Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje pobrexitová adaptačná rezerva

[COM(2020) 854 final – 2020/0380 (COD)]

(2021/C 155/08)

Hlavný spravodajca:

Florian MARIN

Konzultácia	Európsky parlament, 18. 1. 2021 Európska rada, 20. 1. 2021
Právny základ	článok 175 ods. 3 a článok 304 ZFEÚ
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v pléne	24. 2. 2021
Plenárne zasadnutie č.	558
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	242/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV sa domnieva, že brexit je veľmi zložitý a náročný proces. Dohoda o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom (1) zmierňuje niektoré hospodárske a sociálne škody v prípade scenára bez dohody, ale budúce hospodárske a finančné straty sa v takejto počiatočnej fáze veľmi ťažko vyčíslujú. Na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu sú jednoznačne potrebné cielené a rýchle opatrenia.

1.2.

Toto nové partnerstvo vážne ohrozuje existujúcu hospodársku, sociálnu a obchodnú vzájomnú prepojenosť medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. EHSV už pozoruje negatívne vplyvy na cezhraničnú mobilitu a prekážky obchodu s tovarom a službami. To by mohlo viesť k strate pracovných miest a bankrotu podnikov, najmä MSP. V súčasnom adaptačnom období je mimoriadne dôležitá väčšia flexibilita a lepšie pochopenie vo vzťahu k zainteresovaným stranám EÚ.

1.3.

EHSV víta vytvorenie pobrexitovej adaptačnej rezervy (2) (ďalej len „rezerva“) v rámci osobitných nástrojov mimo rozpočtových stropov EÚ viacročného finančného rámca (VFR) (3). EHSV sa domnieva, že súdržnosť a solidarita medzi členskými štátmi sú základnými hodnotami EÚ, a oceňuje retroaktívne uplatňovanie rezervy od júla 2020.

1.4.

Práva pracovníkov musia byť okamžite chránené a musí sa ďalej rokovať o vzájomnom uznávaní kvalifikácií. EHSV odporúča, aby všetky členské štáty okamžite začali organizovať informačné kampane s cieľom zvýšiť informovanosť občanov o nových platných pravidlách. V záujme úspešnosti tejto činnosti, musia byť v plnej miere zapojení sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti. Odborové zväzy a organizácie zamestnávateľov a občianskej spoločnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri budovaní silného hospodárskeho a sociálneho partnerstva so Spojeným kráľovstvom.

1.5.

EHSV navrhuje, aby malo odvetvie rybolovu úplne samostatne navrhnutú rezervu, ktorá by podporovala len toto odvetvie. Osobitná pozornosť by sa mala venovať iným odvetviam, ako napríklad cestovný ruch a poľnohospodárstvo. Zvážiť by sa mali aj primerané investície do infraštruktúry a podpora pre občanov EÚ, ktorí sa po brexite vracajú do svojich domovských krajín.

1.6.

EHSV očakáva dlhotrvajúce diskusie medzi zainteresovanými stranami o tom, kto získa najväčšiu časť rezervy, a domnieva sa, že by sa mali okamžite poskytnúť dodatočné finančné prostriedky. V tejto súvislosti EHSV žiada spoluzákonodarcov, aby navýšili navrhovaný strop.

1.7.

EHSV vyzýva všetky členské štáty, aby konali zodpovedne a zameriavali dostupné finančné prostriedky na regióny, podniky, pracovníkov a občanov, ktorí ich najviac potrebujú. V opačnom prípade by sa mohla spochybniť solidarita pri plánovaní takejto rezervy a jej šance na úspech by boli spochybnené.

1.8.

Článok 5 ods. 1 písm. a) by sa mal zmeniť takto: „opatrenia na pomoc podnikom a pracovníkom pri prechode na nové zručnosti a nové pracovné miesta a miestnym spoločenstvám nepriaznivo zasiahnutých vystúpením“. Okrem toho článok 5 ods. 1 písm. d) by sa mal zmeniť takto: „opatrenia na podporu ochrany pracovných miest a zamestnanosti, a to aj prostredníctvom režimov skráteného pracovného času, rekvalifikácie a odbornej prípravy v zasiahnutých odvetviach“. Ukazovateľ 15.4 v prílohe II by sa mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

1.9.

Obdobie oprávnenosti by sa mohlo predĺžiť o ďalšie dva roky, aby sa zabezpečilo, že členské štáty budú mať dostatok času na využitie svojho podielu z rezervy a na absorbovanie otrasových vĺn po vystúpení Spojeného kráľovstva.

1.10.

EHSV sa domnieva, že pri vytváraní nového systému riadenia by sa mala vyčleniť malá časť rezervy na účely technickej pomoci. EHSV je však pevne presvedčený, že najväčšia časť rezervy by sa mala vyčleniť na podporu zamestnanosti a hospodárskych činností.

1.11.

Malé a stredné podniky sú mimoriadne zasiahnuté novozavedenými colnými postupmi, regulačnou záťažou a vyššími nákladmi na dopravu. Keďže malé a stredné podniky väčšinou nemajú administratívne a právne kapacity na vykonávanie riadneho plánu pre nepredvídané udalosti, EHSV požaduje osobitne navrhnuté opatrenia na ich podporu.

1.12.

Ak je to možné a po dohode s Európskou komisiou, EHSV odporúča, aby sa využilo zjednodušené vykazovanie výdavkov. Zjednodušené pravidlá a menej byrokracie v procese vykonávania prispejú k rýchlejšiemu rozdeleniu finančných zdrojov.

1.13.

EHSV žiada, aby sa v každom členskom štáte zriadil monitorovací výbor, pričom hlavným cieľom by bolo odstrániť možné riziká, ktoré by sa mohli objaviť v procese vykonávania, a zároveň zabezpečiť formálne zapojenie občianskej spoločnosti do tohto procesu. Členmi výborov by mali byť zo zástupcovia sociálnych partnerov, mimovládnych organizácií a verejných inštitúcií zapojených do plnenia rezervy.

1.14.

EHSV navrhuje, aby sa lepšie objasnilo riadenie, a to jasným určením riadiaceho orgánu pre rezervu. Európska komisia by mala chrániť rovnaké podmienky medzi členskými štátmi.

1.15.

EHSV žiada, aby sa vytvoril prechodný výkonnostný rámec založený na konkrétnych výkonnostných ukazovateľoch, ktoré by stanovili členské štáty a každoročne hodnotila Európska komisia. Domnieva sa, že obmedzené využívanie dostupných finančných prostriedkov úmerne zvýši negatívny hospodársky a sociálny vplyv brexitu.

1.16.

Začlenenie európskeho kódexu správania pre partnerstvo (4) v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov do riadenia rezervy umožní, aby zainteresované strany a organizácie občianskej spoločnosti mohli zohrávať rozhodujúcu úlohu sprostredkovateľov.

1.17.

Na záver EHSV navrhuje, aby Európska komisia do troch mesiacov od stanoveného termínu predložila Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o účinnosti, efektívnosti a pridanej hodnoty rezervy.

2.   Úvod

2.1.

Dohoda o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom bola podpísaná po štyroch rokoch rokovaní a stanovuje sa v nej budúce partnerstvo. Tvoria ju tri piliere: — dohoda o voľnom obchode, — nové partnerstvo pre bezpečnosť našich občanov, — horizontálna dohoda o správe vecí verejných.

2.2.

Hoci už boli stanovené hlavné pravidlá hry, občania aj podniky sa musia prispôsobiť tejto novej situácii a podrobne preskúmať nové obmedzenia a výzvy v jednotlivých odvetviach. Budúce hospodárske a finančné straty je v takejto ranej fáze veľmi ťažké vyčísliť, ale na zmiernenie negatívnych hospodárskych a sociálnych vplyvov sú jednoznačne potrebné cielené a rýchle opatrenia.

2.3.

Brexit je skutočne veľmi zložitý a náročný proces. Členské štáty možno budú musieť zintenzívniť kontrolné opatrenia na mori, v prístavoch a na letiskách s cieľom vykonávať dodatočné monitorovanie a inšpekcie pri vydávaní osvedčení a povolení výrobkov a s cieľom splniť požiadavky na usadenie sa, sanitárne a rastlinolekárske normy a pravidlá označovania výrobkov. Možno bude tiež potrebné zvážiť a aktualizovať konkrétne kampane na zvyšovanie informovanosti o dôsledkoch, ktoré bude mať vystúpenie pre občanov a podniky.

2.4.

Zavedením nových platných colných a regulačných kontrol, ktoré spôsobujú omeškania a dodatočné náklady, sa často narušujú dodávateľské reťazce. Na bežné fungovanie už majú vplyv nové pravidlá a nové požiadavky na dodržiavanie predpisov, najmä v súčasnom roku, v ktorom sa očakáva výskyt väčšiny nepriaznivých dôsledkov. Dodatočné dane, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú, napríklad DPH, môžu brániť hospodárskym vzťahom a obchodným partnerstvám. Minimalizácia negatívneho vplyvu brexitu na hospodárstvo EÚ si vyžaduje aktívne zapojenie všetkých zainteresovaných strán: EÚ, členských štátov, zamestnávateľov, odborových zväzov, organizácií občianskej spoločnosti atď.

2.5.

Okrem toho ešte nie je jasné, ako bude prebiehať vzájomné uznávanie kvalifikácií, ako sa zabezpečí tok údajov alebo aké pravidlá sa budú vzťahovať na sektor služieb. Ďalšie rokovania sú nevyhnutné s cieľom dosiahnuť uskutočniteľné riešenia, ktoré budú prínosom pre obe strany.

2.6.

Na druhej strane si musíme zvyknúť, že ide o dva rôzne trhy a dva rôzne regulačné a právne priestory. Táto zmena predstavuje výraznú prekážku pre všetky zainteresované strany a dotkne sa verejnej správy, občanov, ako aj podnikov. Toto nové partnerstvo vážne ohrozuje existujúcu hospodársku, sociálnu a obchodnú vzájomnú prepojenosť medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Už sa objavujú negatívne vplyvy na cezhraničnú mobilitu a prekážky obchodu s tovarom a službami. To by mohlo viesť k strate pracovných miest a bankrotu podnikov, najmä MSP.

2.7.

V návrhu nariadenia sa špecifikujú presné oprávnené verejné výdavky, najmä opatrenia na pomoc podnikom a miestnym spoločenstvám; podpora zamestnanosti vrátane rekvalifikácie a odbornej prípravy; ochrana pracovných miest; navrhovanie režimov certifikácie a povoľovania; komunikácia v záujme zvyšovania povedomia; ako aj podpora fungovania hraničných kontrol.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV predovšetkým víta Dohodu o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom podpísanú v poslednej fáze prechodného obdobia. Vytvára budúce vzťahy a zároveň chráni integritu jednotného trhu a poskytuje právnu istotu a rovnaké podmienky pre všetkých. Dohoda zmierňuje väčšinu hospodárskych a sociálnych škôd v prípade scenára „bez dohody“ a možno ju považovať za koniec začiatku našich vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Verejné orgány by mali v súčasnom adaptačnom období preukázať väčšiu flexibilitu a porozumenie vo vzťahu k zainteresovaným stranám EÚ. EÚ a členské štáty by však mali venovať osobitnú pozornosť ochrane jednotného trhu a jeho pracovných, sociálnych a environmentálnych a potravinárskych noriem, aby sa zabránilo riziku zneužitia trhovej sily.

3.2.

Dohoda o nulových clách na obchod s tovarom, pokiaľ sú v súlade s „pravidlami pôvodu“, a vo všeobecnosti voľný pohyb kapitálu sú významnými úspechmi. EHSV však vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa ešte nedosiahla dohoda o pohybe osôb (od 30. júna 2021) a služieb. Brexit navyše prebieha na vrchole krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, ktorá už viedla k rastúcej nezamestnanosti a poklesu príjmov. EHSV vyjadruje tiež mimoriadne znepokojenie nad tým, že rastúce sociálne nerovnosti sa stávajú čoraz viditeľnejšími v celej EÚ, a opakuje, že „Európsky pilier sociálnych práv musí patriť medzi priority aj v politike súdržnosti“ (5).

3.3.

EHSV sa domnieva, že Komisia zvolila vhodný nástroj, ktorého vykonávanie sa uskutoční v rámci zdieľaného riadenia. Nariadením sa zabezpečí jasné a štandardizované uplatňovanie pravidiel vo všetkých členských štátoch, ako aj spoločné požiadavky povinnosti a termíny v súvislosti s podávaním správ s cieľom zachovať rovnaké podmienky medzi členskými štátmi.

3.4.

EHSV víta vytvorenie pobrexitovej adaptačnej rezervy v rámci osobitných nástrojov mimo rozpočtových stropov viacročného finančného rámca EÚ, ktorá je určená na riešenie negatívnych hospodárskych a sociálnych dôsledkov vo všetkých členských štátoch, podporu podnikov a zamestnanosti v najviac postihnutých odvetviach a pomoc regionálnym a miestnym spoločenstvám. Spoločné výzvy, ako napríklad brexit, si vyžadujú koordinovanú reakciu a EHSV sa domnieva, že súdržnosť a solidarita medzi členskými štátmi predstavujú základné hodnoty EÚ.

3.5.

Očakáva sa, že pobrexitová adaptačná rezerva doplní ďalšie existujúce finančné prostriedky dostupné v rámci nástroja Next Generation EU (6) a VFR. Predstavuje úplne nový nástroj, ktorý by mal poskytnúť podporu pri zmierňovaní negatívnych účinkov vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ a zároveň zvýši hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a ochráni zamestnanosť. EHSV už navrhol, aby Komisia zvážila vytvorenie nástroja EÚ, ktorým by sa v budúcnosti mohli riešiť takéto politické situácie a krízy (7).

3.6.

Odborové zväzy a organizácie zamestnávateľov a občianskej spoločnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri budovaní silného hospodárskeho a sociálneho partnerstva so Spojeným kráľovstvom.

3.7.

EHSV víta skutočnosť, že všetky členské štáty sú oprávnené a že 80 % alokácie predbežného financovania sa vyplatí už v roku 2021. Ide o jasný dôkaz európskej solidarity a koordinovaného prístupu pri riešení krátkodobého vplyvu brexitu.

3.8.

Navrhovaná alokačná metóda zohľadňuje význam obchodu so Spojeným kráľovstvom, ako aj význam odvetvia rybolovu, EHSV sa však domnieva, že tieto dve otázky mali byť oddelené. Alokačný vzorec navrhnutý Komisiou v zásade znamená, že faktor súvisiaci s rybolovom by mal predstavovať 600 miliónov EUR. EHSV preto navrhuje, aby malo odvetvie samostatne navrhnutú rezervu, ktorá bude slúžiť len na podporu rybolovu. Osobitná pozornosť by sa mala venovať aj iným odvetviam, ako napríklad cestovný ruch a poľnohospodárstvo.

3.9.

Je tiež zrejmé, že táto rezerva je adaptačným fondom, ktorého cieľom je kompenzovať hospodársky a sociálny dôsledok brexitu. EHSV sa domnieva, že rezerva vo výške 5,4 miliardy EUR nepostačuje na zmiernenie negatívnych dôsledkov brexitu. EHSV sa preto domnieva, že by sa mali okamžite zabezpečiť ďalšie prostriedky, a to buď prostredníctvom dodatočného rozpočtu vyčleneného na rezervu, alebo prostredníctvom osobitne navrhnutých finančných prostriedkov. V tejto súvislosti EHSV žiada spoluzákonodarcov (Parlament a Radu), aby navýšili navrhovaný strop.

3.10.

EHSV sa domnieva, že niektoré odvetvia sú zasiahnuté viac ako iné. Medzi inými by prioritou rezervy mali byť odvetvia poľnohospodárstva a cestovného ruchu, ktoré by mali využívať dostupné finančné prostriedky. Odvetvie cestovného ruchu dramaticky zasiahla kríza spôsobená pandémiou COVID-19 a ďalšie prekážky prinesie brexit. Vážne zasiahnutí sú tiež poľnohospodári v krajinách, ako napríklad Írsko alebo Holandsko.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

Niektoré členské štáty už iniciovali vnútroštátne opatrenia proti negatívnym účinkom brexitu na ich hospodárstva a na postupy verejnej správy. Spätné uplatňovanie rezervy od júla 2020 sa preto považuje za dôležitý prostriedok poskytovania podpory.

4.2.

Keďže nový pobytový status bol udelený viac ako 4 miliónom občanov EÚ v Spojenom kráľovstve (8), práva pracovníkov musia byť okamžite chránené a je nutné ďalej rokovať o vzájomnom uznávaní kvalifikácií. Členské štáty by mali okamžite začať organizovať informačné kampane na zvýšenie informovanosti občanov o nových platných pravidlách, ako aj o úsilí, ktoré EÚ vynakladá na rozšírenie dohody. V záujme úspešnosti tejto činnosti, musia byť v plnej miere zapojení sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti.

4.3.

Mali by sa navrhnúť konkrétne režimy podpory, aby sa zabezpečila náležitá podpora pre regióny a odvetvia postihnuté brexitom. Všetky členské štáty by mali konať zodpovedne a zamerať dostupné finančné prostriedky na regióny, podniky, pracovníkov a občanov, ktoré ich najviac potrebujú, a nie na tie, ktoré sú najľahšie financovateľné. V opačnom prípade by sa mohla spochybniť solidarita pri plánovaní takejto rezervy a jej šance na úspech by boli spochybnené.

4.4.

Obdobie oprávnenosti by sa mohlo predĺžiť o ďalšie dva roky, aby sa zabezpečilo, že členské štáty budú mať dostatok času na využitie svojho podielu z rezervy a na absorbovanie otrasových vĺn spôsobených vystúpením Spojeného kráľovstva. EHSV vyzýva všetky členské štáty, aby starostlivo zvážili vhodné investície do infraštruktúry a podporu pre občanov EÚ, ktorí sa po brexite vracajú do svojich domovských krajín.

4.5.

EHSV sa tiež domnieva, že v prípade nového systému riadenia by sa mala vyčleniť časť rezervy na účely technickej pomoci. Využitie technickej pomoci na riadenie, monitorovanie, informácie a komunikáciu, riešení sťažností a kontrolu a audit pomôže dosiahnuť úspech nástroja, zlepšiť riadenie rizík a zabezpečil efektívne vynakladanie pridelených finančných prostriedkov.

4.6.

Niektoré orgány verejnej správy, najmä tie, ktoré predstavujú hlavné vstupné a výstupné body obchodných vzťahov so Spojeným kráľovstvom, už výrazne investovali do infraštruktúry a ľudských zdrojov vrátane odbornej prípravy. Platí to aj pre členské štáty, ktoré majú so Spojeným kráľovstvom osobitný vzťah v odvetví cestovného ruchu. EHSV je však pevne presvedčený, že najväčšia časť rezervy by sa mala vyčleniť na podporu zamestnanosti a hospodárskych subjektov.

4.7.

Návrh Komisie obsahuje osobitne navrhnuté opatrenie na skrátenie obdobia dohľadu nad malými a strednými podnikmi z piatich na tri roky od záverečnej platby finančného príspevku. EHSV očakáva, že najviac zasiahnuté budú malé a stredné podniky, a domnieva sa, že významná časť rezervy by sa mala zamerať na poskytovanie hospodárskej a finančnej podpory pre tieto podniky, s konečným cieľom zachovať zamestnanosť a udržať podniky pri živote.

4.8.

Malé a stredné podniky sú mimoriadne zasiahnuté novozavedenými colnými postupmi, regulačnou záťažou a vyššími nákladmi na dopravu. Tým sa zvyšuje dodatočná záťaž spôsobená pandémiou COVID-19, keď podniky v členských štátoch sa musia prispôsobiť opatreniam na obmedzenie pohybu, ktoré zaviedli príslušné vlády. Keďže MSP väčšinou nemajú administratívne a právne kapacity na realizáciu riadneho plánu pre nepredvídané udalosti, EHSV požaduje osobitne navrhnuté opatrenia na podporu MSP, ktoré sú najviac zasiahnuté, s využitím prostriedkov dostupných v rezerve. Členské štáty sú vyzývané, aby v rámci možností podporovali úsilie MSP pri využívaní štátnej pomoci.

4.9.

V záujme zjednodušenia sa EHSV domnieva, že rezervu možno spravovať pomocou existujúcich systémov riadenia. Ak je to možné a po dohode s Európskou komisiou, sa musí využiť zjednodušené vykazovanie výdavkov. Podpora zjednodušených pravidiel a menšej byrokracie v procese vykonávania a zabránenie ďalšej finančnej a administratívnej záťaži prispeje k rýchlejšiemu vynakladaniu finančných zdrojov a lepším výsledkom pri zmierňovaní negatívneho vplyvu brexitu.

4.10.

Keďže rezerva je úplne novým nástrojom a je takmer nemožné vyhodnotiť skutočný negatívny vplyv brexitu, EHSV navrhuje, aby sa v každom členskom štáte zriadil monitorovací výbor. Členmi výborov by mali byť zo zástupcovia sociálnych partnerov, mimovládnych organizácií a verejných inštitúcií zapojených do plnenia rezervy. Výbory by mali najmenej dvakrát ročne organizovať schôdze s cieľom zhodnotiť, ako rezerva prispieva k znižovaniu negatívneho vplyvu brexitu. Hlavným cieľom výborov by bolo vylúčiť potenciálne riziká, ktoré by sa mohli vyskytnúť v procese vykonávania, a zabezpečiť formálne zapojenie občianskej spoločnosti do procesu. Širšia (neorganizovaná) spoločnosť by mala byť informovaná o pokroku vo vykonávaní plánu a záverečná správa by mala obsahovať zhrnutie komunikačnej činnosti. V záujme ochrany rovnakých podmienok na jednotnom trhu by sa mala zabezpečiť koordinácia na úrovni EÚ a EHSV by mal byť spolu s Európskym parlamentom aktívne zapojený.

4.11.

EHSV navrhuje, aby sa lepšie objasnilo riadenie rezervy. Osobitne dôležité je stanoviť riadiaci orgán pre rezervu a určiť, či bude existovať viac ako jeden.

4.12.

Je potrebný prechodný výkonnostný rámec založený na konkrétnych výkonnostných ukazovateľoch, ktoré by stanovili členské štáty a každoročne hodnotila Európska komisia. Tým sa zabezpečí dôkladné monitorovanie a hodnotenie procesu vykonávania a výdavkov a zároveň sa určí, ktoré členské štáty nevyužívajú finančné zdroje alebo dosahujú obmedzený pokrok. Obmedzené využívanie finančných prostriedkov úmerne zvýši negatívny hospodársky a sociálny vplyv brexitu.

4.13.

Do procesu vykonávania musí byť formálne zapojená občianska spoločnosť. Začlenenie európskeho kódexu správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov do riadenia rezervy umožní, aby „zainteresované strany a organizácie občianskej spoločnosti tak mali väčšie možnosti na to, aby mohli zohrávať rozhodujúcu úlohu sprostredkovateľov a priblížiť projekty k ich konečným príjemcom“ (9). Proces výberu partnerov by mal byť transparentný a jasný, pričom vybraným organizáciám by sa mal poskytnúť dostatok relevantných informácií.

4.14.

Komisia navrhuje vykonať dôkladné hodnotenie efektívnosti, účinnosti a pridanej hodnoty rezervy do 30. júna 2026 a predloží správu Parlamentu a Rade do 30. júna 2027. EHSV sa domnieva, že Komisia by mohla predložiť správu Parlamentu a Rade do troch mesiacov, konkrétne 30. septembra 2026.

4.15.

EHSV sa domnieva, že článok 5 ods. 1 písm. a) by sa mal zmeniť takto: „opatrenia na pomoc podnikom a pracovníkom pri prechode na nové zručnosti a nové pracovné miesta a miestnym spoločenstvám nepriaznivo zasiahnutých vystúpením“. Okrem toho článok 5 ods. 1 písm. d) by sa mal zmeniť takto: „opatrenia na podporu ochrany pracovných miest a zamestnanosti, a to aj prostredníctvom režimov skráteného pracovného času, rekvalifikácie a odbornej prípravy v zasiahnutých odvetviach“. Ukazovateľ 15.4 v prílohe II by sa mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

---

(1)  Dohoda o obchode a spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na strane druhej (Ú. v. EÚ L 444, 31.12.2020, s. 14).

(2)  Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje pobrexitová adaptačná rezerva [COM(2020) 854 – 2020/0380 (COD)].

(3)  Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a balík na podporu obnovy.

(4)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 1).

(5)  Stanovisko EHSV na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 90).

(6)  NextGenerationEU.

(7)  Stanovisko EHSV na tému Úprava fondu solidarity – brexit bez dohody (Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 84).

(8)  Európska komisia – Práva občanov.

(9)  Stanovisko EHSV na tému Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 90).