V Bruseli9. 12. 2020

COM(2020) 791 final

2020/0350(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1862 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, pokiaľ ide o vkladanie zápisov Europolom


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Trestná činnosť a terorizmus pôsobia cez hranice, pretože páchatelia a teroristi využívajú výhody, ktoré prináša globalizácia a mobilita. Informácie, ktoré si tretie krajiny vymieňajú s EÚ o trestnej a teroristickej činnosti, sú preto na vonkajších hraniciach EÚ, ako aj na území Únie čoraz dôležitejšie pre vnútornú bezpečnosť EÚ. V súčasnosti však v rámci EÚ existujú obmedzenia v spoločnom využívaní informácií získaných od tretích krajín o osobách, ktoré boli podozrivé z trestnej činnosti alebo trestného činu terorizmu, resp. za takéto činy odsúdené. 1 Presnejšie povedané, existujú obmedzenia v spoločnom využívaní informácií získaných od tretích krajín príslušníkmi v členských štátoch, ktorí stoja v prvej línii (príslušníkmi polície a pohraničnej stráže), a to vtedy a tam, kde ich potrebujú. To isté sa vzťahuje na informácie, ktoré si medzinárodné organizácie vymieňajú s Europolom.

Tento problém napríklad vzniká v kontexte pokračujúceho úsilia odhaľovať zahraničných teroristických bojovníkov. V správe Europolu o situácii a trendoch v oblasti terorizmu v Európskej únii 2 z júna 2020 sa uvádza, že hoci sa predpokladá, že mnoho zahraničných teroristických bojovníkov bolo alebo zabitých, alebo uväznených v zajateckých alebo záchytných táboroch v severovýchodnej Sýrii, značný počet zahraničných teroristických bojovníkov je stále nezvestných. Podľa tejto správy chaos a nedostatok informácií z oblasti konfliktu spôsobili, že informácie o zahraničných teroristických bojovníkoch, ktoré majú členské štáty k dispozícii, sú obmedzené a neoveriteľné. Aj v záveroch Rady z júna 2020 o vonkajšej činnosti EÚ v oblasti predchádzania terorizmu a násilnému extrémizmu a boja proti nim sa uznáva, že „zahraniční teroristickí bojovníci zostanú v nasledujúcich rokoch hlavnou spoločnou bezpečnostnou výzvou“, a vyzýva sa na zabezpečenie posilnenej a promptnej spolupráce a výmeny informácií medzi členskými štátmi, s Europolom a ďalšími relevantnými aktérmi EÚ. 3 Informácie, ktoré Europol vkladá do svojich informačných systémov, najmä výsledky jeho vlastnej analýzy údajov získaných od tretích krajín, sa však ku koncovým používateľom nedostávajú rovnakým spôsobom ako informácie, ktoré členské štáty poskytujú Schengenskému informačnému systému (SIS).

Europol odhaduje, že v súčasnosti neboli do SIS vložené informácie približne o 1 000 zahraničných teroristických bojovníkoch z krajín mimo EÚ, ktoré Europolu a jednotlivým členským štátom poskytli dôveryhodné tretie krajiny. SIS, najrozšírenejšie využívaná databáza na výmenu informácií v EÚ, poskytuje príslušníkom v prvej línii v reálnom čase priamy prístup k zápisom o osobách a veciach, vrátane zápisov o podozrivých osobách a páchateľoch. Keďže v SIS chýbajú zápisy o 1 000 zahraničných teroristických bojovníkoch z krajín mimo EÚ, existuje riziko, že ich pohraničná stráž neodhalí, keď sa snažia vstúpiť do EÚ, alebo keď ich príslušníci polície kontrolujú na území EÚ. To predstavuje značný nedostatok v oblasti bezpečnosti.

V tejto súvislosti sa už v záveroch Rady z júna 2018 o posilňovaní spolupráce a využívaní SIS na zaobchádzanie s osobami zapojenými do terorizmu alebo činností súvisiacich s terorizmom pripomenula potreba „zabezpečiť, aby sa informácie o zahraničných teroristických bojovníkoch dôsledne a systematicky nahrávali do európskych systémov a platforiem“. 4 Rada odkázala na „trojúrovňový prístup k výmene informácií o zahraničných teroristických bojovníkoch prostredníctvom optimálneho a konzistentného využívania údajov SIS a Europolu, ktoré Europol spracúva na účely krížovej kontroly a analýzy v rámci príslušných analytických projektov.Členské štáty však nie sú vždy schopné vložiť do SIS informácie o zahraničných teroristických bojovníkoch získané od tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, aby ich sprístupnili príslušníkom v prvej línii v iných členských štátoch. Po prvé, niektoré tretie krajiny uskutočňujú výmenu údajov o podozrivých osobách a páchateľoch iba s Europolom a prípadne aj s niektorými členskými štátmi. Po druhé, hoci členský štát dostane informácie o podozrivých osobách a páchateľoch priamo z tretej krajiny alebo prostredníctvom Europolu, nemusí byť schopný vydať zápis o dotknutej osobe kvôli obmedzeniam vo vnútroštátnych právnych predpisoch (napr. potreba stanoviť súvislosť s vnútroštátnou jurisdikciou). Po tretie, členský štát nemusí mať prostriedky na dostatočnú analýzu a overenie prijatých informácií. To vedie k rozdielom medzi informáciami o podozrivých osobách a páchateľoch, ktoré tretie krajiny sprístupňujú Europolu a členským štátom, a dostupnosťou týchto informácií pre príslušníkov v prvej línii vtedy a tam, kde ich potrebujú.

Pokiaľ ide o možné riešenie na úrovni EÚ, všeobecne sa uznáva, že Europol má cenné informácie o podozrivých osobách a páchateľoch, ktoré získal od tretích krajín a medzinárodných organizácií. Keď Europol zanalyzuje informácie o podozrivých osobách a páchateľoch, ktoré dostal od tretích krajín a medzinárodných organizácií, a to aj na základe krížovej kontroly s informáciami, ktoré už má k dispozícii vo svojich databázach, aby potvrdil správnosť informácií a doplnil ich o ďalšie údaje, musí sprístupniť výsledok analýzy všetkým členským štátom. Na to, aby Europol sprístupnil analýzu informácií o podozrivých osobách a páchateľoch získaných z tretích krajín členským štátom, využíva svoje informačné systémy. Europol zapíše informácie z tretích krajín aj do kontrolného zoznamu Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) určeného pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú oslobodení od povinnosti mať vízum pri prekračovaní vonkajších hraníc EÚ. 5 Kontrolný zoznam pomôže členským štátom pri posúdení toho, či osoba, ktorá žiada o cestovné povolenie, predstavuje bezpečnostné riziko.

Europol však nemôže priamo a v reálnom čase poskytovať príslušníkom v členských štátoch, ktorí stoja v prvej línii informácie, ktoré má k dispozícii o podozrivých osobách a páchateľoch získané od tretích krajín. Príslušníci v prvej línii nemajú okamžitý prístup k informačným systémom Europolu ani k údajom, ktoré Europol vložil do kontrolného zoznamu systému ETIAS. Informačné systémy Europolu podporujú prácu vyšetrovateľov, príslušníkov kriminálneho spravodajstva a analytikov v členských štátoch. Hoci je na každom členskom štáte, aby rozhodol, ktoré príslušné vnútroštátne orgány môžu priamo spolupracovať s Europolom 6 , príslušníci v prvej línii zvyčajne nemajú možnosť prístupu do informačných systémov Europolu.

Zatiaľ čo Europol môže kontrolovať osoby v SIS a od marca 2021 bude informovaný o pozitívnych lustráciách pri zápisoch súvisiacich s terorizmom vydaných inými členskými štátmi, Europol nemôže vydávať zápisy v SIS, t. j. v najpoužívanejšej databáze na spoločné využívanie informácií v EÚ, ktorá je priamo prístupná pre pohraničnú stráž a príslušníkov polície. Kľúčové informácie o podozrivých osobách a páchateľoch získané od tretích krajín, ktorými Europol disponuje, sa preto nemusia dostať ku koncovým používateľom na vnútroštátnej úrovni vtedy a tam, kde ich potrebujú. Patria sem analýzy Europolu týkajúce sa údajov, ktoré získal od tretích krajín a medzinárodných organizácií o zahraničných teroristických bojovníkoch, ale aj o osobách zapojených do organizovanej trestnej činnosti (napr. nezákonné obchodovanie s drogami) alebo závažnej trestnej činnosti (napr. sexuálne zneužívanie detí).

Vzhľadom na to, že informačné systémy Europolu a SIS sa využívajú na rozličné účely, existuje medzi týmito systémami aj veľký rozdiel v ich dosahu.

Informačný systém Europolu

Schengenský informačný systém

Používatelia

8 587 používateľov
(koniec roka 2019)

každý príslušník v prvej línii v členských štátoch 7 (pohraničná stráž a príslušníci polície)

Počet kontrol (v roku 2019) 8

5,4 milióna

6,6 miliardy

Na odstránenie tohto nedostatku v oblasti bezpečnosti je cieľom tohto návrhu vytvoriť novú kategóriu zápisu osobitne pre Europol, aby sa príslušníkom v prvej línii poskytovali informácie priamo a v reálnom čase. Na tento účel je potrebné zmeniť tak nariadenie (EÚ) 2016/794 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) 9 , ako aj nariadenie (EÚ) 2018/1862 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach. 10 Z dôvodu „variabilnej geometrie“, ktorou sa rôzne členské štáty diferencovane zapájajú do týchto dvoch nariadení, sú zmeny predložené v dvoch samostatných, ale logicky prepojených návrhoch.

Tento návrh sa týka zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1862. Cieľom tohto návrhu je umožniť Europolu vydávať „informačné zápisy“ o podozrivých osobách a páchateľoch, ktoré budú predstavovať novú kategóriu zápisu v SIS využívanú výlučne Europolom v presne stanovených a vymedzených prípadoch a za presne stanovených a vymedzených okolností. Toto je dôležitá zmena paradigmy SIS, pretože doteraz mohli údaje do SIS vkladať, aktualizovať ich a vymazávať iba členské štáty, zatiaľ čo Europol mal ku všetkým kategóriám zápisov prístup „len na čítanie“. Europol bude môcť vydávať zápisy na základe vlastnej analýzy informácií získaných od tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, a to len v prípade trestných činov patriacich do jeho pôsobnosti a len o štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktorí nepožívajú práva na voľný pohyb.

Účelom novej kategórie zápisu je to, aby v prípade „pozitívnej lustrácie“ zápis informoval príslušníka v prvej línii o tom, že dotknutá osoba je podozrivá z účasti na trestnom čine, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu. Následne by sa Europolu (prostredníctvom národného útvaru SIRENE) ohlásila skutočnosť, že daná osoba bola nájdená, ako aj miesto, čas a dôvod kontroly. Okrem takéhoto ohlasovania by nemali členské štáty v prípade „pozitívnej lustrácie“ žiadnu inú povinnosť. Vykonávajúci členský štát však bude môcť v jednotlivých prípadoch, a to aj na základe podkladových informácií získaných od Europolu, určiť, či je podľa vnútroštátneho práva a podľa vlastného uváženia daného členského štátu potrebné prijať vo vzťahu k danej osobe ďalšie opatrenia.

Keďže výmena informácií o podozrivých osobách a páchateľoch získaných od tretích krajín alebo medzinárodných organizácií zahŕňa spracovávanie osobných údajov, posúdenie politických možností riešenia zisteného problému plne prihliada na povinnosť dodržiavať základné práva, najmä právo na ochranu osobných údajov.

Súlad s existujúcimi ustanoveniami v danej oblasti politiky a s ďalšími politikami Únie

Tento návrh je úzko prepojený s ostatnými politikami Únie a dopĺňa ich, a to najmä v týchto oblastiach:

1.vnútorná bezpečnosť, tento návrh predovšetkým tvorí súčasť súboru opatrení boja proti terorizmu;

2.ochrana osobných údajov v rozsahu, v akom tento návrh zabezpečuje ochranu základných práv osôb, ktorých osobné údaje sa spracúvajú v SIS;

3.vonkajšie politiky Únie, hlavne práca delegácií EÚ a politika boja proti terorizmu/bezpečnosti v tretích krajinách.

Tento návrh je úzko prepojený aj s existujúcimi právnymi predpismi Únie a dopĺňa ich, a to najmä:

1.o Europole v rozsahu, v akom tento návrh udeľuje Europolu v rámci jeho mandátu ďalšie práva na spracovávanie a výmenu údajov v SIS;

2.o riadení vonkajších hraníc: návrh dopĺňa zásadu Kódexu schengenských hraníc 11 o vykonávaní systematických kontrol všetkých cestujúcich pri vstupe do schengenského priestoru a výstupe z neho na základe príslušných databáz, ktorá bola zavedená v reakcii na fenomén zahraničných teroristických bojovníkov;

3.o Európskom systéme pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS), ktorým sa zabezpečuje dôkladné posudzovanie bezpečnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú v úmysle cestovať do EÚ, a to vrátane kontroly v SIS;

4.o vízovom informačnom systéme (VIS) 12 týkajúcom sa štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú víza, a to vrátane kontroly v SIS.

Návrh okrem toho obsahuje ďalšie zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1862, ktorých cieľom je zosúladiť ustanovenia uvedeného nariadenia týkajúce sa ochrany údajov, najmä práva na prístup, opravu nesprávnych údajov a vymazanie nezákonne uchovávaných údajov, prostriedkov nápravy a zodpovednosti s nariadením (EÚ) 2016/794 a nariadením (EÚ) 2018/1725, pokiaľ je takéto zosúladenie nevyhnutné z dôvodu novej kategórie zápisu, ktoré má vkladať Europol.

A napokon, v dôsledku tohto návrhu bude potrebné posúdiť právne predpisy Únie týkajúce sa systémov ETIAS a VIS, aby sa určilo, či sa má v rámci predbežného posúdenia bezpečnosti zahrnúť nová kategória zápisu v SIS do automatizovaného spracovávania vykonávaného systémami ETIAS a VIS. V tejto fáze nie je možné vykonať toto posúdenie, pretože nariadenia o systémoch ETIAS a VIS sa v súčasnosti prerokúvajú v Európskom parlamente a Rade. Po ukončení rokovaní Komisia predloží následné zmeny pre každý z týchto nástrojov.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Týmto návrhom sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1862, pričom sa ako právny základ využíva jeden z jeho právnych základov, konkrétne článok 88 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Článok 88 ZFEÚ odkazuje na mandát Europolu a ods. 2 písm. a) uvedeného článku odkazuje konkrétne na zhromažďovanie, uchovávanie, spracúvanie, analýzu a výmenu informácií zasielaných najmä orgánmi členských štátov alebo tretích krajín alebo subjektov.

Variabilná geometria

Tento návrh vychádza z ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach. Vzhľadom na rôzne protokoly a dohody s pridruženými krajinami sa preto musia zvážiť tieto dôsledky:

Dánsko: V súlade s článkami 1 a 2 protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastní na prijatí tohto nariadenia a ani ním nie je viazané, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie bude založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

Írsko: Írsko sa zúčastňuje na tomto nariadení v súlade s článkom 5 ods. 1 protokolu č. 19, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, a v súlade s článkom 6 ods. 2 rozhodnutia Rady 2002/192/ES 13 a vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2020/1745 14 .

Island a Nórsko: toto nariadenie bude predstavovať vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis 15 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia Rady 1999/437/ES 16 .

Švajčiarsko: toto nariadenie bude predstavovať vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis 17 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/149/SVV 18 .

Lichtenštajnsko: Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis 19 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/349/EÚ 20 .

Bulharsko a Rumunsko: toto nariadenie bude predstavovať akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí, v zmysle článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005 a malo by sa vykladať v spojení s rozhodnutiami Rady 2010/365/EÚ 21 a (EÚ) 2018/934 22 .

Chorvátsko: toto nariadenie bude predstavovať akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí, v zmysle článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2011 a malo by sa vykladať v spojení s rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/733 23 .

Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Podľa zásady subsidiarity stanovenej v článku 5 ods. 3 ZEÚ opatrenia na úrovni EÚ by sa mali prijímať len vtedy, ak zamýšľané ciele nemôžu uspokojivo dosiahnuť samotné členské štáty, a preto je možné z dôvodu rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ.

Základom tohto návrhu, ktorý sa ním ďalej rozvíja a na ktorom sa stavia, je existujúci SIS, ktorý je v prevádzke od roku 1995. Pôvodný medzivládny rámec nahradili nástroje Únie z 9. apríla 2013 [nariadenie (ES) č. 1987/2006 a rozhodnutie Rady 2007/533/SVV]. Dňa 28. novembra 2018 boli prijaté tri nové nariadenia o SIS: nariadenie (EÚ) 2018/1860 24 o využívaní SIS v oblasti návratu, nariadenie (EÚ) 2018/1861 25 o využívaní SIS v oblasti hraníc a nariadenie (EÚ) 2018/1862 o využívaní SIS v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach. Týmito nariadeniami sa na konci roka 2021 zruší a nahradí predchádzajúci právny rámec spravujúci SIS.

Úplná analýza subsidiarity sa vykonala pri predchádzajúcich príležitostiach; táto iniciatíva sa zameriava na zavedenie novej kategórie zápisu, ktorý by mal Europol vkladať do SIS, a to zmenou nariadenia (EÚ) 2018/1862.

Túto významnú úroveň výmeny informácií medzi členskými štátmi a Europolom prostredníctvom SIS nie je možné dosiahnuť prostredníctvom decentralizovaných riešení. Z dôvodu rozsahu, účinkov a vplyvu opatrenia je možné tento návrh lepšie vykonať na úrovni Únie. Ciele tohto návrhu zahŕňajú okrem iného procedurálne a právne požiadavky na to, aby Europol mohol vkladať zápisy do SIS, ako aj technické požiadavky na zriadenie technického rozhrania, prostredníctvom ktorého môže vkladať, aktualizovať a vymazávať zápisy.

Ak sa neodstránia existujúce obmedzenia SIS, hrozí, že sa premeškajú mnohé príležitosti na dosiahnutie čo najväčšej efektívnosti a pridanej hodnoty EÚ a že sa objavia slabiny, ktoré budú sťažovať prácu príslušným orgánom.

Proporcionalita

Podľa zásady proporcionality stanovenej v článku 5 ods. 4 ZEÚ je potrebné zosúladiť povahu a intenzitu daného opatrenia so zisteným problémom. Všetky problémy, ktoré sa riešia v tejto iniciatíve, si tak či onak vyžadujú podporu na úrovni EÚ, aby členské štáty mohli tieto problémy efektívne riešiť.

Týmto predloženým návrhom sa mení SIS vo vzťahu k policajnej spolupráci a justičnej spolupráci v trestných veciach. Pokiaľ ide o právo na ochranu osobných údajov, tento návrh je v súlade so zásadou proporcionality, pretože sa v ňom stanovujú konkrétne postupy a záruky pri vkladaní zápisov Europolom, ako aj osobitné pravidlá na ich vymazanie a nevyžaduje sa zhromažďovanie a uchovávanie údajov na dlhšie obdobie, ako je absolútne nevyhnutné na to, aby systém mohol fungovať a naplnili sa jeho ciele. Zápisy SIS vkladané Europolom budú obsahovať iba údaje, ktoré sa vyžadujú na identifikáciu osoby. Všetky ďalšie podrobnosti sa poskytujú prostredníctvom útvarov SIRENE, ktoré umožňujú výmenu doplňujúcich informácií. Návrhom sa okrem toho zavádza vykonávanie všetkých potrebných záruk a mechanizmov požadovaných na účinnú ochranu základných práv dotknutých osôb, najmä ochranu ich súkromného života a osobných údajov.

Predstavené opatrenie je primerané v tom, že z hľadiska opatrení na úrovni EÚ nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie vymedzených cieľov. Zápis vložený Europolom bude posledným riešením v prípadoch, keď členské štáty nemôžu alebo nemajú v úmysle vkladať zápisy o dotknutej osobe, a uchýliť sa k nemu možno iba vtedy, keď je vloženie zápisu nevyhnutné a primerané. Opatrenie, ktoré sa má prijať, sa obmedzí na poskytnutie informácií o mieste a čase kontroly, pri ktorej došlo v prípade zápisu Europolu k pozitívnej lustrácii.

Výber nástroja

Navrhovaná revízia bude mať formu nariadenia a zmení sa ňou nariadenie (EÚ) 2018/1862 s cieľom zaviesť novú kategóriu zápisu, ktorú má do SIS vkladať Europol. Právnym základom tohto návrhu je článok 88 ods. 2 písm. a) ZFEÚ, ktorý je aj právnym základom nariadenia (EÚ) 2018/1862, ktoré tento návrh zmení.

Musí sa vybrať forma nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, pretože ustanovenia majú byť záväzné a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch, ako aj prostredníctvom Europolu. Návrh bude vychádzať z existujúceho centralizovaného systému, prostredníctvom ktorého členské štáty navzájom spolupracujú a ktorý si vyžaduje spoločnú architektúru a záväzné prevádzkové pravidlá.

Pri tomto právnom základe sa vyžaduje uplatnenie riadneho legislatívneho postupu.

V návrhu sa ďalej zavádzajú priamo uplatniteľné pravidlá, ktoré umožňujú prístup dotknutých osôb k ich vlastným údajom a k náprave bez toho, aby boli z tohto hľadiska potrebné ďalšie vykonávacie opatrenia. Ako právny nástroj sa preto môže zvoliť iba nariadenie.

3.VÝSLEDKY EX POST HODNOTENÍ, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Konzultácie so zainteresovanými stranami

S cieľom zabezpečiť, aby sa v prístupe Komisie k posilneniu mandátu Europolu vrátane jeho úlohy vkladať zápisy do SIS náležite prihliadalo na všeobecný verejný záujem, útvary Komisie určili príslušné zainteresované strany a konzultovali s nimi počas celej prípravy tejto iniciatívy. Útvary Komisie požiadali širokú škálu expertov na danú problematiku, vnútroštátne orgány, organizácie občianskej spoločnosti a verejnosť o názory týkajúce sa ich očakávaní a obáv súvisiacich s posilnením schopností Europolu pomáhať členským štátom pri účinnom predchádzaní trestnej činnosti a jej vyšetrovaní.

Počas konzultačného procesu útvary Komisie použili rôzne spôsoby a formy konzultácií. 26 Medzi ne patrili:

·konzultácie týkajúce sa úvodného posúdenia vplyvu, v rámci ktorých sa zisťovali názory všetkých zainteresovaných strán,

·cielené konzultácie so zainteresovanými stranami formou dotazníka,

·rozhovory s expertmi a

·cielené tematické semináre so zainteresovanými stranami zamerané na expertov na danú problematiku vrátane aplikujúcich odborníkov na vnútroštátnej úrovni. Útvary Komisie sa s prihliadnutím na technickú stránku a špecifickosť tejto problematiky sústredili na cielené konzultácie, pričom oslovili široké spektrum zainteresovaných strán na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.

Rôznorodosť perspektív sa ukázala prínosná v tom, že pomohla Komisii zabezpečiť, aby sa jej iniciatívou riešili potreby širokého okruhu zainteresovaných strán a aby sa prihliadalo na ich obavy. Komisii to navyše umožnilo zhromaždiť potrebné a nevyhnutné údaje, skutočnosti a názory na relevantnosť, účinnosť, efektívnosť, súdržnosť a pridanú hodnotu tejto iniciatívy pre EÚ.

Vzhľadom na pandémiu COVID-19 a súvisiace obmedzenia a nemožnosť osobnej komunikácie s príslušnými zainteresovanými stranami sa konzultačné činnosti zameriavali na použiteľné alternatívy, ako sú internetové prieskumy, pološtruktúrované telefonické rozhovory, ako aj stretnutia prostredníctvom videokonferencie.

Zainteresované strany vo všeobecnosti podporujú posilnenie právneho mandátu Europolu na pomoc členským štátom pri predchádzaní závažným trestným činom a terorizmu a boji proti nim.

Výsledky konzultačných činností boli zapracované do všetkých častí posúdenia vplyvu a prípravy iniciatívy.

Posúdenie vplyvu

V súlade s požiadavkami lepšej právnej regulácie bolo pripravené posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k návrhu nariadenia o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/794. V tejto správe sa posudzovala otázka zavedenia novej kategórie zápisu v SIS výlučne pre Europol odzrkadľujúcej úlohu a kompetencie Europolu, ako aj potrebné ochranné opatrenia.

Zvažovalo sa niekoľko možností legislatívnej politiky. Podrobne sa posudzovali tieto možnosti politiky:

·Možnosť politiky 1: umožniť Europolu vydávať zápisy „diskrétnej kontroly“ v SIS,

·Možnosť politiky 2: zaviesť novú kategóriu zápisu v SIS, ktorú bude využívať výlučne Europol.

Po podrobnom posúdení vplyvu týchto možností politiky sa dospelo k záveru, že uprednostňovanou možnosťou politiky je možnosť 2. Táto uprednostňovaná možnosť politiky je vyjadrená v tejto iniciatíve.

Uprednostňovaná možnosť politiky 2 účinne reaguje na zistené problémy a posilnila by sa ňou schopnosť Europolu poskytovať príslušníkom v prvej línii jeho analýzu informácií o podozrivých osobách a páchateľoch získaných od tretích krajín.

Základné práva

Tento návrh pridáva do existujúceho systému novú kategóriu zápisu, ktorú bude vkladať Europol, a tak nadväzuje na dôležité a účinné ochranné opatrenia, ktoré už boli zavedené. Keďže však systém bude spracovávať údaje na nový účel, vznikajú tým možné vplyvy na základné práva jednotlivca. Tieto vplyvy boli dôkladne zvážené a zaviedli sa ďalšie ochranné opatrenia s cieľom obmedziť spracovávanie údajov Europolom na úroveň nevyhnutne potrebnú a prevádzkovo požadovanú.

V tomto návrhu novej kategórie zápisu sú stanovené jasné časové rámce na preskúmanie údajov. Obdobie preskúmania je stanovené najviac na jeden rok, čo je najkratšie obdobie preskúmania uplatnené v SIS. Existuje výslovné uznanie a zabezpečenie práv jednotlivcov na prístup a opravu údajov, ktoré sa ich týkajú, a na požiadanie o vymazanie údajov v súlade s ich základnými právami.

Rozvojom a zvyšovaním účinnosti SIS sa prispeje k bezpečnosti osôb v spoločnosti.

Návrhom sa zaručuje právo dotknutej osoby na účinné prostriedky nápravy, ktoré umožňujú napadnúť akékoľvek rozhodnutia, pričom v každom prípade zahŕňajú účinný prostriedok nápravy pred súdom v súlade s článkom 47 Charty základných práv.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Týmto návrhom sa rozširuje rozsah pôsobnosti súčasného SIS zavedením novej kategórie zápisu pre Europol.

Vo finančnom výkaze priloženom k tomuto návrhu sú vyjadrené zmeny potrebné na to, aby agentúra eu-LISA, agentúra EÚ zodpovedná za riadenie a rozvoj centrálneho SIS, zaviedla túto novú kategóriu zápisu v centrálnom SIS. Na základe posúdenia rôznych aspektov prác, ktoré agentúra eu-LISA potrebuje vykonať vo vzťahu k centrálnemu SIS, bude nariadenie na roky 2021 – 2022 vyžadovať celkovú hodnotu 1 820 000 EUR.

Návrh bude mať vplyv aj na členské štáty, pretože sa ním od nich vyžaduje, aby aktualizovali svoje vnútroštátne systémy pripojené k centrálnemu SIS, aby mohli zápisy Europolu zobrazovať svojim koncovým používateľom. Výdavky spojené s rozvojom vnútroštátnych systémov napojených na centrálny SIS sa majú hradiť zo zdrojov, ktoré majú členské štáty k dispozícii na rozvoj a údržbu SIS v rámci nového viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027.

V návrhu sa takisto požaduje, aby Europol zriadil technické rozhranie na vkladanie, aktualizáciu a vymazanie údajov v centrálnom SIS. Finančný výkaz priložený k návrhu na zmenu nariadenia o Europole pokrýva výdavky spojené s vytvorením tohto rozhrania Europolom.

5.ĎALŠIE PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Na základe nariadenia (EÚ) 2018/1862 budú Komisia, členské štáty a agentúra eu-LISA pravidelne kontrolovať a monitorovať využívanie SIS, aby zabezpečili jeho účinné a efektívne fungovanie.

Výbor SIS-SIRENE (polícia) bude pomáhať Komisii pri vykonávaní technických a prevádzkových opatrení opísaných v návrhu, a to zmenou príslušných vykonávacích rozhodnutí Komisie.

V článku 51 nariadenia (EÚ) 2018/1862 sa stanovuje, že Komisia najmenej každých päť rokov zhodnotí využívanie SIS zo strany Europolu, Eurojustu a Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž. Toto hodnotenie sa bude vzťahovať na postupy Europolu pri vkladaní údajov do SIS. Europol bude musieť zabezpečiť primerané opatrenia v nadväznosti na zistenia a odporúčania vyplývajúce z hodnotenia. Správa o výsledkoch hodnotenia a nadväzujúcich opatreniach sa zašle Európskemu parlamentu a Rade.

Nariadenie (EÚ) 2018/1862 okrem toho obsahuje ustanovenia v článku 74 ods. 9 týkajúce sa formálneho, pravidelného procesu preskúmania a hodnotenia, ktoré sa budú vzťahovať aj na novú kategóriu zápisu zavedenú touto zmenou.

Od Komisie sa vyžaduje, aby každé štyri roky vykonala celkové hodnotenie SIS a výmeny informácií medzi členskými štátmi a sprístupnila ho Európskemu parlamentu a Rade. Týmto sa:

·vyhodnotia dosiahnuté výsledky v porovnaní s cieľmi,

·posúdi, či stále platia východiskové princípy systému,

·posúdi spôsob uplatňovania nariadenia v rámci centrálneho systému,

·vyhodnotí bezpečnosť centrálneho systému,

·posúdi vplyv na budúce fungovanie systému.

Agentúra eu-LISA musí každé dva roky predkladať správu Európskemu Parlamentu a Rade o technickom fungovaní – vrátane bezpečnosti – SIS, komunikačnej infraštruktúre, ktorá ho podporuje, a dvojstrannej a mnohostrannej výmene doplňujúcich informácií medzi členskými štátmi, ako aj o automatizovanom systéme identifikácie odtlačkov prstov.

Agentúra eu-LISA je poverená aj poskytovaním denných, mesačných a ročných štatistík o využívaní SIS a zabezpečením nepretržitého monitorovania systému a jeho fungovania v porovnaní s jeho cieľmi.

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Návrhom sa Europolu umožňuje vydávať „informačné zápisy“ o podozrivých osobách a páchateľoch, čo je nová kategória zápisu v SIS, ktorú má výlučne využívať Europol v presne stanovených a vymedzených prípadoch a okolnostiach. Europol bude schopný vydávať zápisy na základe svojej analýzy informácií získaných od tretích krajín alebo informácií od medzinárodných organizácií a v rozsahu trestných činov patriacich do kompetencie Europolu a iba o štátnych príslušníkoch tretích krajín. 27 Týmto špecifickým cieľom sa spoločné využívanie informácií získaných od tretích krajín obmedzuje na podozrivé osoby a páchateľov.

Účelom novej kategórie zápisu je, aby v prípade „pozitívnej lustrácie“ zápis informoval príslušníka v prvej línii o tom, že Europol má informácie o osobe. Zápis by konkrétne informoval, že Europol má informácie, ktoré ho oprávňujú sa domnievať, že daná osoba má v úmysle spáchať, alebo pácha niektorý z trestných činov, pre ktoré je Europol príslušný, alebo že na základe celkového posúdenia informácií, ktoré má Europol k dispozícii, existuje dôvod domnievať sa, že táto osoba môže v budúcnosti spáchať takýto trestný čin.

V návrhu sú uvedené podrobné ustanovenia o procedurálnych požiadavkách, ktoré musí Europol splniť pred vložením zápisu do SIS. Týmito procedurálnymi opatreniami sa zabezpečuje zákonnosť vloženia zápisu, ako aj priorita zápisov, ktoré vložili členské štáty, a že sa zohľadnia všetky námietky členských štátov.

Po prvé, Europol má analyzovať informácie získané od tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, napr. prostredníctvom porovnania s inými dostupnými informáciami, aby sa overila ich presnosť a doplnil prehľad informácií. V prípade potreby musí Europol vykonať ďalšiu výmenu informácií s treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou. Europol musí takisto posúdiť, či je vloženie zápisu potrebné na dosiahnutie jeho cieľov stanovených v nariadení (EÚ) 2016/794.

Po druhé, Europol musí skontrolovať, či v SIS už neexistuje zápis o tej istej osobe.

Po tretie, Europol musí sprístupniť informácie zhromaždené o dotknutej osobe všetkým členským štátom a vykonať konzultáciu s cieľom potvrdiť, že žiadny členský štát nezamýšľa vložiť zápis sám na základe informácií zhromaždených Europolom a že členské štáty nemajú námietky proti zápisu vloženému Europolom. Tieto ustanovenia zabezpečujú, že ak sa členský štát domnieva, že má dostatok informácií a dôvodov na to, aby splnil požiadavky nariadenia (EÚ) 2018/1862, ako aj svoje vnútroštátne ustanovenia na vloženie zápisu sám, má možnosť tak urobiť a tento zápis má prednosť. V tomto prípade majú členské štáty možnosť určiť príslušnú kategóriu zápisu, ktorú majú k dispozícii na základe nariadenia (EÚ) 2018/1862, a vydať zápis. Členské štáty majú aj možnosť vzniesť námietku proti vloženiu zápisu Europolom, a to v odôvodnených prípadoch, najmä ak to vyžaduje ich národná bezpečnosť, alebo ak je pravdepodobné, že zápis by predstavoval riziko pre úradné alebo právne vyšetrovania, vyšetrovania alebo konania, alebo ak získajú nové informácie o osobe, ktorá je predmetom zápisu, ktoré menia posúdenie veci.

Na zabezpečenie monitorovania ochrany údajov európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov vedie Europol podrobné záznamy týkajúce sa vloženia zápisu do SIS a dôvodov takéhoto vloženia, ktoré umožňujú overenie súladu s vecnými a procedurálnymi požiadavkami.

A napokon, Europol musí informovať všetky členské štáty o vložení zápisu do SIS prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií.

Návrhmi sa okrem toho zosúlaďujú povinnosti a požiadavky Europolu pri vkladaní zápisov do SIS s členskými štátmi, ktoré zápis vydali. Tieto požiadavky sa týkajú: kategórií údajov, proporcionality, minimálneho obsahu údajov pre vkladaný zápis, vkladania biometrických údajov, všeobecných pravidiel na spracovávanie údajov, kvality údajov v SIS, ako aj pravidiel na rozlišovanie medzi osobami s podobnými vlastnosťami, zneužívanej totožnosti a odkazov.

V rámci opatrenia, ktoré by sa malo prijať, sa od príslušníka v prvej línii bude vyžadovať, aby okamžite nahlásil výskyt „pozitívnej lustrácie“ národnému útvaru SIRENE, ktorý sa následne spojí s Europolom. Príslušník v prvej línii iba oznámi, že sa našla osoba, ktorá je predmetom zápisu, a uvedie miesto, čas a dôvod vykonanej kontroly. Okrem tejto povinnosti podať správu ako neinvazívneho opatrenia neexistuje žiadna ďalšia povinnosť pre členský štát, v ktorom došlo k „pozitívnej lustrácii“. „Informačný zápis“ neukladá povinnosť príslušníkom členských štátov v prvej línii vykonať diskrétnu kontrolu osoby uvedenej v zápise a zhromaždiť súbor podrobných informácií, ak by sa s ňou stretli na vonkajšej hranici alebo na území EÚ. Členský štát, ktorý reaguje na zápis, však v jednotlivých prípadoch, a to aj na základe podkladových informácií získaných od Europolu, môže určiť, či sa majú prijať ďalšie opatrenia, pokiaľ ide o dotknutú osobu. Takéto ďalšie opatrenia sa uskutočňujú podľa vnútroštátneho práva a podliehajú úplne voľnému konaniu členského štátu.

Podobne ako v prípade iných kategórií zápisov sa v návrhu vymedzuje obdobie na preskúmanie zápisov vložených Europolom, ako aj pravidlá na vymazanie zápisov, ktoré sú presne stanovené pre tento typ zápisov. Zápis by sa mal spravidla uchovávať iba počas obdobia nevyhnutného na dosiahnutie účelu, na ktorý bol vložený. Zápis vložený Europolom do SIS by sa mal vymazať, najmä ak osoba, ktorá je predmetom zápisu, už nepatrí do rozsahu tejto kategórie zápisov, ak členský štát namieta proti vloženiu takého zápisu, ak členský štát vložil do SIS ďalší zápis, alebo ak sa Europol dozvie, že informácie získané od tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie boli nepresné, alebo boli Europolu oznámené na nezákonné účely, napríklad ak bolo sprístupnenie informácií o osobe motivované politickými dôvodmi.

Návrh obsahuje zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1862, ktorých cieľom je zosúladiť ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa ochrany údajov, najmä práva na prístup, opravu nesprávnych údajov a vymazanie nezákonne uchovávaných údajov, nápravné opatrenia a zodpovednosť, s nariadením (EÚ) 2016/794 a nariadením (EÚ) 2018/1725, pokiaľ je takéto zosúladenie nevyhnutné z dôvodu novej kategórie zápisu, ktorú má vkladať Europol.

2020/0350 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1862 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, pokiaľ ide o vkladanie zápisov Europolom

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 88 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Schengenský informačný systém (ďalej len „SIS“) predstavuje jeden zo základných nástrojov na zachovanie vysokej úrovne bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Únie, pretože podporuje operačnú spoluprácu medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, najmä pohraničnou strážou, políciou, colnými orgánmi, imigračnými orgánmi a orgánmi zodpovednými za predchádzanie trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie alebo za výkon trestných sankcií. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 28 predstavuje právny základ pre SIS, pokiaľ ide o záležitosti spadajúce do rozsahu pôsobnosti tretej časti hlavy V kapitol 4 a 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(2)Zápisy o osobách a veciach vkladané do SIS sú v reálnom čase sprístupňované priamo všetkým koncovým používateľom v rámci príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov, ktoré používajú SIS v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1862. Zápisy v SIS obsahujú informácie o konkrétnej osobe alebo veci, ako aj pokyny pre príslušné orgány uvádzajúce ako postupovať v prípade, že daná osoba alebo vec boli nájdené.

(3)Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (ďalej len „Europol“) zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 29 zohráva dôležitú úlohu pri používaní SIS a výmene doplňujúcich informácií o zápisoch v SIS s členskými štátmi. Avšak podľa existujúcich pravidiel môžu zápisy v SIS vydávať len príslušné orgány členských štátov.

(4)Vzhľadom na to, že závažná trestná činnosť a terorizmus nadobúdajú v dôsledku rastúcej mobility čoraz globálnejší charakter, sú pre bezpečnosť Únie čím ďalej relevantnejšie aj informácie, ktoré o páchateľoch trestnej činnosti a teroristoch získali tretie krajiny a medzinárodné organizácie, ako napr. Medzinárodná organizácia kriminálnej polície či Medzinárodný trestný súd. Takéto informácie by mali prispievať k celkovému úsiliu o zaistenie vnútornej bezpečnosti v Európskej únii. Niektoré z takýchto informácií sa poskytujú len Europolu. Hoci má Europol od medzinárodných partnerov k dispozícii cenné informácie o páchateľoch závažnej trestnej činnosti a teroristoch, nemôže vydávať zápisy v SIS. Členské štáty takisto nie sú vždy schopné vydávať zápisy v SIS na základe takýchto informácií.

(5)V snahe preklenúť medzeru, ktorá existuje pri poskytovaní informácií o závažnej trestnej činnosti a terorizme, a najmä o zahraničných teroristických bojovníkoch – v prípade ktorých je monitorovanie ich pohybu kľúčové – je potrebné zabezpečiť, aby mohol Europol tieto informácie priamo a v reálnom čase sprístupňovať príslušníkom v členských štátoch, ktorí stoja v prvej línii.

(6)Europol by mal byť preto oprávnený vkladať zápisy do SIS podľa nariadenia (EÚ) 2018/1862 pri plnom dodržiavaní základných práv a pravidiel v oblasti ochrany údajov.

(7)Na tento účel by sa mala v SIS vytvoriť osobitná kategória zápisu, ktorý by mal vydávať výlučne Europol, aby bolo možné koncových používateľov vykonávajúcich vyhľadávanie v SIS informovať, že dotknutá osoba je podozrivá z účasti na trestnom čine, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu, a aby mohol Europol získať potvrdenie o tom, že osoba, ktorá je predmetom zápisu, bola nájdená.

(8)V snahe posúdiť, či je konkrétny prípad dostatočne primeraný, relevantný a dôležitý na to, aby o ňom existoval zápis v SIS, a zároveň potvrdiť spoľahlivosť zdroja informácií a správnosť informácií o dotknutej osobe, by mal Europol vykonať podrobné individuálne posúdenie každého prípadu, ako aj ďalšie konzultácie s treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou, ktorá poskytla údaje o dotknutej osobe, a rovnako aj ďalšiu analýzu prípadu, najmä krížovú kontrolu s informáciami, ktoré už má k dispozícii vo svojich databázach, aby mohol potvrdiť správnosť informácií a doplniť ich o ďalšie údaje na základe svojich vlastných databáz. V rámci podrobného individuálneho posúdenia by sa malo analyzovať, či existujú dostatočné dôvody, na základe ktorých sa možno domnievať, že daná osoba spáchala alebo má v úmysle spáchať trestný čin, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu, alebo že bola účastníkom takéhoto trestného činu.

(9)Europol by mal mať možnosť vložiť zápis do SIS len vtedy, ak dotknutá osoba ešte nie je predmetom zápisu, ktorý v SIS vydal niektorý členský štát. Ďalším predpokladom na vytvorenie takéhoto zápisu by mala byť skutočnosť, že členské štáty nevznesú proti zápisu, ktorý sa vydáva v SIS, žiadne námietky. Preto je potrebné stanoviť pravidlá, ktoré by upravovali povinnosti Europolu pred vložením údajov do SIS, najmä povinnosť vykonať s členskými štátmi konzultácie v súlade s nariadením (EÚ) 2016/794. Zároveň by mali mať členské štáty možnosť požiadať Europol o vymazanie zápisu, najmä ak získajú nové informácie o osobe, ktorá je predmetom zápisu, ak je to vzhľadom na ich národnú bezpečnosť potrebné, alebo ak je pravdepodobné, že by zápis predstavoval riziko z hľadiska úradného alebo súdneho zisťovania, vyšetrovania alebo konania.

(10)Europol by mal na účely overenia zákonnosti spracúvania údajov, vnútorného monitorovania a zabezpečenia náležitej bezpečnosti a integrity údajov viesť o individuálnom posúdení každého prípadu záznamy, v ktorých by sa mali uvádzať dôvody vloženia zápisu. Europol by mal v súlade s nariadením (EÚ) 2016/794 spolupracovať s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a tieto záznamy na požiadanie sprístupniť, aby sa mohli použiť na monitorovanie operácií spracúvania údajov.

(11)Je potrebné stanoviť pravidlá vymazávania zápisov, ktoré do SIS vložil Europol. Zápis by sa mal uchovávať len tak dlho, ako je potrebné na dosiahnutie účelu, na ktorý bol vložený. Preto je vhodné stanoviť podrobné kritériá, na základe ktorých by bolo možné určiť, kedy by sa mal zápis vymazať. Zápis, ktorý do SIS vložil Europol, by sa mal vymazať najmä vtedy, ak členský štát vznesie námietku, ak členský štát vloží do SIS iný zápis alebo ak Europol zistí, že informácie získané od tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie boli nesprávne alebo boli Europolu oznámené na nezákonné účely, napríklad ak motívom na poskytnutie informácií o danej osobe boli politické dôvody.

(12)Pri vkladaní zápisov do SIS by mal byť Europol viazaný rovnakými požiadavkami a povinnosťami, aké sa pri vkladaní zápisov do SIS vzťahujú na členské štáty podľa nariadenia (EÚ) 2018/1862. Europol by mal predovšetkým dodržiava spoločné normy, protokoly a technické postupy stanovené na zabezpečenie zlučiteľnosti svojho technického rozhrania s centrálnym SIS na účely rýchleho a účinného prenosu údajov. Požiadavky týkajúce sa všeobecných pravidiel spracúvania údajov, proporcionality, kvality údajov, bezpečnosti údajov, podávania správ a povinností týkajúcich sa zberu štatistických údajov, ktoré sa pri vkladaní zápisov do SIS vzťahujú na členské štáty, by sa mali vzťahovať aj na Europol.

(13)Na spracúvanie osobných údajov Europolom pri vykonávaní svojich povinností podľa tohto nariadenia by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 30 . Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by mal vykonávať pravidelný audit zameraný na spracúvania údajov Europolom v súvislosti so SIS a na výmenu doplňujúcich informácií.

(14)Keďže ciele tohto nariadenia, a to zriadenie a úpravu osobitnej kategórie zápisu vydávaného Europolom v SIS na účely výmeny informácií o osobách, ktoré predstavujú hrozbu pre vnútornú bezpečnosť Európskej únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich podstaty ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(15)Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie. Toto nariadenie predovšetkým plne rešpektuje ochranu osobných údajov v súlade s článkom 8 Charty základných práv Európskej únie, pričom sa usiluje zabezpečiť bezpečné prostredie pre všetky osoby s pobytom na území Únie.

(16)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(17)Írsko sa zúčastňuje na tomto nariadení v súlade s článkom 5 ods. 1 Protokolu č. 19, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, a v súlade s článkom 6 ods. 2 rozhodnutia Rady 2002/192/ES 31 vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) 2020/1745 32 .

(18)Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis, 33 ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia Rady 1999/437/ES 34 .

(19)Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, 35 ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/149/SVV 36 .

(20)Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis 37 , ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/349/EÚ 38 .

(21)Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005 a mal by sa vykladať v spojení s rozhodnutiami Rady 2010/365/EÚ 39 a (EÚ) 2018/934 40 .

(22)Pokiaľ ide o Chorvátsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2011 a mal by sa vykladať v spojení s rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/733 41 .

(23)Pokiaľ ide o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003 [doplniť prípadné rozhodnutie Rady].

(24)V súlade s článkom 41 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 42 sa vykonala konzultácia s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

(25)Nariadenie (EÚ) 2018/1862 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1 
Zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1862

1.V článku 2 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.    Toto nariadenie tiež obsahuje ustanovenia o technickej architektúre SIS, o povinnostiach členských štátov, Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (ďalej len „Europol“) a Agentúry Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (ďalej len „agentúra eu-LISA“), o spracúvaní údajov, o právach daných osôb a o zodpovednosti.“

2.V článku 3 sa dopĺňa tento bod:

„22.    „štátny príslušník tretej krajiny“ je každá osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 ods. 1 ZFEÚ s výnimkou osôb požívajúcich právo na voľný pohyb v Únii v súlade so smernicou 2004/38/ES alebo s dohodou uzavretou medzi Úniou alebo Úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a treťou krajinou na strane druhej;“.

3.Článok 24 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.    Ak sa členský štát domnieva, že vykonanie opatrenia na základe zápisu vloženého v súlade s článkom 26, 32, 36 alebo 37a nie je zlučiteľné s jeho vnútroštátnym právom, jeho medzinárodnými záväzkami alebo základnými národnými záujmami, môže požadovať, aby sa zápis označil indikátorom nevykonateľnosti v tom zmysle, že opatrenie, ktoré sa má prijať na základe zápisu, sa na jeho území nevykoná. Zápisy vložené v súlade s článkom 26, 32 alebo 36 označí indikátorom nevykonateľnosti útvar SIRENE členského štátu, ktorý zápis vydal, a zápisy vložené v súlade s článkom 37a označí indikátorom nevykonateľnosti Europol.“

b)Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.    Ak členský štát, ktorý vydal zápis, alebo Europol požiadajú v obzvlášť naliehavých a závažných prípadoch o vykonanie opatrenia, vykonávajúci členský štát preskúma, či môže povoliť zrušenie indikátora nevykonateľnosti, ktorým bol zápis na jeho žiadosť označený. Ak vykonávajúci členský štát môže toto označenie zrušiť, podnikne potrebné kroky, ktorými zabezpečí, aby sa opatrenie, ktoré sa má prijať, mohlo bezodkladne vykonať.“

4.Vkladá sa táto kapitola IXa:

„KAPITOLA IXa

Zápisy o záujmových osobách vložené Europolom

Článok 37a 
Ciele a podmienky vkladania zápisov

1.    Europol môže vkladať do SIS zápisy o osobách na účely informovania koncových používateľov vykonávajúcich vyhľadávanie v SIS o podozrení z účasti týchto osôb na trestnom čine, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) 2016/794, ako aj na účely získania informácie v súlade s článkom 37b tohto nariadenia, že dotknutá osoba bola nájdená.

2.    Europol môže vložiť do SIS zápis o osobách, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, len na základe informácií získaných od tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie v súlade s článkom 17 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2016/794, ak sa tieto informácie týkajú:

a)osôb, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu alebo z účasti na trestnom čine, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) 2016/794, alebo osôb, ktoré boli za takýto trestný čin odsúdené;

b)osôb, v prípade ktorých existujú konkrétne skutočnosti alebo dôvodné podozrenie, na základe ktorého sa možno domnievať, že majú v úmysle spáchať trestné činy, ktoré patria do pôsobnosti Europolu v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) 2016/794.

3.    Europol môže vložiť do SIS zápis až po tom, ako zaistí splnenie všetkých týchto podmienok:

a)analýzou údajov poskytnutých v súlade s odsekom 2 sa potvrdila spoľahlivosť zdroja informácií a správnosť informácií o dotknutej osobe, čo Europolu umožnilo určiť, že daná osoba patrí do rozsahu pôsobnosti odseku 2, pričom v prípade potreby si na tento účel vymenil ďalšie informácií s poskytovateľom údajov v súlade s článkom 25 nariadenia (EÚ) 2016/794;

b)overením sa potvrdilo, že vloženie zápisu je potrebné na dosiahnutie cieľov Europolu stanovených v článku 3 nariadenia (EÚ) 2016/794;

c)pri vyhľadávaní v SIS vykonanom v súlade s článkom 48 tohto nariadenia sa nezistila existencia zápisu o dotknutej osobe;

d)konzultáciou, ktorej súčasťou bolo poskytnutie informácií o dotknutej osobe členským štátom, ktoré sa zúčastňujú na vykonávaní nariadenia (EÚ) 2016/794 v súlade s článkom 7 uvedeného nariadenia, sa potvrdilo, že:

i)žiadny členský štát nevyjadril úmysel vložiť do SIS zápis o dotknutej osobe;

ii)žiadny členský štát nevzniesol odôvodnenú námietku proti navrhovanému vloženiu zápisu o dotknutej osobe do SIS Europolom.

4.    Europol vedie podrobné záznamy o vložení zápisu do SIS a o dôvodoch takéhoto vloženia, aby bolo možné overiť súlad s hmotnoprávnymi a procesnými požiadavkami stanovenými v odsekoch 1, 2 a 3. Uvedené záznamy sa na požiadanie sprístupnia európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov.

5.    Europol informuje všetky členské štáty o vložení zápisu do SIS prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií v súlade s článkom 8 tohto nariadenia.

6.    Pri spracúvaní údajov v SIS sa na Europol vzťahujú požiadavky a povinnosti vzťahujúce sa na členský štát, ktorý vydal zápis, uvedené v článkoch 20, 21, 22, 42, 56, 59, 61, 62 a 63.

Článok 37b 
Vykonanie opatrenia založeného na zápise

1.    Ak sa pri zápise, ktorý vložil Europol, dosiahne pozitívna lustrácia, vykonávajúci členský štát:

a)získa a oznámi nasledujúce informácie:

i)skutočnosť, že sa našla osoba, ktorá je predmetom zápisu;

ii)miesto, čas a dôvod kontroly;

b)rozhodne v súlade s vnútroštátnym právom, či je potrebné prijať ďalšie opatrenia.

2.    Vykonávajúci členský štát oznámi Europolu informácie uvedené v odseku 1 písm. a) prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií.“

5.Článok 48 sa mení takto:

a)Názov sa nahrádza takto:

„Vkladanie údajov do SIS a ich spracúvanie Europolom“;

b)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.    Europol má v prípadoch, keď je to potrebné na plnenie jeho mandátu, právo na prístup k údajom v SIS a vyhľadávanie v nich, a právo vkladať, aktualizovať a vymazávať zápisy podľa článku 37a tohto nariadenia. Europol vkladá, aktualizuje a vymazáva údaje SIS a vyhľadáva v nich cez osobitné technické rozhranie. Europol vyvinie technické rozhranie a vykonáva jeho údržbu v súlade so spoločnými normami, protokolmi a technickými postupmi vymedzenými v článku 9 tohto nariadenia a toto rozhranie umožňuje priame pripojenie do centrálneho SIS.

Europol uskutočňuje výmenu doplňujúcich informácií v súlade s ustanoveniami príručky SIRENE. Na tento účel Europol zabezpečí dostupnosť doplňujúcich informácií týkajúcich sa jeho vlastných zápisov 24 hodín denne, sedem dní v týždni.“;

c)Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.    Na to, aby mohol Europol používať informácie získane vyhľadávaním v SIS alebo spracúvaním doplňujúcich informácií, sa vyžaduje súhlas členského štátu, ktorý poskytol informácie buď ako členský štát, ktorý zápis vydal, alebo ako vykonávajúci členský štát. Ak členský štát použitie takýchto informácií povolí, pri nakladaní s nimi sa Europol riadi nariadením (EÚ) 2016/794. Europol poskytne takéto informácie tretím krajinám a tretím subjektom iba so súhlasom členského štátu, ktorý informácie poskytol, a v plnom súlade s právom Únie v oblasti ochrany údajov.“;

d)    Vkladá sa tento odsek 7a:

„7a.    Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vykonáva v súlade s medzinárodnými audítorskými normami aspoň každé štyri roky audit operácií spracúvania údajov Europolom.“

6.Článok 53 sa mení takto:

a)Vkladá sa tento odsek 5a:

„5a.    Europol môže vložiť zápis o osobe na účely článku 37a ods. 1 na obdobie jedného roka. Europol v uvedenej lehote preskúma potrebu uchovania zápisu. V prípade potreby stanoví Europol kratšie lehoty na preskúmanie.“;

b)    Odseky 6, 7 a 8 sa nahrádzajú takto:

„6.    V rámci lehoty na preskúmanie uvedenej v odsekoch 2, 3, 4, 5 a 5a môže členský štát, ktorý vydal zápis, a, v prípade osobných údajov vložených do SIS podľa článku 37a tohto nariadenia, Europol po komplexnom individuálnom posúdení, ktoré sa zaznamená, rozhodnúť, že zápis o osobe uchovajú dlhšie, ako je lehota na preskúmanie, ak je to potrebné a primerané vzhľadom na účely, na ktoré sa zápis vložil. V takýchto prípadoch sa odseky 2, 3, 4, 5 a 5a tohto článku vzťahujú aj na toto predĺženie. Každé takéto predĺženie sa oznámi CS-SIS.“

„7.    Zápisy o osobách sa automaticky vymažú po uplynutí lehoty na preskúmanie uvedenej v odsekoch 2, 3, 4, 5 a 5a, pokiaľ členský štát, ktorý vydal zápis, alebo Europol, v prípade zápisov vložených do SIS podľa článku 37a tohto nariadenia, neinformujú CS-SIS o predĺžení podľa odseku 6 tohto článku. CS-SIS automaticky informuje členský štát, ktorý vydal zápis, alebo Europol o plánovanom vymazaní údajov štyri mesiace vopred.

„8.    Členské štáty a Europol vedú štatistiky o počte zápisov o osobách, ktorých obdobie uchovávania bolo predĺžené v súlade s odsekom 6 tohto článku, a na požiadanie ich zašlú dozorným orgánom uvedeným v článku 69.“

7.V článku 55 sa vkladá tento odsek 6a:

„6a.    Zápisy o osobách vložené Europolom podľa článku 37a sa vymažú po tom, ako:

a)uplynie platnosť zápisu v súlade s článkom 53;

b)Europol rozhodne o ich vymazaní, najmä ak Europol po vložení zápisu zistí, že informácie získané podľa článku 37a ods. 2 boli nesprávne alebo boli Europolu oznámené na nezákonné účely, resp. ak Europol zistí alebo je informovaný členským štátom, že osoba, ktorá je predmetom zápisu, už nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 37a ods. 2;

c)členský štát prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií oznámi Europolu, že má v úmysle vložiť alebo že už vložil zápis o osobe, ktorá je predmetom zápisu vydaného Europolom;

d)členský štát, ktorý sa zúčastňuje na vykonávaní nariadenia (EÚ) 2016/794 v súlade s článkom 7 uvedeného nariadenia, oznámi Europolu svoju odôvodnenú námietku proti zápisu.“

8.Článok 56 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.    Členské štáty spracúvajú údaje uvedené v článku 20 len na účely stanovené pre jednotlivé kategórie zápisov, ktoré sú uvedené v článkoch 26, 32, 34, 36, 37a, 38 a 40.“;

b)Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.    Pokiaľ ide o zápisy stanovené v článkoch 26, 32, 34, 36, 37a, 38 a 40 tohto nariadenia, každé spracovanie informácií v SIS na iné účely ako tie, na ktoré boli do SIS vložené, musí súvisieť s konkrétnym prípadom a musí byť opodstatnené potrebou predísť bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejného poriadku a verejnej bezpečnosti či závažnými dôvodmi súvisiacimi s národnou bezpečnosťou alebo musí byť opodstatnené na účely predchádzania závažnej trestnej činnosti. Na tento účel sa vyžaduje predchádzajúce povolenie členského štátu, ktorý vydal zápis, alebo Europolu, ak boli údaje vložené podľa článku 37a tohto nariadenia.“

9.V článku 61 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.    Ak je pri vkladaní nového zápisu zrejmé, že v SIS sa už nachádza zápis o osobe s rovnakým opisom totožnosti, útvar SIRENE sa prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií do 12 hodín skontaktuje s členským štátom, ktorý vydal zápis, alebo s Europolom, ak bol zápis vložený podľa článku 37a tohto nariadenia, aby sa na základe krížovej kontroly zistilo, či je predmetom oboch zápisov tá istá osoba.“

„2.    Ak sa pri krížovej kontrole zistí, že predmet nového zápisu a osoba, ktorá je predmetom zápisu už vloženého do SIS, sú skutočne tou istou osobou, útvar SIRENE členského štátu, ktorý zápis vydal, uplatní postup na vkladanie viacnásobných zápisov uvedený v článku 23. Odchylne od uvedeného Europol vymaže zápis, ktorý vložil, ako sa uvádza v článku 55 ods. 6a písm. c).“

10.Článok 67 sa nahrádza takto:

„Článok 67 
Právo na prístup, opravu nesprávnych údajov a vymazanie nezákonne uchovávaných údajov

1.Dotknuté osoby musia mať možnosť uplatniť si práva stanovené v článkoch 15, 16 a 17 nariadenia (EÚ) 2016/679, vo vnútroštátnych ustanoveniach, ktorými sa transponuje článok 14 a článok 16 ods. 1 a 2 smernice (EÚ) 2016/680, a v kapitole IX nariadenia (EÚ) 2018/1725.

2.Členský štát, ktorý nie je členským štátom, ktorý vydal zápis, môže dotknutej osobe poskytnúť informácie týkajúce sa akýchkoľvek z jej spracúvaných osobných údajov len vtedy, ak najprv poskytne členskému štátu, ktorý vydal zápis, možnosť predložiť svoje stanovisko. Ak boli osobné údaje do SIS vložené Europolom, členský štát, ktorému bola žiadosť doručená, postúpi žiadosť Europolu, a to bezodkladne, v každom prípade však do piatich dní od jej doručenia, pričom Europol žiadosť spracuje v súlade s nariadením (EÚ) 2016/794 a nariadením (EÚ) 2018/1725. Ak bola Europolu doručená žiadosť týkajúca sa osobných údajov, ktoré do SIS vložil členský štát, Europol bezodkladne, v každom prípade však do piatich dní od jej doručenia, postúpi túto žiadosť členskému štátu, ktorý vydal zápis. Komunikácia medzi týmito členskými štátmi a medzi členskými štátmi a Europolom sa uskutočňuje prostredníctvom výmeny doplňujúcich informácií.

3.Členský štát v súlade so svojím vnútroštátnym právom vrátane práva, ktorým sa transponuje smernica (EÚ) 2016/680 a, v prípade osobných údajov vložených do SIS podľa článku 37a tohto nariadenia, Europol v súlade s kapitolou IX nariadenia (EÚ) 2018/1725 rozhodnú, že dotknutej osobe neposkytnú žiadne informácie alebo časť informácií, pokiaľ a dovtedy, kým takéto čiastočné alebo úplné obmedzenie predstavuje v demokratickej spoločnosti pri náležitom zohľadnení základných práv a legitímnych záujmov dotknutej osoby potrebné a primerané opatrenie, ktorého cieľom je:

a)zabrániť mareniu úradného alebo súdneho zisťovania, vyšetrovania alebo konania;

b)zabrániť ohrozeniu predchádzania trestným činom, ich odhaľovania, vyšetrovania, alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií;

c)chrániť verejnú bezpečnosť;

d)chrániť národnú bezpečnosť alebo

e)chrániť práva a slobody iných.

V prípadoch uvedených v prvom pododseku členský štát alebo, v prípade osobných údajov vložených do SIS podľa článku 37a tohto nariadenia, Europol informujú písomne a bez zbytočného odkladu dotknutú osobu o akomkoľvek zamietnutí či obmedzení prístupu, ako aj o dôvodoch tohto zamietnutia alebo obmedzenia. Od takéhoto informovania možno upustiť, ak by poskytnutie takýchto informácií ohrozilo ktorýkoľvek z dôvodov stanovených v prvom pododseku písm. a) až e) tohto odseku. Členský štát alebo, v prípade osobných údajov vložených do SIS podľa článku 37a tohto nariadenia, Europol informujú dotknutú osobu o možnosti podať sťažnosť na dozorný orgán alebo uplatniť súdny prostriedok nápravy.

Členský štát alebo, v prípade osobných údajov vložených do SIS podľa článku 37a tohto nariadenia, Europol zdokumentujú skutkové alebo právne dôvody, na ktorých sa zakladá rozhodnutie neposkytnúť dotknutej osobe informácie. Uvedené informácie sa sprístupnia príslušným dozorným orgánom. V takýchto prípadoch má dotknutá osoba možnosť uplatniť si svoje práva aj prostredníctvom príslušných dozorných orgánov.

4.V nadväznosti na žiadosť o prístup, opravu alebo vymazanie členský štát alebo, v prípade osobných údajov vložených do SIS podľa článku 37a tohto nariadenia, Europol bez zbytočného odkladu a v každom prípade do jedného mesiaca od doručenia žiadosti informujú dotknutú osobu o opatreniach, ktoré sa prijali v nadväznosti na uplatnenia práv podľa tohto článku. V prípade potreby sa môže uvedená lehota vzhľadom na komplexnosť a počet žiadostí predĺžiť o ďalšie dva mesiace. Členský štát alebo, v prípade osobných údajov vložených do SIS podľa článku 37a tohto nariadenia, Europol informujú do jedného mesiaca od doručenia žiadosti dotknutú osobu o každom takomto predĺžení, ako aj o dôvodoch tohto odkladu. Ak dotknutá osoba podáva žiadosť elektronickými prostriedkami, informácie sa podľa možnosti poskytnú elektronickými prostriedkami, pokiaľ dotknutá osoba nepožiadala o iný spôsob.“

11.Článok 68 sa nahrádza takto:

Článok 68 
Prostriedky nápravy

1.Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia (EÚ) 2016/679 a smernice (EÚ) 2016/680 týkajúce sa prostriedkov nápravy, môže každá osoba podľa vnútroštátneho práva ktoréhokoľvek členského štátu podať na ktorýkoľvek príslušný dozorný orgán alebo súd návrh na začatie konania o prístupe k údajom, ich oprave, vymazaní, získaní informácií alebo o náhrade škody v súvislosti so zápisom, ktorý sa jej týka.

2.Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia (EÚ) 2018/1725 týkajúce sa prostriedkov nápravy, môže každá osoba podať sťažnosť európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov s cieľom získať prístup k údajom, opraviť ich, vymazať, získať informácie alebo získať náhradu škody v súvislosti so zápisom Europolu, ktorý sa jej týka.

3.Bez toho, aby bol dotknutý článok 72 sa členské štáty a Europol zaväzujú vzájomne vykonávať konečné rozhodnutia súdov, orgánov alebo subjektov uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

4.Členské štáty a Europol každoročne predkladajú Európskemu výboru pre ochranu údajov správu o:

a)počte žiadostí o prístup k údajom predložených prevádzkovateľovi spolu s počtom prípadov, v ktorých bol prístup k údajom poskytnutý;

b)počte žiadostí o prístup k údajom predložených dozornému orgánu spolu s počtom prípadov, v ktorých bol prístup k údajom poskytnutý;

c)počte žiadostí o opravu nesprávnych údajov a vymazanie nezákonne uchovávaných údajov predložených prevádzkovateľovi spolu s počtom prípadov, v ktorých boli údaje opravené alebo vymazané;

d)počte žiadostí o opravu nesprávnych údajov a o vymazanie nezákonne uchovávaných údajov predložených dozornému orgánu;

e)počte začatých súdnych konaní;

f)počte prípadov, v ktorých súd rozhodol v prospech navrhovateľa;

g)akýchkoľvek zisteniach týkajúcich sa prípadov vzájomného uznávania konečných rozhodnutí súdov alebo orgánov iných členských štátov o zápisoch vložených členským štátom, ktorý vydal zápis, alebo Europolom.

Vzor na predkladanie správ podľa tohto odseku je uvedený v príručke SIRENE.

5.Správy členských štátov a Europolu sa zahrnú do spoločnej správy uvedenej v článku 71 ods. 4.“

12.Článok 72 sa nahrádza takto:

„Článok 72 
Zodpovednosť

1.Bez toho, aby bolo dotknuté právo na náhradu škody a akákoľvek zodpovednosť podľa nariadenia (EÚ) 2016/679, smernice (EÚ) 2016/680, nariadenia (EÚ) 2018/1725 a nariadenia (EÚ) 2016/794:

a)každá osoba alebo členský štát, ktorým vznikla majetková alebo nemajetková ujma v dôsledku nezákonného spracovania osobných údajov použitím N.SIS alebo akéhokoľvek iného úkonu členského štátu, ktorý je nezlučiteľný s týmto nariadením, majú nárok na náhradu škody od tohto členského štátu;

b)každá osoba alebo členský štát, ktorým vznikla majetková alebo nemajetková ujma v dôsledku akéhokoľvek úkonu Europolu, ktorý je nezlučiteľný s týmto nariadením, majú nárok na náhradu škody od Europolu;

c)každá osoba alebo členský štát, ktorým vznikla majetková alebo nemajetková ujma v dôsledku akéhokoľvek úkonu agentúry eu-LISA, ktorý je nezlučiteľný s týmto nariadením, majú nárok na náhradu škody od agentúry eu-LISA.

Členský štát, Europol alebo agentúra eu-LISA sú úplne alebo čiastočne pozbavené svojej zodpovednosti, ak preukážu, že nie sú zodpovedné za udalosť, ktorá bola príčinou ujmy.

2.Ak členský štát alebo Europol akýmkoľvek nesplnením si svojich povinností podľa tohto nariadenia spôsobia SIS škodu, daný členský štát alebo Europol nesú za takúto škodu zodpovednosť, pokiaľ by – a len v takom rozsahu, v akom by - agentúra eu-LISA alebo iný členský štát zapojený do SIS neprijali primerané opatrenia na zabránenie vzniku škody alebo na minimalizovanie jej následkov.

3.Uplatnenie si nároku na náhradu škody za ujmu uvedenú v odsekoch 1 a 2 voči členskému štátu sa riadi vnútroštátnym právom daného členského štátu. Uplatnenie si nároku na náhradu škody za ujmu uvedenú v odsekoch 1 a 2 voči Europolu sa riadi nariadením (EÚ) 2016/794 a podlieha podmienkam stanoveným v zmluvách. Uplatnenie si nároku na náhradu škody za ujmu uvedenú v odsekoch 1 a 2 voči agentúre eu-LISA podlieha podmienkam stanovenými v zmluvách.“

13.V článku 74 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.    Agentúra eu-LISA vypracúva denné, mesačné a ročné štatistiky o počte záznamov za jednotlivé kategórie zápisov, a to tak za každý členský štát, Europol, ako aj súhrnne. Agentúra eu-LISA zároveň predkladá za každý členský štát, Europol, ako aj súhrnne výročné správy o počte pozitívnych lustrácií za jednotlivé kategórie zápisov, počte vyhľadávaní v SIS a počte prístupov do SIS na účely vkladania, aktualizácie alebo vymazania zápisu. Vypracované štatistiky nesmú obsahovať žiadne osobné údaje. Výročná štatistická správa sa uverejní.“

14.V článku 79 sa vkladá tento odsek 7:

„7.    Komisia prijme rozhodnutie, v ktorom stanoví dátum, ku ktorému začne Europol s vkladaním, aktualizáciou a vymazávaním údajov v SIS podľa tohto nariadenia zmeneného nariadením [XXX], a to po overení, že boli splnené tieto podmienky:

a)vykonávacie akty prijaté podľa tohto nariadenia boli zmenené v rozsahu potrebnom na uplatňovanie tohto nariadenia zmeneného nariadením [XXX];

b)Europol oznámil Komisii, že prijal potrebné technické a procedurálne opatrenia na spracúvanie údajov SIS a výmenu doplňujúcich informácií podľa tohto nariadenia zmeneného nariadením [XXX] a

c)agentúra eu-LISA informovala Komisiu o úspešnom ukončení všetkých testovacích činností, pokiaľ ide o CS-SIS a interakciu medzi CS-SIS a technickým rozhraním Europolu podľa článku 48 ods. 1 tohto nariadenia zmeneného nariadením [XXX].

Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 2 
Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od dátumu určeného v súlade s článkom 79 ods. 7 nariadenia (EÚ) 2018/1862.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

predseda    predseda

Za Európsky parlament    Za Radu

predseda    predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ „AGENTÚRY“

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu

1.2.Príslušná oblasť politiky

1.3.Návrh sa týka:

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu

1.7.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a podávania správ

2.2.Systém riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU

3.1.Príslušný okruh viacročného finančného rámca a rozpočtový riadok výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ „AGENTÚRY“

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach.

1.2.Príslušná oblasť politiky

Oblasť politiky: Vnútorné záležitosti

Činnosť: Migrácia a riadenie hraníc

Nomenklatúra: 11 10 02

1118.0207: Riadenie hraníc – Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA)

1.3.Návrh sa týka:

 novej akcie

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 43

 predĺženia trvania existujúcej akcie

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

Komisia v reakcii na naliehavé prevádzkové potreby a výzvy spoluzákonodarcov na silnejšiu podporu Europolu oznámila vo svojom pracovnom programe na rok 2020 legislatívnu iniciatívu na „posilnenie mandátu Europolu na zlepšenie operačnej policajnej spolupráce“.

Jedným z prvkov tejto legislatívnej iniciatívy je riešenie obmedzení Europolu v oblasti spoločného využívania jeho analýzy údajov získaných od tretích krajín a medzinárodných organizácií, a to priamo a v reálnom čase príslušníkmi v prvej línii v členských štátoch. Návrh na zmenu nariadenia (EÚ) 2018/1862 o SIS prispieva k tejto iniciatíve rozšírením rozsahu SIS vytvorením novej samostatnej kategórie zápisov, ktorú bude Europol využívať za prísnych podmienok s príslušníkmi v prvej línii v členských štátoch.

Toto je kľúčové opatrenie Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu z júla 2020. V súlade s výzvou vychádzajúcou z politických usmernení, že „pre ochranu našich občanov musíme urobiť úplne všetko“, sa očakáva, že táto iniciatíva posilní Europol v jeho pomoci členským štátom zaistiť bezpečnosť občanov.

Všeobecné ciele tejto iniciatívy vyplývajú z cieľov zmluvy:

1. v prípade Europolu podporovať a posilňovať činnosť orgánov presadzovania práva členských štátov a ich vzájomnú spoluprácu pri predchádzaní závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, terorizmu a formám trestnej činnosti, ktoré zasahujú do spoločného záujmu, na ktorý sa vzťahuje politika Únie, ako aj v boji proti nim;

2. v prípade agentúry eu-LISA poskytovať podporu Europolu a členským štátom pri výmene informácií na účely predchádzania závažnej trestnej činnosti alebo terorizmu.

1.4.2.Špecifický cieľ

Špecifický cieľ vyplýva zo všeobecných cieľov uvedených v predchádzajúcom texte: „poskytovanie výsledku analýzy Europolu vychádzajúcej z údajov získaných od tretích strán príslušníkom v prvej línii.“

Cieľom je poskytnúť príslušníkom v prvej línii výsledok analýzy Europolu vychádzajúcej z údajov, ktoré získal od tretích krajín alebo medzinárodných organizácií, o podozrivých osobách a páchateľoch, a to vtedy a tam, kde ho potrebujú.

Základným cieľom je umožniť príslušníkom v prvej línii priamy prístup v reálnom čase k týmto údajom pri kontrole osoby na vonkajšej hranici alebo na území EÚ, a tak im pomáhať pri plnení ich úloh.

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Z návrhu budú mať prospech predovšetkým jednotlivci a spoločnosť vo všeobecnosti, pretože sa zlepší schopnosť Europolu pomáhať členským štátom v boji proti trestnej činnosti a pri ochrane občanov EÚ. Občania budú mať priamy a nepriamy úžitok z nižšej miery trestnej činnosti, nižších ekonomických škôd a nákladov na bezpečnosť.

Návrh neobsahuje regulačné povinnosti pre občanov/spotrebiteľov a v tejto súvislosti nevznikajú ďalšie náklady.

Návrhom sa vytvoria úspory z rozsahu pre správne orgány, pretože sa dôsledky cielených činností presunú zo zdrojov na vnútroštátnej úrovni na úroveň EÚ. Verejné orgány v členských štátoch budú mať z tohto návrhu priamy prospech vďaka úsporám z rozsahu, ktoré povedú k úsporám administratívnych nákladov.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Tieto hlavné ukazovatele umožnia monitorovať realizáciu a plnenie špecifických cieľov:

Špecifický cieľ: „uvedenie aktualizovaných funkcií centrálneho SIS do prevádzky do konca roka 2022“

Ukazovatele pre Europol:

– zriadenie technického rozhrania na vkladanie, aktualizáciu a vymazanie zápisov v centrálnom SIS,

– úspešné dokončenie testov organizovaných agentúrou eu-LISA.

Ukazovatele pre agentúru eu-LISA:

– úspešné dokončenie komplexného testovania systému pred jeho spustením na centrálnej úrovni,

– úspešné dokončenie testov s Europolom na prenos údajov do centrálneho SIS a so systémami všetkých členských štátov a agentúr,

– úspešné dokončenie testov SIRENE pre novú kategóriu zápisu.

Agentúra eu-LISA v súlade s článkom 28 rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách a na zabezpečenie správneho finančného riadenia už monitoruje pokrok pri dosahovaní svojich cieľov pomocou ukazovateľov výkonnosti. Agentúra má v súčasnosti 29 spoločných kľúčových ukazovateľov výkonnosti. Tieto ukazovatele sú uvedené v konsolidovanej výročnej správe o činnosti agentúry eu-LISA, ktorá obsahuje jasné sledovanie cieľa do konca roka, ako aj porovnanie s predchádzajúcim rokom. Tieto ukazovatele sa po prijatí návrhu upravia podľa potreby.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojovať v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného časového rozvrhu na vykonanie iniciatívy

Zavedenie iniciatívy si vyžaduje technické a procedurálne opatrenia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, ktoré by sa mali začať po nadobudnutí účinnosti revidovanej legislatívy.

Mali by sa zabezpečiť príslušné zdroje – najmä ľudské zdroje – s cieľom podporiť agentúru eu-LISA, aby mohla prispievať k službám Europolu.

Pokiaľ ide o ďalší rozvoj centrálneho SIS agentúrou eu-LISA, hlavné požiadavky po nadobudnutí účinnosti tohto návrhu sú:

– vypracovať a zaviesť novú kategóriu zápisu v centrálnom SIS, a to v súlade s požiadavkami vymedzenými v nariadení,

– aktualizovať technické špecifikácie týkajúce sa výmeny doplňujúcich informácií medzi útvarmi SIRENE a Europolom,

– vypracovať funkciu pre členské štáty a agentúry, aby mohli túto kategóriu zápisov vyhľadávať v centrálnom systéme,

– aktualizovať funkcie v centrálnom SIS týkajúce sa podávania správ a štatistiky.

1.5.2.Prínos zapojenia Únie

Závažná trestná činnosť a terorizmus majú nadnárodný charakter. Samotné opatrenia na vnútroštátnej úrovni im preto nemôžu účinne čeliť. Z tohto dôvodu sa členské štáty rozhodli spolupracovať v rámci EÚ na riešení hrozieb, ktoré predstavuje závažná trestná činnosť a terorizmus.

Návrhom sa na úrovni EÚ vytvoria významné úspory z rozsahu, pretože úlohy a služby, ktoré sa dajú efektívnejšie vykonávať na úrovni EÚ, sa presunú z vnútroštátnej úrovne na agentúru eu-LISA a na Europol. Návrhom sa preto stanovujú účinné riešenia výziev, ktoré by sa inak museli riešiť s vyššími nákladmi prostredníctvom 27 individuálnych vnútroštátnych riešení, alebo riešenia výziev, ktoré sa vzhľadom na ich nadnárodný charakter nedajú vôbec riešiť na vnútroštátnej úrovni.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Návrh vychádza z potreby pomôcť Europolu a členským štátom pri riešení neustále sa vyvíjajúcich nadnárodných bezpečnostných výziev nad rámec samotnej vnútroštátnej úrovne.

Európa čelí meniacej sa bezpečnostnej situácii, ktorú charakterizujú vyvíjajúce sa a čoraz zložitejšie bezpečnostné hrozby. Páchatelia využívajú výhody, ktoré prináša digitálna transformácia, nové technológie, globalizácia a mobilita vrátane vzájomného prepojenia a stierania hraníc medzi fyzickým a digitálnym svetom. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 celú situáciu len sťažila, pretože páchatelia sa rýchlo chopili príležitosti zneužiť krízu tým, že prispôsobili svoje spôsoby činnosti alebo vytvorili nové trestné činy

Tieto vyvíjajúce sa bezpečnostné hrozby si vyžadujú účinnú podporu na úrovni EÚ pre prácu vnútroštátnych orgánov presadzovania práva. Orgány presadzovania práva v členských štátoch čoraz viac využívajú pomoc a odborné znalosti, ktoré Europol ponúka na účely boja proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu.

V tomto návrhu sa vychádza aj zo získaných poznatkov a pokroku dosiahnutého od nadobudnutia účinnosti nariadení o SIS z roku 2018, zmien, ktoré vykonala agentúra eu-LISA pri vykonávaní nariadení o SIS z roku 2018, a začiatku uplatňovania nariadenia o agentúre eu-LISA z roku 2018, pričom sa uznáva, že prevádzkový význam úloh agentúry sa už podstatne zmenil. Nové prostredie hrozieb zmenilo podporu, ktorú členské štáty potrebujú a očakávajú okrem iných úloh aj od agentúry eu-LISA pri pomoci Europolu v oblasti ochrany občanov, a to spôsobom, ktorý sa nedal predvídať, keď spoluzákonodarcovia rokovali o súčasnom mandáte Europolu.

Predchádzajúce preskúmanie mandátu agentúry eu-LISA a rastúci dopyt po službách zo strany členských štátov ukázali, že úlohy agentúry eu-LISA treba podporiť primeranými finančnými a ľudskými zdrojmi.

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Návrh predstavuje reakciu na meniacu sa bezpečnostnú situáciu, pretože podporí agentúru eu-LISA, aby vybavila Europol potrebnými kapacitami a nástrojmi na účinnú pomoc členským štátom v boji proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu. Oznámenie s názvom Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie 44 zdôraznilo potrebu vybudovania odolnejšej Únie, pretože kríza COVID-19 „odhalila množstvo zraniteľných miest a značný nárast určitých druhov trestných činov, ako je počítačová kriminalita. To ukazuje na potrebu posilniť bezpečnostnú úniu EÚ“.

Návrh je v úplnom súlade s pracovným programom Komisie na rok 2020, ktorým bola oznámená legislatívna iniciatíva na „posilnenie mandátu Europolu na zlepšenie operačnej policajnej spolupráce“ 45 . Agentúra eu-LISA prispeje k tomuto cieľu rozšírením rozsahu SIS s cieľom umožniť Europolu vytvorenie novej samostatnej kategórie zápisov.

Toto posilnenie mandátu Europolu je jedným z kľúčových opatrení určených v stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu z júla 2020 46 . Účinnejšie fungujúci Europol zabezpečí, aby agentúra mohla v plnej miere plniť svoje úlohy a aby mohla pomáhať pri dosahovaní strategických priorít bezpečnostnej únie.

V súlade s výzvou vychádzajúcou z politických usmernení 47 , že „pre ochranu našich občanov musíme urobiť úplne všetko“, sa tento návrh zameriava na tie oblasti, v ktorých zainteresované strany požadujú silnejšiu podporu Europolu, čím pomôže členským štátom pri ochrane občanov.

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

V návrhu viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 sa uznáva potreba posilniť agentúru eu-LISA s cieľom zvýšiť pomoc účinnému riadeniu hraníc členskými štátmi v roku 2021.

Od roku 2016 a poslednej revízie mandátu agentúry eu-LISA smeruje trend k exponenciálnemu rastu tokov údajov agentúry a dopytu po jej službách 48 , čo vedie k požiadavkám na zvýšenie rozpočtu a počtu zamestnancov nad pôvodne plánované úrovne.

Keďže návrhom sa zavedú nové dôležité úlohy do nariadenia o agentúre eu-LISA a objasnia sa, kodifikujú a podrobne vymenujú ďalšie úlohy, čím sa rozšíria kapacity agentúry eu-LISA v kontexte zmlúv, agentúra preto nemôže mať nezmenenú úroveň zdrojov. Návrh sa musí mať primeranú oporu v oblasti finančných a ľudských zdrojov, ktoré sa nachádzajú v okruhu 4 Migrácia a správa hraníc viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027.

1.6.Trvanie a finančný vplyv

 Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

   Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

   Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

☒ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2021 do roku 2022

a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 49

 Priame riadenie Komisiou prostredníctvom

   výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

subjekty uvedené v článkoch 70 a 71,

verejnoprávne subjekty,

súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

Základňa pre príspevok EÚ do rozpočtu agentúry eu-LISA bola stanovená podľa informačného listu č. 68 VFR 50 a pracovného dokumentu III priloženého k návrhu rozpočtu na rok 2021. Informáciami v tomto legislatívnom finančnom výkaze nie je dotknuté prijatie VFR na roky 2021 – 2027 a rozpočtu na rok 2021.

V prípade, že VFR na roky 2021 – 2027 a rozpočet na rok 2021 nie sú schválené, odhadovaný finančný vplyv iniciatívy zahŕňa iba zdroje potrebné navyše k základnému príspevku EÚ pre agentúru eu-LISA (dodatočné náklady v porovnaní so základným rozpočtom).

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a podávania správ

Monitorovanie a podávanie správ o návrhu sa bude riadiť zásadami stanovenými v nariadení o agentúre eu-LISA 51 a nariadení o rozpočtových pravidlách 52 a v súlade so spoločným prístupom k decentralizovaným agentúram 53 .

Agentúra eu-LISA musí predovšetkým každý rok zasielať Komisii, Európskemu parlamentu a Rade jednotný programový dokument, ktorý obsahuje viacročné a ročné pracovné programy a plánovanie zdrojov. V tomto dokumente sa stanovujú ciele, očakávané výsledky a ukazovatele výkonnosti na monitorovanie plnenia cieľov a výsledkov. Agentúra eu-LISA musí správnej rade predkladať aj konsolidovanú výročnú správu o činnosti. V tejto správe sú najmä informácie o dosiahnutí cieľov a výsledkov stanovených v jednotnom programovom dokumente. Správa sa takisto musí zaslať Komisii, Európskemu parlamentu a Rade.

Komisia navyše, ako je uvedené v článku 39 nariadenia o agentúre eu-LISA, do 12. decembra 2023 a potom každých päť rokov po konzultácii so správnou radou vyhodnotí v súlade s usmerneniami Komisie výkonnosť agentúry vo vzťahu k jej cieľom, mandátu, umiestneniu a úlohám. Uvedené hodnotenie zahŕňa aj preskúmanie vykonávania tohto nariadenia a toho, akým spôsobom a v akom rozsahu agentúra účinne prispieva k prevádzkovému riadeniu rozsiahlych informačných systémov a k vytvoreniu koordinovaného, nákladovo efektívneho a koherentného informačného prostredia na úrovni Únie v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V uvedenom hodnotení sa posúdi najmä prípadná potreba zmeniť mandát agentúry, ako aj finančné dôsledky každej takejto zmeny. Správna rada môže vydať odporúčania určené Komisii týkajúce sa zmien tohto nariadenia.

Ak sa Komisia domnieva, že existencia agentúry už nie je vzhľadom na jej stanovené ciele, mandát a úlohy odôvodnená, môže navrhnúť, aby sa toto nariadenie príslušným spôsobom zmenilo alebo aby sa zrušilo.

Komisia predloží správu o výsledkoch hodnotenia uvedeného v odseku 1 Európskemu parlamentu, Rade a správnej rade. Výsledky hodnotenia sa zverejnia.

Pokiaľ ide o prevádzku SIS, Komisia, členské štáty a agentúra eu-LISA budú okrem toho podľa nariadenia (EÚ) 2018/1862 pravidelne kontrolovať a monitorovať využívanie SIS, aby sa zabezpečilo pokračovanie jeho účinného a efektívneho fungovania.

V článku 51 nariadenia (EÚ) 2018/1862 sa stanovuje, že Komisia najmenej každých päť rokov vykonáva hodnotenie využívania SIS zo strany Europolu. Toto hodnotenie sa bude vzťahovať na postupy Europolu pri vkladaní údajov do SIS. Europol bude musieť zabezpečiť primerané opatrenia v nadväznosti na zistenia a odporúčania vyplývajúce z hodnotenia. Správa o výsledkoch hodnotenia a nadväzujúcich opatreniach sa zašle Európskemu parlamentu a Rade.

Nariadenie (EÚ) 2018/1862 okrem toho obsahuje ustanovenia v článku 74 ods. 9 týkajúce sa formálneho, pravidelného procesu preskúmania a hodnotenia, ktoré sa budú vzťahovať aj na novú kategóriu zápisu zavedenú touto zmenou.

2.2.Systém riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

Vzhľadom na to, že návrh ovplyvňuje ročný príspevok EÚ pre agentúru eu-LISA, rozpočet EÚ sa bude plniť prostredníctvom nepriameho riadenia.

Podľa zásady správneho finančného riadenia sa rozpočet agentúry eu-LISA plní v súlade s účinnou a efektívnou vnútornou kontrolou 54 . Agentúra eu-LISA je preto povinná zaviesť vhodnú stratégiu kontroly koordinovanú medzi príslušnými aktérmi zapojenými do reťazca kontroly.

Pokiaľ ide o ex post kontroly, agentúra eu-LISA ako decentralizovaná agentúra podlieha najmä:

– vnútornému auditu Útvaru Komisie pre vnútorný audit,

– výročným správam Európskeho dvoru audítorov, ktorý poskytuje vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoľahlivosti ročných účtov a zákonnosti a správnosti príslušných operácií,

– ročnému absolutóriu, ktoré udeľuje Európsky parlament,

– možným vyšetrovaniam, ktoré vykonáva úrad OLAF na zabezpečenie najmä toho, že zdroje pridelené agentúram sa správne využívajú.

GR pre migráciu a vnútorné záležitosti ako partnerské generálne riaditeľstvo agentúry eu-LISA bude vykonávať svoju stratégiu kontroly pre decentralizované agentúry s cieľom zabezpečiť spoľahlivé podávanie správ v rámci svojej výročnej správy o činnosti. Zatiaľ čo decentralizované agentúry nesú plnú zodpovednosť za plnenie svojho rozpočtu, GR pre migráciu a vnútorné záležitosti zodpovedá za pravidelné platby ročných príspevkov stanovených rozpočtovým orgánom.

A napokon, európsky ombudsman je v agentúre eu-LISA ďalšou úrovňou kontroly a zodpovednosti.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Zistili sa tieto riziká:

– možné ťažkosti pre agentúru eu-LISA pri zvládaní zmien uvedených v tomto návrhu súbežne s ďalšími prebiehajúcimi zmenami (napr. systém vstup/výstup, Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia a modernizácia systémov SIS, VIS a Eurodac),

– závislosti medzi prípravami, ktoré má vykonať agentúra eu-LISA, pokiaľ ide o centrálny SIS, a prípravami, ktoré má vykonať Europol, pokiaľ ide o zriadenie technického rozhrania na prenos údajov do SIS,

– roztrieštenosť hlavnej činnosti agentúry eu-LISA v dôsledku znásobenia úloh a požiadaviek,

– nedostatok primeraných úrovní finančných a ľudských zdrojov zodpovedajúcich prevádzkovým potrebám,

– nedostatok zdrojov IKT, čo má za následok oneskorenie v nevyhnutných zmenách a aktualizáciách základného systému,

– riziká súvisiace so spracovávaním osobných údajov agentúrou eu-LISA a potrebou pravidelne hodnotiť a upravovať procedurálne a technické ochranné opatrenia s cieľom zabezpečiť ochranu osobných údajov a základných práv.

Agentúra eu-LISA vykonáva osobitný rámec vnútornej kontroly založený na rámci Európskej komisie pre vnútornú kontrolu. Jednotný programový dokument musí poskytovať informácie o systémoch vnútornej kontroly, zatiaľ čo konsolidovaná výročná správa o činnosti musí obsahovať informácie o efektívnosti a účinnosti systémov vnútornej kontroly, a to aj pokiaľ ide o posudzovanie rizika. V konsolidovanej výročnej správe o činnosti za rok 2019 sa uvádza, že vedenie agentúry má primeranú istotu v tom, že sú zavedené príslušné vnútorné kontroly a že fungujú tak, ako majú. Počas roka boli hlavné riziká primerane určené a riadené. Táto istota sa ďalej utvrdzuje výsledkami vykonaných interných a externých auditov.

Ďalšiu úroveň vnútorného dohľadu poskytuje aj oddelenie vnútorného auditu agentúry eu-LISA, a to na základe ročného plánu auditu, ktorý prihliada najmä na posudzovanie rizík v agentúre eu-LISA. Oddelenie vnútorného auditu pomáha agentúre eu-LISA pri plnení jej cieľov tým, že prináša systematický a disciplinovaný prístup k hodnoteniu efektívnosti procesov riadenia rizika, kontroly a správy a vydáva odporúčania na ich zlepšenie.

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov a úradník pre ochranu údajov agentúry eu-LISA (nezávislá funkcia priamo spojená so sekretariátom správnej rady) okrem toho dohliadajú na to, ako agentúra eu-LISA spracováva osobné údaje.

A napokon, GR pre migráciu a vnútorné záležitosti ako partnerské generálne riaditeľstvo agentúry eu-LISA organizuje každoročné cvičenie na riadenie rizika s cieľom zistiť a posúdiť možné vysoké riziká súvisiace s činnosťou agentúr vrátane agentúry eu-LISA. Riziká považované za kritické sa každoročne uvádzajú v pláne riadenia GR pre migráciu a vnútorné záležitosti a sú sprevádzané akčným plánom s uvedením zmierňujúcich opatrení.

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

Komisia informuje o pomere medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov. V konsolidovanej výročnej správe o činnosti GR pre migráciu a vnútorné záležitosti za rok 2019 sa uvádza, že tento pomer predstavuje 0,28 % vo vzťahu k nepriamemu riadeniu s poverenými subjektmi a decentralizovanými agentúrami vrátane agentúry eu-LISA.

Európsky dvor audítorov potvrdil zákonnosť a správnosť ročnej účtovnej závierky agentúry eu-LISA za rok 2018, čo znamená mieru chybovosti nižšiu ako 2 %. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa táto miera chybovosti mala v nasledujúcich rokoch zhoršiť.

V článku 80 nariadenia o rozpočtových pravidlách agentúry eu-LISA sa okrem toho stanovuje možnosť, aby agentúra spoločne využívala oddelenie vnútorného auditu s ďalšími orgánmi Únie pôsobiacimi v tej istej oblasti politiky, ak oddelenie vnútorného auditu jedného orgánu Únie nie je nákladovo účinné.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Opatrenia týkajúce sa boja proti podvodom, korupcii a iným protiprávnym konaniam sa uvádzajú okrem iného v článku 50 nariadenia o agentúre eu-LISA a v hlave X nariadenia o rozpočtových pravidlách agentúry eu-LISA.

Agentúra eu-LISA sa zúčastňuje predovšetkým na činnostiach Európskeho úradu pre boj proti podvodom v oblasti predchádzania podvodom a v súlade so svojou vnútornou stratégiou boja proti podvodom bezodkladne informuje Komisiu o prípadoch predpokladaného podvodu a iných finančných nezrovnalostiach.

GR pre migráciu a vnútorné záležitosti ako partnerské GR okrem toho vypracovalo a zaviedlo svoju vlastnú stratégiu boja proti podvodom podľa metodiky, ktorú poskytol úrad OLAF. Decentralizované agentúry vrátane Europolu patria do rozsahu pôsobnosti tejto stratégie. Vo výročnej správe o činnosti GR pre migráciu a vnútorné záležitosti za rok 2019 sa dospelo k záveru, že procesy v oblasti predchádzania podvodom a ich odhaľovania fungovali uspokojivo, a preto prispeli k istote v dosahovaní cieľov vnútornej kontroly.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Číslo

DRP/NRP 55

krajín EZVO 56

kandidátskych krajín 57

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

4

11 10 02 – Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (agentúra eu-LISA)

DRP

NIE

NIE

ÁNO

NIE

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh
výdavkov

Príspevky

Číslo
[Okruh………………………………………]

DRP/NRP

krajín EZVO

kandidátskych krajín

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

[XX YY YY YY]

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

ÁNO/NIE

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného 
rámca

4

Migrácia a riadenie hraníc

Agentúra eu-LISA: Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti

Rok
2021 58

Rok
2022

Rok
2023

Rok
2024

Rok
2025

Rok
2026

Rok
2027

SPOLU

Hlava 1:

Záväzky

(1)

0 160

0 160

0

0

0

0

0

0 320

Platby

(2)

0 160

0 160

0

0

0

0

0

0 320

Hlava 2:

Záväzky

(1a)

0

0

0

0

0

0

0

0

Platby

(2 a)

0

0

0

0

0

0

0

0

Hlava 3:

Záväzky

(3 a)

0

1 500

1 500

Platby

(3b)

0

1 500

1 500

Rozpočtové prostriedky SPOLU 
pre agentúru eu-LISA

Záväzky

= 1 + 1a + 3a

0 160

1 660

1 820

Platby

= 2 + 2a

+ 3b

0 160

1 660

1 820







Okruh viacročného finančného 
rámca

5

„Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Rok
N

Rok
N+1

Rok
N+2

Rok
N+3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

GR: <…….>

• Ľudské zdroje

• Ostatné administratívne výdavky

GR SPOLU<…….>

Rozpočtové prostriedky

Rozpočtové prostriedky 
OKRUHU 5 
viacročného finančného rámca SPOLU
 

(Záväzky spolu = Platby spolu)

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Rok
2021 59

Rok
2022

Rok
2023

Rok
2024

Rok
2025

Rok
2026

Rok
2027

SPOLU

Rozpočtové prostriedky
OKRUHOV 1 až 5 
viacročného finančného rámca SPOLU
 

Záväzky

0 160

1 660

1 820

Platby

0 160

1 660

1 820

3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky agentúry eu-LISA

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy

Rok
2021

Rok
2022

Rok
2023

Rok
2024

Rok
2025

Rok
2026

Rok
2027

SPOLU

VÝSTUPY

Druh 60

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet spolu

Náklady spolu

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1 61 Vývoj centrálneho systému

– Výstup

1

1 500

1

1

1 500

– Výstup

– Výstup

Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet

1

1 500

1

1

1 500

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2 Údržba centrálneho systému

– Výstup

Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet

NÁKLADY SPOLU

3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje agentúry eu-LISA

3.2.3.1.Zhrnutie

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Rok
2021 62

Rok
2022

Rok
2023

Rok
2024

Rok
2025

Rok
2026

Rok
2027

SPOLU

Dočasní zamestnanci (platová trieda AD)

Dočasní zamestnanci (platová trieda AST)

Zmluvní zamestnanci

0 160

0 160

0 320

Vyslaní národní experti

SPOLU

0 160

0 160

0 320

Požiadavky na zamestnancov (ekvivalent plného pracovného času):

Rok
2021 63

Rok
2022

Rok
2023

Rok
2024

Rok
2025

Rok
2026

Rok
2027

SPOLU

Dočasní zamestnanci (platová trieda AD)

Dočasní zamestnanci (platová trieda AST)

Zmluvní zamestnanci

2

2

Vyslaní národní experti

SPOLU

2

2

Na rok 2021 je naplánovaný nábor zamestnancov, aby boli k dispozícii na včasné začatie vývoja centrálneho SIS s cieľom zabezpečiť realizáciu novovytvorenej kategórie zápisov do roku 2022.

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov pre príslušné GR

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

Rok
N

Rok
N+1

Rok N+2

Rok N+3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

·Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)

XX 01 01 02 (delegácie)

XX 01 05 01 (nepriamy výskum)

10 01 05 01 (priamy výskum)

Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: FTE) 64

XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov)

XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED v delegáciách)

XX 01 04 yy 65

‒ na ústredí 66  

– v delegáciách

XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum)

10 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum)

Iné rozpočtové riadky (uveďte)

SPOLU

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci

Externí zamestnanci

Opis výpočtu nákladov na ekvivalent plného pracovného času by mal byť uvedený v oddiele 3 prílohy V.

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

   Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Poznámky:

Návrh je v súlade s viacročným finančným rámcom na roky 2021 – 2027.

V tejto etape sa neplánuje žiadna zmena viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027; to však nevylučuje možnosť zmeny v budúcnosti.

Rozpočtový vplyv dodatočných finančných zdrojov pre agentúru eu-LISA sa vyrovná protiplnením vo forme zníženia plánovaných výdavkov v okruhu 4.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca 67 .

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Rok
N

Rok
N+1

Rok
N+2

Rok
N+3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt 

Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

 

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

   Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

   Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

   vplyv na vlastné zdroje

   vplyv na iné príjmy

   uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:

Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku

Vplyv návrhu/iniciatívy 68

Rok
N

Rok
N+1

Rok
N+2

Rok
N+3

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

Článok ………….

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1)    V tomto kontexte sa odkaz na „podozrivé osoby a páchateľov“ týka: a) osôb, ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu alebo z účasti na trestnom čine, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu, alebo osôb, ktoré boli za takýto trestný čin odsúdené; b) osôb, pri ktorých existujú konkrétne skutočnosti alebo dôvodné podozrenie, na základe ktorého sa možno domnievať, že majú v úmysle spáchať trestné činy, ktoré patria do pôsobnosti Europolu.
(2)     https://www.europol.europa.eu/activities-services/main-reports/european-union-terrorism-situation-and-trend-report-te-sat-2020 .
(3)     https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2020/06/16/preventing-and-countering-terrorism-and-violent-extremism-council-adopts-conclusions-on-eu-external-action/ .
(4)     https://www.consilium.europa.eu/media/36284/st09680-en18.pdf .
(5)    Nariadenie (EÚ) 2018/1240.
(6)    Článok 7 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2016/794.
(7)    Do Schengenského informačného systému je zapojených 25 členských štátov: Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Írsko a Cyprus sa k systému pripoja v roku 2021. K systému sú pripojené štyri krajiny pridružené k schengenskému priestoru (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko). Europol, tímy nasadzované Frontexom a Agentúra EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach Eurojust majú prístup k presne stanoveným častiam systému, ale nemôžu v ňom vydávať zápisy.
(8)    V prípade Schengenského informačného systému tabuľka ukazuje všetky kontroly vykonané v roku 2019, a to všetkými používateľmi, ktorí majú prístup do systému. Pri kontrole Schengenského informačného systému používatelia porovnávajú údaje s tými zápismi, ku ktorým majú prístup (ktoré vo všetkých prípadoch nezahŕňajú zápisy z oblasti presadzovania práva).
(9)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).
(10)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, o zmene a zrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006 a rozhodnutia Komisie 2010/261/EÚ (Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018, s. 56).
(11)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).
(12)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 767/2008 z 9. júla 2008vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi (nariadenie o VIS) (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 60 – 81).

(13)    Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).
(14)    Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/1745 z 18. novembra 2020 o nadobudnutí účinnosti ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa ochrany údajov a o predbežnom nadobudnutí účinnosti určitých ustanovení schengenského acquis v Írsku (Ú. v. EÚ L 393, 23.11.2020, s. 3).
(15)    Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.
(16)    Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).
(17)    Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.
(18)    Rozhodnutie Rady 2008/149/SVV z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskej únie Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 50).
(19)    Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.
(20)    Rozhodnutie Rady 2011/349/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí, v mene Európskej únie, Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje najmä na justičnú spoluprácu v trestných veciach a policajnú spoluprácu (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 1).
(21)    Rozhodnutie Rady 2010/365/EÚ z 29. júna 2010 o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku (Ú. v. EÚ L 166, 1.7.2010, s. 17).
(22)    Rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/934 z 25. júna 2018 o nadobudnutí účinnosti zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku (Ú. v. EÚ L 165, 2.7.2018, s. 37).
(23)    Rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/733 z 25. apríla 2017 o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Chorvátskej republike (Ú. v. EÚ L 108, 26.4.2017, s. 31).
(24)    Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018, s. 1.
(25)    Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018, s. 14.
(26)    Je potrebné poznamenať, že použité konzultačné činnosti slúžili na zhromažďovanie informácií a argumentov. Nejde o prieskumy, pretože sa týkajú vzoriek zainteresovaných strán alebo obyvateľstva, ktoré nie sú reprezentatívne, a teda neumožňujú vyvodzovať závery.
(27)    V súlade s článkom 36 nariadenia (EÚ) 2018/1862 sa to bude týkať osôb, pri ktorých existuje jasná indícia, že majú v úmysle spáchať alebo páchajú niektorý z trestných činov, pre ktoré je príslušný Europol, alebo osôb, pri ktorých je na základe celkového posúdenia (najmä na základe doteraz spáchaných trestných činov) existuje dôvod domnievať sa, že by v budúcnosti mohli spáchať niektorý z trestných činov, pre ktoré je Europol príslušný.
(28)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach, o zmene a zrušení rozhodnutia Rady 2007/533/SVV a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1986/2006 a rozhodnutia Komisie 2010/261/EÚ (Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018, s. 56).
(29)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24.5.2016, s. 53).
(30)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(31)    Rozhodnutie Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20).
(32)    Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2020/1745 z 18. novembra 2020 o nadobudnutí účinnosti ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa ochrany údajov a o predbežnom nadobudnutí účinnosti určitých ustanovení schengenského acquis v Írsku (Ú. v. EÚ L 393, 23.11.2020,s. 3).
(33)    Ú. v. EÚ L 176, 10.7.1999, s. 36.
(34)    Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).
(35)    Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.
(36)    Rozhodnutie Rady 2008/149/SVV z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskej únie Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 50).
(37)    Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.
(38)    Rozhodnutie Rady 2011/349/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí, v mene Európskej únie, Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnských kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou a pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje najmä na justičnú spoluprácu v trestných veciach a policajnú spoluprácu (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 1).
(39)    Rozhodnutie Rady 2010/365/EÚ z 29. júna 2010 o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku (Ú. v. EÚ L 166, 1.7.2010, s. 17).
(40)    Rozhodnutie Rady (EÚ) 2018/934 z 25. júna 2018 o nadobudnutí účinnosti zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku (Ú. v. EÚ L 165, 2.7.2018, s. 37).
(41)    Rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/733 z 25. apríla 2017 o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Chorvátskej republike (Ú. v. EÚ L 108, 26.4.2017, s. 31).
(42)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).
(43)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(44)    COM(2020) 456 (27.5.2020).
(45)    COM(2020) 440 final – prílohy 1 až 2 (27.5.2020).
(46)    COM(2020) 605 final (24.7.2020).
(47)     https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/political-guidelines-next-commission_sk.pdf .
(48)    Z prevádzkových ukazovateľov agentúry eu-LISA z roku 2019 pre Schengenský informačný systém vyplýva, že počet vyhľadávaní a pozitívnych lustrácií sa strojnásobil zo 6 miliónov v roku 2014 na 18 miliónov v roku 2019.
(49)    Podrobnosti o spôsoboch riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sa nachádzajú na webovom sídle BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx .
(50)    Pracovný dokument útvarov Komisie – Decentralizované agentúry a Európska prokuratúra.
(51)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1726 zo 14. novembra 2018 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 99).
(52)    Rozhodnutie správnej rady č. 2019-198 z 28.8.2019, ktorým sa stanovujú rozpočtové pravidlá Agentúry Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA).
(53)    https://europa.eu/european-union/sites/europaeu/files/docs/body/joint_statement_and_common_approach_2012_sk.pdf
(54)    Článok 30 nariadenia o rozpočtových pravidlách agentúry eu-LISA.
(55)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.
(56)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.
(57)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny zo západného Balkánu.
(58)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.
(59)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.
(60)    Výstupy sú výrobky, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).
(61)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele…“.
(62)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.
(63)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína uskutočňovať. Nahraďte „N“ očakávaným prvým rokom vykonávania (napríklad: 2021). To isté urobte aj pri nasledujúcich rokoch.
(64)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.
(65)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).
(66)    Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).
(67)    Pozri články 11 a 17 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020.
(68)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.