Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti

[COM(2021) 32 final]

(2021/C 341/07)

Spravodajca:

Tomasz Andrzej WRÓBLEWSKI

Konzultácia	Európska komisia, 24. 2. 2021
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	25. 5. 2021
Prijaté v pléne	9. 6. 2021
Plenárne zasadnutie č.	561
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	158/1/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta oznámenie Komisie s názvom Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti. Transformácia po pandémii spôsobuje významnú zmenu vo svetovej rovnováhe hospodárskej moci. EÚ by preto mala konať rýchlo a zvýšiť tak hospodársku odolnosť Európy.

1.2.

Výbor súhlasí s hodnotením Komisie, pokiaľ ide o potrebu posilniť medzinárodnú úlohu eura ako kľúčového nástroja na zlepšenie svetového postavenia Európy. Zároveň sa domnieva, že stanoviť ambiciózne hospodárske ciele je pre posilnenie jednotnej meny nevyhnutné, najmä vzhľadom na rýchlosť zmien vo svetovom hospodárstve a súčasné postavenie EÚ z hľadiska inovácií, konkurencieschopnosti a ústretového regulačného prostredia. Výbor preto žiada, aby bolo oznámenie viac zamerané na dôvody oslabovania medzinárodnej úlohy eura a na dokončenie hospodárskej a menovej únie.

1.3.

Výbor berie na vedomie, že v oznámení sa nezohľadňuje rastúce postavenie Číny, a odporúča v tejto súvislosti oznámenie doplniť.

1.4.

Dobudovanie bankovej únie a únie kapitálových trhov, ktoré uľahčí tok úspor k investíciám, je nevyhnutné na zvýšenie odolnosti EÚ, ako už EHSV uviedol vo svojich predchádzajúcich stanoviskách k tejto otázke (1) (2). Výbor súhlasí so všetkými opatreniami navrhnutými Komisiou (3) a odporúča zaviesť opatrenia, ktoré pomôžu dokončiť štrukturálne zmeny na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, napríklad revidovať rámec správy hospodárskych záležitostí s cieľom dosiahnuť, aby bol viac zameraný na prosperitu a priaznivejší pre investície (4).

1.5.

Kvalita regulačného rámca má veľký význam pre rozvoj inovácií. Preto by sa mal klásť väčší dôraz na preskúmanie právnych predpisov, pokiaľ ide o ich vplyv na konkurencieschopnosť európskych spoločností. EHSV sa ďalej domnieva, že v oznámení sa neuznáva úloha univerzít a výskumných inštitúcií z hľadiska rozvoja inovácií.

1.6.

Výbor plne podporuje návrh na vytvorenie digitálneho eura a pokračovanie v emisiách zelených dlhopisov denominovaných v eurách ako prostriedku na posilnenie medzinárodnej úlohy eura a upevnenie dominantného postavenia EÚ z hľadiska opatrení v oblasti klímy.

1.7.

EHSV súhlasí s tým, že rozvoj infraštruktúry finančného trhu zabráni spoliehaniu sa na poskytovanie kritických služieb (vrátane poskytovateľov dátových služieb) z jurisdikcií tretích krajín a pomôže zvýšiť odolnosť EÚ.

1.8.

Výbor podporuje úsilie Európskej komisie vyvíjať nástroje na potláčanie účinkov nezákonného extrateritoriálneho uplatňovania jednostranných opatrení treťou krajinou na hospodárske subjekty z EÚ. Podľa výboru môžu tieto nástroje prispieť k väčšej nezávislosti EÚ ako globálneho aktéra. Komisia by mala zvážiť aj to, ako sa vyrovnať s rastúcou závislosťou EÚ od poskytovateľov finančných a nefinančných údajov z krajín mimo EÚ.

2.   Súvislosti

2.1.

Predmetom tohto stanoviska je oznámenie z 19. januára 2021 s názvom Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti. Toto oznámenie je neoddeliteľnou súčasťou stratégie na posilnenie otvorenej strategickej autonómie EÚ (5).

2.2.

Kľúčovým cieľom otvorenej strategickej autonómie EÚ je chrániť a prehlbovať jednotný trh, ktorý podporuje euro a otvorenosť Únie v oblasti obchodu a investícií vo vzťahoch so zvyškom sveta.

2.3.

V tomto oznámení sa uvádza, ako môže EÚ posilniť svoju otvorenú strategickú autonómiu v makroekonomickej a finančnej oblasti. Hlavné dôvody vykonávania uvedenej stratégie sú tieto: — zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva posilnením medzinárodnej úlohy eura, — zvýšenie odolnosti európskeho hospodárstva voči skutočným a vonkajším otrasom spôsobeným tretími krajinami alebo vyššou mocou, — vytvorenie nových investícií zlepšením regulačného prostredia pre podnikanie, čo pomôže zmierniť hospodársky a sociálny vplyv pandémie COVID-19 a prispeje k rozvoju európskeho hospodárstva.

2.4.

V súlade s týmto oznámením bude Komisia pracovať na podpore medzinárodnej úlohy eura, posilňovaní infraštruktúr finančného trhu EÚ, zlepšovaní presadzovania sankcií EÚ a zvyšovaní odolnosti EÚ voči účinkom nezákonných jednostranných sankcií zo strany tretích krajín.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV víta uverejnenie tohto oznámenia, ktoré obsahuje regulačné návrhy a podporné opatrenia zamerané na zvýšenie podielu eura na obchode a zvýšenie odolnosti finančného systému EÚ.

3.2.

Eurozóna existuje už viac ako 20 rokov a rozširuje sa. Prijíma nové členské štáty (aj keď na vstup nových krajín čaká) (6) a zachováva dobrú povesť eura vo svete. Výbor zároveň konštatuje, že podiel eura na devízových rezervách klesol v roku 2019 „blízko k historickému minimu“ (7) z 23 % na 19 % a že podľa viacerých uznávaných ekonómov vrátane laureátov Nobelovej ceny Josepha E. Stiglitza a Paula Krugmana eurozóna stále nie je optimálnym menovým priestorom (8) ako ho chápe zakladateľ tejto teórie Robert Mundell.

3.3.

EHSV tiež pripomína, že úloha rýchlo rastúceho čínskeho hospodárstva, ktoré má v globálnom hospodárstve čoraz väčší význam, si zasluhuje rozsiahlejšiu diskusiu v súvislosti s posilňovaním hospodárskej odolnosti EÚ. Priemerná ročná reálna miera rastu HDP za posledných 30 rokov bola približne 10 % v porovnaní s približne 2 % v EÚ. Pandémia pravdepodobne ešte viac prehĺbi rozdiely v raste HDP: 4,4 % v EÚ (-6,1 % v roku 2020) a 8,4 % v Číne (2,3 % v roku 2020) (9).

3.4.

S rastom čínskeho hospodárstva rastie aj úloha jeho meny v medzinárodnom obchode a v zúčtovaní. V oficiálnych devízových rezervách (v treťom štvrťroku 2020) mal americký dolár podiel približne 60,5 %, euro 20,5 % a čínsky jüan len 2,1 %. Podiel jüanu však rýchlo rastie, zatiaľ čo podiel eura klesol (10). Čína tiež intenzívne pracuje na svojej digitálnej mene (testuje ju už vo viacerých mestách (11)), čím väčšinu sveta zanecháva za sebou (12).

3.5.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je EHSV znepokojený tým, že stratégia nezahŕňa akčný plán, v ktorom by sa zohľadnilo rastúce hospodárske postavenie Číny, a odporúča v tejto súvislosti oznámenie doplniť.

3.6.

Výbor podporuje výzvu uvedenú v kľúčových opatreniach na dobudovanie bankovej únie (13) a na ďalší pokrok v únii kapitálových trhov (14) ako prostriedok na podporu odolnosti EÚ a prehĺbenie hospodárskej a menovej únie. Poznamenáva však, že „[d]obudovanie HMÚ si v prvom rade vyžaduje silné politické odhodlanie, účinné riadenie a lepšie využívanie dostupných finančných prostriedkov“ (15).

3.7.

Výbor konštatuje, že pokračovanie v štrukturálnych zmenách na zabezpečenie užšej a súdržnej menovej únie si vyžaduje politické odhodlanie, a zároveň navrhuje, aby bolo oznámenie doplnené o súbor opatrení, ktoré prinesú hmatateľné výsledky: — revízia rámca správy hospodárskych záležitostí EÚ s cieľom dosiahnuť, aby bol viac zameraný na prosperitu a priaznivejší pre investície (najmä pokiaľ ide o verejný dlh a rozpočtové deficity) (16), — posilnenie požiadavky, aby členské štáty koordinovali svoje vnútroštátne politiky v rámci európskeho semestra, a zvýšenie konzistentnosti menovej, fiškálnej a štrukturálnej politiky (17) najmä s cieľom dosiahnuť sociálnu súdržnosť a skutočnú konvergenciu, — vykonanie podrobnej cyklickej analýzy procesov skutočnej konvergencie členských štátov EÚ, ktorá má spolu so sociálnou súdržnosťou zásadný význam pre zvýšenie dynamiky jednotného trhu. Konvergencia by sa mala monitorovať, aby sa predišlo prehlbovaniu rozdielov vzhľadom na riziko, že súčasný cyklus štátom podporovaných masívnych finančných záchranných balíkov by mohol opäť viesť k štiepeniu medzi severom a juhom, ako to bolo počas krízy v eurozóne (18).

3.8.

Výbor súhlasí s tým, že regulačný rámec je pre rozvoj inovácií rozhodujúci, opatrenia navrhnuté v oznámení však považuje za nedostatočné. EHSV zároveň konštatuje, že v dôsledku brexitu sa počet popredných svetových univerzít v EÚ, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri stimulovaní inovácií, znížil a v súčasnosti iba niekoľko z nich patrí medzi 50 najlepších univerzít na svete (19). Univerzity sú rozhodujúce pre zvýšenie inovácií a dlhodobej odolnosti voči ďalším hospodárskym otrasom.

3.9.

Na základe uvedených skutočností EHSV žiada, aby bolo oznámenie doplnené o opatrenia na: — zabezpečenie väčšej flexibility regulácie finančného trhu s cieľom podporiť finančné inovácie v Európe vrátane smernice MiFID II a nariadenia o referenčných hodnotách, pokiaľ ide o obchod so surovinami, — zníženie obmedzení, ktoré neúmerne zaťažujú vývoj nových technológií, — zvýšenie výdavkov na výskum a vývoj (najmä podpora súkromných investícií do výskumu a vývoja v celej EÚ) približne na 3 % HDP, — v súvislosti s digitálnou transformáciou identifikovať a ďalej podporovať európske inteligentné špecializácie v oblasti IT, — identifikovať regionálne centrá inovácií v EÚ a podporovať ich priamo na úrovni EÚ a zároveň presadzovať súkromné investície do inovácií, napríklad zvýšením podielu požadovaného súkromného spolufinancovania.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.   Posilnenie medzinárodnej úlohy eura

4.1.1.

Podľa oznámenia zvýšenie významu eura v medzinárodnom obchode, investíciách a platbách vedie k mnohým výhodám, ako je väčšia menová autonómia, silnejšia transmisia menovej politiky, nižšie transakčné náklady a zníženie počtu cenových šokov.

4.1.2.

EHSV súhlasí s tým, aby sa pokračovalo v emisiách dlhopisov denominovaných v eurách. Hoci EHSV rozumie výhodám týchto opatrení, žiada, aby sa rastová stratégia eura popri emitovaní spoločného dlhu zakladala na posilňovaní a rozširovaní hospodárskej oblasti eurozóny (20). Pre krízu spôsobenú pandémiou COVID-19 „Európska únia emituje do roku 2026 nový dlh vo výške takmer 1 bilión EUR“ (21). Avšak „[v]ysoká miera verejného dlhu ako podielu HDP môže spôsobiť ťažkosti, pokiaľ ide o odolnosť“ (22). Na ich prekonanie by sa mal európsky finančný systém „stať odolnejším dobudovaním bankovej únie a únie kapitálových trhov“ (23). EHSV odporúča obnoviť silnú pozíciu eura, pokiaľ ide o cenné papiere s pevným výnosom, ako tomu bolo pred finančnou krízou v rokoch 2008 – 2009 (24).

4.1.3.

Výbor preto žiada, aby sa niektoré právomoci vnútroštátnych orgánov finančného dohľadu preniesli na úroveň EÚ, čím sa vytvorí spoločný regulačný rámec pre vytvorenie bankovej únie a únie kapitálových trhov (25). Podľa názoru EHSV by mal byť umožnený úplný pohyb kapitálu v rámci EÚ, aby v konečnom dôsledku mohol každý občan alebo MSP využívať finančné služby akejkoľvek finančnej inštitúcie, ktorá podlieha spoločnému finančnému dohľadu EÚ (26). Akékoľvek nové nariadenie týkajúce sa budovania únie kapitálových trhov by malo podliehať testu (27), ktorým sa overí, či spĺňa kritériá, ako je väčšia konkurencieschopnosť a inovácie (najmä pokiaľ ide o digitálnu transformáciu), príspevok k zelenej transformácii a stabilite finančných trhov.

4.1.4.

Mali by sa navyše podniknúť kroky na posilnenie prítomnosti eura v rezervách centrálnych bánk rôznych krajín prostredníctvom swapových zmlúv na podporu uzatvárania veľkých medzinárodných zmlúv pre európske spoločnosti (vykonávaných mimo EÚ) ich zúčtovaním v eurách.

4.1.5.

Aby sa posilnila úloha eura vo svetovom hospodárstve, je potrebné zvýšiť konkurencieschopnosť tovaru a služieb EÚ. Na tento účel sú potrebné investície do vzdelávania a výskumu a vývoja.

4.1.6.

V kľúčovom opatrení č. 6 sa stanovuje, že Komisia a Európska centrálna banka (ECB) spoločne preskúmajú širokú škálu politických, právnych a technických otázok vyplývajúcich z možného zavedenia digitálneho eura.

4.1.7.

Výbor podporuje myšlienku digitálneho eura. Podľa názoru EHSV by sa však digitálne euro nemalo realizovať iba prostredníctvom ECB, ale prostredníctvom centrálnych bánk Eurosystému (28) (a akýchkoľvek inštitúcií dohľadu) (29).

4.1.8.

Tento nový systém vyrovnania by mal zohľadňovať požiadavky na ochranu súkromia podľa zákona (najmä piatu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí). Správne navrhnuté digitálne euro by mohlo podporiť používanie eura mimo eurozóny a oslabiť pozíciu amerického dolára (a v budúcnosti aj digitálneho jüanu), najmä v medzinárodných a retailových transakciách (30).

4.1.9.

EÚ je lídrom na svetovom trhu so zelenými dlhopismi. V roku 2019 bola takmer polovica emisie dlhopisov denominovaná v eurách (31) a je silná aj v prípade nerezidentov eurozóny (32). EHSV víta návrh na zavedenie nových „zelených“ finančných nástrojov (33) s cieľom podporiť Európsku zelenú dohodu (34). EÚ bude môcť vďaka tomu naďalej zohrávať svoju rolu globálneho lídra v boji proti zmene klímy a rozvíjať ju (35).

4.2.   Zvyšovanie odolnosti infraštruktúr finančného trhu EÚ a poskytovateľov súvisiacich kritických služieb

4.2.1.

V oznámení sa zdôrazňuje význam toho, aby EÚ rozvíjala svoje infraštruktúry finančného trhu a zvyšovala ich odolnosť, aby sa zabránilo tomu, že sa bude musieť spoliehať na poskytovanie takýchto kritických služieb z jurisdikcií tretích krajín. Komisia by mala preskúmať aj to, ako predísť rastúcej závislosti od poskytovateľov finančných a nefinančných údajov z krajín mimo EÚ. Nový digitálny systém vyrovnania založený na eurách by sa mohol použiť na podporu obchodu s partnermi, ktorým tretie krajiny uložili jednostranné sankcie, a blokovaním jeho používania krajinami a osobami, na ktoré boli uvalené sankcie (čerpaním informácií z databázy – registra na výmenu informácií o sankciách).

4.2.2.

EHSV tiež pripomína skúsenosť zo začiatku pandémie COVID-19, keď zvýšený záujem o presun finančných prostriedkov do dolára a na americké trhy s repo transakciami sťažil finančným inštitúciám mimo USA refinancovanie ich operácií v dolároch. Mohlo by sa zvážiť aj použitie Európskeho mechanizmu pre stabilitu ako fondu likvidity v eurách, ktorý by bol prístupný aj veľkým finančným inštitúciám. Potrebujeme jasný plán zmien Európskeho mechanizmu pre stabilitu a plán rozvoja únie kapitálových trhov.

4.2.3.

EHSV v zásade súhlasí s krokmi vedúcimi k zvýšeniu otvorenej strategickej autonómie EÚ, a to aj pokiaľ ide o zvýšenie odolnosti infraštruktúr finančného trhu EÚ. Na druhej strane výbor zdôrazňuje, že takéto opatrenia môžu za určitých podmienok viesť k nežiaducim politickým následkom.

4.3.   Posilnenie vykonávania a presadzovania sankcií EÚ

4.3.1.

V záujme zvýšenia účinnosti sankcií EÚ je potrebné zabezpečiť ich jednotné vykonávanie a presadzovanie. Dcérske spoločnosti spoločností z krajín mimo EÚ využívajú právne medzery na obchádzanie zákazov, čo vedie k narušeniam na jednotnom trhu.

4.3.2.

EHSV víta návrhy zamerané na posilnenie schopnosti EÚ jednotne uplatňovať sankcie a vystupovať.

4.3.3.

Výbor podporuje aj úsilie Európskej komisie o vývoj nástrojov na potláčanie účinkov nezákonného extrateritoriálneho uplatňovania jednostranných opatrení treťou krajinou na hospodárske subjekty z EÚ. EHSV však zdôrazňuje potrebu vyvinúť mechanizmy na zabezpečenie konsenzu medzi všetkými členskými štátmi, pokiaľ ide o samotné sankcie. Podľa výboru môžu tieto nástroje prispieť k väčšej nezávislosti EÚ ako globálneho aktéra a chrániť jednotný trh pred otrasmi.

4.3.4.

Zároveň treba poznamenať, že od finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009 podlieha finančný trh EÚ prísnej disciplíne, ktorá ukladá administratívne povinnosti tým, ktorí chcú využívať výhody jednotného trhu EÚ. Je dôležité uplatňovať tieto pravidlá pružne, aby sa zabezpečila rovnováha medzi nákladmi a prínosmi, posúdili sa účinky nových právnych pravidiel na európske finančné spoločnosti (36) a aby sa regulačné zaťaženie prispôsobilo aj veľkosti týchto subjektov (veľké celoeurópske banky, finančné inštitúcie a start-upy v odvetví finančných technológií) (37).

---

(1)  Stanovisko EHSV na tému Európsky systém ochrany vkladov (Ú. v. EÚ C 177, 18.5.2016, s. 21).

(2)  Stanovisko EHSV na tému Balík o hospodárskej a menovej únii (Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 28).

(3)  Stanovisko EHSV na tému Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán (Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 20).

(4)  Stanovisko EHSV na tému Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí (2020) (Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 227).

(5)  COM(2021) 32 final.

(6)  COM(2018) 796 final, s. 2.

(7)  The international role of the euro, Európska centrálna banka, jún 2020.

(8)  Can the European Project be saved?, hlavná prednáška Paula Krugmana, 23. medzinárodná konferencia europeistov, Philadelphia, 14. – 16. apríla 2016.

(9)  Pozri databázu World Economic Outlook, apríl 2021, Medzinárodný menový fond.

(10)  Menové zloženie oficiálnych devízových rezerv (COFER), Medzinárodné finančné štatistiky (IFS), Medzinárodný menový fond, https://data.imf.org/regular.aspx?key=41175.

(11)  Pozri China Launches Digital Renminbi Trials in 11 Cities, Stages Seven Digital Renminbi Lotteries in Year Following Start of Testing, China Banking News, 19. apríl, 2021.

(12)  PwC Global CBDC Index 2021, apríl 2021, https://www.pwc.com/gx/en/industries/financial-services/assets/pwc-cbdc-global-index-1st-edition-april-2021.pdf.

(13)  Pozri stanovisko EHSV na tému Smerom k silnejšej medzinárodnej úlohe eura (Ú. v. EÚ C 282, 20.8.2019, s. 27).

(14)  Stanovisko EHSV na tému Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán (Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 20).

(15)  Stanovisko EHSV na tému Balík o hospodárskej a menovej únii (Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 28).

(16)  Stanovisko EHSV na tému Hospodárska politika eurozóny v roku 2021 (Ú. v. EÚ C 123, 9.4.2021, s. 12).

(17)  COM(2020) 746 final.

(18)  Eurofound, Upward convergence in the EU: Definition, measurement and trends, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2020, Luxembursko, s. 9.

(19)  Šesť univerzít podľa Higher Education Times a len jedna univerzita podľa QS World University Rankings.

(20)  EU faces barriers to boosting single currency's global status (EÚ čelí prekážkam pri posilňovaní globálneho postavenia jednotnej meny), Financial Times, 19. januára 2021.

(21)  COM(2021) 32 final, s. 8.

(22)  Stanovisko EHSV na tému Smerom k odolnejšiemu a udržateľnejšiemu európskemu hospodárstvu (Ú. v. EÚ C 353, 18.10.2019, s. 23).

(23)  Pozri poznámky komisára Gentiloniho z tlačovej konferencie Euroskupiny, 15. februára 2021, Brusel.

(24)  Pozri správu Fixed income market liquidity, CGFS Papers, No 55, s. 18, január 2016, Výbor pre globálny finančný systém, Banka pre medzinárodné zúčtovanie.

(25)  Pozri COM(2020) 590 final a COM(2020) 746 final, s. 8.

(26)  Stanovisko EHSV na tému Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán (Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 20).

(27)  Stanovisko EHSV na tému Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán (Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 20), bod 1.16.

(28)  Pozri správu o digitálnom eure, Európska centrálna banka, október 2020, s. 7 – 8.

(29)  Pozri správu o digitálnom eure, Európska centrálna banka, október 2020, s. 36 – 40.

(30)  EU faces barriers to boosting single currency's global status (EÚ čelí prekážkam pri posilňovaní globálneho postavenia jednotnej meny), Financial Times, 19. januára 2021.

(31)  Pozri The role of the euro in global green bond markets (Úloha eura na svetových trhoch so zelenými dlhopismi), rámček 1, 19. výročná správa o medzinárodnej úlohe eura, ECB, jún 2020.

(32)  Pozri Unleashing the euro's untapped potential at global level (Uvoľnenie nevyužitého potenciálu eura na svetovej úrovni), prejav F. Panettu, člena Výkonnej rady ECB.

(33)  Pozri Hlavné výsledky – videokonferencia Euroskupiny, 15. februára 2021.

(34)  COM(2019) 640 final.

(35)  Pripomienky Paschala Donohoea po skončení videokonferencie Euroskupiny 15. februára 2021.

(36)  Stanovisko EHSV na tému Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán (Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 20).

(37)  Stanovisko EHSV na tému Stratégia v oblasti digitálnych financií pre EÚ (Ú. v. EÚ C 155, 30.4.2021, s. 27).