|
18.6.2020 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 204/29 |
Uverejnenie žiadosti o zápis názvu do registra podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny
(2020/C 204/19)
Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1) do troch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.
JEDNOTNÝ DOKUMENT
„Malostonska kamenica“
EÚ č.: PDO-HR-02426 – 22. 8. 2018
CHOP (X) CHZO ()
1. Názov
„Malostonska kamenica“
2. Členský štát alebo tretia krajina
Chorvátska republika
3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny
3.1. Druh výrobku
Trieda 1.7: Čerstvé ryby, mäkkýše a kôrovce a výrobky z nich
3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1
Z taxonomického hľadiska patrí „Malostonska kamenica“ do druhu európskej plochej ustrice Ostrea edulis Linnaeus, 1758.
„Malostonska kamenica“ je asymetrický, niekedy krehký mäkkýš s pevnou stavbou, asymetrickými lastúrami, nepravidelným oválnym tvarom a nepravidelnými okrajmi. Ľavá (spodná) chlopňa (lastúra) je miskovitá, zatiaľ čo pravá (vrchná) chlopňa je plochá a zatvára sa do ľavej chlopne. Chlopne majú žltkastú, sivohnedú alebo žltozelenú farbu s fialovým alebo červenkastým zafarbením. Štruktúra chlopní zahŕňa sústredné výbežky alebo línie, ryhy a pruhy a listovité šupinky. Takisto sa môžu vyskytovať lúčovité ryhy a pruhy. Vnútro chlopne má perlovobielu farbu, niekedy s viacfarebnými škvrnami.
Väčšinu dutiny chlopne vypĺňa mäkké tkanivo alebo „mäso“, ktoré je jedlé bez predchádzajúceho tepelného spracovania. Pre mäso vo viscerálnej hmote je charakteristická lesklá, belavožltkastá, pevná, kupolovitá a napuchnutá tuková štruktúra, zatiaľ čo okraje plášťa sú veľmi tmavé, zvyčajne čierne, a silno tak kontrastujú so svetlou a lesklou vnútornou masou.
Pri uvedení na trh musí byť „Malostonska kamenica“ živá a musí mať tieto vlastnosti:
|
— |
chlopne musia byť celistvé, bez poškodenia alebo deformácie, a očistené od inkrustačných organizmov a iných nečistôt, |
|
— |
mäso musí mať mastnú textúru, ktorá sa roztápa v ústach a je pri zahryznutí mäkká a šťavnatá, musí mať typickú sladkú a slanú vyváženú chuť vyplývajúcu z kombinácie sladkej a plnej chuti viscerálnej časti a príjemnej chuti morských minerálov, ktorej dominuje vôňa jódu pretrvávajúca na podnebí, |
|
— |
minimálny obsah uhľovodíkov v mäse musí byť 25 miligramov na gram sušiny, |
|
— |
hodnota mäsového indexu, t. j. podiel mäsa na hmotnosti celého mäkkýša (hmotnosť mokrého mäsa/hmotnosť celého mäkkýša x 100) musí byť vyššia ako 10,5 v období od februára do júla a v septembri a vyššia ako 6,5 zvyšok roka, |
|
— |
takisto ako mäso musí aj vnútro chlopne obsahovať typickú priehľadnú a číru medzichlopňovú tekutinu, pre ktorú je charakteristická svieža vôňa morských rias v prílivovej zóne, |
|
— |
minimálna dĺžka jednej ustrice musí byť 7 centimetrov a minimálna hmotnosť 60 gramov. |
3.3. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) a suroviny (len pri spracovaných výrobkoch)
—
3.4. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť vo vymedzenej zemepisnej oblasti
Prvá fáza chovu sa skladá zo zberu mladých jedincov ustrice „Malostonska kamenica“, ktorý spočíva v príprave a inštalácii zberačov mladých ustríc a hodnotení a triedení vhodných ustríc. Druhá fáza spočíva v chove mladých ustríc na farmách dovtedy, kým nedosiahnu predajnú dĺžku. Rozlišujú sa dve metódy chovu: chov v klietkach a sieťach a lepenie. Tieto dve metódy sa zvyčajne kombinujú.
Chov ustrice „Malostonska kamenica“ sa uskutočňuje na plávajúcich farmách.
Všetky uvedené fázy produkcie ustrice „Malostonska kamenica“ až po zber na účely uvádzania na trh sa musia uskutočňovať v zemepisnej oblasti vymedzenej v bode 4.
3.5. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov
—
3.6. Špecifické pravidlá označovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje registrovaný názov
Pri uvádzaní výrobku na trh musí označenie pri všetkých druhoch balenia obsahovať názov „Malostonska kamenica“ a musí byť jasne odlíšiteľné od akýchkoľvek iných nápisov veľkosťou, druhom a farbou písma (typografiou).
4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti
Zemepisná oblasť, v ktorej sa uskutočňujú všetky fázy produkcie ustrice „Malostonska kamenica“, zahŕňa vody Malostonského zálivu, ktoré patria Chorvátskej republike. Malostonský záliv je 28-kilometrový úsek Neretvianskeho kanála, ktorý sa rozprestiera medzi pobrežiami pevniny a polostrova Pelješac v severozápadnom/juhovýchodnom smere. V najširšom bode medzi prístavom Drače a zátokou Soline meria 6,1 km. Záliv zahŕňa územie od zátoky Kuta na jednom konci po mys Rat na poloostrove Pelješac a mys Rivine na pevnine na druhom konci, v ktorom je záliv široký 4,5 km.
5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou
Špecifickosť ustrice „Malostonska kamenica“ sa zakladá na jedinečných prírodných vlastnostiach Malostonského zálivu, ktoré viedli k jeho vyhláseniu ako chránená prírodná oblasť, a na stáročia rozvíjaných odborných znalostiach o chove ustríc v Malostonskom zálive. V kvalite a organoleptických vlastnostiach tohto vzácneho výrobku sa priamo odzrkadľujú jedinečné vlastnosti vôd Malostonského zálivu, optimálne množstvo a zloženie potravy, vynikajúca kvalita morskej vody, využívanie tradičného know-how a tradičných odborných znalostí.
5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti
Malostonský záliv je historicky známy ako miesto chovu ustrice „Malostonska kamenica“. Vďaka svojim špecifickým ekologickým podmienkam pritiahol záliv pozornosť vedcov, ktorí tu od roku 1979 vykonávajú hĺbkový výskum. Zistenia tohto výskumu viedli k tomu, že príslušné štátne orgány v roku 1983 vyhlásili záliv ako chránenú oblasť. Dodnes je chránený ako osobitná morská rezervácia.
Pre Malostonský záliv je typický značný prísun sladkej vody z podmorských prameňov, z rieky Neretva a zo zrážok stekajúcich z pevniny. Tieto vody pôsobia ako špecifický regulátor teploty a slanosti a obohacujú Malostonský záliv o živiny, vďaka čomu je táto oblasť vysoko produktívna. Malostonský záliv je plytký a má priemernú hĺbku 15 m a prachovité morské dno, čo nielen pomáha zachovávať osobité ekologické podmienky na chov mäkkýšov, ale aj uľahčuje výrobné postupy.
Špecifickosť pobrežnej zemepisnej oblasti Malostonského zálivu spočíva v jeho vegetácii, ktorej dominujú krovinaté plochy a lesy s dubom cezmínovým, ktorých rastlinné pozostatky sa usadzujú v pobrežnej vrchnej vrstve pôdy, čím zabraňujú erózii pôdy. Táto vegetácia umožňuje postupný tok živín (fosfátov, silikátov, dusičnanov) a minerálov z pevniny do mora, čím prispieva k vyrovnanému vývoju populácie fytoplanktónu, ktorý dodáva ustrici „Malostonska kamenica“ dôležité živiny.
Vlastnosti týchto vôd sú ovplyvnené aj vetrami. Pod vplyvom severných a južných vetrov voda odteká z Malostonského zálivu v povrchovej vrstve a vteká do zálivu v spodnej vrstve, pričom so sebou nesie hlbokomorské druhy planktónu. Naopak, silné západné vetry zosilňujú účinok rieky Neretva, čím znižujú úroveň slanosti. Plytká hĺbka vôd spôsobuje silné morské prúdy, ktoré prúdia v premenlivých smeroch. To umožňuje dobré prekysličenie morskej vody v zálive a zabezpečuje dobré rozptýlenie planktónovej potravy.
Tento nepretržitý prísun živín z pevniny, silné prúdy, vplyv vetrov a termohalinné vlastnosti spoločne vytvárajú špecifické planktónové spoločenstvo. V Malostonskom zálive bolo objavených celkovo 195 druhov mikrofytoplanktónu. Počas roka dominujú rozsievky a organizmy radu Gymnodiniales kmeňa Dinoflagellata, zatiaľ čo v zime sa v zálive rozvíja hustá populácia mikrozooplanktónu, predovšetkým skupín rias Tintinnida, ktorú tvorí 20 druhov.
Tradícia chovu mäkkýšov v Malostonskom zálive s osobitným dôrazom na ustrice siaha až do čias Rímskej ríše (Plínius Starší – Naturalis Historia) a Dubrovníckej republiky (Rád stonského kniežaťa z roku 1641). Prvý dostupný archívny záznam o spôsobe zberu ustríc z prírodných škôlok a o čiastočnom chove v Malostonskom zálive pochádza z roku 1573. Chov ustríc dobre fungoval už v 16. storočí, keď ho zabezpečovali predstavitelia Dubrovníckej republiky v obci Ston. Prvú komerčnú mäkkýšovú farmu na dalmátskom pobreží založil v roku 1889 kapitán Stijepo Bjelovučić v zátoke Sutvid pri prístave Drače, pričom výrazne zlepšil postup chovu ustríc v tejto oblasti.
Vďaka stáročnej tradícii chovu ustríc v Malostonskom zálive miestni chovatelia mäkkýšov nazhromaždili špecifické know-how a odborné znalosti. Títo farmári časom čoraz lepšie spoznávali vlastnosti výrobnej oblasti a neprestajne prispôsobovali a zlepšovali svoje postupy chovu, aby zlepšili množstvo a kvalitu dochovaných ustríc.
Jeden z postupov chovu je spojený s vysokou produkciou planktónu v Malostonskom zálive, ktorá má pozitívny účinok na rast a stav ustríc, ale takisto podporuje intenzívny rast inkrustačných organizmov, ktoré spomaľujú vývoj ustríc. Z tohto dôvodu miestni chovatelia častejšie očisťujú ustrice od týchto inkrustačných organizmov, pričom na ďalší chov vyberajú len tie najlepšie ustrice. Keďže ustrice sú počas raných fáz veľmi citlivé, inkrustačné organizmy sa očisťujú ručne, čo umožňuje kontrolu jednotlivých ustríc pred tým, ako sú vybraté alebo vyradené. S cieľom dochovať ustrice najvyššej kvality sa uvedený proces počas jedného výrobného cyklu vykonáva tri- až päťkrát.
5.2. Podrobnosti o kvalite výrobku
Špecifickosť výrobku „Malostonska kamenica“ sa zakladá predovšetkým na organoleptických vlastnostiach mäsa.
Pre mäso ustrice „Malostonska kamenica“ je typická pevná, kupolovitá a napuchnutá tuková štruktúra lesklej belavožltkastej farby, ktorá je výsledkom akumulácie glykogénu vo viscerálnej hmote. Glykogén je zásobná látka a zdroj energie na vytváranie a rast pohlavného tkaniva počas procesu rozmnožovania. Ukladá sa vo viscerálnej hmote nad žiabrami medzi svalmi abduktora a kĺbu. Glykogén je polysacharid glukózy, ktorý predstavuje takmer celý podiel uhľovodíkov v mäse ustrice. Najvyšší obsah glykogénu dosahuje mäso ustrice „Malostonska kamenica“ počas zimy a na začiatku jari, čo znamená, že v tomto období je ustrica najmastnejšia a najtučnejšia.
Takisto ako mastné tkanivo alebo „mäso“ obsahuje aj vnútro lastúry ustrice „Malostonska kamenica“ typickú priehľadnú a číru medzichlopňovú tekutinu, pre ktorú je charakteristická svieža vôňa morských rias v prílivovej zóne.
Mäso má mastnú textúru, pri zahryznutí je mäkké a šťavnaté a má špecifickú sladkú a slanú vyváženú chuť. Táto chuť je výsledkom kombinácie sladkej a plnej chuti viscerálnej hmoty a príjemnej chuti morských minerálov, ktorej dominuje vôňa jódu pretrvávajúca na podnebí. Viscerálna hmota so zásobami glykogénu sa roztápa v ústach, čím vytvára výraznú sladkú a plnú chuť. Typická chuť minerálov je výsledkom kombinácie minerálov obsiahnutých v mäse a medzichlopňovej tekutine.
Obsah uhľovodíkov v mäse ustrice „Malostonska kamenica“, ktorý takmer celý tvorí glykogén, sa líši v závislosti od ročného obdobia. Na zabezpečenie minimálnej kvality ustrice „Malostonska kamenica“ v súvislosti s jej rozpoznateľnou šťavnatosťou a sladkosťou musí byť minimálny obsah uhľovodíkov v mäse 25 miligramov na gram sušiny.
Obchodná kvalita ustrice „Malostonska kamenica“ sa stanovuje najmä podľa množstva mäsa v plášťovej dutine, t. j. pomocou mäsového indexu. Vo vedeckej štúdii skúmali A. Gavrilović a kolektív kvalitu mäsa ustrice „Malostonska kamenica“ v Malostonskom zálive a zistili, že podľa francúzskeho štandardu (IFREMER, 2003) možno ustrice „Malostonska kamenica“ rozdeliť do troch rôznych kvalitatívnych skupín podľa hodnoty mäsového indexu (hmotnosť mokrého mäsa/hmotnosť celého mäkkýša x 100). Mäsový index ukazuje, že sedem mesiacov v roku (od februára do júla a v septembri) patrí „Malostonska kamenica“ podľa francúzskeho štandardu do najvyššej kategórie (catégorie spéciale s mäsovým indexom > 10,5) a zvyšok roka do výbornej kategórie (catégorie fine s mäsovým indexom 6,5 – 10,5). Najnižšia kategória, „neklasifikované“ (non classées, mäsový index < 6,5), nebola zistená. Z toho vyplýva, že „Malostonska kamenica“ má celý rok vynikajúcu kvalitu, predovšetkým vzhľadom na to, že aj v nižšej kategórii „výborné“ sa hodnoty veľmi približujú maximálnemu štandardu pre túto kategóriu (A. Gavrilović a kolektív, Utjecaj indeksa kondicije i stupnja infestacije ljušture polihetom Polydora spp. na kvalitetu europske plosnate kamenice Ostrea edulis (Linneaus, 1758) iz Malostonskog zaljeva, 2008).
Výsledky genetických analýz takisto poukazujú na špecifickosť ustrice „Malostonska kamenica“, pričom potvrdzujú genetickú rôznorodosť jej populácie, ktorá sa líši od iných populácií ustríc analyzovaných v súvislosti s množstvom rôznych haplotypov (príloha 4.20. Inštitút Ruđera Boškovića, záverečná správa o projekte s názvom Zaštita proizvodnje malostonske kamenice dokazivanjem autohtonosti, 2009).
„Malostonska kamenica“ je pomenovaná podľa Malostonského zálivu, v ktorom sa tieto ustrice chovajú. Tento názov sa prvýkrát objavil a začal sa používať v každodennej komunikácii v 70. rokoch 20. storočia (A. Šimunović, Problemi uzgoja kamenica u Malostonskom zaljevu, 1975).
Túto úroveň povedomia o existencii, ktorej sa „Malostonska kamenica“ teší, preukázal aj celoštátny prieskum verejnej mienky. Zistenia tohto prieskumu vykonaného na vzorke 1 000 respondentov v šiestich chorvátskych regiónoch poukazujú na vysoký stupeň povedomia o ustrici „Malostonska kamenica“. Na otázku „Počuli ste o ustrici Malostonska kamenica?“ 56 % respondentov odpovedalo kladne.
Koncom 19. storočia získala „Malostonska kamenica“ rôzne diplomy. Vyhrala cenu Grand Prix na Svetovej výstave v Londýne v roku 1936, pričom získala zlatú medailu za kvalitu.
5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a výrobkom
Špecifické vlastnosti ustrice „Malostonska kamenica“ sú spôsobené vplyvom environmentálnych faktorov zemepisnej oblasti, v ktorej sa chová, a čiastočne sú výsledkom tradičných postupov chovu, ktoré praktizujú miestni chovatelia mäkkýšov.
Významným environmentálnym faktorom je sladká voda, ktorá priteká do Malostonského zálivu z rôznych zdrojov. Táto sladká voda znižuje slanosť morskej vody a zároveň takisto pôsobí ako regulátor teploty. Znižovaním sezónnej maximálnej a minimálnej teploty morskej vody a jej slanosti sa zasa znižuje negatívny vplyv týchto faktorov na rast a vývoj ustríc. Sladká voda takisto obohacuje Malostonský záliv o živiny, v dôsledku čoho je táto oblasť vysoko produktívna, a špecifická vegetácia umožňuje postupný tok živín (fosfátov, silikátov, dusičnanov) a minerálov z pevniny do mora, čím prispieva k vyrovnanému vývoju populácie fytoplanktónu, ktorý dodáva ustrici „Malostonska kamenica“ dôležité živiny. Regulovaná teplota a slanosť a jednotný vývoj populácie fytoplanktónu a mikrozooplanktónu sa odráža na stabilne vysokom mäsovom indexe ustrice „Malostonska kamenica“ po celý rok. Potvrdzuje to prepojenie medzi špecifickými podmienkami v zálive a kvalitou ustríc po celý rok. Okrem prísunu živín zvýšený tok sladkej vody takisto zvyšuje koncentráciu minerálov v Malostonskom zálive, čo zasa ovplyvňuje akumuláciu týchto minerálov, predovšetkým zinku, železa a jódu, v mäse ustríc.
Špecifické ekologické podmienky Malostonského zálivu a jeho zemepisná izolácia mohli takisto ovplyvniť biologickú špecifickosť ustrice „Malostonska kamenica“, ako dokazuje jej genetická rôznorodosť v porovnaní s inými populáciami. Skutočnosť, že „Malostonska kamenica“ sa plne prispôsobila svojmu miestnemu prostrediu, spojená s tradičnými postupmi chovu umožňuje rozvoj jej genetického potenciálu v plnej miere, čo v konečnom dôsledku možno vidieť v organoleptických vlastnostiach výrobku.
Špecifické ekologické podmienky v Malostonskom zálive majú pozitívny účinok na reprodukčný cyklus ustrice „Malostonska kamenica“, výsledkom čoho je cyklus rozmnožovania dvakrát ročne s vysokou koncentráciou lariev. Malostonský záliv má najvyššiu koncentráciu lariev v Jadranskom mori a je jedinou časťou Jadranského mora, v ktorej možno larvy úspešne zbierať dvakrát ročne (M. Meštrov a A. Požar-Domac, Bitna svojstva ekosistema Malostonskog zaljeva i zaštita, 1981, A. Šimunović, Stanje i problemi uzgoja kamenice i dagnje u Malostonskom zaljevu, 2001). Cyklus rozmnožovania dvakrát ročne poukazuje nielen na nesmierne priaznivé podmienky na chov ustríc v Malostonskom zálive, ale takisto opäť potvrdzuje špecifickosť ustrice „Malostonska kamenica“ a jej schopnosť rozvíjať svoj genetický potenciál v plnej miere.
Používanie tradičných postupov chovu vrátane častého ručného očisťovania od inkrustačných organizmov a špecifická metóda výberu ustríc, v rámci ktorej sa na ďalší chov vyberajú len tie najlepšie, ovplyvňujú filtračnú kapacitu ustríc a ich schopnosť kŕmenia, t. j. ich rast a vývoj. Metóda ručného čistenia, ktorú praktizujú chovatelia mäkkýšov v Malostonskom zálive značne znižuje výskyt mnohoštetinavcov rodu Polydora, ktoré negatívne ovplyvňujú index stavu a organoleptické vlastnosti ustrice. V porovnaní s inými výrobnými oblasťami sa v Malostonskom zálive v lastúrach ustríc nachádza oveľa menšie množstvo mnohoštetinavcov. Miestni chovatelia mäkkýšov zo skúsenosti vedia, že kontrola a čistenie ustríc tri- až päťkrát počas výrobného cyklu zabezpečuje maximálnu filtračnú kapacitu, ktorá ovplyvňuje nielen výživu, ale aj reprodukčný cyklus a vstrebávanie minerálov, ako aj charakteristickú chuť ustrice „Malostonska kamenica“.
Genetická špecifickosť, rôznorodosť a kombinácia planktónových druhov, špecifický reprodukčný cyklus, príliv minerálov z pevniny, silné morské prúdy, kvalita a dobré okysličenie morskej vody, ako aj skutočnosť, že miestni chovatelia mäkkýšov využívajú tradičné odborné znalosti – všetky tieto faktory sa spoločne zasluhujú o vysokú kvalitu a špecifické rozpoznateľné organoleptické vlastnosti ustrice „Malostonska kamenica“.
Odkaz na uverejnenie špecifikácie
(článok 6 ods. 1 druhý pododsek tohto nariadenia)
https://poljoprivreda.gov.hr/UserDocsImages/arhiva/datastore/filestore/82/Specifikacija-Malostonska-kamenica-11.pdf