EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli9. 12. 2020

COM(2020) 796 final

2020/0349(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/794, pokiaľ ide o spoluprácu Europolu so súkromnými subjektmi, spracúvanie osobných údajov Europolom na podporu vyšetrovania trestných činov a úlohu Europolu v oblasti výskumu a inovácií

{SEC(2020) 545 final} - {SWD(2020) 543 final} - {SWD(2020) 544 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Európa čelí meniacej sa bezpečnostnej situácii, ktorú charakterizujú vyvíjajúce sa a čoraz zložitejšie bezpečnostné hrozby. Páchatelia využívajú výhody, ktoré prinášajú digitálna transformácia, nové technológie 1 , globalizácia a mobilita, ako napríklad vzájomnú prepojenosť a stieranie hraníc medzi fyzickým a digitálnym svetom 2 . Nedávne udalosti 3 nám opäť pripomenuli, že terorizmus neprestáva ohrozovať slobodu a spôsob života Európskej únie a jej občanov. Prispela k tomu aj kríza spôsobená ochorením COVID-19, ktorú páchatelia rýchlo využili na prispôsobenie svojich postupov alebo páchanie novej trestnej činnosti 4 . Hoci vplyv krízy spôsobenej ochorením COVID-19 na bezpečnosť sa ešte plne neprejavil, očakáva sa, že v strednodobom až dlhodobom časovom horizonte bude formovať prostredie závažnej a organizovanej trestnej činnosti v EÚ 5 .

Tieto vyvíjajúce sa bezpečnostné hrozby si vyžadujú účinnú podporu úsilia vnútroštátnych orgánov presadzovania práva na úrovni EÚ. Uvedené hrozby sa šíria cez hranice, týkajú sa najrôznejších trestných činov, ktoré napomáhajú, a prejavujú sa v polykriminálnych organizovaných zločineckých skupinách 6 , ktoré páchajú široké spektrum trestnej činnosti. Keďže len opatrenia na vnútroštátnej úrovni na riešenie týchto výziev v oblasti nadnárodnej bezpečnosti nepostačujú, orgány presadzovania práva v členských štátoch čoraz častejšie využívajú podporu a odborné znalosti, ktoré Europol, Agentúra EÚ pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva, ponúka v oblasti boja proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu. Europol stojí v centre podpory na úrovni EÚ poskytovanej členským štátom v oblasti boja proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu. Agentúra poskytuje vnútroštátnym orgánom presadzovania práva podporu a odborné znalosti pri predchádzaní závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, predchádzaní terorizmu a formám trestnej činnosti, ktoré zasahujú do spoločného záujmu, na ktorý sa vzťahuje politika Únie, a boji proti nim. Od nadobudnutia účinnosti nariadenia o Europole z roku 2016 7 sa podstatne zmenila operačná dôležitosť úloh agentúry. Operačná podpora, ktorú poskytuje Európske centrum Europolu pre boj proti terorizmu, sa napríklad za posledné roky zvýšila päťnásobne (zo 127 operačných prípadov podporených v roku 2016 na 632 prípadov v roku 2019). Centrum sa v súčasnosti podieľa takmer na každom dôležitejšom protiteroristickom vyšetrovaní v EÚ.

Hrozba terorizmu v Európe je naďalej vysoká 8 . V spoločnom vyhlásení z 13. novembra 2020 k nedávnym teroristickým útokom v Európe ministri vnútra EÚ „vyzývajú Komisiu, aby predložila návrh na revíziu mandátu Europolu so silným právnym základom pre spracovanie veľkých súborov údajov. Europol a najmä jeho Európske centrum pre boj proti terorizmu majú zásadný význam pre účinnú podporu členských štátov pri predchádzaní teroristickým trestným činom a ich stíhaní, a je potrebné ich posilniť“ 9 .

Prostredie hrozieb takisto spôsobuje zmenu podpory, ktorú členské štáty od Europolu potrebujú a očakávajú, aby mohli zaistiť bezpečnosť občanov, keďže súčasná situácia sa nedala predvídať v čase, keď spoluzákonodarcovia rokovali o súčasnom mandáte Europolu. V záveroch Rady z decembra 2019 sa uznáva „, že Europol má naliehavú operačnú potrebu žiadať a prijímať údaje priamo od súkromných subjektov“ a Komisia sa vyzýva, aby zvážila úpravu harmonogramu revízie nariadenia o Europole „vzhľadom na to, že v rámci presadzovania práva v Európe je potrebné zaoberať sa prebiehajúcim technologickým vývojom“ 10 . Potreba bojovať proti závažnej trestnej činnosti pripravenej alebo spáchanej pomocou cezhraničných služieb ponúkaných súkromnými subjektmi 11 , predovšetkým proti počítačovej kriminalite, je spoločensky naliehavá. Hoci sa táto výzva čiastočne rieši v balíku o elektronických dôkazoch 12 , v niektorých situáciách je podpora Europolu potrebná na účinný boj proti hrozbám počítačovej kriminality a trestnej činnosti umožnenej počítačom, a to najmä vtedy, ak sa súkromné subjekty snažia takéto trestné činy oznamovať.

Aj v uznesení Európskeho parlamentu z júla 2020 sa vyzýva na posilnenie Europolu. Uvádza sa v ňom, že „prioritou by malo byť posilnenie kapacity Europolu požadovať začatie cezhraničných vyšetrovaní, najmä v prípadoch závažných útokov na oznamovateľov korupcie a investigatívnych novinárov, ktorí zohrávajú zásadnú úlohu pri odhaľovaní korupcie, podvodov, zlého hospodárenia a iného protiprávneho konania vo verejnom a v súkromnom sektore“ 13 .

Vzhľadom na to, že bezpečnostné prostredie sa mení, musí mať Europol kapacity a nástroje na účinnú podporu členských štátov v boji proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu. V reakcii na naliehavé operačné potreby a výzvy spoluzákonodarcov na posilnenie podpory poskytovanej Europolom Komisia v pracovnom programe na rok 2020 oznámila legislatívnu iniciatívu, ktorou sa „posilní mandát Europolu na zlepšenie operačnej policajnej spolupráce“. Ide aj o kľúčové opatrenie Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu 14 z júla 2020. V súlade s výzvou z politických usmernení 15  „urobiť úplne všetko pre ochranu našich občanov“ sa v tejto legislatívnej iniciatíve riešia oblasti, v rámci ktorých zainteresované strany žiadajú o posilnenie podpory, ktorú Europol poskytuje členským štátom pri zaisťovaní bezpečnosti občanov.

Cieľom tohto návrhu je preto posilniť mandát Europolu v rámci jeho poslania a úloh stanovených v zmluve 16 , a to najmä tak, že sa:

·Europolu umožní účinne spolupracovať so súkromnými subjektmi, čím sa rieši chýbajúca účinná spolupráca medzi súkromnými stranami a orgánmi presadzovania práva v boji proti využívaniu cezhraničných služieb, napríklad komunikačných, bankových alebo dopravných služieb, páchateľmi trestnej činnosti

·Europolu umožní účinne podporovať členské štáty a ich vyšetrovania pomocou analýzy veľkých a zložitých súborov údajov, čím sa rieši výzva, ktorej čelia orgány presadzovania práva v oblasti veľkých dát,

·posilní úloha Europolu v oblasti výskumu a inovácie, čím sa riešia nedostatky v oblasti presadzovania práva,

·posilní spolupráca Europolu s tretími krajinami v konkrétnych situáciách a na základe individuálneho posúdenia s cieľom predchádzať trestným činom, ktoré patria do rozsahu cieľov Europolu, a bojovať proti nej,

·objasní, že ak Europol usúdi, že by sa malo začať vyšetrovanie trestného činu, môže v konkrétnych prípadoch požiadať príslušné orgány členského štátu o začatie, vedenie a koordináciu vyšetrovania trestného činu, ktorý zasahuje do spoločného záujmu, na ktorý sa vzťahuje politika Únie, a to aj vtedy, ak dotknutý trestný čin nemá cezhraničný rozmer 17 ,

·posilní spolupráca Europolu s Európskou prokuratúrou,

·ďalej posilní rámec ochrany údajov, ktorý sa vzťahuje na Europol,

·ďalej posilní parlamentný dohľad nad Europolom a zodpovednosť Europolu.

Táto legislatívna iniciatíva súvisí s legislatívnym návrhom, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1862 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach s cieľom umožniť Europolu zadávať údaje do systému SIS. Po konzultácii s členskými štátmi sa tým Europolu umožní zadávať do systému SIS údaje o podozrení z účasti štátneho príslušníka tretej krajiny na trestnom čine, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu.

Táto legislatívna iniciatíva je súčasťou balíka opatrení, ktorý predložila Komisia 9. decembra 2020 s cieľom posilniť reakciu Únie na hrozbu terorizmu.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami politík v tejto oblasti politiky

V tejto legislatívnej iniciatíve sa prihliada na široký rozsah politík EÚ v oblasti vnútornej bezpečnosti, ktoré boli prijaté alebo sa začali vykonávať od nadobudnutia účinnosti nariadenia o Europole z roku 2016.

Pokiaľ ide o spoluprácu so súkromnými subjektmi, v tejto legislatívnej iniciatíve sa prihliada na súvisiace iniciatívy týkajúce sa odstraňovania teroristického obsahu na internete 18 a zlepšovania cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom 19 . Po prijatí a na základe návrhov Komisie bude balík o elektronických dôkazoch poskytovať vnútroštátnym orgánom presadzovania práva a justičným orgánom európsky príkaz na predloženie dôkazov a európsky príkaz na uchovanie dôkazov s cieľom získať od poskytovateľov služieb digitálne dôkazy v rámci vyšetrovania trestných činov, a to bez ohľadu na členský štát, v ktorom má poskytovateľ sídlo alebo v ktorom sú uložené informácie.

Pokiaľ ide o obmedzenia v oblasti výmeny informácií o podozrivých a páchateľoch, ktoré pochádzajú z tretích krajín, pri posudzovaní možností posilnenia tejto výmeny informácií sa prihliada na prebiehajúce snahy o dosiahnutie interoperability 20 medzi informačnými systémami EÚ v oblasti bezpečnosti, riadenia hraníc a riadenia migrácie a právnym rámcom EÚ týkajúcim sa rozsiahlych IT systémov. Patria k nim existujúce alebo plánované informačné systémy EÚ, konkrétne Schengenský informačný systém 21 , systém EÚ vstup/výstup 22 , Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia 23 a navrhovaná modernizácia vízového informačného systému 24 a systému Eurodac 25 .

V tejto legislatívnej iniciatíve sa prihliada aj na spoluprácu Europolu s orgánmi alebo agentúrami Únie, predovšetkým s Európskou prokuratúrou 26 , Eurojustom 27 – Agentúrou EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach, agentúrou ENISA – Agentúrou Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť 28 , Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) 29 a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) 30 .

•Súlad s ostatnými politikami Únie

V tejto legislatívnej iniciatíve sa takisto prihliada na ostatné relevantné politiky EÚ, ktoré boli prijaté alebo sa začali vykonávať od nadobudnutia účinnosti nariadenia o Europole.

Okrem toho sa v nej plne prihliada na príslušné právne predpisy EÚ o ochrane údajov (pozri oddiel 3 o základných právach).

Pokiaľ ide o inováciu, v tejto legislatívnej iniciatíve sa prihliada na financovanie súvisiace s bezpečnosťou z prostriedkov EÚ v rámci programu Horizont 2020 31 , Fondu pre vnútornú bezpečnosť 32 , navrhovaného programu Horizont Európa 33 a navrhovaného programu Digitálna Európa 34 . Takisto sa v nej prihliada na Európsku dátovú stratégiu 35 a Bielu knihu o umelej inteligencii 36 ako na prvé piliere novej digitálnej stratégie Komisie, ako aj na prebiehajúce snahy v oblasti prípravy riadenia spoločných európskych dátových priestorov.

Pokiaľ ide o spoluprácu Europolu s tretími krajinami, v tejto legislatívnej iniciatíve sa prihliada na vonkajšie politiky Únie, predovšetkým na prácu delegácií EÚ a expertov na boj proti terorizmu a bezpečnosť v tretích krajinách, ako aj na misie a operácie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita

Podľa zásady subsidiarity stanovenej v článku 5 ods. 3 ZEÚ by sa mali opatrenia na úrovni EÚ prijímať len vtedy, ak zamýšľané ciele nemôžu uspokojivo dosiahnuť samotné členské štáty, a preto je možné ich z dôvodu rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ.

Členské štáty zodpovedajú za udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie vnútornej bezpečnosti 37 . Únia rešpektuje základné štátne funkcie členských štátov, ku ktorým patrí udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie vnútornej bezpečnosti 38 . Keďže závažná trestná činnosť a terorizmus majú často nadnárodný charakter, len opatrenia na vnútroštátnej úrovni na účinný boj proti nim nestačia. Z tohto dôvodu sa členské štáty rozhodli spolupracovať v rámci EÚ na riešení hrozieb, ktoré predstavuje závažná trestná činnosť a terorizmus. Usilujú sa o koordináciu svojich činností v oblasti presadzovania práva a spolupracujú pri riešení spoločných výziev v oblasti bezpečnosti. Rozhodli sa združovať zdroje na úrovni EÚ a vymieňať si odborné znalosti. Významným výsledkom úsilia členských štátov o zaistenie bezpečnosti svojich občanov na základe vzájomnej spolupráce je Europol, Agentúra EÚ pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva. Europol predstavuje pre členské štáty rámec na koordináciu činností v oblasti presadzovania práva. Členské štáty si vymieňajú informácie a spolupracujú pri vyšetrovaniach trestnej činnosti prostredníctvom svojich styčných dôstojníkov v Europole a kanála agentúry na výmenu informácií. Členské štáty združujú zdroje tak, že poverujú Europol úlohou spracúvať ich informácie vo svojich databázach a poskytovať spoločnú analýzu. Využívajú čoraz väčšie odborné znalosti, ktoré Europol zhromažďuje o najrôznejších aspektoch policajnej práce. Vďaka tomu je Europol najviditeľnejšou a najúčinnejšou zložkou podpory orgánov presadzovania práva v členských štátoch poskytovanej na úrovni EÚ.

Vyvíjajúce sa bezpečnostné hrozby, ktoré vyplývajú z využívania výhod digitálnej transformácie a nových technológií páchateľmi trestnej činnosti, si vyžadujú aj účinnú podporu úsilia vnútroštátnych orgánov presadzovania práva poskytovanú na úrovni EÚ. Jednotlivé členské štáty, ich regióny a miestne komunity pochopiteľne proti konkrétnym druhom trestnej činnosti bojujú odlišne. Preto si ich orgány presadzovania práva môžu vybrať, kedy o podporu Europolu na úrovni EÚ požiadajú a do ktorých spoločných iniciatív sa budú zapájať. V každom prípade však orgány presadzovania práva vo všetkých členských štátoch, regiónoch a na miestnej úrovni stoja pred rovnakými vyvíjajúcimi sa bezpečnostnými hrozbami. Z toho vyplýva, že EÚ musí zintenzívniť svoju činnosť v oblasti podpory členských štátov v boji proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu, aby s týmito hrozbami dokázali držať krok.

Samotné členské štáty by naozaj neboli schopné účinne riešiť všetky výzvy, ktorých sa týka tento návrh:

·Pokiaľ ide o nedostatok účinnej spolupráce medzi súkromnými subjektmi a orgánmi presadzovania práva v boji proti zneužívaniu cezhraničných služieb páchateľmi, vnútroštátne orgány nedokážu samy účinne analyzovať súbory údajov, ktoré sa týkajú viacerých jurisdikcií alebo sa nedajú k žiadnej priradiť, keďže prehľadávanie veľkých súborov údajov s cieľom identifikovať tie, ktoré sa týkajú príslušnej jurisdikcie alebo jurisdikcií, je veľmi náročné na zdroje, najmä ak ešte neboli identifikované dotknuté členské štáty. Na druhej strane platí, že ak vnútroštátne orgány presadzovania práva dostanú menšie súbory údajov týkajúce sa ich príslušnej jurisdikcie, nezískajú celý spravodajský obraz. Okrem toho členské štáty nedokážu účinne riešiť tieto problémy ani na základe medzivládnej spolupráce, v rámci ktorej by mal členský štát usadenia údaje získavať, analyzovať a potom postupovať dotknutým členským štátom. Neznamenalo by to len neúmerné zaťaženie zdrojov členských štátov usadenia, ale aj právne ťažkosti v situáciách, v ktorých trestná činnosť s jurisdikciou daného členského štátu nijako nesúvisí alebo s ňou súvisí len v obmedzenej miere.

·Pokiaľ ide o výzvu, ktorej čelia orgány presadzovania práva v oblasti veľkých dát, členské štáty nedokážu odhaliť takéto cezhraničné prepojenia na základe vlastnej analýzy veľkých súborov údajov na vnútroštátnej úrovni, keďže im chýbajú zodpovedajúce údaje o ďalších trestných činoch a páchateľoch trestných činov v ostatných členských štátoch. Okrem toho niektoré členské štáty nemusia mať vždy k dispozícii IT nástroje, odborné znalosti a zdroje potrebné na analýzu veľkých a zložitých súborov údajov.

·Pokiaľ ide o nedostatky v oblasti výskumu a inovácie pri presadzovaní práva, niektoré členské štáty nedokážu plne využiť príležitosti ponúkané novými technológiami na boj proti trestnej činnosti a terorizmu a prekonať výzvy, ktoré predstavuje využívanie týchto technológií páchateľmi trestnej činnosti a teroristami, vzhľadom na požadované investície, zdroje a zručnosti.

·Pokiaľ ide o obmedzenia týkajúce sa spolupráce s tretími krajinami v oblasti presadzovania práva, Europol môže zohrávať kľúčovú úlohu pri rozširovaní spolupráce s tretími krajinami v oblasti boja proti trestnej činnosti a terorizmu v súlade s ďalšími vonkajšími politikami a nástrojmi EÚ.

·Pokiaľ ide o trestné činy, ktoré zasahujú do spoločného záujmu, na ktorý sa vzťahuje politika Únie, členský štát môže požiadať o podporu s cieľom tieto trestné činy účinne vyšetriť.

•Proporcionalita

Podľa zásady proporcionality stanovenej v článku 5 ods. 4 ZEÚ je potrebné zosúladiť povahu a intenzitu daného opatrenia so zisteným problémom. Všetky problémy, ktoré sa riešia v tejto legislatívnej iniciatíve, si vyžadujú určitú formu podpory na úrovni EÚ poskytovanú členským štátom na účinné riešenie týchto problémov:

·Pokiaľ ide o nedostatok účinnej spolupráce medzi súkromnými subjektmi a orgánmi presadzovania práva s cieľom prekonať výzvy, ktoré predstavuje využívanie cezhraničných služieb, napríklad komunikačných, bankových alebo dopravných služieb, páchateľmi trestných činov, tieto problémy možno riešiť účinnejšie a efektívnejšie na úrovni EÚ ako na vnútroštátnej úrovni, keďže na úrovni EÚ možno analyzovať súbory údajov, ktoré sa týkajú viacerých jurisdikcií alebo sa nedajú k žiadnej priradiť, na základe čoho je možné identifikovať údaje relevantné pre dotknuté členské štáty, a takisto je možné vytvoriť kanál na úrovni EÚ pre žiadosti zasielané súkromným subjektom, ktoré obsahujú osobné údaje.

·Pokiaľ ide o výzvu, ktorej čelia orgány presadzovania práva v oblasti veľkých dát, tieto problémy možno riešiť účinnejšie a efektívnejšie na úrovni EÚ ako na vnútroštátnej úrovni, keďže na úrovni EÚ je možné pomôcť členským štátom so spracovaním veľkých a zložitých súborov údajov a tým podporiť ich vyšetrovanie trestných činov, v prípade ktorých existujú cezhraničné stopy. Patria k nim techniky digitálnej forenznej analýzy na identifikovanie potrebných informácií a odhalenie prepojení na trestné činy a páchateľov v iných členských štátoch.

·Pokiaľ ide o nedostatky v oblasti výskumu a inovácie pri presadzovaní práva a vzhľadom na vysoké potrebné technické a finančné investície, tieto problémy možno riešiť účinnejšie a efektívnejšie na úrovni EÚ ako na vnútroštátnej úrovni, keďže na úrovni EÚ je možné vytvárať synergie a dosahovať úspory z rozsahu. Ak sa má pri tomto opatrení dosiahnuť čo najvyšší prínos financovania výskumu v oblasti bezpečnosti z prostriedkov EÚ, je potrebné odstrániť nedostatky v koordinácii potrieb výskumu a inovácie na strane presadzovania práva. Inovácia a vývoj nových technológií sa okrem toho často opierajú o dostupnosť veľkých objemov údajov, ktorú možno lepšie zaistiť na úrovni EÚ. V rámci prístupu EÚ k inovácii sa podporou vývoja nástrojov EÚ na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu prihliada na cezhraničný rozmer mnohých súčasných bezpečnostných hrozieb, ako aj na potrebu cezhraničnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva pri riešení týchto hrozieb.

·Pokiaľ ide o neistoty týkajúce sa využívania mechanizmov na výmenu osobných údajov s tretími krajinami Europolom, obmedzenia stanovené v nariadení (EÚ) 2016/794, ktoré môžu brániť účinnej spolupráci s tretími krajinami, možno účinne riešiť na úrovni EÚ.

·Pokiaľ ide o trestné činy, ktoré zasahujú do spoločného záujmu, na ktorý sa vzťahuje politika Únie, na účinné vyšetrenie takýchto trestných činov môže byť potrebná podpora na úrovni EÚ.

Europol by mal ako agentúra EÚ pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva vhodné predpoklady na poskytovanie podpory na úrovni EÚ. Europol skutočne poskytuje vnútroštátnym orgánom presadzovania práva v oblasti boja proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu veľmi účinnú podporu. Z konzultácií so zainteresovanými stranami, ktoré sa uskutočnili v rámci prípravy posúdenia vplyvu, vyplynula veľmi vysoká úroveň spokojnosti s Europolom. Členským štátom prináša jednoznačné synergie a úspory z rozsahu, ktoré vyplývajú napríklad zo spoločného spracúvania informácií Europolom alebo z odborných znalostí združených v rámci špecializovaných centier 39 a ponúkaných členským štátom. V prípade vyvíjajúcich sa bezpečnostných hrozieb členské štáty očakávajú a na operačnej úrovni potrebujú rovnakú úroveň podpory od Europolu.

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

·konzultácie týkajúce sa úvodného posúdenia vplyvu, v rámci ktorých sa zisťovali názory všetkých zainteresovaných strán,

·cielené konzultácie so zainteresovanými stranami formou dotazníka,

·rozhovory s expertmi a

·cielené tematické semináre so zainteresovanými stranami zamerané na expertov na danú problematiku vrátane aplikujúcich odborníkov na vnútroštátnej úrovni. Útvary Komisie sa s prihliadnutím na technickú stránku a špecifickosť tejto problematiky sústredili na cielené konzultácie, pričom oslovili široké spektrum zainteresovaných strán na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.

•Získavanie a využívanie expertízy

•Posúdenie vplyvu

Zvažovalo sa množstvo legislatívnych a nelegislatívnych možností politiky. Po predbežnom výbere, v rámci ktorého museli byť niektoré možnosti vyradené, boli podrobne posúdené tieto možnosti politiky:

1.možnosti politiky týkajúce sa riešenia cieľa I: účinná spolupráca medzi súkromnými subjektmi a orgánmi presadzovania práva:

·možnosť politiky 1: umožniť Europolu spracovanie údajov získavaných priamo od súkromných subjektov,

·možnosť politiky 2: umožniť Europolu výmenu osobných údajov so súkromnými subjektmi s cieľom stanoviť jurisdikciu,

·možnosť politiky 3: umožniť Europolu priame prehľadávanie databáz spravovaných súkromnými subjektmi;

2.možnosti politiky týkajúce sa riešenia cieľa II: analýza veľkých a zložitých súborov údajov na odhaľovanie cezhraničných prepojení:

·možnosť politiky 4: umožniť Europolu analýzu veľkých a zložitých súborov údajov,

·možnosť politiky 5: zaviesť novú kategóriu dotknutých osôb (osôb, ktoré nie sú spojené s trestnou činnosťou), ktorých údaje môže Europol spracúvať;

3.možnosti politiky týkajúce sa riešenia cieľa III: využívanie nových technológií v oblasti presadzovania práva:

·možnosť politiky 6: regulovať podporu Europolu poskytovanú programu bezpečnostného výskumu EÚ, inovačnému laboratóriu Europolu, ako aj podporu Europolu poskytovanú inovačnému centru EÚ,

·možnosť politiky 7: umožniť Europolu spracúvanie osobných údajov na účely inovácie v oblastiach súvisiacich s jeho podporou presadzovania práva.

Okrem toho sa v samostatných prílohách k posúdeniu vplyvu analyzovala relevantnosť a úplnosť nasledujúcich možností politiky, ktoré zodpovedajú výzvam spoluzákonodardcov na posilnenie úlohy Europolu a v prípade ktorých najmä v dôsledku právnych obmedzení nie je výber možností taký široký:

·možnosť politiky 8: umožniť Europolu vydávanie zápisov v Schengenskom informačnom systéme na účely diskrétnej kontroly,

·možnosť politiky 9: zaviesť novú kategóriu zápisov v Schengenskom informačnom systéme, ktorú by používal výlučne Europol,

·možnosť politiky 10: cielene revidovať ustanovenia o sebahodnotení primeranej úrovne záruk,

·možnosť politiky 11: cielená revízia, ktorou sa zosúladí ustanovenie o prenose osobných údajov v konkrétnych situáciách s ustanovením smernice o ochrane údajov v oblasti presadzovania práva políciou,

·možnosť politiky 12: snažiť sa o vypracovanie najlepších postupov a usmernení v oblasti uplatňovania ustanovení nariadenia o Europole,

·možnosť politiky 13: posilniť mechanizmus žiadania o začatie vyšetrovania,

·možnosť politiky 14: umožniť Europolu požadovať začatie vyšetrovania trestného činu v prípadoch, ktoré sa týkajú len jedného členského štátu, ak ide o také formy trestnej činnosti, ktoré zasahujú do spoločného záujmu, na ktorý sa vzťahuje politika Únie, a to aj vtedy, ak dotknutý trestný čin nemá cezhraničný rozmer.

Balík uprednostňovaných možností politiky (možnosť politiky 2, možnosť politiky 4, možnosť politiky 7, možnosť politiky 9, možnosť politiky 11, možnosť politiky 12 a možnosť politiky 14) predstavuje účinnú reakciu na zistené problémy a Europolu dáva k dispozícii silné nástroje a kapacity na zintenzívnenie podpory poskytovanej členským štátom pri boji proti novým hrozbám pri plnom dodržiavaní základných práv.

•Základné práva

Vzhľadom na dôležitosť spracovania osobných údajov pre úsilie v oblasti presadzovania práva vo všeobecnosti a pre podporné činnosti zabezpečované Europolom konkrétne sa v tejto legislatívnej iniciatíve kladie osobitný dôraz na potrebu zabezpečenia plného dodržiavania základných práv zakotvených v Charte základných práv, a predovšetkým práv na ochranu osobných údajov 43 a rešpektovanie súkromného života 44 .

Keďže takmer všetky problémy, ciele a možnosti politiky, ktoré sa riešia v priloženom posúdení vplyvu, sa týkajú spracovania osobných údajov, každé výsledné obmedzenie výkonu základných práv na ochranu osobných údajov sa môže týkať len toho, čo je nevyhnutne potrebné a primerané. Môže to mať vplyv aj na ďalšie základné práva, ako napríklad na základné právo na nediskrimináciu v súvislosti s výskumom a inováciou. Dôkladné zváženie základných práv v priloženom posúdení vplyvu, predovšetkým práv na ochranu osobných údajov a rešpektovanie súkromného života, vychádza z dôkladného posúdenia obmedzovania výkonu základných práv v možnostiach politiky, ktoré sa uvádza v prílohe 5 k pripojenému posúdeniu vplyvu.

V posúdení základných práv z prílohy 5 k priloženému posúdeniu vplyvu sa uplatňuje operačné usmernenie Komisie o zohľadňovaní základných práv pri posúdeniach vplyvu vypracovaných Komisiou 45 , príručka Agentúry pre základné práva s názvom Uplatňovanie Charty základných práv 46 a usmernenie 47 európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o posudzovaní nevyhnutnosti a primeranosti. Na základe tohto usmernenia sa v prílohe 5 k pripojenému posúdeniu vplyvu na základné práva:

·opisujú možnosti politiky vyradené v počiatočnej fáze z dôvodu ich závažného nepriaznivého vplyvu na základné práva,

·stanovuje postup posúdenia nevyhnutnosti a primeranosti,

·vysvetľujú zamietnuté možnosti politiky, ak je k dispozícii menej narúšajúca, ale rovnako účinná možnosť, a

·uvádza úplný zoznam podrobne opísaných záruk pre tieto možnosti politiky, ak je potrebné obmedzenie výkonu základných práv, a to aj v dôsledku neexistencie menej narúšajúcej, ale rovnako účinnej možnosti.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Táto legislatívna iniciatíva bude mať vplyv na rozpočtové a personálne potreby Europolu. Podľa odhadov bude na zabezpečenie zdrojov nevyhnutých na vykonávanie revidovaného mandátu Europolu potrebné na celé obdobie VFR vyčleniť z rozpočtu ďalších približne 180 miliónov EUR a vytvoriť približne 160 pracovných miest. Nové úlohy Europolu navrhované v tejto legislatívnej iniciatíve si teda budú v porovnaní so zdrojmi vyčlenenými v návrhu Komisie z mája 2020 pre viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027, v ktorom sa plánuje 2 % ročný nárast príspevkov EÚ pre Europol, vyžadovať dodatočné finančné aj ľudské kapacity. Tieto odhady, ako aj celkový rozpočet a počet pracovných miest vychádzajú z výsledkov rokovaní o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027. Týmto príspevkom by sa takisto mali stabilizovať potreby Europolu v oblasti zdrojov na obdobie, na ktoré sa vzťahuje legislatívny finančný výkaz. Touto legislatívnou iniciatívou sa takisto vytvára možnosť priamych príspevkov členských štátov do rozpočtu Europolu, ak je to potrebné a ak si to vyžadujú existujúce alebo nové úlohy.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a predkladania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V tejto legislatívnej iniciatíve sa navrhujú tieto nové úlohy pre Europol:

·Umožnenie účinnej spolupráce Europolu so súkromnými subjektmi: v legislatívnej iniciatíve sa stanovujú pravidlá, na základe ktorých si môže Europol vymieňať osobné údaje so súkromnými subjektmi a analyzovať tieto údaje s cieľom identifikovať všetky dotknuté členské štáty a poskytnúť im informácie potrebné na stanovenie jurisdikcie, a to aj v súvislosti s teroristickým obsahom na internete. Na tento účel by mal byť Europol schopný získavať osobné údaje od súkromných subjektov, informovať tieto súkromné strany o chýbajúcich informáciách a žiadať členské štáty o to, aby požiadali ďalšie súkromné subjekty o zdieľanie dodatočných informácií. V týchto pravidlách sa zavádza aj možnosť, aby bol Europol technickým kanálom výmen medzi členskými štátmi a súkromnými subjektmi. Tieto nové právne dôvody sú reakciou na problémy, ktorým čelia súkromné subjekty a orgány presadzovania práva pri spolupráci v oblasti trestnej činnosti, v rámci ktorej páchateľ, obete a príslušná IT infraštruktúra patria do rôznych jurisdikcií v EÚ aj mimo nej, a umožňujú Europolu podporovať spoluprácu orgánov presadzovania práva so súkromnými subjektmi v oblasti odstraňovania teroristického obsahu na internete a v iných príslušných otázkach. [Článok 26]

·Umožnenie výmeny osobných údajov medzi Europolom a súkromnými subjektmi v rámci reakcie na krízu: v legislatívnej iniciatíve sa stanovujú pravidlá, na základe ktorých môže Europol podporovať členské štáty pri predchádzaní rozsiahlemu šíreniu teroristického obsahu cez online platformy, ktorý sa týka prebiehajúcich alebo nedávnych reálnych udalostí a v ktorom sa zobrazuje poškodenie života alebo telesnej integrity, prípadne sa vyzýva na bezprostredné poškodenie života alebo telesnej integrity. Na tento účel si bude môcť Europol so súkromnými subjektmi vymieňať osobné údaje, ako sú hashe, IP alebo URL adresy súvisiace s takýmto obsahom. [Článok 26a]

·Umožnenie spracúvania veľkých a zložitých súborov údajov Europolom: v legislatívnej iniciatíve sa stanovujú pravidlá, na základe ktorých môže Europol overovať, či osobné údaje, ktoré získal v súvislosti s predchádzaním trestným činom, ktoré patria do rozsahu cieľov Europolu, a bojom proti nim, zodpovedajú kategóriám dotknutých osôb, ktorých údaje môže agentúra spracúvať 48 . Na tento účel sa v legislatívnej iniciatíve zavádza možnosť vykonania predbežnej analýzy získaných osobných údajov výlučne na účely stanovenia, či tieto údaje spadajú do kategórií dotknutých osôb. Komisia tieto nové právne dôvody navrhuje na základe analýzy rozhodnutia európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o výzve v oblasti veľkých dát Europolu 49 . [Článok 18 ods. 5a]

·Umožnenie účinnej podpory vyšetrovania trestných činov v členských štátoch alebo Európskou prokuratúrou poskytovanej Europolom v podobe analýzy veľkých a zložitých súborov údajov: v legislatívnej iniciatíve sa stanovujú nové pravidlá, na základe ktorých sa Europolu v opodstatnených prípadoch, keď je to potrebné na účinnú podporu konkrétneho vyšetrovania trestného činu v členskom štáte alebo Európskou prokuratúrou, umožňuje spracúvanie údajov, ktoré vnútroštátne orgány alebo Európska prokuratúra získali v súvislosti s daným vyšetrovaním trestného činu v súlade s procesnými požiadavkami a zárukami uplatniteľnými podľa vnútroštátneho trestného práva. Na tento účel a ak členský štát alebo Európska prokuratúra požiadajú o analytickú podporu Europolu v rámci konkrétneho vyšetrovania trestného činu, sa v legislatívnej iniciatíve zavádza pre Europol možnosť spracúvania všetkých údajov uvedených vo vyšetrovacom spise poskytnutom členským štátom alebo Európskou prokuratúrou v súvislosti s týmto vyšetrovaním dovtedy, kým Europol podporuje toto konkrétne vyšetrovanie trestného činu. Tento spis môže obsahovať informácie poskytnuté dôveryhodnou treťou stranou 50 v súvislosti s konkrétnym vyšetrovaním trestného činu za predpokladu, že tieto informácie sú potrebné na poskytnutie podpory zo strany Europolu v rámci konkrétneho vyšetrovania trestného činu v členskom štáte. Okrem toho sa v legislatívnej iniciatíve členskému štátu alebo Európskej prokuratúre umožňuje požiadať Europol o uchovanie vyšetrovacieho spisu a výsledku jeho operačnej analýzy výlučne na účel zabezpečenia vierohodnosti, spoľahlivosti a vysledovateľnosti procesu kriminálneho spravodajstva a len na obdobie, počas ktorého v členskom štáte prebieha súdne konanie v súvislosti s uvedeným vyšetrovaním trestného činu. Komisia tieto nové právne dôvody navrhuje na základe analýzy rozhodnutia európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o výzve v oblasti veľkých dát Europolu 51 . [Článok 18a]

·Posilnenie úlohy Europolu v oblasti výskumu a inovácie: a) pomoc poskytovaná Komisii pri identifikovaní kľúčových tém výskumu, vypracúvaní a vykonávaní rámcových programov Únie v oblasti výskumu a inovácie, ktoré súvisia s cieľmi Europolu; [Článok 4 ods. 4a] b) podpora členských štátov pri využívaní nových technológií v oblasti predchádzania trestným činom, ktoré patria do rozsahu cieľov Europolu, a boja proti nim, a vykonávanie inovačných činností, a to aj prostredníctvom spracúvania osobných údajov, ak je to potrebné; [Článok 33a] c) podpora poskytovaná v oblasti kontroly konkrétnych prípadov priamych zahraničných investícií plynúcich do Únie, ktoré sa týkajú podnikov dodávajúcich technológie používané alebo vyvíjané Europolom alebo členskými štátmi na účely predchádzania trestným činom, ktoré patria do rozsahu cieľov Europolu, a ich vyšetrovanie. [Článok 4 ods. 4b]

·Umožnenie Europolu zadávať po konzultácii s členskými štátmi do Schengenského informačného systému údaje o podozrení z účasti štátneho príslušníka tretej krajiny na trestnom čine, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu. [Článok 4 ods. 1 písm. r)]

·Posilnenie spolupráce Europolu s tretími krajinami v oblasti predchádzania trestným činom, ktoré patria do rozsahu cieľov Europolu, a boja proti nim: v legislatívnej iniciatíve sa výkonnému riaditeľovi Europolu umožňuje v konkrétnych situáciách a na základe individuálneho posúdenia povoliť kategórie prenosov osobných údajov do tretích krajín, ak sú tieto kategórie prenosov potrebné. [Článok 25 ods. 5]

·Posilnenie spolupráce Europolu s Európskou prokuratúrou v súlade s pravidlami týkajúcimi sa prenosu osobných údajov orgánom Únie, ktoré platia pre Europol. [Článok 20a]

·Posilnenie spolupráce Europolu s Európskym úradom pre boj proti podvodom pri odhaľovaní podvodov, korupcie a akéhokoľvek iného protiprávneho konania, ktoré majú vplyv na finančné záujmy Únie, a to v súlade s pravidlami týkajúcimi sa prenosu osobných údajov orgánom Únie, ktoré platia pre Europol. [Článok 21 ods. 8]

·Umožnenie spoločných operačných analýz Europolu a členských štátov pri konkrétnych vyšetrovaniach. [Článok 20 ods. 2a]

·Ďalšie posilnenie parlamentného dohľadu nad Europolom a zodpovednosti Europolu zavedením nových oznamovacích povinností Europolu voči spoločnej parlamentnej kontrolnej skupine. [Článok 51]

Na účely ďalšieho posilnenia rámca ochrany údajov platného pre Europol sa v tejto legislatívnej iniciatíve:

·navrhuje, aby sa na Europol vzťahoval článok 3 týkajúci sa vymedzenia pojmov a kapitola IX nariadenia (EÚ) 2018/1725 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní operatívnych osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, zatiaľ čo v súvislosti s administratívnymi osobnými údajmi sa na Europol vzťahujú iné kapitoly nariadenia 2018/1725, [Článok 27a]

·zosúlaďuje znenie týkajúce sa spracovania osobitných kategórií osobných údajov (citlivé údaje) tak, že sa do osobitných kategórií údajov pridávajú biometrické údaje, [Článok 30]

·zavádza nové ustanovenie týkajúce sa spracúvania osobných údajov na účely výskumu a inovácie, aby sa riadne zohľadnila významnejšia úloha, ktorú bude Europol zohrávať v týchto oblastiach, ako aj jej vplyv na spracúvanie osobných údajov a poskytovanie dodatočných záruk, [Článok 33a]

·zavádza nové ustanovenie o uchovávaní záznamov o kategóriách činností spracúvania údajov s cieľom zohľadniť súčasnú prax, [Článok 39a]

·podrobnejšie opisujú určenie, postavenie a úlohy zodpovednej osoby Europolu s cieľom upozorniť na význam tejto funkcie v súlade s prístupom prijatým počas modernizácie acquis EÚ v oblasti ochrany údajov, v ktorom sa zaviedla funkcia zodpovednej osoby predstavujúca kľúčový prvok architektúry ochrany údajov EÚ. [Článok 41a až c]

V tejto legislatívnej iniciatíve sa ďalej uvádzajú tieto právne vysvetlenia a kodifikácia existujúcich úloh Europolu:

·podpora osobitných zásahových jednotiek členských štátov prostredníctvom siete ATLAS ako platformy spolupráce medzi 38 osobitnými zásahovými jednotkami členských štátov a pridružených krajín, [Článok 4 ods. 1 písm. h)]

·podpora členských štátov prostredníctvom koordinácie reakcie orgánov presadzovania práva na kybernetické útoky, [Článok 4 ods. 1 písm. m)]

·podpora členských štátov v oblasti vyšetrovania vysokorizikových páchateľov, [Článok 4 ods. 1 písm. q)]

·podpora hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu odbornými znalosťami, analýzami, správami a ďalšími relevantnými informáciami s cieľom overiť uplatňovanie schengenského acquis zavedeného nariadením Rady (EÚ) č. 1053/2013, [Článok 4 ods. 1 písm. s)]

·uľahčenie a podpora koordinovanej, súdržnej a multidisciplinárnej reakcie viacerých agentúr na hrozby závažnej trestnej činnosti prostredníctvom Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti, [Článok 4 ods. 2]

·podpora Komisie a členských štátov pri vykonávaní účinných posúdení rizík zabezpečovaním analýz posúdení hrozieb na základe informácií, ktoré má Europol k dispozícii o kriminálnych javoch a trendoch, [Článok 4 ods. 3]

·objasnenie, že zamestnanci Europolu môžu poskytovať orgánom presadzovania práva v členských štátoch pri ich operáciách a vyšetrovaniach operačnú podporu na mieste, [Článok 4 ods. 5]

·objasnenie, že ak Europol usúdi, že by sa malo začať vyšetrovanie trestného činu, môže v konkrétnych prípadoch takisto požiadať príslušné orgány členského štátu o začatie, vedenie a koordináciu vyšetrovania trestného činu, ktorý zasahuje do spoločného záujmu, na ktorý sa vzťahuje politika Únie, a to aj vtedy, ak dotknutý trestný čin nemá cezhraničný rozmer, [Článok 6 ods. 1]

·podpora členských štátov pri informovaní verejnosti o jednotlivcoch hľadaných podľa vnútroštátneho práva v súvislosti s trestným činom v pôsobnosti Europolu, a to prostredníctvom webového sídla Europolu o najhľadanejších európskych osobách, [Článok 18 písm. f)]

·objasnenie, že členské štáty môžu výsledok operačnej a forenznej analýzy Europolu na obdobie trvania trestného konania sprístupniť v súlade s platnými obmedzeniami používania a vnútroštátnym trestným právom procesným svojim príslušným orgánom vrátane prokuratúr a trestných súdov, [Článok 20 ods. 3]

·objasnenie, že zamestnanci Europolu môžu v trestných konaniach v členských štátoch vypovedať o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli počas výkonu svojich povinností alebo činností. [Článok 20 ods. 5]

2020/0349 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/794, pokiaľ ide o spoluprácu Europolu so súkromnými subjektmi, spracúvanie osobných údajov Europolom na podporu vyšetrovania trestných činov a úlohu Europolu v oblasti výskumu a inovácií

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 88,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) bola zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 52 s cieľom podporovať a posilňovať činnosť príslušných orgánov členských štátov a ich vzájomnú spoluprácu pri predchádzaní závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, terorizmu a formám trestnej činnosti, ktoré zasahujú do spoločného záujmu, na ktorý sa vzťahuje politika Únie, a pri boji proti nim.

(2)Európa sa nachádza v nestabilnom bezpečnostnom prostredí charakterizovanom vyvíjajúcimi sa hrozbami, ktoré sú čoraz komplexnejšie. Páchatelia trestnej činnosti a teroristi využívajú výhody, ktoré prináša digitálna transformácia a nové technológie, vrátane vzájomnej prepojenosti a stierania hraníc medzi fyzickým a digitálnym svetom. Prispela k tomu aj kríza spôsobená ochorením COVID-19, keďže páchatelia trestnej činnosti rýchlo využili príležitosti, ktoré priniesla, prispôsobením svojich spôsobov fungovania alebo rozvíjaním nových druhov trestnej činnosti. Terorizmus je naďalej významnou hrozbou pre slobodu a spôsob života Únie a jej občanov.

(3)Tieto hrozby sa šíria cez hranice, dotýkajú sa rôznych trestných činov, ktorých páchanie uľahčujú, a prejavujú sa v organizovaných zločineckých skupinách, ktoré sa zapájajú do širokej škály trestnej činnosti. Keďže samotné opatrenia na vnútroštátnej úrovni nepostačujú na riešenie týchto nadnárodných bezpečnostných výziev, orgány presadzovania práva členských štátov čoraz viac využívajú podporu a odborné znalosti, ktoré Europol ponúka v oblasti boja proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu. Od nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) 2016/794 sa operačný význam úloh Europolu podstatne zmenil. Nové prostredie hrozieb takisto mení to, akú podporu členské štáty od Europolu potrebujú a očakávajú, aby mohli zaistiť bezpečnosť občanov.

(4)V čase, keď Európu v čoraz väčšej miere ohrozujú organizované zločinecké skupiny a teroristické útoky, musí byť súčasťou účinnej reakcie orgánov presadzovania práva zaistenie dostupnosti dobre vycvičených interoperabilných osobitných zásahových jednotiek špecializovaných na kontrolu krízových situácií. Jednotky presadzovania práva členských štátov v Únii spolupracujú na základe rozhodnutia Rady 2008/617 53 . Europol by mal byť schopný poskytovať podporu týmto osobitným zásahovým jednotkám, a to aj poskytovaním operačnej, technickej a finančnej podpory.

(5)V posledných rokoch sa rozsiahle kybernetické útoky zameriavali na verejné aj súkromné subjekty v mnohých jurisdikciách v Únii aj mimo nej a zasiahli rôzne sektory vrátane dopravy, zdravotníctva a finančných služieb. V prepojenom prostredí sú počítačová kriminalita a kybernetická bezpečnosť neoddeliteľné. K predchádzaniu týmto činov, ich vyšetrovaniu a stíhaniu prispieva koordinácia a spolupráca príslušných aktérov vrátane Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ďalej len „agentúra ENISA“), príslušných orgánov pre bezpečnosť sietí a informačných systémov (ďalej len „orgány NIS“) vymedzených v smernici (EÚ) 2016/1148 54 , orgánov presadzovania práva a súkromných subjektov. S cieľom zabezpečiť účinnú spoluprácu medzi všetkými príslušnými aktérmi na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v oblasti kybernetických útokov a bezpečnostných hrozieb by mal Europol spolupracovať s agentúrou ENISA prostredníctvom výmeny informácií a poskytovaním analytickej podpory.

(6)Vysokorizikoví páchatelia zohrávajú vedúcu úlohu v zločineckých sieťach a predstavujú veľké riziko závažnej trestnej činnosti, ktorá ohrozuje vnútornú bezpečnosť Únie. V záujme boja proti vysokorizikovým organizovaným zločineckým skupinám a ich vedúcim členom by mal byť Europol schopný podporovať členské štáty pri sústredení ich vyšetrovacej činnosti na identifikáciu týchto osôb, ich trestnej činnosti a členov ich zločineckých sietí.

(7)Hrozby, ktoré predstavuje závažná trestná činnosť, si vyžadujú koordinovanú, koherentnú, multidisciplinárnu a multiagentúrnu reakciu. Europol by mal byť schopný uľahčovať a podporovať takéto bezpečnostné iniciatívy založené na spravodajských informáciách vedené členskými štátmi, ktoré sú zamerané na identifikáciu, určenie priority a riešenie hrozieb závažnej trestnej činnosti, ako je napríklad Európska multidisciplinárna platforma proti hrozbám trestnej činnosti. Europol by mal byť schopný poskytovať týmto činnostiam administratívnu, logistickú, finančnú a operačnú podporu, pričom by mal podporovať určovanie prierezových priorít a vykonávanie horizontálnych strategických cieľov v oblasti boja proti závažnej trestnej činnosti.

(8)Schengenský informačný systém (SIS), ktorý bol v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 55 56 , je základným nástrojom na zachovanie vysokej úrovne bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Europol ako centrum pre výmenu informácií v Únii prijíma a uchováva cenné informácie od tretích krajín a medzinárodných organizácií o osobách podozrivých z účasti na trestných činoch patriacich do rozsahu pôsobnosti mandátu Europolu. Europol by mal mať po konzultácii s členskými štátmi možnosť vkladať údaje o týchto osobách do SIS, aby ich mohol priamo a v reálnom čase sprístupniť koncovým používateľom SIS.

(9)Europol zohráva dôležitú úlohu pri podpore hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu na overenie uplatňovania schengenského acquis, ktorý bol zriadený nariadením Rady (EÚ) č. 1053/2013. Vzhľadom na potrebu posilniť vnútornú bezpečnosť Únie by mal Europol prispievať svojimi odbornými znalosťami, analýzami, správami a ďalšími relevantnými informáciami k celému procesu hodnotenia a monitorovania, od programovania po návštevy na mieste a následné opatrenia. Europol by mal pomáhať aj pri vývoji a aktualizácii hodnotiacich a monitorovacích nástrojov.

(10)Posúdenia rizík sú základným prvkom predvídania nových trendov a riešenia nových hrozieb v oblasti závažnej trestnej činnosti a terorizmu. S cieľom podporiť Komisiu a členské štáty pri vykonávaní účinných posúdení rizík by mal Europol poskytovať analýzy posúdenia hrozieb na základe informácií o kriminálnych javoch a trendoch, ktoré má k dispozícii, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia právnych predpisov EÚ o riadení colných rizík.

(11)Europol by mal pomáhať Komisii pri určovaní kľúčových výskumných tém, vypracúvaní a vykonávaní rámcových programov Únie pre výskum a inováciu, ktoré sú relevantné pre ciele Europolu, aby aj vďaka nemu financovanie EÚ pre výskum v oblasti bezpečnosti dosiahlo svoj plný potenciál a riešilo potreby presadzovania práva. Keď Europol pomáha Komisii pri určovaní kľúčových výskumných tém, vypracúvaní a vykonávaní rámcového programu Únie, nemal by v súlade so zásadou konfliktu záujmov dostávať finančné prostriedky z daného programu.

(12)Únia a členské štáty môžu prijímať reštriktívne opatrenia týkajúce sa priamych zahraničných investícií z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku. Na tento účel sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 57 stanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie, ktorý poskytuje členským štátom a Komisii prostriedky na komplexné riešenie rizík pre bezpečnosť alebo verejný poriadok. Europol by mal v rámci posudzovania očakávaných dôsledkov pre bezpečnosť alebo verejný poriadok podporovať preverovanie konkrétnych prípadov priamych zahraničných investícií do Únie, ktoré sa týkajú podnikov dodávajúcich technológie, ktoré Europol alebo členské štáty používajú alebo vyvíjajú na účely predchádzania trestným činom a ich vyšetrovania.

(13)Europol poskytuje špecializované odborné znalosti v oblasti boja proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu. Na žiadosť členského štátu by zamestnanci Europolu mali mať možnosť poskytnúť operačnú podporu orgánom presadzovania práva tohto členského štátu v teréne pri operáciách a vyšetrovaniach, najmä uľahčením cezhraničnej výmeny informácií a poskytovaním forenznej a technickej podpory pri operáciách a vyšetrovaniach, a to aj v rámci spoločných vyšetrovacích tímov. Na žiadosť členského štátu by zamestnanci Europolu mali mať právo zúčastniť sa na vyšetrovacích úkonoch v danom členskom štáte a pomáhať pri vykonávaní týchto vyšetrovacích úkonov. Zamestnanci Europolu by nemali mať právomoc vykonávať vyšetrovacie úkony.

(14)Jedným z cieľov Europolu je podporovať a posilňovať činnosť príslušných orgánov členských štátov a ich vzájomnú spoluprácu pri predchádzaní formám trestnej činnosti, ktoré zasahujú do spoločného záujmu, na ktorý sa vzťahuje politika Únie, a pri boji proti nim. Na posilnenie tejto podpory by mal mať Europol možnosť požiadať príslušné orgány členského štátu, aby začali, viedli alebo koordinovali vyšetrovanie trestného činu, ktorý zasahuje do spoločného záujmu, na ktorý sa vzťahuje politika Únie, aj keď dotknutý trestný čin nemá cezhraničnú povahu. Europol by mal o takýchto žiadostiach informovať Eurojust.

(15)Zverejňovanie totožnosti a určitých osobných údajov podozrivých alebo odsúdených osôb, ktoré sú hľadané na základe súdneho rozhodnutia členského štátu, zvyšuje šance na vypátranie a zatknutie takýchto osôb. S cieľom podporiť členské štáty pri plnení tejto úlohy by mal mať Europol možnosť uverejňovať na svojom webovom sídle informácie o najhľadanejších osobách v Európe, po ktorých sa pátra v súvislosti so spáchaním trestných činov, ktoré patria do pôsobnosti Europolu, a uľahčiť poskytovanie informácií o týchto osobách verejnosťou.

(16)S cieľom zabezpečiť, aby sa spracúvanie osobných údajov Europolom obmedzilo na kategórie dotknutých osôb, ktorých údaje sa môžu spracúvať podľa tohto nariadenia, Europol by mal mať možnosť overiť, či osobné údaje získané v kontexte predchádzania trestným činom, ktoré patria do rozsahu cieľov Europolu, a boja proti nim zodpovedajú jednej z týchto kategórií dotknutých osôb. Europol by mal mať preto možnosť vykonať predbežnú analýzu prijatých osobných údajov výlučne s cieľom určiť, či tieto údaje spadajú pod uvedené kategórie dotknutých osôb. Na tento účel by Europol mal mať možnosť filtrovať údaje ich porovnaním s údajmi, ktoré už má k dispozícii. Takáto predbežná analýza by sa mala uskutočniť pred spracovaním údajov Europolom na účely krížovej kontroly, strategickej analýzy, operačnej analýzy alebo výmeny informácií. Ak z predbežnej analýzy vyplynie, že osobné údaje nespadajú pod kategórie dotknutých osôb, ktorých údaje sa môžu spracúvať podľa tohto nariadenia, Europol by mal tieto údaje vymazať.

(17)Objem údajov zhromažďovaných pri vyšetrovaní trestných činov sa zvyšuje a ich komplexnosť narastá. Členské štáty predkladajú Europolu veľké a komplexné súbory údajov a žiadajú ho o operačnú analýzu s cieľom odhaliť prepojenia na iné trestné činy a na páchateľov trestnej činnosti v iných členských štátoch a mimo Únie. Členské štáty nedokážu takéto cezhraničné prepojenia odhaliť vlastnou analýzou údajov. Europol by mal byť schopný podporovať vyšetrovania trestných činov, ktoré vedú členské štáty, spracúvaním veľkých a komplexných súborov údajov s cieľom odhaliť takéto cezhraničné prepojenia, ak sú splnené prísne požiadavky stanovené v tomto nariadení. Ak je to potrebné na zaistenie účinnej podpory konkrétneho vyšetrovania trestného činu v členskom štáte, Europol by mal mať možnosť spracúvať súbory údajov, ktoré vnútroštátne orgány získali v rámci uvedeného vyšetrovania trestného činu v súlade s procesnými požiadavkami a zárukami uplatniteľnými podľa ich vnútroštátneho trestného práva, a následne predložili Europolu. Ak členský štát poskytne Europolu vyšetrovací spis a požiada Europol o podporu pri konkrétnom vyšetrovaní trestného činu, Europol by mal mať možnosť spracúvať všetky údaje obsiahnuté v tomto spise, pokiaľ podporuje toto konkrétne vyšetrovanie trestného činu. Europol by mal mať takisto možnosť spracúvať osobné údaje, ktoré sú potrebné na účely jeho podpory pri konkrétnom vyšetrovaní trestného činu v členskom štáte, ak tieto údaje pochádzajú z tretej krajiny, za predpokladu, že sa na túto tretiu krajinu vzťahuje rozhodnutie Komisie o tom, že daná krajina zabezpečuje primeranú úroveň ochrany údajov (ďalej len „rozhodnutie o primeranosti“), alebo ak neexistuje rozhodnutie o primeranosti, medzinárodná dohoda uzavretá Úniou podľa článku 218 ZFEÚ alebo dohoda o spolupráci, ktorou sa umožňuje výmena osobných údajov, uzatvorená medzi Europolom a touto treťou krajinou pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (EÚ) 2016/794 a za predpokladu, že táto tretia krajina získala údaje v rámci vyšetrovania trestného činu v súlade s procesnými požiadavkami a zárukami uplatniteľnými podľa jej vnútroštátneho trestného práva.

(18)Aby sa zaistilo, že každé spracúvanie údajov je nevyhnutné a primerané, členské štáty by mali pri predkladaní vyšetrovacieho spisu Europolu zabezpečiť súlad s vnútroštátnym právom a právom Únie. Europol by mal overiť, či je na podporu konkrétneho vyšetrovania trestného činu nevyhnutné a primerané spracúvať osobné údaje, ktoré nemusia spadať pod kategórie dotknutých osôb, ktorých údaje sa vo všeobecnosti môžu spracúvať podľa prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2016/794. Europol by mal toto posúdenie zdokumentovať. Europol by mal takéto údaje uchovávať tak, aby boli funkčne oddelené od ostatných údajov, a mal by ich spracúvať, len ak je to potrebné na účely jeho podpory pri konkrétnom vyšetrovaní trestného činu, napríklad v prípade novej stopy.

(19)S cieľom zabezpečiť, aby členský štát mohol používať analytické správy Europolu ako súčasť súdneho konania v nadväznosti na vyšetrovanie trestného činu, Europol by mal mať možnosť na žiadosť tohto členského štátu uchovávať súvisiaci vyšetrovací spis na účely zabezpečenia vierohodnosti, spoľahlivosti a vysledovateľnosti procesu kriminálneho spravodajstva. Europol by mal takéto údaje uchovávať oddelene a len dovtedy, kým v členskom štáte prebieha súdne konanie súvisiace s uvedeným vyšetrovaním trestného činu. Musí sa zabezpečiť prístup príslušných justičných orgánov, ako aj právo na obhajobu, najmä právo podozrivých alebo obvinených osôb, alebo ich právnych zástupcov na prístup k spisovému materiálu.

(20)Cezhraničné prípady závažnej trestnej činnosti alebo terorizmu si vyžadujú úzku spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva dotknutých členských štátov. Europol poskytuje nástroje na podporu takejto spolupráce pri vyšetrovaniach, najmä formou výmeny informácií. V záujme posilnenia tejto spolupráce pri konkrétnych vyšetrovaniach prostredníctvom spoločnej operačnej analýzy by členské štáty mali mať možnosť povoliť ostatným členským štátom priamy prístup k informáciám, ktoré poskytli Europolu, bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek obmedzenia prístupu k týmto informáciám. Každé spracúvanie osobných údajov členskými štátmi v rámci spoločnej operačnej analýzy by sa malo uskutočňovať v súlade s pravidlami a zárukami stanovenými v tomto nariadení.

(21)Europol poskytuje operačnú podporu pri vyšetrovaní trestných činov príslušnými orgánmi členských štátov, najmä zaisťovaním operačnej a forenznej analýzy. Členské štáty by mali mať možnosť sprístupniť výsledky týchto činností svojim príslušným iným orgánom vrátane prokurátorov a trestných súdov počas celého trvania trestného konania. Na tento účel by zamestnanci Europolu mali mať možnosť podať svedeckú výpoveď o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri plnení svojich povinností alebo pri výkone svojej činnosti, bez toho, aby boli dotknuté príslušné obmedzenia jej použitia a vnútroštátne trestné právo procesné.

(22)Europol a Európska prokuratúra zriadená nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 58 by mali zaviesť potrebné opatrenia na optimalizáciu svojej operačnej spolupráce, pričom by mali náležite zohľadniť svoje úlohy a mandáty. Europol by mal úzko spolupracovať s Európskou prokuratúrou a na jej žiadosť podporovať vyšetrovania a trestné stíhania, ktoré Európska prokuratúra vedie, a to aj poskytovaním analytickej podpory a výmenou relevantných informácií, a takisto s ňou spolupracovať od okamihu oznámenia podozrenia, že bol spáchaný trestný čin, Európskej prokuratúre až do okamihu, keď Európska prokuratúra rozhodne, či vo veci začne trestné stíhanie alebo vec inak uzavrie. Europol by mal bez zbytočného odkladu oznámiť Európskej prokuratúre každú trestnú činnosť, v súvislosti s ktorou by Európska prokuratúra mohla vykonávať svoju právomoc. S cieľom posilniť operačnú spoluprácu medzi Europolom a Európskou prokuratúrou by Europol mal Európskej prokuratúre umožniť prístup k údajom, ktoré má k dispozícii, na základe systému „pozitívnej lustrácie/negatívnej lustrácie“, a to v súlade so zabezpečením a zárukami ochrany údajov stanovenými v tomto nariadení. Na spoluprácu Europolu s Európskou prokuratúrou by sa mali vzťahovať pravidlá zasielania údajov orgánom Únie stanovené v tomto nariadení. Europol by mal byť takisto schopný podporovať vyšetrovanie trestných činov Európskou prokuratúrou prostredníctvom analýzy veľkých a komplexných súborov údajov.

(23)Europol by mal úzko spolupracovať s Európskym úradom pre boj proti podvodom (ďalej len „úrad OLAF“) s cieľom odhaľovať podvody, korupciu a akékoľvek iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy Únie. Europol by mal na tento účel bezodkladne poskytnúť úradu OLAF všetky informácie, v súvislosti s ktorými by úrad OLAF mohol vykonávať svoju právomoc. Na spoluprácu Europolu s úradom OLAF by sa mali vzťahovať pravidlá zasielania údajov orgánom Únie stanovené v tomto nariadení.

(24)Závažná trestná činnosť a terorizmus majú často prepojenie na územia mimo Únie. Europol si môže vymieňať osobné údaje s tretími krajinami, pričom sa musí zaistiť ochrana súkromia a základných práv a slobôd dotknutých osôb. V záujme posilnenia spolupráce s tretími krajinami pri predchádzaní trestným činom, ktoré patria do rozsahu cieľov Europolu, a boji proti nim by výkonný riaditeľ Europolu mal mať možnosť povoliť kategórie prenosov osobných údajov do tretích krajín v konkrétnych situáciách a na základe individuálneho posúdenia, ak je takýto súbor prenosov súvisiaci s konkrétnou situáciou potrebný a spĺňa všetky požiadavky tohto nariadenia.

(25)S cieľom podporiť spoluprácu členských štátov so súkromnými subjektmi poskytujúcimi cezhraničné služby v prípadoch, keď tieto súkromné subjekty disponujú informáciami, ktoré sú relevantné z hľadiska predchádzania trestnej činnosti a boja proti nej, by sa malo Europolu umožniť prijímať a za osobitných okolností vymieňať si osobné údaje so súkromnými subjektmi.

(26)Páchatelia trestnej činnosti čoraz častejšie využívajú na komunikáciu a vykonávanie nezákonných činností cezhraničné služby súkromných strán. Páchatelia sexuálnych trestných činov zneužívajú deti a zdieľajú fotografie a videá na celom svete pomocou online platforiem na internete. Teroristi zneužívajú cezhraničné služby poskytovateľov online služieb na nábor dobrovoľníkov, plánovanie a koordináciu útokov a šírenie propagandy. Páchatelia počítačovej kriminality profitujú z digitalizácie našich spoločností, pričom využívajú phishing a sociálne inžinierstvo na páchanie iných druhov počítačovej kriminality, ako sú online podvody, ransomwarové útoky alebo platobné podvody. V dôsledku zvýšeného využívania online služieb páchateľmi trestnej činnosti majú súkromné subjekty čoraz väčšie množstvo osobných údajov, ktoré môžu byť relevantné pre vyšetrovanie trestných činov.

(27)Keďže internet je priestorom bez hraníc, tieto služby sa môžu často poskytovať z akéhokoľvek miesta na svete. Obete, páchatelia, digitálna infraštruktúra, v ktorej sa osobné údaje uchovávajú, a poskytovateľ služieb, ktorý službu poskytuje, tak môžu podliehať rôznym vnútroštátnym jurisdikciám v rámci Únie aj mimo nej. Súkromné subjekty preto môžu mať k dispozícii súbory údajov, ktoré majú význam pre presadzovanie práva a ktoré obsahujú osobné údaje s prepojeniami na viaceré jurisdikcie, ako aj osobné údaje, ktoré nemožno ľahko priradiť k žiadnej konkrétnej jurisdikcii. Pre vnútroštátne orgány je ťažké účinne analyzovať takéto súbory údajov s prepojením na viaceré jurisdikcie alebo nepriraditeľné súbory údajov prostredníctvom vnútroštátnych riešení. Ak sa súkromné subjekty rozhodnú zákonne a dobrovoľne zdieľať údaje s orgánmi presadzovania práva, v súčasnosti nemajú k dispozícii jednotné kontaktné miesto, s ktorým môžu tieto súbory údajov zdieľať na úrovni Únie. Okrem toho súkromné subjekty čelia ťažkostiam, keď dostanú viaceré žiadosti od orgánov presadzovania práva z rôznych krajín.

(28)S cieľom zabezpečiť, aby súkromné subjekty mali k dispozícii kontaktné miesto na úrovni Únie na zákonné zdieľanie súborov údajov s prepojením na viaceré jurisdikcie alebo súborov údajov, ktoré nebolo možné ľahko priradiť k jednej alebo viacerým konkrétnym jurisdikciám, Europolu by sa malo umožniť prijímať osobné údaje priamo od súkromných subjektov.

(29)Aby sa zabezpečilo, že členské štáty budú rýchlo dostávať relevantné informácie potrebné na začatie vyšetrovania s cieľom predchádzať závažnej trestnej činnosti a terorizmu a bojovať proti nim, Europol by mal mať možnosť spracúvať a analyzovať takéto súbory údajov, aby mohol identifikovať príslušné členské štáty a postúpiť dotknutým vnútroštátnym orgánom presadzovania práva informácie a analýzy potrebné na vyšetrovanie týchto trestných činov v rámci ich príslušných jurisdikcií.

(30)S cieľom zaistiť, aby mohol Europol identifikovať všetky príslušné vnútroštátne orgány presadzovania práva, malo by sa mu umožniť informovať súkromné subjekty v prípade, že informácie, ktoré od nich dostal, nie sú dostatočné na to, aby mu umožnili identifikovať dotknuté orgány presadzovania práva. To by súkromným subjektom, ktoré zdieľajú informácie s Europolom, umožnilo rozhodnúť sa, či je v ich záujme zdieľať s Europolom ďalšie informácie a či je takýto postup zákonný. Europol môže na tento účel informovať súkromné subjekty o chýbajúcich informáciách, pokiaľ je to bezpodmienečne nevyhnutné na identifikáciu príslušných orgánov presadzovania práva. Na takéto prenosy by sa mali vzťahovať osobitné záruky, najmä ak dotknutý súkromný subjekt nie je usadený v Únii alebo v tretej krajine, s ktorou má Europol dohodu o spolupráci umožňujúcu výmenu osobných údajov alebo s ktorou Únia uzavrela medzinárodnú dohodu podľa článku 218 ZFEÚ, v ktorej sa stanovujú primerané záruky, alebo na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie Komisie o primeranosti, podľa ktorého daná tretia krajina zabezpečuje primeranú úroveň ochrany údajov.

(31)Členské štáty, tretie krajiny, medzinárodná organizácia vrátane Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (Interpol) alebo súkromné subjekty môžu zdieľať súbory údajov s prepojením na viaceré jurisdikcie alebo súbory údajov, ktoré nemožno priradiť k jednej alebo viacerým konkrétnym jurisdikciám, s Europolom, ak tieto súbory údajov obsahujú prepojenia na osobné údaje v držbe súkromných subjektov. Ak treba od takýchto súkromných subjektov získať doplňujúce informácie na identifikáciu všetkých príslušných dotknutých členských štátov, Europol by mal mať možnosť požiadať členské štáty, aby prostredníctvom svojich národných ústrední požiadali súkromné subjekty, ktoré sú usadené alebo majú právneho zástupcu na ich území, aby Europolu poskytli osobné údaje v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi týchto členských štátov. V mnohých prípadoch tieto členské štáty nemusia byť schopné stanoviť iné prepojenie na svoju jurisdikciu, než je skutočnosť, že súkromný subjekt, ktorý má príslušné údaje, je usadený v ich jurisdikcii. Bez ohľadu na to, či pod ich právomoc spadá konkrétna trestná činnosť, ktorá je predmetom žiadosti, by preto členské štáty mali zabezpečiť, aby ich príslušné vnútroštátne orgány mohli získať osobné údaje od súkromných subjektov na účely poskytnutia informácií Europolu, ktoré potrebuje na plnenie svojich cieľov, a to v plnom súlade s procesnými zárukami podľa ich vnútroštátnych právnych predpisov.

(32)S cieľom zabezpečiť, aby Europol neuchovával údaje dlhšie, ako je potrebné na identifikáciu dotknutých členských štátov, mali by sa uplatňovať lehoty na uchovávanie osobných údajov Europolom. Keď Europol vyčerpal všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii na identifikáciu všetkých dotknutých členských štátov, a nemôže odôvodnene očakávať, že identifikuje ďalšie dotknuté členské štáty, uchovávanie týchto osobných údajov už nie je potrebné a primerané na identifikáciu dotknutých členských štátov. Europol by mal osobné údaje vymazať do štyroch mesiacov od posledného prenosu, pokiaľ dotknutá národná ústredňa, dotknuté kontaktné miesto alebo dotknutý orgán v tejto lehote opätovne nepredložia Europolu tieto osobné údaje ako svoje údaje. Ak boli opätovne predložené osobné údaje súčasťou väčšieho súboru osobných údajov, Europol by mal osobné údaje uchovávať len vtedy, ak ich opätovne predložila dotknutá národná ústredňa, dotknuté kontaktné miesto alebo dotknutý orgán, a len v takom rozsahu, v akom boli opätovne predložené.

(33)Žiadna spolupráca Europolu so súkromnými subjektmi by nemala duplikovať činnosť finančných spravodajských jednotiek ani do tejto činnosti zasahovať a mala by sa týkať len iných informácií, než sú informácie, ktoré sa majú poskytovať finančným spravodajským jednotkám v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2015/849 59 . Europol by mal naďalej spolupracovať s finančnými spravodajskými jednotkami, najmä prostredníctvom národných ústrední.

(34)Europol by mal mať možnosť poskytovať potrebnú podporu vnútroštátnym orgánom presadzovania práva pri komunikácii so súkromnými subjektmi, a to najmä poskytovaním potrebnej infraštruktúry na takúto komunikáciu, napríklad keď vnútroštátne orgány nahlásia online teroristický obsah poskytovateľom online služieb alebo si vymieňajú informácie so súkromnými subjektmi v súvislosti s kybernetickými útokmi. Keď členské štáty využívajú infraštruktúru Europolu na výmenu osobných údajov o trestných činoch, ktoré nepatria do rozsahu cieľov Europolu, Europol by nemal mať k týmto údajom prístup.

(35)Teroristické útoky vedú k tomu, že prostredníctvom online platforiem sa vo veľkom rozsahu šíri teroristický obsah, ktorý vyobrazuje poškodenie života alebo telesnej integrity alebo vyzýva na bezprostredné poškodenie života alebo telesnej integrity. S cieľom zabezpečiť, aby členské štáty mohli v takýchto krízových situáciách účinne predchádzať šíreniu takéhoto obsahu, ktorý má pôvod v prebiehajúcej alebo nedávnej reálnej udalosti, by sa malo Europolu umožniť, aby si so súkromnými subjektmi vymieňal osobné údaje vrátane hashov, IP adries alebo URL súvisiacich s takýmto obsahom, ktoré sú potrebné na podporu členských štátov pri predchádzaní šíreniu takéhoto obsahu, najmä ak má tento obsah za cieľ alebo za následok vážne zastrašovanie obyvateľstva a ak sa predpokladá, že existuje potenciál exponenciálnej multiplikácie a virálnosti u viacerých poskytovateľov online služieb.

(36)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 60 61 sa stanovujú pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ale uvedené nariadenie sa nevzťahovalo na Europol. Aby sa zabezpečila konzistentná ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov, nariadenie (EÚ) 2018/1725 by sa malo začať uplatňovať na Europol v súlade s článkom 2 ods. 2 uvedeného nariadenia a malo by sa doplniť osobitnými ustanoveniami o konkrétnych operáciách spracúvania, ktoré by mal Europol vykonávať na plnenie svojich úloh.

(37)Vzhľadom na výzvy, ktoré pre bezpečnosť Únie predstavuje používanie nových technológií páchateľmi trestných činov, musia orgány presadzovania práva posilniť svoje technologické kapacity. Na tento účel by mal Europol podporovať členské štáty pri využívaní nových technológií na predchádzanie trestným činom, ktoré patria do rozsahu cieľov Europolu, a na boj proti nim. S cieľom skúmať nové prístupy a vyvíjať spoločné technologické riešenia pre členské štáty na predchádzanie trestným činom, ktoré patria do rozsahu cieľov Europolu, a na boj proti nim by Europol mal byť schopný vykonávať výskumné a inovačné činnosti týkajúce sa záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktorých súčasťou by v prípade potreby malo byť aj spracúvania osobných údajov pri zabezpečení plného dodržiavania základných práv. Ustanovenia o vývoji nových nástrojov Europolom by nemali predstavovať právny základ pre ich nasadenie na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni.

(38)Europol by mal zohrávať kľúčovú úlohu v poskytovaní pomoci členským štátom pri vývoji nových technologických riešení založených na umelej inteligencii, z ktorých by mali prospech vnútroštátne orgány presadzovania práva v celej Únii. Europol by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri presadzovaní etickej a dôveryhodnej umelej inteligencie sústredenej na človeka podliehajúcej spoľahlivým zárukám z hľadiska zabezpečenia, bezpečnosti a základných práv.

(39)Europol by mal informovať európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov pred tým, než začne realizovať svoje výskumné a inovačné projekty, ktorých súčasťou je spracúvanie osobných údajov. V prípade každého projektu by mal Europol pred spracúvaním údajov vykonať posúdenie vplyvu plánovaných operácií spracúvania na ochranu osobných údajov a všetkých ostatných základných práv vrátane akejkoľvek zaujatosti vo výsledku. Malo by zahŕňať posúdenie primeranosti osobných údajov, ktoré sa majú spracúvať na konkrétny účel projektu. Takéto posúdenie by európskemu dozornému úradníkovi uľahčilo vykonávanie jeho úlohy v oblasti dozoru vrátane výkonu jeho nápravných právomocí podľa tohto nariadenia, ktorého výsledkom by mohol byť aj zákaz spracúvania. Vývojom nových nástrojov Europolom by nemal byť dotknutý právny základ (vrátane dôvodov spracúvania dotknutých osobných údajov), ktorý by bol následne potrebný na ich nasadenie na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni.

(40)Poskytnutie dodatočných nástrojov a spôsobilostí Europolu si vyžaduje posilnenie demokratického dohľadu a zodpovednosti Europolu. Spoločná parlamentná kontrola predstavuje dôležitý prvok politického monitorovania činností Europolu. S cieľom umožniť účinné politické monitorovanie spôsobu, akým Europol využíva dodatočné nástroje a spôsobilosti, by mal Europol každoročne poskytovať spoločnej parlamentnej kontrolnej skupine informácie o používaní týchto nástrojov a spôsobilostí a o súvisiacich výsledkoch.

(41)Služby Europolu prinášajú členským štátom a tretím krajinám pridanú hodnotu. Platí to aj pre členské štáty, ktoré sa nezúčastňujú na opatreniach podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Členské štáty a tretie krajiny môžu prispievať do rozpočtu Europolu na základe osobitných dohôd. Europolu by sa preto malo umožniť prijímať príspevky od členských štátov a tretích krajín na základe finančných dohôd v rozsahu svojich cieľov a úloh.

(42)Keďže cieľ tohto nariadenia, a to podporiť a posilniť činnosť orgánov presadzovania práva členských štátov a ich vzájomnú spoluprácu pri predchádzaní závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, terorizmu a formám trestnej činnosti, ktoré zasahujú do spoločného záujmu, na ktorý sa vzťahuje politika Únie, a boja proti nim, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov cezhraničnej povahy závažnej trestnej činnosti a terorizmu a potreby koordinovanej reakcie na súvisiace bezpečnostné hrozby ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(43)[V súlade s článkom 3 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Írsko oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.] ALEBO [V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.]

(44)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(45)S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 41 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov [...] vydal stanovisko.

(46)Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, a to najmä právo na ochranu osobných údajov a právo na súkromie, ako sú chránené podľa článkov 8 a 7 charty a článkom 16 ZFEÚ. Vzhľadom na význam spracúvania osobných údajov pre prácu orgánov presadzovania práva vo všeobecnosti, a najmä pre podporu, ktorú poskytuje Europol, sú v tomto nariadení stanovené účinné záruky na zabezpečenie úplného dodržiavania základných práv zakotvených v Charte základných práv. Akékoľvek spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia sa obmedzuje na to, čo je nevyhnutne potrebné a primerané, a podlieha jasným podmienkam, prísnym požiadavkám a účinnému dohľadu zo strany EDPS.

(47)Nariadenie (EÚ) 2016/794 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) 2016/794 sa mení takto:

1.    Článok 2 sa mení takto:

a) Písmená h) až k) a písmená m), n) a o) sa vypúšťajú;

b) Písmeno p) sa nahrádza takto:

„p)    „administratívne osobné údaje“ sú všetky osobné údaje spracúvané Europolom okrem operatívnych údajov;“;

c) Dopĺňa sa toto písmeno q):

„q)    „vyšetrovací spis“ je súbor údajov alebo viacero súborov údajov, ktoré členský štát, Európska prokuratúra alebo tretia krajina získali v rámci prebiehajúceho vyšetrovania trestného činu v súlade s procesnými požiadavkami a zárukami podľa uplatniteľného vnútroštátneho trestného práva a ktoré predložili Europolu na podporu tohto vyšetrovania trestného činu.“

2.    Článok 4 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa mení takto:

i) Písmeno h) sa nahrádza takto:

„h)    podporuje cezhraničné činnosti členských štátov v oblasti výmeny informácií, operácie a vyšetrovania uskutočňované členskými štátmi, ako aj spoločné vyšetrovacie tímy a osobitné zásahové jednotky, a to aj poskytovaním operačnej, technickej a finančnej podpory;“;

ii) Písmeno j) sa nahrádza takto:

„j)    spolupracuje s orgánmi Únie zriadenými na základe hlavy V ZFEÚ a s úradom OLAF a agentúrou ENISA predovšetkým prostredníctvom výmen informácií a tým, že im poskytuje analytickú podporu v oblastiach patriacich do ich právomocí;“;

iii) Písmeno m) sa nahrádza takto:

„m)    podporuje činnosti členských štátov pri predchádzaní formám trestnej činnosti uvedeným v prílohe I, ktoré sú uľahčované, propagované alebo páchané pomocou internetu, ako aj v boji proti nim vrátane – v spolupráci s členskými štátmi – koordinácie reakcie orgánov presadzovania práva na kybernetické útoky, odstraňovania online teroristického obsahu a postupovania internetového obsahu, ktorý takéto formy trestnej činnosti uľahčuje, propaguje alebo pomocou ktorého sa páchajú, dotknutým poskytovateľom online služieb na účely dobrovoľného posúdenia súladu postúpeného internetového obsahu s ich vlastnými podmienkami;“;

iv) Dopĺňajú sa tieto písmená q) až u):

„q)    podporuje členské štáty pri identifikácii osôb, ktorých účasť na trestných činoch patriacich do rozsahu pôsobnosti mandátu Europolu, ako sa uvádzajú v prílohe I, predstavuje vysoké riziko pre bezpečnosť, a uľahčuje spoločné, koordinované a prioritné vyšetrovania;

r)    vkladá do Schengenského informačného systému v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862*, po konzultácii s členskými štátmi v súlade s článkom 7 tohto nariadenia a na základe povolenia výkonného riaditeľa Europolu údaje o podozrení z účasti štátneho príslušníka tretej krajiny na trestnom čine, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu a o ktorom má vedomosť na základe informácií získaných od tretích krajín alebo medzinárodných organizácií v zmysle článku 17 ods. 1 písm. b);

s)    podporuje vykonávanie hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu podľa nariadenia (EÚ) č. 1053/2013 v rámci cieľov Europolu stanovených v článku 3;

t)    aktívne monitoruje výskumné a inovačné činnosti relevantné pre dosiahnutie cieľov stanovených v článku 3 a prispieva k nim, podporuje súvisiace činnosti členských štátov a vykonáva svoje výskumné a inovačné činnosti týkajúce sa záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vrátane vývoja, učenia, testovania a validácie algoritmov na vývoj nástrojov;

u)    podporuje činnosti členských štátov pri predchádzaní šíreniu online obsahu súvisiaceho s terorizmom alebo násilným extrémizmom v krízových situáciách, ktorý má pôvod v prebiehajúcej alebo nedávnej reálnej udalosti v, vyobrazuje poškodenie života alebo telesnej integrity alebo vyzýva na bezprostredné poškodenie života alebo telesnej integrity a má za cieľ alebo za následok vážne zastrašovanie obyvateľstva a ak sa predpokladá, že existuje potenciál exponenciálnej multiplikácie a virálnosti u viacerých poskytovateľov online služieb.

_____________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, o zmene a zrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006 a rozhodnutia Komisie 2010/261/EÚ (Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018, s. 56).“;

b) V odseku 2 sa druhá veta nahrádza takto:

„Europol pomáha aj pri operatívnom vykonávaní týchto priorít, najmä v rámci Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti, a to aj uľahčovaním a poskytovaním administratívnej, logistickej, finančnej a operačnej podpory operačným a strategickým činnostiam realizovaným pod vedením členských štátov.“;

c) V odseku 3 sa dopĺňa táto veta:

„Europol poskytuje aj analýzu posúdenia hrozieb, ktorá slúži na podporu Komisie a členských štátov pri vykonávaní posúdení rizík.“;

d) Vkladajú sa tieto odseky 4a a 4b:

„4a.    Europol pomáha Komisii pri určovaní kľúčových výskumných tém, vypracúvaní a vykonávaní rámcových programov Únie pre výskumné a inovačné činnosti, ktoré sú relevantné pre dosiahnutie cieľov stanovených v článku 3. Keď Europol pomáha Komisii pri určovaní kľúčových výskumných tém, vypracúvaní a vykonávaní rámcového programu Únie, agentúra nesmie dostávať finančné prostriedky z daného programu.

4b.    Europol podporuje preverovanie konkrétnych prípadov priamych zahraničných investícií do Únie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452*, ktoré sa týkajú podnikov dodávajúcich technológie používané alebo vyvíjané Europolom alebo členskými štátmi na účely predchádzania trestným činom, na ktoré sa vzťahuje článok 3, a na účely ich vyšetrovania, pokiaľ ide o očakávaný vplyv na bezpečnosť.

____________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie (Ú. v. EÚ L 79I, 21.3.2019, s. 1).“;

e) V odseku 5 sa dopĺňa táto veta:

„Zamestnanci Europolu môžu pomáhať príslušným orgánom členských štátov na ich žiadosť a v súlade s ich vnútroštátnym právom pri vykonávaní vyšetrovacích úkonov.“

3.    V článku 6 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.    V konkrétnych prípadoch, keď Europol usúdi, že by sa malo začať vyšetrovanie trestného činu, ktorý patrí do rozsahu jeho cieľov, prostredníctvom národných ústrední požiada príslušné orgány dotknutého členského štátu alebo dotknutých členských štátov, aby začali, viedli alebo koordinovali takéto vyšetrovanie trestného činu.“

4.    V článku 7 sa odsek 8 nahrádza takto:

„8.    Členské štáty zabezpečia, aby ich finančné spravodajské jednotky zriadené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2015/849* mohli spolupracovať s Europolom v súlade s článkom 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1153**, a to najmä prostredníctvom svojich národných ústrední v oblasti finančných informácií a analýz v rámci ich mandátu a právomoci.

__________________

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

** Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1153 z 20. júna 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2000/642/SVV (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 122).“

5.    Článok 18 sa mení takto:

a) Odsek 2 sa mení takto:

i) Písmeno d) sa nahrádza takto:

„d)    uľahčenia výmeny informácií medzi členskými štátmi, Europolom, inými orgánmi Únie, tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami a súkromnými subjektmi;“;

ii) Dopĺňajú sa tieto písmená e) a f):

„e)    výskumu a inovácií týkajúcich sa záležitostí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, pokiaľ ide o vývoj, učenie, testovanie a validáciu algoritmov na vývoj nástrojov;

f)    podpory členských štátov pri informovaní verejnosti o podozrivých alebo odsúdených osobách, ktoré sú hľadané na základe vnútroštátneho súdneho rozhodnutia týkajúceho sa trestného činu, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu, a uľahčenia poskytovania informácií o týchto osobách verejnosťou.“;

   b) Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a.    Spracúvanie osobných údajov na účely výskumu a inovácií, ako sa uvádza v odseku 2 písm. e), sa vykonáva prostredníctvom výskumných a inovačných projektov Europolu s jasne vymedzenými cieľmi, trvaním a rozsahom spracúvania osobných údajov, pre ktoré platia dodatočné osobitné záruky stanovené v článku 33a.“;

c) Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.    Bez toho, aby bol dotknutý článku 8 ods. 4 a článok 18a, kategórie osobných údajov a kategórie dotknutých osôb, ktorých údaje možno zhromažďovať a spracúvať na všetky účely uvedené v odseku 2, sú uvedené v prílohe II.“;

d) Vkladá sa tento odsek 5a:

„5a.    Europol môže pred spracovaním údajov podľa odseku 2 tohto článku dočasne spracúvať osobné údaje prijaté podľa článku 17 ods. 1 a 2 s cieľom určiť, či takéto údaje spĺňajú požiadavky odseku 5 tohto článku, a to aj porovnaním týchto údajov so všetkými údajmi, ktoré už Europol spracúva v súlade s odsekom 5.

Správna rada konajúca na návrh výkonného riaditeľa a po porade s EDPS určí podrobné podmienky spracúvania takýchto údajov.

Europol môže spracúvať osobné údaje podľa tohto odseku najviac počas jedného roka alebo v odôvodnených prípadoch počas dlhšieho obdobia s predchádzajúcim súhlasom EDPS, ak je to potrebné na účely tohto článku. Ak z výsledku spracúvania vyplýva, že osobné údaje nespĺňajú požiadavky odseku 5 tohto článku, Europol tieto údaje vymaže a informuje o tom poskytovateľa údajov.“

6.    Vkladá sa tento článok 18a:

„Článok 18a

Spracúvanie informácií na podporu vyšetrovania trestného činu

1.    Ak je to potrebné na podporu konkrétneho vyšetrovania trestného činu, Europol môže spracúvať osobné údaje mimo kategórií dotknutých osôb uvedených v prílohe II, ak:

a) členský štát alebo Európska prokuratúra poskytnú Europolu vyšetrovací spis podľa článku 17 ods. 1 písm. a) na účely operačnej analýzy na podporu tohto konkrétneho vyšetrovania trestného činu v rámci mandátu Europolu podľa článku 18 ods. 2 písm. c) a

b) Europol zistí, že nie je možné vykonať operačnú analýzu vyšetrovacieho spisu bez spracovania osobných údajov, ktoré nespĺňajú požiadavky článku 18 ods. 5. Toto zistenie sa zaznamená.

2.    Europol môže spracúvať osobné údaje obsiahnuté vo vyšetrovacom spise dovtedy, kým toto spracúvanie podporuje konkrétne prebiehajúce vyšetrovanie trestného činu, v súvislosti s ktorým členský štát alebo Európska prokuratúra poskytli vyšetrovací spis v súlade s odsekom 1, a len na účely podpory tohto vyšetrovania.

Správna rada konajúca na návrh výkonného riaditeľa a po porade s EDPS určí podrobné podmienky spracúvania takýchto údajov.

Bez toho, aby bolo dotknuté spracúvanie osobných údajov podľa článku 18 ods. 5a, sú osobné údaje mimo kategórií dotknutých osôb uvedených v prílohe II funkčne oddelené od ostatných údajov a možno k nim pristupovať, len ak je to potrebné na podporu konkrétneho vyšetrovania trestného činu, na ktoré boli poskytnuté.

3.    Na žiadosť členského štátu alebo Európskej prokuratúry, ktoré Europolu poskytli vyšetrovací spis podľa odseku 1, môže Europol uchovávať tento vyšetrovací spis a výsledok svojej operačnej analýzy po uplynutí obdobia uchovávania stanoveného v odseku 2 výlučne na účely zabezpečenia vierohodnosti, spoľahlivosti a vysledovateľnosti procesu kriminálneho spravodajstva, a to len dovtedy, kým v danom členskom štáte prebieha súdne konanie súvisiace s daným vyšetrovaním trestného činu.

Uvedený členský štát takisto môže požiadať Europol o uchovanie vyšetrovacieho spisu a výsledku jeho operačnej analýzy po uplynutí obdobia uchovávania stanoveného v odseku 2 na účely zabezpečenia vierohodnosti, spoľahlivosti a vysledovateľnosti procesu kriminálneho spravodajstva, a to len dovtedy, kým v inom členskom štáte prebieha súdne konanie v nadväznosti na súvisiace vyšetrovanie trestného činu.

Správna rada konajúca na návrh výkonného riaditeľa a po porade s EDPS určí podrobné podmienky spracúvania takýchto údajov. Takéto osobné údaje sú funkčne oddelené od ostatných údajov a možno k nim pristupovať, len ak je to potrebné na účely zabezpečenia vierohodnosti, spoľahlivosti a vysledovateľnosti procesu kriminálneho spravodajstva.

4.    Odseky 1 až 3 sa uplatňujú aj vtedy, keď Europol prijíma osobné údaje od tretej krajiny, s ktorou bola uzavretá dohoda buď na základe článku 23 rozhodnutia 2009/371/SVV v súlade s článkom 25 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia, alebo na základe článku 218 ZFEÚ v súlade s článkom 25 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, alebo na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie o primeranosti uvedené v článku 25 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, a táto tretia krajina poskytuje Europolu vyšetrovací spis na operačnú analýzu, ktorá podporuje konkrétne vyšetrovanie trestného činu v členskom štáte alebo v členskom štáte, ktorý Europol podporuje. Ak tretia krajina poskytne Europolu vyšetrovací spis, je o tom informovaný EDPS. Europol overí, či množstvo osobných údajov nie je zjavne neprimerané vo vzťahu ku konkrétnemu vyšetrovaniu v členskom štáte, ktorý Europol podporuje, a či neexistujú objektívne skutočnosti, ktoré by naznačovali, že daná tretia krajina získala spis v zjavnom rozpore so základnými právami. Ak Europol alebo EDPS dospeje k záveru, že existujú predbežné náznaky, že takéto údaje sú neprimerané alebo zhromaždené v rozpore so základnými právami, Europol ich nespracuje. Europol môže k údajom spracúvaným podľa tohto odseku pristupovať, len ak je to potrebné na podporu konkrétneho vyšetrovania trestného činu v členskom štáte alebo v členských štátoch. Tieto údaje sa môžu zdieľať len v rámci Únie.“

7.    Článok 20 sa mení takto:

a) Vkladá sa tento odsek 2a:

„2a.    Členské štáty môžu v rámci vykonávania špecializovaných projektov operačnej analýzy uvedených v článku 18 ods. 3 určiť informácie, ktoré má Europol priamo sprístupniť iným vybraným členským štátom na účely posilnenej spolupráce pri konkrétnych vyšetrovaniach, bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek obmedzenia podľa článku 19 ods. 2.“;

b) V odseku 3 sa úvodná veta nahrádza takto:

„3.    V súlade s vnútroštátnym právom je prístup k informáciám uvedeným v odsekoch 1, 2 a 2a a ich ďalšie spracúvanie členskými štátmi možné len na účely súdnych konaní prebiehajúcich vo vzťahu k nasledovnému a na účely predchádzania a boja proti:“;

c) Vkladá sa tento odsek 5:

„5.    Ak vnútroštátne právo umožňuje, aby zamestnanci Europolu podali svedeckú výpoveď o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri plnení svojich povinností alebo pri výkone svojej činnosti, takúto výpoveď môžu v rámci súdnych konaní v členských štátoch podať len zamestnanci Europolu, ktorých na to oprávnil výkonný riaditeľ.“

8.    Vkladá sa tento článok 20a:

„Článok 20a

Vzťahy s Európskou prokuratúrou

1.    Europol nadviaže a udržiava úzky vzťah s Európskou prokuratúrou. V rámci tohto vzťahu Europol a Európska prokuratúra konajú v rámci svojich príslušných mandátov a právomocí. Na tento účel uzatvoria dohodu o spolupráci, v ktorej sa stanovia spôsoby ich spolupráce.

2.    Europol aktívne podporuje vyšetrovania a trestné stíhania vedené Európskou prokuratúrou a spolupracuje s ňou, najmä prostredníctvom výmeny informácií a poskytovaním analytickej podpory.

3.    Europol prijme všetky vhodné opatrenia s cieľom umožniť Európskej prokuratúre nepriamy prístup k informáciám poskytnutým na účely článku 18 ods. 2 písm. a), b) a c) na základe systému „pozitívnej lustrácie/negatívnej lustrácie“. Článok 21 sa uplatňuje mutatis mutandis s výnimkou jeho odseku 2.

4.    Europol bez zbytočného odkladu oznámi Európskej prokuratúre každú trestnú činnosť, v súvislosti s ktorou by Európska prokuratúra mohla vykonávať svoju právomoc.“

9.    V článku 21 sa dopĺňa tento odsek 8:

„8.    Ak počas činností spracúvania informácií v súvislosti s jednotlivými vyšetrovaniami alebo konkrétnym projektom Europol zistí informácie týkajúce sa možného protiprávneho konania poškodzujúceho finančné záujmy Únie, Europol z vlastnej iniciatívy a bez zbytočného odkladu poskytne tieto informácie úradu OLAF.“

10.    Článok 24 sa nahrádza takto:

„Článok 24

Zasielanie operatívnych osobných údajov inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie

1. S výhradou akýchkoľvek ďalších obmedzení podľa tohto nariadenia, najmä podľa článku 19 ods. 2 a 3, a bez toho, aby bol dotknutý článok 67, Europol zašle operatívne osobné údaje inej inštitúcii, orgánu, úradu alebo agentúre Únie, iba ak sú takéto údaje potrebné na legitímne plnenie úloh patriacich do právomoci tejto inej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie.

2. Ak sa operatívne osobné údaje zasielajú na žiadosť inej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, zodpovednosť za zákonnosť tohto zaslania nesie prevádzkovateľ aj príjemca.

Europol overí právomoc inej inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie. Ak v súvislosti s touto potrebou zaslania osobných údajov vzniknú pochybnosti, Europol požiada príjemcu o ďalšie informácie.

Prijímajúca inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie zabezpečia, aby bolo možné potrebu zaslania operatívnych osobných údajov následne overiť.

3. Prijímajúca inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra Únie spracúvajú operatívne osobné údaje iba na účely, na ktoré boli zaslané.“

11.    Článok 25 sa mení takto:

a) V odseku 5 sa úvodná veta nahrádza takto:

„Odchylne od odseku 1 môže výkonný riaditeľ v jednotlivých prípadoch povoliť prenos alebo kategórie prenosov osobných údajov tretím krajinám alebo medzinárodným organizáciám, ak je prenos alebo súvisiaci prenos:“;

b) Odsek 8 sa nahrádza takto:

„Ak sa prenos uskutočňuje na základe odseku 5, takýto prenos sa zdokumentuje a dokumentácia sa na žiadosť sprístupní EDPS. Dokumentácia obsahuje záznam o dátume a čase prenosu a informácie o prijímajúcom príslušnom orgáne, o odôvodnení prenosu a o prenášaných operatívnych osobných údajoch.“

12.    Článok 26 sa mení takto:

a) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Europol môže prijímať osobné údaje priamo od súkromných subjektov a spracúvať tieto osobné údaje v súlade s článkom 18 s cieľom identifikovať všetky dotknuté národné ústredne uvedené v odseku 1 písm. a). Europol bezodkladne postúpi osobné údaje a všetky relevantné výsledky spracovania týchto údajov, ktoré sú potrebné na účely určenia právomoci, dotknutým národným ústredniam. Europol môže postúpiť osobné údaje a relevantné výsledky spracovania týchto údajov potrebné na účely určenia právomoci v súlade s článkom 25 dotknutým kontaktným miestam a orgánom uvedeným v odseku 1 písm. b) a c). Po tom, ako Europol identifikuje a prepošle príslušné osobné údaje všetkým príslušným dotknutým národným ústredniam, alebo po tom, ako nie je možné identifikovať ďalšie dotknuté národné ústredne, Europol tieto údaje vymaže, pokiaľ dotknutá národná ústredňa, dotknuté kontaktné miesto alebo dotknutý orgán opätovne nepredložia tieto osobné údaje Europolu v súlade s článkom 19 ods. 1 do štyroch mesiacov od uskutočnenia prenosu.“;

b) Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Ak Europol prijme osobné údaje od súkromného subjektu z tretej krajiny, Europol môže tieto údaje postúpiť len členskému štátu alebo dotknutej tretej krajine, s ktorou bola uzavretá dohoda na základe článku 23 rozhodnutia 2009/371/SVV alebo na základe článku 218 ZFEÚ alebo na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie o primeranosti uvedené v článku 25 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia. Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 25 ods. 5 a 6, Europol môže preniesť výsledok svojej analýzy a overenia týchto údajov dotknutej tretej krajine.“;

c) odseky 5 a 6 sa nahrádzajú takto:

„5. Europol môže zasielať alebo prenášať osobné údaje súkromným subjektom na základe individuálneho posúdenia, ak je to bezpodmienečne nevyhnutné, a s výhradou akýchkoľvek prípadných obmedzení stanovených podľa článku 19 ods. 2 alebo 3 a bez toho, aby bol dotknutý článok 67, v týchto prípadoch:

a) zaslanie alebo prenos sú nepochybne v záujme dotknutej osoby a dotknutá osoba s ním súhlasí alebo

b) zaslanie alebo prenos sú absolútne nevyhnutné na to, aby sa zabránilo bezprostrednému spáchaniu trestného činu vrátane terorizmu, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu, alebo

c) zaslanie alebo prenos osobných údajov, ktoré sú verejne dostupné, sú bezpodmienečne nevyhnutné na splnenie úlohy uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. m) a sú splnené tieto podmienky:

i)    zaslanie alebo prenos sa týkajú jednotlivého a konkrétneho prípadu;

ii)    žiadne základné práva a slobody dotknutých osôb neprevažujú nad verejným záujmom, z ktorého v danom prípade vyplynula nevyhnutnosť zaslania alebo prenosu alebo

d) zaslanie alebo prenos osobných údajov sú bezpodmienečne nevyhnutné na to, aby Europol tento súkromný subjekt informoval o tom, že prijaté informácie nie sú dostatočné na to, aby Europolu umožnili identifikovať dotknuté národné ústredne, a sú splnené tieto podmienky:

6. Pokiaľ ide o odsek 5 písm. a) a b) a d) tohto článku, ak dotknutý súkromný subjekt nie je usadený v Únii alebo v krajine, s ktorou má Europol dohodu o spolupráci umožňujúcu výmenu osobných údajov, s ktorou Únia uzavrela medzinárodnú dohodu podľa článku 218 ZFEÚ alebo na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie o primeranosti uvedené v článku 25 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, výkonný riaditeľ prenos povolí, len ak je:

a) nevyhnutný na ochranu zásadných záujmov dotknutej osoby či inej osoby, alebo

b) nevyhnutný na ochranu oprávnených záujmov dotknutej osoby, alebo

c) nevyhnutný na to, aby sa predišlo bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti členského štátu alebo tretej krajiny, alebo

d) v jednotlivých prípadoch nevyhnutný na účely predchádzania trestným činom, ktoré patria do pôsobnosti Europolu, na účely ich vyšetrovania, odhaľovania či stíhania, alebo

e) v jednotlivých prípadoch nevyhnutný na stanovenie, uplatňovanie alebo obranu právnych nárokov súvisiacich s predchádzaním osobitným trestným činom, ktoré patria do pôsobnosti Europolu, ich vyšetrovaním, odhaľovaním či stíhaním.

Prenos osobných údajov sa nesmie uskutočniť, ak výkonný riaditeľ skonštatuje, že základné práva a slobody dotknutej osoby prevažujú nad verejným záujmom na prenose uvedeným v písmenách d) a e).

Prenosy nesmú byť systematické, hromadné ani štrukturálne.“;

d) Vkladajú sa tieto odseky 6a a 6b:

„6a. Europol môže požiadať členské štáty prostredníctvom ich národných ústrední, aby podľa ich platných právnych predpisov získali osobné údaje od súkromných subjektov, ktoré sú usadené alebo majú právneho zástupcu na ich území, na účely ich poskytnutia Europolu pod podmienkou, že požadované osobné údaje sú obmedzené výlučne na to, čo je nevyhnutné, aby mohol Europol identifikovať dotknuté národné ústredne.

Bez ohľadu na ich právomoc vo vzťahu ku konkrétnemu trestnému činu, v súvislosti s ktorým sa Europol snaží identifikovať dotknuté národné ústredne, členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné vnútroštátne orgány mohli zákonne spracúvať takéto žiadosti v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi na účely poskytovania informácií Europolu, ktoré potrebuje na plnenie svojich cieľov.

 6b. Infraštruktúra Europolu sa môže využívať na výmenu údajov medzi príslušnými orgánmi členských štátov a súkromnými subjektmi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi príslušných členských štátov. V prípadoch, keď členské štáty využívajú túto infraštruktúru na výmenu osobných údajov o trestných činoch, ktoré nepatria do rozsahu cieľov Europolu, Europol nemá k týmto údajom prístup.“;

e) Odseky 9 a 10 sa vypúšťajú.

13. Vkladá sa tento článok 26a:

„Článok 26a

Výmena osobných údajov so súkromnými subjektmi v krízových situáciách

1. Europol môže prijímať osobné údaje priamo od súkromných subjektov a spracúvať tieto osobné údaje v súlade s článkom 18 s cieľom predchádzať šíreniu online obsahu súvisiaceho s terorizmom alebo násilným extrémizmom v krízových situáciách, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 1 písm. u).

2. Ak Europol prijme osobné údaje od súkromného subjektu z tretej krajiny, Europol môže tieto údaje postúpiť len členskému štátu alebo dotknutej tretej krajine, s ktorou bola uzavretá dohoda na základe článku 23 rozhodnutia 2009/371/SVV alebo na základe článku 218 ZFEÚ alebo na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie o primeranosti uvedené v článku 25 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia. Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 25 ods. 5 a 6, Europol môže preniesť výsledok svojej analýzy a overenia týchto údajov dotknutej tretej krajine.

3. Europol môže zasielať alebo prenášať osobné údaje súkromným subjektom na základe individuálneho posúdenia s výhradou akýchkoľvek prípadných obmedzení stanovených podľa článku 19 ods. 2 alebo 3 a bez toho, aby bol dotknutý článok 67, ak sú zaslanie alebo prenos bezpodmienečne nevyhnutné na predchádzanie šíreniu online obsahu súvisiaceho s terorizmom alebo násilným extrémizmom, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 1 písm. u), a žiadne základné práva a slobody dotknutých osôb neprevažujú nad verejným záujmom, z ktorého v danom prípade vyplynula nevyhnutnosť zaslania alebo prenosu

4. Ak dotknutý súkromný subjekt nie je usadený v Únii alebo v krajine, s ktorou má Europol dohodu o spolupráci umožňujúcu výmenu osobných údajov, s ktorou Únia uzavrela medzinárodnú dohodu podľa článku 218 ZFEÚ alebo na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie o primeranosti podľa článku 25 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, prenos povoľuje výkonný riaditeľ.

5. Europol môže požiadať členské štáty prostredníctvom ich národných ústrední, aby podľa ich platných právnych predpisov získali osobné údaje od súkromných subjektov, ktoré sú usadené alebo majú právneho zástupcu na ich území, na účely ich poskytnutia Europolu pod podmienkou, že požadované osobné údaje sú obmedzené výlučne na to, čo je nevyhnutné, aby mohol Europol predchádzať šíreniu online obsahu súvisiaceho s terorizmom alebo násilným extrémizmom, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 1 písm. u). Bez ohľadu na ich právomoc, pokiaľ ide o šírenie obsahu, v súvislosti s ktorým Europol žiada o osobné údaje, členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné vnútroštátne orgány mohli zákonne spracúvať takéto žiadosti v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi na účely poskytovania informácií Europolu, ktoré potrebuje na plnenie svojich cieľov.

6. Europol zabezpečí, aby sa v súlade s týmto nariadením evidovali podrobné záznamy o každom prenose osobných údajov, ako aj o dôvodoch takéhoto prenosu, a aby sa na žiadosť oznámili EDPS podľa článku 40.

7. Ak sú prijatými osobnými údajmi alebo osobnými údajmi, ktoré sa majú preniesť, dotknuté záujmy členského štátu, Europol bezodkladne informuje národnú ústredňu dotknutého členského štátu.“

14.    Vkladá sa tento článok 27a:

 „Článok 27 a

Spracúvanie osobných údajov Europolom

1. Na spracúvanie operatívnych osobných údajov Europolom sa vzťahuje toto nariadenia, článok 3 a kapitola IX nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725*.

Na spracúvanie administratívnych osobných údajov Europolom sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/1725 okrem jeho kapitoly IX.

2. Odkazy na „uplatniteľné pravidlá ochrany údajov“ v tomto nariadení sa považujú za odkazy na ustanovenia o ochrane údajov stanovené v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2018/1725.

3. Odkazy na „osobné údaje“ v tomto nariadení sa chápu ako odkazy na „operatívne osobné údaje“, pokiaľ nie je uvedené inak.

4. Europol stanoví obdobie uchovávania administratívnych osobných údajov vo svojom rokovacom poriadku.

____________

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).“

15.    Článok 28 sa vypúšťa.

16.    Článok 30 sa mení takto:

a) V odseku 2 sa prvá veta nahrádza takto:

„2. Automatizované alebo iné spracúvanie osobných údajov, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie alebo členstvo v odborových organizáciách, a spracúvanie genetických a biometrických údajov výhradne na účely identifikácie fyzickej osoby alebo údajov týkajúcich sa zdravia alebo sexuálneho života, alebo sexuálnej orientácie osoby je povolené, len ak je to bezpodmienečne nevyhnutné a primerané na účely predchádzania trestnej činnosti alebo boja proti trestnej činnosti, ktorá patrí do rozsahu cieľov Europolu a ak tieto údaje dopĺňajú iné osobné údaje spracúvané Europolom.“;

b) V odseku 3 sa prvá veta nahrádza takto:

„K osobným údajom uvedeným v odsekoch 1 a 2 má s výnimkou prípadov uvedených v článku 20 ods. 2a priamy prístup iba Europol.“;

c) Odsek 4 sa vypúšťa;

d) Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Osobné údaje uvedené v odsekoch 1 a 2 sa zasielajú členským štátom a orgánom Únie alebo prenášajú tretím krajinám a medzinárodným organizáciám, len ak toto zaslanie alebo tento prenos sú bezpodmienečne nevyhnutné a primerané v jednotlivých prípadoch týkajúcich sa trestnej činnosti, ktorá patrí do rozsahu cieľov Europolu a ak je to v súlade s kapitolou V.“

17.    Článok 32 sa nahrádza takto:

„Článok 32

Bezpečnosť spracúvania

Europol a členské štáty zavedú mechanizmy na zaistenie toho, aby sa bezpečnostné opatrenia uvedené v článku 91 nariadenia (EÚ) 2018/1725 uplatňovali vo všetkých informačných systémoch.“

18.    Článok 33 sa vypúšťa.

19.    Vkladá sa tento článok 33a:

„Článok 33a

Spracúvanie osobných údajov na účely výskumu a inovácií

1.    Na spracúvanie osobných údajov vykonávané prostredníctvom výskumných a inovačných projektov Europolu, ako sa uvádza v článku 18 ods. 2 písm. e), sa vzťahujú tieto dodatočné záruky:

a)každý projekt podlieha predchádzajúcemu schváleniu výkonným riaditeľom na základe opisu plánovanej spracovateľskej činnosti, v ktorom sa uvádza potreba spracúvať osobné údaje, napríklad na účely preskúmania a testovania inovačných riešení a zabezpečenia presnosti výsledkov projektu, opisu osobných údajov, ktoré sa majú spracúvať, opisu obdobia uchovávania a podmienok prístupu k osobným údajom, posúdenia rizík z hľadiska ochrany údajov vo vzťahu k všetkým právam a slobodám dotknutých osôb vrátane akejkoľvek zaujatosti vo výsledku a opatrení plánovaných na riešenie týchto rizík;

b)pred začatím projektu je informovaná správna rada a EDPS;

c)všetky osobné údaje, ktoré sa majú spracovať v súvislosti s projektom, sa dočasne skopírujú do samostatného, izolovaného a chráneného prostredia na spracovanie údajov v rámci Europolu výlučne na účely vykonania tohto projektu a prístup k týmto údajom majú len oprávnení zamestnanci Europolu;

d)žiadne osobné údaje spracúvané v súvislosti s projektom sa nesmú zasielať ani prenášať iným stranám a iné strany k nim nesmú získať prístup ani iným spôsobom;

e)žiadne spracúvanie osobných údajov v súvislosti s projektom nesmie viesť k opatreniam alebo rozhodnutiam, ktoré majú vplyv na dotknuté osoby;

f)všetky osobné údaje spracúvané v súvislosti s projektom sa vymažú po ukončení projektu alebo uplynutí obdobia uchovávania osobných údajov v súlade s článkom 31;

g)logy o spracovaní osobných údajov v súvislosti s projektom sa uchovávajú počas trvania projektu a jeden rok po ukončení projektu, a to výlučne na účely overenia presnosti výsledku spracovania údajov a len tak dlho, ako je potrebné na overenie presnosti výsledku spracovania údajov.

3.    Europol vedie úplný a podrobný opis procesu a dôvodov učenia, testovania a validácie algoritmov na zaistenie transparentnosti a na účely overenia presnosti výsledkov.“

20. Článok 34 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. V prípade porušenia ochrany osobných údajov Europol bez zbytočného odkladu oznámi toto porušenie príslušným orgánom dotknutých členských štátov v súlade s podmienkami stanovenými v článku 7 ods. 5, ako aj poskytovateľovi dotknutých údajov s výnimkou prípadov, keď je nepravdepodobné, že porušenie ochrany osobných údajov povedie k ohrozeniu práv a slobôd fyzických osôb.“;

b) Odsek 3 sa vypúšťa.

21.    Článok 35 sa mení takto:

a) Odseky 1 a 2 sa vypúšťajú;

b) V odseku 3 sa prvá veta nahrádza takto:

„Bez toho, aby bol dotknutý článok 93 nariadenia 2018/1725, ak Europol nemá kontaktné údaje príslušnej dotknutej osoby, požiada poskytovateľa údajov, aby tejto dotknutej osobe oznámil porušenie ochrany osobných údajov a informoval Europol o prijatom rozhodnutí.“;

b)Odseky 4 a 5 sa vypúšťajú.

22. Článok 36 sa mení takto:

a) Odseky 1 a 2 sa vypúšťajú;

b) Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Každá dotknutá osoba, ktorá si chcú uplatniť právo na prístup uvedené v článku 80 nariadenia (EÚ) 2018/1725 k osobným údajom, ktoré sa tejto dotknutej osoby týkajú, môže na tento účel bez vynaloženia nadmerných nákladov podať žiadosť orgánu vymenovanému na tento účel v členskom štáte, ktorý si zvolí, alebo Europolu. Ak sa žiadosť podá orgánu členského štátu, tento orgán postúpi žiadosť Europolu bezodkladne a v každom prípade do jedného mesiaca od jej doručenia.“;

c) Odseky 6 a 7 sa vypúšťajú.

23. Článok 37 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Každá dotknutá osoba, ktorá si chce uplatniť právo na opravu alebo vymazanie alebo na obmedzenie spracúvania uvedené v článku 82 nariadenia (EÚ) 2018/1725 v súvislosti s osobnými údajmi, ktoré sa jej týkajú, môže na tento účel podať žiadosť prostredníctvom orgánu vymenovaného na tento účel v členskom štáte, ktorý si zvolí, alebo Europolu. Ak sa žiadosť podá orgánu členského štátu, tento orgán postúpi žiadosť Europolu bezodkladne a v každom prípade do jedného mesiaca od jej doručenia.“;

b) Odsek 2 sa vypúšťa;

c) V odseku 3 sa prvá veta nahrádza takto:

Bez toho, aby bol dotknutý článok 82 ods. 3 nariadenia 2018/1725, Europol namiesto vymazania obmedzí osobné údaje uvedené v odseku 2 uvedeného článku, ak existujú dostatočné dôvody domnievať sa, že vymazanie by mohlo narušiť oprávnené záujmy dotknutej osoby.“;

d) Odseky 8 a 9 sa vypúšťajú.

24. Vkladá sa tento článok 37a:

„Článok 37a

Právo na obmedzenie spracúvania

Ak sa spracúvanie osobných údajov obmedzilo podľa článku 82 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2018/1725, takéto osobné údaje sa spracúvajú len na účely ochrany práv dotknutej osoby alebo inej fyzickej alebo právnickej osoby alebo na účely stanovené v článku 82 ods. 3 uvedeného nariadenia.“;

25.    Článok 38 sa mení takto:

a) Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Zodpovednosť za dodržiavanie nariadenia (EÚ) 2018/1725 v súvislosti s administratívnymi osobnými údajmi a za dodržiavanie tohto nariadenia a článku 3 a kapitoly IX nariadenia (EÚ) 2018/1725 v súvislosti s operatívnymi osobnými údajmi nesie Europol.“;

b) V odseku 7 sa tretia veta nahrádza takto:

„Bezpečnosť takejto výmeny sa zaistí v súlade s článkom 91 nariadenia (EÚ) 2018/1725.“

26. Článok 39 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 90 nariadenia (EÚ) 2018/1725, každý nový druh operácií spracúvania, ktoré sa majú vykonávať, podlieha predchádzajúcej konzultácii s EDPS, ak sa majú spracúvať osobitné kategórie údajov uvedené v článku 30 ods. 2 tohto nariadenia.“;

b) Odseky 2 a 3 sa vypúšťajú.

27. Vkladá sa tento článok 39a:

„Článok 39a

Záznamy o kategóriách činností spracúvania

1. Europol vedie záznamy o všetkých kategóriách činností spracúvania, za ktoré je zodpovedný. Uvedené záznamy musia obsahovať tieto informácie:

a) kontaktné údaje Europolu a meno a kontaktné údaje jeho zodpovednej osoby;

b) účely spracúvania;

c) opis kategórií dotknutých osôb a kategórií operatívnych osobných údajov;

d) kategórie príjemcov, ktorým boli alebo budú operatívne osobné údaje sprístupnené, vrátane príjemcov v tretích krajinách alebo medzinárodných organizácií;

e) v príslušných prípadoch prenosy operatívnych osobných údajov do tretej krajiny, medzinárodnej organizácii alebo súkromnému subjektu vrátane označenia tejto tretej krajiny, medzinárodnej organizácie alebo súkromného subjektu;

f) podľa možností predpokladané lehoty na vymazanie jednotlivých kategórií údajov;

g) podľa možností všeobecný opis technických a organizačných bezpečnostných opatrení uvedených v článku 91 nariadenia (EÚ) 2018/1725.

2. Záznamy uvedené v odseku 1 sú vyhotovené písomne, a to aj v elektronickej podobe.

3. Europol na žiadosť sprístupní záznamy uvedené v odseku 1 EDPS.“

28.    Článok 40 sa mení takto:

a) Názov sa nahrádza takto:

„Logovanie“;

b) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Europol uchováva logy o svojich operáciách spracúvania v súlade s článkom 88 nariadenia (EÚ) 2018/1725. Logy nie je možné meniť.“;

c) V odseku 2 sa prvá veta nahrádza takto:

„Bez toho, aby bol dotknutý článok 88 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa logy vyhotovené podľa odseku 1 oznámia príslušnej národnej ústredni, ak sú potrebné na konkrétne vyšetrovanie týkajúce sa dodržiavania pravidiel ochrany údajov.“

29,    Článok 41 sa nahrádza takto:

„Článok 41

Určenie zodpovednej osoby

1.    Správna rada vymenuje zodpovednú osobu, ktorá je jedným zo zamestnancov Europolu a ktorá je osobitne vymenovaná na tento účel. Táto osoba koná pri výkone svojich povinností nezávisle a nesmie prijímať žiadne pokyny.

2.    Zodpovedná osoba sa vyberie na základe osobnostných a profesionálnych kvalít, a to najmä odborných znalostí v oblasti ochrany údajov a súvisiacich postupov a na základe spôsobilosti plniť úlohy podľa tohto nariadenia.

3. Výber zodpovednej osoby nesmie mať za následok konflikt záujmov medzi jej povinnosťami ako zodpovednej osoby a akýmikoľvek inými úradnými povinnosťami, ktoré môže táto osoba mať, najmä vo vzťahu k uplatňovaniu tohto nariadenia.

4.    Zodpovedná osoba sa vymenúva na obdobie štyroch rokov a možno ju vymenovať opätovne. Zodpovednú osobu môže z funkcie odvolať správna rada len so súhlasom EDPS, ak táto osoba prestala spĺňať podmienky potrebné na výkon svojich povinností.

5.    Po určení zodpovednej osoby oznámi správna rada jej meno európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

6. Europol uverejní kontaktné údaje zodpovednej osoby a oznámi ich európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.“

30. Vkladajú sa tieto články 41a a 41b:

„Článok 41a

Postavenie zodpovednej osoby

1. Europol zabezpečí, aby bola zodpovedná osoba riadne a včas zapojená do všetkých záležitostí, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov.

2. Europol podporuje zodpovednú osobu pri plnení úloh uvedených v článku 41b tým, že poskytuje zdroje a zamestnancov potrebných na plnenie týchto úloh a prístup k osobným údajom a operáciám spracúvania, ako aj zdroje na udržiavanie jej odborných znalostí. Príslušných zamestnancov môže dopĺňať pomocná zodpovedná osoba v oblasti operatívneho a administratívneho spracúvania osobných údajov.

3. Europol zabezpečí, aby zodpovedná osoba v súvislosti s plnením týchto úloh nedostávala žiadne pokyny. Zodpovedná osoba sa zodpovedá priamo správnej rade. Správna rada nesmie zodpovednú osobu odvolať ani postihovať za výkon jej úloh.

4. Dotknuté osoby môžu kontaktovať zodpovednú osobu v súvislosti so všetkými záležitosťami týkajúcimi sa spracúvania ich osobných údajov a uplatňovania ich práv podľa tohto nariadenia a podľa nariadenia (EÚ) 2018/1725. Nikto nesmie utrpieť ujmu z dôvodu, že upozornil zodpovednú osobu na vec, pri ktorej údajne došlo k porušeniu tohto nariadenia alebo nariadenia (EÚ) 2018/1725.

5. Správna rada prijme ďalšie vykonávacie predpisy týkajúce sa zodpovednej osoby. Uvedené vykonávacie predpisy sa týkajú najmä výberového konania na miesto zodpovednej osoby a jej odvolania, úloh, povinností a právomocí a záruk jej nezávislosti.

6. Zodpovedná osoba a jej zamestnanci podliehajú povinnosti zachovávať dôvernosť v súlade s článkom 67 ods. 1.

Článok 41b

Úlohy zodpovednej osoby

1.    Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov, zodpovedná osoba má predovšetkým tieto úlohy:

a)    nezávisle zabezpečovať, aby Europol dodržiaval ustanovenia o ochrane údajov uvedené v tomto nariadení a v nariadení (EÚ) 2018/1725, ako aj príslušné ustanovenia o ochrane údajov uvedené v rokovacom poriadku Europolu; zahŕňa to monitorovanie súladu s týmto nariadením, nariadením (EÚ) 2018/1725, inými právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany údajov a s politikami Europolu v súvislosti s ochranou osobných údajov vrátane rozdelenia povinností, zvyšovania povedomia a odbornej prípravy zamestnancov, ktorí sú zapojení do operácií spracúvania, a súvisiacich auditov;

b) poskytovať informácie a poradenstvo Europolu a zamestnancom, ktorí spracúvajú osobné údaje, o ich povinnostiach podľa tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) 2018/1725 a iných právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa ochrany údajov;

c) poskytovať poradenstvo na požiadanie, pokiaľ ide o posúdenie vplyvu na ochranu údajov, a monitorovať jeho vykonávanie podľa článku 89 nariadenia (EÚ) 2018/1725;

d) viesť register prípadov porušenia ochrany osobných údajov a na požiadanie poskytovať poradenstvo, pokiaľ ide o potrebu oznámenia alebo nahlásenia prípadov porušenia ochrany osobných údajov podľa článkov 92 a 93 nariadenia (EÚ) 2018/1725;

e) zabezpečovať, aby sa záznam o prenose a prijatí osobných údajov uchovával v súlade s týmto nariadením;

f) zabezpečovať, aby boli dotknuté osoby informované o svojich právach podľa tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/1725;

g) spolupracovať so zamestnancami Europolu zodpovednými za postupy, odbornú prípravu a poradenstvo v oblasti spracúvania údajov;

h) spolupracovať s EDPS;

i) spolupracovať s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, najmä s vymenovanými zodpovednými osobami príslušných orgánov členských štátov a národnými dozornými orgánmi, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa ochrany údajov v oblasti presadzovania práva;

j) plniť úlohu kontaktného miesta pre európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa spracúvania vrátane predchádzajúcej konzultácie podľa článkov 39 a 90 nariadenia (EÚ) 2018/1725 a podľa potreby viesť konzultácie v akýchkoľvek iných záležitostiach;

k) pripravovať výročnú správu a zasielať ju správnej rade a EDPS.

2.    Zodpovedná osoba vykonáva funkcie stanovené v nariadení (EÚ) 2018/1725, pokiaľ ide o administratívne osobné údaje.

3.    Zodpovedná osoba pri plnení svojich úloh a zamestnanci Europolu, ktorí pomáhajú zodpovednej osobe pri výkone jej povinností, majú prístup ku všetkým údajom spracúvaným Europolom a do všetkých priestorov Europolu.

4.    Ak zodpovedná osoba usúdi, že sa ustanovenia tohto nariadenia alebo ustanovenia nariadenia (EÚ) 2018/1725 týkajúce sa spracúvania administratívnych osobných údajov alebo ustanovenia tohto nariadenia alebo článku 3 a kapitoly IX nariadenia (EÚ) 2018/1725 týkajúce sa spracúvania operatívnych osobných údajov nedodržiavajú, informuje o tom výkonného riaditeľa a požiada ho, aby nedodržiavanie v určenej lehote napravil.

Ak výkonný riaditeľ toto nedodržiavanie ustanovení pri spracúvaní v určenej lehote nenapraví, zodpovedná osoba o tom informuje správnu radu. Správna rada odpovie v stanovenej lehote dohodnutej so zodpovednou osobou. Ak správna rada toto nedodržiavanie ustanovení v určenej lehote nenapraví, zodpovedná osoba postúpi vec EDPS.“

31.    V článku 42 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1. Na účely výkonu svojej dozornej funkcie má národný dozorný orgán v priestoroch národnej ústredne alebo v priestoroch styčného dôstojníka prístup k údajom, ktoré jeho členský štát predložil Europolu v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi, a k logom uvedeným v článku 40.

2. Národné dozorné orgány majú prístup do kancelárií a k dokumentom svojich styčných dôstojníkov v Europole.“

32.    Článok 43 sa mení takto:

a) V odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto:

„EDPS zodpovedá za monitorovanie a zabezpečenie uplatňovania ustanovení tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/1725, ktoré sa týkajú ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov Europolom, a za poskytovanie poradenstva Europolu a dotknutým osobám vo všetkých záležitostiach súvisiacich so spracúvaním osobných údajov.“;

b) Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. EDPS vypracúva výročnú správu o svojich činnostiach dohľadu vo vzťahu k Europolu. Táto správa je súčasťou výročnej správy EDPS uvedenej v článku 60 nariadenia (EÚ) 2018/1725. Národné dozorné orgány sa vyzvú, aby predložili pripomienky k tejto správe predtým, než sa stane súčasťou výročnej správy. EDPS v čo najväčšej miere zohľadní pripomienky národných dozorných orgánov a v každom prípade ich vo výročnej správe uvedie.

Správa obsahuje štatistické informácie týkajúce sa sťažností, zisťovaní a vyšetrovaní, ako aj prenosov osobných údajov do tretích krajín a medzinárodným organizáciám, prípadov predchádzajúcich konzultácií a uplatňovania právomocí uvedených v odseku 3.“

33.    V článku 44 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.    V prípadoch uvedených v odseku 1 sa zabezpečí koordinovaný dozor v súlade s článkom 62 nariadenia (EÚ) 2018/1725. EDPS využíva pri vykonávaní svojich povinností stanovených v článku 43 ods. 2 odborné znalosti a skúsenosti národných dozorných orgánov. Pri vykonávaní spoločných kontrol s EDPS majú členovia a zamestnanci národných dozorných orgánov pri náležitom zohľadnení zásady subsidiarity a proporcionality rovnaké právomoci, ako sú právomoci stanovené v článku 43 ods. 4, a podliehajú rovnakej povinnosti, ako je povinnosť stanovená v článku 43 ods. 6.“

34.    Články 45 a 46 sa vypúšťajú.

35.    Článok 47 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„ 1. Každá dotknutá osoba má právo podať sťažnosť EDPS, ak sa domnieva, že spracúvanie osobných údajov Europolom, ktoré sa jej týkajú, nie je v súlade s týmto nariadením alebo nariadením (EÚ) 2018/1725.“

b) V odseku 2 sa prvá veta nahrádza takto:

„Ak sa sťažnosť týka rozhodnutia uvedeného v článku 36, 37 alebo 37a tohto nariadenia alebo v článku 80, 81 alebo 82 nariadenia (EÚ) 2018/1725, EDPS vedie konzultácie s národnými dozornými orgánmi členského štátu, ktorý poskytol údaje alebo priamo dotknutého členského štátu.“;

c) Vkladá sa tento odsek 5:

„5. EDPS informuje dotknutú osobu o pokroku a výsledku sťažnosti, ako aj o možnosti opravného prostriedku podľa článku 48.“

36.    Článok 50 sa mení takto:

a) Názov sa nahrádza takto:

„Právo na náhradu škody“;

b) Odsek 1 sa vypúšťa;

c) Odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Všetky spory medzi Europolom a členskými štátmi týkajúce sa konečnej zodpovednosti za náhrady priznané osobe, ktorá utrpela majetkovú alebo nemajetkovú ujmu, v súlade s článkom 65 nariadenia (EÚ) 2018/1725 a vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa transponuje článok 56 smernice (EÚ) 2016/680, sa postupujú správnej rade, ktorá rozhodne dvojtretinovou väčšinou svojich členov bez toho, aby bolo dotknuté právo napadnúť toto rozhodnutie podľa článku 263 ZFEÚ.“

37.    Článok 51 sa mení takto:

   a) V odseku 3 sa dopĺňajú tieto písmená f) až i):

„f)    ročné informácie o počte prípadov, v ktorých Europol vydal následné žiadosti adresované súkromným subjektom alebo žiadosti z vlastnej iniciatívy adresované členským štátom, v ktorých sú tieto subjekty usadené, týkajúce sa zaslania osobných údajov v súlade s článkom 26 vrátane konkrétnych príkladov prípadov preukazujúcich, prečo boli tieto žiadosti potrebné na to, aby Europol mohol plniť svoje ciele a úlohy;

g)    ročné informácie o počte prípadov, v ktorých bolo potrebné, aby Europol spracúval osobné údaje mimo kategórií dotknutých osôb uvedených v prílohe II s cieľom podporiť členské štáty pri konkrétnom vyšetrovaní trestného činu v súlade s článkom 18a, vrátane príkladov takýchto prípadov preukazujúcich, prečo bolo toto spracúvanie údajov potrebné;

h)    ročné informácie o počte prípadov, v ktorých Europol vydal zápisy v Schengenskom informačnom systéme v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. r), a o počte „pozitívnych lustrácií“ týchto zápisov vrátane konkrétnych príkladov prípadov preukazujúcich, prečo boli tieto zápisy potrebné na to, aby Europol mohol plniť svoje ciele a úlohy;

i)    ročné informácie o počte pilotných projektov, v rámci ktorých Europol spracúval osobné údaje na účely učenia, testovania a validácie algoritmov na vývoj nástrojov, vrátane nástrojov založených na umelej inteligencii, v oblasti presadzovania práva v súlade s článkom 33a, ako aj informácie o účeloch týchto projektov a potrebách v oblasti presadzovania práva, ktoré sa snažia riešiť.“

38.    V článku 57 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4. Europol môže využívať finančné prostriedky Únie prostredníctvom dohôd o príspevku alebo dohôd o grante v súlade so svojimi rozpočtovými pravidlami podľa článku 61 a ustanoveniami príslušných nástrojov na podporu politík Únie. Príspevky možno prijímať od krajín, s ktorými Europol alebo Únia uzavreli dohodu, v ktorej sa stanovujú finančné príspevky pre Europol v rámci jeho cieľov a úloh. Výška príspevku sa určí v príslušnej dohode.“

39.    Článok 61 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.    Rozpočtové pravidlá uplatniteľné na Europol prijíma správna rada po konzultácii s Komisiou. Nesmú sa odchyľovať od delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/715 okrem prípadov, keď je takáto odchýlka špecificky potrebná na fungovanie Europolu a Komisia s ňou vopred súhlasila.“;

b) Odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2. Europol môže udeľovať granty súvisiace s plnením jeho cieľov a úloh uvedených v článkoch 3 a 4.

3. Europol môže bez výzvy na predkladanie návrhov udeľovať členským štátom granty na vykonávanie činností, ktoré patria medzi ciele a úlohy Europolu.“;

c) Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a. Ak je to vzhľadom na operačné účely náležite odôvodnené, finančná podpora môže pokrývať celkové investičné náklady na vybavenie, infraštruktúru alebo iné aktíva.“

40.    Článok 67 sa nahrádza takto:

„Článok 67

Bezpečnostné predpisy na ochranu utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností

1. Europol prijme vlastné bezpečnostné predpisy, ktoré sú založené na zásadách a pravidlách stanovených v bezpečnostných predpisoch Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie a citlivých neutajovaných skutočností, ktoré okrem iného zahŕňajú ustanovenia týkajúce sa výmeny takýchto skutočností s tretími krajinami, a spracúvania a uchovávania takýchto skutočností, ako sa stanovuje v rozhodnutiach Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 a (EÚ, Euratom) 2015/444. Každé administratívne dojednanie týkajúce sa výmeny utajovaných skutočností s príslušnými orgánmi tretej krajiny alebo akékoľvek mimoriadne ad hoc poskytnutie utajovaných skutočností Európskej únie týmto orgánom v prípade neexistencie takéhoto dojednania musí vopred schváliť Komisia.

2. Bezpečnostné predpisy Europolu prijíma správna rada po ich schválení Komisiou. Pri posudzovaní navrhovaných bezpečnostných predpisov Komisia zabezpečí, aby boli v súlade s rozhodnutiami (EÚ, Euratom) 2015/443 a (EÚ, Euratom) 2015/444.“

41.    V článku 68 sa dopĺňa tento odsek 3:

„3.    Komisia do [troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi operačné prínosy vykonávania právomocí stanovených v článku 18 ods. 2 písm. e) a ods. 5a, článku 18a, článku 26 a článku 26a so zreteľom na ciele Europolu. Správa sa bude zaoberať vplyvom týchto právomocí na základné práva a slobody zakotvené v Charte základných práv.“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.Článok RÁMEC LEGISLATÍVNEJ INICIATÍVY

1.1.Názov legislatívnej iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh sa týka:

◻ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 62

⌧ predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mala mať legislatívna iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.5.Dôvody legislatívnej iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania legislatívnej iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv legislatívnej iniciatívy

◻ obmedzené trvanie

◻    Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

◻    Finančný vplyv trvá od roku RRRR do roku RRRR

⌧ neobmedzené trvanie

Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2022 do roku 2027

a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 75

◻ Priame riadenie na úrovni Komisie prostredníctvom

◻    výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

⌧ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

⌧ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71,

◻ verejnoprávne subjekty,

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV LEGISLATÍVNEJ INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

Bez schváleného VFR na roky 2021 – 2027 a rozpočtu na rok 2021 sa do odhadovaného finančného vplyvu legislatívnej iniciatívy započítavajú iba zdroje potrebné na doplnenie základného príspevku EÚ pre Europol (dodatočné náklady porovnané so základnou úrovňou – prehľad č. 68).

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky Europolu

◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

⌧    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Bez schváleného VFR na roky 2021 – 2027 a rozpočtu na rok 2021 sa do odhadovaného finančného vplyvu legislatívnej iniciatívy započítavajú iba zdroje potrebné na doplnenie základného príspevku EÚ pre Europol (dodatočné náklady porovnané so základnou úrovňou – prehľad č. 68).

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje Europolu

3.2.3.1.Zhrnutie

◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

⌧    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Požiadavky na zamestnancov (ekvivalent plného pracovného času):

Uskutočnenie náboru sa plánuje v polovici roka. Vzhľadom na to boli počty upravené takto: náklady na novoprijatých zamestnancov boli odhadnuté na 50 % priemerných nákladov ročne.

Ľudské zdroje potrebné na plnenie cieľov nového mandátu boli odhadnuté v spolupráci s Europolom. Pri odhadoch sa prihliadlo na očakávaný nárast pracovného zaťaženia, keďže zainteresované strany čoraz viac využívajú služby Europolu, ako aj na čas, ktorý Europol potrebuje na absorpciu zdrojov, aby sa nestalo, že agentúra nebude môcť včas plne vyčerpať príspevok EÚ a zaviazať rozpočtové prostriedky.

V legislatívnom finančnom výkaze sa neplánuje žiadne zvýšenie počtu zmluvných zamestnancov. Komisia zamýšľa navrhnúť zvýšenie odporúčaného počtu zmluvných zamestnancov zo 191 na 235, aby bolo možné zabezpečiť podporu v oblasti IT a administratívnu podporu pre operačné činnosti. Maximálny počet zmluvných zamestnancov v roku 2021 sa stanoví na 235 a mal by byť na tejto úrovni stabilizovaný počas celého obdobia VFR na roky 2021 – 2027.

Podrobnosti o zvýšení počtu zamestnancov

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov pre príslušné GR

◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

⌧     Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie činnosti a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Opis výpočtu nákladov na ekvivalent plného pracovného času by mal byť uvedený v oddiele 3 prílohy V.

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

◻    Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca 92 .

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

⌧    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

◻    vplyv na vlastné zdroje

◻    vplyv na iné príjmy

◻    uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1)    Patrí k nim napríklad vývoj v oblasti mobilných sietí 5G, umelej inteligencie, internetu vecí, dronov, anonymizácie a šifrovania, 3D tlače a biotechnológie. V júli 2020 napríklad francúzske a holandské orgány presadzovania práva a súdne orgány predstavili spolu s Europolom a Eurojustom spoločné vyšetrovanie, ktorého cieľom je rozbitie zašifrovanej telefónnej siete EncroChat využívanej zločineckými sieťami zapojenými do násilných útokov, korupcie, pokusov o vraždu a transportu drog veľkého rozsahu ( https://www.europol.europa.eu/newsroom/news/dismantling-of-encrypted-network-sends-shockwaves-through-organised-crime-groups-across-europe ).

(2)    Využívaním digitálnych systémov pri najrôznejšej trestnej činnosti a rozširovaním online obchodu s nezákonným tovarom a službami sa mení podoba závažnej a organizovanej trestnej činnosti. Pozri Europol, hodnotenia týkajúce sa hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti, 2017.

(3)    Útok v Paríži z 25. septembra 2020, útok v Conflans-Sainte-Honorine zo 16. októbra 2020, útok v Nice z 29. októbra 2020 a útok vo Viedni z 2. novembra 2020.

(4)     www.europol.europa.eu/publications-documents/pandemic-profiteering-how-criminals-exploit-covid-19-crisis . Týka sa predovšetkým počítačovej kriminality, podvodov, falšovania a organizovanej majetkovej trestnej činnosti.

(5)     https://www.europol.europa.eu/publications-documents/beyond-pandemic-how-covid-19-will-shape-serious-and-organised-crime-landscape-in-eu .

(6)    V roku 2017 bolo v Európe vyšetrovaných viac ako 5 000 organizovaných zločineckých skupín – čo je v porovnaní s rokom 2013 nárast o 50 %. Viac ako jednu trestnú činnosť páchalo 45 % organizovaných zločineckých skupín. Počet týchto polykriminálnych skupín sa prudko zvýšil. Organizované zločinecké skupiny často páchajú viac ako jednu trestnú činnosť. Sú nesmierne flexibilné a dokážu meniť pôsobnosť medzi rôznymi trestnými činnosťami. Europol, hodnotenia týkajúce sa hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti, 2017.

(7)    Nariadenie (EÚ) 2016/794 (11.5.2016).

(8)    13 členských štátov EÚ nahlásilo celkovo 119 dokonaných, neúspešných a zmarených teroristických útokov, pri ktorých zomrelo 10 ľudí a 27 osôb bolo zranených (Europol 2020, správa EÚ o situácii a trendoch v oblasti terorizmu).

(9)     https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2020/11/13/joint-statement-by-the-eu-home-affairs-ministers-on-the-recent-terrorist-attacks-in-europe/ .

(10)     https://www.consilium.europa.eu/media/41586/st14755-en19.pdf . V nariadení (EÚ) 2016/794 sa plánuje uskutočniť do mája 2022 hodnotenie s cieľom posúdiť vplyv, účinnosť a efektívnosť Europolu.

(11)    Pojem „súkromné subjekty“ odkazuje na organizácie s právnou subjektivitou, ktoré nie sú subjektmi verejného sektora. Okrem iného ide o podniky založené podľa občianskeho práva, a to aj vtedy, ak ich vlastní alebo riadi subjekt verejného sektora.

(12)    Komisia prijala 17. apríla 2018 takzvaný „balík o elektronických dôkazoch“, ktorý pozostáva z nariadenia [COM(2018) 225 final] a smernice [COM(2018) 226 final]. Balík je predmetom rokovaní spoluzákonodarcov.

(13)    Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júla 2020 o komplexnej politike Únie v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu [2020/2686(RSP)].

(14)    COM(2020) 605 final (24.7.2020).

(15)     https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/political-guidelines-next-commission_sk.pdf .

(16)    Pozri článok 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(17)    Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/794 je jedným z cieľov Europolu podporovať a posilňovať činnosť príslušných orgánov členských štátov a ich vzájomnú spoluprácu pri predchádzaní formám trestnej činnosti, ktoré zasahujú do spoločného záujmu, na ktorý sa vzťahuje politika Únie, ako aj v boji proti takýmto formám trestnej činnosti. Zodpovedá to poslaniu Europolu, ktoré sa stanovuje v článku 88 ZFEÚ. V článku 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/794 sa stanovuje, že: „V konkrétnych prípadoch, keď Europol usúdi, že by sa malo začať vyšetrovanie trestného činu, ktorý patrí medzi jeho ciele, prostredníctvom národných ústrední požiada príslušné orgány dotknutých členských štátov, aby začali, viedli alebo koordinovali takéto vyšetrovanie trestného činu.“ 

(18)    COM(2018) 640 final (12.9.2018).

(19)    COM(2018) 225 final a COM(2018) 226 final (17.4.2018) („balík o elektronických dôkazoch“).

(20)    Nariadenie (EÚ) 2019/818 (20.5.2020).

(21)    Nariadenie (EÚ) 2018/1862 (28.11.2018).

(22)    Nariadenie (EÚ) 2017/2226 (30.11.2017).

(23)    Nariadenie (EÚ) 2018/1240 (12.9.2018).

(24)    COM(2018) 302 final (16.5.2018).

(25)    COM(2020) 614 final (23.9.2020).

(26)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 (12.10.2017).

(27)    Nariadenie (EÚ) 2018/1727 (14.11.2018).

(28)    Nariadenie (EÚ) 2019/881 (17.4.2019).

(29)    Nariadenie (EÚ) č. 883/2013 (11.9.2013).

(30)    Nariadenie (EÚ) 2019/1896 (13.11.2019).

(31)    Nariadenie (EÚ) č. 1291/2013 (11.12.2013).

(32)    Nariadenie (EÚ) č. 513/2014 (16.4.2014). Pozri aj návrh Komisie na zriadenie Fondu pre vnútornú bezpečnosť pre nasledujúci viacročný finančný rámec [COM(2018) 472 final (13.6.2018)].

(33)    COM(2018) 435 final (7.6.2018).

(34)    COM(2018) 434 final (6.6.2018).

(35)    COM(2020) 66 final (19.2.2020).

(36)    COM(2020) 65 final (19.2.2020).

(37)    Článok 72 ZFEÚ.

(38)    Článok 4 ods. 2 ZEÚ.

(39)    Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite, Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu, Európske centrum pre boj proti terorizmu a Európske centrum pre finančnú a hospodársku trestnú činnosť.

(40)    Článok 67 ods. 1 ZFEÚ.

(41)     https://ec.europa.eu/home-affairs/news/commission-publishes-study-practice-direct-exchanges-personal-data-between-europol-and-private_en .

(42)    [doplniť odkazy súhrnný prehľad a na stanovisko výboru pre kontrolu regulácie].

(43)    Článok 8 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(44)    Článok 7 charty.

(45)    SEK(2011) 567 final (6.5.2011).

(46)    Agentúra Európskej únie pre základné práva: Uplatňovanie Charty základných práv Európskej únie v oblasti práva a tvorby politiky na vnútroštátnej úrovni (2018).

(47)    Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov: Posudzovanie nevyhnutnosti opatrení, ktorými sa obmedzuje základné právo na ochranu osobných údajov: súbor nástrojov (11.4.2017); európsky dozorný úradník pre ochranu údajov: usmernenia európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o posudzovaní primeranosti opatrení, ktorými sa obmedzujú základné práva na ochranu osobných údajov (19.12.2019).

(48)    V článku 18 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/794 sa obmedzuje spracovanie osobných údajov Europolom na kategórie dotknutých osôb uvedené v prílohe II k uvedenému nariadeniu. Kategórie dotknutých osôb sú: 1. podozrivé osoby; 2. odsúdené osoby; 3. osoby, pri ktorých existujú konkrétne skutočnosti alebo dôvodné podozrenie, na základe ktorého sa možno domnievať, že majú v úmysle spáchať trestné činy; 4. osoby, ktoré môžu byť predvolané, aby svedčili pri vyšetrovaní alebo v následnom trestnom konaní; 5. obete; 6. kontaktné osoby a spoločníci páchateľa a 7. osoby, ktoré môžu poskytnúť informácie o trestnej činnosti.

(49)    Pozri rozhodnutie európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o vyšetrovaní z vlastného podnetu týkajúcom sa výzvy v oblasti veľkých dát Europolu: https://edps.europa.eu/sites/edp/files/publication/20-09-18_edps_decision_on_the_own_initiative_inquiry_on_europols_big_data_challenge_en.pdf .

(50)    Tretia krajina, s ktorou bola uzavretá dohoda buď na základe článku 23 rozhodnutia 2009/371/SVV v súlade s článkom 25 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2016/794, alebo na základe článku 218 ZFEÚ v súlade s článkom 25 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2016/794, prípadne na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie o primeranosti uvedené v článku 25 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2016/794.

(51)    Pozri rozhodnutie európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o vyšetrovaní z vlastného podnetu týkajúcom sa výzvy v oblasti veľkých dát Europolu: https://edps.europa.eu/sites/edp/files/publication/20-09-18_edps_decision_on_the_own_initiative_inquiry_on_europols_big_data_challenge_en.pdf .

(52)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).

(53)    Rozhodnutie Rady 2008/617/SVV z 23. júna 2008 o zlepšení spolupráce medzi osobitnými zásahovými jednotkami členských štátov Európskej únie v krízových situáciách (Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008).

(54)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).

(55)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, o zmene a zrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006 a rozhodnutia Komisie 2010/261/EÚ (Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018, s. 56).

(56)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, o zmene a zrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006 a rozhodnutia Komisie 2010/261/EÚ (Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018, s. 56).

(57)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie (Ú. v. EÚ L 79I, 21.3.2019, s. 1).

(58)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).

(59)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(60)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(61)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(62)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(63)    Článok 88 ZFEÚ.

(64)    Článok 67 ZFEÚ.

(65)    Spoločný vyšetrovací tím je nástroj medzinárodnej spolupráce vychádzajúci z dohody medzi príslušnými orgánmi, a to justičnými (sudcovia, prokurátori, vyšetrujúci sudcovia) aj orgánmi presadzovania práva, dvoch alebo viacerých štátov, ktorý sa zriaďuje na obmedzené obdobie a na konkrétny účel s cieľom uskutočňovať vyšetrovania trestných činov v jednom alebo vo viacerých dotknutých štátoch. Tieto tímy predstavujú efektívny a účinný nástroj spolupráce, ktorý uľahčuje koordináciu vyšetrovaní a trestných stíhaní vedených súčasne vo viacerých štátoch alebo v prípadoch s cezhraničným rozmerom.

(66)    Operačná jednotka je dočasná skupina zložená zo zástupcov členských štátov, tretích strán, Europolu a konkrétneho projektu týkajúceho sa viacerých štátov alebo viacerých odvetví, ktorý spočíva v spravodajských a vo vyšetrovacích činnostiach zameraných na určené ciele s vysokou hodnotou. Cieľ s vysokou hodnotou je osoba páchajúca trestnú činnosť, ktorá spĺňa stanovené kritériá rizika, a preto predstavuje pre dva alebo viaceré členské štáty vysoké riziko páchania závažnej a organizovanej trestnej činnosti.

(67)    COM(2020) 456 (27.5.2020).

(68)    COM(2020) 440 final – prílohy 1 až 2 (27.5.2020).

(69)    COM(2020) 605 final (24.7.2020).

(70)     https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/political-guidelines-next-commission_sk.pdf .

(71)    COM(2018) 640 final (12.9.2018).

(72)    COM(2020) 66 final (19.2.2020).

(73)    COM(2020) 65 final (19.2.2020).

(74)    Z operatívnych ukazovateľov Europolu za rok 2019 vyplýva, že: počet operácií sa od roku 2014 strojnásobil; rozmiestnenie mobilných kancelárií v teréne sa viac ako zdvojnásobilo; počet správ vymenených prostredníctvom siete SIENA sa zvýšil o 300 %; počet záznamov zadaných do Informačného systému Europolu sa zvýšil o viac než 500 %.

(75)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .

(76)    Pracovný dokument útvarov Komisie – Decentralizované agentúry a Európska prokuratúra.

(77)    Nariadenie (EÚ) 2016/794.

(78)     https://www.europol.europa.eu/sites/default/files/documents/decision_of_the_europol_management_board_on_the_ adoption_of_the_financial_regulation_applicable_to_europol_.pdf .

(79)     https://europa.eu/european-union/sites/europaeu/files/docs/body/joint_statement_and_common_approach_2012_sk.pdf .

(80)    Článok 30 nariadenia o rozpočtových pravidlách Europolu.

(81)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(82)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(83)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(84)    Vzhľadom na ich špecifickú operačnú povahu nie je možné presne stanoviť jednotkové náklady na výstup ani presné očakávané objemy výstupov, a to najmä preto, že niektoré výstupy súvisia s činnosťami presadzovania práva, ktoré reagujú na nepredvídateľnú trestnú činnosť.

(85)    Počet zamestnancov uvedený v návrhu rozpočtu na rok 2021, vypočítaný na základe priemerných jednotkových personálnych nákladov, ktoré sa majú použiť v legislatívnom finančnom výkaze, a indexovaný podľa opravného koeficientu Holandska (111,5 %).

(86)    V tejto fáze nie je možné poskytnúť podrobné rozdelenie na dočasných zamestnancov v skupine AD a dočasných zamestnancov v skupine AST. Personálne náklady boli odhadnuté na základe priemerných nákladov na dočasného zamestnanca a boli indexované podľa opravného koeficientu Holandska (111,5 %).

(87)    Schválený počet zmluvných zamestnancov sa v rámci príspevku EÚ pre Europol na rok 2021 posilní a na tejto úrovni zostane stabilizovaný počas celého obdobie VFR na roky 2021 – 2027. V legislatívnom finančnom výkaze sa neplánuje žiadne zvýšenie počtu zmluvných zamestnancov.

(88)    Počet zamestnancov uvedený v návrhu rozpočtu na rok 2021, vypočítaný na základe priemerných jednotkových personálnych nákladov, ktoré sa majú použiť v legislatívnom finančnom výkaze, a indexovaný podľa opravného koeficientu Holandska (111,5 %).

(89)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(90)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(91)    Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

(92)    Pozri články 11 a 17 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020.

(93)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.