Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie)

[COM(2021) 802 final – 2021/0426 (COD)]

(2022/C 290/18)

Spravodajca:

Mordechaj Martin SALAMON

Konzultácia	Európsky parlament, 14. 2. 2022 Rada, 9. 2. 2022
Právny základ	článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	10. 3. 2022
Prijaté v pléne	23. 3. 2022
Plenárne zasadnutie č.	568
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	212/6/6

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta návrh prepracovaného znenia smernice o energetickej hospodárnosti budov, keďže zohľadňuje kľúčové výzvy identifikované v jeho predchádzajúcich stanoviskách s cieľom poskytnúť nástroje na riešenie energetickej chudoby a napraviť dlhodobý štrukturálny nedostatok investícií do oblasti budov, podporiť obnovu najmä budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou a nastaviť ďalší vývoj smerom k dekarbonizovanému vykurovaniu a chladeniu.

1.2.

EHSV dôrazne podporuje tento prístup EÚ zameraný na dosiahnutie energeticky účinného, vysokokvalitného zastavaného prostredia bez fosílnych palív, keďže opatrenia na úrovni EÚ sú pri urýchľovaní potrebnej transformácie účinnejšie.

1.3.

EHSV sa domnieva, že nedávne prudké zvýšenie cien energie a vyhliadky na vysoké ceny minimálne v strednodobom horizonte ukázali, že je ešte dôležitejšie zaviesť stratégiu na zmiernenie a odstránenie energetickej chudoby. Musia sa zaviesť konkrétne opatrenia zamerané na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov s cieľom zabezpečiť dôstojné, cenovo dostupné a zdravé bývanie pre všetkých. Tieto opatrenia musia zahŕňať bezpečné odstránenie azbestu.

1.4.

1.5.

EHSV žiada, aby sa hneď na začiatku stanovili komplexnejšie požiadavky na zlepšenia s jasnejším a úplnejším harmonogramom do roku 2050 s cieľom podporiť pokrokové renovácie.

Keďže samotná smernica o energetickej hospodárnosti budov neposkytuje nové finančné prostriedky a úloha financovania potrebnej obnovy je náročná, EHSV považuje za nevyhnutné, aby rámec a nástroje týkajúce sa prístupu k verejnému aj bankovému financovaniu stanoveným v smernici o energetickej hospodárnosti budov zodpovedali tejto úlohe.

1.6.

EHSV víta zvýšené požiadavky, spoľahlivosť a použiteľnosť energetických certifikátov, vzhľadom na ich ústrednú úlohu pri zlepšovaní energetickej hospodárnosti fondu budov.

1.7.

EHSV víta posilnenie významu národných plánov obnovy budov a zahrnutie informácií o úsilí členských štátov o zníženie energetickej chudoby.

1.8.

EHSV podporuje vytvorenie pasportu obnovy budovy do roku 2024, ktorý by spotrebiteľom umožnil jednoduchší prístup k informáciám a znížil ich náklady pri plánovaní obnovy svojich budov.

1.9.

EHSV uznáva, že je potrebné zahrnúť požiadavky na informovanie o emisiách oxidu uhličitého počas celého životného cyklu budov (výroba a výstavba, používanie a koniec životnosti), keďže hlavný vplyv nových domov na klímu môže pochádzať z materiálov a stavebnej činnosti. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby vymedzenie pojmu „budovy s nulovými emisiami“ umožnilo optimálnu interakciu s okolitými energetickými systémami a zahŕňalo všetky viazané emisie skleníkových plynov. Posudzovanie životného cyklu by sa malo chápať ako usmerňovací nástroj špecifický pre jednotlivé projekty, v rámci ktorého sa porovnávajú rôzne možnosti výberu materiálov a techník.

1.10.

EHSV žiada, aby sa zaviedol skutočný postup Spoločenstva, pokiaľ ide o odbornú prípravu a modernizáciu stavebníctva.

2. Súvislosti

2.1.

Komisia navrhla smernicu o energetickej hospodárnosti budov v kontexte ambície dosiahnuť v rámci Európskej zelenej dohody klimatickú neutralitu do roku 2050. V rámci stratégie Fit for 55 smernica o energetickej hospodárnosti budov nadväzuje na stratégiu vlny obnovy, v ktorej sa stanovil cieľ do roku 2030 aspoň zdvojnásobiť ročnú mieru energetickej obnovy budov a zdôraznila potreba nevyhnutných regulačných, finančných a podporných opatrení.

2.2.

Cieľom smernice o energetickej hospodárnosti budov je poskytnúť potrebné opatrenia a nástroje v troch oblastiach, na ktoré sa zameriava stratégia vlny obnovy, a to konkrétne riešenie otázky energetickej chudoby a budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou; verejné budovy a sociálna infraštruktúra, ktoré ukážu cestu; a dekarbonizácia vykurovania a chladenia.

2.3.

Navrhuje sa niekoľko zmien súčasnej smernice o energetickej hospodárnosti budov, a to konkrétne:

—	od roku 2030 musia mať všetky nové budovy nulové emisie; nové verejné budovy musia byť s nulovými emisiami už od roku 2027.

—

Od členských štátov sa teraz požaduje, aby zabezpečili, že všetky budovy vo vlastníctve verejných subjektov a všetky nebytové budovy sa do roku 2027 zmodernizujú aspoň na triedu energetickej hospodárnosti F a do roku 2030 aspoň na triedu E. Všetky obytné budovy sa tiež musia do roku 2030 modernizovať aspoň na triedu F a do roku 2033 aspoň na triedu E. Vzhľadom na nové nastavenie tried energetickej hospodárnosti sa na základe týchto požiadaviek dosiahne modernizácia viac ako 15 % fondu budov do roku 2033.

—

Povinnosť mať energetický certifikát sa rozširuje na budovy prechádzajúce významnou obnovou, budovy, pri ktorých dochádza k obnove nájomnej zmluvy, a všetky verejné budovy. Budovy alebo jednotky budovy, ktoré sa ponúkajú na predaj alebo prenájom, musia mať energetický certifikát, ktorý sa musí uviesť vo všetkých inzerátoch.

—	Národné plány obnovy budov budú plne začlenené do národných energetických a klimatických plánov s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť a sledovanie pokroku, a to vrátane plánov postupného vyraďovania fosílnych palív na vykurovanie a chladenie najneskôr do roku 2040.

—	Pasport obnovy budovy poskytne spotrebiteľom prístup k informáciám a zníži ich náklady, čím sa uľahčí ich plánovanie a umožní postupná obnova smerom k úrovni nulových emisií.

—	Členské štáty sú vyzvané, aby zahrnuli aspekty obnovy do pravidiel verejného a súkromného financovania a vytvorili vhodné nástroje, najmä pre domácnosti s nízkymi príjmami.

—	Zavádza sa doložka o ukončení platnosti pre finančné stimuly na využívanie fosílnych palív v budovách.

—	Musí sa vytvoriť nabíjacia infraštruktúra pre elektrické vozidlá a parkovacie miesta pre bicykle.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV víta návrh prepracovaného znenia smernice o energetickej hospodárnosti budov, keďže zohľadňuje kľúčové výzvy identifikované v jeho predchádzajúcich stanoviskách s cieľom poskytnúť nástroje na riešenie energetickej chudoby, napraviť dlhodobý štrukturálny nedostatok investícií do oblasti budov, podporiť obnovu najmä budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou a nastaviť ďalší vývoj smerom k dekarbonizovanému vykurovaniu a chladeniu.

3.2.

Problém slabo alebo stredne izolovaných budov, ktoré sú pri vykurovaní a chladení závislé od fosílnych palív, sa vyskytuje v celej EÚ. Ak sa politiky nebudú koordinovať na úrovni EÚ, hrozí, že členské štáty neprijmú dostatočné opatrenia z dôvodu obáv z nerovnakých podmienok.

3.3.

EHSV preto dôrazne podporuje tento návrh Komisie týkajúci sa prístupu EÚ zameraného na dosiahnutie energeticky účinného, vysokokvalitného zastavaného prostredia bez fosílnych palív. Opatrenia na úrovni EÚ sú pri urýchľovaní potrebnej transformácie účinnejšie. Spoločný prístup na úrovni EÚ zároveň pomáha využívať výhody vnútorného trhu, ako sú úspory z rozsahu a technologická spolupráca medzi členskými štátmi. Prispieva tiež k väčšej istote pre investorov a vo všeobecnosti podporuje vedúcu úlohu, ktorú Európa a európske spoločnosti môžu zohrávať ako svetoví tvorcovia noriem a priekopníci v tejto oblasti.

3.4.

EHSV sa domnieva, že nedávne prudké zvýšenie cien energie a vyhliadky na vysoké ceny minimálne v strednodobom horizonte ukázali, že je ešte dôležitejšie zaviesť stratégiu na zmiernenie a odstránenie energetickej chudoby. V roku 2018 nedokázalo 6,8 % ľudí v EÚ (30,3 milióna ľudí) platiť poplatky za služby spojené s bývaním, a preto im hrozilo odpojenie dodávok energie, pričom nedávny vývoj tento problém ešte zhoršil. Z dlhodobého hľadiska sa musia prijať konkrétne opatrenia zamerané na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov s cieľom zabezpečiť dôstojné, cenovo dostupné a zdravé bývanie pre všetkých. Táto potreba je ešte naliehavejšia vzhľadom na to, že náklady na vykurovanie a chladenie na základe fosílnych palív sa zvýšia z dôvodu rastúcich nákladov na emisné kvóty ETS.

3.5.

EHSV dôrazne podporuje zavedenie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti, najmä pre obytné budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou. Zavedenie tejto zásady na úrovni EÚ je významným krokom vpred. Členské štáty však musia rozhodnúť, či by sa na zvyšok obytnej budovy mali vzťahovať normy stanovené na vnútroštátnej úrovni.

3.6.

EHSV podporuje dôraz, ktorý sa kladie na odstránenie energetickej chudoby prostredníctvom prioritnej obnovy časti bytového fondu s najhoršou energetickou hospodárnosťou, no nemalo by to spôsobiť, že ostatné obytné budovy sa nebudú obnovovať. EHSV preto žiada, aby sa hneď na začiatku stanovili komplexnejšie požiadavky na zlepšenia s jasnejším a úplnejším harmonogramom do roku 2050. Vlastníci budov tak získajú poznatky o budúcich požiadavkách, aby mohli naplánovať obnovu na optimálnej úrovni nákladov.

3.7.

Keďže energetické certifikáty sa stávajú ústredným nástrojom, je potrebné zlepšiť ich spoľahlivosť a použiteľnosť. EHSV preto víta rozšírené požiadavky na modernizáciu, pokiaľ ide o digitálny formát, dobrú kvalitu, podrobný obsah a metódy výpočtu, cenovú dostupnosť, prístup k energetickým certifikátom a ich zverejňovanie. Energetický certifikát v papierovej podobe by mal byť vždy dostupný pre občanov, ktorí ho potrebujú.

3.8.

EHSV víta začlenenie úsilia každého členského štátu o zníženie energetickej chudoby do národných plánov obnovy budov, v ktorých budú informovať o znižovaní počtu ľudí postihnutých energetickou chudobou a podielu obyvateľstva žijúceho v nevyhovujúcich bytoch (napr. zatekajúce steny alebo strechy) alebo s nedostatočnými podmienkami tepelnej pohody.

3.9.

EHSV podporuje zavedenie pasportu obnovy budovy do roku 2024, ale pochybuje, že bude účinný, keďže nie je povinný. Pasport umožní spotrebiteľom jednoduchší prístup k informáciám a zníži ich náklady pri plánovaní obnovy svojich budov. Jedným z jeho pozitívnych budúcich účinkov bude aj rozsiahlejší prínos, pokiaľ ide o zdravie, pohodlie a pripravenosť budovy na zmenu klímy.

3.10.

Vzhľadom na to, že osoby čeliace energetickej chudobe a tiež mnohí malí vlastníci bývania v značnej miere nie sú schopní naplniť finančné požiadavky na začatie obnovy, sa EHSV domnieva, že je nevyhnutné, aby rámec a nástroje týkajúce sa financovania stanovené v smernici o energetickej hospodárnosti budov zodpovedali tejto úlohe. Súčasťou musia byť jasné vysvetlenia a usmernenia týkajúce sa finančných aspektov obnovy vrátane využívania úverov na miestnej úrovni. EHSV tiež upozorňuje na svoju výzvu (stanovisko TEN/723) zjednotiť viaceré mechanizmy, aby boli zrozumiteľnejšie a prístupnejšie pre cieľové domácnosti a verejné orgány.

3.11.

EHSV uznáva, že do smernice o energetickej hospodárnosti budov je potrebné zahrnúť požiadavky na podávanie správ o emisiách uhlíka počas celého životného cyklu budov (výroba a výstavba, používanie a koniec životnosti). Hlavný vplyv na klímu pri výstavbe nových budov s nízkou spotrebou energie môže pochádzať nie z používania budovy, ale z materiálov a stavebnej činnosti. Posudzovanie životného cyklu by sa malo chápať ako usmerňovací nástroj špecifický pre jednotlivé projekty, v rámci ktorého sa porovnávajú rôzne možnosti výberu materiálov a techník.

3.12.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby spôsob vymedzenia „budovy s nulovými emisiami“ umožnil optimálnu interakciu s okolitými energetickými systémami a zahŕňal viazané emisie skleníkových plynov z používania stavebných materiálov a zo staveniska.

4. Konkrétne pripomienky

4.1.

Hoci smernica o energetickej hospodárnosti budov sama osebe neposkytuje nové financovanie, stanovuje požiadavky na úroveň financovania a koordináciu finančného úsilia zo strany členských štátov s cieľom vytvoriť prispôsobený právny a finančný rámec vrátane cielenej finančnej podpory. EHSV si však kladie otázku, či bude financovanie naozaj ľahko dostupné pre tých, ktorí by chceli realizovať obnovu, a domnieva sa, že nie je jasné, či celkové finančné úsilie v jednotlivých členských štátoch bude postačovať na splnenie cieľov v oblasti obnovy budov.

4.2.

V súčasnosti sa finančné prostriedky a granty príliš často môžu vyplácať až po dokončení energetickej obnovy, čo mnohým spotrebiteľom sťažuje začatie prác. EHSV preto odporúča, aby sa v texte uviedlo, že systémy financovania musia poskytovať aspoň časť počiatočných nákladov, ktorým čelia spotrebitelia.

4.3.

EHSV opakuje svoju výzvu (TEN/749), aby sa značný podiel z 37 % prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré sú vyčlenené na zelené projekty, pridelil na projekty v oblasti energetickej efektívnosti v súlade so skutočným dopytom a potrebou v jednotlivých členských štátoch.

4.4.

EHSV sa domnieva, že nato, aby bola smernica o energetickej hospodárnosti budov úspešná, členské štáty musia upraviť regulačné rámce, ktoré nie sú vhodné na daný účel, a odstrániť prekážky nehospodárskeho charakteru, pričom mnohým vlastníkom domov a bytov a nájomníkom bránia v obnove najmä ich rozdielne pohnútky. EHSV zároveň považuje za potrebné zahrnúť ochranu nájomníkov pred neprimeranými úrovňami nájomného po obnove, a to poskytovaním podpory nájomného alebo stanovením stropov na zvýšenie nájomného.

4.5.

EHSV považuje revíziu článkov smernice týkajúcich sa energetických certifikátov za veľmi oneskorenú. Skúsenosti s energetickými certifikátmi v celej Európe poukazujú na niekoľko potrebných úprav, z ktorých niektoré sú uvedené v súčasnom návrhu.

4.6.

EHSV považuje za pokrok skutočnosť, že členské štáty budú musieť zabezpečiť kvalitu, spoľahlivosť a cenovú dostupnosť energetických certifikátov a musia vykonávať kontroly a zaviesť dobre fungujúci systém kontroly.

Skrátenie obdobia platnosti energetických certifikátov na päť rokov pre fond budov s najnižšou energetickou hospodárnosťou, požiadavku, aby boli odborníci kvalifikovaní alebo certifikovaní a nezávislí a výslovnú požiadavku vykonať pred vydaním energetického certifikátu návštevu na mieste považuje EHSV za pozitívne zlepšenia.

4.7.

EHSV navrhuje, aby sa zvýšila užitočnosť energetických certifikátov pre spotrebiteľov tým, že budú obsahovať informácie týkajúce sa:

a.	zostávajúcej životnosti vykurovacieho systému, priemerných nákladov na práce a

b.	kontaktných údajov najbližšieho jednotného kontaktného miesta.

4.8.

EHSV podporuje návrh zefektívniť na úrovni EÚ výkonnostné triedy (A – F) v rámci energetických certifikátov a vytvoriť jednotný formát certifikátov. Pozitívom sú tiež požiadavky na vytvorenie ľahko prístupných vnútroštátnych databáz energetických certifikátov, pasportov obnovy budov a indikátorov inteligentnej pripravenosti spolu s prenosom informácií z vnútroštátnych databáz do monitorovacieho strediska EÚ pre budovy.

4.9.

EHSV konštatuje, že je potrebný súlad medzi pasportom obnovy budov a energetickými certifikátmi, aby sa zabránilo nadbytočnosti a zbytočným dodatočným nákladom.

4.10.

EHSV opakuje svoju výzvu (TEN/723) na ďalšie posilnenie Strediska pre monitorovanie energetickej chudoby a na nadviazanie úzkej spolupráce s monitorovacím strediskom EÚ pre budovy.

4.11.

Pre európskych občanov bude mať zásadný význam prístup k poradenstvu, informáciám, pomoc pri plánovaní a finančné poradenstvo. V súčasnosti sa odhaduje, že jednotné kontaktné miesta pomáhajú pri energetickej obnove ročne približne len 100 000 vlastníkom domov a bytov, zatiaľ čo v roku 2030 môžu mať potenciál približne 2 000 000 vlastníkov ročne (1). EHSV požaduje lepší rozvoj a lepšiu koordináciu jednotných kontaktných miest na vnútroštátnej úrovni, ich primerané financovanie, cezhraničnú výmenu najlepších postupov a dôkladnejšie sledovanie zo strany Komisie.

4.12.

EHSV podporuje rozšírenie verejnej konzultácie o návrhu národného plánu obnovy budov a navrhuje, aby sa osobitne uviedli spotrebiteľské organizácie, keďže majú najlepšie predpoklady na to, aby poskytli hodnotenie a spätnú väzbu o tom, ako programy a finančné nástroje naozaj oslovujú spotrebiteľov.

4.13.

EHSV berie na vedomie posilnenie indikátora inteligentnej pripravenosti (SRI) zavedením potrebných definícií, požiadaviek a zdieľania údajov, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že zatiaľ nie sú zahrnuté obytné budovy a že sa ešte nezaviedli požadované úrovne.

4.14.

Vzhľadom na veľké investície, očakávané inovácie a vyššiu úroveň činnosti v príslušných odvetviach bude potreba kvalifikovanej, rekvalifikovanej a vyššie kvalifikovanej pracovnej sily značne narastať. EHSV preto víta požiadavku, aby členské štáty podporovali a financovali vzdelávanie a odbornú prípravu s cieľom zabezpečiť kvalifikovanú pracovnú silu v sektore stavebníctva, a súvisiacu požiadavku, aby sa v národnom pláne obnovy budov uvádzal prehľad kapacít v sektore stavebníctva, energetickej hospodárnosti a energie z obnoviteľných zdrojov. EHSV žiada, aby sa zaviedol skutočný postup Spoločenstva, pokiaľ ide o odbornú prípravu a modernizáciu stavebníctva.

4.15.

EHSV opakuje svoju výzvu (CCMI/166), aby Komisia a členské štáty zaručili odstránenie škodlivých látok počas obnovy budov, a zdôrazňuje, že je potrebné bezpečné odstránenie azbestu.

4.16.

Vzhľadom na súčasné zrýchľovanie dopytu po nabíjacích infraštruktúrach EHSV navrhuje zvýšiť úroveň požiadaviek vrátane inštalácie inteligentných nabíjacích staníc v nebytových budovách skôr, podľa možnosti pred rokom 2027.

4.17.

Poskytovanie informácií, poradenstva a financovania obnovy sa pravdepodobne vo veľkej miere uskutočňuje na miestnej a regionálnej úrovni. V smernici o energetickej hospodárnosti budov sa takisto očakáva, že miestne a regionálne samosprávy pôjdu príkladom a budú modernizovať svoje budovy. EHSV preto považuje za dôležité, aby sa pozornosť a úsilie na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni zamerali na koordináciu s miestnymi a regionálnymi samosprávami a ich zapojenie, pričom treba preskúmať aj potenciál iniciatív, ako je Dohovor primátorov a starostov.

4.18.

EHSV vyzýva Komisiu, aby v dostatočnom predstihu pred rokom 2030 stanovila maximálne hodnoty emisií CO2 na meter štvorcový za rok, ktoré sa upravia podľa klimatických pásiem, aby sa činnosť neobmedzovala len na podávanie správ, ale aby sa podnikli opatrenia s vplyvom na klímu ešte pred rokom 2030.

4.19.

EHSV podporuje rozšírenie definície „energie z obnoviteľných zdrojov“ tak, aby zahŕňala viac zdrojov energie, najmä energiu z okolia využívanú elektrickými zariadeniami, ako sú tepelné čerpadlá, ale navrhuje, aby sa biomasa a bioplyn definovali ako čiastočne obnoviteľné, keďže len veľmi malú časť použitej biomasy alebo bioplynu možno považovať za plne obnoviteľnú. V prípade obmedzeného používania v prechodnom období, keď neexistujú alternatívy, by táto rozšírená definícia mohla tiež zahŕňať obnoviteľnú kvapalnú energiu (biopalivá a palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu). Mohla by sa doplniť nová príloha k smernici, v ktorej by sa určil vplyv rôznych foriem biomasy, výroby bioplynu a kvapalnej energie na klímu.

4.20.

Okrem emisií poškodzujúcich klímu a bez ohľadu na nosič energie sa nesmú opomínať ani klasické látky znečisťujúce ovzdušie, ako sú tuhé častice/jemný prach, NOx a iné látky.

4.21.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné dôkladne zvážiť praktické účinky používania zvolenej definície „budovy s nulovými emisiami“ ako budovy s nízkou energetickou náročnosťou, v ktorej sa všetka potrebná energia musí vyrobiť na mieste alebo v prepojených systémoch diaľkového vykurovania alebo chladenia. Definícia

a.	v zásade upravuje budovu ako „ostrov“, ktorý je slabo prepojený s okolitou elektrizačnou sústavou, keďže výslovne je povolená len obmedzená škála externých obnoviteľných zdrojov energie,

b.	nezahŕňa viazané emisie skleníkových plynov z používania stavebných materiálov a emisie zo staveniska.

4.22.

EHSV navrhuje zahrnúť elektrickú energiu vyrábanú externe z obnoviteľných zdrojov energie za rovnakých podmienok ako výrobu elektrickej energie na mieste pre budovy s nulovými emisiami. „Úniková doložka“ v prílohe III na konci bodu I neposkytne všeobecné prostriedky na to, aby boli vnútroštátne nákladovo efektívne budovy energeticky hospodárne a aby energetické systémy boli zásobované energiou z obnoviteľných zdrojov. Rozšírenie celkového energetického systému o veľké jednotky je oveľa lacnejšie na jednotku vyrobenej energie ako malé jednotky v každej budove. Je to obzvlášť dôležité v obdobiach, keď vlastná výroba budovy nefunguje (slnko/vietor). Flexibilita vo vzťahu k elektrizačnej sústave zároveň zníži náklady tak v rámci budovy, ako aj v rámci sústavy ako celku.

4.23.

Komisia navrhuje zastaviť poskytovanie dotácií na zariadenia na fosílne palivá od roku 2027. EHSV je týmto návrhom prekvapený, keďže s primeranou dobou odpisovania 15 rokov budú dotované zariadenia, ktoré sa musia postupne vyradiť najneskôr do roku 2040. EHSV preto dôrazne odporúča posunúť tento termín najneskôr na rok 2025.

V Bruseli 23. marca 2022

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG

(1) https://op.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/423a4cad-df95-11eb-895a-01aa75ed71a1.