EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli9. 3. 2021

COM(2021) 118 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob

1.Spájanie síl: digitálna transformácia v záujme odolnosti Európy

Pandémia COVID-19 počas jediného roka zásadne zmenila úlohu a vnímanie digitalizácie v našich spoločnostiach a hospodárstvach a urýchlila jej tempo. Digitálne technológie sú teraz nevyhnutné na prácu, učenie sa, zábavu, socializáciu, nakupovanie a prístup ku všetkým oblastiam od služieb zdravotnej starostlivosti až po kultúru. Okrem toho poukázala na rozhodujúcu úlohu, ktorú môže zohrávať disruptívna inovácia 1 . Pandémia odhalila aj zraniteľné miesta nášho digitálneho priestoru, jeho závislosť od mimoeurópskych technológií a vplyv dezinformácií na naše demokratické spoločnosti.

Vzhľadom na tieto výzvy je naša ambícia relevantnejšia ako kedykoľvek predtým – presadzovať digitálne politiky, ktoré ľuďom a podnikom umožňujú vytvoriť udržateľnú a prosperujúcejšiu digitálnu budúcnosť zameranú na človeka. Európa bude musieť stavať na svojich silných stránkach – otvorenom a konkurencieschopnom jednotnom trhu, prísnych pravidlách vyjadrujúcich európske hodnoty, úlohe asertívneho hráča v spravodlivom medzinárodnom obchode založenom na pravidlách, svojej pevnej priemyselnej základni, vysokokvalifikovaných občanoch a silnej občianskej spoločnosti. Zároveň musí dôkladne posudzovať a riešiť akékoľvek strategické nedostatky, zraniteľné miesta a vysokorizikové závislosti, ktoré ohrozujú dosiahnutie jej ambícií. Takisto bude musieť urýchliť súvisiace investície 2 .

Takto bude Európa v prepojenom svete digitálne suverénna, a to vďaka budovaniu a zavádzaniu technologických kapacít takým spôsobom, ktorý ľuďom a podnikom umožní využiť potenciál digitálnej transformácie a pomôže vytvoriť zdravšiu a ekologickejšiu spoločnosť 3 .

Predsedníčka von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v septembri 2020 oznámila, že Európa by mala zabezpečiť digitálnu suverenitu so spoločnou víziou EÚ do roku 2030 na základe jasných cieľov a zásad. Predsedníčka kládla osobitný dôraz na európsky cloud, vedúce postavenie v oblasti etickej umelej inteligencie, bezpečnú digitálnu identitu pre všetkých a rozsiahle zlepšenie infraštruktúry, pokiaľ ide o údaje, superpočítače a pripojiteľnosť. Európska rada v reakcii na to vyzvala Komisiu, aby do marca 2021 predložila komplexný digitálny kompas, v ktorom sa stanovia digitálne ambície do roku 2030, zavedie sa monitorovací systém a načrtnú sa kľúčové čiastkové ciele a prostriedky na dosiahnutie týchto ambícií.

Tento politický impulz si vyžaduje zintenzívnenie práce, ktorá sa začala v uplynulom desaťročí s cieľom urýchliť digitálnu transformáciu Európy – v nadväznosti na pokrok pri vytváraní fungujúceho digitálneho jednotného trhu 4 a zintenzívniť opatrenia vymedzené v stratégii formovania digitálnej budúcnosti Európy 5 . V stratégii sa stanovil program reformy politík 6 , ktorý sa začal už aktom o správe údajov, aktom o digitálnych službách, aktom o digitálnych trhoch a stratégiou kybernetickej bezpečnosti. Investície potrebné na digitálnu transformáciu sa budú podporovať z mnohých rozpočtových nástrojov Únie vrátane programov súdržnosti, Nástroja technickej podpory a programu Digitálna Európa. Dohoda spoluzákonodarcov o tom, že najmenej 20 % prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by sa malo vyčleniť na podporu digitálnej transformácie a posilnenie tohto programu reforiem, pomôže pri realizácii digitálneho desaťročia Európy na pevných finančných základoch.

2.Vízia do roku 2030: posilnenie postavenia občanov a podnikov

Európsky spôsob dosiahnutia digitalizovaného hospodárstva a digitalizovanej spoločnosti spočíva v solidarite, prosperite a udržateľnosti, ktoré sú zakotvené v posilňovaní postavenia občanov a podnikov, pričom sa zaisťuje bezpečnosť a odolnosť digitálneho ekosystému a dodávateľských reťazcov.

Jedným z kľúčových poznatkov získaných z pandémie je, že digitalizácia dokáže spájať ľudí nezávisle od toho, kde sa fyzicky nachádzajú. Digitálna infraštruktúra a rýchla pripojiteľnosť prinášajú ľuďom nové príležitosti. Digitalizácia sa môže stať rozhodujúcim faktorom pri zaisťovaní práv a slobôd, čím ľuďom umožní prekročiť hranice konkrétnych území, spoločenských postavení alebo komunitných skupín a otvorí nové možnosti učenia sa, zábavy, práce, skúmania a napĺňania svojich ambícií. Umožní to vznik spoločnosti, v ktorej nie je geografická vzdialenosť natoľko dôležitá, pretože ľudia môžu pracovať, učiť sa, komunikovať s orgánmi verejnej správy, riadiť svoje financie a platby, využívať systémy zdravotnej starostlivosti, automatizované dopravné systémy, zúčastňovať sa na demokratickom živote, zabávať sa alebo stretávať sa a diskutovať s ľuďmi kdekoľvek v EÚ, a to aj vo vidieckych a vzdialených regiónoch.

Kríza však odhalila aj zraniteľné miesta nášho digitálneho priestoru, jeho zvýšenú závislosť od kritických technológií, ktoré často nepochádzajú z EÚ, poukázala na odkázanosť na malý počet veľkých technologických spoločností, zaznamenala nárast prílevu falšovaných výrobkov a kybernetických krádeží a zvýšila vplyv dezinformácií na naše demokratické spoločnosti. Objavila sa aj nová digitálna priepasť, a to nielen medzi dobre prepojenými mestskými oblasťami a vidieckymi a vzdialenými územiami, ale aj medzi tými, ktorí môžu naplno využívať obohatený, prístupný a bezpečný digitálny priestor s celou škálou služieb, a tými, ktorí nemôžu. Podobná priepasť vznikla medzi podnikmi, ktoré už dokážu naplno využiť potenciál digitálneho prostredia, a tými, ktoré ešte nie sú úplne digitalizované. V tejto súvislosti pandémia COVID-19 odhalila novú „digitálnu chudobu“ a poukázala na potrebu zaistiť, aby všetci občania a podniky v Európe mohli využiť digitálnu transformáciu na zlepšenie a obohatenie svojho života. Európskou víziou do roku 2030 je digitálna spoločnosť, v ktorej sa na nikoho nezabudne.

Digitalizácia poskytuje ľuďom nové zdroje prosperity 7 , ktoré podnikateľom umožňujú zavádzať inovácie a zakladať a rozvíjať svoje podnikanie bez ohľadu na to, kde žijú, pričom otvára trhy a investície v celej Európe a na celom svete a vytvára nové pracovné miesta v čase, keď sa čoraz viac Európanov obáva straty hospodárskych istôt alebo cíti ohrozených vo svojom prostredí.

Digitálne technológie môžu významne prispieť k dosiahnutiu cieľov Európskej zelenej dohody. Zavádzanie digitálnych riešení a využívanie údajov pomôže pri prechode na klimaticky neutrálne, obehové a odolnejšie hospodárstvo. Nahradením služobných ciest videokonferenciami sa znižujú emisie, kým digitálne technológie umožňujú ekologickejšie procesy v poľnohospodárstve, energetike, stavebníctve, priemysle či územnom plánovaní a službách, čím prispievajú k navrhovanému cieľu Európy znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 %, ako aj k lepšej ochrane nášho životného prostredia. Samotné digitálne infraštruktúry a technológie sa budú musieť stať udržateľnejšími a budú musieť efektívnejšie využívať energiu a zdroje. Vďaka inováciám a ambicióznym ekologickým normám si podniky v rámci svojej digitálnej transformácie budú môcť osvojiť digitálne technológie s nižšou environmentálnou stopou a vyššou energetickou a materiálovou efektívnosťou.

Odolné, bezpečné a dôveryhodné infraštruktúry a technológie sú nevyhnutné na zabezpečenie dodržiavania európskych pravidiel a hodnôt. Silný jednotný trh, spravodlivá hospodárska súťaž a fungujúci obchod založený na pravidlách sú rozhodujúcimi prvkami pre hospodársky úspech a odolnosť EÚ.

Digitálne technológie sa zároveň väčšinou vyvíjajú mimo EÚ 8 a zbližovanie medzi členskými štátmi v oblasti digitalizácie je naďalej obmedzené, čo bráni úsporám z rozsahu 9 . Vďaka posilneniu vnútorných silných stránok a kapacít bude EÚ silnejším medzinárodným partnerom. Na to, aby EÚ mohla vyvíjať kritické technológie spôsobom, ktorý podporuje rast produktivity a hospodársky rozvoj v plnom súlade s jej spoločenskými hodnotami a cieľmi, je potrebné rozsiahle zvýšenie investícií prostredníctvom všetkých relevantných finančných prostriedkov EÚ a vnútroštátnych výdavkov vrátane využitia významných súkromných investícií.

3.    Štyri hlavné body na mapovanie smerovania EÚ

Komisia navrhuje vytvoriť digitálny kompas, ktorý premietne digitálne ambície EÚ do roku 2030 do konkrétnych cieľov a zabezpečí ich splnenie. Kompas bude založený na rozšírenom systéme monitorovania 10 s cieľom sledovať smerovanie EÚ, pokiaľ ide o tempo digitálnej transformácie, nedostatky v európskych strategických digitálnych kapacitách, ako aj uplatňovanie digitálnych zásad. Jeho súčasťou budú prostriedky na realizáciu vízie a stanovenie kľúčových čiastkových cieľov v rámci štyroch hlavných bodov. Prvé dva sú zamerané na digitálne kapacity v oblasti infraštruktúry a v oblasti vzdelávania a zručností. Zvyšné dva sa sústreďujú na digitálnu transformáciu podnikov a verejných služieb.

3.1.    Digitálne zručná populácia a vysokokvalifikovaní digitálni odborníci

Ak chceme mať v budúcnosti náš osud pod kontrolou a dôverovať našim prostriedkom, hodnotám a voľbám, musíme sa spoľahnúť na digitálne zdatných a spôsobilých občanov, digitálne zručnú pracovnú silu a omnoho viac digitálnych odborníkov, než máme v súčasnosti. To by sa malo dosiahnuť rozvojom vysokovýkonného ekosystému digitálneho vzdelávania, ako aj účinnou politikou na podporu spojenia s talentovanými ľuďmi z celého sveta a na ich prilákanie.

Digitálne zručnosti budú mať zásadný význam pre posilnenie našej kolektívnej odolnosti v rámci celej spoločnosti. Základné digitálne zručnosti pre všetkých občanov a príležitosť pre pracovnú silu osvojiť si nové špecializované digitálne zručnosti sú nevyhnutnými predpokladmi aktívnej účasti na digitálnom desaťročí, ako sa uvádza v európskom programe v oblasti zručností 11 .

V akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv sa predpokladá, že pomer dospelých s aspoň základnými digitálnymi zručnosťami dosiahne do roku 2030 cieľovú hodnotu 80 % 12 . Aby mohli všetci Európania v plnej miere využívať výhody inkluzívnej digitálnej spoločnosti a ako sa navrhuje v časti o digitálnych zásadách (oddiel 4), prístup k vzdelávaniu umožňujúci osvojovanie si základných digitálnych zručností by mal byť právom všetkých občanov EÚ a celoživotné vzdelávanie by sa malo stať realitou.

Rozsiahle digitálne zručnosti by mali takisto budovať spoločnosť, ktorá môže dôverovať digitálnym produktom a online službám, dokáže odhaliť dezinformácie a pokusy o podvod, chráni sa pred kybernetickými útokmi, podvodmi a klamstvami na internete, a v ktorej sa deti naučia, ako porozumieť nespočetnému množstvu informácií, ktorým sú na internete vystavované, a ako sa v nich orientovať.

Pokročilé digitálne zručnosti si vyžadujú viac než len zvládnutie programovania alebo osvojenie si základov informatiky. Digitálna odborná príprava a vzdelávanie by mali podporiť takých pracovníkov, ktorí si vedia osvojiť špecializované digitálne zručnosti na získanie kvalitného pracovného miesta a vybudovanie úspešnej kariéry. V roku 2019 pôsobilo v oblasti IKT 7,8 milióna odborníkov, s predchádzajúcou ročnou mierou rastu 4,2 %. Ak bude tento trend pokračovať, EÚ bude výrazne pod úrovňou predpokladanej potreby 20 miliónov odborníkov, napr. v kľúčových oblastiach, ako je kybernetická bezpečnosť alebo analýza údajov. Viac ako 70 % podnikov uvádza, že nedostatok zamestnancov s primeranými digitálnymi zručnosťami je prekážkou pre investície. Prejavuje sa aj závažná rodová nevyváženosť, keďže len jeden zo šiestich odborníkov na IKT a jeden z troch absolventov v oblasti vied, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM) je žena 13 . To je spojené s nedostatkom kapacít, pokiaľ ide o špecializované programy vzdelávania a odbornej prípravy v oblastiach, akými sú umelá inteligencia, kvantová výpočtová technika a kybernetická bezpečnosť, ako aj nízka integrácia digitálnych predmetov a vzdelávacích multimediálnych nástrojov do iných disciplín. Riešenie tejto výzvy si vyžaduje rozsiahle investície do odbornej prípravy budúcich generácií pracovníkov a zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie pracovnej sily.

Opatrenia doma by sa mali doplniť o podporu globálneho zvýšenia digitálnej gramotnosti s cieľom dosiahnuť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Program Erasmus+ takisto poskytne príležitosti pre digitálnych inžinierov a špecialistov z tretích krajín a vo všeobecnosti rozšíri digitálne vzdelávacie prostredie. V Afrike by národné koalície pre digitálne zručnosti a pracovné miesta mohli vypracovať spoločné učebné plány zamerané na digitálne zručnosti a podporiť vlády pomocou odborných znalostí a projektov s cieľom dostať školy a vzdelávacie inštitúcie do digitálneho veku. Digitálne zručnosti a gramotnosť sa podobne stávajú ústredným prvkom budovania digitálnych kapacít v našich vzťahoch s regiónom Latinskej Ameriky a Karibskej oblasti.

Celosvetová súťaž o talenty sa do roku 2030 značne zintenzívni, keďže odborné znalosti budú aj naďalej nedostatočné a stanú sa rozhodujúcim faktorom pre inovácie, rast produktivity a prosperitu vo všetkých krajinách. Podpora atraktívnosti EÚ, ako aj systémov podpory digitálneho talentu budú zohrávať kľúčovú úlohu v digitálnej transformácii EÚ.

3.2.    Bezpečné a výkonné udržateľné digitálne infraštruktúry

Európa dosiahne vedúce postavenie v digitálnej oblasti len tak, že ho založí na udržateľnej digitálnej infraštruktúre, pokiaľ ide o pripojiteľnosť, mikroelektroniku a schopnosť spracúvať veľké množstvá údajov, keďže tie umožňujú ďalší technologický vývoj a podporujú konkurenčnú výhodu nášho priemyslu. Do všetkých týchto oblastí, ktoré si vyžadujú koordináciu na dosiahnutie európskeho rozmeru, treba investovať značné prostriedky.

Vynikajúca a bezpečná pripojiteľnosť pre všetkých a všade v Európe je nevyhnutným predpokladom spoločnosti, do ktorej sa môže naplno zapojiť každý podnik a každý občan. Docielenie gigabitového pripojenia do roku 2030 je kľúčové. Hoci túto ambíciu možno dosiahnuť s akoukoľvek kombináciou technológií, dôraz by sa mal klásť na udržateľnejšie pevné, mobilné a satelitné pripojenie novej generácie, čo zahŕňa zavedenie sietí s veľmi vysokou kapacitou vrátane 5G, a to na základe rýchleho a efektívneho prideľovania frekvenčného spektra a rešpektovania súboru nástrojov EÚ pre kybernetickú bezpečnosť 5G 14 , pričom v nasledujúcich rokoch sa bude vyvíjať sieť 6G 15 .

V priebehu digitálneho desaťročia budú domácnosti čoraz viac zavádzať takéto sieťové technológie, čo bude odrážať ich rastúce potreby pripojiteľnosti s veľmi vysokou kapacitou. Očakáva sa, že nové prvky digitálnej komunikácie a vymoženosti, akými sú holografické médiá s vysokou presnosťou a digitálne zmysly prenášané cez siete, do konca tohto desaťročia prinesú úplne novú perspektívu digitálnej spoločnosti, čo zdôrazňuje potrebu gigabitového pripojenia. Ešte pred koncom tohto desaťročia budú podniky potrebovať špecializované gigabitové prepojenia a dátové infraštruktúry na cloud computing a spracovanie údajov, takisto aj školy a nemocnice na elektronické vzdelávanie a elektronické zdravotníctvo. Vysokovýkonná výpočtová technika (HPC) si bude na spracovanie údajov v reálnom čase vyžadovať terabitové pripojenia.

Vedúce postavenie Európy v digitálnej oblasti a jej celosvetová konkurencieschopnosť závisia od silnej vnútornej a vonkajšej pripojiteľnosti, a z toho by mala vychádzať aj naša medzinárodná angažovanosť, najmä v európskych časových pásmach, pričom treba zohľadniť vznik dátových brán na periférii EÚ. EÚ má komplexný program zapojenia vrátane zavádzania širokopásmového pripojenia s partnermi zo západného Balkánu a v rámci Východného partnerstva. Európa sa spojí so svojimi partnermi v susedstve a Afrike, a to aj prostredníctvom pozemných a podmorských káblov a bezpečnej sústavy družíc. EÚ okrem toho zintenzívni vykonávanie stratégie na prepájanie Európy a Ázie prostredníctvom nových partnerstiev v oblasti prepojenosti s Indiou a krajinami ASEAN. Digitálne partnerstvo s Latinskou Amerikou a Karibskou oblasťou doplní spustenie zložky pripojiteľnosti v rámci digitálnej aliancie s Latinskou Amerikou a Karibskou oblasťou v nadväznosti na program káblového prepojenia BELLA.

Ak je pripojiteľnosť predpokladom digitálnej transformácie, mikroprocesory sú na začiatku väčšiny kľúčových strategických hodnotových reťazcov, ako sú prepojené autá, telefóny, internet vecí, vysokovýkonné počítače, edge computing a umelá inteligencia. Hoci Európa navrhuje a vyrába špičkové čipy, sú v tomto smere značné nedostatky, a to najmä pokiaľ ide o najmodernejšie výrobné technológie a navrhovanie čipov, čo Európu robí v mnohých ohľadoch zraniteľnejšou 17 .

Digitálne infraštruktúry slúžiace občanom, MSP, verejnému sektoru a veľkým spoločnostiam si vyžadujú vysokovýkonnú výpočtovú techniku a komplexné dátové infraštruktúry. V súčasnosti sa údaje vytvorené v Európe vo všeobecnosti uchovávajú a spracúvajú mimo nej a súvisiace hodnoty sa takisto realizujú mimo Európy 19 . Kým podniky, ktoré vytvárajú a využívajú údaje, by si v tejto súvislosti mali ponechať slobodnú voľbu, môže to priniesť riziká z hľadiska kybernetickej bezpečnosti, zraniteľnosti dodávok, možnosti zmeny dodávateľa, ako aj nezákonného prístupu tretích krajín k údajom 20 . Poskytovatelia cloudu so sídlom v EÚ majú len malý podiel na trhu cloudových služieb, čo EÚ vystavuje týmto rizikám a obmedzuje investičný potenciál európskeho digitálneho priemyslu na trhu spracovania údajov. Okrem toho by mala EÚ vzhľadom na vplyv dátových centier a cloudových infraštruktúr na spotrebu energie prevziať vedúcu úlohu pri zabezpečovaní klimatickej neutrality a energetickej účinnosti týchto infraštruktúr do roku 2030 a zároveň využiť ich nadbytočnú energiu na pomoc s vykurovaním našich domovov, podnikov a spoločných verejných priestorov. Komisia v rámci rozšíreného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) zavedie mechanizmy na meranie energetickej účinnosti dátových centier a elektronických komunikačných sietí, ktoré využívajú európske spoločnosti.

Ako bolo zdôraznené v Európskej dátovej stratégii, objem vytvorených údajov sa výrazne zvyšuje a očakáva sa, že čoraz väčší podiel údajov sa bude spracúvať na okraji siete, bližšie k používateľom a miestam, kde údaje vznikajú. Tento posun si bude vyžadovať vývoj a zavádzanie úplne nových technológií spracúvania údajov, ktoré zahrnú okraj siete a odklonia sa od modelov centralizovanej infraštruktúry založenej na cloude. S cieľom reagovať na tieto trendy rastúcej distribúcie a decentralizácie kapacít spracúvania údajov a na prekonanie nedostatku primeranej cloudovej ponuky, ktorá by uspokojila potreby európskych podnikov a verejnej správy, musí Európa posilniť svoju vlastnú cloudovú infraštruktúru a cloudové kapacity 21 .

Európske podniky a orgány verejnej správy však nebudú môcť naplno využiť výhody ekosystému cloud a edge, pokiaľ sa nedoplní o najmodernejšiu výpočtovú kapacitu. V tejto súvislosti sa urýchli spolupráca s členskými štátmi prostredníctvom už zriadeného spoločného podniku pre vysokovýkonnú výpočtovú techniku s cieľom zaviesť združenú superpočítačovú a kvantovú výpočtovú infraštruktúru pre dáta na svetovej úrovni.

EÚ musí zároveň investovať do nových kvantových technológií. EÚ by mala byť zaujať celosvetovo vedúce postavenie vo vývoji kvantových počítačov, ktoré sú plne programovateľné a prístupné z celej Európy a zároveň vysoko energeticky účinné a ktoré dokážu vyriešiť to, čo v súčasnosti trvá stovky dní, ak nie rokov, za niekoľko hodín.

3.3.    Digitálna transformácia podnikov

Zavádzanie digitálnych technológií sa počas pandémie COVID-19 stalo pre mnohé podniky zásadné. Do roku 2030 digitálne technológie vrátane 5G, internetu vecí, edge computingu, umelej inteligencie, robotiky a rozšírenej reality už nebudú len prelomovými inováciami, ale stanú sa ťažiskom nových produktov, nových výrobných procesov a nových obchodných modelov založených na spravodlivom zdieľaní údajov v rámci dátového hospodárstva. V tejto súvislosti rýchle prijatie a vykonávanie návrhov Komisie týkajúcich sa digitálneho jednotného trhu a stratégií formovania digitálnej budúcnosti Európy 23 posilní digitálnu transformáciu podnikov a zabezpečí spravodlivé a konkurencieschopné digitálne hospodárstvo. Tie bude takisto potrebné zosúladiť s rovnakými podmienkami v zahraničí.

Transformácia podnikov bude závisieť od ich schopnosti osvojiť si nové digitálne technológie rýchlo a vo všetkých oblastiach vrátane priemyselných ekosystémov a ekosystémov služieb, ktoré v tomto smere zaostávajú. Pomoc zo strany EÚ, najmä prostredníctvom programu pre jednotný trh, programu Digitálna Európa a programu pre súdržnosť, podporí zavádzanie a využívanie digitálnych schopností vrátane priestorov priemyselných údajov, výpočtovej kapacity, otvorených noriem, testovacích a experimentálnych zariadení.

Podniky by sa mali nabádať k zavádzaniu digitálnych technológií a produktov s nižšou environmentálnou stopou a vyššou energetickou a materiálovou účinnosťou. Digitálne technológie treba zaviesť rýchlo, aby umožnili intenzívnejšie a efektívnejšie využívanie zdrojov. Takýmto spôsobom sa vďaka zvýšeniu materiálovej produktivity Európy znížia výrobné vstupné náklady a zmierni sa naša zraniteľnosť voči otrasom na strane ponuky.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať špičkovej a disruptívnej inovácii. Zatiaľ čo sa v Európe už zakladá rovnaké množstvo startupov ako v USA, v Európe sa v záujme rýchleho rastu a rozširovania podnikov 25 musia vytvoriť priaznivejšie podmienky a skutočne fungujúci jednotný trh. Európa má k dispozícii rôzne nástroje 26 , rozdiel v investíciách na financovanie rastu startupov je však medzi USA a Európou a dokonca aj medzi EÚ a Čínou stále výrazný. EÚ už založila niekoľko podnikov typu „jednorožec“, existuje však priestor na zlepšenie. Vytvorenie medzinárodnej normy špičkovej kvality pre startupy môže prispieť k uľahčeniu cezhraničného rastu, ako aj k zlepšeniu prístupu k finančným prostriedkom na účely rozširovania podnikov 27 .

MSP majú v rámci tohto prechodu ústrednú úlohu, a to nielen preto, že tvoria podstatnú časť spoločností EÚ, ale aj preto, že sú zásadným zdrojom inovácií 28 . S podporou viac ako 200 centier digitálnych inovácií a priemyselných zoskupení by mali mať MSP do roku 2030 príležitosť jednoducho a za spravodlivých podmienok získať prístup k digitálnym technológiám alebo údajom, čo sa zabezpečí prostredníctvom primeranej regulácie, ako aj využívať zodpovedajúcu podporu na digitalizáciu. V tejto súvislosti by malo viac ako 200 európskych centier digitálnych inovácií a priemyselných zoskupení v celej EÚ podporovať digitálnu transformáciu inovačných a nedigitálnych MSP a prepojiť poskytovateľov digitálnych služieb s miestnymi ekosystémami. Cieľom je dosiahnuť vysokú úroveň digitálnej intenzity a na nikoho nezabudnúť. Komisia bude so zámerom podporiť ciele do roku 2030 aktualizovať svoju priemyselnú stratégiu, a to aj v záujme urýchlenia digitálnej transformácie priemyselných ekosystémov.

3.4    Digitalizácia verejných služieb

Cieľom EÚ je do roku 2030 zabezpečiť, aby demokratický život a verejné služby online boli plne prístupné pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím, a využívali výhody vyplývajúce zo špičkového digitálneho prostredia, ktoré poskytuje ľahko použiteľné, efektívne a personalizované služby a nástroje s vysokými štandardmi týkajúcimi sa bezpečnosti a ochrany súkromia. Zabezpečeným elektronickým hlasovaním by sa podporila väčšia účasť verejnosti na demokratickom živote. Používateľsky ústretové služby umožnia občanom všetkých vekových kategórií a podnikom všetkých veľkostí efektívnejšie ovplyvňovať smerovanie a výsledky činností verejnej správy, ako aj zlepšiť verejné služby. Verejná správa ako platforma poskytne v rámci nového spôsobu budovania digitálnych verejných služieb celostný a jednoduchý prístup k verejným službám prostredníctvom plynulej súhry pokročilých vymožeností, ako je spracovanie údajov, umelá inteligencia a virtuálna realita. Takisto prispeje k stimulovaniu rastu produktivity európskych podnikov, a to vďaka efektívnejším službám, ktoré sú štandardne digitálne 31  , a poslúži aj ako vzor pri stimulovaní podnikov, najmä MSP, smerom k väčšej digitalizácii.

Cesta k uskutočneniu tejto vízie je však ešte ďaleká. Napriek zvyšujúcemu sa využívaniu verejných služieb online sa digitálne poskytujú často iba základné služby (napr. vyplňovanie formulárov). Európa musí využiť digitalizáciu na vyvolanie zmeny paradigmy, pokiaľ ide o spôsob komunikácie medzi občanmi, orgánmi verejnej správy a demokratickými inštitúciami, aby tak zaistila interoperabilitu na všetkých úrovniach verejnej správy a v rámci verejných služieb 32 .

Spoločenstvá v EÚ okrem toho vyvíjajú platformy inteligentných údajov, ktoré integrujú údaje z rôznych odvetví a miest, čo zlepšuje kvalitu každodenného života ich občanov. V súčasnosti je väčšina digitálnych služieb, ktoré tieto platformy ponúkajú, obmedzená na základné služby, ako je inteligentné parkovanie, inteligentné osvetlenie alebo telematika vo verejnej doprave. Digitalizácia zohráva dôležitú úlohu aj pri vývoji „inteligentných dedín“, t. j. spoločenstiev vo vidieckych oblastiach, ktoré s cieľom zlepšiť svoju odolnosť využívajú inovačné riešenia vychádzajúce z miestnych silných stránok a príležitostí.

Platformy vo vidieckych a mestských spoločenstvách budú poháňané digitálnymi technológiami a budú ponúkať služby, ako sú multimodálne inteligentné dopravné systémy, rýchla núdzová pomoc v prípade nehôd, cielenejšie riešenia v oblasti nakladania s odpadmi, riadenie dopravy, územné mestské plánovanie, inteligentné riešenia v oblasti energetiky a osvetlenia, optimalizácia zdrojov a iné. Využívaním kritérií zeleného verejného obstarávania 34 možno zvýšiť dopyt po zelenej digitálnej transformácii.

Digitálna transformácia by mala takisto umožňovať moderné a efektívne justičné systémy 35 , presadzovanie práv spotrebiteľov a väčšiu účinnosť verejného konania vrátane kapacít presadzovania práva a vyšetrovania 36  – čo je nezákonné offline, je nezákonné aj online, a presadzovanie práva musí spĺňať najlepšie predpoklady na riešenie čoraz sofistikovanejších prípadov počítačovej kriminality.

4.    Digitálne občianstvo

Samotné zavádzanie digitálnych infraštruktúr, zručností a schopností a digitalizácia podnikov a verejných služieb nestačia na vymedzenie prístupu EÚ k jej digitálnej budúcnosti. Je takisto potrebné umožniť všetkým Európanom v plnej miere využívať digitálne možnosti a technológie. V rámci digitálneho priestoru musíme zabezpečiť, aby rovnaké práva, ktoré sa uplatňujú offline, bolo možné v plnom rozsahu uplatňovať aj online.

Aby ľudia mohli naplno využívať digitálny priestor, mali by najprv mať prístup k cenovo dostupnému, bezpečnému a vysokokvalitnému pripojeniu, mali by byť schopní osvojiť si základné digitálne zručnosti – čo by sa malo stať právom pre všetkých – a mali by byť vybavení inými prostriedkami, ktoré im spoločne umožnia v plnom rozsahu sa zúčastňovať na hospodárskych a spoločenských činnostiach dnes a v budúcnosti. Takisto je potrebné, aby mali jednoduchý prístup k digitálnym verejným službám, a to na základe univerzálnej digitálnej identity, ako aj prístup k digitálnym službám zdravotnej starostlivosti. Ľudia by mali využívať výhody vyplývajúce z nediskriminačného prístupu k online službám, ako aj z realizácie zásad, akými sú bezpečný a dôveryhodný digitálny priestor, rovnováha medzi pracovným a súkromným životom pri telepráci, ochrana maloletých a etické algoritmické rozhodovanie.

Okrem toho digitálne technológie a služby, ktoré ľudia využívajú, musia byť v súlade s uplatniteľným právnym rámcom a musia dodržiavať práva a hodnoty vyplývajúce z podstaty „európskeho spôsobu“. Bezpečné a otvorené digitálne prostredie zamerané na človeka by navyše malo byť v súlade s právnymi predpismi, ale malo by aj umožňovať ľuďom presadzovať svoje práva, ako sú právo na súkromie a na ochranu údajov, sloboda prejavu, práva dieťaťa a práva spotrebiteľa.

Digitálne zásady sú zakotvené v primárnom práve EÚ, najmä v Zmluve o Európskej únii (ZEÚ), Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), Charte základných práv Európskej únie a v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, ako aj v sekundárnych právnych predpisoch 37 .

Tento európsky spôsob digitálnej spoločnosti by takisto mal posilniť a podporiť otvorené demokratické iniciatívy, a to prispievaním k inkluzívnej tvorbe politiky, umožnením rozsiahleho zapájania ľudí a podnecovaním činností na miestnej úrovni na vývoj miestnych iniciatív ako kľúčových faktorov, a to s cieľom zlepšiť spoločenskú prijateľnosť a verejnú podporu demokratických rozhodnutí.

Tento európsky spôsob digitálnej spoločnosti je takisto založený na zabezpečení úplného dodržiavania základných práv EÚ:

·slobody prejavu vrátane prístupu k rozmanitým, dôveryhodným a transparentným informáciám,

·slobody zriadiť a viesť podnikateľskú činnosť online,

·ochrany osobných údajov a súkromia, ako aj práva na zabudnutie,

·ochrany duševných výtvorov jednotlivcov v online priestore.

Je rovnako dôležité stanoviť komplexný súbor digitálnych zásad, ktorý umožní informovať používateľov a usmerniť tvorcov politík a digitálnych operátorov, ako napríklad:

·všeobecný prístup k internetovým službám,

·bezpečné a dôveryhodné online prostredie,

·univerzálne digitálne vzdelávanie a zručnosti, aby ľudia zohrávali aktívnu úlohu v spoločnosti a demokratických procesoch,

·prístup k digitálnym systémom a zariadeniam, ktoré berú ohľad na životné prostredie,

·prístupné a na človeka zamerané verejné služby a verejná správa,

·etické zásady algoritmov zameraných na človeka,

·ochrana a podpora detí v online prostredí,

·prístup k digitálnym službám zdravotnej starostlivosti.

Komisia navrhne zahrnúť takýto súbor digitálnych zásad a práv do medziinštitucionálneho čestného vyhlásenia Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Rady, na základe návrhu Európskej komisie a v nadväznosti na skúsenosti získané v rámci Európskeho piliera sociálnych práv a ako doplnenie týchto skúseností.

Komisia má v úmysle vykonať ročný prieskum Eurobarometra, ktorý je osobitne zameraný na monitorovanie toho, ako Európania vnímajú dodržiavanie svojich práv a hodnôt a do akej miery im podľa nich slúži digitalizácia našej spoločnosti.

5.    Kompas na dosiahnutie cieľov a cieľových hodnôt do roku 2030

Na uskutočnenie obnovenej ambície EÚ v súvislosti s digitalizáciou je potrebný spoľahlivý rámec. Mal by zahŕňať našu víziu založenú na štyroch hlavných bodoch, digitálnych zásadách a riešení kritických nedostatkov kapacít.

Digitálny KOMPAS Štruktúra riadenia s každoročným podávaním správ a následnými opatreniami
Dosiahnutie konkrétnych cieľov v rámci štyroch hlavných bodov 38	Vytváranie a spúšťanie viacnárodných projektov 39	Monitorovanie digitálnych zásad
Monitorovanie kvantitatívnymi kľúčovými ukazovateľmi výkonnosti, podávanie správ o prijatých opatreniach a následné odporúčania	Monitorovanie infraštruktúry a kritických nedostatkov kapacít. Budovanie konsenzu/podpora dohody o spoločných projektoch a uľahčenie ich vykonávania	Podávanie správ a hodnotiace tabuľky Každoročný prieskum Eurobarometra

5.1. Riadenie

Komisia má operatívne za cieľ navrhnúť digitálny kompas v podobe programu digitálnej politiky 40 , ktorý sa má prijať spoločným rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady a bude zameraný na realizáciu spoločných digitálnych cieľov a trvalý záväzok k ich plneniu. Program bude zahŕňať tieto aspekty:

‒Súbor konkrétnych cieľov pre každý zo štyroch hlavných bodov, ako sa navrhujú v oddiele 3.

‒Systém monitorovania, ktorý meria pokrok EÚ pri dosahovaní kľúčových cieľových hodnôt do roku 2030 (oddiel 3 a príloha) a digitálne zásady (oddiel 4) a takisto hodnotí oblasti s nedostatočným vývojom na úrovni členských štátov, ktorý je spôsobený napríklad nečinnosťou alebo neúplným vykonávaním kľúčových regulačných návrhov 41 . S cieľom zosúladiť a využívať existujúce postupy a metodiky budú základné ukazovatele monitorovania cieľov na úrovni EÚ a trendov digitalizácie na vnútroštátnej úrovni súčasťou zlepšeného podávania správ DESI 42 .

‒Európska komisia bude zodpovedná za analýzu a celkové podávanie správ o pokroku na európskej úrovni. Takéto podávanie správ poskytne prehľad o situácii a jej analýzu a ukáže, koľko ostáva do dosiahnutia cieľových hodnôt digitálneho desaťročia (ako príklad pozri nasledujúci graf). Konečným účelom je identifikovať, v ktorých oblastiach pokrok zaostáva a ako možno prostredníctvom opatrení a odporúčaní na európskej a/alebo vnútroštátnej úrovni riešiť identifikované nedostatky.

Ako ďaleko sme od dosiahnutia cieľových hodnôt do roku 2030, ktoré umožňujú inkluzívnu a udržateľnú digitálnu spoločnosť?

Komisia na základe analýzy každoročne pre Radu a Európsky parlament uverejní Európsku správu o stave digitálneho desaťročia s cieľom poskytnúť informácie o pokroku pri plnení vízie do roku 2030 a súvisiacich hlavných bodov, cieľových hodnôt a zásad, ako aj o všeobecnejšom stave dodržiavania súladu s týmito cieľmi, a to prostredníctvom hodnoty „semaforu“. Správou sa zvýši informovanosť, pokiaľ ide o odchýlky od spoločných cieľov EÚ do roku 2030 a digitálnych zásad a zistené medzery v investíciách. Výročná správa o stave digitálneho desaťročia sa ako jediná správa o pokroku v súvislosti s digitalizáciou zahrnie aj do vykonávania európskeho semestra a bude v súlade s procesom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Správa bude podnetom pre spoločnú analýzu Komisie a členských štátov, ktorá identifikuje riešenia slabých stránok a navrhne cielené opatrenia, pokiaľ ide o účinné prostriedky nápravy. Komisia bude pri spolupráci s členskými štátmi oprávnená vykonávať operatívne nadväzujúce opatrenia a poskytovať odporúčania. Tie by mohli zahŕňať odporúčania týkajúce sa regulačného vykonávania 43 alebo potreby verejnej intervencie s cieľom podporovať dodatočné investície do digitálnych technológií a kapacít, napr. vytvorením viacnárodných projektov.

V programe politiky sa stanoví mechanizmus, ktorý umožní Komisii úzko spolupracovať a koordinovať svoju činnosť s členskými štátmi s cieľom prijímať spoločné záväzky, ako aj prípadné opatrenia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, pričom sa berie do úvahy aj vykonávanie iných digitálnych politík a iniciatív. Okrem toho program politiky umožní Komisii spolupracovať s členskými štátmi pri zavádzaní a formovaní viacnárodných projektov, ako sa uvádza ďalej.

Hoci sa pozornosť zameriava na spoluprácu a koordináciu s členskými štátmi, v záujme účinnosti riadenia treba zaistiť, aby všetci hospodárski a spoločenskí aktéri mali opodstatnenú dôveru v jeho realizáciu. Keďže ide o kľúčovú podmienku úspešného urýchlenia digitalizácie EÚ, kompas bude predmetom cielených konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami.

5.2.Viacnárodné projekty

Na realizáciu európskej vízie o digitálnom desaťročí sú potrebné digitálne kapacity v štyroch oblastiach digitálneho kompasu, ktoré možno zabezpečiť len vtedy, ak členské štáty a EÚ budú spoločne využívať svoje zdroje. Pri veľkých technologických projektoch, ktoré sú potrebné pre digitálnu transformáciu Európy, je nevyhnutný európsky prístup k budovaniu digitálnych kapacít. Špičkové európske kapacity si vyžadujú kritické množstvo finančných prostriedkov a zosúladenie všetkých aktérov.

Európska rada vyzvala v súvislosti s takýmito kľúčovými technologickými projektmi na ďalšie posilnenie synergií medzi využívaním finančných prostriedkov EÚ a členských štátov. V rámci nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a Nástroja technickej podpory sa v rozvíjajúcich sa viacnárodných projektoch uznáva možnosť kombinovania investícií z viacerých národných plánov obnovy a odolnosti. Okrem toho by sa mali pripraviť dlhodobejšie opatrenia s cieľom zabezpečiť mobilizáciu investícií z rozpočtu EÚ, členských štátov a priemyslu.

O možných smerovaniach viacnárodných projektov sa už diskutovalo s členskými štátmi počas príprav národných plánov obnovy a odolnosti, a to v rámci hlavných iniciatív Pripojme sa, Rozširujme sa, Modernizujme sa a Rekvalifikujme a zlepšujme zručnosti. Komisia ponúkla operačnú podporu a vyzvala členské štáty, aby využívali finančné prostriedky z ich národných plánov obnovy a odolnosti s cieľom spojiť sily a podporiť takéto viacnárodné projekty.

Komisia je odhodlaná podporovať rozvoj a realizáciu viacnárodných projektov, a to aj v súlade s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a v rámci posilneného dialógu s členskými štátmi, ako aj prostredníctvom flexibilného riadiaceho rámca.

Dosiaľ sa na rôzne projekty a investície používali rôzne mechanizmy 45 , ktoré odhalili nedostatky v súbore nástrojov Komisie pri kombinovaní financovania z členských štátov, rozpočtu EÚ a súkromných investícií na účely zavádzania a prevádzkovania infraštruktúr a služieb spoločného záujmu mimo oblasti výskumu.

Účinný mechanizmus na zavádzanie a prevádzkovanie digitálnych viacnárodných projektov (a prípadne aj projektov v iných oblastiach) si vyžaduje kombináciu viacerých prvkov:

·možnosť rýchleho a flexibilného zriadenia a zároveň zaistenie, že mechanizmus zostane otvorený pre všetky zainteresované členské štáty,

·štandardné pravidlá, ktorými sa riadia spoločné záležitosti, ako napríklad vlastníctvo a správa údajov vrátane úlohy Komisie zabezpečiť otvorenosť, súlad s dohodnutými prioritami a nariadeniami EÚ (vrátane pravidiel hospodárskej súťaže a štátnej pomoci) a koordináciu s programami a politikami EÚ,

·uľahčiť spoločné využívanie finančných prostriedkov EÚ a členských štátov, ako aj doplnkovosť a kombináciu rôznych zdrojov financovania a zároveň vytvárať stimuly na prilákanie súkromných investícií,

·právna spôsobilosť na obstarávanie a prevádzku viacnárodných infraštruktúr a celoeurópskych služieb verejného záujmu, a to nad rámec výskumu, a zároveň uľahčenie neutrality dodávateľov.

Komisia v nadväznosti na získané poznatky, a to aj z vykonávania takýchto projektov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, v rámci budúceho návrhu programu digitálnej politiky posudzuje možnosti, ako je uskutočniteľnosť a prvky osobitného nástroja pre viacnárodné projekty, s cieľom ponúknuť efektívne riešenie a podnietiť členské štáty, aby spolupracovali na viacnárodných projektoch.

6.    Medzinárodné partnerstvá v záujme digitálneho desaťročia

Ukázalo sa, že stupeň digitalizácie hospodárstva či spoločnosti je nielen kritickým prvkom, od ktorého závisí odolnosť hospodárstva a spoločnosti, ale zároveň aj faktorom globálneho vplyvu. Keďže pandémia zdôraznila rozsah, v akom digitálna politika nikdy nie je hodnotovo neutrálna, EÚ má teraz vďaka ponuke konkurenčných modelov príležitosť podporovať svoju pozitívnu víziu digitálneho hospodárstva a digitálnej spoločnosti zameranú na človeka.

V záujme úspešnosti digitálneho desaťročia Európy nadviažeme silné medzinárodné digitálne partnerstvá, ktoré budú v súlade so štyrmi piliermi nášho kompasu: zručnosti, infraštruktúry, transformácia podnikov a verejných služieb. Tieto partnerstvá posilnia schopnosť EÚ presadzovať vlastné záujmy a poskytovať globálne riešenia, a zároveň bojujú proti nekalým praktikám a praktikám zneužívania a zaisťujú bezpečnosť a odolnosť digitálnych dodávateľských reťazcov EÚ.

Východiskovým bodom EÚ je otvorené digitálne hospodárstvo založené na toku investícií a inovácií, ktorý je hnacou silou prosperity. EÚ bude zároveň intenzívne podporovať naše základné záujmy a hodnoty, a to prostredníctvom troch zastrešujúcich zásad: rovnaké podmienky na digitálnych trhoch, bezpečný kybernetický priestor a dodržiavanie základných práv online.

V tejto súvislosti bude kľúčovú úlohu zohrávať obchodná politika a dohody, a to otvoreným, ale asertívnym stanovovaním pravidiel pre digitálny obchod na celosvetovej a bilaterálnej úrovni, ktoré budú založené na európskych hodnotách. V rámci obnovených transatlantických vzťahov navrhla EÚ ako ústredný bod zriadiť novú radu EÚ – USA pre obchod a technológie s cieľom prehĺbiť naše partnerstvo v oblasti obchodu a investícií, posilniť naše spoločné vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu, vypracovať kompatibilné normy, prehĺbiť spoluprácu v oblasti výskumu, podporiť spravodlivú hospodársku súťaž a zaistiť bezpečnosť kritických dodávateľských reťazcov.

EÚ je kľúčovým aktérom na viacstranných fórach a zástancom inkluzívneho multilateralizmu, v rámci ktorého spolupracuje verejná správa, občianska spoločnosť, súkromný sektor, akademická obec a iné zainteresované strany. Tieto fóra môžu zlepšiť fungovanie digitálneho hospodárstva na celom svete, ako v prípade rokovaní o nových pravidlách elektronického obchodu v rámci Svetovej obchodnej organizácie. EÚ bude v rámci medzinárodných organizácií aktívne a asertívne presadzovať svoju víziu digitalizácie zameranej na človeka, a to v spolupráci s členskými štátmi a podobne zmýšľajúcimi partnermi. Tento koordinovaný prístup by mal osobitne chrániť používanie technológie v úplnom súlade s Chartou Organizácie Spojených národov a Všeobecnou deklaráciou ľudských práv.

Medzinárodné digitálne partnerstvá EÚ sa budú opierať o súbor nástrojov, ktorý vychádza z kombinácie regulačnej spolupráce, v rámci ktorej sa rieši budovanie kapacít a zručností, investície do medzinárodnej spolupráce a výskumné partnerstvá. Na tento účel sa použije rozvíjajúci sa program dvojstranných dialógov:

·Medzinárodné digitálne partnerstvá EÚ budú podporovať zosúlaďovanie alebo zbližovanie regulačných noriem a štandardov EÚ v oblastiach ako ochrana údajov, súkromie a toky údajov, etické využívanie umelej inteligencie, kybernetická bezpečnosť a dôvera, boj proti dezinformáciám a nezákonnému online obsahu, a zároveň zabezpečia správu internetu a podporia rozvoj digitálnych financií a elektronickej verejnej správy. EÚ takisto prispeje k spoločným riešeniam, ako sú prebiehajúce práce v rámci G20 a OECD, pokiaľ ide o globálne riešenie založené na konsenze týkajúce sa zdaňovania digitálneho hospodárstva.

·Komisia na podporu svojich digitálnych partnerstiev s rozvojovými a rýchlo sa rozvíjajúcimi krajinami vytvorí a navrhne balíky v oblasti digitálneho hospodárstva, ktoré vychádzajú zo súboru nástrojov. Budú financované prostredníctvom iniciatív Tím Európa, v rámci ktorých sa kombinujú zdroje EÚ 46 a členských štátov, a zároveň sa spolupracuje s poprednými európskymi spoločnosťami, a to aj prostredníctvom rozvoja a vytvorenia siete centier digitálnych inovácií. Tieto balíky budú navrhnuté tak, aby hlavné body zostali prepojené a aby boli riešené komplexne, pričom sa zaručí podpora modelu digitálneho rozvoja zameraného na človeka. Podpora digitálnej pripojiteľnosti zameraná na preklenutie digitálnej priepasti si vyžaduje významné investície, a teda komplexnú finančnú spoluprácu, a to aj s podobne zmýšľajúcimi partnermi a medzinárodnými finančnými inštitúciami. Tím Európa bude riešiť túto digitálnu priepasť v partnerských krajinách, pričom osobitnú pozornosť bude venovať Afrike a zároveň bude podporovať technológiu a hodnoty EÚ. Uvedené možno podporiť vytvorením fondu digitálnej pripojiteľnosti v rámci prístupu „Tím Európa“. Komisia spolu s partnermi v nasledujúcich mesiacoch preskúma jeho uskutočniteľnosť.

·Digitálne partnerstvá poskytnú príležitosť vykonávať spoločné výskumné činnosti vrátane priemyselných záležitostí v rámci spoločných podnikov, ktoré podporia vedúce postavenie EÚ v oblasti vyvíjajúcich sa technológií, ako je 6G, kvantové technológie alebo využívanie digitálnej technológie v boji proti zmene klímy a na riešenie environmentálnych výziev.

V nadväznosti na obnovené transatlantické vzťahy, ktoré sú silným pilierom nášho digitálneho medzinárodného záväzku, by EÚ mala prevziať iniciatívu pri formovaní širšej koalície podobne zmýšľajúcich partnerov, ktorá je otvorená pre všetkých a vypracovaná v spolupráci so všetkými, ktorí majú spoločnú víziu digitálnej transformácie zameranej na človeka. Spoločne budeme zástancami otvoreného, decentralizovaného internetu založeného na jednotnej celosvetovej webovej sieti a používania technológie, ktorá rešpektuje osobné slobody a podporuje rovnaké digitálne podmienky. Takáto koalícia by mala spolupracovať na zvyšovaní konkurencieschopnosti a inovácií, stanovovaní noriem na viacstranných fórach – napríklad etické využívania umelej inteligencie – podporovaní digitálnych obchodných tokov prostredníctvom vzájomne závislých a odolných dodávateľských reťazcov a bezpečného kybernetického priestoru. Komisia bude spolu s vysokým predstaviteľom spolupracovať s členskými štátmi EÚ na vývoji komplexného a koordinovaného prístupu k vytváraniu digitálnej koalície a rozvíjaniu diplomatickej činnosti, a to aj prostredníctvom siete delegácií EÚ.

Do roku 2030 by výsledkom medzinárodných digitálnych partnerstiev malo byť viac príležitostí pre európske spoločnosti, rast digitálneho obchodu prostredníctvom zabezpečených sietí, dodržiavanie európskych noriem a hodnôt a priaznivejšie prostredie na medzinárodnej úrovni pre takú digitálnu transformáciu zameranú na človeka, ktorú chceme my a ostatní partneri dosiahnuť.

7.    Záver: ďalší postup

V oznámení o digitálnom kompase sa uvádza jasná cesta smerom k spoločnej vízii a opatreniam, ktoré Európe umožnia úspech v digitálnom desaťročí doma aj vo svete.

Na dosiahnutie úspešnej digitálnej transformácie je zásadné zapojenie a angažovanosť verejnosti a všetkých zainteresovaných strán. V tejto súvislosti Komisia krátko po tomto oznámení začne rozsiahly proces konzultácií o digitálnych zásadách. V priebehu roka 2021 osloví členské štáty, Európsky parlament, regionálnych, hospodárskych a sociálnych partnerov, podniky i občanov v súvislosti s osobitnými prvkami oznámenia vrátane rámca pre kompas s osobitnými cieľovými hodnotami a riadením. Komisia vytvorí fórum zainteresovaných strán, ktoré bude prepojené s niektorými aspektmi práce súvisiacej s digitálnym kompasom do roku 2030.

Komisia bude stavať na týchto postupoch zosúlaďovania s cieľom navrhnúť do tretieho štvrťroku 2021 spoluzákonodarcom program digitálnej politiky a dúfa, že s ostatnými inštitúciami dosiahne do konca roka 2021 rozhodujúci pokrok, pokiaľ ide o vyhlásenie o digitálnych zásadách.

(1)

   Vývoj úplne nových druhov vakcín (napr. Moderna, BioNTech) uviedol do pozornosti širokej verejnosti výhody disruptívnej inovácie, ktorá umožňuje vývoj vakcín za menej ako rok, a to efektívne a pomocou metódy, ktorá sa doteraz nikdy nepoužila, ako aj význam osvojenia si týchto technológií.

(2)

   Na základe analýzy útvarov Komisie týkajúcej sa obnovy sa odhaduje, že do IKT a súvisiacich zručností treba investovať 125 miliárd EUR ročne, aby sa znížil náskok hlavných konkurentov v USA a Číne. Európska investičná banka poukázala na riziko, že 45 % podnikov by po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 svoje investície znížilo namiesto ich zvýšenia.

(3)

   Toto oznámenie je súčasťou súboru opatrení na posilnenie otvorenej strategickej autonómie a odolnosti EÚ. Patrí medzi ne okrem iného oznámenie o podpore otvorenosti, sily a odolnosti európskeho hospodárskeho a finančného systému, preskúmanie obchodnej politiky a nadchádzajúca aktualizovaná priemyselná stratégia pre Európu a správa o strategickom výhľade na rok 2021.

(4)

   Stratégia pre digitálny jednotný trh v Európe, 6. mája 2015. Spoluzákonodarcovia schválili 28 z 30 legislatívnych návrhov.

(5)

   Formovanie digitálnej budúcnosti Európy, 19. februára 2020.

(6)

   Prijatie ôsmich legislatívnych a troch nelegislatívnych návrhov vrátane tohto oznámenia je naplánované na rok 2021. Pozri: Pracovný program Európskej komisie na rok 2020.

(7)

   Dosiahnutie 90 bodov v indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) do roku 2027 by viedlo k zvýšeniu HDP na obyvateľa o 7,2 % v celej EÚ. Deloitte, február 2021, „Digitalizácia: príležitosť pre Európu“.

(8)

   Postavenie európskych aktérov v kľúčových technologických oblastiach, ako sú procesory, internetové platformy a cloudová infraštruktúra ani zďaleka nezodpovedá celosvetovej hospodárskej váhe EÚ. Napríklad 90 % údajov z EÚ spravujú americké spoločnosti, menej ako 4 % popredných online platforiem je európskych a mikročipy z Európy majú na európskom trhu menej ako 10 % podiel.

(9)

   Z indexu DESI vyplýva, že väčšina krajín EÚ, ktoré nedosahujú priemernú úroveň digitalizácie EÚ, za posledných päť rokov nedosiahla výrazný pokrok. https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/digital-economy-and-society-index-desi . 

(10)

   Na základe systému monitorovania indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) prevádzkovaného Komisiou od roku 2014 ( https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/digital-economy-and-society-index-desi ). V správe o strategickom výhľade na rok 2020 bola oznámená finalizácia prehľadov odolnosti vrátane jedného zameraného na digitálny rozmer, ktorý poskytne doplňujúce informácie o digitálnych zraniteľných miestach a kapacitách EÚ.

(11)

   Európsky program v oblasti zručností a akčný plán digitálneho vzdelávania.

(12)

   Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv, COM(2021) 102. Prijatý 4. marca 2021.

(13)

   Pozri hodnotiacu tabuľku týkajúcu sa zastúpenia žien v digitálnej oblasti za rok 2020: https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/women-digital-scoreboard-2020 .

(14)

   Komisia zabezpečí, aby účasť na programoch financovania z prostriedkov EÚ v príslušných technologických oblastiach bola podmienená splnením bezpečnostných požiadaviek stanovených v príslušných programoch EÚ vrátane programov vonkajšieho financovania a finančných nástrojov EÚ a aby bola v súlade s prístupom v súbore nástrojov EÚ pre kybernetickú bezpečnosť sietí 5G.

(15)

   Komisia v snahe prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa prijala návrh na zriadenie spoločného podniku pre inteligentné siete a služby na účely koordinácie výskumných a inovačných činností v oblasti technológií 6G v rámci programu Horizont Európa, ako aj iniciatívy na zavedenie 5G v rámci Nástroja na prepájanie Európy – Digitálne technológie a iné programy. https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/europe-puts-forward-proposal-joint-undertaking-smart-networks-and-services-towards-6g.

(16)

   Táto ambícia pokračuje v ceste navrhnutej v oznámení Komisie z roku 2016 s názvom Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti a nadväzuje na ciele do roku 2025, ktoré sú v ňom stanovené.

(17)

   Komisia v snahe prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa prijala návrh na zriadenie spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie na účely koordinácie výskumných a inovačných činností v oblasti technológií polovodičov a procesorov v rámci programu Horizont Európa a založila európsku alianciu pre mikroprocesory.

(18)

   Menší technologický uzol znamená menšiu veľkosť prvku, vďaka čomu možno vyrábať menšie tranzistory, ktoré sú rýchlejšie a účinnejšie.

(19)

   Podľa údajov Eurostatu využívalo cloudové služby v roku 2020 len 36 % podnikov v EÚ (čo je zlepšenie oproti roku 2018), a to najmä na jednoduché služby ako e-maily a uchovávanie súborov (len 19 % podnikov využíva pokročilé cloudové služby).

(20)

   EÚ podniká kroky na zmiernenie týchto obáv prostredníctvom vzájomne prospešnej medzinárodnej spolupráce, ako je napríklad navrhovaná dohoda medzi EÚ a USA na uľahčenie cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom, čím sa zmenší riziko kolízie právnych poriadkov a stanovia sa jasné záruky ochrany údajov občanov a spoločností v EÚ.

(21)

   K dosiahnutiu tohto cieľa prispeje vyhlásenie o cloudovej federácii a aliancii.

(22)

   Okrajový uzol (edge node) je počítač, ktorý funguje ako koncový užívateľský portál (alebo „brána“) na komunikáciu s inými uzlami v distribuovanej počítačovej sieti, v ktorej sú zložky softvérového systému zdieľané medzi viacerými počítačmi.

(23)

   Napríklad stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ v digitálnej dekáde, akt o digitálnych službách a akt o digitálnych trhoch, európska digitálna identita, akčný plán pre mediálny a audiovizuálny sektor, akčný plán pre európsku demokraciu, stratégia v oblasti digitálnych financií, dátové stratégie a stratégie umelej inteligencie, nariadenie o vzťahoch medzi platformami a podnikmi a nariadenie o geografickom blokovaní.

(24)

   Zdroj: správa spoločnosti McKinsey, Shaping the digital transformation in Europe (Formovanie digitálnej transformácie v Európe), september 2020.

(25)

   Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky, COM(2016) 0733 final.

(26)

   Dôležité bude prehĺbenie únie kapitálových trhov EÚ, posilnenie mobilizácie súkromného financovania, ako aj financovanie z programu Horizont Európa, Európskej rady pre inováciu a Programu InvestEU.

(27)

   https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/startup-europe.

(28)

   Stratégia pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu, COM(2020) 103 final.

(29)

   Index digitálnej intenzity slúži na meranie využívania rôznych digitálnych technológií na úrovni podnikov. Bodové hodnotenie indexu digitálnej intenzity (0 – 12) podniku sa určuje na základe toho, koľko vybraných digitálnych technológií využíva. Základná úroveň digitálnej intenzity zodpovedá situácii, keď podnik získa najmenej 4 body.

(30)

   Pod pojmom jednorožec sa tu rozumie: 1. podnik, ktorý sa jednorožcom už stal, t. j. spoločnosti založené po roku 1990, ktoré mali IPO alebo obchodný predaj vyšší ako 1 miliardu USD, ako aj 2. podnik, ktorý sa jednorožcom ešte nestal, t. j. spoločnosti, ktoré boli v poslednom kole svojho súkromného rizikového financovania ocenené na 1 miliardu USD alebo viac (čo znamená, že ocenenie nebolo potvrdené v sekundárnej transakcii).

(31)

   Hoci verejné služby budú vždy dostupné osobne, vďaka úspešnej digitálnej transformácii budú ľudia uprednostňovať digitálny prístup.

(32)

   Pozri najmä Berlin Declaration on Digital Society and Value-based Digital Government (Berlínske vyhlásenie o digitálnej spoločnosti a digitálnej verejnej správe založenej na hodnotách), december 2020. Úsilie o digitalizáciu vyplývajúce z jednotnej digitálnej brány EÚ by sa malo rozšíriť do iných odvetví, aby občania a podniky mohli digitálne komunikovať so všetkými časťami vnútroštátnych správnych orgánov.

(33)

   Vo Francúzsku sa na začiatku marca 2020 uskutočnilo 10 000 konzultácií na diaľku za deň, pričom toto číslo do konca marca narástlo na 1 milión konzultácií na diaľku za deň – podľa informácií Partnerstva pre digitálne zdravie.

(34)

    https://ec.europa.eu/environment/gpp/eu_gpp_criteria_en.htm.

(35)

   Oznámenie Komisie s názvom Digitalizácia justície v Európskej únii Súbor príležitostí, COM(2020) 710 final.

(36)

   85 % prípadov vyšetrovaní trestných činov sa opiera o digitálne dôkazy.

(37)

   Tak je to v prípade existujúcich právnych predpisov, napr. v smernici o predaji spotrebného tovaru a zárukách naň, v Európskom akte o prístupnosti, v európskom kódexe elektronických komunikácií, v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách, v nariadení o jednotnej digitálnej bráne alebo v akte o kybernetickej bezpečnosti, ako aj právnych predpisov, ktoré boli navrhnuté a mali by byť urýchlene prijaté spoluzákonodarcami EÚ a ratifikované národnými parlamentmi, ako je akt o digitálnych službách a akt o digitálnych trhoch.

(38)

   Pozri bod 5.1.

(39)

   Pozri bod 5.2.

(40)

   Pravdepodobne podobný ako program politiky rádiového frekvenčného spektra schválený 14. marca 2012 Európskym parlamentom a Radou. Týmto rozhodnutím sa vytvoril komplexný plán, stanovili sa všeobecné zásady a požadovali sa konkrétne opatrenia s cieľom splniť ciele politík EÚ týkajúce sa používania rádiového frekvenčného spektra. 

(41)

   Hoci kľúčové cieľové hodnoty štyroch hlavných bodov budú vymedzené v programe digitálnej politiky, digitálne zásady sa stanovia v uvedenom medziinštitucionálnom čestnom vyhlásení.

(42)

   Členské štáty v súčasnosti už poskytujú príslušné informácie pre index DESI, a preto sa výrazne nezvýši počet požiadaviek na podávanie správ. Index DESI sa zároveň stane oficiálnym a zosúladeným nástrojom. Členské štáty budú zohrávať kľúčovú úlohu pri vymedzovaní príslušných cieľových hodnôt a ukazovateľov, ako aj v rámci mechanizmu presadzovania.

(43)

   To by mohlo zahŕňať napríklad ďalšiu harmonizáciu politík týkajúcich sa spektra.

(44)

   Uvedený zoznam viacnárodných projektov je orientačný. Oprávnenosť na financovanie ktoréhokoľvek z týchto projektov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti závisí od úplného súladu s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241.

(45)

   Napr. spoločné podniky, konzorciá pre európsku výskumnú infraštruktúru, neziskové združenia, dôležité projekty spoločného európskeho záujmu.

(46)

   Najmä prostredníctvom Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, ale aj prostredníctvom svojho Nástroja na prepájanie Európy.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli9. 3. 2021

COM(2021) 118 final

PRÍLOHA

k

oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov

Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob

Návrh spoločných cieľových hodnôt na mobilizáciu verejných a súkromných aktérov

Komisia pri výbere cieľových hodnôt preskúmala existujúce kľúčové ukazovatele výkonnosti (ďalej len „KPI“) so zreteľom na to, že aby bolo možné cieľové hodnoty monitorovať, musia byť merateľné. Pri každom cieli uvádzame východiskovú hodnotu a zdroj údajov. Výber hlavných KPI uvedených ďalej v texte vychádzal čiastočne z existujúcich KPI, ktoré sa monitorujú napr. v monitorovacom systéme indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (ďalej len „DESI“), ktorý Komisia vytvorila v roku 2014. Existujú však aj potenciálne KPI, v prípade ktorých by boli potrebné štúdie (prebiehajúce alebo budúce) alebo iné zdroje, a museli by sa vypracovať dodatočné metodiky alebo by sa museli získať ďalšie relevantné údaje. Okrem toho treba poznamenať, že aj keď konkrétny KPI nie je uvedený v zozname hlavných KPI ďalej v texte, neznamená to, že nie je monitorovaný. Mnohé ďalšie KPI sa budú naďalej monitorovať a nahlasovať prostredníctvom vylepšeného indexu DESI 1 .

Cieľové hodnoty hlavného bodu 1: Digitálne zručná populácia a vysokokvalifikovaní digitálni odborníci

Cieľ EÚ do roku 2030: „Technologicky vyspelý kontinent, na ktorom sú všetci obyvatelia digitálne zdatní“
Oblasť	Cieľová hodnota EÚ do roku 2030 v porovnaní s východiskovou hodnotou	Zdroj
Odborníci na IKT 2	20 miliónov obsadených pracovných miest pre odborníkov na IKT s lepšie vyrovnaným pomerom žien a mužov 3 (východisková hodnota v roku 2019: 7,8 milióna)	DESI, ESTAT

Cieľová hodnota hlavného bodu 2: Bezpečné a výkonné udržateľné digitálne infraštruktúry

Cieľ EÚ do roku 2030: „Prvotriedne dôveryhodné a bezpečné digitálne infraštruktúry“
Oblasť	Cieľová hodnota EÚ do roku 2030 v porovnaní s východiskovou hodnotou	Zdroj
Pripojiteľnosť	Všetky európske domácnosti budú mať k dispozícii gigabitovú sieť a vo všetkých obývaných oblastiach bude dostupná sieť 5G 4 Východiskové hodnoty: -gigabitové pokrytie (východisková hodnota v roku 2020 5 : 59 %) -pokrytie 5G v obývaných oblastiach 6 (východisková hodnota v roku 2021: 14 %)	DESI Štúdia spoločnosti Omdia o širokopásmovom pokrytí v Európe
Polovodiče	Výroba špičkových a udržateľných polovodičov v Európe vrátane procesorov je na úrovni minimálne 20 % hodnoty svetovej výroby 7   (Východisková hodnota v roku 2020: 10 %)	Zdroj údajov sa potvrdí v programe digitálnej politiky
Edge/cloud	Zavedenie 10 000 klimaticky neutrálnych vysokobezpečných okrajových uzlov v EÚ, ktoré sú rozmiestnené tak, aby sa zabezpečil prístup k dátovým službám s malým oneskorením (pár milisekúnd), a to bez ohľadu na to, kde sa podniky nachádzajú 8 (Východisková hodnota v roku 2020: 0)	Výročná štúdia o zavádzaní technológie edge v rámci NPE2 (od roku 2022)
Kvantová výpočtová technika	Do roku 2025 bude Európa mať svoj prvý počítač s kvantovým zrýchlením, čím pripraví pôdu pre to, aby sa do roku 2030 dostala na špičku kvantových schopností.  (Východisková hodnota v roku 2020: 0)	Zdroj údajov sa potvrdí v programe digitálnej politiky

Cieľová hodnota hlavného bodu 3: Digitálna transformácia podnikov

Cieľ EÚ do roku 2030: „Kontinent s vysokým podielom digitalizovaných podnikov“
Oblasť	Cieľová hodnota EÚ do roku 2030 v porovnaní s východiskovou hodnotou	Zdroj
Využívanie digitálnych technológií	75 % európskych podnikov využíva tieto technológie: -služby cloud computingu (východisková hodnota v roku 2020: 26 %) -veľké dáta (východisková hodnota v roku 2020: 14 %) -umelá inteligencia (AI, artificial intelligence) (východisková hodnota v roku 2020: 25 %)	ESTAT, IPSOS
Digitálni „oneskorenci“	Viac ako 90 % európskych MSP dosahuje aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity 9 (Východisková hodnota v roku 2019: 60,6 %)	DII, ESTAT
Inovatívne podniky/scaleupy	Európa zvýši počet inovatívnych scaleupov a zlepší ich prístup k financiám, čo povedie k zdvojnásobeniu počtu jednorožcov 10 (Východisková hodnota v roku 2021: 122)	Dealroom (údaje použila spoločnosť Atomico vo svojej správe o stave európskych technológií)

Cieľové hodnoty hlavného bodu 4: Digitalizácia verejných služieb

Cieľ EÚ do roku 2030: „Modernizované verejné služby reagujúce na potreby spoločnosti“
Oblasť	Cieľová hodnota EÚ do roku 2030 v porovnaní s východiskovou hodnotou	Zdroj
Verejná správa ako platforma	-100 % kľúčových verejných služieb 11 dostupných európskym občanom a podnikom sa poskytuje online -100 % občanov Európskej únie má prístup k zdravotným záznamom (elektronické záznamy) -80 % občanov bude využívať riešenia elektronickej identifikácie Východiskové hodnoty v roku 2020: -kľúčové digitálne verejné služby: 75/100 (občania), 84/100 (podniky) -občania s prístupom k zdravotným záznamom: neuvádza sa 12 -elektronická identifikácia: v súčasnosti sa neuvádza žiadna východisková hodnota pre mieru zavedenia elektronickej identifikácie 13	Ukazovateľ poskytnutia služby online, e-Government Benchmark 14

(1)

     DESI je zložený index, ktorý sumarizuje desiatky relevantných ukazovateľov digitálnej výkonnosti Európy a sleduje vývoj členských štátov EÚ v piatich hlavných oblastiach: pripojiteľnosť, ľudský kapitál, využívanie internetových služieb, integrácia digitálnych technológií a digitálne verejné služby. DESI sa od svojho prvého uverejnenia v roku 2014 neustále vyvíja. Ide o hlavný analytický nástroj, ktorý vypracovali útvary Európskej komisie na poskytovanie informácií založených na dôkazoch na účely posúdenia digitálneho rozvoja v celej EÚ, ako aj v individuálnych členských štátoch. Údaje zahrnuté do indexu DESI sa väčšinou zbierajú od členských štátov prostredníctvom útvarov Európskej komisie Eurostatu a GR pre komunikačné siete, obsah a technológie a pomocou štúdií ad hoc, ktoré iniciujú útvary Komisie. DESI je dynamický index. Jeho základné ukazovatele sú rozšírené a menia sa tak, aby odrážali nové priority a meniace sa trendy. Zoznam ukazovateľov sa každoročne preskúmava a vylepšuje v snahe udržať krok s najnovšími technológiami a politickými prioritami.

(2)

     Okrem cieľovej hodnoty týkajúcej sa základných digitálnych zručností, ktorá je stanovená v akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv, podľa ktorej má mať 80 % občanov vo veku 16 – 79 rokov aspoň základné digitálne zručnosti (východisková hodnota za rok 2020: 58,3 %).

(3)

     Ukazovateľ DESI „2b1“. V súčasnosti je podiel žien medzi zamestnanými odborníkmi na IKT iba 18 %.

(4)

     Pokračovanie a rozšírenie cieľov gigabitovej spoločnosti do roku 2025, t. j. aby všetky európske domácnosti, či už mestské alebo vidiecke, mali prístup k internetovému pripojeniu s rýchlosťou minimálne 100 Mbit/s s možnosťou nadstavby na gigabitovú rýchlosť, a „gigabitové pripojenie pre všetky významné subjekty sociálno-ekonomickej interakcie, […] ako aj pre podniky digitálneho odvetvia“. Všetky mestské oblasti a hlavné pozemné dopravné trasy budú mať do roku 2025 neprerušené pokrytie 5G.

(5)

     Upozorňujeme, že súčasná hodnota DESI bola nameraná pomocou ukazovateľa DESI „1b2“ [Podiel domácností – Pokrytie pevnou sieťou s veľmi vysokou kapacitou (VHCN, very high capacity networks)]. Pod technológiami VHCN sa pri súčasnom stave vývoja myslí „optické vlákno do domácnosti“ (FTTH, fiber to the home), „optické vlákno do budovy“ (FTTB, fiber to the building) a kábel „Docsis 3.1“, keďže všetky tieto technológie dokážu dodávať zostupné spojenie rýchlosťou 1 Gbit/s. Vesmírne prostriedky môžu významne prispieť k dosiahnutiu cieľa na úrovni 100 % tým, že pokryjú vzdialené a/alebo riedko obývané oblasti, ktorých pokrytie je inak náročné. Právne vymedzenie pojmu VHCN sa nachádza v článku 2 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/1972: „vysokokapacitná sieť“ je buď elektronická komunikačná sieť, ktorá sa skladá výlučne z prvkov optických vlákien prinajmenšom po distribučný bod v obslužnom mieste, alebo elektronická komunikačná sieť, ktorá dokáže poskytovať počas obvyklých podmienok prevádzky v čase špičky podobný výkon siete z hľadiska dostupnej šírky pásma v zostupnom (downlink) i vo vzostupnom (uplink) smere, odolnosti, chybovosti, oneskorenia a ich zmeny; výkon siete možno považovať za podobný bez ohľadu na to, či koncový používateľ zaznamenáva rozdiely spôsobené odlišnými vlastnosťami, ktoré sú vlastné médiu, ktorým sa sieť v konečnom dôsledku spája s koncovým bodom siete.

(6)

     Percentuálny podiel obývaných oblastí (t. j. percentuálny podiel všetkých miest, kde sa nachádzajú domácnosti vrátane vzdialených regiónov) s pokrytím 5G – merané ako celkové pokrytie telekomunikačných operátorov v každej krajine.

(7)

     Týmto sa myslia výrobné kapacity uzlov s veľkosťou pod 5 nm s cieľom dosiahnuť veľkosť 2 nm a 10-násobne vyššiu energetickú účinnosť ako v súčasnosti. Menší technologický uzol znamená menšiu veľkosť prvku, vďaka čomu možno vyrábať menšie tranzistory, ktoré sú rýchlejšie a účinnejšie.

(8)

   Cieľom je realizovať víziu stanovenú v dátovej stratégii, podľa ktorej sa má do roku 2025 uskutočňovať 80 % spracúvania údajov na okraji siete. Mnohé budúce dátové služby a využitia 5G, ako je prepojená automatizovaná jazda, inteligentné poľnohospodárstvo, inteligentné riadenie energetických sietí a inteligentná výroba, si vyžadujú, aby oneskorenie trvalo len niekoľko milisekúnd. Dosiahnutie takéhoto oneskorenia si vyžaduje jeden okrajový uzol na každých 100 km. Zavedenie takejto siete s uzlom na každých 100 km zodpovedá 8 – 10 000 okrajovým uzlom. Táto hustota okrajových uzlov bude naopak stimulovať dopyt európskeho odvetvia používateľov po nových a inovačných digitálnych službách založených na miestnom spracúvaní údajov a umožní týmto používateľom lepšiu kontrolu nad ich údajmi. Súčasná východisková hodnota je 0, keďže táto technológia sa práve vyvíja a uskutočnilo sa len zopár pilotných projektov (v štúdii výskumného inštitútu IDATE z roku 2019 bolo identifikovaných 62 uplatnení v Európe).

(9)

     Index digitálnej intenzity (DII) je mikroindex, ktorým sa meria dostupnosť 12 rôznych digitálnych technológií na úrovni podniku: viac ako 50 % zamestnancov využíva internet, možnosť obrátiť sa na odborníkov na IKT, rýchle širokopásmové pripojenie (30 Mbit/s alebo viac), najmenej 20 % zamestnancov využíva mobilné zariadenia s internetom, webové sídlo, webové sídlo so sofistikovanými funkciami, sociálne médiá, platby za reklamu na internete, nákup pokročilých služieb cloud computingu, posielanie elektronických faktúr, obrat z elektronického obchodu predstavuje viac ako 1 % z celkového obratu a internetový predaj medzi podnikom a koncovým zákazníkom (B2C) predstavuje viac ako 10 % z celkového internetového predaja. Hodnota indexu sa preto pohybuje od 0 do 12. Zoznam uvedených 12 ukazovateľov sa každoročne preskúmava a vylepšuje v snahe udržať krok s najnovšími technológiami a politickými prioritami.

(10)

   Pod pojmom jednorožec sa tu rozumie: 1. podnik, ktorý sa jednorožcom už stal, t. j. spoločnosti založené po roku 1990, ktoré mali IPO alebo obchodný predaj vyšší ako 1 miliardu USD, ako aj 2. podnik, ktorý sa jednorožcom ešte nestal, t. j. spoločnosti, ktoré boli v poslednom kole svojho súkromného rizikového financovania ocenené na 1 miliardu USD alebo viac (čo znamená, že ocenenie nebolo potvrdené v sekundárnej transakcii). V roku 2019 bolo v USA 703 jednorožcov a v Číne 206 (https://blog.dealroom.co/uk-unicorn-tech-update-for-london-tech-week/).

(11)

     „Kľúčové verejné služby“ sú služby súvisiace s týmito „životnými aspektmi“: pravidelné obchodné operácie, sťahovanie, vlastníctvo a vedenie vozidla, začatie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, začatie podnikateľskej činnosti, rodinný život, strata a nájdenie zamestnania a štúdium.
(Zdroj: e-Government Benchmark).

(12)

     Možno určiť prostredníctvom e-Government Benchmark alebo administratívnych zdrojov.

(13)

     Pokiaľ ide o dostupnosť, súčasná východisková hodnota percentuálneho podielu kľúčových služieb, ktoré sú aktivované prostredníctvom elektronickej identifikácie, je 58 % (služby prístupné doma) a 9 % (služby prístupné cezhranične).

(14)

     Revidovaný ukazovateľ poskytnutia služby online.