Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych zelených dlhopisoch

[COM(2021) 391 final – 2021/0191 (COD)]

(2022/C 152/17)

Spravodajca:

Philip VON BROCKDORFF

Žiadosti	Rada, 12.8.2021 Európsky parlament, 13.9.2021
Právny základ	články 114 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	23.11.2021
Prijaté v pléne	8.12.2021
Plenárne zasadnutie č.	565
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	123/1/4

1. Závery a odporúčania

1.1.

„Dobrovoľná“ norma pre európske zelené dlhopisy vytvára režim vybudovaný na základe transparentnosti a dohľadu. V rámci takéhoto režimu by boli oprávnené na financovanie projekty, ktoré sú v súlade s taxonómiou EÚ v oblasti udržateľnosti, a emitenti by museli poskytovať dodatočné informácie v čase emitovania a následne prostredníctvom pravidelných správ o použití výnosov a vplyve projektu.

1.2.

EHSV sa domnieva, že norma pre európske zelené dlhopisy má takisto potenciál priniesť významné hospodárske úžitky pre emitentov aj investorov. Je to možné vďaka tomu, že cieľom návrhu je vytvoriť univerzálny, dôveryhodný a efektívny mechanizmus na emitovanie zelených dlhopisov, ktorý minimalizuje informačnú asymetriu a zároveň na základe tejto normy výrazne prispieva k dobrej povesti emitentov.

1.3.

EHSV sa domnieva, že tieto dlhopisy sú na základe zosúladenia s nariadením EÚ o taxonómii vhodné aj na financovanie hospodárskych činností, ktoré podporujú prechod na udržateľnejšie a dekarbonizované hospodárstvo.

1.4.

Navrhovaná norma by pomohla aj výrazne znížiť existujúcu úroveň neistoty, pokiaľ ide o typy aktív alebo výdavkov, ktoré možno odôvodnene klasifikovať ako ekologické použitie kapitálu. Vzhľadom na uvedené zosúladenie s taxonómiou EÚ sa však EHSV domnieva, že je potrebné jasné usmernenie zo strany Komisie, aby sa investori nasmerovali k európskym zeleným dlhopisom a projektom, ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie.

1.5.

EHSV zastáva názor, že pri ďalšom rozvoji zelených dlhopisov ako triedy aktív je potrebné zaviesť vo všetkých členských štátoch jednotnú normu, ktorá by sa uplatňovala na emitentov. Netreba však podceňovať výzvu emitentov dodržiavať normy v taxonómii EÚ. S najväčšou pravdepodobnosťou by zvážili náklady externého preskúmania a porovnali ich s výhodami prístupu k širšej investorskej základni. Je potrebné vyhnúť sa situácii, keď by súkromní emitenti mohli uprednostňovať alternatívne zelené dlhopisy a menej náročné certifikačné procesy.

1.6.

Navrhované postupy podávania správ a dodržiavania súladu môžu mať aj neúmerný finančný vplyv na MSP, ktorým sa môže zdať, že európska zelená norma je príliš represívna, čím môže odrádzať od ďalšieho rastu. Aj tomu je potrebné sa vyhnúť, a preto EHSV odporúča v súvislosti s požiadavkami na dohľad a podávanie správ pragmatický prístup. Zabránenie nadmernej tvorbe predpisov a nadmernej regulácii, a to aj v prípade korporátnych emitentov, by uľahčilo prijatie normy pre európske zelené dlhopisy na kapitálových trhoch. V dekarbonizujúcich sa hospodárstvach sú korporátni emitenti považovaní za rovnako dôležitých ako emitovanie zelených dlhopisov Komisiou a EHSV zastáva názor, že normy uplatňované na zelené dlhopisy emitované verejným sektorom a korporátnymi emitentmi sa musia zbližovať.

1.7.

Pokiaľ ide o emitentov zelených dlhopisov z krajín mimo EÚ, EHSV zastáva názor, že prístup na kapitálové trhy EÚ a naopak by mal byť založený na zosúladení taxonómií medzi jurisdikciami na celom svete. Podľa názoru EHSV je to mimoriadne dôležité, pretože environmentálne výzvy, ako je zmena klímy, EÚ nemôže riešiť sama. Pokiaľ sa s tretími krajinami nepodarí dohodnúť spoločný taxonomický základ, nariadenie Komisie o dobrovoľnej norme pre zelené dlhopisy sa pravdepodobne nestane normou pre celosvetový trh so zelenými dlhopismi. Medzinárodná platforma pre udržateľné financovanie (IPSF) by mala v tomto ohľade zohrávať kľúčovú úlohu ako fórum na dialóg medzi tvorcami politík.

1.8.

EHSV víta požiadavku v rámci taxonómie EÚ, aby investície spĺňali zásadu „nespôsobovať významnú škodu“ a minimálne záruky, vzhľadom na pretrvávajúcu potrebu uprednostňovať zelenú transformáciu spolu so sociálnou ochranou a ochranou ľudských práv a základných pracovných práv. Môže to však obmedziť rozsah zosúladenia taxonómie s tretími krajinami, najmä ak takéto jurisdikcie nespĺňajú kritériá zodpovedajúce zásade „nespôsobovať významnú škodu“, ako je uznanie práv na kolektívne vyjednávanie. EHSV navrhuje, aby sa na tento účel zriadil osobitný monitorovací výbor so zapojením sociálnych partnerov, ktorý by dohliadal na dynamiku trhu so zelenými dlhopismi.

2. Všeobecné pripomienky

2.1.

Európska komisia 6. júla 2021 navrhla nové nariadenie o dobrovoľnej norme pre európske zelené dlhopisy. Cieľom navrhovaného nariadenia je zlepšiť udržateľnosť finančného systému EÚ vytvorením „zlatej normy“ pre zelené dlhopisy, ktorú možno porovnať a prípadne zosúladiť s inými trhovými normami.

2.2.

Norma pre zelené dlhopisy by bola otvorená všetkým emitentom zelených dlhopisov vrátane súkromných, verejných a štátnych emitentov a zahŕňa emitentov so sídlom mimo EÚ.

2.3.

Navrhovaný rámec by stanovil dobrovoľnú normu pre to, ako môžu spoločnosti a verejné orgány využívať zelené dlhopisy na získavanie finančných prostriedkov na kapitálových trhoch na financovanie projektov.

2.4.

V norme sa vyžaduje, aby emitenti alokovali všetky výnosy z emisií na činnosti, ktoré spĺňajú požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 (1) o taxonómii do dátumu splatnosti dlhopisu. Stanovujú sa v nej environmentálne ciele, kritériá preskúmania a prahové hodnoty výkonnosti pre hospodárske činnosti. Hospodárska činnosť sa bude považovať za vyhovujúcu, ak: a) významne prispieva k jednému alebo viacerým environmentálnym cieľom; b) nespôsobuje významnú škodu iným environmentálnym cieľom a c) je v súlade so sociálnymi zárukami a zárukami správy vecí verejných.

2.5.

Európske zelené dlhopisy by pomohli riešiť financovanie dlhodobých projektov (do 10 rokov), pokiaľ sú takéto projekty v súlade s environmentálnymi cieľmi nariadenia o taxonómii.

2.6.

Európske zelené dlhopisy by podliehali externej kontrole, aby sa zabezpečilo, že sú v súlade s uvedenými požiadavkami, najmä pokiaľ ide o zosúladenie taxonómie projektov. Podľa návrhu by boli externí posudzovatelia registrovaní v Európskom orgáne pre cenné papiere a trhy a budú musieť pravidelne spĺňať podmienky registrácie.

2.7.

V prípade zmeny technických kritérií preskúmania podľa taxonómie EÚ podľa nariadenia o taxonómii po emisii dlhopisov sa podľa návrhu umožňuje emitentom, aby sa počas ďalších piatich rokov naďalej kvalifikovali podľa už existujúcich kritérií. EHSV sa však domnieva, že keď sa dlhopis pri emisii kvalifikuje ako „zelený“, pravidlá alokácie výnosov by sa nemali meniť. V praxi to znamená, že aj keď sa technické kritériá zmenia a dlhopis už nespĺňa nové kritériá, mal by zostať „zelený“ počas celého obdobia až do splatnosti. To by malo prispieť k stabilným trhom so zelenými dlhopismi.

2.8.

Cieľom návrhu je aj posilniť dôveru investorov a záruky a zmenšiť riziká projektov financovaných zo zelených dlhopisov, ktoré nedosahujú cieľové environmentálne ciele. Emitenti takýchto dlhopisov by boli povinní pravidelne podávať správy.

2.9.

Povinný by bol „informačný prehľad o zelených dlhopisoch“ stanovujúci definitívne ciele financovania emisie a tento informačný prehľad bude predmetom „preskúmania pred emisiou“ registrovaným externým posudzovateľom, aby sa zaistilo, že dlhopis spĺňa požiadavky normy pre zelené dlhopisy.

2.10.

Emitenti zelených dlhopisov by boli povinní aj zverejňovať výročné správy, v ktorých by sa uvádzalo, ako sú výnosy z emisie dlhopisov v súlade s taxonómiou EÚ.

2.11.

Hneď ako budú alokované všetky výnosy z predaja zelených dlhopisov (čo sa musí stať pred splatnosťou dlhopisov), bude od emitenta vyžadované „preskúmanie po emisii“. Pre určitých emitentov (napríklad niektoré finančné inštitúcie) to bude každoročná požiadavka.

2.12.

Ďalej bude potrebné zverejniť aspoň jednu správu o celkovom vplyve dlhopisu na životné prostredie.

3. Konkrétne pripomienky

3.1.

Návrh Európskej komisie týkajúci sa normy pre európske zelené dlhopisy prichádza v čase, keď v EÚ rastie dopyt po zelených dlhopisoch. Súčasné emitovanie zelených dlhopisov v EÚ však stále predstavuje len 2,6 % z celkového emitovania dlhopisov EÚ, takže stále existuje významný priestor na rast. Napríklad v druhom štvrťroku 2021 vzrástlo emitovanie zelených dlhopisov v EÚ približne o 30 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2020, čo odráža trajektóriu rastu v tejto oblasti (2).

3.2.

Napriek tomu rastú obavy zo skutočného rozsahu environmentálnych výhod vyplývajúcich z projektov financovaných emitovaním takýchto dlhopisov. Termínom na opis týchto obáv je „environmentálne klamlivá reklama“, ktorý odráža niekedy neisté environmentálne vlastnosti projektov financovaných prostredníctvom zelených dlhopisov. Vytvára to problém s dôveryhodnosťou pre emitentov, ktorí sa snažia vytvoriť si svoju environmentálnu povesť, a informačnú asymetriu pre investorov, ktorí môžu mať problémy s identifikáciou skutočne environmentálne udržateľných projektov ex ante.

3.3.

Problém spočíva v tom, že zelené dlhopisy sú rovnaké ako všetky ostatné dlhopisy s tým rozdielom, že výnosy z emisie zelených dlhopisov sa použijú na projekt, ktorý spĺňa určité vopred stanovené environmentálne kritériá. V prípade zlyhania a ako pri každom emitovaní dlhopisov má investor zvyčajne k dispozícii celú súvahu emitenta. Dodatočná hodnota pre investora je odvodená od držby dlhopisu, ktorý spĺňa udržateľné alebo environmentálne ciele. Problémom však je, že vymedzenia udržateľných činností sa v jednotlivých jurisdikciách v rámci EÚ líšia. Porovnávanie vplyvov projektov medzi jurisdikciami a často medzi regiónmi v rámci členského štátu je preto celkom nemožné.

3.4.

Existuje aj problém týkajúci sa podávania správ o použití výnosov. Problémy so zverejňovaním informácií emitentom a oznamovaním informácií o použití výnosov investorom bývajú výraznejšie v členských štátoch, v ktorých budú v budúcnosti potrebné obrovské investície do nízkouhlíkových technológií.

3.5.

Cieľom normy pre európske zelené dlhopisy je riešiť tieto problémy vytvorením režimu vybudovaného na základe transparentnosti a dohľadu. V rámci takéhoto režimu by boli oprávnené na financovanie iba projekty, ktoré sú v súlade s taxonómiou EÚ v oblasti udržateľnosti, a emitenti by museli poskytovať dodatočné informácie v čase emisie a následne prostredníctvom pravidelných správ o použití výnosov a ich vplyve. Okrem toho budú môcť európske zelené dlhopisy schvaľovať iba externí posudzovatelia pod dohľadom Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA). EHSV však varuje pred koncentráciou trhu s cieľom udržať náklady externých hodnotiteľov pod kontrolou. Napríklad jednoduchá registrácia s hladkým priebehom môže podporiť hospodársku súťaž v tejto oblasti, čo by neohrozilo znalosti ani kvalitu hodnotiteľov.

3.6.

Norma pre európske zelené dlhopisy má takisto potenciál priniesť významné hospodárske úžitky pre emitentov aj investorov. Problémy týkajúce sa dôveryhodnosti a informačnej asymetrie v súčasnosti vytvárajú dodatočné náklady pre všetky zúčastnené strany, keďže emitenti sa snažia získať svoje poverenia rôznymi nákladnými krokmi vrátane nákladných externých kontrolných postupov a zvýšeného vykazovania, zatiaľ čo investori môžu vynakladať väčšie úsilie na vyhľadávanie, aby identifikovali vhodné udržateľné investičné príležitosti. Navrhovaný európsky zelený dlhopis by vytvoril univerzálny, dôveryhodný a efektívny mechanizmus na emitovanie zelených dlhopisov, ktorý minimalizuje informačnú asymetriu a zároveň na základe tejto normy výrazne prispieva k dobrej povesti emitentov.

3.7.

Európske zelené dlhopisy zosúladené s nariadením EÚ o taxonómii sú vhodné na financovanie hospodárskych činností, ktoré podporujú prechod na udržateľnejšie a dekarbonizované hospodárstvo. Zelené dlhopisy by sa mali považovať za prvoradé a mali by sa vytvoriť vhodné stimuly na skutočnú ekologizáciu finančného systému EÚ.

3.8.

Návrh by takisto umožnil spoločnostiam so sídlom v EÚ emitovať európske zelené dlhopisy na obstaranie alebo výstavbu nejakého aktíva zosúladeného s taxonómiou EÚ, akým je napríklad nová energeticky hospodárna budova. Spoločnostiam by to teda umožnilo zvýšiť svoj podiel na aktívach zosúladených s taxonómiou. Mali by sa však zohľadňovať aj súvisiace sociálne náklady vrátane hromadného prepúšťania.

3.9.

Navrhovaná norma by pomohla aj výrazne znížiť existujúcu mieru neistoty v súvislosti s druhmi aktív alebo výdavkov, ktoré je možné primerane klasifikovať ako ekologické použitie kapitálu, a to vďaka uvedenému zosúladeniu s taxonómiou EÚ, čím by sa zvýšila dôvera v trh so zelenými dlhopismi, a tým by prispela k ďalšiemu zvyšovaniu rastu a investícií v tejto rozvíjajúcej sa oblasti a presadzovaniu ekologických financií. Časom sa môže norma pre európske zelené dlhopisy stať účinnou, ale je potrebné, aby Komisia usmernila investorov ku kvalitnejším dlhopisom a projektom, ktoré skutočne pozitívne vplývajú na životné prostredie, ako aj k vytvoreniu novej triedy aktív na kapitálovom trhu v rámci EÚ. Perspektíva takéhoto usmernenia je ďalším dôvodom, prečo je tento návrh vítaný.

3.10.

V tejto súvislosti by sa zelené dlhopisy stali základnou zložkou financovania prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v celej EÚ. Zelené dlhopisy majú zvyčajne dlhú dobu splatnosti, pričom istina sa splatí až v čase splatnosti dlhopisu, ako sa to vyžaduje pri veľkých infraštruktúrnych projektoch. Zatiaľ čo používanie značky EÚ pre zelené dlhopisy by bolo dobrovoľné, investori majú všetky stimuly, aby ju používali vo svojom úsilí o mobilizáciu kapitálu na projekty s viditeľným prínosom pre životné prostredie. Už to je samo osebe dôležitou výhodou, ale hlavnou výhodou je samotná norma, ktorá poskytuje referenčnú hodnotu pre zelené aktíva na kapitálovom trhu. Očakáva sa, že sa tým ďalej rozvinú zelené dlhopisy ako trieda aktív, ktorá investorom umožní identifikovať výnosovú krivku špecifickú pre zelené dlhové nástroje. Za predpokladu jednotnej normy vo všetkých členských štátoch uplatniteľnej na emitentov by fondy zelených dlhopisov a poskytovanie bankových úverov s ekologickým účelom mohli pomôcť zmobilizovať dodatočné prostriedky na uľahčenie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. To by sa ďalej uľahčilo aj splnením predpokladu, že oceňovanie takýchto bankových úverov bude primerané.

3.11.

Európske zelené dlhopisy by sa mohli takisto stať referenčnou hodnotou pre zelené dlhopisy na trhoch mimo EÚ, ako to bolo v prípade retailových investičných fondov. EÚ sa vlastne etablovala ako globálny líder v tejto oblasti (s 51 % celosvetových emisií v roku 2020 od spoločností a verejných orgánov EÚ) a norma pre zelené dlhopisy by vytvorila ďalšie príležitosti na udržateľné financovanie pre investorov z EÚ z rôznych medzinárodných trhov.

3.12.

Stanovenie normy pre zelené dlhopisy je dôležité. Netreba však podceňovať výzvu emitentov dodržiavať normy v taxonómii EÚ. S najväčšou pravdepodobnosťou by zvážili náklady a komplikácie zdĺhavého procesu externého preskúmania schváleného ESMA a pod jeho dohľadom a porovnali ich s výhodami prístupu k širšej investorskej základni. Súkromní emitenti tak môžu uprednostňovať alternatívne zelené dlhopisy a menej náročné certifikačné procesy. Tieto postupy podávania správ a dodržiavania súladu môžu mať aj neúmerný finančný vplyv na MSP, ktorým sa môže zdať, že európska zelená norma je príliš represívna, a môže tým odrádzať od ďalšieho rastu. Skúsenosti s produktmi celoeurópskeho kapitálového trhu, kde ich využívanie nebolo také povzbudzujúce, môžu objasniť potenciálny záujem o európske zelené dlhopisy.

3.13.

Preto je potrebné, aby orgán dohľadu EÚ zaviedol normu pre zelené dlhopisy čo najpragmatickejšie. Hoci Komisia bude v nasledujúcich troch rokoch s 250 miliardami EUR v rámci nástroja NextGenerationEU hlavným emitentom zelených dlhopisov a členské štáty vydajú zelené dlhopisy v celkovej výške približne 80 miliárd EUR, netreba podceňovať úlohu súkromného sektora pri vydávaní zelených dlhopisov. Zabránenie nadmernej tvorbe predpisov a nadmernej regulácii, a to aj v prípade korporátnych emitentov, by uľahčilo prijatie normy pre európske zelené dlhopisy na kapitálových trhoch v EÚ. Opatrnosť je však na mieste. Podľa návrhu by zelené dlhopisy emitované verejným sektorom v členských štátoch nepodliehali externým previerkam, s ktorými sa v návrhu počíta. Hoci emitenti z verejného sektora by sa stále museli zodpovedať investorom dlhopisov, vzhľadom na záväzky členských štátov smerujúce k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo by všeobecné uplatňovanie normy pre európske zelené dlhopisy bolo pri týchto záväzkoch zárukou. Na druhej strane, ak sa umožnia dva typy zelených dlhopisov (jeden pre verejný sektor a jeden pre korporátnych emitentov), výsledkom by mohli byť minimálne dve rôzne normy.

3.14.

Ďalšou otázkou, ktorú je potrebné riešiť, je to, ako umožniť emitentom zelených dlhopisov mimo EÚ prístup na kapitálové trhy EÚ a naopak. Preto je potrebné zosúladiť taxonómie medzi jurisdikciami na celom svete. V tejto súvislosti je dôležité odkázať na Medzinárodnú platformu pre udržateľné financovanie, ktorá je fórom pre dialóg medzi tvorcami politík s celkovým cieľom zvýšiť množstvo súkromného kapitálu investovaného do environmentálne udržateľných investícií. Konečným cieľom Medzinárodnej platformy pre udržateľné financovanie je uľahčiť mobilizáciu súkromného kapitálu smerom k environmentálne udržateľným investíciám. Medzinárodná platforma pre udržateľné financovanie preto ponúka mnohostranné fórum na dialóg medzi tvorcami politík, ktoré má pomôcť investorom identifikovať a využiť udržateľné investičné príležitosti, ktoré skutočne prispievajú k cieľom v oblasti klímy a životného prostredia. V rámci tohto fóra by sa malo diskutovať o zosúladení taxonómií a dohodnúť sa na ňom.

3.15.

Ako už bolo uvedené, ESMA ako orgán dohľadu nad kapitálovým trhom EÚ by zohrával rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní čo najpragmatickejšieho uplatňovania navrhovaných noriem. To by si vyžadovalo rozvoj zručností a budovanie jej kapacít ako dohľadu nad posudzovateľmi európskych zelených dlhopisov. Komisia stanovuje kritériá kvalifikácie a transparentnosti, ktoré predstavujú pevný základ pre ESMA. Podľa nášho názoru, keďže ESMA buduje svoju kapacitu, mohla by časom podporiť svojich partnerov mimo EÚ, aby uplatňovali podobné normy, a tým uľahčiť prístup investorom z EÚ na rozvíjajúce sa trhy.

3.16.

Ďalším bodom, ktorý je potrebné zvážiť, je to, že prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo v rámci EÚ si bude vyžadovať financovanie výrazne nad rámec sumy, ktorá je k dispozícii v rámci Nástroja Európskej únie na obnovu. Súkromný sektor už zohráva úlohu v tomto prechode, ale vyžaduje sa oveľa viac. Navrhovaná norma pre európske zelené dlhopisy by teda okrem uľahčenia cezhraničného financovania na kapitálových trhoch ďalej rozvíjala začínajúci trh so zelenými dlhopismi a mobilizovala ďalších emitentov. V konečnom dôsledku by navrhovaná norma pre zelené dlhopisy zlepšila povesť potenciálnych emitentov a investorov a posilnila ich záväzok k udržateľnému rozvoju a environmentálnym cieľom, ktorými sú: zmierňovanie zmeny klímy, adaptácia na zmenu klímy, udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov, prechod na obehové hospodárstvo, recyklácia, predchádzanie vzniku odpadu, prevencia a kontrola znečisťovania a ochrana zdravých ekosystémov. Príslušné environmentálne a sociálne ciele by tak tvorili súčasť akejkoľvek podnikovej stratégie. Okrem toho by podpora environmentálnej značky EÚ pre finančné produkty so súčasnou minimalizáciou byrokracie pomohla podporiť súkromné podniky pri prijímaní takejto stratégie.

3.17.

EHSV očakáva, že investori sa časom rozhodnú pre normy pre európske zelené dlhopisy, pretože by sa tým zabezpečilo, že finančné prostriedky sa budú využívať v súlade s taxonómiou, čo zase zjednoduší požiadavky investorov na podávanie správ. Cieľom by preto malo byť prijatie navrhovanej normy pre zelené dlhopisy v celej EÚ, či už v súkromnom, alebo vo verejnom sektore.

3.18.

A v tejto súvislosti by EHSV uvítal zachovanie existujúcich zelených dlhopisov v rámci navrhovanej normy v predchádzajúcom stave, ako aj prípadné uplatňovanie týchto noriem na dlhopisy Nástroja Európskej únie na obnovu. Je pevne presvedčený, že zelené dlhopisy zosúladené s taxonómiou by pomohli dosiahnuť environmentálne ciele. Okrem toho očakávame, že norma pre európske zelené dlhopisy zvýši záujem investorov o takéto investície, čím sa ďalej rozvinie trh so zelenými dlhopismi. Hoci je to dobrá správa pre emitentov a investorov, EHSV upozorňuje na výzvy, ktoré už boli spomenuté.

3.19.

V budúcnosti a za predpokladu, že návrh bude prijatý v súčasnom znení, by bolo zaujímavé posúdiť rozsah, v akom by investori v rámci EÚ aj mimo nej požadovali, aby sa emitenti zosúladili s navrhovanými normami, alebo či by návrh viedol k rozdielom na trhu so zelenými dlhopismi medzi EÚ a zvyškom sveta, a to, ako by navrhované vykonávanie normy pre európske zelené dlhopisy ovplyvnilo vývoj na trhu so zelenými dlhopismi v EÚ a mimo nej.

3.20.

Podľa názoru EHSV je to mimoriadne dôležité, pretože environmentálne výzvy, ako je zmena klímy, EÚ nemôže riešiť sama. Pokiaľ neexistuje nejaký spoločný základ zosúladenia taxonómie s tretími krajinami, je nepravdepodobné, že by sa nariadenie Komisie o dobrovoľnej norme pre zelené dlhopisy stalo normou pre globálny trh zelených dlhopisov. Výsledkom by boli fragmentované kapitálové trhy, pričom emitenti z tretích krajín by pravdepodobne neprijali normy navrhnuté Komisiou. To by mohlo brzdiť tok finančných prostriedkov potrebných na riešenie obrovských environmentálnych problémov, najmä zmeny klímy.

3.21.

V Bruseli 8. decembra 2021

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13).

(2) Iniciatíva pre klimatické dlhopisy (2021). Regionálne členenie emitovania zelených dlhopisov podľa objemu emitovania.