DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT ODPORÚČANIA

V globalizovanom svete, v ktorom závažná trestná činnosť a terorizmus majú v čoraz väčšej miere nadnárodný a rôznorodý charakter, by orgány presadzovania práva a justičné orgány mali byť plne vybavené na účely spolupráce s externými partnermi s cieľom zaistiť bezpečnosť svojich občanov. Z tohto dôvodu by Eurojust mal mať možnosť spolupracovať a vymieňať si osobné údaje s justičnými orgánmi v tretích krajinách v rozsahu potrebnom na plnenie svojich úloh. V súčasnosti má Eurojust uzavreté dohody o spolupráci, ktoré umožňujú výmenu osobných údajov s Čiernou Horou, Ukrajinou, Moldavskom, Lichtenštajnskom, so Švajčiarskom, Severným Macedónskom, s USA, Islandom, Nórskom, Gruzínskom, Albánskom a so Srbskom. Podľa článku 80 ods. 5 nariadenia 2018/1727 1 (ďalej len „nariadenie o Eurojuste“) zostávajú tieto dohody o spolupráci v platnosti.

Od nadobudnutia účinnosti nariadenia o Eurojuste 12. decembra 2019 a podľa zmluvy je Komisia zodpovedná za vedenie rokovaní v mene Únie s tretími krajinami o medzinárodných dohodách o spolupráci a výmene osobných údajov s Eurojustom. Pokiaľ je to potrebné na plnenie jeho úloh, Eurojust môže v súlade s kapitolou V nariadenia o Eurojuste nadviazať a udržiavať spoluprácu s externými partnermi prostredníctvom pracovných dojednaní. Tieto však nemôžu byť samy osebe právnym základom pre výmenu osobných údajov.

Komisia s prihliadnutím na politickú stratégiu, operačné potreby justičných orgánov naprieč EÚ a možné prínosy užšej spolupráce v tejto oblasti považuje za nevyhnutné v krátkodobom horizonte začať rokovania s desiatimi tretími krajinami s cieľom upraviť spôsob, akým Eurojust môže s týmito krajinami spolupracovať.

Komisia uskutočnila svoje posúdenie prioritných krajín, pri ktorom zohľadnila operačné potreby Eurojustu. Návrh stratégie vonkajších vzťahov Eurojustu predložený Komisii svedčí o tom, že Eurojust zistil, že existuje osobitná operačná potreba spolupráce s Alžírskou demokratickou ľudovou republikou, Argentínskou republikou, Bosnou a Hercegovinou, Kolumbijskou republikou, Egyptskou arabskou republikou, Izraelským štátom, Jordánskym hášimovským kráľovstvom, Libanonskou republikou, Marockým kráľovstvom, Tuniskou republikou a Tureckou republikou. Medzi ďalšie prioritné tretie štáty označené Eurojustom patria Brazílska federatívna republika, Čínska ľudová republika, Kanada, Spojené arabské emiráty, Nigérijská federatívna republika, Panamská republika, Spojené štáty mexické a Ruská federácia.

Aj keď Komisia tieto operačné potreby uznáva, je zrejmé, že z hľadiska intenzity nie sú zhodné. Súčasná úroveň spolupráce závisí od rôznych faktorov, napr. od dostupnosti kontaktného miesta Eurojustu v dotknutej krajine. Vzhľadom na obmedzenia zdrojov Komisia nemôže začať rokovania so všetkými uvedenými tretími štátmi v rovnakom čase, preto je nutné ďalšie stanovenie priorít. Pre Komisiu by malo byť prvou prioritou posilnenie spolupráce s kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami, keďže tieto tretie štáty by mali byť najlepšie pripravené na vysokú úroveň justičnej spolupráce v trestných veciach ako súčasť acquis Únie. Stanovisko Komisie k Bosne a Hercegovine a Turecku bolo uvedené v pravidelných správach Komisie na rok 2020 2 . Uzatvorenie medzinárodnej dohody, ktorá umožňuje výmenu osobných údajov s Eurojustom, je v oboch prípadoch podmienené tým, že obe krajiny vykonajú potrebné zmeny svojich príslušných právnych predpisov o ochrane údajov.

Druhou prioritou by malo byť posilnenie spolupráce s ďalšími tretími krajinami, ktoré sa neuchádzali o členstvo v Únii, ale majú z geografických dôvodov potenciálne vysoký vplyv na bezpečnosť v Európe, ako sú krajiny Blízkeho východu a regiónu severnej Afriky. Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, pre Eurojust sú z operačných dôvodov všetky krajiny tohto regiónu tretími krajinami s najvyššou prioritou. Takéto rozhodnutie je aj v súlade s Globálnou stratégiou pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie 3 .

Treťou prioritou by malo byť zabezpečenie čo najvyššej možnej miery konzistentnosti vo vzťahoch agentúr SVV s tretími krajinami, najmä medzi Europolom a Eurojustom, aby sa zabezpečila nadväznosť medzi presadzovaním práva a justičnou spoluprácou. V súčasnosti sa Komisia v mene Europolu snaží o uzavretie dohôd s ôsmimi z desiatich uvedených krajín. Komisia považuje za zmysluplné usilovať sa o to, aby sa v prípade, že je to možné a zmysluplné, zapojili do týchto budúcich rokovaní Eurojust aj Europol, vďaka čomu by sa tieto agentúry mohli stať atraktívnejšími pre dotknuté tretie krajiny.

Na základe uvedených skutočností preto Komisia odporúča Rade, aby sa v rámci prvého kroku udelil Komisii mandát na rokovanie s týmito tretími štátmi: Arménsko, Alžírsko, Bosna a Hercegovina, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Maroko, Tunisko a Turecko. Arménsko nedávno oznámilo Eurojustu svoje prianie nadviazať s ním spoluprácu.

Politický kontext

Arménsko

Arménsko je dôležitý partner EÚ v rámci Východného partnerstva so strategickou polohou na južnom Kaukaze. V roku 2017 podpísalo s EÚ dohodu o komplexnom a posilnenom partnerstve, ktorá zahŕňa aproximáciu právnych predpisov v dôležitých odvetviach, ako sú životné prostredie, energetika, doprava a ochrana spotrebiteľa. Arménsko a EÚ v roku 2012 podpísali dohodu o zjednodušení udeľovania víz a v roku 2013 dohodu o readmisii. Po mierovej demokratickej revolúcii v roku 2018 Arménsko nabralo reformný kurz na účely zlepšenia právneho štátu a životnej úrovne vrátane reformy justície a boja proti korupcii. Nová vláda zdôraznila spoločné hodnoty s EÚ a dohodu s EÚ označila za program domácej reformy. Arménsko je členom Euroázijskej hospodárskej únie vedenej Ruskom a Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti. EÚ podporuje realizáciu reforiem justície a protikorupčných reforiem prostredníctvom dialógu o politike v oblasti justície medzi EÚ a Arménskom. V dôsledku toho sa v roku 2019 prijali reformné stratégie v súlade s európskymi normami. Ich realizáciu podporí program vo výške 30 miliónov EUR na základe pridelených rozpočtových prostriedkov v roku 2020.

Alžírsko

Alžírsko je pre EÚ partnerom strategického významu, a to vďaka svojej polohe v oblasti Maghrebu a zároveň úlohe, ktorú zohráva na regionálnej úrovni a v Africkej únii. Zo strategického hľadiska je Alžírsko ústredným bodom Stredomoria a kľúčovým aktérom, pokiaľ ide o stabilizáciu saharsko-sahelského regiónu. Krajina je na svojom území veľmi aktívna v boji proti terorizmu.

Medzi vymedzenými prioritami partnerstva EÚ a Alžírska prijatými v marci 2017 sú aj migrácia a bezpečnosť. V októbri 2017 EÚ a Alžírsko nadviazali neformálny dialóg na vysokej úrovni o boji proti terorizmu a regionálnej bezpečnosti, pričom vyjadrili svoju ochotu posilniť dvojstrannú spoluprácu v oblasti bezpečnosti a boja proti terorizmu. Identifikovali sa najmä tieto kritické oblasti s vysokým potenciálom z hľadiska spolupráce: deradikalizácia, spolupráca medzi Europolom a Alžírskom, boj proti organizovanej trestnej činnosti vrátane nezákonného obchodovania so strelnými zbraňami a počítačovej kriminality, financovanie boja proti terorizmu a forenzné vyšetrovania.

Alžírsko a EÚ sú členmi Globálneho fóra pre boj proti terorizmu. Jedno z regionálnych centier excelentnosti pre zmierňovanie chemických, biologických, rádiologických a jadrových rizík (CBRN CoE), ktoré financuje EÚ, sa nachádza v Alžíri.

Bosna a Hercegovina

Bosna a Hercegovina je pre Európsku úniu kľúčovým partnerom. Spoločne s ďalšími partnermi zo západného Balkánu bola Bosna a Hercegovina označená za potenciálneho kandidáta na členstvo v EÚ na samite Európskej rady v Solúne v júni 2003.

Bosna a Hercegovina požiadala o členstvo v EÚ vo februári 2016 a v septembri 2016 Európska rada vyzvala Európsku komisiu, aby predložila svoje stanovisko k opodstatnenosti žiadosti Bosny a Hercegoviny. Komisia v máji 2019 prijala svoje stanovisko a sprievodnú analytickú správu o žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ 4 . V stanovisku sa vymedzuje 14 kľúčových priorít, ktoré musí Bosna a Hercegovina splniť, aby mohla byť odporučená na začatie prístupových rokovaní, v oblasti demokracie/funkčnosti, právneho štátu, základných práv a reformy verejnej správy.

Bosna a Hercegovina v roku 2018 podpísala spoločný akčný plán EÚ a západného Balkánu v oblasti boja proti terorizmu, v ktorom sa stanovujú konkrétne kroky na posilnenie spolupráce pri boji proti terorizmu a predchádzaní radikalizácii v nasledujúcich dvoch rokoch 5 . V tejto súvislosti medzi EÚ a Bosnou a Hercegovinou pravidelne prebieha dialóg o politike v oblasti boja proti terorizmu. Zameriava sa na vykonávanie strategického rámca a vnútornú koordináciu, najmä na predchádzanie násilnému extrémizmu, primerané tresty pre zahraničných teroristických bojovníkov a ich následné opätovné začlenenie do spoločnosti, obchodovanie so zbraňami, kontrolu hraníc, financovanie terorizmu a regionálnu a medzinárodnú spoluprácu na účely úplného vykonania dohody s Europolom, ako aj na uzavretie dohody s Eurojustom.

Bosna a Hercegovina najskôr v roku 2014 zriadila kontaktné miesta pre Eurojust, aby sa mohli začať rokovania o uzavretí dohody o spolupráci. Neskôr bola takisto zriadená skupina odborníkov na prípravu práce vo fáze pred rokovaním o dohode o spolupráci. V apríli 2020, po nadobudnutí účinnosti nového nariadenia o Eurojuste v decembri 2019, poslali bosnianske orgány Eurojustu list, v ktorom vyjadrili svoj úmysel formalizovať svoju spoluprácu prostredníctvom pracovného dojednania.

Egypt

Egypt je pre EÚ dôležitým partnerom a mohol byť zohrávať ústrednú úlohu pri presadzovaní mieru, prosperity a stability v regióne južného susedstva. Všeobecný rámec pre spoluprácu medzi EÚ a Egyptom poskytuje dohoda o pridružení platná od roku 2004. V spoločne dohodnutých prioritách partnerstva EÚ a Egypta na roky 2017 – -2020 sa určujú hlavné oblasti spolupráce. Tieto oblasti zahŕňajú: 1. rozvoj trvalo udržateľného a moderného hospodárstva a sociálny rozvoj Egypta; 2. posilnenie spolupráce v oblasti zahraničnej politiky; 3. posilnenie spolupráce v procese stabilizácie, najmä v oblastiach dobrej správy vecí verejných, ľudských práv, bezpečnosti a migrácie 6 .

Priority partnerstva odkazujú na možný rozvoj justičnej spolupráce v trestných a občianskych veciach. Na siedmom zasadnutí podvýboru pre spravodlivosť a bezpečnosť v novembri 2019 viedli obe strany komplexný dialóg o viacerých otázkach spoločného záujmu, konkrétne o justičnej spolupráci, boji proti terorizmu a boji proti drogám a organizovanej trestnej činnosti 7 . Na druhom zasadnutí v rámci dialógu o migrácii medzi EÚ a Egyptom v júli 2019 Eurojust označil prevádzačstvo migrantov ako potenciálnu oblasť spolupráce s egyptskými justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva.

EÚ uznáva kľúčovú úlohu, ktorú Egypt zohráva v oblasti regionálnej bezpečnosti a stability, pri riadení migrácie a snahách bojovať proti terorizmu, a pripomína potrebu riešiť tieto problémy a zároveň plne rešpektovať medzinárodné právo v oblasti ľudských práv. V Rade pre ľudské práva 10. marca 2020 EÚ pripomenula dôležitosť rešpektovania slobody prejavu online a offline, médií, pokojného zhromažďovania a združovania a potrebu zastaviť neoprávnené obmedzovanie priestoru pre občiansku spoločnosť vrátane zmrazenia aktív, zákazov cestovania a dlhých období vyšetrovacej väzby 8 .

Izrael

Právny rámec pre vzťahy medzi EÚ a Izraelom je upravený v dohode o pridružení medzi EÚ a Izraelom 9 , ktorá je v platnosti od roku 2000. Akčný plán EÚ a Izraela, ktorý pokrýva všetky oblasti spolupráce, bol prijatý v roku 2005 a obnovený jednomyseľným rozhodnutím Rady koncom roka 2018 10 .

EÚ a Izrael spoločne považujú za prioritu bojovať proti bezpečnostným hrozbám a vo svojom dialógu vyjadrujú spoločný záujem o účinnú spoluprácu. Dôležitou oblasťou spolupráce je boj proti terorizmu: medzi EÚ a Izraelom už prebehli tri dialógy o boji proti terorizmu a bezpečnosti, ktoré sa uskutočnili v marci 2015, v septembri 2016 a v júni 2018. Na týchto stretnutiach sa strany dohodli, že budú spolupracovať v oblastiach, akými sú boj proti násilnému extrémizmu, financovanie terorizmu, nekonvenčný terorizmus, bezpečnostná ochrana letectva a dopravy, ako aj počítačová kriminalita.

Izrael vyjadril záujem o posilnenie spolupráce s agentúrami EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. EÚ a Izrael diskutujú o justičnej spolupráci v občianskych a trestných veciach v rámci výročného zasadnutia podvýboru pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa naposledy uskutočnilo v decembri 2019.

Izrael je súčasťou štvorročnej stratégie spolupráce, ktorú Eurojust vypracoval s prihliadnutím na operačné potreby agentúry. Izrael vo svojom dialógu s EÚ potvrdil stanovisko, že sieť Eurojustu slúži ako veľmi dôležitý nástroj.

V súlade so závermi Rady z roku 2012 11 sa do všetkých dohôd podpísaných s Izraelom má vložiť „doložka o územnej pôsobnosti“, ktorá výslovne obmedzuje rozsah pôsobnosti na samotný Izrael a vylučuje okupované územia: „Všetky dohody medzi Izraelským štátom a EÚ musia jednoznačne a výslovne uvádzať, že sa neuplatňujú na územiach, ktoré Izrael okupoval v roku 1967“ 12 .

Jordánsko

Jordánsko je kľúčovým partnerom EÚ najmä pre svoju úlohu podporovania stability, umiernenosti a tolerancie medzi náboženstvami na Blízkom východe. Jordánsko čelí zložitým hospodárskym, sociálnym a bezpečnostným výzvam. Konkrétne sa v Jordánsku nachádza viac ako 650 000 registrovaných sýrskych utečencov (čo je približne 10 % jordánskeho obyvateľstva pred krízou v Sýrii), ako aj utečencov z ďalších krajín.

EÚ a Jordánsko majú silné partnerstvo naprieč mnohými odvetviami a od roku 2002 ich spája dohoda o pridružení (posilnený štatút od roku 2010).

EÚ a Jordánsko prijali v decembri 2016 priority partnerstva medzi EÚ a Jordánskom ako politický rámec platný do 31. decembra 2020 a pakt EÚ-Jordánsko na roky 2016 – 2018 13 . Prostredníctvom priorít partnerstva EÚ a Jordánsko potvrdili ambíciu a pokročili v posilňovaní spolupráce v troch hlavných pilieroch spoločného záujmu: 1. zahraničná a bezpečnostná politika vrátane boja proti terorizmu a predchádzania násilnému extrémizmu; 2. hospodárska oblasť, udržať jordánsku makroekonomickú stabilitu a posilniť jeho sociálny a hospodársky rozvoj; 3. posilnenie správy vecí verejných, právneho štátu, demokratickej reformy a ľudských práv. Zasadnutie podvýboru pre spravodlivosť a bezpečnosť EÚ – Jordánsko, ktoré sa konalo 15. februára 2018 v Ammáne, poskytlo príležitosť na ďalšiu diskusiu o možnostiach posilnenia justičnej spolupráce medzi EÚ a Jordánskom.

Pakt EÚ – Jordánsko zahŕňa vzájomné záväzky, pomocou ktorých obe strany plnia sľuby prijaté vo februári 2016 na londýnskej konferencii o podpore Sýrie a okolitého regiónu. Tieto záväzky boli posilnené na konferencii o podpore budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu, ktorá sa konala 5. apríla 2017 v Bruseli, a to aj s cieľom posilniť odolnosť Jordánska vzhľadom na dosah krízy v Sýrii 14 .

Jordánsko ostáva pre EÚ kľúčovým partnerom na Blízkom východe a je dôležité, aby naďalej zohrávalo v oblasti stability regiónu konštruktívnu úlohu. Krajina je pod neustálym viacnásobným tlakom, a to aj regionálnej, hospodárskej a sociálnej povahy. Počas dlhého obdobia prijíma veľké množstvo sýrskych utečencov. Pandémia COVID-19 pridala značný tlak na odvetvie zdravotníctva a predstavuje ďalšie významné sociálno-ekonomické výzvy.

Libanon

EÚ a Libanon čelia spoločným výzvam spojeným s dlhotrvajúcou krízou a nestabilitou v regióne. Partnerstvo medzi EÚ a Libanonom je silné a zahŕňa mnohé odvetvia, ktoré sú stanovené v dohode o pridružení platnej od roku 2006 15 . Libanon čelí vážnym politickým, hospodárskym, sociálnym a bezpečnostným výzvam, konkrétne bezprecedentnej hospodárskej a finančnej kríze zhoršenej vplyvom pandémie COVID-19. Deväťročný konflikt v Sýrii, ktorý zhoršuje systémové nedostatky, naďalej vytvára tlak na libanonské inštitúcie a infraštruktúru a nepriaznivo zasahuje jeho sociálno-ekonomickú stabilitu. Libanon poskytuje útočisko viac ako miliónu registrovaných sýrskych utečencov okrem približne 300 000 palestínskych utečencov, ktorí sa tu už nachádzali, a preto je krajinou s najvyšším počtom utečencov na obyvateľa na svete.

V roku 2016 EÚ a Libanon takisto podpísali pakt obsahujúci vzájomné záväzky a prioritné opatrenia s cieľom zlepšiť životné podmienky sýrskych utečencov aj hostiteľských komunít v súlade vyhlásením o zámere prijatým v roku 2016 na konferencii v Londýne 16 . Obnovené záväzky prijaté na nasledujúcich konferenciách v Bruseli (od roku 2017 do roku 2020) o podpore budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu posilnili túto spoločnú zodpovednosť tým, že sa zaoberajú dosahom krízy. EÚ a Libanon udržujú silné partnerstvo, pričom spolupracujú naprieč mnohými odvetviami, ktoré sú vymedzené v dohode o pridružení. EÚ a Libanon prijali 11. novembra 2016 priority partnerstva, v ktorých sa stanovuje politický rámec na roky 2016 – 2020 17 .

V prioritách partnerstva sa vyjadril záväzok ďalej prehlbovať väzby na základe troch hlavných pilierov spoločného záujmu a výziev: 1. bezpečnosť a boj proti terorizmu; 2. správa vecí verejných a právny štát; 3. posilnenie rastu a pracovných príležitostí. Na zasadnutí zoskupenia medzi EÚ a Libanonom v oblasti bezpečnosti a spravodlivosti, ktoré sa konalo 3. októbra 2018 v Bejrúte, sa pripomenul význam otázok bezpečnosti a spravodlivosti ako neoddeliteľných súčastí partnerstva medzi EÚ a Libanonom. Strany sa dohodli na prehĺbení justičnej spolupráce, ako aj na preskúmaní možností posilniť na tento účel spoluprácu s Eurojustom.

Libanon v súčasnosti čelí závažným sociálno-ekonomickým výzvam, ktoré zhoršuje sýrsky konflikt a pandémia COVID-19.

Maroko

Maroko je kľúčovým susedom a partnerom EÚ. V čoraz menej stabilnom regionálnom kontexte predstavuje prvok stability v Maghrebe a potenciálne most medzi Európou a subsaharskou Afrikou. EÚ a Marocké kráľovstvo už viac ako päťdesiat rokov budujú dlhodobé partnerstvo, ktoré je podporené viacerými politickými a hospodárskymi dohodami. V roku 1996 Maroko a EÚ podpísali euro-stredomorskú dohodu o pridružení, ktorá nadobudla platnosť v roku 2000 18 . Posilnili dvojstranné vzťahy vo viacerých oblastiach vrátane politickej a bezpečnostnej spolupráce, hospodárskych a finančných vzťahov a sociálnych a ľudských vzťahov. Maroko má okrem toho prospech z posilneného štatútu v rámci európskej susedskej politiky od roku 2008. Akčný plán na vykonávanie posilneného štatútu na roky 2013 – 2017, ktorý bol rozšírený v roku 2018 a 2019, pokrýva široké spektrum oblastí spolupráce vrátane spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, akými sú boj proti organizovaným zločineckým sieťam, riadenie hraníc alebo justičná a policajná spolupráca.

Po spomalení dvojstranných vzťahov vyplývajúcom z rozsudku Súdneho dvora z decembra 2015 19 o geografickom rozsahu pôsobnosti dohody o pridružení EÚ a Maroko znova prerokovali dotknuté právne nástroje so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora a dohodli sa na obnovení svojho partnerstva na začiatku roka 2019. Toto obnovenie bolo oficiálne schválené na 14. zasadnutí Rady pre pridruženie 27. júna 2019, počas ktorého bolo prijaté ambiciózne spoločné politické vyhlásenie 20 . V spoločných vyhláseniach sa stanovuje niekoľko kľúčových oblastí, v ktorých Maroko a EÚ zamýšľajú v nasledujúcich rokoch posilniť svoju spoluprácu. Tieto konkrétne zahŕňajú štyri strategické oblasti: hodnoty, hospodársku a sociálnu súdržnosť, vedomosti, bezpečnosť a dve kľúčové horizontálne osi (mobilita/migrácia a klíma/životné prostredie).

Obnovenie vzťahov takisto umožnilo obnovenie štruktúr dialógu vyplývajúcich z dohody o pridružení, ktorej podvýbory zahŕňajú najmä dialóg v širokom spektre oblastí, akými sú spravodlivosť a bezpečnosť alebo politická spolupráca. Zároveň sa významne posilnila operačná spolupráca v oblastiach týkajúcich sa bezpečnosti a riadenia hraníc vrátane boja proti prevádzaniu migrantov, obchodovaniu s ľuďmi a iným zločineckým sieťam. Maroko okrem toho rozvinulo úzku dvojstrannú spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu s členskými štátmi EÚ. Maroko je členom globálnej koalície proti Dá’iš a od roku 2016 spolupredsedá Globálnemu fóru pre boj proti terorizmu. V Maroku sa takisto nachádza jedno z regionálnych centier excelentnosti v oblasti CBRN financovaných EÚ.

Tunisko

Tunisko je hlavným partnerom EÚ, príkladom prechodu k demokracii a pilierom stability v regióne. Vzťahy medzi EÚ a Tuniskom sa začali v roku 1976 a značnú dynamiku nadobudli, keď Tunisko a EÚ podpísali dohodu o pridružení v roku 1995, čím vytvorili užšie vzťahy naprieč všetkými odvetviami spolupráce 21 . Po revolúcii v roku 2011 EÚ a Tunisko uzavreli privilegované partnerstvo (2012), ktoré zahŕňalo posilnenú hospodársku a obchodnú integráciu a partnerstvo v oblasti mobility 22 . EÚ od roku 2011 Tunisko značne podporuje, pričom politicky a finančne zdvojnásobila svoju finančnú pomoc, a tým sa z Tuniska stal jeden z prvých príjemcov podpory EÚ na obyvateľa. EÚ výrazne podporuje konsolidáciu prechodu k demokracii v Tunisku a realizáciu príslušných prebiehajúcich politických a hospodárskych reforiem.

Bezpečnostná situácia je však naďalej chúlostivá, a to najmä v dôsledku nestabilného regionálneho prostredia. EÚ sa zaviazala posilniť významnú spoluprácu s Tuniskom v oblasti bezpečnosti, boja proti terorizmu a predchádzania radikalizácii a násilnému extrémizmu, a to aj posilnením spolupráce Tuniska s príslušnými agentúrami a orgánmi EÚ, najmä s Europolom. V posledných rokoch sa vyvinuli dve operačné/strategické partnerstvá, prvé medzi tuniskou národnou gardou a Európskymi žandárskymi silami (EGF), ktoré sa týkalo kapacít na boj proti terorizmu, a druhé medzi Policajnou akadémiou Kartága Salambo a Agentúrou EÚ pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL).

Od roku 2017 sa znásobilo organizované prevádzanie migrantov. Vedenie súdnych konaní proti prevádzačom/obchodníkom s ľuďmi je kľúčové a EÚ je naďalej zaviazaná ponúkať špecializovanú podporu z Eurojustu a Europolu. Na tento účel je naďalej dôležitá výmena informácií a analýz. Okrem toho spolupráca so zreteľom na podvod v oblasti dokladov, teda oblasť trestných činov súvisiacu s prevádzaním migrantov, je odvetvím, v ktorom by bola posilnená spolupráca takisto veľmi prospešná.

Turecko

Turecko je pre Európsku úniu kľúčovým partnerom. Európska rada v decembri 1999 udelila Turecku štatút kandidátskej krajiny a v októbri 2005 sa začali prístupové rokovania 23 .

Na samite EÚ a Turecka, ktorý sa konal 29. novembra 2015, sa dohodlo na rozšírení a zintenzívnení politického dialógu vo všetkých oblastiach, a to aj v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, migrácie a boja proti terorizmu 24 . Turecko a EÚ opätovne potvrdili svoj záväzok riešiť hrozbu, ktorú predstavuje Dá’iš, ako aj hrozbu, ktorú naďalej predstavuje PKK 25 . Vo vyhlásení EÚ a Turecka dohodnutom 18. marca 2016 sa riešila migračná kríza 26 . Predseda Európskej rady a predsedníčka Komisie sa 9. marca 2020 stretli s prezidentom Turecka, ktorý súhlasil s posilnením vykonávania vyhlásenia EÚ a Turecka 27 .

Prehlbujúca sa spolupráca s Eurojustom je relevantná v súvislosti s plnením všetkých zostávajúcich požiadaviek stanovených plánom liberalizácie vízového režimu. Európska únia otvorila s Tureckom dialóg o liberalizácii vízového režimu 16. decembra 2013. Dialóg o liberalizácii vízového režimu je založený na pláne, v ktorom sa stanovujú požiadavky, ktoré musí Turecko splniť, aby mohlo byť uvedené v zozname krajín s bezvízovým stykom.

Medzičasom však Turecko a Eurojust zriadili kontaktné miesta, aby sa uľahčila výmena informácií, ktoré nemajú citlivú povahu. Turecké kontaktné miesta sa takisto zúčastňujú na zasadnutiach Európskej justičnej siete. Eurojust a turecké orgány si vymenili listy o ďalšej praktickej spolupráci. Turecké orgány napísali Eurojustu 2. mája 2016, aby formálne potvrdili svoj zámer čo najskôr uzavrieť dohodu o spolupráci a medzitým zintenzívniť praktickú spoluprácu. Bude mať zásadný význam, aby turecké kontaktné miesta rýchlo odpovedali a vybavili žiadosti o informácie a spoluprácu zaslané prostredníctvom Eurojustu a aby sa zúčastňovali na strategických zasadnutiach o organizovanej trestnej činnosti a terorizme. Eurojust odpovedal tureckým orgánom 3. mája 2016 s cieľom pozvať Turecko na taktické stretnutie Eurojustu o terorizme a ďalej navrhol aktívnu účasť tureckých sudcov a prokurátorov na podujatiach Eurojustu týkajúcich sa posilnenej spolupráce v otázkach trestného súdnictva a výmenu informácií a najlepších postupov. Rozhovory v posledných rokoch nepokročili, ale v roku 2019sa obnovili kontakty.

2.PRÁVNE PRVKY ODPORÚČANIA

V nariadení (EÚ) 2018/1727 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) sa stanovuje právny rámec pre Eurojust, konkrétne jeho ciele, úlohy, rozsah právomocí, ustanovenia o ochrane údajov a spôsoby spolupráce s externými partnermi.

Toto odporúčanie je v súlade s ustanoveniami nariadenia o Eurojuste.

Cieľom tohto odporúčania je získať od Rady poverenie pre Komisiu rokovať o budúcich dohodách v mene EÚ. Právnym základom pre poverenie Radou na začatie rokovaní je článok 218 ods. 3 a 4 ZFEÚ.

V súlade s článkom 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by Komisia mala byť ustanovená za vyjednávača Únie, pokiaľ ide o dohody medzi Európskou úniou a tretími krajinami uvedenými v tomto odporúčaní o spolupráci medzi Agentúrou Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a príslušnými orgánmi v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach v týchto tretích krajinách.

Odporúčanie

ROZHODNUTIE RADY

o poverení začať rokovania o dohodách medzi Európskou úniou a Alžírskom, Arménskom, Bosnou a Hercegovinou, Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Tuniskom a Tureckom o spolupráci medzi agentúrou Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a príslušnými orgánmi pre justičnú spoluprácu v trestných veciach týchto tretích štátov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 218 ods. 3 a 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

keďže:

(1)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 28 bolo prijaté 14. novembra 2019 a uplatňuje sa od 12. decembra 2019.

(2)Týmto nariadením, najmä jeho článkom 56, sa stanovujú všeobecné zásady prenosu osobných údajov z Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) do tretích krajín a medzinárodných organizácií. Eurojust môže uskutočniť prenos osobných údajov do tretej krajiny na základe medzinárodnej dohody uzatvorenej medzi Úniou a danou treťou krajinou podľa článku 218 ZFEÚ, ktorá poskytuje primerané záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd fyzických osôb.

(3)Mali by sa začať rokovania s cieľom uzavrieť takéto dohody medzi Európskou úniou a Alžírskom, Arménskom, Bosnou a Hercegovinou, Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Tuniskom a Tureckom.

(4)V prípade potreby by Komisia mala mať možnosť poradiť sa s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov (EDPS) aj počas rokovaní o dohodách a v každom prípade ešte predtým, ako sa dohody uzavrú.

(5)Dohody by mali rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä právo na súkromný a rodinný život uznané v článku 7 charty, právo na ochranu osobných údajov uznané v článku 8 charty a právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces uznané v článku 47 charty. Dohody by sa mali uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(6)Dohody by nemali mať vplyv na prenos osobných údajov ani iné formy spolupráce medzi orgánmi zodpovednými za ochranu národnej bezpečnosti a nemali by nimi byť dotknuté.

(7)Írsko je viazané nariadením (EÚ) 2018/1727, a preto sa zúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia.

(8)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(9)V súvislosti s týmto rozhodnutím a prílohou k nemu sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a Európskym výborom pre ochranu údajov a (dátum) vydali stanovisko,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.Komisia sa týmto poveruje začať rokovania o dohodách medzi Európskou úniou a Alžírskom, Arménskom, Bosnou a Hercegovinou, Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Marokom, Tuniskom a Tureckom o spolupráci medzi Agentúrou Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a príslušnými orgánmi pre justičnú spoluprácu v trestných veciach týchto tretích štátov.

2.Rokovania sa povedú na základe smerníc Rady na rokovania stanovených v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Komisia sa týmto vymenúva za vyjednávača Únie.

Článok 3

Rokovania sa povedú v konzultácii s príslušnou pracovnou skupinou Rady a v súlade so smernicami obsiahnutými v prílohe, s výhradou smerníc, ktoré môže Rada následne vydať pre Komisiu.

Komisia podáva pracovnej skupine Rady pravidelné správy o pokroku rokovaní a bez zbytočného odkladu jej posiela všetky rokovacie dokumenty.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené Komisii.

V Bruseli

Za Radu

predseda

(1) Nariadenie (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 138).

(2) Oznámenie o politike rozširovania EÚ, Brusel, 6. 10. 2020, COM(2020) 660 final 2020.

(3) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eugs_review_web_0.pdf .

(4) https://ec.europa.eu/neighbourhood-enlargement/sites/near/files/20190529-bosnia-and-herzegovina-opinion.pdf

(5) https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/news/docs/20181005_joint-action-plan-counter-terrorism-western-balkans.pdf

(6) https://www.consilium.europa.eu/media/23942/eu-egypt.pdf .

(7)

https://eeas.europa.eu/delegations/egypt/71267/eu-egypt-stability-and-social-development-7th-cluster-meeting_en .

(8) https://eeas.europa.eu/delegations/un-geneva/75884/hrc43-item-4-human-rights-situations-require-councils-attention-eu-statement_en .

(9) http://www.eeas.europa.eu/archives/delegations/israel/documents/eu_israel/asso_agree_en.pdf

(10) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32019D0105&from=SK

(11) https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/en/foraff/130195.pdf

(12) https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/EN/foraff/134152.pdf

(13) https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12384-2016-ADD-1/sk/pdf

(14) https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2017/04/05/syria-conference-co-chairs-declaration/

(15) https://ec.europa.eu/neighbourhood-enlargement/neighbourhood/countries/lebanon_en#:~:text=The%20partnership%20between%20the%20European,and%20economically%20strong%20neighbouring%20country.

(16) http://www.businessnews.com.lb/download/LondonConferenceLebanonStatementOfIntent4Feb2016.pdf

(17) https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/11/15/eu-lebanon-partnership/

(18) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:22000A0318(01)&from=SK

(19) http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?docid=172870&doclang=SK.

(20) https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2019/06/27/joint-declaration-by-the-european-union-and-the-kingdom-of-morocco-for-the-fourteenth-meeting-of-the-association-council/

(21) https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:d3eef257-9b3f-4adb-a4ed-941203546998.0008.02/DOC_4&format=PDF

(22) https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/plan_action_tunisie_ue_2013_2017_fr_0.pdf

(23) https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/sk/ec/ACFA4C.htm

(24) https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2015/11/29/eu-turkey-meeting-statement/

(25) Strana kurdských pracujúcich (v kurdčine: Partiya Karkerên Kurdistanê)‎.

(26) https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/03/18/eu-turkey-statement/

(27) https://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/international-summit/2020/03/09/

(28) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 138).