4.3.2022   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 105/63


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy

[COM(2021) 350 final]

(2022/C 105/10)

Spravodajkyňa:

Sandra PARTHIE

Pomocný spravodajca:

Dirk BERGRATH

Konzultácia

Európska komisia, 1. 7. 2021

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Príslušná sekcia

sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu

Prijaté v sekcii

30. 9. 2021

Prijaté v pléne

21. 10. 2021

Plenárne zasadnutie č.

564

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

194/0/0

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Súdržná priemyselná stratégia by sa mala zamerať na dva rozmery: zotavenie z pandémie a obnova a odolnosť. Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta výzvu na spoločné vytváranie možností prechodu na zelenú a digitálnu budúcnosť a zdôrazňuje, že sa to musí udiať v partnerstve s priemyslom, verejnými orgánmi, sociálnymi partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami. Prvým krokom k úspešnému a jednotnému vykonávaniu priemyselnej stratégie je podľa EHSV vytvorenie správneho rámca so zameraním na konkurencieschopnosť a inovácie, ktorý by sa mal riešiť v každom ekosystéme s jasnými cieľmi a zámermi.

1.2.

V tejto súvislosti EHSV požaduje osobitné kľúčové ukazovatele výkonu (KPI), ktoré merajú nielen konkurencieschopnosť ekosystému, ale aj horizontálne otázky, a zdôrazňuje potrebu pravidelného posudzovania vybraných ukazovateľov a ich postupnej úpravy alebo zmeny.

1.3.

EHSV víta záväzok Európskej komisie zachovať a rozšíriť európsku priemyselnú a výrobnú základňu a zdôrazňuje, že sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú kľúčovú úlohu a musia byť zapojené do navrhovania budúcnosti európskeho priemyslu. EHSV tiež požaduje, aby opatrenia plánované na dosiahnutie klimatickej neutrality a digitálnej transformácie boli v súlade s cieľom vytvárania sociálneho blahobytu a udržateľného rastu.

1.4.

Výbor súhlasí s tým, že odolnosť hodnotového reťazca nadobudla na význame, a podporuje úsilie Komisie o zabezpečenie dodávateľských reťazcov a posilnenie odolnosti podnikov, keďže je to dôležité pre hospodárstvo EÚ, pričom pandémia COVID-19 poukázala na neočakávané nedostatky, a to aj na jednotnom trhu.

1.5.

Bohužiaľ, pandémia v niektorých oblastiach prispela k prehĺbeniu priepasti medzi prosperujúcimi a menej prosperujúcimi členskými štátmi EÚ. To ďalej ohrozuje sociálnu a hospodársku súdržnosť. Next Generation EU je bezprecedentným nástrojom EÚ na zmiernenie tohto vplyvu a musí sa využívať na dosiahnutie lepšej konvergencie medzi európskymi členskými štátmi a regiónmi, a to aj pokiaľ ide o dvojitú transformáciu smerom k udržateľnej a digitálnej Európe.

1.6.

Priemyselné aliancie sa ukazujú ako úspešná metóda na rozvoj rozsiahlych a cezhraničných priemyselných projektov v strategických oblastiach. Tieto priemyselné aliancie majú spolu s dôležitými projektmi spoločného európskeho záujmu zásadný význam pre obnovu a podporu európskych noriem a kľúčových technológií, najmä v oblastiach, v ktorých samotný trh nedokáže priniesť výsledky alebo je narušený.

1.7.

Podľa nás si úspešná realizácia týchto projektov vyžaduje úzky dialóg so zástupcami pracovníkov a odborovými zväzmi, ako aj s zo zástupcami podnikov a združeniami zamestnávateľov s cieľom zahrnúť ich know-how a čo najviac znížiť neistotu pri zmenách. Musia byť sprevádzané posúdením vplyvu, pokiaľ ide o účinky procesov dekarbonizácie na tvorbu hodnôt, zamestnanosť a zručnosti potrebné pre dekarbonizovanú priemyselnú výrobu a obehové hospodárstvo.

1.8.

Mimoriadny význam má stanoviť jasné a vhodné opatrenia na podporu MMSP (1) a EHSV podporuje zámer poskytnúť podnikom všetkých veľkostí dostupnú podporu pre inováciu a na plné prijatie digitalizácie. Potrebná je aj revízia politík na riešenie výziev v oblasti prijímania pracovníkov, ktorým čelia spoločnosti, a na prilákanie kvalifikovanej pracovnej sily, a rovnako nevyhnutné je priaznivé podnikateľské prostredie a investície do sociálnej infraštruktúry, zručností pracovníkov a odbornej prípravy, ako aj do dôstojných pracovných podmienok.

1.9.

Nedostatok strategických hodnotových reťazcov, ako aj nedostatok kvalifikovaných pracovníkov oslabujú schopnosť európskych priemyselných odvetví rýchlo sa zotaviť z pandémie. Je nevyhnutné, aby členské štáty a EÚ konali rozhodne s cieľom riešiť strategické závislosti (2), a to aj prostredníctvom reindustrializácie, obehového hospodárstva, obchodnej politiky a opatrení týkajúcich sa zručností. Podniky majú vo všeobecnosti najlepšie predpoklady na to, aby preskúmali a upravili svoje dodávateľské reťazce a v tomto úsilí ich treba podporiť.

1.10.

EÚ musí zostať otvorená, spravodlivá a založená na hodnotách, aby prilákala investorov a podporila hospodársku činnosť. EHSV však podporuje otvorený a spravodlivý jednotný trh, v rámci ktorého môžu európske podniky súťažiť na zahraničných trhoch, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili investície do digitálnych riešení, ktoré predstavujú pridanú hodnotu pre európske hospodárstva. Digitalizácia hospodárstva by sa mala podporovať inkluzívnym spôsobom, aby sa zabránilo akémukoľvek druhu digitálnej diskriminácie.

1.11.

EHSV sa domnieva, že súbor opatrení oznámených Komisiou na boj proti nekalej súťaži spôsobenej zahraničnými dotáciami by sa mal využiť aj ako nástroj na reindustrializáciu Európy a podporu jej priemyselných hodnotových reťazcov. EHSV podporuje aj zmapovanie európskych výrobných reťazcov, pričom priemysel je v popredí tejto rekonštrukcie a požaduje lepšiu podporu európskych noriem na celosvetovej úrovni.

2.   Oznámenie Komisie

2.1.

Oznámením sa aktualizuje Nová priemyselná stratégia pre Európu, ktorá bola uverejnená 10. marca 2020. Cieľom tejto aktualizácie je zachytiť vplyv pandemickej krízy na európske hospodárstvo a priemysel, formulovať ponaučenia z krízy a stanoviť politické priority v rámci troch hlavných línií:

posilnenie odolnosti jednotného trhu;

riešenie strategických závislostí Európy;

urýchlenie zelenej a digitálnej transformácie priemyslu EÚ.

2.2.

V aktualizácii sa posudzuje aj odolnosť a fungovanie jednotného trhu, hodnotia sa potreby každého priemyselného ekosystému, identifikujú strategické závislosti v kľúčových zraniteľných ekosystémoch a navrhujú sa kľúčové ukazovatele výkonu (KPI) na monitorovanie vykonávania stratégie. Zahŕňa to rozmer MSP s prispôsobenou finančnou podporou a opatreniami, ktoré umožnia malým a stredným podnikom a začínajúcim podnikom využiť dvojitú transformáciu.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV víta aktualizáciu európskej priemyselnej stratégie. Je potrebné ju prehodnotiť, pretože kríza súvisiaca s ochorením COVID-19 dostala pod tlak európske hospodárstvo a priemyselné hodnotové reťazce, mikropodniky, malé a stredné podniky, ako aj občanov, najmä mladých ľudí, ľudí, ktorí stratili zamestnanie, osoby s nízkym príjmom, zraniteľné skupiny, ako sú zdravotne postihnutí a ženy. Odhalili sa ďalšie nedostatky, závislosti a medzery v dodávateľských reťazcoch, ktoré je potrebné posúdiť na základe dôkazov, aby sa dali úspešne riešiť. EHSV víta záväzok Komisie zachovať a rozšíriť svoju priemyselnú a výrobnú základňu a zdôrazňuje, že sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú kľúčovú úlohu a musia byť zapojené do navrhovania budúcnosti európskeho priemyslu. V záujme dosiahnutia konkurencieschopnej priemyselnej politiky EHSV zdôrazňuje najmä kľúčovú úlohu sociálneho dialógu, sociálnych partnerov, kolektívneho vyjednávania a zapojenia pracovníkov, ako aj angažovanosti občianskej spoločnosti.

3.2.

Keďže však výzvy z obdobia pred pandémiou COVID-19 nezmizli, je vhodné zosúladiť ich s opatreniami navrhnutými v priemyselnej stratégii pre Európu do roku 2020. Obnova si vyžiada určitý čas a v tomto procese je nevyhnutná neustála podpora európskeho priemyslu, podnikov a pracovníkov. Dvojitá transformácia, riešenie zmeny klímy a pokrok v digitalizácii si vyžadujú úsilie zo strany podnikov a verejných orgánov a musia zohrávať ústrednú úlohu v modernej priemyselnej stratégii pre Európu. EHSV zdôrazňuje, že opatrenia plánované v záujme klimatickej neutrality a digitálnej transformácie musia byť v súlade s cieľom sociálneho blahobytu a udržateľného rastu, aby sa zabezpečila transformácia, pri ktorej sa na nikoho nezabudne. Okrem zamerania sa na zotavenie z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 je nevyhnutné mať dlhodobejší pohľad na zelenú a digitálnu transformáciu, ale aj na produktivitu a konkurencieschopnosť vo všeobecnosti.

3.3.

Výbor súhlasí s tým, že odolnosť hodnotového reťazca nadobudla na význame a podporuje úsilie Komisie o zabezpečenie dodávateľských reťazcov a posilnenie odolnosti podnikov, keďže je to dôležité pre hospodárstvo EÚ a pandémia COVID-19 poukázala na neočakávané nedostatky, a to aj na jednotnom trhu. Silná horizontálna priemyselná politika by mala podporovať európsku priemyselnú základňu bez diskrečných zásahov do výsledkov trhu. EHSV poukazuje na význam inovácií. Hľadanie spôsobov, ako nájsť primeranú úroveň bezpečnosti dodávok a posilnenie kapacít na zvládnutie prerušenia dodávok, by malo figurovať v politickom, ale predovšetkým podnikovom programe.

3.4.

Zručnosti sú rozhodujúce pri podpore dvojitej transformácie a pri prispievaní k obnove. EÚ môže byť geopolitickou mocnosťou len vtedy, ak bude mať veľmi konkurencieschopnú priemyselnú základňu so silnými podnikmi a vysokokvalifikovanými pracovníkmi, výrobnými zariadeniami na pôde EÚ a jasnými a spravodlivými pravidlami pre vnútorný trh. EHSV podporuje iniciatívu Pakt o zručnostiach, ktorej cieľom je podporiť opatrenia zamerané na zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu dospelých pracovníkov. Opatrenia v rámci paktu, ako napríklad rozvoj partnerstiev v oblasti zručností podľa jednotlivých ekosystémov vrátane partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom, sa najlepšie rozvíjajú na odvetvovej úrovni so zapojením odvetvových sociálnych partnerov a príslušných organizácií občianskej spoločnosti. Je tiež dôležité, aby vnútroštátne iniciatívy v oblasti zručností motivovali zamestnávateľov k tomu, aby ponúkali možnosti odbornej prípravy. V tejto súvislosti má veľmi dôležitý význam územný rozmer. Trhy práce by sa mali náležite riešiť s cieľom vytvárať nové pracovné miesta vo všetkých regiónoch. EHSV bude tieto aspekty monitorovať a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapojili sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť do monitorovania a vykonávania plánov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré musia byť v súlade s Európskou zelenou dohodou a priemyselnou stratégiou. Európa potrebuje vysokokvalifikovanú pracovnú silu prispôsobenú zmenám, na ktoré musí hospodárstvo reagovať. Veľkou výzvou je uspieť pri zvyšovaní úrovne zručností a rekvalifikácii (3).

3.5.

EHSV víta dôkladnú analýzu vplyvu pandémie COVID-19 vykonanú v rámci stratégie. Navrhované činnosti a nástroje neustáleho monitorovania a pozorovania, ako napríklad výročná správa o jednotnom trhu alebo monitorovanie kritických surovín, môžu vytvoriť veľmi užitočné súbory údajov na posúdenie stavu priemyselnej sily Európy a poskytnúť základ pre horizontálnu priemyselnú politiku, ktorá opäť stavia Európu do vedúcej pozície vo svete.

3.6.

Nestačí mať len súbor stratégií alebo plánov, napr. o zelenej dohode alebo NextGenerationEU, pokiaľ sa tieto nerealizujú. EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili zosúladenie rôznych plánov obnovy Európy s potrebným regulačným rámcom a stimulmi s cieľom umožniť priemyselnému sektoru, jeho podnikom a pracovníkom prechod do udržateľnej a digitálnej budúcnosti.

3.7.

V súlade s Európskym pilierom sociálnych práv by sa toto značné využívanie verejných finančných prostriedkov malo zamerať na zásadu sociálnej udržateľnosti a solidarity. Práve to by malo byť hlavnou zásadou pri vykonávaní aktualizovanej stratégie. Zdroje, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii prostredníctvom Fondu na spravodlivú transformáciu, vzhľadom na rozsah výziev nestačia na vytvorenie dostatočných vyhliadok pre postihnuté regióny a zamestnancov v procese štrukturálnych zmien. Spravodlivá transformácia v priemyselnom sektore môže byť úspešná len vtedy, ak sa uskutoční koordinovaným spôsobom. EHSV sa domnieva, že verejné investície by sa mali uskutočňovať predovšetkým prostredníctvom rozsiahlych a otvorených výskumných programov, ako je Horizont Európa, aby sa zabránilo dotovaniu činností, ktoré sú bližšie k trhom.

3.8.

Priemyselná a obchodná politika sú vzájomne prepojené, musia sa navzájom posilňovať a riešiť narušenia trhu. Zabezpečenie toho, aby EÚ zostala otvorená obchodu a investovaniu, je predpokladom dosiahnutia odolnosti. Obchod môže pomôcť diverzifikovať dodávateľské reťazce a umožniť EÚ neobmedzený prístup k vstupom, ktoré sú rozhodujúce pre našu schopnosť inovovať a rozširovať výrobu (4). Obchodná politika EÚ môže pomôcť zvýšiť našu globálnu konkurencieschopnosť okrem iného tým, že sa zvýšia ambície obchodných partnerov v oblasti klímy, a to napríklad liberalizáciou obchodu s environmentálnym tovarom a službami. EHSV zdôrazňuje, že všetky politiky EÚ by mali podporovať udržateľný rozvoj na európskej aj medzinárodnej úrovni a zabezpečiť, aby hospodársky rozvoj šiel ruka v ruke so sociálnou spravodlivosťou, s dodržiavaním ľudských práv, prísnymi pracovnými a environmentálnymi normami. EÚ musí zostať otvorená, spravodlivá a založená na hodnotách, aby prilákala investorov a podporila svoje hospodárske činnosti.

3.9.

Jednotný trh je najväčšou devízou Európy a jeho úspech bude kľúčom k umožneniu transformácie. Komisia by sa mala naďalej zameriavať na vykonávanie a presadzovanie pravidiel a na odstraňovanie prekážok na jednotnom trhu, ktoré existovali ešte pred krízou.

3.10.

Pandémia v niektorých oblastiach prehĺbila priepasť medzi prosperujúcimi a menej prosperujúcimi členskými štátmi EÚ. To ďalej ohrozuje sociálnu a hospodársku súdržnosť. Nástroj Next Generation EU je bezprecedentným nástrojom na zmiernenie tohto vplyvu, EHSV však vyjadruje poľutovanie nad tým, že v aktualizácii priemyselnej stratégie sa nezohľadňuje regionálny aspekt, ani okrajovosť či zemepisná poloha. Samotný ekosystémový prístup situáciu nenapraví ani nezníži rozdiely. Jedným z hlavných cieľov stratégie by malo byť zmenšovanie rozdielov medzi členskými štátmi a regiónmi a zároveň snaha o vzostupnú konvergenciu.

4.   Monitorovanie priemyselných trendov, hodnotových reťazcov a konkurencieschopnosti

4.1.

Výroba je hnacím motorom inovácií, ústredným bodom hodnotových reťazcov vrátane služieb a domovom vysokej produktivity a pracovných miest s vysokými príjmami. Zabezpečenie budúcnosti výroby, posilnenie priemyselnej výroby a vytvorenie priaznivého podnikateľského a regulačného prostredia by mali byť základným kameňom odolnej a modernej európskej hospodárskej a priemyselnej politiky, ktorá zachováva a vytvára pracovné miesta.

4.2.

Nedostatok strategických hodnotových reťazcov, ako aj nedostatok kvalifikovaných pracovníkov oslabujú schopnosť európskych priemyselných odvetví rýchlo sa zotaviť z pandémie. Členské štáty a EÚ musia riešiť otázku strategickej závislosti, a to aj prostredníctvom prilákania strategickej výroby na územie EÚ, obehového hospodárstva a opatrení obchodnej politiky. Podniky majú vo všeobecnosti najlepšie predpoklady na to, aby preskúmali a upravili svoje dodávateľské reťazce. EHSV sa domnieva, že súbor opatrení oznámených Komisiou na boj proti nekalej súťaži spôsobenej zahraničnými dotáciami by sa mal využiť aj ako nástroj na reindustrializáciu Európy a podporu jej priemyselných hodnotových reťazcov. Zvýšením strategických kapacít Európy prostredníctvom nových priemyselných aliancií, ktoré by sa inak nerozvinuli, by sa mohli vytvoriť pracovné miesta a dosiahnuť rast obnovením určitých strategických výrobných zariadení.

4.3.

Európske výrobné odvetvie čelí rastúcej konkurencii zo strany USA a Číny. Európa sa uchádza o investície, ktoré je možné realizovať v mnohých častiach sveta. Priaznivé investičné podmienky sú rozhodujúcimi predpokladmi budúcej prosperity Európy. Domáci, európski a medzinárodní investori musia nájsť atraktívne podmienky na udržanie a zvýšenie základného imania, ktoré uľahčuje budúci rast. Existujúce podniky musia spĺňať podmienky pre rozvoj, zatiaľ čo zakladatelia musia byť presvedčení, že ich podnikateľské projekty dokážu v Európe úspešne rásť. EHSV odporúča posilniť horizontálny prístup v priemyselnej stratégii, ktorý by bol doplnený o vertikálne prístupy.

4.4.

Zdaňovanie môže zohrávať kľúčovú úlohu pri poskytovaní potrebných stimulov, ale nie v čase, keď si členské štáty stále navzájom konkurujú neférovým a škodlivým spôsobom, čím umožňujú, aby sa niektoré veľké korporácie stále vyhýbali plateniu svojho spravodlivého podielu na daniach. EHSV podporuje prípravy legislatívneho rámca BEFIT (Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov) a oceňuje nedávne dohody OECD v oblasti zdaňovania podnikov.

4.5.

Vo výročnej správe o jednotnom trhu sa definuje súbor KPI, pomocou ktorých sa má analyzovať ekonomický vývoj a monitorovať pokrok dosiahnutý v rôznych oblastiach označených za priority európskeho priemyslu. EHSV podporuje KPI ako monitorovací nástroj a víta cieľ poskytnúť prehľad o výkonnosti ekonomiky EÚ, porovnať ho s medzinárodnými partnermi a analyzovať špecifickosť priemyselných ekosystémov. Vyzývame Komisiu, aby každoročne vypracovala posúdenie, v ktorom podrobne uvedie, ako KPI splnili navrhované ciele, a aby v prípade potreby zaviedla nápravné opatrenia. EHSV sa tiež domnieva, že ak sú KPI hlavným nástrojom na vykonávanie priemyselnej stratégie, sú potrebné kvantifikovateľné ciele, jasný časový rámec a riadenie.

4.6.

Podľa nášho názoru však potrebujeme ukazovatele, ktoré neposkytujú len ďalší súbor údajov, ale zobrazujú to, čo je dôležité pre konkurencieschopnosť EÚ. Navrhované KPI prehliadajú dôležité ukazovatele, ako sú vek, rod alebo profil zručností pracovnej sily v rôznych ekosystémoch. Tieto aspekty majú zásadný význam pre predvídanie budúcich zmien a zabránenie prekážkam a bariéram pri transformácii európskeho priemyslu. Sú však aj kľúčom k dosiahnutiu inkluzívnej obnovy, pretože kríza najviac zasiahla mladých ľudí, ženy a pracovníkov s neistým pracovným postavením. EHSV odporúča doplniť navrhované KPI o ukazovatele merajúce sociálnu výkonnosť priemyselnej stratégie a jej 14 ekosystémov s cieľom zabezpečiť dobré pracovné a výrobné podmienky a kvalitné pracovné miesta. Požaduje osobitné ukazovatele, ktoré merajú nielen ekosystémy, ale aj horizontálne aspekty, a možnosť ich úpravy, zmeny alebo vývoja v prípade potreby. KPI by napríklad mali zohľadniť preferencie spotrebiteľov, a najmä prechod na udržateľné výrobky.

5.   Posilnenie odolnosti jednotného trhu

5.1.

EHSV víta, že ústredným prvkom aktualizácie je jednotný trh. Silný domáci trh je predpokladom pre zakladanie, rozvoj a prosperitu európskych podnikov. EHSV pripomína, že cieľom je zabezpečiť vysoké pracovné, sociálne a environmentálne normy a hladké fungovanie dodávateľských reťazcov a sietí vytvárajúcich hodnoty v Európe. Sociálna súdržnosť, cenovo dostupné systémy zdravotnej starostlivosti, efektívne verejné služby, dobrá infraštruktúra, úspešné vzdelávacie systémy a dobre fungujúce priemyselné vzťahy sú kľúčovými podmienkami na prilákanie investícií a vytvorenie prosperity.

5.2.

EHSV podporuje návrh Komisie zaviesť nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh v záujme väčšej transparentnosti koordinácie. Víta tiež podrobnú analýzu priemyselných ekosystémov, ku ktorej bude potrebné priložiť odvetvové analýzy a plány, pričom sa zdôraznia nielen vzájomné závislosti a súvislosti, ale aj nedostatky v mnohých odvetviach v EÚ vrátane posúdenia vývoja na trhu práce a zodpovedajúcich potrieb v oblasti zručností. Mal by tiež existovať priestor na prehodnotenie spôsobu, akým sa definujú a využívajú ekosystémy (5), ale aj toho, ktoré sektory sa skúmajú, aby sa nástroj nestal príliš selektívnym.

5.3.

EHSV víta uznanie úlohy európskych MMSP a podporuje zámer pomôcť im rozšíriť sa a prilákať kvalifikovanú pracovnú silu. To si vyžaduje priaznivé podnikateľské prostredie a investície do zručností a odbornej prípravy pracovníkov, ako aj dôstojné pracovné podmienky a dobrú sociálnu infraštruktúru. EHSV oceňuje, že Komisia venuje mimoriadnu pozornosť oneskoreným platbám. Riešenie problému oneskorených platieb má osobitný význam pre malé a stredné podniky. Systémy alternatívneho riešenia sporov, v rámci ktorých možno spory riešiť dôverne, môžu byť dôležitým krokom týmto smerom.

5.4.

Priemyselné aliancie sa ukazujú ako úspešná metóda na rozvoj rozsiahlych a cezhraničných priemyselných projektov v strategických oblastiach. Tieto priemyselné aliancie majú spolu s dôležitými projektmi spoločného európskeho záujmu zásadný význam pre obnovu a podporu európskych noriem a kľúčových technológií, najmä v oblastiach, v ktorých samotný trh nedokáže priniesť výsledky alebo je narušený.

5.5.

EHSV požaduje reformu pravidiel štátnej pomoci. Súčasné nastavenie už nie je vhodné na tento účel. Potrebujeme systém, ktorý znižuje administratívnu záťaž, urýchľuje rozhodovanie a uľahčuje plnenie požiadaviek doložky o zosúladení. Pravidlá štátnej pomoci môžu tiež vytvoriť alebo narušiť IPCEI, ktoré sú kľúčom k podnieteniu verejných a súkromných investícií.

5.6.

EHSV vyjadruje poľutovanie, že v oznámení chýba zmienka o rozhodujúcej úlohe, ktorú zohrali podniky sociálneho hospodárstva počas pandémie, a o ich význame pri budovaní odolnej Európy, ktorá napreduje. EHSV v tejto súvislosti poukazuje na pripravovaný akčný plán na podporu sociálneho hospodárstva.

5.7.

Výskum, vývoj a inovácie sú pre budúcnosť európskeho priemyslu veľmi dôležité. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že cieľ investovať 3 % HDP do výskumu, vývoja a inovácií ešte nie je ani zďaleka splnený. Zatiaľ čo niektoré členské štáty túto úroveň dosahujú, iné sú pod 1 %. Tieto rozdiely brzdia globálnu kapacitu EÚ ako bloku, a preto zaostáva za USA, Japonskom a Čínou.

5.8.

Posilnenie odolnosti jednotného trhu si vyžaduje posilnenie integrácie trhu. Na tento účel by sa mal zohľadniť fiškálny rozmer a integrácia a opatrenia na zabránenie nekalej daňovej súťaži na európskej aj medzinárodnej úrovni. Treba upraviť aj pravidlá hospodárskej súťaže, a to tak, aby zodpovedali novým skutočnostiam, pred ktorými dnes stojíme, a to nezávisle od priemyselnej politiky.

6.   Riešenie závislostí: otvorená strategická autonómia v praxi

6.1.

EÚ musí zostať otvorená, spravodlivá a založená na hodnotách, aby prilákala investorov a podporila svoje hospodárske činnosti. Jej geopolitická sila je spojená s konkurencieschopnou priemyselnou základňou so silnými podnikmi a vysoko kvalifikovanými pracovníkmi, výrobnými zariadeniami v EÚ, ako aj jasnými a spravodlivými pravidlami pre vnútorný trh, ktoré môžu slúžiť ako príklad na medzinárodnej úrovni (6). Je však dôležité zvážiť využitie nástrojov na ochranu obchodu na zachovanie spravodlivej hospodárskej súťaže v EÚ.

6.2.

EHSV je presvedčený, že politika zameraná na autonómiu nie je vhodná na tento účel. Namiesto toho je potrebné, aby sa v rámci obchodnej politiky EÚ uznala skutočnosť, že otvorenosť je kľúčovým prvkom pri dosahovaní odolnosti. Je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi otvorenosťou a plánovaným právnym nástrojom na riešenie potenciálnych rušivých účinkov zahraničných subvencií na jednotný trh tak na podniky, ako aj na pracovníkov. EHSV podporuje spravodlivý a otvorený jednotný trh a rovnaké podmienky pre všetkých, ktoré umožnia európskym spoločnostiam súťažiť na zahraničných trhoch.

6.3.

Na druhej strane by sa malo zabrániť zavedeniu novej terminológie ako „konkurencieschopná udržateľnosť“ bez ďalšieho vysvetlenia. Podniky budú počas fázy obnovy čeliť narastajúcemu boju a budú na to potrebovať ľahko vyjednateľný legislatívny rámec.

6.4.

Prístup k formovaniu a podpore priemyselných aliancií sa v súčasnosti osvedčil v prípade batérií a vodíka. EHSV sa domnieva, že ide o veľmi dobrý nástroj, ktorý podporuje spustenie ďalších aliancií vo vybraných odvetviach, napr. procesorov a polovodičových technológií, priemyselných údajov, Edge a Cloud, odpaľovačov rakiet a leteckej dopravy s nulovými emisiami. Naliehavo však žiadame, aby sa spojenectvá vytvárali transparentne a inkluzívne, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť MMSP.

7.   Urýchlenie dvojitých transformácií

7.1.

Ako sa uznáva v zelenej dohode, digitalizácia zohráva kľúčovú úlohu vo všetkých ekosystémoch. Mali by sa preto zvýšiť investície v celej EÚ s cieľom podporiť rastovú silu v nových odvetviach IKT, ako je napríklad dátové hospodárstvo, internet vecí, cloud computing, robotika, umelá inteligencia a vyspelá výroba, ako aj uplatňovanie priemyselných noriem vypracovaných na európskej úrovni. EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili investície do digitálnych riešení, ktoré prinášajú európskym hospodárstvam pridanú hodnotu.

7.2.

Najvyššou prioritou je zabezpečenie konkurencieschopnosti Európy v digitálnej oblasti. V stratégii sa správne poukazuje na to, že je potrebné, aby spoluzákonodarcovia urýchlene prijali akt o digitálnych službách a akt o digitálnych trhoch, a rovnako sa poukazuje na prvoradú úlohu harmonizovaných noriem pri posilňovaní jednotného trhu s tovarom a umožnení vedúcej pozície Európy v oblasti technológií na celosvetovej úrovni, a to aj prostredníctvom využívania digitalizácie na dosiahnutie vyššej energetickej účinnosti. Dobre fungujúci európsky normalizačný systém má kľúčový význam pre dosahovanie cieľov dvojitej transformácie a posilňovaní konkurencieschopnosti a odolnosti priemyselných odvetví EÚ. EHSV vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie zamerané na dosiahnutie vedúceho postavenia prostredníctvom tvorby noriem a pri ich tvorbe, a to presadzovaním a rozvíjaním súčasných európskych priemyselných noriem spolu s podnikmi. EHSV preto víta holistický prístup Komisie aj vzhľadom na význam sektora služieb pre dobre fungujúci jednotný trh a riešenie dvojitej transformácie.

7.3.

Je nevyhnutné vybaviť európsku pracovnú silu digitálnymi zručnosťami pre novú fázu industrializácie. Plné využitie digitálnej éry je možné dosiahnuť len s kvalifikovanou a dobre pripravenou pracovnou silou. Zručnosti sú dôležitým katalyzátorom inovácie a vytvárania pridanej hodnoty. Zvyšovanie zamestnateľnosti si vyžaduje komplexné stratégie trhu práce, do ktorých sú zapojené všetky príslušné zainteresované strany (sociálni partneri, inštitúcie trhu práce, organizácie občianskej spoločnosti, poskytovatelia odbornej prípravy). Digitálne zručnosti a kompetencie sa musia začleniť do všetkých úrovní vzdelávania, odbornej prípravy a musia si ich osvojiť sektoroví sociálni partneri. Miestne podniky by mali byť zapojené do riadenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy, pretože majú rozsiahle znalosti o podnikových systémoch a potrebách miestneho trhu. Digitalizácia hospodárstva by sa mala podporovať inkluzívnym spôsobom, aby sa zabránilo akémukoľvek druhu digitálnej diskriminácie, najmä voči starším ľuďom, osobám so zdravotným postihnutím a ľuďom žijúcim vo vidieckych a vzdialených regiónoch.

7.4.

EHSV zdôrazňuje, že silné európske výrobné odvetvie založené na technológiách s nízkymi alebo nulovými emisiami a energetickej účinnosti je najlepším riešením pre hospodársku prosperitu a klímu. Základným zlyhaním by bolo zníženie výrobných kapacít a riziko úniku uhlíka a investícií do krajín s menej ambicióznymi emisnými normami. Najdôležitejšou hybnou silou globálneho znižovania emisií je vývoj cenovo dostupných nízkouhlíkových alebo bezuhlíkových, ako aj energeticky efektívnych, technológií a ich uvádzanie na svetové trhy. Zodpovednosťou Európy je preukázať, že možno ambiciózne znížiť emisií bez ohrozenia hospodárskej prosperity.

7.5.

Obehové hospodárstvo (7) a vytváranie trhov s druhotnými surovinami majú zásadný význam. Politika odpadového hospodárstva a povinne recyklovaný obsah v obaloch a iných výrobkoch sú nevyhnutné pre rozbehnutie investícií v recyklačných reťazcoch.

7.6.

Aby sa dosiahla úroveň investícií potrebných na financovanie zelenej dohody, malo by sa zvážiť aj preskúmanie pravidiel štátnej pomoci pre investície do nízkouhlíkových výrobkov a procesov. Okrem toho novovytvorené inovačné a modernizačné fondy, ako aj príjmy z obchodovania s emisnými kvótami ETS a navrhované tzv. rozdielové zmluvy o uhlíku by mali poskytovať ďalšie zdroje na podporu projektov súvisiacich s klímou a energetikou a na zvládnutie sociálneho dosahu transformácie, ktorej cieľom je na nikoho nezabudnúť. Malo by sa tiež vytvoriť prepojenie priemyselnej stratégie s Európskou zelenou dohodou a akčným plánom EÚ: „Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“.

7.7.

EHSV podporuje postoj uvedený v aktualizácii priemyselnej stratégie o mechanizme kompenzácie uhlíka na hraniciach. Chceme zdôrazniť, že tento mechanizmus zavedený pre vybrané odvetvia musí byť v úplnom súlade s pravidlami WTO, aby sa zabránilo odvetným opatreniam zo strany obchodných partnerov. V snahe o uhlíkovú neutralitu by prioritou budúcich mnohostranných rokovaní malo byť stanovenie podobných úrovní cien uhlíka na medzinárodnej úrovni.

7.8.

Z krátkodobého a strednodobého hľadiska bude kľúčovú úlohu zohrávať analýza údajov. EÚ potrebuje pokročilé programy analýzy údajov, ktoré dokážu posúdiť úroveň konkurencieschopnosti Európy v porovnaní s našimi globálnymi konkurentmi. EHSV preto víta úsilie o vytvorenie priemyselných spojenectiev, pokiaľ ide o priemyselné údaje, edgové a cloudové technológie.

V Bruseli 21. októbra 2021

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG

Pozn.:

Príloha k tomuto dokumentu (doplňujúce stanovisko poradnej komisie pre priemyselné zmeny – CCMI/185 – Aktualizácia novej priemyselnej stratégie – Vplyv na zdravotný ekosystém – EESC-2021-02562-00-00-AS-TRA) sa nachádza na nasledujúcich stranách.

(1)  Mikropodniky, malé a stredné podniky (MMSP).

(2)  EHSV chce poukázať na to, že logicky by malo ísť o strategické „nezávislosti“, nie „závislosti“, ale v záujme koherentnosti textu bude používať terminológiu, ktorú zaviedla Komisia.

(3)  Ú. v. EÚ C 374, 16.9.2021, s. 16.

(4)  Pozri Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 197Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 53.

(5)  Používanie pojmu „ekosystémy“ nesprávne implikuje udržateľnú rovnováhu. Pojem „ekosystémy“ sa v oznámeniach EK nepoužíva jednotne. V oznámení o Európskej zelenej dohode z decembra 2019 sa pojem „ekosystém“ používa pre prírodné systémy, a nie pre systémy vytvorené ľuďmi. V aktualizovanom oznámení o priemyselnej stratégii sa tento pojem používa len v súvislosti s priemyselnými systémami.

(6)  Pozri Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 108.

(7)  Pozri Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 94Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 29.


PRÍLOHA

Stanovisko poradnej komisie pre priemyselné zmeny (CCMI) – Aktualizácia novej priemyselnej stratégie – Vplyv na zdravotný ekosystém

(doplňujúce stanovisko k stanovisku INT/935)

Spravodajca:

Anastasis YIAPANIS

Pomocný spravodajca:

Antonello PEZZINI

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia

26. 4. 2021

Právny základ

článok 37 ods. 2 rokovacieho poriadku

 

doplňujúce stanovisko

Príslušná sekcia

poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI)

Prijaté v CCMI

29. 9. 2021

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) je presvedčený, že zdravie je ústredným prvkom nového medzinárodného geopolitického kontextu a že je nevyhnutné podporovať silný a koordinovaný európsky ekosystém zdravotnej starostlivosti, a tým prispievať k priemyselnej strategickej autonómii, technologickej suverenite a lepšej kvalite života občanov EÚ na základe holistického prístupu s jasne stanovenými plánmi a merateľnými a transparentnými ukazovateľmi výkonnosti.

1.2.

Malo by sa vykonať zmapovanie a analýza zdola nahor v spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými stranami v tomto odvetví s cieľom posúdiť presnú povahu zistených závislostí vrátane rizík, ktoré predstavujú pre odolnosť a fungovanie priemyselného prostredia, a riešiť slabé stránky a nedostatok strategických materiálov.

1.3.

EHSV sa domnieva, že je potrebné prijať opatrenia zamerané na vytvorenie silnejšieho, spravodlivejšieho, efektívnejšieho a dostupného ekosystému zdravotnej starostlivosti s efektívnym riadením, náležitou diverzifikáciou zdrojov dodávok a interoperabilnou a prepojenou digitálnou architektúrou zdravotnej starostlivosti. EÚ musí nájsť vhodné stimuly na relokalizáciu strategických výrobných kapacít.

1.4.

Európa závisí od iných krajín, pokiaľ ide o dodávku niektorých surovín. Odvetvie zdravotníctva potrebuje silnejšie a rozmanitejšie medzinárodné dodávateľské reťazce, aby mohlo čeliť budúcim krízam. EHSV víta avizovaný návrh na vytvorenie Úradu EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie.

1.5.

EHSV zdôrazňuje potrebu ráznejších opatrení, a to aj prostredníctvom synergií medzi verejným a súkromným sektorom. Nesmierne potrebná je strategická predvídavosť na úrovni EÚ, ktorá podporuje spravodlivú dostupnosť vybavenia a prístup k ekosystému zdravotnej starostlivosti, väčšiu solidaritu, spravodlivosť a viacstrannú spoluprácu. EHSV žiada, aby sa jednoduchým prístupom k vysokokvalitným a účinným liekom pre všetkých obyvateľov EÚ zabezpečil sociálny blahobyt.

1.6.

Potenciálne synergie medzi veľkými spoločnosťami a malými a strednými podnikmi (MSP) sa nevyužívajú v plnej miere, čo vážne brzdí posilňovanie postavenia MSP a bráni odvetviu zdravotníctva, aby sa stalo inkubátorom prelomových objavov. Je potrebné účinne koordinovať nástroje investičnej podpory s výzvami osobitne určenými odvetvovým MSP.

1.7.

EHSV žiada väčšiu jasnosť v súvislosti s výmenou údajov týkajúcich sa zdravia a používaním umelej inteligencie, odstránením regulačných prekážok a podporou spoločného prístupu EÚ k využívaniu služieb v oblasti telemedicíny. Plne podporuje zavedenie európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia pri riadnom rešpektovaní individuálnych práv a ochrany osobných údajov.

1.8.

Odvetvie zdravotníctva môže významne prispieť ku klimatickej neutralite EÚ pomocou vhodne navrhnutých politík odpadového hospodárstva, nových obchodných modelov obehového hospodárstva a zvýšenej kapacity dopravnej infraštruktúry.

1.9.

Pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť odvetvia zdravotníctva je kľúčové investovanie do výskumu a vývoja. Európske politiky musia stimulovať verejné a súkromné investície tak, aby zahŕňali sociálne a zdravotné aspekty.

1.10.

EHSV žiada väčšiu angažovanosť v oblasti regulačných postupov súvisiacich s vypracúvaním harmonizovaných štandardov kvality a bezpečnostných noriem pre ochranné prostriedky a zdravotnícke pomôcky. EHSV požaduje, aby normalizačné organizácie mali v technicko-regulačnom procese jasný mandát.

1.11.

Zvládnutie nových výziev spojených so zelenou dohodou si vyžaduje špeciálne programy odbornej prípravy, rekvalifikácie, zvyšovania úrovne zručností a celoživotného vzdelávania pre európsku pracovnú silu v oblasti zdravia. Je potrebné zamerať sa nielen na zdravotníckych pracovníkov, ale aj na výskumníkov, učiteľov, mediálnych pracovníkov a samotných pacientov. EHVS preto žiada viac komunikácie na úrovni EÚ o právach spotrebiteľov a pacientov s plným zapojením sociálnych partnerov a príslušných organizácií občianskej spoločnosti.

1.12.

EHSV vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci a dialógu medzi zainteresovanými stranami o odolnosti farmaceutického odvetvia, vychádzajúc pritom z existujúcich štruktúr v rámci farmaceutickej stratégie pre Európu, a aby pokračovala v rozvoji silnej, udržateľnej a digitálnej transformácie ekosystému v oblasti zdravotníctva, ako sa uvádza v priemyselnej stratégii pre Európu.

2.   Súvislosti a úvod

2.1.

Pandémia COVID-19 spôsobila bezprecedentnú krízu vo všetkých členských štátoch EÚ, ktorá na rozdiel od iných kríz zasiahla ponuku aj dopyt, ako aj spoločnosť ako celok. EÚ bola v porovnaní so zvyškom sveta tvrdo zasiahnutá, pričom na jeden milión obyvateľov pripadlo viac úmrtí, ako bol celosvetový trend (1). Únia takmer koordinovane náležite zareagovala. Ak by EÚ bola ako Únia lepšie pripravená na takýto otras, dalo by sa urobiť viac.

2.2.

Jednotný trh predstavuje jeden z najdôležitejších úspechov projektu Európskej únie. Stále existujú prekážky vyplývajúce z neharmonizovaného uplatňovania právnych predpisov EÚ v jednotlivých členských štátoch. Pandémia COVID-19 umocnila tieto prekážky a najmä odhalila zraniteľnosť hodnotových reťazcov a nárast problémov v oblasti distribúcie. Jasne sa ukázalo, že pokiaľ ide o medicínske produkty, EÚ je závislá od tretích krajín.

2.3.

V roku 2018 zamestnávalo odvetvie zdravotnej starostlivosti viac ako 7 miliónov ľudí (2). Toto odvetvie je dôležitým aktívom jednotného trhu, keďže tvorí viac ako 800 000 priamych pracovných miest a obchodný prebytok vo výške 109,4 miliardy EUR (3). K investíciám do výskumu a vývoja v roku 2019 prispeli najväčšou mierou výrobcovia liekov, pričom európsky elektromedicínsky trh má v súčasnosti hodnotu 120 miliárd EUR. V porovnaní s našimi obchodnými partnermi však EÚ investuje menej: do zdravotníckych inovácií v EÚ smeruje 19,2 % z investícií do priemyselného výskumu a vývoja v porovnaní napríklad s 26,4 % v USA. Európa je významným centrom svetového odvetvia zdravotníckych pomôcok. Trh so zdravotníckymi pomôckami v EÚ predstavuje tretinu celosvetového trhu a tvorí ho približne 32 000 podnikov a 730 000 zamestnancov.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Zdravie je jedným z megatrendov budúcnosti, a to najmä v Európe. V novom geopolitickom kontexte je kľúčové podporovať ekosystém odvetvia zdravotnej starostlivosti, ktorý prispieva k strategickej autonómii a technologickej suverenite EÚ.

3.2.

EHSV sa domnieva, že Európska komisia vo svojom oznámení kladie priemysel, a to najmä zdravotnú starostlivosť, do centra európskych politík a uznáva jeho schopnosť prinášať veľké zmeny, tlmočiť nové potreby a výzvy spoločnosti a ponúkať inovatívne a konkurencieschopné riešenia. EHSV však žiada celostnejší prístup než prístup, ktorý zvolila Komisia a ktorý sa zameriava najmä na priemysel. Tvorcovia politík nesú veľkú zodpovednosť, keďže zdravie je jedným zo základov ľudskej existencie a nepochybne tým najvzácnejším, čo ľudia majú. EHSV preto žiada viac komunikácie na úrovni EÚ o právach spotrebiteľov a pacientov vrátane základných práv zakotvených v Charte základných práv EÚ. EÚ potrebuje silný koordinovaný systém zdravotnej starostlivosti.

3.3.

Odvetvovú štruktúru zdravotného ekosystému predstavuje rozsiahla konštrukcia s viacerými veľkými hráčmi a veľkým počtom MSP. Potenciálne synergie medzi týmito dvomi skupinami sa však nevyužívajú v plnej miere, čo vážne brzdí posilňovanie postavenia MSP. V dôsledku toho zdravotný ekosystém nefunguje v plnej miere a v plnení jeho úlohy inkubátora nových inovatívnych objavov mu stoja prekážky.

3.4.

Ekosystém v odvetví zdravotníctva potrebuje silný vnútorný trh so silnými výrobnými a distribučnými zariadeniami. EHSV už v minulosti zdôraznil dôležitosť „fungujúceho, spravodlivého a efektívneho vnútorného trhu, na ktorom sa na jednej strane podporujú a oceňujú skutočné lekárske inovácie s reálnou pridanou hodnotou v oblasti zdravotnej starostlivosti, a na druhej strane posilňuje hospodárska súťaž v záujme spravodlivého a cenovo dostupného prístupu k liekom“ (4).

3.5.

Zdá sa, že existuje značná potreba zvýšiť úroveň integrácie jednotného trhu zabezpečením efektívnejšieho riadenia, a to najmä v odvetví zdravotnej starostlivosti (5): dobre fungujúci jednotný trh a politika hospodárskej súťaže umožňujú silnú podnikovú dynamiku, ktorá môže zohrávať kľúčovú úlohu v diverzifikácii zdrojov dodávok v rámci EÚ a zabrániť fragmentovanej architektúre zdravotnej starostlivosti.

3.6.

Ako ukázala pandémia COVID-19, spolupráca a solidarita medzi krajinami zlepšujú reakčnú kapacitu EÚ a zvyšujú odolnosť Únie ako celku. Nesmierne potrebný je strategický výhľad na úrovni EÚ, najmä z toho dôvodu, že pandémia hlbšie zasiahla odvetvia a hodnotové reťazce s cezhraničnými prepojeniami.

3.7.

Strategické závislosti ovplyvňujú základné záujmy EÚ. Týkajú sa najmä oblastí bezpečnosti a ochrany, zdravia Európanov a schopnosti získať prístup k tovaru, službám a technológiám, ktoré sú kľúčové pre zelenú a digitálnu transformáciu, ktorá je stredobodom priorít EÚ.

3.8.

EHSV odporučil „[predstavenie] jasnej krátkodobej, strednodobej a dlhodobej konkrétnej a komplexnej stratégie pre európsky priemysel“ a naliehavo vyzval Komisiu, aby „vydala konkrétny akčný plán s jasnými ročnými cieľmi a postupmi monitorovania, ktorý by zahŕňal úzku spoluprácu so všetkými zainteresovanými stranami“ (6) a zároveň zdôraznil, že „úloha zamestnávateľov a podnikateľov a zapájanie súkromného sektora do stimulovania štrukturálnych zmien sú pre priemyselnú transformáciu kľúčové“ (7).

3.9.

Inovatívne medicínsko-farmaceutické odvetvie napreduje vďaka pokroku v medicíne. Jednou z dôležitých otázok, ktorú je potrebné okamžite vyriešiť, je cenová nedostupnosť alebo neprístupnosť liekov. Sociálny blahobyt sa musí zabezpečiť prostredníctvom jednoduchého prístupu k vysokokvalitným a účinným liekom pre všetkých občanov žijúcich v EÚ. Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie má vážne dôsledky pre výrobcov zdravotníckych pomôcok.

3.10.

Počas pandémie COVID-19 sa prejavila závislosť Európy od určitých surovín, ktoré dodáva len malý počet výrobcov a krajín. Aj ekologické a digitálne technológie, ktoré sa často spájajú so systémom odvetvia zdravotníctva, závisia od širokej škály vzácnych surovín dovážaných do Európy, pričom veľmi veľký podiel potrebných prvkov vzácnych zemín pochádza len od jedného dodávateľa – Číny (8). Pre rozvoj odvetvia zdravia a zabezpečenie toho, aby bola EÚ pripravená čeliť budúcim krízam, ako je pandémia COVID-19, je takisto kľúčové posilniť a diverzifikovať medzinárodné hodnotové reťazce. Konečným cieľom by malo byť odstránenie zraniteľností a vytvorenie stabilného a predvídateľného obchodného prostredia efektívne využívajúceho zdroje. Avizovaný návrh na vytvorenie Úradu EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie je vítaný.

3.11.

Európa dosahuje úspechy vo svojej stratégii rozvoja verejno-súkromných partnerstiev zameraných na stimuláciu výskumu a vývoja vo farmaceutickom priemysle, hoci vynakladané prostriedky predstavujú desatinu prostriedkov, ktoré vynakladá americký Úrad pre pokročilý biomedicínsky výskum a vývoj (BARDA).

3.12.

Najväčšie príležitosti v nadchádzajúcich rokoch prinesú digitálne zdravotnícke technológie. Či už ide o lieky, zdravotnícke pomôcky a postupy, alebo o opatrenia na prevenciu, diagnózu alebo liečbu chorôb, všetky sú životne nevyhnutné pre všetkých občanov EÚ. Plánované nariadenie o umelej inteligencii (9), legislatívny návrh o európskom priestore pre údaje týkajúce sa zdravia (10) a normalizácia vnesú viac svetla do výmeny údajov týkajúcich sa zdravia a využívania umelej inteligencie, odstránia regulačné prekážky a budú podporovať spoločný prístup EÚ k využívaniu služieb v oblasti telemedicíny, zatiaľ čo akt o správe údajov (11) by mal zaručiť, aby sa pri výmene údajov týkajúcich sa zdravia zaistila ochrana osobných údajov a ďalších ľudských práv.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

Digitálna transformácia odvetvia zdravotníctva je obrovskou príležitosťou. Využitie potenciálu dvojakej transformácie by mohlo Únii priniesť ďalšie konkurenčné výhody v zložitom a napätom medzinárodnom prostredí. EÚ môže vyvíjať najmodernejšie, predovšetkým prediktívne technológie najmä investovaním do vysokovýkonnej výpočtovej techniky a technológií umelej inteligencie. Pandémia názorne ukázala naliehavú potrebu inteligentných zdravotníckych služieb, ako je telezdravotníctvo.

4.2.

Okrem toho môže zdravotníctvo významne prispieť ku klimatickej neutralite EÚ znížením svojich emisií skleníkových plynov v hodnotových reťazcoch. Keďže toto odvetvie produkuje významné množstvo odpadu zo zvyškových liekov a použitých technických pomôcok a osobných ochranných prostriedkov, treba posilniť politiky odpadového hospodárstva. Je potrebné vyvinúť nové obchodné modely obehového hospodárstva a zvýšené kapacity v oblasti dopravnej infraštruktúry a zároveň zapojiť všetky členské štáty a zainteresované strany do dekarbonizácie hodnotových reťazcov.

4.3.

Ľudské zdravie v konečnom dôsledku závisí od ekosystémových produktov a služieb (ako je dostupnosť pitnej vody, potravín a palív), ktoré sú nevyhnutné pre dobré ľudské zdravie a produktívne živobytie. Strata biodiverzity môže mať významný priamy vplyv na ľudské zdravie, ak ekosystémové služby už nie sú primerané na uspokojenie sociálnych potrieb.

4.4.

Tradičná medicína naďalej zohráva dôležitú úlohu v zdravotnej starostlivosti, najmä v primárnej zdravotnej starostlivosti. Používanie liečivých rastlín je najbežnejším spôsobom liečby v tradičnej aj doplnkovej medicíne na celom svete. Mnohé komunity sa spoliehajú na prírodné produkty zozbierané z ekosystémov na medicínske a kultúrne účely okrem ich použitia ako potravín.

4.5.

Ďalšími dôležitými aspektmi, ktoré treba zvážiť a ktoré sú súčasťou spoločných právomocí EÚ, je strategické vytváranie zásob a relokalizácia európskych spoločností. Súčasne so zlepšovaním technológie, a tým aj zvyšovaním výrobnej kapacity musí EÚ nájsť vhodné stimuly na relokalizáciu strategických výrobných kapacít späť na svoje územie. Kľúčovú úlohu môžu v tejto súvislosti zohrávať daňové stimuly.

4.6.

Potrebné sú zmapovanie a analýza zdola nahor v spolupráci s členskými štátmi a priemyslom, ktoré v budúcnosti umožnia podrobnejšie posúdiť presný charakter identifikovaných závislostí vrátane rizík, ktoré predstavujú pre odolnosť a fungovanie priemyselných ekosystémov v EÚ, ako aj možné vyhliadky na obmedzenie týchto závislostí, obchodných sporov a kybernetických útokov.

4.7.

Pre konkurencieschopnosť a udržateľnosť odvetvia zdravotníctva je kľúčové investovanie do výskumu a vývoja. Okrem príspevku z fondov EÚ musia európske politiky čo najviac stimulovať verejné a súkromné investície. Rozvoj verejno-súkromných partnerstiev, ako je iniciatíva pre inovačné lieky 2, podnieti výrobcov k tomu, aby investovali do činností v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, ktoré sú kľúčové pre budúce medicínske objavy, a venovali sa týmto činnostiam. Takéto iniciatívy dokážu udržať Európu na čele zdravotníckych inovácií.

4.8.

Rovnako má zásadný význam podporovať úsilie členských štátov o združovanie verejných zdrojov prostredníctvom dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu v oblastiach, v ktorých samotný trh nemôže priniesť prelomové inovácie, ako to je v prípade farmaceutického odvetvia.

4.9.

Konkurencieschopnosť priemyslu sa musí opierať o pevný rámec pre práva duševného vlastníctva, ktorý posilňuje a chráni inováciu. Prístup k údajom je kľúčový aj pre výrobcov a najmä pre MSP, ktoré pandémia hlboko zasiahla a ktoré treba motivovať, aby sa rozširovali a rástli. EÚ potrebuje špeciálne navrhnuté politiky na analýzu veľkých dát a interoperabilnú infraštruktúru pre prístup k údajom.

4.10.

MSP takisto potrebujú ľahký prístup k financovaniu, aby mohli prosperovať a rásť. Popri bežných bankových úveroch to znamená aj alternatívne zdroje, ako sú príležitosti financovania pomocou súkromného kapitálu alebo rizikového kapitálu. Je potrebné účinne koordinovať nástroje investičnej podpory s finančnými prostriedkami osobitne určenými priemyselným SME. V tomto smere je dôležité, aby iniciatívy vyplývajúce z udržateľného finančného rámca EÚ vrátane vykonávania taxonómie boli navrhnuté tak, aby predstavovali príležitosť pre európske hospodárstvo, so zohľadnením potrieb finančných trhov aj výziev priemyslu.

4.11.

Vývoj európskeho formátu na výmenu elektronických zdravotných záznamov, ktorého cieľom je umožniť cezhraničný tok údajov týkajúcich sa zdravia, predstavuje rámec pre ďalší vývoj spoločných technických špecifikácií na bezpečnú výmenu údajov týkajúcich sa zdravia medzi členskými štátmi EÚ, pre ktorú Európsky výbor pre normalizáciu v súčasnosti vypracúva technické špecifikácie. EHSV žiada väčšiu angažovanosť a zapojenie príslušných zainteresovaných strán do regulačných postupov súvisiacich s vypracúvaním harmonizovaných noriem kvality a bezpečnostných noriem pre osobné ochranné prostriedky a zdravotnícke pomôcky.

4.12.

Na riešenie mnohých potrieb zdravotného ekosystému možno využiť Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, a to investovaním do vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti a ich reformami, posilnením odolnosti a pripravenosti na krízy, rozšírením primárnej zdravotnej starostlivosti, zlepšovaním spravodlivého a transparentného prístupu k službám, odstránením zraniteľností v dodávateľskom reťazci a zlepšením digitálnych zručností zdravotníckych pracovníkov, riešení v oblasti telemedicíny a výskumu, vývoja a inovácií.

4.13.

EHSV žiada, aby sa vypracovali špeciálne navrhnuté programy odbornej prípravy, rekvalifikácie, zvyšovania úrovne zručností a celoživotného vzdelávania pre európsku pracovnú silu v oblasti zdravotníctva v súlade s jej kľúčovou profesionálnou a spoločenskou úlohou, technologickým pokrokom a novými požiadavkami na väčšiu udržateľnosť. Na to, aby boli k dispozícii kvalifikovaní pracovníci, ktorí sú schopní zvládať nové výzvy vyplývajúce zo zelenej dohody, sú potrebné jasné politiky v oblasti odbornej prípravy vedené zainteresovanými stranami v odvetví.

4.14.

EHSV už v minulosti poznamenal, že „je potrebné, aby sa v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti a sociálnymi partnermi vytvorili nové politické opatrenia zamerané na zručnosti, aby sa urýchlilo prispôsobovanie systémov vzdelávania a odbornej prípravy dopytu po nových pracovných miestach“ (12). V zdravotníctve je potrebné zamerať sa nielen na zdravotníckych pracovníkov, ale aj na výskumníkov, učiteľov, rozličných prijímateľov rozhodnutí, mediálnych pracovníkov, samotných pacientov a organizácie, ktoré ich zastupujú.

4.15.

Kľúčovú úlohu v prepájaní priemyslu EÚ, výskumných centier a EÚ a vnútroštátnych regulačných orgánov, najmä v zdravotníctve, zohráva strategické verejné obstarávanie, ktoré uľahčuje verejno-súkromnú spoluprácu zameranú na riešenie potrieb verejných a súkromných zdravotníckych systémov a umožňuje nákup inovatívnych a cenovo dostupných zdravotníckych technológií vrátane zelených a digitálnych riešení a sociálnych doložiek (13).

4.16.

EHSV už vyzval inštitúcie EÚ a členské štáty, aby preukázali politickú vôľu vykonávať Pakt zdravia pre budúcnosť Európy (14), ktorý odráža základné hodnoty EÚ.

4.17.

Iniciatíva týkajúca sa štruktúrovaného dialógu (15) ohlásená vo farmaceutickej stratégii má pre Európu zásadný význam, aby sa identifikovali príčiny a hnacie sily potenciálnych zraniteľných miest a závislostí v reťazcoch dodávky liekov.

4.18.

EHSV podporuje zavedenie európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia (16), ktorého cieľom je zabezpečiť potrebnú infraštruktúru na zdieľanie údajov pre diagnostické nástroje a liečbu, pokiaľ ide o spoluprácu a vyvíjanie úsilia o spoluinvestovanie do budúcej generácie ekosystému zdravotnej starostlivosti v rámci všetkých hodnotových reťazcov.

4.19.

EHSV sa domnieva, že harmonizované normy by sa mali používať ako nástroj na plnenie základných požiadaviek bezpečnosti výrobkov s podporou nástrojov, ktoré pomáhajú umiestňovať výrobky na trh. Európska únia musí zabrániť nadmernej regulácii výrobkov, keďže prioritou je znížiť administratívne zaťaženie spôsobené nadbytočnými právnymi predpismi, a zároveň musí zabezpečiť ľahký prístup k dokumentácii, správnym informáciám, hladkú výmenu najlepších postupov a účinnú spoluprácu.

4.20.

EHSV vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci a dialógu medzi zainteresovanými stranami s cieľom posilniť odolnosť farmaceutického odvetvia EÚ voči budúcim krízam na základe existujúcich mechanizmov stanovených vo farmaceutickej stratégii pre Európu (17) a v priemyselnej stratégii pre Európu (18). EHSV tiež vyzýva Komisiu, aby vytvárala ďalšie synergie medzi členskými štátmi, predložila nové iniciatívy na posilnenie koordinácie rôznych vnútroštátnych systémov (v súlade so ZFEÚ (19)) a aby pokračovala v rozvoji silnej, udržateľnej a digitálnej transformácii ekosystému v oblasti zdravotníctva.

V Bruseli 29. septembra 2021

predseda poradnej komisie pre priemyselné zmeny

Pietro Francesco DE LOTTO


(1)  Impacts of the COVID-19 pandemic on EU industries (Vplyv pandémie COVID-19 na priemyselné odvetvia EÚ), štúdia Európskeho parlamentu.

(2)  Eurostat – Štatistika o zdravotníckych pracovníkoch.

(3)  Medzinárodný obchod s tovarom podľa druhu tovaru.

(4)  Stanovisko EHSV na tému Farmceutická stratégia pre Európu, (Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 53).

(5)  Otázky a odpovede: Program EU4Health na roky 2021 – 2027.

(6)  Stanovisko EHSV na tému Nová priemyselná stratégia pre Európu (Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 108).

(7)  Stanovisko EHSV na tému Priemyselná transformácia na ekologické a digitálne európske hospodárstvo (Ú. v. EÚ C 56, 16.2.2021, s. 10).

(8)  Napr. platina na výrobu čistého vodíka, kremíkový kov na solárne panely a lítium na elektrické automobily.

(9)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a menia niektoré legislatívne akty Únie [COM(2021) 206 final].

(10)  Oznámenie Komisie – Európska dátová stratégia [COM(2020) 66 final].

(11)  Návrh nariadenia o európskej správe údajov (akt o správe údajov) [COM(2020) 767 final].

(12)  Stanovisko EHSV na tému Nová priemyselná stratégia pre Európu (Ú. v. EÚ C 364, 28.10.2020, s. 108).

(13)  Sociálne nakupovanie – Príručka o zohľadňovaní sociálneho hľadiska pri verejnom obstarávaní (2. vydanie) (Ú. v. EÚ C 237, 18.6.2021, s. 1).

(14)  Stanovisko EHSV na tému Zriadenie akčného programu Únie v oblasti zdravia na obdobie 2021 – 2027 (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 251).

(15)  Štruktúrovaný dialóg o bezpečnosti dodávok liekov.

(16)  Komisia uverejňuje otvorenú verejnú konzultáciu o európskom priestore pre údaje týkajúce sa zdravia.

(17)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52020DC0761.

(18)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1593086905382&uri=CELEX:52020DC0102. .

(19)  Zmluva o fungovaní Európskej únie.