EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli9. 10. 2020
COM(2020) 960 final
2020/0299(BUD)
Návrh
ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Chorvátsku a Poľsku v súvislosti so živelnou pohromou a poskytnutia zálohových platieb pre Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.Kontext návrhu
Toto rozhodnutie sa vzťahuje na mobilizáciu Fondu solidarity Európskej únie (ďalej len „FSEÚ“) v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2012/2002 1 (ďalej len „nariadenie“) vo výške 823 548 633 EUR na poskytnutie pomoci Chorvátsku a Poľsku v nadväznosti na živelné pohromy, ku ktorým došlo v týchto krajinách v priebehu roka 2020, ako aj na zálohy pre sedem členských štátov (Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko) v reakcii na závažné ohrozenie verejného zdravia spôsobené pandémiou COVID-19 začiatkom roka 2020. Spolu s týmto rozhodnutím o mobilizácii prostriedkov sa predkladá návrh opravného rozpočtu (NOR) č. 9/2020 2 , v ktorom sa navrhuje zahrnúť potrebné rozpočtové prostriedky do všeobecného rozpočtu na rok 2020, a to vo viazaných, ako aj v platobných rozpočtových prostriedkoch.
2.Informácie a podmienky
2.1Chorvátsko – zemetrasenie, ktoré zasiahlo mesto Záhreb a župy Záhreb a Krapina-Zagorje v marci 2020
1.Chorvátska republika (ďalej len „Chorvátsko“) predložila 10. júna 2020 žiadosť o príspevok z FSEÚ na financovanie núdzových operácií a opatrení na obnovu po zemetrasení, ku ktorému došlo 22. marca 2020 a ktoré zasiahlo mesto Záhreb a župy Záhreb a Krapina-Zagorje.
2.Žiadosť bola predložená v lehote dvanástich týždňov po prvom výskyte škody spôsobenej katastrofou a obsahuje všetky informácie požadované podľa článku 4 nariadenia.
3.Zemetrasenie predstavuje živelnú pohromu, a preto patrí do oblasti pôsobnosti FSEÚ.
4.Podľa odhadu chorvátskych orgánov dosahovali celkové priame škody výšku 11 572 586 387 EUR. Táto suma predstavuje 22,9 % hrubého národného dôchodku (HND) Chorvátska a presahuje prahovú hodnotu pre mobilizáciu FSEÚ v prípade „veľkej pohromy“ vo výške 303,3 mil. EUR (0,6 % HND Chorvátska v roku 2020). Pohroma teda patrí do kategórie „veľkých živelných pohrôm“ a spadá do pôsobnosti nariadenia.
5.Celkové priame škody tvoria základ pre výpočet výšky finančného príspevku z FSEÚ. Tento finančný príspevok možno použiť iba na základné núdzové operácie vymedzené v článku 3 nariadenia.
6.Útvary Komisie dôkladne posúdili predloženú žiadosť v súlade s nariadením, a najmä s jeho článkami 2, 3 a 4. Komisia 17. júla 2020 požiadala Chorvátsko o doplnenie informácií o metodike použitej na odhad nákladov na opravu obytných budov a vzdelávacích zariadení. Chorvátsko tieto informácie riadne poskytlo 28. a 31. júla 2020, čo Komisii umožnilo posúdenie dokončiť.
7.Chorvátske orgány vo svojej žiadosti podrobne opisujú udalosť a subjekt škody. Medzi najpostihnutejšie oblasti patrí mesto Záhreb a župy Záhreb a Krapina-Zagorje, v ktorých žije 1,23 mil. obyvateľov; z toho 1,18 mil. obyvateľov žije v obciach a mestách, v ktorých bol vyhlásený stav živelnej pohromy. Zemetrasenie o sile 5,5 Richterovej stupnice bolo najsilnejším zemetrasením, aké zasiahlo Záhreb od roku 1880. 27 osôb utrpelo zranenia a jedna osoba v dôsledku zranení prišla o život.
8.Zemetrasenie spôsobilo veľké štrukturálne škody na fonde budov, najmä na obytných a verejných budovách (t. j. vzdelávacie zariadenia, nemocnice, budovy inštitúcií). Chorvátske orgány odhadli, že poškodených bolo 26 000 budov (približne 5 % vážne, 20 % mierne a 74 % ľahko). Odhaduje sa, že 30 000 ľudí bolo vysídlených. Chorvátska vláda im poskytla finančnú podporu na prenájom dočasného ubytovania.
9.Zemetrasenie spôsobilo veľké škody na väčšine budov v historickom mestskom komplexe mesta Záhreb, ako aj na niektorých nehnuteľnostiach kultúrnej hodnoty, najmä na kostoloch, ktoré sa nachádzajú v širšom okruhu mesta a susedných župách. Jedna z dvoch špirál katedrály, najikonickejšej kultúrnej pamiatky Záhrebu, sa zrútila. Zemetrasenie priamo zasiahlo viac ako 80 % nemocničných budov a 17 % bolo vyhodnotených ako dočasne alebo trvalo nepoužiteľných. Zemetrasenie spôsobilo škody na mnohých vzdelávacích zariadeniach. Podľa pôvodného posúdenia bolo poškodených 106 budov určených na predškolské vzdelávanie, 214 budov škôl a vzdelávacích centier a 12 internátov. Okrem toho 36 fakúlt a katedier Univerzity v Záhrebe nahlásilo škody na 142 budovách. Škody sa vyskytli aj na budovách zastrešujúcich 29 vedeckých inštitúcií. Podrobné informácie o celkových škodách, súvisiacich nákladoch, ako aj sociálno-ekonomických dôsledkoch katastrofy sú k dispozícii v správe Croatia Earthquake. Rapid Damage and Needs Assessment 2020 („Zemetrasenie v Chorvátsku. Rýchle posúdenie škôd a potrieb 2020“), ktorú vypracovala chorvátska vláda s podporou Svetovej banky.
10.Útvary Komisie uskutočnili nezávislé posúdenie, v ktorom potvrdili postihnutú oblasť, ako aj celkový počet exponovanej populácie deklarovaný v žiadosti. Špecializovaná analýza škôd na verejných aktívach a obytných budovách potvrdila priestorové rozloženie škôd a konkrétne čísla týkajúce sa škôd na vzdelávacích zariadeniach. Chorvátsko poskytlo na žiadosť útvarov Komisie doplňujúce informácie, ktoré umožnili lepšie pochopiť pôvod celkových nákladov uvedených v žiadosti. Uplatnením týchto nákladov v metodike Komisie na odhad nákladov vypracovanej Spoločným výskumným centrom sa výsledné celkové priame škody pohybujú rádovo v rozsahu, ktorý odhadli chorvátske orgány.
11.Chorvátsko odhadlo náklady na núdzové operácie a opatrenia na obnovu oprávnené podľa článku 3 ods. 2 nariadenia na 2 270,1 mil. EUR, pričom tieto náklady uviedlo rozpísané podľa typu operácie. Najväčší podiel predstavujú náklady na obnovu prevádzkyschopnosti infraštruktúry, najmä vzdelávacej a zdravotnej, a na dočasné ubytovanie.
12.Chorvátske orgány potvrdili, že na oprávnené náklady sa nevzťahuje žiadne poistné krytie.
13.Chorvátsko požiadalo vo svojej žiadosti z 10. júna 2020 o vyplatenie zálohy podľa článku 4a nariadenia. Komisia 10. augusta 2020 prijala vykonávacie rozhodnutie C(2020) 5575, ktorým sa z FSEÚ poskytuje záloha vo výške 88 951 877 EUR, a následne ju vyplatila Chorvátsku.
14.Pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov Únie týkajúcich sa prevencie a riadenia rizík pohrôm, v súčasnosti neprebieha žiadne konanie o nesplnení povinnosti.
15.V článku 47a novely chorvátskeho stavebného zákona, ktorá nadobudla účinnosť 28. decembra 2019, sa stanovuje povinnosť prijať dlhodobú stratégiu obnovy národného fondu budov vrátane politík a opatrení, ktoré prispievajú k zvýšeniu ochrany pred rizikami súvisiacimi so zemetraseniami majúcimi dosah na životnosť budov.
2.2Poľsko – povodne v Podkarpatskom vojvodstve v júni 2020
1.Poľská republika (ďalej len „Poľsko“) predložila 24. augusta 2020 žiadosť o príspevok z FSEÚ v súvislosti s povodňami v Podkarpatskom vojvodstve v júni 2020.
2.Žiadosť bola predložená v lehote dvanástich týždňov po prvom výskyte škody spôsobenej živelnou pohromou a obsahuje všetky informácie požadované podľa článku 4 nariadenia.
3.Povodne v dôsledku zrážok predstavujú živelnú pohromu, a preto patria do oblasti pôsobnosti FSEÚ.
4.Udalosť bola v žiadosti prezentovaná ako „regionálna živelná pohroma“, ktorá sa v článku 2 ods. 3 nariadenia vymedzuje ako akákoľvek živelná pohroma, ktorej následkom sú v regióne na úrovni NUTS 2 oprávneného štátu priame škody presahujúce 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) uvedeného regiónu. Podľa odhadu poľských orgánov dosahujú celkové priame škody výšku 282 851 202 EUR. Spôsobené škody predstavujú 1,56 % HDP dotknutého Podkarpatského regiónu na úrovni NUTS 2, a teda prekračujú prahovú hodnotu 270 961 950 EUR (1,5 % HDP regiónu). Žiadosť Poľska je preto oprávnená na príspevok z FSEÚ.
5.Celkové priame škody tvoria základ pre výpočet výšky finančného príspevku z FSEÚ. Tento finančný príspevok možno použiť iba na základné núdzové operácie vymedzené v článku 3 nariadenia.
6.Poľsko nepožiadalo o vyplatenie zálohy.
7.Útvary Komisie dôkladne posúdili predloženú žiadosť v súlade s nariadením, a najmä s jeho článkami 2, 3 a 4. Komisia 3. septembra 2020 požiadala Poľsko o doplňujúce informácie týkajúce sa podrobnejšieho členenia druhov škôd (podpoložiek) zahrnutých do škôd, ktoré postihli podniky, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo. Poľsko riadne poskytlo tieto informácie 7. septembra 2020, čo Komisii umožnilo dokončiť posudzovanie.
8.V žiadosti sú udalosť a subjekt škody podrobne opísané. V období od 7. júna 2020 do 29. júna 2020 sa celým územím Podkarpatského vojvodstva prehnala séria silných búrok sprevádzaných nárazovým vetrom a intenzívnymi zrážkami. Výsledné prívalové záplavy spôsobené zrážkovou činnosťou postihli najmä južnú, juhozápadnú, juhovýchodnú a centrálnu časť vojvodstva. V dôsledku silných dažďov sa hladina malých potokov a prítokov hlavných riek rýchlo zvýšila, pričom sa vyliali z korýt, čo viedlo k prívalovým záplavám viac ako 2 000 obytných budov, poľnohospodárskych budov a budov verejných služieb. Počas tohto obdobia štátna protipožiarna služba a jednotky dobrovoľníckej hasičskej služby riešili celkovo 4 569 udalostí týkajúcich sa upevňovania a navyšovania hrádzí, evakuácie osôb (evakuovaných viac ako 400 osôb) a majetku, odčerpávania vody z budov, rozširovania cestných kanálov, odstraňovania spadnutých stromov a konárov. Celkovo približne 4 300 ľudí dočasne stratilo prístup k elektrickej energii.
9.V dôsledku povodní bolo zničených alebo poškodených približne 251 km regulovaných a neregulovaných vodných tokov. Povodne spôsobili škody na sieťovej infraštruktúre, ako aj podnikom pôsobiacim v postihnutej oblasti; mnohé výrobné priestory, skladovacie haly, stroje a zariadenia boli zničené alebo ich odplavilo. Takisto viac ako 2 000 poľnohospodárov utrpelo značné škody, pričom postihnutá osiata plocha predstavovala približne 9 000 hektárov a poškodilo sa mnoho poľnohospodárskych budov a strojov.
10.Poľsko odhaduje náklady na núdzové operácie a opatrenia na obnovu oprávnené podľa článku 3 ods. 2 nariadenia na 216 180 849 EUR, pričom tieto náklady uviedlo rozpísané podľa typu operácie. Najväčší podiel sa týka nákladov na obnovu prevádzky dopravnej infraštruktúry, zabezpečenie preventívnej infraštruktúry a okamžitú obnovu postihnutých prírodných oblastí, aby sa predišlo bezprostredným účinkom erózie pôdy.
11.Poľské orgány potvrdili, že na oprávnené náklady sa nevzťahuje žiadne poistné krytie.
12.Pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov Únie týkajúcich sa prevencie a riadenia rizík pohrôm, v súčasnosti neprebieha žiadne konanie o nesplnení povinnosti.
2.3Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko – závažné ohrozenie verejného zdravia spôsobené pandémiou COVID-19 začiatkom roka 2020
V decembri 2019 bola WHO z čínskeho Wuhanu nahlásená epidémia pneumónie neznámeho pôvodu. Neskôr bola identifikovaná ako zapríčinená novým kmeňom koronavírusu, ktorý predtým nebol u ľudí známy – ochorenie spôsobené koronavírusom (COVID-19) – infekčné ochorenie spôsobené koronavírusom 2 spôsobujúcim ťažký akútny respiračný syndróm (SARS-CoV-2). Obyvateľstvo nie je voči novovzniknutému vírusu imúnne. Vírus sa šíri z človeka na človeka kvapôčkovou infekciou a spôsobuje pomerne rýchly výskyt veľkého počtu prípadov primárne s príznakmi sťaženého dýchania. Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila 30. januára 2020 v dôsledku novej epidémie koronavírusu núdzový stav epidémie medzinárodného rozmeru.
V roku 2020 bolo nariadenie ako súčasť investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus s cieľom umožniť komplexné opatrenia Únie v reakcii na závažné ohrozenie verejného zdravia zmenené, a to zahrnutím závažného ohrozenia verejného zdravia do rozsahu pôsobnosti zásady solidarity EÚ 3 .
V súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia spôsobeným pandémiou COVID-19 začiatkom roka 2020 bolo Komisii v nadväznosti na to do 24. júna 2020 doručených 22 žiadostí o finančný príspevok z fondu.
1.Celkovo požiadalo o pomoc 19 členských štátov EÚ (Belgicko, Česko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko) a tri prístupové krajiny (Albánsko, Čierna Hora a Srbsko).
2.Sedem členských štátov EÚ vo svojich žiadostiach požiadalo o vyplatenie zálohy na predpokladaný príspevok z FSEÚ (Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko). V nariadení sa predpokladá možnosť požiadať o zálohové platby v rámci FSEÚ len pre členské štáty.
3.Pandémia COVID-19 predstavuje závažné ohrozenie verejného zdravia, a preto patrí do oblasti pôsobnosti FSEÚ.
4.Útvary Komisie vykonali predbežné posúdenie žiadostí prijatých od uvedených siedmich členských štátov a dospeli k záveru, že podmienky na vyplatenie zálohy z FSEÚ sú splnené v prípade všetkých siedmich žiadostí.
5.V článku 4a ods. 4 nariadenia sa stanovuje, že je možné vyplatiť zálohu v maximálnej výške 25 % predpokladanej výšky finančného príspevku, pričom táto záloha v žiadnom prípade nepresiahne 100 miliónov EUR. Keďže rozpočtové prostriedky na zálohové platby z FSEÚ, ktoré boli v rozpočte na rok 2020 pôvodne k dispozícii, sa už v plnej miere vyčerpali, Komisia navrhuje mobilizáciu potrebných dodatočných zdrojov v rámci ročného stropu stanoveného pre FSEÚ.
6.Na základe predbežného posúdenia útvary Komisie stanovili celkové výdavky predbežne schválené pre Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko, a to výlučne na účely stanovenia zálohovej platby. V prípade, že niektoré výdavky boli identifikované ako neoprávnené, suma sa odpočítala od celkovej sumy. Vyplatenie zálohy nemá vplyv na výsledky celkového posúdenia, ktoré vykonajú útvary Komisie.
7.Výška zálohy by sa mala zohľadniť pred vyplatením zostatku príspevku prijímajúcemu štátu.
8.Komisia by mala vymáhať vrátenie neoprávnene vyplatených záloh.
9.Prijímajúci štát je zodpovedný za výber jednotlivých opatrení a použitie zálohy na príspevok z FSEÚ v súlade s článkom 3, článkom 5 ods. 3 a článkom 6 nariadenia.
Na záver možno konštatovať, že podmienky na vyplatenie záloh pre Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko sú splnené v prípade všetkých siedmich žiadostí o finančný príspevok z FSEÚ v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia spôsobeným pandémiou COVID-19 začiatkom roka 2020.
2.4Záver
Z uvedených dôvodov katastrofy uvedené v žiadostiach Chorvátska a Poľska, ako aj sedem žiadostí v súvislosti s pandémiou COVID-19 spĺňajú podmienky stanovené v nariadení.
3.Financovanie z pridelených prostriedkov FSEÚ na rok 2020
Nariadenie Rady (EÚ, EURATOM) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 4 (ďalej len „nariadenie o VFR“), a najmä jeho článok 10 umožňuje mobilizáciu FSEÚ v rámci ročného stropu vo výške 500 000 000 EUR (v cenách roku 2011). V bode 11 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení 5 sa stanovujú spôsoby mobilizácie FSEÚ.
Keďže solidarita bola ústredným motívom zriadenia FSEÚ, Komisia zastáva názor, že pomoc by mala mať progresívny charakter. Znamená to, že podľa doterajšej praxe by sa mala na tú časť škôd, ktorá presahuje prahovú hodnotu pre mobilizáciu FSEÚ v prípade „veľkej živelnej pohromy“ (t. j. 0,6 % HND alebo 3 miliardy EUR v cenách roku 2011, podľa toho, ktorá suma je nižšia), uplatniť vyššia intenzita pomoci, ako na tú časť škôd, ktorá nepresahuje prahovú hodnotu. V minulosti sa pri stanovovaní výšky finančnej pomoci pri veľkých pohromách uplatňovala sadzba 2,5 % výšky celkových priamych škôd pod prahovou hodnotou a sadzba 6 % pre tú časť škôd, ktorá túto prahovú hodnotu presahovala. Na regionálne živelné pohromy a pohromy uznané podľa ustanovenia o „susednej krajine“ sa vzťahuje sadzba 2,5 %.
Príspevok nesmie prekročiť odhadované celkové náklady na oprávnené operácie. Metodika na výpočet pomoci bola stanovená vo výročnej správe o FSEÚ za obdobie 2002 – 2003 a schválená Radou a Európskym parlamentom.
Na základe žiadostí Chorvátska a Poľska je výpočet výšky finančného príspevku z FSEÚ na základe odhadu celkových spôsobených priamych škôd takýto:
|
Členské štáty |
Kvalifikácia pohromy |
Celkové priame škody (mil. EUR) |
Uplatnená prahová hodnota v prípade regionálnej pohromy
|
Prahová hodnota v prípade veľkej pohromy (mil. EUR) |
2,5 % priamych škôd až po prahovú hodnotu (EUR) |
6 % priamych škôd nad prahovou hodnotou (EUR) |
Celková výška navrhovanej pomoci (EUR) |
Vyplatené zálohy (EUR) |
|
CHORVÁTSKO |
veľká (článok 2 ods. 2) |
11 572,586 |
- |
303,276 |
7 581 900 |
676 158 623 |
683 740 523 |
88 951 877 |
|
POĽSKO |
regionálna (článok 2 ods. 3) |
282,851 |
270,962 |
- |
7 071 280 |
- |
7 071 280 |
|
|
SPOLU |
690 811 803 |
|||||||
V prípade závažného ohrozenia verejného zdravia bude Komisia uplatňovať rovnakú metódu určovania výšky pomoci ako v prípade živelných pohrôm. V súlade s tým krajina dostane 2,5 % celkovej sumy oprávnených verejných výdavkov na reakciu, a to až do výšky prahovej hodnoty špecifickej pre danú krajinu v prípade závažného ohrozenia verejného zdravia, plus 6 % tej časti verejných výdavkov, ktorá je nad úrovňou danej prahovej hodnoty. Ak tento výpočet povedie k celkovej sume pre všetky krajiny presahujúcej disponibilné rozpočtové prostriedky, sumy pre jednotlivé krajiny sa alikvotne znížia.
Na základe predbežného posúdenia žiadostí siedmich krajín, ktoré požiadali o zálohovú platbu, Komisia stanovila celkové výdavky predbežne schválené pre Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko v súvislosti s ohrozením zdravia z dôvodu COVID-19 výlučne na účel stanovenia zálohovej platby takto:
|
Žiadateľská krajina |
Celkové vykázané verejné priame výdavky
|
Celkové výdavky predbežne schválené EK (EUR) |
Použitá prahová hodnota pre závažné ohrozenie zdravia (mil. EUR) |
2,5 % výšky celkových priamych škôd až po prahovú hodnotu pre závažné ohrozenie verejného zdravia
|
6 % priamych škôd nad prahovou hodnotou pre závažné ohrozenie verejného zdravia
|
Možná výška pomoci (EUR) |
Zálohová platba vo výške 25 % (EUR) |
|
Chorvátsko |
658 771 839 |
652 607 470 |
151,638 |
3 790 950 |
30 058 168 |
33 849 118 |
8 462 280 |
|
Nemecko |
2 079 000 000 |
2 079 000 000 |
1 792,639 |
44 815 975 |
17 181 660 |
61 997 635 |
15 499 409 |
|
Grécko |
623 925 000 |
623 925 000 |
551,220 |
13 780 500 |
4 362 300 |
18 142 800 |
4 535 700 |
|
Maďarsko |
1 997 208 000 |
1 997 208 000 |
385,263 |
9 631 575 |
93 944 140 |
106 348 275 |
26 587 069 |
|
Írsko |
1 997 000 000 |
1 997 000 000 |
762,921 |
19 073 025 |
74 044 740 |
93 117 765 |
23 279 441 |
|
Portugalsko |
3 470 870 000 |
2 850 870 000 |
598,233 |
14 955 825 |
103 198 020 |
150 114 045 |
37 528 511 |
|
Španielsko |
15 750 543 061 |
2 168 667 388 |
1 792,639 |
44 815 975 |
22 561 703 |
67 377 678 |
16 844 420 |
|
SPOLU |
132 736 830 |
||||||
Disponibilné rozpočtové prostriedky pridelené na FSEÚ na celý rok 2020 predstavujú 597 546 284 EUR (t. j. 500 mil. EUR v cenách roku 2011). Okrem toho suma 552 977 761 EUR z rozpočtových prostriedkov pridelených na rok 2019 sa do konca uvedeného roka nepoužila a preniesla sa do roku 2020.
V súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia o VFR 6 sa 25 % pôvodných pridelených rozpočtových prostriedkov na rok 2020 (149 386 571 EUR) musí ponechať do 1. októbra 2020, ale od uvedeného dátumu sa sprístupní. Maximálna suma, ktorá je k dispozícii v rámci Fondu solidarity na celý rok 2020, predstavuje teda 1 150 524 045 EUR.
V nadväznosti na predchádzajúce rozhodnutie o mobilizácii v roku 2020 sa už zmobilizoval FSEÚ 7 v prípade týchto štyroch žiadostí, čím sa znížili celkové disponibilné prostriedky na zvyšok roka:
|
Pohroma |
Celková výška navrhovanej pomoci
|
|
PORTUGALSKO – hurikán Lorenzo 2019 (regionálna pohroma) |
8 212 697 |
|
ŠPANIELSKO – extrémne počasie DANA 2019 (regionálna pohroma) |
56 743 358 |
|
TALIANSKO – nepriaznivé počasie 2019 (veľká pohroma) |
211 707 982 |
|
RAKÚSKO – nepriaznivé počasie 2019 (pohroma v susednej krajine) |
2 329 777 |
|
SPOLU |
278 993 814 |
Maximálna suma, ktorá je v tomto momente k dispozícii v rámci FSEÚ na rok 2020, predstavuje teda 871 530 231 EUR, čo postačuje na pokrytie potrieb v rámci tohto rozhodnutia o mobilizácii (823 548 633 EUR, z toho 683 740 523 EUR v súvislosti so zemetrasením v Chorvátsku, 7 071 280 EUR v súvislosti s povodňami v Poľsku a 132 736 830 EUR na zálohové platby týkajúce sa žiadostí v súvislosti s pandémiou COVID-19) 8 .
|
Suma, ktorá je v súčasnosti disponibilná v rámci Fondu solidarity: |
|
|
Prostriedky pridelené na rok 2020 |
597 546 284 EUR |
|
Plus nevyužitá suma z prostriedkov pridelených na rok 2019, ktorá bola prenesená do roku 2020 |
+552 977 761 EUR |
|
[25 % pridelených rozpočtových prostriedkov na rok 2020 sa má zadržať do 1. októbra 2020] |
[149 386 571 EUR] |
|
Mínus celková výška navrhovanej pomoci pre PT (Hurikán Lorenzo), ES (extrémne počasie DANA 2019), IT (nepriaznivé počasie 2019) a AT (nepriaznivé počasie 2019) |
- 278 993 814 EUR |
|
Disponibilná suma od januára do septembra 2020 |
722 143 660 EUR |
|
Maximálna suma, ktorá je v súčasnosti k dispozícii |
871 530 231 EUR |
|
Celková suma navrhnutá na mobilizáciu pre Chorvátsko, Poľsko a zálohy v súvislosti s Covid-19 |
- 823 548 633 EUR |
|
Disponibilné prostriedky zostávajúce do 31. 12. 2020 |
47 981 598 EUR |
2020/0299 (BUD)
Návrh
ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na účely poskytnutia pomoci Chorvátsku a Poľsku v súvislosti so živelnou pohromou a poskytnutia zálohových platieb pre Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie 9 , a najmä na jeho článok 4 ods. 3,
so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení 10 , a najmä na jej bod 11,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1)Cieľom Fondu solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“) je umožniť Únii reagovať rýchlym, účinným a pružným spôsobom na núdzové situácie a prejaviť solidaritu s obyvateľstvom oblastí postihnutých veľkými alebo regionálnymi živelnými pohromami alebo čeliacich závažnému ohrozeniu verejného zdravia.
(2)Ako je stanovené v článku 10 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 11 , fond nesmie prekročiť maximálnu ročnú sumu 500 000 000 EUR (v cenách roku 2011).
(3)Chorvátsko predložilo 10. júna 2020 žiadosť o mobilizáciu fondu v nadväznosti na zemetrasenie, ku ktorému došlo v marci 2020 a ktoré zasiahlo mesto Záhreb a župy Záhreb a Krapina-Zagorje.
(4)Poľsko predložilo 24. augusta 2020 žiadosť o mobilizáciu fondu v nadväznosti na záplavy, ku ktorým došlo v júni 2020 v Podkarpatskom vojvodstve.
(5)Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko predložili do 24. júna 2020 žiadosti o mobilizáciu fondu v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia spôsobeným pandémiou COVID-19 začiatkom roka 2020. Vo svojich žiadostiach všetkých sedem členských štátov požiadalo o vyplatenie zálohy na predpokladaný príspevok z fondu.
(6)Žiadosti Chorvátska a Poľska podané v súvislosti so živelnými pohromami spĺňajú podmienky na poskytnutie finančného príspevku z fondu stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 2012/2002.
(7)Fond by sa mal preto mobilizovať s cieľom poskytnúť finančný príspevok Chorvátsku a Poľsku.
(8)S cieľom zabezpečiť dostupnosť dostatočných rozpočtových zdrojov vo všeobecnom rozpočte Únie na rok 2020 by sa mal fond mobilizovať na vyplatenie záloh pre Grécko, Chorvátsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko a Španielsko v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia.
(9)S cieľom minimalizovať čas potrebný na mobilizáciu fondu by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať odo dňa jeho prijatia,
PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
V rámci všeobecného rozpočtu Únie na rozpočtový rok 2020 sa mobilizuje Fond solidarity Európskej únie poskytnutím viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov v súvislosti so živelnými pohromami v tejto výške:
a) suma 683 740 523 EUR sa poskytne Chorvátsku;
b) suma 7 071 280 EUR sa poskytne Poľsku.
Článok 2
V rámci všeobecného rozpočtu Únie na rozpočtový rok 2020 sa mobilizuje Fond solidarity Európskej únie poskytnutím viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov na vyplatenie záloh v súvislosti so závažným ohrozením verejného zdravia v tejto výške:
a) suma 8 462 280 EUR sa poskytne Chorvátsku;
b) suma 15 499 409 EUR sa poskytne Nemecku;
c) suma 4 535 700 EUR sa poskytne Grécku;
d) suma 26 587 069 EUR sa poskytne Maďarsku;
e) suma 23 279 441 EUR sa poskytne Írsku;
f) suma 37 528 511 EUR sa poskytne Portugalsku;
g) suma 16 844 420 EUR sa poskytne Španielsku.
Článok 3
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od … [dátum prijatia] 12**.
V Bruseli
Za Európsky parlament Za Radu