ podporila Ukrajinu pri zvyšovaní jej odolnosti s cieľom zmierniť škodlivý vplyv. Pomoc EÚ prispela ku komplexnému reformnému programu Ukrajiny a k stabilizácii jej hospodárstva, a to vďaka balíkom pomoci v bezprecedentnej výške (približne 1,6 mld. EUR dvojstrannej pomoci v rokoch 2014 až 2020). Pomoc sa poskytla prostredníctvom programov týkajúcich sa okrem iného tém ako decentralizácia (Ukrajina – program na posilnenie postavenia, zodpovednosti a rozvoja miestnej úrovne), boj proti korupcii (iniciatíva Európskej únie na boj proti korupcii), právny štát (Pravo – Spravodlivosť) a reforma verejnej správy (podpora komplexnej reformy verejnej správy na Ukrajine).

Okrem iných sa vďaka podpore EÚ dosiahli na Ukrajine tieto úspechy:

·900 obcí využilo politické poradenstvo v rámci programu Ukrajina – program na posilnenie postavenia, zodpovednosti a rozvoja miestnej úrovne.

·Vyšší súd pre boj proti korupcii, ktorý bol zriadený s podporou EÚ, už prerokoval 300 prípadov veľkej korupcie vedených proti vysokým úradníkom, politikom a podnikateľom.

·Na základe transparentného procesu vychádzajúceho zo zásluh, ktorého súčasťou je overovanie bezúhonnosti a pokročilé psychologické testy, bolo vybratých 197 sudcov najvyššieho súdu, ktorý bol v roku 2016 reformovaný.

·9 800 prokurátorov na regionálnej a miestnej úrovni prechádza prísnou previerkou, ktorej súčasťou je overovanie profesionality a bezúhonnosti a testovanie adaptačných schopností. V prípade 8 400 z nich sa už postup skončil, pričom úspešne ním prešlo 6 500 prokurátorov.

V južnom susedstve sa vzťahy medzi EÚ a krajinami Stredného východu a severnej Afriky formujú prostredníctvom Únie pre Stredozemie a európskej susedskej politiky. Únia sa zameriava na regionálnu spoluprácu, ktorá dopĺňa európsku susedskú politiku, v rámci ktorej sa podporuje politická a hospodárska reforma spojená s finančnou alebo technickou pomocou na úrovni krajiny.

Podpora EÚ pre Palestínu ( 38 ) bola napríklad využitá na mzdy a dôchodky 55 000 štátnych zamestnancov Palestínskej samosprávy v Predjordánsku. Takisto sa z nej poskytla peňažná pomoc 22 000 chudobných a zraniteľných rodín v Predjordánsku a 65 000 takýchto rodín v Pásme Gazy. Okrem toho Komisia prispela na platby za lekárske vyšetrenia v nemocniciach východného Jeruzalemu, čím zachovala dostupnosť, prístupnosť a udržateľnosť základnej terciárnej zdravotnej starostlivosti pre palestínskych obyvateľov, ktorá zväčša nie je dostupná nikde inde v Palestíne. V Sýrii bola podpora takisto zameraná na odvetvie zdravotníctva. Vďaka nej sa mohlo poskytnúť 1,8 mil. konzultácií v rámci primárnej zdravotnej starostlivosti, 15 085 vyšetrení, 6 751 pôrodov, vykonať renovácia ôsmich kliník poskytujúcich primárnu zdravotnú starostlivosť, podporiť 320 zamestnancov v oblasti primárnej zdravotnej starostlivosti a vybudovať výkonná kapacita na zvýšenie kompetencie zdravotníckych pracovníkov vo viacerých oblastiach na základe potrieb.

Z Regionálneho trustového fondu EÚ zriadeného v reakcii na krízu v Sýrii sa od roku 2015 poskytla pomoc na:

·odbornú prípravu 43 155 osôb a podporu 6 229 miestnych zariadení v rámci programu na posilnenie miestnej infraštruktúry,

·zabezpečenie prístupu 504 225 detí k základnému formálnemu a neformálnemu vzdelávaniu, odbornú prípravu 19 362 učiteľov a výstavbu alebo renováciu 324 vzdelávacích zariadení,

·poskytnutie konzultácií v rámci primárnej zdravotnej starostlivosti a vzdelávacích činností v oblasti zdravia pre 4,3 milióna osôb, odbornej prípravy 7 380 odborných zamestnancov v oblasti poskytovania zdravotníckych služieb a na modernizáciu, renováciu alebo vybavenie 204 prvkov zdravotníckej infraštruktúry,

·zabezpečenie lepšieho prístupu k službám v podobe dodávok vody, sanitácie a hygieny pre 483 704 osôb, a to najmä k zdrojom pitnej vody a lepšej hygiene, a na výstavbu alebo obnovu 265 obecných/regionálnych vodohospodárskych zariadení a zariadení na čistenie odpadových vôd.

V Tunisku a Maroku prebiehalo v rámci spoločného programu EÚ a Rady Európy Zabezpečenie udržateľnej demokratickej správy a dodržiavania ľudských práv v južnom Stredozemí aktívne úsilie na riešenie rodovo motivovaného násilia ako porušovania ľudských práv. Tunisko v novembri 2019 požiadalo o pristúpenie k Istanbulskému dohovoru.

1.7.2. Z rozpočtu EÚ sa podporuje udržateľný rozvoj, mier a demokracia prostredníctvom medzinárodných partnerstiev

Ako svetová mocnosť v presadzovaní mieru, právneho štátu, demokracie a udržateľného rozvoja sa EÚ snaží tieto ciele a hodnoty zavádzať na celom svete. Robí tak prostredníctvom rôznych nástrojov a trustových fondov, ktoré sú zamerané na zmierňovanie chudoby a potenciálov konfliktov, prehlbovanie hospodárskeho rozvoja a podpory ľudských práv a rodovej rovnosti.

Už pri prijímaní Agendy OSN 2030 svetoví lídri predpokladali, že bude potrebný spoločný rámec na súbežné riešenie globálnych problémov. S príchodom pandémie a jej dôsledkov sa pokrok v oblasti udržateľného rozvoja stal veľmi naliehavým. V roku 2020 sa v dôsledku pandémie COVID-19 prehĺbili existujúce nerovnosti a zvrátil pokrok dosiahnutý v priebehu rokov. Predložením programu transformácie EÚ spolu so svojimi partnermi začala vykonávať iniciatívu na globálne oživenie hospodárstva, ktorej cieľom je zmierniť nerovnosti a podporiť ľudský rozvoj a spravodlivú zelenú transformáciu na celosvetovej úrovni.

Počas celého roka 2020 bol naďalej kľúčovou prioritou vzťah EÚ s Afrikou. V marci bolo vydané oznámenie s podrobnosťami partnerstva medzi EÚ a Afrikou a začala sa uskutočňovať vízia EÚ týkajúca sa posilnenia aliancie medzi EÚ a Afrikou uvedená v spoločnom oznámení s ESVČ s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku.

Rok 2020 znamenal aj ďalší krok k novej partnerskej dohode so 79 členmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov. Cieľom tejto novej ambicióznej dohody, známej aj ako „dohoda nasledujúca po Dohode z Cotonou“, nie je len prepracovať partnerské vzťahy s osobitným zameraním na regióny, ale aj lepšie riešiť celosvetové problémy v nasledujúcich dvoch desaťročiach.

Prístup Tímu Európa predstavoval spoločnú reakciu EÚ, jej členských štátov a európskych finančných inštitúcií na pandémiu COVID-19, pričom sa podarilo zmobilizovať 40 mld. EUR. V rámci procesu programovania, ktorý sa začal v roku 2020, sa určilo približne 150 nápadov na iniciatívy v rámci prístupu Tímu Európa. Ide o hlavné transformačné projekty, ktoré sa budú navrhovať, financovať a vykonávať spoločne v rámci prístupu Tímu Európa.

Pokiaľ ide o opatrenia v oblasti zmeny klímy, v roku 2020 bola EÚ naďalej hlavným celosvetovým poskytovateľom financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a najpokrokovejším subjektom v procese medzinárodných rokovaní o klíme. Komisia prispela k plneniu záväzkov EÚ vyplývajúcich z Parížskej dohody o zmene klímy tým, že podporila zvýšenie a plnenie vnútroštátne stanovených príspevkov partnerských krajín a pomohla im pri budovaní kapacít na adaptáciu na zmenu klímy prostredníctvom zriadenia nového programu na znižovanie rizika katastrof v objeme 100 mil. EUR.

Pandémia COVID-19 prinútila svetových lídrov prehodnotiť vzdelávacie systémy a poukázala na dôležitosť investovania do pripojiteľnosti a digitalizácie. Digitálne a dátové technológie predstavovali kľúčové stimuly reakcie EÚ; v rámci prístupu Tímu Európa sa zmobilizovalo približne 60 mil. EUR, ktoré boli presmerované na intervencie okamžitej reakcie s cieľom zabezpečiť úľavu sociálno-ekonomickým systémom partnerských krajín, prostriedky na to, aby sa mohli ľudia naďalej vzdelávať a získavať prístup k informáciám a službám v oblasti zdravia.

Ľudské práva a demokracia sú v mnohých krajinách vystavené veľkej záťaži, pričom táto situácia sa v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 ešte zhoršila. V roku 2020 EÚ spolupracovala s konzorciom organizácií občianskej spoločnosti pri podpore novinárov v Latinskej Amerike a Afrike a financovala vytvorenie globálneho monitora vplyvu pandémie COVID-19 na demokraciu a ľudské práva ( 39 ).

V rámci nástroja na podporu stability a mieru bolo prijatých 56 opatrení v reakcii na krízové situácie v roku 2020, z ktorých 16 súviselo s krízou spôsobenou pandémiou COVID-19. Tento nástroj zohrával priekopnícku úlohu pri reakciách na celosvetové, transregionálne a vznikajúce hrozby v oblastiach, ktorých sa predtým netýkali nástroje spolupráce EÚ, a to prostredníctvom pilotných akcií, ktoré sa v niektorých prípadoch neskôr rozšírili v rámci tradičnejších nástrojov rozvojovej spolupráce, ako napríklad Európskeho rozvojového fondu. Vhodnými príkladmi môžu byť akcie v regióne Sahel (týkajúce sa policajnej spolupráce a boja proti terorizmu), Africkom rohu (týkajúce sa predchádzania a financovania terorizmu) a Latinskej Amerike (týkajúce sa policajnej spolupráce).

Akcie týkajúce sa nešírenia zbraní a odzbrojenia financované z rozpočtu na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku prispeli k medzinárodnému mieru a bezpečnosti, pretože sa sprísnili normy proti šíreniu zbraní hromadného ničenia. Dosiahlo sa to vďaka pokroku v oblasti všeobecného uplatňovania, inštitucionálnej sile a účinnému vykonávaniu príslušných zmlúv a mechanizmov (napr. Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok), ako aj predchádzaním nedovolenému hromadeniu ručných a ľahkých zbraní a ich munície a nedovolenému obchodovaniu s nimi a bojom proti týmto činnostiam. Podporilo sa aj vykonávanie Zmluvy o obchodovaní so zbraňami a prijatie politík v oblasti vývozu vojenskej technológie a zariadení. K zachovaniu stability prispeli aj dôležité misie a operácie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a mandáty osobitných zástupcov EÚ.

Z nástroja partnerstva sa naďalej prispievalo k vonkajšej činnosti EÚ tým, že sa z neho podporovala zahraničná politika, riešenie problémov celosvetového záujmu, ako sú zmena klímy a ochrana životného prostredia; medzinárodný rozmer stratégie Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a zlepšovanie prístupu na trhy, ako aj posilňovanie obchodu, investícií a verejnej diplomacie.

V roku 2020 sa z Trustového fondu EÚ pre Kolumbiu, čiastočne financovaného z nástroja rozvojovej spolupráce, naďalej podporovalo vykonávanie mierovej dohody medzi kolumbijskou vládou a organizáciou FARC (Revolučné ozbrojené sily Kolumbie). Politická podpora EÚ sa v nej pretavila do mierovej dohody, a to najmä v takých prvkoch, ako sú reforma vidieka, pozemková reforma a spoločenské a ekonomické začlenenie bývalých bojovníkov organizácie FARC. V roku 2020 sa z fondu 39 partnerským krajinám poskytla podpora aj na zabezpečenie väčšej inkluzívnosti, finančnej udržateľnosti a odolnosti proti otrasom, ako napríklad v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, ich vnútroštátnych systémov sociálnej ochrany.

Podpora základných hodnôt EÚ sa ďalej posilňuje na základe európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva. Napriek stupňujúcim sa útokom na medzinárodný systém ľudských práv a medzinárodný justičný systém Komisia naďalej podporovala kľúčové inštitúcie vrátane Medzinárodného trestného súdu a Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva. Krízový nástroj pre ľudské práva v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva poskytuje metódu flexibilného financovania určenú na reakcie na situácie, v ktorých výrazne chýbajú základné slobody, v ktorých je najviac ohrozená bezpečnosť ľudí, v ktorých organizácie a obhajcovia ľudských práv pracujú v mimoriadne náročných podmienkach alebo v ktorých by uverejnenie výzvy na prekladanie návrhov nebolo primerané. V roku 2020 sa napríklad na vykonávanie volebných pozorovateľských misií EÚ vyžadovala flexibilita a adaptácia na cestovné obmedzenia a náročné hygienické podmienky v dôsledku pandémie COVID-19.

·V rokoch 2015 až 2020 hraničná podporná misia EÚ v Rafahu vyškolila 1 035 zamestnancov Palestínskej samosprávy.

·V rokoch 2017 – 2019 bolo v krajinách západného Balkánu zničených 500 000 ručných a ľahkých zbraní a kusov munície (v rámci nástroja na podporu stability a mieru).

·V rokoch 2016 – 2017 bolo do Sýrie vyslaných 19 vyšetrovacích misií Organizácie pre zákaz chemických zbraní v súvislosti s údajným používaním chemických látok ako zbraní (v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky).

·Medzi mestami v EÚ a v krajinách mimo EÚ na ázijskom a americkom kontinente bolo v roku 2020 v súvislosti s Novou urbánnou agendou v rámci programu medzinárodnej spolupráce miest nadviazaných 80 partnerstiev (v rámci nástroja partnerstva).

·V rokoch 2014 – 2020 dostalo podporu 7 700 ohrozených obhajcov ľudských práv (v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva).

·V roku 2020 bolo podporených, pozorovaných a posudzovaných 14 volebných procesov a prípadov vývoja demokracie (v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva).

1.7.3. EÚ je najväčším darcom humanitárnej pomoci na svete

Humanitárna pomoc EÚ, pevne zakotvená v základných humanitárnych zásadách ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti, prispieva všade tam, kde je to možné, k záchrane životov a zmierňovaniu utrpenia. Či už ide o dlhodobé konflikty v Afrike a na Strednom východe alebo závažné potravinové krízy, potreba humanitárnej pomoci rastie rýchlejšie ako dostupné zdroje, v dôsledku čoho je ohrozené poskytovanie pomoci tým, ktorí ju najviac potrebujú. EÚ naďalej plnila svoju humanitárnu misiu a v roku 2020 vyčlenila na humanitárnu pomoc krajinám zasiahnutým prírodnými katastrofami alebo katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou 2 mld. EUR. EÚ a jej členské štáty tak spoločne zostávajú najväčším darcom humanitárnej pomoci na svete s podielom 36 % na celosvetových príspevkoch k humanitárnej pomoci.

V roku 2020 sa k väčšine prebiehajúcich humanitárnych kríz pridal ešte aj krátkodobý a strednodobý vplyv pandémie COVID-19, ktorému sa v roku 2020 venovala osobitná pozornosť. Súbežne s tým EÚ naďalej riešila ďalšie nové alebo už existujúce humanitárne potreby, ako napríklad boj proti invázii kobyliek vo východnej Afrike, núdzovú humanitárnu situáciu v siedmich krajinách širšieho sahelského regiónu alebo potrebnú podporu najzraniteľnejším osobám zasiahnutým krízou v Sýrii.

V roku 2020 sa z humanitárnej pomoci EÚ financovalo viac ako 170 mil. intervencií, v rámci ktorých sa poskytla pomoc v 97 % krajín, pre ktoré OSN vyhlásila výzvu. 68 % rozpočtu na humanitárnu pomoc sa vynaložilo v krajinách s veľmi vysokým rizikom katastrofy a viac ako 28 % pôvodného rozpočtu na zabudnuté krízy. Pôvodný rozpočet bol zvýšený s cieľom reagovať na náhle vypuknutie kríz v roku 2020: napríklad v prípade Libanonu EÚ zmobilizovala 30 mil. EUR na riešenie naliehavých humanitárnych potrieb bezprostredne po ničivom výbuchu, ku ktorému došlo 4. augusta v Bejrúte.

Súčasne s humanitárnou reakciou sa z finančných prostriedkov EÚ prispelo aj na pripravenosť na katastrofy s cieľom budovať kapacity a odolnosť zraniteľných alebo katastrofou postihnutých spoločenstiev. V roku 2020 využilo výhody opatrení pripravenosti na katastrofy v regiónoch náchylných na katastrofy približne 35 miliónov ľudí na celom svete. Okrem toho EÚ prostredníctvom vyhradených finančných prostriedkov prehĺbila svoj záväzok v oblasti posilňovania kapacít pripravenosti na reakciu a včasné opatrenia v súvislosti so zraniteľnými alebo katastrofou postihnutými spoločenstvami (napr. v Mozambiku, Nepále a na Filipínach).

Kľúčovým prvkom humanitárnych činností EÚ je jej veľmi silné zastúpenie na mieste, ako aj technické a operačné odborné znalosti siete humanitárnych agentúr v takmer 40 krajinách. EÚ poskytuje pomoc prostredníctvom siete približne 200 organizácií vrátane agentúr OSN, Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca a mimovládnych organizácií, z ktorých môžu ľudia v núdzi získať pomoc aj v ťažko prístupných oblastiach.

V rámci humanitárneho leteckého mosta EÚ sa uskutočnilo 67 letov do 20 krajín na štyroch kontinentoch, pomocou ktorých bolo doručených 1,2 tony lekárskeho a humanitárneho vybavenia a prepravilo sa viac ako 1 700 zdravotníkov a humanitárnych pracovníkov, ako aj ďalších cestujúcich. V rámci prístupu Tímu Európa Komisia vyčlenila 450 mil. EUR na humanitárnu pomoc v prípade naliehavej, krátkodobej reakcie na núdzovú situáciu vyplývajúcu zo zdravotnej krízy a súvisiace humanitárne potreby, čím posilnila systémy zdravotnej starostlivosti a systémy zásobovania vodou.

·V roku 2020 bola najzraniteľnejším osobám poskytnutá humanitárna pomoc vo výške 2,1 mld. EUR.

·Z tejto skupiny tak mohlo do roku 2020 až 1,8 milióna detí žijúcich v krízových a konfliktných oblastiach získať vzdelanie, čím EÚ splnila svoj skorší záväzok venovať 10 % svojho pôvodného rozpočtu na humanitárnu pomoc na vzdelávanie v núdzových situáciách.

1.7.4. Z rozpočtu EÚ sa pomáha riešiť utečenecká kríza zabezpečovaním dôstojnosti a pomoci utečencom pri uspokojovaní ich základných potrieb

Rozpočet EÚ sa jasne zameriava na rozvojovú spoluprácu, a najmä na zlepšovanie podmienok utečencov nachádzajúcich sa v krajinách mimo EÚ, na investovanie do ich zdravia, vzdelania a zručností, ako aj do infraštruktúry, udržateľného rastu a bezpečnosti. Takisto pomáha krajinám, ktoré prijímajú utečencov, a zabezpečuje im humanitárne podmienky s cieľom zachovať ich dôstojnosť.

V roku 2020 bola Európska komisia naďalej plne oddaná pomoci najzraniteľnejším utečencom v Turecku a poskytovaniu podpory ich hostiteľským komunitám. Pomoc sa v roku 2020 týkala základných potrieb, zdravotnej starostlivosti, ochrany a obecnej infraštruktúry, ako aj odbornej prípravy, zamestnanosti a rozvoja podnikania utečencov, ale aj zraniteľných miestnych obyvateľov. V tom istom roku Komisia dokončila vyčlenenie a zazmluvnenie 6 mld. EUR pre operačný rozpočet nástroja pre utečencov v Turecku s cieľom zabezpečiť komplexné a koordinované riešenie potrieb utečencov a hostiteľských komunít v Turecku.

Vo vyhlásení EÚ a Turecka z roku 2016 sa okrem toho prostredníctvom presídlenia poskytli bezpečné a legálne cesty do EÚ pre 28 621 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

·Z nástroja sa poskytla podpora na základné potreby pre asi 1 800 000 utečencov, 668 900 detí utečencov získalo podporu na vzdelávanie a miliónom utečencov a hostiteľským komunitám v Turecku sa poskytujú služby zdravotnej starostlivosti a ochrany. V Turecku sa postaví 365 škôl.

·V Turecku pracuje v 177 zdravotníckych zariadeniach pre migrantov viac ako 3 400 zdravotníkov. Vykonalo sa viac ako 14 miliónov vyšetrení a deťom migrantov a tehotným ženám sa podali viac ako 4 milióny dávok vakcín.

·V reakcii na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 v Turecku sa zmobilizovalo takmer 105 mil. EUR na podporu, a to najmä najzraniteľnejších utečencov.

V roku 2020 EÚ naďalej zohrávala ústrednú úlohu v oblasti podpory najzraniteľnejších utečencov v partnerských krajinách južného susedstva Do decembra 2020 sa viac ako 7,8 miliónu ľudí priamo z Regionálneho trustového fondu EÚ zriadeného v reakcii na krízu v Sýrii poskytla pomoc na vzdelávanie, živobytie a sociálna pomoc, ako aj pomoc na opatrenia v oblasti zdravia, dodávok vody, sanitácie a ochrany, a to predovšetkým v Iraku, Jordánsku, Libanone a Turecku.

V roku 2020 Komisia zmobilizovala aj 70 mil. EUR na podporu venezuelských migrantov a utečencov, ako aj hostiteľských komunít v Kolumbii, Kostarike, Ekvádore, Peru a Venezuele.

(1) ()    Pozri oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Nový akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo Za čistejšiu a konkurencieschopnejšiu Európu [COM(2020) 98 final].

(2) ()    Na základe smernice o jednorazových plastových výrobkoch budú tieto výrobky od 3. júla 2021 zakázané [smernica (EÚ) 2019/904].

(3) ()    Na tomto projekte spolupracuje dvanásť partnerských organizácií z Francúzska, Nemecka, Talianska, Nórska, zo Španielska, Švédska a Spojeného kráľovstva.

(4) ()    Viac informácií o družici Sentinel-6 je k dispozícii online ( http://www.esa.int/Applications/Observing_the_Earth/Copernicus/Sentinel-6 ).

(5) ()    Európska komisia, Formovanie digitálnej budúcnosti Európy, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2020 ( https://ec.europa.eu/info/files/communication-shaping-europes-digital-future_en ). Táto ambícia bola potvrdená v záveroch Rady o formovaní digitálnej budúcnosti Európy, ktoré boli prijaté 9. júna 2020 ( https://www.consilium.europa.eu/media/44389/st08711-en20.pdf ).

(6) ()    Viac informácií o projekte nájdete na webovej stránke: https://www.sheffield.ac.uk/centaur .

(7) ()    Európsky investičný fond, Konkurencieschopnosť podnikov a MSP – nástroj na poskytovanie záruk za úvery – aktualizácia stavu vykonávania, 2020 ( https://www.eif.org/what_we_do/guarantees/single_eu_debt_instrument/cosme-loan-facility-growth/implementation_status.pdf ).

(8) ()    V súlade s článkom 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(9) ()     https://cohesiondata.ec.europa.eu .

(10) ()    Vyše 3,5 mld. EUR z investícií, ktoré prichádzajú do digitálneho hospodárstva, plynie do služieb a aplikácií elektronickej verejnej správy. 3,8 mld. EUR je vyhradených na investície do širokopásmového pripojenia s vysokou alebo veľmi vysokou prenosovou rýchlosťou. K ďalším digitálnym investíciám patria služby a aplikácie informačných a komunikačných technológií pre malé a stredné podniky, inteligentné dopravné systémy, digitálna integrácia atď.

(11) ()    Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Hodnotenie ex post hlavných projektov v oblasti dopravy financovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu v rokoch 2000 až 2013 [SWD(2020) 41]; pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Hodnotenie ex post hlavných projektov v oblasti životného prostredia financovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu v rokoch 2000 až 2013 [SWD(2020) 43].

(12) ()    Tieto a všetky údaje uvedené v rámčekoch predstavujú kumulatívne výsledky programov za obdobie 2014 – 2020 do konca roka 2019.

(13) ()    Európsky sociálny fond+ na obdobie 2021 – 2027 bude obsahovať tri programy z obdobia 2014 – 2020, konkrétne Európsky sociálny fond, Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby a program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie.

(14) ()    Hlavnými oblasťami intervencií v súvislosti s klímou sú obnova verejnej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť energetickú efektívnosť (8,9 mld. EUR), adaptácia na zmenu klímy a predchádzanie rizikám v súvislosti so zmenou klímy (6,3 mld. EUR), infraštruktúra ekologickej mestskej dopravy (5,1 mld. EUR), obnova obytných budov s cieľom zabezpečiť energetickú efektívnosť (4 mld. EUR), železnice (2,9 mld. EUR) a cyklistické cesty a chodníky (2 mld. EUR).

(15) ()    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok [COM(2020) 662 final].

(16) ()    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy [COM(2021) 82 final].

(17) ()    Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Hodnotenie podpory z Európskeho sociálneho fondu a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v oblasti zamestnanosti mladých ľudí [SWD(2020) 216].

(18) ()     https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/economy-works-people/jobs-growth-and-investment/european-pillar-social-rights_sk .

(19) ()    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Podpora zamestnanosti mladých ľudí: most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu [COM(2020) 276 final].

(20) ()    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Podpora zamestnanosti mladých ľudí: most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu [COM(2020) 276 final], ( https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52020DC0276&from=EN ).

(21) ()     https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/economy-works-people/jobs-growth-and-investment/european-pillar-social-rights_sk .

(22) ()    Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Hodnotenie podpory z Európskeho sociálneho fondu a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v oblasti zamestnanosti mladých ľudí [SWD(2020) 216].

(23) ()    Európska komisia, Štúdia o vplyve programu Erasmus – Účinky mobility na zručnosti a zamestnanosť študentov a internacionalizáciu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania ( https://ec.europa.eu/assets/eac/education/library/study/2014/erasmus-impact-summary_en.pdf ).

(24) ()    Európsky dvor audítorov, osobitná správa č. 13/2020, Biodiverzita poľnohospodárskej pôdy: príspevok SPP nezastavil pokles.

(25) ()    Európsky dvor audítorov, osobitná správa č. 15/2020, Ochrana voľne žijúcich opeľovačov v EÚ: iniciatívy Komisie nepriniesli ovocie.

(26) ()    Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní rámcovej smernice o morskej stratégii (smernica 2008/56/ES) [COM(2020) 259]; Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Kontrola vhodnosti právnych predpisov EÚ o ochrane prírody (smernica o ochrane vtáctva a smernica o ochrane biotopov) – smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva a smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín [SWD(2016) 472].

(27) ()     https://www.diademe.it/en/ .

(28) ()    V rozpočtovom roku 2020 bolo približne 6,2 milióna prijímateľov v rámci režimov priamej podpory, približne 3,5 milióna prijímateľov opatrení na rozvoj vidieka a asi 0,10 milióna prijímateľov trhových opatrení. Za niekoľko posledných rokov sa počet prijímateľov znížil zo 6,5 milióna, a to najmä v dôsledku štrukturálnych zmien v európskom odvetví poľnohospodárstva. V odvetviach rybolovu a pobrežných spoločenstiev sa do konca roka 2019 z Európskeho námorného a rybárskeho fondu podporilo 100 000 rybárov a na základe dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva sa vytvorilo alebo zachovalo 15 000 pracovných miest.

(29) ()    Túto sumu tvorí rozpočet na rok 2020 vo viazaných rozpočtových prostriedkoch pre tieto fondy: 1 389 mil. EUR do Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a 323 mil. EUR do Fondu pre vnútornú bezpečnosť – hranice a víza.

(30) ()    Táto suma sa skladá z 2 029 mil. EUR vyčlenených do Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a 414 mil. EUR do Fondu pre vnútornú bezpečnosť – hranice a víza.

(31) ()    Schengenský informačný systém, vízový informačný systém, Eurodac, systém vstup/výstup a Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia. „Pozitívna lustrácia“ v Schengenskom informačnom systéme (druhej generácie) znamená, že v členskom štáte bola lokalizovaná osoba alebo predmet, a preto sa vyžaduje ďalšia akcia.

(32) ()    Svetová banka odhaduje, že do roku 2050 by zmena klímy mohla prinútiť viac než 140 miliónov ľudí k vnútornej migrácii v rámci Afriky, južnej Ázie a Latinskej Ameriky ( https://www.worldbank.org/en/news/press-release/2018/03/19/climate-change-could-force-over-140-million-to-migrate-within-countries-by-2050-world-bank-report ).

(33) ()    Fond pre vnútornú bezpečnosť obsahuje aj oblasť Hranice a víza, ktorá sa opisuje v oddiele 1.5.

(34) ()    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Program boja proti terorizmu pre EÚ: predvídanie, predchádzanie, ochrana a reakcia [COM(2020) 795].

(35) ()    Týmto označením nie sú dotknuté pozície k usporiadaniu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

(36) ()    Tlačová správa Európskej komisie Samit o západnom Balkáne v Sofii: Dôležité kroky prijaté na dosiahnutie pokroku v oblasti regionálnej spolupráce s cieľom podporiť sociálno-ekonomickú obnovu a konvergenciu s EÚ, 10. novembra 2020.

(37) ()    Toto označenie nemožno vykladať ako uznanie Palestínskeho štátu a nie sú ním dotknuté pozície jednotlivých členských štátov k tejto otázke.

(38) ()     http://www.idea.int/gsod-indices/covid19globalmonitor . 

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli8. 6. 2021

COM(2021) 301 final

PRÍLOHA

k

SPRÁVE KOMISIE

EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A DVORU AUDÍTOROV























Výročná správa o riadení a výkonnosti rozpočtu EÚ – rozpočtový rok 2020

Príloha 2 – Vnútorná kontrola a finančné riadenie

2.1. Výkonné nástroje na riadenie rozpočtu EÚ v zložitom prostredí

2.1.1. Komisia riadi rozpočet EÚ v zložitom prostredí

Úlohou Komisie je zaistiť, aby sa peniaze daňovníkov využívali pri podpore dosahovania cieľov politiky EÚ najlepším možným spôsobom. Preto je nevyhnutné zabezpečiť vysokú úroveň dodržiavania platných pravidiel a to, aby sa finančné prostriedky dostávali k určeným prijímateľom účinne, efektívne a hospodárne. Komisia sa snaží dosiahnuť najvyššiu úroveň finančného riadenia a zároveň zaistiť správnu rovnováhu medzi nízkou úrovňou chybovosti, rýchlymi platbami a primeranými nákladmi na kontrolu.

Komisia prikladá veľký význam správnemu finančnému riadeniu rozpočtu EÚ, ako aj Európskeho rozvojového fondu ( 1 ) a trustových fondov EÚ.

Rozpočet EÚ: široká škála oblastí, príjemcov a výdavkov

V roku 2020 dosiahli výdavky riadené Komisiou výšku 158 mld. EUR (pozri graf), čo zodpovedá 242 000 platieb v rozsahu od niekoľkých stoviek eur (na granty na mobilitu v rámci programu Erasmus+) po stovky miliónov eur (na veľké projekty ako medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor alebo Galileo a Copernicus, ako aj na rozpočtovú podporu pre rozvojové krajiny) ( 2 ). Príjemcovia finančných prostriedkov EÚ sú veľmi rozdielni a početní.

Prírodné zdroje	Súdržnosť	Výskum, priemysel, vesmír, energetika a doprava	Vonkajšie vzťahy	Ostatné vnútorné politiky	Iné služby a administratíva 8 mld. EUR (5 %)
60 mld. EUR (38 %)	54 mld. EUR (34 %)	16 mld. EUR (10 %)	13 mld. EUR (8 %)	7 mld. EUR (5 %)
Až 6,7 mil. prijímateľov podporených z poľnohospodárskych fondov	Viac ako 610 000 podnikov a 36,4 milióna ľudí zúčastňujúcich sa na činnostiach sociálneho začlenenia od roku 2014	Viac ako 14 000 grantov podpísaných s malými a strednými podnikmi	Pomoc poskytnutá 130 krajinám mimo EÚ na piatich kontinentoch	Erasmus+: takmer 412 000 príležitostí pre študentov a zamestnancov v oblasti mobility podporených v roku 2020

Príslušné výdavky z rozpočtu EÚ implementované Komisiou v roku 2020 podľa oblastí politiky v % a miliardách EUR.

Zdroj: Výročné správy o činnosti Európskej komisie.

Plnenie viac ako dvoch tretín rozpočtu (napr. výdavky na politiku súdržnosti a prírodné zdroje) sa vykonáva v rámci zdieľaného riadenia. Znamená to, že členské štáty alebo nimi určené orgány rozdeľujú finančné prostriedky a riadia výdavky v súlade s právom EÚ a vnútroštátnym právom a o túto zodpovednosť sa delia s Komisiou. Zvyšok rozpočtu vynakladá buď priamo Komisia, alebo sa vynakladá nepriamo v spolupráci s poverenými subjektmi. V nasledujúcej tabuľke sú opísané tri spôsoby riadenia.

Spôsob riadenia	Opis	% príslušných výdavkov za rok 2020	Príklady programov/výdavkov	Ďalší zapojení aktéri v spolupráci s Komisiou
Priame riadenie	Finančné prostriedky implementuje Komisia	23 %	Horizont 2020; Nástroj na prepájanie Európy; administratívne výdavky	neuvádza sa (finančné prostriedky dostávajú priamo prijímatelia)
Nepriame riadenie	Finančné prostriedky sú zverené externým subjektom	7 %	Erasmus+; časť rozvojovej a humanitárnej pomoci; predvstupová pomoc	3 napr. agentúry EÚ, OSN, Svetová banka, Európska investičná banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj, krajiny mimo EÚ ()
Zdieľané riadenie	Finančné prostriedky sa implementujú v spolupráci s vnútroštátnymi a/alebo regionálnymi orgánmi členských štátov, ktoré majú prvú úroveň zodpovednosti	70 %	Poľnohospodárske fondy; Európsky námorný a rybársky fond; Európsky fond regionálneho rozvoja; Kohézny fond; Európsky sociálny fond; migračné a bezpečnostné fondy	76 platobných agentúr pre spoločnú poľnohospodársku politiku; 492 riadiacich orgánov pre kohézne fondy vo všetkých členských štátoch

Vzhľadom na to, že plnenie rozpočtu EÚ sa vykonáva viacerými rozličnými spôsobmi a za účasti rôznych aktérov, súvisiace riziká sa menia v závislosti od jednotlivých programov a spôsobov riadenia (pozri prílohu 6). Zohľadňuje sa to pri vypracúvaní stratégií kontroly (pozri časť Viacročné stratégie kontroly zabezpečujú správne vynakladanie peňazí daňovníkov v oddiele 2.1.3).

2.1.2. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19

Komisia je plne odhodlaná zabezpečovať, aby riadenie rozpočtu EÚ aj naďalej podliehalo najprísnejším normám správneho finančného riadenia, a to aj v týchto bezprecedentných časoch.

Vďaka dobrej pripravenosti na krízu dokázala Komisia zostať v roku 2020 plne funkčná. Jej administratíva (ktorú tvorí takmer 30 000 ľudí) prešla na teleprácu v priebehu niekoľkých dní. Komisia tak mohla zohrávať vedúcu úlohu vo všetkých aspektoch reakcie na krízu, a to od verejného zdravia po plán hospodárskej obnovy. Zaviedla aj mimoriadne opatrenia s cieľom poskytnúť zamestnancom nástroje, flexibilitu a podporu potrebnú na prispôsobenie sa tejto novej realite.

Zároveň Komisia spolu s členskými štátmi prijala osobitné opatrenia na podporu prijímateľov, ktorí čelia ťažkostiam pri realizácii projektov v dôsledku obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID-19. Príklady na opatrenia prijaté na minimalizáciu vplyvu krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 sa uvádzajú v nasledujúcom rámčeku.

Vďaka zavedeným zmierňujúcim opatreniam, ku ktorým patrili aj cielené úpravy plánov auditov a kontrol, nemala pandémia COVID-19 celkový vplyv na stupeň uistenia dosiahnutý za rok 2020.

Flexibilita ponúkaná príjemcom

Komisia predĺžila lehoty na realizáciu projektov s cieľom podporiť príjemcov, ktorí čelia ťažkostiam pri ich vykonávaní v dôsledku obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID-19. Dokazuje to veľký počet zmluvných zmien. Okrem toho sa uchádzačom poskytlo viac času na predloženie ponúk alebo návrhov.

Flexibilita zavedená do postupov kontroly členských štátov

Spoločná poľnohospodárska politika: čoskoro po vypuknutí pandémie Komisia prijala nariadenie, v ktorom sa uvádzajú pravidlá pre realistické a dosiahnuteľné požiadavky kontroly v prípade členských štátov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky ( 4 ). Zmenené pravidlá boli časovo a rozsahovo obmedzené (týkali sa len niektorých administratívnych kontrol a kontrol na mieste). Takisto navrhla alternatívne metódy, na základe ktorých môžu členské štáty vykonávať kontroly dokonca aj v rámci obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID-19 (napr. fotografické snímky s geografickou lokalizáciou, monitorovacie správy z dronov označené dátumom, administratívne kontroly alebo videokonferencie s prijímateľmi) a naďalej poskytovala dobrý základ na zabezpečenie uistenia. V nariadení sa vyžadovalo aj to, aby platobné agentúry do svojich vyhlásení o hospodárení zahrnuli aj vysvetlenia opatrení.

V oblasti súdržnosti Komisia poskytovala ďalšiu cielenú podporu orgánom povereným vykonávaním programov pri riešení situácie spôsobenej obmedzením pohybu, navrhovala flexibility potrebné na vykonávanie kontrol a auditov aj napriek obmedzeniam cestovania a spolupracovala s orgánmi auditu na zabezpečovaní spoľahlivého a harmonizovaného prístupu.

Audity na diaľku

S cieľom minimalizovať vplyv obmedzení cestovania a miestnych zákazov vychádzania Komisia väčšinu svojich finančných auditov vykonala na diaľku. Okrem toho nariadila svojim zazmluvneným externým audítorským spoločnostiam, aby vykonávali čo najviac audítorských testov na diaľku a dopĺňali ich o návštevy na mieste čo najskôr po uvoľnení obmedzení. Tým sa Komisii podarilo zachovať vysokú mieru vykonávania auditov. V prípade výskumného programu Horizont 2020 sa napríklad úspešne vykonalo 94 % auditov plánovaných na rok 2020, hoci pri predkladaní správ a certifikácii sa vyskytli určité oneskorenia.

Posilnenie bezpečnostných mechanizmov a riadenie nástrojov informačných technológií

V roku 2020 bol zaznamenaný 50 % nárast kybernetických útokov proti Komisii, pri ktorých sa využívali nové príležitosti, ktoré priniesla pandémia COVID-19. Komisia preto po zavedení politiky štandardnej práce na diaľku investovala značné zdroje do posilnenia bezpečnosti svojej infraštruktúry informačných technológií a posilnila aj kyberkultúru, a to najmä prostredníctvom kampaní a iniciatív v oblasti povedomia o kybernetickej bezpečnosti. Celkovo boli v roku 2020 posilnené bezpečnostné mechanizmy a riadenie nástrojov informačných technológií s cieľom zabezpečiť ochranu aktív infraštruktúry Komisie.

Včasné posudzovanie rizík

Komisia včas (už pred letom 2020) posúdila riziká, ktoré predstavovala pandémia COVID-19 pre plnenie a výkonnosť rozpočtu EÚ. Týkali sa najmä problémov pri vykonávaní auditov a kontrol na mieste, prekážok pri vykonávaní politík a programov alebo zníženej personálnej kapacity a vplyvu na dobré podmienky zamestnancov. Pri týchto posúdeniach sa prihliadalo aj na zvýšené riziko podvodov počas pandémie COVID-19, napríklad potenciálne zneužívanie nových nástrojov a zjednodušených pravidiel (pozri rámček v časti Boj proti podvodom: právny rámec Európskeho úradu pre boj proti podvodom na ochranu rozpočtu EÚ, s. 58, v oddiele 2.1.3).

Pre všetky tieto riziká útvary Komisie zaviedli alebo už mali zavedené spoľahlivé zmierňujúce opatrenia na predchádzanie všetkým negatívnym vplyvom na plnenie rozpočtu EÚ alebo na ich obmedzenie. Počas roka všetky útvary dôkladne monitorovali riziká v reálnom čase za podpory a dohľadu orgánov správy a riadenia Komisie a v prípade potreby prijímali zmierňujúce opatrenia.

Keďže na začiatku roka 2021 pandémia stále trvá, bude potrebné posúdiť jej dôsledky na riadenie a výkonnosť rozpočtu EÚ. Súvisiace riziká a zmierňujúce opatrenia neustále monitorujú rôzne útvary a informujú o nich na úrovni inštitúcie. Toto dynamické posúdenie sa neustále skúma a bude sa vykonávať, kým nepominie krízová situácia.

2.1.3. Komisia sa pri ochrane rozpočtu EÚ spolieha na výkonné nástroje

Komisia má k dispozícii viaceré nástroje na zabezpečenie riadneho plnenia rozpočtu a jeho ochrany pred nedostatkami, podvodmi a nezrovnalosťami v tomto zložitom prostredí.

Spoľahlivý systém riadenia

Vnútorné fungovanie Komisie vychádza z viacerých kľúčových zásad, ktorými sa podporuje spoľahlivé riadenie: jednoznačné úlohy a povinnosti, ako aj mechanizmy zodpovednosti, pevný záväzok v oblasti riadenia výkonnosti a dodržiavanie právneho rámca, transparentnosť, ako aj prísne normy etického správania.

Reťazec zodpovednosti a systém riadenia, ktorý používa Európska komisia, je prispôsobený jej jedinečnej štruktúre a úlohe. Mechanizmy riadenia Komisie boli postupom času posilnené a prispôsobené meniacim sa okolnostiam, ako to vyplýva z najnovšieho oznámenia vydaného v júni 2020 ( 5 ). Z nedávneho hodnotenia vnútorných a vonkajších audítorov vyplýva, že tieto mechanizmy sú spoľahlivé.

Ako povoľujúci úradník Európskej komisie je kolégium komisárov politicky zodpovedné za riadenie rozpočtu EÚ, ktoré zahŕňa aj zodpovednosť za prácu odborov Komisie. Hlavné stavebné prvky riadenia rozpočtu EÚ, podložené jednoznačným rozdelením zodpovednosti medzi politickou a riadiacou úrovňou, ako aj jasne vymedzené predkladanie správ, vedú k pevnému reťazcu budovania uistenia a zodpovednosti.

V rámci svojho jedinečného modelu decentralizovaného rozhodovania o plnení rozpočtu deleguje kolégium komisárov každodenné prevádzkové riadenie na 51 generálnych riaditeľov ( 6 ), ktorí riadia a vedú svoje odbory tak, aby plnili ciele stanovené v strategických plánoch s využitím dostupných zdrojov. Sú zodpovední za časť rozpočtu EÚ, ktorá sa plní v rámci ich odboru.

Vo svojich výročných správach o činnosti generálni riaditelia prehľadne informujú o výkonnosti a dosiahnutých výsledkoch, o fungovaní svojich systémov vnútornej kontroly a o finančnom riadení svojej časti rozpočtu EÚ, pričom zohľadňujú uistenie, ktoré poskytli členské štáty v rámci zdieľaného riadenia. Výročná správa o činnosti obsahuje vyhlásenie o vierohodnosti vypracované generálnym riaditeľom. V prípade zistenia nedostatkov, ktoré môžu mať závažný vplyv, môže byť toto vyhlásenie vydané s výhradou. Zároveň zavádzajú akčné plány na zmiernenie budúcich rizík a posilnenie svojich systémov kontroly (pozri oddiel 2.2.2).

Vo výročnej správe o riadení a výkonnosti sa uvádzajú ročné výsledky rozpočtu EÚ na základe uistení a výhrad uvedených vo všetkých výročných správach o činnosti. Táto správa je súčasťou balíka Komisie v oblasti integrovaného podávania finančných správ a správ o zodpovednosti, ktorý prijíma kolégium komisárov ( 7 ).

Následný ročný postup udelenia rozpočtového absolutória umožňuje Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, aby zaistili politickú zodpovednosť Komisie za plnenie rozpočtu EÚ. V rozhodnutí Európskeho parlamentu sa prihliada na integrované podávanie finančných správ a správ o zodpovednosti, výročné a osobitné správy Dvora audítorov, ako aj na vyhlásenie o vierohodnosti, pokiaľ ide o spoľahlivosť účtovnej závierky a zákonnosť a správnosť príslušných transakcií, vypočutia komisárov a generálnych riaditeľov a odporúčanie Rady.

Tieto spoľahlivé mechanizmy riadenia pomáhajú kolégiu komisárov plniť ciele Komisie, efektívne a účinne využívať zdroje a zabezpečiť, aby sa rozpočet EÚ plnil v súlade so zásadami správneho finančného riadenia. Prehľad sa uvádza v nasledujúcom grafe.

Výkonný rámec vnútornej kontroly

Komisia má zavedený silný inštitucionálny rámec vnútornej kontroly založený na najprísnejších medzinárodných normách ( 8 ).

Generálni riaditelia uplatňujú tento inštitucionálny rámec vo svojich odboroch prostredníctvom prispôsobených systémov vnútornej kontroly, s prihliadnutím na svoje osobitné operačné prostredie, riziká a potreby. Pri plnení tejto úlohy ich podporujú ústredné útvary ( 9 ), ktoré poskytujú pokyny, usmernenia, odbornú prípravu a odporúčania a uľahčujú výmenu osvedčených postupov. Každoročne posudzujú fungovanie svojich systémov vnútornej kontroly podľa spoločnej metodiky a svoje závery zhrnú vo výročných správach o činnosti. Tieto závery podliehajú partnerskému preskúmaniu horizontálnymi službami, ktorého cieľom je zabezpečenie jednotného prístupu a vhodnosti všetkých plánovaných nápravných opatrení.

Okrem toho môže Útvar pre vnútorný audit poskytovať poradenstvo útvarom Komisie a vykonávať audity týkajúce sa fungovania systémov vnútornej kontroly a posúdenia týchto systémov generálnymi riaditeľstvami a útvarmi Komisie (pozri prílohu 8).

Ústredné útvary 17. marca 2020 upriamili pozornosť všetkých odborov Komisie na dôležitosť rámca vnútornej kontroly Komisie ako základnú záruku, pokiaľ ide o činnosti Komisie v súvislosti s krízou spôsobenou pandémiou COVID-19. Zdôrazňovala sa najmä dôležitosť zabezpečenia kontinuity činností a potreby riadneho odôvodnenia a zdokumentovania výnimočných zmien platných postupov.

Z posúdení odborov Komisie za rok 2020 vyplýva, že napriek pandémii COVID-19 sú ich systémy vnútornej kontroly stále účinné.

Posúdením sa potvrdzuje, že odbory vyvíjali neustále úsilie vykonávať kontrolné činnosti, že posilnený inštitucionálny dohľad nad zisťovaním a riadením rizika má priaznivý vplyv a že v oblasti informačnej technológie sa dosiahli zlepšenia. Znázornené je to v uvedenom grafe, z ktorého vyplýva, že väčšina zásad vnútornej kontroly sa dodržiavala a dobre fungovala.

Posudzovanie fungovania 17 zásad vnútornej kontroly: viaceré odbory Komisie oznámili, že zásady vnútornej kontroly sa v rokoch 2019 a 2020 dodržiavali a dobre fungovali.

Zdroj: Výročné správy o činnosti Európskej komisie.

Hoci viaceré odbory Komisie uznávajú, že v prípade niektorých zásad existuje priestor na zlepšenie, na konci roka 2020 bol iba malý počet zistených nedostatkov v obmedzenom počte zásad vnútornej kontroly, ktoré si vyžadovali rozsiahle zlepšenia. Na účely zlepšenia situácie útvary vypracovali akčné plány, ktoré Útvar pre vnútorný audit považuje za primerané. V rámci nápravných opatrení sa už v prvom štvrťroku 2021 zaviedlo niekoľko opatrení, napríklad bolo vydané aktualizované usmernenie k nepriamemu riadeniu.

Z týchto výsledkov vyplýva, že Komisia dosiahla vyššiu úroveň vnútornej kontroly. Ústredné útvary budú pokračovať v poskytovaní usmernení a uľahčovaní výmeny osvedčených postupov, ako aj vo vývoji nástrojov informačných technológií na úrovni inštitúcií s cieľom ďalej podporovať rámec vnútornej kontroly ako nástroj riadenia, ktorý pomáha organizácii pri plnení jej cieľov.

Viacročné stratégie kontroly zabezpečujú správne vynakladanie peňazí daňovníkov

V rámci systémov vnútornej kontroly generálni riaditelia ako správcovia rozpočtu EÚ zavádzajú viacročné stratégie kontroly určené na predchádzanie chybám, a ak nie je možné predísť im, na ich zistenie a nápravu. Na tento účel musia od základu a dôsledne vypracúvať uistenie, t. j. prostredníctvom programu alebo iného relevantného segmentu výdavkov. To umožňuje Komisii zisťovať nedostatky a chyby, aby bolo možné identifikovať základné príčiny systémových chýb (napríklad náročnosť pravidiel), prijímať cielené nápravné opatrenia a zabezpečiť, aby sa všetky získané poznatky zohľadnili v návrhu budúcich finančných programov.

Od prechádzania chybám k ich zisťovaniu a náprave

Keďže výdavkové programy EÚ sú zo svojej podstaty viacročné, súvisiace systémy kontroly a cykly riadenia takisto zahŕňajú viac rokov. Znamená to, že chyby možno zistiť počas programového cyklu kedykoľvek, niekedy aj niekoľko rokov po vykonaní platby. Okrem toho, aj keď sa chyby môžu zistiť v danom roku, opravujú sa v tom istom roku alebo v nasledujúcich rokoch, až do okamihu ukončenia na konci životného cyklu programu. Okrem toho sú stratégie kontroly diferencované podľa rizika, t. j. sú prispôsobené rôznym spôsobom riadenia, zapojeným aktérom, oblastiam politiky a/alebo mechanizmom financovania a s tým súvisiacim rizikám.

Viacročný kontrolný cyklus Komisie.

Poznámka: Výsledky za rok 2020 uvedené v krúžkoch sa uvádzajú v oddiele 2.3.1.

Zdroj: Európska komisia.

Predchádzanie chybám

Prvou obrannou líniou proti vzniku chýb je predchádzanie chybám. K základným mechanizmom Komisie na predchádzanie chybám patria kontroly ex ante, ktorých výsledkom je zamietnutie neoprávnených súm ešte predtým, ako Komisia vykoná platby, overovania orgánmi členských štátov v rámci zdieľaného riadenia, systémové audity na zisťovanie nedostatkov systémov riadenia a kontroly implementujúcich partnerov (ktoré majú preventívny účinok pre budúce výdavky) a prerušenie a pozastavenie platieb až do nápravy nedostatkov zistených v systémoch. Okrem toho pomáhajú predchádzať chybám aj usmernenia určené pre prijímateľov a implementujúcich partnerov.

V rámci zdieľaného riadenia možno za určitých okolností v členskom štáte opätovne použiť prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov opravené na úrovni členského štátu. Slúži to aj ako stimul pre členské štáty, aby opravili platby ešte predtým, ako predložia Komisii svoje žiadosti o úhradu nákladov.

V roku 2020 boli výsledkom opatrení na predchádzanie chybám potvrdené odpočty a iné úpravy pred vykonaním platby/schválením platby Komisiou vo výške 301 miliónov EUR.

Okrem toho v prípade fondov politiky súdržnosti členské štáty uplatnili za účtovný rok 2019/2020 opravy vo výške 440 miliónov EUR (pozri podrobnosti podľa fondov a členského štátu v oddiele 5 prílohy 7). Je to výsledok posilnených regulačných ustanovení, ktoré zvýšili zodpovednosť riadiacich orgánov a výrazne posilnili pozíciu Komisie pri ochrane rozpočtu EÚ pred nezákonnými výdavkami. V prípade spoločnej poľnohospodárskej politiky členské štáty vymohli od prijímateľov 491 miliónov EUR a vrátili ich do finančných prostriedkov EÚ.

Zisťovanie a oprava chýb ovplyvňujúcich výdavky EÚ

Ak mechanizmy na predchádzanie chybám nie sú účinné, je dôležité, aby sa chyby ovplyvňujúce výdavky EÚ zistili dodatočne prostredníctvom kontrol súm, ktoré Komisia schválila a vyplatila (t. j. kontrol ex post) (pozri prílohu 5).

Tieto chyby potom Komisia opraví v tom istom roku alebo v nasledujúcich rokoch prostredníctvom finančných opráv alebo členské štáty nahradia neoprávnené výdavky v rámci zdieľaného riadenia, prípadne vymôžu alebo kompenzujú prostriedky od konečných príjemcov v rámci priameho a nepriameho riadenia. Hlavná časť finančných opráv sa týka prípadov, v ktorých boli zistené systémové chyby, a paušálnych opráv uplatňovaných na všetky výdavky za danú platobnú agentúru alebo operačný program alebo za všetky granty pre daného prijímateľa.

Potvrdené nápravné opatrenia v roku 2020 predstavovali hodnotu 596 mil. EUR. Týkali sa najmä chýb ovplyvňujúcich platby vykonané v predchádzajúcich rokoch.

Aj nedostatky v systémoch kontroly, zistené prostredníctvom auditov založených na riziku a/alebo auditov systémov, sa riešia a systémy sa opravujú, aby sa predišlo výskytu rovnakých chýb v budúcnosti. V kontexte zdieľaného a nepriameho riadenia to vykonávajú v prvom rade implementujúce členské štáty a partneri.

Viac informácií o ochrane rozpočtu EÚ je k dispozícii v prílohách 5 a 7.

Spoliehanie sa na systémy kontroly implementujúcich partnerov

Takmer 80 % rozpočtu sa plní v spolupráci s členskými štátmi a ďalšími implementujúcimi partnermi (pozri druhú tabuľku v oddiele 2.1.1). Je preto dôležité zabezpečiť, aby títo partneri preukázali rovnakú úroveň ochrany finančných záujmov EÚ, aká sa dosahuje, keď rozpočet riadi samotná Komisia, až potom sa im môže zveriť plnenie rozpočtu EÚ v mene Komisie. Na tento účel Komisia vykonáva posudzovanie systémov, pravidiel a postupov osôb alebo subjektov implementujúcich finančné prostriedky EÚ. Patrí sem predovšetkým posudzovanie systémov riadenia a kontroly členských štátov a poverených subjektov prostredníctvom systémových auditov a preverovania dodržiavania predpisov, v niektorých prípadoch spoločne s dôkladným testovaním výdavkov a ďalšími druhmi overovania nazývanými „posúdenie pilierov“, akreditačnými auditmi alebo „postupmi určenia“.

V prípade nepriameho riadenia implementujúci partneri každý rok predkladajú správu o správnom finančnom riadení zvereného rozpočtu vo forme vyhlásenia riadiaceho subjektu a súhrn vykonaných auditov a kontrol vrátane analýzy povahy a rozsahu všetkých chýb a nedostatkov zistených v systémoch spolu so všetkými vykonanými alebo plánovanými nápravnými opatreniami.

Okrem nedávno vydaného všeobecného usmernenia k nepriamemu riadeniu a pokynov pre operačné služby Komisia v súčasnosti zintenzívňuje svoj inštitucionálny dohľad nastavením automatizovaného pracovného postupu pre rôzne postupy overovania v súvislosti s posudzovaním systémov, pravidiel a postupov osôb alebo subjektov implementujúcich finančné prostriedky EÚ. Týmto nástrojom sa zabezpečí harmonizácia, centralizácia a jednoduché monitorovanie všetkých potrebných fáz, ktoré umožňujú subjektu získať oprávnenie na spoluprácu s Komisiou v rámci nepriameho riadenia.

V oblasti zdieľaného riadenia orgány členských štátov každoročne predkladajú správu o vykonaných kontrolách využívania finančných prostriedkov EÚ na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni a o správnom finančnom riadení svojich príslušných programov. Uskutočňuje sa to prostredníctvom balíka uisťujúcich dokumentov, ktorý obsahuje vyhlásenie riadiaceho subjektu, ročný súhrn vykonaných overovaní a výročnú správu o kontrole, ktorá obsahuje mieru chybovosti na základe reprezentatívnych vzoriek, ako aj stanovisko k zákonnosti a správnosti výdavkov. Toto podávanie správ je základom pre schvaľovanie účtovnej závierky programov Komisiou a pre umožnenie príslušným odborom Komisie vypracovať svoje uistenie. Využíva sa aj na určovanie potenciálnych rizík pre rozpočet EÚ a na zisťovanie nedostatkov a oblastí, v ktorých sú potrebné ďalšie kontroly.

Najlepšie postupy v otázkach týkajúcich sa vnútornej kontroly sa v súčasnosti vymieňajú s členskými štátmi a medzi nimi prostredníctvom sietí pre štrukturálne a poľnohospodárske fondy a od roku 2021 aj prostredníctvom siete pre lepšie vynakladanie prostriedkov, ktorú spravuje Komisia.

Komisia a Európsky dvor audítorov: rozdielne úlohy vedú k rozdielnym prístupom ku kontrolám

Komisia a Európsky dvor audítorov zohrávajú rozdielne úlohy v kontrolnom reťazci rozpočtu EÚ, a preto sa ich prístupy líšia aj napriek tomu, že viacerými koncepciami sa tieto inštitúcie navzájom približujú. Úlohou Komisie ako správcu rozpočtu EÚ je predchádzať chybám a v prípade potreby ich opravovať a na viacročnom základe vymáhať nesprávne vynaložené finančné prostriedky. Vyžaduje si to podrobné posúdenie systémov kontroly zdola nahor s cieľom určiť, kde sa vyskytujú nedostatky, aby mohli byť prijaté cielené nápravné opatrenia na úrovni programov, implementujúcich partnerov a orgánov členských štátov. Na druhej strane je úlohou Európskeho dvora audítorov poskytnúť výročné audítorské stanovisko k zákonnosti a správnosti výdavkov EÚ ako celku, ktoré môže byť doplnené o konkrétne posúdenia hlavných oblastí rozpočtu EÚ (pozri aj prílohu 5).

Tieto prístupy môžu viesť k rozdielom v údajoch o miere chybovosti, ktoré uvádza Európsky dvor audítorov a ktoré uvádza Komisia. Prístup Komisie a výsledné podrobné informácie, ktoré má k dispozícii, umožňujú diverzifikovaný pohľad na úroveň chybovosti vo vykonaných platbách (pri zabezpečovaní vyššej úrovne podrobností), ako aj lepšie určenie oblastí, v ktorých je potrebné zlepšenie.

Boj proti podvodom: právny rámec Európskeho úradu pre boj proti podvodom na ochranu rozpočtu EÚ

Komisia zastáva nulovú toleranciu voči podvodom. Je potrebné zdôrazniť, že podvod predstavuje veľmi obmedzenú časť nezákonných výdavkov alebo výdavkov vykazujúcich nezrovnalosti, z ktorých väčšina súvisí s chybami.

Stratégia Komisie pre boj proti podvodom sa ujala

Podľa článku 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia a členské štáty chránia rozpočet EÚ pred podvodmi a inými nezákonnými činnosťami. Na základe iniciatívy Európskeho úradu pre boj proti podvodom prijala Komisia v apríli 2019 súčasnú inštitucionálnu stratégiu boja proti podvodom. Táto stratégia a jej akčný plán, ktorý zahŕňa 63 opatrení, zohrávajú významnú úlohu pri predchádzaní možnému zneužívaniu finančných prostriedkov EÚ. Už v septembri 2020 sa dosiahol pokrok, keďže štvrtina opatrení sa dokončila a viac ako polovica bola dokončená čiastočne alebo sa práve uskutočňovala.

Stratégia má dva prioritné ciele: 1. zlepšenie zberu a analýzy údajov a 2. zlepšenie koordinácie, spolupráce a procesov. Počas roka 2020 Európsky úrad pre boj proti podvodom v súlade so svojím prvým cieľom zintenzívnil analytické úsilie a vylepšil systém riadenia nezrovnalostí. Túto databázu spravuje Európsky úrad pre boj proti podvodom a orgány členských štátov do nej zadávajú informácie o veciach týkajúcich sa podvodov a ďalších nezrovnalostí zistených pri zdieľanom riadení. Európsky úrad pre boj proti podvodom je takisto hlavným útvarom na vypracúvanie výročných správ Komisie o ochrane finančných záujmov EÚ podľa článku 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Posledná správa vydaná v septembri 2020 obsahovala analýzu nezrovnalostí a podvodov, ktoré majú vplyv na európske štrukturálne a investičné fondy v infraštruktúre zdravotnej starostlivosti. V súlade s druhým cieľom stratégie Komisie v oblasti boja proti podvodom sa v roku 2020 dosiahol pokrok vo viacerých opatreniach určených na posilnenie koordinácie a spolupráce medzi útvarmi Komisie v oblasti podvodov a na vybavenie Komisie účinnejším systémom dohľadu v oblasti boja proti podvodom. Sieť predchádzania podvodom a ich odhaľovania zorganizovala dve plenárne schôdze a obnovila prácu v podskupinách podľa spôsobu riadenia.

Európsky úrad pre boj proti podvodom je veľmi dôležitý v boji proti podvodom nielen ako útvar pre tvorbu politík, ale predovšetkým ako nezávislý vyšetrovací orgán. Jeho administratívne vyšetrovanie podvodov, korupcie a ďalších nezrovnalostí prispieva k postaveniu páchateľov pred súd a náprave škôd spôsobených rozpočtu EÚ. O svojich vyšetrovacích činnostiach predkladá výročné správy ( 10 ).

Boj proti podvodom v praxi: vyšetrovanie falšovaných výrobkov súvisiacich s ochorením COVID-19 vedené Európskym úradom pre boj proti podvodom Pandémia COVID-19 mala za následok náhly a obrovský nárast dopytu po osobných ochranných prostriedkoch, najmä rúškach, dezinfekčných prostriedkoch na ruky a samotestovacích súpravách. Dopyt nepochádzal len od zdravotníckych pracovníkov, ktorých úlohou bolo liečiť vírus, ale aj od spotrebiteľov, ktorí sa chceli chrániť. Na obe tieto skupiny sa zamerali podvodníci, ktorí videli veľkú príležitosť v oblasti, ktorá sa rýchlo stala veľmi lukratívnou. Tento obrovský nárast dopytu poukázal najmä na rozsah, v akom je EÚ závislá od dodávateľov množstva výrobkov vrátane zdravotníckeho vybavenia z krajín mimo EÚ. V dôsledku pandémie COVID-19 zvýšila EÚ v porovnaní s predchádzajúcim rokom bez vírusu v druhom štvrťroku 2020 mohutne, až o 900 %, dovoz zdravotníckych výrobkov od ochranných odevov až po dezinfekčné prostriedky a testovacie súpravy z Číny. Vzhľadom na exponenciálny rast počtu nakazených a úmrtí na začiatku pandémie boli subjekty verejného sektora EÚ nútené rýchlo konať, aby zabránili šíreniu nákazy. Jedným z prijatých rozhodnutí bolo zrýchliť certifikačné procesy týkajúce sa rúšok, dezinfekčných prostriedkov na ruky, ventilátorov a liekov pochádzajúcich z krajín mimo EÚ, a najmä z Číny, aby sa lepšie uspokojoval dopyt. Čoskoro sa však ukázalo, že hoci uvoľnenie pravidiel naozaj prispelo k zrýchleniu dodávok legitímnych a bezpečných výrobkov do EÚ, takisto umožnilo doviezť do EÚ milióny nevyhovujúcich alebo falšovaných zdravotníckych výrobkov s neplatnými certifikátmi zhody EÚ. O rýchlosti, akou sa to všetko udialo, svedčí skutočnosť, že Európsky úrad pre boj proti podvodom začal vyšetrovanie obchodovania s falšovaným a pozmeneným tovarom už 19. marca 2020 – teda hneď po vypuknutí pandémie vírusu v Európe. V spolupráci s takmer všetkými colnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva v EÚ a mnohými ďalšími na celom svete, ako aj s medzinárodnými organizáciami, akými sú Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva, Interpol a Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo, začal Európsky úrad pre boj proti podvodom identifikovať rôzne podozrivé spoločnosti pôsobiace ako sprostredkovatelia alebo obchodníci s falšovanými alebo nevyhovujúcimi výrobkami v súvislosti s pandémiou COVID-19. O rok neskôr, v čase, keď stále prebiehalo vyšetrovanie (a pandémia), má Európsky úrad pre boj proti podvodom a jeho partneri identifikovaných viac ako 1 000 takýchto podozrivých spoločností, z ktorých mnohé majú sídlo mimo EÚ. Nejde však vždy o podvodné spoločnosti. Európsky úrad pre boj proti podvodom identifikoval aj množstvo spoločností s oportunistickým správaním, ktoré sa snažili profitovať z pandémie zmenou zamerania podnikania, hoci v danej oblasti nemali žiadne predchádzajúce skúsenosti a nad svojím dodávateľským reťazcom nemali žiadnu alebo mali len malú kontrolu. Tieto spoločnosti sa často stávajú ľahkým terčom podvodníkov, ktorí vytvárajú umelo predĺžené reťazce sprostredkovateľských schránkových spoločností, ktoré sa rýchlo zakladajú a rušia, aby zahladili stopy, a ktoré pred nič netušiacimi klientmi vydávajú falšované a pozmenené výrobky za originálny tovar. Doteraz bolo v dôsledku vyšetrovania Európskeho úradu pre boj proti podvodom zhabané toto falšované a nevyhovujúce zdravotnícke vybavenie: ·31 500 falšovaných samotestovacích súprav na ochorenie COVID-19, ·2 416 000 rúšok, ·140 000 litrov dezinfekčného prostriedku na ruky, ·105 000 nádobiek rozprašovačov, ·3 636 litrov pozmeneného antiseptického dezinfekčného prostriedku od renomovanej spoločnosti.

Súbežne s tým, a do značnej miery na základe informácií získaných počas vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom, pokračujú činnosti zamerané na predchádzanie podvodom a ich sankcionovanie prostredníctvom systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia, ktorý umožňuje včasné odhalenie a vylúčenie nespoľahlivých hospodárskych subjektov z implementovania finančných prostriedkov EÚ v rámci priameho aj nepriameho riadenia.

Rok 2020 bol poznamenaný nárastom počtu prípadov zaregistrovaných v systéme včasného odhaľovania rizika a vylúčenia a neustále stúpajúcim počtom prípadov predkladaných medziinštitucionálnemu výboru na udelenie možných správnych sankcií (t. j. vylúčenia a/alebo peňažných sankcií, prípadne zverejnenia sankcií). Tieto sankcie sa určujú v súlade so zásadou proporcionality (t. j. prihliada sa na závažnosť situácie vrátane vplyvu na finančné záujmy a imidž EÚ; čas, ktorý uplynul od príslušného pochybenia; trvanie a opakovanie pochybenia; mieru zlého úmyslu alebo zanedbania a predmetnú sumu). Okrem toho viaceré spoločnosti prijali nápravné opatrenia s cieľom obnoviť reputáciu svojho podniku.

V rámci úsilia v oblasti boja proti korupcii Komisia prijala aj oznámenie, ktorým sa posilňujú a dopĺňajú iné nástroje EÚ a stanovuje prístup na vykonávanie potrebných krokov v procese preskúmania pri plnom dodržiavaní zásady lojálnej spolupráce medzi inštitúciami a ich administratívna autonómia ( 11 ).

V decembri 2020 prijali spoluzákonodarcovia nariadenie (EÚ, Euratom) 2020/2223, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013 ( 12 ). V novom nariadení sa mení vykonávanie vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom s cieľom zabezpečiť maximálnu doplnkovosť s nedávno zriadenou Európskou prokuratúrou. Takisto sa ním prispieva k posilneniu účinnosti vyšetrovacej funkcie Európskeho úradu pre boj proti podvodom, pokiaľ ide o kontroly na mieste, inšpekcie, prístup k informáciám o bankových účtoch, prípustnosť dôkazov, ktoré získava, ako aj pomoc, ktorú prijíma od národných koordinačných útvarov pre boj proti podvodom, a spoluprácu medzi Európskym úradom pre boj proti podvodom a vnútroštátnymi orgánmi. A napokon sa novým nariadením posilňujú procesné záruky osôb dotknutých vyšetrovaním Európskeho úradu pre boj proti podvodom a rovnako sa posilňuje ochrana oznamovateľov ( 13 ).

2.1.4. Všeobecné vykonávanie nových pravidiel ochrany údajov postupuje celkovo dobre

S cieľom zabezpečiť súdržný a harmonizovaný prístup k ochrane osobných údajov vo všetkých inštitúciách a orgánoch EÚ bolo 23. októbra 2018 prijaté nariadenie (EÚ) 2018/1725, ktoré nadobudlo účinnosť 11. decembra 2018. Hlavným cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť, aby inštitúcie EÚ spracúvali osobné údaje spravodlivo a transparentne. Znamená to najmä, že inštitúcie sú povinné včas a zrozumiteľne informovať občanov o tom, čo a prečo robia s ich osobnými údajmi, a následne tieto údaje primerane chrániť.

Všeobecné vykonávanie týchto pravidiel ochrany údajov funguje celkovo dobre. V roku 2020 sa však vyskytol osobitný problém v súvislosti s nedávnym zrušením štítu na ochranu osobných údajov medzi EÚ a USA Súdnym dvorom Európskej únie (rozsudok vo veci Schrems II). Tento rozsudok predstavuje konkrétne výzvy pri prenose osobných údajov do Spojených štátov (a ďalších krajín mimo EÚ, ako sa vysvetľuje ďalej) alebo pri používaní cloudových riešení, ktorých súčasťou je takýto prenos.

Komisia naďalej posudzuje svoje činnosti spracúvania údajov vzhľadom na požiadavky rozsudku vo veci Schrems II. Všetky útvary Komisie, na ktoré má tento rozsudok vplyv, spolupracujú s orgánmi riadenia informačných technológií a zodpovednou osobou Komisie na vykonávaní súdržných riešení. Útvary Komisie v koordinácii so zodpovednou osobou už vyplnili žiadosť európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov za všetky inštitúcie EÚ o určenie a zmapovanie svojich medzinárodných prenosov údajov a oznámenie určitých kategórií prenosov. Odpoveď a ďalšie usmernenie európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sa pripravujú. Zároveň útvary Komisie za pomoci zodpovednej osoby naďalej posudzujú činnosti spracúvania údajov, súčasťou ktorých sú medzinárodné prenosy, aby sa zabezpečil súlad s nariadením (EÚ) 2018/1725. Cieľom je minimalizovať riziká spojené s prebiehajúcimi a budúcimi medzinárodnými prenosmi osobných údajov, a to aj informovaním všetkých dotknutých osôb o právnych súvislostiach, v ktorých sa takéto prenosy uskutočňujú, aby boli operácie vykonávané útvarmi Komisie v súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov.

2.2. Nákladovo efektívne kontroly s cieľom ochrany rozpočtu EÚ

2.2.1. Komisia sa snaží nájsť správnu rovnováhu medzi nízkou úrovňou chybovosti, rýchlymi platbami a primeranými nákladmi na kontroly.

Všetky odbory Komisie využívajú už opísané spoločné kontrolné prvky, prostredníctvom ktorých sa uplatňujú opatrenia na odhaľovanie a nápravu nezrovnalostí alebo na predchádzanie nezrovnalostiam na viacročnom základe na úrovni konkrétnych programov alebo iných výdavkových segmentov. Ako je uvedené v oddiele 2.1.3, jednotlivé výdavkové programy môžu byť veľmi rozdielne, a preto je potrebné prispôsobiť kontrolné stratégie rôznym spôsobom riadenia, oblastiam politiky, prijímateľom a/alebo postupom financovania a s tým spojeným rizikám.

Toto rozlíšenie kontrolných stratégií je potrebné, aby sa zabezpečilo, že kontroly budú naďalej nákladovo efektívne, t. j. že sa zaistí správna rovnováha medzi zabezpečovaním nízkej úrovne chybovosti (účinnosť), rýchlymi platbami (efektívnosť) a primeranými nákladmi (hospodárnosť). Rizikovejšie oblasti si budú vyžadovať vyššiu úroveň kontroly a/alebo frekvencie kontrol, zatiaľ čo oblastí s nízkym rizikom by sa mali týkať menej intenzívne, menej nákladné a menej zaťažujúce kontroly. Okrem toho pri stanovení kontrolnej stratégie sa bude zvažovať aj skutočný potenciál vymáhania nesprávne vynaložených finančných prostriedkov EÚ (napríklad prostredníctvom analýzy nákladov a prínosov auditov na mieste).

K ďalším spôsobom zabezpečenia nákladovej efektívnosti kontrol patrí znižovanie rizika chýb prostredníctvom zjednodušených pravidiel a/alebo procesov (ako je zjednodušené vykazovanie nákladov, t. j. jednorazové sumy, paušálne sadzby a jednotkové náklady), využívanie existujúcich posúdení a/alebo auditov a kontrol vykonaných inými subjektmi a dosahovanie úspor z rozsahu združovaním funkcií kontroly.

Na meranie nákladovej efektívnosti svojich kontrol využíva Komisia tieto ukazovatele:

·Účinnosť. Úroveň chybovosti zistená na základe vykonaných kontrol, ktorá umožňuje zoskupenie výdavkov do rôznych kategórií rizík.

·Efektívnosť. Priemerný čas na vykonanie platby. Okrem toho Komisia neustále hľadá a vyvíja nové spôsoby zvyšovania efektívnosti, a to najmä vytváraním synergií vždy, keď je to možné.

·Hospodárnosť. Proporcionalita medzi nákladmi na kontroly a riadenými fondmi.

2.2.2. Na konci životného cyklu programov je riziko nižšie než 2 %

Výsledky kontroly Komisie potvrdzujú, že rozpočet EÚ je dobre chránený

Na účely merania účinnosti auditov a kontrol vykonávaných, ako bolo opísané, a na základe ich výsledkov všetky generálne riaditeľstvá a útvary Komisie každoročne odhadujú úroveň rizika pre zákonnosť a správnosť výdavkov EÚ v dvoch fázach viacročného kontrolného cyklu: pri platbe a ukončení.

Riziko pri platbe je odhad chýb, ktorým sa nepredišlo a môžu naďalej ovplyvňovať platby (pre členské štáty, sprostredkovateľské organizácie, prijímateľov atď.) napriek kontrolám ex ante. Chyby sa zisťujú prostredníctvom kontrol ex post a auditov vykonaných platieb.

Riziko pri ukončení je odhad chýb, ktoré zostanú na konci životného cyklu programov, po vykonaní všetkých kontrol ex post a opráv. Je rovnaké ako riziko pri platbe bez konzervatívneho odhadu budúcich opráv, ktoré sa vykonajú medzi rokom predkladania správ a koncom životného cyklu programov.

Viac podrobností o týchto koncepciách a metodike používanej na stanovenie týchto odhadov, ako aj miery chybovosti pre jednotlivé oblasti politiky a GR Komisie je uvedených v prílohe 5.

Komisia zastáva názor, že rozpočet je účinne chránený, keďže minimálne pri ukončení programu, t. j. po vykonaní všetkých kontrol, opráv, vymáhaní atď., je riziko pri ukončení nižšie než 2 % príslušných výdavkov, čo je hranica významnosti používaná aj Európskym dvorom audítorov.

Za rok 2020 je celkové riziko Komisie pri platbe a riziko pri ukončení pod hranicou významnosti 2 %. Riziko pri platbe a riziko pri ukončení je pod 2 % aj v prípade väčšiny jednotlivých oblastí politiky (podrobnosti podľa GR pozri v prílohe 5).

Zníženie celkového rizika pri platbe v porovnaní s rokom 2019 možno pripísať zníženiu rizika pri platbe v oblasti súdržnosti.

Zvýšenie celkového rizika pri ukončení súvisí so zvýšením rizika pri ukončení v oblasti poľnohospodárstva.

Znamená to, že viacročné systémy kontroly Komisie celkovo zabezpečovali v roku 2020 účinnú ochranu rozpočtu EÚ.

Situácia týkajúca sa rizík pri platbe a ukončení za rok 2020 podľa oblastí politiky je opísaná ďalej a ich vývoj za roky 2018 – 2020 je znázornený vo forme grafu. Viac podrobností vrátane informácií o odboroch, ktorých sa týkajú jednotlivé oblasti politiky, je uvedených v prílohe 5.

Prírodné zdroje

V prípade prírodných zdrojov je riziko pri platbe v roku 2020 stabilné, na úrovni 1,9 %. Je podobné ako v roku 2019 ( 14 ) a zostáva pod hranicou významnosti 2 %. Zodpovedá riziku pri platbe na výdavky v poľnohospodárstve, ktoré predstavujú hlavnú časť výdavkov v rámci tejto oblasti politiky (98 %), pričom zvyšok sa pripisuje výdavkom na námorné záležitosti, rybárstvo ( 15 ), životné prostredie a klímu.

Odhadované riziko pri ukončení zostáva veľmi nízke, na úrovni 0,5 %, čo však napriek tomu predstavuje zvýšenie v porovnaní s rokom 2019 (keď bolo riziko pri ukončení na úrovni 0,1 %) ( 16 ). Je to tak v dôsledku nižších odhadovaných budúcich opráv – ktoré sú na úrovni 1,4 % v porovnaní s úrovňou 1,8 % v roku 2019. Čiastočne sa to vysvetľuje znížením miery chybovosti pozorovaným v posledných rokoch v poľnohospodárstve. V prípade Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu boli v roku 2020 čisté finančné opravy nižšie v dôsledku úhrad po vynesení rozsudkov Súdnym dvorom Európskej únie. Očakáva sa, že finančné opravy v roku 2021 budú v prípade tohto fondu na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcich rokoch. V roku 2020 Komisia vymohla v prípade prírodných zdrojov sumu 348 mil. EUR (pozri aj prílohu 7). V oblasti poľnohospodárstva tvorili priame platby v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu 70 % platieb, pričom riziko pri platbe sa odhadovalo na 1,6 %. Je dostatočne pod úrovňou 2 % a už šiesty rok po sebe neobsahuje významné chyby. Tento druh výdavkov je vo svojej podstate nízkorizikový vďaka mechanizmu náhrady na základe nároku (pozri aj oddiel 2.2.3). Je to tak aj v prípade opatrení v oblasti rybárstva, životného prostredia a klímy. V prípade výdavkových oblastí, v ktorých sa na výdavky vzťahujú zložité podmienky oprávnenosti, ako napríklad v prípade rozvoja vidieka a trhových opatrení, zostávajú úrovne rizika pri platbe nad hranicou významnosti, a to na úrovni 2,9 %, resp. 2,4 %. Toto riziko sa však v posledných rokoch znižuje, a to v dôsledku uplatňovania efektívnych systémov riadenia a kontroly, predovšetkým integrovaného administratívneho a kontrolného systému vrátane systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov. Okrem toho sa ako účinný nástroj na odstraňovanie nedostatkov zistených v niektorých platobných agentúrach ukázala úspešná spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi.

Koncom roka 2020 existovalo päť výhrad k segmentom výdavkov alebo programom, kde boli zistené nedostatky kontroly a/alebo miera chybovosti nad 2 % (ďalšie podrobnosti pozri v prílohe 6), konkrétne:

·tri výhrady v oblasti poľnohospodárstva, a to trhové opatrenia (týkajúce sa ôsmich členských štátov) a priame platby Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (týkajúce sa 17 platobných agentúr v deviatich členských štátoch) a opatrenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, ktoré zodpovedali tým členským štátom a platobným agentúram, ktoré (dočasne) zápasia s nedostatkom kontroly a/alebo vysokou mierou chybovosti,

·jedna opakovaná nekvantifikovaná výhrada voči registru systému obchodovania s emisiami EÚ,

·jedna nová nekvantifikovaná výhrada v roku 2020 týkajúca sa Európskeho námorného a rybárskeho fondu, ktorá zodpovedá nedostatkom systému kontroly zisteným v jednom členskom štáte.

Vo všetkých prípadoch, v ktorých zistené nedostatky viedli k výhradám, sa vykonávajú následné opatrenia: postupy overenia súladu na zabezpečenie ochrany rozpočtu EÚ, monitorovanie vykonávania nápravných opatrení prijatých členskými štátmi a v prípade potreby prerušenie alebo zníženie/pozastavenie platieb členským štátom. Tento systémový a presne cielený prístup zabezpečuje ochranu rozpočtu EÚ.

Súdržnosť

V prípade súdržnosti sa riziko pri platbe odhaduje v rozsahu 1,9 % až 2,4 %, čo je v porovnaní s rokom 2019 zníženie. Horný limit rozsahu sa stanovuje s prihliadnutím na najhorší scenár vzhľadom na prebiehajúce audítorské postupy. Odhadované budúce opravy sa takisto znížili. Riziko pri ukončení sa preto odhaduje na úrovni 1,2 %, čo je v súlade s rokom 2019 (1,1 %). V roku 2020 Komisia uplatnila opravy a vymáhanie na sumu 186 mil. EUR.

Zníženie rizika pri platbe možno pripísať najmä Európskemu fondu regionálneho rozvoja a Kohéznemu fondu, ktoré majú najväčší podiel výdavkov v rámci tejto oblasti politiky. V týchto fondoch sa riziko pri platbe znížilo z rozpätia od 2,7 % do 3,8 % v roku 2019 ( 17 ) na rozpätie od 2,1 % do 2,6 % v roku 2020.

V prípade Európskeho sociálneho fondu sa riziko pri platbe znížilo z rozpätia od 1,7 % do 2,4 % v roku 2019 na rozpätie od 1,4 % do 1,9 % v roku 2020. Rozdiel oproti úrovni rizika v prípade Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu sa vysvetľuje najmä rozdielmi v zložitosti projektov financovaných z týchto fondov a skutočnosťou, že v rámci Európskeho sociálneho fondu sa častejšie využívajú jednoduchšie mechanizmy realizácie, ako napríklad zjednodušené vykazovanie nákladov.

Po pôvodnom zrýchlení platieb v rokoch 2018 a 2019, ktoré malo za následok zvýšenie úrovne chybovosti a množstvo programov s výhradami (z necelých 35 v roku 2017 na viac ako 90 v roku 2019), bolo plnenie v roku 2020 v plnom tempe. Tým sa umožnilo, aby opatrenia, ktoré Komisia zaviedla na základe poznatkov získaných z predchádzajúcich rokov, začali prinášať výsledky. V dôsledku toho sa počet operačných programov s výhradami znížil pod 65 a takisto sa znížilo riziko pri platbe.

Konkrétnejšie v oblasti politiky súdržnosti Komisia v roku 2020 v úzkej spolupráci s orgánmi auditu členských štátov prijala všetky potrebné iniciatívy na ďalšiu konsolidáciu úrovne súladu prostredníctvom:

·prispievania k procesu potvrdzovania uistenia vykonávaním auditov a včasným predkladaním balíkov uisťujúcich dokumentov, a to bez ohľadu na osobitné podmienky v dôsledku pandémie COVID-19 (ovplyvňujúce všetky orgány auditu),

·posilňovania administratívnej kapacity zvyšovaním počtu zamestnancov vykonávajúcich audit a ich kvalifikácie v oblasti auditu,

·aktualizovania a vypĺňania kontrolných zoznamov s cieľom splniť všetky zákonné požiadavky a vypracovať úplný audítorský záznam a

·vznesenia výhrad na základe systémových posúdení a mier chybovosti podliehajúcich oznamovaniu, ktoré sú po vykonaní všetkých kontrol prípadne upravené na základe potvrdených mier chybovosti za predchádzajúci rok.

Napriek týmto zlepšeniam však v prípade Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu zostáva riziko pri platbe vyššie ako 2 % hranica významnosti. Hlavné kategórie nezrovnalostí zistené orgánmi auditu členských štátov a Komisiou sú podobné nezrovnalostiam zisteným Dvorom audítorov: neoprávnené výdavky, chyby pri verejnom obstarávaní, nedostatočné audítorské záznamy a chýbajúce základné doplňujúce dokumenty. Z toho vyplýva, že väčšina orgánov auditu odhaľuje rôzne druhy nezrovnalostí, čo prispieva k vhodnému, nie však úplnému, odhaľovaniu mier chybovosti. Tento problém súvisí so zložitými projektmi a pravidlami. Vo väčšine prípadov sú odhalené nedostatky vo všeobecnosti nesystémové a zvyčajne sa po zavedení nápravného opatrenia situácia v priebehu roka či dvoch opäť zmení na uspokojivú. Okrem toho chyby alebo nedostatky zistené v jednom operačnom programe neznamenajú prítomnosť podobných chýb alebo nedostatkov v celom členskom štáte. Iba v obmedzenom počte prípadov sú nedostatky systémové a opakujú sa ( 18 ).

Na konci roka 2020 vydali dve generálne riaditeľstvá štyri výhrady v oblasti súdržnosti:

·dve výhrady sa týkajú obdobia 2014 – 2020 a zahŕňajú všetky programy, v ktorých sa počas roka vyskytli významné nedostatky v systémoch riadenia a kontroly alebo ktorých miera chybovosti presiahla hranicu významnosti, prípadne menej často, v prípade ktorých sa audit na úrovni členského štátu považoval za nedostatočný alebo neuspokojivý,

·dve výhrady sa týkajú obdobia 2007 – 2013, v ktorom je stále potrebné ukončiť niekoľko operačných programov, čo sa však nemôže uskutočniť, keďže neboli vykonané žiadne platby.

Výhrady možno zrušiť až po prijatí dostatočných nápravných opatrení. Dôvody na výhrady zvyčajne nie sú štrukturálne a zrušenie výhrady týkajúcej sa operačného programu trvá 1 až 2 roky, pričom je potrebná podpora Komisie. V prípade Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu sa napríklad v 87 % prípadov výhrady zrušia do 2 rokov od vydania. Podrobnejšie informácie o výhradách sú uvedené v prílohe 6.

Keď Komisia zistí, že orgány poverené vykonávaním programov (t. j. riadiace orgány alebo orgány auditu) prehliadli chyby alebo vhodne či dostatočne chyby nezisťovali, poskytne im cielenú technickú podporu (napr. revíziu kontrolných zoznamov (auditu), objasnenie platných pravidiel a odbornú prípravu zamestnancov) na zlepšenie kvality ich práce a schopnosti odhaľovať chyby, ako aj na zabezpečenie toho, aby ich práca vyhovovala očakávaným normám. Komisia poskytuje cielenú podporu, aby boli riadiace orgány lepšie vybavené na riešenie najzložitejších častí implementácie finančných prostriedkov. Vzhľadom na dôležitosť postupov verejného obstarávania, ktoré sú jedným z hlavných zdrojov chýb pri implementácii finančných prostriedkov, Komisia napríklad naďalej vykonáva svoj akčný plán na zlepšenie súladu s týmito postupmi. Osobitný dôraz sa kladie na opatrenia, ktoré členským štátom pomáhajú v ďalšej profesionalizácii obstarávateľov. Vo všeobecnosti Komisia vypracovala aj rozsiahle usmernenie, príklady osvedčených postupov a vysvetlenia, ktoré sú k dispozícii online. Propagujú sa partnerské výmeny s cieľom podporiť verejných obstarávateľov a orgány poverené vykonávaním programov, aby riešili tieto otázky a znižovali chybovosť na svojej úrovni. V prípade potreby, ak nedostatky pretrvávajú, Komisia navrhne cielenejšie nápravné opatrenie na zlepšenie administratívnej kapacity orgánov, ako napríklad žiadosť o viac zamestnancov, dodatočnú odbornú prípravu zamestnancov alebo intenzívnejšie využívanie služieb poskytovaných z externých zdrojov.

Komisia prijíma opatrenia na zníženie rizika pri ukončení v prípade Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja pod 2 %. Na dosiahnutie tohto cieľa sa vyvíja cielené úsilie, ktoré riadia a kontrolujú ústredné útvary. Vyplýva z neho množstvo opatrení, ktoré zavádza Komisia v prípade potreby na zlepšenie práce riadiacich orgánov, ako aj práce orgánov auditu. Komisia bude naďalej zameriavať tieto opatrenia na problematickejšie operačné programy.

Okrem toho boli v súvislosti s predchádzajúcimi účtovnými rokmi po dokončení ďalších námietkových konaní vykonané dodatočné finančné opravy. Následne sa znížili zostatkové miery chybovosti, čím sa potvrdzuje, že sa dosiahol pokrok pri dosahovaní odhadovaného rizika pri ukončení ( 19 ). Táto percentuálna miera sa bude naďalej znižovať až do ukončenia programov.

Na obdobie 2021 – 2027 Komisia navrhla významné opatrenia na zjednodušenie v prípade politiky súdržnosti. Bola vypracovaná príručka s 80 kľúčovými administratívnymi zjednodušeniami, ktorá sa do veľkej miery dodržiavala. Ďalej Komisia zriadila podskupinu pre zjednodušenie na pomoc používateľom v rámci nadnárodnej siete Európskeho fondu regionálneho rozvoja/Kohézneho fondu v kontexte zjednodušeného vykazovania nákladov, s cieľom určiť tie činnosti súvisiace s implementáciou európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ktoré predstavujú najvyššiu záťaž, a diskutovať o nich, ako aj uľahčiť výmenu najlepších opakovateľných postupov a ich šírenie medzi členskými štátmi. Okrem toho sa uskutočnila partnerská výmena informácií vo forme dvojstranných stretnutí a odbornej prípravy týkajúca sa osobitných otázok členských štátov s cieľom umožniť prenos poznatkov medzi členskými štátmi a Komisiou. Zaťaženie prijímateľov sa výrazne zníži, pretože sa namiesto systematických overovaní budú uskutočňovať overovania zo strany riadiaceho orgánu na základe vzorky.

Vonkajšie vzťahy

V prípade vonkajších vzťahov riziko pri platbe (1,1 %) aj pri ukončení (0,9 %) zostalo stabilné a výrazne pod hranicou 2 %. V roku 2020 dosiahli preventívne a nápravné opatrenia Komisie výšku 126 mil. EUR – 110 mil. EUR preventívne a 16 mil. EUR nápravné.

V predchádzajúcich rokoch predstavovali jeden z významných zdrojov chýb neprimerané alebo chýbajúce doplňujúce dokumenty poverených subjektov. Naďalej to platí pre niektoré segmenty výdavkov, ako napríklad priame granty, pre GR pre medzinárodné partnerstvá, čo sa náležite odráža v ročných akčných plánoch.

Veľké úsilie sa vynakladá na riešenie príčin týchto opakujúcich sa chýb, čo bude mať priaznivý vplyv aj v roku 2021. Zachovali sa najmä opatrenia na zvyšovanie informovanosti (a týkajúce sa všetkých druhov opakujúcich sa chýb) a posilnila sa spolupráca s medzinárodnými organizáciami. Vydané boli aj presnejšie usmernenia a kontrolné zoznamy a vyhodnotilo sa používanie referenčného rámca na overovanie výdavkov prijatého v roku 2018. Okrem toho ako užitočný zdroj informácií na neustále zlepšovanie hlavných prvkov uistenia, napríklad na doladenie štúdií o zostatkovej miere chybovosti, slúžili odporúčania Európskeho dvora audítorov.

Napriek tomuto úsiliu sa veľké riziká zaznamenali v oblasti susedskej politiky a rokovaniach o rozšírení v prípade grantov na priame riadenie, v ktorých je mechanizmus náhrady založený na oprávnených skutočných nákladoch: tento mechanizmus je prirodzene náchylnejší na chyby z dôvodu relatívne zložitých zmluvných ustanovení. V dôsledku toho tvorili hlavný zdroj chýb vynaložené náklady, ktoré neboli v súlade s požiadavkami na oprávnenosť.

Koncom roka 2020 Generálne riaditeľstvo pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení potvrdilo svoje dve výhrady.

·Jedna sa týka projektov v Líbyi a Sýrii, keďže delegácie nemôžu vykonávať štandardné činnosti monitorovania a hodnotenia v dôsledku praktickej nemožnosti vyslania zamestnancov na vykonanie návštev na mieste realizácie projektu alebo iných overovaní na veľkej väčšine miest v týchto krajinách z bezpečnostných a politických dôvodov, a napokon aj z dôvodu obmedzení v dôsledku pandémie COVID-19. GR pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení prijalo a bude naďalej prijímať opatrenia na zmiernenie rizík, ako sú monitorovanie treťou stranou alebo krížová kontrola a krížové odkazovanie na ústne, písomné a vizuálne informácie získané z rôznych zdrojov. Týmito opatreniami sa umožní zmiernenie systémových rizík v súvislosti s operáciami aj bez prítomnosti Komisie na mieste, uvedené krajiny však naďalej zostávajú dvomi zónami aktívnych konfliktov, a preto je potenciálny vplyv z hľadiska uistenia naďalej významný.

·Druhá sa týka grantov v rámci priameho riadenia, keďže riziko pri platbe bez už vykonaných opráv je 3,17 %, čiže nad hranicou významnosti 2 % (viac podrobností sa uvádza v prílohe 6). V súčasnosti platí akčný plán vrátane preventívnych opatrení (napr. posilnená kontrola finančnej spôsobilosti potenciálnych prijímateľov, úvodné zasadnutia s novými prijímateľmi vrátane osobitného stretnutia týkajúceho sa finančných a zmluvných vecí a kontroly grantov na mieste pred začatím projektov).

Výskum, priemysel, vesmír, energetika a doprava

V prípade širokej oblasti politiky výskumu, priemyslu, vesmíru, energetiky a dopravy ako celku sa riziko pri platbe (1,8 %) v porovnaní s rokom 2019 mierne znížilo. Riziko pri ukončení (1,4 %) zostalo stabilné. V roku 2020 dosiahli preventívne a nápravné opatrenia Komisie výšku 172 mil. EUR – 146 mil. EUR preventívne a 26 mil. EUR nápravné. Väčšinu výdavkov na tieto programy riadi priamo Komisia, a to aj prostredníctvom výkonných agentúr a spoločných podnikov, pričom majú formu grantov poskytovaných verejným alebo súkromným prijímateľom zúčastňujúcim sa na projektoch.

V rámci tejto oblasti politiky zostáva riziko pri platbe v prípade programov pre výskum Horizont 2020 (2,95 %) vysoko nad úrovňou 2 %( 20 ). Vyššie riziko je týmto druhom výdavkov vlastné, keďže platby stále do veľkej miery vychádzajú z úhrady skutočných oprávnených nákladov (pozri oddiel 2.2.3 ) podľa príslušných právnych základov. Niektoré časti programu Horizont 2020, ako napríklad akcie Marie Curie-Skłodowskej alebo granty Európskej rady pre výskum sa so svojimi mierami chybovosti pod 2 % považujú za nízkorizikové.

Ako v predchádzajúcich rokoch, odbory v oblasti výskumu vo svojich vyhláseniach o vierohodnosti neuviedli žiadne výhrady týkajúce sa programu Horizont 2020, a to napriek skutočnosti, že riziko pri platbe bez vykonaných opráv je 2,3 %. Dôvodom je, že na tento program uplatňujú osobitnú hranicu významnosti v rozsahu 2 % – 5 % s cieľom zohľadniť jeho nevyhnutné riziká a obmedzenia kontroly ( 21 ).

Komisia prijíma opatrenie na zníženie rizika pri ukončení v prípade programu Horizont 2020 pod 2 % alebo čo najbližšie k nim.

Vo výskumných programoch došlo k niekoľkým vlnám zjednodušení, čo uľahčuje život prijímateľom a prispieva k znižovaniu rizika chýb v priebehu rokov. Napriek tomu však pretrvávajúce zložitosti pri určovaní presných nákladov na projekty vedú k chybám v súvisiacich platbách. Na dosiahnutie tohto cieľa bol stanovený akčný plán, ktorý riadia a kontrolujú ústredné útvary. Vyvíja sa cielené úsilie na zlepšenie komunikácie s účastníkmi programu Horizont 2020, ktoré sa zameriava na prijímateľov najviac náchylných na chyby, ako sú malé a stredné podniky, noví a jednorazoví účastníci. Zavádzajú sa špecializované webináre zamerané na lepšie vysvetlenie kategórií nákladov, ktoré najviac prispievajú k miere chybovosti. Okrem toho sa zamestnancom Komisie, ktorí majú na starosti vykonávanie kontrol ex ante, poskytuje dodatočná odborná príprava a usmernenie k tomu, ako sa zamerať na rizikovejšie oblasti a pritom zachovať rovnováhu medzi zmierňovaním rizika a budovaním dôvery, pričom sa zároveň bude organizovať posilnená online odborná príprava externých firiem vykonávajúcich audity v mene Komisie. Napriek tomu sa existujúce kontroly posudzujú, prípadne posilňujú a/alebo automatizujú. Okrem toho sa zlepšilo odhaľovanie plagiátorstva a dvojitého financovania prostredníctvom špecializovaného nástroja informačných technológií.

V prípade ďalšieho výskumného programu Horizont Európa sa v návrhu Komisie (ktorý sa má prijať v roku 2021) ešte viac rozširuje využívanie zjednodušeného vykazovania nákladov, čo prijímateľom umožňuje jednoduchšie dodržiavanie pravidiel a lepšie zameranie na ich aktuálny výskumný projekt.

Pokiaľ ide o ďalšie programy, riziko pri platbe a ukončení v prípade Nástroja na prepájanie Európy (týkajúceho sa dopravy, energetiky a telekomunikácií), ktorý vykonáva Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (predtým Výkonná agentúra pre inovácie a siete) je celkovo pod úrovňou 2 %. Vesmírne programy EÚ ( 22 ), ktoré vykonáva Európska vesmírna agentúra a Agentúra pre európsky globálny navigačný satelitný systém, tiež z podstaty zahŕňajú nižšie riziká vďaka druhu financovania a úrovni vykonávaného auditu.

Za rok 2020 existuje len jedna výhrada týkajúca sa grantov v rámci Programu EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP, ktorý vykonáva Výkonná agentúra pre Európsku radu pre inováciu a MSP (predtým Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky), keďže riziko pri platbe bez opráv vykonaných počas roka 2020 (2,96 %) presahuje hranicu významnosti 2 % (viac podrobností sa nachádza v prílohe 6).

Ostatné vnútorné politiky

V prípade ostatných vnútorných politík týkajúcich sa najmä vzdelávania a kultúry, migrácie a vnútorných záležitostí a hospodárskych a finančných záležitostí sa riziko pri platbe a pri ukončení mierne zvýšilo, a to z 1,0 % na 1,3 %, resp. z 0,8 % na 1 % a je výrazne pod hranicou 2 %. V roku 2020 dosiahli preventívne a nápravné opatrenia Komisie výšku 51 mil. EUR – 35 mil. EUR preventívne a 16 mil. EUR nápravné.

Hlavné vzdelávacie a kultúrne programy Komisie sa zjednodušujú už celé roky, čo vedie k celkovo nízkemu rizikovému profilu, keďže jednotlivé činnosti a prijímatelia v ich rámci sa opakujú. Celkové výdavky vystavené riziku sú odrazom tohto nízkeho nevyhnutného rizika v kombinácii s účinnými systémami kontroly.

V rámci tejto oblasti politiky sa zachovali všetky výhrady z minulého roka (viac podrobností sa uvádza v prílohe 6).

GR pre spravodlivosť a spotrebiteľov. Jedna výhrada týkajúca sa závažnej chyby v grantoch v rámci priameho riadenia. Tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj teraz ide o dôsledok zložitosti pravidiel vymedzenia oprávnenosti nákladov a nedostatku doplňujúcich dokumentov.

V rámci nápravy sa prijalo množstvo konkrétnych opatrení, napríklad systematická organizácia úvodných stretnutí s cieľom podrobne vysvetliť platné pravidlá prijímateľom grantov. Okrem toho schválenie nového viacročného finančného rámca viedlo k uplatňovaniu ďalších zjednodušení, ako napríklad k jednotnému a jednoduchému stanovovaniu počtu produktívnych hodín na výpočet osobných nákladov.

GR pre migráciu a vnútorné záležitosti. Jedna výhrada v rámci zdieľaného riadenia v období financovania 2014 – 2020 týkajúca sa Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť, jedna v prípade nástrojov vo finančnom období 2007 – 2013 a jedna v prípade opatrení EÚ a grantov v súvislosti s núdzovou pomocou. Ak sú tieto výhrady kvantifikovateľné, je to v dôsledku závažnej úrovne chybovosti.

Okrem toho GR pre migráciu a vnútorné záležitosti vydalo výhradu z dôvodu ochrany dobrej povesti v súvislosti s nedostatkom zisteným pri účinnom vykonávaní nového mandátu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž.

Iné služby a administratíva

A napokon odbory Komisie pre iné služby a administratívu zväčša riadia nízkorizikové druhy výdavkov, ako napríklad administratívne výdavky Úradu pre správu a úhradu individuálnych nárokov. Napriek tomu je riziko pri platbe obozretne stanovené na hodnotu 0,5 %. Keďže väčšina zodpovedajúcich systémov kontroly obsahuje predovšetkým kontroly ex ante, odhadované budúce opravy sú často stanovené na konzervatívnu úroveň 0,0 %. Riziko pri ukončení sa preto rovná riziku pri platbe a zostáva veľmi nízke na úrovni 0,5 %. V roku 2020 dosiahli preventívne a nápravné opatrenia Komisie výšku 7 mil. EUR – 6 mil. EUR preventívne a 1 mil. EUR nápravné.

Na príjmovej strane po strate tradičných vlastných zdrojov v dôsledku podhodnoteného dovozu textilu a obuvi z Číny – ktorá viedla k výhrade – prebieha proces kvantifikácie nepresnosti výšky tradičných vlastných zdrojov prenášaných do rozpočtu EÚ. Z predbežných výpočtov vyplýva, že v roku 2020 mohla nepresnosť dosiahnuť viac ako 1 % celkovej výšky tradičných vlastných zdrojov prenášaných do rozpočtu EÚ v roku 2020, čím by sa odôvodnila výhrada. Vo veci ešte stále rozhoduje Súdny dvor Európskej únie.

V tejto oblasti politiky GR pre podporu štrukturálnych reforiem zachovalo svoju výhradu obmedzenú na dohodu o grante podpísanú v rámci priameho riadenia s prijímateľmi, v prípade ktorých sa neuskutočnilo posúdenie ex ante ich systémov vnútornej kontroly ( 23 ) (viac podrobností sa uvádza v prílohe 6).

2.2.3. Programy s nízkym, stredným a vyšším rizikom

Na základe uvedených skutočností sa zdá, že sú programy alebo segmenty výdavkov s pomerne nízkou úrovňou chybovosti a programy alebo segmenty výdavkov s relatívne vyššou úrovňou chybovosti. Úzko to súvisí s charakterom financovania, predovšetkým s rozdielom medzi skôr zložitými systémami založenými na úhrade na jednej strane a pomerne priamymi platbami na základe nároku na druhej strane ( 24 ). Zavedené systémy kontroly však umožňujú zmiernenie rizík súvisiacich s niektorými zložitejšími programami, v dôsledku čoho sa znižuje úroveň chybovosti.

Komisia určí, v prípade ktorých programov je vyššie riziko, čo jej umožňuje zamerať svoje opatrenie tam, kde bude najužitočnejšie. Vzhľadom na svoj dôkladný empirický prístup má Komisia spoľahlivé dôkazy, ktorými sa preukazuje diferencovaná situácia spravovaných fondov. Na základe rizika pri platbe – pred vykonaním akýchkoľvek budúcich opráv – môže Komisia presne rozdeliť ročné výdavky podľa nižšieho rizika pri platbe (riziko do 1,9 %), stredného rizika pri platbe (od 1,9 % do 2,5 %) a vyššieho rizika pri platbe (viac ako 2,5 %). V prípade prírodných zdrojov a súdržnosti sa táto analýza uplatňuje aj na úrovni jednotlivých platobných agentúr a operačných programov v členských štátoch bez ohľadu na finančné opravy a vymáhanie uskutočnené v predchádzajúcich rokoch. (pozri graf ďalej). Tým sa Komisii umožňuje zamerať svoje úsilie na efektívne zabezpečovanie podpory a riešenie konkrétnych nedostatkov, dokonca aj v prípade politík, ktoré sú vo všeobecnosti nízkorizikové, ako napríklad spoločná poľnohospodárska politika.

Príslušné výdavky Komisie za rok 2020 rozdelené na segmenty s vyšším, stredným a nízkym rizikom podľa oblasti politiky v % a mld. EUR.

Zdroj: Výročné správy o činnosti Európskej komisie.

Rozdelenie portfólia Komisie na vrstvu s nižším, stredným a vyšším rizikom je nasledujúce.

·Nižšie riziko. Tento segment dosiahol v roku 2020 výšku 88 mld. EUR (56 % výdavkov). Patria sem výdavky platobných agentúr v oblasti poľnohospodárstva a Európskeho námorného a rybárskeho fondu, ako aj operačných programov v oblasti súdržnosti s nízkou mierou chybovosti; výdavky súvisiace s akciami Marie Curie-Skłodowskej; granty Európskej rady pre výskum; Európska vesmírna agentúra a Agentúra pre európsky globálny navigačný satelitný systém; Nástroj na prepájanie Európy; Erasmus+; Fond pre azyl, migráciu a integráciu a rozpočtová podpora, subvencie a administratívne výdavky.

·Stredné riziko. Tento segment dosiahol v roku 2020 výšku 26 mld. EUR (16 % výdavkov). Patria sem výdavky platobných agentúr v oblasti poľnohospodárstva, ako aj operačné programy v oblasti súdržnosti s odhadovanou mierou chybovosti od 1,9 % do 2,5 %.

·Vyššie riziko. Tento segment dosiahol v roku 2020 výšku 44 mld. EUR (28 % výdavkov). Patria sem výdavky platobných agentúr v oblasti poľnohospodárstva, ako aj operačné programy v oblasti súdržnosti s odhadovanou mierou chybovosti nad 2,5 % alebo so závažnými nedostatkami 25 ; výdavky týkajúce sa výskumných grantov v rámci programu Horizont 2020; a zložité granty iných odborov.

Komisia dôkladne monitoruje riziko pri platbe a riziko pri ukončení v prípade jednotlivých programov a oblastí politiky a prijíma ďalšie opatrenia na zníženie mier chybovosti. Najmä v prípade vrstvy so stredným a vyšším rizikom budú útvary naďalej úzko spolupracovať s ústrednými útvarmi na ďalšom znižovaní mier chybovosti prostredníctvom zvyšovania povedomia prijímateľov a implementujúcich partnerov o danej problematike, prispôsobovaním kontrolných stratégií v prípade potreby a uplatňovaním získaných poznatkov na budúce programy.

Je dôležité zdôrazniť, že toto odhadované rozdelenie vyplýva z analýzy rizika pri platbe na úrovni programov a ďalších relevantných výdavkových segmentov. Toto rozdelenie sa odlišuje od rozdelenia, ktoré používa Európsky dvor audítorov, a je založené na druhu vykonanej úhrady, t. j. platby na základe nároku sa z podstaty považujú za nízkorizikové a úhrady sa z podstaty považujú za vysokorizikové, bez ohľadu na skutočne zistenú úroveň chybovosti. Z pohľadu riadenia môže byť vďaka výsledkom kontrol na mieste skutočná úroveň chybovosti nižšia než hranica významnosti a programy, ktoré Dvor audítorov považuje za vysokorizikové, môžu byť v skutočnosti pomerne nízkorizikové.

2.2.4. Komisia ďalej zvyšuje efektívnosť svojich operácií

V súvislosti s prísnymi rozpočtovými obmedzeniami sa Komisia usiluje zvýšiť efektívnosť vo všetkých oblastiach svojej činnosti a zároveň zachovať vysokú úroveň jej vykonávania. Správna rada organizácie riadi prácu celej Komisie v oblastiach, ako je riadenie ľudských zdrojov, strategické plánovanie, bezpečnosť, kontinuita činností, finančné riadenie, riadenie informačných technológií a riadenie informácií, komunikácia, logistika a riadenie podujatí. Pracovné metódy a procesy sa zjednodušujú, aby sa zabezpečilo čo najefektívnejšie využívanie obmedzených zdrojov.

Táto práca bude pokračovať s cieľom zabezpečiť optimálne prideľovanie zdrojov a vysokú úroveň výkonnosti pri zvyšujúcej sa pracovnej záťaži v mnohých oblastiach vrátane najnovšej situácie v súvislosti s reakciou na prebiehajúcu pandémiu COVID-19.

·V roku 2020 prijalo kolégium komisárov právne akty, ktorými sa zriaďujú budúce výkonné agentúry v rámci viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 ( 26 ). Sprevádzalo ich usmernenie k optimalizácii postupov obsadzovania pracovných miest a administratívnych postupov v týchto agentúrach.

·V poverovacom liste komisárovi Hahnovi žiadala predsedníčka von der Leyenová o vypracovanie novej stratégie v oblasti ľudských zdrojov pre Komisiu, aby bolo možné pokračovať v modernizácii organizácie. Správna rada organizácie poskytla usmernenie k vypracovaniu tejto stratégie, v ktorom zohľadnila skúsenosti získané počas pandémie COVID-19 a potrebu zosúladenia s politikou ekologizácie Komisie a novou politikou v oblasti nehnuteľností.

·V roku 2020 predsedala správna rada organizácie príprave komplexného akčného plánu v oblasti ekologizácie administratívy Komisie v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody. Tento plán dovedie do roku 2030 Komisiu ako verejnú inštitúciu ku klimatickej neutralite.

·V roku 2020 Komisia rýchlo rozhodla o pridelení ľudských zdrojov s cieľom posilniť plnenie kľúčových politických priorít a reakciu Komisie na vplyv pandémie COVID-19. Zahŕňalo to najmä zvýšenie počtu zamestnancov zaoberajúcich sa Európskou zelenou dohodou a vykonávaním balíka NextGenerationEU.

V dôsledku pandémie COVID-19 museli odbory Komisie upraviť spôsob, akým vykonávajú kontroly, zároveň však využili aj príležitosť na prehodnotenie spôsobu svojej práce vo všetkých oblastiach.

S cieľom podporiť reakciu Komisie na krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 Eurostat bezodkladne vykonal viacero opatrení na zabezpečenie kontinuity činností na účely poskytovania relevantnej a vysokokvalitnej štatistiky. Zároveň zaviedol aj nové metódy vypracúvania štatistiky na základe nových zdrojov údajov, experimentálnych štatistík a inovačných nástrojov, ktorými reagoval na nové potreby v oblasti údajov počas pandémie a obdobia obnovy. Tento pokrok je dlhodobý a bude pokračovať aj v období po kríze.

Zjednodušenie sa dá dosiahnuť zjednodušením pravidiel; harmonizovanými, a pokiaľ je to možné, normalizovanými modelmi právnych nástrojov na úrovni inštitúcie a modernými finančnými nástrojmi informačných technológií na úrovni inštitúcie; a zabezpečením súdržnosti vo vzťahoch s prijímateľmi, členskými štátmi a partnermi implementujúcimi finančné prostriedky EÚ v rámci nepriameho riadenia.

Opatrenia prijaté na úrovni inštitúcie počas roka 2020 zahŕňajú rozvíjanie efektívnejších pracovných postupov na úrovni inštitúcie (pre granty, verejné obstarávanie a finančné nástroje) prostredníctvom zjednodušených modelov a postupov na úrovni inštitúcie (budované v oblasti jednotnej elektronickej výmeny údajov). Komisia okrem toho rozšírila usmernenia a koordináciu medzi členskými štátmi a ostatnými odbormi Komisie v oblastiach, ktoré sú dôležité pre plnenie rozpočtu EÚ (napríklad systémy vnútornej kontroly v členských štátoch, konflikt záujmov, zásady právneho štátu a opatrenia proti podvodom).

Jednotný nástroj hĺbkovej analýzy údajov, ktorý Komisia sprístupňuje členským štátom na účely kontroly a auditu v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov, bude rozšírený na spoločnú poľnohospodársku politiku a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Nástroj sa zameriava na posilnenie interoperability údajov o príjemcoch finančných prostriedkov EÚ a pomáha určovať, v prípade ktorých opatrení, zmlúv, príjemcov a dodávateľov môže hroziť podvod, konflikty záujmov a nezrovnalosti. Tým sa zabezpečí ďalšia vrstva ochrany rozpočtu EÚ.

Ďalšími iniciatívami v oblasti informačných technológií sú elektronická súdržnosť (e-súdržnosť) v rámci zdieľaného riadenia a geopriestorový systém používaný v poľnohospodárstve. Podporuje a testuje sa ďalšia digitalizácia procesov.

Iniciatívy v oblasti ďalšieho pokroku pri zabezpečovaní, aby bola Komisia agilná a moderná, pokračovali aj na úrovni odborov Komisie, a to najmä s cieľom posilniť efektívnosť finančného riadenia a reakciu na pandémiu COVID-19, a to týmto spôsobom:

·Viaceré odbory Komisie pokračovali v digitalizácii svojich finančných procesov. Prispieva to k jednoduchšej, menej byrokratickej, lepšie integrovanej a pružnejšej Komisii. Výsledkom je, že zdroje sa vo zvýšenej miere zameriavajú na činnosti v prvej línii. Okrem toho automatizované nástroje prehľadu ukazovateľov posilňujú proces monitorovania a uľahčujú zlepšené riadenie a lepšie využívanie údajov súčasne so znižovaním možností nevyužitia príležitosti na včasnú reakciu.

·Viaceré odbory Komisie takisto uviedli, že upravili svoje kontrolné stratégie a/alebo svoje pracovné postupy vo finančnej oblasti s cieľom zjednodušiť postupy a ďalej zosúladiť frekvenciu a intenzitu kontrol s úrovňou rizika transakcií a s cestovnými obmedzeniami v dôsledku pandémie COVID-19.

Napriek náročnej situácii spôsobenej pandémiou COVID-19 a vďaka uvedeným iniciatívam na zabezpečenie účinného plnenia a ochrany rozpočtu EÚ bol čas potrebný na dokončenie finančných procesov na podobnej úrovni ako v predchádzajúcich rokoch. Najmä hlavné ukazovatele efektívnosti využívania rozpočtu EÚ – úroveň plnenia rozpočtu a včasnosť platieb – zostali na veľmi vysokej úrovni, ako vyplýva z týchto údajov:

· 99 % platobných rozpočtových prostriedkov, ktorým uplynie platnosť v roku 2020, bolo vyplatených v roku 2020,

·99 % platieb (pokiaľ ide o ich výšku) sa vykonalo v zákonnej lehote na platbu (pozri podrobnosti v prílohe 10). Je to dôležité, keďže mnohí prijímatelia na základe týchto platieb vykonávajú svoje činnosti a projekty, ktoré zase prispievajú k cieľom Komisie.

Vzhľadom na pandémiu COVID-19 Komisia využila možnosť zrýchlených postupov obstarávania, aby umožnila skoré začatie projektov a zabezpečila včasné výsledky.

2.2.5. Náklady na kontroly zostávajú primerané súvisiacim rizikám

Celkovo sú odhadované náklady na kontroly primerané vzhľadom na charakter programov a/alebo na kontrolné prostredia. Okrem toho náklady zostávajú stabilné. V niektorých prípadoch sa mierne znížili v dôsledku úprav plánov kontrol v súvislosti s pandémiou COVID-19, keď sa audity na mieste nahradili auditmi na diaľku. V iných, výnimočných, prípadoch sa ich relatívna váha mierne zvýšila, keď sa suma výdavkov v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížila. Priame porovnanie medzi programami často nie je možné z dôvodu ich rozdielnych prvkov a nákladových faktorov, ktorých príklady sú uvedené v rámčeku ďalej.

Príklady spoločných nákladových faktorov

·Miera zložitosti riadených programov.

·Objemy a hodnoty, ktoré sa majú spracovať – spracovanie veľkého počtu transakcií s nízkou hodnotou je pracovne náročnejšie než spracovanie malého počtu transakcií s vysokou hodnotou.

·Konkrétne rizikové profily riadených programov, napríklad programy vo vonkajších vzťahoch, kde sa finančné prostriedky vynakladajú najmä v krajinách mimo EÚ.

·Možné nedosiahnutie úspor z rozsahu v prípade niektorých menších programov z hľadiska sumy finančných prostriedkov, ako aj programov, ktoré postupne končia, alebo fondov riadených menšími poverenými subjektmi, alebo odborov Komisie riadiacich menšie sumy finančných prostriedkov, keďže vždy existuje určitý počet kontrol, ktoré sa majú vykonať bez ohľadu na sumy finančných prostriedkov, ktorých sa to týka, a tento počet kontrol nie je možné znížiť.

·Druh riadenia: v rámci nepriameho a zdieľaného riadenia sa o náklady na kontroly delí Komisia so svojimi implementujúcimi partnermi, vnútroštátnymi orgánmi alebo poverenými subjektmi, a tak náklady na úrovni Komisie môžu byť nižšie pre takéto programy v porovnaní s inými, ktoré priamo riadi Komisia.

Tie odbory, ktorých sa týka zdieľané a/alebo nepriame riadenie, na účely transparentnosti a úplnosti tiež uvádzali vo svojich výročných správach o činnosti náklady na kontroly v členských štátoch a poverených subjektoch oddelene od vlastných nákladov Komisie na kontroly. Napríklad v prípade spoločnej poľnohospodárskej politiky náklady na plnenie uvádzané členskými štátmi predstavovali 3,4 % výdavkov za rok 2020.

V roku 2020 po kombinovanom posúdení ich účinnosti, efektívnosti a hospodárnosti všetky odbory Komisie konštatovali, že ich kontroly sú celkovo nákladovo efektívne.

2.3. Uistenia riadiacich subjektov

2.3.1. Posúdenia, uistenia a výhrady vyhlásené generálnymi riaditeľmi

Vo svojich vyhláseniach o vierohodnosti za rok 2020 ( 27 ) všetkých 51 generálnych riaditeľov (alebo iných pracovníkov) vyhlásilo, že majú primerané uistenie, že: 1. informácie uvedené v ich správach predstavujú „pravdivý a reálny obraz“ (t. j. spoľahlivý, úplný a správny obraz) o súčasnom stave v ich odboroch; 2. zdroje pridelené na ich činnosti sa použili na zamýšľané účely a v súlade so zásadou správneho finančného riadenia a 3. zavedené postupy kontroly poskytujú potrebné záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť príslušných transakcií pri zohľadnení viacročnej povahy niektorých programov, ako aj povahy príslušných platieb.

V kontexte svojich celkových procesov budovania uistenia a zo svojho pohľadu riadiaceho subjektu generálni riaditelia vykonávajú aj podrobnejšiu analýzu každého programu alebo segmentu vo svojom portfóliu. Využívajú všetky dostupné informácie, najmä výsledky svojich kontrol, aby odhalili akékoľvek potenciálne významné kvantitatívne alebo kvalitatívne nedostatky. Na konci každého rozpočtového roka určia, či finančný vplyv takéhoto nedostatku môže presahovať hranicu významnosti 2 % a/alebo či je významný jeho vplyv na dobrú povesť. Ak áno, svoje vyhlásenie o vierohodnosti predložia s výhradou týkajúcou sa konkrétneho dotknutého segmentu portfólia.

Za rok 2020 vydalo 11 generálnych riaditeľov vyhlásenie s výhradou, čím sa celkový počet výhrad zvýšil na 19 (je to podobné ako v roku 2019, keď 11 odborov oznámilo 18 výhrad, a to:

·Celkovo 16 výhrad sa opakuje z predchádzajúceho roka (rokov), z čoho 15 sa týka výdavkových programov a jedna rozpočtu EÚ na strane príjmov. Tieto výhrady sa zachovávajú predovšetkým preto, že základné príčiny významnej úrovne chybovosti možno podľa právnych rámcov súčasných programov čiastočne zmierniť, ale nie úplne odstrániť.

·Tri výhrady sú v roku 2020 nové. Sú dôsledkom významnej úrovne chybovosti alebo závažných nedostatkov zistených v systémoch kontroly implementujúcich partnerov (členských štátov alebo agentúr).

·Dve výhrady, ktoré sa vyskytli v roku 2019, boli v roku 2020 stiahnuté: v jednom prípade z dôvodu uplatnenia pravidla de minimis, keďže výhrady sa za určitých podmienok už nepovažujú za zmysluplné, konkrétne ak ide o obmedzené výdavky (menej než 5 % platieb generálneho riaditeľstva alebo útvaru) a nízky výsledný finančný vplyv (menej než 5 mil. EUR), a v druhom prípade preto, lebo sa vyriešil problém, v dôsledku ktorého bola vydaná výhrada.

Celkový finančný vplyv všetkých výhrad bol 1 219 mil. EUR za rok 2020, t. j. o 16 % vyšší ako 1 053 mil. EUR v roku 2019. Toto zvýšenie súvisí s miernymi nárastom mier chybovosti zisteným v oblasti poľnohospodárstva. V prípade každej výhrady sa zavádzajú zmierňujúce opatrenia na riešenie príslušných nedostatkov a zmiernenie výsledných rizík (pozri podrobnosti v oddiele 2.2.2).

V prílohe 6 je uvedený úplný zoznam výhrad za rok 2020, ako aj ďalšie vysvetlenia a podrobnosti.

2.3.2. Činnosť Útvaru pre vnútorný audit a celkové stanovisko

Generálne riaditeľstvá a útvary Komisie zakladajú svoje uistenia aj na činnosti Útvaru pre vnútorný audit.

Útvar pre vnútorný audit vykonáva audit riadiacich a kontrolných systémov v rámci Komisie a výkonných agentúr, pričom poskytuje nezávislé a objektívne uistenia o ich primeranosti a účinnosti. V súlade s požiadavkami svojej poverovacej listiny ( 28 ) Útvar pre vnútorný audit vydal výročné celkové stanovisko k finančnému riadeniu Komisie, vychádzajúce z činnosti auditu v oblasti finančného riadenia v Komisii, ktorú vykonával počas predchádzajúcich troch rokov (2018 – 2020). V celkovom stanovisku sa zohľadňujú aj informácie z iných zdrojov, konkrétne zo správ Európskeho dvora audítorov.

Na základe týchto informácií z auditu vnútorný audítor dospel k záveru, že Komisia v roku 2020 zaviedla postupy riadenia, riadenia rizík a vnútornej kontroly, ktoré ako celok poskytujú primerané uistenie, pokiaľ ide o dosiahnutie jej finančných cieľov. Celkové stanovisko je však s výhradou vzhľadom na výhrady uvedené vo vyhláseniach o vierohodnosti, ktoré povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním vydali vo svojich výročných správach o činnosti. Vnútorný audítor pri vypracovaní celkového stanoviska prihliadal aj na kombinovaný vplyv 1. všetkých odhadovaných súm vystavených riziku pri platbe, keďže tie presahujú výšku výdavkov, na ktoré sa vzťahuje výhrada, a 2. finančné opravy a vymáhanie súvisiace s nedostatkami a chybami, ktoré generálne riaditeľstvá a útvary Komisie zistia a opravia v nadchádzajúcich rokoch z dôvodu viacročných nápravných mechanizmov zabudovaných do systémov vnútornej kontroly Komisie. Vzhľadom na tieto prvky sa Útvar pre vnútorný audit domnieva, že rozpočet EÚ je celkovo a v priebehu času primerane chránený.

Bez toho, aby bolo dotknuté stanovisko, vnútorný audítor pridal dve „zdôrazňujúce skutočnosti“, ktoré sú opísané v prílohe 8 k tejto správe, pokiaľ ide o:

·plnenie rozpočtu EÚ v súvislosti so súčasnou krízou vyvolanou pandémiou COVID-19, a najmä pretrvávajúcu potrebu neustáleho monitorovania a posudzovania nových a/alebo vznikajúcich rizík a stanovovanie a zavádzanie zodpovedajúcich zmierňujúcich opatrení, ako aj vhodné stratégie finančného riadenia, auditu a kontrolných stratégií pre operácie na podporu obnovy v rámci nástroja NextGenerationEU, a to najmä pokiaľ ide o Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, a

·stratégie dohľadu v súvislosti s vykonávaním politík a programov tretími stranami, najmä pokiaľ ide o plnenie podmienok na poverenie tretích strán riadením finančných prostriedkov EÚ.

S cieľom prispieť ku kultúre Komisie založenej na výkonnosti a k väčšiemu dôrazu na pomer medzi kvalitou a cenou Útvar pre vnútorný audit v roku 2020 v rámci svojho strategického plánu auditov vykonal aj audity výkonnosti. Výsledkom týchto auditov boli odporúčania, ktoré kontrolované subjekty bez výnimky prijali a ktoré sa týkali správy údajov a riadenia informácií, ochrany údajov, stratégií dohľadu nad vykonávaním programov tretími stranami, kontrolných stratégií pre vybraté generálne riaditeľstvá a útvary, procesov riadenia ľudských zdrojov a preskúmaní na posúdenie vykonávania nového rámca vnútornej kontroly v Komisii. V prípade všetkých odporúčaní vypracovali kontrolované subjekty návrhy akčných plánov, ktoré boli predložené Útvaru pre vnútorný audit, ktorý ich posúdil ako uspokojivé.

A napokon Útvar pre vnútorný audit presadzoval svoju prísnu politiku následných opatrení a pravidelne posudzoval skutočné vykonávanie svojich odporúčaní odbormi Komisie. Pri činnosti auditu sa potvrdilo, že 95 % odporúčaní vydaných počas rokov 2016 – 2020 a následne prešetrovaných Útvarom pre vnútorný audit kontrolované subjekty primerane a účinne vykonávali. Z týchto výsledkov vyplýva, že útvary Komisie sú aktívne pri vykonávaní odporúčaní a zmierňovaní rizík identifikovaných Útvarom pre vnútorný audit. Podrobnejšie informácie o uistení, ktoré poskytol Útvar pre vnútorný audit, sú uvedené v prílohe 8. Okrem toho Komisia v súlade s článkom 118 ods. 8 nariadenia o rozpočtových pravidlách zasiela správu o činnosti vnútorného audítora orgánu udeľujúcemu absolutórium v rámci balíka integrovaného podávania finančných správ a správ o zodpovednosti.

2.3.3. Uistenie získané na základe úsilia Výboru pre pokrok v oblasti auditu

Výbor pre pokrok v oblasti auditu dohliada na záležitosti auditu v rámci Komisie a podáva výročné správy kolégiu komisárov. Zabezpečuje nezávislosť Útvaru pre vnútorný audit, monitoruje kvalitu činnosti vnútorného auditu a zabezpečuje, že generálne riaditeľstvá a útvary Komisie riadne zohľadňujú odporúčania vnútorného auditu (t. j. vykonávaného Útvarom pre vnútorný audit) a vonkajšieho auditu (t. j. vykonávaného Európskym dvorom audítorov) a že sa vykonávajú primerané následné opatrenia.

Počas prvého úplného roka na podávanie správ v rámci svojho mandátu na obdobie 2019 – 2024, ktorý bol poznačený pandémiou COVID-19, Výbor pre pokrok v oblasti auditu naďalej zohrával dôležitú úlohu pri podpore riadenia, organizačnej výkonnosti a zodpovednosti v celej organizácii. Zorganizoval štyri kolá stretnutí.

Výbor zameral svoje úsilie na štyri kľúčové ciele stanovené v pracovnom programe na roky 2020 a 2021 a zároveň dôkladne monitoroval situáciu v súvislosti s pandémiou COVID-19 vo svojich oblastiach pôsobnosti, napríklad pri skúmaní výsledkov posúdení rizika v súvislosti s pandémiou COVID-19 a ich významu pre plánovanie auditu.

Takisto diskutoval o troch mimoriadne dôležitých zisteniach auditu, ktoré oznámil Útvar pre vnútorný audit, s príslušnými kontrolovanými subjektmi, ktoré naliehavo vyzval, aby čo najskôr dokončili svoje zmierňujúce opatrenia. Výbor pre pokrok v oblasti auditu bol s nezávislosťou a kvalitou vnútorného auditu spokojný. Okrem toho dospel k záveru, že nový viacročný strategický plán vnútorného audítora na obdobie 2021 – 2023 primerane zahŕňa celú oblasť auditu a naďalej sa vzťahuje na kľúčové rizikové oblasti, ako sú výkonnosť, zákonnosť a správnosť, ochrana údajov, reakcia na pandémiu COVID-19 a opatrenia v oblasti vymáhania. Výbor považoval za povzbudzujúce, že miera účinného vykonávania odporúčaní vnútorného audítora zostáva vysoká (t. j. zahŕňa 95 % odporúčaní vydaných a vykonávaných v rokoch 2016 – 2020) a že k januáru 2021 sa len šesť veľmi dôležitých odporúčaní z auditu oneskorovalo o viac ako šesť mesiacov. Výbor okrem toho naďalej monitoroval pokrok pri plnení odporúčaní Dvora audítorov.

A napokon vyjadril spokojnosť, že Dvor audítorov trinásty rok po sebe vydal jednoznačné stanovisko o spoľahlivosti konsolidovanej účtovnej závierky EÚ.

Viac informácií o práci a záveroch výboru sa uvádza v prílohe 9 k tejto výročnej správe o riadení a výkonnosti.

2.3.4. Stanoviská Dvora audítorov k účtovnej závierke za rok 2019 a k zákonnosti a správnosti transakcií

Vo výročnej správe Európskeho dvora audítorov za rok 2019 vydanej v novembri 2020 sa už trinásty rok po sebe poskytuje jednoznačné stanovisko k účtovnej závierke EÚ.

Validácia lokálnych systémov

Od účtovníka sa vyžaduje, aby podpísal ročnú účtovnú závierku, a tak osvedčil svoje primerané uistenie, že závierka predstavuje pravdivý a reálny obraz finančnej situácie Komisie. Validácia lokálnych systémov pozostáva z viacerých kontrol monitorovania a dohľadu s cieľom poskytnúť uistenie, že účtovník sa môže spoľahnúť na informácie, ktoré do účtovných systémov vložili rôzne odbory Komisie. Táto validácia je nad rámec posudzovania vlastných zavedených systémov vnútornej kontroly, ktoré vykonávajú vedenia odborov.

Činnosťou vykonávanou počas roku 2020 sa zistili silné stránky, ako aj viaceré nedostatky a problémy, z čoho vyplynuli odporúčania zamerané na zlepšenie kontrolného prostredia a kvality účtovníctva v odboroch, čím sa zmiernia riziká týkajúce sa presnosti podávania správ o finančnom a regulačnom riadení ( 29 ). Na riešenie odporúčaní sa zavádzajú akčné plány. Žiadny zo zistených nedostatkov pravdepodobne nebude mať významný vplyv na ročnú účtovnú závierku.

Napriek tomu, že príjmy sú naďalej bez významných chýb, vydal Európsky dvor audítorov nepriaznivé stanovisko k zákonnosti a správnosti výdavkov za rok 2019, a nie stanovisko s výhradami ako v posledných troch rokoch. Celková úroveň chybovosti rozpočtu EÚ (2,7 %) odhadovaná Európskym dvorom audítorov bola v porovnaní s poslednými dvomi rokmi relatívne stabilná a podstatne nižšia ako pred rokom 2017.

Rozhodnutie Dvora audítorov odkloniť sa od stanoviska s výhradami a vydať nepriaznivé stanovisko možno vysvetliť najmä zvýšením podielu takzvaných vysokorizikových výdavkov. Vysokorizikové výdavky, na ktoré sa často vzťahujú zložité pravidlá a ktoré vychádzajú najmä z úhrady nákladov, sa zvýšili z 51 % kontrolovaného súboru v roku 2018 na 53 % v roku 2019. Týkali sa teda viac ako polovice rozpočtu EÚ, a to konkrétne v oblastiach súdržnosti, výdavkov na výskum, rozvoja vidieka, trhových opatrení v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a niektorých častí vonkajších činností. V prípade oblastí s najvyššími výdavkami v EÚ, ako sú prírodné zdroje (tvoriace 47 % kontrolovaných výdavkov) a politika súdržnosti (23 %), sa úrovne chybovosti odhadované Dvorom audítorov v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížili: v oblasti súdržnosti úroveň klesla z 5 % na 4,4 % a v oblasti prírodných zdrojov klesla z 2,4 % na 1,9 %, čo sa podľa Dvora audítorov blíži hranici významnosti 2 %.

Komisia plní odporúčania Dvora audítorov a vo výročných správach o činnosti informuje o prijatých opatreniach. Okrem toho Výbor pre pokrok v oblasti auditu pravidelne podáva správy o vykonávaní odporúčaní Dvora audítorov, pričom výbor v rámci svojho aktualizovaného mandátu vykonáva v tejto súvislosti určité monitorovacie činnosti ( 30 ).

Európsky dvor audítorov zároveň monitoruje vykonávanie svojich odporúčaní Komisiou a poskytuje spätnú väzbu, ktorá Komisii pomáha posilňovať jej následné opatrenia. Vo svojej správe o výkonnosti rozpočtu EÚ – stav na konci roka 2019 Dvor audítorov skúmal rozsah, v akom Komisia presadzovala vykonávanie 270 odporúčaní z auditu, ktoré jej boli adresované v 33 osobitných správach vydaných v roku 2016. Dvor audítorov konštatoval, že Komisia vykonala o niečo viac ako tri štvrtiny odporúčaní, a to buď plne (63 %), vo väčšine aspektov (14 %), alebo ďalších 14 % v určitých aspektoch. Z 24 odporúčaní, ktoré Dvor audítorov považoval za nevykonané, Komisia pôvodne neprijala 20. Tieto výsledky sú vo všeobecnosti v súlade s predchádzajúcimi rokmi.

2.3.5. Udelenie absolutória za plnenie rozpočtu na rok 2019

31 Európsky parlament udelil Komisii absolutórium za rozpočtový rok 2019 jasnou väčšinou 27. mája 2021 po preskúmaní správ Európskeho dvora audítorov, balíka integrovaného podávania finančných správ a správ o zodpovednosti a odporúčania Rady týkajúceho sa absolutória. Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu zároveň vyzval vybraných členov Komisie a generálnych riaditeľov na výmenu názorov v rámci postupu udelenia absolutória. Počas postupu sa kľúčové zainteresované strany, t. j. Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európsky dvor audítorov, zamerali na zlepšenie výsledkov pri plnení rozpočtu EÚ a ďalšie znižovanie úrovne chybovosti. Diskutovalo sa aj o otázkach právneho štátu a základných práv, bezproblémovejšom plnení, rozdeľovaní finančných prostriedkov, informáciách o prijímateľoch finančných prostriedkov EÚ, finančných nástrojov riadených skupinou Európskej investičnej banky a tradičných vlastných zdrojoch. Ako zvyčajne, Komisia prijíma vhodné opatrenia na vykonanie týchto odporúčaní a bude o nich následne informovať v osobitnej správe ().

2.3.6. Závery o výsledkoch riadenia

Výročné správy o činnosti preukazujú, že všetky odbory Komisie zaviedli spoľahlivé vnútorné kontroly a poskytli dôkazy o úsilí vynaloženom na zlepšenie nákladovej efektívnosti, zaslúžili sa o zjednodušenie pravidiel a o adekvátnu ochranu rozpočtu proti podvodom, chybám a nezrovnalostiam.

Všetci povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním poskytli primerané uistenie, hoci v niektorých prípadoch s výhradami. Tieto výhrady sú základným prvkom v reťazci zodpovednosti. Predstavujú výzvy a nedostatky, ktoré sa vyskytli, ako aj opatrenia na ich riešenie s odhadmi ich vplyvu.

Odbory plniace rozpočet na regionálnu kohéznu politiku budú spolupracovať s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na ďalšom posilňovaní kontrol na mieste s cieľom znížiť výdavky vystavené riziku.

Odbory vykonávajúce výskumnú politiku budú presadzovať rôzne iniciatívy zamerané na znižovanie výdavkov vystavených riziku, a to prostredníctvom ďalšej propagácie zjednodušeného vykazovania a využívania výhod rôznych nástrojov informačných technológií, ako aj prispôsobovania zavedených kontrolných stratégií na odhaľovanie chýb a určovanie a vykonávanie osvedčených postupov na predchádzanie chybám.

Na základe uistení a výhrad vo výročných správach o činnosti a pri prihliadnutí na stanovisko vnútorného audítora kolégium komisárov prijíma túto výročnú správu o riadení rozpočtu EÚ a jeho výkonnosti – rozpočtový rok 2020 a preberá celkovú politickú zodpovednosť za riadenie rozpočtu EÚ.

2.4. Ďalší vývoj: výhľad na rok 2021 a ďalšie obdobie

2.4.1. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti: zriadenie, pokrok a výzvy

V roku 2021 Komisia vyplatí prvé sumy z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. V roku 2020 Komisia prijala bezprecedentné opatrenia na zavedenie mechanizmu v rekordnom čase.

Hlavné opatrenia pozostávali zo zavedenia špecializovanej štruktúry riadenia a príslušných vnútorných procesov a kontrolných stratégií prispôsobených skutočnosti, že mechanizmus je nástrojom založeným na výkonnosti a že platby členským štátom vychádzajú z dosahovania vopred stanovených čiastkových cieľov a cieľových hodnôt. Na platby sa preto nebudú vzťahovať kontroly nákladov, ktoré v skutočnosti vznikli prijímateľovi. Na rozdiel od zdieľaného riadenia sú prijímateľmi finančných prostriedkov EÚ členské štáty, pričom tieto prostriedky sa stanú po vyplatení vo vnútroštátnych rozpočtoch zastupiteľnými. Členské štáty sú zodpovedné za zabezpečenie vykonávania mechanizmu v súlade s pravidlami EÚ a vnútroštátnymi pravidlami a so zásadami správneho finančného riadenia.

Pri zabezpečovaní uistenia bude Komisia v troch fázach vychádzať z kontrol členských štátov, ktoré podľa potreby doplní o vlastné kontroly.

·Počas posudzovania plánov obnovy a odolnosti členských štátov Komisia posúdi, či systémy kontroly uvedené v plánoch členských štátov poskytujú dostatočné uistenie o fungovaní systémov riadenia a kontroly. Ak sa systém kontroly považuje za nedostatočný, plán nemožno schváliť.

Konkrétne musia členské štáty vo svojich plánoch vysvetliť, ako preukážu Komisii, že vopred stanovené čiastkové ciele alebo cieľové hodnoty sú splnené, a ako zabezpečia, že súvisiace údaje sú spoľahlivé, a to vrátane kontrolných mechanizmov na zabezpečenie takejto spoľahlivosti.

Okrem toho členské štáty opíšu zavedený systém kontroly na predchádzanie podvodom, korupcii, konfliktom záujmov a dvojitému financovaniu, ako aj na ich odhaľovanie a nápravu. Na tento účel musia členské štáty zozbierať aj určité normalizované údaje o konečných prijímateľoch finančných prostriedkov na reformné a investičné projekty.

·Počas vykonávania mechanizmu Komisia po predložení žiadostí členských štátov o platby posúdi, či sa úspešne dosahujú čiastkové ciele a cieľové hodnoty, ako aj či boli splnené všetky ostatné podmienky na vyplatenie. Konkrétne musia členské štáty každú žiadosť o platbu podložiť:

·vyhlásením riadiaceho subjektu, v ktorom sa potvrdzuje, že finančné prostriedky sa využili na zamýšľaný účel, poskytnuté informácie sú správne a zavedené systémy kontroly poskytujú potrebné uistenie, že finančné prostriedky sa využívali v súlade s platnými pravidlami, a

·súhrn vykonaných auditov vrátane všetkých zistených nedostatkov a prijatých nápravných opatrení.

Komisia môže požiadať o dodatočné informácie a môže rozhodnúť o vykonaní dodatočných kontrol s cieľom získať pred vykonaním platby potrebné doplnkové uistenie o dosahovaní čiastkových cieľov a cieľových hodnôt. Ak sa čiastkové ciele a cieľové hodnoty uspokojivo neplnia, platby sa pozastavia alebo príslušne znížia.

·Po vyplatení Komisia vykoná kontroly ex post, a to najmä v prípadoch pochybností alebo ak sa systémy kontroly členských štátov považujú za nedostatočné. Tieto kontroly ex post môžu súvisieť so zákonnosťou a správnosťou vyplatených prostriedkov (t. j. s dosahovaním čiastkových cieľov a cieľových hodnôt).

Okrem kontrol plnenia čiastkových cieľov a cieľových hodnôt Komisia vykoná kontroly na základe rizika s cieľom overiť, či neexistujú žiadne závažné nezrovnalosti (t. j. podvod, korupcia alebo konflikty záujmov), prípadne závažné porušenia povinností vyplývajúcich z dohody o financovaní, a že v prípade, že sa takéto problémy zaznamenajú, sú v procese nápravy, a to napriek tomu, že zabezpečenie správneho finančného riadenia finančných prostriedkov vyplatených v rámci mechanizmu a vymáhanie spreneverených prostriedkov je povinnosťou členských štátov. V prípade potreby Komisia vymôže príslušné sumy, ak ich ešte nevymohli samotné členské štáty, prípadne požiada o skoré splatenie úverov.

2.4.2. Riadenie prenosu delegovania na výkonné agentúry

Na základe úspešného vykonávania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 sa Komisia v roku 2020 rozhodla vo väčšej miere využívať výkonné agentúry na vykonávanie programov EÚ na roky 2021 – 2027. K 1. aprílu 2021 bolo zriadených šesť nových výkonných agentúr. Päť z nich je pokračovateľom predchádzajúcich agentúr s určitými zásadnými zmenami svojho portfólia. Zriadením nových agentúr na základe jediného zriaďovacieho aktu sa zjednodušil právny základ, keďže sa šesť rozhodnutí zjednotilo do jedného, v ktorom sa zrozumiteľne stanovili zmeny portfólia.

Nové portfóliá zabezpečujú, že každá výkonná agentúra má dostatočnú veľkosť na efektívnu prevádzku a umožňovanie synergií medzi programami EÚ, čím sa zabezpečuje správne finančné riadenie. Synergie podporujú aj nové ustanovenia, ktoré napríklad umožňujú zverovať agentúram pilotné projekty a prípravné opatrenia, ako aj vykonávať prevody finančných prostriedkov v rámci zdieľaného riadenia. Táto štruktúra vychádza z analýzy nákladov a prínosov vypracovanej v roku 2020, v ktorej sa preukazujú výhody štruktúry pre kvalitu a efektívnosť vykonávania programu a jeho nákladovú efektívnosť.

Pracovné miesta sa pri jednotlivých programoch a výkonných agentúrach obsadzovali na základe nových portfólií. Pre každý program boli stanové ciele produktivity na podporu ďalších zlepšení efektivity, ktoré sa majú dosiahnuť do konca viacročného finančného rámca. Zvýšenie počtu zamestnancov v agentúrach sa kompenzuje znížením počtu zamestnancov Komisie.

Na začiatku roka 2021 sa Komisia naďalej usilovala o zabezpečenie bezproblémového prechodu na nové agentúry a programy. Riadenie nových programov bude formálne delegované na výkonné agentúry, keď spoluzákonodarca prijme základné akty týkajúce sa programov. Tento proces v súčasnosti prebieha.

2.4.3. Lepšie predchádzanie konfliktom záujmov

S cieľom pomôcť správcom finančných prostriedkov EÚ, a tým prispieť k účinnosti vnútornej kontroly plnenia rozpočtu Komisia vydala usmernenie týkajúce sa predchádzania konfliktom záujmov a ich riešenia v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa týka všetkých spôsobov riadenia (priameho, nepriameho a zdieľaného) ( 32 ). Zameriava sa na zvyšovanie povedomia a podporu jednotného výkladu a uplatňovania pravidiel medzi zamestnancami inštitúcií EÚ a orgánmi členských štátov, ako aj všetkými osobami zapojenými do implementácie finančných prostriedkov EÚ.

Po vydaní usmernenia Komisia naplánovala propagačné činnosti zamerané na členské štáty, a to prostredníctvom orgánov členských štátov a príslušných expertných sietí, ako aj seminár v rámci siete pre lepšie vynakladanie prostriedkov a vlastných vnútorných špecializovaných sietí. Tieto zacielené činnosti a prezentácie sa uskutočnia v priebehu roka 2021 a v ďalších rokoch.

2.4.4. Vykonávanie podmienenosti na ochranu rozpočtu EÚ

Dňa 16. decembra 2020 bolo prijaté nariadenie 2020/2092 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie ( 33 ). Ide o veľký úspech, keďže EÚ má prvýkrát k dispozícii osobitný nástroj na ochranu rozpočtu pred porušovaním zásad právneho štátu.

Nariadenie nadobudlo účinnosť 1. januára 2021 a dopĺňa ostatné postupy stanovené v právnych predpisoch EÚ o ochrane rozpočtu. Jeho cieľom je ochrániť rozpočet EÚ pred porušovaním zásad právneho štátu, ktoré ovplyvňujú (alebo predstavujú závažné riziko ovplyvňovania) správne finančné riadenie rozpočtu alebo ochranu finančných záujmov EÚ. Komisia začala vypracúvať usmernenia k uplatňovaniu nariadenia a už posudzuje dostupné informácie s cieľom určiť možné porušenia nariadenia.

Kľúčové pojmy

POJEM	VYMEDZENIE
Agentúra	•Výkonná agentúra je orgán spravovaný verejným právom EÚ s vlastnou právnou subjektivitou, ktorému Komisia zveruje vykonávanie určitých úloh týkajúcich sa riadenia programov EÚ na základe vlastnej kontroly a zodpovednosti. •Decentralizovaná agentúra je orgán spravovaný verejným právom EÚ s vlastnou právnou subjektivitou. Na decentralizovanú agentúru sa vzťahuje vonkajšia kontrola vykonávaná Dvorom audítorov a ročný postup udeľovania absolutória vykonávaný Európskym parlamentom.
Výročná správa o riadení a výkonnosti	Vo výročnej správe sa uvádza komplexný prehľad o výkonnosti, riadení a ochrane rozpočtu EÚ. Prijatím tejto správy Komisia preberá celkovú politickú zodpovednosť za riadenie rozpočtu EÚ.
Rozpočtové prostriedky	Suma záväzkov/platieb, ktoré môžu byť viazané/vyplatené po prijatí príspevkov.
Základný akt	Akt sekundárneho práva (nariadenie, smernica alebo rozhodnutie), ktorým sa stanovujú ciele a podmienky plnenia rozpočtu. Zvyčajne sa týka druhu činnosti (programov).
Plnenie rozpočtu	Čerpanie rozpočtu prostredníctvom výdavkových a príjmových operácií.
Rozpočtový záväzok	Rezervovanie rozpočtových prostriedkov na úhradu následných osobitných platieb.
Odbor	Komisia uplatňuje decentralizovaný model finančného riadenia. Podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách pôsobí kolégium komisárov ako povoľujúci úradník. Kolégium deleguje úlohy finančného riadenia na povoľujúcich úradníkov vymenovaných delegovaním, ktorí sa stávajú zodpovednými za svoje odbory Komisie. Týchto 51 odborov zahŕňa 6 druhov subjektov: generálne riaditeľstvá, výkonné agentúry, úrady, útvary, stredisko a pracovnú skupinu.
Priame riadenie	Forma plnenia rozpočtu EÚ, pri ktorej plnenie vykonáva Komisia alebo niektorá z jej výkonných agentúr.
Absolutórium	Rozhodnutie, ktorým Európsky parlament uzavrie proces plnenia ročného rozpočtu na základe odporúčania Rady a vyhlásenia o vierohodnosti Dvora audítorov. Rozhodnutie o absolutóriu sa vzťahuje na všetky príjmové a výdavkové účty EÚ, z nich vyplývajúci zostatok a aktíva a pasíva uvedené v súvahe.
Návrh rozpočtu	Návrh ročného finančného plánu Európskej komisie vypracovaného v súlade s rozpočtovými zásadami, v ktorom sa uvádzajú prognózy a schvaľuje odhad budúcich nákladov, príjmov a výdavkov, ako aj podrobný opis a odôvodnenia (odôvodnenia v časti o rozpočtových poznámkach). Po prijatí bude schválený rozpočet k dispozícii v nasledujúcom roku na zamýšľaný účel.
Hodnotenie	Nástroj na zabezpečenie spoľahlivého a objektívneho posúdenia súčasnej alebo očakávanej efektívnosti a účinnosti zásahov financovaných z rozpočtu EÚ alebo zaručených rozpočtom EÚ. Útvary Komisie posudzujú rozsah, v akom zásahy dosiahli svoje politické ciele a mieru, v akej možno v budúcnosti zlepšiť ich výkonnosť.
Finančný nástroj	Prostriedok na poskytnutie finančnej podpory EÚ z rozpočtu na riešenie jedného alebo viacerých osobitných cieľov politík EÚ prostredníctvom mechanizmu na rozdelenie rizika. Takéto nástroje môžu mať podobu kapitálových alebo kvázikapitálových investícií, úverov alebo záruk, prípadne iných nástrojov na rozdelenie rizika a v prípade potreby sa môžu kombinovať s inými formami finančnej podpory alebo s fondmi v rámci zdieľaného plnenia.
Nariadenie o rozpočtových pravidlách	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).
Grant	Priamy finančný príspevok (dar) z rozpočtu na financovanie činnosti, ktorá má prispieť k dosahovaniu cieľa v rámci politiky EÚ, alebo na podporu fungovania orgánu, ktorý sleduje cieľ všeobecného európskeho záujmu alebo cieľ, ktorý je súčasťou politiky EÚ.
Okruh	Skupina činností EÚ týkajúca sa všeobecnej kategórie výdavkov v rámci viacročného finančného rámca. Súčasný viacročný finančný rámec (2014 – 2020) sa skladá z týchto šiestich okruhov: •Okruh 1. Inteligentný a inkluzívny rast. Obsahuje dva podokruhy: a) Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť a b) Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť. •Okruh 2. Udržateľný rast – prírodné zdroje, ktorý zahŕňa poľnohospodárstvo, rybárstvo a životné prostredie. •Okruh 3. Bezpečnosť a občianstvo. •Okruh 4. Globálna Európa. •Okruh 5. Administratíva. •Osobitné nástroje. Sú určené pre oblasti, ktoré nepatria do stropov viacročného finančného rámca ani do jeho ďalších okruhov.
Miera plnenia	Podiel dostupných viazaných alebo vyplatených súm na sume schváleného rozpočtu.
Nepriame riadenie	Forma plnenia rozpočtu EÚ založená na tom, že Komisia poveruje vykonávaním úloh jednu alebo viaceré tretie strany (napr. krajiny mimo EÚ, medzinárodné organizácie, skupinu Európskej investičnej banky).
Spoločný podnik	Právny subjekt EÚ zriadený podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tento pojem možno použiť na opis každej štruktúry spolupráce, v rámci ktorej sa plánuje „účinné vykonanie programov Únie v oblasti výskumných a pilotných programov a programov technologického rozvoja“.
Platobné rozpočtové prostriedky	Peňažné prostriedky určené na úhradu výdavkov splatných v bežnom roku, ktoré vyplývajú z právnych záväzkov prijatých v bežnom roku a/alebo v predchádzajúcich rokoch.
Program	Súbor súvisiacich opatrení a činností na vykonávanie politík EÚ. Politiky EÚ sa vykonávajú prostredníctvom širokého rozsahu programov a fondov zabezpečujúcich finančnú podporu stovkám tisícok prijímateľov, napríklad poľnohospodárom, študentom, vedcom, mimovládnym organizáciám, podnikom, mestám, regiónom atď.
Zdieľané riadenie	Forma implementácie finančných prostriedkov EÚ alebo vykonávania programu EÚ, pri ktorej sa úloha riadenia deleguje na členské štáty EÚ (na rozdiel od priameho riadenia). Týka sa to prevažnej väčšiny projektov financovaných z prostriedkov EÚ.
Osobitné nástroje	Prostriedky na poskytovanie finančnej podpory EÚ z rozpočtu na účely reakcie EÚ na špecifické nepredvídané okolnosti alebo na financovanie jednoznačne určených výdavkov, ktoré nemožno financovať v rámci obmedzení stropov dostupných pre jeden alebo viaceré okruhy. Mobilizácia osobitných nástrojov podlieha rozhodnutiu rozpočtového orgánu konajúceho na návrh na prevod prostriedkov z rezervy do príslušnej položky.

(1) ()    Treba poznamenať, že do roku 2020 Európsky rozvojový fond riadila Európska komisia a Európska investičná banka. Fond bol súčasťou všeobecného rozpočtu EÚ pre viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027.

(2) ()    Výška príslušných výdavkov Komisie zodpovedá platbám vykonaným v roku 2020 po odpočítaní súm predbežného financovania vyplatených v roku 2020 a pripočítaní súm predbežného financovania vyplatených v predchádzajúcich rokoch a zúčtovaných v roku 2020 (pozri vymedzenie pojmov a ďalšie podrobnosti v prílohe 5).

(3) ()    Pozri článok 62 ods. 1 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(4) ()    Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/532 zo 16. apríla 2020.

(5) ()    Oznámenie Komisii o riadení v Európskej komisii [C(2020) 4240].

(6) ()    V tomto dokumente sa pojmom „generálny riaditeľ“ označujú aj vedúci výkonných agentúr, úradov, útvarov, pracovných skupín atď. V tejto súvislosti sa formálne označujú ako „povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním“. V článku 74 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uvádza, že: „Povoľujúci úradník je v dotknutej inštitúcii Únie zodpovedný za implementáciu príjmov a výdavkov v súlade so zásadou správneho finančného riadenia, a to aj prostredníctvom zabezpečenia predkladania správ o výkonnosti, ako aj za zabezpečovanie súladu s požiadavkami zákonnosti a správnosti a rovnakého zaobchádzania s príjemcami finančných prostriedkov.“

(7) ()    Ako sa vyžaduje v článku 247 nariadenia o rozpočtových pravidlách, balík integrovaného podávania finančných správ a správ o zodpovednosti zahŕňa aj konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie, správu o opatreniach prijatých v nadväznosti na udelenie absolutória za predchádzajúci rozpočtový rok, výročnú správu orgánu udeľujúcemu absolutórium o vykonaných vnútorných auditoch a dlhodobú prognózu budúcich peňažných tokov do rozpočtu a peňažných tokov z rozpočtu EÚ.

(8) ()    Zavedených Výborom sponzorských organizácií komisie Treadway.

(9) ()    Konkrétne GR pre rozpočet v spolupráci s generálnym sekretariátom, GR pre komunikáciu, GR pre ľudské zdroje a bezpečnosť a Európskym úradom pre boj proti podvodom.

(10) ()    Ďalšie informácie sú k dispozícii vo výročných správach Európskeho úradu pre boj proti podvodom (k dispozícii na webovej stránke: https://ec.europa.eu/anti-fraud/about-us/reports/olaf-report_en ).

(11) ()    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskej centrálnej banke a Dvoru audítorov o preskúmaní Európskej únie na základe mechanizmu preskúmania vykonávania Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii [COM(2020) 793].

(12) ()    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2223 z 23. decembra 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013, pokiaľ ide o spoluprácu s Európskou prokuratúrou a účinnosť vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (Ú. v. EÚ L 437, 28.12.2020, s. 49) ( https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv%3AOJ.L_.2020.437.01. 0049.01.ENG&toc=OJ%3AL%3A2020 %3A437 %3ATOC ).

(13) ()    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu podľa článku 294 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o pozícii Rady k prijatiu nariadenia, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013, pokiaľ ide o spoluprácu s Európskou prokuratúrou a účinnosť vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom [COM(2020) 805].

(14) ()    Riziko pri platbe sa v roku 2019 odhadovalo na úrovni 1,9 %, čo je v súlade s úrovňou chybovosti v prípade prírodných zdrojov odhadovanou Dvorom audítorov vo výročnej správe za rok 2019 (pozri prílohu 6.1, s. 185 výročnej správy o plnení rozpočtu EÚ za rozpočtový rok 2019 ( https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/58a200f9-a180-11eb-b85c-01aa75ed71a1/language-en/format-PDF/source-206369444 ).

(15) ()    Výdavky Európskeho námorného a rybárskeho fondu, aj keď sú súčasťou okruhu Prírodné zdroje, sa riadia rovnakým mechanizmom poskytovania ako výdavky na politiku súdržnosti.

(16) ()    Keďže opatrenia Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu sa neukončujú, v oblasti výdavkov v poľnohospodárstve sa riziko pri ukončení nahrádza konečnými výdavkami vystavenými riziku.

(17) ()    Je to v rámci rozpätia chybovosti od 2,1 % do 6,7 % odhadovaného Dvorom audítorov vo výročnej správe za rok 2019 (príloha 5.1, s. 156). Vyššiu úroveň chybovosti odhadovanú Dvorom audítorov možno niekedy vysvetliť rozdielnym výkladom vnútroštátnych pravidiel, výpočtom chybovosti v súvislosti s chybami v procedurálnych pravidlách verejného obstarávania a metodikou Dvora audítorov, v rámci ktorej sa extrapolujú všetky chyby zistené v jednom členskom štáte na všetky členské štáty.

(18) ()    Týka sa to 30 z 293 programov v prípade Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu a 34 z 214 programov v prípade Európskeho sociálneho fondu.

(19) ()    Po prihliadnutí na všetky opravy súvisiace s účtovným rokom 2017/2018, ktoré sa vykonali v období od roku 2019 do konca roka 2020, je napríklad zostatková miera chybovosti za rok 2017/2018:

(20) ()    Riziko pri platbe sa v roku 2019 odhadovalo v prípade programu Horizont 2020 na úrovni 3,3 %, čo bolo v rozsahu odhadovanom Dvorom audítorom v jeho výročnej správe za rok 2019 (pozri prílohu 6.1, s. 128).

(21) ()    V legislatívnom finančnom výkaze pripojenom k návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020, sa uvádza: „Komisia sa preto domnieva, že v prípade výdavkov na výskum v rámci programu Horizont 2020 je miera chybovosti na ročnom základe vo výške 2 % – 5 % realistickým cieľom s prihliadnutím na náklady na kontroly, opatrenia na zjednodušenie navrhnuté s cieľom znížiť náročnosť pravidiel a súvisiace nevyhnutné riziko spojené s úhradou nákladov na výskumný projekt. Konečným cieľom by malo byť dosiahnuť reziduálnu mieru chybovosti čo najbližšie k 2 % pri ukončení programov po zohľadnení finančného vplyvu všetkých opatrení v oblasti auditov, korekcií a vymáhania.“ ( https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX%3A52011PC0811 ).

(22) ()    Programy ako Galileo, Európska prekryvná služba geostacionárnej navigácie (európske systémy satelitnej navigácie) a Copernicus (systém EÚ pozorovania Zeme).

(23) ()    V prípade európskych štrukturálnych a investičných fondov a programu na podporu štrukturálnych reforiem.

(24) ()    Uznáva to aj Európsky dvor audítorov (vo svojej výročnej správe o plnení rozpočtu za rok 2018, body 1.16 – 1.32 [ https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/annualreports-2018/annualreports-2018_SK.pdf )].

(25) ()    V prípade Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu a Európskeho námorného a rybárskeho fondu sa úroveň rizika takisto považuje za vysokú, a to bez ohľadu na percentuálny podiel chybovosti a to, či bolo audítorské stanovisko vydané vnútroštátnymi orgánmi auditu k fungovaniu systému riadenia a kontroly a k zákonnosti a správnosti operačných programov nepriaznivé alebo s výhradou.

(26) ()    Oznámenie Komisie s názvom Delegovanie riadenia programov EÚ na roky 2021 – 2027 na výkonné agentúry [C(2021) 946].

(27) ()     https://ec.europa.eu/info/publications/annual-activity-reports_sk . 

(28) ()    Oznámenie Komisii s názvom Poverovacia listina Útvaru Európskej komisie pre vnútorný audit [C(2020) 1760].

(29) ()    Odporúčania sa týkali najmä šiestich generálnych riaditeľstiev: GR pre hospodárske a finančné záležitosti, GR pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, GR pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, GR pre energetiku, GR pre životné prostredie a GR pre oblasť klímy.
Hlavné riziká sa týkali rôznych problémov, ako sú: kontrolné prostredie účtovníctva; skutočnosť, že nebol zahrnutý Európsky poľnohospodársky záručný fond, čo mohlo mať vplyv na časovo rozlíšené náklady počas roka a včasné zúčtovanie predbežného financovania (v rámci rozdelenia účtovných období na konci každého roka sa však prijímajú zmierňujúce opatrenia); včasné vydanie príkazov na vymáhanie; a synchronizácia akruálneho účtovníctva s miestnymi systémami informačných technológií.

(30) ()    Oznámenie komisára Reyndersa Komisii vydané v zhode s predsedníčkou s názvom Aktualizácia poverovacej listiny Výboru Európskej komisie pre pokrok v oblasti auditu [C(2020) 1165].

(31) ()    Bude to správa o následných opatreniach prijatých v nadväznosti na udelenie absolutória za rozpočtový rok 2019, ktorá bude takisto súčasťou balíka integrovaného podávania finančných správ a správ o zodpovednosti.

(32) ()    Oznámenie Komisie s názvom Usmernenie týkajúce sa predchádzania a riešenia konfliktov záujmov v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách [C(2021) 2119] (Ú. v. EÚ C 121, 9.4.2021, s. 1).

(33) ()    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 1) ( https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX%3A32020R2092 ).