Uznesenie – Príspevok Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2021 na základe práce skupiny ad hoc Príspevok EHSV k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2021

(2020/C 364/01)

Spravodajcovia:

Petr ZAHRADNÍK Stefano PALMIERI Jan DIRX

Európsky hospodársky a sociálny výbor na plenárnom zasadnutí 15. a 16. júla 2020 (schôdza zo 16. júla) prijal toto uznesenie 140 hlasmi za, pričom 15 členov hlasovalo proti a 17 členov sa zdržalo hlasovania.

1.   Úvod

1.1

Ako Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zdôraznil vo svojom uznesení s názvom „Návrhy EHSV na rekonštrukciu a obnovu hospodárstva po skončení krízy spôsobenej pandémiou COVID-19“ (1), ESHV s potešením víta a podporuje návrhy Európskej komisie: Európsky nástroj obnovy (Next Generation EU) a celkový rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027. Výbor dúfa a očakáva, že orientácie, ktoré Komisia stanovila v týchto plánoch, sa z dôvodu potreby obnovy a rekonštrukcie po koronavírusovej kríze plne a konkrétne pretavia do pracovného programu Komisie na rok 2021.

1.2

Podľa EHSV by sa mal pracovný program zamerať na reštrukturalizáciu a zlepšenie nášho hospodárstva a spoločnosti, pričom jeho základom by mali byť nasledujúce zásady: ochrana ľudských a sociálnych práv, demokratických hodnôt a zásad právneho štátu; využitie plného potenciálu jednotného trhu; dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja; vytvorenie obehového hospodárstva a dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ najneskôr do roku 2050 a zabezpečenie dobrej správy vecí verejných a demokratickej zodpovednosti.

1.3

EHSV zdôrazňuje, že šesť hlavných ambícií, ktoré si vybrala Komisia (európska zelená dohoda, Európa pripravená na digitálny vek, hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, silnejšia Európa vo svete, podpora nášho európskeho spôsobu života a nový impulz pre európsku demokraciu) poskytujú silný rámec na vypracovanie pracovného programu na rok 2021. Výslovnejší dôraz by sa mohol klásť na investície a potrebu ich urýchlenia, aj vďaka v súčasnosti prijímaným opatreniam. Niektoré podrobnosti o budúcom pracovnom programe možno nájsť v oznámení Komisie o pláne obnovy pre Európu (2) a nové návrhy sa premietnu do správy predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyen o stave Únie v septembri a vyhlásenia o zámere adresovaného Európskemu parlamentu a Rade. EHSV takisto oceňuje, že pracovný program na rok 2020 sa upravil v reakcii na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 a mohol by naznačovať vývoj v blízkej budúcnosti.

1.4

EHSV víta skutočnosť, že Európska komisia upravila svoj pracovný program na rok 2020 ako súčasť obnovy Európy v snahe reagovať na pandémiu koronavírusu. Zmenila zameranie svojej práce a za prioritu určila opatrenia potrebné na podporu obnovy a odolnosti Európy, zatiaľ čo sa stále zaviazala plniť svoje hlavné iniciatívy, európsku zelenú dohodu a digitálnu stratégiu, pretože sú kľúčom k obnoveniu európskeho hospodárstva a vybudovaniu odolnejšej, udržateľnej, spravodlivej a prosperujúcej Európy. Berie na vedomie, že do roku 2021 bolo odložených deväť iniciatív.

1.5

Najmä teraz, keď vnímame význam spolupráce medzi krajinami v čase tejto krízy, EHSV dúfa, že nadchádzajúca Konferencia o budúcnosti Európy povedie k posilneniu a prehĺbeniu inštitucionálnej štruktúry EÚ a k skutočnej obnove európskeho projektu, ktorý bude schopný reagovať na výzvy nasledujúcich desaťročí. Komisia preto môže počítať s plnou podporou výboru.

1.6

EHSV je presvedčený, že proces obnovy a rekonštrukcie hospodárstva a spoločnosti bude možný iba za aktívnej účasti organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov.

1.7

Výbor v nasledujúcich kapitolách a odsekoch formuluje konkrétne návrhy k pracovnému programu na rok 2021 v súlade so šiestimi hlavnými ambíciami Komisie.

2.   Európska zelená dohoda

2.1   Zelená dohoda

2.1.1

Zelenú dohodu EÚ možno tiež považovať za účinný nástroj na udržateľné opätovné naštartovanie hospodárstva prostredníctvom rozsiahlych investícií podporujúcich potrebné štrukturálne zmeny, ktorým Európa čelí. Z tohto hľadiska by sa to mohlo považovať za príležitosť na podporu dlhodobejšej obnovy hospodárstva. Vyžaduje si to nový konsenzus v Európe, aby sa na tento účel sústredili dostatočné verejné a súkromné finančné zdroje a aby sa prijala nová správa vecí verejných na jeho úspešné uplatňovanie v praxi.

2.1.2

EHSV sa dôrazne zasadzuje za prechod na obehové hospodárstvo. EHSV sa doposiaľ intenzívne zasadzoval za ambiciózne politiky v tejto oblasti prostredníctvom svojho záväzku voči Európskej platforme pre obehové hospodárstvo. Medzi jeho dlhodobé požiadavky adresované Komisii v súvislosti s účinným využívaním zdrojov patrí výzva na preskúmanie právnych predpisov o ekodizajne a príslušných právnych predpisov týkajúcich sa výrobkov, na postupné začleňovanie povinných požiadaviek na efektívnosť využívania zdrojov pre dizajn výrobkov a nové postupy verejného obstarávania na podporu obehových výrobkov a nových obchodných modelov s prihliadnutím na ekonomické okolnosti po pandémii COVID-19 a reálnu uskutočniteľnosť priniesť zmenu.

2.1.3

EHSV berie na vedomie, že revízia smernice o zverejňovaní nefinančných informácií s cieľom zlepšiť kvalitu a rozsah zverejňovania nefinančných informácií vrátane informácií o environmentálnych aspektoch, ako je biodiverzita, bola odložená na rok 2021. EHSV sa domnieva, že daňové politiky by sa vo všeobecnosti mali reformovať v súlade s ambíciami v oblasti klímy a že daňové systémy a ceny by mali odrážať environmentálne náklady vrátane straty biodiverzity. Tým by sa mali podporiť zmeny vo vnútroštátnych fiškálnych systémoch, vďaka ktorým by sa daňové zaťaženie presunulo zo zdaňovania práce na zdaňovanie znečistenia, s prihliadnutím na cenovo podhodnotené zdroje a ďalšie environmentálne externality. Na prevenciu a nápravu zhoršovania životného prostredia sa musia uplatňovať zásady „používateľ platí“ a „znečisťovateľ platí“.

2.1.4

EHSV víta skutočnosť, že biodiverzita sa bude presadzovať vo všetkých oblastiach politiky, ako sa uvádza v oznámení o stratégii v oblasti biodiverzity do roku 2030 (3). EHSV víta skutočnosť, že Komisia zavedie nový európsky rámec riadenia v oblasti biodiverzity. Pomôže to zmapovať povinnosti a záväzky a stanoviť plán riadenia ich vykonávania. Bude to prospešné tak pre spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP), ako aj pre európsky potravinový systém, čím by sa mohla naďalej zvyšovať ich udržateľnosť. Komisia ako súčasť tohto vykonávania zavedie mechanizmus monitorovania a preskúmania s jasným súborom dohodnutých ukazovateľov, ktorý umožní pravidelné posudzovanie pokroku a v prípade potreby stanoví nápravné opatrenia. Tento mechanizmus musí byť podkladom na preskúmanie vykonávania environmentálnej politiky a bude tvoriť príspevok k európskemu semestru.

2.1.5

EHSV víta európsky právny predpis v oblasti klímy, ktorým sa stanovuje právne záväzný spoločný cieľ EÚ pre nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov do roku 2050 a stanovuje sa rámec na dosiahnutie tohto cieľa. EHSV preto považuje návrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy za jeden z nástrojov, ktoré prispejú k tejto želanej a nevyhnutnej obnove európskeho hospodárstva (4). Do septembra 2020 chce Komisia prísť s preskúmaním cieľa Únie v oblasti klímy, ktorým je dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2030, a chce tiež preskúmať možnosti nového cieľa do roku 2030, ktorým je zníženie emisií o 50 – 55 % v porovnaní s rokom 1990, ako aj predložiť príslušné legislatívne návrhy do polovice roku 2021. EHSV vyzýva Komisiu, aby zvolila zníženie o minimálne 55 % do roku 2030 a pripravila príslušné legislatívne návrhy s cieľom reagovať na obrovskú globálnu potrebu znižovania emisií (5).

2.1.6

Proces reformy hospodárstva a spoločnosti bude skutočne možný len so zapojením všetkých občanov prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti, združení a sietí. Členské štáty a EÚ preto musia zabezpečiť, aby sa v tomto zložitom procese na nikoho nezabudlo, najmä na tých najzraniteľnejších.

2.1.7

Záväzky v oblasti klímy a udržateľnosti musia byť určujúcimi faktormi politiky obnovy a rekonštrukcie, ktorá nesmie ďalej EÚ odsudzovať na budúcnosť s vysokými emisiami CO2.

2.1.8

V rámci VFR sa budú musieť zvýšiť a vyčleniť dostatočné finančné prostriedky na investičné potreby, aby sa dosiahla skutočná a hlboká zelená transformácia. Je tiež dôležité, aby sa aj naďalej uprednostňovali ďalšie environmentálne otázky, ako je ochrana pôdy, krajiny a mora, ktoré v dôsledku krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a napriek nej nesmú stratiť na dôležitosti.

2.1.9

Je potrebné ďalšie zvýšenie energetickej bezpečnosti na všetkých úrovniach a odolnosti spoločnosti, napríklad prostredníctvom programov obnovy budov. Cezhraničná spolupráca v oblasti energetiky a vzájomné prepojenia v rámci EÚ sú naďalej dôležité, rovnako ako potreba podporovať väčšiu diverzifikáciu zdrojov dodávok, napríklad prostredníctvom širšieho výberu energií z obnoviteľných zdrojov a riešení uskladňovania energie.

2.1.1.0

Príležitosťou na urýchlenie pokroku smerom k cieľu klimatickej neutrality v EÚ je zvýšenie využívania obnoviteľnej a nízkouhlíkovej elektriny elektrifikáciou odvetví, ktoré sa v súčasnosti stále spoliehajú na fosílne zdroje energie. Národné energetické a klimatické plány predstavujú dôležitý krok pri zabezpečovaní energetickej únie a európskej zelenej dohody.

2.1.1.1

V súvislosti s cieľom dosiahnutia klimatickej neutrality EÚ do roku 2050, ktorý sa stanovuje v európskom právnom predpise v oblasti klímy, je potrebné venovať osobitnú pozornosť odvetviu dopravy. Emisie CO2 z tohto odvetvia skutočne stále rastú, ale do roku 2050 bude potrebné zníženie emisií z dopravy o 90 %, aby sa dosiahol cieľ klimatickej neutrality.

2.1.1.2

EHSV požadoval aktualizovanú stratégiu lesného hospodárstva EÚ po roku 2020 ako súčasť európskej zelenej dohody. Nová stratégia by sa mohla týkať obdobia do roku 2050. Význam lesov, lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu pri dosahovaní týchto cieľov by sa mal uznať v rámci všetkých sektorov a viesť k optimalizácii medzisektorovej spolupráce.

2.1.1.3

EHSV sa domnieva, že adaptačné opatrenia by mohli výrazným spôsobom prispieť k zabezpečeniu spravodlivejšej realizácie udržateľnej transformácie a rekonštrukcie po skončení pandémie COVID-19. Komunitám a regiónom, ktoré sú nadpriemerne postihnuté nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy, by sa pri riešení týchto dôsledkov a pozorovaných rizík malo pomôcť. Platí to najmä pre komunity a regióny, ktoré majú podpriemernú úroveň súčasných a minulých emisií skleníkových plynov.

2.1.1.4

EHSV oceňuje, že v upravenom pracovnom programe Komisie na rok 2020 je téma európskej zelenej dohody dostatočne a rovnomerne prítomná v jeho hlavných častiach. Zdôrazňuje najmä prioritnú pozornosť venovanú financovaniu udržateľnej transformácie, najmä investičnému plánu európskej zelenej dohody a Fondu na spravodlivú transformáciu. Veľmi dôležité sú aj ďalšie oblasti záujmu uvedené v upravenom pracovnom programe, napríklad udržateľná a inteligentná mobilita, udržateľná výroba a spotreba, udržateľnosť potravinových systémov alebo energetická dekarbonizácia, a preto by mali byť prioritami tohto cieľa. EHSV je presvedčený, že aj priority pracovného programu Komisie na rok 2021 sa budú zameriavať na tieto iniciatívy.

2.2   Investičné priority

2.2.1

Verejné finančné prostriedky investované do plánov obnovy by mali nielen pomôcť obnoviť európske hospodárstvo a spoločnosť, ale mali by tiež pomôcť výrazne znížiť vplyv ďalších otrasov, a to investovaním do odolného a inkluzívneho hospodárstva šetrného ku klíme (tzv. „hospodárstvo zamerané na dobré životné podmienky“).

2.2.2

Udržateľná finančná taxonómia EÚ by mala usmerňovať verejné a súkromné investície počas obnovy, aby sa urýchlil prechod zo znečisťujúcich sektorov na ekologické sektory.

2.2.3

Je potrebné zabezpečiť, aby sa v novom viacročnom finančnom rámci (VFR) vyčlenili značné zdroje na vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja a na riešenie zmeny klímy a zároveň na postupné ukončenie kontraproduktívneho financovania (napr. fosílnych palív).

2.2.4

Európske hospodárstvo zaznamenalo po väčšinu obdobia po kríze po roku 2009 nedostatok investícií. Aby sa dosiahli dostatočné výsledky, je potrebné dosiahnuť oživenie investícií. Z tohto dôvodu EHSV oceňuje návrh plánu obnovy, ktorý je prevažne predstavený v programe Európskeho nástroja obnovy (Next Generation EU), a jeho piliere, ako aj upravený VFR na obdobie 2021 – 2027. Nástroj Next Generation EU možno považovať za mimoriadny, ale aj za nevyhnutný a naliehavý krok na zlepšenie investičného prostredia v EÚ. Táto téma je ďalej rozpracovaná napríklad v stanovisku EHSV ECO/523 (6).

2.2.5

EHSV poznamenáva, že investície nie sú politickým cieľom Komisie na obdobie do roku 2024 a že v upravenom pracovnom programe na rok 2020 nie sú primerane zastúpené v konkrétnych iniciatívach. EHSV preto odporúča začleniť iniciatívy založené na investíciách do jej pracovného programu na rok 2021, a to vrátane úsilia o mobilizáciu súkromných investícií v prospech budúceho udržateľného hospodárskeho rozvoja EÚ.

3.   Európa pripravená na digitálny vek

3.1

Koronavírusová kríza ukazuje, že digitálna revolúcia je dôležitou súčasťou zvyšovania odolnosti našej spoločnosti voči kríze. Prvoradý význam majú investície do digitalizácie základných služieb a zvýšenie schopnosti vlád, zákonodarcov a verejných inštitúcií poskytovať svoje služby počas krízy. Zároveň si musíme uvedomiť, že digitálne technológie sú nástrojom, nie konečným cieľom. Musíme prevziať zodpovednosť za rámec, ktorý obklopuje digitálne technológie a nasmerovať ho na vysoké štandardy udržateľnosti vrátane silných demokratických a technologických záruk, ktoré budú sprevádzať opatrenia na podporu nákladov a vedomostí, pričom sa na nikoho nezabudne. V súlade s Európskym aktom o prístupnosti EÚ z toho vyplýva potreba zabezpečiť, aby digitálna revolúcia zaistila prístupnosť pre viac ako 100 miliónov osôb so zdravotným postihnutím v EÚ.

3.2

Digitalizácia predstavuje príležitosť a zároveň riziko pre obnovu. Práve oblasť inovácií môže EÚ dostať do popredia, napríklad v oblasti blockchainu, kde má EÚ vedúce postavenie. Blockchain ako technológia (nie bitcoin) nesie demokratické hodnoty, ponúka transparentnosť a zlepšené štruktúry riadenia. Musia sa však zvládnuť riziká spojené s digitalizáciou, ako napríklad ďalšia nezamestnanosť, digitálna marginalizácia a sociálne vylúčenie. Musíme nájsť spôsob, ako využiť príležitosti a zároveň vyvážiť riziká v situácii, v ktorej sa EÚ usiluje udržať si konkurencieschopnosť na svetovej úrovni.

3.3

Je dôležité zachovať európsky model práv, noriem a spotrebiteľských politík. Práve to totiž robí EÚ jedinečnou. Napríklad v oblasti digitalizácie sa v etickom kódexe EÚ v oblasti umelej inteligencie rozlišuje pohľad EÚ založený na aspekte „vo vedení človek“ od pohľadu ostatných regiónov. Tento prístup založený na základných právach a slobodách je súčasťou modelu EÚ a mal by sa zachovať napriek tvrdšej konkurenčnej klíme, ktorá práve vzniká.

3.4

EHSV zdôrazňuje význam digitalizácie vo všetkých sektoroch spoločnosti, najmä prostredníctvom práce na diaľku a digitálnych služieb vrátane elektronického obchodu a elektronického zdravotníctva.

3.5

Pandémia ukázala, že digitalizácia vo vzdelávaní nie je v spoločnosti rovnako prístupná, čo by mohlo viesť k ďalším problémom so študijnými výsledkami a vzdelávacími príležitosťami. Preto je potrebné zaviesť opatrenia, ktorými sa podporia znevýhodnené skupiny, a tým pomôcť predchádzať segregácii.

3.6

Je potrebné neustále aktualizovať právny rámec pre umelú inteligenciu a digitalizáciu: držať krok s technickým pokrokom, najmä v otázke bezpečnosti digitálnej komunikácie, pokiaľ ide o siete aj obsah.

3.7

EHSV berie na vedomie, že Komisia odkladá do roku 2021 legislatívny návrh o vplyve umelej inteligencie vrátane bezpečnosti, zodpovednosti, základných práv a údajov. EHSV vyzýva Komisiu, aby: i) podporovala multidisciplinárnosť vo výskume, so zapojením ďalších vedných disciplín, napríklad práva, etiky, filozofie, psychológie, pracovných vied, humanitných vied, ekonomiky a pod.; ii) zapojila príslušné zainteresované strany (odbory, profesijné organizácie, podnikateľské organizácie, spotrebiteľské organizácie, mimovládne organizácie) do diskusie o umelej inteligencii a súčasne ako rovnocenných partnerov v rámci výskumu financovaného z prostriedkov EÚ a ďalších projektov, ako je verejno-súkromné partnerstvo v oblasti umelej inteligencie, odvetvové dialógy a program Zavádzanie umelej inteligencie vo verejnom sektore a vo vlajkovom centre; a iii) naďalej vzdelávala a informovala širokú verejnosť, pokiaľ ide o možnosti a výzvy súvisiace s umelou inteligenciou. EHSV tiež odporúča, aby Komisia podrobnejšie zvážila vplyv umelej inteligencie na celé spektrum základných práv a slobôd vrátane, ale nie výlučne, na právo na spravodlivý proces, spravodlivé a otvorené voľby, na slobodu zhromažďovania a demonštrovania, ako aj na právo nebyť diskriminovaný. EHSV naďalej odmieta zavedenie akejkoľvek formy právnej subjektivity pre umelú inteligenciu. Preventívny nápravný účinok právnej zodpovednosti by sa tým oslabil a existovalo by nebezpečenstvo vzniku morálneho rizika pri vývoji, ako aj pri používaní umelej inteligencie, kde to vytvára príležitosť na jej zneužitie (7).

3.8

Z dôvodu rastúceho využívania smartfónov a zavádzania sietí 5G má veľký význam otázka interoperability medzi aplikáciami a sieťami v celej Európskej únii, najmä v núdzových situáciách.

3.9

Vzhľadom na ďalší vývoj v oblasti digitalizácie a jej rastúci vplyv na súkromný, spoločenský a pracovný život a na všetky odvetvia je nevyhnutné vyučovať digitálne zručnosti a prijať opatrenia na preklenutie digitálnej priepasti medzi občanmi.

3.1.0

Pripravenosť Európy na digitálny vek je celkom správne jednou z kľúčových priorít, ktorá je viditeľne zastúpená aj v upravenom pracovnom programe na rok 2020. EHSV oceňuje veľké úsilie Európskej komisie o napredovanie v oblastiach, ako je umelá inteligencia, digitálne služby, kybernetická bezpečnosť, digitálne zariadenia a riešenia pre spotrebiteľov, ale aj digitálne financovanie. EHSV osobitne víta silnú digitálnu linku v rámci navrhovanej novej priemyselnej stratégie pre Európu. Digitalizácia je viditeľná aj v balíku v oblasti leteckých služieb. EHSV tiež vysoko oceňuje skutočnosť, že digitalizácia je zohľadnená v navrhovaných prioritných oblastiach Európskeho výskumného priestoru.

4.   Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí

4.1

Potrebujeme znovu vybudovať správu našich hospodárskych záležitostí na základe odolného, udržateľného a inkluzívneho európskeho hospodárskeho systému. Usilujeme sa dosiahnuť nielen mechanickú obnovu hospodárstva, ale skôr kvalitatívnu zmenu riadenia a správy hospodárskej politiky.

4.2

Celkový vplyv krízy sa ešte len musí určiť a rekonštrukcia a obnova si vyžiadajú značné úsilie. Preto je naliehavo potrebné urýchlene vykonať návrhy z mája 2020 týkajúce sa Nástroja obnovy a posilneného VFR. Musíme tiež byť pripravení prijať ďalšie opatrenia a zmeny už prijatých opatrení, ak to bude odôvodnené vývojom situácie.

4.3

Komisia sa vyzýva, aby naďalej využívala semester ako hnaciu silu obnovy na základe investičných a reformných priorít identifikovaných ako súčasť európskeho semestra. Výbor víta nedávny dôraz na lepšie začlenenie sociálnych záležitostí a európskej zelenej dohody, ako aj vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prostredníctvom semestra. V priebehu semestra by Komisia mala podporovať členské štáty eurozóny, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie väčšej konvergencie a integrácie v hospodárskej oblasti. Súčasťou musia byť celkové kladné zámery fiškálnej politiky pre eurozónu ako celok, aby sme sa mohli vymaniť zo súčasnej krízy.

4.4

Všetky priority a opatrenia načrtnuté v ostatných oblastiach politiky si vyžiadajú vytvorenie nového rámca správy hospodárskych záležitostí, ktorý bude reagovať na výzvy súčasnej makroekonomickej situácie a umožní vykonávanie strategických priemyselných, konkurencieschopných, sociálnych, environmentálnych a obchodných politík Úniou a jej členskými štátmi. Komisia začala začiatkom roku 2020 rozsiahlu verejnú konzultáciu na túto tému, ktorá bola však pozastavená z dôvodu koronavírusovej krízy a uplatnenia všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu. Je nemysliteľné, aby sme sa v roku 2021 mohli vrátiť k automatickému uplatňovaniu paktu. Komisia by preto mala prísť s novými iniciatívami na podporu reformy Paktu stability a rastu v záujme súčasného zabezpečenia stability a rastu.

4.5

EHSV v tejto súvislosti požaduje symetrickejšiu makroekonomickú úpravu. Tú by mali uskutočniť nielen členské štáty s deficitmi, ale aj členské štáty s prebytkami. Všetky členské štáty musia byť schopné viac investovať do verejných služieb, pretože kríza ukázala, že verejné služby zohrávajú kľúčovú úlohu pri záchrane životov ľudí a pri vyrovnávaní sa s pandémiou. Okrem toho by európski lídri mali pri opätovnom uplatňovaní fiškálnych pravidiel EÚ zvážiť tzv. „zlaté pravidlo“, pri ktorom sa niektoré verejné investície vynímajú z výpočtu deficitu a zohľadňuje sa udržateľnosť existujúcej úrovne dlhu.

4.6

Napokon sa požaduje dlhodobý mechanizmus fiškálnej stabilizácie eurozóny, pretože by v prípade budúcich šokov výrazne podporil proticyklické politiky Únie. Takýto mechanizmus by prispel k dlhodobej stabilite a udržateľnosti vnútroštátnych verejných financií a znamenal by ďalší potrebný krok k prehĺbeniu Európskej hospodárskej a menovej únie.

4.7

Obnova po skončení pandémie COVID-19 bude zásadne závisieť od schopnosti európskych finančných trhov zabezpečiť dostatočnú likviditu. Riadne fungovanie finančných trhov a väčšia schopnosť deliť sa o finančné riziká sú takisto potrebné na zvýšenie odolnosti európskeho hospodárstva. Ďalšia harmonizácia a integrácia európskych finančných trhov by preto mala bezodkladne pokračovať vrátane dokončenia bankovej únie a posilnenia únie kapitálových trhov. Pri revízii prudenciálnych pravidiel pre banky s cieľom vykonávať zostávajúce dohody z Bazilejského rámca sa musia zohľadniť osobitosti bankového prostredia EÚ. Okrem toho je nevyhnutné, aby finančné trhy dokázali podporovať zelenú a digitálnu transformáciu. EHSV sa nazdáva, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na začlenenie udržateľnosti do finančného sektora. Výbor preto víta zámer Komisie obnoviť svoju stratégiu udržateľného financovania.

4.8

EHSV sa pevne domnieva, že v kontexte digitalizácie hospodárstva musia byť akékoľvek zmeny pravidiel rozdeľovania práv na zdaňovanie ziskov medzi krajinami koordinované na celosvetovej úrovni, a preto víta úzku spoluprácu medzi Komisiou, členskými štátmi a OECD/G20 na podporu rozvoja medzinárodného riešenia. Ak sa nepodarí nájsť medzinárodné riešenie, musí EÚ zvážiť samostatný postup. Boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom, ako aj proti praniu špinavých peňazí musí zostať najvyššou prioritou programu.

4.9

Politika súdržnosti bude zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní vyváženej transformácie, podporovaní konvergencie a zabezpečení toho, aby sa na nikoho nezabudlo. Finančná flexibilita je pre programy súdržnosti skutočne rozhodujúca a členským štátom poskytne možnosť previesť finančné prostriedky podľa svojich potrieb s cieľom vyrovnať sa s krízou. EHSV sa domnieva, že by sa mal stanoviť realistický harmonogram, aby sa finančné prostriedky čo najskôr pridelili členským štátom. Politika súdržnosti EÚ na obdobie 2021 – 2027 by sa mala naďalej zameriavať na hospodársku konkurencieschopnosť prostredníctvom výskumu a inovácií, digitálnej transformácie, ako aj programu európskej zelenej dohody a udržateľného rozvoja.

4.1.0

Zdravotná a hospodárska kríza spôsobená vypuknutím pandémie COVID-19 prehĺbila existujúce nerovnosti v oblasti bohatstva a príjmov a jasne ukázala potrebu nového spoločenského modelu, ktorý väčšmi prispieva k hospodárskej a sociálnej súdržnosti, produktivite a spravodlivejšiemu rozdeleniu bohatstva. Komisia teraz musí bezodkladne nadviazať na predchádzajúce návrhy EHSV, ktoré by pomohli zvrátiť trend rastúcej nerovnosti, ktorý spôsobuje rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi a sociálnymi skupinami a ktorý prispel k nárastu extrémistických hnutí a strán. Na tento účel sú potrebné rozhodné opatrenia EÚ, ktoré dopĺňajú úsilie členských štátov s cieľom zvýšiť investície do sociálnej infraštruktúry (vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie; zdravie, dlhodobá starostlivosť a sociálna starostlivosť; dostupné bývanie), rozvinúť verejné aktíva zamerané na odstraňovanie medzier v trhovom systéme, postupne presunúť daňové príjmy zo zdaňovania práce na väčšie zdaňovanie majetku; vyvinúť transparentný mechanizmus na monitorovanie a konsolidáciu údajov o všetkých príjmoch a bohatstve; zriadiť register akcionárov právnických osôb na európskej úrovni atď.

4.1.1

V súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 by Komisia mala nadviazať aj na predchádzajúce iniciatívy, aby sa posilnila a podporila úloha Európy ako globálneho ekonomického hráča. Mala by ďalej zanalyzovať a navrhnúť konkrétnejšie spôsoby a prostriedky na posilnenie medzinárodnej úlohy eura, diverzifikáciu dodávateľských reťazcov a presadzovanie európskych pravidiel a noriem v určitých strategických odvetviach, aby sa zabezpečila odolnejšia európska reakcia na extrateritoriálne sankcie zo strany tretích krajín a aby postupne smerovala k jednotnému európskemu zastúpeniu na medzinárodných finančných fórach.

4.1.2

Hospodárska prosperita musí byť oddelená od zhoršovania životného prostredia a sociálneho vyčerpania. Modely, ako je obehové hospodárstvo, družstevné a kolaboratívne hospodárstvo, ponúkajú nové príležitosti pre zamestnanosť, spoluzodpovednosť a inováciu a pri riadnej regulácii transformujú vzťahy medzi výrobcami, distribútormi a spotrebiteľmi, vďaka čomu sú všetci aktéri odolnejší proti krízam. Okrem riadneho vykonávania nového akčného plánu pre obehové hospodárstvo a pokračovania Európskej platformy pre obehové hospodárstvo EHSV/EK patria medzi kľúčové priority: podpora komplexnej stratégie pre udržateľnú spotrebu, vývoj nových ukazovateľov, ktoré nahradia nevhodné využívanie HDP a prispôsobenie Paktu stability a rastu EÚ s cieľom zohľadniť udržateľnosť a blahobyt.

4.1.3

Je potrebné znovu vybudovať spoločnosť so silnejšími službami všeobecného záujmu, ako sa stanovuje v článku 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý sa zaoberá službami všeobecného hospodárskeho záujmu, v protokole č. 26 o službách všeobecného záujmu pripojenom k ZFEÚ, a najmä v Európskom pilieri sociálnych práv, ako aj zdravotnými a sociálnymi službami, elektronickou komunikáciou, verejnou dopravou, energiou, vodou a zberom odpadu a sprievodným investičnom programom.

4.1.4

Moderné koncepcie hospodárskeho rozvoja sú založené nielen na kritériách prosperity, ziskovosti a efektívnosti, ale aj na rešpektovaní sociálnych a environmentálnych požiadaviek a odstránení všetkých druhov negatívnych externalít a zlyhania trhu. Jedným z ponaučení z najnovšej krízy spôsobenej ochorením COVID-19 je to, že hospodárstvo musí byť tiež dostatočne odolné a silné, aby čelilo budúcim otrasom. Na tento účel sa dôrazne odporúča odstránenie štrukturálnych nerovnováh.

4.1.5

Moderné hospodárstvo si tiež vyžaduje plynulé fungovanie trhu vo všetkých jeho segmentoch vrátane tých, ktoré boli vytvorené pomerne nedávno (virtuálne hospodárstvo, hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, obehové hospodárstvo a digitálne hospodárstvo). Z tohto dôvodu je tiež vhodné lepšie fungovanie finančného sprostredkovania; v kontexte EÚ to znamená najmä prehĺbenie únie kapitálových trhov a dobudovanie bankovej únie. Aby sa väčšmi podporil prechod na udržateľnejšie hospodárstvo, je potrebné príslušným spôsobom upraviť aj systém zdaňovania.

4.1.6   Jednotný trh

4.1.6.1

Jednotný trh je v centre budovania Európy. Dobre fungujúci jednotný trh stimuluje hospodársku súťaž, zlepšuje efektívnosť, zvyšuje kvalitu a pomáha znižovať ceny. Jednotný európsky trh je nepochybne jedným z najdôležitejších úspechov EÚ. Preto je nevyhnutné zvážiť, ako po zdravotnej kríze môže fungovanie jednotného trhu stimulovať alebo brzdiť oživenie hospodárstva.

4.1.6.2

Súdržnosť a jednotnosť jednotného trhu bola počas pandémie COVID-19 vystavená ťažkej skúške. Ukázalo sa, že v niektorých oblastiach pandémia jednotný trh výrazne ovplyvnila a paralyzovala, a to najmä v oblasti voľného pohybu osôb. Negatívne bola ovplyvnená aj kontinuita cezhraničných dodávateľských reťazcov. Objem cezhraničného obchodu v EÚ sa medziročne zhoršil o dvojciferné čísla. Jeho jadro však pretrvalo a prežilo. Hlavnou výzvou v súčasnosti je obnoviť všetky prirodzené cezhraničné toky v rámci EÚ a odstrániť existujúce prekážky jednotného trhu, ktoré sa dokonca nedávno začali zrýchľovať v dôsledku niektorých národných stratégií a koncepcií zavedených po predchádzajúcej kríze.

4.1.6.3

Existuje príležitosť podporovať sociálnu inováciu ako model obnovy prostredníctvom spoluvytvárania, spoločného dizajnu a spoločnej produkcie. V zložitom sociálnom prostredí s rozsiahlymi spoločenskými výzvami je jediným spôsobom zmobilizovať všetky zdroje v spoločnosti a pracovať medzisektorovým a multidisciplinárnym spôsobom s cieľom nájsť riešenia. Organizovaná občianska spoločnosť je katalyzátorom sociálnej inovácie, hnutia, ktoré prispelo k navrhnutiu systémov sociálneho zabezpečenia vyúsťujúcich do nových politík, štruktúr, produktov, služieb a pracovných metód. Účasť občianskej spoločnosti je v súčasnosti potrebná viac ako kedykoľvek predtým, ale k skutočnej sociálnej inovácii dôjde až vtedy, keď sa zapojí organizovaná občianska spoločnosť.

4.1.6.4

Stratégia jednotného trhu je stredobodom európskeho projektu. Umožňuje voľnejší pohyb osôb, služieb, tovaru a kapitálu a ponúka príležitosti pre európske podniky, spotrebiteľov a pracovníkov. Na to, aby sa v plnej miere uvoľnil jeho potenciál, treba prijať určité opatrenia na odstránenie prekážok. Okrem toho v dôsledku krízy a iných aspektov meniaceho sa prostredia, ako napríklad digitalizácie, je potrebné, aby sa jednotný trh plne prispôsobil novým myšlienkam a obchodným modelom. Cieľom je preto obnoviť, oživiť a rekonštruovať jednotný trh ako nástroj na obnovu hospodárstva. Medzi krátkodobé opatrenia patrí okamžité otvorenie hraníc. Okrem toho musíme prijať krátkodobé opatrenia so zreteľom na dva ciele: riešenie napätia a naštartovanie hospodárstva a produktivity.

4.1.6.5

Vážne obavy vzbudzujú v súčasnosti vznikajúce „nerovnaké“ podmienky. Balíky stimulov členských štátov sú veľmi rozmanité a viedli (napriek dobrým úmyslom absorbovať časť dopytových šokov) k nerovnakým podmienkam medzi členskými štátmi. Okrem toho, podpora vo forme štátnej pomoci sa musí riešiť a analyzovať z hľadiska odvetví a musí sa prihliadať na to, ako z krátkodobého a dlhodobého hľadiska tieto opatrenia narušia hospodársku súťaž a rovnaké podmienky pre všetkých.

4.1.6.6

Potrebujeme produktivitu v reálnej ekonomike (to znamená pracovné miesta, kúpnu silu a základné produkty a služby). Táto produktivita môže mať rozličnú podobu a môžu ju zabezpečiť rôzne obchodné modely. Ak sa však chceme vyhnúť ďalšiemu prehlbovaniu nerovnosti, musíme konať. Toto naštartovanie znamená podporné balíky a priaznivé prostredie pre MSP a priemysel. Ako vieme, malé a stredné podniky (MSP) sú základom európskeho hospodárstva a potrebujú osobitnú podporu, ale bez dodatočného zaťaženia alebo byrokracie. Obnova bude pre MSP bude možná len vtedy, ak bude k dispozícii finančná podpora zo zdrojov EÚ, ako aj z vnútroštátnych zdrojov. Tu budú rozhodujúce dotácie, pôžičky, zabezpečenie likvidity, daňové stimuly, priaznivé podmienky na udržanie a zamestnanie pracovníkov, revízia právnych predpisov o bankrote a ďalšia podpora. Pokiaľ ide o zákony o bankrote, EÚ by mala prijať legislatívne opatrenia umožňujúce, aby malé podniky, ktoré zbankrotovali v dôsledku COVID-19, mohli opäť začať fungovať. Tieto činnosti by mali byť časovo obmedzené.

4.1.7   Priemyselná stratégia

4.1.7.1

Mnohé z predchádzajúcich bodov sú vo všeobecnosti platné aj pre priemyselnú stratégiu. Európsky priemysel však čelí nielen výzve na zlepšenie jednotného trhu, ale namiesto zmeny služieb aj zásadným štrukturálnym zmenám, ktoré sú dôležité najmä pre odvetvie ťažby uhlia a ťažký priemysel s vysokými emisiami CO2.

4.1.7.2

Podstata novej priemyselnej stratégie pre Európu spočíva v koexistencii medzi moderným a silným európskym priemyslom a vo výzvach vyplývajúcich z klimaticko-environmentálnych požiadaviek. EHSV je presvedčený, že táto koexistencia je uskutočniteľná, a ak bude úspešná, môže pre Európu priniesť globálnu komparatívnu výhodu. Na druhej strane si EHSV plne uvedomuje a rešpektuje obrovské náklady spojené s touto transformáciou a podporuje ich zmiernenie a kompenzáciu primeraným spôsobom a pri rešpektovaní hospodárskych príležitostí.

4.1.8   Systémy zdravotnej starostlivosti

4.1.8.1

Jedným z hlavných ponaučení z koronavírusovej krízy je predovšetkým nutnosť posilniť systémy zdravotnej starostlivosti takmer v každej európskej krajine, a to predovšetkým zameraním sa na prevenciu. Vplyvom koronavírusu sú zdravotné systémy v celej Európe pod obrovským tlakom. Hoci zodpovednosť za zdravotnú starostlivosť nesú jednotlivé štáty, šírenie vírusu nie je ohraničené hranicami. Ovplyvňuje celú Európu tak v rámci našich hraníc, ako aj mimo nich, s hygienickými, sociálnymi a hospodárskymi dôsledkami, ktoré si vyžadujú spoločné odpovede na európskej úrovni.

4.1.8.2

Koronavírusová kríza odhalila závislosť EÚ od dovozu zdravotníckych výrobkov z krajín mimo EÚ. Nevyhnutné sú investície do ochrany zdravia, starostlivosti a služieb dlhodobej starostlivosti, do politík preventívnej zdravotnej starostlivosti a ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci – s prístupom založeným na životnom cykle – a inštitúcie EÚ ich musia podporovať.

4.1.8.3

Koronavírusová kríza jasne ukazuje, že farmaceutické spoločnosti majú veľkú moc. V záujme zvýšiť nezávislosť farmaceutického priemyslu sa tiež musí zriadiť rozsiahly európsky výskumný fond na vývoj nových liekov a vakcín. Inštitúcie EÚ by mali mať potrebnú právomoc na koordináciu dodávok, distribúcie a cien základného lekárskeho a ochranného vybavenia v rámci jednotného trhu.

4.1.8.4

EHSV žiada stratégiu udržateľnosti pre chemikálie, ktorá zabezpečí ochranu ľudského zdravia a životného prostredia a zároveň minimalizuje vystavenie sa nebezpečným chemikáliám. Nová stratégia bude musieť byť v úplnom súlade s európskou zelenou dohodou.

4.1.8.5

Treba obnoviť dôveru cestujúcich v dopravu s osobitným zreteľom na verejnú dopravu. Okrem iného sa to vzťahuje aj na opatrenia zamerané na zvýšenie zdravotnej bezpečnosti cestujúcich (napr. klimatizačné systémy, zisťovanie chorých osôb, čistenie a dezinfekcia atď.). V tejto súvislosti je potrebné opätovne zvážiť a dokonca posilniť práva cestujúcich (napr. náhrada za zrušené cesty).

5.   Silnejšia Európa vo svete

5.1

EÚ musí posilniť a podporovať svoje globálne postavenie, pokiaľ ide o prevzatie dôležitejšej a strategickejšej úlohy v globálnom hospodárstve a politike. Toto postavenie sa za posledných desať rokov oslabilo. Hospodárstvo EÚ má potenciál lepšie využívať svoje komparatívne výhody na svetovom obchodnom a investičnom trhu, najmä v oblasti vyspelej výroby a inovatívnych služieb, a usilovať sa o to, aby bola svetovým lídrom. Toto úsilie by malo sprevádzať lepšie a účinnejšie zastúpenie EÚ v hlavných svetových organizáciách, kde musí vystupovať jednotne. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vyvinula náležité úsilie v snahe konkrétnejšie reflektovať túto potrebu posilnenia postavenia EÚ vo svete vo svojom pracovnom programe na rok 2021.

5.2

V obchode by mala EÚ ďalej podporovať multilaterálny prístup. Začlenenie sociálnych a pracovných noriem a noriem v oblasti udržateľného rozvoja (8) do pravidiel WTO a iných agentúr spojených s OSN by mohlo významne prispieť k vytvoreniu nového spravodlivého hospodárskeho poriadku a spravodlivej a inteligentnej globalizácii. Zároveň by sa mala postaviť proti snahám o vytváranie nových prekážok a obmedzení v svetovom hospodárstve.

5.3

Jedným z konkrétnych ponaučení z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 je to, že EÚ by mala venovať väčšiu pozornosť ochrane svojich strategických aktív a investícií a posilniť kontrolu v oblastiach, v ktorých existuje riziko politického zneužívania investičnej transakcie do strategického priemyselného odvetvia.

5.4

Po brexite by sa EÚ nemala zameriavať iba na posilnenie svojej súdržnosti a jednoty, ale v relevantných prípadoch by nemala zabúdať ani na to, aby pokračovala v procese rozširovania, ktorý sa v poslednom čase mierne spomalil, a to napriek určitému pokroku, najmä pokiaľ ide o pristúpenie niektorých kandidátskych krajín západného Balkánu. Rozširovanie by mohlo významne prispieť k odstráneniu politických a hospodárskych neistôt a zvýšeniu stability v tejto časti Európy.

5.5

Geopolitická situácia sa za posledné desaťročie zhoršila, a to aj v oblastiach, ktoré sú bližšie k vonkajším hraniciam EÚ. V záujme podporovania stability a zlepšovania vzájomných vzťahov s EÚ sa musí pokračovať v iniciatíve v oblasti strategického partnerstva a inkluzívnej susedskej politiky. Táto politika musí pružne reagovať na nové okolnosti a musí byť založená na vzájomnom rešpekte a výhodách, ktoré prinesie obom stranám.

5.6

Meniaca sa geopolitická situácia, dôsledky nedávnej migračnej krízy, ako aj zhoršenie vonkajších vzťahov vo svete spolu s mnohými novými rizikovými javmi tiež narušili spektrum rozvojovej pomoci a podpory EÚ. V budúcom VFR sa predpokladá na tento účel výrazné zvýšenie finančných zdrojov a očakáva sa zahrnutie Európskeho rozvojového fondu do tohto rámca. EHSV podporuje túto činnosť a zdôrazňuje potrebu venovať osobitnú pozornosť Afrike s cieľom pomôcť tomuto kontinentu prekonať zložitú politickú, hospodársku, sociálnu a environmentálnu situáciu.

5.7

Je potrebné znovu obnoviť geopolitickú strategickú úlohu EÚ pri podpore mierových procesov vo svete, aby sa obnovili príležitosti pre hospodársky rozvoj v susedstve EÚ: západný Balkán, Euromed a východní partneri, ako aj iné oblasti zasiahnuté konfliktmi.

6.   Podpora európskeho spôsobu života

6.1   Sociálne opatrenia

6.1.1

Okrem ekonomických a environmentálnych otázok musí byť pracovný program EÚ v roku 2021 motivovaný sociálnym rozmerom. To znamená, že jeho záväzok voči sociálnej a udržateľnej Európe bude prioritou. V tejto súvislosti zohrávajú dôležitú úlohu aj organizácie občianskej spoločnosti. Existuje príležitosť podporovať sociálnu inováciu ako model obnovy prostredníctvom spoluvytvárania, spoločného dizajnu a spoločnej produkcie. V zložitom sociálnom prostredí s rozsiahlymi spoločenskými výzvami je jediným spôsobom zmobilizovať všetky zdroje v spoločnosti a pracovať medzisektorovým a multidisciplinárnym spôsobom s cieľom nájsť riešenia. Organizovaná občianska spoločnosť je katalyzátorom sociálnej inovácie.

6.1.2

Je potrebné rozvinúť širšie chápanie „spravodlivej transformácie“ (nielen so zreteľom na uhlie) a v plnej miere realizovať Európsky pilier sociálnych práv a zároveň presadzovať reformy systémov prerozdeľovania, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a rodovú rovnosť.

6.1.3

Vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv na európskej úrovni a vo všetkých členských štátoch je dôležitým krokom k aktívnemu spusteniu procesu vzostupnej sociálnej konvergencie. V politických usmerneniach Komisie sa prisľúbila spravodlivá transformácia pre všetkých smerom k sociálno-ekologickému trhovému hospodárstvu. V tejto súvislosti Komisia predložila plán s názvom „Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie“, ktorým sa začala diskusia s krajinami, regiónmi a partnermi EÚ o konkrétnych záväzkoch na vykonávanie piliera s cieľom dosiahnuť pokrok na úrovni EÚ, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni do novembra 2020 (9). Na základe prijatých príspevkov predloží Komisia začiatkom roku 2021 akčný plán na vykonávanie sociálneho piliera. Ďalšie návrhy na rok 2021 sa nachádzajú v prílohe plánu. Medzi ne patrí záruka pre deti, akčný plán pre sociálne hospodárstvo, stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia a dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti (10).

6.1.4

V kontexte tohto plánu Komisia začala prvú fázu a následne druhú fázu konzultácie so sociálnymi partnermi o spravodlivých minimálnych mzdách (11). EHSV očakáva možnú pripravovanú legislatívnu iniciatívu Komisie týkajúcu sa dôstojných a spravodlivých minimálnych miezd. Cieľom by malo byť zabezpečiť, aby minimálne mzdy vo všetkých členských štátoch EÚ poskytovali všetkým pracovníkom dôstojnú životnú úroveň. EHSV víta skutočnosť, že Komisia uznala, že existuje priestor pre opatrenia EÚ na posilnenie úlohy kolektívneho vyjednávania pri podpore primeranosti a pokrytia minimálnej mzdy a že opatrenia na podporu kolektívneho vyjednávania, najmä na odvetvovej úrovni, by sa mali zahrnúť do činnosti EÚ v oblasti minimálnych miezd (12).

6.1.5

Zložitosť sociálneho rozmeru EÚ je taká, že jeho posilnenie si vyžaduje mechanizmy riadenia, ktoré umožnia kolektívne riešenie problémov rôznymi aktérmi v rôznych odvetviach. Úloha sociálneho dialógu má kľúčový význam. Dôrazná sociálna obnova tiež znamená lepší prístup k odborovým zväzom a lepšiu ochranu. Malo by sa podporovať kolektívne vyjednávanie a demokracia na pracovisku. EÚ a členské štáty musia podporovať sociálnych partnerov pri výraznom zvyšovaní rozsahu kolektívneho vyjednávania. Treba posilniť reprezentatívnosť a autonómiu a prepojenia medzi európskou a národnou úrovňou sociálneho dialógu. Okrem toho je potrebné ďalej zlepšovať kapacitu a zapojenie sociálnych partnerov do tvorby politiky, ako aj zabezpečiť stabilný a vyvážený rámec priemyselných vzťahov. EHSV sa domnieva, že Európska komisia by mala zrevidovať Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie a navrhnúť právny základ pre konkrétne rámcové podmienky týkajúce sa účasti pracovníkov bez zasahovania do vnútroštátnych právomocí (13), aby sa zlepšilo zapojenie pracovníkov do riešenia problémov spojených so zelenou dohodou a s procesom digitálnej transformácie.

6.1.6

EHSV naliehavo vyzýva Komisiu, aby zreformovala správu hospodárskych záležitostí Európskej únie. EHSV je presvedčený, že sú potrebné isté zmeny v: a) riadení, t. j. sú potrebné cielené mechanizmy riadenia na rýchlejšie riešenie naliehavých problémov a na riešenie zložitých otázok. Úlohou takýchto mechanizmov by bolo spájať úrovne EÚ a členských štátov, a nie nahrádzať činnosť na každej z nich; b) začleňovaní cieľov udržateľného rozvoja do procesov hospodárskeho a sociálneho monitorovania a zostavovania rozpočtu EÚ. V tomto ohľade by mal byť európsky semester vybavený novými, vylepšenými, merateľnými a doplnkovými sociálnymi, hospodárskymi a environmentálnymi ukazovateľmi na monitorovanie a sledovanie všetkých aspektov a zásad Európskeho piliera sociálnych práv, ako aj 17 cieľov udržateľného rozvoja (14).

6.1.7

EHSV víta ohlásený návrh na zlepšenie pracovných podmienok pracovníkov platforiem v roku 2021. EHSV však ľutuje, že oveľa rozsiahlejšia výzva inkluzívnej a spravodlivej transformácie sa v oznámení Komisie priamo nerieši (15). Trvá na tom, že je potrebný ambiciózny akčný plán, ktorý by nabádal členské štáty k tomu, aby dodržali svoje sľuby, ktoré prijali v súvislosti s vyhlásením Európskeho piliera sociálnych práv (16).

6.1.8

Vo fáze obnovy po pandémii COVID-19 má zásadný význam prehodnotenie štruktúry práce. V súkromnom aj verejnom odvetví zdravotníctva a starostlivosti nastal rast produktivity na úkor kvality služieb, čo oslabilo nadobúdanie pracovných skúseností a malo dramatické následky počas zdravotnej krízy vo väčšine krajín EÚ. Prechod na činnosti založené na službách by viedol k hospodárstvu s väčším podielom ľudskej práce, čo by vyvážilo neistotu pracovných miest v týchto odvetviach, podporilo vyššiu úroveň zamestnanosti a návrat pracovných miest do reálnej ekonomiky. Preto sú nevyhnutné politiky na podporu kvalitných pracovných miest v odvetviach s vysokým podielom ľudskej práce, ktoré poskytujú služby vysokej kvality.

6.1.9

EHSV je naďalej znepokojený tým, že chudoba vo všeobecnosti a chudoba zamestnaných osôb je v mnohých členských štátoch stále hlavným problémom. Okrem zlepšenia úrovne miezd je potrebný komplexný prístup na úrovni EÚ a členských štátov vrátane opatrení na zabezpečenie primeraných systémov minimálneho príjmu, spoločných minimálnych noriem v poistení v nezamestnanosti a účinných systémov aktívneho začleňovania podporovaných základnými a podpornými sociálnymi službami. Potrebné sú aj dobre fungujúce trhy práce, verejné služby zamestnanosti a aktívne politiky trhu práce (17).

6.1.1.0

EHSV podporuje stratégiu Komisie pre rodovú rovnosť na obdobie 2020 – 2025 a odporúča, aby Komisia prijala stratégie uplatňovania rodového hľadiska vo všetkých programovacích a riadiacich orgánoch, ako aj prierezový prístup k rodovej rovnosti. Stratégia by sa mala vykonávať súbežne s riešením problematiky vplyvu ochorenia COVID-19 prostredníctvom špeciálne prispôsobených a cielených politických opatrení. Výbor berie na vedomie zámer Komisie navrhnúť legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa záväzných opatrení na zabezpečenie transparentnosti odmeňovania. Pri riešení rozdielov v odmeňovaní a iných rodových rozdieloch by sa malo dostať väčšieho spoločenského uznania a ekonomickej hodnoty pracovným miestam a odvetviam, ktoré tradične zamestnávajú mnoho žien a ktoré sú často nedostatočne platené a podhodnotené.

6.1.1.1

Je dôležité pokračovať v riešení a zmierňovaní sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie, ktoré sú mimoriadne výrazné v kľúčových oblastiach dopravy, cestovania a cestovného ruchu.

6.2   Migrácia a obdobie po pandémii COVID-19

6.2.1

S príchodom pandémie COVID-19, následnou obrovskou tragédiou pre vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti a kolapsom hospodárstva vo všetkých krajinách sa zdá, že otázka migrácie sa vytráca a ustupuje do pozadia, pričom verejná mienka k tomu pristupuje s určitou ľahostajnosťou. Žiadateľov o azyl nemožno v dôsledku súčasnej krízy ponechať ich osudu. Základné práva na ochranu sú jadrom európskych hodnôt a nemožno sa ich zbaviť, keď sú nepohodlné.

7.   Nový impulz pre európsku demokraciu

7.1

Európska únia je založená na spoločných európskych hodnotách, o ktorých nemožno za žiadnych okolností vyjednávať: úcta k ľudskej dôstojnosti, rešpektovanie ľudských práv, sloboda, demokracia, rovnosť a právny štát. Na tieto hodnoty nemožno zabudnúť, keď EÚ a jej členské štáty musia riešiť núdzovú situáciu a jej dôsledky, pokiaľ ide o hospodárske a sociálne problémy. Aj keď reakcia na súčasnú krízu musí byť rýchla a vyžaduje si určité mimoriadne a časovo obmedzené opatrenia, tieto nemôžu byť v rozpore s princípmi právneho štátu a nemôžu ohrozovať demokraciu, deľbu moci a základné práva európskych občanov. EHSV upozorňuje, že všetky politické opatrenia v tomto smere musia byť úplne v súlade s našimi spoločnými hodnotami uvedenými v článku 2 Zmluvy o Európskej únii.

7.2

EHSV dúfa, že v tomto novom procese obnovy a rekonštrukcie by Konferencia o budúcnosti Európy mohla byť príležitosťou na posilnenie a prehĺbenie inštitucionálnej štruktúry EÚ a na skutočnú obnovu európskeho projektu, ktorý bude schopný reagovať na výzvy nasledujúcich desaťročí.

7.3

Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 odhalila inštitucionálne limity a nedostatky súčasnej Európskej únie a zároveň poukázala na naliehavú potrebu účinnej a efektívnej Únie. Je potrebné nové usporiadanie Európskej únie, ktoré presahuje rámec jednotného trhu EÚ a vedie k integrovanejšej Európe so skutočnou fiškálnou kapacitou, a ktorého hlavným cieľom je zlepšovanie životných a pracovných podmienok jej občanov. Z týchto dôvodov sa EHSV domnieva, že v rámci procesu konferencie by sa mali zohľadniť už existujúce nástroje EÚ na obnovu a solidarita, ktoré už boli zavedené, a zároveň by sa mala zabezpečiť ekologická udržateľnosť, hospodársky rozvoj, sociálny pokrok, bezpečnosť a demokracia. EHSV zdôrazňuje, že napriek pandémii musí byť priame zapojenie organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a volených zástupcov naďalej prioritou konferencie, a teší sa na začatie konferencie, aby sa spoločne so všetkými občanmi EÚ vybudovala demokratickejšia, efektívnejšia a odolnejšia Únia. EHSV sa domnieva, že Komisia by mala ponechať rozsah konferencie otvorený všetkým možným výsledkom vrátane legislatívnych návrhov, iniciovania zmeny zmluvy alebo iných.

7.4

EHSV zastáva názor, že dezinformácie predstavujú priamu hrozbu nielen pre schopnosť občanov prijímať informované politické rozhodnutia, ale aj pre európsky integračný projekt, a tým aj pre jednotu, prosperitu a globálny vplyv Európskej únie. Oslabenie demokratických rozhodovacích kapacít EÚ je v záujme celej škály zahraničných mocností, ako aj extrémistických skupín, ktoré sú proti európskej spolupráci a silnejšej súdržnosti. EHSV vyjadruje pevnú podporu súčasným snahám EÚ bojovať proti vonkajším i domácim dezinformáciám a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplný súlad a následné regulačné opatrenia, pokiaľ ide o Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií, ďalší rozvoj nedávno vytvoreného systému rýchleho varovania a spravodajských jednotiek StratCom a rozšírenie opatrení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť proti dezinformáciám, ktoré by sprevádzalo výrazné rozšírenie opatrení EÚ proti domácim dezinformáciám (18).

7.5

EHSV dôrazne podporuje návrh Európskej komisie vypracovať „akčný plán pre európsku demokraciu“, ktorý by mal byť komplexný a nepretržitý, schopný priniesť zmenu, a to prostredníctvom finančnej podpory a medziinštitucionálnej koordinácie. Európsky akčný plán pre demokraciu a súvisiace budúce iniciatívy by sa mali vo väčšej miere zameriavať na zabezpečenie slobodných a pluralitných médií a kvalitnej nezávislej žurnalistiky, účinnej regulácie sociálnych médií, najmä s cieľom bojovať proti dezinformáciám, vrátane regulácie politickej reklamy online a zodpovednosti za obsah, modernizácie volebného procesu, začlenenia skupín zbavených hlasovacieho práva, predovšetkým osôb so zdravotným postihnutím, a rozšírenia občianskeho vzdelávania o Európskej únii a jej demokratickom procese vo všetkých členských štátoch. EHSV pripomína svoj návrh, aby sa vypracovala ambiciózna stratégia EÚ v oblasti komunikácie, vzdelávania a osvety verejnosti o základných právach, právnom štáte a demokracii (19).

7.6

Je potrebné prijať ďalšie opatrenia na dosiahnutie slobodných a pluralistických médií a kvalitnej nezávislej žurnalistiky, ako aj účinnej regulácie sociálnych médií, najmä v boji proti dezinformáciám a vrátane regulácie online politickej reklamy a zodpovednosti za obsah.

7.7   Lepšia právna regulácia a výhľad

7.7.1

EHSV trvá na požiadavke revidovaného programu lepšej právnej regulácie, ktorý by zahŕňal „kontrolu udržateľnosti“ s cieľom zabezpečiť, aby všetky právne predpisy a politiky EÚ prispievali k vykonávaniu cieľov udržateľného rozvoja.

7.7.2

EHSV sa zaväzuje prispievať k úspechu novej platformy Fit For Future (F4F), ktorá nahrádza platformu REFIT, a víta posilnenie úlohy EHSV v tejto platforme, pokiaľ ide o jeho účasť, zastúpenie a príspevok. Táto nová platforma zapojí členské štáty a zástupcov občianskej spoločnosti do práce na zjednodušovaní a znižovaní zbytočnej regulačnej záťaže a pripraví Európu na nové výzvy v budúcnosti, ako je digitalizácia. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 preukázala dôležitosť navrhovania politík a posilňovania kapacít takým spôsobom, aby boli schopné riešiť neistoty budúcnosti.

7.7.3

EHSV pripomína, že lepšia tvorba práva nemôže nahrádzať politické rozhodnutia a v žiadnom prípade nemôže viesť k deregulácii ani k zníženiu úrovne sociálnej ochrany, ochrany životného prostredia a spotrebiteľa a základných práv. EHSV vyzýva Komisiu, aby preskúmala usmernenia a kritériá súboru nástrojov lepšej tvorby práva v záujme začlenenia cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030 do procesov hodnotenia. „Kontrola udržateľnosti“ by sa mala výslovne zahrnúť do súboru nástrojov pre lepšiu tvorbu práva. EHSV opakuje svoju výzvu, aby sa európsky ekosystém posúdenia vplyvu a hodnotenia naďalej vyvíjal s cieľom zlepšovať jeho kvalitu a podporovať aktívnu účasť organizovanej občianskej spoločnosti na tvorbe a vykonávaní právnych predpisov (20).

7.7.4

EHSV navrhuje, aby Komisia v záujme posilnenia participatívnej demokracie spojila verejné konzultácie (z dôvodu svojich obmedzení) s ad hoc okrúhlym stolom s príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú sociálni partneri a organizovaná občianska spoločnosť.

7.7.5

Zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do posudzovania vplyvu a strategického výhľadu by sa malo posilniť s cieľom zabezpečiť, aby sa ich odborné znalosti a poznatky z praxe zohľadňovali pri navrhovaní budúcich právnych predpisov a politík v novom kontexte po pandémii COVID-19.

7.7.6

Aj samotné organizácie občianskej spoločnosti patria medzi obete nerovností a nedostatkov systému. Ich aktuálna aj budúca schopnosť reagovať na potreby je ohrozená často nepostačujúcimi a kolísavými zdrojmi. Toto je potrebné riešiť zabezpečením mechanizmov ich financovania. Pracovný program Komisie na rok 2021 v dôsledku krízy je obrovskou príležitosťou na prehodnotenie angažovanosti EÚ voči organizáciám občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o udržateľnejšiu a štrukturálnejšiu finančnú podporu v porovnaní s financovaním založeným na projektoch.

---

(1)  Uznesenie o kríze po skončení pandémie COVID-19 (Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 1).

(2)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1590732521013&uri=COM:2020:456:FIN.

(3)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1590574123338&uri=CELEX%3A52020DC0380.

(4)  NAT/784 – Európsky právny predpis v oblasti klímy (pozri stranu 143 tohto úradného vestníka).

(5)  Pozri poznámku pod čiarou č. 4.

(6)  Pozri stranu 124 tohto úradného vestníka.

(7)  INT/894 – Biela kniha o umelej inteligencii (pozri stranu 87 tohto úradného vestníka).

(8)  Pozri napríklad https://www.ilo.org/global/standards/lang--en/index.htm.

(9)  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/qanda_20_20.

(10)  Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie.

(11)  https://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=sk&catId=1226&furtherNews=yes&newsId=9696.

(12)  SOC/632 – Dôstojné minimálne mzdy v celej Európe (prebieha).

(13)  CCMI/124 – Rámec kvality EÚ pre predvídanie zmien a reštrukturalizácie (Ú. v. EÚ C 19, 21.1.2015, s. 50).

(14)  https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/publications-other-work/publications/european-economic-and-social-committees-contribution-2020-european-commissions-work-programme-and-beyond

(15)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020DC0102&from=EN.

(16)  INT/897 – Priemyselná stratégia (pozri stranu 108 tohto úradného vestníka)

(17)  Pripravované stanovisko EHSV na tému Dôstojné minimálne mzdy v celej Európe (SOC/632), stanovisko EHSV SOC/583: https://www.eesc.europa.eu/sk/our-work/opinions-information-reports/opinions/common-minimum-standards-field-unemployment-insurance-eu-member-states-concrete-step-towards-effective-implementation (Ú. v. EÚ C 97, 24.3.2020, s. 32) a stanovisko EHSV na tému Európska rámcová smernica o minimálnom príjme (Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 1).

(18)  SOC/630 – Účinky kampaní na podporu účasti na politickom rozhodovaní (Ú. v. EÚ C 311, 18.9.2020, s. 26).

(19)  Ú. v. EÚ C 282, 20.8.2019, s. 39 a Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade – Ďalšie posilnenie právneho štátu v Únii – Súčasný stav a možné nasledujúce kroky, 3. apríla 2019.

(20)  INT/886 – Lepšia tvorba práva: prehľad činností a udržanie záväzku (Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 72).