EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli24. 9. 2020

COM(2020) 593 final

2020/0265(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2020) 306 final} - {SWD(2020) 380 final} - {SWD(2020) 381 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Tento návrh je súčasťou balíka digitálnych financií, ktorý zahŕňa opatrenia na ďalší rozvoj a podporu potenciálu digitálnych financií z hľadiska inovácií a hospodárskej súťaže pri súčasnom zmierňovaní rizík. Je v súlade s prioritami Komisie pripraviť Európu na digitálny vek a vybudovať hospodárstvo pripravené na budúcnosť, ktoré pracuje v prospech ľudí. Balík digitálnych financií zahŕňa novú stratégiu v oblasti digitálnych financií 1 pre finančný sektor EÚ s cieľom zabezpečiť, aby EÚ prijala digitálnu revolúciu a s inovatívnymi európskymi firmami v čele ju poháňala, vďaka čomu získajú európski spotrebitelia a podniky prístup k výhodám digitálnych financií. Okrem tohto návrhu balík obsahuje aj návrh pilotného režimu pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií (DLT) 2 , návrh týkajúci sa digitálnej prevádzkovej odolnosti 3 a návrh na objasnenie alebo zmenu určitých súvisiacich pravidiel EÚ v oblasti finančných služieb 4 .

Jednou z identifikovaných prioritných oblastí stratégie je zabezpečiť, aby bol regulačný rámec EÚ pre finančné služby naklonený inováciám a nebránil uplatňovaniu nových technológií. Tento návrh spolu s návrhom o pilotnom režime DLT predstavuje prvé konkrétne opatrenie v tejto oblasti.

Kryptoaktíva sú jedným z hlavných spôsobov uplatňovania technológie blockchainu vo finančníctve. Od uverejnenia Akčného plánu Komisie pre finančné technológie 5 v marci 2018 Komisia skúma príležitosti a výzvy, ktoré predstavujú kryptoaktíva. Po prudkom náraste trhovej kapitalizácie kryptoaktív v roku 2017 výkonný podpredseda Dombrovskis v decembri 2017 listom naliehavo vyzval Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), aby investorom zopakovali svoje varovania. Komisia v rámci Akčného plánu pre finančné technológie z roka 2018 poverila orgány EBA a ESMA, aby posúdili uplatniteľnosť a vhodnosť existujúceho regulačného rámca EÚ pre finančné služby, pokiaľ ide o kryptoaktíva. V odporúčaní 6 vydanom v januári 2019 sa uvádzalo, že aj keď niektoré kryptoaktíva môžu patriť do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov EÚ, ich účinné uplatnenie na tieto aktíva nie je vždy jednoduché. V odporúčaní sa navyše uviedlo, že ustanovenia v existujúcich právnych predpisoch EÚ môžu brzdiť využívanie DLT. Orgány EBA a ESMA zároveň zdôraznili, že nad rámec právnych predpisov EÚ zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu väčšina kryptoaktív nepatrí do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov EÚ o finančných službách, a preto sa na ne nevzťahujú okrem iného ani ustanovenia o ochrane spotrebiteľov a investorov a integrite trhu, aj keď zapríčiňujú vznik týchto rizík. Niekoľko členských štátov navyše nedávno prijalo právne predpisy týkajúce sa otázok súvisiacich s kryptoaktívami, čo viedlo k fragmentácii trhu.

Nedávno sa objavila relatívne nová podskupina kryptoaktív, tzv. stablecoiny, ktorá prilákala pozornosť verejnosti aj regulačných orgánov z celého sveta. Hoci trh s kryptoaktívami zostáva pomerne malý a v súčasnosti nepredstavuje hrozbu pre finančnú stabilitu 7 , situácia sa môže zmeniť s príchodom „globálnych stablecoinov“, ktoré sa usilujú o širšie prijatie začlenením prvkov zameraných na stabilizáciu ich hodnoty a využívaním sieťových účinkov firiem, ktoré podporujú tieto aktíva 8 .

Vzhľadom na tento vývoj a v rámci širšej digitálnej agendy Komisie predsedníčka Ursula von der Leyenová zdôraznila potrebu „spoločného prístupu s členskými štátmi ku kryptomenám, aby sme vedeli, ako čo najlepšie využiť príležitosti, ktoré vytvárajú, a dokázali čeliť novým rizikám, ktoré môžu predstavovať“ 9 . Hoci si Komisia a Rada uvedomujú riziká vyplývajúce z kryptomien, v decembri 2019 spoločne vyhlásili, že „sú odhodlané zaviesť rámec, ktorý využije potenciálne príležitosti ponúkané niektorými kryptoaktívami“ 10 . Najnovšie Európsky parlament pracuje na správe o digitálnych financiách, ktorá sa osobitne zameriava na kryptoaktíva 11 .

S cieľom reagovať na všetky tieto otázky a vytvoriť rámec EÚ, ktorý umožní vznik trhov s kryptoaktívami, ako aj tokenizáciu tradičných finančných aktív a širšie využitie DLT vo finančných službách, budú toto nariadenie sprevádzať ďalšie legislatívne návrhy: Komisia takisto navrhuje objasniť, že súčasné vymedzenie pojmu „finančné nástroje“, ktoré určuje rozsah pôsobnosti smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID II) 12 , zahŕňa finančné nástroje založené na DLT 13 , ako aj pilotný režim pre trhové infraštruktúry DLT pre tieto nástroje 14 . Pilotný režim umožní experimentovanie v bezpečnom prostredí a poskytne argumenty pre prípadné ďalšie zmeny.

Tento návrh týkajúci sa kryptoaktív, na ktoré sa nevzťahujú existujúce právne predpisy EÚ o finančných službách, ako aj tokenov elektronických peňazí má štyri všeobecné a súvisiace ciele. Prvým cieľom je právna istota. Nato, aby sa trhy s kryptoaktívami mohli v rámci EÚ rozvíjať, je potrebný spoľahlivý právny rámec, ktorý by jasne definoval regulačné zaobchádzanie so všetkými kryptoaktívami, na ktoré sa nevzťahujú existujúce právne predpisy o finančných službách. Druhým cieľom je podpora inovácií. Na presadzovanie vývoja kryptoaktív a širšieho využívania DLT je potrebné zaviesť bezpečný a primeraný rámec na podporu inovácií a spravodlivej hospodárskej súťaže. Tretím cieľom je zaviesť primeranú úroveň ochrany spotrebiteľov a investorov a integrity trhu, keďže kryptoaktíva, na ktoré sa nevzťahujú existujúce právne predpisy o finančných službách, predstavujú mnoho rovnakých rizík ako známejšie finančné nástroje. Štvrtým cieľom je zaistiť finančnú stabilitu. Kryptoaktíva sa neustále vyvíjajú. Zatiaľ čo niektoré majú dosť obmedzený rozsah a použitie, iné, napríklad vznikajúca kategória „stablecoinov“, majú potenciál stať sa všeobecne akceptovanými a potenciálne systémovými. Tento návrh zahŕňa ochranné opatrenia na riešenie potenciálnych rizík pre finančnú stabilitu a riadnu menovú politiku, ktoré by mohli spôsobiť „stablecoiny“.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Tento návrh je súčasťou širšieho rámca pre kryptoaktíva a technológiu distribuovanej databázy transakcií (DLT), keďže ho sprevádzajú návrhy, ktoré zabezpečujú, aby existujúce právne predpisy nepredstavovali prekážky pri zavádzaní nových technológií a zároveň sa stále dosahovali príslušné regulačné ciele.

Návrh vychádza z rozsiahleho a dlhodobého monitorovania trhu a zapájania sa do práce v oblasti medzinárodnej politiky, napríklad účasťou na fórach, ako je Rada pre finančnú stabilitu, Finančná akčná skupina a G7.

V rámci Akčného plánu pre finančné technológie prijatého v marci 2018 15 Komisia poverila európske orgány dohľadu (ESA), aby vydali odporúčania týkajúce sa uplatniteľnosti a vhodnosti existujúceho regulačného rámca EÚ pre finančné služby, pokiaľ ide o kryptoaktíva. Tento návrh vychádza z odporúčaní orgánov EBA a ESMA 16 .

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Ako uviedla predsedníčka von der Leyenová vo svojich politických usmerneniach 17 a ako sa uvádza v oznámení s názvom Formovanie digitálnej budúcnosti Európy 18 , pre Európu je zásadné využiť všetky výhody digitálneho veku a posilniť priemyselné a inovačné kapacity v rámci bezpečných a etických hraníc. Okrem toho poverovací list pre výkonného podpredsedu Dombrovskisa vyzýva na spoločný prístup s členskými štátmi ku kryptomenám s cieľom zabezpečiť, že Európa bude môcť čo najlepšie využiť príležitosti, ktoré vytvárajú, a čeliť novým rizikám, ktoré môžu predstavovať 19 .

Tento návrh je úzko spätý so širšími politikami Komisie v oblasti technológie blockchainu, keďže kryptoaktíva ako hlavný spôsob uplatnenia technológií blockchainu sú neoddeliteľne spojené s propagáciou technológie blockchainu v celej Európe. Tento návrh podporuje celostný prístup k blockchainu a DLT, ktorého cieľom je dostať Európu na popredné miesto v oblasti inovácií a zavádzania blockchainu. Politická práca v tejto oblasti zahŕňala vytvorenie Európskeho monitorovacieho strediska a fóra pre technológiu blockchainu a Európskeho partnerstva pre blockchain, ktoré združuje všetky členské štáty na politickej úrovni, ako aj plánované verejno-súkromné partnerstvá s Medzinárodnou asociáciou spoľahlivých blockchainových aplikácií 20 .

Tento návrh je tiež v súlade s politikami Únie zameranými na vytvorenie únie kapitálových trhov. Reaguje najmä na záverečnú správu fóra na vysokej úrovni, v ktorej sa zdôraznil nevyužitý potenciál kryptoaktív a Komisia bola vyzvaná, aby zabezpečila právnu istotu a stanovila jasné pravidlá používania kryptoaktív 21 . Tento návrh je v súlade so stratégiou pre MSP prijatou 10. marca 2020, ktorá takisto vyzdvihuje DLT a kryptoaktíva ako inovácie umožňujúce MSP priamo komunikovať s investormi 22 .

Návrh je napokon v úplnom súlade s odporúčaním Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu vytvoriť legislatívny rámec pre kryptoaktíva vzhľadom na rastúci vplyv týchto nových technológií na spôsob emisie finančných aktív, ich výmeny, delenia a prístupu k nim 23 .

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Návrh vychádza z článku 114 ZFEÚ, ktorým sa európskym inštitúciám udeľuje právomoc prijať vhodné ustanovenia na aproximáciu právnych predpisov členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu. Cieľom návrhu je odstrániť prekážky brániace vytvoreniu vnútorného trhu s finančnými službami a zlepšiť jeho fungovanie zabezpečením úplnej harmonizácie platných pravidiel.

Emitenti kryptoaktív a poskytovatelia služieb kryptoaktív dnes nemôžu plne využívať výhody vnútorného trhu z dôvodu nedostatočnej právnej istoty, pokiaľ ide o regulačné zaobchádzanie s kryptoaktívami, ako aj z dôvodu chýbajúceho osobitného a uceleného režimu regulácie a dohľadu na úrovni EÚ. Zatiaľ čo niekoľko členských štátov už zaviedlo režim šitý na mieru, ktorý sa vzťahuje na niektorých poskytovateľov služieb kryptoaktív alebo na časť ich činnosti, vo väčšine členských štátov pôsobia mimo akéhokoľvek regulačného režimu. Navyše o vnútroštátnych rámcoch šitých na mieru uvažuje čoraz viac členských štátov s cieľom osobitne zohľadniť kryptoaktíva a poskytovateľov služieb kryptoaktív.

Rozdielne rámce, pravidlá a výklad kryptoaktív aj služieb kryptoaktív v Únii brzdia schopnosť poskytovateľov služieb rozšíriť svoju činnosť na úrovni EÚ. To znamená, že poskytovatelia služieb v oblasti týchto prirodzene cezhraničných produktov a služieb sú nútení oboznámiť sa s právnymi predpismi niekoľkých členských štátov, získať viacero vnútroštátnych povolení alebo registrácií a dodržiavať často odlišné vnútroštátne právne predpisy, pričom niekedy musia upraviť svoj obchodný model v celej Únii. To vedie k vysokým nákladom, právnej zložitosti a neistote pre poskytovateľov služieb pôsobiacich v oblasti kryptoaktív, čo obmedzuje rozvoj a rozširovanie činností súvisiacich s kryptoaktívami v Únii. Nedostatok uplatniteľných režimov pre poskytovateľov služieb kryptoaktív navyše v mnohých členských štátoch obmedzuje dostupnosť financovania a niekedy aj širší prístup k potrebným finančným službám, ako sú bankové služby, v dôsledku regulačnej neistoty spojenej s kryptoaktívami, a teda aj poskytovateľmi služieb kryptoaktív.

Tieto rozdiely takisto vytvárajú nerovnaké podmienky pre poskytovateľov služieb kryptoaktív v závislosti od ich umiestnenia, čím sa vytvárajú ďalšie prekážky pre hladké fungovanie vnútorného trhu. Napokon to prispieva aj k nedostatočnej právnej istote, čo v kombinácii s chýbajúcim spoločným rámcom EÚ vystavuje spotrebiteľov a investorov značným rizikám.

Zavedením spoločného rámca EÚ je možné stanoviť jednotné podmienky výkonu činnosti pre firmy v EÚ, a tak prekonať rozdiely vo vnútroštátnych rámcoch, ktoré vedú k fragmentácii trhu, a znížiť zložitosť a náklady pre firmy pôsobiace v tejto oblasti. Rámec zároveň ponúkne firmám úplný prístup na vnútorný trh a poskytne právnu istotu potrebnú na podporu inovácií na trhu s kryptoaktívami. Napokon zabezpečí integritu trhu a zaistí, aby mali spotrebitelia a investori primeranú úroveň ochrany a jasne chápali svoje práva, pričom zaručí finančnú stabilitu.

•Subsidiarita

Odlišné prístupy členských štátov sťažujú cezhraničné poskytovanie služieb súvisiacich s kryptoaktívami. Pribúdanie vnútroštátnych prístupov predstavuje aj riziká pre rovnaké podmienky na jednotnom trhu, pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľov a investorov, integritu trhu a hospodársku súťaž. Okrem toho, zatiaľ čo niektoré riziká sa v členských štátoch, ktoré zaviedli na mieru šité režimy pre kryptoaktíva, zmierňujú, v ostatných členských štátoch zostávajú spotrebitelia, investori a účastníci trhu naďalej nechránení pred niektorými z najzávažnejších rizík, ktoré predstavujú kryptoaktíva (napr. podvody, kybernetické útoky, manipulácia s trhom).

Opatrenie na úrovni EÚ, ako napríklad tento návrh nariadenia, by vytvorilo prostredie, v ktorom by sa mohol rozvinúť väčší cezhraničný trh pre kryptoaktíva a poskytovateľov služieb kryptoaktív, čím by sa naplno využívali výhody vnútorného trhu. Rámec EÚ by značne znížil zložitosť, ako aj finančné a administratívne zaťaženie pre všetky zainteresované strany, ako sú poskytovatelia služieb, emitenti, spotrebitelia a investori. Harmonizácia prevádzkových požiadaviek pre poskytovateľov služieb, ako aj požiadaviek na zverejňovanie informácií kladených na emitentov by takisto mohla priniesť jasné výhody z hľadiska ochrany spotrebiteľov a investorov a finančnej stability.

•Proporcionalita

Podľa zásady proporcionality by obsah a forma opatrenia EÚ nemali prekročiť rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv. Navrhované pravidlá neprekročia rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov návrhu. Budú sa týkať iba tých aspektov, ktoré členské štáty nemôžu dosiahnuť samy a pri ktorých administratívne zaťaženie a náklady zodpovedajú konkrétnym a všeobecným cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť.

Navrhované nariadenie zabezpečí proporcionalitu už v štádiu návrhu, pričom sa bude jasne rozlišovať medzi každým typom služieb a činností v súlade so súvisiacimi rizikami, aby príslušné administratívne zaťaženie bolo úmerné daným rizikám. Požiadavky stanovené v tomto nariadení sú predovšetkým primerané obmedzeným súvisiacim rizikám vzhľadom na dosiaľ relatívne malú veľkosť trhu. Návrhom sa zároveň ukladajú prísnejšie požiadavky na „stablecoiny“, v prípade ktorých je pravdepodobnejšie, že ich rozsah pôsobnosti bude rýchlo narastať a že prípadne povedú k vyššej miere rizika pre investorov, protistrany a finančný systém.

•Výber nástroja

V článku 114 ZFEÚ sa umožňuje prijímanie aktov v podobe nariadenia alebo smernice. Pre tento návrh bolo vybrané nariadenie s cieľom stanoviť jednotný súbor okamžite uplatniteľných pravidiel na jednotnom trhu.

Navrhovaným nariadením sa stanovujú harmonizované požiadavky na emitentov, ktorí chcú ponúkať svoje kryptoaktíva v Únii, a na poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí chcú požiadať o povolenie poskytovať svoje služby na jednotnom trhu. Na týchto emitentov a poskytovateľov služieb sa nesmú vzťahovať osobitné vnútroštátne pravidlá. Nariadenie je preto vhodnejšie než smernica.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Neuvádza sa.

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

i)Komisia uskutočnila špecializovanú otvorenú verejnú konzultáciu (19. decembra 2019 – 19. marca 2020) 24 ;

ii)Komisia viedla s verejnosťou konzultácie o úvodnom posúdení vplyvu (19. decembra 2019 – 16. januára 2020) 25 ;

iii)útvary Komisie dvakrát konzultovali s odborníkmi z členských štátov v expertnej skupine pre bankové, platobné a poisťovacie služby (EGBPI) (18. mája 2020 a 16. júla 2020) 26 ;

iv)útvary Komisie usporiadali špecializovaný webinár o rámci EÚ pre kryptoaktíva, ktorý bol súčasťou série podujatí zameraných na osvetu v oblasti digitálnych financií, organizovaných v roku 2020 (19. mája 2020).

Účelom verejnej konzultácie bolo informovať Komisiu o vývoji potenciálneho rámca EÚ pre kryptoaktíva. Zahŕňala otázky o kryptoaktívach, na ktoré sa nevzťahujú existujúce právne predpisy EÚ o finančných službách, o kryptoaktívach, na ktoré sa vzťahujú existujúce právne predpisy EÚ o finančných službách (napr. kryptoaktíva, ktoré spĺňajú podmienky na prevoditeľné cenné papiere alebo elektronické peniaze), konkrétne otázky o takzvaných stablecoinoch, ako aj všeobecnejšie otázky týkajúce sa uplatňovania DLT vo finančných službách.

Väčšina respondentov zdôraznila, že režim šitý na mieru pre kryptoaktíva, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahujú právne predpisy EÚ o finančných službách, vrátane neregulovaných „stablecoinov“ by bol prospešný pre vytvorenie udržateľného ekosystému kryptoaktív v EÚ. Väčšina respondentov potvrdila, že je potrebná právna istota a harmonizácia všetkých vnútroštátnych právnych predpisov, a veľa zainteresovaných strán súhlasilo s veľkou časťou príkladov požiadaviek, ktoré by mohli byť stanovené pre poskytovateľov služieb kryptoaktív.

Zástupcovia členských štátov v expertnej skupine pre bankové, platobné a poisťovacie služby (EGBPI) celkovo podporili zvolený prístup spočívajúci vo vytvorení vhodného regulačného rámca šitého na mieru pre neregulované kryptoaktíva. Zdôraznili potrebu vyhnúť sa regulačnej arbitráži a obchádzaniu pravidiel emitentmi kryptoaktív a zabezpečiť, aby všetky príslušné pravidlá z existujúcich právnych predpisov o platbách a elektronických peniazoch boli obsiahnuté aj v režime šitom na mieru pre takzvané stablecoiny. Takisto bola spomenutá potreba zabezpečiť právo na vyplatenie „stablecoinov“, zatiaľ čo názory na preferované riešenie v súvislosti s dohľadom sa líšili.

V rámci série informačných podujatí usporiadala Komisia webinár zameraný špeciálne na kryptoaktíva. Na webinári sa zúčastnilo široké spektrum zainteresovaných strán z odvetvia a subjektov verejného sektora, ktoré poskytli doplňujúce informácie z tohto odvetvia týkajúce sa interakcie s právnymi predpismi o finančných službách.

Návrh takisto nadväzuje na spätnú väzbu získanú zo stretnutí so zainteresovanými stranami a s orgánmi EÚ a integruje ju. Väčšina zainteresovaných strán vrátane poskytovateľov služieb kryptoaktív bola návrhu celkovo naklonená, čo opätovne zdôraznilo, ako tento sektor hľadá právnu istotu, aby sa mohol ďalej rozvíjať.

•Získavanie a využívanie expertízy

Pri príprave tohto návrhu sa Komisia opierala o kvalitatívne a kvantitatívne dôkazy získané z uznávaných zdrojov vrátane dvoch správ od orgánov EBA a ESMA. Tieto dôkazy boli doplnené verejne dostupnými správami od orgánov dohľadu, medzinárodných normalizačných orgánov a popredných výskumných ústavov, ako aj kvantitatívnymi a kvalitatívnymi podkladmi od identifikovaných zainteresovaných strán z globálneho finančného sektora.

•Posúdenie vplyvu

K tomuto návrhu je priložené posúdenie vplyvu, ktoré bolo predložené výboru pre kontrolu regulácie 29. apríla 2020 a schválené 29. mája 2020 27 . Výbor pre kontrolu regulácie odporučil zlepšenia v niektorých oblastiach s cieľom: i) vnímať iniciatívu v kontexte prebiehajúceho regulačného úsilia na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni; ii) objasniť, ako táto iniciatíva zmierni riziká podvodov, hackingu a zneužívania trhu, a takisto vysvetliť súlad s pripravovanou revíziou právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a iii) lepšie vysvetliť obavy o finančnú stabilitu v súvislosti so „stablecoinmi“ a objasniť, ako orgány dohľadu zabezpečia ochranu investorov a spotrebiteľov. Posúdenie vplyvu bolo zodpovedajúcim spôsobom zmenené, pričom sa zohľadnili aj podrobnejšie pripomienky výboru pre kontrolu regulácie.

Komisia najskôr zvážila dve možnosti politiky na vývoj rámca pre kryptoaktíva, na ktoré sa nevzťahujú existujúce právne predpisy EÚ o finančných službách (okrem „stablecoinov“, v súvislosti s ktorými sa zvažoval iný súbor možností – pozri nižšie):

·Možnosť 1 – režim „dobrovoľnej registrácie“ pre neregulované kryptoaktíva

V rámci možnosti 1 by emitenti a poskytovatelia služieb, ktorí sa rozhodnú pre režim EÚ, využívali pas EÚ na cezhraničné rozšírenie svojich činností. Poskytovatelia služieb, ktorí sa pre tento režim nerozhodnú, by zostali neregulovaní alebo by podliehali vnútroštátnym režimom šitým na mieru bez toho, aby im bol vydaný pas EÚ.

·Možnosť 2 – úplná harmonizácia

V rámci možnosti 2 by všetci emitenti (okrem tých s malou ponukou) a poskytovatelia služieb podliehali právnym predpisom EÚ a využívali by pas EÚ. Vnútroštátne režimy šité na mieru pre kryptoaktíva by sa už neuplatňovali.

Zatiaľ čo možnosť 1 by mohla predstavovať menšiu záťaž pre malých emitentov a poskytovateľov služieb, ktorí sa nemusia rozhodnúť pre daný režim, možnosť 2 by zabezpečila vyššiu úroveň právnej istoty, ochrany investorov, integrity trhu a finančnej stability a znížila by fragmentáciu na jednotnom trhu. Úplná harmonizácia predstavuje jednotnejší prístup v porovnaní s režimom dobrovoľnej registrácie. Možnosť 2 bola preto preferovanou možnosťou.

Komisia okrem toho posúdila aj konkrétne možnosti pre takzvané stablecoiny, v rámci ktorých by sa aj tieto považovali za kryptoaktíva, na ktoré sa nevzťahujú existujúce právne predpisy EÚ o finančných službách:

·Možnosť 1 – legislatívny režim šitý na mieru zameraný na riešenie rizík, ktoré predstavujú „stablecoiny“ a „globálne stablecoiny“

Pri dodržaní prísneho prístupu založeného na riziku a opieraní sa o odporúčania, ktoré v súčasnosti pripravuje napríklad Rada pre finančnú stabilitu, by táto možnosť riešila slabé miesta vo finančnej stabilite, ktoré predstavujú tzv. stablecoiny, a zároveň by umožňovala vývoj rôznych typov obchodných modelov založených na „stablecoinoch“. Patrili by sem konkrétne požiadavky na zverejňovanie informácií kladené na emitentov „stablecoinov“, ako aj požiadavky na rezervu kryjúcu „stablecoin“.

·Možnosť 2 – regulácia „stablecoinov“ podľa smernice o elektronických peniazoch

„Stablecoiny“, ktorých hodnota je zabezpečená jednotnou menou, ktorá je zákonným platidlom, majú podobné vymedzenie pojmu ako elektronické peniaze v smernici o elektronických peniazoch. Cieľom mnohých „stablecoinov“ je vytvoriť „platobné prostriedky“, pričom niektoré „stablecoiny“ by sa mohli stať dôveryhodným prostriedkom výmeny a uchovávania hodnoty, ak by boli zabezpečené rezervou aktív. V tomto zmysle môžu mať „stablecoiny“ spoločné znaky s elektronickými peniazmi. Táto možnosť by však vyžadovala, aby emitenti „stablecoinov“ dodržiavali existujúce právne predpisy, ktoré nemusia zodpovedať účelu. Hoci by sa smernica o elektronických peniazoch, a tým aj smernica o platobných službách mohla vzťahovať na niektorých poskytovateľov služieb týkajúcich sa „stablecoinov“, nemusela by náležite zmierniť najzávažnejšie riziká pre ochranu spotrebiteľov, napríklad tie, ktoré by spôsobili poskytovatelia peňaženiek. V smernici o elektronických peniazoch sa navyše neuvádzajú osobitné ustanovenia pre subjekty, ktoré by boli systémové, akými by sa potenciálne mohli stať „globálne stablecoiny“.

·Možnosť 3 – opatrenia zamerané na obmedzenie používania „stablecoinov“ v rámci EÚ

Možnosťou 3 by bolo obmedziť emisiu „stablecoinov“ a poskytovanie služieb súvisiacich s týmto typom kryptoaktíva. Tento prístup by mohol byť odôvodnený, pretože riziká, ktoré predstavujú „stablecoiny“, a najmä riziká, ktoré by mohli mať globálny rozsah (vrátane rizík pre finančnú stabilitu, menovú politiku a menovú suverenitu), by prevyšovali výhody pre spotrebiteľov z EÚ, pokiaľ ide o rýchle, lacné, efektívne a inkluzívne platobné prostriedky. Možnosť 3 by však nielenže generovala náklady pre „stablecoiny“, ktoré už sú v prevádzke, ale zabránila by aj získaniu akýchkoľvek výhod súvisiacich s týmto novým typom kryptoaktív. Možnosť 3 by nebola v súlade s cieľmi stanovenými na úrovni EÚ, ktoré spočívajú v podpore inovácií vo finančnom sektore. Možnosť 3 by navyše mohla spôsobiť, že niektoré riziká pre finančnú stabilitu by zostali nevyriešené, ak by spotrebitelia v EÚ často používali „stablecoiny“ emitované v tretích krajinách.

Komisia usúdila, že možnosť 1 v kombinácii s možnosťou 2 je pre „stablecoiny“ preferovanou možnosťou, aby sa zabránilo regulačnej arbitráži medzi „stablecoinmi“, ktoré sú nerozoznateľné od elektronických peňazí, a zaobchádzaniu s elektronickými peniazmi emitovanými v rámci distribuovanej databázy transakcií. Spolu s možnosťou 2 (úplná harmonizácia, ako sa opisuje vyššie) pre ďalšie typy kryptoaktív, na ktoré sa nevzťahujú existujúce právne predpisy EÚ o finančných službách, by vytvorili komplexný a ucelený rámec EÚ pre „stablecoiny“ schopný zmierniť riziká identifikované Radou pre finančnú stabilitu 28 , najmä riziká pre finančnú stabilitu. Štruktúra „stablecoinov“ je zložitá a zahŕňa mnoho vzájomne závislých funkcií a právnych subjektov. Regulačný prístup v rámci možnosti 1 (v kombinácii s možnosťou 2 pre doteraz neregulované kryptoaktíva) by sa vzťahoval na rôzne funkcie, ktoré sa zvyčajne vyskytujú v štruktúrach „stablecoinov“ (riadiaci orgán, správa aktív, platby a funkcie zákazníckeho rozhrania), a zachytil by aj tie interakcie medzi subjektmi, ktoré môžu zvýšiť riziko pre finančnú stabilitu.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Toto nariadenie ukladá emitentom kryptoaktív povinnosť zverejniť informačný dokument (nazývaný whitepaper – biely doklad) s požiadavkami na povinné zverejňovanie informácií. S cieľom zabrániť vytváraniu administratívnej záťaže budú malé a stredné podniky (MSP) oslobodené od zverejnenia takéhoto informačného dokumentu v prípade, že celková protihodnota ponuky kryptoaktív je menšia než 1 000 000 EUR za obdobie 12 mesiacov. Emitenti „stablecoinov“ nebudú podliehať schváleniu príslušným vnútroštátnym orgánom, ak je nesplatená suma „stablecoinov“ nižšia než 5 000 000 EUR. Požiadavky kladené na poskytovateľov služieb kryptoaktív sú navyše úmerné rizikám spojeným s poskytovanými službami.

•Základné práva

EÚ sa zaviazala dodržiavať prísne normy ochrany základných práv a je signatárom mnohých dohovorov o ľudských právach. V tejto súvislosti je nepravdepodobné, že návrh bude mať priamy vplyv na tieto práva uvedené v hlavných dohovoroch OSN o ľudských právach, v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmlúv EÚ, a v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP).

4.VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh má vplyv z hľadiska nákladov a administratívneho zaťaženia pre príslušné vnútroštátne orgány a orgány EBA a ESMA. Rozsah a rozdelenie týchto nákladov bude závisieť od presných požiadaviek vzťahujúcich sa na emitentov kryptoaktív a poskytovateľov služieb kryptoaktív a od súvisiacich úloh v oblasti dohľadu a monitorovania.

Odhadované náklady na dohľad pre každý členský štát (vrátane zamestnancov, školení, IT infraštruktúry a špecializovaných vyšetrovacích nástrojov) sa môžu pohybovať od 350 000 do 500 000 EUR ročne, pričom jednorazové náklady sa odhadujú na 140 000 EUR. Tieto náklady by však boli čiastočne kompenzované poplatkami za dohľad, ktoré by príslušné vnútroštátne orgány vyberali od emitentov kryptoaktív a poskytovateľov služieb kryptoaktív.

V prípade orgánu EBA si bude prevzatie dohľadu nad emitentmi významných tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí časom vyžadovať celkovo 18 zamestnancov na plný úväzok. Orgánu EBA vzniknú aj ďalšie náklady na IT, výdavky na služobné cesty spojené s kontrolami na mieste a náklady na preklady. Všetky tieto náklady by však boli plne hradené z poplatkov vyberaných od emitentov významných tokenov krytých aktívami a emitentov významných tokenov elektronických peňazí.

Pokiaľ ide o orgán ESMA, odhadované náklady na zriadenie registra všetkých poskytovateľov služieb kryptoaktív a jeho dopĺňanie o informácie získané od príslušných vnútroštátnych orgánov a orgánu EBA majú byť hradené z jeho prevádzkového rozpočtu.

Finančný a rozpočtový vplyv tohto návrhu je podrobne vysvetlený v legislatívnom finančnom výkaze, ktorý je prílohou k tomuto návrhu.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Cieľom tohto návrhu je poskytnúť právnu istotu, pokiaľ ide o kryptoaktíva, na ktoré sa nevzťahujú existujúce právne predpisy EÚ o finančných službách, a zaviesť jednotné pravidlá pre emitentov kryptoaktív a poskytovateľov služieb kryptoaktív na úrovni EÚ. Navrhované nariadenie nahradí existujúce vnútroštátne rámce uplatniteľné na kryptoaktíva, na ktoré sa nevzťahujú existujúce právne predpisy EÚ o finančných službách, a takisto sa ním ustanovia konkrétne pravidlá pre takzvané stablecoiny, a to aj v prípade, keď pôjde o elektronické peniaze. Navrhované nariadenie je rozdelené do deviatich hláv.

V hlave I sa stanovuje predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov. V článku 1 sa stanovuje, že nariadenie sa uplatňuje na emitentov kryptoaktív a poskytovateľov služieb kryptoaktív. Stanovujú sa v ňom jednotné požiadavky na transparentnosť a zverejňovanie informácií v súvislosti s emisiou, prevádzkou, organizáciou a správou poskytovateľov služieb kryptoaktív, ako aj pravidlá ochrany spotrebiteľov a opatrenia na zabránenie zneužívaniu trhu. Článkom 2 sa obmedzuje rozsah pôsobnosti nariadenia na kryptoaktíva, ktoré podľa právnych predpisov EÚ o finančných službách nespĺňajú podmienky na finančné nástroje, vklady alebo štruktúrované vklady. V článku 3 sa stanovuje vymedzenie pojmov, ktoré sa používajú na účely tohto nariadenia, vrátane týchto: „kryptoaktívum“, „emitent kryptoaktív“, „token krytý aktívami“ (často označovaný ako „stablecoin“), „token elektronických peňazí (často označovaný ako „stablecoin“), „poskytovateľ služieb kryptoaktív“, „úžitkový token“ a ďalšie. V článku 3 sa takisto vymedzujú rôzne služby kryptoaktív. Dôležité je, že Komisia môže prijímať delegované akty na spresnenie niektorých technických prvkov vymedzenia pojmov s cieľom prispôsobiť ich vývoju na trhu a technologickému vývoju.

Hlava II upravuje verejné ponuky a obchodovanie s inými kryptoaktívami, než sú tokeny kryté aktívami a tokeny elektronických peňazí. Uvádza sa v nej, že emitent je oprávnený verejne ponúkať takéto kryptoaktíva v Únii alebo sa usilovať o ich prijatie na obchodovanie na obchodnej platforme, ak spĺňa požiadavky stanovené v článku 4, ako je napríklad povinnosť byť právnickou osobou alebo povinnosť vypracovať whitepaper o kryptoaktívach v súlade s článkom 5 (s prílohou I), informovať o ňom príslušné orgány (článok 7) a uverejniť ho (článok 8). Po zverejnení bieleho dokladu môže emitent kryptoaktív ponúkať svoje kryptoaktíva v EÚ alebo požiadať o ich prijatie na obchodovanie na obchodnej platforme (článok 10). Článok 4 zahŕňa aj niektoré výnimky zo zverejnenia bieleho dokladu, napríklad pre malé ponuky kryptoaktív (menej ako 1 milión EUR v období 12 mesiacov) a ponuky zamerané na kvalifikovaných investorov v zmysle vymedzenia v nariadení o prospekte [nariadenie (EÚ) 2017/1129)]. V článku 5 a prílohe I k návrhu sa stanovujú požiadavky na informácie týkajúce sa bieleho dokladu o kryptoaktívach, ktorý sprevádza verejnú ponuku kryptoaktív alebo ich prijatie na obchodnú platformu pre kryptoaktíva, zatiaľ čo článkom 6 sa ukladajú niektoré požiadavky týkajúce sa marketingových materiálov od emitentov iných kryptoaktív, než sú tokeny kryté aktívami alebo tokeny elektronických peňazí. Whitepaper o kryptoaktívach nebude podliehať predbežnému schváleniu príslušnými vnútroštátnymi orgánmi (článok 7). Oznámenie o ňom bude poskytnuté príslušným vnútroštátnym orgánom spolu s posúdením, či dané kryptoaktívum predstavuje finančný nástroj, najmä podľa smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (smernica 2014/65/EÚ). Po informovaní o bielom doklade o kryptoaktívach budú mať príslušné orgány právomoc pozastaviť alebo zakázať ponuku, požadovať zahrnutie doplňujúcich informácií do bieleho dokladu o kryptoaktívach alebo zverejniť skutočnosť, že emitent nedodržiava nariadenie (článok 7). Hlava II obsahuje aj osobitné ustanovenia o časovo obmedzených ponukách kryptoaktív (článok 9), zmenách pôvodného bieleho dokladu o kryptoaktívach (článok 11), práve nadobúdateľov kryptoaktív na odstúpenie od zmluvy (článok 12), povinnostiach uložených všetkým emitentom kryptoaktív (článok 13) a zodpovednosti emitentov spojenej s bielym dokladom o kryptoaktívach (článok 14).

V hlave III kapitole 1 sa opisuje postup udeľovania povolení emitentom tokenov krytých aktívami a schvaľovanie ich bieleho dokladu o kryptoaktívach príslušnými vnútroštátnymi orgánmi (články 16 až 19 a prílohy I a II). Ak chcú emitenti tokenov krytých aktívami získať povolenie pôsobiť v Únii, musia byť zaregistrovaní vo forme právneho subjektu so sídlom v EÚ (článok 15). V článku 15 sa takisto uvádza, že ak emitent nemá povolenie pôsobiť v Únii a nezverejní whitepaper o kryptoaktívach schválený jeho príslušným orgánom, nemôže v Únii verejne ponúkať žiadne tokeny kryté aktívami ani s nimi obchodovať na obchodnej platforme pre kryptoaktíva. Článok 15 zahŕňa aj výnimky pre malé tokeny kryté aktívami a tokeny kryté aktívami, ktoré uvádzajú na trh, distribuujú a výhradne držia kvalifikovaní investori. V článku 20 je podrobne opísané odňatie povolenia a v článku 21 sa stanovuje postup zmeny bieleho dokladu o kryptoaktívach.

V hlave III kapitole 2 sa stanovujú povinnosti pre emitentov tokenov krytých aktívami. Uvádza sa, že musia konať čestne, spravodlivo a profesionálne (článok 23). Stanovujú sa v nej pravidlá zverejnenia bieleho dokladu o kryptoaktívach a prípadných marketingových oznámení (článok 24), ako aj požiadavky vzťahujúce sa na tieto oznámenia (článok 25). Na emitentov sa ďalej vzťahuje povinnosť priebežne poskytovať informácie (článok 26) a vyžaduje sa od nich zavedenie postupu pri vybavovaní sťažností (článok 27).

Takisto musia dodržiavať ďalšie požiadavky, napríklad pravidlá týkajúce sa konfliktov záujmov (článok 28), informovania príslušného orgánu o zmenách súvisiacich s ich riadiacim orgánom (článok 29), systému riadenia (článok 30) či vlastných zdrojov (článok 31), ako aj pravidlá týkajúce sa rezervy aktív, ktorou sa zabezpečujú tokeny kryté aktívami (článok 32), a požiadavky na úschovu rezervných aktív (článok 33). V článku 34 je vysvetlené, že emitent investuje rezervné aktíva iba do aktív, ktoré sú bezpečné a nízkorizikové. Článkom 35 sa takisto ukladá emitentom tokenov krytých aktívami povinnosť zverejniť práva spojené s tokenmi krytými aktívami vrátane akýchkoľvek priamych nárokov voči emitentovi alebo na rezervu aktív. Ak emitent tokenov krytých aktívami neposkytuje práva na priame vyplatenie alebo nároky voči emitentovi alebo na rezervné aktíva všetkým držiteľom tokenov krytých aktívami, článok 35 poskytuje držiteľom tokenov krytých aktívami minimálne práva. Článkom 36 sa zabraňuje emitentom tokenov krytých aktívami a poskytovateľom služieb kryptoaktív poskytovať akýkoľvek úrok držiteľom tokenov krytých aktívami.

V hlave III kapitole 4 sa stanovujú pravidlá nadobúdania emitentov tokenov krytých aktívami, pričom v článku 37 je podrobne opísané posudzovanie zamýšľaného nadobúdania a v článku 38 obsah takéhoto posudzovania.

V hlave III kapitole 5 článku 39 sa stanovujú kritériá, ktoré orgán EBA použije pri určovaní, či je token krytý aktívami významný. Ide o tieto kritériá: veľkosť klientskej základne propagátorov tokenov krytých aktívami, hodnota tokenov krytých aktívami alebo ich trhová kapitalizácia, počet a hodnota transakcií, veľkosť rezervy aktív, význam cezhraničných činností emitentov a prepojenie s finančným systémom. Článok 39 obsahuje aj splnomocnenie pre Komisiu na prijímanie delegovaných aktov s cieľom bližšie určiť okolnosti a prahové hodnoty, na základe ktorých sa budú tokeny kryté aktívami považovať za významné. V článku 39 sú uvedené niektoré minimálne prahové hodnoty, ktoré delegovaný akt musí v každom prípade dodržať. V článku 40 je podrobne opísaná možnosť emitenta tokenu krytého aktívami označiť z vlastného podnetu svoj token za významný v čase podania žiadosti o udelenie povolenia. V článku 41 sa uvádza zoznam ďalších povinností vzťahujúcich sa na emitentov významných tokenov krytých aktívami, ako sú dodatočné požiadavky na vlastné zdroje, politika riadenia likvidity a interoperabilita.

V hlave III kapitole 6 článku 42 sa stanovuje záväzok emitenta zaviesť postup riadneho ukončenia svojich činností.

V hlave IV kapitole 1 sa opisuje postup udeľovania povolenia emitentovi tokenov elektronických peňazí. V článku 43 sa uvádza, že pokiaľ emitent nemá povolenie na činnosť úverovej inštitúcie alebo „inštitúcie elektronického peňažníctva“ v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 2009/110/ES, nemôže v Únii verejne ponúkať žiadne tokeny elektronických peňazí ani s nimi obchodovať na obchodnej platforme pre kryptoaktíva. V článku 43 sa takisto uvádza, že „tokeny elektronických peňazí“ sa na účely smernice 2009/110/ES považujú za elektronické peniaze.

V článku 44 sa opisuje, ako bude držiteľom tokenov elektronických peňazí poskytnutý nárok voči emitentovi: tokeny elektronických peňazí sa emitujú v nominálnej hodnote a pri prijatí finančných prostriedkov a na požiadanie držiteľa tokenov elektronických peňazí ich emitenti musia kedykoľvek vyplatiť v nominálnej hodnote. Článkom 45 sa zabraňuje emitentom tokenov elektronických peňazí a poskytovateľom služieb kryptoaktív poskytovať akýkoľvek úrok držiteľom tokenov elektronických peňazí. V článku 46 a prílohe III sa stanovujú požiadavky na whitepaper o kryptoaktívach, ktorý sprevádza emisiu tokenov elektronických peňazí, napríklad: opis emitenta, podrobný opis projektu emitenta, informácia, či ide o verejnú ponuku tokenov elektronických peňazí alebo ich prijatie na obchodnú platformu, ako aj informácie o rizikách týkajúcich sa emitenta elektronických peňazí, tokenov elektronických peňazí a realizácie všetkých potenciálnych projektov. Článok 47 obsahuje ustanovenie o zodpovednosti spojenej s bielym dokladom o kryptoaktívach, ktorý sa týka tokenov elektronických peňazí. V článku 48 sa stanovujú požiadavky na prípadné marketingové oznámenia vypracované v súvislosti s ponukou tokenov elektronických peňazí a v článku 49 sa uvádza, že akékoľvek finančné prostriedky prijaté emitentom výmenou za tokeny elektronických peňazí sa investujú do aktív vyjadrených v rovnakej mene, ako je mena, na ktorú je naviazaný token elektronických peňazí.

V hlave IV kapitole 2 článku 50 sa uvádza, že orgán EBA označí tokeny elektronických peňazí za významné na základe kritérií uvedených v článku 39. V článku 51 je podrobne opísaná možnosť emitenta tokenu elektronických peňazí označiť z vlastného podnetu svoj token za významný v čase podania žiadosti o udelenie povolenia. Článok 52 zahŕňa ďalšie povinnosti vzťahujúce sa na emitentov významných tokenov elektronických peňazí. Emitenti významných tokenov elektronických peňazí musia uplatňovať článok 33 o úschove rezervných aktív a článok 34 o investovaní týchto aktív namiesto článku 7 smernice 2009/110/ES, článok 41 ods. 1, 2 a 3 o odmeňovaní, interoperabilite a riadení likvidity, článok 41 ods. 4 namiesto článku 5 smernice 2009/110/ES a článok 42 o riadnom ukončení činností.

Hlava V obsahuje ustanovenia o udeľovaní povolení poskytovateľom služieb kryptoaktív a podmienkach výkonu ich činnosti. V kapitole 1 sa uvádzajú ustanovenia o udeľovaní povolení (článok 53), pričom sa v nej podrobne opisuje obsah žiadosti o udelenie povolenia (článok 54), posudzovanie žiadosti (článok 55) a práva na odňatie povolenia udelené príslušným orgánom (článok 56). Táto kapitola obsahuje aj mandát pre orgán ESMA na zriadenie registra všetkých poskytovateľov služieb kryptoaktív (článok 57), ktorý bude zahŕňať aj informácie o bielych dokladoch o kryptoaktívach oznámených príslušnými orgánmi. Pokiaľ ide o cezhraničné poskytovanie služieb kryptoaktív, v článku 58 sa stanovujú podrobnosti a spôsob, akým by mal príslušný orgán domovského členského štátu oznamovať informácie o cezhraničných činnostiach súvisiacich s kryptoaktívami príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu.

V kapitole 2 sú stanovené požiadavky na všetkých poskytovateľov služieb kryptoaktív, napríklad povinnosť konať čestne, spravodlivo a profesionálne (článok 59), prudenciálne záruky (článok 60 a príloha IV), organizačné požiadavky (článok 61), pravidlá úschovy kryptoaktív a finančných prostriedkov klientov (článok 63), povinnosť zaviesť postup pri vybavovaní sťažností (článok 64), pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov (článok 65) a pravidlá externého zabezpečovania činností (článok 66). V hlave V kapitole 3 sa stanovujú požiadavky na konkrétne služby: úschovu kryptoaktív (článok 67), obchodné platformy pre kryptoaktíva (článok 68), výmenu kryptoaktív za fiat menu alebo iné kryptoaktíva (článok 69), vykonávanie pokynov (článok 70), umiestňovanie kryptoaktív (článok 71), prijímanie a postupovanie pokynov v mene tretích strán (článok 72) a poradenstvo o kryptoaktívach (článok 73). V kapitole 4 sa stanovujú pravidlá pre nadobúdanie poskytovateľov služieb kryptoaktív.

V hlave VI sa zavádzajú zákazy a požiadavky s cieľom zabrániť zneužívaniu trhu s kryptoaktívami. V článku 76 sa vymedzuje rozsah pôsobnosti pravidiel týkajúcich sa zneužívania trhu. V článku 77 sa vymedzuje pojem dôverných informácií a stanovuje sa, že emitent, ktorého kryptoaktíva sú prijaté na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, zverejní dôverné informácie. Ostatné ustanovenia hlavy zakazujú obchodovanie s využitím dôverných informácií (článok 78), nezákonné zverejňovanie dôverných informácií (článok 79) a manipuláciu s trhom (článok 80).

V hlave VII sú uvedené podrobnosti o právomociach príslušných vnútroštátnych orgánov, EBA a ESMA. V hlave VII kapitole 1 sa členským štátom ukladá povinnosť určiť jeden alebo niekoľko príslušných orgánov na účely tohto nariadenia vrátane určenia jedného príslušného orgánu ako jednotného kontaktného miesta (článok 81). Kapitola 1 takisto obsahuje podrobné ustanovenia o právomociach príslušných vnútroštátnych orgánov (článok 82), ako aj o spolupráci medzi príslušnými orgánmi (článok 83), s orgánmi EBA a ESMA (článok 84) alebo s inými orgánmi (článok 85). Podrobne sa v nej opisujú aj povinnosti členských štátov v oblasti informovania (článok 86), pravidlá služobného tajomstva (článok 87), ochrana údajov (článok 88) a preventívne opatrenia, ktoré môžu prijať príslušné vnútroštátne orgány hostiteľských členských štátov (článok 89). V článku 90 sa stanovujú pravidlá spolupráce s tretími krajinami a v článku 91 sa špecifikuje vybavovanie sťažností príslušnými orgánmi.

V hlave VII kapitole 2 sú podrobne opísané správne sankcie a opatrenia, ktoré môžu prijať príslušné orgány (článok 92), výkon ich právomocí v oblasti dohľadu a ukladania sankcií (článok 93), právo podať odvolanie (článok 94), uverejňovanie rozhodnutí (článok 95), oznamovanie sankcií orgánom EBA a ESMA (článok 96), ako aj nahlasovanie porušení a ochrana osôb, ktoré takéto porušenia nahlasujú (článok 97).

V hlave VII kapitole 3 sa uvádzajú podrobné ustanovenia o právomociach a kompetenciách orgánu EBA týkajúcich sa dohľadu nad emitentmi významných tokenov krytých aktívami a významných tokenov elektronických peňazí vrátane povinností dohľadu (článok 98) a v článku 99 sú uvedené pravidlá týkajúce sa kolégií orgánov dohľadu pre emitentov významných tokenov krytých aktívami. Kolégium sa skladá okrem iného z príslušného orgánu domovského členského štátu, v ktorom bolo emitentovi tokenov krytých aktívami udelené povolenie, orgánov EBA a ESMA, príslušných orgánov pre dohľad nad najvýznamnejšími obchodnými platformami pre kryptoaktíva, správcami, úverovými inštitúciami atď. poskytujúcimi služby v súvislosti s významnými tokenmi krytými aktívami a ECB. Ak je emitent významných tokenov krytých aktívami usadený v členskom štáte, ktorého menou nie je euro, alebo ak je v rezervných aktívach zahrnutá mena, ktorá nie je eurom, súčasťou kolégia je aj národná centrálna banka tohto členského štátu. Príslušné orgány, ktoré nie sú členmi kolégia, si môžu od kolégia vyžiadať všetky informácie potrebné na plnenie svojich povinností dohľadu. V článku 99 sa takisto opisuje, ako musí orgán EBA v spolupráci s orgánom ESMA a Európskym systémom centrálnych bánk vypracovať návrh regulačných predpisov s cieľom určiť najvýznamnejšie obchodné platformy a správcov a podrobné praktické dojednania kolégia.

V článku 100 je kolégiu zverená právomoc vydávať nezáväzné stanoviská. Tieto stanoviská môžu súvisieť s požiadavkou, aby mal emitent vyšší objem vlastných zdrojov, pozmeneným bielym dokladom o kryptoaktívach, predpokladaným odňatím povolenia, predpokladanou dohodou o výmene informácií s orgánom dohľadu z tretej krajiny atď. Príslušné orgány alebo EBA náležite zvážia stanoviská kolégia a ak s týmto stanoviskami vrátane akýchkoľvek odporúčaní nesúhlasia, ich konečné rozhodnutie musí obsahovať vysvetlenie každej značnej odchýlky od stanoviska alebo odporúčaní.

V článku 101 sa stanovujú pravidlá týkajúce sa kolégií orgánov dohľadu pre emitentov významných tokenov elektronických peňazí, ktoré fungujú rovnako ako kolégiá pre tokeny kryté aktívami (ďalšími účastníkmi sú príslušné orgány najvýznamnejších platobných inštitúcií poskytujúcich platobné služby v súvislosti s významnými tokenmi elektronických peňazí), a v článku 102 sa stanovuje právomoc takéhoto kolégia vydávať nezáväzné stanoviská.

V kapitole 4 sú špecifikované právomoci a kompetencie orgánu EBA týkajúce sa emitentov významných tokenov krytých aktívami a emitentov významných tokenov elektronických peňazí: právna ochrana (článok 103), žiadosť o informácie (článok 104), všeobecné vyšetrovacie právomoci (článok 105), kontroly na mieste (článok 106), výmena informácií (článok 107), dohoda o výmene informácií s tretími krajinami (článok 108), zverejňovanie informácií z tretích krajín (článok 109) a spolupráca s inými orgánmi (článok 110). Povinnosť služobného tajomstva je uvedená v článku 111 a opatrenia dohľadu orgánu EBA v článku 112. Správne sankcie a iné opatrenia, najmä pokuty, sú podrobne opísané v článku 113. Nasledujúce články upravujú pravidelné platby penále (článok 114), zverejňovanie, povahu a vymáhanie pokút (článok 115) a príslušné procesné pravidlá pre prijatie opatrení dohľadu a ukladanie pokút (článok 116). V článkoch 117 a 118 sa stanovujú požiadavky na vypočutie dotknutých osôb, resp. požiadavky na neobmedzenú právomoc Súdneho dvora nad rozhodnutiami orgánu EBA. V súlade s článkom 119 by orgán EBA mal mať možnosť účtovať poplatky emitentom významných tokenov krytých aktívami a emitentom významných tokenov elektronických peňazí na základe delegovaného aktu prijatého podľa nariadenia. Na základe článku 120 získava orgán EBA právomoci delegovať konkrétne úlohy v oblasti dohľadu na príslušné orgány, ak je to potrebné na riadny dohľad nad emitentom významného tokenu krytého aktívami alebo emitentom významného tokenu elektronických peňazí.

Vykonávanie delegovania s cieľom prijímať delegované akty Komisie je uvedené v hlave VIII. Návrh nariadenia obsahuje splnomocnenie pre Komisiu na prijímanie delegovaných aktov spresňujúcich určité podrobnosti, požiadavky a opatrenia stanovené v nariadení (článok 121).

Hlava IX obsahuje prechodné a záverečné ustanovenia vrátane povinnosti Komisie vypracovať správu hodnotiacu vplyv nariadenia (článok 122). Prechodné opatrenia zahŕňajúce doložku o zachovaní predchádzajúceho stavu pre kryptoaktíva emitované pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, a to s výnimkou tokenov krytých aktívami a tokenov elektronických peňazí, sú uvedené v článku 123. Článkom 124 sa mení smernica o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie [smernica (EÚ) 2019/1937 29 ], doplnením tohto nariadenia a v článku 125 sa uvádza, že táto zmena sa musí transponovať do vnútroštátneho práva 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. V článku 126 sa uvádza, že toto nariadenie sa začne uplatňovať 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti. Výnimkou sú ustanovenia týkajúce sa tokenov elektronických peňazí a tokenov krytých aktívami, ktoré sa začnú uplatňovať dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

2020/0265 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky 30 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 31 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Cieľom oznámenia Komisie o stratégii v oblasti digitálnych financií 32 je zabezpečiť, aby právne predpisy Únie v oblasti finančných služieb zodpovedali digitálnemu veku a prispievali k hospodárstvu pripravenému na budúcnosť, ktoré pracuje v prospech ľudí, a to aj umožnením využívania inovačných technológií. Únia má deklarovaný a potvrdený záujem v oblasti príslušnej politiky o vývoj a podporu zavádzania transformačných technológií vo finančnom sektore vrátane technológie blockchainu a technológie distribuovanej databázy transakcií (DLT).

(2)V oblasti financií sú kryptoaktíva jednou z hlavných aplikácií DLT. Kryptoaktíva sú digitálnym vyjadrením hodnoty alebo práv, ktoré môžu priniesť značné výhody tak účastníkom trhu, ako aj spotrebiteľom. Zjednodušením procesov získavania kapitálu a posilnením hospodárskej súťaže môžu emisie kryptoaktív umožniť lacnejší, menej zaťažujúci a inkluzívnejší spôsob financovania malých a stredných podnikov (MSP). Ak sa platobné tokeny používajú ako platobný prostriedok, môžu predstavovať príležitosti z hľadiska lacnejších, rýchlejších a efektívnejších platieb, najmä na cezhraničnom základe, a to obmedzením počtu sprostredkovateľov.

(3)Niektoré kryptoaktíva spĺňajú podmienky na finančné nástroje v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ 33 . Väčšina kryptoaktív však nepatrí do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov Únie o finančných službách. Neexistujú žiadne pravidlá týkajúce sa služieb súvisiacich s kryptoaktívami vrátane prevádzkovania obchodných platforiem pre kryptoaktíva, výmeny kryptoaktív za fiat menu alebo za iné kryptoaktíva, či úschovy kryptoaktív. V dôsledku neexistencie takýchto pravidiel sú držitelia kryptoaktív vystavení rizikám, najmä v oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá ochrany spotrebiteľov. Absencia takýchto pravidiel môže viesť aj k značným rizikám pre integritu trhu na sekundárnom trhu s kryptoaktívami vrátane manipulácie s trhom. V záujme riešenia týchto rizík niektoré členské štáty zaviedli osobitné pravidlá pre všetky kryptoaktíva, na ktoré sa nevzťahujú právne predpisy Únie o finančných službách (alebo pre ich podskupinu). Iné členské štáty uvažujú o prijatí právnych predpisov v tejto oblasti.

(4)Neexistencia celkového rámca Únie pre kryptoaktíva môže viesť k nedostatočnej dôvere používateľov v tieto aktíva, čo bude brzdiť rozvoj trhu s týmito aktívami a môže viesť k nevyužitým príležitostiam, pokiaľ ide o inovatívne digitálne služby, alternatívne platobné nástroje alebo nové zdroje financovania pre spoločnosti z Únie. Spoločnosti, ktoré používajú kryptoaktíva, okrem toho nebudú mať právnu istotu, pokiaľ ide o spôsob zaobchádzania s ich kryptoaktívami v rôznych členských štátoch, čo oslabí ich úsilie využívať kryptoaktíva na digitálne inovácie. Neexistencia celkového rámca Únie pre kryptoaktíva by mohla viesť aj k regulačnej fragmentácii, ktorá naruší hospodársku súťaž na jednotnom trhu, poskytovateľom služieb kryptoaktív sťaží rozširovanie činností na cezhraničnom základe a povedie k regulačnej arbitráži. Trh s kryptoaktívami je stále pomerne malý a ešte nepredstavuje hrozbu pre finančnú stabilitu. Je však pravdepodobné, že podskupina kryptoaktív, ktorých cieľom je stabilizovať ich cenu prepojením ich hodnoty s konkrétnym aktívom alebo skupinou aktív, by mohla byť široko prijatá spotrebiteľmi. Takýto vývoj by mohol priniesť ďalšie výzvy pre finančnú stabilitu, transmisiu menovej politiky alebo menovú suverenitu.

(5)Na úrovni Únie je preto potrebný osobitný harmonizovaný rámec, ktorým sa stanovia osobitné pravidlá pre kryptoaktíva a súvisiace činnosti a služby a objasní uplatniteľný právny rámec. Takýto harmonizovaný rámec by sa mal vzťahovať aj na služby súvisiace s kryptoaktívami, ak sa na tieto služby ešte nevzťahujú právne predpisy Únie o finančných službách. Takýto rámec by mal podporovať inovácie a spravodlivú hospodársku súťaž a zároveň zabezpečovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a integritu trhu na trhoch s kryptoaktívami. Jasný rámec by mal poskytovateľom služieb kryptoaktív umožniť rozširovať ich činnosť na cezhraničnom základe a mal by uľahčiť ich prístup k bankovým službám, aby mohli bezproblémovo vykonávať svoje činnosti. Mal by tiež zabezpečiť finančnú stabilitu a riešiť riziká menovej politiky, ktoré by mohli vyplynúť z kryptoaktív, ktorých cieľom je stabilizovať ich cenu naviazaním na menu, aktívum alebo skupinu aktív. Popri zvyšovaní ochrany spotrebiteľov, integrity trhu a finančnej stability prostredníctvom regulácie verejných ponúk kryptoaktív alebo služieb súvisiacich s takýmito kryptoaktívami by rámec Únie pre trhy s kryptoaktívami nemal regulovať súvisiacu technológiu a mal by umožňovať používanie distribuovaných databáz transakcií bez povolenia i s povolením.

(6)V právnych predpisoch Únie o finančných službách by sa nemala uprednostňovať jedna konkrétna technológia. Kryptoaktíva, ktoré spĺňajú podmienky na „finančné nástroje“ v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2014/65/EÚ, by preto mali zostať regulované podľa všeobecných existujúcich právnych predpisov Únie vrátane smernice 2014/65/EÚ bez ohľadu na technológiu použitú na ich emisiu alebo ich prevod.

(7)Kryptoaktíva emitované centrálnymi bankami konajúcimi ako menové orgány alebo inými verejnými orgánmi ani služby súvisiace s kryptoaktívami, ktoré poskytujú takéto centrálne banky alebo iné verejné orgány, by nemali podliehať rámcu Únie, ktorý sa vzťahuje na kryptoaktíva.

(8)Všetky právne predpisy prijaté v oblasti kryptoaktív by mali byť špecifické, nadčasové a mali by držať krok s inováciami a technologickým vývojom. „Kryptoaktíva“ a „technológia distribuovanej databázy transakcií“ by sa preto mali vymedziť čo najširšie, aby sa zachytili všetky typy kryptoaktív, ktoré v súčasnosti nepatria do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov Únie o finančných službách. Takéto právne predpisy by mali prispieť aj k cieľu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Akékoľvek vymedzenie pojmu „kryptoaktíva“ by preto malo zodpovedať vymedzeniu pojmu „virtuálne aktíva“ uvedenému v odporúčaniach Finančnej akčnej skupiny (FATF) 34 . Z rovnakého dôvodu by mal každý zoznam služieb kryptoaktív zahŕňať aj služby virtuálnych aktív, ktoré by mohli vyvolať obavy v súvislosti s praním špinavých peňazí a ktoré ako také identifikovala FATF.

(9)Malo by sa rozlišovať medzi tromi podkategóriami kryptoaktív, ktoré by mali podliehať špecifickejším požiadavkám. Prvou podkategóriou je typ kryptoaktíva, ktoré je určené na poskytovanie digitálneho prístupu k tovaru alebo službe a dostupné v rámci DLT, pričom ho akceptuje len emitent daného tokenu („úžitkové tokeny“). Takéto „úžitkové tokeny“ majú nefinančné účely súvisiace s prevádzkovaním digitálnej platformy a digitálnymi službami a mali by sa považovať za osobitný typ kryptoaktív. Druhou podkategóriou kryptoaktív sú „tokeny kryté aktívami“. Účelom tokenov krytých aktívami je zachovávať stabilnú hodnotu naviazaním na viaceré meny, ktoré sú zákonným platidlom, jednu alebo viaceré komodity, jedno či viacero kryptoaktív alebo na skupinu takýchto aktív. Stabilizácia hodnoty týchto tokenov krytých aktívami je často zameraná na to, aby ich ich držitelia používali ako platobný prostriedok na nákup tovaru a služieb a ako prostriedok uchovania hodnoty. Treťou podkategóriou kryptoaktív sú kryptoaktíva, ktoré sa majú používať hlavne ako platobný prostriedok a ktorých účelom je zachovať stabilnú hodnotu naviazaním len na jednu fiat menu. Funkcia takýchto kryptoaktív je veľmi podobná funkcii elektronických peňazí v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES 35 . Podobne ako elektronické peniaze sú takéto kryptoaktíva elektronickými náhradami mincí a bankoviek a používajú sa na uskutočňovanie platieb. Tieto kryptoaktíva sú vymedzené ako „tokeny elektronických peňazí“.

(10)Napriek podobnostiam sa elektronické peniaze a kryptoaktíva, ktoré sú naviazané na jednu fiat menu, líšia v niektorých dôležitých aspektoch. Držitelia elektronických peňazí v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice 2009/110/ES majú vždy nárok voči inštitúcii elektronického peňažníctva a majú zmluvné právo na to, aby sa im kedykoľvek vyplatili ich elektronické peniaze výmenou za fiat menu, ktorá je zákonným platidlom, v nominálnej hodnote tejto meny. Naopak, niektoré kryptoaktíva naviazané na jednu fiat menu, ktorá je zákonným platidlom, neposkytujú držiteľom podobný nárok voči emitentom takýchto aktív a mohli by byť mimo rozsahu pôsobnosti smernice 2009/110/ES. V prípade iných kryptoaktív naviazaných na jednu fiat menu sa neposkytuje nárok v nominálnej hodnote meny, na ktorú sú naviazané, alebo sa obmedzuje lehota na vyplatenie. Skutočnosť, že držitelia takýchto kryptoaktív nemajú nárok voči emitentom takýchto aktív alebo že takýto nárok nie je vyjadrený v nominálnej hodnote meny, na ktorú sú naviazané tieto kryptoaktíva, by mohla ohroziť dôveru používateľov týchto kryptoaktív. S cieľom zabrániť obchádzaniu pravidiel stanovených v smernici 2009/110/ES by akékoľvek vymedzenie pojmu „tokeny elektronických peňazí“ malo byť čo najširšie, aby zachytávalo všetky typy kryptoaktív, ktoré sú naviazané na jednu fiat menu, ktorá je zákonným platidlom. S cieľom vyhnúť sa regulačnej arbitráži by sa mali stanoviť prísne podmienky emisie tokenov elektronických peňazí vrátane podmienky, aby takéto tokeny elektronických peňazí emitovala buď úverová inštitúcia v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 36 , alebo inštitúcia elektronického peňažníctva, ktorej bolo udelené povolenie na základe smernice 2009/110/ES. Z rovnakého dôvodu by emitenti takýchto tokenov elektronických peňazí mali tiež poskytnúť používateľom takýchto tokenov nárok na to, aby im boli kedykoľvek vyplatené ich tokeny v nominálnej hodnote meny, na ktorú sú naviazané tieto tokeny. Keďže tokeny elektronických peňazí sú aj kryptoaktívami a môžu priniesť aj nové výzvy z hľadiska ochrany spotrebiteľov a integrity trhu špecifické pre kryptoaktíva, mali by tiež podliehať pravidlám stanoveným v tomto nariadení s cieľom riešiť príslušné výzvy v oblasti ochrany spotrebiteľov a integrity trhu.

(11)Vzhľadom na rôzne riziká a príležitosti, ktoré prinášajú kryptoaktíva, je potrebné stanoviť pravidlá pre emitentov kryptoaktív, ktorými by mala byť každá právnická osoba, ktorá verejne ponúka akýkoľvek typ kryptoaktív alebo žiada o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodnej platforme pre kryptoaktíva.

(12)Treba stanoviť osobitné pravidlá pre subjekty, ktoré poskytujú služby súvisiace s kryptoaktívami. Do prvej kategórie takýchto služieb patrí zabezpečenie prevádzkovania obchodnej platformy pre kryptoaktíva, výmena kryptoaktív za fiat meny, ktoré sú zákonným platidlom, alebo za iné kryptoaktíva obchodovaním na vlastný účet, ako aj služba v mene tretích strán spočívajúca v zabezpečení úschovy a správy kryptoaktív alebo v zabezpečení kontroly prostriedkov prístupu k takýmto kryptoaktívam. Do druhej kategórie takýchto služieb patrí umiestňovanie kryptoaktív, prijímanie alebo postupovanie pokynov týkajúcich sa kryptoaktív, vykonávanie pokynov týkajúcich sa kryptoaktív v mene tretích strán a poskytovanie poradenstva o kryptoaktívach. Každá osoba, ktorá poskytuje takéto služby kryptoaktív na profesionálnom základe, by sa mala považovať za „poskytovateľa služieb kryptoaktív“.

(13)S cieľom zabezpečiť, aby sa všetky verejné ponuky kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí v Únii alebo všetky prijatia takýchto kryptoaktív na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva riadne monitorovali a boli pod dohľadom príslušných orgánov, by mali byť všetci emitenti kryptoaktív právnickými osobami.

(14)S cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov by potenciálni kupujúci kryptoaktív mali byť informovaní o vlastnostiach, funkciách a rizikách kryptoaktív, ktoré zamýšľajú kúpiť. Pri uskutočňovaní verejnej ponuky kryptoaktív v Únii alebo pri žiadosti o prijatie kryptoaktív na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva by emitenti kryptoaktív mali vypracovať a uverejniť informačný dokument (biely doklad – tzv. whitepaper o kryptoaktívach) obsahujúci povinne zverejňované údaje a informovať o ňom svoj príslušný orgán. Takýto whitepaper o kryptoaktívach by mal obsahovať všeobecné informácie o emitentovi, o projekte, ktorý sa má realizovať s použitím získaného kapitálu, o verejnej ponuke kryptoaktív alebo o ich prijatí na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, o právach a povinnostiach spojených s kryptoaktívami, o súvisiacej technológii používanej pri takýchto aktívach a o príslušných rizikách. S cieľom zabezpečiť spravodlivé a nediskriminačné zaobchádzanie s držiteľmi kryptoaktív musia byť informácie uvedené v bielom doklade o kryptoaktívach a prípadne v marketingových oznámeniach týkajúcich sa verejnej ponuky nestranné, jasné a nezavádzajúce.

(15)S cieľom zabezpečiť primeraný prístup by sa požiadavky na vypracovanie a uverejnenie bieleho dokladu o kryptoaktívach nemali vzťahovať na ponuky iných kryptoaktív, než sú tokeny kryté aktívami alebo tokeny elektronických peňazí, ktoré sa ponúkajú bezplatne, na ponuky kryptoaktív, ktoré sa ponúkajú výlučne kvalifikovaným investorom vymedzeným v článku 2 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1129 37 a ktoré môžu držať výlučne títo kvalifikovaní investori, ani na ponuky kryptoaktív, ktoré sú v prípade jednotlivých členských štátov určené pre malý počet osôb, prípadne sú jedinečné a nie je možné ich nahradiť inými kryptoaktívami.

(16)Malé a stredné podniky a startupy by nemali byť vystavené nadmernej administratívnej záťaži. Verejné ponuky kryptoaktív v Únii, ktoré nepresahujú primeranú celkovú prahovú hodnotu počas obdobia 12 mesiacov, by preto mali byť oslobodené od povinnosti vypracovať whitepaper o kryptoaktívach. Horizontálne právne predpisy EÚ zabezpečujúce ochranu spotrebiteľov, ako je napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ 38 , smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES 39 alebo smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách 40 , vrátane všetkých informačných povinností, ktoré sú v nich obsiahnuté, sa však naďalej uplatňujú na tieto verejné ponuky kryptoaktív, ak sa týkajú vzťahov medzi podnikmi a spotrebiteľmi.

(17)Ak sa verejná ponuka týka úžitkových tokenov na službu, ktorá sa ešte neposkytuje, trvanie verejnej ponuky, ako sa uvádza v bielom doklade o kryptoaktívach, nesmie presiahnuť dvanásť mesiacov. Toto obmedzenie trvania verejnej ponuky nesúvisí s okamihom, keď sa produkt alebo služba fakticky začne poskytovať a od ktorého ho/ju môže využívať držiteľ úžitkového tokenu po skončení verejnej ponuky.

(18)S cieľom umožniť dohľad by emitenti kryptoaktív mali pred každou verejnou ponukou kryptoaktív v Únii alebo pred tým, než sa tieto kryptoaktíva prijmú na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, informovať príslušný orgán členského štátu, v ktorom majú sídlo alebo pobočku, o svojom bielom doklade o kryptoaktívach a prípadne o svojich marketingových oznámeniach. Emitenti usadení v tretej krajine by mali informovať o svojom bielom doklade o kryptoaktívach a prípadne o svojich marketingových oznámeniach príslušný orgán prvého členského štátu, v ktorom majú zámer verejne ponúkať kryptoaktíva alebo v ktorom sa podá žiadosť o prijatie na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva.

(19)Malo by sa zabrániť neprimeranej administratívnej záťaži. Od príslušných orgánov by sa preto nemalo vyžadovať, aby schválili whitepaper o kryptoaktívach pred jeho uverejnením. Príslušné orgány by však po uverejnení mali mať právomoc požadovať, aby boli v bielom doklade o kryptoaktívach a prípadne v marketingových oznámeniach zahrnuté dodatočné informácie.

(20)Príslušné orgány by tiež mali mať možnosť pozastaviť alebo zakázať verejnú ponuku kryptoaktív alebo prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, ak takáto verejná ponuka alebo prijatie na obchodovanie nespĺňa uplatniteľné požiadavky. Príslušné orgány by mali mať aj právomoc uverejniť upozornenie, že emitent nesplnil uvedené požiadavky, a to buď na svojom webovom sídle, alebo prostredníctvom tlačovej správy.

(21)Biele doklady o kryptoaktívach a prípadne marketingové oznámenia, o ktorých bol príslušný orgán riadne informovaný, by sa mali uverejniť, v nadväznosti na čo by emitenti kryptoaktív mali mať možnosť ponúkať svoje kryptoaktíva v celej Únii a žiadať o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva.

(22)S cieľom zabezpečiť ešte väčšiu ochranu spotrebiteľov by sa spotrebiteľom, ktorí nadobúdajú kryptoaktíva iné než tokeny kryté aktívami alebo tokeny elektronických peňazí priamo od emitenta alebo od poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorý umiestňuje kryptoaktíva v mene emitenta, malo poskytnúť právo na odstúpenie od zmluvy počas obmedzeného obdobia po ich nadobudnutí. S cieľom zabezpečiť bezproblémové dokončenie verejnej ponuky kryptoaktív, pre ktorú emitent stanovil lehotu, by spotrebiteľ nemal po skončení obdobia upisovania uplatňovať toto právo na odstúpenie od zmluvy. Okrem toho by sa právo na odstúpenie od zmluvy nemalo uplatňovať v prípade, že sú kryptoaktíva iné než tokeny kryté aktívami alebo tokeny elektronických peňazí prijaté na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, keďže v takom prípade by cena takýchto kryptoaktív závisela od fluktuácií na trhoch s kryptoaktívami.

(23)Aj v prípade, keď sú emitenti kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí oslobodení od povinnosti uverejniť whitepaper o kryptoaktívach, by všetci takíto emitenti mali konať čestne, spravodlivo a profesionálne a mali by nestranne, jasne a pravdivým spôsobom komunikovať s držiteľmi kryptoaktív, identifikovať, riadiť a zverejňovať konflikty záujmov a predchádzať im, ako aj zavádzať účinné administratívne opatrenia na zabezpečenie toho, že ich systémy a bezpečnostné protokoly spĺňajú normy Únie. S cieľom pomôcť príslušným orgánom pri plnení ich úloh v oblasti dohľadu by mal byť Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) v úzkej spolupráci s Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) poverený uverejnením usmernení o týchto systémoch a bezpečnostných protokoloch s cieľom bližšie určiť tieto normy Únie.

(24)S cieľom ďalej chrániť držiteľov kryptoaktív by sa na emitentov kryptoaktív a ich riadiaci orgán mali uplatňovať pravidlá občianskoprávnej zodpovednosti za informácie poskytované verejnosti prostredníctvom bieleho dokladu o kryptoaktívach.

(25)Účelom tokenov krytých aktívami je stabilizovať ich hodnotu naviazaním na viaceré fiat meny, jednu alebo viaceré komodity, jedno či viacero kryptoaktív alebo na skupinu takýchto aktív. Používatelia by ich preto mohli vo veľkej miere prijať na prevod hodnoty alebo ako platobný prostriedok, a teda by mohli predstavovať zvýšené riziká z hľadiska ochrany spotrebiteľov a integrity trhu v porovnaní s inými kryptoaktívami. Emitenti tokenov krytých aktívami by preto mali podliehať prísnejším požiadavkám ako emitenti iných kryptoaktív.

(26)Takzvané algoritmické „stablecoiny“, ktorých cieľom je zachovať stabilnú hodnotu prostredníctvom protokolov, ktoré zabezpečujú zvýšenie alebo zníženie ponuky takýchto kryptoaktív v reakcii na zmeny dopytu, by sa nemali považovať za tokeny kryté aktívami za predpokladu, že ich cieľom nie je stabilizovať ich hodnotu naviazaním na jedno alebo viacero iných aktív.

(27)S cieľom zabezpečiť riadny dohľad nad verejnými ponukami tokenov krytých aktívami a ich monitorovanie by emitenti tokenov krytých aktívami mali mať sídlo v Únii.

(28)Verejné ponuky tokenov krytých aktívami v Únii alebo žiadosti o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva by mali byť možné len vtedy, ak príslušný orgán udelil povolenie emitentovi takýchto kryptoaktív a schválil whitepaper o kryptoaktívach týkajúci sa takýchto kryptoaktív. Požiadavka na povolenie by sa však nemala uplatňovať, ak sa tokeny kryté aktívami ponúkajú len kvalifikovaným investorom alebo ak je verejná ponuka tokenov krytých aktívami pod určitou prahovou hodnotou. Úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ 41 , by nemali potrebovať ďalšie povolenie podľa tohto nariadenia na emisiu tokenov krytých aktívami. V týchto prípadoch by sa od emitenta takýchto tokenov krytých aktívami malo naďalej vyžadovať, aby pred uverejnením verejnej ponuky vypracoval whitepaper o kryptoaktívach s cieľom informovať kupujúcich o vlastnostiach a rizikách takýchto tokenov krytých aktívami a upovedomil o ňom dotknutý príslušný orgán.

(29)Príslušný orgán by mal zamietnuť žiadosť o povolenie, ak obchodný model potenciálneho emitenta tokenov krytých aktívami môže vážne ohroziť finančnú stabilitu, transmisiu menovej politiky a menovú suverenitu. Príslušný orgán by sa mal pred udelením povolenia alebo zamietnutím žiadosti o povolenie poradiť s orgánmi EBA a ESMA a v prípade, že sú tokeny kryté aktívami naviazané na meny Únie, s Európskou centrálnou bankou (ECB) a národnou centrálnou bankou vydávajúcou príslušné meny. Orgány EBA a ESMA a prípadne ECB a národné centrálne banky by mali príslušnému orgánu poskytnúť nezáväzné stanovisko k žiadosti potenciálneho emitenta. V prípade udelenia povolenia potenciálnemu emitentovi tokenov krytých aktívami by mal príslušný orgán schváliť aj whitepaper o kryptoaktívach vypracovaný týmto subjektom. Povolenie udelené príslušným orgánom by malo byť platné v celej Únii a malo by umožniť emitentovi tokenov krytých aktívami ponúkať takéto kryptoaktíva na jednotnom trhu a požiadať o ich prijatie na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva. Podobne by mal byť platný v celej Únii aj whitepaper o kryptoaktívach bez toho, aby členské štáty mali možnosť stanoviť dodatočné požiadavky.

(30)S cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov by emitenti tokenov krytých aktívami mali držiteľom tokenov krytých aktívami vždy poskytovať jasné, nestranné a nezavádzajúce informácie. Whitepaper o kryptoaktívach týkajúci sa tokenov krytých aktívami by mal obsahovať informácie o stabilizačnom mechanizme, investičnej politike uplatňovanej v súvislosti s rezervnými aktívami, opatreniach týkajúcich sa úschovy rezervných aktív a o právach poskytnutých držiteľom. Ak emitenti tokenov krytých aktívami neponúkajú priamy nárok na rezervné aktíva alebo právo na vyplatenie všetkým držiteľom takýchto tokenov krytých aktívami, whitepaper o kryptoaktívach týkajúci sa tokenov krytých aktívami by mal v tejto súvislosti obsahovať jasné a jednoznačné upozornenie. Marketingové oznámenia emitenta tokenov krytých aktívami by mali tiež zahŕňať rovnaké vyhlásenie, pokiaľ emitenti neponúkajú takéto priame práva všetkým držiteľom tokenov krytých aktívami.

(31)Okrem informácií uvedených v bielom doklade o kryptoaktívach by emitenti tokenov krytých aktívami mali tiež poskytovať držiteľom takýchto tokenov priebežné informácie. Predovšetkým by mali aspoň raz mesačne zverejňovať na svojom webovom sídle sumu tokenov krytých aktívami v obehu a hodnotu a zloženie rezervných aktív. Emitenti tokenov krytých aktívami by mali zverejniť aj každú udalosť, ktorá bude mať pravdepodobne významný dosah na hodnotu tokenov krytých aktívami alebo na rezervné aktíva, bez ohľadu na to, či sú takéto kryptoaktíva prijaté na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva.

(32)S cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov by emitenti tokenov krytých aktívami mali vždy konať čestne, spravodlivo a profesionálne a v najlepšom záujme držiteľov tokenov krytých aktívami. Emitenti tokenov krytých aktívami by takisto mali zaviesť jasný postup pri vybavovaní sťažností prijatých od držiteľov kryptoaktív.

(33)Emitenti tokenov krytých aktívami by mali zaviesť politiku zameranú na identifikáciu, riadenie a potenciálne zverejňovanie konfliktov záujmov, ktoré môžu vyplynúť z ich vzťahov s ich manažérmi, akcionármi, klientmi alebo poskytovateľmi služieb, ktorí sú tretími stranami.

(34)Emitenti tokenov krytých aktívami by mali mať spoľahlivý systém riadenia, ktorý zahŕňa jasnú organizačnú štruktúru s presne vymedzenými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti a účinné postupy zisťovania, riadenia, monitorovania a ohlasovania rizík, ktorým sú alebo môžu byť vystavení. Riadiaci orgán takýchto emitentov a ich akcionári by mali mať dobrú povesť a dostatočné odborné znalosti a mali by byť spôsobilí a vhodní na účel boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Emitenti tokenov krytých aktívami by mali tiež využívať zdroje primerané rozsahu svojich činností a mali by vždy zabezpečovať kontinuitu a pravidelnosť vykonávania svojich činností. Na tento účel by emitenti tokenov krytých aktívami mali vypracovať politiku kontinuity činnosti zameranú na zabezpečenie vykonávania ich hlavných platobných činností v prípade prerušenia ich systémov a postupov. Emitenti tokenov krytých aktívami by mali mať aj veľmi účinný mechanizmus vnútornej kontroly a hodnotenia rizika, ako aj systém, ktorým sa zaručuje integrita a dôvernosť prijatých informácií.

(35)Emitenti tokenov krytých aktívami sú zvyčajne v centre siete subjektov, ktoré zabezpečujú emisiu takýchto kryptoaktív, ich prevod a distribúciu držiteľom. Od emitentov tokenov krytých aktívami by sa preto malo vyžadovať, aby uzatvorili a zachovávali primerané zmluvné dojednania s týmito subjektmi, ktoré sú tretími stranami, ktorými sa zabezpečí stabilizačný mechanizmus a investovanie rezervných aktív, ktorými sa kryje hodnota tokenov, úschova takýchto rezervných aktív a v prípade potreby verejná distribúcia tokenov krytých aktívami.

(36)S cieľom riešiť riziká pre finančnú stabilitu širšieho finančného systému by emitenti tokenov krytých aktívami mali podliehať kapitálovým požiadavkám. Tieto kapitálové požiadavky by mali byť úmerné veľkosti emisie tokenov krytých aktívami, a preto by sa mali vypočítavať ako percentuálny podiel rezervy aktív, ktorou sa zabezpečuje hodnota tokenov krytých aktívami. Príslušné orgány by však mali mať možnosť zvýšiť alebo znížiť hodnotu požiadaviek na vlastné zdroje, ktoré sa vyžadujú okrem iného na základe hodnotenia v rámci mechanizmu emitenta na hodnotenie rizika, kvality a volatility aktív v rezerve, ktorou sa zabezpečujú tokeny kryté aktívami, alebo súhrnnej hodnoty a počtu tokenov krytých aktívami.

(37)S cieľom stabilizovať hodnotu svojich tokenov krytých aktívami by preto emitenti tokenov krytých aktívami mali vytvoriť a udržiavať rezervu aktív, ktorá neustále kryje tieto kryptoaktíva. Emitenti tokenov krytých aktívami by mali zabezpečiť obozretnú správu takejto rezervy aktív a mali by najmä zaistiť, aby vytvorenie a zničenie tokenov krytých aktívami vždy zodpovedalo príslušnému zvýšeniu alebo zníženiu hodnoty rezervných aktív a aby sa takéto zvýšenie alebo zníženie primerane spravovalo s cieľom zabrániť nepriaznivým vplyvom na trh s rezervnými aktívami. Emitenti kryptoaktív krytých aktívami by preto mali zavádzať, zachovávať a podrobne špecifikovať politiky, ktoré okrem iného opisujú zloženie rezervných aktív, prideľovanie aktív, komplexné posúdenie rizík vyplývajúcich z rezervných aktív, postup vytvárania a ničenia tokenov krytých aktívami, postup nákupu a vyplatenia tokenov krytých aktívami výmenou za rezervné aktíva, a v prípade, že sa investujú rezervné aktíva, investičnú politiku, ktorú uskutočňuje emitent.

(38)S cieľom predísť riziku straty tokenov krytých aktívami a zachovať hodnotu týchto aktív by emitenti tokenov krytých aktívami mali mať primeranú politiku úschovy rezervných aktív. Touto politikou by sa malo zabezpečiť, aby boli rezervné aktíva neustále úplne oddelené od vlastných aktív emitenta, aby sa rezervné aktíva nezaťažili ani nezakladali ako kolaterál a aby emitent tokenov krytých aktívami mal k týmto rezervným aktívam okamžitý prístup. Rezervné aktíva by v závislosti od ich povahy mala držať v úschove buď úverová inštitúcia v zmysle nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo poskytovateľ služieb kryptoaktív s povolením. Úverové inštitúcie alebo poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí držia v úschove rezervné aktíva, ktorými sa zabezpečujú tokeny kryté aktívami, by mali niesť zodpovednosť za stratu takýchto rezervných aktív voči emitentovi alebo držiteľom tokenov krytých aktívami, pokiaľ nepreukážu, že takáto strata vznikla v dôsledku vonkajšej udalosti, ktorú nemožno primerane ovplyvniť.

(39)S cieľom ochrániť držiteľov tokenov krytých aktívami pred znížením hodnoty aktív, ktorými sa zabezpečuje hodnota tokenov, by emitenti tokenov krytých aktívami mali investovať rezervné aktíva do bezpečných, nízkorizikových aktív s minimálnym trhovým a kreditným rizikom. Keďže tokeny kryté aktívami možno použiť ako platobný prostriedok, všetky zisky alebo straty vyplývajúce z investovania rezervných aktív by mal znášať emitent tokenov krytých aktívami.

(40)Niektoré tokeny kryté aktívami môžu ponúkať všetkým ich držiteľom práva, ako sú napríklad práva na vyplatenie alebo nároky na rezervné aktíva či voči emitentovi, zatiaľ čo iné tokeny kryté aktívami nemusia udeliť takéto práva všetkým ich držiteľom a môžu obmedziť právo na vyplatenie na konkrétnych držiteľov. Všetky pravidlá týkajúce sa tokenov krytých aktívami by mali byť dostatočne pružné na to, aby zachytili všetky tieto situácie. Emitenti tokenov krytých aktívami by preto mali informovať držiteľov tokenov krytých aktívami o tom, či im bol poskytnutý priamy nárok voči emitentovi alebo práva na vyplatenie. Ak emitenti tokenov krytých aktívami udeľujú priame práva voči emitentovi alebo na rezervné aktíva všetkým držiteľom, mali by presne stanoviť podmienky, za ktorých sa takéto práva môžu uplatniť. Ak emitenti tokenov krytých aktívami obmedzujú takéto priame práva voči emitentovi alebo na rezervné aktíva na limitovaný počet držiteľov tokenov krytých aktívami, mali by naďalej ponúkať minimálne práva všetkým držiteľom tokenov krytých aktívami. Emitenti tokenov krytých aktívami by mali zabezpečiť likviditu týchto tokenov uzavretím a zachovaním primeraných dohôd o likvidite s poskytovateľmi služieb kryptoaktív, ktorí sú zodpovední za predvídateľné zverejňovanie záväzných kotácií s cieľom kupovať a predávať tokeny kryté aktívami za fiat menu. Ak sa hodnota tokenov krytých aktívami výrazne líši od hodnoty rezervných aktív, držitelia tokenov krytých aktívami by mali mať právo požadovať priamo od emitenta vyplatenie svojich tokenov krytých aktívami výmenou za rezervné aktíva. Emitenti tokenov krytých aktívami, ktorí dobrovoľne zastavia prevádzku alebo riadne ukončia svoje činnosti, by mali mať zavedené zmluvné dojednania na zabezpečenie toho, aby sa držiteľom tokenov krytých aktívami vyplatili výnosy z rezervných aktív.

(41)S cieľom zabezpečiť, aby sa tokeny kryté aktívami používali hlavne ako prostriedok výmeny, a nie ako prostriedok uchovania hodnoty, by emitenti tokenov krytých aktívami a akíkoľvek poskytovatelia služieb kryptoaktív nemali poskytovať úroky používateľom tokenov krytých aktívami počas obdobia, keď títo používatelia držia dané tokeny kryté aktívami. Niektoré tokeny kryté aktívami a tokeny elektronických peňazí by sa mali považovať za významné vzhľadom na potenciálnu veľkú klientsku základňu ich propagátorov a akcionárov, ich potenciálnu vysokú trhovú kapitalizáciu, potenciálnu veľkosť rezervy aktív, ktorou sa zabezpečuje hodnota takýchto tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí, potenciálny vysoký počet transakcií, potenciálnu prepojenosť s finančným systémom alebo potenciálne cezhraničné využívanie takýchto kryptoaktív. Významné tokeny kryté aktívami alebo tokeny elektronických peňazí, ktoré by mohol používať veľký počet držiteľov a ktoré by mohli vyvolať osobitné problémy z hľadiska finančnej stability, transmisie menovej politiky alebo menovej suverenity, by mali podliehať prísnejším požiadavkám než iné tokeny kryté aktívami alebo tokeny elektronických peňazí.

(42)Vzhľadom na svoj veľký rozsah môžu významné tokeny kryté aktívami predstavovať väčšie riziká pre finančnú stabilitu než iné kryptoaktíva a tokeny kryté aktívami s obmedzenejšou emisiou. Emitenti významných tokenov krytých aktívami by preto mali podliehať prísnejším požiadavkám než emitenti iných kryptoaktív alebo tokenov krytých aktívami s obmedzenejšou emisiou. Predovšetkým by mali podliehať vyšším kapitálovým požiadavkám, ako aj požiadavkám na interoperabilitu, a mali by zaviesť politiku riadenia likvidity.

(43)Emitenti tokenov krytých aktívami by mali mať plán riadneho ukončenia činností, aby sa zabezpečila ochrana práv držiteľov tokenov krytých aktívami v prípade, že emitenti tokenov krytých aktívami zastavia prevádzku alebo riadne ukončia svoje činnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o platobnej neschopnosti.

(44)Emitentom tokenov elektronických peňazí by sa malo udeliť buď povolenie na činnosť úverovej inštitúcie na základe smernice 2013/36/EÚ, alebo povolenie na činnosť inštitúcie elektronického peňažníctva na základe smernice 2009/110/ES, a mali by spĺňať príslušné prevádzkové požiadavky smernice 2009/110/ES, pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak. Emitenti tokenov elektronických peňazí by mali vypracovať whitepaper o kryptoaktívach a informovať o ňom svoj príslušný orgán. Ak je emisia tokenov elektronických peňazí pod určitou prahovou hodnotou alebo ak tokeny elektronických peňazí môžu držať výlučne kvalifikovaní investori, emitenti takýchto tokenov elektronických peňazí by nemali podliehať požiadavkám na povolenie. Emitenti by však vždy mali vypracovať whitepaper o kryptoaktívach a informovať o ňom svoj príslušný orgán.

(45)Držiteľom tokenov elektronických peňazí by sa mal poskytnúť nárok voči emitentovi príslušných tokenov elektronických peňazí. Držiteľom tokenov elektronických peňazí by sa vždy malo udeliť právo na vyplatenie v nominálnej hodnote fiat meny, na ktorú je naviazaný token elektronických peňazí, a to kedykoľvek. Emitenti tokenov elektronických peňazí by mali mať možnosť účtovať poplatok, ak držitelia tokenov elektronických peňazí žiadajú o vyplatenie svojich tokenov vo fiat mene. Takýto poplatok by mal byť úmerný skutočným nákladom, ktoré vznikli emitentovi tokenov elektronických peňazí.

(46)Emitenti tokenov elektronických peňazí a akíkoľvek poskytovatelia služieb kryptoaktív by nemali poskytovať úroky držiteľom tokenov elektronických peňazí počas obdobia, keď títo držitelia držia dané tokeny elektronických peňazí.

(47)Whitepaper o kryptoaktívach, ktorý vyhotovil emitent tokenov elektronických peňazí, by mal obsahovať všetky relevantné informácie týkajúce sa tohto emitenta a ponuky tokenov elektronických peňazí alebo ich prijatia na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, ktoré sú potrebné na to, aby sa potenciálni kupujúci mohli informovane rozhodnúť o kúpe a pochopili riziká súvisiace s ponukou tokenov elektronických peňazí. V bielom doklade o kryptoaktívach by sa tiež malo výslovne uviesť, že držiteľom tokenov elektronických peňazí sa poskytuje nárok vo forme práva na vyplatenie ich tokenov elektronických peňazí vo fiat mene v nominálnej hodnote a kedykoľvek.

(48)Ak emitent tokenov elektronických peňazí investuje finančné prostriedky prijaté výmenou za tokeny elektronických peňazí, takéto finančné prostriedky by sa mali investovať do aktív denominovaných v rovnakej mene, ako je mena, na ktorú je naviazaný token elektronických peňazí, aby sa zabránilo krížovým menovým rizikám.

(49)Významné tokeny elektronických peňazí môžu predstavovať väčšie riziká pre finančnú stabilitu ako nevýznamné tokeny elektronických peňazí a tradičné elektronické peniaze. Emitenti takýchto významných tokenov elektronických peňazí by preto mali podliehať dodatočným požiadavkám. Emitenti významných tokenov elektronických peňazí by predovšetkým mali podliehať vyšším kapitálovým požiadavkám než emitenti iných tokenov elektronických peňazí, ako aj požiadavkám na interoperabilitu, a mali by zaviesť politiku riadenia likvidity. Emitenti tokenov elektronických peňazí by mali spĺňať aj určité požiadavky, ktoré sa vzťahujú na emitentov tokenov krytých aktívami, ako sú požiadavky na úschovu rezervných aktív, investičné pravidlá pre rezervné aktíva a povinnosť vypracovať plán riadneho ukončenia činností.

(50)Služby kryptoaktív by mali poskytovať len právnické subjekty, ktoré majú sídlo v členskom štáte a ktorým príslušný orgán členského štátu, v ktorom majú sídlo, udelil povolenie na činnosť poskytovateľov služieb kryptoaktív.

(51)Toto nariadenie by nemalo mať vplyv na možnosť osôb usadených v Únii prijímať z vlastného podnetu služby kryptoaktív od spoločnosti z tretej krajiny. Ak spoločnosť z tretej krajiny poskytuje služby kryptoaktív z vlastného podnetu osoby usadenej v Únii, tieto služby kryptoaktív by sa nemali považovať za poskytnuté na území Únie. Ak sa spoločnosť z tretej krajiny snaží získať klientov alebo potenciálnych klientov v Únii alebo propaguje či inzeruje v rámci Únie služby alebo činnosti týkajúce sa kryptoaktív, nemalo by sa to považovať za službu kryptoaktív poskytnutú z vlastného podnetu klienta. V takom prípade by spoločnosti z tretej krajiny malo byť udelené povolenie na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív.

(52)Vzhľadom na súčasný pomerne malý počet poskytovateľov služieb kryptoaktív by právomoc udeľovať povolenia takýmto poskytovateľom služieb a vykonávať nad nimi dohľad mala byť zverená príslušným vnútroštátnym orgánom. Povolenie by mal udeliť alebo odňať a žiadosť o povolenie by mal zamietnuť príslušný orgán členského štátu, v ktorom má subjekt sídlo. V takomto povolení by sa mali uvádzať služby kryptoaktív, na poskytovanie ktorých má poskytovateľ služieb kryptoaktív povolenie, a malo by platiť pre celú Úniu.

(53)V záujme zabezpečenia transparentnosti pre držiteľov kryptoaktív, pokiaľ ide o poskytovanie služieb kryptoaktív, by mal orgán ESMA zriadiť register poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorý by mal obsahovať informácie o subjektoch, ktorým bolo udelené povolenie poskytovať uvedené služby v celej Únii. Tento register by mal zahŕňať aj biele doklady o kryptoaktívach, o ktorých boli informované príslušné orgány a ktoré uverejnili emitenti kryptoaktív.

(54)Niektoré spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy Únie o finančných službách, by mali mať možnosť poskytovať služby kryptoaktív bez toho, aby im bolo predtým udelené povolenie. Úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na základe smernice 2013/36/EÚ, by nemali potrebovať ďalšie povolenie na poskytovanie služieb kryptoaktív. Investičným spoločnostiam, ktorým bolo udelené povolenie na základe smernice 2014/65/EÚ na poskytovanie jednej alebo viacerých investičných služieb vymedzených v uvedenej smernici, ktoré sú podobné službám kryptoaktív, ktoré zamýšľajú poskytovať, by sa takisto malo umožniť poskytovať služby kryptoaktív v celej Únii bez ďalšieho povolenia.

(55)S cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov, integritu trhu a finančnú stabilitu by poskytovatelia služieb kryptoaktív mali vždy konať čestne, spravodlivo a profesionálne v najlepšom záujme svojich klientov. Služby kryptoaktív by sa mali považovať za „finančné služby“ v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES 42 . V prípade poskytovania služieb na diaľku by sa uvedená smernica mala vzťahovať na zmluvy medzi poskytovateľmi služieb kryptoaktív a spotrebiteľmi. Poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali svojim klientom poskytovať jasné, nestranné a nezavádzajúce informácie a upozorniť ich na riziká spojené s kryptoaktívami. Poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali uverejňovať svoje cenové politiky, zaviesť postup pri vybavovaní sťažností a mali by mať spoľahlivú politiku zameranú na identifikáciu, prevenciu, riadenie a zverejňovanie konfliktov záujmov.

(56)S cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov by poskytovatelia služieb kryptoaktív mali dodržiavať niektoré prudenciálne požiadavky. Tieto prudenciálne požiadavky by sa mali stanoviť ako pevná suma alebo v pomere k ich fixným režijným nákladom za predchádzajúci rok v závislosti od druhu služieb, ktoré poskytujú.

(57)Poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali podliehať prísnym organizačným požiadavkám. Ich manažéri a hlavní akcionári by mali byť odborne spôsobilí a vhodní na účel boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali zamestnávať riadiacich pracovníkov a personál s primeranými zručnosťami, vedomosťami a odbornými znalosťami a mali by prijať všetky primerané kroky na vykonávanie svojich funkcií, a to aj prostredníctvom vypracovania plánu kontinuity činnosti. Mali by mať spoľahlivé mechanizmy vnútornej kontroly a hodnotenia rizika, ako aj vhodné systémy a postupy na zabezpečenie integrity a dôvernosti prijatých informácií. Poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali mať primerané opatrenia na vedenie záznamov o všetkých transakciách, pokynoch a službách súvisiacich s kryptoaktívami, ktoré poskytujú. Mali by mať takisto zavedené systémy na odhaľovanie potenciálneho zneužívania trhu, ktorého sa dopúšťajú klienti.

(58)S cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov by poskytovatelia služieb kryptoaktív mali mať zavedené primerané opatrenia na ochranu vlastníckych práv klientov k podielom na kryptoaktívach. Ak si ich obchodný model vyžaduje, aby mali v držbe finančné prostriedky vymedzené v článku 4 bode 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 43 vo forme bankoviek, mincí, bezhotovostných peňazí alebo elektronických peňazí patriacich ich klientom, poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali umiestniť takéto finančné prostriedky do úverovej inštitúcie alebo centrálnej banky. Poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali mať povolenie vykonávať platobné transakcie súvisiace so službami kryptoaktív, ktoré ponúkajú, len ak im bolo udelené povolenie na činnosť platobných inštitúcií v súlade so smernicou (EÚ) 2015/2366.

(59)V závislosti od služieb, ktoré poskytujú, a vzhľadom na špecifické riziká vyplývajúce z každého druhu služieb by poskytovatelia služieb kryptoaktív mali podliehať požiadavkám špecifickým pre tieto služby. Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí zabezpečujú úschovu a správu kryptoaktív v mene tretích strán, by mali mať zmluvný vzťah so svojimi klientmi s povinnými zmluvnými ustanoveniami a mali by zaviesť a vykonávať politiku úschovy. Títo poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali tiež niesť zodpovednosť za všetky škody vyplývajúce z incidentu súvisiaceho s IKT vrátane incidentu vyplývajúceho z kybernetického útoku, krádeže alebo akýchkoľvek porúch.

(60)S cieľom zabezpečiť riadne fungovanie trhov s kryptoaktívami by poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí prevádzkujú obchodnú platformu pre kryptoaktíva, mali mať podrobné prevádzkové pravidlá, mali by zabezpečiť, aby ich systémy a postupy boli dostatočne odolné, a mali by podliehať požiadavkám na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť prispôsobeným trhu s kryptoaktívami. Poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali zabezpečiť, aby obchody vykonané na ich obchodnej platforme pre kryptoaktíva boli vyrovnané a rýchlo zaznamenávané v DLT. Poskytovatelia služieb kryptoaktív prevádzkujúci obchodnú platformu pre kryptoaktíva by takisto mali mať transparentnú štruktúru poplatkov za poskytované služby, aby sa zabránilo zadávaniu pokynov, ktoré by mohli prispieť k zneužívaniu trhu alebo narušeniu podmienok obchodovania.

(61)S cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov by poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí vymieňajú kryptoaktíva za fiat meny alebo iné kryptoaktíva s použitím vlastného kapitálu, mali zaviesť nediskriminačnú obchodnú politiku. Mali by uverejniť buď záväzné kotácie alebo metódu, ktorú používajú na určenie ceny kryptoaktív, ktoré chcú kúpiť alebo predať. Mali by tiež podliehať požiadavkám na poobchodnú transparentnosť. Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí vykonávajú pokyny týkajúce sa kryptoaktív v mene tretích strán, by mali zaviesť politiku vykonávania pokynov a mali by sa vždy zameriavať na dosiahnutie najlepšieho možného výsledku pre svojich klientov. Mali by podniknúť všetky potrebné kroky na zabránenie zneužívaniu informácií týkajúcich sa pokynov klientov ich zamestnancami. Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí prijímajú pokyny a postupujú ich iným poskytovateľom služieb kryptoaktív, by mali zaviesť postupy na rýchle a riadne zasielanie týchto pokynov. Poskytovatelia služieb kryptoaktív by nemali dostávať žiadne peňažné ani nepeňažné výhody za postúpenie týchto pokynov akejkoľvek konkrétnej obchodnej platforme pre kryptoaktíva alebo iným poskytovateľom služieb kryptoaktív.

(62)Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí umiestňujú kryptoaktíva pre potenciálnych používateľov, by mali pred uzavretím zmluvy informovať tieto osoby o tom, ako zamýšľajú poskytovať svoje služby. Mali by tiež zaviesť osobitné opatrenia na predchádzanie konfliktom záujmov vyplývajúcim z tejto činnosti.

(63)S cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov by poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí buď na žiadosť tretej strany alebo z vlastného podnetu poskytujú poradenstvo o kryptoaktívach, mali predbežne posúdiť skúsenosti, vedomosti a ciele svojich klientov a ich schopnosť znášať straty. Ak klienti neposkytujú poskytovateľom služieb kryptoaktív informácie o svojich skúsenostiach, vedomostiach, cieľoch a schopnosti znášať straty, alebo ak je zrejmé, že títo klienti nemajú dostatočné skúsenosti alebo vedomosti na pochopenie súvisiacich rizík, alebo schopnosť znášať straty, poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali týchto klientov upozorniť, že kryptoaktíva alebo služby kryptoaktív pre nich nemusia byť vhodné. Pri poskytovaní poradenstva by poskytovatelia služieb kryptoaktív mali vypracovať správu, v ktorej zhrnú potreby a požiadavky klientov a poskytnuté poradenstvo.

(64)Je potrebné zabezpečiť dôveru používateľov v trhy s kryptoaktívami a integritu trhu. Preto treba stanoviť pravidlá na zabránenie zneužívaniu trhu v prípade kryptoaktív, ktoré sú prijaté na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva. Keďže sú však emitenti kryptoaktív a poskytovatelia služieb kryptoaktív veľmi často MSP, bolo by neprimerané uplatňovať na nich všetky ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 44 . Preto treba stanoviť osobitné pravidlá zakazujúce určité správanie, ktoré by mohlo narušiť dôveru používateľov v trhy s kryptoaktívami a integritu trhu s kryptoaktívami, vrátane obchodovania s využitím dôverných informácií, neoprávneného zverejňovania dôverných informácií a manipulácie s trhom v súvislosti s kryptoaktívami. Tieto špecifické pravidlá o zneužívaní trhu, ku ktorému došlo v súvislosti s kryptoaktívami, by sa mali uplatňovať, ak sú kryptoaktíva prijaté na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva.

(65)Príslušným orgánom by sa mali udeliť dostatočné právomoci na dohľad nad emisiou kryptoaktív vrátane tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí, ako aj nad poskytovateľmi služieb kryptoaktív, vrátane právomoci pozastaviť alebo zakázať emisiu kryptoaktív alebo poskytovanie služby kryptoaktív a vyšetrovať porušenia pravidiel týkajúcich sa zneužívania trhu. Vzhľadom na cezhraničnú povahu trhov s kryptoaktívami by príslušné orgány mali navzájom spolupracovať s cieľom odhaliť akékoľvek porušenia právneho rámca, ktorým sa riadia kryptoaktíva a trhy s kryptoaktívami, a odrádzať od nich. Príslušné orgány by tiež mali mať právomoc ukladať sankcie emitentom kryptoaktív vrátane tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí a poskytovateľom služieb kryptoaktív.

(66)Významné tokeny kryté aktívami sa môžu použiť ako prostriedok výmeny a na uskutočňovanie veľkých objemov platobných transakcií na cezhraničnom základe. S cieľom zabrániť regulačnej arbitráži medzi členskými štátmi je vhodné poveriť orgán EBA úlohou vykonávať dohľad nad emitentmi významných tokenov krytých aktívami po tom, ako sa takéto tokeny kryté aktívami označia za významné.

(67)Orgán EBA by mal zriadiť kolégium orgánov dohľadu pre emitentov významných tokenov krytých aktívami. Títo emitenti sú zvyčajne v centre siete subjektov, ktoré zabezpečujú emisiu takýchto kryptoaktív, ich prevod a distribúciu držiteľom. Členmi kolégia orgánov dohľadu by preto mali byť všetky príslušné orgány dotknutých subjektov a poskytovateľov služieb kryptoaktív zabezpečujúcich okrem iného úschovu rezervných aktív a prevádzkovanie obchodných platforiem pre kryptoaktíva, na ktorých sú prijaté na obchodovanie významné tokeny kryté aktívami, a poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí zabezpečujú úschovu a správu významných tokenov krytých aktívami v mene držiteľov. Kolégium orgánov dohľadu by malo uľahčovať spoluprácu a výmenu informácií medzi svojimi členmi a malo by vydávať nezáväzné stanoviská k opatreniam dohľadu alebo zmenám v povoleniach týkajúcim sa emitentov významných tokenov krytých aktívami alebo k príslušným subjektom poskytujúcim služby alebo vykonávajúcim činnosti vzťahujúce sa na významné tokeny kryté aktívami.

(68)Príslušné orgány zodpovedné za dohľad podľa smernice 2009/110/ES by mali vykonávať dohľad nad emitentmi tokenov elektronických peňazí. Vzhľadom na potenciálne rozšírené používanie významných tokenov elektronických peňazí ako platobných prostriedkov a na riziká, ktoré môžu predstavovať pre finančnú stabilitu, je však potrebný dvojitý dohľad príslušných orgánov a orgánu EBA nad emitentmi významných tokenov elektronických peňazí. Orgán EBA by mal dohliadať na to, či emitenti významných tokenov elektronických peňazí dodržiavajú osobitné dodatočné požiadavky stanovené v tomto nariadení pre významné tokeny elektronických peňazí.

(69)Orgán EBA by mal zriadiť kolégium orgánov dohľadu pre emitentov významných tokenov elektronických peňazí. Emitenti tokenov elektronických peňazí sú zvyčajne v centre siete subjektov, ktoré zabezpečujú emisiu takýchto kryptoaktív, ich prevod a distribúciu držiteľom. Členmi kolégia orgánov dohľadu pre emitentov významných tokenov elektronických peňazí by preto mali byť všetky príslušné orgány dotknutých subjektov a poskytovateľov služieb kryptoaktív zabezpečujúcich okrem iného prevádzkovanie obchodných platforiem pre kryptoaktíva, na ktorých sú prijaté na obchodovanie významné tokeny elektronických peňazí, a poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí zabezpečujú úschovu a správu významných tokenov elektronických peňazí v mene držiteľov. Kolégium orgánov dohľadu pre emitentov významných tokenov elektronických peňazí by malo uľahčovať spoluprácu a výmenu informácií medzi svojimi členmi a malo by vydávať nezáväzné stanoviská k zmenám v povoleniach alebo opatreniam dohľadu týkajúcim sa emitentov významných tokenov elektronických peňazí alebo k príslušným subjektom poskytujúcim služby alebo vykonávajúcim činnosti vzťahujúce sa na významné tokeny elektronických peňazí.

(70)S cieľom vykonávať dohľad nad emitentmi významných tokenov krytých aktívami by orgán EBA mal mať okrem iného právomoc vykonávať kontroly na mieste, prijímať opatrenia dohľadu a ukladať pokuty. Orgán EBA by mal mať aj právomoc vykonávať dohľad nad tým, či emitenti významných tokenov elektronických peňazí dodržiavajú dodatočné požiadavky stanovené v tomto nariadení.

(71)Orgán EBA by mal účtovať poplatky emitentom významných tokenov krytých aktívami a emitentom významných tokenov elektronických peňazí, ktoré pokrývajú jeho náklady vrátane režijných nákladov. V prípade emitentov významných tokenov krytých aktívami by mal byť poplatok úmerný objemu ich rezervných aktív. V prípade emitentov významných tokenov elektronických peňazí by mal byť poplatok úmerný výške finančných prostriedkov získaných výmenou za významné tokeny elektronických peňazí.

(72)V záujme zabezpečenia jednotného uplatňovania tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o zmeny vymedzenia pojmov stanovených v tomto nariadení s cieľom prispôsobiť ich vývoju na trhu a technologickému vývoju, stanoviť kritériá a prahové hodnoty na určenie toho, či by sa mal token krytý aktívami alebo token elektronických peňazí označiť za významný, a špecifikovať druh a výšku poplatkov, ktoré môže orgán EBA vyberať na účel dohľadu nad emitentmi významných tokenov krytých aktívami alebo významných tokenov elektronických peňazí. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 45 . V záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa predovšetkým mali všetky dokumenty doručovať Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady by mali mať systematický prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(73)V záujme podpory jednotného uplatňovania tohto nariadenia vrátane primeranej ochrany investorov a spotrebiteľov v celej Únii by sa mali vypracovať technické predpisy. Bolo by efektívne a vhodné poveriť EBA a ESMA ako orgány s vysoko špecializovanými odbornými znalosťami vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú rozhodnutia v príslušných oblastiach politiky a ktoré sa predložia Komisii.

(74)Komisia by mala byť splnomocnená prijať regulačné technické predpisy vypracované orgánmi EBA a ESMA, pokiaľ ide o postup schvaľovania bielych dokladov o kryptoaktívach vypracovaných úverovými inštitúciami pri emisii tokenov krytých aktívami, informácie, ktoré sa majú poskytnúť v žiadosti o udelenie povolenia na činnosť emitenta tokenov krytých aktívami, metodológiu výpočtu kapitálových požiadaviek pre emitentov tokenov krytých aktívami, systém riadenia emitentov tokenov krytých aktívami, informácie potrebné na posúdenie kvalifikovaných podielov na kapitáli emitenta tokenov krytých aktívami, postup v prípade konfliktov záujmov, ktorý zaviedli emitenti tokenov krytých aktívami, druh aktív, do ktorých môžu investovať emitenti tokenov krytých aktívami, povinnosti uložené poskytovateľom služieb kryptoaktív, ktoré spočívajú v zabezpečení likvidity tokenov krytých aktívami, postup pri vybavovaní sťažností pre emitentov tokenov krytých aktívami, fungovanie kolégia orgánov dohľadu pre emitentov významných tokenov krytých aktívami a významných tokenov elektronických peňazí, informácie potrebné na posúdenie kvalifikovaných podielov na kapitáli poskytovateľa služieb kryptoaktív, výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, EBA a ESMA na základe tohto nariadenia a spoluprácu medzi príslušnými orgánmi a tretími krajinami. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 46 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 47 .

(75)Komisia by mala byť splnomocnená prijať vykonávacie technické predpisy vypracované orgánmi EBA a ESMA, pokiaľ ide o strojovo čitateľné formáty bielych dokladov o kryptoaktívach, štandardné formuláre, vzory a postupy na podanie žiadosti o povolenie na činnosť emitenta tokenov krytých aktívami, ako aj štandardné formuláre a vzor na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a medzi príslušnými orgánmi, EBA a ESMA. Komisia by mala prijať uvedené vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(76)Keďže ciele tohto nariadenia, t. j. riešiť fragmentáciu právneho rámca vzťahujúceho sa na emitentov kryptoaktív a poskytovateľov služieb kryptoaktív a zabezpečiť riadne fungovanie trhov s kryptoaktívami a zároveň zaistiť ochranu investorov, integritu trhu a finančnú stabilitu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie vytvorením rámca, na základe ktorého by sa mohol rozvíjať väčší cezhraničný trh s kryptoaktívami a pre poskytovateľov služieb kryptoaktív, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(77)S cieľom zabrániť narušeniu účastníkov trhu, ktorí poskytujú služby a vykonávajú činnosti súvisiace s kryptoaktívami, ktoré boli emitované pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, by emitenti takýchto kryptoaktív mali byť oslobodení od povinnosti uverejniť whitepaper o kryptoaktívach a od iných uplatniteľných požiadaviek. Uvedené prechodné ustanovenia by sa však nemali vzťahovať na emitentov tokenov krytých aktívami, emitentov tokenov elektronických peňazí ani na poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí by v každom prípade mali získať povolenie hneď po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

(78)Oznamovatelia môžu upozorniť príslušné orgány na nové informácie, ktoré im pomôžu pri odhaľovaní porušení tohto nariadenia a ukladaní sankcií. Týmto nariadením by sa preto malo zabezpečiť zavedenie primeraných opatrení, ktoré oznamovateľom umožnia upozorniť príslušné orgány na skutočné alebo potenciálne porušenia tohto nariadenia a ochránia ich pred odvetnými opatreniami. Malo by sa to uskutočniť zmenou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 48 s cieľom zabezpečiť jej uplatniteľnosť na porušenia tohto nariadenia.

(79)Dátum uplatňovania tohto nariadenia by sa mal odložiť o 18 mesiacov, aby sa umožnilo prijatie regulačných technických predpisov, vykonávacích technických predpisov a delegovaných aktov, ktoré sú potrebné na spresnenie určitých prvkov tohto nariadenia,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I
Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1
Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú jednotné pravidlá, pokiaľ ide o:

a)požiadavky na transparentnosť a zverejňovanie informácií v súvislosti s emisiou kryptoaktív a ich prijímaním na obchodovanie;

b)udeľovanie povolení poskytovateľom služieb kryptoaktív, emitentom tokenov krytých aktívami a emitentom tokenov elektronických peňazí a dohľad nad nimi;

c)činnosť, organizáciu a správu emitentov tokenov krytých aktívami, emitentov tokenov elektronických peňazí a poskytovateľov služieb kryptoaktív;

d)pravidlá ochrany spotrebiteľov vzťahujúce sa na emisiu kryptoaktív, obchodovanie s nimi a ich výmenu a úschovu;

e)opatrenia na zabránenie zneužívaniu trhu s cieľom zabezpečiť integritu trhov s kryptoaktívami.

Článok 2
Rozsah pôsobnosti

1.Toto nariadenie sa vzťahuje na osoby, ktoré sa zaoberajú emisiou kryptoaktív alebo poskytujú služby súvisiace s kryptoaktívami v rámci Únie.

2.Toto nariadenie sa však nevzťahuje na kryptoaktíva, ktoré spĺňajú podmienky na:

a)finančné nástroje v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2014/65/EÚ;

b)elektronické peniaze v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice 2009/110/ES okrem prípadov, keď podľa tohto nariadenia spĺňajú podmienky na tokeny elektronických peňazí;

c)vklady v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ 49 ;

d)štruktúrované vklady v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 43 smernice 2014/65/EÚ;

e)sekuritizáciu v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 50 .

3.Toto nariadenie sa nevzťahuje na tieto subjekty a osoby:

a)Európsku centrálnu banku, národné centrálne banky členských štátov konajúce ako menové orgány alebo iné orgány verejnej moci;

b)poisťovne alebo podniky vykonávajúce zaisťovanie alebo retrocesné činnosti vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES 51 , keď vykonávajú činnosti uvedené v uvedenej smernici;

c)likvidátora alebo správcu konajúceho počas insolvenčného konania okrem prípadu, keď koná na účely článku 42;

d)osoby poskytujúce služby kryptoaktív výlučne svojim materským spoločnostiam, svojim dcérskym spoločnostiam alebo dcérskym spoločnostiam svojich materských spoločností;

e)Európsku investičnú banku;

f)Európsky nástroj finančnej stability a Európsky mechanizmus pre stabilitu;

g)verejné medzinárodné organizácie.

4.Pri emisii tokenov krytých aktívami vrátane významných tokenov krytých aktívami sa na úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na základe smernice 2013/36/EÚ, nevzťahujú:

a)ustanovenia hlavy III kapitoly I okrem článkov 21 a 22;

b)ustanovenia článku 31.

5.Pri poskytovaní jednej alebo viacerých služieb kryptoaktív sa na úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na základe smernice 2013/36/EÚ, nevzťahujú ustanovenia hlavy V kapitoly I okrem článkov 57 a 58.

6.Na investičné spoločnosti, ktorým bolo udelené povolenie na základe smernice 2014/65/EÚ, sa nevzťahujú ustanovenia hlavy V kapitoly I okrem článkov 57, 58, 60 a 61, ak poskytujú len jednu alebo viacero služieb kryptoaktív rovnocenných s investičnými službami a činnosťami, na ktorých poskytovanie majú povolenie na základe smernice 2014/65/EÚ. Na tento účel:

a)sa služby kryptoaktív vymedzené v článku 3 ods. 1 bode 11 tohto nariadenia považujú za rovnocenné s investičnými činnosťami uvedenými v oddiele A bodoch 8 a 9 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

b)sa služby kryptoaktív vymedzené v článku 3 ods. 1 bodoch 12 a 13 tohto nariadenia považujú za rovnocenné s investičnými službami uvedenými v oddiele A bode 3 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

c)sa služby kryptoaktív vymedzené v článku 3 ods. 1 bode 14 tohto nariadenia považujú za rovnocenné s investičnými službami uvedenými v oddiele A bode 2 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

d)sa služby kryptoaktív vymedzené v článku 3 ods. 1 bode 15 tohto nariadenia považujú za rovnocenné s investičnými službami uvedenými v oddiele A bodoch 6 a 7 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

e)sa služby kryptoaktív vymedzené v článku 3 ods. 1 bode 16 tohto nariadenia považujú za rovnocenné s investičnými službami uvedenými v oddiele A bode 1 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

f)sa služby kryptoaktív vymedzené v článku 3 ods. 1 bode 17 tohto nariadenia považujú za rovnocenné s investičnými službami uvedenými v oddiele A bode 5 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ.

Článok 3
Vymedzenie pojmov

1.Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.„technológia distribuovanej databázy transakcií“ alebo „DLT“ je typ technológie, ktorá podporuje distribuované zaznamenávanie šifrovaných údajov;

2.„kryptoaktívum“ je digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práv, ktoré možno prenášať a elektronicky uchovávať s použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie;

3.„token krytý aktívami“ je typ kryptoaktíva, ktorého účelom je zachovávať stabilnú hodnotu naviazaním na hodnotu viacerých fiat mien, ktoré sú zákonným platidlom, jednu alebo viaceré komodity alebo jedno či viacero kryptoaktív, alebo na hodnotu kombinácie takýchto aktív;

4.„token elektronických peňazí“ je typ kryptoaktíva, ktoré sa má používať hlavne ako prostriedok výmeny a ktorého účelom je zachovávať stabilnú hodnotu naviazaním na hodnotu fiat meny, ktorá je zákonným platidlom;

5.„úžitkový token“ je typ kryptoaktíva, ktoré je určené na poskytovanie digitálneho prístupu k tovaru alebo službe a dostupné v rámci DLT, pričom ho akceptuje len emitent daného tokenu;

6.„emitent kryptoaktív“ je právnická osoba, ktorá verejne ponúka akýkoľvek typ kryptoaktív alebo žiada o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodnú platformu pre kryptoaktíva;

7.„verejná ponuka“ je ponuka tretím stranám na nadobudnutie kryptoaktíva výmenou za fiat menu alebo iné kryptoaktíva;

8.„poskytovateľ služieb kryptoaktív“ je každá osoba, ktorej povolanie alebo podnikateľská činnosť spočíva v poskytovaní jednej alebo viacerých služieb kryptoaktív tretím stranám na profesionálnom základe;

9.„služba kryptoaktív“ je ktorákoľvek z nižšie uvedených služieb a činností súvisiacich s kryptoaktívami:

a)úschova a správa kryptoaktív v mene tretích strán;

b)prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva;

c)výmena kryptoaktív za fiat menu, ktorá je zákonným platidlom;

d)výmena kryptoaktív za iné kryptoaktíva;

e)vykonávanie pokynov týkajúcich sa kryptoaktív v mene tretích strán;

f)umiestňovanie kryptoaktív;

g)prijímanie a postupovanie pokynov týkajúcich sa kryptoaktív v mene tretích strán;

h)poskytovanie poradenstva o kryptoaktívach;

10.„úschova a správa kryptoaktív v mene tretích strán“ je úschova alebo kontrola kryptoaktív alebo prostriedkov prístupu k takýmto kryptoaktívam v mene tretích strán, prípadne vo forme súkromných kryptografických kľúčov;

11.„prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva“ je správa jednej alebo viacerých obchodných platforiem pre kryptoaktíva, v rámci ktorých môžu viaceré tretie strany so záujmom o kúpu a predaj kryptoaktív interagovať spôsobom, ktorého výsledkom je zmluva, t. j. buď výmena jedného kryptoaktíva za iné, alebo výmena kryptoaktíva za fiat menu, ktorá je zákonným platidlom;

12.„výmena kryptoaktív za fiat menu“ je uzatváranie kúpnych alebo predajných zmlúv týkajúcich sa kryptoaktív s tretími stranami, pričom protihodnotu predstavuje fiat mena, ktorá je zákonným platidlom, s použitím vlastného kapitálu;

13.„výmena kryptoaktív za iné kryptoaktíva“ je uzatváranie kúpnych alebo predajných zmlúv týkajúcich sa kryptoaktív s tretími stranami, pričom protihodnotu predstavujú iné kryptoaktíva, s použitím vlastného kapitálu;

14.„vykonávanie pokynov týkajúcich sa kryptoaktív v mene tretích strán“ je uzatváranie dohôd o kúpe alebo predaji jedného alebo viacerých kryptoaktív alebo o upísaní jedného alebo viacerých kryptoaktív v mene tretích strán;

15.„umiestňovanie kryptoaktív“ je uvádzanie novo emitovaných kryptoaktív alebo kryptoaktív, ktoré už boli emitované, ale ktoré ešte nie sú prijaté na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, na trh pre určených kupujúcich, ktoré nezahŕňa verejnú ponuku ani ponuku pre existujúcich držiteľov kryptoaktív emitenta;

16.„prijímanie a postupovanie pokynov týkajúcich sa kryptoaktív v mene tretích strán“ je prijatie pokynu na kúpu alebo predaj jedného alebo viacerých kryptoaktív alebo na upísanie jedného alebo viacerých kryptoaktív od osoby a postúpenie tohto pokynu tretej strane na vykonanie;

17.„poskytovanie poradenstva o kryptoaktívach“ je ponúkanie, poskytovanie alebo súhlas s poskytnutím personalizovaných alebo konkrétnych odporúčaní tretej strane buď na žiadosť tretej strany, alebo na podnet poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorý poskytuje poradenstvo, pokiaľ ide o nadobudnutie alebo predaj jedného alebo viacerých kryptoaktív alebo o využívanie služieb kryptoaktív;

18.„riadiaci orgán“ je orgán emitenta kryptoaktív alebo poskytovateľa služieb kryptoaktív vymenovaný v súlade s vnútroštátnym právom, ktorý je splnomocnený stanovovať stratégiu, ciele a celkové smerovanie tohto subjektu a ktorý vykonáva dozor nad rozhodovaním manažmentu a monitoruje ho a zahŕňa osoby, ktoré riadia podnikateľskú činnosť subjektu;

19.„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

20.„kvalifikovaní investori“ sú kvalifikovaní investori v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. e) nariadenia (EÚ) 2017/1129;

21.„rezervné aktíva“ sú skupina fiat mien, ktoré sú zákonným platidlom, komodít alebo kryptoaktív, ktorými sa zabezpečuje hodnota tokenov krytých aktívami, alebo investovanie takýchto aktív;

22.„domovský členský štát“ je:

a)v prípade, že emitent kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí má sídlo alebo pobočku v Únii, členský štát, v ktorom má emitent kryptoaktív sídlo alebo pobočku;

b)v prípade, že emitent kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí nemá sídlo v Únii, ale má dve alebo viac pobočiek v Únii, členský štát, ktorý si emitent vybral spomedzi členských štátov, v ktorých má pobočky;

c)v prípade, že emitent kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí má sídlo v tretej krajine, pričom nemá pobočku v Únii, podľa výberu emitenta buď členský štát, v ktorom má zámer verejne ponúkať kryptoaktíva po prvýkrát, alebo členský štát, v ktorom sa podá prvá žiadosť o prijatie na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva;

d)v prípade emitenta tokenov krytých aktívami členský štát, v ktorom má tento emitent sídlo;

e)v prípade emitentov tokenov elektronických peňazí členské štáty, v ktorých je emitentovi udelené povolenie na činnosť úverovej inštitúcie na základe smernice 2013/36/EÚ alebo inštitúcie elektronického peňažníctva na základe smernice 2009/110/ES;

f)v prípade poskytovateľov služieb kryptoaktív členský štát, v ktorom má poskytovateľ sídlo;

23.„hostiteľský členský štát“ je členský štát, v ktorom emitent kryptoaktív uskutočnil verejnú ponuku kryptoaktív alebo žiada o prijatie na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, alebo v ktorom poskytovateľ služieb kryptoaktív poskytuje služby, ak je iný ako domovský členský štát;

24.„príslušný orgán“ je:

a)orgán určený každým členským štátom v súlade s článkom 81 pre emitentov kryptoaktív, emitentov tokenov krytých aktívami a poskytovateľov služieb kryptoaktív;

b)orgán určený každým členským štátom pre emitentov tokenov elektronických peňazí na účel uplatňovania smernice 2009/110/ES;

25.„komodita“ je komodita podľa článku 2 ods. 6 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2017/565 52 ;

26.„kvalifikovaný podiel“ je akýkoľvek priamy alebo nepriamy podiel v emitentovi tokenov krytých aktívami alebo poskytovateľovi služieb kryptoaktív, ktorý predstavuje minimálne 10 % základného imania alebo hlasovacích práv v zmysle článkov 9 a 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES 53 , pričom sa zohľadňujú podmienky týkajúce sa ich zoskupovania uvedené v článku 12 ods. 4 a 5 uvedenej smernice, alebo ktorý umožňuje vykonávať podstatný vplyv na riadenie investičnej spoločnosti, v ktorej existuje tento podiel;

27.„dôverné informácie“ sú všetky presné informácie priamo alebo nepriamo súvisiace s jedným alebo viacerými emitentmi kryptoaktív alebo s jedným alebo viacerými kryptoaktívami, ktoré neboli zverejnené a ktoré by v prípade ich zverejnenia mali pravdepodobne významný vplyv na ceny týchto kryptoaktív;

28.„spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá koná na účely, ktoré sú mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti.

2.Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 121 delegované akty bližšie určujúce technické prvky vymedzení uvedených v odseku 1 s cieľom prispôsobiť tieto vymedzenia vývoju na trhu a technologickému vývoju.

HLAVA II
Kryptoaktíva iné než tokeny kryté aktívami alebo tokeny elektronických peňazí

Článok 4
Verejné ponuky kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí a prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva

1.Žiadny emitent kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí nesmie v Únii verejne ponúkať takéto kryptoaktíva alebo žiadať o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, pokiaľ:

a)nie je právnickou osobou;

b)v súvislosti s týmito kryptoaktívami nevypracoval whitepaper o kryptoaktívach v súlade s článkom 5;

c)neoznámil tento whitepaper o kryptoaktívach v súlade s článkom 7;

d)neuverejnil whitepaper o kryptoaktívach v súlade s článkom 8;

e)nespĺňa požiadavky stanovené v článku 13.

2.Odsek 1 písm. b) až d) sa neuplatňuje, ak:

a)sa kryptoaktíva ponúkajú bezplatne;

b)sa kryptoaktíva vytvárajú automaticky prostredníctvom ťažby ako odmena za údržbu DLT alebo za validáciu transakcií;

c)sú kryptoaktíva jedinečné a nemožno ich nahradiť inými kryptoaktívami;

d)sa kryptoaktíva ponúkajú menej ako 150 fyzickým alebo právnickým osobám v každom členskom štáte, pričom tieto osoby konajú na vlastný účet;

e)za obdobie 12 mesiacov celková protihodnota verejnej ponuky kryptoaktív v Únii nepresahuje 1 000 000 EUR alebo rovnocennú sumu v inej mene alebo vo forme iných kryptoaktív;

f)je verejná ponuka kryptoaktív určená výlučne kvalifikovaným investorom a kryptoaktíva môžu držať len takíto kvalifikovaní investori.

Na účely písmena a) sa kryptoaktíva nepovažujú za ponúkané bezplatne, ak sa od kupujúcich vyžaduje, aby emitentovi poskytli alebo sa zaviazali poskytnúť osobné údaje výmenou za tieto kryptoaktíva, alebo ak emitent týchto kryptoaktív dostane od potenciálnych držiteľov týchto kryptoaktív akékoľvek poplatky, provízie či peňažné alebo nepeňažné výhody tretej strany výmenou za tieto kryptoaktíva.

3.Ak sa verejná ponuka kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí týka úžitkových tokenov na službu, ktorá sa ešte neposkytuje, trvanie verejnej ponuky, ako sa uvádza v bielom doklade o kryptoaktívach, nesmie presiahnuť 12 mesiacov.

Článok 5
Obsah a forma bieleho dokladu o kryptoaktívach

1.Whitepaper o kryptoaktívach uvedený v článku 4 ods. 1 písm. b) obsahuje všetky tieto informácie:

a)podrobný opis emitenta a prezentáciu hlavných účastníkov zapojených do návrhu a vývoja projektu;

b)podrobný opis projektu emitenta, typ kryptoaktív, ktoré budú verejne ponúkané alebo v prípade ktorých sa žiada o prijatie na obchodovanie, dôvody, prečo budú kryptoaktíva verejne ponúkané alebo prečo sa žiada o prijatie na obchodovanie, a plánované použitie fiat meny alebo iných kryptoaktív zhromaždených prostredníctvom verejnej ponuky;

c)podrobný opis charakteristík verejnej ponuky, najmä uvedenie počtu kryptoaktív, ktoré budú emitované alebo v prípade ktorých sa žiada o prijatie na obchodovanie, emisnú cenu kryptoaktív a podmienky upisovania;

d)podrobný opis práv a povinností spojených s kryptoaktívami a postupy a podmienky uplatňovania týchto práv;

e)informácie o súvisiacej technológii a normách, ktoré spĺňa emitent kryptoaktív a ktoré umožňujú držbu, uchovávanie a prevod týchto kryptoaktív;

f)podrobný opis rizík súvisiacich s emitentom kryptoaktív, kryptoaktívami, verejnou ponukou kryptoaktív a realizáciou projektu;

g)zverejnené informácie uvedené v prílohe I.

2.Všetky informácie uvedené v odseku 1 musia byť nestranné, jasné a nezavádzajúce. Whitepaper o kryptoaktívach nesmie obsahovať vecné opomenutia a predkladá sa v stručnej a zrozumiteľnej forme.

3.Whitepaper o kryptoaktívach obsahuje toto vyhlásenie: „Za obsah tohto bieleho dokladu o kryptoaktívach zodpovedá výhradne emitent kryptoaktív. Tento whitepaper o kryptoaktívach nebol preskúmaný ani schválený žiadnym príslušným orgánom v žiadnom členskom štáte Európskej únie.“

4.Whitepaper o kryptoaktívach nesmie obsahovať žiadne tvrdenia o budúcej hodnote kryptoaktív okrem vyhlásenia uvedeného v odseku 5, pokiaľ emitent týchto kryptoaktív nemôže zaručiť takúto budúcu hodnotu.

5.Whitepaper o kryptoaktívach musí obsahovať jasné a jednoznačné vyhlásenie, že:

a)kryptoaktíva môžu čiastočne alebo úplne stratiť svoju hodnotu;

b)kryptoaktíva nemusia byť vždy prevoditeľné;

c)kryptoaktíva nesmú byť likvidné;

d)ak sa verejná ponuka týka úžitkových tokenov, takéto úžitkové tokeny nemôžu byť vymeniteľné za tovar alebo službu, ktoré boli prisľúbené v bielom doklade o kryptoaktívach, najmä v prípade neúspechu alebo ukončenia projektu.

6.Každý whitepaper o kryptoaktívach musí obsahovať vyhlásenie riadiaceho orgánu emitenta kryptoaktív. Týmto vyhlásením sa potvrdzuje, že biely doklad o kryptoaktívach dodržiava požiadavky tejto hlavy, že podľa najlepšieho vedomia riadiaceho orgánu sú informácie uvedené v bielom doklade o kryptoaktívach správne a že nedošlo k žiadnym významným opomenutiam.

7.Whitepaper o kryptoaktívach musí obsahovať zhrnutie, ktoré v krátkosti a v netechnickom jazyku poskytuje kľúčové informácie o verejnej ponuke kryptoaktív alebo o zamýšľanom prijatí kryptoaktív na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, a najmä o základných prvkoch príslušných kryptoaktív. Formát a obsah zhrnutia v bielom doklade o kryptoaktívach poskytuje v spojení s bielym dokladom o kryptoaktívach primerané informácie o základných prvkoch príslušných kryptoaktív s cieľom pomôcť potenciálnym kupujúcim kryptoaktív prijať informované rozhodnutie. Zhrnutie obsahuje upozornenie, že:

a)by sa malo chápať ako úvod bieleho dokladu o kryptoaktívach;

b)potenciálny kupujúci by mal pri každom rozhodnutí kúpiť kryptoaktívum vychádzať z obsahu celého bieleho dokladu o kryptoaktívach;

c)verejná ponuka kryptoaktív nepredstavuje ponuku ani výzvu na predaj finančných nástrojov a že každá takáto ponuka alebo výzva na predaj finančných nástrojov sa môže uskutočniť len prostredníctvom prospektu alebo iných ponukových materiálov podľa vnútroštátnych právnych predpisov;

d)whitepaper o kryptoaktívach nepredstavuje prospekt uvedený v nariadení (EÚ) 2017/1129 ani iný ponukový materiál podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov.

8.Na každom bielom doklade o kryptoaktívach musí byť uvedený dátum.

9.Whitepaper o kryptoaktívach sa vyhotovuje aspoň v jednom z úradných jazykov domovského členského štátu alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií.

10.Whitepaper o kryptoaktívach sa sprístupňuje v strojovo čitateľných formátoch.

11.Orgán ESMA vypracuje po konzultáciách s orgánom EBA návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť štandardné formuláre, formáty a vzory na účely odseku 10.

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do [vložte dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 6
Marketingové oznámenia

Všetky marketingové oznámenia týkajúce sa verejnej ponuky kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí, alebo prijatia takýchto tokenov na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva musia spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)marketingové oznámenia sa musia dať ako také jasne identifikovať;

b)informácie uvedené v marketingových oznámeniach musia byť nestranné, jasné a nezavádzajúce;

c)informácie uvedené v marketingových oznámeniach musia byť konzistentné s informáciami uvedenými v bielom doklade o kryptoaktívach, ak sa v súlade s článkom 4 vyžaduje takýto biely doklad o kryptoaktívach;

d)v marketingových oznámeniach sa jasne uvádza, že bol uverejnený whitepaper o kryptoaktívach, pričom obsahujú adresu webového sídla emitenta príslušných kryptoaktív.

Článok 7
Informovanie o bielom doklade o kryptoaktívach a prípadne o marketingových oznámeniach

1.Príslušné orgány nevyžadujú pred uverejnením ex ante schválenie bieleho dokladu o kryptoaktívach ani žiadnych súvisiacich marketingových oznámení.

2.Emitenti kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí informujú o svojom bielom doklade o kryptoaktívach a v prípade, že boli vypracované marketingové oznámenia uvedené v článku 6, o takýchto marketingových oznámeniach príslušný orgán svojho domovského členského štátu aspoň 20 pracovných dní pred dátumom uverejnenia bieleho dokladu o kryptoaktívach. Tento príslušný orgán môže vykonávať právomoci stanovené v článku 82 ods. 1.

3.V rámci informovania o bielom doklade o kryptoaktívach sa vysvetľuje, prečo sa kryptoaktívum opísané v bielom doklade o kryptoaktívach nemá považovať za:

a)finančný nástroj v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2014/65/EÚ;

b)elektronické peniaze v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice 2009/110/ES;

c)vklad v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 3 smernice 2014/49/EÚ;

d)štruktúrovaný vklad v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 43 smernice 2014/65/EÚ.

4.Emitenti kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí poskytujú príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu spolu s informáciami uvedenými v odsekoch 2 a 3 zoznam hostiteľských členských štátov (ak existuje), pokiaľ majú zámer verejne ponúkať svoje kryptoaktíva alebo žiadať o ich prijatie na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva. Takisto informujú svoj domovský členský štát o dátume začatia zamýšľanej verejnej ponuky alebo zamýšľaného prijatia na obchodovanie na takejto obchodnej platforme pre kryptoaktíva.

Príslušný orgán domovského členského štátu informuje príslušný orgán hostiteľského členského štátu o zamýšľanej verejnej ponuke alebo zamýšľanom prijatí na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva do dvoch pracovných dní od prijatia zoznamu uvedeného v prvom pododseku.

5.Príslušné orgány informujú orgán ESMA o bielych dokladoch o kryptoaktívach, ktoré im boli oznámené, a dátume ich oznámenia. Orgán ESMA sprístupňuje oznámené biele doklady o kryptoaktívach v registri uvedenom v článku 57.

Článok 8
Uverejňovanie bieleho dokladu o kryptoaktívach a prípadne marketingových oznámení

1.Emitenti kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí uverejňujú svoj whitepaper o kryptoaktívach a prípadne svoje marketingové oznámenia na svojom webovom sídle, ktoré je verejne prístupné, najneskôr do dátumu začatia verejnej ponuky týchto kryptoaktív alebo prijatia týchto kryptoaktív na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva. Whitepaper o kryptoaktívach a prípadné marketingové oznámenia zostávajú dostupné na webovom sídle emitenta, kým sú kryptoaktíva v držbe verejnosti.

2.Uverejnený whitepaper o kryptoaktívach a prípadné marketingové oznámenia musia byť totožné s verziou poskytnutou dotknutému príslušnému orgánu v súlade s článkom 7 alebo prípadne s verziou upravenou v súlade s článkom 11.

Článok 9
Časovo obmedzené verejné ponuky kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí

1.Emitenti kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí, ktorí stanovujú lehotu pre svoju verejnú ponuku týchto kryptoaktív, uverejňujú na svojom webovom sídle výsledok ponuky do 16 pracovných dní od skončenia obdobia upisovania.

2.Emitenti kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí, ktorí stanovujú lehotu pre svoju verejnú ponuku kryptoaktív, musia mať zavedené účinné opatrenia na monitorovanie a ochranu finančných prostriedkov alebo iných kryptoaktív získaných počas takejto ponuky. Na tento účel takíto emitenti zabezpečujú, aby boli finančné prostriedky alebo iné kryptoaktíva získané počas verejnej ponuky v úschove:

a)úverovej inštitúcie, ak finančné prostriedky získané počas verejnej ponuky majú formu fiat meny;

b)poskytovateľa služieb kryptoaktív s povolením na úschovu a správu kryptoaktív v mene tretích strán.

Článok 10
Povolenie verejne ponúkať kryptoaktíva iné než tokeny kryté aktívami alebo tokeny elektronických peňazí alebo žiadať o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva

1.Po uverejnení bieleho dokladu o kryptoaktívach v súlade s článkom 8 a prípadne s článkom 11 môžu emitenti kryptoaktív ponúkať svoje kryptoaktíva iné než tokeny kryté aktívami alebo tokeny elektronických peňazí v celej Únii a žiadať o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva.

2.Emitenti kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí, ktorí uverejnili whitepaper o kryptoaktívach v súlade s článkom 8 a prípadne s článkom 11, nepodliehajú žiadnym ďalším požiadavkám na informácie, pokiaľ ide o ponuku týchto kryptoaktív alebo prijatie takýchto kryptoaktív na obchodnú platformu pre kryptoaktíva.

Článok 11
Zmena uverejnených bielych dokladov o kryptoaktívach a prípadných marketingových oznámení po ich uverejnení

1.Emitenti kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí zmenia svoj uverejnený whitepaper o kryptoaktívach a prípadné marketingové oznámenia tak, aby opísali všetky zmeny alebo nové skutočnosti, ktoré pravdepodobne budú mať podstatný vplyv na rozhodnutie akéhokoľvek potenciálneho kupujúceho takýchto kryptoaktív o kúpe alebo na rozhodnutie držiteľov takýchto kryptoaktív predať alebo vymeniť takéto kryptoaktíva.

2.Emitent bezodkladne informuje verejnosť na svojom webovom sídle o oznámení pozmeneného bieleho dokladu o kryptoaktívach príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu a poskytuje zhrnutie dôvodov, pre ktoré oznámil pozmenený biely doklad o kryptoaktívach.

3.Poradie informácií v pozmenenom bielom doklade o kryptoaktívach a prípadne v pozmenených marketingových oznámeniach musí byť konzistentné s poradím informácií v bielom doklade o kryptoaktívach alebo v marketingových oznámeniach uverejnených v súlade s článkom 8.

4.Emitenti kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí informujú o svojom pozmenenom bielom doklade o kryptoaktívach a prípadne o pozmenených marketingových oznámeniach príslušný orgán svojho domovského členského štátu, pričom uvedú dôvody takejto zmeny, a to aspoň sedem pracovných dní pred ich uverejnením. Tento príslušný orgán môže vykonávať právomoci stanovené v článku 82 ods. 1.

5.Do dvoch pracovných dní od prijatia návrhu pozmeneného bieleho dokladu o kryptoaktívach a prípadne pozmenených marketingových oznámení príslušný orgán domovského členského štátu informuje o pozmenenom bielom doklade o kryptoaktívach a prípadne o pozmenených marketingových oznámeniach príslušný orgán hostiteľského členského štátu uvedený v článku 7 ods. 4.

6.Emitenti kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí uverejnia na svojom webovom sídle v súlade s článkom 8 pozmenený whitepaper o kryptoaktívach a prípadne pozmenené marketingové oznámenia vrátane dôvodov takejto zmeny.

7.Pozmenený whitepaper o kryptoaktívach a prípadne pozmenené marketingové oznámenia sa označujú časovou pečiatkou. Najnovší pozmenený whitepaper o kryptoaktívach a prípadne pozmenené marketingové oznámenia sa označujú ako uplatniteľná verzia. Všetky pozmenené biele doklady o kryptoaktívach a prípadne pozmenené marketingové oznámenia zostávajú dostupné, kým sú kryptoaktíva v držbe verejnosti.

8.Ak sa verejná ponuka týka úžitkových tokenov, zmeny v bielom doklade o kryptoaktívach a prípadne v marketingových oznámeniach nesmú byť vykonané po lehote 12 mesiacov uvedenej v článku 4 ods. 3.

Článok 12
Právo na odstúpenie od zmluvy

1.Emitenti kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami a tokenov elektronických peňazí ponúkajú právo na odstúpenie od zmluvy každému spotrebiteľovi, ktorý kúpi takéto kryptoaktíva priamo od emitenta alebo od poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorý umiestňuje kryptoaktíva v mene tohto emitenta.

Spotrebitelia majú 14 kalendárnych dní na odstúpenie od zmluvy o kúpe týchto kryptoaktív bez toho, aby im vznikli akékoľvek náklady, a bez udania dôvodu. Lehota na odstúpenie od zmluvy začína dňom, keď spotrebitelia súhlasia s nákupom týchto kryptoaktív.

2.Všetky platby prijaté od spotrebiteľa vrátane všetkých prípadných poplatkov sa vrátia bez zbytočného odkladu a v každom prípade najneskôr do 14 dní odo dňa, keď je emitent kryptoaktív alebo poskytovateľ služieb kryptoaktív umiestňujúci kryptoaktíva v mene tohto emitenta informovaný o rozhodnutí spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy.

Náhrada sa uskutočňuje s použitím rovnakých platobných prostriedkov, aké použil spotrebiteľ pri pôvodnej transakcii, pokiaľ spotrebiteľ výslovne nesúhlasil s iným spôsobom náhrady a za predpokladu, že spotrebiteľovi v dôsledku takejto náhrady nevzniknú žiadne poplatky.

3.Emitenti kryptoaktív poskytujú informácie o práve na odstúpenie od zmluvy uvedenom v odseku 1 vo svojom bielom doklade o kryptoaktívach.

4.Právo na odstúpenie od zmluvy sa neuplatňuje, ak sú kryptoaktíva prijaté na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva.

5.Ak emitenti kryptoaktív stanovili v súlade s článkom 9 lehotu pre verejnú ponuku takýchto kryptoaktív, právo na odstúpenie od zmluvy sa nebude uplatňovať po skončení obdobia upisovania.

Článok 13
Povinnosti emitentov kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí

1.Emitenti kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí:

a)konajú čestne, spravodlivo a profesionálne;

b)nestranne, jasne a nezavádzajúco komunikujú s držiteľmi kryptoaktív;

c)identifikujú, riadia a zverejňujú všetky konflikty záujmov, ktoré môžu vzniknúť, a predchádzajú im;

d)udržiavajú všetky svoje systémy a protokoly o bezpečnostnom prístupe v súlade s príslušnými normami Únie.

Na účely písmena d) vypracuje orgán ESMA v spolupráci s orgánom EBA usmernenia podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom určiť normy Únie.

2.Emitenti kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí konajú v najlepšom záujme držiteľov takýchto kryptoaktív a zaobchádzajú s nimi rovnako, pokiaľ sa v bielom doklade o kryptoaktívach a prípadne v marketingových oznámeniach neuvádza žiadne preferenčné zaobchádzanie.

3.Ak sa z akéhokoľvek dôvodu zruší verejná ponuka kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí, emitenti takýchto kryptoaktív zabezpečia, aby boli všetky finančné prostriedky získané od kupujúcich alebo potenciálnych kupujúcich čo najskôr riadne vrátené.

Článok 14
Zodpovednosť emitentov kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí za informácie poskytované v bielom doklade o kryptoaktívach

1.Ak emitent kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí alebo jeho riadiaci orgán porušil článok 5 tým, že vo svojom bielom doklade o kryptoaktívach alebo v pozmenenom bielom doklade o kryptoaktívach poskytol informácie, ktoré nie sú úplné, nestranné alebo jasné, alebo tým, že poskytol informácie, ktoré sú zavádzajúce, držiteľ kryptoaktív môže požadovať od tohto emitenta kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí alebo od jeho riadiaceho orgánu náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku takéhoto porušenia.

Žiadne vylúčenie občianskoprávnej zodpovednosti nemá právny účinok.

2.Držitelia kryptoaktív nesú zodpovednosť za predloženie dôkazov o tom, že emitent kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí porušil článok 5 a že takéto porušenie malo vplyv na ich rozhodnutie kúpiť, predať alebo vymeniť uvedené kryptoaktíva.

3.Držiteľ kryptoaktív si nemôže nárokovať náhradu škody za informácie poskytnuté v zhrnutí, ako sa uvádza v článku 5 ods. 7, vrátane ich prekladu, okrem prípadu, keď:

a)je zhrnutie zavádzajúce, nepresné alebo nekonzistentné, keď sa vykladá spolu s ostatnými časťami bieleho dokladu o kryptoaktívach;

b)zhrnutie pri výklade spolu s ostatnými časťami bieleho dokladu o kryptoaktívach neposkytuje kľúčové informácie s cieľom pomôcť spotrebiteľom a investorom pri zvažovaní, či kúpiť takéto kryptoaktíva.

4.Týmto článkom sa nevylučujú ďalšie nároky na uplatnenie občianskoprávnej zodpovednosti podľa vnútroštátneho práva.

HLAVA III

Tokeny kryté aktívami

Kapitola 1

Povolenie verejne ponúkať tokeny kryté aktívami a žiadať o ich prijatie na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva

Článok 15
Udeľovanie povolení

1.Žiadny emitent tokenov krytých aktívami nesmie v rámci Únie verejne ponúkať takéto tokeny ani žiadať o prijatie takýchto aktív na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, pokiaľ na to nezískal v súlade s článkom 19 povolenie od príslušného orgánu svojho domovského členského štátu.

2.Povolenie uvedené v odseku 1 sa udeľuje len právnickým osobám usadeným v Únii.

3.Odsek 1 sa neuplatňuje, ak:

a)za obdobie 12 mesiacov priemerná nesplatená suma tokenov krytých aktívami vypočítaná na konci každého kalendárneho dňa nepresahuje 5 000 000 EUR alebo rovnocennú sumu v inej mene;

b)je verejná ponuka tokenov krytých aktívami určená výlučne kvalifikovaným investorom a tokeny kryté aktívami môžu držať len takíto kvalifikovaní investori.

Emitenti takýchto tokenov krytých aktívami však vypracúvajú biely doklad o kryptoaktívach uvedený v článku 17 a v súlade s článkom 7 informujú o tomto bielom doklade o kryptoaktívach a prípadne o svojich marketingových oznámeniach príslušný orgán svojho domovského členského štátu.

4.Odsek 1 sa neuplatňuje, ak emitentom tokenov krytých aktívami bolo v súlade s článkom 8 smernice 2013/36/EÚ udelené povolenie na činnosť úverovej inštitúcie.

Takíto emitenti však vypracúvajú whitepaper o kryptoaktívach uvedený v článku 17 a v súlade s odsekom 7 ho predkladajú na schválenie príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu.

5.Povolenie udelené príslušným orgánom je platné pre celú Úniu a umožňuje emitentovi ponúkať v celej Únii tokeny kryté aktívami, v súvislosti s ktorými získal povolenie, alebo žiadať o prijatie takýchto tokenov krytých aktívami na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva.

6.Schválenie bieleho dokladu emitentov o kryptoaktívach príslušným orgánom podľa článku 19 alebo pozmeneného bieleho dokladu o kryptoaktívach podľa článku 21 platí pre celú Úniu.

7.Orgán EBA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom ESMA návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť postup schvaľovania bieleho dokladu o kryptoaktívach uvedený v odseku 4.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [vložte dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 16
Žiadosť o udelenie povolenia

1.Emitenti tokenov krytých aktívami predkladajú svoju žiadosť o udelenie povolenia uvedeného v článku 15 príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu.

2.Žiadosť uvedená v odseku 1 musí obsahovať všetky tieto informácie:

a)adresu žiadajúceho emitenta;

b)stanovy žiadajúceho emitenta;

c)plán činnosti so stanoveným obchodným modelom, ktorý má v úmysle dodržiavať žiadajúci emitent;

d)právne stanovisko, že tokeny kryté aktívami nespĺňajú podmienky na finančné nástroje, elektronické peniaze, vklady ani štruktúrované vklady;

e)podrobný opis systému riadenia žiadajúceho emitenta;

f)totožnosť členov riadiaceho orgánu žiadajúceho emitenta;

g)dôkaz o tom, že osoby uvedené v písmene f) majú dobrú povesť a primerané znalosti a skúsenosti na riadenie žiadajúceho emitenta;

h)ak je to relevantné, dôkaz o tom, že fyzické osoby, ktoré buď priamo alebo nepriamo vlastnia viac než 20 % základného imania alebo hlasovacích práv žiadajúceho emitenta, alebo ktoré akýmkoľvek iným spôsobom vykonávajú kontrolu nad uvedeným žiadajúcim emitentom, majú dobrú povesť a schopnosti;

i)whitepaper o kryptoaktívach uvedený v článku 17;

j)politiky a postupy uvedené v článku 30 ods. 5 písm. a) až k);

k)opis zmluvných dojednaní s tretími stranami uvedených v článku 30 ods. 5 poslednom pododseku;

l)opis politiky žiadajúceho emitenta týkajúcej sa kontinuity činnosti uvedenej v článku 30 ods. 8;

m)opis mechanizmov vnútornej kontroly a postupov riadenia rizík uvedených v článku 30 ods. 9;

n)opis postupov a systémov na zaistenie bezpečnosti vrátane kybernetickej bezpečnosti, integrity a dôvernosti informácií uvedených v článku 30 ods. 10;

o)opis postupov žiadajúceho emitenta pri vybavovaní sťažností uvedených v článku 27.

3.Na účely odseku 2 písm. g) a h) žiadajúci emitenti tokenov krytých aktívami poskytujú dôkaz o všetkých týchto skutočnostiach:

a)o absencii záznamu v registri trestov v súvislosti s odsúdením alebo sankciami podľa platných vnútroštátnych pravidiel v oblasti obchodného či konkurzného práva, právnych predpisov o finančných službách, právnych predpisov o boji proti praniu špinavých peňazí či právnych predpisov v oblasti boja proti terorizmu, za podvod alebo za porušenie povinností týkajúcich sa profesijnej zodpovednosti v prípade všetkých osôb, ktoré sú členmi riadiaceho orgánu žiadajúceho emitenta tokenov krytých aktívami;

b)o tom, že členovia riadiaceho orgánu žiadajúceho emitenta tokenov krytých aktívami majú spoločne dostatočné znalosti, zručnosti a skúsenosti na riadenie tohto emitenta tokenov krytých aktívami a že sa od týchto osôb vyžaduje, aby venovali dostatok času výkonu svojich povinností.

4.Orgán EBA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom ESMA návrh regulačných technických predpisov s cieľom určiť informácie, ktoré má obsahovať žiadosť, okrem informácií uvedených v odseku 2.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [vložte dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

5.Orgán EBA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom ESMA návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť štandardné formuláre, vzory a postupy pre žiadosti o udelenie povolenia.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do [vložte dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 17
Obsah a forma bieleho dokladu o kryptoaktívach pri tokenoch krytých aktívami

1.Whitepaper o kryptoaktívach uvedený v článku 16 ods. 2 písm. i) musí spĺňať všetky požiadavky stanovené v článku 4. Okrem informácií uvedených v článku 4 však whitepaper o kryptoaktívach obsahuje všetky tieto informácie:

a)podrobný opis systému riadenia emitenta vrátane opisu úlohy, povinností a zodpovednosti subjektov, ktoré sú tretími stranami, uvedených v článku 30 ods. 5 písm. h);

b)podrobný opis rezervy aktív uvedenej v článku 32;

c)podrobný opis mechanizmov úschovy rezervných aktív vrátane oddelenia aktív, ako sa uvádza v článku 33;

d)v prípade investovania rezervných aktív, ako sa uvádza v článku 34, podrobný opis investičnej politiky pre tieto rezervné aktíva;

e)podrobné informácie o povahe a vymáhateľnosti práv vrátane prípadného práva na priame vyplatenie alebo akýchkoľvek nárokov, ktoré držitelia tokenov krytých aktívami a každá právnická alebo fyzická osoba uvedená v článku 35 ods. 3 môžu mať na rezervné aktíva alebo voči emitentovi, vrátane spôsobu, akým sa s takýmito právami môže zaobchádzať v konkurznom konaní;

f)ak emitent neponúka priame právo na rezervné aktíva, podrobné informácie o mechanizmoch uvedených v článku 35 ods. 4 na zabezpečenie likvidity tokenov krytých aktívami;

g)podrobný opis postupu pri vybavovaní sťažností uvedeného v článku 27;

h)zverejnené informácie uvedené v prílohách I a II.

Na účely písmena e), ak nebol udelený priamy nárok ani právo na vyplatenie všetkým držiteľom tokenov krytých aktívami, obsahuje whitepaper o kryptoaktívach jasné a jednoznačné vyhlásenie, že všetci držitelia kryptoaktív nemajú nárok na rezervné aktíva alebo nemôžu mať od emitenta kedykoľvek vyplatené tieto kryptoaktíva.

2.Whitepaper o kryptoaktívach musí obsahovať zhrnutie, ktoré v krátkosti a v netechnickom jazyku poskytuje kľúčové informácie o verejnej ponuke tokenov krytých aktívami alebo o zamýšľanom prijatí tokenov krytých aktívami na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, a najmä o základných prvkoch príslušných tokenov krytých aktívami. Formát a obsah zhrnutia v bielom doklade o kryptoaktívach poskytuje v spojení s bielym dokladom o kryptoaktívach primerané informácie o základných prvkoch príslušných tokenov krytých aktívami s cieľom pomôcť potenciálnym kupujúcim tokenov krytých aktívami prijať informované rozhodnutie. Zhrnutie obsahuje upozornenie, že:

a)by sa malo chápať ako úvod bieleho dokladu o kryptoaktívach;

b)potenciálny kupujúci by mal pri každom rozhodnutí kúpiť token krytý aktívami vychádzať z obsahu celého bieleho dokladu o kryptoaktívach;

c)verejná ponuka tokenov krytých aktívami nepredstavuje ponuku ani výzvu na predaj finančných nástrojov a že každá takáto ponuka alebo výzva na predaj finančných nástrojov sa môže uskutočniť len prostredníctvom prospektu alebo iných ponukových materiálov podľa vnútroštátnych právnych predpisov;

d)whitepaper o kryptoaktívach nepredstavuje prospekt uvedený v nariadení (EÚ) 2017/1129 ani iný ponukový materiál podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov.

3.Na každom bielom doklade o kryptoaktívach musí byť uvedený dátum.

4.Whitepaper o kryptoaktívach sa vyhotovuje aspoň v jednom z úradných jazykov domovského členského štátu alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií.

5.Whitepaper o kryptoaktívach sa sprístupňuje v strojovo čitateľných formátoch.

6.Orgán ESMA vypracuje po konzultáciách s orgánom EBA návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť štandardné formuláre, formáty a vzory na účely odseku 10.

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do [vložte dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 18
Posúdenie žiadosti o udelenie povolenia

1.Príslušné orgány, ktoré dostanú žiadosť o udelenie povolenia uvedenú v článku 16, posúdia do 20 pracovných dní od prijatia takejto žiadosti, či je táto žiadosť vrátane bieleho dokladu o kryptoaktívach uvedeného v článku 16 ods. 2 písm. i) úplná. Bezodkladne oznámia žiadajúcemu emitentovi, či je žiadosť vrátane bieleho dokladu o kryptoaktívach úplná. Ak žiadosť vrátane bieleho dokladu o kryptoaktívach nie je úplná, stanovia lehotu, do ktorej má žiadajúci emitent poskytnúť akékoľvek chýbajúce informácie.

2.Príslušné orgány do troch mesiacov od prijatia úplnej žiadosti posúdia, či žiadajúci emitent dodržiava požiadavky stanovené v tejto hlave, a prijmú plne odôvodnený návrh rozhodnutia o udelení povolenia alebo zamietnutí žiadosti o povolenie. Počas týchto troch mesiacov môžu príslušné orgány požiadať žiadajúceho emitenta o akékoľvek informácie týkajúce sa žiadosti vrátane informácií súvisiacich s bielym dokladom o kryptoaktívach uvedenom v článku 16 ods. 2 písm. i).

3.Príslušné orgány po troch mesiacoch uvedených v odseku 2 postúpia svoj návrh rozhodnutia žiadajúcemu emitentovi a svoj návrh rozhodnutia a spis so žiadosťou orgánom EBA a ESMA, ako aj ECB. Ak je žiadajúci emitent usadený v členskom štáte, ktorého menou nie je euro, alebo ak je mena, ktorá nie je eurom, zahrnutá do rezervných aktív, príslušné orgány konzultujú s centrálnou bankou tohto členského štátu. Žiadajúci emitenti majú právo predložiť svojim príslušným orgánom pripomienky a poznámky k ich návrhom rozhodnutí.

4.Orgány EBA a ESMA, ako aj ECB a prípadne centrálna banka uvedená v odseku 3 vydajú do dvoch mesiacov od doručenia návrhu rozhodnutia a spisu so žiadosťou nezáväzné stanovisko k žiadosti a zašlú svoje nezáväzné stanoviská dotknutému príslušnému orgánu. Uvedený príslušný orgán náležite zohľadní tieto nezáväzné stanoviská a pripomienky a poznámky žiadajúceho emitenta.

Článok 19
Udelenie povolenia alebo zamietnutie žiadosti o povolenie

1.Príslušné orgány prijmú do jedného mesiaca od doručenia nezáväzného stanoviska uvedeného v článku 18 ods. 4 plne odôvodnené rozhodnutie o udelení povolenia alebo zamietnutí žiadosti o povolenie pre žiadajúceho emitenta a do piatich pracovných dní oznámia toto rozhodnutie žiadajúcemu emitentovi. Ak je žiadajúcemu emitentovi udelené povolenie, jeho whitepaper o kryptoaktívach sa považuje za schválený.

2.Príslušné orgány zamietnu žiadosť o povolenie, ak existujú objektívne a preukázateľné dôvody domnievať sa, že:

a)riadiaci orgán žiadajúceho emitenta môže predstavovať hrozbu pre jeho účinné, spoľahlivé a obozretné riadenie a kontinuitu činnosti, ako aj pre primerané zohľadnenie záujmov jeho klientov a integritu trhu;

b)žiadajúci emitent nespĺňa alebo pravdepodobne nesplní požiadavky tejto hlavy;

c)obchodný model žiadajúceho emitenta môže vážne ohroziť finančnú stabilitu, transmisiu menovej politiky alebo menovú suverenitu.

3.Príslušné orgány informujú orgány EBA a ESMA, ako aj ECB a prípadne centrálne banky uvedené v článku 18 ods. 3 o všetkých udelených povoleniach. Orgán ESMA zahrňuje do registra kryptoaktív a poskytovateľov služieb kryptoaktív uvedeného v článku 57 tieto informácie:

a)názov, právnu formu a identifikátor právneho subjektu emitenta tokenov krytých aktívami;

b)obchodné meno, fyzickú adresu a webové sídlo emitenta tokenov krytých aktívami;

c)whitepaper o kryptoaktívach alebo pozmenený whitepaper o kryptoaktívach;

d)všetky ostatné služby, ktoré poskytuje emitent tokenov krytých aktívami a na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, s odkazom na príslušné právo Únie alebo vnútroštátne právo.

Článok 20
Odňatie povolenia

1.Príslušné orgány odnímajú povolenie emitentom tokenov krytých aktívami v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)emitent nevyužil svoje povolenie do šiestich mesiacov od jeho udelenia;

b)emitent nevyužil svoje povolenie počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov;

c)emitent získal povolenie nezákonnými prostriedkami vrátane nepravdivých vyhlásení v žiadosti o udelenie povolenia uvedenej v článku 16 alebo v akomkoľvek bielom doklade o kryptoaktívach pozmenenom v súlade s článkom 21;

d)emitent už nespĺňa podmienky, na základe ktorých mu bolo povolenie udelené;

e)emitent závažne porušil ustanovenia tejto hlavy;

f)emitent sa podrobil plánu riadneho ukončenia činností v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti platobnej neschopnosti;

g)emitent sa výslovne vzdal svojho povolenia alebo sa rozhodol zastaviť prevádzku.

Emitenti tokenov krytých aktívami informujú svoj príslušný orgán o ktorejkoľvek zo situácií uvedených v písmenách f) a g).

2.Príslušné orgány bezodkladne informujú príslušný orgán emitenta tokenov krytých aktívami o týchto skutočnostiach:

a)o skutočnosti, že subjekt, ktorý je treťou stranou, ako sa uvádza v článku 30 ods. 5 písm. h), stratil povolenie na činnosť úverovej inštitúcie uvedené v článku 8 smernice 2013/36/EÚ, povolenie na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív uvedené v článku 53 tohto nariadenia, povolenie na činnosť platobnej inštitúcie uvedené v článku 11 smernice (EÚ) 2015/2366 alebo povolenie na činnosť inštitúcie elektronického peňažníctva uvedené v článku 3 smernice 2009/110/ES;

b)o skutočnosti, že emitent tokenov krytých aktívami alebo členovia jeho riadiaceho orgánu porušili vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 54 , pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu.

3.Príslušné orgány odnímajú povolenie emitentovi tokenov krytých aktívami, ak sa domnievajú, že skutočnosti uvedené v odseku 2 písm. a) a b) majú vplyv na dobrú povesť riadiaceho orgánu tohto emitenta alebo naznačujú zlyhanie systému riadenia alebo mechanizmov vnútornej kontroly uvedených v článku 30.

V prípade odňatia povolenia emitent tokenov krytých aktívami uplatňuje postup podľa článku 42.

Článok 21
Zmena uverejneného bieleho dokladu o kryptoaktívach pri tokenoch krytých aktívami

1.Emitenti tokenov krytých aktívami tiež informujú príslušný orgán svojich domovských členských štátov o všetkých zamýšľaných zmenách obchodného modelu emitenta, ktoré pravdepodobne budú mať podstatný vplyv na rozhodnutie všetkých skutočných alebo potenciálnych držiteľov tokenov krytých aktívami o kúpe a ku ktorým dôjde po udelení povolenia uvedeného v článku 19. Medzi takéto zmeny patria okrem iného akékoľvek podstatné zmeny:

a)systému riadenia;

b)rezervných aktív a úschovy rezervných aktív;

c)práv udelených držiteľom tokenov krytých aktívami;

d)mechanizmu, prostredníctvom ktorého sa emitujú, vytvárajú a ničia tokeny kryté aktívami;

e)protokolov na validáciu transakcií s tokenmi krytými aktívami;

f)fungovania proprietárnej DLT emitenta, ak sú tokeny kryté aktívami emitované, prevádzané a ukladané v rámci takejto DLT;

g)mechanizmov na zabezpečenie vyplatenia tokenov krytých aktívami alebo na zabezpečenie ich likvidity;

h)dojednaní s tretími stranami vrátane dojednaní o správe rezervných aktív a investovaní rezervy, úschove rezervných aktív a prípadne o verejnej distribúcii tokenov krytých aktívami;

i)politiky riadenia likvidity pre emitentov významných tokenov krytých aktívami;

j)postupu pri vybavovaní sťažností.

2.Ak bola akákoľvek zamýšľaná zmena uvedená v odseku 1 oznámená príslušnému orgánu, emitent tokenov krytých aktívami vypracuje návrh pozmeneného bieleho dokladu o kryptoaktívach a zabezpečí, aby bolo poradie informácií, ktoré sa v ňom nachádzajú, konzistentné s poradím informácií v pôvodnom bielom doklade o kryptoaktívach.

Príslušný orgán čo najskôr a do dvoch pracovných dní od jeho doručenia elektronicky potvrdí prijatie návrhu pozmeneného bieleho dokladu o kryptoaktívach.

Príslušný orgán udeľuje svoj súhlas s návrhom pozmeneného bieleho dokladu o kryptoaktívach alebo ho odmieta schváliť do 20 pracovných dní od potvrdenia prijatia žiadosti. Počas preskúmania návrhu pozmeneného bieleho dokladu o kryptoaktívach si môže príslušný orgán vyžiadať aj akékoľvek dodatočné informácie, vysvetlenia alebo odôvodnenia k návrhu pozmeneného bieleho dokladu o kryptoaktívach. Ak príslušný orgán požiada o takéto dodatočné informácie, lehota 20 pracovných dní začína plynúť až vtedy, keď príslušný orgán dostane požadované dodatočné informácie.

Príslušný orgán môže konzultovať aj s orgánmi EBA a ESMA a ECB a prípadne s centrálnymi bankami členských štátov, ktorých menou nie je euro.

3.Pri schvaľovaní pozmeneného bieleho dokladu o kryptoaktívach môže príslušný orgán požiadať emitenta tokenov krytých aktívami:

a)o zavedenie mechanizmov na zabezpečenie ochrany držiteľov tokenov krytých aktívami, keď môže mať potenciálna zmena činností emitenta podstatný vplyv na hodnotu, stabilitu alebo riziká tokenov krytých aktívami alebo rezervných aktív;

b)o prijatie všetkých vhodných nápravných opatrení na zabezpečenie finančnej stability.

Článok 22
Zodpovednosť emitentov tokenov krytých aktívami za informácie poskytované v bielom doklade o kryptoaktívach

1.Ak emitent tokenov krytých aktívami alebo jeho riadiaci orgán porušil článok 17 tým, že vo svojom bielom doklade o kryptoaktívach alebo v pozmenenom bielom doklade o kryptoaktívach poskytol informácie, ktoré nie sú úplné, nestranné alebo jasné, alebo tým, že poskytol informácie, ktoré sú zavádzajúce, držiteľ takýchto tokenov krytých aktívami môže požadovať od tohto emitenta tokenov krytých aktívami alebo od jeho riadiaceho orgánu náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku takéhoto porušenia.

Žiadne vylúčenie občianskoprávnej zodpovednosti nemá právny účinok.

2.Držitelia tokenov krytých aktívami nesú zodpovednosť za predloženie dôkazov o tom, že emitent tokenov krytých aktívami porušil článok 17 a že takéto porušenie malo vplyv na ich rozhodnutie kúpiť, predať alebo vymeniť uvedené tokeny kryté aktívami.

3.Držiteľ tokenov krytých aktívami si nemôže nárokovať náhradu škody za informácie poskytnuté v zhrnutí, ako sa uvádza v článku 17 ods. 2, vrátane ich prekladu, okrem prípadu, keď:

a)je zhrnutie zavádzajúce, nepresné alebo nekonzistentné, keď sa vykladá spolu s ostatnými časťami bieleho dokladu o kryptoaktívach;

b)zhrnutie pri výklade spolu s ostatnými časťami bieleho dokladu o kryptoaktívach neposkytuje kľúčové informácie s cieľom pomôcť spotrebiteľom a investorom pri zvažovaní, či kúpiť takéto tokeny kryté aktívami.

4.Týmto článkom sa nevylučujú ďalšie nároky na uplatnenie občianskoprávnej zodpovednosti podľa vnútroštátneho práva.

Kapitola 2

Povinnosti všetkých emitentov tokenov krytých aktívami

Článok 23
Povinnosť konať čestne, spravodlivo a profesionálne v najlepšom záujme držiteľov tokenov krytých aktívami

1.Emitenti tokenov krytých aktívami:

a)konajú čestne, spravodlivo a profesionálne;

b)nestranne, jasne a nezavádzajúco komunikujú s držiteľmi tokenov krytých aktívami.

2.Emitenti tokenov krytých aktívami konajú v najlepšom záujme držiteľov takýchto tokenov a zaobchádzajú s nimi rovnako, pokiaľ sa v bielom doklade o kryptoaktívach a prípadne v marketingových oznámeniach neuvádza žiadne preferenčné zaobchádzanie.

Článok 24
Uverejňovanie bieleho dokladu o kryptoaktívach a prípadne marketingových oznámení

Emitenti tokenov krytých aktívami uverejňujú na svojom webovom sídle svoj schválený whitepaper o kryptoaktívach uvedený v článku 19 ods. 1, prípadne svoj pozmenený whitepaper o kryptoaktívach uvedený v článku 21 a svoje marketingové oznámenia uvedené v článku 25. Schválené biele doklady o kryptoaktívach musia byť verejne prístupné najneskôr do dátumu začatia verejnej ponuky tokenov krytých aktívami alebo prijatia týchto tokenov na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva. Schválený whitepaper o kryptoaktívach, prípadne pozmenený whitepaper o kryptoaktívach a marketingové oznámenia zostávajú dostupné na webovom sídle emitenta, kým sú tokeny kryté aktívami v držbe verejnosti.

Článok 25
Marketingové oznámenia    

1.Všetky marketingové oznámenia týkajúce sa verejnej ponuky tokenov krytých aktívami alebo prijatia takýchto tokenov krytých aktívami na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva musia spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)marketingové oznámenia sa musia dať ako také jasne identifikovať;

b)informácie uvedené v marketingových oznámeniach musia byť nestranné, jasné a nezavádzajúce;

c)informácie uvedené v marketingových oznámeniach musia byť konzistentné s informáciami uvedenými v bielom doklade o kryptoaktívach;

d)v marketingových oznámeniach sa jasne uvádza, že bol uverejnený whitepaper o kryptoaktívach, pričom obsahujú adresu webového sídla emitenta kryptoaktív.

2.Ak nebol udelený priamy nárok ani právo na vyplatenie všetkým držiteľom tokenov krytých aktívami, marketingové oznámenia obsahujú jasné a jednoznačné vyhlásenie, že všetci držitelia tokenov krytých aktívami nemajú nárok na rezervné aktíva alebo nemôžu mať od emitenta kedykoľvek vyplatené tieto tokeny.

Článok 26
Priebežné poskytovanie informácií držiteľom tokenov krytých aktívami

1.Emitenti tokenov krytých aktívami aspoň raz mesačne a jasne, presne a transparentne zverejňujú na svojom webovom sídle sumu tokenov krytých aktívami v obehu a hodnotu a zloženie rezervných aktív uvedených v článku 32.

2.Emitenti tokenov krytých aktívami čo najskôr a jasne, presne a transparentne zverejňujú na svojom webovom sídle výsledok auditu rezervných aktív uvedených v článku 32.

3.Bez toho, aby bol dotknutý článok 77, emitenti tokenov krytých aktívami čo najskôr a jasne, presne a transparentne zverejňujú na svojom webovom sídle každú udalosť, ktorá má alebo pravdepodobne bude mať podstatný vplyv na hodnotu tokenov krytých aktívami alebo na rezervné aktíva uvedené v článku 32.

Článok 27
Postup pri vybavovaní sťažností

1.Emitenti tokenov krytých aktívami zavádzajú a zachovávajú účinné a transparentné postupy na promptné, spravodlivé a konzistentné vybavovanie sťažností prijatých od držiteľov tokenov krytých aktívami. Ak subjekty, ktoré sú tretími stranami, ako sa uvádzajú v článku 30 ods. 5 písm. h), úplne alebo čiastočne distribuujú tokeny kryté aktívami, emitenti tokenov krytých aktívami zavedú postupy na uľahčenie vybavovania takýchto sťažností riešených medzi držiteľmi tokenov krytých aktívami a takýmito tretími subjektmi.

2.Držitelia tokenov krytých aktívami musia mať možnosť bezplatne podávať sťažnosti voči emitentom svojich tokenov krytých aktívami.

3.Emitenti tokenov krytých aktívami vypracúvajú a sprístupňujú klientom vzor na podávanie sťažností a vedú záznamy o všetkých prijatých sťažnostiach a o všetkých opatreniach prijatých v reakcii na ne.

4.Emitenti tokenov krytých aktívami vyšetrujú všetky sťažnosti včas a spravodlivo a v primeranej lehote oznamujú držiteľom svojich tokenov krytých aktívami výsledok takýchto vyšetrovaní.

5.Orgán EBA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom ESMA návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť požiadavky, vzory a postupy na vybavovanie sťažností.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do ... [vložte dátum 12 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 28
Prevencia, identifikácia, riadenie a zverejňovanie konfliktov záujmov

1.Emitenti tokenov krytých aktívami zachovávajú a vykonávajú účinné politiky a postupy, ktoré sú zamerané na prevenciu, identifikáciu, riadenie a zverejňovanie konfliktov záujmov medzi nimi a:

a)ich akcionármi;

b)členmi ich riadiaceho orgánu;

c)ich zamestnancami;

d)všetkými fyzickými osobami, ktoré buď priamo alebo nepriamo vlastnia viac než 20 % základného imania alebo hlasovacích práv emitenta kryptoaktív krytých aktívami, alebo ktoré akýmkoľvek iným spôsobom vykonávajú kontrolu nad uvedeným emitentom;

e)držiteľmi tokenov krytých aktívami;

f)akoukoľvek treťou stranou vykonávajúcou jednu z funkcií uvedených v článku 30 ods. 5 písm. h);

g)prípadne všetkými právnickými alebo fyzickými osobami uvedenými v článku 35 ods. 3.

Emitenti tokenov krytých aktívami predovšetkým prijímajú všetky vhodné opatrenia na predchádzanie konfliktom záujmov vyplývajúcim zo správy a investovania rezervných aktív uvedených v článku 32 a na ich identifikáciu, riadenie a zverejňovanie.

2.Emitenti tokenov krytých aktívami informujú držiteľov svojich tokenov krytých aktívami o všeobecnej povahe a zdrojoch konfliktov záujmov a o krokoch prijatých na ich zmiernenie.

3.Takéto informácie sa uvádzajú na viditeľnom mieste na webovom sídle emitenta tokenov krytých aktívami.

4.Zverejnenie informácií uvedené v odseku 3 musí byť dostatočne presné, aby umožnilo držiteľom ich tokenov krytých aktívami prijať informované rozhodnutie o kúpe tokenov krytých aktívami.

5.Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť:

a)požiadavky na politiky a postupy uvedené v odseku 1;

b)postupy zverejňovania uvedeného v odseku 3.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do ... [vložte dátum 12 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 29
Informácie pre príslušné orgány

Emitenti tokenov krytých aktívami informujú svoj príslušný orgán o všetkých zmenách v rámci svojho riadiaceho orgánu.

Článok 30
Systém riadenia

1.Emitenti tokenov krytých aktívami majú spoľahlivý systém riadenia, ktorý zahŕňa jasnú organizačnú štruktúru s presne vymedzenými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti, účinné postupy zisťovania, riadenia, monitorovania a ohlasovania rizík, ktorým sú alebo môžu byť vystavení, a primerané mechanizmy vnútornej kontroly vrátane spoľahlivých administratívnych a účtovných postupov.

2.Členovia riadiaceho orgánu emitentov tokenov krytých aktívami musia mať potrebnú dobrú povesť a schopnosti, pokiaľ ide o kvalifikáciu, skúsenosti a zručnosti, na vykonávanie svojich povinností a na zabezpečenie spoľahlivého a obozretného riadenia takýchto emitentov. Musia tiež preukázať, že sú schopní venovať dostatok času na účinné vykonávanie svojich funkcií.

3.Fyzické osoby, ktoré buď priamo alebo nepriamo vlastnia viac než 20 % základného imania alebo hlasovacích práv emitentov tokenov krytých aktívami, alebo ktoré akýmkoľvek iným spôsobom vykonávajú kontrolu nad takýmito emitentmi, musia mať potrebnú dobrú povesť a schopnosti.

4.Žiadna z osôb uvedených v odsekoch 2 alebo 3 nesmela byť odsúdená za trestné činy spojené s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu alebo za iné finančné trestné činy.

5.Emitenti tokenov krytých aktívami prijímajú politiky a postupy, ktoré sú dostatočne účinné na zaistenie dodržiavania tohto nariadenia vrátane dodržiavania všetkých ustanovení tejto hlavy ich manažérmi a zamestnancami. Emitenti tokenov krytých aktívami zavádzajú, zachovávajú a vykonávajú najmä politiky a postupy týkajúce sa:

a)rezervy aktív uvedenej v článku 32;

b)úschovy rezervných aktív uvedenej v článku 33;

c)práv alebo absencie práv držiteľov tokenov krytých aktívami, ako sa uvádza v článku 35;

d)mechanizmu, prostredníctvom ktorého sa emitujú, vytvárajú a ničia tokeny kryté aktívami;

e)protokolov na validáciu transakcií s tokenmi krytými aktívami;

f)fungovania proprietárnej DLT emitenta, ak sú tokeny kryté aktívami emitované, prevádzané a ukladané s použitím takejto DLT alebo podobnej technológie, ktorú prevádzkuje emitent alebo tretia strana konajúca v jeho mene;

g)mechanizmov na zabezpečenie vyplatenia tokenov krytých aktívami alebo na zabezpečenie ich likvidity, ako sa uvádza v článku 35 ods. 4;

h)dojednaní so subjektmi, ktoré sú tretími stranami, o prevádzkovaní rezervy aktív a investovaní rezervných aktív, úschove rezervných aktív a prípadne o verejnej distribúcii tokenov krytých aktívami;

i)vybavovania sťažností, ako sa uvádza v článku 27;

j)konfliktov záujmov, ako sa uvádza v článku 28;

k)politiky riadenia likvidity pre emitentov významných tokenov krytých aktívami, ako sa uvádza v článku 41 ods. 3.

Emitenti tokenov krytých aktívami, ktorí využívajú subjekty, ktoré sú tretími stranami, na vykonávanie funkcií uvedených v písmene h), uzatvárajú a zachovávajú zmluvné dojednania s týmito subjektmi, v ktorých sa presne stanovujú úlohy, zodpovednosť, práva a povinnosti emitentov tokenov krytých aktívami, ako aj každého z týchto subjektov, ktoré sú tretími stranami. V zmluvnom dojednaní s dôsledkami na viaceré jurisdikcie sa stanovuje jednoznačný výber práva.

6.Pokiaľ emitenti tokenov krytých aktívami neiniciovali plán uvedený v článku 42, používajú vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy na zabezpečenie nepretržitého a pravidelného poskytovania svojich služieb a vykonávania svojich činností. Na tento účel emitenti tokenov krytých aktívami udržiavajú všetky svoje systémy a protokoly o bezpečnostnom prístupe v súlade s príslušnými normami Únie.

7.Emitenti tokenov krytých aktívami určujú zdroje prevádzkového rizika a minimalizujú tieto riziká prostredníctvom vývoja vhodných systémov, kontrol a postupov.

8.Emitenti tokenov krytých aktívami zavádzajú politiku kontinuity činnosti, ktorou sa zabezpečuje, aby sa v prípade prerušenia fungovania ich systémov a postupov uchovali základné údaje a funkcie a aby sa pokračovalo vo vykonávaní ich činností, alebo ak to nie je možné, aby sa umožnila včasná obnova takýchto údajov a funkcií a včasná obnova vykonávania ich činností.

9.Emitenti tokenov krytých aktívami musia mať mechanizmy vnútornej kontroly a účinné postupy posudzovania a riadenia rizík vrátane účinných kontrolných a bezpečnostných opatrení na riadenie IKT systémov, ako sa požaduje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/xx 55 . Týmito postupmi sa zabezpečuje komplexné posúdenie spoliehania sa na subjekty, ktoré sú tretími stranami, ako sa uvádza v odseku 5 písm. h). Emitenti tokenov krytých aktívami pravidelne monitorujú a hodnotia primeranosť a účinnosť mechanizmov vnútornej kontroly a postupov posudzovania rizík a prijímajú vhodné opatrenia na riešenie akýchkoľvek nedostatkov.

10.Emitenti kryptoaktív krytých aktívami musia mať zavedené systémy a postupy, ktoré sú primerané na zaistenie bezpečnosti, integrity a dôvernosti informácií, ako sa požaduje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/xx 56 . Tieto systémy zaznamenávajú a uchovávajú relevantné údaje a informácie zozbierané a vytvorené v priebehu činností emitentov.

11.Emitenti tokenov krytých aktívami zabezpečujú, aby boli predmetom pravidelných auditov vykonávaných nezávislými audítormi. Výsledky týchto auditov sa oznámia riadiacemu orgánu príslušného emitenta a sprístupnia sa príslušnému orgánu.

12.Orgán EBA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom ESMA návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa stanoví minimálny obsah systému riadenia týkajúceho sa:

a)nástrojov na monitorovanie rizík uvedených v odseku 1 a v odseku 7;

b)mechanizmu vnútornej kontroly uvedeného v odsekoch 1 a 9;

c)plánu kontinuity činnosti uvedeného v odseku 8;

d)auditov uvedených v odseku 11.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [vložte dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 31
Požiadavky na vlastné zdroje

1.Emitenti tokenov krytých aktívami musia mať neustále k dispozícii vlastné zdroje, ktoré sa rovnajú aspoň vyššej z týchto hodnôt:

a)350 000 EUR;

b)2 % priemernej sumy rezervných aktív uvedených v článku 32.

Na účely písmena b) je priemerná suma rezervných aktív priemernou sumou rezervných aktív na konci každého kalendárneho dňa vypočítanou za predchádzajúcich šesť mesiacov.

Ak emitent ponúka viac ako jednu kategóriu tokenov krytých aktívami, suma uvedená v písmene b) je súčtom priemerných súm rezervných aktív kryjúcich každú kategóriu tokenov krytých aktívami.

2.Vlastné zdroje uvedené v odseku 1 pozostávajú z položiek a nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 uvedených v článkoch 26 až 30 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 po vykonaní odpočtov v plnom rozsahu podľa článku 36 uvedeného nariadenia bez uplatnenia prahových výnimiek podľa článkov 46 a 48 uvedeného nariadenia.

3.Príslušné orgány domovských členských štátov môžu požadovať od emitentov tokenov krytých aktívami, aby mali v držbe sumu vlastných zdrojov, ktorá je až o 20 % vyššia ako suma vyplývajúca z uplatňovania odseku 1 písm. b), alebo povoliť takýmto emitentom, aby mali v držbe sumu vlastných zdrojov, ktorá je až o 20 % nižšia ako suma vyplývajúca z uplatňovania odseku 1 písm. b), ak z posúdenia nasledujúcich skutočností vyplýva vyšší alebo nižší stupeň rizika:

a)hodnotenie procesov riadenia rizík a mechanizmov vnútornej kontroly emitenta tokenov krytých aktívami, ako sa uvádza v článku 30 ods. 1, 7 a 9;

b)kvalita a volatilita rezervných aktív uvedených v článku 32;

c)druhy práv, ktoré emitent tokenov krytých aktívami v súlade s článkom 35 udelil držiteľom tokenov krytých aktívami;

d)v prípade, že sa rezervné aktíva investujú, riziká, ktoré predstavuje investičná politika pre rezervné aktíva;

e)súhrnná hodnota a počet transakcií vykonaných s tokenmi krytými aktívami;

f)význam trhov, na ktorých sa tokeny kryté aktívami ponúkajú a uvádzajú na trh;

g)prípadne trhová kapitalizácia tokenov krytých aktívami.

4.Orgán EBA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom ESMA návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa stanoví(-ia):

a)metodika výpočtu vlastných zdrojov stanovená v odseku 1;

b)postup a časový rámec pre emitenta významných tokenov krytými aktívami na prispôsobenie sa vyšším požiadavkám na vlastné zdroje, ako sa stanovuje v odseku 3;

c)kritériá na požadovanie vyšších vlastných zdrojov alebo na povolenie nižších vlastných zdrojov, ako sa stanovuje v odseku 3.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [vložte dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Kapitola 3

Rezerva aktív

Článok 32
Povinnosť vlastniť rezervné aktíva a zloženie a správa takejto rezervy aktív

1.Emitenti tokenov krytých aktívami vytvárajú a neustále udržiavajú rezervu aktív.

2.Emitenti, ktorí verejne ponúkajú dve alebo viac kategórií tokenov krytých aktívami, prevádzkujú a udržiavajú oddelenú rezervu aktív pre každú kategóriu tokenov krytých aktívami, ktorá sa spravuje oddelene.

Emitenti tokenov krytých aktívami, ktorí verejne ponúkajú rovnaké tokeny kryté aktívami, prevádzkujú a udržiavajú len jednu rezervu aktív pre danú kategóriu tokenov krytých aktívami.

3.Riadiace orgány emitentov tokenov krytých aktívami zabezpečujú účinnú a obozretnú správu rezervných aktív. Emitenti zabezpečujú, aby vytvorenie a zničenie tokenov krytých aktívami vždy zodpovedalo príslušnému zvýšeniu alebo zníženiu hodnoty rezervných aktív a aby sa takéto zvýšenie alebo zníženie primerane spravovalo s cieľom zabrániť nepriaznivým vplyvom na trh s rezervnými aktívami.

4.Emitenti tokenov krytých aktívami musia mať jasnú a podrobnú politiku opisujúcu stabilizačný mechanizmus takýchto tokenov. V rámci tejto politiky a príslušného postupu sa najmä:

a)uvádza zoznam referenčných aktív, ktorých hodnota sa má stabilizovať prostredníctvom tokenov krytých aktívami, ako aj zloženie takýchto referenčných aktív;

b)opisuje druh aktív a presné rozdelenie aktív, ktoré sú zahrnuté do rezervy aktív;

c)podrobne posudzujú riziká vyplývajúce z rezervných aktív vrátane kreditného rizika, trhového rizika a rizika likvidity;

d)opisuje postup, ktorým sa vytvárajú a ničia tokeny kryté aktívami, a dôsledky takéhoto vytvárania alebo ničenia na zvýšenie a zníženie hodnoty rezervných aktív;

e)uvádza, či sú rezervné aktíva investované;

f)podrobne opisuje investičná politika a posudzuje sa, ako môže táto investičná politika ovplyvniť hodnotu rezervných aktív, ak emitenti tokenov krytých aktívami investujú časť rezervných aktív;

g)opisuje postup pri nákupe tokenov krytých aktívami a vyplatení takýchto tokenov výmenou za rezervné aktíva, pričom sa uvádza zoznam osôb alebo kategórií osôb, ktoré sú na to oprávnené.

5.Bez toho, aby bol dotknutý článok 30 ods. 11, emitenti tokenov krytých aktívami každých šesť mesiacov odo dňa udelenia povolenia uvedeného v článku 19 nariadia nezávislý audit rezervných aktív.

Článok 33
Úschova rezervných aktív

1.Emitenti tokenov krytých aktívami zavádzajú, zachovávajú a vykonávajú politiky, postupy a zmluvné dojednania týkajúce sa úschovy, ktorými sa neustále zabezpečuje, že:

a)rezervné aktíva sú oddelené od vlastných aktív emitentov;

b)rezervné aktíva nie sú zaťažené ani založené ako „dohoda o finančnej záruke“, „dohoda o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva“ alebo ako „záložná dohoda o finančnej záruke“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a), b) a c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES 57 ;

c)rezervné aktíva sú držané v úschove v súlade s odsekom 4;

d)emitenti tokenov krytých aktívami majú rýchly prístup k rezervným aktívam, aby vyhoveli všetkým žiadostiam o vyplatenie od držiteľov tokenov krytých aktívami.

Emitenti tokenov krytých aktívami, ktorí v rámci Únie emitujú dve alebo viac kategórií tokenov krytých aktívami, musia mať politiku úschovy pre každú rezervu aktív. Emitenti tokenov krytých aktívami, ktorí emitovali rovnakú kategóriu tokenov krytých aktívami, vykonávajú a zachovávajú len jednu politiku úschovy.

2.Rezervné aktíva prijaté výmenou za tokeny kryté aktívami musí najneskôr do piatich pracovných dní po emisii tokenov krytých aktívami držať v úschove:

a)poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorému bolo udelené povolenie na základe článku 53 na poskytovanie služby uvedenej v článku 3 ods. 1 bode 10, ak majú rezervné aktíva formu kryptoaktív;

b)úverová inštitúcia v prípade všetkých ostatných druhov rezervných aktív.

3.Emitenti tokenov krytých aktívami musia pri výbere, určovaní a preskúmavaní úverových inštitúcií a poskytovateľov služieb kryptoaktív vymenovaných za správcov rezervných aktív v súlade s odsekom 2 postupovať s náležitou odbornosťou, starostlivosťou a obozretnosťou.

Emitenti tokenov krytých aktívami zabezpečujú, aby mali úverové inštitúcie a poskytovatelia služieb kryptoaktív vymenovaní za správcov rezervných aktív potrebné odborné znalosti a povesť na trhu, aby mohli konať ako správcovia takýchto rezervných aktív, pričom sa zohľadňujú účtovné postupy, postupy úschovy a mechanizmy vnútornej kontroly týchto úverových inštitúcií a poskytovateľov služieb kryptoaktív. Zmluvnými dojednaniami medzi emitentmi tokenov krytých aktívami a správcami sa zabezpečuje, aby boli rezervné aktíva držané v úschove chránené pred pohľadávkami veriteľov správcov.

V politikách a postupoch úschovy uvedených v odseku 1 sa stanovujú kritériá výberu pre vymenovanie úverových inštitúcií alebo poskytovateľov služieb kryptoaktív za správcov rezervných aktív a postup preskúmania takýchto vymenovaní.

Emitenti tokenov krytých aktívami pravidelne preskúmavajú vymenovanie úverových inštitúcií alebo poskytovateľov služieb kryptoaktív za správcov rezervných aktív. Na tento účel emitent tokenov krytých aktívami hodnotí svoje expozície voči takýmto správcom, pričom zohľadňuje plný rozsah svojho vzťahu s nimi, a priebežne monitoruje finančné podmienky takýchto správcov.

4.Rezervné aktíva držané v mene emitentov tokenov krytých aktívami sa zverujú úverovým inštitúciám alebo poskytovateľom služieb kryptoaktív vymenovaným v súlade s odsekom 3 takto:

a)pokiaľ ide o fiat meny, úverové inštitúcie ich držia v úschove na účte otvorenom v účtovných knihách úverových inštitúcií;

b)pokiaľ ide o finančné nástroje, ktoré možno držať v úschove, úverové inštitúcie držia v úschove všetky finančné nástroje, ktoré možno registrovať na účte finančných nástrojov otvorenom v účtovných knihách úverových inštitúcií, a všetky finančné nástroje, ktoré možno fyzicky dodať takýmto úverovým inštitúciám;

c)pokiaľ ide o kryptoaktíva, ktoré možno držať v úschove, poskytovatelia služieb kryptoaktív držia v úschove kryptoaktíva zahrnuté do rezervných aktív alebo prostriedky prístupu k takýmto kryptoaktívam, v prípade potreby vo forme súkromných kryptografických kľúčov;

d)pokiaľ ide o ostatné aktíva, úverové inštitúcie overujú vlastníctvo emitentov tokenov krytých aktívami a vedú záznamy o tých rezervných aktívach, v prípade ktorých sú presvedčené, že ich vlastnia emitenti tokenov krytých aktívami.

Na účely písmena a) úverové inštitúcie zabezpečujú, aby sa fiat meny registrovali v účtovných knihách úverových inštitúcií na oddelenom účte v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 16 smernice Komisie 2006/73/ES 58 do právneho poriadku členských štátov. Účet sa otvorí v mene emitentov tokenov krytých aktívami na účel správy rezervných aktív tak, aby bolo možné jasne identifikovať fiat meny držané v úschove ako meny patriace do rezervy aktív.

Na účely písmena b) úverové inštitúcie zabezpečujú, aby sa všetky tieto finančné nástroje, ktoré možno zaregistrovať na účte finančných nástrojov otvorenom v účtovných knihách úverových inštitúcií, zaregistrovali v účtovných knihách úverových inštitúcií v rámci oddelených účtov v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa transponuje článok 16 smernice Komisie 2006/73/ES 59 do právneho poriadku členských štátov. Účet finančných nástrojov sa otvorí v mene emitentov tokenov krytých aktívami na účel správy rezervných aktív tak, aby bolo možné jasne identifikovať finančné nástroje držané v úschove ako nástroje patriace do rezervy aktív.

Na účely písmena c) poskytovatelia služieb kryptoaktív vytvárajú register pozícií v mene emitentov tokenov krytých aktívami na účel správy rezervných aktív tak, aby bolo možné jasne identifikovať kryptoaktíva držané v úschove ako kryptoaktíva patriace do rezervy aktív.

Na účely písmena d) sa posúdenie, či emitenti tokenov krytých aktívami vlastnia rezervné aktíva, zakladá na informáciách alebo dokumentoch, ktoré poskytli emitenti tokenov krytých aktívami, a ak sú k dispozícii, na externých dôkazoch.

5.Vymenovanie úverovej inštitúcie alebo poskytovateľa služieb kryptoaktív za správcu rezervných aktív v súlade s odsekom 3 sa preukazuje písomnou zmluvou uvedenou v článku 30 ods. 5 druhom pododseku. Týmito zmluvami sa okrem iného reguluje tok informácií, ktoré sa považujú za potrebné na to, aby emitenti tokenov krytých aktívami a úverové inštitúcie a poskytovatelia služieb kryptoaktív mohli vykonávať svoje funkcie.

6.Úverové inštitúcie a poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí boli vymenovaní za správcov v súlade s odsekom 3, konajú čestne, spravodlivo, profesionálne, nezávisle a v záujme emitenta tokenov krytých aktívami a držiteľov takýchto tokenov.

7.Úverové inštitúcie a poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí boli vymenovaní za správcov v súlade s odsekom 3, nevykonávajú činnosti vzťahujúce sa na emitentov tokenov krytých aktívami, ktoré môžu vyvolávať konflikty záujmov medzi týmito emitentmi, držiteľmi tokenov krytých aktívami a medzi nimi, pokiaľ neboli splnené všetky tieto podmienky:

a)úverové inštitúcie alebo poskytovatelia služieb kryptoaktív funkčne a hierarchicky oddelili výkon svojich úloh úschovy od svojich potenciálne konfliktných úloh;

b)emitent tokenov krytých aktívami riadne identifikoval, riadil a monitoroval potenciálne konflikty záujmov a v súlade s článkom 28 o nich informoval držiteľov tokenov krytých aktívami.

8.V prípade straty finančného nástroja alebo kryptoaktíva držaného v úschove, ako sa uvádza v odseku 4, poskytovateľ služieb kryptoaktív alebo úverová inštitúcia, ktorý(-á) stratil(-a) tento finančný nástroj alebo kryptoaktívum, bez zbytočného odkladu vráti emitentovi tokenov krytých aktívami finančný nástroj alebo kryptoaktívum rovnakého druhu alebo zodpovedajúcej hodnoty. Dotknutý poskytovateľ služieb kryptoaktív alebo príslušná úverová inštitúcia nenesie zodpovednosť, ak môže preukázať, že strata vznikla v dôsledku vonkajšej udalosti, ktorú nemohol(-la) primerane ovplyvniť a ktorej dôsledkom by sa napriek všetkému primeranému úsiliu nedalo vyhnúť.

Článok 34
Investovanie rezervných aktív

1.Emitenti tokenov krytých aktívami, ktorí investujú časť rezervných aktív, investujú tieto rezervné aktíva len do vysoko likvidných finančných nástrojov s minimálnym trhovým a kreditným rizikom. Investície sa musia dať rýchlo premeniť na likvidné prostriedky s minimálnym nepriaznivým účinkom na cenu.

2.Finančné nástroje, do ktorých sa investujú rezervné aktíva, sa držia v úschove v súlade s článkom 33.

3.Všetky zisky alebo straty vrátane kolísania hodnoty finančných nástrojov uvedených v odseku 1 a akékoľvek riziká protistrany alebo prevádzkové riziká, ktoré vyplývajú z investovania rezervných aktív, znáša emitent tokenov krytých aktívami.

4.Orgán EBA vypracuje po konzultáciách s orgánom ESMA a Európskym systémom centrálnych bánk návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia finančné nástroje, ktoré možno považovať za vysoko likvidné a s ktorými sa spája minimálne kreditné a trhové riziko, ako sa uvádza v odseku 1. Orgán EBA zohľadňuje pri stanovovaní finančných nástrojov uvedených v odseku 1:

a)rôzne druhy rezervných aktív, ktorými sa môže zabezpečiť token krytý aktívami;

b)koreláciu medzi uvedenými rezervnými aktívami a vysoko likvidnými finančnými nástrojmi, do ktorých môžu emitenti investovať;

c)podmienky uznania vysokokvalitných likvidných aktív podľa článku 412 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/61 60 .

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [vložte dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 35
Práva voči emitentom tokenov krytých aktívami alebo na rezervné aktíva

1.Emitenti tokenov krytých aktívami zavádzajú, zachovávajú a vykonávajú jasné a podrobné politiky a postupy týkajúce sa práv udelených držiteľom tokenov krytých aktívami vrátane akýchkoľvek priamych nárokov alebo práv na vyplatenie voči emitentovi týchto tokenov krytých aktívami alebo na rezervné aktíva.

2.Ak sa držiteľom tokenov krytých aktívami udelia práva uvedené v odseku 1, emitenti tokenov krytých aktívami zavedú politiku, v rámci ktorej stanovia:

a)podmienky uplatňovania týchto práv držiteľmi tokenov krytých aktívami vrátane prahových hodnôt, období a časových rámcov;

b)mechanizmy a postupy na zabezpečenie vyplatenia tokenov krytých aktívami, a to aj vo vypätých trhových podmienkach, v prípade riadneho ukončenia činností emitenta tokenov krytých aktívami, ako sa uvádza v článku 42, alebo v prípade zastavenia činností takéhoto emitenta;

c)oceňovanie alebo zásady oceňovania tokenov krytých aktívami a rezervných aktív, ak tieto práva uplatňuje držiteľ tokenov krytých aktívami;

d)podmienky vyrovnania pri uplatňovaní týchto práv;

e)poplatky účtované emitentmi tokenov krytých aktívami, keď si držitelia uplatňujú tieto práva.

Poplatky uvedené v písmene e) musia byť primerané a úmerné skutočným nákladom, ktoré vznikli emitentom tokenov krytých aktívami.

3.Ak emitenti tokenov krytých aktívami neudelia práva uvedené v odseku 1 všetkým držiteľom tokenov krytých aktívami, v podrobných politikách a postupoch sa uvedú fyzické alebo právnické osoby, ktorým sa takéto práva poskytujú. V rámci podrobných politík a postupov sa tiež spresňujú podmienky uplatňovania takýchto práv a povinnosti uložené týmto osobám.

Emitenti tokenov krytých aktívami uzatvárajú a zachovávajú primerané zmluvné dojednania s tými fyzickými alebo právnickými osobami, ktorým boli udelené takéto práva. V týchto zmluvných dojednaniach sa presne stanovujú úlohy, zodpovednosť, práva a povinnosti emitentov tokenov krytých aktívami a každej z týchto fyzických alebo právnických osôb. V zmluvnom dojednaní s dôsledkami na viaceré jurisdikcie sa stanovuje jednoznačný výber práva.

4.Emitenti tokenov krytých aktívami, ktorí neudelia práva uvedené v odseku 1 všetkým držiteľom takýchto tokenov krytých aktívami, zavádzajú mechanizmy na zabezpečenie likvidity tokenov krytých aktívami. Na tento účel uzatvárajú a zachovávajú písomné dohody s poskytovateľmi služieb kryptoaktív s povolením na poskytovanie služby kryptoaktív uvedenej v článku 3 ods. 1 bode 12. Emitent tokenov krytých aktívami zabezpečuje, aby sa od dostatočného počtu poskytovateľov služieb kryptoaktív vyžadovalo pravidelné a predvídateľné zverejňovanie záväzných kotácií za konkurencieschopné ceny.

Ak sa trhová hodnota tokenov krytých aktívami výrazne líši od hodnoty referenčných aktív alebo rezervných aktív, držitelia tokenov krytých aktívami majú právo na to, aby im boli kedykoľvek vyplatené ich kryptoaktíva priamo od emitenta kryptoaktív. V takom prípade musia byť všetky poplatky účtované za takéto vyplatenie primerané a úmerné skutočným nákladom, ktoré vznikli emitentovi tokenov krytých aktívami.

Emitent uzatvára a zachováva zmluvné dojednania s cieľom zabezpečiť, aby sa držiteľom tokenov krytých aktívami vyplatili výnosy z rezervných aktív, ak sa emitent rozhodne zastaviť prevádzku alebo ak je predmetom riadneho ukončenia činností, prípadne ak mu bolo odňaté jeho povolenie.

5.Orgán EBA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom ESMA návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa stanovia:

a)povinnosti uložené poskytovateľom služieb kryptoaktív, ktorými sa zabezpečuje likvidita tokenov krytých aktívami, ako sa stanovuje v odseku 4 prvom pododseku;

b)zmeny hodnoty vedúce k priamemu nároku na vyplatenie od emitenta tokenov krytých aktívami, ako sa stanovuje v odseku 4 druhom pododseku, a podmienky uplatňovania takéhoto práva.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do ... [vložte dátum 12 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 36
Zákaz poskytovania úrokov

Emitenti tokenov krytých aktívami ani poskytovatelia služieb kryptoaktív nesmú poskytovať úroky ani žiadne iné výhody súvisiace s dĺžkou obdobia, počas ktorého držiteľ tokenov krytých aktívami drží tokeny kryté aktívami.

Kapitola 4

Nadobúdanie emitentov tokenov krytých aktívami

Článok 37
Posudzovanie zamýšľaného nadobúdania emitentov tokenov krytých aktívami

1.Každá fyzická alebo právnická osoba, alebo takéto osoby konajúce v zhode („navrhovaný nadobúdateľ“), ktoré zamýšľajú buď priamo či nepriamo nadobudnúť kvalifikovaný podiel v emitentovi tokenov krytých aktívami, alebo priamo či nepriamo ďalej zvýšiť takýto kvalifikovaný podiel tak, že podiel na hlasovacích právach alebo na držanom základnom imaní by dosiahol alebo prekročil 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo takú úroveň, že emitent tokenov krytých aktívami by sa stal ich dcérskym podnikom („navrhované nadobudnutie“), písomne informujú príslušný orgán tohto emitenta, pričom uvedú veľkosť zamýšľaného podielu a informácie požadované podľa regulačných technických predpisov prijatých Komisiou v súlade s článkom 38 ods. 4.

2.Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijala rozhodnutie zbaviť sa priamo alebo nepriamo kvalifikovaného podielu v emitentovi tokenov krytých aktívami („navrhovaný predávajúci“), o tom najprv písomne informuje príslušný orgán, pričom uvedie veľkosť takéhoto podielu. Táto osoba rovnako informuje príslušný orgán v prípade, že prijala rozhodnutie znížiť kvalifikovaný podiel tak, že podiel na hlasovacích právach alebo držanom základnom imaní by klesol pod 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo tak, že emitent tokenov krytých aktívami by prestal byť jej dcérskym podnikom.

3.Príslušné orgány čo najskôr a v každom prípade do dvoch pracovných dní od prijatia oznámenia požadovaného podľa odseku 1 písomne potvrdia jeho prijatie.

4.Príslušné orgány posúdia zamýšľané nadobudnutie uvedené v odseku 1 a informácie požadované podľa regulačných technických predpisov prijatých Komisiou v súlade s článkom 38 ods. 4 do 60 pracovných dní od dátumu písomného potvrdenia o prijatí uvedeného v odseku 3.

Keď príslušné orgány potvrdia prijatie oznámenia, informujú osoby uvedené v odseku 1 o dátume ukončenia posúdenia.

5.Pri vykonávaní posúdenia uvedeného v odseku 4 prvom pododseku môžu príslušné orgány požadovať od osôb uvedených v odseku 1 akékoľvek dodatočné informácie, ktoré sú potrebné na dokončenie tohto posúdenia. Takáto žiadosť sa predkladá pred skončením posúdenia a v každom prípade najneskôr v 50. pracovný deň od dátumu písomného potvrdenia o prijatí uvedeného v odseku 3. Takáto žiadosť sa podáva písomne a spresňujú sa v nej ďalšie potrebné informácie.

Príslušné orgány pozastavia posúdenie uvedené v odseku 4 prvom pododseku, až kým nedostanú dodatočné informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku, ale nie na dlhšie než 20 pracovných dní. Žiadne ďalšie žiadosti príslušných orgánov o dodatočné informácie alebo o objasnenie prijatých informácií nesmú viesť k ďalšiemu prerušeniu posudzovania.

Príslušný orgán môže predĺžiť prerušenie uvedené v druhom pododseku tohto odseku až na 30 pracovných dní, ak sú osoby uvedené v odseku 1 usadené alebo podliehajú regulácii mimo Únie.

6.Príslušné orgány, ktoré sa po skončení posúdenia rozhodnú vyjadriť nesúhlas so zamýšľaným nadobudnutím uvedeným v odseku 1, o tom informujú osoby uvedené v odseku 1 do dvoch pracovných dní, ale pred dátumom uvedeným v odseku 4 druhom pododseku, ktorý bol prípadne predĺžený v súlade s odsekom 5 druhým a tretím pododsekom. V rámci tohto informovania sa uvádzajú dôvody tohto rozhodnutia.

7.Ak príslušné orgány nevyjadria nesúhlas so zamýšľaným nadobudnutím uvedeným v odseku 1 pred dátumom uvedeným v odseku 4 druhom pododseku, ktorý bol prípadne predĺžený v súlade s odsekom 5 druhým a tretím pododsekom, zamýšľané nadobudnutie alebo zamýšľané zbavenie sa je považované za schválené.

8.Príslušný orgán môže stanoviť maximálnu lehotu na uzavretie zamýšľaného nadobudnutia uvedeného v odseku 1 a prípadne túto maximálnu lehotu predĺžiť.

Článok 38
Obsah posudzovania zamýšľaného nadobúdania emitentov tokenov krytých aktívami

1.Pri vykonávaní posúdenia uvedeného v článku 37 ods. 4 hodnotia príslušné orgány vhodnosť osôb uvedených v článku 37 ods. 1 a finančnú primeranosť zamýšľaného nadobudnutia so zreteľom na všetky tieto kritériá:

a)dobrú povesť osôb uvedených v článku 37 ods. 1;

b)dobrú povesť a skúsenosti všetkých osôb, ktoré budú v dôsledku zamýšľaného nadobudnutia alebo zbavenia sa riadiť podnikateľskú činnosť emitenta tokenov krytých aktívami;

c)finančné zdravie osôb uvedených v článku 37 ods. 1, najmä v súvislosti s druhom vykonávanej a navrhovanej podnikateľskej činnosti v emitentovi tokenov krytých aktívami, v ktorom sa zamýšľa nadobudnutie;

d)či emitent tokenov krytých aktívami bude schopný stále dodržiavať ustanovenia tejto hlavy;

e)či existujú primerané dôvody na podozrenie, že v súvislosti so zamýšľaným nadobudnutím dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, alebo došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849, alebo že by zamýšľané nadobudnutie mohlo zvýšiť riziko takéhoto konania.

2.Príslušné orgány môžu vyjadriť nesúhlas so zamýšľaným nadobudnutím, len ak na to existujú primerané dôvody na základe kritérií uvedených v odseku 1 alebo ak informácie poskytnuté v súlade s článkom 37 ods. 4 nie sú úplné alebo sú nepravdivé.

3.Členské štáty nesmú uložiť žiadne predchádzajúce podmienky v súvislosti s výškou podielu, ktorý musí byť nadobudnutý, ani nesmú povoliť svojim príslušným orgánom skúmať navrhované nadobudnutie z hľadiska hospodárskych potrieb trhu.

4.Orgán EBA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom ESMA návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť vyčerpávajúci zoznam informácií, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie posúdenia uvedeného v článku 37 ods. 4 prvom pododseku a ktoré sa poskytujú príslušným orgánom v čase informovania uvedeného v článku 37 ods. 1. Požadované informácie musia byť relevantné pre obozretné posúdenie, primerané a prispôsobené povahe osôb a zamýšľanému nadobudnutiu uvedenému v článku 37 ods. 1.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [vložte dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Kapitola 5

Významné tokeny kryté aktívami

Článok 39
Označenie tokenov krytých aktívami za významné tokeny kryté aktívami

1.Orgán EBA označuje tokeny kryté aktívami za významné tokeny kryté aktívami na základe týchto kritérií stanovených v súlade s odsekom 6 a keď sú splnené aspoň tri z týchto kritérií:

a)veľkosť klientskej základne propagátorov tokenov krytých aktívami, akcionárov emitenta tokenov krytých aktívami alebo každého subjektu, ktorý je treťou stranou, uvedeného v článku v článku 30 ods. 5 písm. h);

b)hodnota emitovaných tokenov krytých aktívami alebo prípadne ich trhová kapitalizácia;

c)počet a hodnota transakcií s týmito tokenmi krytými aktívami;

d)veľkosť rezervy aktív emitenta tokenov krytých aktívami;

e)význam cezhraničných činností emitenta tokenov krytých aktívami vrátane počtu členských štátov, v ktorých sa používajú tokeny kryté aktívami, používania tokenov krytých aktívami na cezhraničné platby a remitencie a počtu členských štátov, v ktorých sú usadené subjekty, ktoré sú tretími stranami, uvedené v článku 30 ods. 5 písm. h);

f)prepojenosť s finančným systémom.

2.Príslušné orgány, ktoré v súlade s článkom 19 udelili povolenie emitentovi tokenov krytých aktívami, poskytujú EBA aspoň raz ročne informácie o kritériách uvedených v odseku 1 a bližšie určených v súlade s odsekom 6.

3.Keď sa orgán EBA domnieva, že tokeny kryté aktívami spĺňajú kritériá uvedené v odseku 1 a bližšie určené v súlade s odsekom 6, vypracuje na tento účel návrh rozhodnutia a informuje o tomto návrhu rozhodnutia emitentov uvedených tokenov krytých aktívami a príslušný orgán domovského členského štátu emitenta. Orgán EBA poskytuje emitentom takýchto tokenov krytých aktívami a ich príslušným orgánom možnosť predložiť písomné pripomienky a poznámky pred prijatím konečného rozhodnutia. EBA tieto pripomienky a poznámky náležite zvažuje.

4.Orgán EBA prijme konečné rozhodnutie o tom, či je token krytý aktívami významným tokenom krytým aktívami, do troch mesiacov od informovania uvedeného v odseku 3 a bezodkladne o tom informuje emitentov takýchto tokenov krytých aktívami a ich príslušné orgány.

5.Povinnosti dohľadu nad emitentmi významných tokenov krytých aktívami sa prevedú na orgán EBA jeden mesiac po oznámení rozhodnutia uvedeného v odseku 4.

Orgán EBA a dotknutý príslušný orgán spolupracujú s cieľom zabezpečiť hladký prevod právomocí v oblasti dohľadu.

6.Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 121 s cieľom bližšie určiť kritériá stanovené v odseku 1, aby sa token krytý aktívami považoval za významný, a určiť:

a)prahové hodnoty pre kritériá uvedené v odseku 1 písm. a) až e) za týchto podmienok:

i) prahová hodnota pre klientsku základňu nesmie byť nižšia ako dva milióny fyzických alebo právnických osôb;

ii) prahová hodnota pre hodnotu emitovaného tokenu krytého aktívami alebo prípadne pre trhovú kapitalizáciu takéhoto tokenu krytého aktívami nesmie byť nižšia ako 1 miliarda EUR;

iii) prahová hodnota pre počet a hodnotu transakcií s týmito tokenmi krytými aktívami nesmie byť nižšia ako 500 000 transakcií denne alebo 100 miliónov EUR za deň;

iv)prahová hodnota pre objem rezervných aktív uvedených v písmene d) nesmie byť nižšia ako 1 miliarda EUR;

v) prahová hodnota pre počet členských štátov, v ktorých sa používajú tokeny kryté aktívami, a to aj na cezhraničné platby a remitencie, alebo v ktorých sú usadené tretie strany uvedené v článku 30 ods. 5 písm. h), nesmie byť nižšia ako sedem;

b)okolnosti, za ktorých sa tokeny kryté aktívami spolu s ich emitentmi považujú za prepojené s finančným systémom;

c)obsah a formát informácií, ktoré poskytujú príslušné orgány orgánu EBA podľa odseku 2;

d)postup a časový rámec pre rozhodnutia prijaté orgánom EBA podľa odsekov 3 až 5.

Článok 40
Dobrovoľné označenie tokenov krytých aktívami za významné tokeny kryté aktívami

1.Emitenti tokenov krytých aktívami, ktorí žiadajú o udelenie povolenia, ako sa uvádza v článku 16, môžu vo svojej žiadosti o udelenie povolenia uviesť, že chcú označiť svoje tokeny kryté aktívami za významné tokeny kryté aktívami. V takom prípade príslušný orgán bezodkladne informuje orgán EBA o žiadosti potenciálneho emitenta.

Na to, aby sa tokeny kryté aktívami pri udelení povolenia označili za významné, musia žiadajúci emitenti tokenov krytých aktívami prostredníctvom svojho plánu činnosti uvedeného v článku 16 ods. 2 písm. c) preukázať, že pravdepodobne splní aspoň tri kritériá uvedené v článku 39 ods. 1 a bližšie určené v súlade s článkom 39 ods. 6.

2.Keď sa orgán EBA na základe plánu činnosti domnieva, že tokeny kryté aktívami spĺňajú kritériá uvedené v článku 39 ods. 1 a bližšie určené v súlade s článkom 39 ods. 6, vypracuje na tento účel návrh rozhodnutia a o tomto návrhu rozhodnutia informuje príslušný orgán domovského členského štátu žiadajúceho emitenta.

Orgán EBA poskytuje príslušnému orgánu domovského členského štátu žiadajúceho emitenta možnosť predložiť písomné pripomienky a poznámky pred prijatím konečného rozhodnutia. EBA tieto pripomienky a poznámky náležite zvažuje.

3.Keď sa orgán EBA na základe plánu činnosti domnieva, že tokeny kryté aktívami nespĺňajú kritériá uvedené v článku 39 ods. 1 a bližšie určené v súlade s článkom 39 ods. 6, vypracuje na tento účel návrh rozhodnutia a o tomto návrhu rozhodnutia informuje žiadajúceho emitenta a príslušný orgán domovského členského štátu žiadajúceho emitenta.

Orgán EBA poskytuje žiadajúcemu emitentovi a príslušnému orgánu jeho domovského členského štátu možnosť predložiť písomné pripomienky a poznámky pred prijatím konečného rozhodnutia. EBA tieto pripomienky a poznámky náležite zvažuje.

4.Orgán EBA prijme konečné rozhodnutie o tom, či je token krytý aktívami významným tokenom krytým aktívami, do troch mesiacov od informovania uvedeného v odseku 1 a bezodkladne informuje o tejto skutočnosti emitentov takýchto tokenov krytých aktívami a ich príslušné orgány.

5.Ak boli v súlade s rozhodnutím uvedeným v odseku 4 tokeny kryté aktívami označené za významné, povinnosti v oblasti dohľadu sa prevedú na orgán EBA v deň rozhodnutia, ktorým príslušný orgán udelí povolenie uvedené v článku 19 ods. 1.

Článok 41
Osobitné dodatočné povinnosti pre emitentov významných tokenov krytých aktívami

1.Emitenti významných tokenov krytých aktívami prijímajú, vykonávajú a zachovávajú politiku odmeňovania, ktorá podporuje spoľahlivé a účinné riadenie rizík takýchto emitentov a ktorá nevytvára motivačné faktory na zmierňovanie noriem v oblasti rizík.

2.Emitenti významných tokenov krytých aktívami zabezpečujú, aby takéto tokeny mohli na spravodlivom, primeranom a nediskriminačnom základe držať v úschove rôzni poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie služby uvedenej v článku 3 ods. 1 bode 10, a to aj poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí nepatria do tej istej skupiny, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ 61 .

3.Emitenti významných tokenov krytých aktívami posudzujú a monitorujú potreby likvidity na splnenie žiadostí o vyplatenie alebo uplatňovanie práv uvedených v článku 35, ktoré predložili držitelia tokenov krytých aktívami. Na tento účel emitenti významných tokenov krytých aktívami zavádzajú, zachovávajú a vykonávajú politiku a postupy riadenia likvidity. Uvedenou politikou a postupmi sa zabezpečuje, aby mali rezervné aktíva odolný profil likvidity, ktorý umožňuje emitentovi významných tokenov krytých aktívami pokračovať v normálnej prevádzke, a to aj v prípade vypätých scenárov týkajúcich sa likvidity.

4.Percentuálny podiel uvedený v článku 31 ods. 1 písm. b) sa v prípade emitentov významných tokenov krytých aktívami stanovuje na 3 % priemernej sumy rezervných aktív.

5.Ak viacerí emitenti ponúkajú rovnaký token krytý aktívami, ktorý je označený za významný, každý z týchto emitentov podlieha požiadavkám stanoveným v odsekoch 1 až 4.

Ak emitent ponúka v Únii dve alebo viac kategórií tokenov krytých aktívami a aspoň jeden z týchto tokenov krytých aktívami je označený za významný, takýto emitent podlieha požiadavkám stanoveným v odsekoch 1 až 4.

6.Orgán EBA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom ESMA návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa stanoví:

a)minimálny obsah systému riadenia týkajúceho sa politiky odmeňovania uvedenej v odseku 1;

b)postup a časový rámec pre emitenta významných tokenov krytými aktívami na prispôsobenie sa vyšším požiadavkám na vlastné zdroje, ako sa stanovuje v odseku 4.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [vložte dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Kapitola 6

Riadne ukončenie činností

Článok 42
Riadne ukončenie činností

1.Emitenti tokenov krytých aktívami musia mať zavedený plán, ktorý je vhodný na podporu riadneho ukončenia ich činností podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov vrátane kontinuity alebo obnovenia všetkých kritických činností, ktoré vykonávajú títo emitenti alebo všetky subjekty, ktoré sú tretími stranami, uvedené v článku 30 ods. 5 písm. h). V tomto pláne sa preukazuje schopnosť emitenta tokenov krytých aktívami vykonať riadne ukončenie činností bez toho, aby to spôsobilo neprimerané hospodárske škody držiteľom tokenov krytých aktívami alebo narušilo stabilitu trhov s rezervnými aktívami.

2.Plán uvedený v odseku 1 zahŕňa zmluvné dojednania, postupy a systémy na zabezpečenie toho, aby sa držiteľom tokenov krytých aktívami vyplatili výnosy z predaja zostávajúcich rezervných aktív.

3.Plán uvedený v odseku 1 sa pravidelne preskúmava a aktualizuje.

HLAVA IV: Tokeny elektronických peňazí

Kapitola 1

Požiadavky, ktoré musia spĺňať všetci emitenti tokenov elektronických peňazí

Článok 43
Udeľovanie povolení

1.V Únii sa nesmú verejne ponúkať ani prijímať na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva žiadne tokeny elektronických peňazí, ktorých emitent:

a)nie je držiteľom povolenia na činnosť úverovej inštitúcie alebo „inštitúcie elektronického peňažníctva“ v zmysle článku 2 bodu 1 smernice 2009/110/ES;

b)nespĺňa požiadavky, ktoré sa vzťahujú na inštitúcie elektronického peňažníctva, stanovené v hlavách II a III smernice 2009/110/ES, pokiaľ v tejto hlave nie je stanovené inak;

c)neuverejnil whitepaper o kryptoaktívach, o ktorom bol v súlade s článkom 46 informovaný príslušný orgán.

Na účely písmena a) je „inštitúcia elektronického peňažníctva“ v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice 2009/110/ES oprávnená emitovať „tokeny elektronických peňazí“ a tokeny elektronických peňazí sa považujú za „elektronické peniaze“ v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice 2009/110/ES.

Token elektronických peňazí, ktorý je naviazaný na menu Únie, sa považuje za verejne ponúkaný v Únii.

2.Odsek 1 sa neuplatňuje:

a)na tokeny elektronických peňazí, ktoré uvádzajú na trh, distribuujú a držia kvalifikovaní investori a ktoré môžu mať v držbe len kvalifikovaní investori;

b)ak za obdobie 12 mesiacov priemerná nesplatená suma tokenov elektronických peňazí vypočítaná na konci každého kalendárneho dňa nepresahuje 5 000 000 EUR alebo rovnocennú sumu v inej mene.

Na účely písmena b), ak členský štát stanovil prahovú hodnotu nižšiu ako 5 000 000 EUR v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. a) smernice 2009/110/ES, uplatňuje sa takáto prahová hodnota.

V prípade uvedenom v písmenách a) a b) emitenti tokenov elektronických peňazí vypracúvajú biely doklad o kryptoaktívach a informujú o takomto bielom doklade o kryptoaktívach príslušný orgán v súlade s článkom 46.

Článok 44
Emisia a vyplatiteľnosť tokenov elektronických peňazí

1.Odchylne od článku 11 smernice 2009/110/ES sa na emitentov tokenov elektronických peňazí vzťahujú len nasledujúce požiadavky týkajúce sa emisie a vyplatiteľnosti tokenov elektronických peňazí.

2.Držiteľom tokenov elektronických peňazí sa poskytuje nárok voči emitentovi takýchto tokenov elektronických peňazí. Každý token elektronických peňazí, ktorý neposkytuje nárok všetkým držiteľom, je zakázaný.

3.Emitenti takýchto tokenov elektronických peňazí emitujú tokeny elektronických peňazí v nominálnej hodnote a pri prijatí finančných prostriedkov v zmysle článku 4 ods. 25 smernice 2015/2366.

4.Na žiadosť držiteľa tokenov elektronických peňazí musí príslušný emitent kedykoľvek a v nominálnej hodnote vyplatiť peňažnú hodnotu tokenov elektronických peňazí držaných držiteľom tokenov elektronických peňazí, a to buď v hotovosti, alebo prevodom.

5.Emitenti tokenov elektronických peňazí zreteľne stanovia podmienky vyplatenia vrátane všetkých súvisiacich poplatkov v bielom doklade o kryptoaktívach, ako sa uvádza v článku 46.

6.Na vyplatenie sa môže vzťahovať poplatok iba vtedy, ak sa to uvádza v bielom doklade o kryptoaktívach. Každý takýto poplatok musí byť primeraný a úmerný skutočným nákladom, ktoré vznikli emitentom tokenov elektronických peňazí.

7.Ak emitenti tokenov elektronických peňazí nevyhovejú oprávneným žiadostiam držiteľov tokenov elektronických peňazí o vyplatenie v lehote stanovenej v bielom doklade o kryptoaktívach, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, povinnosť stanovená v odseku 3 sa vzťahuje na všetky nasledujúce subjekty, ktoré sú tretími stranami a ktoré uzatvorili zmluvné dojednania s emitentmi tokenov elektronických peňazí:

a)subjekty zabezpečujúce ochranu finančných prostriedkov prijatých emitentmi tokenov elektronických peňazí výmenou za tokeny elektronických peňazí v súlade s článkom 7 smernice 2009/110/ES;

b)všetky fyzické alebo právnické osoby zodpovedné za distribúciu tokenov elektronických peňazí v mene emitentov tokenov elektronických peňazí.

Článok 45
Zákaz poskytovania úrokov

Odchylne od článku 12 smernice 2009/110/ES nesmie žiadny emitent tokenov elektronických peňazí ani poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytovať úroky ani akékoľvek iné výhody súvisiace s dĺžkou obdobia, počas ktorého má držiteľ tokenov elektronických peňazí v držbe takéto tokeny elektronických peňazí.

Článok 46
Obsah a forma bieleho dokladu o kryptoaktívach pri tokenoch elektronických peňazí

1.Pred tým, ako emitent elektronických peňazí verejne ponúkne tokeny elektronických peňazí v EÚ alebo sa usiluje o prijatie takýchto tokenov elektronických peňazí na obchodovanie na obchodnej platforme, uverejní na svojom webovom sídle whitepaper o kryptoaktívach.

2.Whitepaper o kryptoaktívach uvedený v odseku 1 obsahuje všetky tieto relevantné informácie:

a)opis emitenta tokenov elektronických peňazí;

b)podrobný opis projektu emitenta a prezentáciu hlavných účastníkov zapojených do návrhu a vývoja projektu;

c)údaj, či sa whitepaper o kryptoaktívach vzťahuje na verejné ponuky tokenov elektronických peňazí a/alebo na prijatie takýchto tokenov elektronických peňazí na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva;

d)podrobný opis práv a povinností spojených s tokenmi elektronických peňazí vrátane práva na vyplatenie v nominálnej hodnote, ako sa uvádza v článku 44, a postupov a podmienok uplatňovania týchto práv;

e)informácie o súvisiacej technológii a normách, ktoré spĺňa emitent tokenov elektronických peňazí a ktoré umožňujú držbu, uchovávanie a prevod takýchto tokenov elektronických peňazí;

f)riziká súvisiace s emitentom elektronických peňazí, tokenmi elektronických peňazí a realizáciou projektu vrátane technológie;

g)zverejnené informácie uvedené v prílohe III.

3.Všetky takéto informácie uvedené v odseku 2 musia byť nestranné, jasné a nezavádzajúce. Whitepaper o kryptoaktívach nesmie obsahovať vecné opomenutia a predkladá sa v stručnej a zrozumiteľnej forme.

4.Každý biely doklad o kryptoaktívach musí obsahovať aj vyhlásenie riadiaceho orgánu emitenta elektronických peňazí, v ktorom potvrdzuje, že biely doklad o kryptoaktívach dodržiava požiadavky tejto hlavy, a v ktorom uvádza, že podľa ich najlepšieho vedomia sú informácie uvedené v bielom doklade o kryptoaktívach správne a že nedošlo k žiadnym významným opomenutiam.

5.Whitepaper o kryptoaktívach musí obsahovať zhrnutie, ktoré v krátkosti a v netechnickom jazyku poskytuje kľúčové informácie týkajúce sa verejnej ponuky tokenov elektronických peňazí alebo prijatia takýchto tokenov elektronických peňazí na obchodovanie, a najmä základných prvkov tokenov elektronických peňazí. V zhrnutí sa uvádza, že:

a)držitelia tokenov elektronických peňazí majú kedykoľvek právo na vyplatenie v nominálnej hodnote;

b)podmienky vyplatenia vrátane všetkých súvisiacich poplatkov.

6.Na každom bielom doklade o kryptoaktívach musí byť uvedený dátum.

7.Whitepaper o kryptoaktívach sa vyhotovuje aspoň v jednom z úradných jazykov domovského členského štátu alebo v jazyku bežne používanom v oblasti medzinárodných financií.

8.Whitepaper o kryptoaktívach sa sprístupňuje v strojovo čitateľných formátoch v súlade s článkom 5.

9.Emitent tokenov elektronických peňazí informuje o svojom návrhu bieleho dokladu o kryptoaktívach a prípadne o svojich marketingových oznámeniach dotknutý príslušný orgán uvedený v článku 3 ods. 1 bode 24 písm. b) aspoň 20 pracovných dní pred dátumom uverejnenia.

Po tomto informovaní a bez toho, aby boli dotknuté právomoci stanovené v smernici 2009/110/ES alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa uvedená smernica transponuje, môže príslušný orgán domovského členského štátu vykonávať právomoci stanovené v článku 82 ods. 1 tohto nariadenia.

10.Všetky zmeny alebo nové skutočnosti, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie akéhokoľvek potenciálneho kupujúceho o kúpe alebo na rozhodnutie držiteľov tokenov elektronických peňazí predať takéto tokeny elektronických peňazí emitentovi alebo ich s ním vymeniť a ktoré nastanú po uverejnení pôvodného bieleho dokladu o kryptoaktívach, sa opíšu v pozmenenom bielom doklade o kryptoaktívach, ktorý v súlade s odsekom 9 vypracuje emitent, pričom o ňom informuje príslušný orgán.

Článok 47
Zodpovednosť emitentov tokenov elektronických peňazí za informácie poskytované v bielom doklade o kryptoaktívach

1.Ak emitent tokenov elektronických peňazí alebo jeho riadiaci orgán porušil článok 46 tým, že vo svojom bielom doklade o kryptoaktívach alebo v pozmenenom bielom doklade o kryptoaktívach poskytol informácie, ktoré nie sú úplné, nestranné alebo jasné, alebo ak poskytol informácie, ktoré sú zavádzajúce, držiteľ takýchto tokenov elektronických peňazí môže požadovať od tohto emitenta tokenov elektronických peňazí alebo od jeho riadiaceho orgánu náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku tohto porušenia.

Žiadne vylúčenie občianskoprávnej zodpovednosti nemá právny účinok.

2.Držitelia tokenov elektronických peňazí nesú zodpovednosť za predloženie dôkazov o tom, že emitent tokenov elektronických peňazí porušil článok 46 a že takéto porušenie malo vplyv na ich rozhodnutie kúpiť, predať alebo vymeniť uvedené tokeny elektronických peňazí.

3.Držiteľ tokenov elektronických peňazí si nemôže nárokovať náhradu škody za informácie poskytnuté v zhrnutí, ako sa uvádza v článku 46 ods. 5, vrátane ich prekladu, okrem prípadu, keď:

a)je zhrnutie zavádzajúce, nepresné alebo nekonzistentné, keď sa vykladá spolu s ostatnými časťami bieleho dokladu o kryptoaktívach;

b)zhrnutie pri výklade spolu s ostatnými časťami bieleho dokladu o kryptoaktívach neposkytuje kľúčové informácie s cieľom pomôcť spotrebiteľom a investorom pri zvažovaní, či kúpiť takéto tokeny elektronických peňazí.

4.Týmto článkom sa nevylučujú ďalšie nároky na uplatnenie občianskoprávnej zodpovednosti podľa vnútroštátneho práva.

Článok 48
Marketingové oznámenia

1.Všetky marketingové oznámenia týkajúce sa verejnej ponuky tokenov elektronických peňazí alebo prijatia takýchto tokenov elektronických peňazí na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva musia dodržiavať všetky tieto požiadavky:

a)marketingové oznámenia sa musia dať ako také jasne identifikovať;

b)informácie uvedené v marketingových oznámeniach musia byť nestranné, jasné a nezavádzajúce;

c)informácie uvedené v marketingových oznámeniach musia byť konzistentné s informáciami uvedenými v bielom doklade o kryptoaktívach;

d)v marketingových oznámeniach sa jasne uvádza, že bol uverejnený whitepaper o kryptoaktívach, pričom obsahujú adresu webového sídla emitenta tokenov elektronických peňazí.

2.Marketingové oznámenia musia obsahovať jasné a jednoznačné vyhlásenie, že všetci držitelia tokenov elektronických peňazí majú voči emitentovi kedykoľvek právo na vyplatenie v nominálnej hodnote.

Článok 49
Investovanie finančných prostriedkov prijatých výmenou za emitentov tokenu elektronických peňazí

Finančné prostriedky prijaté emitentmi tokenov elektronických peňazí výmenou za tokeny elektronických peňazí a investované do bezpečných, nízkorizikových aktív v súlade s článkom 7 ods. 2 smernice 2009/110/ES sa investujú do aktív denominovaných v rovnakej mene, ako je mena, na ktorú je naviazaný token elektronických peňazí.

Kapitola 2

Významné tokeny elektronických peňazí

Článok 50
Označenie tokenov elektronických peňazí za významné tokeny elektronických peňazí

1.Orgán EBA označuje tokeny elektronických peňazí za významné tokeny elektronických peňazí na základe kritérií uvedených v článku 39 ods. 1 a bližšie určených v súlade s článkom 39 ods. 6, keď sú splnené aspoň tri z uvedených kritérií.

2.Príslušné orgány domovského členského štátu emitenta poskytujú orgánu EBA informácie o kritériách uvedených v článku 39 ods. 1 tohto článku a bližšie určených v súlade s článkom 39 ods. 6 aspoň raz ročne.

3.Keď sa orgán EBA domnieva, že tokeny elektronických peňazí spĺňajú kritériá uvedené v článku 39 ods. 1 a bližšie určené v súlade s článkom 39 ods. 6, vypracuje na tento účel návrh rozhodnutia a informuje o tomto návrhu rozhodnutia emitentov týchto tokenov elektronických peňazí a príslušný orgán domovského členského štátu emitenta. Orgán EBA poskytuje emitentom takýchto tokenov elektronických peňazí a ich príslušným orgánom možnosť predložiť písomné pripomienky a poznámky pred prijatím konečného rozhodnutia. EBA tieto pripomienky a poznámky náležite zvažuje.

4.EBA prijme konečné rozhodnutie o tom, či je token elektronických peňazí významným tokenom elektronických peňazí, do troch mesiacov od informovania uvedeného v odseku 3 a bezodkladne informuje o tejto skutočnosti emitentov takýchto tokenov elektronických peňazí a ich príslušné orgány.

Článok 51
Dobrovoľné označenie tokenov elektronických peňazí za významné tokeny elektronických peňazí

1.Emitent tokenov elektronických peňazí, ktorému bolo udelené povolenie na činnosť úverovej inštitúcie alebo „inštitúcie elektronického peňažníctva“ v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice 2009/110/ES, alebo ktorý žiada o takéto povolenie, môže uviesť, že chce označiť svoje tokeny elektronických peňazí za významné tokeny elektronických peňazí. V takom prípade príslušný orgán bezodkladne informuje o žiadosti emitenta alebo žiadajúceho emitenta orgán EBA.

Na to, aby sa tokeny elektronických peňazí označili za významné, musí emitent alebo žiadajúci emitent tokenov elektronických peňazí prostredníctvom podrobného plánu činnosti preukázať, že pravdepodobne splní aspoň tri kritériá uvedené v článku 39 ods. 1 a bližšie určené v súlade s článkom 39 ods. 6.

2.Keď sa na základe plánu činnosti orgán EBA domnieva, že tokeny elektronických peňazí spĺňajú kritériá uvedené v článku 39 ods. 1 a bližšie určené v súlade s článkom 39 ods. 6, vypracuje na tento účel návrh rozhodnutia a o tomto návrhu rozhodnutia informuje príslušný orgán domovského členského štátu emitenta alebo žiadajúceho emitenta.

Orgán EBA poskytuje príslušnému orgánu domovského členského štátu emitenta alebo žiadajúceho emitenta možnosť predložiť písomné pripomienky a poznámky pred prijatím konečného rozhodnutia. EBA tieto pripomienky a poznámky náležite zvažuje.

3.Keď sa na základe plánu činnosti orgán EBA domnieva, že tokeny elektronických peňazí nespĺňajú kritériá uvedené v článku 39 ods. 1 a bližšie určené v súlade s článkom 39 ods. 6, vypracuje na tento účel návrh rozhodnutia a o tomto návrhu rozhodnutia informuje emitenta alebo žiadajúceho emitenta a príslušný orgán domovského členského štátu emitenta alebo žiadajúceho emitenta.

Orgán EBA poskytuje emitentovi alebo žiadajúcemu emitentovi a príslušnému orgánu jeho domovského členského štátu možnosť predložiť písomné pripomienky a poznámky pred prijatím konečného rozhodnutia. EBA tieto pripomienky a poznámky náležite zvažuje.

4.EBA prijme konečné rozhodnutie o tom, či je token elektronických peňazí významným tokenom elektronických peňazí, do troch mesiacov od informovania uvedeného v odseku 1 a bezodkladne informuje o tejto skutočnosti emitenta alebo žiadajúceho emitenta takýchto tokenov elektronických peňazí a ich príslušné orgány. O tomto rozhodnutí sa bezodkladne informuje emitent alebo žiadajúci emitent tokenov elektronických peňazí a príslušný orgán jeho domovského členského štátu.

Článok 52
Osobitné dodatočné povinnosti pre emitentov tokenov elektronických peňazí

Emitenti aspoň jednej kategórie tokenov elektronických peňazí uplatňujú na emitentov tokenov krytých aktívami alebo významných tokenov krytých aktívami tieto požiadavky:

a)články 33 a 34 tohto nariadenia namiesto článku 7 smernice 2009/110/ES;

b)článok 41 ods. 1, 2 a 3 tohto nariadenia;

c)článok 41 ods. 4 tohto nariadenia namiesto článku 5 smernice 2009/110/ES;

d)článok 42 tohto nariadenia.

HLAVA V: Udeľovanie povolení poskytovateľom služieb kryptoaktív a podmienky výkonu ich činnosti

Kapitola 1: Udeľovanie povolení poskytovateľom služieb kryptoaktív

Článok 53
Udeľovanie povolení

1.Služby kryptoaktív môžu poskytovať len právnické osoby, ktoré majú sídlo v členskom štáte Únie a ktorým bolo udelené povolenie na činnosť poskytovateľov služieb kryptoaktív v súlade s článkom 55.

Poskytovatelia služieb kryptoaktív musia neustále spĺňať podmienky na udelenie povolenia.

Žiadna osoba, ktorá nie je poskytovateľom služieb kryptoaktív, nesmie používať meno alebo názov spoločnosti, vydávať marketingové oznámenia ani používať akýkoľvek iný postup, ktorý by nasvedčoval, že disponuje povolením na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív, alebo ktorý by v tejto súvislosti mohol pôsobiť zmätočne.

2.Príslušné orgány, ktoré udeľujú povolenie podľa článku 55, zabezpečujú, aby sa v takomto povolení špecifikovali služby kryptoaktív, na ktorých poskytovanie majú poskytovatelia služieb kryptoaktív povolenie.

3.Povolenie poskytovateľa služieb kryptoaktív je platné pre celú Úniu a umožňuje poskytovateľom služieb kryptoaktív poskytovať služby, na ktoré získali povolenie, v celej Únii buď prostredníctvom práva usadiť sa, a to aj v rámci pobočky, alebo prostredníctvom slobody poskytovať služby.

Od poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí poskytujú služby kryptoaktív na cezhraničnom základe, sa nevyžaduje fyzická prítomnosť na území hostiteľského členského štátu.

4.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí chcú pridať služby kryptoaktív do svojho povolenia, požiadajú príslušné orgány, ktoré udelili dané povolenie, o rozšírenie svojho povolenia, a to doplnením a aktualizovaním informácií uvedených v článku 54. Žiadosť o rozšírenie sa spracúva v súlade s článkom 55.

Článok 54
Žiadosť o udelenie povolenia

1.Právnické osoby, ktoré majú zámer poskytovať služby kryptoaktív, požiadajú príslušný orgán členského štátu, v ktorom majú svoje sídlo, o povolenie na činnosť poskytovateľov služieb kryptoaktív.

2.Žiadosť uvedená v odseku 1 musí obsahovať všetky tieto informácie:

a)názov vrátane úradného názvu a všetkých iných obchodných mien, ktoré sa majú použiť, identifikátor právneho subjektu žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív, webové sídlo prevádzkované týmto poskytovateľom a jeho fyzickú adresu;

b)právne postavenie žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív;

c)stanovy žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív;

d)plán činnosti, v ktorom sa stanovujú druhy služieb kryptoaktív, ktoré chce žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív poskytovať, vrátane toho, kde a ako sa majú tieto služby uvádzať na trh;

e)opis systému riadenia žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív;

f)v prípade všetkých fyzických osôb, ktoré sú členmi riadiaceho orgánu žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív, a v prípade všetkých fyzických osôb, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia 20 % alebo viac základného imania alebo hlasovacích práv, dôkaz, že nemajú záznam v registri trestov v súvislosti s porušením vnútroštátnych pravidiel v oblasti obchodného či konkurzného práva, právnych predpisov o finančných službách, právnych predpisov o boji proti praniu špinavých peňazí, právnych predpisov o boji proti terorizmu a povinností týkajúcich sa profesijnej zodpovednosti;

g)dôkaz o tom, že fyzické osoby, ktoré sú členmi riadiaceho orgánu žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív, majú spoločne dostatočné znalosti, zručnosti a skúsenosti na riadenie tohto poskytovateľa, a že sa od týchto fyzických osôb vyžaduje, aby venovali dostatok času výkonu svojich povinností;

h)opis mechanizmu vnútornej kontroly, postupu na posudzovanie rizika a plánu na zabezpečenie kontinuity činností, ktoré má zavedené žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív;

i)opisy informačných systémov a bezpečnostných mechanizmov žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív v technickom aj netechnickom jazyku;

j)dôkaz o tom, že žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív spĺňa prudenciálne bezpečnostné záruky v súlade s článkom 60;

k)opis postupov žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív týkajúcich sa vybavovania sťažností klientov;

l)opis postupu oddelenia kryptoaktív a finančných prostriedkov klienta;

m)opis postupu a systému na odhaľovanie zneužívania trhu;

n)keď má žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív zámer zabezpečovať úschovu a správu kryptoaktív v mene tretích strán, opis politiky úschovy;

o)keď má žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív zámer prevádzkovať obchodnú platformu pre kryptoaktíva, opis prevádzkových pravidiel obchodnej platformy;

p)keď má žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív zámer vymieňať kryptoaktíva za fiat menu alebo kryptoaktíva za iné kryptoaktíva, opis nediskriminačnej obchodnej politiky;

q)keď má žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív zámer vykonávať pokyny týkajúce sa kryptoaktív v mene tretích strán, opis politiky vykonávania pokynov;

r)keď má žiadateľ zámer prijímať a postupovať pokyny týkajúce sa kryptoaktív v mene tretích strán, dôkaz o tom, že fyzické osoby poskytujúce poradenstvo v mene žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív majú potrebné vedomosti a odborné znalosti na plnenie svojich povinností.

3.Príslušné orgány nevyžadujú od žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív, aby poskytoval informácie, ktoré už dostali podľa smernice 2009/110/ES, smernice 2014/65/EÚ, smernice 2015/2366/EÚ alebo podľa vnútroštátneho práva uplatniteľného na služby kryptoaktív pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia za predpokladu, že takéto informácie alebo dokumenty sú stále aktuálne a príslušné orgány k nim stále majú prístup.

Článok 55
Posudzovanie žiadosti o udelenie povolenia a udelenie povolenia alebo zamietnutie žiadosti

1.Príslušné orgány musia do 25 pracovných dní od prijatia žiadosti uvedenej v článku 54 ods. 1 posúdiť, či je táto žiadosť úplná, a to tak, že overia, či boli predložené informácie uvedené v článku 54 ods. 2. Ak žiadosť nie je úplná, orgány stanovia termín, do ktorého majú žiadajúci poskytovatelia služieb kryptoaktív chýbajúce informácie poskytnúť.

2.Príslušné orgány môžu zamietnuť preskúmanie žiadostí, ak takéto žiadosti zostanú neúplné aj po uplynutí termínu uvedeného v odseku 1.

3.Príslušné orgány bezodkladne informujú žiadajúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív o skutočnosti, že žiadosť je úplná.

4.Pred udelením povolenia alebo zamietnutím žiadosti poskytovateľa služieb kryptoaktív sa príslušné orgány poradia s príslušnými orgánmi iného členského štátu v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív je dcérskou spoločnosťou poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorému bolo udelené povolenie v tomto inom členskom štáte;

b)žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív je dcérskou spoločnosťou materského podniku poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorému bolo udelené povolenie v tomto inom členskom štáte;

c)žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív kontrolujú tie isté fyzické alebo právnické osoby, ktoré kontrolujú poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorému bolo udelené povolenie v tomto inom členskom štáte.

5.Príslušné orgány do troch mesiacov od dátumu prijatia úplnej žiadosti posúdia, či žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív spĺňa požiadavky tejto hlavy, a prijmú plne odôvodnené rozhodnutie o udelení povolenia alebo zamietnutí žiadosti poskytovateľa služieb kryptoaktív. V uvedenom posúdení sa zohľadňuje povaha, rozsah a zložitosť služieb kryptoaktív, ktoré má žiadajúci poskytovateľ služieb kryptoaktív zámer poskytovať.

Príslušné orgány môžu zamietnuť žiadosť o udelenie povolenia, ak existujú objektívne a preukázateľné dôvody domnievať sa, že:

a)riadiaci orgán žiadajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív predstavuje hrozbu pre jeho účinné, spoľahlivé a obozretné riadenie a kontinuitu činností, ako aj pre primerané zohľadnenie záujmov jeho klientov a integritu trhu;

b)žiadateľ nespĺňa alebo pravdepodobne nesplní požiadavky tejto hlavy.

6.Príslušné orgány informujú orgán ESMA o všetkých povoleniach udelených podľa tohto článku. Orgán ESMA doplňuje všetky informácie predložené v úspešných žiadostiach do registra poskytovateľov služieb kryptoaktív s povolením uvedeného v článku 57. Môže požadovať informácie s cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány udeľovali povolenia podľa tohto článku konzistentne.

7.Príslušné orgány informujú žiadajúcich poskytovateľov služieb kryptoaktív o svojich rozhodnutiach udeliť povolenie alebo zamietnuť žiadosť do troch pracovných dní od dátumu uvedeného rozhodnutia.

Článok 56
Odňatie povolenia

1.Príslušné orgány odnímajú povolenia v ktorejkoľvek z týchto situácií – poskytovateľ služieb kryptoaktív:

a)nevyužil svoje povolenie do 18 mesiacov od dátumu udelenia povolenia;

b)sa svojho povolenia výslovne vzdal;

c)neposkytoval služby kryptoaktív počas deviatich po sebe nasledujúcich mesiacov;

d)získal povolenie nezákonnými prostriedkami vrátane uvedenia nepravdivých vyhlásení v žiadosti o udelenie povolenia;

e)prestal spĺňať podmienky, na základe ktorých bolo povolenie udelené, a neprijal v stanovenom časovom rámci nápravné opatrenia požadované príslušným orgánom;

f)vážne porušil toto nariadenie.

2.Príslušné orgány majú takisto právomoc odňať povolenia v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)poskytovateľ služieb kryptoaktív alebo členovia jeho riadiaceho orgánu porušili vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa vykonáva smernica (EÚ) 2015/849 62 , pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu;

b)poskytovateľ služieb kryptoaktív stratil povolenie na činnosť platobnej inštitúcie v súlade s článkom 13 smernice (EÚ) 2015/2366 alebo povolenie na činnosť inštitúcie elektronického peňažníctva udelené v súlade s hlavou II smernice 2009/110/ES a tento poskytovateľ služieb kryptoaktív túto situáciu do 40 kalendárnych dní nenapravil.

3.Keď príslušný orgán odníme povolenie, príslušný orgán určený ako jednotné kontaktné miesto v danom členskom štáte o tom v súlade s článkom 81 bez zbytočného odkladu informuje orgán ESMA a príslušné orgány hostiteľských členských štátov. Orgán ESMA registruje informácie o odňatí povolenia v registri uvedenom v článku 57.

4.Príslušné orgány môžu obmedziť odňatie povolenia na konkrétnu službu.

5.Príslušné orgány pred odňatím povolenia konzultujú s príslušným orgánom iného členského štátu, ak je dotknutý poskytovateľ služieb kryptoaktív:

a)dcérskou spoločnosťou poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorému bolo udelené povolenie v tomto inom členskom štáte;

b)dcérskou spoločnosťou materského podniku poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorému bolo udelené povolenie v tomto inom členskom štáte;

c)kontrolovaný tými istými fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré kontrolujú poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorému bolo udelené povolenie v tomto inom členskom štáte.

6.Orgány EBA a ESMA a všetky príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu kedykoľvek požiadať príslušný orgán domovského členského štátu, aby preskúmal, či poskytovateľ služieb kryptoaktív naďalej spĺňa podmienky, za ktorých mu bolo povolenie udelené.

7.Poskytovatelia služieb kryptoaktív zavádzajú, vykonávajú a zachovávajú primerané postupy na zabezpečenie včasného a riadneho prevodu kryptoaktív a finančných prostriedkov klientov na iného poskytovateľa služieb kryptoaktív v prípade odňatia povolenia.

Článok 57 
Register poskytovateľov služieb kryptoaktív

1.Orgán ESMA zriaďuje register všetkých poskytovateľov služieb kryptoaktív. Uvedený register musí byť verejne dostupný na jeho webovom sídle a musí sa pravidelne aktualizovať.

2.Register uvedený v odseku 1 musí obsahovať tieto informácie:

a)názov, právnu formu a identifikátor právneho subjektu a pobočky poskytovateľa služieb kryptoaktív;

b)obchodné meno, fyzickú adresu a webové sídlo poskytovateľa služieb kryptoaktív alebo obchodnej platformy pre kryptoaktíva prevádzkovanej poskytovateľom služieb kryptoaktív;

c)názov a adresu príslušného orgánu, ktorý udelil povolenie, a jeho kontaktné údaje;

d)zoznam služieb kryptoaktív, na ktorých poskytovanie má poskytovateľ služieb kryptoaktív povolenie;

e)zoznam členských štátov, v ktorých poskytovateľ služieb kryptoaktív informoval o svojom zámere poskytovať služby kryptoaktív v súlade s článkom 58;

f)všetky ostatné služby poskytované poskytovateľom služieb kryptoaktív, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, s odkazom na príslušné právo Únie alebo vnútroštátne právo.

3.Každé odňatie povolenia poskytovateľovi služieb kryptoaktív v súlade s článkom 56 zostáva uverejnené v registri päť rokov.

Článok 58
Cezhraničné poskytovanie služieb kryptoaktív

1.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú zámer poskytovať služby kryptoaktív vo viac než jednom členskom štáte, predkladajú príslušnému orgánu určenému ako jednotné kontaktné miesto v súlade s článkom 81 tieto informácie:

a)zoznam členských štátov, v ktorých má poskytovateľ služieb kryptoaktív zámer poskytovať služby kryptoaktív;

b)dátum začatia zamýšľaného poskytovania služieb kryptoaktív;

c)zoznam všetkých ostatných činností, ktoré vykonáva poskytovateľ služieb kryptoaktív a na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie.

2.Jednotné kontaktné miesto členského štátu, v ktorom bolo udelené povolenie, oznamuje príslušným orgánom hostiteľských členských štátov a orgánom ESMA a EBA informácie uvedené v odseku 1 do 10 pracovných dní od ich prijatia. Orgán ESMA registruje tieto informácie v registri uvedenom v článku 57.

3.Jednotné kontaktné miesto členského štátu, ktorý udelil povolenie, bezodkladne informuje dotknutého poskytovateľa služieb kryptoaktív o oznámení uvedenom v odseku 2.

4.Poskytovatelia služieb kryptoaktív môžu začať poskytovať služby kryptoaktív v inom členskom štáte, než je ich domovský členský štát, k dátumu prijatia oznámenia uvedeného v odseku 3 alebo najneskôr do 15 kalendárnych dní po predložení informácií uvedených v odseku 1.

Kapitola 2: Povinnosť pre všetkých poskytovateľov služieb kryptoaktív

Článok 59
Povinnosť konať čestne, spravodlivo a profesionálne v najlepšom záujme klientov a informácie pre klientov

1.Poskytovatelia služieb kryptoaktív musia konať čestne, spravodlivo a profesionálne v súlade s najlepšími záujmami svojich klientov a potenciálnych klientov.

2.Poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujú svojim klientom nestranné, jasné a nezavádzajúce informácie, najmä v marketingových oznámeniach, ktoré sa ako také musia označiť. Poskytovatelia služieb kryptoaktív nesmú zámerne ani z nedbalosti zavádzať klienta so zreteľom na skutočné alebo vnímané výhody akýchkoľvek kryptoaktív.

3.Poskytovatelia služieb kryptoaktív upozorňujú klientov na riziká spojené s nákupom kryptoaktív.

4.Poskytovatelia služieb kryptoaktív zverejňujú svoje cenové politiky, a to tak, že ich umiestňujú online na svojom webovom sídle na dobre viditeľnom mieste.

Článok 60
Prudenciálne požiadavky

1.Poskytovatelia služieb kryptoaktív musia mať neustále zavedené prudenciálne bezpečnostné záruky, ktoré sa rovnajú aspoň vyššej z týchto hodnôt:

a)sume trvalých minimálnych kapitálových požiadaviek uvedených v prílohe IV v závislosti od povahy poskytovaných služieb kryptoaktív;

b)štvrtine fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok, ktoré sa každoročne preskúmavajú.

2.Prudenciálne bezpečnostné záruky uvedené v odseku 1 musia mať jednu z týchto foriem:

a)vlastné zdroje pozostávajúce z položiek vlastného kapitálu Tier 1 uvedených v článkoch 26 až 30 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 po vykonaní odpočtov v plnom rozsahu podľa článku 36 uvedeného nariadenia bez uplatnenia prahových výnimiek podľa článkov 46 a 48 uvedeného nariadenia;

b)poistná zmluva vzťahujúca sa na územia Únie, kde sa aktívne poskytujú služby kryptoaktív, alebo porovnateľná záruka.

3.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí nevykonávali činnosť počas jedného roka odo dňa, keď začali poskytovať služby, používajú na výpočet uvedený v odseku 1 písm. b) predpokladané fixné režijné náklady zahrnuté do svojich prognóz na prvých 12 mesiacov poskytovania služieb, ktoré predložili spolu so žiadosťou o udelenie povolenia.

4.Poistná zmluva uvedená v odseku 2 musí mať aspoň všetky tieto vlastnosti:

a)má počiatočné obdobie trvania najmenej jeden rok;

b)výpovedná lehota na jej zrušenie je najmenej 90 dní;

c)je uzavretá podnikom oprávneným poskytovať poistenie v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom;

d)poskytuje ju tretia strana.

5.Poistná zmluva uvedená v odseku 2 písm. b) zahŕňa krytie proti riziku:

a)straty dokumentov;

b)skresľovania skutočností alebo zavádzajúcich vyhlásení;

c)krokov, chýb alebo opomenutí spôsobujúcich porušenie:

i)právnych a regulačných povinností;

ii)povinnosti konať čestne, spravodlivo a profesionálne voči klientom;

iii)povinností mlčanlivosti;

d)nezavedenia, nevykonávania a nezachovávania vhodných postupov na predchádzanie konfliktom záujmov;

e)strát vyplývajúcich z prerušenia podnikateľskej činnosti alebo zlyhaní systému;

f)v prípade, že sa to vzťahuje na obchodný model, hrubej nedbanlivosti pri ochrane kryptoaktív a finančných prostriedkov klientov.

6.Poskytovatelia služieb kryptoaktív vypočítavajú na účely odseku 1 písm. b) svoje fixné režijné náklady za predchádzajúci rok s použitím hodnoty vyplývajúcej z uplatniteľného účtovného rámca, a to odpočítaním nasledujúcich položiek z celkových nákladov po rozdelení zisku medzi akcionárov vo svojej naposledy auditovanej ročnej účtovnej závierke, alebo v prípade, že nie je k dispozícii auditovaná závierka, v ročnej účtovnej závierke overenej vnútroštátnymi orgánmi dohľadu:

a)zamestnaneckých bonusov a iných odmien v rozsahu, v akom tieto bonusy a odmeny závisia od čistého zisku poskytovateľov služieb kryptoaktív v príslušnom roku;

b)podielov zamestnancov, riaditeľov a spoločníkov na zisku;

c)iných rozdelení zisku a iných pohyblivých zložiek odmeňovania, pokiaľ sú úplne diskrečné;

d)jednorazových výdavkov vyplývajúcich z mimoriadnych činností.

Článok 61
Organizačné požiadavky

1.Členovia riadiaceho orgánu poskytovateľov služieb kryptoaktív musia mať potrebnú dobrú povesť a schopnosti, pokiaľ ide o kvalifikáciu, skúsenosti a zručnosti na výkon svojich povinností. Musia preukázať, že sú schopní venovať dostatok času na účinné vykonávanie svojich funkcií.

2.Fyzické osoby, ktoré buď priamo alebo nepriamo vlastnia viac než 20 % základného imania alebo hlasovacích práv poskytovateľa služieb kryptoaktív, alebo ktoré akýmkoľvek iným spôsobom vykonávajú kontrolu nad uvedeným poskytovateľom služieb kryptoaktív, musia poskytnúť dôkaz o tom, že majú potrebnú dobrú povesť a schopnosti.

3.Žiadna z osôb uvedených v odsekoch 1 alebo 2 nesmela byť odsúdená za trestné činy spojené s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu alebo za iné finančné trestné činy.

4.Poskytovatelia služieb kryptoaktív zamestnávajú pracovníkov so zručnosťami, vedomosťami a odbornými znalosťami potrebnými na plnenie povinností, ktoré sú im prideľované, pričom zohľadňujú škálu, povahu a rozsah poskytovaných služieb kryptoaktív.

5.Riadiaci orgán posudzuje a pravidelne preskúmava účinnosť politík, mechanizmov a postupov zavedených na dodržiavanie povinností stanovených v kapitolách 2 a 3 tejto hlavy a prijíma vhodné opatrenia na riešenie akýchkoľvek nedostatkov.

6.Poskytovatelia služieb kryptoaktív prijímajú všetky primerané opatrenia na zabezpečenie kontinuity a pravidelnosti pri poskytovaní svojich služieb kryptoaktív. Poskytovatelia služieb kryptoaktív používajú na tento účel vhodné a primerané zdroje a postupy vrátane odolných a bezpečných IKT systémov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/xx 63 .

Vypracúvajú politiku kontinuity podnikateľskej činnosti, ktorá zahŕňa kontinuitu podnikateľskej činnosti v oblasti IKT, ako aj plány obnovy po havárii vypracované v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/xx 64 , ktorých cieľom je v prípade prerušenia ich IKT systémov a postupov zabezpečiť uchovávanie základných údajov a funkcií a údržbu služieb kryptoaktív, alebo ak to nie je možné, včasnú obnovu takýchto údajov a funkcií a včasné obnovenie služieb kryptoaktív.

7.Poskytovatelia služieb kryptoaktív musia mať mechanizmy vnútornej kontroly a účinné postupy posudzovania rizík vrátane účinných kontrolných a ochranných opatrení na riadenie IKT systémov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/xx 65 . Monitorujú a pravidelne hodnotia primeranosť a účinnosť mechanizmov vnútornej kontroly a postupov posudzovania rizík a prijímajú vhodné opatrenia na riešenie akýchkoľvek nedostatkov.

Poskytovatelia služieb kryptoaktív musia mať systémy a postupy na zaistenie bezpečnosti, integrity a dôvernosti informácií v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/xx 66 .

8.Poskytovatelia služieb kryptoaktív musia zabezpečiť vedenie záznamov o všetkých službách kryptoaktív a o pokynoch a transakciách, ktoré vykonávajú. Tieto záznamy musia byť dostatočné na to, aby umožnili príslušným orgánom plniť si úlohy dohľadu a vykonávať opatrenia na presadzovanie práva, a najmä zisťovať, či poskytovateľ služieb kryptoaktív splnil všetky povinnosti vrátane tých, ktoré sa týkajú klientov alebo potenciálnych klientov a integrity trhu.

9.Poskytovatelia služieb kryptoaktív musia mať zavedené systémy, postupy a opatrenia na monitorovanie a odhaľovanie zneužívania trhu, ako sa uvádza v hlave VI. Bezodkladne oznámia svojmu príslušnému orgánu akékoľvek podozrenie, že môžu existovať okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že došlo k zneužitiu trhu, že k nemu dochádza alebo že je pravdepodobné, že k nemu dôjde.

Článok 62
Informácie pre príslušné orgány

Poskytovatelia služieb kryptoaktív informujú svoj príslušný orgán o všetkých zmenách svojho riadiaceho orgánu a poskytujú svojmu príslušnému orgánu všetky informácie potrebné na posúdenie súladu s článkom 61.

Článok 63
Úschova kryptoaktív a finančných prostriedkov klientov

1.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú v držbe kryptoaktíva patriace klientom alebo prostriedky prístupu k takýmto kryptoaktívam, prijímajú primerané opatrenia na ochranu vlastníckych práv klientov, najmä v prípade platobnej neschopnosti poskytovateľa služieb kryptoaktív, a na zabránenie využívaniu kryptoaktív klienta na vlastný účet s výnimkou výslovného súhlasu klienta.

2.Keď si obchodné modely alebo služby kryptoaktív poskytovateľov takýchto služieb vyžadujú držbu finančných prostriedkov klientov, poskytovatelia služieb kryptoaktív musia mať zavedené primerané bezpečnostné opatrenia na ochranu práv klientov a zabránenie využívaniu finančných prostriedkov klientov na ich vlastný účet v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 25 smernice (EÚ) 2015/2366 67 .

3.Poskytovatelia služieb kryptoaktív bezodkladne umiestňujú všetky finančné prostriedky klienta do centrálnej banky alebo úverovej inštitúcie.

Poskytovatelia služieb kryptoaktív prijímajú všetky potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby finančné prostriedky klientov držané v centrálnej banke alebo úverovej inštitúcii boli držané na účte alebo účtoch, ktoré sú identifikovateľné oddelene od všetkých účtov používaných na držbu finančných prostriedkov patriacich poskytovateľovi služieb kryptoaktív.

4.Poskytovatelia služieb kryptoaktív môžu sami alebo prostredníctvom tretej strany poskytovať platobné služby súvisiace s ponúkanou službou kryptoaktív za predpokladu, že samotný poskytovateľ služieb kryptoaktív alebo tretia strana je platobnou inštitúciou v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 4 smernice (EÚ) 2015/2366.

5.Odseky 2 a 3 tohto článku sa neuplatňujú na poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí sú inštitúciami elektronického peňažníctva v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 smernice 2009/110/ES alebo platobnými inštitúciami v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 4 smernice (EÚ) 2015/2366.

Článok 64
Postup pri vybavovaní sťažností

1.Poskytovatelia služieb kryptoaktív zavádzajú a zachovávajú účinné a transparentné postupy na promptné, spravodlivé a konzistentné vybavovanie sťažností prijatých od klientov.

2.Klienti musia mať možnosť bezplatne predkladať sťažnosti poskytovateľom služieb kryptoaktív.

3.Poskytovatelia služieb kryptoaktív vypracúvajú a sprístupňujú klientom vzor sťažností a vedú záznamy o všetkých prijatých sťažnostiach a o všetkých opatreniach prijatých v reakcii na ne.

4.Poskytovatelia služieb kryptoaktív vyšetrujú všetky sťažnosti včas a spravodlivo a v primeranej lehote oznamujú svojim klientom výsledok týchto vyšetrovaní.

Článok 65
Prevencia, identifikácia, riadenie a zverejňovanie konfliktov záujmov

1.Poskytovatelia služieb kryptoaktív zachovávajú a uplatňujú účinnú politiku na prevenciu, identifikáciu, riadenie a zverejňovanie konfliktov záujmov medzi sebou a:

a)svojimi akcionármi alebo všetkými osobami, ktoré sú s nimi priamo alebo nepriamo spojené prostredníctvom kontroly;

b)svojimi manažérmi a zamestnancami;

c)svojimi klientmi alebo medzi klientom a iným klientom.

2.Poskytovatelia služieb kryptoaktív informujú svojich klientov a potenciálnych klientov o všeobecnej povahe a zdrojoch konfliktov záujmov a o krokoch prijatých na ich zmiernenie.

Poskytovatelia služieb kryptoaktív zverejňujú takéto informácie na svojom webovom sídle na dobre viditeľnom mieste.

3.Informovanie uvedené v odseku 2 musí byť dostatočne presné, pričom sa berie do úvahy povaha každého klienta, aby sa každému klientovi umožnilo prijať informované rozhodnutie o službe, v súvislosti s ktorou vzniká konflikt záujmov.

4.Poskytovatelia služieb kryptoaktív posudzujú a aspoň raz ročne preskúmavajú svoju politiku v oblasti konfliktov záujmov a prijímajú všetky vhodné opatrenia na riešenie akýchkoľvek nedostatkov.

Článok 66
Externé zabezpečovanie činností

1.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí poverujú výkonom prevádzkových funkcií tretiu stranu, podniknú všetky primerané kroky na zabránenie dodatočnému prevádzkovému riziku. Sú aj naďalej plne zodpovední za dodržiavanie všetkých svojich povinností podľa tejto hlavy a neustále zabezpečujú, aby boli splnené všetky tieto podmienky:

a)externé zabezpečovanie činností nevedie k delegovaniu zodpovednosti poskytovateľov služieb kryptoaktív;

b)externým zabezpečovaním činností sa nemení vzťah medzi poskytovateľmi služieb kryptoaktív a ich klientmi ani povinnosti poskytovateľov služieb kryptoaktív voči ich klientom;

c)externým zabezpečovaním činností sa nemenia podmienky na udelenie povolenia poskytovateľom služieb kryptoaktív;

d)tretie strany zapojené do externého zabezpečovania činností spolupracujú s príslušným orgánom domovského členského štátu poskytovateľov služieb kryptoaktív a externým zabezpečovaním činností sa nebráni týmto príslušným orgánom vo výkone funkcií dohľadu vrátane prístupu na mieste na získanie všetkých relevantných informácií potrebných na plnenie týchto funkcií;

e)poskytovatelia služieb kryptoaktív si zachovávajú odborné znalosti a zdroje potrebné na hodnotenie kvality poskytovaných služieb, na účinný dohľad nad externe zabezpečovanými službami a na priebežné riadenie rizík spojených s externým zabezpečovaním činností;

f)poskytovatelia služieb kryptoaktív majú priamy prístup k relevantným informáciám o externe zabezpečovaných službách;

g)poskytovatelia služieb kryptoaktív zabezpečujú, aby tretie strany zapojené do externe zabezpečovaných činností spĺňali normy stanovené v príslušných právnych predpisoch o ochrane údajov, ktoré by sa uplatňovali, ak by boli tretie strany usadené v Únii.

Poskytovatelia služieb kryptoaktív sú na účely písmena g) zodpovední za zabezpečenie toho, aby boli normy stanovené v príslušných právnych predpisoch o ochrane údajov stanovené v zmluve uvedenej v odseku 3.

2.Poskytovatelia služieb kryptoaktív musia mať politiku týkajúcu sa externého zabezpečovania činností vrátane pohotovostných plánov a stratégií ukončenia angažovanosti.

3.Poskytovatelia služieb kryptoaktív uzatvárajú so všetkými tretími stranami zapojenými do externého zabezpečovania činností písomnú dohodu. V tejto písomnej dohode sa stanovujú práva a povinnosti poskytovateľov služieb kryptoaktív, ako aj dotknutých tretích strán, a príslušným poskytovateľom služieb kryptoaktív sa umožňuje túto dohodu vypovedať.

4.Poskytovatelia služieb kryptoaktív a tretie strany na požiadanie sprístupňujú príslušným a dotknutým orgánom všetky informácie potrebné na to, aby tieto orgány mohli posúdiť súlad externe zabezpečovaných činností s požiadavkami tejto hlavy.

Kapitola 3: Povinnosti týkajúce sa poskytovania osobitných služieb kryptoaktív

Článok 67
Úschova a správa kryptoaktív v mene tretích strán

1.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na úschovu a správu v mene tretích strán, uzatvárajú so svojimi klientmi dohodu, v ktorej sa bližšie určujú ich povinnosti a úlohy. Takáto dohoda zahŕňa aspoň všetky tieto prvky:

a)totožnosť zmluvných strán dohody;

b)povahu poskytovanej služby a opis tejto služby;

c)prostriedky komunikácie medzi poskytovateľom služieb kryptoaktív a klientom vrátane autentifikačného systému klienta;

d)opis bezpečnostných systémov, ktoré používa poskytovateľ služieb kryptoaktív;

e)poplatky uplatňované poskytovateľom služieb kryptoaktív;

f)právo, ktorým sa riadi dohoda.

2.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na úschovu a správu kryptoaktív v mene tretích strán, vedú register pozícií otvorený v mene každého klienta, ktorý zodpovedá právam každého klienta na kryptoaktíva. Poskytovatelia služieb kryptoaktív čo najskôr zaznamenávajú do tohto registra všetky pohyby podľa inštrukcií svojich klientov. Svojimi vnútornými postupmi zabezpečujú, aby bol každý pohyb ovplyvňujúci registráciu kryptoaktív doložený transakciou riadne registrovanou v registri pozícií klienta.

3.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na úschovu a správu kryptoaktív v mene tretích strán, zavádzajú politiku úschovy s internými pravidlami a postupmi na zabezpečenie úschovy alebo kontroly takýchto kryptoaktív alebo prostriedkov prístupu k takýmto kryptoaktívam, ako sú kryptografické kľúče.

Týmito pravidlami a postupmi sa zabezpečuje, že poskytovateľ služieb kryptoaktív nemôže v dôsledku podvodov, kybernetických hrozieb alebo nedbanlivosti stratiť kryptoaktíva klientov ani práva súvisiace s týmito aktívami.

4.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na úschovu a správu kryptoaktív v mene tretích strán, uľahčujú v prípade potreby výkon práv spojených s kryptoaktívami. Každá udalosť, ktorá pravdepodobne vytvorí alebo zmení práva klienta, sa čo najskôr zaznamenáva do registra pozícií klienta.

5.Poskytovatelia kryptoaktív, ktorí majú povolenie na úschovu a správu kryptoaktív v mene tretích strán, poskytujú svojim klientom aspoň raz za tri mesiace a na každú žiadosť príslušného klienta výkaz o pozícii kryptoaktív zaznamenaný v mene týchto klientov. Tento výkaz sa vydáva na trvanlivom nosiči. Vo výkaze o pozícii sa uvádzajú príslušné kryptoaktíva, ich zostatok, ich hodnota a prevod kryptoaktív uskutočnený počas príslušného obdobia.

Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na úschovu a správu kryptoaktív v mene tretích strán, poskytujú svojim klientom čo najskôr všetky informácie o operáciách s kryptoaktívami, ktoré si vyžadujú odpoveď týchto klientov.

6.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na úschovu a správu kryptoaktív v mene tretích strán, zabezpečujú, aby sa kryptoaktíva držané v mene ich klientov alebo prostriedky prístupu k týmto kryptoaktívam čo najskôr vrátili uvedeným klientom.

7.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na úschovu a správu kryptoaktív v mene tretích strán, oddeľujú podiely držané v mene svojich klientov od svojich vlastných podielov. Zabezpečujú, aby v DLT boli kryptoaktíva ich klientov držané na adresách oddelených od adries, na ktorých sú držané ich vlastné kryptoaktíva.

8.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na úschovu a správu kryptoaktív v mene tretích strán, sú voči svojim klientom zodpovední za stratu kryptoaktív v dôsledku nefunkčnosti alebo hackerských útokov až do výšky trhovej hodnoty stratených kryptoaktív.

Článok 68
Prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva

1.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva, stanovujú prevádzkové pravidlá pre takúto obchodnú platformu. V týchto prevádzkových pravidlách sa musia prinajmenšom:

a)stanoviť požiadavky, náležitá starostlivosť a schvaľovacie postupy, ktoré sa uplatňujú pred prijatím kryptoaktív na obchodnú platformu;

b)vymedziť prípadné vylúčené kategórie, ktoré sú prípadnými typmi kryptoaktív, ktoré nebudú prijaté na obchodovanie na obchodnej platforme;

c)stanoviť politiky, postupy a výška prípadných poplatkov za prijatie kryptoaktív na obchodovanie na obchodnej platforme;

d)stanoviť objektívne a primerané kritériá účasti na obchodných činnostiach, ktoré podporujú spravodlivý a otvorený prístup na obchodnú platformu pre klientov ochotných obchodovať;

e)stanoviť požiadavky na zabezpečenie spravodlivého a riadneho obchodovania;

f)stanoviť podmienky, za ktorých by kryptoaktíva zostali prijateľné na obchodovanie, vrátane prahových hodnôt likvidity a požiadaviek na pravidelné zverejňovanie informácií;

g)stanoviť podmienky, za ktorých môže byť obchodovanie s kryptoaktívami pozastavené;

h)stanoviť postupy na zabezpečenie efektívneho vyrovnania transakcií s kryptoaktívami a transakcií vo fiat mene.

Na účely písmena a) sa v prevádzkových pravidlách jasne uvádza, že kryptoaktívum nesmie byť prijaté na obchodovanie na obchodnej platforme, ak bol uverejnený whitepaper o kryptoaktívach, pokiaľ sa na takéto kryptoaktívum nevzťahuje výnimka stanovená v článku 4 ods. 2.

Pred prijatím kryptoaktív na obchodovanie zabezpečujú poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva, aby toto kryptoaktívum spĺňalo prevádzkové pravidlá obchodnej platformy, a posudzujú kvalitu príslušného kryptoaktíva. Pri posudzovaní kvality kryptoaktíva zohľadňuje obchodná platforma skúsenosti, predchádzajúce výsledky a povesť emitenta a jeho vývojového tímu. Obchodná platforma posudzuje aj kvalitu kryptoaktív, na ktoré sa vzťahuje výnimka stanovená v článku 4 ods. 2.

Prevádzkové pravidlá obchodnej platformy pre kryptoaktíva zabraňujú prijatiu kryptoaktív, ktoré majú zabudovanú anonymizačnú funkciu, na obchodovanie, ak poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva, alebo príslušné orgány nemôžu identifikovať držiteľov týchto kryptoaktív a ich transakčnú históriu.

2.Tieto prevádzkové pravidlá uvedené v odseku 1 sa vypracúvajú v jednom z úradných jazykov domovských členských štátov alebo v inom jazyku bežne používanom v oblasti financií. Tieto prevádzkové pravidlá sa uverejňujú na webovom sídle príslušného poskytovateľa služieb kryptoaktív.

3.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva, nesmú na obchodnej platforme pre kryptoaktíva obchodovať na vlastný účet, a to ani keď majú povolenie na výmenu kryptoaktív za fiat menu alebo na výmenu kryptoaktív za iné kryptoaktíva.

4.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva, musia mať zavedené účinné systémy, postupy a opatrenia na zabezpečenie, aby ich systémy obchodovania:

a)boli odolné;

b)mali dostatočnú kapacitu na zabezpečenie riadneho obchodovania v podmienkach veľmi napätého trhu;

c)mohli odmietnuť pokyny, ktoré prekračujú vopred stanovené objemové a cenové prahové hodnoty alebo sú evidentne chybné;

d)boli v plnom rozsahu testované, aby sa zabezpečilo splnenie podmienok uvedených v písmenách a), b) a c);

e)podliehali účinným opatreniam na zabezpečenie kontinuity činností a boli tak schopné zaručiť kontinuitu ich služieb v prípade zlyhania systému obchodovania.

5.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva, uverejňujú všetky ceny ponuky a dopytu a hĺbku záujmu o obchodovanie pri týchto cenách, ktoré sú ponúkané za kryptoaktíva prostredníctvom systémov obchodnej platformy pre kryptoaktíva. Dotknutí poskytovatelia služieb kryptoaktív sprístupňujú tieto informácie verejnosti nepretržite počas obchodných hodín.

6.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva, uverejňujú cenu, objem a čas transakcií vykonaných v súvislosti s kryptoaktívami obchodovanými na ich obchodných platformách. Podrobnosti o všetkých takýchto transakciách zverejňujú čo najbližšie k reálnemu času, ako je to technicky možné.

7.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva, sprístupňujú verejnosti informácie uverejnené v súlade s odsekmi 5 a 6 na primeranom komerčnom základe a zabezpečujú nediskriminačný prístup k týmto informáciám. Tieto informácie sa sprístupňujú bezplatne 15 minút po uverejnení v strojovo čitateľnom formáte a zostávajú uverejnené najmenej 2 roky.

8.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva, dokončujú konečné vyrovnanie transakcie s kryptoaktívami na DLT v ten istý deň, ako sa vykonali transakcie na obchodnej platforme.

9.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva, zabezpečujú, aby ich štruktúry poplatkov boli transparentné, spravodlivé a nediskriminačné a aby nevytvárali stimuly na zadávanie, úpravu alebo rušenie pokynov alebo na vykonávanie transakcií spôsobom, ktorý prispieva k narušovaniu podmienok obchodovania alebo k zneužívaniu trhu, ako sa uvádza v hlave VI.

10.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na prevádzkovanie obchodnej platformy pre kryptoaktíva, musia udržiavať zdroje a mať záložné zariadenia na to, aby boli schopní kedykoľvek podávať správy svojmu príslušnému orgánu.

Článok 69
Výmena kryptoaktív za fiat menu alebo výmena kryptoaktív za iné kryptoaktíva

1.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na výmenu kryptoaktív za fiat menu alebo za iné kryptoaktíva, zavádzajú nediskriminačnú obchodnú politiku, v ktorej sa uvádza najmä typ klientov, s ktorými sú ochotní obchodovať, a podmienky, ktoré musia klienti splniť.

2.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na výmenu kryptoaktív za fiat menu alebo za iné kryptoaktíva, uverejňujú pevnú cenu kryptoaktív alebo metódu stanovovania ceny kryptoaktív, ktoré navrhujú na výmenu za fiat menu alebo iné kryptoaktíva.

3.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na výmenu kryptoaktív za fiat menu alebo za iné kryptoaktíva, vykonávajú pokyny klientov pri cenách zobrazovaných v čase ich prijatia.

4.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na výmenu kryptoaktív za fiat menu alebo za iné kryptoaktíva, uverejňujú podrobné údaje o pokynoch a transakciách, ktoré uzatvorili, vrátane objemov transakcií a cien.

Článok 70
Vykonávanie pokynov týkajúcich sa kryptoaktív v mene tretích strán

1.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na vykonávanie pokynov týkajúcich sa kryptoaktív v mene tretích strán, prijímajú všetky potrebné kroky, aby pri vykonávaní pokynov dosiahli najlepší možný výsledok pre svojich klientov, a to pri zohľadnení faktorov najlepšieho vykonania, ktorými sú cena, náklady, rýchlosť, pravdepodobnosť vykonania a vyrovnania, veľkosť, povaha alebo akékoľvek iné kritérium súvisiace s vykonaním pokynu, pokiaľ dotknutý poskytovateľ služieb kryptoaktív nevykoná pokyny týkajúce sa kryptoaktív na základe konkrétnych inštrukcií zadaných jeho klientmi.

2.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na vykonávanie pokynov týkajúcich sa kryptoaktív v mene tretích strán, zavádzajú a implementujú účinné vykonávacie opatrenia na zaistenie súladu s odsekom 2. Predovšetkým zavádzajú a implementujú politiku vykonávania pokynov, ktorá im umožňuje dosiahnuť čo najlepší možný výsledok pre pokyny ich klientov. Touto politikou vykonávania pokynov sa zabezpečuje najmä rýchle, spravodlivé a pohotové vykonávanie pokynov klientov a zabraňuje sa tomu, aby zamestnanci poskytovateľov služieb kryptoaktív zneužívali akékoľvek informácie týkajúce sa pokynov klientov.

3.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na vykonávanie pokynov týkajúcich sa kryptoaktív v mene tretích strán, poskytujú svojim klientom primerané a jasné informácie o svojej politike vykonávania pokynov a o každej jej významnej zmene.

Článok 71
Umiestňovanie kryptoaktív

1.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na umiestňovanie kryptoaktív, oznamujú emitentovi alebo akejkoľvek tretej strane konajúcej v ich mene pred tým, než s nimi uzatvoria zmluvu, tieto informácie:

a)typ plánovaného umiestnenia vrátane toho, či je zaručená minimálna suma nákupu alebo nie;

b)údaj o výške transakčných poplatkov spojených so službou za navrhovanú operáciu;

c)predpokladané načasovanie, postup a cena navrhovanej operácie;

d)informácie o cieľovej skupine nákupcov.

Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na umiestňovanie kryptoaktív, musia pred umiestnením príslušných kryptoaktív získať súhlas emitentov alebo akejkoľvek tretej strany konajúcej v ich mene, pokiaľ ide o písmená a) až d).

2.V pravidlách týkajúcich sa konfliktov záujmov uvedených v článku 65 musia byť zavedené osobitné a primerané postupy na prevenciu, monitorovanie, riadenie a potenciálne zverejňovanie všetkých konfliktov záujmov vyplývajúcich z týchto situácií:

a)poskytovatelia služieb kryptoaktív umiestňujú kryptoaktíva u svojich vlastných klientov;

b)navrhovaná cena za umiestnenie kryptoaktív bola nadhodnotená alebo podhodnotená.

Článok 72
Prijímanie a postupovanie pokynov v mene tretích strán

1.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na poskytovanie služby prijímania a postupovania pokynov v mene tretích strán, zavádzajú a implementujú postupy a opatrenia, ktorými sa zabezpečuje rýchle a riadne postúpenie pokynov klienta na vykonanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva alebo inému poskytovateľovi služieb kryptoaktív.

2.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na poskytovanie služby prijímania a postupovania pokynov v mene tretích strán, nesmú za presmerovanie pokynov prijatých od klientov na konkrétnu obchodnú platformu pre kryptoaktíva alebo na iného poskytovateľa služieb kryptoaktív dostať žiadnu odmenu, zľavu ani nepeňažnú výhodu.

3.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na poskytovanie služby prijímania a postupovania pokynov v mene tretích strán, nesmú zneužívať informácie týkajúce sa nevybavených pokynov klientov a prijímajú všetky primerané opatrenia na zabránenie zneužitiu takýchto informácií ktorýmkoľvek zo svojich zamestnancov.

Článok 73
Poradenstvo o kryptoaktívach

1.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na poskytovanie poradenstva o kryptoaktívach, posudzujú zlučiteľnosť takýchto kryptoaktív s potrebami klientov a odporúčajú ich len vtedy, keď je to v záujme klientov.

2.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na poskytovanie poradenstva o kryptoaktívach, zabezpečujú, aby fyzické osoby poskytujúce poradenstvo alebo informácie o kryptoaktívach alebo služby kryptoaktív v ich mene mali potrebné vedomosti a skúsenosti na plnenie svojich povinností.

3.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na poskytovanie poradenstva o kryptoaktívach, žiadajú na účely posúdenia uvedeného v odseku 1 o informácie o vedomostiach a skúsenostiach klienta alebo potenciálneho klienta v oblasti kryptoaktív, ako aj o jeho cieľoch, finančnej situácii vrátane schopnosti znášať straty a základnom pochopení rizík spojených s nákupom kryptoaktív.

Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na poskytovanie poradenstva o kryptoaktívach, upozorňujú klientov, že vzhľadom na ich obchodovateľnosť môže hodnota kryptoaktív kolísať.

4.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na poskytovanie poradenstva o kryptoaktívach, zavádzajú, zachovávajú a vykonávajú politiky a postupy, ktoré im umožňujú zhromažďovať a posudzovať všetky informácie potrebné na vykonanie tohto posúdenia pre každého klienta. Musia podniknúť náležité kroky na zabezpečenie toho, aby zhromaždené informácie o ich klientoch alebo potenciálnych klientoch boli spoľahlivé.

5.Ak klienti neposkytujú informácie požadované podľa odseku 4 alebo ak poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na poskytovanie poradenstva o kryptoaktívach, na základe informácií získaných podľa odseku 4, usúdia, že potenciálni klienti alebo klienti nemajú dostatočné vedomosti, poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na poskytovanie poradenstva o kryptoaktívach, informujú týchto klientov alebo potenciálnych klientov, že kryptoaktíva alebo služby kryptoaktív môžu byť pre nich nevhodné, a upozornia ich na riziká spojené s kryptoaktívami. V takomto upozornení na riziko sa jasne uvádza riziko straty všetkých peňazí investovaných do kryptoaktív alebo konvertovaných na kryptoaktíva. Klienti výslovne potvrdzujú, že takéto upozornenie vydané príslušným poskytovateľom služieb kryptoaktív dostali a pochopili ho.

6.Poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na poskytovanie poradenstva o kryptoaktívach, preskúmajú každé dva roky po počiatočnom posúdení vykonanom v súlade s odsekom 1 posúdenie každého klienta spomenuté v uvedenom odseku.

7.Po vykonaní posúdenia uvedeného v odseku 1 poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí majú povolenie na poskytovanie poradenstva o kryptoaktívach, poskytnú klientom správu, v ktorej zhrnú poradenstvo poskytnuté týmto klientom. Táto správa sa vypracúva a poskytuje sa klientom na trvanlivom nosiči. V tejto správe sa prinajmenšom:

a)bližšie určujú požiadavky a potreby klientov;

b)uvádza prehľad poskytnutého poradenstva.

Kapitola 4: Nadobúdanie poskytovateľov služieb kryptoaktív

Článok 74
Posudzovanie zamýšľaného nadobúdania poskytovateľov služieb kryptoaktív

1.Každá fyzická alebo právnická osoba, alebo takéto osoby konajúce v zhode („navrhovaný nadobúdateľ“), ktoré prijali rozhodnutie buď priamo či nepriamo nadobudnúť kvalifikovaný podiel v poskytovateľovi služieb kryptoaktív, alebo ďalej priamo či nepriamo zvýšiť takýto kvalifikovaný podiel v poskytovateľovi služieb kryptoaktív tak, že podiel na hlasovacích právach alebo na držanom základnom imaní by dosiahol alebo prekročil 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo dosiahol takú úroveň, že poskytovateľ služieb kryptoaktív by sa stal ich dcérskym podnikom („navrhované nadobudnutie“), o tom písomne informujú príslušný orgán tohto poskytovateľa služieb kryptoaktív, pričom uvádzajú veľkosť zamýšľaného podielu a informácie požadované podľa regulačných technických predpisov prijatých Komisiou v súlade s článkom 75 ods. 4.

2.Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá prijala rozhodnutie zbaviť sa priamo alebo nepriamo kvalifikovaného podielu v poskytovateľovi služieb kryptoaktív („navrhovaný predávajúci“), o tom najprv písomne informuje príslušný orgán, pričom uvedie veľkosť takéhoto podielu. Táto osoba rovnako informuje príslušný orgán v prípade, keď prijala rozhodnutie znížiť kvalifikovaný podiel tak, že podiel na hlasovacích právach alebo držanom základnom imaní by klesol pod 10 %, 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo tak, že poskytovateľ služieb kryptoaktív by prestal byť dcérskym podnikom tejto osoby.

3.Príslušné orgány čo najskôr a v každom prípade do dvoch pracovných dní od prijatia oznámenia požadovaného na základe odseku 1 písomne potvrdia jeho prijatie navrhovanému nadobúdateľovi.

4.Príslušné orgány posúdia zamýšľané nadobudnutie uvedené v odseku 1 a informácie požadované podľa regulačných technických predpisov prijatých Komisiou v súlade s článkom 75 ods. 4 do šesťdesiatich pracovných dní od dátumu písomného potvrdenia o prijatí uvedeného v odseku 3.

Keď príslušné orgány potvrdia prijatie oznámenia, informujú osoby uvedené v odseku 1 o dátume ukončenia posúdenia.

5.Pri vykonávaní posúdenia uvedeného v odseku 4 prvom pododseku môžu príslušné orgány požadovať od osôb uvedených v odseku 1 akékoľvek dodatočné informácie, ktoré sú potrebné na dokončenie tohto posúdenia. Takáto žiadosť sa predkladá pred skončením posúdenia a v každom prípade najneskôr v 50. pracovný deň od dátumu písomného potvrdenia o prijatí uvedeného v odseku 3. Takáto žiadosť sa podáva písomne a spresňujú sa v nej ďalšie potrebné informácie.

Príslušné orgány pozastavia posúdenie uvedené v odseku 4 prvom pododseku, až kým nedostanú dodatočné informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku, ale nie na dlhšie než 20 pracovných dní. Žiadne ďalšie žiadosti príslušných orgánov o dodatočné informácie alebo o objasnenie prijatých informácií nesmú viesť k ďalšiemu prerušeniu posudzovania.

Príslušný orgán môže predĺžiť prerušenie uvedené v druhom pododseku tohto odseku až na 30 pracovných dní, ak sú osoby uvedené v odseku 1 usadené alebo podliehajú regulácii mimo Únie.

6.Príslušné orgány, ktoré sa po skončení posúdenia rozhodnú vyjadriť nesúhlas so zamýšľaným nadobudnutím uvedeným v odseku 1, o tom informujú osoby uvedené v odseku 1 do dvoch pracovných dní, ale pred dátumom uvedeným v odseku 4 druhom pododseku, ktorý bol prípadne predĺžený v súlade s odsekom 5 druhým a tretím pododsekom. V rámci tohto informovania sa uvádzajú dôvody tohto rozhodnutia.

7.Ak príslušné orgány nevyjadria nesúhlas so zamýšľaným nadobudnutím uvedeným v odseku 1 pred dátumom uvedeným v odseku 4 druhom pododseku, ktorý bol prípadne predĺžený v súlade s odsekom 5 druhým a tretím pododsekom, zamýšľané nadobudnutie alebo zamýšľané zbavenie sa je považované za schválené.

8.Príslušný orgán môže stanoviť maximálnu lehotu na uzavretie zamýšľaného nadobudnutia uvedeného v odseku 1 a prípadne túto maximálnu lehotu predĺžiť.

Článok 75
Obsah posudzovania zamýšľaného nadobúdania poskytovateľov služieb kryptoaktív

1.Pri vykonávaní posúdenia uvedeného v článku 74 ods. 4 hodnotia príslušné orgány vhodnosť osôb uvedených v článku 74 ods. 1 a finančnú primeranosť zamýšľaného nadobudnutia so zreteľom na všetky tieto kritériá:

a)dobrú povesť osôb uvedených v článku 74 ods. 1;

b)dobrú povesť a skúsenosti všetkých osôb, ktoré budú v dôsledku zamýšľaného nadobudnutia alebo zbavenia sa riadiť podnikateľskú činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív;

c)finančné zdravie osôb uvedených v článku 74 ods. 1, najmä v súvislosti s druhom vykonávanej a navrhovanej podnikateľskej činnosti v poskytovateľovi služieb kryptoaktív, v ktorom sa nadobudnutie zamýšľa;

d)či poskytovateľ služieb kryptoaktív bude schopný stále dodržiavať ustanovenia tejto hlavy;

e)či existujú primerané dôvody na podozrenie, že v súvislosti so zamýšľaným nadobudnutím dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, alebo došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu v zmysle článku 1 smernice (EÚ) 2015/849, alebo že by zamýšľané nadobudnutie mohlo zvýšiť riziko takéhoto konania.

2.Príslušné orgány môžu vyjadriť nesúhlas so zamýšľaným nadobudnutím, len ak na to existujú primerané dôvody na základe kritérií uvedených v odseku 1 alebo ak informácie poskytnuté v súlade s článkom 74 ods. 4 nie sú úplné alebo sú nepravdivé.

3.Členské štáty nesmú uložiť žiadne predchádzajúce podmienky v súvislosti s výškou podielu, ktorý musí byť nadobudnutý, ani nesmú povoliť svojim príslušným orgánom skúmať navrhované nadobudnutie z hľadiska hospodárskych potrieb trhu.

4.Orgán ESMA vypracuje v úzkej spolupráci s orgánom EBA návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť vyčerpávajúci zoznam informácií, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie posúdenia uvedeného v článku 74 ods. 4 prvom pododseku a ktoré sa poskytujú príslušným orgánom v čase informovania uvedeného v článku 74 ods. 1. Požadované informácie musia byť relevantné pre obozretné posúdenie, primerané a prispôsobené povahe osôb a zamýšľanému nadobudnutiu uvedenému v článku 74 ods. 1.

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [vložte dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

HLAVA VI: Predchádzanie zneužívaniu trhu zahŕňajúcemu kryptoaktíva

Článok 76 
Rozsah pôsobnosti pravidiel týkajúcich sa zneužívania trhu

Zákazy a požiadavky stanovené v tejto hlave sa vzťahujú na úkony vykonávané všetkými osobami a týkajúce sa kryptoaktív, ktoré sú prijaté na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva prevádzkovanej poskytovateľom služieb kryptoaktív s povolením alebo v súvislosti s ktorými bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie na takejto obchodnej platforme.

Článok 77 
Zverejňovanie dôverných informácií

1.Emitenti kryptoaktív čo najskôr informujú verejnosť o dôverných informáciách, ktoré sa ich týkajú, spôsobom, ktorý verejnosti umožňuje jednoduchý prístup k týmto informáciám a úplné, správne a včasné posúdenie týchto informácií.

2.Emitenti kryptoaktív môžu na vlastnú zodpovednosť odložiť sprístupnenie dôverných informácií verejnosti, pokiaľ sú splnené všetky tieto podmienky:

a)ich okamžité zverejnenie pravdepodobne poškodí oprávnené záujmy emitentov;

b)odloženie zverejnenia pravdepodobne nebude pre verejnosť zavádzajúce;

c)emitenti sú schopní zabezpečiť dôvernosť týchto informácií.

Článok 78 
Zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií

1.Žiadna osoba nesmie používať dôverné informácie o kryptoaktívach na nadobudnutie týchto kryptoaktív alebo na zbavenie sa týchto kryptoaktív, či už priamo alebo nepriamo, ani na svoj vlastný účet ani na účet tretej strany.

2.Žiadna osoba, ktorá má dôverné informácie o kryptoaktívach, nesmie:

a)na základe týchto dôverných informácií odporučiť inej osobe, aby nadobudla dané kryptoaktíva, na ktoré sa vzťahujú tieto informácie, alebo sa ich zbavila, či navádzať túto osobu, aby vykonala takéto nadobudnutie či zbavenie sa;

b)na základe týchto dôverných informácií odporučiť inej osobe, aby zrušila alebo zmenila pokyn týkajúci sa týchto kryptoaktív, alebo navádzať túto osobu, aby vykonala takéto zrušenie alebo zmenu.

Článok 79 
Zákaz neoprávneného zverejňovania dôverných informácií

Žiadna osoba, ktorá má dôverné informácie, nesmie takéto informácie poskytnúť žiadnej inej osobe okrem prípadu, keď sa takéto zverejnenie uskutočňuje pri bežnom výkone zamestnania, povolania alebo povinností.

Článok 80 
Zákaz manipulácie s trhom

1.Žiadna osoba sa nesmie zapojiť do manipulácie s trhom, ktorá zahŕňa ktorúkoľvek z týchto činností:

a)pokiaľ osoba, ktorá uzatvára transakciu, zadáva pokyn na obchodovanie alebo sa zapája do akéhokoľvek iného konania, nepreukáže, že takáto transakcia, pokyn alebo konanie boli vykonané z legitímnych dôvodov, uzatvorenie transakcie, zadanie pokynu na obchodovanie alebo akékoľvek iné konanie, ktoré:

i)dáva alebo by mohlo dať nesprávne alebo zavádzajúce signály vzhľadom na ponuku alebo cenu kryptoaktíva a vzhľadom na dopyt po ňom;

ii)stanovuje alebo je pravdepodobné, že stanoví cenu jedného alebo viacerých kryptoaktív na neprirodzenej alebo umelej úrovni;

b)uzatváranie transakcií, zadávanie pokynov na obchodovanie alebo akákoľvek iná činnosť alebo konanie, ktoré ovplyvňuje alebo pravdepodobne ovplyvní cenu jedného alebo viacerých kryptoaktív, pri ktorých sa využívajú fiktívne nástroje alebo akákoľvek iná forma podvodu alebo machinácie;

c)šírenie informácií prostredníctvom médií vrátane internetu alebo akýmikoľvek inými prostriedkami, ktoré dáva alebo pravdepodobne dá nesprávne alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku alebo cenu kryptoaktíva a o dopyt po ňom, alebo ktoré zaisťuje alebo pravdepodobne zaistí cenu jedného alebo viacerých kryptoaktív na neprirodzenej alebo umelej úrovni, vrátane šírenia nepotvrdených správ, keď osoba, ktorá tieto informácie šíri, vedela alebo mala vedieť, že informácie sú nepravdivé alebo zavádzajúce.

2.Za manipuláciu s trhom sa okrem iného považuje toto konanie:

a)zabezpečenie dominantného postavenia nad ponukou kryptoaktíva alebo dopytom po kryptoaktíve, ktoré má alebo pravdepodobne bude mať za následok priame alebo nepriame stanovenie nákupných alebo predajných cien, alebo vytvára či pravdepodobne vytvorí iné nespravodlivé obchodné podmienky;

b)zadávanie pokynov pre obchodnú platformu pre kryptoaktíva vrátane všetkých zrušení alebo zmien týchto pokynov akýmikoľvek dostupnými prostriedkami obchodovania, ktoré majú jeden z účinkov uvedených v odseku 1 písm. a), prostredníctvom:

i)narušenia alebo zdržovania fungovania obchodnej platformy pre kryptoaktíva alebo zapájania sa do akýchkoľvek činností, ktoré by takýto účinok mohli mať;

ii)sťažovania identifikácie skutočných pokynov na obchodnej platforme pre kryptoaktíva iným osobám alebo vykonávania všetkých činností, ktoré by takýto účinok mohli mať, a to aj zadávaním pokynov, ktoré majú za následok destabilizáciu normálnej prevádzky obchodnej platformy pre kryptoaktíva;

iii)vytvárania nesprávneho alebo zavádzajúceho signálu o ponuke alebo cene kryptoaktíva alebo o dopyte po ňom, najmä prostredníctvom zadávania pokynov na začatie alebo zintenzívnenie trendu, alebo prostredníctvom zapájania sa do akýchkoľvek činností, ktoré by takýto účinok mohli mať;

c)využitia príležitostného alebo pravidelného prístupu k tradičným alebo elektronickým médiám vyjadrením názoru o kryptoaktíve, pričom sa už predtým zaujala pozícia k tomuto kryptoaktívu, a následného využitia dosahu názorov vyjadrených v súvislosti s cenou tohto kryptoaktíva bez toho, aby sa zároveň riadne a účinne verejne odhalil tento konflikt záujmov.

Hlava VII: Príslušné orgány, EBA a ESMA

Kapitola 1: Právomoci príslušných orgánov a spolupráca medzi príslušnými orgánmi, EBA a ESMA

Článok 81
Príslušné orgány

1.Členské štáty určujú príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie funkcií a povinností stanovených v tomto nariadení a informujú o tom orgány EBA a ESMA.

2.Keď členské štáty určujú viac než jeden príslušný orgán podľa odseku 1, stanovia ich príslušné úlohy a jeden z nich určia ako jednotné kontaktné miesto pre cezhraničnú administratívnu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi, ako aj s orgánmi EBA a ESMA.

3.Orgán ESMA uverejňuje na svojom webovom sídle zoznam príslušných orgánov určených v súlade s odsekom 1.

Článok 82
Právomoci príslušných orgánov

1.Príslušné orgány majú na účely plnenia svojich povinností, ktoré im vyplývajú z hláv II, III, IV a V tohto nariadenia, v súlade s vnútroštátnym právom v oblasti dohľadu a vyšetrovania aspoň tieto právomoci:

a)požadovať od poskytovateľov služieb kryptoaktív a fyzických alebo právnických osôb, ktoré ich kontrolujú alebo ktoré sú nimi kontrolované, aby poskytovali informácie a dokumenty;

b)požadovať od členov riadiaceho orgánu poskytovateľov služieb kryptoaktív, aby poskytovali informácie;

c)pozastaviť poskytovanie služby kryptoaktív alebo požadovať od poskytovateľa služieb kryptoaktív, aby pozastavil poskytovanie služby kryptoaktív na maximálne 10 po sebe nasledujúcich pracovných dní pri každej príležitosti, keď existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

d)zakázať poskytovanie služieb kryptoaktív, keď zistia, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

e)zverejňovať alebo požadovať od poskytovateľa služieb kryptoaktív, aby zverejňoval všetky podstatné informácie, ktoré môžu mať vplyv na poskytovanie služieb kryptoaktív, s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov alebo bezproblémové fungovanie trhu;

f)zverejniť skutočnosť, že poskytovateľ služieb kryptoaktív si neplní svoje povinnosti;

g)pozastaviť poskytovanie služieb kryptoaktív alebo požadovať od poskytovateľa služieb kryptoaktív, aby pozastavil poskytovanie služieb kryptoaktív, keď sa príslušné orgány domnievajú, že situácia poskytovateľa služieb kryptoaktív je taká, že poskytovanie služby kryptoaktív by poškodilo záujmy spotrebiteľov;

h)previesť existujúce zmluvy na iného poskytovateľa služieb kryptoaktív v prípadoch, keď sa povolenie poskytovateľa služieb kryptoaktív odníme v súlade s článkom 56, pod podmienkou súhlasu klientov a prijímajúceho poskytovateľa služieb kryptoaktív;

i)v prípade, že existuje dôvod predpokladať, že osoba poskytuje službu kryptoaktív bez povolenia, požadovať od tejto osoby informácie a dokumenty;

j)v prípade, že existuje dôvod predpokladať, že určitá osoba emituje tokeny kryté aktívami alebo tokeny elektronických peňazí bez povolenia, požadovať od tejto osoby informácie a dokumenty;

k)v naliehavých prípadoch, keď existuje dôvod predpokladať, že osoba poskytuje služby kryptoaktív bez povolenia, nariadiť okamžité ukončenie tejto činnosti bez predchádzajúceho upozornenia alebo stanovenia lehoty;

l)požadovať od emitentov kryptoaktív vrátane tokenov krytých aktívami a tokenov elektronických peňazí alebo osôb žiadajúcich o prijatie na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, ako aj od osôb, ktoré ich kontrolujú alebo sú nimi kontrolované, aby poskytovali informácie a dokumenty;

m)požadovať od členov riadiaceho orgánu emitenta kryptoaktív vrátane tokenov krytých aktívami a tokenov elektronických peňazí alebo od osoby žiadajúcej o prijatie takýchto kryptoaktív na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, aby poskytovali informácie;

n)požadovať od emitentov kryptoaktív vrátane tokenov krytých aktívami a tokenov elektronických peňazí, aby do svojich bielych dokladov o kryptoaktívach zahrnuli dodatočné informácie, keď je to nevyhnutné pre ochranu spotrebiteľov alebo finančnú stabilitu;

o)pozastaviť verejnú ponuku kryptoaktív vrátane tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí alebo prijatie na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva na maximálne 10 po sebe nasledujúcich pracovných dní pri každej príležitosti, keď existujú opodstatnené dôvody na podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

p)zakázať verejnú ponuku kryptoaktív vrátane tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí alebo prijatie na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, keď zistia, že došlo k porušeniu tohto nariadenia alebo keď existujú opodstatnené dôvody na podozrenie, že by došlo k porušeniu tohto nariadenia;

q)pozastaviť alebo požadovať od obchodnej platformy pre kryptoaktíva, aby pozastavila obchodovanie s kryptoaktívami vrátane tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí na maximálne 10 po sebe nasledujúcich pracovných dní pri každej príležitosti, keď existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

r)zakázať obchodovanie s kryptoaktívami vrátane tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, keď zistia, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

s)zverejniť skutočnosť, že emitent kryptoaktív, a to aj emitent tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí, alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, si neplní svoje povinnosti;

t)zverejňovať alebo požadovať od emitenta kryptoaktív, a to aj od emitenta tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí, aby zverejňoval všetky podstatné informácie, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie kryptoaktív ponúkaných verejnosti alebo prijatých na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov alebo bezproblémové fungovanie trhu;

u)pozastaviť alebo požadovať od príslušnej obchodnej platformy pre kryptoaktíva, aby pozastavila obchodovanie s kryptoaktívami vrátane tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí, ak sa domnieva, že situácia emitenta je taká, že obchodovanie by poškodilo záujmy spotrebiteľov;

v)v naliehavých prípadoch, keď existuje dôvod predpokladať, že osoba emituje tokeny kryté aktívami alebo tokeny elektronických peňazí bez povolenia alebo emituje kryptoaktíva bez bieleho dokladu o kryptoaktívach oznámeného v súlade s článkom 7, nariadiť okamžité ukončenie tejto činnosti bez predchádzajúceho upozornenia alebo stanovenia lehoty;

w)požadovať dočasné ukončenie všetkých postupov, ktoré sú podľa príslušného orgánu v rozpore s týmto nariadením;

x)vykonávať kontroly na mieste alebo vyšetrovania na iných miestach, ako sú súkromné obydlia fyzických osôb, a na tento účel vstupovať do priestorov s cieľom získať prístup k dokumentom a iným údajom v akejkoľvek podobe, keď existuje dôvodné podozrenie, že dokumenty a ďalšie údaje súvisiace s predmetom kontroly alebo vyšetrovania môžu byť relevantné na preukázanie porušenia tohto nariadenia.

Právomocami v oblasti dohľadu a vyšetrovania uplatňovanými vo vzťahu k emitentom tokenov elektronických peňazí nie sú dotknuté právomoci udelené relevantným príslušným orgánom podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje smernica 2009/110/ES.

2.Príslušné orgány majú na účely plnenia svojich povinností, ktoré im vyplývajú z hlavy VI tohto nariadenia, v súlade s vnútroštátnym právom aspoň tieto právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania okrem právomocí uvedených v odseku 1:

a)mať prístup ku všetkým dokumentom a údajom v akejkoľvek podobe a dostať alebo si urobiť ich kópie;

b)požadovať alebo vyžadovať informácie od každej osoby vrátane osôb, ktoré sa postupne zúčastňujú na postupovaní pokynov alebo vykonávajú príslušné operácie, ako aj ich nadriadených, a ak je to potrebné, predvolať a vypočuť takúto osobu s cieľom získať informácie;

c)vstupovať do priestorov fyzických a právnických osôb s cieľom zaistiť dokumenty a údaje v akejkoľvek podobe, keď existuje dôvodné podozrenie, že dokumenty alebo údaje súvisiace s predmetom kontroly alebo vyšetrovania môžu byť relevantné na preukázanie prípadov obchodovania s využitím dôverných informácií alebo manipulácie s trhom, ktoré predstavujú porušenie tohto nariadenia;

d)dať podnet na začatie vyšetrovania trestného činu;

e)ak to umožňuje vnútroštátne právo, požadovať existujúce záznamy o prenose údajov, ktoré má telekomunikačný operátor, keď existuje dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu právnych predpisov, a keď takéto záznamy môžu byť relevantné pre vyšetrovanie porušenia článkov 77, 78, 79 a 80;

f)požiadať o zmrazenie alebo konfiškáciu aktív, alebo o oboje;

g)uložiť dočasný zákaz vykonávania profesionálnej činnosti;

h) prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie pravdivého informovania verejnosti, a to aj opravou nepravdivých alebo zavádzajúcich zverejnených informácií, vrátane požiadania emitenta kryptoaktív alebo inej osoby, ktorá uverejnila alebo rozšírila nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, aby uverejnila opravné vyhlásenie.

3.Ak je to potrebné podľa vnútroštátneho práva, príslušný orgán môže požiadať relevantný justičný orgán, aby rozhodol o využití právomocí uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.Príslušné orgány vykonávajú svoje funkcie a právomoci uvedené v odsekoch 1 a 2 jedným z týchto spôsobov:

a)priamo;

b)v spolupráci s inými orgánmi;

c)v rámci svojej zodpovednosti delegovaním na takéto orgány;

d)podaním návrhu príslušným súdnym orgánom.

5.Členské štáty zabezpečujú zavedenie vhodných opatrení, aby príslušné orgány mali všetky právomoci dohľadu a vyšetrovacie právomoci, ktoré sú nevyhnutné na plnenie ich povinností.

6.Osoba sprístupňujúca informácie príslušnému orgánu v súlade s týmto nariadením sa nepovažuje za osobu, ktorá by porušovala akékoľvek obmedzenia týkajúce sa zverejňovania informácií uložené zmluvou alebo akýmkoľvek právnym, regulačným alebo správnym opatrením, ani sa na ňu nevzťahuje zodpovednosť žiadneho druhu v súvislosti s takýmto oznámením.

Článok 83
Spolupráca medzi príslušnými orgánmi

1.Príslušné orgány na účely tohto nariadenia navzájom spolupracujú. Bez zbytočného odkladu si vymieňajú informácie a spolupracujú pri činnostiach spojených s vyšetrovaním, dohľadom a presadzovaním práva.

Keď sa členské štáty v súlade s článkom 92 ods. 1 rozhodli stanoviť trestné sankcie za porušenie tohto nariadenia, zabezpečujú zavedenie vhodných opatrení, aby príslušné orgány mali všetky právomoci potrebné na spoluprácu so súdnymi orgánmi, orgánmi prokuratúry alebo trestnoprávnymi orgánmi v rámci ich jurisdikcie s cieľom získať konkrétne informácie týkajúce sa vyšetrovaní trestných činov alebo konaní začatých v prípade porušení tohto nariadenia a poskytovať rovnaké informácie ostatným príslušným orgánom, ako aj orgánom EBA a ESMA, aby si splnili povinnosť spolupracovať na účely tohto nariadenia.

2.Príslušný orgán môže odmietnuť konať na základe žiadosti o informácie alebo o spoluprácu pri vyšetrovaní len za týchto výnimočných okolností:

a)keď je pravdepodobné, že by vyhovenie žiadosti nepriaznivo ovplyvnilo jeho vlastné vyšetrovanie, činnosti v rámci presadzovania práva alebo trestné vyšetrovanie;

b)keď sa už začalo súdne konanie pred orgánmi dožiadaného členského štátu v súvislosti s rovnakým konaním a voči rovnakým fyzickým alebo právnickým osobám;

c)keď už bol v dožiadanom členskom štáte vynesený konečný rozsudok v súvislosti s týmito fyzickými alebo právnickými osobami za rovnaké konanie.

3.Príslušné orgány na požiadanie bez zbytočného odkladu poskytujú všetky informácie potrebné na účely tohto nariadenia.

4.Príslušný orgán môže požiadať o pomoc príslušný orgán iného členského štátu, pokiaľ ide o kontroly na mieste alebo vyšetrovania.

Keď príslušný orgán dostane žiadosť od príslušného orgánu iného členského štátu, aby vykonal kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie, môže:

a)vykonať kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie sám;

b)umožniť príslušnému orgánu, ktorý predložil žiadosť, aby sa zúčastnil na kontrole na mieste alebo vyšetrovaní;

c)umožniť príslušnému orgánu, ktorý predložil žiadosť, aby sám vykonal kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie;

d)plniť konkrétne úlohy súvisiace s dohľadom spoločne s ostatnými príslušnými orgánmi.

5.Príslušné orgány môžu upozorniť orgán ESMA na situácie, v ktorých bola žiadosť o spoluprácu, najmä o výmenu informácií, zamietnutá alebo nebola vybavená v primeranej lehote.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 258 ZFEÚ, môže orgán ESMA v takýchto situáciách konať v súlade s právomocou, ktorá mu je udelená podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6.Odchylne od odseku 5 môžu príslušné orgány upozorniť orgán EBA na situácie, v ktorých bola žiadosť o spoluprácu, najmä o výmenu informácií, týkajúca sa emitenta tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí alebo služieb kryptoaktív vzťahujúcich sa na tokeny kryté aktívami alebo tokeny elektronických peňazí zamietnutá alebo nebola vybavená v primeranej lehote.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 258 ZFEÚ, môže orgán EBA v takýchto situáciách konať v súlade s právomocou, ktorá mu je udelená podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.Príslušné orgány úzko koordinujú dohľad, ktorý vykonávajú, s cieľom identifikovať porušenia tohto nariadenia a naprávať ich, rozvíjať a podporovať najlepšie postupy, uľahčovať spoluprácu, posilňovať jednotnosť výkladu a v prípade akýchkoľvek sporov vykonávať posúdenia zahŕňajúce viaceré jurisdikcie.

Orgány ESMA a EBA plnia na účely prvého pododseku koordinačnú úlohu medzi príslušnými orgánmi a rôznymi kolégiami v zmysle článkov 99 a 101 s cieľom vytvoriť spoločnú kultúru dohľadu a zaviesť konzistentné postupy dohľadu, zabezpečiť používanie rovnakých postupov a konzistentného prístupu a posilniť konzistentnosť výsledkov dohľadu, a to najmä pokiaľ ide o oblasti dohľadu, ktoré majú cezhraničný rozmer alebo možný cezhraničný vplyv.

8.Keď príslušný orgán zistí alebo má dôvod domnievať sa, že ktorákoľvek požiadavka podľa tohto nariadenia bola porušená, dostatočne podrobne informuje o svojich zisteniach príslušný orgán subjektu alebo subjektov podozrivých z takéhoto porušenia.

9.Orgán ESMA vypracuje po konzultáciách s orgánom EBA návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť informácie, ktoré si majú vymieňať príslušné orgány v súlade s odsekom 1.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do ... [vložte dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

10.Orgán ESMA vypracuje po konzultáciách s orgánom EBA návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť štandardné formuláre, vzory a postupy na spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do ... [vložte dátum 12 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti].

Článok 84
Spolupráca s orgánmi EBA a ESMA

1.Príslušné orgány na účely tohto nariadenia úzko spolupracujú s orgánom ESMA v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010 a s orgánom EBA v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010. Vymieňajú si informácie s cieľom plniť si povinnosti podľa tejto kapitoly a kapitoly 2 tejto hlavy.

2.Žiadajúci príslušný orgán informuje orgány EBA a ESMA o každej žiadosti uvedenej v článku 83 ods. 4.

V prípade kontroly na mieste alebo vyšetrovania s cezhraničným vplyvom orgán ESMA koordinuje kontrolu alebo vyšetrovanie, ak ho o to požiada jeden z príslušných orgánov. Keď sa kontrola na mieste alebo vyšetrovanie s cezhraničnými účinkami týka emitenta tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí alebo služieb kryptoaktív vzťahujúcich sa na tokeny kryté aktívami alebo tokeny elektronických peňazí, orgán EBA koordinuje kontrolu alebo vyšetrovanie, ak ho o to požiada jeden z príslušných orgánov.

3.Príslušné orgány bezodkladne poskytujú orgánom EBA a ESMA všetky informácie potrebné na plnenie svojich povinností podľa článku 35 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, resp. článku 35 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.V záujme zabezpečenia jednotných podmienok uplatňovania tohto článku vypracuje orgán ESMA v úzkej spolupráci s orgánom EBA návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť štandardné formuláre, vzory a postupy pre spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a s orgánmi EBA a ESMA.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických noriem Komisii do ... [vložte dátum 12 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 85
Spolupráca s inými orgánmi

Keď emitent kryptoaktív vrátane tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí, alebo poskytovateľ služieb kryptoaktív vykonáva iné činnosti než tie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, príslušné orgány spolupracujú s orgánmi zodpovednými za dohľad alebo dozor nad takýmito inými činnosťami, ako sa stanovuje v príslušných právnych predpisoch Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisoch, vrátane daňových orgánov.

Článok 86
Povinnosti v oblasti informovania

Členské štáty informujú Komisiu a orgány EBA a ESMA o zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na vykonávanie tejto hlavy vrátane všetkých príslušných trestnoprávnych ustanovení do... [vložte dátum 12 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti]. Členské štáty bez zbytočného odkladu informujú Komisiu a orgán ESMA o všetkých následných zmenách týchto pravidiel.

Článok 87 
Služobné tajomstvo

1.Všetky informácie, ktoré si príslušné orgány vymieňajú podľa tohto nariadenia a ktoré sa týkajú obchodných alebo prevádzkových podmienok a iných ekonomických či personálnych záležitostí, sa považujú za dôverné a vzťahujú sa na ne požiadavky na služobné tajomstvo s výnimkou prípadu, keď príslušný orgán v čase oznámenia uvedie, že takéto informácie môžu byť zverejnené, alebo ak je takéto zverejnenie potrebné pre súdne konanie.

2.Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo sa vzťahuje na všetky fyzické alebo právnické osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány. Informácie, ktorých sa týka služobné tajomstvo, sa nesmú poskytnúť žiadnej inej fyzickej ani právnickej osobe ani orgánu s výnimkou ich poskytnutia na základe ustanovení uvedených v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve.

Článok 88 
Ochrana údajov

Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, príslušné orgány plnia svoje úlohy na účely tohto nariadenia v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 68 .

Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov orgánmi EBA a ESMA v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, dodržiava sa nariadenie (EÚ) 2018/1725 69 .

Článok 89
Preventívne opatrenia

1.Keď má príslušný orgán hostiteľského členského štátu jasné a preukázateľné dôvody domnievať sa, že poskytovateľ služieb kryptoaktív alebo emitent kryptoaktív vrátane tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí spôsobil nezrovnalosti, informuje o tom príslušný orgán domovského členského štátu a orgán ESMA.

Ak sa nezrovnalosti týkajú emitenta tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí, alebo služby kryptoaktív vzťahujúcej sa na tokeny kryté aktívami alebo tokeny elektronických peňazí, príslušné orgány hostiteľských členských štátov o tom informujú aj orgán EBA.

2.Keď poskytovateľ služieb kryptoaktív alebo emitent kryptoaktív napriek opatreniam prijatým príslušným orgánom domovského členského štátu naďalej porušuje toto nariadenie, príslušný orgán hostiteľského členského štátu po informovaní príslušného orgánu domovského členského štátu, orgánu ESMA a prípadne orgánu EBA prijme všetky primerané opatrenia na ochranu spotrebiteľov a bez zbytočného odkladu o tom informuje Komisiu, ESMA a prípadne EBA.

3.Keď príslušný orgán nesúhlasí s ktorýmkoľvek z opatrení, ktoré prijal iný príslušný orgán v súlade s odsekom 2 tohto článku, môže na túto záležitosť upozorniť orgán ESMA. Orgán ESMA môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Odchylne od prvého pododseku, keď sa opatrenia týkajú emitenta tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí, alebo služby kryptoaktív vzťahujúcej sa na tokeny kryté aktívami alebo tokeny elektronických peňazí, príslušný orgán na to môže upozorniť orgán EBA. Orgán EBA môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 90
Spolupráca s tretími krajinami

1.Príslušné orgány členských štátov v prípade potreby uzatvárajú dohody o spolupráci s orgánmi dohľadu z tretích krajín týkajúce sa výmeny informácií s orgánmi dohľadu v tretích krajinách a presadzovania povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia v tretích krajinách. Uvedenými dohodami o spolupráci sa zabezpečuje prinajmenšom účinná výmena informácií, ktorá príslušným orgánom umožňuje plniť si povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia.

Príslušný orgán informuje EBA a ESMA a iné príslušné orgány o prípadoch, v ktorých navrhuje uzavrieť takúto dohodu.

2.Orgán ESMA v úzkej spolupráci s orgánom EBA v rámci možností napomáha a koordinuje vypracúvanie dohôd o spolupráci medzi príslušnými orgánmi a dotknutými orgánmi dohľadu z tretích krajín.

Orgán ESMA v úzkej spolupráci s orgánom EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov obsahujúcich vzorový dokument pre dohody o spolupráci, ktorý podľa možnosti použijú príslušné orgány členských štátov.

Orgán ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do ... [vložte dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v druhom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.Orgán ESMA v úzkej spolupráci s orgánom EBA takisto v rámci možností napomáha a koordinuje výmenu informácií získaných od orgánov dohľadu z tretích krajín, ktoré by mohli byť užitočné pri prijímaní opatrení podľa kapitoly 2, medzi príslušnými orgánmi.

4.Príslušné orgány uzatvárajú dohody o spolupráci týkajúce sa výmeny informácií s orgánmi dohľadu z tretích krajín iba vtedy, keď zverejnené informácie podliehajú zárukám služobného tajomstva, ktoré sú minimálne rovnocenné so zárukami uvedenými v článku 87. Takáto výmena informácií je určená na vykonávanie úloh týchto príslušných orgánov.

Článok 91
Vybavovanie sťažností príslušnými orgánmi

1.Príslušné orgány stanovujú postupy, ktoré klientom a iným zainteresovaným stranám vrátane združení spotrebiteľov umožňujú podávať príslušným orgánom sťažnosti týkajúce sa emitenta kryptoaktív vrátane tokenov krytých aktívami alebo tokenov elektronických peňazí a údajných porušení tohto nariadenia poskytovateľmi služieb kryptoaktív. Vo všetkých prípadoch by sa sťažnosti mali prijímať v písomnej alebo elektronickej forme a v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom sa sťažnosť podáva, alebo v jazyku akceptovanom príslušnými orgánmi daného členského štátu.

2.Informácie o postupoch podávania sťažností uvedených v odseku 1 sa sprístupňujú na webovom sídle každého príslušného orgánu a oznamujú sa orgánom EBA a ESMA. Orgán ESMA uverejňuje odkazy na časti webových sídiel príslušných orgánov týkajúce sa postupov podávania sťažností vo svojom registri kryptoaktív uvedenom v článku 57.

Kapitola 2: Správne opatrenia a sankcie príslušných orgánov

Článok 92
Správne sankcie a iné správne opatrenia

1.Bez toho, aby boli dotknuté trestné sankcie, a bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných orgánov v oblasti dohľadu podľa článku 82, členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom udeľujú príslušným orgánom právomoci prijať vhodné správne sankcie a iné správne opatrenia týkajúce sa prinajmenšom týchto porušení:

a)porušenia článkov 4 až 14;

b)porušenia článkov 17 a 21, článkov 23 až 36 a článku 42;

c)porušenia článkov 43 až 49 okrem článku 47;

d)porušenia článku 56 a článkov 58 až 73;

e)porušenia článkov 76 až 80;

f)nespolupracovanie pri vyšetrovaní, kontrole alebo žiadosti alebo nesplnenie požiadaviek v súvislosti s vyšetrovaním, kontrolou alebo žiadosťou v zmysle článku 82 ods. 2.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že nestanovia pravidlá uplatňovania správnych sankcií uvedených v prvom pododseku v prípade, že porušenia uvedené v písmenách a), b), c), d) alebo e) uvedeného pododseku už podliehajú trestným sankciám podľa ich vnútroštátneho práva, do [vložte dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti]. Ak tak rozhodnú, členské štáty podrobne informujú Komisiu a orgány ESMA a EBA o príslušných častiach svojho trestného práva.

Členské štáty do [vložte dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti] podrobne informujú Komisiu a orgány EBA a ESMA o pravidlách uvedených v prvom a druhom pododseku. Komisiu a orgány ESMA a EBA bezodkladne informujú o všetkých následných zmenách týchto pravidiel.

2.Členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečujú, aby príslušné orgány mali v súvislosti s porušeniami uvedenými v odseku 1 písm. a) právomoc uložiť aspoň tieto správne sankcie a iné správne opatrenia:

a)verejné vyhlásenie uvádzajúce zodpovednú fyzickú alebo právnickú osobu a povahu porušenia v súlade s článkom 82;

b)príkaz, aby zodpovedná fyzická alebo právnická osoba upustila od konania, ktoré predstavuje porušenie;

c)maximálne peňažné správne sankcie vo výške aspoň dvojnásobku sumy dosiahnutých ziskov alebo strát, ktorým sa zabránilo, vyplývajúcich z porušenia v prípade, že ich možno vyčísliť;

d)v prípade právnickej osoby maximálne peňažné správne sankcie vo výške aspoň 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k [vložte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] alebo 3 % celkového ročného obratu tejto právnickej osoby podľa poslednej dostupnej finančnej závierky schválenej riadiacim orgánom. Ak je právnická osoba materským podnikom alebo dcérskou spoločnosťou materského podniku, od ktorého sa vyžaduje vypracovanie konsolidovanej účtovnej závierky v súlade so smernicou 2013/34/EÚ 70 , príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmu v súlade s príslušným právom Únie v oblasti účtovníctva podľa poslednej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom konečného materského podniku;

e)v prípade fyzickej osoby maximálne peňažné správne sankcie vo výške aspoň 700 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k [vložte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.Členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečujú, aby príslušné orgány mali v súvislosti s porušeniami uvedenými v odseku 1 písm. b) právomoc uložiť aspoň tieto správne sankcie a iné správne opatrenia:

a)verejné vyhlásenie uvádzajúce zodpovednú fyzickú alebo právnickú osobu a povahu porušenia;

b)príkaz, aby zodpovedná fyzická alebo právnická osoba upustila od konania, ktoré predstavuje porušenie;

c)maximálne peňažné správne sankcie vo výške aspoň dvojnásobku sumy dosiahnutých ziskov alebo strát, ktorým sa zabránilo, vyplývajúcich z porušenia v prípade, že ich možno vyčísliť;

d)v prípade právnickej osoby maximálne peňažné správne sankcie vo výške aspoň 15 % celkového ročného obratu tejto právnickej osoby podľa poslednej dostupnej finančnej závierky schválenej riadiacim orgánom.

4.Členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečujú, aby príslušné orgány mali v súvislosti s porušeniami uvedenými v odseku 1 písm. c) právomoc uložiť aspoň tieto správne sankcie a iné správne opatrenia:

a)verejné vyhlásenie uvádzajúce zodpovednú fyzickú alebo právnickú osobu a povahu porušenia;

b)príkaz, aby zodpovedná fyzická alebo právnická osoba upustila od konania, ktoré predstavuje porušenie;

c)maximálne peňažné správne sankcie vo výške aspoň dvojnásobku sumy dosiahnutých ziskov alebo strát, ktorým sa zabránilo, vyplývajúcich z porušenia v prípade, že ich možno vyčísliť;

d)v prípade právnickej osoby maximálne peňažné správne sankcie vo výške aspoň 15 % celkového ročného obratu tejto právnickej osoby podľa poslednej dostupnej finančnej závierky schválenej riadiacim orgánom.

5.Členské štáty v súlade so svojim vnútroštátnym právom zabezpečujú, aby príslušné orgány mali v súvislosti s porušeniami uvedenými v odseku 1 prvom pododseku písm. d) právomoc uložiť aspoň tieto správne sankcie a iné správne opatrenia:

a)verejné vyhlásenie uvádzajúce zodpovednú fyzickú alebo právnickú osobu a povahu porušenia;

b)príkaz, aby fyzická alebo právnická osoba upustila od konania, ktoré predstavuje porušenie, a zdržala sa opakovania tohto konania;

c)zákaz, ktorým sa zabraňuje ktorémukoľvek členovi riadiaceho orgánu právnickej osoby zodpovednému za porušenie alebo ktorejkoľvek inej fyzickej osobe zodpovednej za porušenie vykonávať riadiace funkcie v týchto podnikoch;

d)maximálne správne pokuty vo výške aspoň dvojnásobku sumy požitkov vyplývajúcich z porušenia v prípade, keď tieto požitky možno vyčísliť, a to aj vtedy, ak presahujú maximálne sumy uvedené v písmene e);

e)v prípade fyzickej osoby maximálne správne pokuty vo výške aspoň 500 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k ... [vložte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] alebo vo výške aspoň 5 % celkového ročného obratu tejto právnickej osoby podľa poslednej dostupnej finančnej závierky schválenej riadiacim orgánom. Ak je právnická osoba materským podnikom alebo dcérskou spoločnosťou materského podniku, od ktorého sa vyžaduje vypracovanie konsolidovanej účtovnej závierky v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ, príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmu v súlade s príslušným právom Únie v oblasti účtovníctva podľa poslednej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom konečného materského podniku;

f)v prípade právnickej osoby maximálne správne pokuty vo výške aspoň 500 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k ... [vložte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

6.V prípade porušení uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. e) členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečujú, aby mali príslušné orgány právomoci uložiť minimálne tieto správne sankcie a prijať aspoň tieto správne opatrenia:

a)príkaz, aby osoba zodpovedná za porušenie upustila od tohto konania a zdržala sa jeho opakovania;

b)vrátenie ziskov, ktoré sa na základe porušenia podarilo dosiahnuť, alebo strát, ktorým sa na základe porušenia podarilo zabrániť, pokiaľ ich možno vyčísliť;

c)verejné upozornenie uvádzajúce osobu zodpovednú za porušenie a povahu porušenia;

d)odňatie alebo pozastavenie povolenia poskytovateľa služieb kryptoaktív;

e)dočasný zákaz pre ktoréhokoľvek člena riadiaceho orgánu poskytovateľa služieb kryptoaktív zodpovedného za porušenie alebo akúkoľvek inú fyzickú osobu zodpovednú za porušenie vykonávať riadiace funkcie u poskytovateľa služieb kryptoaktív;

f)v prípade opakovaného porušovania článkov 78, 79 alebo 80 trvalý zákaz pre ktoréhokoľvek člena riadiaceho orgánu poskytovateľa služieb kryptoaktív zodpovedného za porušenie alebo akúkoľvek inú fyzickú osobu zodpovednú za porušenie vykonávať riadiace funkcie u poskytovateľa služieb kryptoaktív;

g)dočasný zákaz pre ktoréhokoľvek člena riadiaceho orgánu poskytovateľa služieb kryptoaktív zodpovedného za porušenie alebo akúkoľvek inú fyzickú osobu zodpovednú za porušenie obchodovať na vlastný účet;

h)maximálne peňažné správne sankcie vo výške aspoň trojnásobku sumy dosiahnutých ziskov alebo strát, ktorým sa zabránilo, vyplývajúcich z porušenia v prípade, že ich možno vyčísliť;

i)pri fyzickej osobe maximálne peňažné správne sankcie vo výške aspoň 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k [vložte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia];

j)pri právnických osobách maximálne peňažné správne sankcie vo výške aspoň 15 000 000 EUR alebo 15 % celkového ročného obratu právnickej osoby podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k [vložte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Ak je právnická osoba materským podnikom alebo dcérskou spoločnosťou materského podniku, od ktorého sa vyžaduje vypracovanie konsolidovanej účtovnej závierky v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ, príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmu v súlade s príslušným právom Únie v oblasti účtovníctva podľa poslednej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom konečného materského podniku.

7.Členské štáty môžu stanoviť, že príslušné orgány majú okrem právomocí uvedených v odsekoch 2 až 6 aj iné právomoci a môžu stanoviť vyššie úrovne sankcií, než sú úrovne stanovené v uvedených odsekoch, pokiaľ ide o fyzické aj právnické osoby zodpovedné za porušenie.

Článok 93
Výkon právomocí v oblasti dohľadu a právomocí v oblasti ukladania sankcií

1.Príslušné orgány pri určovaní druhu a úrovne správnej sankcie alebo iných správnych opatrení, ktoré sa majú ukladať v súlade s článkom 92, zohľadňujú rozsah, v ktorom je porušenie úmyselné alebo vyplýva z nedbanlivosti, a všetky iné relevantné okolnosti, a to aj, ak je to relevantné:

a)závažnosť a dĺžku trvania porušenia;

b)mieru zodpovednosti fyzickej alebo právnickej osoby zodpovednej za porušenie;

c)finančnú silu fyzickej alebo právnickej osoby zodpovednej za porušenie podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu a čistého majetku zodpovednej fyzickej osoby;

d)význam dosiahnutých ziskov alebo strát, ktorým zabránila fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za porušenie, pokiaľ ich možno vyčísliť;

e)straty tretích strán spôsobené porušením, pokiaľ ich možno vyčísliť;

f)úroveň spolupráce fyzickej alebo právnickej osoby zodpovednej za porušenie s príslušným orgánom bez toho, aby bola dotknutá potreba zaistiť vrátenie ziskov, ktoré táto osoba dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila;

g)predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustila fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za porušenie;

h)opatrenia prijaté osobou zodpovednou za porušenie s cieľom predísť jeho zopakovaniu;

i)vplyv porušenia na záujmy spotrebiteľov alebo investorov.

2.Príslušné orgány pri výkone svojich právomocí ukladať správne sankcie a iné správne opatrenia podľa článku 92 úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby výkon ich právomocí v oblasti vyšetrovania a dohľadu a správne sankcie a iné správne opatrenia, ktoré ukladajú na základe tohto nariadenia, boli účinné a primerané. Koordinujú svoj postup s cieľom zabrániť zdvojovaniu a prekrývaniu pri výkone právomocí v oblasti dohľadu a vyšetrovania a ukladaní správnych sankcií a iných správnych opatrení v cezhraničných prípadoch.

Článok 94
Právo na odvolanie

Členské štáty zabezpečujú, aby všetky rozhodnutia prijaté podľa tohto nariadenia boli riadne odôvodnené a aby sa na ne vzťahovalo právo na odvolanie na súde. Právo odvolať sa na súde sa uplatňuje aj vtedy, keď sa v prípade žiadosti o povolenie na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív, v ktorej sú uvedené všetky požadované informácie, neprijme do šiestich mesiacov od jej podania žiadne rozhodnutie.

Článok 95
Uverejňovanie rozhodnutí

1.Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú správne sankcie a iné správne opatrenia za porušenie tohto nariadenia, uverejnia príslušné orgány na svojich oficiálnych webových sídlach hneď po tom, ako o ňom informujú fyzickú alebo právnickú osobu, na ktorú sa toto rozhodnutie vzťahuje. Uverejnenie zahŕňa aspoň informácie o druhu a povahe porušenia a o totožnosti zodpovedných fyzických alebo právnických osôb. Táto povinnosť sa nevzťahuje na rozhodnutia, ktorými sa ukladajú opatrenia, ktoré sú vyšetrovacej povahy.

2.Ak však uverejnenie totožnosti právnických osôb alebo totožnosti či osobných údajov fyzických osôb považuje príslušný orgán na základe individuálneho posúdenia uskutočneného v súvislosti s primeranosťou uverejnenia takýchto údajov za neprimerané alebo ak by takéto uverejnenie ohrozovalo prebiehajúce vyšetrovanie, príslušné orgány prijmú jeden z týchto krokov:

a)odložia uverejnenie rozhodnutia o uložení sankcie alebo prijatí opatrenia do chvíle, pokiaľ nepominú dôvody na neuverejnenie;

b)uverejnia rozhodnutie o uložení sankcie alebo o prijatí opatrenia anonymne, a to takým spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom, pokiaľ sa takýmto anonymným uverejnením zabezpečí účinná ochrana dotknutých osobných údajov;

c)neuverejnia rozhodnutie o uložení sankcie alebo o prijatí opatrenia v prípade, ak sa možnosti stanovené v písmenách a) a b) považujú za nedostatočné na zabezpečenie:

i) toho, že stabilita finančných trhov nebude ohrozená;

ii) primeranosti uverejnenia takýchto rozhodnutí s ohľadom na opatrenia, ktoré sa považujú za menej závažné opatrenia.

V prípade rozhodnutia o anonymnom uverejnení sankcie alebo opatrenia, ako sa uvádza v písmene b) prvom pododseku, je možné odložiť uverejnenie príslušných údajov na vhodné obdobie, ak sa predpokladá, že počas neho pominú dôvody na anonymné uverejnenie

3.Ak je rozhodnutie o uložení sankcie alebo o prijatí opatrenia predmetom odvolania podaného príslušnému súdnemu alebo inému orgánu, príslušné orgány na svojom oficiálnom webovom sídle ihneď uverejnia takúto informáciu a všetky následné informácie o výsledku takéhoto odvolania. Okrem toho sa uverejňuje aj každé rozhodnutie o zrušení predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie alebo prijatí opatrenia.

4.Príslušné orgány zabezpečujú, aby každé uverejnenie podľa tohto článku zostalo na ich oficiálnom webovom sídle aspoň päť rokov po jeho uverejnení. Osobné údaje obsiahnuté v uverejnení sa ponechávajú na oficiálnom webovom sídle príslušného orgánu len na obdobie, ktoré je nevyhnutné v súlade s uplatniteľnými predpismi o ochrane osobných údajov.

Článok 96
Nahlasovanie sankcií a správnych opatrení orgánom ESMA a EBA

1.Príslušný orgán každoročne poskytuje orgánom ESMA a EBA súhrnné informácie o všetkých správnych sankciách a iných správnych opatreniach uložených v súlade s článkom 92. Orgán ESMA tieto informácie uverejňuje vo výročnej správe.

Ak sa členské štáty rozhodli, že v súlade s článkom 92 ods. 1 stanovia za porušenia ustanovení uvedených v uvedenom odseku trestné sankcie, ich príslušné orgány poskytnú orgánom EBA a ESMA každý rok anonymizované a súhrnné údaje týkajúce sa všetkých vykonaných vyšetrovaní trestných činov a uložených trestných sankcií. Orgán ESMA údaje o uložených trestných sankciách uverejňuje vo výročnej správe.

2.Ak príslušný orgán zverejnil správne sankcie, iné správne opatrenia alebo trestné sankcie, zároveň ich nahlási orgánu ESMA.

3.Príslušné orgány informujú orgány EBA a ESMA o všetkých správnych sankciách alebo iných správnych opatreniach, ktoré boli uložené, ale neuverejnené, vrátane všetkých odvolaní proti nim a ich výsledku. Členské štáty zabezpečujú, aby príslušné orgány dostali informácie a konečný rozsudok v súvislosti s každou uloženou trestnou sankciou a predložili ich orgánom EBA a ESMA. Orgán ESMA vedie centrálnu databázu sankcií a správnych opatrení, ktoré mu boli oznámené, výlučne na účel výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi. Uvedená databáza je prístupná len orgánom EBA a ESMA a príslušným orgánom a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytujú príslušné orgány.

Článok 97

Nahlasovanie porušení a ochrana nahlasujúcich osôb

Pri nahlasovaní porušení tohto nariadenia a na ochranu osôb nahlasujúcich takéto porušenia sa uplatňuje smernica (EÚ) 2019/1937 71 .

Kapitola 3: Povinnosti orgánu EBA v oblasti dohľadu nad emitentmi významných tokenov krytých aktívami a významných tokenov elektronických peňazí a kolégiá orgánov dohľadu

Článok 98
Povinnosti orgánu EBA v oblasti dohľadu nad emitentmi významných tokenov krytých aktívami a emitentmi významných tokenov elektronických peňazí

1.Ak bol token krytý aktívami označený za významný v súlade s článkom 39 alebo článkom 40, emitent takýchto tokenov krytých aktívami vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánu EBA.

Orgán EBA vykonáva právomoci príslušných orgánov udelené v článkoch 21, 37 a 38, pokiaľ ide o emitentov významných tokenov krytých aktívami.

2.Ak emitent významných tokenov krytých aktívami poskytuje služby kryptoaktív alebo emituje kryptoaktíva, ktoré nie sú významnými tokenmi krytými aktívami, takéto služby a činnosti zostávajú pod dohľadom príslušného orgánu domovského členského štátu.

3.Ak bol token krytý aktívami označený za významný v súlade s článkom 39, orgán EBA vykoná prehodnotenie orgánom dohľadu s cieľom zabezpečiť, aby emitenti významných tokenov krytých aktívami dodržiavali požiadavky podľa hlavy III.

4.Ak bol token elektronických peňazí označený za významný v súlade s článkom 50 alebo 51, orgán EBA zodpovedá za to, aby emitent takýchto významných tokenov elektronických peňazí dodržiaval požiadavky stanovené v článku 52.

Článok 99
Kolégiá pre emitentov významných tokenov krytých aktívami

1.Orgán EBA do 30 kalendárnych dní od rozhodnutia označiť token krytý aktívami za významný zriadi a riadi poradné kolégium orgánov dohľadu pre každého emitenta významných tokenov krytých aktívami a predsedá mu s cieľom uľahčiť výkon jeho úloh v oblasti dohľadu podľa tohto nariadenia.

2.Kolégium tvorí:

a)orgán EBA ako predseda kolégia;

b)orgán ESMA;

c)príslušný orgán domovského členského štátu, v ktorom je usadený emitent významných tokenov krytých aktívami;

d) príslušné orgány najvýznamnejších úverových inštitúcií alebo poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí zabezpečujú úschovu rezervných aktív v súlade s článkom 33;

e)prípadne príslušné orgány najvýznamnejších obchodných platforiem pre kryptoaktíva, kde sú významné tokeny kryté aktívami prijaté na obchodovanie;

f)prípadne príslušné orgány najvýznamnejších poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí sú zodpovední za zabezpečenie likvidity významných tokenov krytých aktívami v súlade s článkom 35 ods. 4 prvým pododsekom;

g)prípadne príslušné orgány subjektov zabezpečujúcich funkcie uvedené v článku 30 ods. 5 písm. h);

h)prípadne príslušné orgány najvýznamnejších poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí poskytujú službu kryptoaktív uvedenú v článku 3 ods. 1 bode 10 v súvislosti s významnými tokenmi krytými aktívami;

i)ECB;

j)ak je emitent významných tokenov krytých aktívami usadený v členskom štáte, ktorého menou nie je euro, alebo ak je mena, ktorá nie je eurom, zahrnutá do rezervných aktív, národná centrálna banka tohto členského štátu;

k)príslušné orgány dohľadu tretích krajín, s ktorými orgán EBA uzatvoril administratívnu dohodu v súlade s článkom 108.

3.Príslušný orgán členského štátu, ktorý nie je členom kolégia, si môže vyžiadať od kolégia všetky informácie potrebné na plnenie svojich povinností dohľadu.

4.Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti príslušných orgánov podľa tohto nariadenia, kolégium zaisťuje:

a)vypracovanie nezáväzného stanoviska uvedeného v článku 100;

b)výmenu informácií v súlade s článkom 107;

c)dohodu o dobrovoľnom zverení úloh medzi svojich členov vrátane delegovania úloh podľa článku 120;

d)koordináciu programov preskúmania dohľadu, ktoré vychádzajú z posúdenia rizika vykonaného emitentom významných tokenov krytých aktívami v súlade s článkom 30 ods. 9.

S cieľom uľahčiť vykonávanie úloh pridelených kolégiám podľa prvého pododseku sú členovia kolégia uvedení v odseku 2 oprávnení prispievať k stanovovaniu programu zasadnutí kolégia, a to najmä doplnením bodov do programu zasadnutia.

5.Zriadenie a fungovanie kolégia sa zakladá na písomnej dohode medzi všetkými jeho členmi.

V tejto dohode sa určujú praktické dojednania fungovania kolégia vrátane podrobných pravidiel týkajúcich sa:

a)postupov pri hlasovaní, ktoré sa uvádzajú v článku 100 ods. 4;

b)postupov stanovovania programu zasadnutí kolégia;

c)frekvencie zasadnutí kolégia;

d)formátu a rozsahu informácií, ktoré má orgán EBA poskytovať členom kolégia, najmä pokiaľ ide o informácie v oblasti posúdenia rizika uvedené v článku 30 ods. 9;

e)primeraných minimálnych lehôt na posúdenie príslušnej dokumentácie členmi kolégia;

f)spôsobov komunikácie medzi členmi kolégia.

V dohode sa okrem toho môžu určiť úlohy, ktorými sa poverí orgán EBA alebo iný člen kolégia.

6.S cieľom zabezpečiť konzistentné a zosúladené fungovanie kolégií vypracuje orgán EBA v spolupráci s orgánom ESMA a Európskym systémom centrálnych bánk návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia podmienky, za ktorých sa subjekty uvedené v odseku 2 písm. d) až h) považujú za najvýznamnejšie, a podrobnosti praktických dojednaní uvedených v odseku 5.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh regulačných predpisov do [vložte dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 100
Nezáväzné stanoviská kolégií pre emitentov významných tokenov krytých aktívami

1.Kolégium pre emitentov významných tokenov krytých aktívami môže vydať nezáväzné stanovisko k:

a)prehodnoteniu orgánom dohľadu, ako sa uvádza v článku 98 ods. 3;

b)akémukoľvek rozhodnutiu požadovať od emitenta významných tokenov krytých aktívami, aby držal vyššiu sumu vlastných zdrojov, alebo povoliť takémuto emitentovi držať nižšiu sumu vlastných zdrojov v súlade s článkom 41 ods. 4;

c)akejkoľvek aktualizácii plánu riadneho ukončenia činností emitenta významných tokenov krytých aktívami podľa článku 42;

d)akejkoľvek zmene obchodného modelu emitenta významných tokenov krytých aktívami podľa článku 21 ods. 1;

e)návrhu bieleho dokladu o kryptoaktívach v súlade s článkom 21 ods. 2;

f)akýmkoľvek opatreniam plánovaným v súlade s článkom 21 ods. 3;

g)akýmkoľvek plánovaným opatreniam dohľadu podľa článku 112;

h)akejkoľvek predpokladanej dohode o výmene informácií s orgánom dohľadu z tretej krajiny podľa článku 108;

i)akémukoľvek delegovaniu úloh dohľadu z orgánu EBA na príslušný orgán podľa článku 120;

j)akejkoľvek plánovanej zmene v povolení subjektov a poskytovateľov služieb kryptoaktív uvedených v článku 99 ods. 2 písm. d) až h) alebo akémukoľvek plánovanému opatreniu dohľadu nad nimi.

2.Keď kolégium vydá stanovisko v súlade s odsekom 1, na žiadosť ktoréhokoľvek člena kolégia a po prijatí väčšinou hlasov kolégia v súlade s odsekom 4 môže stanovisko obsahovať akékoľvek odporúčania zamerané na nápravu nedostatkov plánovaného opatrenia alebo opatrenia, ktoré plánuje EBA alebo príslušné orgány.

3.Orgán EBA napomáha prijatie stanoviska v súlade so svojou všeobecnou koordinačnou funkciou na základe článku 31 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

4.Väčšinové stanovisko kolégia sa prijíma na základe jednoduchej väčšiny jeho členov.

V kolégiách, ktoré pozostávajú najviac z 12 členov, hlasujú maximálne dvaja členovia kolégia z toho istého členského štátu a každý hlasujúci člen má jeden hlas. V kolégiách, ktoré pozostávajú z viac než 12 členov, hlasujú maximálne traja členovia z toho istého členského štátu a každý hlasujúci člen má jeden hlas.

Ak je podľa článku 99 ods. 2 písm. i) členom kolégia ECB, má dva hlasy.

Orgány dohľadu z tretích krajín uvedené v článku 99 ods. 2 písm. k) nemajú vo vzťahu k stanovisku kolégia hlasovacie právo.

5.Orgán EBA a príslušné orgány náležite zvažujú stanovisko kolégia dosiahnuté v súlade s odsekom 1 vrátane všetkých odporúčaní zameraných na nápravu nedostatkov plánovaného opatrenia alebo opatrenia dohľadu v súvislosti s emitentom významných tokenov krytých aktívami alebo subjektmi a poskytovateľmi služieb kryptoaktív uvedenými v článku 99 ods. 2 písm. d) až h). Ak orgán EBA alebo príslušný orgán nesúhlasí so stanoviskom kolégia vrátane všetkých odporúčaní zameraných na nápravu nedostatkov plánovaného opatrenia alebo opatrenia dohľadu, jeho rozhodnutie musí obsahovať úplné dôvody a vysvetlenie akejkoľvek značnej odchýlky od tohto stanoviska alebo týchto odporúčaní.

Článok 101
Kolégium pre emitentov významných tokenov elektronických peňazí

1.Orgán EBA do 30 kalendárnych dní od rozhodnutia označiť token elektronických peňazí za významný zriadi a riadi poradné kolégium orgánov dohľadu pre každého emitenta významných tokenov elektronických peňazí a predsedá mu s cieľom uľahčiť výkon úloh v oblasti dohľadu podľa tohto nariadenia.

2.Kolégium tvorí:

a)orgán EBA ako predseda;

b)príslušný orgán domovského členského štátu, v ktorom bolo emitentovi tokenu elektronických peňazí udelené povolenie buď na činnosť úverovej inštitúcie alebo na činnosť inštitúcie elektronického peňažníctva;

c)orgán ESMA;

d)príslušné orgány najvýznamnejších úverových inštitúcií, ktoré zabezpečujú úschovu finančných prostriedkov prijatých výmenou za významné tokeny elektronických peňazí;

e)príslušné orgány najvýznamnejších platobných inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 11 smernice (EÚ) 2015/2366 a ktoré poskytujú platobné služby v súvislosti s významnými tokenmi elektronických peňazí;

f)prípadne príslušné orgány najvýznamnejších obchodných platforiem pre kryptoaktíva, kde sú významné tokeny elektronických peňazí prijaté na obchodovanie;

g)prípadne príslušné orgány najvýznamnejších poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí poskytujú službu kryptoaktív uvedenú v článku 3 ods. 1 bode 10 v súvislosti s významnými tokenmi elektronických peňazí;

h)ak je emitent významných tokenov elektronických peňazí usadený v členskom štáte, ktorého menou je euro, alebo ak je významný token elektronických peňazí naviazaný na euro, ECB;

i)ak je emitent významných tokenov elektronických peňazí usadený v členskom štáte, ktorého menou nie je euro, alebo ak je významný token elektronických peňazí naviazaný na menu, ktorá nie je eurom, národná centrálna banka tohto členského štátu;

j)príslušné orgány dohľadu z tretích krajín, s ktorými orgán EBA uzatvoril administratívnu dohodu v súlade s článkom 108.

3.Príslušný orgán členského štátu, ktorý nie je členom kolégia, si môže vyžiadať od kolégia všetky informácie potrebné na plnenie svojich povinností dohľadu.

4.Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti príslušných orgánov podľa tohto nariadenia, kolégium zaisťuje:

a)vypracovanie nezáväzného stanoviska uvedeného v článku 102;

b)výmenu informácií v súlade s týmto nariadením;

c)dohodu o dobrovoľnom zverení úloh medzi svojich členov vrátane delegovania úloh podľa článku 120.

S cieľom uľahčiť vykonávanie úloh pridelených kolégiám podľa prvého pododseku sú členovia kolégia uvedení v odseku 2 oprávnení prispievať k stanovovaniu programu zasadnutí kolégia, a to najmä doplnením bodov do programu zasadnutia.

5.Zriadenie a fungovanie kolégia sa zakladá na písomnej dohode medzi všetkými jeho členmi.

V tejto dohode sa určujú praktické dojednania fungovania kolégia vrátane podrobných pravidiel týkajúcich sa:

a)postupov pri hlasovaní, ktoré sa uvádzajú v článku 102;

b)postupov stanovovania programu zasadnutí kolégia;

c)frekvencie zasadnutí kolégia;

d)formátu a rozsahu informácií, ktoré má príslušný orgán emitenta významných tokenov elektronických peňazí poskytovať členom kolégia;

e)primeraných minimálnych lehôt na posúdenie príslušnej dokumentácie členmi kolégia;

f)spôsobov komunikácie medzi členmi kolégia.

V dohode sa okrem toho môžu určiť úlohy, ktorými sa poverí príslušný orgán emitenta významných tokenov elektronických peňazí alebo iný člen kolégia.

6.S cieľom zabezpečiť konzistentné a zosúladené fungovanie kolégií vypracuje orgán EBA v spolupráci s orgánom ESMA a Európskym systémom centrálnych bánk návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia podmienky, za ktorých sa subjekty uvedené v odseku 2 písm. d) až g) považujú za najvýznamnejšie, a podrobnosti praktických dojednaní uvedených v odseku 5.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh regulačných predpisov do [vložte dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 102
Nezáväzné stanoviská kolégia pre emitentov významných tokenov elektronických peňazí

1.Kolégium pre emitentov významných tokenov elektronických peňazí môže vydať nezáväzné stanovisko k:

a)akémukoľvek rozhodnutiu požadovať od emitenta významných tokenov elektronických peňazí, aby držal vyššiu sumu vlastných zdrojov, alebo povoliť takémuto emitentovi držať nižšiu sumu vlastných zdrojov v súlade s článkom 31 a článkom 41 ods. 4;

b)akejkoľvek aktualizácii plánu riadneho ukončenia činností emitenta významných tokenov elektronických peňazí podľa článku 42;

c)návrhu bieleho dokladu o kryptoaktívach v súlade s článkom 46 ods. 10;

d)akémukoľvek plánovanému odňatiu povolenia pre emitenta významných tokenov elektronických peňazí na činnosť úverovej inštitúcie alebo podľa smernice 2009/110/ES;

e)akýmkoľvek plánovaným opatreniam dohľadu podľa článku 112;

f)akejkoľvek predpokladanej dohode o výmene informácií s orgánom dohľadu z tretej krajiny;

g)akémukoľvek delegovaniu úloh dohľadu z príslušného orgánu emitenta významných tokenov elektronických peňazí na EBA alebo iný príslušný orgán, alebo z orgánu EBA na príslušný orgán v súlade s článkom 120;

h)akejkoľvek plánovanej zmene v povolení subjektov a poskytovateľov služieb kryptoaktív uvedených v článku 101 ods. 2 písm. d) až g) alebo akémukoľvek plánovanému opatreniu dohľadu nad nimi.

2.Keď kolégium vydá stanovisko v súlade s odsekom 1, na žiadosť ktoréhokoľvek člena kolégia a po prijatí väčšinou hlasov kolégia v súlade s odsekom 4 môže stanovisko obsahovať akékoľvek odporúčania zamerané na nápravu nedostatkov plánovaného opatrenia alebo opatrenia, ktoré plánujú príslušné orgány alebo orgán EBA.

3.Orgán EBA napomáha prijatie stanoviska v súlade so svojou všeobecnou koordinačnou funkciou na základe článku 31 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

4.Väčšinové stanovisko kolégia sa prijíma na základe jednoduchej väčšiny jeho členov.

V kolégiách, ktoré pozostávajú najviac z 12 členov, hlasujú maximálne dvaja členovia kolégia z toho istého členského štátu a každý hlasujúci člen má jeden hlas. V kolégiách, ktoré pozostávajú z viac než 12 členov, hlasujú maximálne traja členovia z toho istého členského štátu a každý hlasujúci člen má jeden hlas.

Ak je podľa článku 101 ods. 2 písm. h) členom kolégia ECB, má dva hlasy.

Orgány dohľadu z tretích krajín uvedené v článku 101 ods. 2 písm. j) nemajú vo vzťahu k stanovisku kolégia hlasovacie právo.

5.Príslušný orgán emitenta významných tokenov elektronických peňazí, orgán EBA alebo akýkoľvek príslušný orgán pre poskytovateľov služieb kryptoaktív a subjekty uvedené v článku 101 ods. 2 písm. d) až g) náležite zvažuje stanovisko kolégia dosiahnuté v súlade s odsekom 1 vrátane všetkých odporúčaní zameraných na nápravu nedostatkov akéhokoľvek plánovaného opatrenia alebo opatrenia dohľadu. Ak orgán EBA alebo príslušný orgán nesúhlasí so stanoviskom kolégia vrátane všetkých odporúčaní zameraných na nápravu nedostatkov plánovaného opatrenia alebo opatrenia dohľadu, jeho rozhodnutie musí obsahovať úplné dôvody a vysvetlenie akejkoľvek značnej odchýlky od tohto stanoviska alebo týchto odporúčaní.

Kapitola 4: Právomoci a kompetencie orgánu EBA týkajúce sa emitentov významných tokenov krytých aktívami a významných tokenov elektronických peňazí

Článok 103
Výkon právomocí uvedených v článkoch 104 až 107

Právomoci udelené orgánu EBA podľa článkov 104 až 107 alebo akémukoľvek úradníkovi orgánu EBA alebo inej osobe poverenej orgánom EBA sa nesmú použiť na vyžadovanie zverejnenia informácií, ktoré sú predmetom ochrany.

Článok 104
Žiadosť o informácie

1.S cieľom plniť si povinnosti na základe článku 98 môže orgán EBA jednoduchou žiadosťou alebo rozhodnutím požadovať od nasledujúcich osôb, aby poskytli všetky informácie potrebné na to, aby mohol plniť svoje povinnosti podľa tohto nariadenia:

a)emitent významných tokenov krytých aktívami alebo osoba, ktorá kontroluje emitenta významných tokenov krytých aktívami alebo je takýmto emitentom priamo alebo nepriamo kontrolovaná;

b)všetky tretie strany uvedené v článku 30 ods. 5 písm. h), s ktorými majú emitenti významných tokenov krytých aktívami zmluvné dojednanie;

c)každý poskytovateľ služieb kryptoaktív uvedený v článku 35 ods. 4, ktorý poskytuje likviditu pre významné tokeny kryté aktívami;

d)úverové inštitúcie alebo poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí zabezpečujú úschovu rezervných aktív v súlade s článkom 33;

e)emitent významných tokenov elektronických peňazí alebo osoba, ktorá kontroluje emitenta významných tokenov elektronických peňazí alebo je takýmto emitentom priamo alebo nepriamo kontrolovaná;

f)všetky platobné inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 11 smernice (EÚ) 2015/2366 a ktoré poskytujú platobné služby v súvislosti s významnými tokenmi elektronických peňazí;

g)všetky fyzické alebo právnické osoby zodpovedné za distribúciu významných tokenov elektronických peňazí v mene emitenta tokenov elektronických peňazí;

h)každý poskytovateľ služieb kryptoaktív, ktorý poskytuje službu kryptoaktív uvedenú v článku 3 ods. 1 bode 10 v súvislosti s významnými tokenmi krytými aktívami alebo významnými tokenmi elektronických peňazí;

i)každá obchodná platforma pre kryptoaktíva, ktorá prijala na obchodovanie významný token krytý aktívami alebo významný token elektronických peňazí;

j)riadiaci orgán uvedený v písmenách a) až i).

2.V každej jednoduchej žiadosti o informácie uvedenej v odseku 1 sa musí:

a)odkazovať na tento článok ako na právny základ danej žiadosti;

b)uviesť dôvod žiadosti;

c)špecifikovať, aké informácie sa požadujú;

d)uviesť lehota na poskytnutie informácií;

e)uviesť údaj o výške pokuty, ktorá sa uloží v súlade s článkom 113, ak sú poskytnuté informácie nesprávne alebo zavádzajúce.

3.Pri žiadosti o poskytnutie informácií podľa odseku 1 na základe rozhodnutia musí orgán EBA:

a)odkazovať na tento článok ako na právny základ danej žiadosti;

b)uviesť dôvod žiadosti;

c)špecifikovať, aké informácie požaduje;

d)stanoviť lehotu na poskytnutie informácií;

e)upozorniť na pravidelné platby penále stanovené v článku 114, keď sa požadujú informácie;

f)upozorniť na pokutu stanovenú na základe článku 113, ak sú odpovede na položené otázky nesprávne alebo zavádzajúce;

g)upozorniť na právo odvolať sa voči rozhodnutiu na odvolaciu radu orgánu EBA a na právo žiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie („Súdny dvor“) v súlade s článkami 60 a 61 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

4.Požadované informácie poskytujú osoby uvedené v odseku 1 alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb alebo združení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby oprávnené na ich zastupovanie na základe zákona alebo ich zakladajúcich listín. Riadne splnomocnení právnici môžu poskytovať informácie v mene svojich klientov. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií však ostávajú plne zodpovední klienti.

5.Orgán EBA bezodkladne zasiela kópiu jednoduchej žiadosti alebo svojho rozhodnutia príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom majú bydlisko alebo sú usadené osoby uvedené v odseku 1, ktorých sa žiadosť o informácie týka.

Článok 105
Všeobecné vyšetrovacie právomoci

1.Orgán EBA môže v záujme plnenia svojich povinností na základe článku 98 tohto nariadenia vykonávať vyšetrovania emitentov významných tokenov krytých aktívami a emitentov významných tokenov elektronických peňazí. Úradníci a iné osoby poverené orgánom EBA sú na tento účel oprávnení:

a)preskúmať všetky záznamy, údaje, postupy a iné materiály vzťahujúce sa na plnenie ich úloh bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené;

b)robiť alebo získavať overené kópie alebo výpisy z týchto záznamov, údajov, postupov a iných materiálov;

c)predvolať a požiadať ktoréhokoľvek emitenta významných tokenov krytých aktívami alebo emitenta významných tokenov elektronických peňazí alebo ich riadiaci orgán, zástupcov alebo zamestnancov, aby podali ústne alebo písomné vysvetlenie skutočností alebo dokumentov týkajúcich sa predmetu a dôvodu kontroly, a zaznamenať odpovede;

d)vypočuť inú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá s týmto vypočutím súhlasí, s cieľom zhromaždiť informácie týkajúce sa predmetu vyšetrovania;

e)žiadať záznamy telefonickej a dátovej prevádzky.

Kolégium pre emitentov významných tokenov krytých aktívami uvedené v článku 99 alebo kolégium pre emitentov významných tokenov elektronických peňazí uvedené v článku 101 musí byť bez zbytočného odkladu informované o všetkých zisteniach, ktoré môžu byť relevantné pre vykonávanie jeho úloh.

2.Úradníci a iné osoby poverené orgánom EBA na účely vyšetrovania uvedeného v odseku 1 vykonávajú svoje právomoci na základe písomného poverenia, v ktorom je uvedený predmet a dôvod vyšetrovania. V uvedenom poverení sa tiež upozorňuje na pravidelné platby penále stanovené na základe článku 114 v prípade, že emitenti významných tokenov krytých aktívami alebo emitenti významných tokenov elektronických peňazí neposkytnú alebo poskytnú len neúplné požadované záznamy, údaje, postupy alebo iné materiály alebo odpovede na otázky, ktoré sa im položili, a na pokuty stanovené na základe článku 113 v prípade, že emitenti významných tokenov krytých aktívami alebo emitenti významných tokenov elektronických peňazí poskytnú nesprávne alebo zavádzajúce odpovede na položené otázky.

3.Od emitentov významných tokenov krytých aktívami a emitentov významných tokenov elektronických peňazí sa vyžaduje, aby sa podrobili vyšetrovaniam, ktoré sa začali na základe rozhodnutia orgánu EBA. V rozhodnutí sa uvádza predmet a dôvod vyšetrovania, pravidelné platby penále stanovené v článku 114, opravné prostriedky dostupné na základe nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, ako aj právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

4.Orgán EBA informuje príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa má vyšetrovanie vykonať, o vyšetrovaní a o totožnosti poverených osôb, a to v primeranom čase pred vyšetrovaním uvedeným v odseku 1. Úradníci dotknutého príslušného orgánu pomáhajú na žiadosť orgánu EBA týmto povereným osobám pri plnení ich povinností. Úradníci dotknutého príslušného orgánu sa tiež môžu na požiadanie zúčastniť na vyšetrovaní.

5.Ak si žiadosť o záznamy telefonickej alebo dátovej prevádzky v zmysle odseku 1 písm. e) vyžaduje podľa platného vnútroštátneho práva povolenie súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. Žiadosť o takéto povolenie môže predstavovať aj predbežné opatrenie.

6.Ak vnútroštátny súdny orgán dostane žiadosť o povolenie žiadosti o záznamy telefonickej alebo dátovej prevádzky v zmysle odseku 1 písm. e), uvedený orgán overuje:

a)že rozhodnutie prijaté orgánom EBA uvedené v odseku 3 je pravé;

b)či sú všetky opatrenia, ktoré sa majú prijať, proporcionálne a či nie sú svojvoľné alebo neprimerané.

7.Vnútroštátny súdny orgán môže na účely odseku 6 písm. b) požiadať orgán EBA o podrobné vysvetlenia, ktoré sa týkajú najmä dôvodov, na základe ktorých má orgán EBA podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia, a závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nesmie skúmať potrebu vyšetrovania ani požadovať informácie obsiahnuté v spise orgánu EBA. Zákonnosť rozhodnutia orgánu EBA podlieha preskúmaniu iba zo strany Súdneho dvora na základe postupu stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 106
Kontroly na mieste

1.Orgán EBA môže v záujme plnenia svojich povinností na základe článku 98 tohto nariadenia vykonávať všetky nevyhnutné kontroly na mieste vo všetkých podnikateľských priestoroch emitentov významných tokenov krytých aktívami a emitentov významných tokenov elektronických peňazí.

Kolégium pre emitentov významných tokenov krytých aktívami uvedené v článku 99 alebo kolégium pre emitentov významných tokenov elektronických peňazí uvedené v článku 101 musí byť bez zbytočného odkladu informované o všetkých zisteniach, ktoré môžu byť relevantné pre vykonávanie jeho úloh.

2.Úradníci a iné osoby poverené orgánom EBA na vykonanie kontroly na mieste môžu vstúpiť do všetkých podnikateľských priestorov osôb, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o vyšetrovaní, ktoré prijme orgán EBA, a majú všetky právomoci uvedené v článku 105 ods. 1. Majú takisto právomoc zapečatiť akékoľvek podnikateľské priestory a účtovné knihy alebo záznamy na obdobie potrebné na vykonanie kontroly a v potrebnom rozsahu.

3.Orgán EBA informuje o kontrole v dostatočnom predstihu pred jej vykonaním príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať. Ak je to nevyhnutné pre riadne a účinné vykonávanie kontrol, môže orgán EBA po informovaní dotknutého príslušného orgánu vykonať kontroly na mieste bez ich predchádzajúceho ohlásenia emitentovi významných tokenov krytých aktívami alebo emitentovi významných tokenov elektronických peňazí.

4.Úradníci a iné osoby poverené orgánom EBA vykonaním kontroly na mieste vykonávajú svoje právomoci na základe písomného poverenia, v ktorom je uvedený predmet a dôvod kontroly a pravidelné platby penále stanovené na základe článku 114 v prípade, že sa dotknuté osoby nepodrobia kontrole.

5.Emitent významných tokenov krytých aktívami alebo emitent významných tokenov elektronických peňazí sa podrobuje kontrolám na mieste nariadeným rozhodnutím orgánu EBA. V tomto rozhodnutí sa uvádza predmet a dôvod kontroly, stanovuje sa v ňom dátum jej začatia a upozorňuje sa na pravidelné platby penále stanovené v článku 114, opravné prostriedky dostupné na základe nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, ako aj na právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

6.Na žiadosť orgánu EBA úradníci príslušného orgánu členského štátu, v ktorom sa má kontrola vykonať, ako aj osoby poverené alebo vymenované týmto príslušným orgánom aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným osobám povereným orgánom EBA. Na kontrolách na mieste sa môžu zúčastniť aj úradníci príslušného orgánu dotknutého členského štátu.

7.Orgán EBA môže takisto požiadať príslušné orgány, aby vykonali v jeho mene konkrétne vyšetrovacie úlohy a kontroly na mieste, ako sa stanovuje v tomto článku a článku 105 ods. 1.

8.V prípade, že úradníci a iné sprevádzajúce osoby poverené orgánom EBA zistia, že sa osoba bráni kontrole nariadenej podľa tohto článku, príslušný orgán dotknutého členského štátu im poskytne potrebnú pomoc a v prípade potreby požiada o pomoc políciu alebo rovnocenný orgán presadzovania práva s cieľom umožniť im vykonať kontrolu na mieste.

9.Ak si kontrola na mieste stanovená v odseku 1 alebo pomoc stanovená v odseku 7 vyžaduje podľa vnútroštátneho práva povolenie súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. Žiadosť o takéto povolenie môže predstavovať aj predbežné opatrenie.

10.Ak vnútroštátny súdny orgán dostane žiadosť o povolenie kontroly na mieste v zmysle odseku 1 alebo pomoci v zmysle odseku 7, uvedený orgán overuje:

a)že rozhodnutie prijaté orgánom EBA uvedené v odseku 4 je pravé;

b)či sú všetky opatrenia, ktoré sa majú prijať, proporcionálne a či nie sú svojvoľné alebo neprimerané.

11.Vnútroštátny súdny orgán môže na účely odseku 10 písm. b) požiadať orgán EBA o podrobné vysvetlenia, ktoré sa týkajú najmä dôvodov, na základe ktorých má orgán EBA podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia, a závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nesmie skúmať potrebu vyšetrovania ani požadovať informácie obsiahnuté v spise orgánu EBA. Zákonnosť rozhodnutia orgánu EBA podlieha preskúmaniu iba zo strany Súdneho dvora na základe postupu stanoveného v nariadení (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 107
Výmena informácií

Orgán EBA a príslušné orgány si v záujme plnenia svojich povinností na základe článku 98 a bez toho, aby bol dotknutý článok 84, bez zbytočného odkladu navzájom poskytujú informácie potrebné na účely plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia. Príslušné orgány si na tento účel vymieňajú s orgánom EBA akékoľvek informácie týkajúce sa:

a)emitenta významných tokenov krytých aktívami alebo osoby, ktorá kontroluje emitenta významných tokenov krytých aktívami alebo je takýmto emitentom priamo alebo nepriamo kontrolovaná;

b)všetkých tretích strán uvedených v článku 30 ods. 5 písm. h), s ktorými majú emitenti významných tokenov krytých aktívami zmluvné dojednanie;

c)každého poskytovateľa služieb kryptoaktív uvedeného v článku 35 ods. 4, ktorý poskytuje likviditu pre významné tokeny kryté aktívami;

d)úverových inštitúcií alebo poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí zabezpečujú úschovu rezervných aktív v súlade s článkom 33;

e)emitenta významných tokenov elektronických peňazí alebo osoby, ktorá kontroluje emitenta významných tokenov elektronických peňazí alebo je takýmto emitentom priamo alebo nepriamo kontrolovaná;

f)všetkých platobných inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 11 smernice (EÚ) 2015/2366 a ktoré poskytujú platobné služby v súvislosti s významnými tokenmi elektronických peňazí;

g)všetkých fyzických alebo právnických osôb zodpovedných za distribúciu významných tokenov elektronických peňazí v mene emitenta tokenov elektronických peňazí;

h)každého poskytovateľa služieb kryptoaktív, ktorý poskytuje službu kryptoaktív uvedenú v článku 3 ods. 1 bode 10 v súvislosti s významnými tokenmi krytými aktívami alebo významnými tokenmi elektronických peňazí;

i)každej obchodnej platformy pre kryptoaktíva, ktorá prijala na obchodovanie významný token krytý aktívami alebo významný token elektronických peňazí;

j)riadiaceho orgánu uvedeného v písmenách a) až i).

Článok 108
Administratívne dohody o výmene informácií medzi orgánom EBA a tretími krajinami

1.Orgán EBA môže v záujme plnenia svojich povinností na základe článku 98 uzatvárať administratívne dohody o výmene informácií s orgánmi dohľadu z tretích krajín iba vtedy, keď zverejnené informácie podliehajú zárukám služobného tajomstva, ktoré sú minimálne rovnocenné so zárukami uvedenými v článku 111.

2.Výmena informácií uvedená v odseku 1 je určená na výkon úloh orgánu EBA alebo týchto orgánov dohľadu.

3.Pokiaľ ide o prenos osobných údajov do tretej krajiny, orgán EBA uplatňuje nariadenie (EÚ) 2018/1725.

Článok 109
Zverejňovanie informácií z tretích krajín

Orgán EBA môže zverejniť informácie prijaté od orgánov dohľadu z tretích krajín len vtedy, keď EBA alebo príslušný orgán získal výslovný súhlas orgánu dohľadu, ktorý informácie zaslal, pričom, ak je to vhodné, sa tieto informácie zverejňujú výlučne na účely, na ktoré dal tento orgán dohľadu svoj súhlas, alebo ak je zverejnenie potrebné pre súdne konanie.

Článok 110
Spolupráca s inými orgánmi

Keď emitent významných tokenov krytých aktívami alebo emitent významných tokenov elektronických peňazí vykonáva iné činnosti než tie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, orgán EBA spolupracuje s orgánmi zodpovednými za dohľad alebo dozor nad takýmito inými činnosťami, ako sa stanovuje v príslušných právnych predpisoch Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisoch, vrátane daňových orgánov.

Článok 111
Služobné tajomstvo

Na orgán EBA a všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre EBA, alebo pre akúkoľvek inú osobu, na ktorú EBA delegoval úlohy, vrátane zmluvných audítorov a expertov, ktorých si najal EBA, sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo.

Článok 112
Opatrenia dohľadu orgánu EBA

1.Ak orgán EBA zistí, že emitent významných tokenov krytých aktívami sa dopustil jedného z porušení uvedených v prílohe V, môže prijať jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a)prijať rozhodnutie, ktorým sa od emitenta významných tokenov krytých aktívami vyžaduje ukončenie porušovania;

b)prijať rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty alebo pravidelné platby penále podľa článkov 113 a 114;

c)prijať rozhodnutie, ktorým sa od emitenta významných tokenov krytých aktívami vyžadujú doplňujúce informácie, keď je to potrebné na ochranu spotrebiteľov;

d)prijať rozhodnutie, ktorým sa od emitenta významných tokenov krytých aktívami požaduje pozastaviť verejnú ponuku kryptoaktív na maximálne 10 po sebe nasledujúcich pracovných dní pri každej príležitosti, keď existujú opodstatnené dôvody na podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

e)prijať rozhodnutie, ktorým sa zakazuje verejná ponuka významných tokenov krytých aktívami, ak zistia, že bolo porušené toto nariadenie, alebo ak existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že by bolo porušené;

f)prijať rozhodnutie, ktorým sa od príslušnej obchodnej platformy pre kryptoaktíva, ktorá prijala na obchodovanie významné tokeny kryté aktívami, požaduje pozastavenie obchodovania na maximálne 10 po sebe nasledujúcich pracovných dní pri každej príležitosti, keď existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

g)prijať rozhodnutie, ktorým sa zakazuje obchodovanie s významnými tokenmi krytými aktívami na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, ak zistia, že došlo k porušeniu tohto nariadenia;

h)prijať rozhodnutie, ktorým sa od emitenta významných tokenov krytých aktívami požaduje zverejniť všetky podstatné informácie, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie významných tokenov krytých aktívami ponúkaných verejnosti alebo prijatých na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva, s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov alebo bezproblémové fungovanie trhu;

i)vydať upozornenie o skutočnosti, že emitent významných tokenov krytých aktívami nedodržuje svoje povinnosti;

j)odňať emitentovi významných tokenov krytých aktívami povolenie.

2.Ak orgán EBA zistí, že emitent významných tokenov elektronických peňazí sa dopustil jedného z porušení uvedených v prílohe VI, môže prijať jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a)prijať rozhodnutie, ktorým sa od emitenta významných tokenov elektronických peňazí vyžaduje ukončenie porušovania;

b)prijať rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty alebo pravidelné platby penále podľa článkov 113 a 114;

c)vydať upozornenie o skutočnosti, že emitent významných tokenov elektronických peňazí nedodržuje svoje povinnosti.

3.Pri prijímaní opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2 orgán EBA zohľadňuje povahu a závažnosť porušenia so zreteľom na tieto kritériá:

a)trvanie a frekvenciu porušovania;

b)či porušenie spôsobilo finančnú trestnú činnosť, uľahčilo ju alebo k nej inak prispelo;

c)či porušenie odhalilo v postupoch, politikách a opatreniach na riadenie rizík emitenta významných tokenov krytých aktívami alebo emitenta významných tokenov elektronických peňazí závažné alebo systémové nedostatky;

d)či k porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti;

e)stupeň zodpovednosti emitenta významných tokenov krytých aktívami alebo emitenta významných tokenov elektronických peňazí zodpovedného za porušenie;

f)finančnú silu emitenta významných tokenov krytých aktívami alebo emitenta významných tokenov elektronických peňazí zodpovedného za porušenie podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu a čistého majetku zodpovednej fyzickej osoby;

g)vplyv porušenia na záujmy držiteľov významných tokenov krytých aktívami alebo významných tokenov elektronických peňazí;

h)význam ziskov, ktoré dosiahol emitent významných tokenov krytých aktívami alebo významných tokenov elektronických peňazí zodpovedný za porušenie, strát, ktorým zabránil, alebo strát tretích strán vyplývajúcich z porušenia, pokiaľ ich možno vyčísliť;

i)úroveň spolupráce emitenta významných tokenov krytých aktívami alebo emitenta významných tokenov elektronických peňazí zodpovedného za porušenie s orgánom EBA bez toho, aby bola dotknutá potreba zaistiť vrátenie ziskov, ktoré táto osoba dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila;

j)predchádzajúce porušenia emitentom významných tokenov krytých aktívami alebo emitentom tokenov elektronických peňazí zodpovedným za porušenie;

k)opatrenia prijaté po porušení emitentom významných tokenov krytých aktívami alebo emitentom významných tokenov elektronických peňazí, aby sa predišlo zopakovaniu porušenia.

4.Pred prijatím opatrení uvedených v odseku 1 písm. d) až g) a písm. j) orgán EBA informuje orgán ESMA a v prípade, že sú významné tokeny kryté aktívami naviazané na meny Únie, aj centrálne banky emitujúce tieto meny.

5.Pred prijatím opatrení uvedených v odseku 2 písm. a) až c) orgán EBA informuje príslušný orgán emitenta významných tokenov elektronických peňazí a centrálnu banku emitujúcu menu, na ktorú je naviazaný významný token elektronických peňazí.

6.Orgán EBA bez zbytočného odkladu informuje emitenta významných tokenov krytých aktívami alebo emitenta významných tokenov elektronických peňazí zodpovedného za porušenie o všetkých opatreniach prijatých podľa odsekov 1 a 2 a oznámi tieto opatrenia príslušným orgánom dotknutých členských štátov a Komisii. Orgán EBA každé takéto rozhodnutie zverejňuje na svojom webovom sídle do 10 pracovných dní odo dňa jeho prijatia.

7.Zverejnenie uvedené v odseku 6 zahŕňa:

a)vyhlásenie, v ktorom sa potvrdzuje právo osoby zodpovednej za porušenie odvolať sa proti rozhodnutiu na Súdnom dvore;

b)prípadne vyhlásenie, v ktorom sa potvrdzuje podanie odvolania a v ktorom sa uvádza, že takéto odvolanie nemá pozastavujúci účinok;

c)vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že odvolacia rada orgánu EBA má možnosť pozastaviť uplatňovanie napadnutého rozhodnutia v súlade s článkom 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 113
Pokuty

1.Orgán EBA prijme rozhodnutie, ktorým sa ukladá pokuta v súlade s odsekom 3 alebo 4, keď v súlade s článkom 116 ods. 8 zistí, že:

a)emitent významných tokenov krytých aktívami sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustil jedného z porušení uvedených v prílohe V;

b)emitent významných tokenov elektronických peňazí sa úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustil jedného z porušení uvedených v prílohe VI.

Porušenie sa považuje za úmyselné, ak orgán EBA zistí objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú, že takýto emitent alebo jeho riadiaci orgán konali úmyselne s cieľom dopustiť sa porušenia.

2.Pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 orgán EBA zohľadňuje povahu a závažnosť porušenia so zreteľom na tieto kritériá:

a)trvanie a frekvenciu porušovania;

b)či porušenie spôsobilo finančnú trestnú činnosť, uľahčilo ju alebo k nej inak prispelo;

c)či porušenie odhalilo v postupoch, politikách a opatreniach na riadenie rizík emitenta významných tokenov krytých aktívami alebo emitenta významných tokenov elektronických peňazí závažné alebo systémové nedostatky;

d)či k porušeniu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti;

e)stupeň zodpovednosti emitenta významných tokenov krytých aktívami alebo emitenta významných tokenov elektronických peňazí zodpovedného za porušenie;

f)finančnú silu emitenta významných tokenov krytých aktívami alebo emitenta významných tokenov elektronických peňazí zodpovedného za porušenie podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu a čistého majetku zodpovednej fyzickej osoby;

g)vplyv porušenia na záujmy držiteľov významných tokenov krytých aktívami alebo významných tokenov elektronických peňazí;

h)význam ziskov, ktoré dosiahol emitent významných tokenov krytých aktívami zodpovedný za porušenie, strát, ktorým zabránil, alebo strát tretích strán vyplývajúcich z porušenia, pokiaľ ich možno vyčísliť;

i)úroveň spolupráce emitenta významných tokenov krytých aktívami alebo emitenta významných tokenov elektronických peňazí za porušenie s orgánom EBA bez toho, aby bola dotknutá potreba zaistiť vrátenie ziskov, ktoré táto osoba dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila;

j)predchádzajúce porušenia emitentom významných tokenov krytých aktívami alebo emitentom významných tokenov elektronických peňazí zodpovedným za porušenie;

k)opatrenia prijaté po porušení emitentom významných tokenov krytých aktívami alebo emitentom významných tokenov elektronických peňazí, aby sa predišlo zopakovaniu porušenia.

3.V prípade emitentov významných tokenov krytých aktívami sa maximálna výška pokuty uvedenej v odseku 1 rovná až 15 % ročného obratu vymedzeného v príslušných právnych predpisoch Únie v predchádzajúcom obchodnom roku alebo dvojnásobku sumy alebo ziskov, ktoré sa dosiahli, alebo strát, ktorým sa zabránilo v dôsledku porušenia, ak ich možno vyčísliť.

4.V prípade emitentov významných tokenov elektronických peňazí sa maximálna výška pokuty uvedenej v odseku 1 rovná až 5 % ročného obratu vymedzeného v príslušných právnych predpisoch Únie v predchádzajúcom obchodnom roku alebo dvojnásobku sumy alebo ziskov, ktoré sa dosiahli, alebo strát, ktorým sa zabránilo v dôsledku porušenia, ak ich možno vyčísliť.

Článok 114
Pravidelné platby penále

1.Orgán EBA ukladá rozhodnutím pravidelné platby penále s cieľom prinútiť:

a)osobu, aby v súlade s rozhodnutím prijatým podľa článku 112 ukončila porušovanie;

b)osobu uvedenú v článku 104 ods. 1, aby:

i)poskytla úplné informácie, ktoré boli vyžiadané rozhodnutím podľa článku 104;

ii)sa podrobila vyšetrovaniu, a najmä aby poskytla úplné záznamy, údaje, postupy alebo akékoľvek iné požadované materiály a doplnila a opravila ostatné informácie poskytnuté pri vyšetrovaní, ktoré sa začalo na základe rozhodnutia prijatého podľa článku 105;

iii)sa podrobila kontrole na mieste nariadenej rozhodnutím prijatým podľa článku 106.

2.Pravidelné platby penále musia byť účinné a primerané. Pravidelné platby penále sa ukladajú za každý deň omeškania.

3.Bez ohľadu na odsek 2 je výška pravidelných platieb penále 3 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom obchodnom roku alebo v prípade fyzických osôb 2 % priemerného denného príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Vypočítava sa od dátumu uvedeného v rozhodnutí, ktorým sa ukladá pravidelná platba penále.

4.Pravidelná platba penále sa ukladá najviac na šesť mesiacov po oznámení rozhodnutia orgánu EBA. Po skončení tohto obdobia orgán EBA opatrenie preskúma.

Článok 115
Zverejňovanie, povaha, vymáhanie a odvádzanie pokút a pravidelných platieb penále

1.Orgán EBA zverejňuje všetky pokuty a pravidelné platby penále, ktoré boli uložené podľa článkov 113 a 114, pokiaľ by ich zverejnenie vážne neohrozilo finančnú stabilitu alebo nespôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám. Takéto zverejnenie nesmie obsahovať osobné údaje v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679 72 .

2.Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 113 a 114 majú správnu povahu.

3.Keď sa orgán EBA rozhodne neuložiť žiadne pokuty ani pravidelné platby penále, informuje o tom Európsky parlament, Radu, Komisiu a príslušné orgány dotknutého členského štátu a vysvetlí dôvody svojho rozhodnutia.

4.Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 113 a 114 musia byť vymožiteľné.

5.Vymáhanie sa riadi predpismi občianskeho procesného práva platnými v tom štáte, na území ktorého sa uskutočňuje.

6.Pokuty a pravidelné platby penále sa odvádzajú do všeobecného rozpočtu Európskej únie.

Článok 116
Procesné pravidlá pre prijatie opatrení dohľadu a ukladanie pokút

1.V prípade, že orgán EBA pri plnení svojich povinností na základe článku 98 zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať jedno alebo viac porušení uvedených v prílohách V alebo VI, vymenuje nezávislého vyšetrovacieho úradníka v rámci orgánu EBA na vyšetrenie tejto veci. Vymenovaný úradník sa nesmie priamo či nepriamo podieľať ani sa nesmel priamo či nepriamo podieľať na dohľade nad emitentmi významných tokenov krytých aktívami alebo emitentmi významných tokenov elektronických peňazí a musí vykonávať svoje funkcie nezávisle od orgánu EBA.

2.Vyšetrovací úradník uvedený v odseku 1 vyšetruje údajné porušenia, pričom prihliada na pripomienky predložené osobami, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, a úplný spis so svojimi zisteniami predkladá orgánu EBA.

3.Vyšetrovací úradník môže na účely plnenia svojich úloh uplatniť právo žiadať o informácie v súlade s článkom 104 a uskutočňovať kontroly na mieste a vyšetrovania v súlade s článkami 105 a 106. Pri uplatňovaní týchto právomocí postupuje vyšetrovací úradník v súlade s článkom 103.

4.Vyšetrovací úradník musí mať pri plnení svojich úloh prístup ku všetkým dokumentom a informáciám zhromaždeným orgánom EBA pri výkone dohľadu.

5.Po ukončení vyšetrovania a pred predložením spisu so svojimi zisteniami orgánu EBA umožní vyšetrovací úradník osobám, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, aby boli vypočuté vo veciach, ktoré sú predmetom vyšetrovania. Vyšetrovací úradník zakladá svoje zistenia len na skutočnostiach, ku ktorým sa dotknuté osoby mali možnosť vyjadriť.

6.Počas vyšetrovania podľa tohto článku sa plne dodržiava právo dotknutých osôb na obhajobu.

7.Vyšetrovací úradník pri predkladaní spisu so svojimi zisteniami orgánu EBA informuje osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie. Osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, majú právo na prístup k spisu, a to s prihliadnutím na oprávnený záujem iných osôb na ochranu ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nerozširuje na dôverné informácie týkajúce sa tretích strán ani na interné prípravné dokumenty orgánu EBA.

8.Na základe spisu obsahujúceho zistenia vyšetrovacieho úradníka a po vypočutí osôb, voči ktorým sa viedlo vyšetrovanie podľa článku 117, ak o to dotknuté osoby požiadali, orgán EBA rozhodne, či sa emitent významných tokenov krytých aktívami alebo emitent tokenov elektronických peňazí, voči ktorému sa viedlo vyšetrovanie, dopustil jedného alebo viacerých porušení ustanovení uvedených v prílohe V alebo VI, a v takomto prípade prijme opatrenie dohľadu v súlade s článkom 112 a/alebo uloží pokutu v súlade s článkom 113.

9.Vyšetrovací úradník sa nezúčastňuje na rozhodovaní orgánu EBA ani iným spôsobom nezasahuje do rozhodovacieho procesu orgánu EBA.

10.Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 121 do [vložte dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti], pričom spresní procesné pravidlá na účely výkonu právomoci ukladať pokuty alebo pravidelné platby penále vrátane ustanovení o práve na obhajobu, dočasných ustanovení a ustanovení o výbere pokút alebo pravidelných platieb penále, ako aj o premlčacích lehotách na ukladanie a vymáhanie pokút a pravidelných platieb penále.

11.V prípade, že orgán EBA pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať trestné činy, postúpi túto vec príslušným vnútroštátnym orgánom na vyšetrovanie a možné trestné stíhanie. Orgán EBA navyše neuloží pokuty ani pravidelné platby penále, keď predchádzajúce oslobodenie od obžaloby alebo odsúdenie na základe rovnakých skutočností alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, nadobudlo povahu rozhodnutej veci (res judicata) v dôsledku trestného konania podľa vnútroštátneho práva.

Článok 117
Vypočúvanie dotknutých osôb

1.Orgán EBA poskytuje pred prijatím každého rozhodnutia podľa článkov 112, 113 a 114 osobám, voči ktorým sa vedie konanie, príležitosť na vypočutie v súvislosti s jeho zisteniami. Orgán EBA zakladá svoje rozhodnutia len na zisteniach, ku ktorým sa mali možnosť vyjadriť osoby, voči ktorým sa vedie konanie.

2.Odsek 1 sa neuplatňuje, ak je potrebné prijať naliehavé kroky s cieľom zabrániť značnému a okamžitému poškodeniu finančnej stability alebo ochrany spotrebiteľov. V takom prípade môže orgán EBA prijať predbežné rozhodnutie a poskytuje dotknutým osobám príležitosť, aby boli vypočuté čo najskôr po prijatí jeho rozhodnutia.

3.Počas konania sa plne rešpektuje právo na obhajobu osôb, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie. Majú právo na prístup k spisu orgánu EBA s výhradou oprávnených záujmov iných osôb na ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nerozširuje na dôverné informácie ani na interné prípravné dokumenty orgánu EBA.

Článok 118
Preskúmanie Súdnym dvorom

Súdny dvor má neobmedzenú právomoc preskúmať rozhodnutia, ktorými orgán EBA uložil pokutu alebo pravidelné platby penále alebo uložil akúkoľvek inú sankciu alebo správne opatrenie v súlade s týmto nariadením. Môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo pravidelnú platbu penále.

Článok 119
Poplatky za dohľad

1.Orgán EBA účtuje emitentom významných tokenov krytých aktívami a emitentom významných tokenov elektronických peňazí poplatky v súlade s týmto nariadením a v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa odseku 3. Tieto poplatky pokrývajú výdavky orgánu EBA týkajúce sa dohľadu nad emitentmi významných tokenov krytých aktívami a dohľadu nad emitentmi významných tokenov elektronických peňazí v súlade s článkom 98, ako aj úhrady nákladov, ktoré môžu vzniknúť príslušným orgánom pri vykonávaní práce podľa tohto nariadenia, a najmä v dôsledku každého delegovania úloh v súlade s článkom 120.

2.Výška poplatku účtovaného individuálnemu emitentovi významných tokenov krytých aktívami je úmerná veľkosti jeho rezervných aktív a pokrýva všetky náklady, ktoré vznikajú orgánu EBA pri výkone jeho úloh v oblasti dohľadu v súlade s týmto nariadením.

Výška poplatku účtovaného individuálnemu emitentovi významných tokenov elektronických peňazí je úmerná objemu elektronických peňazí vydaných výmenou za finančné prostriedky a pokrýva všetky náklady, ktoré vznikajú orgánu EBA pri výkone jeho úloh v oblasti dohľadu v súlade s týmto nariadením.

3.Komisia prijme delegovaný akt v súlade s článkom 121 do [vložte dátum 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti] s cieľom spresniť druhy poplatkov, predmet poplatkov, výšku poplatkov a spôsob ich úhrady, ako aj metodiku výpočtu maximálnej sumy na subjekt na základe odseku 2, ktorú môže účtovať orgán EBA.

Článok 120
Delegovanie úloh orgánom EBA na príslušné orgány

1.Ak je to potrebné na riadne plnenie úlohy dohľadu nad emitentmi významných tokenov krytých aktívami alebo významných tokenov elektronických peňazí, orgán EBA môže delegovať konkrétne úlohy dohľadu na príslušný orgán členského štátu. Medzi tieto konkrétne úlohy v oblasti dohľadu môže patriť najmä právomoc žiadať o informácie v súlade s článkom 104 a vykonávať kontroly na mieste a vyšetrovania v súlade s článkom 105 a článkom 106.

2.Pred tým, ako orgán EBA deleguje úlohu, konzultuje s dotknutým príslušným orgánom o:

a)rozsahu úlohy, ktorá sa má delegovať;

b)časovom pláne na vykonanie úlohy a

c)postupovaní informácií potrebných pre orgán EBA a postupovaní potrebných informácií od orgánu EBA.

3.Orgán EBA uhrádza príslušnému orgánu náklady, ktoré mu vznikli v dôsledku plnenia delegovaných úloh, a to v súlade s nariadením o poplatkoch prijatým Komisiou podľa článku 119 ods. 3.

4.Rozhodnutie uvedené v odseku 1 orgán EBA v primeraných intervaloch preskúmava. Delegovanie sa môže kedykoľvek odvolať.

Hlava VIII: Delegované akty a vykonávacie akty

Článok 121
Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2, článku 39 ods. 6, článku 116 ods. 10 a článku 119 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie 36 mesiacov od ... [vložte dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.Delegovanie právomocí uvedených v článku 3 ods. 2, článku 39 ods. 6, článku 116 ods. 10 a článku 119 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktorá sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2, článku 39 ods. 6, článku 116 ods. 10 a článku 119 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Hlava IX Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 122
Správa

1.Komisia do ... [36 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] po konzultácii s orgánmi EBA a ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia, v prípade potreby spolu s legislatívnym návrhom.

2.Táto správa bude obsahovať:

a)počet emisií kryptoaktív v EÚ, počet bielych dokladov o kryptoaktívach registrovaných príslušnými orgánmi, typ emitovaných kryptoaktív a ich trhovú kapitalizáciu, počet kryptoaktív prijatých na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva;

b)odhad počtu osôb s pobytom EÚ, ktoré používajú kryptoaktíva emitované v EÚ alebo do nich investujú;

c)počet a hodnotu podvodov, hackerských útokov na kryptoaktíva a krádeží kryptoaktív nahlásených v EÚ, druhy podvodného konania, počet sťažností prijatých poskytovateľmi služieb kryptoaktív a emitentmi tokenov krytých aktívami, počet sťažností prijatých príslušnými orgánmi a predmety prijatých sťažností;

d)počet emitentov tokenov krytých aktívami, ktorým bolo udelené povolenie na základe tohto nariadenia, a analýzu kategórií aktív zahrnutých do rezerv, veľkosť rezerv a objem platieb v tokenoch krytých aktívami;

e)počet emitentov významných tokenov krytých aktívami, ktorým bolo udelené povolenie na základe tohto nariadenia, a analýzu kategórií aktív zahrnutých do rezerv, veľkosť rezerv a objem platieb vo významných tokenoch krytých aktívami;

f)počet emitentov tokenov elektronických peňazí, ktorým bolo udelené povolenie na základe tohto nariadenia a na základe smernice 2009/110/ES, a analýzu mien, ktoré kryjú tokeny elektronických peňazí, veľkosť rezerv a objem platieb v tokenoch elektrických peňazí;

g)počet emitentov významných tokenov elektronických peňazí, ktorým bolo udelené povolenie na základe tohto nariadenia a na základe smernice 2009/110/ES, a analýzu mien, ktoré kryjú významné tokeny elektronických peňazí, veľkosť rezerv a objem platieb vo významných tokenoch elektronických peňazí;

h)posúdenie fungovania trhu so službami kryptoaktív v Únii vrátane vývoja trhu a trendov na trhu, pričom sa zohľadnia skúsenosti orgánov dohľadu, počet poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorým bolo udelené povolenie, a ich príslušný priemerný podiel na trhu;

i)posúdenie úrovne ochrany spotrebiteľov, a to aj z hľadiska prevádzkovej odolnosti emitentov kryptoaktív a poskytovateľov služieb kryptoaktív, integrity trhu a finančnej stability podľa tohto nariadenia;

j)posúdenie toho, či je rozsah služieb kryptoaktív, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, primeraný a či treba vykonať akúkoľvek úpravu vymedzenia pojmov stanovených v tomto nariadení;

k)posúdenie toho, či by sa mal na základe tohto nariadenia zaviesť režim rovnocennosti pre poskytovateľov služieb kryptoaktív, emitentov tokenov krytých aktívami alebo emitentov tokenov elektronických peňazí z tretích krajín;

l)posúdenie toho, či sú výnimky podľa článkov 4 a 15 primerané;

m)posúdenie vplyvu tohto nariadenia na riadne fungovanie vnútorného trhu s kryptoaktívami vrátane akéhokoľvek vplyvu na prístup malých a stredných podnikov k financovaniu a na vývoj nových platobných nástrojov;

n)opis vývoja obchodných modelov a technológií na trhu s kryptoaktívami;

o)vyhodnotenie toho, či treba vykonať nejaké zmeny opatrení stanovených v tomto nariadení na zabezpečenie ochrany spotrebiteľov, integrity trhu a finančnej stability;

p)uplatňovanie správnych sankcií a iných správnych opatrení;

q)hodnotenie spolupráce medzi príslušnými orgánmi, EBA a ESMA a posúdenie výhod a nevýhod príslušných orgánov a orgánu EBA zodpovedných za dohľad na základe tohto nariadenia;

r)náklady na dodržiavanie tohto nariadenia pre emitentov kryptoaktív iných než tokenov krytých aktívami a tokenov elektronických peňazí ako percentuálny podiel sumy získanej emisiami kryptoaktív;

s)náklady poskytovateľov služieb kryptoaktív na dodržiavanie tohto nariadenia ako percentuálny podiel ich prevádzkových nákladov;

t)náklady emitentov tokenov krytých aktívami a emitentov tokenov elektronických peňazí na dodržiavanie tohto nariadenia ako percentuálny podiel ich prevádzkových nákladov;

u)počet a výšku správnych pokút a trestných sankcií uložených za porušenie tohto nariadenia príslušnými orgánmi a orgánom EBA.

Článok 123
Prechodné opatrenia

1.Články 4 až 14 sa neuplatňujú na kryptoaktíva iné než tokeny kryté aktívami a tokeny elektronických peňazí, ktoré boli verejne ponúkané v Únii alebo prijaté na obchodovanie na obchodnej platforme pre kryptoaktíva pred [vložte dátum začatia uplatňovania].

2.Odchylne od tohto nariadenia môžu poskytovatelia služieb kryptoaktív, ktorí poskytovali svoje služby v súlade s uplatniteľným právom pred [vložte dátum začatia uplatňovania], pokračovať v ich poskytovaní do [vložte dátum 18 mesiacov po dátume začatia uplatňovania] alebo dovtedy, kým im nebude udelené povolenie podľa článku 55, podľa toho, čo nastane skôr.

3.Odchylne od článkov 54 a 55 môžu členské štáty uplatňovať zjednodušený postup na žiadosti o povolenie, ktoré predkladajú od [vložte dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia] do [vložte dátum 18 mesiacov po dátume začatia uplatňovania] subjekty, ktoré mali v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia povolenie na poskytovanie služieb kryptoaktív na základe vnútroštátneho práva. Príslušné orgány zabezpečujú, aby boli požiadavky stanovené v hlave IV kapitolách 2 a 3 splnené pred udelením povolenia podľa takýchto zjednodušených postupov.

4.Orgán EBA vykonáva svoje povinnosti v oblasti dohľadu podľa článku 98 odo dňa začatia uplatňovania delegovaných aktov uvedených v článku 39 ods. 6.

Článok 124 
Zmena smernice (EÚ) 2019/1937

V časti I.B prílohy k smernici (EÚ) 2019/1937 sa dopĺňa tento bod:

„ xxi) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... z ... o trhoch s kryptoaktívami (EÚ) 2021/XXX a o zmene smernice (EÚ) 2019/37 (Ú. v. EÚ L ...) 73 .“

Článok 125
Transpozícia zmeny smernice (EÚ) 2019/1937

1.Členské štáty prijmú, uverejnia a uplatnia do ... [12 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 97. Ak však tento dátum predchádza dátumu transpozície uvedenému v článku 26 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/1937, uplatňovanie takýchto zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení sa odkladá do dátumu transpozície uvedeného v článku 26 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/1937.

2.Členské štáty oznámia Komisii a orgánom EBA a ESMA znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti článku 97.

Článok 126
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.Toto nariadenie sa uplatňuje od [vložte dátum 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti].

3.Ustanovenia hlavy III a hlavy IV sa však uplatňujú od [vložte dátum nadobudnutia účinnosti].

4.Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

Obsah

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh sa týka:

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky [subjektu]

3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje orgánov EBA a ESMA

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Návrh sa týka:

⌧ novej akcie

◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 74

◻ predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie

1.4.Ciele

1.4.1.Všeobecné ciele

1.4.2.Špecifické ciele

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

·počet a objemy kryptoaktív emitovaných v EÚ,

·počet subjektov, ktoré majú v EÚ povolenie na činnosť poskytovateľov služieb kryptoaktív,

·počet subjektov, ktoré majú v EÚ povolenie na činnosť emitentov kryptoaktív krytých aktívami alebo významných tokenov krytých aktívami,

·počet a hodnota podvodov a krádeží kryptoaktív v EÚ,

·počet subjektov, ktoré príslušný vnútroštátny orgán povolil ako trhovú infraštruktúru DLT v rámci pilotného režimu,

·objem transakcií obchodovaných a vyrovnaných trhovou infraštruktúrou DLT,

·počet prípadov zneužívania trhu v súvislosti s kryptoaktívami, ktoré boli nahlásené príslušným vnútroštátnym orgánom a vyšetrované týmito orgánmi,

·trhová kapitalizácia kryptoaktív krytých aktívami a významných tokenov krytých aktívami,

·objem platieb prostredníctvom tokenov krytých aktívami a významných tokenov krytých aktívami,

·posúdenie, či iné kryptoaktíva/infraštruktúry alebo účastníci trhu, ktorí využívajú DLT a/alebo obchodujú s kryptoaktívami, dosiahli systémovo relevantnú úroveň,

·počet a objem finančných nástrojov emitovaných vo forme kryptoaktív v EÚ,

·počet prospektov finančných nástrojov vo forme kryptoaktív schválených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi,

·počet subjektov, ktorým príslušné vnútroštátne orgány udelili povolenie na poskytovanie služieb podľa existujúcich právnych predpisov EÚ (napr. MiFID II/MiFIR, CSDR, SFD) a ktoré využívajú DLT/finančné nástroje vo forme kryptoaktív,

·objem transakcií obchodovaných a vyrovnaných poskytovateľmi služieb, ktorým bolo udelené povolenie podľa existujúcich právnych predpisov EÚ (napr. MiFID II/MiFIR, CSDR, SFD) a ktorí využívajú DLT/finančné nástroje vo forme kryptoaktív.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

◻ obmedzené trvanie

–◻    Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR.

–◻    Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

⌧ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

–a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 75

◻ Priame riadenie na úrovni Komisie prostredníctvom

–◻    výkonných agentúr

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

⌧ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

⌧ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71,

◻ verejnoprávne subjekty,

◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

ESMA: <03.10.04>			2022 79	2023	2024	2025	2026	2027	SPOLU
Hlava 1:	Záväzky	(1)	0,059	0,118	0,118	0,118	0,118	0,118	0,649
	Platby	(2)	0,059	0,118	0,118	0,118	0,118	0,118	0,649
Hlava 2:	Záväzky	(1a)	0,010	0,020	0,020	0,020	0,020	0,020	0,110
	Platby	(2a)	0,010	0,020	0,020	0,020	0,020	0,020	0,110
Hlava 3:	Záväzky	(3a)
	Platby	(3b)
Rozpočtové prostriedky pre orgán ESMA  SPOLU: <03.10.04>	Záväzky	= 1 + 1a + 3a	0,069	0,138	0,138	0,138	0,138	0,138	0,759
	Platby	= 2 + 2a + 3b	0,069	0,138	0,138	0,138	0,138	0,138	0,759

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky  OKRUHU 7  viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky [subjektu]

–☑    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

–◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)