(1)

S cieľom dosiahnuť najväčší možný vplyv financovania Únie a najúčinnejší príspevok k politickým cieľom Únie, sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady [XXXX] (10) (ďalej len „nariadenie o programe Horizont Európa“) zriadil politický a právny rámec pre európske partnerstvá s partnermi zo súkromného a/alebo verejného sektora. Európske partnerstvá sú kľúčovým prvkom politického prístupu programu Horizont Európa. Vytvárajú sa s cieľom dosiahnuť priority Únie, na ktoré sa zameriava program Horizont Európa, a zabezpečiť zreteľný vplyv na EÚ a  jej občanov , ktorý môže Únia účinnejšie dosiahnuť v partnerstve prostredníctvom spoločnej strategickej vízie, ku ktorej sa zaviazali partneri, než sama.

(1)

S cieľom dosiahnuť najväčší možný vplyv financovania Únie a najúčinnejší príspevok k politickým cieľom Únie, sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady [XXXX] (10) (ďalej len „nariadenie o programe Horizont Európa“) zriadil politický a právny rámec pre európske partnerstvá s partnermi zo súkromného a/alebo verejného sektora. Európske partnerstvá sú kľúčovým prvkom politického prístupu programu Horizont Európa. Vytvárajú sa s cieľom dosiahnuť záväzky a  priority Únie, na ktoré sa zameriava program Horizont Európa, a zabezpečiť zreteľný vplyv na EÚ , jej občanov a  životné prostredie , ktorý môže Únia účinnejšie dosiahnuť v partnerstve prostredníctvom spoločnej strategickej vízie, ku ktorej sa zaviazali partneri, než sama.

2.

Najmä európske partnerstvá v rámci piliera „Globálne výzvy a európska priemyselná konkurencieschopnosť“ programu Horizont Európa zohrávajú dôležitú úlohu pri dosahovaní strategických cieľov, akými je urýchlenie transformácie smerom k plneniu cieľov udržateľného rozvoja a k  ekologickej a digitálnej Európe, a mali by prispievať k obnove po bezprecedentnej kríze súvisiacej s ochorením COVID-19. Európske partnerstvá riešia komplexné cezhraničné výzvy, ktoré si vyžadujú integrovaný prístup. Partnerstvá umožňujú riešiť transformačné, systémové a trhové zlyhania opísané v posúdeniach vplyvu priložených k tomuto nariadeniu, a to zoskupovaním širokej škály aktérov vo všetkých hodnotových reťazcoch a ekosystémoch v rámci spolupráce na spoločnej vízii a jej premeny na konkrétne plány a koordinované vykonávanie činností. Okrem toho umožňujú sústredenie úsilia a zdrojov na spoločné priority s cieľom riešiť komplexné výzvy.

(2)

Najmä európske partnerstvá v rámci piliera „Globálne výzvy a európska priemyselná konkurencieschopnosť“ programu Horizont Európa zohrávajú dôležitú úlohu pri dosahovaní strategických cieľov, akými je urýchlenie plnenia cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja , záväzkov Únie podľa Parížskej dohody prijatej v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy  (1a) (ďalej len „Parížska dohoda“) a transformácie smerom k  zelenej a digitálnej Európe, a mali by prispievať k  sociálnej, hospodársky a environmentálne odolnej obnove po bezprecedentnej kríze súvisiacej s ochorením COVID-19 a zároveň posilniť vedúce postavenie Európy v priemyselnej oblasti . Európske partnerstvá riešia komplexné cezhraničné výzvy, ktoré si vyžadujú integrovaný prístup. Partnerstvá umožňujú riešiť transformačné, systémové a trhové zlyhania opísané v posúdeniach vplyvu priložených k tomuto nariadeniu, a to zoskupovaním širokej škály aktérov vo všetkých hodnotových reťazcoch a ekosystémoch v rámci spolupráce na spoločnej vízii a jej premeny na konkrétne plány a koordinované vykonávanie činností. Okrem toho umožňujú sústredenie úsilia a zdrojov na spoločné priority s cieľom riešiť zložité výzvy v prospech spoločnosti .

(2a)

S cieľom zabezpečiť vedeckú excelentnosť a v súlade s článkom 13 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) by sa mala zabezpečiť sloboda vedeckého výskumu a mali by sa podporovať najvyššie normy vedeckej integrity.

(2b)

Je dôležité, aby všetky európske partnerstvá rešpektovali etické postupy a základné etické zásady a zároveň dodržiavali etické normy stanovené v rôznych vnútroštátnych, odvetvových alebo inštitucionálnych etických kódexoch. Ich výskumné činnosti by mali vždy uplatňovať zásady stanovené v článku 19 nariadenia o programe Horizont Európa a vo vyhlásení Komisie o etike a výskume kmeňových buniek v súvislosti s uvedeným článkom.

(3)

S cieľom dosiahnuť priority a vplyv by sa mali európske partnerstvá vytvárať prostredníctvom širokého zapojenia relevantných zainteresovaných strán v celej Európe vrátane priemyslu, výskumných organizácií, orgánov poverených vykonávaním verejnej služby na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni, a organizácií občianskej spoločnosti , ako sú nadácie , ktoré podporujú a/alebo vykonávajú výskum a inovácie. Zároveň by mali predstavovať jedno z opatrení na posilnenie spolupráce medzi partnermi súkromného a/alebo verejného sektora na medzinárodnej úrovni, a to aj spájaním programov pre výskum a inováciu s cezhraničnými investíciami do výskumu a inovácií, čím ľudia a podniky získajú vzájomné výhody a zároveň sa zabezpečí zachovanie záujmov Únie v strategických oblastiach .

(3)

S cieľom dosiahnuť priority a vplyv by sa mali európske partnerstvá vytvárať prostredníctvom širokého zapojenia všetkých relevantných zainteresovaných strán v celej Európe vrátane priemyslu, malých a stredných podnikom (MSP) a startupov, univerzít, výskumných organizácií, orgánov poverených vykonávaním verejnej služby na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni a organizácií občianskej spoločnosti vrátane mimovládnych organizácií (MVO) a nadácií , ktoré podporujú a/alebo vykonávajú výskum a inovácie. Zároveň by mali predstavovať jedno z opatrení na posilnenie spolupráce medzi partnermi súkromného a/alebo verejného sektora na medzinárodnej úrovni, a to aj spájaním programov pre výskum a inováciu s cezhraničnými investíciami do výskumu a inovácií, čím ľudia a podniky získajú vzájomné výhody a zároveň sa zabezpečí , aby EÚ mohla rozvíjať svoju strategickú nezávislosť spolu s otvoreným hospodárstvom .

(6)

V nariadení (EÚ) 2020/852 (11) sa stanovuje všeobecný rámec na stanovenie, či sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú na účely vymedzenia udržateľných investícií. Vytvára sa ním spoločný štandard, ktorý môžu investori, banky, priemysel a výskumní pracovníci použiť pri investovaní do projektov a hospodárskych činností, ktoré majú zásadný pozitívny vplyv na klímu a životné prostredie a výrazne ich nenarušujú. Ide o štandard pre zelené investície v Únii.

(6)

V nariadení (EÚ) 2020/852 (11) sa stanovuje všeobecný rámec na stanovenie, či sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú na účely vymedzenia udržateľných investícií. Vytvára sa ním spoločný štandard, ktorý môžu investori, banky, priemysel a výskumní pracovníci použiť pri investovaní do projektov a hospodárskych činností, ktoré spadajú do jeho rozsahu pôsobnosti a majú zásadný pozitívny vplyv na klímu a životné prostredie a výrazne ich nenarušujú. Ide o štandard pre zelené investície v Únii.

(7)

Partnerstvá by mali podľa potreby zohľadňovať technické kritériá preskúmania podľa článku 3 a zásadu „výrazne nenarušiť“ podľa článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 ako nástroja na zlepšenie pripravenosti a prístupu svojich projektov k zelenému financovaniu, ktoré bude kľúčové pre širšie zavádzanie a prienik dosiahnutých inovačných technológií a riešení na trh. V centre technických kritérií preskúmania stoja vedecké dôkazy. Výskum a inovácie vykonávané v rámci partnerstiev by mali zohrávať dôležitú úlohu pri podpore hospodárskych subjektov dosahovať alebo prekračovať rámec noriem a hraníc stanovených v nariadení, ako aj udržiavať aktuálnosť technických kritérií preskúmania a ich súlad s cieľmi Európskej zelenej dohody.

(7)

Partnerstvá by mali podľa potreby zohľadňovať technické kritériá preskúmania podľa článku 3 a zásadu „výrazne nenarušiť“ podľa článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 , ak činnosť spoločného podniku spadá do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia ako nástroja na zlepšenie pripravenosti a prístupu svojich projektov k zelenému financovaniu, ktoré bude kľúčové pre širšie zavádzanie a prienik dosiahnutých inovačných technológií a riešení na trh. V centre technických kritérií preskúmania stoja vedecké dôkazy. Výskum a inovácie vykonávané v rámci partnerstiev by mali zohrávať dôležitú úlohu pri podpore hospodárskych subjektov dosahovať alebo prekračovať rámec noriem a hraníc stanovených v nariadení, ako aj udržiavať aktuálnosť technických kritérií preskúmania a ich súlad s cieľmi Európskej zelenej dohody.

(10)

Činnosti v oblasti výskumu a inovácií vykonávané spoločnými podnikmi by sa mali financovať z programu Horizont Európa. Na dosiahnutie maximálneho vplyvu by mali spoločné podniky rozvíjať úzke synergie s ďalšími programami a nástrojmi financovania Únie, najmä s tými, ktoré podporujú zavádzanie inovačných riešení, vzdelávanie a regionálny rozvoj s cieľom zvýšiť hospodársku a sociálnu súdržnosť a  zmenšiť nerovnováhu .

(10)

Činnosti v oblasti výskumu a inovácií vykonávané spoločnými podnikmi by sa mali financovať z programu Horizont Európa. Na dosiahnutie maximálneho vplyvu by mali spoločné podniky rozvíjať úzke synergie s ďalšími programami a nástrojmi financovania Únie, najmä s tými, ktoré podporujú zavádzanie inovačných udržateľných riešení, vzdelávanie a regionálny rozvoj s cieľom reagovať na globálne výzvy a  zvýšiť hospodársku a sociálnu súdržnosť , zmenšiť nerovnováhu a  zmierniť environmentálne vplyvy .

(11)

Nový politický prístup k európskym partnerstvám, a predovšetkým inštitucionalizovaným európskym partnerstvám, si vyžaduje nový spôsob vytvárania právneho rámca, na základe ktorého by fungovali. Hoci sa vytváranie spoločných podnikov podľa článku 187 ZFEÚ na účely programu Horizont 2020 preukázalo ako účinné, pokiaľ ide o vykonávanie, je potrebné zvýšiť v tejto oblasti úsilie. Cieľom nariadenia je preto posilniť koherentnosť, účinnosť, efektívnosť a zameranie na výsledky v rámci vykonávania, a to prostredníctvom premietnutia ustanovení programu Horizont Európa, ako aj skúseností získaných pri vykonávaní programu Horizont 2020, do spoločných ustanovení pre všetky spoločné podniky harmonizovaným spôsobom. Cieľom je uľahčiť vytváranie spolupráce a synergií medzi európskymi partnerstvami, a v plnej miere tak využívať ich prepojenie na organizačnej úrovni. Spoločné podniky by mali hľadať príležitosti na zapojenie zástupcov ďalších európskych partnerstiev do diskusií počas príprav návrhov svojich programov, identifikovať oblasti, v ktorých by komplementárne alebo spoločné činnosti účinnejšie a efektívnejšie riešili výzvy, vyhýbať sa prekrývaniu, zosúladiť načasovanie svojich činností a zabezpečiť prístup k výsledkom a ďalším relevantným prostriedkom výmeny vedomostí.

(11)

Nový politický prístup k európskym partnerstvám, a predovšetkým inštitucionalizovaným európskym partnerstvám, si vyžaduje nový spôsob vytvárania právneho rámca, na základe ktorého by fungovali. Hoci sa vytváranie spoločných podnikov podľa článku 187 ZFEÚ na účely programu Horizont 2020 preukázalo ako účinné, pokiaľ ide o vykonávanie, je potrebné zvýšiť v tejto oblasti úsilie. Cieľom nariadenia je preto posilniť koherentnosť, účinnosť, efektívnosť, zameranie na výsledky a spoločenskú pridanú hodnotu v rámci vykonávania, a to prostredníctvom premietnutia ustanovení programu Horizont Európa, ako aj skúseností získaných pri vykonávaní programu Horizont 2020, do spoločných ustanovení pre všetky spoločné podniky harmonizovaným spôsobom. Cieľom je uľahčiť vytváranie spolupráce a synergií medzi európskymi partnerstvami, a v plnej miere tak využívať ich prepojenie na organizačnej úrovni. Spoločné podniky by mali hľadať príležitosti na zapojenie zástupcov ďalších európskych partnerstiev do diskusií počas príprav návrhov svojich programov, identifikovať oblasti, v ktorých by komplementárne alebo spoločné činnosti účinnejšie a efektívnejšie riešili výzvy, vyhýbať sa prekrývaniu, zosúladiť načasovanie svojich činností a zabezpečiť prístup k výsledkom a ďalším relevantným prostriedkom výmeny vedomostí.

(12)

Cieľom spoločných podnikov by po stanovení vzájomných synergií malo byť určenie podielov na rozpočte, ktoré by sa mali použiť na komplementárne alebo spoločné činnosti medzi spoločnými podnikmi. Okrem toho je cieľom tohto nariadenia dosiahnuť zvýšenú mieru účinnosti a harmonizácie pravidiel zintenzívnením prevádzkovej spolupráce, ako aj preskúmaním úspor z rozsahu vrátane zriadenia spoločného administratívneho oddelenia, ktoré by malo poskytovať horizontálne podporné funkcie pre spoločné podniky. Spoločné administratívne oddelenie by malo uľahčiť dosahovanie väčšieho vplyvu a harmonizácie v spoločných bodoch, pričom zachová určitú mieru flexibility na uspokojenie konkrétnych potrieb každého spoločného podniku. Táto štruktúra by sa mala zriadiť prostredníctvom dohôd o úrovni poskytovaných služieb, ktoré sa uzatvoria so spoločnými podnikmi. Funkcie spoločného administratívneho oddelenia by sa mali vzťahovať na podporu koordinácie a administratívnych funkcií v oblastiach, v ktorých sa ich preskúmanie preukázalo ako účinné a nákladovo efektívne, a mali by zohľadniť súlad s požiadavkou zodpovednosti každého jednotlivého povoľujúceho úradníka. Právne usporiadanie by malo byť navrhnuté s cieľom čo najlepšie slúžiť spoločným potrebám spoločných podnikov s cieľom zabezpečiť ich úzku spoluprácu a preskúmať všetky dostupné synergie medzi európskymi partnerstvami a následne medzi rôznymi súčasťami programu Horizont Európa, ako aj medzi ďalšími programami riadenými spoločnými podnikmi.

(12)

Cieľom spoločných podnikov by po stanovení vzájomných synergií malo byť určenie podielov na rozpočte, ktoré by sa mali použiť na komplementárne alebo spoločné činnosti medzi spoločnými podnikmi. Okrem toho je cieľom tohto nariadenia dosiahnuť zvýšenú mieru účinnosti a harmonizácie pravidiel zintenzívnením prevádzkovej spolupráce, ako aj preskúmaním úspor z rozsahu vrátane možnosti zriadenia funkcií spoločného administratívneho oddelenia podľa potreby , ktoré by mali poskytovať horizontálne podporné funkcie pre spoločné podniky. Zvyšovanie počtu funkcií, ktoré spoločné podniky prevádzkujú spoločne, umožňuje uľahčiť dosahovanie väčšieho vplyvu a harmonizácie v spoločných bodoch, pričom zachová určitú mieru flexibility na uspokojenie konkrétnych potrieb každého spoločného podniku. Funkcie spoločného administratívneho oddelenia sa môžu vzťahovať na podporu koordinácie a administratívnych funkcií v oblastiach, v ktorých sa ich preskúmanie preukázalo ako účinné a nákladovo efektívne, a mali by zohľadniť súlad s požiadavkou zodpovednosti každého jednotlivého povoľujúceho úradníka. Spoločné podniky by mali byť schopné uzatvárať spoločne dohody o úrovni poskytovaných služieb s cieľom zabezpečiť ich úzku spoluprácu a preskúmať všetky dostupné synergie medzi európskymi partnerstvami a následne medzi rôznymi súčasťami programu Horizont Európa, ako aj medzi ďalšími programami riadenými spoločnými podnikmi.

(13a)

(14)

V rámci programu Horizont Európa sa zavádza strategickejší, koherentnejší a na výsledky zameraný prístup k európskym partnerstvám, ktorý stavia na poznatkoch získaných z priebežného hodnotenia iniciatívy Horizont 2020. Cieľom tohto nariadenia je v súlade s novou ambíciou účinnejšie využívanie inštitucionalizovaných európskych partnerstiev, a to najmä zameraním sa na jasné ciele, výsledky a vplyv, ktoré možno dosiahnuť do roku 2030, a zabezpečením jasného príspevku k súvisiacim politickým prioritám a politikám Únie. Úzka spolupráca a synergie s ďalšími relevantnými iniciatívami na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, najmä s inými európskymi partnerstvami, sú kľúčom na dosiahnutie väčšieho vplyvu a zabezpečenie využívania výsledkov. Pri posudzovaní celkového vplyvu by sa mali zohľadniť širšie investície nad rámce príspevkov partnerov vyvolané spoločnými podnikmi, ktoré prispievajú k dosahovaniu ich cieľov.

(14)

V rámci programu Horizont Európa sa zavádza strategickejší, koherentnejší a na výsledky zameraný prístup k európskym partnerstvám, ktorý stavia na poznatkoch získaných z priebežného hodnotenia iniciatívy Horizont 2020. Cieľom tohto nariadenia je v súlade s novou ambíciou účinnejšie využívanie inštitucionalizovaných európskych partnerstiev, a to najmä zameraním sa na jasné ciele, výsledky a vplyv, ktoré možno dosiahnuť do roku 2030, a zabezpečením jasného príspevku k súvisiacim politickým prioritám a politikám Únie. Úzka spolupráca a synergie s ďalšími relevantnými iniciatívami na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, najmä s inými európskymi partnerstvami, sú kľúčom na dosiahnutie väčšieho vedeckého, sociálno-ekonomického a environmentálneho vplyvu a zabezpečenie využívania výsledkov. Komisia by mala vypracovať jasné, jednoduché a konkrétne usmernenia, ktoré umožnia rôzne typy synergií, ako je prevod zdrojov, alternatívne financovanie, kumulatívne financovanie a integrované financovanie. Je osobitne dôležité, aby členské štáty a regióny maximalizovali zosúladenie svojich stratégií pre inteligentnú špecializáciu a operačných programov s pracovnými programami spoločných podnikov s cieľom umožniť možný mechanizmus prevodu 5 % z európskych štrukturálnych a investičných fondov do spoločných podnikov, ako sa stanovuje v článku 15 ods. 5 nariadenia o programe Horizont Európa, a za podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060  (1a) (nariadenie o spoločných ustanoveniach). Mali by sa preskúmať aj synergie a komplementárnosť s európskymi finančnými inštitúciami, ako sú Európska banka pre obnovu a rozvoj a Európska investičná banka, ako aj medzi samotnými spoločnými podnikmi a s inými programami financovanými Úniou a s príslušnými priemyselnými alianciami a charitatívnymi nadáciami a trustmi. Pri posudzovaní celkového vplyvu by sa mali zohľadniť širšie investície nad rámce príspevkov partnerov vyvolané spoločnými podnikmi, ktoré prispievajú k dosahovaniu ich cieľov , na uľahčenie urýchlenia uvádzania inovatívnych riešení na trh .

(15)

Toto nariadenie vychádza zo zásad a kritérií stanovených v nariadení o programe Horizont Európa a takisto zásad otvorenosti a transparentnosti, silného pákového efektu a dlhodobých záväzkov všetkých zúčastnených strán. Jedným z cieľov tohto nariadenia je zabezpečiť otvorenosť iniciatív pre širokú škálu subjektov, vrátane nových účastníkov. Partnerstvá by mali byť otvorené pre akýkoľvek subjekt, ktorý je ochotný a schopný pracovať na spoločnom cieli a mali by podporovať širokú a aktívnu účasť zúčastnených strán na svojich činnostiach, v rámci členstva a správy, ako aj zabezpečiť prospech z výsledkov pre všetkých Európanov, najmä prostredníctvom rozsiahleho šírenia výsledkov a činností uskutočňovaných pred zavedením v celej Únii.

(15)

Toto nariadenie vychádza zo zásad a kritérií stanovených v nariadení o programe Horizont Európa a takisto zásad otvorenosti a transparentnosti, silného pákového efektu a dlhodobých záväzkov všetkých zúčastnených strán. Jedným z cieľov tohto nariadenia je zabezpečiť otvorenosť iniciatív pre širokú škálu subjektov, vrátane nových účastníkov. Partnerstvá by mali byť otvorené pre akýkoľvek subjekt, ktorý je ochotný a schopný pracovať na spoločnom cieli a mali by podporovať širokú a aktívnu účasť zúčastnených strán na svojich činnostiach, v rámci členstva a správy, ako aj zabezpečiť prospech z výsledkov pre všetkých Európanov, a zároveň prispievať ku globálnemu udržateľnému rozvoju, najmä prostredníctvom rozsiahleho šírenia výsledkov a činností uskutočňovaných pred zavedením v celej Únii , a to čo v najširšej miere .

(17a)

Podiel 5,4 miliardy EUR vyčlenený na program Horizont Európa z programu Next Generation EU v rámci medziinštitucionálnej dohody o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 (ďalej len „VFR“) môže prispieť k zvýšeniu finančných prostriedkov spoločných podnikov. Tento príspevok možno doplniť aj zrušením viazanosti, ako sa stanovuje v článku 15 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady  (1a) (EÚ, Euratom) 2018/10461 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), a upraviť tak, aby odrážal príspevky pridružených krajín. Dodatočné príspevky z Únie podľa článku 13 nariadenia o programe Horizont Európa, článku 5 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (nariadenie o VFR)  (1b) a článku 13 ods. 5 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa spravodlivo rozdelia v rámci klastrov piliera II programu Horizont Európa, pričom sa zohľadnia priority Únie v oblasti výskumu, ako aj jej politické ciele. Akýkoľvek dodatočný príspevok Únie by sa mal doplniť príspevkami od iných členov ako Únia.

(18)

V súlade s ambíciami stanovenými v nariadení o programe Horizont Európa predstavuje zabezpečenie partnerských príspevkov počas celého životného cyklu iniciatív jeden z predpokladov zriadenia inštitucionalizovaných partnerstiev. V tejto súvislosti by mali súkromní partneri podstatnú časť svojich príspevkov poskytovať vo forme vecných príspevkov na prevádzkové náklady spoločného podniku. Spoločné podniky by mali byť schopné usilovať sa o opatrenia na uľahčenie poskytovania týchto príspevkov prostredníctvom pracovných programov , najmä znižovaním miery financovania . Tieto opatrenia by mali byť založené na špecifických potrebách spoločného podniku a podkladových činnostiach. V odôvodnených prípadoch by malo byť možné zaviesť dodatočné podmienky, ktoré si budú vyžadovať účasť člena spoločného podniku alebo ich konštituentov alebo prepojených subjektov, zameriavajúce sa na činnosti, v ktorých priemyselní partneri spoločného podniku môžu zohrávať kľúčovú úlohu, ako sú rozsiahle demonštračné a hlavné projekty, a prispievať viac prostredníctvom zníženej miery financovania . Mieru účasti členov by mal monitorovať výkonný riaditeľ s cieľom posilňovať postavenie správnej rady pri vykonávaní primeraných činností, čím sa zabezpečí vyváženosť medzi záväzkami partnerov a otvorenosťou. V riadne odôvodnených prípadoch sa môžu kapitálové výdavky, napríklad na rozsiahle demonštračné projekty alebo hlavné projekty, považovať za oprávnené náklady v súlade s platným právnym rámcom.

(18)

V súlade s ambíciami stanovenými v nariadení o programe Horizont Európa predstavuje zabezpečenie partnerských príspevkov počas celého životného cyklu iniciatív jeden z predpokladov zriadenia inštitucionalizovaných partnerstiev. V tejto súvislosti by mali súkromní partneri podstatnú časť svojich príspevkov poskytovať vo forme vecných príspevkov na prevádzkové náklady spoločného podniku. Spoločné podniky by mali byť schopné usilovať sa o opatrenia na uľahčenie poskytovania týchto príspevkov prostredníctvom pracovných programov. Tieto opatrenia by mali byť založené na špecifických potrebách spoločného podniku a podkladových činnostiach. V odôvodnených prípadoch by malo byť možné zaviesť dodatočné podmienky, ktoré si budú vyžadovať účasť člena spoločného podniku alebo ich konštituentov alebo prepojených subjektov, zameriavajúce sa na činnosti, v ktorých priemyselní partneri spoločného podniku môžu zohrávať kľúčovú úlohu, alebo dosiahnutie integrovaného systémového programu . Mieru účasti členov by mal monitorovať výkonný riaditeľ s cieľom posilňovať postavenie správnej rady pri vykonávaní primeraných činností, čím sa zabezpečí vyváženosť medzi záväzkami partnerov a otvorenosťou. V riadne odôvodnených prípadoch sa môžu kapitálové výdavky, napríklad na rozsiahle demonštračné projekty alebo hlavné projekty, považovať za oprávnené náklady v súlade s platným právnym rámcom.

(19)

V súlade so zásadou spravodlivého rozdelenia príspevkov medzi členov spoločného podniku by sa mali finančné príspevky na administratívne náklady spoločných podnikov rozdeliť rovnakým dielom medzi Úniu a členov iných ako Únia. Odchýlky od tejto zásady by sa mali zvážiť len vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch, napríklad ak by veľkosť alebo štruktúra členstva člena spoločného podniku iného ako Únia viedla k príspevku na konštituenta alebo prepojený subjekt, najmä malých a stredných podnikov (MSP), v takej výške, ktorá by závažne ohrozila motiváciu stať sa konštituentom alebo pridruženým subjektom člena spoločného podniku alebo ním ostať. V takých prípadoch by minimálny percentuálny podiel ročného finančného príspevku na administratívne náklady spoločného podniku od členov iných ako Únia mal dosahovať 20 % celkových ročných administratívnych nákladov a príspevky MSP by mali byť výrazne nižšie v porovnaní s väčšími konštituentmi alebo prepojenými subjektmi. Keď sa dosiahne kritická úroveň členstva, ktorá umožní príspevky vyššie ako 20 % celkových ročných administratívnych nákladov, ročné príspevky na konštituenta alebo prepojený subjekt by sa mali zachovať alebo zvýšiť s cieľom postupne zvyšovať podiel ďalších členov iných ako Únia na celkovom príspevku na administratívne náklady spoločného podniku. Členovia spoločného podniku iní ako Únia by sa počas celého životného cyklu spoločného podniku mali usilovať o zvýšenie počtu konštituentov alebo prepojených subjektov s cieľom maximalizovať príspevok na 50 % administratívnych nákladov.

(19)

Pomer administratívnych nákladov k celkovému rozpočtu by mal mať porovnateľnú hodnotu v rámci všetkých spoločných podnikov a nemal by presiahnuť 5 % ich rozpočtu. Ďalej, v súlade so zásadou spravodlivého rozdelenia príspevkov medzi členov spoločného podniku by sa mali finančné príspevky na administratívne náklady spoločných podnikov rozdeliť rovnakým dielom medzi Úniu a členov iných ako Únia. Členovia iní ako Únia by sa mali medzi sebou dohodnúť na spravodlivom rozdelení podielov na administratívnych výdavkoch svojich príslušných spoločných podnikov. Odchýlky od tejto zásady by sa mali zvážiť len vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch, napríklad ak by veľkosť alebo štruktúra členstva člena spoločného podniku iného ako Únia viedla k príspevku na konštituenta alebo prepojený subjekt, najmä malých a stredných podnikov (MSP) , výskumné organizácie alebo univerzity , v takej výške, ktorá by závažne ohrozila motiváciu stať sa konštituentom alebo pridruženým subjektom člena spoločného podniku alebo ním ostať. V takých prípadoch by minimálny percentuálny podiel ročného finančného príspevku na administratívne náklady spoločného podniku od členov iných ako Únia mal dosahovať 20 % celkových ročných administratívnych nákladov a príspevky MSP , výskumných organizácií alebo univerzít by mali byť výrazne nižšie v porovnaní s väčšími konštituentmi alebo prepojenými subjektmi. Keď sa dosiahne kritická úroveň členstva, ktorá umožní príspevky vyššie ako 20 % celkových ročných administratívnych nákladov, ročné príspevky na konštituenta alebo prepojený subjekt by sa mali zachovať alebo zvýšiť s cieľom postupne zvyšovať podiel ďalších členov iných ako Únia na celkovom príspevku na administratívne náklady spoločného podniku. Členovia spoločného podniku iní ako Únia by sa počas celého životného cyklu spoločného podniku mali usilovať o zvýšenie počtu konštituentov alebo prepojených subjektov s cieľom maximalizovať príspevok na 50 % administratívnych nákladov.

(20)

Nariadením o programe Horizont Európa sa vyžaduje od partnerov dlhodobý záväzok vrátane minimálneho podielu verejných a/alebo súkromných investícií. Následne je potrebné, aby Únia v tomto nariadení stanovila zakladajúcich členov so sídlom v členských štátoch, krajinách pridružených v rámci programu Horizont Európa alebo v medzinárodných organizáciách. Avšak tam, kde je to potrebné, by malo byť možné rozšíriť členskú základňu spoločných podnikov po ich zriadení o pridružených členov na základe otvorených , spravodlivých a transparentných postupov , najmä so zreteľom na nový technologický vývoj alebo pridruženie ďalších krajín v rámci programu Horizont Európa. Právnické subjekty, ktoré majú záujem podporovať ciele spoločných podnikov v ich konkrétnych oblastiach výskumu bez toho, aby sa stali členmi, by mali mať možnosť stať sa prispievajúcimi partnermi týchto spoločných podnikov.

(20)

Nariadením o programe Horizont Európa sa vyžaduje od partnerov dlhodobý záväzok vrátane minimálneho podielu verejných a/alebo súkromných investícií. Následne je potrebné, aby Únia v tomto nariadení stanovila zakladajúcich členov so sídlom v členských štátoch, krajinách pridružených v rámci programu Horizont Európa alebo v medzinárodných organizáciách. Avšak tam, kde je to potrebné, by malo byť možné rozšíriť členskú základňu spoločných podnikov po ich zriadení o pridružených členov na základe pravidelných otvorených a transparentných výziev na vyjadrenie záujmu a následných výberových konaní , so zreteľom na stanovisko vedeckého poradného orgánu, ako aj nový technologický vývoj a inovatívne prístupy alebo pridruženie ďalších krajín v rámci programu Horizont Európa. Právnické subjekty, ktoré majú záujem podporovať ciele spoločných podnikov v ich konkrétnych oblastiach výskumu bez toho, aby sa stali členmi, by mali mať možnosť stať sa prispievajúcimi partnermi týchto spoločných podnikov.

(21)

Založením spoločného podniku sa zabezpečuje vzájomne výhodné verejno-súkromné partnerstvo pre zapojených členov, a to aj podporovaním istoty, pokiaľ ide o veľké rozpočtové prostriedky na príslušné obchodné odvetvia na obdobie siedmich rokov . Získaním štatútu zakladajúceho alebo pridruženého člena , alebo jedného z ich konštituentov alebo prepojených subjektov , možno nadobudnúť vplyv v správnej rade spoločného podniku, či už priamo alebo prostredníctvom zástupcov priemyslu . Správna rada je rozhodovací orgán spoločného podniku, ktorý prijíma rozhodnutia týkajúce sa dlhodobého strategického smerovania partnerstva, ako aj jeho každoročných priorít. Zakladajúci členovia a pridružení členovia, a v prípade potreby členovia zastupujúci ich konštituentov, by preto mali mať možnosť prispievať k programu a stanovovaniu priorít spoločného podniku prijatím a možnou zmenou Strategického výskumného a inovačného programu, ako aj prijatím ročného pracovného programu vrátane obsahu výziev na predkladanie návrhov, príslušného financovania témy výzvy a súvisiacich pravidiel pre postupy predkladania, hodnotenia, výberu, udeľovania a preskúmania.

(21)

Založením spoločného podniku sa zabezpečuje vzájomne výhodné verejno-súkromné partnerstvo pre zapojených členov, a to aj podporovaním istoty, pokiaľ ide o veľké rozpočtové prostriedky na príslušné obchodné odvetvia na obdobie siedmich rokov, ako aj poskytovaním politických signálov signalizácie , lepšieho plánovania a istoty pre investorov . Správna rada je rozhodovací orgán spoločného podniku, ktorý prijíma rozhodnutia týkajúce sa dlhodobého strategického smerovania partnerstva, ako aj jeho každoročných priorít , na základe príspevkov partnerov vrátane súkromného sektora, vedeckej obce, zástupcov členských štátov a neziskových organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti príslušného spoločného podniku . Zakladajúci členovia a pridružení členovia, a v prípade potreby členovia zastupujúci ich konštituentov spolu s ostatnými relevantnými zainteresovanymi stranami , by preto mali mať možnosť prispievať k programu a stanovovaniu priorít spoločného podniku prijatím a možnou revíziou Strategického výskumného a inovačného programu, ako aj prijatím ročného pracovného programu vrátane obsahu výziev na predkladanie návrhov, príslušného financovania témy výzvy a súvisiacich pravidiel pre postupy predkladania, hodnotenia, výberu, udeľovania a preskúmania.

(22)

Je vhodné, aby sa členovia iní ako Únia zaviazali vykonávať toto nariadenie prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok. Tieto listy obsahujúce záväzok by mali byť právne platné počas celého životného cyklu iniciatívy a mali by ich dôkladne monitorovať spoločný podnik a Komisia. Spoločné podniky by mali vytvoriť právne a organizačné prostredie, ktoré umožňuje členom plniť svoje záväzky, pričom sa zabezpečí neustála otvorenosť iniciatívy a  transparentnosť počas jej vykonávania, najmä v oblasti stanovovania priorít a účasti na výzvach na predkladanie návrhov.

(22)

Spoločné podniky by mali byť schopné pracovať pružne, jednoducho a flexibilne a mali by mať zavedené jasné pravidlá, čím sa zvýši atraktívnosť pre všetky zainteresované strany, a najmä pre priemysel, MSP, výskumné organizácie a účastnícke štáty. Je vhodné, aby sa členovia iní ako Únia zaviazali vykonávať toto nariadenie prostredníctvom listu obsahujúceho záväzok. Tieto listy obsahujúce záväzok by sa mali zverejniť včas na webovom sídle príslušného spoločného podniku, pričom by sa malo zabezpečiť dodržiavanie pravidiel dôvernosti, a mali by byť právne platné počas celého životného cyklu iniciatívy a mali by ich dôkladne monitorovať spoločný podnik a Komisia. Spoločné podniky by mali vytvoriť právne a organizačné prostredie, ktoré umožňuje členom plniť svoje záväzky, pričom sa zabezpečí neustála otvorenosť iniciatívy , transparentnosť a  dodržiavanie pravidiel v oblasti konfliktu záujmov počas ich vykonávania, najmä v oblasti stanovovania priorít a účasti na výzvach na predkladanie návrhov , ktoré presadzujú účasť, ktorá je rodovo a geograficky vyvážená. Spoločné podniky by mali v prípade potreby identifikovať výzvy na predkladanie návrhov, v ktorých sa podporuje koordinačná úloha účastníkov, ktorí sú MSP.

(23)

Ďalšie zjednodušenie je základným kameňom rámcového programu Horizont Európa. V tejto súvislosti by mal existovať zjednodušený mechanizmus vykazovania pre partnerov, ktorí už nie sú povinní podávať správy o neoprávnených nákladoch. Vecné príspevky na prevádzkové činnosti by sa mali účtovať výlučne na báze oprávnených nákladov. Umožní sa tým automatizácia výpočtu vecných príspevkov na prevádzkové činnosti prostredníctvom IT nástrojov programu Horizont Európa, zníži sa administratívne zaťaženie partnerov a zvýši sa účinnosť mechanizmu vykazovania príspevkov. Spoločné podniky by mali dôkladne monitorovať vecné príspevky na prevádzkové činnosti a výkonný riaditeľ správnej rady by mal pravidelne podávať správy s cieľom určiť, či je pokrok pri dosahovaní cieľových vecných príspevkov dostatočný. Správna rada by mala posúdiť vynaložené úsilie aj dosiahnuté výsledky členov prispievajúcich na prevádzkové činnosti, ako aj ďalšie faktory, napríklad mieru účasti MSP a  atraktivitu iniciatívy pre nových členov. V prípade potreby by sa mali prijať nápravné a opravné opatrenia so zreteľom na zásady otvorenosti a transparentnosti.

(23)

Ďalšie zjednodušenie je základným kameňom rámcového programu Horizont Európa. V tejto súvislosti by mal existovať zjednodušený mechanizmus vykazovania pre partnerov, ktorí už nie sú povinní podávať správy o neoprávnených nákladoch. Vecné príspevky na prevádzkové činnosti by sa mali účtovať výlučne na báze oprávnených nákladov. Umožní sa tým automatizácia výpočtu vecných príspevkov na prevádzkové činnosti prostredníctvom IT nástrojov programu Horizont Európa, zníži sa administratívne zaťaženie partnerov a zvýši sa účinnosť mechanizmu vykazovania príspevkov. Spoločné podniky by mali dôkladne monitorovať vecné príspevky na prevádzkové činnosti a výkonný riaditeľ správnej rady by mal pravidelne podávať správy s cieľom určiť, či je pokrok pri dosahovaní cieľových vecných príspevkov dostatočný , a mal by ich včas zverejňovať na webovom sídle príslušného spoločného podniku . Správna rada by mala posúdiť vynaložené úsilie aj dosiahnuté výsledky členov prispievajúcich na prevádzkové činnosti, ako aj ďalšie faktory, napríklad mieru účasti MSP, atraktivitu iniciatívy pre nových členov a geografickú rozmanitosť . V prípade potreby by sa mali prijať nápravné a opravné opatrenia so zreteľom na zásady otvorenosti a transparentnosti.

(24)

Spoločné podniky by mali systematicky poskytovať príležitosť a stimuly pre členov iných ako Únia na spájanie ich činností v oblasti výskumu a inovácií s činnosťami spoločného podniku. Dodatočné činnosti by nemali dostávať finančnú podporu od spoločného podniku. Môžu sa však započítať ako vecné príspevky členov v prípade, že prispievajú k dosahovaniu cieľov spoločného podniku a priamo sa týkajú jeho činností. Takého spojenie sa môže vytvoriť využívaním výsledkov nepriamych akcií financovaných spoločným podnikom alebo jeho predchádzajúcich iniciatív, alebo preukázaním významnej pridanej hodnoty Únie. Týmto nariadením by sa mali stanoviť špecifickejšie ustanovenia týkajúce sa rozsahu dodatočných činností každého spoločného podniku , pokiaľ je potrebný na dosiahnutie požadovaných cieľov a vplyvu. Správne rady spoločných podnikov by mali rozhodnúť, či je potrebné v rámci vyčíslenia príspevkov využitie metód zjednodušenia, ako sú jednorazové platby alebo jednotkové náklady, na dosiahnutie zjednodušenia, nákladovej efektívnosti a primeranej úrovne ochrany dôverných obchodných údajov.

(24)

Spoločné podniky by mali systematicky poskytovať príležitosť a stimuly pre členov iných ako Únia na spájanie ich činností v oblasti výskumu a inovácií s činnosťami spoločného podniku. Dodatočné činnosti by nemali dostávať finančnú podporu od spoločného podniku. Môžu sa však započítať ako vecné príspevky členov v prípade, že prispievajú k dosahovaniu cieľov spoločného podniku a priamo sa týkajú jeho činností. Takého spojenie sa môže vytvoriť využívaním výsledkov nepriamych akcií financovaných spoločným podnikom alebo jeho predchádzajúcich iniciatív, alebo preukázaním významnej pridanej hodnoty Únie. Týmto nariadením by sa mali stanoviť špecifickejšie ustanovenia o vymedzení rozsahu dodatočných činností najtransparentnejším spôsobom pre každý spoločný podnik , pokiaľ je potrebný na dosiahnutie požadovaných cieľov a vplyvu. Správne rady spoločných podnikov by mali rozhodnúť, či je potrebné v rámci vyčíslenia príspevkov využitie metód zjednodušenia, ako sú jednorazové platby alebo jednotkové náklady, na dosiahnutie zjednodušenia, nákladovej efektívnosti a primeranej úrovne ochrany dôverných obchodných údajov.

(24a)

V záujme podpory kariéry mladých výskumných pracovníkov a podpory excelentnosti v oblasti výskumu a inovácií by spoločné podniky mali zabezpečiť poskytovanie aktuálnych informácií a zverejňovanie pravidelných výziev pre študentov doktorandského a postdoktorandského štúdia v rámci oblasti pôsobnosti príslušného spoločného podniku, a v prípade potreby podporovať komplementárnosť a synergie s akciami Marie Curie-Skłodowskej.

(25)

Správa spoločných podnikov by mala zabezpečiť, že jej rozhodovacie procesy sú schopné držať krok s rýchlo sa vyvíjajúcim sociálno-ekonomickým a technologickým prostredím a globálnymi výzvami. Spoločné podniky by mali využívať odborné znalosti, poradenstvo a podporu všetkých relevantných zainteresovaných strán s cieľom vykonávať svoje úlohy a zabezpečiť synergie na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. Spoločné podniky by preto mali byť oprávnené zakladať poradné orgány s cieľom získavať odborné poradenstvo a vykonávať akékoľvek iné poradenské úlohy, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov spoločných podnikov. Spoločné podniky by pri zakladaní poradných orgánov mali zabezpečiť vyvážené zastúpenie odborníkov v rozsahu činností spoločného podniku , a to aj so zreteľom na rodovú rovnováhu . Poradenstvo poskytované týmito orgánmi by sa malo zameriavať na vedecké hľadiská aj na perspektívy vnútroštátnych a regionálnych orgánov a ďalších zainteresovaných strán v rámci spoločného podniku.

(25)

Správa spoločných podnikov by mala zabezpečiť, že jej rozhodovacie procesy sú transparentné a sú schopné držať krok s rýchlo sa vyvíjajúcim sociálno-ekonomickým a technologickým prostredím a globálnymi výzvami. Riadiace orgány spoločných podnikov by mali zohľadňovať zásadu rodovej rovnováhy a geografickej rozmanitosti. Spoločné podniky by mali využívať odborné znalosti, poradenstvo a podporu všetkých relevantných zainteresovaných strán , okrem iných aj univerzít a iných výskumných organizácií, zástupcov priemyslu a MSP, s cieľom vykonávať svoje úlohy a zabezpečiť synergie na úrovni Únie a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Spoločné podniky by preto mali byť oprávnené zakladať poradné orgány s cieľom získavať odborné poradenstvo a vykonávať akékoľvek iné poradenské úlohy, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov spoločných podnikov. Spoločné podniky by pri zakladaní poradných orgánov mali zabezpečiť vyvážené zastúpenie odborníkov v rozsahu činností spoločného podniku. Poradenstvo poskytované týmito orgánmi by sa malo zameriavať na vedecké hľadiská aj na perspektívy vnútroštátnych a regionálnych orgánov a ďalších zainteresovaných strán v rámci spoločného podniku a organizácií občianskej spoločnosti .

(26)

Spoločné podniky by mali byť schopné zakladať poradné orgány s vedeckou poradnou funkciou. Také orgány alebo ich členovia by mali byť schopné poskytovať nezávislé vedecké poradenstvo a podporu príslušnému spoločnému podniku. Vedecké poradenstvo by sa malo týkať najmä ročných pracovných plánov, dodatočných činností, a prípadne aj akéhokoľvek ďalšieho aspektu úloh spoločných podnikov.

(26)

Spoločné podniky by mali byť schopné zakladať poradné orgány s vedeckou poradnou funkciou. Také orgány alebo ich členovia by mali byť schopné poskytovať vedecké poradenstvo a podporu príslušnému spoločnému podniku nezávisle od členov iných riadiacich orgánov spoločného podniku . Vedecké poradenstvo by sa malo týkať najmä Strategického výskumného a inovačného programu, ročných pracovných plánov, dodatočných činností , sociálno-ekonomických, environmentálnych a klimatických vplyvov, potenciálnych nových členov , a prípadne aj akéhokoľvek ďalšieho aspektu úloh spoločných podnikov.

(26a)

Správne rady by mali vedeckému poradnému orgánu včas poskytovať informácie o rozhodnutiach týkajúcich sa odporúčaní a stanovísk navrhnutých vedeckým poradným orgánom. Tieto rozhodnutia by sa mali sprístupniť verejnosti.

(28)

S cieľom zabezpečiť informovanosť o stanoviskách a názoroch zainteresovaných strán z celého hodnotového reťazca svojich príslušných oblastí by mali spoločné podniky byť schopné vytvárať poradné skupiny zainteresovaných strán, s ktorými budú podľa potreby každého spoločného podniku vykonávať konzultácie o horizontálnych alebo konkrétnych otázkach. Tieto skupiny by mali byť otvorené všetkým zainteresovaným stranám z verejného i súkromného sektora, organizovaným záujmovým a medzinárodným záujmovým skupinám z členských štátov, pridružených krajín, ako aj z iných krajín, ktoré sú aktívne v oblasti činností spoločného podniku.

(28)

S cieľom zabezpečiť informovanosť o stanoviskách a názoroch zainteresovaných strán z celého hodnotového reťazca svojich príslušných oblastí by mali spoločné podniky byť schopné vytvárať poradné skupiny zainteresovaných strán, s ktorými budú podľa potreby každého spoločného podniku vykonávať konzultácie o horizontálnych alebo konkrétnych otázkach. Tieto skupiny by mali byť otvorené všetkým zainteresovaným stranám z verejného i súkromného sektora, organizáciám občianskej spoločnosti, organizovaným záujmovým a medzinárodným záujmovým skupinám z členských štátov, pridružených krajín, ako aj z iných krajín, ktoré sú aktívne v oblasti činností spoločného podniku.

(29)

Spoločné podniky by mali fungovať otvoreným a transparentným spôsobom, mali by svojim príslušným orgánom včas poskytovať všetky náležité informácie a mali by propagovať svoje činnosti, okrem iného prostredníctvom informačných aktivít a prostredníctvom šírenia informácií v radoch širokej verejnosti.

(29)

Spoločné podniky by mali fungovať jednoduchým, pružným, otvoreným, spravodlivým a transparentným spôsobom, mali by svojim príslušným orgánom včas poskytovať všetky náležité informácie a mali by propagovať svoje činnosti, okrem iného prostredníctvom informačných aktivít a prostredníctvom šírenia informácií v radoch širokej verejnosti , zapájať sa do kampaní na zvyšovanie povedomia a podporovať vzdelávacie činnosti a šírenie informácií so zapojením akademických, vedeckých a vedomostných sietí, sociálnych a hospodárskych partnerov, médií, organizácií zastupujúcich priemysel a MSP a ďalších aktérov. Všetky spoločné podniky by mali vyvinúť úsilie zamerané na zabezpečenie dostatočnej a včasnej informovanosti verejnosti o činnostiach spoločných podnikov a mali by na svojich webových sídlach poskytovať primerané informácie vrátane uverejnenia príslušnej dokumentácie, ako sú výročné správy o činnosti, správy o pokroku, programy a zápisnice zo zasadaní správnej rady v súlade s pravidlami dôvernosti. Mali by posilňovať dialóg so spoločnosťou, zvyšovať informovanosť, uprednostňovať aktívnu účasť vo všetkých fázach vedeckého bádania, a tým umožniť občanom, aby sa zúčastňovali na navrhovaní riešení, prispievali k nápadom a vytvárali konštruktívne postoje k činnostiam a výsledkom spoločných podnikov, čím sa zvýši dôvera v technologické riešenia súčasných a budúcich výziev.

(30)

Spoločné podniky ba sa mali vykonávať s použitím štruktúry a pravidiel, ktoré zvyšujú účinnosť a zabezpečujú zjednodušenie. Na tento účel by sa v rámci spoločných podnikov mali prijať rozpočtové pravidlá zodpovedajúce ich špecifickým potrebám, a to v súlade s článkom 71 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (2) (EÚ, Euratom) č. 2018/1046.

(30)

Štruktúra riadenia a špecializovaná programová kancelária sú jedinečnými prvkami spoločných podnikov, ktoré by mali umožniť vyššiu úroveň operácií založených na dôvere. Spoločné podniky ba sa mali vykonávať s použitím štruktúry a pravidiel, ktoré zvyšujú ich vplyv, účinnosť a zabezpečujú maximálne administratívne zjednodušenie pre prijímateľov a zníženie ich administratívnej záťaže . Na tento účel by sa v rámci spoločných podnikov mali prijať rozpočtové pravidlá zodpovedajúce ich špecifickým potrebám, a to v súlade s článkom 71 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (2) (EÚ, Euratom) č. 2018/1046. S cieľom umožniť spoločným podnikom plnenie ich úloh a dodatočných činností by sa mal zabezpečiť primeraný počet zamestnancov a platových tried.

(32)

Účasť na nepriamych akciách financovaných spoločnými podnikmi v rámci programu Horizont Európa by mala byť v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení o programe Horizont Európa. Spoločné podniky by mali zabezpečiť jednotné uplatňovanie týchto pravidiel na základe príslušných opatrení prijatých Komisiou. Spoločné podniky by mali využívať podnikový vzor dohody o grante, ktorý vypracovala Komisia. V súvislosti s obdobím na vyjadrenie námietok proti prevodom vlastníctva výsledkov, ako sa uvádza v [článku 36 ods. 4] nariadenia o programe Horizont Európa, by sa malo zohľadniť trvanie inovačných cyklov v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú príslušné spoločné podniky.

(32)

Účasť na nepriamych akciách financovaných spoločnými podnikmi v rámci programu Horizont Európa by mala byť v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení o programe Horizont Európa. Najmä MSP môžu mať nedostatok zdrojov na aktívnu účasť na európskych projektoch a všetky spoločné podniky by ich mali podporovať, aby sa zúčastňovali na ich činnostiach. S cieľom podporiť účasť MSP by však spoločné podniky mali mať možnosť uplatňovať rôzne sadzby úhrady finančných prostriedkov Únie v rámci akcie v závislosti od typu účastníka. Miery úhrady by sa mali uviesť v pracovnom programe. Spoločné podniky by mali zabezpečiť jednotné uplatňovanie týchto pravidiel na základe príslušných opatrení prijatých Komisiou. Spoločné podniky by mali využívať podnikový vzor dohody o grante, ktorý vypracovala Komisia. V súvislosti s obdobím na vyjadrenie námietok proti prevodom vlastníctva výsledkov, ako sa uvádza v [článku 36 ods. 4] nariadenia o programe Horizont Európa, by sa malo zohľadniť trvanie inovačných cyklov v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú príslušné spoločné podniky.

(32a)

Keďže nedostatok zručností je hlavnou prekážkou konkurencieschopnosti, spoločné podniky by mali aktívne prispievať k znižovaniu rozdielov v špecifických zručnostiach v celej Únii a k prijímaniu opatrení na zlepšenie rodovej vyváženosti a riešenie rodového rozmeru, a to aj v oblastiach STEM, pomáhaním pri získavaní nových znalostí a ľudského kapitálu, zapájaním sa do kampaní na zvyšovanie informovanosti a podporou vzdelávacích činností a šírenia informácií so zapojením akademických, vedeckých a vedomostných sietí, sociálnych a hospodárskych partnerov, médií, organizácií zastupujúcich priemysel a MSP a ďalších subjektov. Spoločné podniky by mali hľadať možnosti informovania študentov, ktorí by mohli mať záujem o kariéru vo vede, technológii, inžinierstve a matematike, ako aj v iných oblastiach súvisiacich s prevádzkovými činnosťami spoločných podnikov. Spoločné podniky by mali byť kľúčovými nástrojmi na prilákanie talentov a znižovanie problému úniku mozgov pri zachovaní vyváženej cirkulácie výskumných pracovníkov a špecializovanej odbornosti.

(33)

Jedným z hlavných účelov spoločných podnikov je posilňovať hospodárske kapacity Únie a predovšetkým jej vedeckú a  technologickú suverenitu . V súvislosti s obnovou po pandémii sa navyše zdôraznila potreba investícií do kľúčových technológií, ako sú siete 5G, umelá inteligencia, cloudové technológie, kybernetická bezpečnosť a zelené technológie, ako aj potreba zhodnocovania týchto technológií v Únii. Výsledky vytvárané všetkými účastníkmi budú v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu, pričom všetci účastníci budú využívať výhody financovania z prostriedkov Únie prostredníctvom výsledkov vytváraných v projekte a prístupu k nim, a to aj účastníci, ktorým neboli poskytnuté finančné prostriedky Únie. S cieľom chrániť záujmy Únie by sa právo spoločných podnikov namietať proti prevodom vlastníctva výsledkov alebo proti udeľovaniu výlučnej licencie týkajúcej sa výsledkov malo uplatňovať aj na účastníkov, ktorým neboli poskytnuté finančné prostriedky Únie. Pri uplatňovaní tohto práva namietať by spoločný podnik mal dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami Únie a ochranou základných práv týkajúcich sa výsledkov účastníkov, ktorým nebolo poskytnuté financovanie, a to v súlade so zásadou proporcionality so zreteľom na to, že títo účastníci nezískali financovanie z Únie na akciu, ktorá priniesla výsledky.

(33)

K hlavným účelom spoločných podnikov patrí posilňovanie hospodárskych kapacít Únie, a predovšetkým jej priemyselnej, vedeckej a technologickej suverenity a klimatickej neutrality, a budovanie udržateľnejšieho a konkurencieschopnejšieho hospodárstva prostredníctvom vedeckých, digitálnych a  technologických inovácií . V súvislosti s obnovou po pandémii sa navyše zdôraznila potreba investícií do potrebných infraštruktúr a kľúčových technológií, ako sú nové komunikačné technológie, siete 5 G a 6 G, umelá inteligencia, cloudové technológie, kybernetická bezpečnosť a zelené technológie, ako aj potreba zhodnocovania , zavádzania a komercializácie týchto technológií v Únii . Spoločné podniky by mali prispievať k podpore otvorenej vedy v súlade so zásadami stanovenými v článkoch 14 a 39 nariadenia o programe Horizont Európa, v ktorých sa uvádza, že prístup k výskumným údajom by mal byť „čo najotvorenejší, ale obmedzený podľa potreby“, pričom sa zohľadnia oprávnené záujmy príjemcov . Výsledky vytvárané všetkými účastníkmi budú v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu, pričom všetci účastníci budú využívať výhody financovania z prostriedkov Únie prostredníctvom výsledkov vytváraných v projekte a prístupu k nim, a to aj účastníci, ktorým neboli poskytnuté finančné prostriedky Únie. S cieľom chrániť záujmy Únie by sa právo spoločných podnikov namietať proti prevodom vlastníctva výsledkov alebo proti udeľovaniu výlučnej licencie týkajúcej sa výsledkov malo uplatňovať aj na účastníkov, ktorým neboli poskytnuté finančné prostriedky Únie. Pri uplatňovaní tohto práva namietať by spoločný podnik mal dosiahnuť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami Únie a ochranou základných práv týkajúcich sa výsledkov účastníkov, ktorým nebolo poskytnuté financovanie, a to v súlade so zásadou proporcionality so zreteľom na to, že títo účastníci nezískali financovanie z Únie na akciu, ktorá priniesla výsledky.

(38)

V súlade s článkom 8 ods. 2 písm. c) nariadenia o programe Horizont Európa by spoločné podniky mali mať jasný prístup založený na životnom cykle. S cieľom primerane chrániť finančné záujmy Únie by sa mali spoločné podniky zakladať na obdobie do 31. decembra 2031, čím sa umožní výkon ich zodpovedností v súvislosti s realizáciou grantov dovtedy, kým nebudú dokončené posledné začaté nepriame akcie.

(38)

Spoločné podniky by mali byť financované z programov Únie v rámci VFR, a prípadne z Európskeho nástroja obnovy.  V súlade s článkom 8 ods. 2 písm. c) nariadenia o programe Horizont Európa by spoločné podniky mali mať jasný prístup založený na životnom cykle. S cieľom primerane chrániť finančné záujmy Únie by sa mali spoločné podniky zakladať na obdobie do 31. decembra 2031, čím sa umožní výkon ich zodpovedností v súvislosti s realizáciou grantov dovtedy, kým nebudú dokončené posledné začaté nepriame akcie.

(38a)

Spoločný podnik, jeho orgány a zamestnanci by mali pri vykonávaní svojej činnosti predchádzať konfliktu záujmov. Správna rada a výkonní riaditelia by mali prijať pravidlá predchádzania a zabraňovania konfliktom záujmu a ich riadenia. Členovia vedeckého výboru by mali zverejniť a aktualizovať vyhlásenie o úplných odborných činnostiach, o finančných záujmoch a o konfliktoch záujmov.

(39)

V súvislosti s prioritou Európskej komisie v oblasti „Európskej zelenej dohody“ (3), ktorú podporuje revidovaná stratégia pre biohospodárstvo Únie (4), stratégia EÚ v oblasti biodiverzity (5), oznámenie s názvom „Čistá planéta pre všetkých“ (6), akčný plán pre obehové hospodárstvo (7) a nové oznámenie o stratégii „Z farmy na stôl“ (8), by sa európske odvetvia využívajúce biologické materiály vrátane MSP, regiónov a primárnych výrobcov mali stať klimaticky neutrálne, udržateľnejšie a viac zamerané na obehové hospodárstvo pri zachovaní konkurencieschopnosti v celosvetovom rozsahu. Silný, konkurencieschopný inovačný ekosystém efektívne využívajúci zdroje a založený na využívaní biologických materiálov môže znížiť závislosť od neobnoviteľných fosílnych a nerastných surovín, ako aj urýchliť ich náhradu. Prostredníctvom udržateľnosti a inovácie zameranej na obehovosť môže tento ekosystém vyvíjať obnoviteľné výrobky z biologických materiálov, materiály, procesy a živiny z biomasy a odpadu. Tento ekosystém môže zároveň vytvárať hodnotu z miestnych surovín – vrátane z odpadových, zvyškových a vedľajších tokov – s cieľom vytvárať pracovné miesta, ekonomický rast a rozvoj v celej Únii, nielen v mestských, ale aj vo vidieckych a pobrežných oblastiach, v ktorých sa biomasa vyrába a ktoré sú často okrajovými regiónmi len zriedka využívajúcimi výhody priemyselného rozvoja.

(39)

V súvislosti s prioritou Komisie v oblasti „Európskej zelenej dohody“ (3), ktorú podporuje revidovaná stratégia pre biohospodárstvo Únie (4), stratégia EÚ v oblasti biodiverzity (5), oznámenie s názvom „Čistá planéta pre všetkých“ (6), akčný plán pre obehové hospodárstvo (7) a nové oznámenie o stratégii „Z farmy na stôl“ (8) a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja , by sa európske odvetvia využívajúce biologické materiály vrátane MSP , startupov , regiónov a primárnych výrobcov mali stať klimaticky neutrálne, udržateľnejšie a viac zamerané na obehové hospodárstvo pri zachovaní konkurencieschopnosti v celosvetovom rozsahu. Silný, konkurencieschopný inovačný ekosystém efektívne využívajúci zdroje a založený na využívaní biologických materiálov môže znížiť závislosť od neobnoviteľných fosílnych a nerastných surovín, ako aj urýchliť ich náhradu. Prostredníctvom udržateľnosti a inovácie zameranej na obehovosť môže tento ekosystém vyvíjať obnoviteľné výrobky z biologických materiálov, materiály, procesy a živiny z biomasy a odpadu. Tento ekosystém môže zároveň vytvárať hodnotu z miestnych surovín – vrátane z odpadových, zvyškových a vedľajších tokov – s cieľom vytvárať pracovné miesta, ekonomický a sociálny rast a rozvoj v celej Únii, nielen v mestských, ale aj vo vidieckych a pobrežných oblastiach, v ktorých sa biomasa vyrába a ktoré sú často okrajovými regiónmi len zriedka využívajúcimi výhody priemyselného , hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Môže takisto prispieť k identifikácii riešení využívajúcich technológie negatívnych emisií a prístupov.

(40)

Spoločný podnik pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály založený v rámci iniciatívy Horizont 2020 sa zameriava na udržateľné využívanie zdrojov, najmä v sektoroch s intenzívnym využívaním zdrojov a s veľkým dosahom, ako je poľnohospodárstvo, výroba textílií a stavebníctvo, a takisto najmä na miestnych prevádzkovateľov, výrobcov, závody a továrne. V jeho priebežnom hodnotení zverejnenom v októbri 2017 bol zahrnutý silný súbor 34 odporúčaní, ktoré sa zohľadnili pri návrhu spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály stanovenom v tomto nariadení. Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály nie je priamym pokračovaním spoločného podniku pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály, skôr ide o program, ktorý stavia na dosiahnutých výsledkoch predchodcov a rieši ich nedostatky. V súlade s odporúčaniami by mal spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály zapájať širšiu škálu zainteresovaných strán vrátane primárnych odvetví (poľnohospodárstvo, akvakultúra , rybárstvo a lesné hospodárstvo), ako aj poskytovateľov odpadových, zvyškových a vedľajších tokov, regionálnych orgánov a investorov s cieľom predchádzať zlyhaniam trhu a neudržateľným postupom využívajúcim biologické materiály. S cieľom dosiahnuť svoje ciele by mal financovať len projekty, ktoré dodržiavajú zásady obehovosti, udržateľnosti a planetárnych medzí.

(40)

Spoločný podnik pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály založený v rámci iniciatívy Horizont 2020 sa zameriava na udržateľné využívanie zdrojov, najmä v sektoroch s intenzívnym využívaním zdrojov a s veľkým dosahom, ako je poľnohospodárstvo, výroba textílií a stavebníctvo, a takisto najmä na miestnych prevádzkovateľov, výrobcov, závody a továrne. V jeho priebežnom hodnotení zverejnenom v októbri 2017 bol zahrnutý silný súbor 34 odporúčaní, ktoré sa zohľadnili pri návrhu spoločného podniku pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály stanovenom v tomto nariadení. Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály nie je priamym pokračovaním spoločného podniku pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály, skôr ide o program, ktorý stavia na dosiahnutých výsledkoch predchodcov a rieši ich nedostatky. V súlade s odporúčaniami by mal spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály zapájať širšiu škálu zainteresovaných strán vrátane primárnych odvetví ( zahŕňajúcich technológie, poľnohospodárstvo, akvakultúru , rybárstvo a lesné hospodárstvo), ako aj poskytovateľov odpadových, zvyškových a vedľajších tokov, regionálnych orgánov a investorov s cieľom predchádzať zlyhaniam trhu a neudržateľným postupom využívajúcim biologické materiály , ako aj zástupcov organizácií občianskej spoločnosti. Predovšetkým by mal zabezpečiť otvorenosť voči menším aktérom . S cieľom dosiahnuť svoje ciele by mal financovať len projekty, ktoré dodržiavajú zásady obehovosti, udržateľnosti a planetárnych medzí a zmierňujú ich potenciálne sociálne a environmentálne vplyvy .

(41)

Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály by mal vytvoriť skupiny na zavádzanie, ktoré by mali slúžiť ako poradné orgány a aktívne sa zúčastňovať na strategických rokovaniach, na ktorých sa stanovujú programy partnerstva. Je kľúčové zapájať tieto poradné orgány do štruktúr riadenia s cieľom zabezpečiť širšiu účasť a vyššiu mieru súkromných investícií do odvetvia obehového hospodárstva využívajúceho biologické materiály. Skupiny na zavádzanie by mali poskytovať najmä podporu v rámci strategických zasadnutí správnej rady, na ktorých spoločne zasadajú poprední predstavitelia priemyslu, zástupcovia zainteresovaných strán a zástupcovia Komisie na vysokej úrovni so stálou správnou radou, aby rokovali a stanovovali strategické smerovanie partnerstva.

(41)

Spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály by mal vytvoriť skupiny na zavádzanie, ktoré by mali slúžiť ako poradné orgány a aktívne sa zúčastňovať na strategických rokovaniach, na ktorých sa stanovujú programy partnerstva. Je kľúčové zapájať tieto poradné orgány do štruktúr riadenia s cieľom zabezpečiť širšiu účasť a vyššiu mieru súkromných investícií do odvetvia obehového hospodárstva využívajúceho biologické materiály. Skupiny na zavádzanie by mali poskytovať najmä podporu v rámci strategických zasadnutí správnej rady, na ktorých spoločne zasadajú poprední predstavitelia priemyslu, vedci, zástupcovia zainteresovaných strán a zástupcovia Komisie na vysokej úrovni so stálou správnou radou, aby rokovali a stanovovali strategické smerovanie a zabezpečili environmentálnu a sociálnu udržateľnosť partnerstva.

(42)

Hlavným cieľom spoločného podniku pre čisté letectvo by malo byť prispievanie k zníženiu ekologickej stopy letectva, a to urýchlením vývoja klimaticky neutrálnych leteckých technológií, aby sa dali čo najskôr zaviesť, čo významne prispeje k ambicióznym cieľom Európskej zelenej dohody v oblasti zmierňovania vplyvu na životné prostredie, a teda k zníženiu emisií o 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 a ku klimatickej neutralite do roku 2050. Tento cieľ možno dosiahnuť len prostredníctvom urýchlenia a optimalizácie postupov v oblasti výskumu a inovácií v aeronautike, ako aj zvyšovaním svetovej konkurencieschopnosti leteckého odvetvia Únie. Spoločný podnik pre čisté letectvo by mal zároveň zabezpečiť, že ekologickejšie letectvo ostane bezpečným, spoľahlivým a účinným spôsobom leteckej prepravy cestujúcich a tovaru.

(42)

Hlavným cieľom spoločného podniku pre čisté letectvo by malo byť prispievanie k zníženiu ekologickej stopy letectva, a to urýchlením vývoja klimaticky neutrálnych leteckých technológií, aby sa dali čo najskôr zaviesť, čo významne prispeje k ambicióznym cieľom Európskej zelenej dohody a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady  (1a) (EÚ) 2021/11191a (európsky právny predpis v oblasti klímy) v oblasti zmierňovania vplyvu na životné prostredie, a teda k zníženiu emisií o 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 a ku klimatickej neutralite najneskôr do roku 2050 v súlade s Parížskou dohodou . Tento cieľ možno dosiahnuť len prostredníctvom urýchlenia a optimalizácie postupov v oblasti výskumu a inovácií v aeronautike, ako aj zvyšovaním svetovej konkurencieschopnosti leteckého odvetvia Únie. Spoločný podnik pre čisté letectvo by mal zároveň zabezpečiť, že ekologickejšie letectvo ostane bezpečným, spoľahlivým a účinným spôsobom leteckej prepravy cestujúcich a tovaru.

(44a)

Čisté a udržateľné letectvo, ktoré čelí značným výzvam v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19, je považované za kľúčový prvok úspechu Únie vo vysoko konkurenčnom svete. Spoločný podnik pre čisté letectvo by mohol rôznymi spôsobmi rozšíriť základňu na podporu výskumu v oblasti letectva. Mohol by pomôcť pri zavádzaní nových poznatkov, riešení a inovačného potenciálu nachádzaním nápadov v iných vedách a odvetviach. Mohol by takisto umožniť študentom prispievať v priemyselnom prostredí, najmä v MSP. Úspešná spolupráca medzi spoločnými podnikmi a akademickými inštitúciami môže viesť k sponzorovaným výskumným zmluvám, financovanej spolupráci, programom stáží študentov, spoločne využívaným špecializovaným zariadeniam, programom pridružených priemyselných spoločností, grantom, oceneniam a cenám, ktoré stimulujú akademickú obec.

(47)

Európa čelí výzve, keďže musí zohrávať vedúcu úlohu pri internalizácii spoločenských nákladov emisií skleníkových plynov v rámci obchodného modelu leteckej dopravy, a zároveň naďalej zabezpečuje „rovnaké podmienky“ pre európske výrobky na svetovom trhu. Spoločný podnik pre čisté letectvo by preto mal podporovať európskych zástupcov v úsilí o medzinárodnú štandardizáciu a medzinárodné právo.

(47)

Európa čelí výzve, keďže musí zohrávať globálnu vedúcu úlohu pri internalizácii spoločenských nákladov emisií skleníkových plynov a environmentálnych vplyvov v rámci obchodného modelu leteckej dopravy, a zároveň naďalej zabezpečuje „rovnaké podmienky“ pre európske výrobky a služby na svetovom trhu , ako aj právo na pripojiteľnosť a konkurencieschopnosť odvetvia . Spoločný podnik pre čisté letectvo by preto mal podporovať európskych zástupcov v úsilí o medzinárodnú štandardizáciu a medzinárodné právo.

(48)

Počas uplynulých piatich rokov sa dramaticky zvýšil záujem o vodík, pričom všetky členské štáty na konferencii zmluvných strán (COP21) prijali a ratifikovali Parížsku dohodu. Na konci roku 2019 Komisia predstavila Európsku zelenú dohodu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, v rámci ktorej budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule. Medzi prioritné oblasti patria čistý vodík, palivové články, iné alternatívne palivá a uskladňovanie energie. Vodík má popredné miesto v oznámení o vodíkovej stratégii pre klimaticky neutrálnu Európu a oznámení o stratégii integrácie energetického systému EÚ z júla 2020, ako aj v rámci spustenia Európskej aliancie pre čistý vodík, ktorá združuje všetky zainteresované strany s cieľom určiť technologické potreby , investičné príležitosti a regulačné prekážky v oblasti budovania ekosystému čistého vodíka v Únii.

(48)

Počas uplynulých piatich rokov sa dramaticky zvýšil záujem o vodík, pričom všetky členské štáty na konferencii zmluvných strán (COP21) prijali a ratifikovali Parížsku dohodu. Na konci roku 2019 Komisia predstavila Európsku zelenú dohodu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, v rámci ktorej budú najneskôr do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule. Medzi prioritné oblasti patria čistý vodík, palivové články, iné alternatívne palivá, uskladňovanie energie a technológie negatívnych emisií. Vodík má popredné miesto v oznámení o vodíkovej stratégii pre klimaticky neutrálnu Európu a oznámení o stratégii integrácie energetického systému EÚ z júla 2020 a v uznesení Európskeho parlamentu z 19. Mája 2021 o európskej stratégii pre vodík  (1a) , ako aj v rámci spustenia Európskej aliancie pre čistý vodík, ktorá združuje všetky zainteresované strany s cieľom určiť potreby v oblasti technologického výskumu a infraštruktúry , investičné príležitosti a regulačné , ako aj hospodárske prekážky v oblasti budovania ekosystému čistého vodíka v Únii.

(49)

Špecializované činnosti v oblasti výskumu a inovácií týkajúce sa využitia vodíka, ktoré sa vzťahujú na všetky fázy/oblasti hodnotového reťazca pre vodík, sa podporujú od roku 2008, najmä prostredníctvom spoločných podnikov pre palivové články a vodík (spoločný podnik pre palivové články a vodík a spoločný podnik pre palivové články a vodík 2) v rámci RP7 a programu Horizont 2020, ako aj prostredníctvom tradičných projektov spolupráce. Spoločný podnik pre čistý vodík by mal posilniť a integrovať vedecké kapacity Únie s cieľom urýchliť vývoj a zlepšenie pokročilých aplikácií čistého vodíka pripravených na zavedenie na trh, s konečným použitím v oblasti energeticky, dopravy, stavebníctva a priemyslu. Možné to bude dosiahnuť len pri súbežnom posilňovaní konkurencieschopnosti hodnotového reťazca čistého vodíka Únie, a najmä MSP.

(49)

Špecializované činnosti v oblasti výskumu a inovácií týkajúce sa využitia vodíka, ktoré sa vzťahujú na všetky fázy/oblasti hodnotového reťazca pre vodík, sa podporujú od roku 2008, najmä prostredníctvom spoločných podnikov pre palivové články a vodík (spoločný podnik pre palivové články a vodík a spoločný podnik pre palivové články a vodík 2) v rámci RP7 a programu Horizont 2020, ako aj prostredníctvom tradičných projektov spolupráce. Spoločný podnik pre čistý vodík by mal posilniť a integrovať vedecké kapacity Únie s cieľom urýchliť vývoj a zlepšenie pokročilých aplikácií čistého vodíka pripravených na zavedenie na trh, s konečným použitím v oblasti energeticky, letectva, námornej a nákladnej dopravy, stavebníctva a priemyslu. Možné to bude dosiahnuť len pri súbežnom posilňovaní konkurencieschopnosti hodnotového reťazca čistého vodíka Únie, a najmä MSP a startupov .

(51)

Keďže sa vodík môže využiť ako palivo, energetický nosič a na uskladnenie energie, je nevyhnutné, aby partnerstvo pre čistý vodík vytváralo štruktúrovanú spoluprácu s mnohými inými partnerstvami v rámci programu Horizont Európa, najmä v oblasti jeho konečného použitia. Partnerstvo pre čistý vodík by malo pôsobiť najmä v súčinnosti s týmito partnerstvami: nulové emisie cestnej a vodnej dopravy, európske železnice, čisté letectvo, postupy pre planétu a čistá oceľ. Na tento účel by sa mala zriadiť štruktúra, ktorá podlieha správnej rade s cieľom zabezpečiť spoluprácu a synergie medzi uvedenými partnerstvami v oblasti vodíka. Iniciatíva pre čistý vodík by bola jediným partnerstvom zameraným na riešenie technológií výroby vodíka. Spolupráca s partnerstvami v oblasti konečného použitia by sa mala zamerať predovšetkým na demonštráciu technológií a spoločné vymedzovanie špecifikácií.

(51)

Keďže sa vodík môže využiť ako palivo, energetický nosič a na uskladnenie energie, je nevyhnutné, aby partnerstvo pre čistý vodík vytváralo štruktúrovanú spoluprácu s mnohými inými partnerstvami v rámci programu Horizont Európa, najmä v oblasti jeho konečného použitia , a bolo zapojené do dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu . Partnerstvo pre čistý vodík by malo pôsobiť a rozvíjať synergie najmä v súčinnosti s týmito partnerstvami: nulové emisie cestnej a vodnej dopravy, európske železnice, čisté letectvo, postupy pre planétu a čistá oceľ. Na tento účel by sa mala zriadiť štruktúra, ktorá podlieha správnej rade s cieľom zabezpečiť spoluprácu a synergie medzi uvedenými partnerstvami v oblasti vodíka. Iniciatíva pre čistý vodík by bola jediným partnerstvom zameraným na riešenie technológií výroby vodíka a infraštruktúry . Spolupráca s partnerstvami v oblasti konečného použitia by sa mala zamerať predovšetkým na demonštráciu technológií a spoločné vymedzovanie špecifikácií.

(53)

Cieľom Európskej zelenej dohody je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s  moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Medzi prioritné oblasti patrí urýchlenie prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu.

(53)

Cieľom Európskej zelenej dohody je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s  udržateľným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva energiu a  zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Medzi prioritné oblasti patrí urýchlenie prechodu na udržateľnú a inteligentnú mobilitu.

(54)

V oznámení Komisie o novej priemyselnej stratégii pre Európu (22) (marec 2020) sa zdôrazňuje, že odvetvia udržateľnej a inteligentnej mobility, ako je železničná doprava, majú zodpovednosť a potenciál byť hnacím motorom digitálnej a ekologickej transformácie, podporovať konkurencieschopnosť priemyslu v  Európe a zlepšovať prepojenosť. Cestná, železničná, letecká a vodná doprava by preto mali spoločne prispieť k zníženiu emisií dopravy o 90 % do roku 2050. Prioritou by mal byť presun podstatnej časti 75 % vnútrozemskej cestnej nákladnej dopravy na železničnú a vnútrozemskú vodnú dopravu.

(54)

V oznámení Komisie o novej priemyselnej stratégii pre Európu (22) (marec 2020) vrátane aktualizácie z mája 2021 sa zdôrazňuje, že odvetvia udržateľnej a inteligentnej mobility, ako je železničná doprava, majú zodpovednosť a potenciál byť hnacím motorom digitálnej a ekologickej transformácie, podporovať konkurencieschopnosť priemyslu v  Európe, podporovať obnovu a  zlepšovať prepojenosť. Cestná, železničná, letecká a vodná doprava by preto mali spoločne prispieť k zníženiu emisií dopravy o 90 % do roku 2050. Prioritou by mal byť presun podstatnej časti 75 % vnútrozemskej cestnej nákladnej dopravy na železničnú a vnútrozemskú vodnú dopravu.

(56)

Cieľom spoločného podniku pre európske železnice by malo byť zabezpečenie integrovanej európskej železničnej siete vysokej kapacity odstraňovaním prekážok interoperability a poskytovaním riešení pre plnú integráciu, ktoré sa budú vzťahovať na riadenie dopravy, vozidlá, infraštruktúru a služby. Týmto spôsobom by sa mal využiť obrovský potenciál na digitalizáciu a automatizáciu s cieľom znížiť železničné náklady, zvýšiť kapacity a posilniť flexibilitu a  spoľahlivosť , pričom by sa mal zakladať na pevnej spoločnej referenčnej architektúre funkčného systému v tomto odvetví, a na spolupráci so Železničnou agentúrou Európskej únie.

(56)

Cieľom spoločného podniku pre európske železnice by malo byť zabezpečenie integrovanej európskej železničnej siete vysokej kapacity , ktorá sa zameriava na najvyššie normy bezpečnosti pre koncových používateľov vrátane cestujúcich a železničných pracovníkov, odstraňovaním prekážok interoperability a poskytovaním riešení pre plnú integráciu, ktoré sa budú vzťahovať na riadenie dopravy, vozidlá, infraštruktúru a služby vrátane predaja priamych lístkov . Týmto spôsobom by sa mal využiť obrovský potenciál na digitalizáciu a automatizáciu s cieľom znížiť železničné náklady, zvýšiť kapacity a posilniť flexibilitu , spoľahlivosť, bezpečnosť a  inkluzívnosť , pričom by sa mal zakladať na pevnej spoločnej referenčnej architektúre funkčného systému v tomto odvetví, v koordinácii so Železničnou agentúrou Európskej únie.

(58)

Železnice predstavujú komplexný systém s veľmi úzkou súčinnosťou medzi manažérmi infraštruktúr, železničnými podnikmi (prevádzkovateľmi vlakových služieb) a ich príslušným vybavením (infraštruktúra a železničné koľajové vozidlá). Bez spoločných špecifikácií a stratégie v rámci celého železničného systému inovácie nie je možné zabezpečiť. V rámci systémového piliera spoločného podniku pre európske železnice by sa preto malo odvetviu umožniť dospieť k jednotnej koncepcii prevádzky a architektúre systému vrátane vymedzenia služieb, funkčných blokov a rozhraní, ktoré tvoria základ prevádzok železničného systému. Poskytovať by mal celkový rámec s cieľom zabezpečiť, aby sa výskum zameriaval na požiadavky zákazníkov a spoločne dohodnuté prevádzkové potreby, ako aj na zdieľané požiadavky zákazníkov a prevádzkové potreby. Model riadenia a rozhodovací proces spoločného podniku Európske železnice by mal odrážať vedúce postavenie Komisie pri zjednocovaní a integrácii európskeho železničného systému, predovšetkým v oblasti rýchleho a účinného dosiahnutia jednotnej prevádzkovej koncepcie a architektúry systému, a to pri zapojení súkromných partnerov do poradných a technicko-podporných úloh.

(58)

Železnice predstavujú komplexný systém s veľmi úzkou súčinnosťou medzi manažérmi infraštruktúr, železničnými podnikmi (prevádzkovateľmi vlakových služieb) a ich príslušnými dodávateľmi vybavenia ( napríklad infraštruktúra a železničné koľajové vozidlá). Bez spoločných špecifikácií a stratégie v rámci celého železničného systému inovácie nie je možné zabezpečiť. V rámci systémového piliera spoločného podniku pre európske železnice by sa preto malo odvetviu umožniť dospieť k jednotnej koncepcii prevádzky a architektúre systému vrátane vymedzenia služieb, funkčných blokov a rozhraní, ktoré tvoria základ prevádzok železničného systému. Poskytovať by mal celkový rámec s cieľom zabezpečiť, aby sa výskum zameriaval na požiadavky zákazníkov a spoločne dohodnuté prevádzkové potreby, ako aj na zdieľané požiadavky zákazníkov a prevádzkové potreby , s cieľom zabezpečiť lepšie práva cestujúcich . Model riadenia a rozhodovací proces spoločného podniku Európske železnice by mal odrážať vedúce postavenie Komisie pri zjednocovaní a integrácii európskeho železničného systému, predovšetkým v oblasti rýchleho a účinného dosiahnutia jednotnej prevádzkovej koncepcie a architektúry systému, a to pri zapojení súkromných partnerov do poradných a technicko-podporných úloh a zohľadnení potrieb koncových používateľov vrátane cestujúcich a pracovníkov s osobitným dôrazom na bezpečnosť a inkluzívnosť .

(61)

V súvislosti s prioritami Komisie v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, konkrétne SDG 3, ako aj s oznámením Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku (23), sa Únia zaviazala prispieť k zdraviu a k podpore blahobytu pre všetkých, budovať silnejšie partnerstvo medzi našimi dvoma kontinentmi a podporovať rozvoj výskumných a inovačných kapacít v Afrike. Spoločný podnik Globálne partnerstvo v oblasti zdravia pre program EDCTP3 (Globálne zdravie EDCTP3) by mal popri iných takzvaných zdravotníckych technológiách riešiť nedostatok primeranej diagnostiky, liečby a vakcín s cieľom bojovať proti infekčným ochoreniam, ako sú HIV, malária a tuberkulóza, ale aj proti iným infekčným chorobám súvisiacim s chudobou a zanedbávaným infekčným ochoreniam, ktoré sú rozšírené v Afrike, a predovšetkým v subsaharskej Afrike. Pandémia COVID-19 poukázala na skutočnosť, že infekčné choroby sa môžu vďaka lepšiemu prepojeniu rôznych oblastí prostredníctvom obchodu a cestovného ruchu rýchlo rozšíriť po celom svete. Vývoj zdravotníckych technológií je preto kľúčovým faktorom pri obmedzovaní šírenia infekčných ochorení, ako aj v rámci boja proti nim, v prípade, že sa rozšíria, a takisto pri ochrane zdravia občanov v dotknutých krajinách aj občanov Únie . S cieľom dosiahnuť silnejšie vedúce postavenie v oblasti zdravia v porovnaní so súčasnou iniciatívou EDCTP2 by sa mal rozsah pôsobnosti partnerstva rozšíriť tak, aby sa vzťahoval na reakcie na nové ohrozenia súvisiace s infekčnými chorobami, ako aj na narastajúce problémy v oblasti komorbidít v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie a neprenosných ochorení.

(61)

V súvislosti s prioritami Komisie v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, konkrétne SDG 3, ako aj s oznámením Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku (23), sa Únia zaviazala prispieť k zdraviu a k podpore blahobytu pre všetkých, budovať silnejšie partnerstvo medzi našimi dvoma kontinentmi a podporovať rozvoj výskumných a inovačných kapacít v Afrike. Spoločný podnik Globálne partnerstvo v oblasti zdravia pre program EDCTP3 (Globálne zdravie EDCTP3) by mal popri iných takzvaných zdravotníckych technológiách riešiť nedostatok primeranej diagnostiky, liečby a vakcín s cieľom bojovať proti infekčným ochoreniam, ako sú HIV, malária a tuberkulóza, ale aj proti iným infekčným chorobám súvisiacim s chudobou a zanedbávaným infekčným ochoreniam, ktoré sú rozšírené v Afrike, a predovšetkým v subsaharskej Afrike. Pandémia COVID-19 poukázala na skutočnosť, že infekčné choroby sa môžu vďaka lepšiemu prepojeniu rôznych oblastí prostredníctvom obchodu a cestovného ruchu rýchlo rozšíriť po celom svete. Vývoj zdravotníckych technológií je preto kľúčovým faktorom pri obmedzovaní šírenia infekčných ochorení, ako aj v rámci boja proti nim, v prípade, že sa rozšíria, a takisto pri ochrane zdravia občanov , pri zlepšovaní a podpore zdravia v dotknutých krajinách aj v Únii podporou presadzovania zdravia a prevencie chorôb, znižovaním nerovností v oblasti zdravia a zabezpečením rovnakého a úplného prístupu k zdraviu . S cieľom dosiahnuť silnejšie vedúce postavenie v oblasti zdravia v porovnaní so súčasnou iniciatívou EDCTP2 by sa mal rozsah pôsobnosti partnerstva rozšíriť tak, aby sa vzťahoval na reakcie na nové ohrozenia súvisiace s infekčnými chorobami, ako aj na narastajúce problémy v oblasti komorbidít v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie a neprenosných ochorení.

(62)

Boj proti infekčným ochoreniam postihujúcim subsaharskú Afriku prostredníctvom moderných technológií si vyžaduje zapojenie širokej škály subjektov a dlhodobé záväzky. Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 by mal vytvárať produktívne a udržateľné siete a spoluprácu sever – juh a juh – juh, budujúc vzťahy s veľkým počtom organizácií z verejného a súkromného sektora s cieľom posilňovať projektovú a inštitucionálnu spoluprácu. Program by mal zároveň pomôcť vytvoriť novú spoluprácu sever – juh a juh – juh s cieľom vykonávať štúdie vo viacerých krajinách a lokalitách subsaharskej Afriky. Okrem toho by malo pravidelné medzinárodné fórum EDCTP poskytnúť platformu pre vedeckých pracovníkov a relevantné siete z Európy, Afriky a iných oblastí na zdieľanie zistení a nápadov, ako aj na podporu spolupráce.

(62)

Boj proti infekčným ochoreniam postihujúcim subsaharskú Afriku prostredníctvom moderných technológií si vyžaduje zapojenie širokej škály subjektov a dlhodobé záväzky. Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 by mal vytvárať produktívne a udržateľné siete a spoluprácu sever – juh a juh – juh, budujúc vzťahy s veľkým počtom neziskových organizácií z verejného a súkromného sektora s cieľom posilňovať projektovú a inštitucionálnu spoluprácu . Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 by mal vytvoriť silné väzby a synergie s iniciatívami, ktoré sa doteraz realizovali v rámci Európskeho rozvojového fondu, a mal by zlepšiť koordináciu v rôznych oblastiach činnosti s akciami podporovanými Nástrojom susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce v Afrike, spolupracovať pri budovaní kapacít a spoločne využívať zariadenia a infraštruktúry. Program by mal zároveň pomôcť vytvoriť novú spoluprácu sever – juh a juh – juh s cieľom vykonávať štúdie vo viacerých krajinách a lokalitách subsaharskej Afriky. Okrem toho by malo pravidelné medzinárodné fórum EDCTP poskytnúť platformu pre vedeckých pracovníkov a relevantné siete z Európy, Afriky a iných oblastí na zdieľanie zistení a nápadov, ako aj na podporu spolupráce.

(64)

Je nevyhnutné, aby výskumné činnosti financované v rámci spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3, alebo na ktoré sa inak vzťahuje jeho pracovný program, boli v úplnom súlade s Chartou základných práv Európskej únie , s Európskym dohovorom o ľudských právach a jeho dodatkovými protokolmi, etickými princípmi zahrnutými v Helsinskej deklarácii Svetovej asociácie lekárov z roku 2008, normami správnej klinickej praxe prijatými Medzinárodnou konferenciou o zosúladení technických požiadaviek na registráciu farmaceutík na humánne použitie, príslušnými právnymi predpismi Únie a miestnymi etickými požiadavkami krajín, v ktorých sa majú vykonávať výskumné činnosti. Okrem toho by mal spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 vyžadovať, aby boli inovácie a intervencie vyvíjané na základe výsledkov nepriamych akcií podporených programom cenovo dostupné a prístupné pre zraniteľné skupiny .

(64)

Je nevyhnutné, aby výskumné činnosti financované v rámci spoločného podniku Globálne zdravie EDCTP3, alebo na ktoré sa inak vzťahuje jeho pracovný program, boli v úplnom súlade s chartou, s Európskym dohovorom o ľudských právach a jeho dodatkovými protokolmi, etickými princípmi zahrnutými v Helsinskej deklarácii Svetovej asociácie lekárov z roku 2008, normami správnej klinickej praxe prijatými Medzinárodnou konferenciou o zosúladení technických požiadaviek na registráciu farmaceutík na humánne použitie, príslušnými právnymi predpismi Únie a miestnymi etickými požiadavkami krajín, v ktorých sa majú vykonávať výskumné činnosti. Okrem toho by mal spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 vyžadovať, aby boli inovácie a intervencie vyvíjané na základe výsledkov nepriamych akcií podporených programom cenovo dostupné a prístupné pre zraniteľné obyvateľstvo žijúce v prostredí s nízkymi zdrojmi . Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 by mal podporovať aj zriadenie etických výborov v afrických krajinách na podporu výskumných a inovačných činností.

(65)

Aby mohol spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 uspieť a stimulovať účasť na partnerstve, financovanie v rámci spoločného podniku by sa malo obmedziť na právnické subjekty oprávnené čerpať financie v rámci programu Horizont Európa, ktoré sú usadené v zakladajúcich štátoch združenia v rámci partnerstva európskych a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania (EDCTP). Subjekty usadené v iných členských štátoch Únie, pridružených krajinách a krajinách subsaharskej Afriky by mali mať naďalej možnosť zúčastňovať na výzvach bez toho, aby im bolo poskytnuté financovanie. Okrem toho by subjekty zriadené v iných krajinách ako členovia združenia EDCTP3 mali mať nárok na financovanie v rámci špecifických tém výziev alebo v prípade výziev, ktorými sa riešia núdzové situácie v oblasti verejného zdravia, ak sa tak stanovuje v pracovnom programe. Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 by mal prijať všetky primerané opatrenia, vrátane zmluvných, s cieľom chrániť finančné záujmy Únie. Malo by sa usilovať o uzatváranie dohôd s tretími krajinami v oblasti vedy a technológií. V prípade, že pred ich uzavretím sa subjekty usadené v tretej krajine finančne zúčastňujú nepriamych opatrení bez takejto dohody spoločný podnik EDCTP3 by mal uplatniť alternatívne opatrenia na ochranu záujmov Únie: stanoviť by sa mal finančný koordinátor akcie v členskom štáte alebo pridruženej krajine a suma predbežného financovania, ako aj ustanovenia o zodpovednosti dohody o grante by sa mali prijať s cieľom primerane zohľadniť finančné riziká.

(65)

Aby mohol spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 uspieť a stimulovať účasť na partnerstve, financovanie v rámci spoločného podniku by sa malo obmedziť na právnické subjekty oprávnené čerpať financie v rámci programu Horizont Európa, ktoré sú usadené v zakladajúcich štátoch združenia v rámci partnerstva európskych a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania (EDCTP). Subjekty usadené v iných členských štátoch Únie, pridružených krajinách a krajinách subsaharskej Afriky by mali mať naďalej možnosť zúčastňovať na výzvach bez toho, aby im bolo poskytnuté financovanie. Okrem toho by subjekty zriadené v iných krajinách ako členovia združenia EDCTP3 mali mať nárok na financovanie v rámci špecifických tém výziev alebo v prípade výziev, ktorými sa riešia núdzové situácie v oblasti verejného zdravia, ak sa tak stanovuje v pracovnom programe. Spoločný podnik Globálne zdravie EDCTP3 by mal prijať všetky primerané opatrenia, vrátane zmluvných, s cieľom chrániť finančné záujmy Únie. Malo by sa usilovať o uzatváranie dohôd s tretími krajinami v oblasti vedy a technológií. V prípade, že pred ich uzavretím sa subjekty usadené v tretej krajine finančne zúčastňujú nepriamych opatrení bez takejto dohody spoločný podnik EDCTP3 by mal uplatniť alternatívne opatrenia na ochranu záujmov Únie: s výnimkou prípadov projektov vedených africkými subjektmi a krajinami by sa mal finančný koordinátor akcie stanoviť v členskom štáte alebo v pridruženej krajine a suma predbežného financovania, ako aj ustanovenia o zodpovednosti dohody o grante by sa mali prijať s cieľom primerane zohľadniť finančné riziká.

(66)

V súvislosti s prioritami Európskej komisie s názvom „Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí“ a „Európa pripravená na digitálny vek“, by sa európsky priemysel vrátane MSP mal stať ekologickejším , obehovejším a digitalizovanejším pri zachovaní konkurencieschopnosti v celosvetovom rozsahu. Komisia zdôraznila úlohu zdravotníckych pomôcok a digitálnych technológií pri riešení nových výziev a využitia elektronických zdravotných služieb s cieľom poskytovať vysokokvalitnú zdravotnú starostlivosť a zároveň vyzvala na zabezpečenie zásob cenovo dostupných liekov na uspokojenie potrieb Únie , a to za podpory inovatívneho a európskeho farmaceutického priemyslu svetovej úrovne. Cieľom spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo je prispievať k posilňovaniu konkurencieschopnosti zdravotníckeho priemyslu Únie , základného kameňa vedomostnej ekonomiky Únie, k zvyšovaniu hospodárskej činnosti v oblasti vývoja zdravotníckych technológií, najmä integrovaných riešení v oblasti zdravotníctva, a tým slúžiť ako nástroj na zvyšovanie technologickej suverenity a podporu digitálnej transformácie našej spoločnosti . Tieto politické priority možno dosiahnuť zoskupením kľúčových aktérov: akademickej obce, podnikov rôznych veľkostí a koncových používateľov inovácií v oblasti zdravia pod záštitou verejno-súkromného výskumného a inovačného partnerstva v oblasti zdravia. Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by mal pomôcť dosiahnuť ciele „Európskeho plánu na boj proti rakovine“ (9) a „Európskeho akčného plánu pre jedno zdravie proti antimikrobiálnej rezistencii“ (10). Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by mal byť v súlade s novou priemyselnou stratégiou pre Európu (11), farmaceutickou stratégiou pre Európu (12) a stratégiou pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (13).

(66)

V súvislosti s prioritami Komisie s názvom „Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí“ a „Európa pripravená na digitálny vek“, by sa európsky priemysel vrátane MSP a startupov mal stať environmentálne udržateľným , obehovejším a digitalizovanejším pri zachovaní konkurencieschopnosti v celosvetovom rozsahu. Komisia zdôraznila úlohu zdravotníckych pomôcok , zdokonalenej diagnostiky, liečby a digitálnych technológií pri riešení nových výziev v oblasti zdravia a využitia elektronických zdravotných služieb s cieľom poskytovať vysokokvalitnú zdravotnú starostlivosť a zároveň vyzvala na zabezpečenie zásob cenovo dostupných liekov na uspokojenie potrieb pacientov , a to za podpory inovatívneho a európskeho farmaceutického priemyslu svetovej úrovne. Cieľom spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo je prispievať k posilňovaniu konkurencieschopnosti zdravotníckeho priemyslu Únie v oblasti vývoja zdravotníckych technológií, najmä integrovaných riešení v oblasti zdravotníctva, a tým zlepšiť kvalitu a poskytovanie zdravotníckych služieb v celej Únii, slúžiť ako nástroj na zvyšovanie technologického rozvoja a inovatívnych riešení a podporu digitálnej transformácie našich spoločností . Tieto politické priority možno dosiahnuť zoskupením kľúčových aktérov: verejného sektora, akademickej obce, podnikov rôznych veľkostí a koncových používateľov inovácií v oblasti zdravia pod záštitou verejno-súkromného výskumného a inovačného partnerstva v oblasti zdravia. Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by mal pomôcť dosiahnuť ciele „Európskeho plánu na boj proti rakovine“ (9) , misie programu Horizont Európa v oblasti rakoviny a „Európskeho akčného plánu pre jedno zdravie proti antimikrobiálnej rezistencii“ (10) a mal by tiež posilniť spoluprácu s rôznymi európskymi iniciatívami v oblasti zriedkavých chorôb . Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by mal byť v súlade s novou priemyselnou stratégiou pre Európu (11) a jej aktualizáciou , farmaceutickou stratégiou pre Európu (12) a stratégiou pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu (13). Mali by sa hľadať synergie s Európskym úradom pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) s cieľom zabezpečiť systém štrukturálnej spolupráce, ktorý Únii umožní účinnejšie predvídať a riešiť hrozby súvisiace so zdravím. Mechanizmy spolupráce a synergie s programom EU4Health sú prospešné aj pre zvyšovanie pripravenosti Únie na cezhraničné ohrozenia zdravia, posilnenie systémov zdravotníctva a zlepšenie dostupnosti a cenovej dostupnosti farmaceutických inovačných výrobkov. Spoločný podnik by mal rozvíjať synergie s európskym priestorom pre údaje týkajúce sa zdravia, ako aj s výskumnými iniciatívami v oblasti zriedkavých chorôb.

(67)

Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo stavia na skúsenostiach získaných zo spoločného podniku pre iniciatívu pre inovačné lieky 2 (spoločný podnik IIL 2), ako aj z jej činností pri boji s pandémiou ochorenia COVID-19. V súlade s odporúčaniami priebežného hodnotenia spoločného podniku IIL 2 (14) musí nastupujúca iniciatíva „umožniť aktívnu účasť ďalších sektorov priemyslu v rámci farmaceutického priemyslu s cieľom využiť ich odborné znalosti pri vývoji nových zdravotníckych zásahov.“ Priemyselné sektory preto musia pokrývať odvetvia biofarmaceutických, biologických a zdravotníckych technológií vrátane spoločností pôsobiacich v digitálnej oblasti. Rozsah pôsobnosti iniciatívy by sa mal vzťahovať na prevenciu, diagnostiku, liečbu a manažment chorôb a  mal by byť stanovený so zreteľom na vysokú záťaž pre pacientov a/alebo spoločnosť v dôsledku závažnosti ochorenia a/alebo počtu ľudí, ktorých ochorenie postihlo, ako aj na výrazný ekonomický vplyv ochorenia na pacientov a systémy zdravotnej starostlivosti. Financované opatrenia musia reagovať na potreby verejného zdravia Únie, pričom podporia rozvoj budúcich inovácií v oblasti zdravotníctva, ktoré sú bezpečné, zamerané na ľudí, účinné, nákladovo efektívne a cenovo dostupné pre pacientov a systémy zdravotnej starostlivosti.

(67)

Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo stavia na skúsenostiach získaných zo spoločného podniku pre iniciatívu pre inovačné lieky 2 (spoločný podnik IIL 2), ako aj z jej činností pri boji s pandémiou ochorenia COVID-19. V súlade s odporúčaniami priebežného hodnotenia spoločného podniku IIL 2 (14) musí nastupujúca iniciatíva „umožniť aktívnu účasť ďalších sektorov priemyslu v rámci farmaceutického priemyslu s cieľom využiť ich odborné znalosti pri vývoji nových zdravotníckych zásahov.“ Priemyselné sektory preto musia pokrývať odvetvia biofarmaceutických, biologických a zdravotníckych technológií vrátane spoločností pôsobiacich v digitálnej oblasti. Nová iniciatíva by mala zabezpečiť aktívne zapojenie občianskej spoločnosti a organizácií pacientov. Rozsah pôsobnosti iniciatívy by sa mal vzťahovať na prevenciu, diagnostiku, liečbu a manažment chorôb a  musí byť stanovený so zreteľom na vysokú záťaž pre pacientov , ich rodiny a/alebo spoločnosť v dôsledku závažnosti ochorenia a/alebo počtu ľudí, ktorých ochorenie postihlo alebo ich pravdepodobne postihne , ako aj na výrazný ekonomický vplyv ochorenia na pacientov a systémy zdravotnej starostlivosti. Financované opatrenia musia reagovať na potreby verejného zdravia Únie, pričom podporia rozvoj budúcich inovácií v oblasti zdravotníctva, ktoré sú bezpečné, zamerané na ľudí a pacientov , účinné, nákladovo efektívne , prístupné a cenovo dostupné pre pacientov a systémy zdravotnej starostlivosti a služby s cieľom zlepšiť kvalitu zdravia .

(68)

Aby sa zabezpečila čo najlepšia príležitosť vytvárať nové vedecké nápady a úspešné činnosti v oblasti výskumu a inovácií, kľúčovými aktérmi spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by mali byť výskumní pracovníci z rôznych druhov verejných aj súkromných subjektov. Zároveň by koncoví používatelia, napríklad občania Únie, zdravotnícki pracovníci a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mali poskytnúť vstupné informácie do strategického návrhu a činností iniciatívy, čím sa zabezpečí riešenie ich potrieb . Okrem toho by orgány v rámci Únie a národné regulačné orgány, orgány hodnotenia zdravotníckej technológie a platitelia zdravotnej starostlivosti mali takisto poskytnúť včasné vstupné informácie k činnostiam partnerstva, pričom sa má zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmov, a to s cieľom zvýšiť pravdepodobnosť, že výsledky financovaných opatrení budú spĺňať potrebné požiadavky na zavedenie na trh a dosahovať tak očakávaný vplyv. Všetky tieto vstupné údaje by mali pomôcť lepšie zacieliť úsilie v oblasti výskumu smerom k oblastiam s nenaplnenými potrebami.

(68)

Aby sa zabezpečila čo najlepšia príležitosť vytvárať nové vedecké nápady a úspešné činnosti v oblasti výskumu a inovácií, kľúčovými aktérmi spoločného podniku pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by mali byť výskumní pracovníci z rôznych druhov verejných aj súkromných subjektov. Zároveň by koncoví používatelia, napríklad občania Únie, ich rodiny, skupiny spotrebiteľov a pacientov, zdravotnícki pracovníci a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a ďalšie príslušné verejné záujmové skupiny z celej Únie, mali poskytnúť vstupné informácie do strategického návrhu a činností iniciatívy . Spoločný podnik pre iniciatívu Inovatívne zdravotníctvo by mal zabezpečiť , aby činnosti, ktoré vykonáva, boli zamerané na tieto potreby . Okrem toho by orgány v rámci Únie a národné regulačné orgány, orgány hodnotenia zdravotníckej technológie a platitelia zdravotnej starostlivosti mali takisto poskytnúť včasné vstupné informácie k činnostiam partnerstva, pričom sa má zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmov, a to s cieľom zvýšiť pravdepodobnosť, že výsledky financovaných opatrení budú uspokojovať potreby pacientov a  spĺňať potrebné požiadavky na zavedenie na trh a dosahovať tak očakávaný vplyv. Všetky tieto vstupné údaje by mali pomôcť lepšie zacieliť úsilie v oblasti výskumu smerom k oblastiam s nenaplnenými alebo nedostatočne financovanými potrebami.

(70)

Ciele partnerstva by sa mali zameriavať na predkonkurenčnú oblasť, a vytvárať tak bezpečné prostredie na efektívnu spoluprácu medzi spoločnosťami činnými v rôznych oblastiach zdravotných technológií. Väčšina projektov financovaných z iniciatívy by mala byť medzisektorová s cieľom zohľadniť integračnú podstatu iniciatívy, pomáhať prekonávať uzavretosť jednotlivých priemyselných sektorov a posilňovať spoluprácu medzi priemyslom a akademickou obcou.

(70)

Ciele partnerstva by sa mali zameriavať na nekonkurenčnú a predkonkurenčnú oblasť, a vytvárať tak bezpečné prostredie na efektívnu a účinnú spoluprácu medzi spoločnosťami činnými v rôznych oblastiach zdravotných technológií. Väčšina projektov financovaných z iniciatívy by mala byť medzisektorová s cieľom zohľadniť integračnú podstatu iniciatívy, pomáhať prekonávať uzavretosť jednotlivých priemyselných sektorov a posilňovať spoluprácu medzi priemyslom a akademickou obcou.

(71)

Pojem kľúčové digitálne technológie označuje elektrické komponenty a systémy, ktoré sú základom všetkých veľkých hospodárskych odvetví. Komisia zdôraznila potrebu ovládnutia týchto technológií v Európe, najmä v kontexte dosahovania plnenia európskych politických priorít, ako je samostatnosť v oblasti digitálnej technológie (30). Dôležitosť tejto oblasti a problémy, s ktorými sa stretávajú zainteresované strany v Únii, si vyžadujú naliehavú akciu, aby v inovačnom a hodnotovom reťazci Európy nezostalo žiadne slabé ohnivko. Mal by sa preto vytvoriť mechanizmus na úrovni Únie na spájanie a sústredenie poskytovania podpory členských štátov, Európskej únie a súkromného sektora na výskum a inovácie v oblasti elektronických komponentov a systémov.

(71)

Pojem kľúčové digitálne technológie označuje elektrické komponenty a systémy, ktoré sú základom všetkých veľkých hospodárskych odvetví. Komisia zdôraznila potrebu ovládnutia týchto technológií v Európe, najmä v kontexte dosahovania plnenia európskych politických priorít, ako je samostatnosť v oblasti digitálnej technológie (30). Dôležitosť tejto oblasti a problémy, s ktorými sa stretávajú zainteresované strany v Únii, si vyžadujú naliehavú akciu, aby v inovačnom a hodnotovom reťazci Európy nezostalo žiadne slabé ohnivko. Mal by sa preto vytvoriť mechanizmus na úrovni Únie na spájanie a sústredenie poskytovania podpory členských štátov, Európskej únie a súkromného sektora na výskum a inovácie v oblasti elektronických komponentov a systémov. Iniciatívy spoločného podniku by mali dopĺňať aj aliancia pre procesory a polovodičové technológie a aliancia pre priemyselné údaje, edgové a cloudové technológie.

(72)

Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie by sa mal zaoberať jasne vymedzenými témami, ktoré by umožnili európskemu priemyslu ako celku navrhovať, vyrábať a používať najinovačnejšie technológie v oblasti elektronických komponentov a systémov. Štruktúrovaná a koordinovaná finančná podpora na európskej úrovni je potrebná na podporu udržania výskumných skupín a európskych priemyselných odvetví na vrchole vo vysoko konkurenčnom medzinárodnom kontexte a na preklenutie medzier v oblastiach technológií kľúčových pre digitálnu transformáciu v  Európe , ktorá odráža základné hodnoty Únie vrátane súkromia a dôvery, zabezpečenia a bezpečnosti. Spolupráca medzi zainteresovanými stranami ekosystému, v ktorom sú zastúpené všetky segmenty hodnotového reťazca, je nevyhnutná na vývoj nových technológií a  rýchle prenikanie inovácií na trh. Otvorenosť a flexibilita na začleňovanie relevantných zainteresovaných strán, najmä vrátane MSP, do vznikajúcich alebo príbuzných technologických oblastí je rovnako kľúčová.

(72)

Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie by sa mal zaoberať jasne vymedzenými témami, ktoré by umožnili európskemu priemyslu ako celku navrhovať, vyrábať a používať najinovačnejšie technológie v oblasti elektronických komponentov a systémov. Štruktúrovaná a koordinovaná finančná podpora na európskej úrovni je potrebná na podporu udržania výskumných skupín a európskych priemyselných odvetví na vrchole vo vysoko konkurenčnom medzinárodnom kontexte a na preklenutie medzier v oblastiach technológií kľúčových pre digitálnu transformáciu v  Únii a jej vedúce postavenie v oblasti technológií , ktorá odráža základné hodnoty Únie a základné práva vrátane súkromia , ochrany údajov a dôvery, zabezpečenia a bezpečnosti na všetkých úrovniach hodnotového reťazca . Spolupráca medzi zainteresovanými stranami ekosystému, v ktorom sú zastúpené všetky segmenty hodnotového reťazca, je nevyhnutná na vývoj nových technológií , ktoré sú založené na súkromí a  bezpečnosti už v štádiu návrhu a na rýchlom prenikaní inovácií na trh. Otvorenosť a flexibilita na začleňovanie organizácií občianskej spoločnosti a relevantných zainteresovaných strán, najmä vrátane MSP, do vznikajúcich alebo príbuzných technologických oblastí je rovnako kľúčová. Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie by mal rozvíjať aj výskumné činnosti, aby prispieval k cieľom stanoveným v oznámení Komisie z 9. marca 2021 s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob.

(73)

Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie by mal spájať finančné a technické prostriedky, ktoré sú zásadné na udržanie kroku so zrýchľujúcim sa tempom inovácie v tejto oblasti, na prinášanie účinkov presahovania dôležitých pre spoločnosť , ako aj spoločné znášanie rizík pri zlaďovaní stratégií a investícií v duchu spoločného európskeho záujmu. Členmi spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie by preto mali byť Únia, členské štáty a pridružené krajiny v rámci programu Horizont Európa na základe dobrovoľnosti a združenia ako súkromní členovia zastupujúci svoje jednotlivé podniky [a ďalšie právnické subjekty, ktoré pôsobia v oblasti elektronických komponentov a systémov v Európe]. Účasť členských štátov zároveň uľahčí súdržné zosúladenie s vnútroštátnymi programami a stratégiami, pričom sa zabráni prekrývaniu a trieštivosti úsilia pri zabezpečení synergií všetkých zainteresovaných strán a činností.

(73)

Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie by mal spájať finančné a technické prostriedky, ktoré sú zásadné na udržanie kroku so zrýchľujúcim sa tempom inovácie v tejto oblasti, na prinášanie účinkov presahovania dôležitých pre spoločnosť pri zlaďovaní stratégií a investícií v duchu spoločného európskeho záujmu. Členmi spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie by preto mali byť Únia, členské štáty a pridružené krajiny v rámci programu Horizont Európa na základe dobrovoľnosti a združenia ako súkromní členovia zastupujúci svoje jednotlivé podniky [a ďalšie právnické subjekty, ktoré pôsobia v oblasti elektronických komponentov a systémov v Európe]. Účasť členských štátov zároveň uľahčí súdržné zosúladenie s vnútroštátnymi programami a stratégiami, pričom sa zabráni prekrývaniu a trieštivosti úsilia pri zabezpečení synergií všetkých zainteresovaných strán a činností.

(74)

V súlade s [článkom 8 ods. 1 písm. c)] nariadenia o programe Horizont Európa by účastnícke štáty mali poveriť spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie implementáciou ich príspevku ich vnútroštátnym účastníkom v nepriamych akciách. Prijímatelia by so spoločným podnikom mali uzavrieť jednotnú dohodu o grante na základe pravidiel programu Horizont Európa vrátane príslušného rámca pre práva duševného vlastníctva, a  to v závislosti od programu Únie, ktorý podporuje príslušnú činnosť súvisiacu s  poskytovaním grantu. Spoločný podnik pre kľúčové digitálne technológie by mal spracovávať žiadosti o preplatenie nákladov a vykonávať platby prijímateľom .

(74)

V súlade s [článkom 8 ods. 1 písm. c)] nariadenia o programe Horizont Európa by mali spoločné podniky vykonávať centrálne riadenie všetkých finančných príspevkov koordinovaným prístupom. Každý účastnícky štát by preto mal so spoločným podnikom uzavrieť administratívnu dohodu , v ktorej sa stanoví koordinačný mechanizmus na úhradu príspevkov žiadateľom usadeným v danom účastníckom štáte a  podávanie správ o týchto príspevkoch. S cieľom zabezpečiť súlad s  národnými strategickými prioritami a v riadne odôvodnených prípadoch by účastnícke štáty mali mať právo vetovať použitie svojich národných finančných príspevkov pre konkrétnych žiadateľov .

(77)

Zámerom právneho rámca Únie v oblasti jednotného európskeho neba (31) je reformovať európsky systém manažmentu letovej prevádzky (ATM) prostredníctvom inštitucionálnych, operačných, technologických a regulačných akcií s cieľom zlepšiť výkonnosť v oblastiach kapacity, bezpečnosti, efektívnosti a environmentálneho vplyvu.

(77)

Zámerom právneho rámca Únie v oblasti jednotného európskeho neba (31) je reformovať európsky systém manažmentu letovej prevádzky (ATM) prostredníctvom inštitucionálnych, operačných, technologických a regulačných akcií s cieľom zlepšiť výkonnosť v oblastiach kapacity, bezpečnosti, efektívnosti a  klimatického a environmentálneho vplyvu.

(78)

Cieľom projektu Výskum a rozvoj manažmentu letovej prevádzky (ATM) jednotného európskeho neba (ďalej len „projekt SESAR“) (32) je modernizácia ATM a spájanie technologických a prevádzkových inovácií na podporu jednotného európskeho neba. Cieľom projektu je poskytnúť technologické riešenia pre vysokovýkonné systémy ATM do roku 2035, aby sa umožnila ešte bezpečnejšia prevádzka odvetvia leteckej dopravy bez preťažení, ktorá je šetrnejšia k životnému prostrediu. Projekt SESAR tvoria tri navzájom súvisiace, kontinuálne a vyvíjajúce sa procesy spolupráce, ktorými sa vymedzujú, vyvíjajú a zavádzajú inovatívne technologické systémy a operačné postupy, ktoré sú základom digitálneho európskeho neba, ako sa vymedzuje v európskom riadiacom pláne ATM (33).

(78)

Cieľom projektu Výskum a rozvoj manažmentu letovej prevádzky (ATM) jednotného európskeho neba (ďalej len „projekt SESAR“) (32) je modernizácia ATM a spájanie technologických a prevádzkových inovácií na podporu jednotného európskeho neba. Cieľom projektu je poskytnúť technologické riešenia pre vysokovýkonné systémy ATM do roku 2035, aby sa umožnila ešte bezpečnejšia prevádzka odvetvia leteckej dopravy bez preťažení, ktorá je šetrnejšia k životnému prostrediu a ku klíme, v súlade s Európskou zelenou dohodou a európskym právnym predpisom v oblasti klímy . Projekt SESAR tvoria tri navzájom súvisiace, kontinuálne a vyvíjajúce sa procesy spolupráce, ktorými sa vymedzujú, vyvíjajú a zavádzajú inovatívne technologické systémy a operačné postupy, ktoré sú základom digitálneho európskeho neba, ako sa vymedzuje v európskom riadiacom pláne ATM (33).

(79)

„Európsky riadiaci plán ATM“ je plánovacím nástrojom na modernizáciu ATM v celej Európe, ktorý spája výskumné a inovačné činnosti v oblasti ATM so scenármi činností zavádzania s cieľom dosiahnuť ciele jednotného európskeho neba.

(79)

„Európsky riadiaci plán ATM“ je plánovacím nástrojom na modernizáciu ATM v celej Európe, ktorý spája výskumné a inovačné činnosti v oblasti ATM so scenármi činností zavádzania s cieľom dosiahnuť ciele jednotného európskeho neba , a to nielen na zlepšenie efektívnosti počas jednotlivých letov, ale tiež na umožnenie nepretržitého prispôsobovania jeho celkovej kapacity k technologickému pokroku .

(81)

Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mal stavať na skúsenostiach zo spoločného podniku SESAR a pokračovať v jeho koordinačnej úlohe v oblasti výskumu ATM v Únii. Hlavnými cieľmi spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mali byť posilňovanie a  ďalšia integrácia kapacít v oblasti výskumu a inovácií v Európe, podpora urýchľovania digitalizácie v odvetví , ako aj posilňovanie odolnosti a  rozšíriteľnosti odvetvia v súvislosti s výkyvmi v prevádzke. S cieľom podporovať hospodársku obnovu a  rast by mal spoločný podnik prostredníctvom inovácií posilniť konkurencieschopnosť pilotnej a bezpilotnej leteckej dopravy a služieb ATM, S cieľom zaviesť jednotné európske nebo ako najúčinnejší a k životnému prostrediu najšetrnejší vzdušný priestor na svete by mal spoločný podnik rozvíjať a urýchľovať prienik inovatívnych riešení na trh.

(81)

Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mal stavať na skúsenostiach zo spoločného podniku SESAR a pokračovať v jeho koordinačnej úlohe v oblasti výskumu ATM v Únii. Hlavné ciele spoločného podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mali byť schopné podporovať opatrenia určené na posilňovanie a  ďalšiu integráciu kapacít v oblasti výskumu a inovácií v Európe, čo by zase pomohlo urýchliť digitalizáciu v odvetví a urobiť ho odolnejším a  rozšíriteľnejším v súvislosti s výkyvmi v prevádzke. S cieľom prispieť k podpore hospodárskej a sociálnej obnovy a  rastu by mal spoločný podnik prostredníctvom inovácií posilniť konkurencieschopnosť pilotnej a bezpilotnej leteckej dopravy a služieb ATM. S cieľom zaviesť jednotné európske nebo ako najúčinnejší a k životnému prostrediu najšetrnejší vzdušný priestor na svete by mal spoločný podnik podporovať rozvoj a urýchľovať prienik inovatívnych riešení na trh.

(83)

Účasť v spoločnom podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mala byť otvorená čo najširšej škále a zastúpeniu zainteresovaných strán zo všetkých členských štátov a krajín pridružených k programu Horizont Európa vrátane MSP, a to prostredníctvom rôznych foriem účasti. Účasť by predovšetkým mala zabezpečiť riadnu rovnováhu medzi výrobcami vybavenia pre pilotné aj bezpilotné letectvo, užívateľmi vzdušného priestoru, poskytovateľmi leteckých navigačných služieb, letiskami, armádou a  profesnými združeniami, ako aj ponúkať príležitosti pre MSP, akademickú obec a výskumné organizácie. S cieľom určiť najsľubnejšie prístupy a subjekty schopné ich plnenia spustila Komisia pre potenciálnych členov výzvu na vyjadrenie záujmu. Správna rada by mala mať možnosť vybrať pridružených členov na základe výsledkov tejto výzvy s cieľom zabezpečiť rýchle rozšírenie členskej základne.

(83)

Účasť v spoločnom podniku pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mala byť otvorená čo najširšej škále a zastúpeniu zainteresovaných strán zo všetkých členských štátov a krajín pridružených k programu Horizont Európa vrátane MSP, vedeckých odborníkov a príslušných organizácií občianskej spoločnosti vrátane oblastí ochrany životného prostredia a klímy, a to prostredníctvom rôznych foriem účasti. Účasť by predovšetkým mala zabezpečiť riadnu rovnováhu medzi výrobcami vybavenia pre pilotné aj bezpilotné letectvo, užívateľmi vzdušného priestoru, poskytovateľmi leteckých navigačných služieb, letiskami, armádou a  profesijnými združeniami, ako aj ponúkať príležitosti pre MSP, akademickú obec a výskumné organizácie. S cieľom určiť najsľubnejšie prístupy a subjekty schopné ich plnenia spustila Komisia pre potenciálnych členov výzvu na vyjadrenie záujmu. Správna rada by mala mať možnosť vybrať pridružených členov na základe výsledkov tejto výzvy s cieľom zabezpečiť rýchle rozšírenie členskej základne.

(86)

Agentúra EUROCONTROL disponuje primeranou infraštruktúrou a potrebnými administratívnymi, IT, komunikačnými a logistickými podpornými službami. Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mal využívať výhody takej infraštruktúry a služby agentúry Eurocontrol. V tejto súvislosti existuje málo potenciálnych synergií, ktoré by sa mohli získať združovaním administratívnych zdrojov s inými spoločnými podnikmi prostredníctvom spoločného administratívneho oddelenia . Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by sa preto nemal zúčastňovať na funkciách spoločného administratívneho oddelenia stanoveného v tomto nariadení.

(86)

Agentúra EUROCONTROL disponuje primeranou infraštruktúrou a potrebnými administratívnymi, IT, komunikačnými a logistickými podpornými službami. Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by mal využívať výhody takej infraštruktúry a služby agentúry Eurocontrol. V tejto súvislosti existuje málo potenciálnych synergií, ktoré by sa mohli získať združovaním administratívnych zdrojov s inými spoločnými podnikmi. Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba 3 by sa preto nemal zúčastňovať na funkciách spoločného administratívneho oddelenia stanoveného v tomto nariadení.

(88)

V súvislosti s prioritami Európskej komisie na obdobie 2019 – 2024 pod názvom „Európa pripravená na digitálny vek,“„Hospodárstvo, ktoré pracuje pre ľudí“ a politickými cieľmi stanovenými v kontexte oznámenia o „Formovaní digitálnej budúcnosti Európy“, musí Európa rozvíjať kritické digitálne infraštruktúry založené na sieťach 5G a budovať svoje technologické kapacity pre siete 6G v časovom horizonte do roku 2030. Komisia v tejto súvislosti zdôraznila strategický význam európskeho partnerstva pre inteligentné siete a služby s cieľom poskytovať zákazníkom a podnikom zabezpečené služby založené na pripojiteľnosti. Uvedené priority možno dosiahnuť zoskupením kľúčových aktérov, konkrétne priemyslu, akademickej obce a verejných orgánov, pod záštitou európskeho partnerstva vychádzajúceho z výsledkov dosiahnutých v rámci iniciatívy verejno-súkromného partnerstva v oblasti 5G, v rámci ktorej sa úspešne vyvinuli technológie a normy sietí 5G.

(88)

V súvislosti s prioritami Komisie na obdobie 2019 – 2024 pod názvom „Európa pripravená na digitálny vek,“„Hospodárstvo, ktoré pracuje pre ľudí“ a politickými cieľmi stanovenými v kontexte oznámenia o „Formovaní digitálnej budúcnosti Európy“ a oznámenia s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob , musí Európa rozvíjať kritické digitálne infraštruktúry založené na sieťach 5G a budovať svoju vedomostnú základňu a technologické kapacity pre siete 6G a nové relevantné komunikačné technológie v časovom horizonte do roku 2030. Komisia v tejto súvislosti zdôraznila strategický význam európskeho partnerstva pre inteligentné siete a služby s cieľom poskytovať zákazníkom a podnikom zabezpečené služby založené na pripojiteľnosti. Uvedené priority možno dosiahnuť zoskupením kľúčových aktérov, konkrétne priemyslu, akademickej obce , organizácií občianskej spoločnosti a verejných orgánov, pod záštitou európskeho partnerstva vychádzajúceho z výsledkov dosiahnutých v rámci iniciatívy verejno-súkromného partnerstva v oblasti 5G, v rámci ktorej sa úspešne vyvinuli technológie a normy sietí 5G.

(89)

Spoločný podnik pre inteligentné siete a služby je navrhnutý s cieľom riešiť politické otázky v oblasti digitálnej infraštruktúry a rozširovať technologický rozsah výskumu a inovácií v oblasti sietí 6G. Pri úzkom zapojení členských štátov by mal spoločný podnik posilňovať reakciu na politické a spoločenské potreby Únie v oblasti sietí, energetickej účinnosti, kybernetickej bezpečnosti, technologickej suverenity, súkromia a etiky, a rozšíri rozsah výskumu a inovácií zo sietí o poskytovanie služieb založených na cloude, ako aj podporných služieb týkajúcich sa komponentov a zariadení pre občanov, a o širokú škálu hospodárskych odvetví, ako sú zdravotná starostlivosť, doprava, výroba a médiá.

(89)

Spoločný podnik pre inteligentné siete a služby je navrhnutý s cieľom riešiť politické otázky v oblasti digitálnej infraštruktúry a rozširovať technologický rozsah výskumu a inovácií v oblasti sietí 6G a iných komunikačných sietí . Pri úzkom zapojení členských štátov by mal spoločný podnik posilňovať reakciu na politické a spoločenské potreby Únie v oblasti sietí, energetickej účinnosti, kybernetickej bezpečnosti, technologickej suverenity a odolnosti , súkromia a etiky, a rozšíri rozsah výskumu a inovácií zo sietí o poskytovanie služieb založených na cloude, ako aj podporných služieb týkajúcich sa komponentov a zariadení pre občanov, a o širokú škálu hospodárskych a sociálnych odvetví, ako sú zdravotná starostlivosť, doprava, výroba a médiá.

(91)

Pokročilá infraštruktúra sietí 5G bude základom pre rozvoj ekosystémov pre digitálnu a ekologickú transformáciu a následne pre schopnosť Európy zavádzať technológie sietí 6G. Program v rámci Nástroja na prepájanie Európy – Digitalizácia, ako aj program Digitálna Európa a Program InvestEU poskytujú príležitosti na rozvoj digitálnych ekosystémov založených na sieťach 5G a následne sieťach 6G. So zreteľom na široký súbor zainteresovaných strán z verejného i súkromného sektora v týchto projektoch zavádzania je kľúčové koordinovať prijímanie strategického programu, príspevky na programovanie, ako aj informácie a účasť zainteresovaných strán v súvislosti s týmito programami. Spoločný podnik pre inteligentné siete a služby by mal ako strategickú základňu pre tieto ciele zvoliť koordináciu vypracúvania programov strategického zavádzania pre príslušné oblasti zavádzania, ako sú systémy sietí 5G pozdĺž ciest a železníc. V týchto programoch by sa okrem iného mali stanoviť plány zavádzania, hlavné možnosti pre modely spolupráce a ďalšie strategické otázky.

(91)

Pokročilá infraštruktúra sietí 5G môže byť základom pre rozvoj ekosystémov pre digitálnu a ekologickú transformáciu a následne pre schopnosť Európy zavádzať technológie sietí 6G transparentným a otvoreným spôsobom, keďže vytvorenie globálnych a kompatibilných noriem 6G by znížilo náklady, vytvorilo efektívnejšie digitálne dodávateľské reťazce a posilnilo inovácie . Program v rámci Nástroja na prepájanie Európy – Digitalizácia, ako aj program Digitálna Európa a Program InvestEU poskytujú príležitosti na rozvoj digitálnych ekosystémov založených na sieťach 5G a následne sieťach 6G. So zreteľom na široký súbor zainteresovaných strán z verejného i súkromného sektora v týchto projektoch zavádzania je kľúčové uľahčiť prijímanie strategického programu, príspevky na programovanie, ako aj informácie a účasť zainteresovaných strán v súvislosti s týmito programami. Spoločný podnik pre inteligentné siete a služby by mal ako strategickú základňu pre tieto ciele zvoliť koordináciu vypracúvania programov strategického zavádzania pre príslušné oblasti zavádzania, ako sú systémy sietí 5G pozdĺž ciest a železníc. V týchto programoch by sa okrem iného mali stanoviť plány zavádzania , technické odporúčania , hlavné možnosti pre modely spolupráce a ďalšie strategické otázky.

6a.

9.

„dodatočná činnosť“ je činnosť mimo hlavnej činnosti pracovného programu, ktorá nedostáva finančnú podporu od spoločného podniku, ale prispieva k dosahovaniu jeho cieľov a je priamo spojená s využívaním výsledkov z projektov daného spoločného podniku alebo jeho predchádzajúcich iniciatív, alebo má zásadnú pridanú hodnotu Únie;

9.

„dodatočná činnosť“ je činnosť , ktorá je zahrnutá do ročného plánu dodatočných činností pripojených k hlavnej činnosti pracovného programu a ktorá nedostáva finančnú podporu od spoločného podniku, ale priamo prispieva k dosahovaniu jeho cieľov a je priamo spojená s využívaním výsledkov z projektov daného spoločného podniku alebo jeho predchádzajúcich iniciatív, alebo má zásadnú pridanú hodnotu Únie a prispieva k politikám Únie;

a)

posilňovanie a integrácia vedeckých a technologických kapacít Únie s cieľom podporiť vytváranie a šírenie vysokokvalitných nových vedomostí, najmä s cieľom riešiť globálne výzvy, zabezpečiť konkurencieschopnosť Únie, udržateľnosť a prispievať k posilnenému európskemu výskumnému priestoru;

a)

posilňovanie a integrácia vedeckých , inovačných a technologických kapacít Únie , členských štátov a regiónov s cieľom podporiť vytváranie a šírenie vysokokvalitných nových vedomostí, najmä s cieľom riešiť globálne spoločenské výzvy, zabezpečiť a posilniť konkurencieschopnosť Únie, európsku pridanú hodnotu, odolnosť a udržateľnosť a prispievať k posilnenému európskemu výskumnému priestoru;

b)

zabezpečenie vedúceho postavenia hodnotových reťazcov Únie založených na princípe udržateľnosti a jej otvorenej strategickej autonómie v oblasti kľúčových technológií a odvetví v súlade s priemyselnou stratégiou pre Európu;

b)

zabezpečenie vedúceho postavenia a odolnosti hodnotových reťazcov Únie založených na princípe udržateľnosti a  ochrana jej strategickej autonómie , pri zachovaní otvoreného hospodárstva, v oblasti kľúčových technológií a odvetví v súlade s priemyselnou stratégiou a stratégiou MSP pre Európu , Európskou zelenou dohodou, ďalšími politikami Únie a plánom európskej obnovy ;

c)

vývoj a zrýchľovanie celoúnijného využívania inovatívnych riešení klimatických, environmentálnych, zdravotných a ďalších svetových spoločenských výziev, ktoré prispievajú ku strategickým prioritám Únie, a  to najmä pokiaľ ide o splnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a  cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu v Únii do roku 2050.

c)

vývoj a zrýchľovanie celoúniového využívania inovatívnych riešení klimatických, environmentálnych, zdravotných , digitálnych a ďalších svetových spoločenských výziev, ktoré prispievajú ku strategickým prioritám Únie, zrýchlenie hospodárskeho rastu Únie a  podporovanie inovačného ekosystému a zároveň plnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a dosiahnuť klimatickú neutralitu v Únii najneskôr do roku 2050 , v súlade s Parížskou dohodou .

a)

posilnenie vedeckých kapacít a kapacít kritického množstva v oblasti medzisektorového a medzidisciplinárneho výskumu a inovácií v celej Únii;

a)

posilnenie vedeckých a technologických kapacít a kapacít kritického množstva v oblasti kolaboratívneho, medzisektorového a medzidisciplinárneho výskumu a inovácií v celej Únii;

b)

urýchľovanie spoločenskej, ekologickej a hospodárskej premeny v oblastiach a odvetviach strategického významu pre priority Únie, najmä s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 v súlade s cieľmi stanovenými podľa Európskej zelenej dohody;

b)

urýchľovanie zelenej a digitálnej transformácie v oblastiach a odvetviach strategického významu pre priority Únie, najmä s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 v súlade s cieľmi v oblasti klímy a energetiky stanovenými podľa Európskej zelenej dohody a európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ako aj prispievanie k nulovému znečisteniu a životnému prostrediu bez toxických látok, pričom sa zachovajú a obnovia ekosystémy a biodiverzita ;

c)

posilnenie inovačných kapacít a výkonnosti existujúcich a nových európskych výskumných a  inovačných hodnotových reťazcov, a to aj v  malých a  stredných podnikoch (MSP) ;

c)

posilnenie výskumných a  inovačných kapacít a výkonnosti existujúcich a nových európskych ekosystémov a hodnotových reťazcov, a to aj v  MSP a  startupoch ;

d)

zrýchľovanie zavádzania, využívania a šírenia inovačných riešení v posilnených európskych výskumných a  inovačných ekosystémoch, a to aj prostredníctvom širokej a včasnej interakcie a spoločnej tvorby s koncovými používateľmi, občanmi a regulačnými aj normalizačnými orgánmi;

d)

zrýchľovanie zavádzania, využívania a šírenia inovačných riešení , technológií, služieb a zručností v posilnených európskych výskumných , inovačných a  priemyselných ekosystémoch a v konečnom dôsledku v spoločnosti , a to aj prostredníctvom širokej a včasnej interakcie a spoločnej tvorby s koncovými používateľmi , vrátane MSP, startupov , občanmi a regulačnými aj normalizačnými orgánmi;

da)

prispievanie k znižovaniu nedostatku špecifických zručností v celej Únii zvyšovaním informovanosti a pomocou pri získavaní nových znalostí a ľudského kapitálu vzhľadom na ich oblasti výskumu; prispievanie k urýchleniu zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie európskych pracovníkov a účasti MSP v priemyselných ekosystémoch spojených s fungovaním spoločných podnikov; uľahčenie integrácie príslušných vedeckých a inovačných schopností v celej EÚ do európskych výskumných a inovačných ekosystémov a hodnotových reťazcov;

e)

dosahovanie zlepšení nových výrobkov a služieb v oblasti produktivity a  životného prostredia, a  to prostredníctvom využívania schopností a zdrojov Únie.

e)

dosahovanie zlepšení nových výrobkov , technológií, aplikácií a služieb v oblasti životného prostredia, úspory energie a zdrojov, udržateľnosti, spoločnosti, produktivity a  obehovosti vzájomným prepojením a  plným využitím schopností a zdrojov Únie.

ea)

prispievanie k preklenutiu rodových rozdielov v oblastiach vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) v Európe, ako aj k začleňovaniu rodového hľadiska do výsledkov výskumu vypracovaných európskymi partnerstvami, čím sa dosiahne lepšie zosúladenie európskych partnerstiev s cieľmi rodovej rovnosti;

eb)

hľadanie možností informovania študentov, ktorí by sa chceli venovať kariére v oblastiach vedy, technológie, inžinierstva a matematiky a v iných oblastiach súvisiacich s prevádzkovými činnosťami spoločných podnikov;

a)

posilniť a rozšíriť excelentnosť, a to prostredníctvom podpory širšej účasti v celej Únii;

a)

posilniť a rozšíriť excelentnosť, a to prostredníctvom podpory širšej účasti a geografickej rôznorodosti v celej Únii , a to aj účasťou členských štátov, ktoré sa v súčasnosti podľa európskeho prehľadu výsledkov inovácie považujú za skromných a umiernených inovátorov ;

aa)

podporovať a odmeňovať vedeckú excelentnosť, a to aj zabezpečením toho, aby sa pri vykonávaní jeho činností zohľadňovali najnovšie vedecké poznatky a výsledky základného výskumu;

c)

posilniť prepojenie medzi výskumom, inováciami a prípadne vzdelávaním a ďalšími politikami vrátane komplementárnosti s vnútroštátnymi a regionálnymi politikami a činnosťami a politikami na úrovni Únie v oblasti výskumu a inovácií;

c)

posilniť prepojenie medzi výskumom, inováciami a prípadne politikou v oblasti rodovej rovnosti a vzdelávania a ďalšími politikami vrátane komplementárnosti s vnútroštátnymi a regionálnymi politikami a činnosťami a politikami a činnosťami na úrovni Únie, v oblasti zručností, výskumu a inovácií;

ca)

podporiť zodpovedný výskum a inováciu so zreteľom na zásadu predbežnej opatrnosti;

cb)

posilniť rodový rozmer v oblasti výskumu a inovácie vrátane všetkých spoločných podnikov;

e)

posilniť medzinárodnú spoluprácu;

e)

posilniť medzinárodnú spoluprácu v súlade s cieľmi vonkajšej politiky a medzinárodnými záväzkami Únie a podporovať európsku konkurencieschopnosť a vedúce postavenie priemyslu pri súčasnom rešpektovaní strategickej autonómie Únie, ale zachovaní otvoreného hospodárstva ;

f)

zvyšovať verejné povedomie , prijímanie, dopyt a prenikanie nových riešení na trh prostredníctvom zapájania občanov a koncových používateľov do postupov spoločného navrhovania a  vytvárania ;

f)

zvyšovať informovanosť verejnosti , prijímanie, dopyt a prenikanie nových riešení prostredníctvom zapájania občanov , organizácií občianskej spoločnosti, organizácií spotrebiteľov a koncových používateľov vrátane MSP a startupov do procesov spoločného navrhovania a  tvorby ;

g)

podporovať využívanie výsledkov výskumu a inovácií a  aktívne šíriť a  využívať výsledky , najmä na mobilizovanie súkromných investícií a  tvorbu politík ;

g)

podporovať aktívne šírenie, využívanie výsledkov výskumu a inovácií a  ich zúžitkovanie, a  to aj na tvorbu politík, prostredníctvom normalizácie , obstarávania inovačných riešení a obstarávania vo fáze pred komerčným využitím s cieľom urýchliť proces uvádzania výstupov a  výsledkov výskumu na trh v príslušných výskumných oblastiach ;

h)

urýchliť priemyselnú transformáciu, a to aj prostredníctvom zlepšených zručností a inovácií;

h)

urýchliť priemyselnú transformáciu a odolnosť v jednotlivých hodnotových reťazcoch , a to aj prostredníctvom zlepšených zručností a inovácií;

ha)

zvyšovať úroveň zručností a skúseností v celej Únii medzi študentmi, akademickými pracovníkmi a odborníkmi, podporovať vývoj osobitných vysokoškolských titulov a vzdelávacích programov v rôznych oblastiach, venovať osobitnú pozornosť rodovým aspektom a zabezpečiť čo najširšie geografické pokrytie v Únii;

i)

podporovať zavádzanie príslušných politík Únie založených na dôkazoch, ako aj činností v oblasti regulácie, normalizácie a udržateľných investícií na európskej a celosvetovej úrovni.

i)

podporovať zavádzanie príslušných politík Únie založených na vedeckých dôkazoch, ako aj činností v oblasti regulácie, normalizácie a udržateľných investícií na vnútroštátnej, európskej a celosvetovej úrovni.

a)

poskytujú na základe otvorených a  transparentných výziev na predkladanie návrhov finančnú podporu nepriamym akciám v oblasti výskumu a inovácií hlavne vo forme grantov, pokiaľ nie je v pracovnom programe uvedené inak ;

a)

poskytujú na základe otvorených , spravodlivých, transparentných a súťažných výziev na predkladanie návrhov finančnú podporu nepriamym akciám v oblasti výskumu a inovácií hlavne vo forme grantov, s výnimkou odôvodnených prípadov špecifikovaných v pracovnom programe;

b)

rozvíjajú úzku spoluprácu a zabezpečujú koordináciu s ďalšími európskymi partnerstvami vrátane vyčleňovania časti rozpočtu spoločného podniku na spoločné výzvy na predkladanie návrhov tam, kde je to vhodné;

b)

rozvíjajú úzku spoluprácu a zabezpečujú koordináciu a synergie s ďalšími európskymi partnerstvami vrátane vyčleňovania časti rozpočtu spoločného podniku na spoločné výzvy na predkladanie návrhov tam, kde je to vhodné;

c)

usilujú o vytvorenie synergií s relevantnými činnosťami a programami, a v prípade potreby, možností ďalšieho financovania z nich na úrovni Únie a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, a to najmä s tými, ktoré podporujú zavádzanie inovatívnych riešení , odbornú prípravu , rozvoj vzdelávania a regionálny rozvoj, ako sú fondy v rámci politiky súdržnosti v súlade so stratégiami pre inteligentnú špecializáciu;

c)

usilujú o vytvorenie synergií a zabezpečujú účinné synergie s relevantnými činnosťami a programami, a v prípade potreby, možností ďalšieho financovania z nich na úrovni Únie a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, a to najmä s tými, ktoré podporujú zavádzanie inovatívnych riešení a ich uvádzanie na trh , rozvoj odbornej prípravy a vzdelávania a regionálny rozvoj, ako sú fondy v rámci politiky súdržnosti v súlade so stratégiami pre inteligentnú špecializáciu , ako aj s európskymi finančnými inštitúciami, ako sú Európska banka pre obnovu a rozvoj a Európska investičná banka, a s príslušnými priemyselnými alianciami a charitatívnymi nadáciami a trustmi ;

ca)

posilňujú prepojenie medzi výskumom, inováciami a opatreniami plánovanými v oznámení Komisie z 1. júla 2020 s názvom Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť (program v oblasti zručností pre Európu), najmä tými, ktoré sú zamerané na rozvoj zručností na podporu zelenej a digitálnej transformácie a na zvýšenie počtu absolventov v oblastiach STEM, najmä v priemyselných ekosystémoch spojených s fungovaním spoločných podnikov;

d)

zabezpečujú, že ich operácie prispievajú k strategickému viacročnému plánovaniu, podávaniu správ, monitorovaniu a hodnoteniu, ako aj k ďalším požiadavkám programu Horizont Európa stanoveným v [článku 45 a 47] nariadenia o programe Horizont Európa, ako napríklad vykonávanie rámca pre spätnú väzbu v oblasti spoločnej politiky;

d)

zabezpečujú, že ich operácie prispievajú k strategickému viacročnému plánovaniu, podávaniu správ, monitorovaniu a hodnoteniu, bez zvyšovania ich vlastnej administratívnej záťaže alebo záťaže ich príjemcov, ako aj k ďalším požiadavkám programu Horizont Európa stanoveným v [článku 45 a 47] nariadenia o programe Horizont Európa, ako napríklad vykonávanie rámca pre spätnú väzbu v oblasti spoločnej politiky;

e)

podporujú zapojenie MSP do svojich činností a  prijímajú opatrenia, ktorými zabezpečujú informovanosť MSP v súlade s cieľmi programu Horizont Európa;

e)

podporujú a zabezpečujú zapojenie MSP a startupov a ich združení do činností spoločných podnikov a zabezpečujú včasnú informovanosť MSP a startupov v súlade s cieľmi programu Horizont Európa; v prípade potreby identifikujú výzvy, v ktorých je koordinačná úloha vyhradená pre MSP alebo startupy;

ea)

vypracúvajú opatrenia na prilákanie nových účastníkov vrátane MSP na výskumné a inovačné činnosti spoločných podnikov a na rozšírenie sietí spolupráce, ako aj na podporu lepšieho prepojenia existujúcich národných výskumných a inovačných ekosystémov a sietí medzi sebou a na európskej úrovni;

eb)

podporujú a zabezpečujú zapojenie mladých výskumných pracovníkov a študentov doktorandského a postdoktorandského štúdia do činností príslušných spoločných podnikov v úzkej synergii s akciami Marie Curie-Skłodowskej;

f)

mobilizujú zdroje verejného a súkromného sektora potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení;

f)

mobilizujú zdroje verejného a súkromného sektora , podľa možnosti aj dodatočné zdroje, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení;

g)

monitorujú pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v tomto nariadení, ako aj cieľov stanovených v [článku 45] nariadenia o programe Horizont Európa a  [prílohe  V] k tomuto nariadeniu;

g)

monitorujú pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v tomto nariadení, ako aj cieľov stanovených v [článku 45] nariadenia o programe Horizont Európa a  [prílohách III a  V] k tomuto nariadeniu;

h)

vymedzujú a vykonávajú svoj pracovný program;

h)

vypracúvajú a vykonávajú strategický výskumný a inovačný program, na základe ktorého vymedzujú a vykonávajú svoj pracovný program;

i)

nadväzujú kontakt s čo najširším spektrom zainteresovaných strán okrem iného vrátane decentralizovaných agentúr, výskumných organizácií a univerzít, verejných orgánov a  koncových používateľov, najmä na účely vymedzenia priorít a činností každej iniciatívy, ako aj s cieľom zaručiť inkluzívnosť;

i)

nadväzujú kontakt s čo najširším spektrom zainteresovaných strán okrem iného vrátane decentralizovaných agentúr, výskumných organizácií a univerzít, organizácií občianskej spoločnosti, koncových používateľov , združení MSP a verejných orgánov , najmä na účely vymedzenia priorít a činností každej iniciatívy, ako aj s cieľom zaručiť inkluzívnosť , otvorenosť a spoločenskú pridanú hodnotu ;

j)

vykonávajú činnosti v oblasti informovania, komunikácie, zverejňovania, šírenia a využívania primeraným uplatňovaním [článku 46] nariadenia o programe Horizont Európa, vrátane poskytovania a sprístupňovania podrobných informácií o výsledkoch financovaných činností výskumu a inovácií v spoločnej elektronickej databáze Horizont Európa;

j)

vykonávajú činnosti v oblasti informovania, komunikácie, zverejňovania, šírenia a využívania uplatňovaním článkov 10 a 39 tohto nariadenia a primerane uplatňovaním [článku 46] nariadenia o programe Horizont Európa vrátane poskytovania a sprístupňovania podrobných informácií o výsledkoch financovaných činností výskumu a inovácií prístupných pre širokú verejnosť v spoločnej elektronickej databáze Horizont Európa používateľsky ústretovým spôsobom ;

ja)

podporujú kampane na zvyšovanie informovanosti, vzdelávacie činnosti a činnosti zamerané na šírenie informácií so zapojením akademických, vedeckých a znalostných sietí, poskytujú vhodné informácie na svojich príslušných webových sídlach vrátane uverejňovania príslušnej dokumentácie;

l)

prispievajú k rozvíjaniu účinnejšieho prepojenia medzi vedou a politikou, k podpore otvorenej vedy prostredníctvom zabezpečenia lepšieho používania výsledkov, k riešeniu politických potrieb, ako aj k podpore rýchlejšieho šírenia a využívania výsledkov;

l)

prispievajú k rozvíjaniu účinnejšieho prepojenia medzi vedou a politikou, k podpore otvorenej vedy a dodržiavaniu jej zásad stanovených v článkoch 14 a 39 nariadenia o programe Horizont Európa a k riešeniu politických potrieb, ako aj k podpore rýchlejšieho používania, šírenia a využívania výsledkov a zvýšenej viditeľnosti, ako sa stanovuje v článku 51 ods. 1 nariadenia o programe Horizont Európa ; spoločné podniky stanovia prísne pravidlá pre výnimky z požiadaviek na otvorený prístup stanovených v nariadení o programe Horizont Európa a Komisia monitoruje postupy týkajúce sa otvoreného prístupu a každá výnimka by mala byť transparentne uvedená na príslušných webových sídlach.

n)

podporujú podľa článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/852 o udržateľných investíciách Komisiu pri vypracúvaní a vykonávaní robustných technických kritérií preskúmania založených na vedeckých poznatkoch, a to monitorovaním a posudzovaním ich vykonávania v rámci hospodárskeho odvetvia, na ktoré sa vzťahujú, s cieľom poskytovať ad hoc spätnú väzbu na tvorbu politík, ak je to potrebné ;

n)

podporujú podľa článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/852 Komisiu pri vypracúvaní a vykonávaní robustných technických kritérií preskúmania založených na vedeckých poznatkoch, ak činnosti spoločných podnikov patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia ;

o)

zohľadňujú zásadu „výrazne nenarušiť“ podľa článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852, ako aj ustanovenia uvedeného nariadenia s cieľom zlepšiť prístup k udržateľnému financovaniu tam, kde je to relevantné;

o)

zohľadňujú zásadu „výrazne nenarušiť“ podľa článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852 pre činnosti spoločných podnikov, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia , ako aj ustanovenia uvedeného nariadenia s cieľom zlepšiť prístup k udržateľnému financovaniu tam, kde je to relevantné;

ga)

podpora výmeny najlepších postupov medzi spoločnými podnikmi.

a)

zabezpečuje dôkladné a včasné monitorovanie pokroku pri plnení programu spoločného podniku pre výskum a inováciu a jednotlivých akcií vzhľadom na priority Komisie a Strategický výskumný a inovačný program, pričom na zabezpečenie plnenia cieľov spoločného podniku v prípade potreby prijíma nápravné opatrenia;

a)

prijíma opatrenia na zabezpečenie vykonávania všeobecných, osobitných a prevádzkových cieľov spoločného podniku, posudzuje ich účinnosť a vplyv, zabezpečuje dôkladné a včasné monitorovanie pokroku pri plnení programu spoločného podniku pre výskum a inováciu a jednotlivých akcií vzhľadom na priority základných cieľov a politík Únie a Strategický výskumný a inovačný program, pričom na zabezpečenie plnenia cieľov spoločného podniku v prípade potreby prijíma nápravné opatrenia;

b)

posudzuje, schvaľuje alebo zamieta žiadosti o členstvo v súlade s článkom 7;

b)

posudzuje, schvaľuje alebo zamieta žiadosti o členstvo v súlade s článkom 7 , pričom zohľadňuje odporúčanie vedeckého poradného orgánu v súlade s článkom 19 a potenciálne konflikty záujmov ;

c)

posudzuje, schvaľuje alebo zamieta žiadosti potenciálnych prispievajúcich partnerov v súlade s článkom 9;

c)

posudzuje, schvaľuje alebo zamieta žiadosti potenciálnych prispievajúcich partnerov v súlade s článkom 9 , pričom zohľadňuje odporúčanie vedeckého poradného orgánu v súlade s článkom 19 a potenciálne konflikty záujmov ;

i)

vymenúva , odvoláva a predlžuje funkčné obdobie výkonného riaditeľa, usmerňuje jeho činnosť a sleduje jeho výkon;

i)

na základe otvoreného a transparentného postupu vymenúva , odvoláva a predlžuje funkčné obdobie výkonného riaditeľa, usmerňuje jeho činnosť a sleduje jeho výkon , a to aj prostredníctvom určenia súboru kľúčových ukazovateľov výkonnosti na posúdenie výkonnosti výkonného riaditeľa ;

j)

prijíma Strategický výskumný a inovačný program na začiatku iniciatívy a podľa potreby ho mení počas celého trvania programu Horizont Európa. Strategický výskumný a inovačný program určuje cielený vplyv partnerstva, predpokladané portfólio činností, merateľné očakávané výsledky, zdroje, ciele a míľniky v stanovenom časovom rámci. Určujú sa v ňom aj ďalšie európske partnerstvá, s ktorými spoločný podnik nadväzuje formálnu a pravidelnú spoluprácu, a možnosti vytvárania synergií medzi akciami spoločného podniku a národnými alebo regionálnymi iniciatívami a politikami na základe informácií získaných od účastníckych štátov alebo skupiny zástupcov štátov, ako aj synergií s ostatnými programami Únie;

j)

prijíma Strategický výskumný a inovačný program na začiatku iniciatívy a podľa potreby ho mení počas celého trvania programu Horizont Európa na základe príspevkov všetkých partnerov vrátane súkromného sektora, vedeckej obce, zástupcov členských štátov a organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti príslušného spoločného podniku . Strategický výskumný a inovačný program určuje cielený vplyv partnerstva, predpokladané portfólio činností, merateľné očakávané výsledky, zdroje, ciele a míľniky v stanovenom časovom rámci. Určujú sa v ňom aj ďalšie európske partnerstvá, s ktorými spoločný podnik nadväzuje formálnu a pravidelnú spoluprácu, a možnosti vytvárania synergií medzi akciami spoločného podniku a národnými alebo regionálnymi iniciatívami a politikami na základe informácií získaných od účastníckych štátov alebo skupiny zástupcov štátov, ako aj synergií , v súlade s usmerneniami, ktoré poskytla Komisia, s ostatnými programami a politikami Únie vrátane opatrení stanovených v rámci európskeho programu v oblasti zručností ;

k)

prijíma pracovný program a odhady zodpovedajúcich výdavkov podľa návrhu výkonného riaditeľa na vykonávanie Strategického výskumného a inovačného programu vrátane administratívnych činností, obsahu výziev na predkladanie návrhov, oblastí výskumu, na ktoré sa vzťahujú spoločné výzvy a spolupráca s inými partnerstvami, uplatniteľnej miery financovania na každú výzvu, ako aj súvisiacich pravidiel postupu predkladania, hodnotenia, výberu, prideľovania a preskúmavania, s osobitným dôrazom na spätnú väzbu k politickým požiadavkám;

k)

prijíma pracovný program a odhady zodpovedajúcich výdavkov podľa návrhu výkonného riaditeľa na vykonávanie Strategického výskumného a inovačného programu vrátane administratívnych činností, obsahu výziev na predkladanie návrhov, pričom dôsledne zabezpečuje, aby počet otvorených výziev pokrýval aj nižší rozsah úrovne technologickej pripravenosti, kritérií na podporu účasti na základe rodovej rovnováhy a geografickej rôznorodosti, oblastí výskumu, na ktoré sa vzťahujú spoločné výzvy a spolupráca s inými partnerstvami a synergie s inými programami Únie , uplatniteľnej miery financovania na každú výzvu, ako aj súvisiacich pravidiel postupu predkladania, hodnotenia, výberu, prideľovania a preskúmavania vrátane osobitných postupov na určenie konfliktov záujmov a vyhnutie sa týmto konfliktom a s osobitným dôrazom na spätnú väzbu k politickým požiadavkám;

ka)

podporuje viditeľnosť a otvorenosť činností spoločných podnikov a prijíma opatrenia s cieľom prilákať nových účastníkov, najmä MSP, univerzity, výskumné organizácie a organizácie občianskej spoločnosti, k činnostiam a akciám spoločného podniku a zároveň zabezpečuje účinnú kontrolu zo strany širokej verejnosti a organizácií občianskej spoločnosti;

ma)

prijíma vhodné a nápravné opatrenia založené na výsledkoch priebežného hodnotenia, ktoré vykonala Komisia v súlade s ustanoveniami článku 171, a na výsledkoch ročného auditu, ktorý vykonal Európsky dvor audítorov;

n)

posudzuje konsolidovanú výročnú správu o činnosti vrátane zodpovedajúcich výdavkov a rozpočtu vyčleneného na spoločné výzvy s inými európskymi partnerstvami;

n)

posudzuje a schvaľuje konsolidovanú výročnú správu o činnosti vrátane zodpovedajúcich výdavkov a rozpočtu vyčleneného na spoločné výzvy s inými európskymi partnerstvami;

s)

schvaľuje zoznam akcií vybraných na financovanie;

s)

schvaľuje zoznam akcií vybraných na financovanie , v prípade potreby po porade s vedeckým poradným orgánom ;

u)

prijíma pravidlá vysielania národných expertov do spoločných podnikov alebo využívania stážistov;

u)

prijíma pravidlá vysielania národných expertov do spoločných podnikov vrátane ich odmeňovania alebo využívania stážistov;

w)

podľa potreby predkladá Komisii žiadosť o akúkoľvek zmenu tohto nariadenia navrhnutú členom spoločného podniku ;

w)

zhromažďuje a podľa potreby predkladá Komisii žiadosť o akúkoľvek zmenu tohto nariadenia;

y)

prijme do konca roku 2023 plán na postupné ukončenie financovania spoločného podniku z programu Horizont Európa na odporúčanie výkonného riaditeľa;

y)

najneskôr do jedného roka po priebežnom hodnotení programu Horizont Európa, ako sa uvádza v článku 52 ods. 2 nariadenia o programe Horizont Európa, a najneskôr do roku 2025 prijme plán na postupné ukončenie financovania spoločného podniku z programu Horizont Európa na odporúčanie výkonného riaditeľa;

c)

pripravuje a predkladá správnej rade na prijatie pracovný program a odhady zodpovedajúcich výdavkov spoločného podniku na vykonávanie Strategického výskumného a inovačného programu;

c)

pripravuje a predkladá správnej rade na prijatie pracovný program založený na príspevkoch partnerov vrátane súkromného sektora, vedeckej obce, zástupcov členských štátov a organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti príslušného spoločného podniku a odhady zodpovedajúcich výdavkov spoločného podniku na vykonávanie Strategického výskumného a inovačného programu;

fa)

monitoruje vykonávanie opatrení na prilákanie nových účastníkov, najmä MSP, univerzít, výskumných organizácií a organizácií občianskej spoločnosti;

n)

vykonáva komunikačnú politiku spoločného podniku;

n)

vypracúva a vykonáva komunikačnú politiku spoločného podniku ústretovú voči občanom a MSP ;

q)

chráni finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu pomocou účinných kontrol, a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním nenáležite vyplatených súm a prípadne uplatňovaním účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií;

q)

chráni finančné záujmy Únie a členov iných ako Únia uplatňovaním preventívnych opatrení proti podvodom , konfliktom záujmov , korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu pomocou účinných kontrol, a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáhaním nenáležite vyplatených súm a prípadne uplatňovaním účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií;

b)

riadenie vykonávania pracovného programu spoločného podniku počas celého cyklu vykonávania;

b)

riadenie vykonávania pracovného programu spoločného podniku počas celého cyklu vykonávania a zabezpečenie toho, aby boli pracovný program a všetky jeho zmeny zverejnené ;

c)

poskytovanie všetkých relevantných informácií a pomoci členom a orgánom spoločného podniku, ktoré potrebujú pri plnení svojich povinností;

c)

včasné poskytovanie všetkých relevantných informácií a pomoci členom a orgánom spoločného podniku, ktoré potrebujú pri plnení svojich povinností;

a)

vedeckého poradného orgánu alebo jeho členov, ktorý zriadi spoločný podnik v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedenými v druhej časti a s výhradou ustanovení tohto článku a/alebo

b)

ad hoc žiadostí o externú expertízu predložených správnou radou spoločnému podniku v konkrétnych otázkach.

a)

poskytuje poradenstvo v súvislosti s vedeckými prioritami, ktoré sa majú riešiť v  pracovných plánoch, v súlade so Strategickým výskumným a inovačným programom a  strategickým plánovaním programu Horizont Európa;

a)

poskytuje poradenstvo v súvislosti s vedeckými prioritami, ktoré sa majú riešiť v  Strategickom výskumnom a inovačnom programe a v súvisiacich pracovných programoch v súlade so strategickým plánovaním programu Horizont Európa;

d)

poskytuje nezávislé poradenstvo a vedecké analýzy o konkrétnych otázkach podľa požiadaviek správnej rady, najmä pokiaľ ide o vývoj v príbuzných sektoroch;

d)

poskytuje nezávislé poradenstvo a vedecké analýzy o konkrétnych otázkach podľa požiadaviek správnej rady, najmä pokiaľ ide o vývoj v príbuzných sektoroch , ako aj o možných vplyvoch činností spoločného podniku na životné prostredie, spoločnosť a klímu ;

fa)

posudzuje žiadosti potenciálnych pridružených členov a prispievajúcich partnerov a poskytuje v tomto ohľade poradenstvo správnej rade;

b)

aktualizácia strategického smerovania v súlade so strategickým plánovaním programu Horizont Európa a s ostatnými nástrojmi financovania z prostriedkov Únie a členských štátov;

b)

aktualizácia strategického smerovania v súlade so strategickým plánovaním programu Horizont Európa , základnými politikami a cieľmi Únie a s ostatnými nástrojmi financovania z prostriedkov Únie a členských štátov;

e)

zapojenie MSP.

e)

zapojenie MSP a startupov, ich podnikateľských združení, univerzít a výskumných organizácií, organizácií občianskej spoločnosti a opatrenia prijaté na podporu účasti nových účastníkov .