Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o preprave odpadu, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 a (EÚ) 2020/1056

[COM(2021) 709 final — 2021/0367 (COD)]

(2022/C 275/15)

Spravodajca:

Anastasis YIAPANIS

Žiadosť o vypracovanie stanoviska	Európsky parlament, 22. 11. 2021 Rada, 1. 12. 2021
Právny základ	články 192 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	9. 2. 2022
Prijaté v pléne	23. 2. 2022
Plenárne zasadnutie č.	567
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	160/2/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta návrh nového nariadenia a sprievodné oznámenie, ktoré predložila Komisia, a považuje ochranu ľudského zdravia a životného prostredia za najvyššiu prioritu EÚ. Ak je to technicky možné, odpad vyprodukovaný v Únii by sa mal recyklovať v rámci Únie, a to environmentálne, hospodársky a sociálne vhodným spôsobom.

1.2.

EHSV vyzýva členské štáty, aby čo najskôr prijali systém elektronickej výmeny údajov (EDI), dohodli sa na prijatí harmonizovaných kritérií pre postupy predbežného súhlasu a splnomocnili Komisiu prijímať delegované akty na účely spoločnej klasifikácie odpadu. Bezodkladne by sa mali poskytnúť finančné prostriedky a technická pomoc na zvýšenie prevádzkovej kapacity.

1.3.

Je naliehavo potrebné prejsť na nové obchodné modely, ktoré planéte vracajú viac, než jej berú. Je nevyhnutné dobre chrániť a monitorovať zdravie a bezpečnosť, rovnako ako aj pracovné podmienky. EHSV požaduje investície do odbornej prípravy pracovníkov prostredníctvom osobitných prostriedkov v rámci ESF+.

1.4.

EHSV žiada, aby sa posilnili možnosti financovania pre zriaďovanie a/alebo modernizáciu recyklačných zariadení EÚ a hľadanie inovačných technológií zameraných na opätovné použitie a recykláciu odpadu. Posilnenie recyklačnej kapacity v rámci hraníc EÚ prispeje k zníženiu uhlíkovej a environmentálnej stopy a povedie k zvýšeniu zamestnanosti v tomto odvetví.

1.5.

EHSV sa domnieva, že harmonizovaná metóda výpočtu finančných záruk by mala jasne pokrývať všetky riziká vyplývajúce z prepravy odpadu, nesmie však nadmerne zaťažovať podniky, najmä MSP.

1.6.

EHSV víta návrh Komisie týkajúci sa auditu, ktorý by vykonávali tretie strany pod vedením audítora so sídlom v EÚ alebo audítora s oprávnením udeleným notifikovanými orgánmi EÚ a s príslušnou kvalifikáciou na úrovni zariadenia aj krajiny, a domnieva sa, že sociálni partneri a príslušné mimovládne organizácie by mali byť zapojení do pozorovania týchto postupov. Mal by sa posilniť mechanizmus monitorovania, podávania sťažností a sankcií.

1.7.

EHSV požaduje maximálne dvojročné prechodné obdobie po prijatí nariadenia. Okrem toho by sa lehota pre príslušné orgány tranzitu na vznesenie platných námietok voči plánovanej preprave na zhodnotenie mala skrátiť na 10 dní a vzniesť námietky voči tej istej preprave by malo byť možné len raz.

1.8.

Výbor žiada, aby sa systém EDI rozšíril na akúkoľvek prepravu odpadu na účel vývozu, dovozu a tranzitu. Systém by mal byť funkčný čo najskôr, a to aj pred uplynutím dvojročnej lehoty navrhnutej Európskou komisiou. To si vyžaduje primerané ľudské a technické zdroje.

1.9.

EHSV sa domnieva, že vývoz vysokokvalitného recyklovateľného odpadu, a najmä vývoz odpadu s vysokým obsahom kritických surovín, poškodzuje udržateľnosť EÚ a oslabuje jej globálnu konkurencieschopnosť. Investície do infraštruktúry odpadového hospodárstva sú potrebné najmä v krajinách, v ktorých sa začali postupy v prípade nesplnenia povinnosti. Malo by sa vykonať základné posúdenie objemov vývozu odpadu s cieľom zistiť zmeny v preprave odpadu, a tým chrániť EÚ a podporiť dosiahnutie cieľov EÚ opísaných v Zelenej dohode a akčnom pláne pre obehové hospodárstvo.

1.10.

Všetky členské krajiny OECD a krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, by mali spĺňať rovnaké prísne kritériá týkajúce sa environmentálnych záväzkov, ako sú kritériá stanovené v EÚ, a mali by sa poskytnúť dôkazy o tom, že všetky krajiny určenia už nakladajú so svojím vlastným domácim odpadom environmentálne vhodným spôsobom, ktorý je podobný normám EÚ, ako aj základným dohovorom MOP a pracovným normám.

1.11.

EHSV podporuje presadzovanie kontrolných a vyšetrovacích postupov a vyzýva na plnú spoluprácu medzi členskými štátmi a s Úniou, ako aj na vytvorenie harmonizovaného systému sankcií, ktoré by boli účinné a primerané porušeniu predpisov. Údaje, ktoré nemajú dôverný charakter, by sa mali sprístupniť všetkým zainteresovaným stranám vrátane sociálnych partnerov, mimovládnych organizácií, obcí a občanov.

1.12.

Výrobné spoločnosti treba stimulovať, aby svoje výrobky navrhovali tak, že budú vhodné na opätovné použitie a recykláciu. Sú potrebné vnútroštátne a európske stratégie, do ktorých by boli zapojení sociálni partneri, zástupcovia MSP a organizácie občianskej spoločnosti a ktoré treba podporovať prostredníctvom platforiem spolupráce. Vynikajúcim príkladom v tejto súvislosti je Európska platforma pre obehové hospodárstvo (1).

1.13.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila možnosť zriadiť stredisko pre monitorovanie trhu s druhotnými surovinami, ktoré by jej poskytovalo poradenstvo a ktoré by mohlo analyzovať a odporúčať politiky sektorového rozvoja a spôsoby, ako odstrániť existujúce prekážky a ponechať cenné druhotné suroviny v EÚ.

1.14.

EHSV požaduje dôkladné posúdenie vplyvu vykonávania nariadenia päť rokov po jeho nadobudnutí účinnosti.

2.   Úvod a všeobecné pripomienky

2.1.

Očakáva sa, že spotreba materiálov, ako sú kovy, minerály, biomasa a fosílne palivá, sa do roku 2060 zdvojnásobí (2), čo zase prirodzene povedie k zvýšeniu ročnej produkcie odpadu o 70 % do roku 2050 (3). Krajiny s vysokými príjmami sú najväčšími vývozcami odpadu v celosvetovom meradle, zatiaľ čo najväčšími dovozcami sú rozvojové krajiny (4).

2.2.

Výrobné spoločnosti vynakladajú približne 40 % celkových výrobných nákladov na suroviny. V súčasnosti len 12 % materiálnych zdrojov využívaných v priemysle EÚ pochádza z recyklovaných výrobkov a zhodnotených materiálov (5). Najväčšou prekážkou využívania druhotných surovín je ich vysoká cena v porovnaní s pôvodnými surovinami.

2.3.

Európska komisia uverejnila 17. novembra 2021 návrh nariadenia o preprave odpadu, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 (6) a (EÚ) 2020/1056 (7). Nahrádza sa ním 15 rokov staré nariadenie (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu (8), pričom sa reaguje na výzvy Európskeho parlamentu (9) a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (10) na jeho revíziu a vychádza z ambícií oznámených v Európskej zelenej dohode (11) a akčnom pláne pre obehové hospodárstvo (12).

2.4.

Rastúce množstvo odpadu a hospodársky rozvoj viedli k zvýšenému vývozu odpadu z EÚ do tretích krajín, čo zase viedlo k určitým negatívnym vplyvom na životné prostredie a zdravie v krajinách určenia. Cieľom nariadenia je uľahčiť a urýchliť postupy týkajúce sa prepravy odpadu v rámci EÚ na opätovné použitie a recykláciu, zaviesť určité jasné pravidlá pre vývoz, dovoz a tranzit odpadu a presadiť súčasný rámec EÚ na boj proti nezákonnej preprave.

2.5.

EHSV víta návrh nového nariadenia a sprievodné oznámenie, ktoré predložila Komisia, a považuje ochranu ľudského zdravia a životného prostredia za najvyššiu prioritu EÚ. EÚ by ako vedúca sila boja proti zmene klímy mala byť schopná spracovať odpad vyprodukovaný na svojom území, a nie ho vyvážať do iných krajín. Je naliehavo potrebné prejsť na nové obchodné modely, ktoré planéte vracajú viac, než jej berú, a zároveň sa musia všetky zainteresované strany správať udržateľne. Investície do infraštruktúry na nakladanie s odpadom, ktoré sú priaznivé pre životné prostredie, by mali zostať prioritou, najmä v krajinách, v ktorých sa začali postupy v prípade nesplnenia povinnosti.

2.6.

Z hospodárskeho hľadiska môže mať odpad významnú hodnotu, pokiaľ ide o zhodnocovanie druhotných surovín, pretože prispieva k obehovému hospodárstvu EÚ, znižuje závislosť od určitých primárnych surovín a zároveň znižuje spotrebu energie potrebnú na výrobu primárnych surovín v Európe a redukuje emisie CO2. EHSV sa navyše domnieva, že vývoz vysokokvalitného recyklovateľného odpadu, a najmä vývoz odpadu s vysokým obsahom kritických surovín, poškodzuje udržateľnosť EÚ a oslabuje jej konkurencieschopnosť na celosvetovej úrovni, pretože sa tým poskytujú cenné zdroje externým konkurentom.

3.   Preprava odpadu v rámci EÚ

3.1.

Z konzultácií so zainteresovanými stranami, ktoré uskutočnila Komisia, vyplynulo, že je potrebné: — digitalizovanie postupu oznamovania, — zlepšenie fungovania zrýchleného konania, — stanovenie spoločných pravidiel v súvislosti s rozhodovaním o klasifikácii odpadu a výpočtom finančných záruk, — zosúladenie ustanovení so zásadou blízkosti a hierarchiou odpadového hospodárstva.

3.2.

Nejednotné vykonávanie nariadenia z roku 2006 v celej EÚ viedlo k zdĺhavým postupom prepravy odpadu v rámci EÚ a k nepretržitej byrokracii. Hospodárskym subjektom to spôsobuje oneskorenia a finančné straty, ktoré ich odrádzajú od prepravy odpadu na účely materiálového zhodnocovania v rámci EÚ.

3.3.

EHSV sa domnieva, že ak je to technicky možné, odpad vyprodukovaný v Únii by sa mal recyklovať v rámci Únie, a to environmentálne, hospodársky a sociálne vhodným spôsobom, pričom by sa vždy mali dodržiavať environmentálne, zdravotné a bezpečnostné normy. Väčší objem vnútorne prepravovaného odpadu a rýchlejšie postupy povedú k posilneniu obehového hospodárstva v Únii, prispejú ku konkurencieschopnosti a strategickej autonómii EÚ a vytvoria základ pre nové pracovné miesta.

3.4.

Mimoriadne dôležité je posilnenie recyklačnej kapacity v rámci hraníc EÚ, ktoré pomôže znížiť uhlíkovú a environmentálnu stopu. Mohlo by viesť aj k zvýšeniu zamestnanosti v tomto odvetví. Údaje, ktoré zverejnila Európska komisia, sú sľubné, pretože z nich vyplýva, že v odvetví recyklácie a opätovného použitia vznikne 9 000 až 23 000 pracovných miest. A môže ich byť ešte viac, ak dôjde k riadnemu posilneniu recyklačnej kapacity.

3.5.

Výbor považuje za absolútne neprijateľné, že niektoré členské štáty stále uplatňujú postupy založené na dokumentoch v papierovej forme a že niekedy dokonca aj regióny z toho istého členského štátu majú rozdielne výklady postupov presadzovania práva. EHSV preto vyzýva členské štáty, aby čo najskôr prijali digitálne riešenia navrhované Európskou komisiou a zabezpečili hladký prechod k harmonizovanému a transparentnému európskemu rámcu, dohodli sa na prijatí harmonizovaných kritérií pre postupy s vopred udeleným súhlasom a splnomocnili Komisiu prijímať delegované akty na účely spoločnej klasifikácie odpadu. Bezodkladne by sa mali poskytnúť finančné prostriedky a technická pomoc na zvýšenie prevádzkovej kapacity.

3.6.

Komisia navrhuje harmonizovať metódu výpočtu finančných záruk pri preprave odpadu. EHSV víta skutočnosť, že to povedie k väčšej predvídateľnosti pre podniky, požaduje však, aby sa tieto sumy vypočítavali proporčne takým spôsobom, ktorý by nepredstavoval dodatočnú záťaž pre hospodárske subjekty. EHSV sa domnieva, že finančná záruka by mala jasne pokrývať všetky riziká vyplývajúce z prepravy odpadu, nesmie však nadmerne zaťažovať podniky, najmä vzhľadom na to, že do tohto procesu je zapojených mnoho MSP s obmedzenou dostupnou likviditou.

3.7.

EHSV žiada, aby sa posilnili možnosti EÚ a členských štátov financovať zriaďovanie a/alebo modernizáciu recyklačných zariadení EÚ a hľadanie inovačných technológií zameraných na opätovné použitie a recykláciu odpadu. Bezodkladne treba zriadiť koncové trhy so surovinami z recyklácie, aby sa vytvoril plne fungujúci trh s druhotnými surovinami a aby sa produkty po skončení životnosti transformovali na nové suroviny pre výrobu. EÚ by tiež mala zvýšiť dostupnosť a kvalitu recyklovaných materiálov s dôrazom na schopnosť materiálu zachovať si svoje inherentné vlastnosti po recyklácii a jeho schopnosť nahradiť pôvodné suroviny v budúcich aplikáciách. To povedie k zvýšeniu spracovateľských kapacít v rámci Únie, novým vysokokvalitným a ekologickým pracovným miestam a k možnosti identifikovať druh surovín, ktoré produkujú nehodnotný odpad, a v dlhodobom horizonte ich odstrániť alebo nahradiť.

4.   Vývoz, dovoz a tranzit odpadu

4.1.

Za posledných 17 rokov sa objem odpadu vyvážaného do tretích krajín zvýšil o 75 % na približne 33 miliónov ton ročne (13), pričom sa často venuje len malá – alebo sa nevenuje vôbec žiadna – pozornosť tomu, ako fungujú príslušné zariadenia v krajinách určenia a ako sa odpad spracúva. Objem odpadu dovážaného do EÚ predstavuje 16 miliónov ton ročne, zatiaľ čo so 70 miliónmi ton odpadu sa obchoduje v rámci EÚ.

4.2.

EÚ je zmluvnou stranou vyše 80 dohôd o voľnom obchode, pričom 40 dohôd sa zatiaľ neuzavrelo alebo sa o nich ešte stále rokuje. EHSV považuje za veľmi nesprávne, že obehové hospodárstvo sa výslovne spomína len v dvoch z nich (14), a žiada, aby sa vo všetkých existujúcich a budúcich dohodách o voľnom obchode kládol väčší dôraz na posilnenie kapitol o udržateľnom rozvoji a na zabezpečenie ich účinného vykonávania.

4.3.

Relatívne nedávne obmedzenia týkajúce sa obchodu s plastovým odpadom, ktoré zaviedli Čína, India, Thajsko, Vietnam a Malajzia, odhalili prílišnú závislosť EÚ od spracovania odpadu mimo svojho územia. Neprijateľná závislosť od vývozu odpadu spôsobuje, že hospodárstvo EÚ je zraniteľné voči narušeniam dodávateľských reťazcov.

4.4.

Pri vývoze odpadu by sa mali dodržiavať pravidlá úplnej transparentnosti a mali by sa poskytovať verejne dostupné informácie o environmentálne vhodných normách nakladania s odpadom v krajine určenia. EHSV víta návrh Komisie týkajúci sa auditu externých zariadení na nakladanie s odpadmi, ktorý by vykonávali tretie strany, a domnieva sa, že by jeho súčasťou mali byť podrobné ustanovenia o environmentálnej stope a pracovných podmienkach. V prípade tovaru prepravovaného na opätovné použitie by sa mala zachovať zásada „znečisťovateľ platí“ a poplatky v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcu by mali ísť s výrobkom ďalej, pretože ich zaplatili spotrebitelia na pokrytie fázy vzniku odpadu, a to bez ohľadu na to, kde tento odpad vznikne. Okrem toho by sociálni partneri a príslušné mimovládne organizácie mali byť zapojení do vykonávania auditov a rovnako je potrebné financovať a sprístupniť infraštruktúru otvorených údajov. Mali by sa posilniť mechanizmy, prostredníctvom ktorých môžu mimovládne organizácie a iné príslušné zainteresované strany podávať sťažnosti.

4.5.

EHSV nabáda audítora so sídlom v EÚ alebo audítora s oprávnením udeleným notifikovanými orgánmi EÚ a s príslušnou kvalifikáciou, aby vykonával audítorské postupy na úrovni zariadení a krajín s cieľom zabezpečiť, aby sa v krajine určenia dodržiavali zdravotné, environmentálne a sociálne normy krajiny EÚ. Treba podrobnejšie popísať audítorské postupy, ako aj kritériá monitorovania, sťažnosti a sankcie. Takisto je potrebné opísať vstupné kritériá (na základe objemu a rizika), na základe ktorých sa môžu spustiť audity.

4.6.

Výbor nabáda MSP, aby audity zariadení v tretích krajinách vykonávali prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov, keďže by sa tým mala znížiť finančná záťaž spojená s týmito operáciami. Je potrebné dobre chrániť a monitorovať zdravie a bezpečnosť, rovnako ako aj pracovné podmienky. Na investície do odbornej prípravy a know-how pracovníkov by sa mali vyčleniť osobitné prostriedky v rámci ESF+.

4.7.

EHSV uznáva, že orgány a hospodárske subjekty potrebujú určitý čas na to, aby sa mohli prispôsobiť novým pravidlám a začať ich uplatňovať a dodržiavať. EHSV sa však domnieva, že navrhovaná trojročná lehota po nadobudnutí účinnosti nariadenia nie je dostatočne ambiciózna, a žiada maximálne dvojročné prechodné obdobie.

4.8.

Európska komisia navrhla 30-dňovú lehotu pre príslušné orgány tranzitu na vznesenie platných námietok proti plánovanej preprave odpadu určeného na zhodnotenie. EHSV sa domnieva, že lehota by sa mala skrátiť na 10 dní, aby sa zabezpečila operabilita a zabránilo zbytočným oneskoreniam. EHSV okrem toho požaduje jasné obmedzenia, ktoré by týmto orgánom zabránili namietať proti tej istej preprave viac ako raz.

4.9.

Výbor žiada, aby sa systém EDI rozšíril na akúkoľvek prepravu odpadu na účel vývozu, dovozu a tranzitu. Je to jediný spôsob, ako zabezpečiť vysledovateľnosť a transparentnosť týchto procesov tak, aby sa dodržiavali rovnaké pravidlá ako v prípade prepravy v rámci EÚ. Komisia a členské štáty musia vynaložiť maximálne úsilie, aby sa tento systém zaviedol čo najskôr, a to aj pred navrhovaným dvojročným termínom. EHSV vyzýva na vyčlenenie primeraných ľudských a technických zdrojov na tento účel.

4.10.

Skutočnosť, že niektoré krajiny určenia môžu byť oslobodené od povinnosti preukázať, do akej miery spĺňajú hlavné podmienky v oblasti ľudského zdravia a životného prostredia, len preto, že sú členmi OECD, je v rozpore so zmyslom reformy a mohla by narušiť celý systém. EHSV žiada, aby členské štáty OECD a krajiny, ktoré nie sú členmi OECD na účely vývozu odpadu spĺňali rovnaké prísne kritériá, pokiaľ ide o environmentálne záväzky, ako sú kritériá stanovené v EÚ. EHSV okrem toho požaduje dôkaz o tom, že všetky krajiny určenia už nakladajú so svojím vlastným domácim odpadom environmentálne vhodným spôsobom, ktorý je podobný postupom v EÚ, a rešpektujú základné dohovory MOP a pracovné normy.

5.   Nezákonné obchodovanie s odpadom

5.1.

Rôzne postupy presadzovania nariadenia z roku 2006 v členských štátoch viedli k nárastu nezákonnej prepravy odpadu. Je to ťažké vyčísliť, ale predpokladá sa, že 30 % všetkej prepravy odpadu v Európe je nezákonných, čo predstavuje približne 9,5 miliardy EUR ročne (15).

5.2.

Konzultácie so zainteresovanými stranami ukázali silnú podporu pre posilnenie postupov na boj proti nezákonnej preprave odpadu. Posilnená kontrola vývozu, dovozu a tranzitu odpadu je potrebná, aby sa zamedzilo trestným činom proti životnému prostrediu, ako aj nezákonnému obchodovaniu. EHSV víta a podporuje presadzovanie kontrolných a vyšetrovacích postupov a vyzýva na plnú spoluprácu medzi členskými štátmi a s Úniou v súlade s novou stratégiou EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 (16). Zapojenie úradu OLAF môže kompenzovať nedostatok ľudských zdrojov v niektorých členských štátoch a zabezpečiť účinnejší rámec spolupráce.

5.3.

Obchodovanie s odpadom zostáva jedným z najzávažnejších trestných činov proti životnému prostrediu a považuje sa za vysokoziskovú a nízkorizikovú činnosť s ničivými dôsledkami pre ľudské zdravie a životné prostredie. Európsky dvor audítorov poukázal na to, že k odhaľovaniu nezákonných prípadov zisteného obchodovania s odpadom dochádza aj naďalej len v malej miere a že prípadov trestného stíhania je takisto menej než pri iných druhoch trestnej činnosti, pričom uplatňované sankcie nie sú primerané a odrádzajúce (17). Dôvodom je najmä skutočnosť, že reťazce prepravy odpadu sú veľmi zložité, a dokázať, že zúčastnené strany vedeli o nezákonnej činnosti, je ťažké, najmä preto, že odpad môže pred nezákonným odstránením zmeniť vlastníkov a krajiny niekoľkokrát.

5.4.

Zainteresované strany z odvetvia priemyslu a mimovládne organizácie môžu sledovať prípadnú nezákonnú prepravu odpadu a podávať o nej správy, ak budú mať prístup k údajom. EHSV preto požaduje, aby údaje, ktoré nemajú dôverný charakter, boli sprístupnené všetkým zainteresovaným stranám vrátane sociálnych partnerov, mimovládnych organizácií, obcí a občanov. EHSV sa domnieva, že rozsiahly zber údajov a väčšia transparentnosť povedú k väčšej kontrole a obmedzeniu nezákonnej prepravy odpadu.

5.5.

Podľa EHSV by sa však malo jasne rozlišovať medzi identifikovanými nezákonnými obchodníkmi a prevádzkovateľmi, ktorí boli uznaní vinnými z chýb v dokumentácii spôsobených ľudským faktorom, najmä v súvislosti s prílohou VII (18), ako to bolo v minulosti. EHSV požaduje harmonizovaný systém sankcií, ktorý by bol účinný a primeraný závažnosti porušenia predpisov.

6.   Záverečné pripomienky

6.1.

Všetkým by teraz malo byť jasné, že produkujeme príliš veľa odpadu, pričom zároveň čelíme nedostatku nových prírodných zdrojov. EHSV požaduje regulačný rámec, ktorý bude stimulovať používanie recyklovaných materiálov, čo zase prispeje k zníženiu emisií uhlíka a zabráni tomu, aby cenný odpad skončil na skládkach. Využívanie odpadu ako zdroja je hlavnou myšlienkou akčného plánu pre obehové hospodárstvo a ako už EHSV uviedol, v úsilí „oddeliť hospodársky rozvoj od spotreby prírodných zdrojov a vplyvov na životné prostredie si musí EÚ stanoviť ambicióznejšie ciele“ (19).

6.2.

V súlade so zásadami obehového hospodárstva výbor vyzýva na predloženie legislatívnych návrhov s cieľom stimulovať výrobné spoločnosti, aby svoje výrobky navrhovali tak, že budú vhodné na opätovné použitie a recykláciu, a aby rozvíjali obehové obchodné modely. Musia sa navrhnúť európske a vnútroštátne stratégie a legislatívne rámce, ktoré budú poskytovať stimuly pre túto transformáciu a bojovať proti predčasnému zastarávaniu výrobkov, pričom do toho musia byť zapojení sociálni partneri, zástupcovia MSP a organizácie občianskej spoločnosti. Prechod na obehové hospodárstvo znamená, že sa musí na jednej strane dlhšie zachovať hodnota výrobkov v hospodárstve a na druhej strane zvýšiť využívanie druhotných surovín. Preto je mimoriadne dôležité uľahčiť prístup k inovačným riešeniam v oblasti transformácie odpadu na druhotné suroviny, čo treba podporovať prostredníctvom online platforiem (ako je napríklad Európska platforma pre obehové hospodárstvo) a výmeny najlepších postupov.

6.3.

EHSV sa nazdáva, že zavedenie systému EDI je absolútne nevyhnutné a v súlade s digitálnou stratégiou EÚ (20), a vyzýva na jeho urýchlené uplatňovanie v praxi, keďže sa tým môžu znížiť hospodárske straty podnikov a zabezpečiť rýchlejšie postupy a monitorovanie kvality. EHSV sa tiež domnieva, že elektronický systém pomôže zvýšiť transparentnosť a efektívnosť, zabezpečí lepšiu vysledovateľnosť údajov, poskytne rámec pre intenzívnu spoluprácu medzi členskými štátmi a podporí rozvoj stabilných trhov s odpadom. Ďalej odporúča používanie moderných technológií na monitorovanie dopravy (internet vecí a satelity) a technológie blockchainu na účely bezpečnosti údajov.

6.4.

Je potrebné jasne rozlišovať medzi prepravou odpadu určeného na opätovné použitie a recykláciu a prepravou odpadu určeného na menej vyspelé formy zhodnocovania, ako je spaľovanie. Je absolútne nevyhnutné mať od začiatku k dispozícii správne nástroje na vyšetrovanie a jasné kritériá, ktoré zakazujú prepravu odpadu pod nepravdivými zámienkami.

6.5.

Výbor vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila možnosť zriadiť stredisko pre monitorovanie trhu s druhotnými surovinami, ktoré by mohlo analyzovať a odporúčať politiky sektorového rozvoja a spôsoby, ako odstrániť existujúce prekážky. Toto stredisko by združovalo všetky príslušné európske zainteresované strany a jeho úlohou by bolo poskytovať poradenstvo Komisii.

6.6.

EHSV sa napokon nazdáva, že Európska komisia by mala vypracovať dôkladné posúdenie vplyvu vykonávania nariadenia päť rokov po jeho nadobudnutí účinnosti.

---

(1)  https://circulareconomy.europa.eu/platform/en.

(2)  OECD (2018), Global Material Resources Outlook to 2060 (Celosvetové materiálne zdroje a ich perspektíva do roku 2060).

(3)  A Global Snapshot of Solid Waste Management to 2050 (Globálny prehľad o situácii v oblasti nakladania s tuhým odpadom a výhľad do roku 2050).

(4)  Inštitút pre európsku environmentálnu politiku: EU circular economy and trade (Obehové hospodárstvo a obchod EÚ).

(5)  Eurostat – Obehové hospodárstvo v EÚ.

(6)  Ú. v. EÚ L 330, 10.12.2013, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 249, 31.7.2020, s. 33.

(8)  Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1.

(9)  Európsky parlament: Nariadenia o preprave odpadu – revízia nariadenia (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu.

(10)  Stanovisko EHSV na tému Odolnosť v oblasti kritických surovín (Ú. v. EÚ C 220, 9.6.2021, s. 118).

(11)  COM/2019/640 final.

(12)  COM/2020/98 final.

(13)  Oznámenie: Náš odpad, naša starosť.

(14)  Dohody o voľnom obchode s Mexikom a Novým Zélandom.

(15)  Otázky a odpovede týkajúce sa nových pravidiel EÚ o preprave odpadu.

(16)  Stratégia EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025.

(17)  Preskúmanie č. 4/2020: Opatrenia EÚ na riešenie problému plastového odpadu.

(18)  Príloha VII – Sprievodné informácie k preprave odpadu.

(19)  Stanovisko EHSV na tému Vykonávanie environmentálnych predpisov EÚ o kvalite ovzdušia, vode a odpade, Ú. v. EÚ C 110, 22.3.2019, s. 33.

(20)  Európska digitálna stratégia – Formovanie digitálnej budúcnosti Európy.