EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli16. 7. 2020
COM(2020) 320 final
2020/0141(NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY,
ktorým sa mení rozhodnutie 2008/376/ES o prijatí výskumného programu Výskumného fondu pre uhlie a oceľ a o viacročných technických pokynoch pre tento program
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Cieľom tohto návrhu je zmeniť rozhodnutie Rady 2008/376/ES 1 tak, aby bolo v súlade s vedeckými, technologickými a politickými cieľmi Spoločenstva v súlade s článkom 2 samotného rozhodnutia Rady 2008/376/ES. Konkrétnejšie je tento návrh zameraný na revíziu cieľov výskumu v sektoroch uhlia a ocele v rámci výskumného programu Výskumného fondu pre uhlie a oceľ (ďalej len „výskumný program VFUO“). V návrhu sa zohľadnili odporúčania uvedené v správe z monitorovania a hodnotenia VFUO (2011 – 2017) 2 , ako aj odporúčania poradných skupín pre uhlie a oceľ 3 a členských štátov zastúpených vo Výbore pre uhlie a oceľ 4 .
Cieľom tohto návrhu Komisie je zosúladiť výskumný program VFUO s Parížskou dohodou 5 , európskou zelenou dohodou Komisie 6 , oznámeniami o investičnom pláne pre udržateľnú Európu 7 , novým akčným plánom pre obehové hospodárstvo 8 a novou priemyselnou stratégiou Komisie pre Európu 9 .
Cieľom návrhu je:
·aktualizácia cieľov výskumu v sektore uhlia v súlade s cieľmi Komisie v oblasti klímy, energetiky a ochrany životného prostredia. Zameriava sa aj na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 a zásady „nespôsobovať škodu“, ktoré sú zakotvené v oznámení o európskej zelenej dohode,
·podpora férovej a spravodlivej transformácie pre uhoľné regióny v súlade so zásadami Mechanizmu spravodlivej transformácie,
·revízia cieľov výskumu v sektore ocele, aby sa uprednostňovali technológie, aplikácie a používanie výroby ocele pri takmer nulových emisiách,
·zabezpečenie možnosti realizácie časti výskumného programu VFUO prostredníctvom spoločne programovaných európskych partnerstiev,
·nahradenie osobitného režimu pre odborníkov výskumného rámcového programu všeobecnými pravidlami o platených externých odborníkoch stanovenými v nariadení o rozpočtových pravidlách 10 .
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Návrh je súčasťou právneho balíka, ktorým sa reviduje výskumný program VFUO. Súvisí najmä s návrhmi Komisie na zmenu rozhodnutia Rady 2003/76/ES 11 , ktorým sa ustanovujú opatrenia potrebné na vykonávanie protokolu (č. 37) 12 , a rozhodnutia Rady 2003/77/ES 13 , ktorým sa ustanovujú viacročné finančné usmernenia na riadenie aktív Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) v likvidácii a na riadenie aktív VFUO po skončení tejto likvidácie. Revízia rozhodnutia Rady 2003/77/ES je v rámci zodpovednosti generálneho riaditeľstva pre rozpočet takisto v súlade s preskúmaním Európskeho dvora audítorov z roku 2019 týkajúcim sa likvidácie ESUO 14 .
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Európska komisia prijala 11. decembra 2019 oznámenie „Európska zelená dohoda“ 15 , ktorým sa stanovuje rámec pre transformáciu EÚ na prvý klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050. Európska zelená dohoda rieši klimatické a environmentálne výzvy a zároveň rozvíja moderné, konkurencieschopné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje v rámci Agendy 2030 Organizácie Spojených národov a cieľov v oblasti udržateľného rozvoja 16 .
V oznámení o európskej zelenej dohode sa kladie dôraz na záujem Komisie „podporiť prelomové technológie ekologického oceliarstva, ktoré do roku 2030 prinesú bezuhlíkový proces výroby ocele, a (…) preskúmať, či by sa dala využiť časť financovania likvidovaného v rámci Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Vo všeobecnejšom ponímaní pomôže pri zavádzaní takýchto rozsiahlych inovačných projektov inovačný fond EU ETS.“ 17 .
Okrem toho sa oznámením „Investičný plán pre udržateľnú Európu. Investičný plán európskej zelenej dohody“, predloženým 14. januára 2020, Komisia zaviazala „navrhnúť revíziu predpisov o Výskumnom fonde pre uhlie a oceľ s cieľom umožniť využívanie časti likvidovaných aktív Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. To pomôže zachovať ročný výskumný program VFUO 18 na úrovni aspoň 40 miliónov EUR, a zároveň napomôže financovanie veľkých projektov zameraných na prelomový výskum a inováciu v oblasti čistej výroby ocele. Výskumné činnosti v uhoľnom odvetví sa budú zameriavať na regióny v procese transformácie v súlade so zásadami Mechanizmu spravodlivej transformácie“ 19 .
Tento návrh je takisto v súlade s oznámením z roku 2018 s názvom „Čistá planéta pre všetkých“ 20 , v ktorom sa stanovuje dlhodobá strategická vízia Európskej komisie v oblasti klimaticky neutrálneho hospodárstva v súlade s Parížskou dohodou. V tomto oznámení sa predpokladá, že Komisia preskúma, ako by aktíva Európskeho spoločenstva uhlia a ocele v likvidácii mohli podporiť prelomové technológie pre nízkouhlíkovú výrobu ocele. Komisia prijala 4. marca 2020 návrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy vrátane právne záväzného cieľa, ktorým je dosiahnuť v EÚ do roku 2050 čisté nulové emisie skleníkových plynov 21 .
V tejto revízii sa zohľadňuje aj potreba stimulácie súkromných a verejných investícií do výskumu, inovácií a nových technológií, ktoré rozvíjajú riešenia pre konkurencieschopnejší a udržateľnejší priemysel, ako sa zdôrazňuje v oznámení Komisie z roku 2016 s názvom „Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe“ 22 .
Vzhľadom na uvedený vývoj politiky je potrebné harmonizovať ciele výskumného programu VFUO a jeho viacročné technické usmernenia s uvedeným vývojom politiky, a najmä s cieľmi európskej zelenej dohody.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Právnym základom je článok 2 ods. 2 protokolu (č. 37) o finančných následkoch uplynutia platnosti zmluvy o založení ESUO a o Výskumnom fonde pre uhlie a oceľ, ktorý je pripojený k zmluvám.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Navrhované zmeny výskumného programu VFUO sa môžu uskutočniť len na úrovni EÚ prostredníctvom revízie právneho základu.
•Proporcionalita
Návrh je potrebný na stanovenie opatrení nevyhnutných na vykonávanie protokolu o finančných následkoch uplynutia platnosti zmluvy o založení ESUO a o Výskumnom fonde pre uhlie a oceľ tvoriaceho prílohu k Zmluvám o EÚ.
•Výber nástroja
So zreteľom na článok 2 ods. 2 protokolu (č. 37) môže Rada kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom zmeniť rozhodnutie Rady 2008/376/ES.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Návrh vychádza z výsledkov správy za sedemročný cyklus podávania správ, v rámci ktorého sa monitoruje výskumný program VFUO, vrátane posúdenia očakávaných prínosov za účasti skupiny odborníkov 23 . Posledná správa za sedemročný cyklus podávania správ bola uverejnená 5. februára 2020 24 . Odborníci analyzovali fungovanie výskumného programu VFUO a posúdili technologický vývoj a očakávané prínosy programu pre odvetvie a spoločnosť a vypracovali odporúčania na zlepšenie programu vrátane revízie právneho základu.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Subjekty zainteresované vo VFUO sa zúčastnili na niekoľkých ad hoc stretnutiach, ako aj osobitných zasadnutiach poradnej skupiny (poradná skupina pre uhlie – CAG, poradná skupina pre oceľ – SAG) a zasadnutiach výboru pre uhlie a oceľ (ekvivalent programového výboru v programe Horizont 2020).
•Získavanie a využívanie expertízy
Predbežné výsledky tejto správy z monitorovania a hodnotenia VFUO boli predstavené na seminári „Oceľ a uhlie: nová perspektíva. Európsky výskum a inovácie v akcii“, ktorý zorganizovala Európska komisia 28. marca 2019 a na ktorom sa zúčastnilo viac ako 100 zainteresovaných strán 25 .
•Posúdenie vplyvu
Posúdenie vplyvu nie je pre navrhovanú revíziu potrebné.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Návrh vychádza z výsledkov správy z monitorovania a hodnotenia VFUO za sedemročný cyklus podávania správ, na základe ktorej sa plánuje pravidelné preskúmanie výskumného programu VFUO, vrátane posúdenia očakávaných prínosov.
•Základné práva
Návrh je v súlade s ochranou základných práv.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Návrh nevytvára žiadne nové záväzky na ťarchu všeobecného rozpočtu v kontexte súčasného VFR.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Monitorovanie a hodnotenie vykonávania programu VFUO sa uskutoční v roku 2027.
•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)
Neuplatňuje sa.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Revízia sa týka ustanovení uvedených v kapitole II oddieloch 1, 3 a 4 rozhodnutia Rady 2008/376/ES (článok 2 a články 4 – 10). V revízii sa takisto navrhuje aktualizovať články 28, 39 a 41. Napokon sa navrhuje doplniť nový článok 17a medzi oprávnené činnosti stanovené v kapitole III oddiele 2.
Cieľom revízie je:
·aktualizovať ciele výskumu v sektore uhlia (články 4, 5, 6, 7) v súlade s európskou zelenou dohodou a Mechanizmom spravodlivej transformácie,
·aktualizovať ciele výskumu v sektore ocele (články 8, 9, 10 a 10a) v súlade s európskou zelenou dohodou a investičným plánom pre udržateľnú Európu,
·vložiť nový článok 17a medzi oprávnené činnosti výskumného programu VFUO s cieľom zahrnúť výskumné činnosti v rámci spoločne programovaných európskych partnerstiev medzi financovateľné činnosti. Takýmito partnerstvami by sa mohol podporiť najmä výskum v sektore ocele prostredníctvom rozvoja procesov výroby ocele pri takmer nulových emisiách do roku 2030 a prostredníctvom skvalitňovania demonštračných zariadení týchto technológií na priemyselnej úrovni,
·zrušiť odkaz na konzultáciu s výborom (články 28 a 41), ak sa odhadovaná suma príspevku Európskej únie v rámci výskumného programu VFUO rovná 0,6 milióna EUR alebo je vyššia,
·uplatniť všeobecné pravidlá týkajúce sa platených externých odborníkov stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách namiesto osobitného režimu pre odborníkov výskumného rámcového programu,
·zrušiť odkaz na možnosť zmeniť oddiely 3 a 4 kapitoly II prostredníctvom vykonávacích opatrení (článok 41), aby sa primerane uplatňovali zásady uplatniteľné na splnomocnenia uvedené v legislatívnych aktoch, ktoré sú stanovené v Medziinštitucionálnej dohode z 18. júna 2019 o nezáväzných kritériách na uplatňovanie článkov 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 26 .
2020/0141 (NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY,
ktorým sa mení rozhodnutie 2008/376/ES o prijatí výskumného programu Výskumného fondu pre uhlie a oceľ a o viacročných technických pokynoch pre tento program
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na Protokol (č. 37) o finančných následkoch uplynutia platnosti zmluvy o založení ESUO a o Výskumnom fonde pre uhlie a oceľ, pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, a najmä na jeho článok 2 druhý odsek,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu 27 ,
keďže:
(1)Únia 5. októbra 2016 ratifikovala Parížsku dohodu 28 . Touto medzinárodnou dohodou sa vyzývajú strany, ktoré ju ratifikovali, aby posilnili globálnu reakciu na hrozbu zmeny klímy zameranú na obmedzenie globálneho zvýšenia teploty výrazne pod 2 °C.
(2)V súlade s Parížskou dohodou uverejnila Európska komisia 11. decembra 2019 „Európsku zelenú dohodu“, v ktorej sa Komisia zaviazala, že bude „riešiť klimatické a environmentálne výzvy“ a „transformovať EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov.“ 29 . V oznámení o európskej zelenej dohode, v ktorom sa stanovuje nová stratégia rastu, sa ohlasuje potreba podporiť prelomové technológie ekologického oceliarstva, ktoré do roku 2030 povedú k vzniku bezuhlíkového procesu výroby ocele, a preskúmať, či by sa dala využiť časť financovania likvidovaného v rámci Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. V oznámení o európskej zelenej dohode sa tiež uvádza, že „všetky opatrenia a politiky EÚ by sa mali stmeliť tak, aby EÚ pomohli uskutočniť úspešnú a spravodlivú transformáciu smerom k udržateľnej budúcnosti“. V súlade so zásadou „nespôsobovať škodu“, ktorá je zakotvená v oznámení o európskej zelenej dohode, sa výskumné ciele výskumného programu VFUO revidujú tak, aby už nezahŕňali činnosti, ktoré pokračujú v ťažbe, spracovaní a nezmenšenom využívaní uhlia.
(3)Únia presadzuje ambicióznu politiku v oblasti klímy a zaviedla regulačný rámec na dosiahnutie svojho cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030. V nariadení (EÚ) 2018/1999 30 sa stanovujú legislatívne základy spoľahlivého, inkluzívneho, nákladovo efektívneho, transparentného a predvídateľného riadenia energetickej únie a opatrení v oblasti klímy (ďalej len „mechanizmus riadenia“), ktorým sa zabezpečí dosiahnutie zámerov a cieľov energetickej únie do roku 2030 a dlhodobých zámerov a cieľov energetickej únie v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy z roku 2015.
(4)Komisia vo svojom oznámení „Investičný plán pre udržateľnú Európu. Investičný plán európskej zelenej dohody“ ohlásila svoj zámer navrhnúť revíziu rozhodnutia Rady 2008/376/ES 31 aj s cieľom umožniť financovanie veľkých projektov zameraných na prelomový výskum a inováciu v oblasti čistej výroby ocele, ako aj výskumných činností v sektore uhlia v súlade so zásadami Mechanizmu spravodlivej transformácie.
(5)V správe z monitorovania a hodnotenia výskumného programu Výskumného fondu pre uhlie a oceľ (ďalej len „výskumný program“) sa okrem toho odporúča zmeniť výskumné ciele týkajúce sa uhlia a ocele stanovené v oddieloch 3 a 4 kapitoly II rozhodnutia 2008/376/ES a podporiť prelomový výskum v sektore ocele, ako aj symbolické projekty v sektore uhlia.
(6)Preto treba zosúladiť ciele výskumného programu VFUO s medzinárodnými dohodami, ako je Parížska dohoda, ako aj s vedeckými, technologickými a politickými cieľmi Únie v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050.
(7)Spoločne programované partnerstvá sa ukázali ako účinné pri združovaní zdrojov na spoločný európsky výskumný cieľ. S cieľom pomôcť dosiahnuť klimaticky neutrálne hospodárstvo do roku 2050 je potrebné stanoviť možnosť poskytovať podporu prostredníctvom spoločne programovaných európskych partnerstiev v súčinnosti a v súlade s inými programami. Európske partnerstvo by mohlo byť ideálnym nástrojom na združovanie zdrojov na podporu výskumu prelomových technológií na zníženie emisií CO2 v oceliarskom priemysle.
(8)Rozhodnutie 2008/376/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Rozhodnutie 2008/376/ES sa mení takto:
1.V článku 2 sa druhý odsek nahrádza takto:
„Výskumný program poskytuje podporu pre spoločný výskum v sektoroch uhlia a ocele. Z výskumného programu sa takisto poskytne podpora na prelomové technológie ekologického oceliarstva, ktoré povedú k vzniku projektov výroby ocele pri takmer nulových emisiách, a na výskumné projekty na riadenie spravodlivej transformácie bývalých uhoľných baní alebo uhoľných baní v procese zatvárania a súvisiacej infraštruktúry v súlade s Mechanizmom spravodlivej transformácie a v súlade s článkom 4 ods. 2 rozhodnutia Rady 2003/76/ES. Výskumný program je v súlade s politickými, vedeckými a technologickými cieľmi Únie a dopĺňa činnosti vykonávané v členských štátoch a v rámci súčasných výskumných programov EÚ, predovšetkým rámcového programu v oblasti výskumu, technologického rozvoja a demonštračných činností (ďalej len „výskumný rámcový program“).“
2.Článok 4 sa nahrádza takto:
„Článok 4
Podpora spravodlivej transformácie uhoľného priemyslu a regiónov
1.Výskumné projekty podporujú prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo Únie do roku 2050 s cieľom podporiť postupné vyraďovanie fosílnych palív, rozvíjať alternatívne aktivity v bývalých banských lokalitách a zabrániť environmentálnym škodám z uhoľných baní v procese zatvárania a z bývalých uhoľných baní a ich okolia alebo ich napraviť. Projekty sa zameriavajú predovšetkým na:
a)vývoj a skúšanie technológií zachytávania, využívania a ukladania oxidu uhličitého;
b)využívanie geotermálnej energie v bývalých uhoľných lokalitách;
c)neenergetické využitia a ťažbu surovín z banského odpadu a zvyškov z produkcie bývalých uhoľných baní alebo uhoľných baní v procese zatvárania, pričom sa náležite posúdi, či je ich vplyv na klímu, životné prostredie a zdravie minimalizovaný a nižší ako alternatívne riešenia;
d)zmenu účelu bývalých baní na ťažbu čierneho a hnedého uhlia, ako aj infraštruktúry súvisiacej so sektorom uhlia, vrátane služieb týkajúcich sa dodávky energie, v súlade s klimaticky neutrálnou transformáciou šetrnou k životnému prostrediu;
e)podporu rozvoja účinných programov rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pracovnej sily, ktorej sa dotýka postupné zatváranie uhoľných baní. Zahŕňa to výskumné činnosti týkajúce sa odbornej prípravy a rekvalifikácie pracovnej sily, ktorá je alebo bola zamestnaná v sektore uhlia.
2.Osobitná pozornosť sa venuje posilneniu vedúceho postavenia Európy pri riadení transformácie bývalých uhoľných baní a infraštruktúry súvisiacej so sektorom uhlia prostredníctvom technologických a netechnologických riešení, a to aj na podporu transferu technológií a netechnologických riešení. Výskumné činnosti s týmito cieľmi musia predstavovať hmatateľné klimatické a environmentálne prínosy v súlade s cieľom klimatickej neutrality do roku 2050.“
3.Článok 5 sa nahrádza takto:
„Článok 5
Zlepšenie kvality a bezpečnosti
V projektoch týkajúcich sa činností uvedených v článkoch 4 a 6 sa zohľadňujú otázky týkajúce sa bezpečnosti v uhoľných baniach v procese zatvárania a bývalých uhoľných baniach s cieľom zlepšiť pracovné podmienky, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ako aj environmentálne otázky majúce škodlivý vplyv na zdravie.
Výskumné projekty sa zameriavajú na choroby súvisiace s ťažobnými činnosťami s cieľom zlepšiť zdravie ľudí žijúcich v uhoľných regiónoch v procese transformácie. Výskumné projekty tiež zabezpečia ochranné opatrenia počas zatvárania baní a v bývalých baniach.“
4.Článok 6 sa nahrádza takto:
„Článok 6
Minimalizácia environmentálnych vplyvov uhoľných baní v procese transformácie
1.Výskumné projekty sa snažia minimalizovať vplyvy uhoľných baní v procese zatvárania a bývalých uhoľných baní na atmosféru, vodu a pôdu. Výskum sa zameria na zachovanie a obnovu prírodných zdrojov pre budúce generácie a minimalizáciu environmentálneho vplyvu uhoľných baní v procese zatvárania a bývalých baní.
2.Prednosť sa dáva projektom, ktoré sledujú jeden alebo viaceré z týchto cieľov:
a)nové a vylepšené technológie, aby sa zabránilo znečisťovaniu životného prostredia, vrátane úniku metánu, z uhoľných baní v procese zatvárania, bývalých baní a ich okolia (okrem iného atmosféry, zeme, pôdy a vody);
b)zachytávanie, minimalizácia emisií skleníkových plynov a vyhýbanie sa produkcii týchto emisií, najmä metánu z uhoľných ložísk baní v procese zatvárania;
c)nakladanie s a banským odpadom, popolčekom a produktmi odsírenia z uhoľných baní v procese zatvárania a z bývalých uhoľných baní a ich opätovné využívanie, spolu s ďalšími formami odpadu, ak je to relevantné;
d)obnova odpadových háld a priemyselné využitie zvyškov z ťažby a spotreby uhlia v uhoľných regiónoch v procese transformácie;
e)ochrana hladín podzemnej vody a čistenie odpadovej banskej vody;
f)obnova životného prostredia v oblasti bývalých zariadení alebo zariadení, ktoré využívali uhlie a sú v procese zatvárania, a v ich okolí, najmä vody, zeme, pôdy a biodiverzity;
g)ochrana povrchovej infraštruktúry pred účinkami poklesu pôdy v krátkodobom a dlhodobom horizonte.“
5.Článok 7 sa zrušuje.
6.Článok 8 sa nahrádza takto:
„Článok 8
Nové, udržateľné a nízkouhlíkové procesy výroby ocele a konečnej úpravy
Výskum a technologický rozvoj (VTR) sa zameriava na vývoj, demonštráciu a zlepšovanie procesov výroby ocele pri takmer nulových emisiách s cieľom zlepšiť kvalitu výrobkov a zvýšiť produktivitu. Neoddeliteľnou súčasťou požadovaných činností je podstatné zníženie emisií, spotreby energie, uhlíkovej stopy a iných vplyvov na životné prostredie, ako aj zachovanie zdrojov. Výskumné projekty sa zameriavajú na jednu alebo viaceré z týchto oblastí:
a)nové a zlepšené prelomové procesy a operácie výroby železa a ocele pri takmer nulových emisiách s osobitným dôrazom na priame vyhýbanie sa emisiám uhlíka a/alebo inteligentné využívanie uhlíka;
b)optimalizácia procesu výroby ocele a reťazca spracovania (vrátane výroby železa a ocele, procesov založených na pretavení recyklovaného šrotu, sekundárnej metalurgie, odlievania, valcovania, konečnej úpravy a/alebo pokovovania) prostredníctvom prístrojového vybavenia, odhaľovania vlastností medziproduktov a konečných produktov, modelovania, kontroly a automatizácie vrátane digitalizácie, využívania veľkých dát a/alebo umelej inteligencie a akýchkoľvek iných moderných technológií;
c)integrácia procesu výroby ocele a efektívnosť procesu výroby ocele pri takmer nulových emisiách;
d)údržba a spoľahlivosť nástrojov výroby ocele;
e)techniky na zvýšenie recyklovateľnosti, recyklácia a opätovné využitie ocele a rozvoj obehového hospodárstva;
f)techniky na zvýšenie energetickej účinnosti výroby ocele prostredníctvom zhodnotenia odpadového tepla, predchádzania energetickým stratám, hybridných vykurovacích techník a riešení energetického manažérstva;
g)inovačné technológie a riešenia pre procesy výroby železa a ocele, ktoré podporujú medziodvetvové činnosti, demonštračné projekty integrujúce výrobu energie s nulovými emisiami alebo prispievajúce k čistému vodíkovému hospodárstvu.“
7.Článok 9 sa nahrádza takto:
„Článok 9
Pokročilé akostné triedy ocele a ich využitia
VTR sa zameriava na splnenie požiadaviek používateľov ocele s cieľom vyvíjať nové produkty vyrobené pri takmer nulových emisiách a na vytváranie nových trhových príležitostí pri súčasnom znížení emisií a vplyvov na životné prostredie. V kontexte technológií uvedených v článku 8 sa výskumné projekty zameriavajú na jednu alebo viaceré z týchto oblastí s cieľom dopracovať sa v Únii k procesom výroby ocele pri takmer nulových emisiách:
a)nové pokročilé akostné triedy ocele;
b)zlepšenie vlastností ocele, ako sú mechanické a fyzikálne vlastnosti, vhodnosť na ďalšie spracovanie, vhodnosť pre rôzne využitia a rozličné pracovné podmienky;
c)predĺženie životnosti najmä zlepšením odolnosti ocelí a oceľových konštrukcií proti teplu a korózii, mechanickej a tepelnej únave a/alebo iným zhoršujúcim sa účinkom;
d)predikatívne simulačné modely pre mikroštruktúry, mechanické vlastnosti a výrobné procesy;
e)technológie týkajúce sa tvarovania, zvárania a spájania ocele a iných materiálov;
f)normalizácia skúšobných metód a metód hodnotenia;
g)ocele vysokej kvality pre využitie napr. v mobilite, vrátane udržateľnosti, metód ekodizajnu, modernizácie, úspory hmotnosti a/alebo bezpečnostných riešení.“
8.Článok 10 sa nahrádza takto:
„Článok 10
Zachovanie zdrojov, ochrana životného prostredia a obehové hospodárstvo
Pri výrobe ocele i pri jej používaní tvorí neoddeliteľnú súčasť VTR zachovávanie zdrojov, ochrana ekosystémov, prechod na obehové hospodárstvo a otázky bezpečnosti. Výskumné projekty sa zameriavajú na jednu alebo viaceré z týchto oblastí:
a)techniky na recykláciu zastaranej ocele a vedľajších produktov z rôznych zdrojov a zvýšenie kvality oceľového šrotu;
b)spracovanie odpadu a zhodnotenie cenných druhotných surovín, vrátane trosiek, vnútri a mimo oceliarskeho závodu;
c)kontrola znečistenia a ochrana životného prostredia na mieste výkonu práce a v jeho okolí a v oceliarskom závode: plynné, tuhé alebo kvapalné emisie, vodné hospodárstvo, hluk, zápach, prach atď.;
d)dizajn akostných tried ocele a skladaných konštrukcií, ktoré uľahčujú jednoduchú obnovu ocele na recykláciu alebo opätovné využitie;
e)využívanie technologických plynov a odstraňovanie emisií z odpadových plynov z výroby ocele;
f)posudzovanie životného cyklu a zohľadňovanie životného cyklu pri výrobe a využívaní ocele.“
9.Vkladá sa nový článok 10a:
„Článok 10a
Riadenie pracovnej sily a pracovné podmienky
Výskumné projekty sa zameriavajú na jednu alebo viaceré z týchto oblastí:
a)rozvoj a šírenie kompetencií s cieľom udržať krok s novými procesmi výroby ocele pri takmer nulových emisiách, ako je digitalizácia, a zohľadniť princíp celoživotného vzdelávania;
b)zlepšovanie pracovných podmienok vrátane ochrany zdravia, bezpečnosti a ergonómie na pracovisku a v jeho okolí.“
10.Vkladá sa nový článok 17a:
„Článok 17a
Európske partnerstvá
1.Časť výskumného programu sa môže vykonávať prostredníctvom spoločne programovaných európskych partnerstiev zriadených v súlade s pravidlami stanovenými v [článku 8 a prílohe III k nariadeniu o programe Horizont Európa].
2.Na účely tohto článku je spoločne programované európske partnerstvo iniciatívou pripravenou s včasným zapojením členských štátov, v rámci ktorej sa Únia spolu so súkromnými a/alebo verejnými partnermi (ako napríklad priemysel, univerzity, výskumné organizácie, subjekty poverené vykonávaním verejnej služby na miestnej, regionálnej, národnej alebo medzinárodnej úrovni alebo organizácie občianskej spoločnosti vrátane nadácií a MVO) zaviažu spoločne podporovať rozvoj a vykonávanie programu výskumných činností. Spoločne programované európske partnerstvá sú zriadené na základe memoránd o porozumení a/alebo zmluvných dojednaní medzi Komisiou a verejnými a/alebo súkromnými partnermi a špecifikujú sa v nich ciele partnerstva, príslušné záväzky partnerov poskytnúť peňažné a/alebo nepeňažné príspevky, kľúčové ukazovatele výkonnosti a vplyvu a výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť. Zahŕňajú identifikáciu doplňujúcich výskumných činností, ktoré sú vykonávané partnermi a výskumným programom.
3.V rámci spoločne programovaných európskych partnerstiev môže výskumný program poskytovať finančné prostriedky na činnosti oprávnené v rámci tohto oddielu, a to vo forme uvedenej v článku 30. Okrem toho môže poskytovať finančné prostriedky formou ocenení.“
11.V článku 28 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. Komisia rozhodne o výbere projektov a pridelení finančných prostriedkov.“
12.Článok 39 sa nahrádza takto:
„Článok 39
Vymenúvanie nezávislých a vysokokvalifikovaných odborníkov
Pri vymenúvaní nezávislých a vysokokvalifikovaných odborníkov uvedených v článku 18, článku 28 ods. 2 a v článku 38 sa uplatňujú ustanovenia uvedené v článku 237 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/10463.“
_________________________
3 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).“
13.V článku 41 sa vypúšťajú písmená a) a c).
Článok 2
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa začatia uplatňovania rozhodnutia 2003/76/ES alebo od 1. januára 2021, podľa toho, čo nastane neskôr.
V Bruseli
Za Radu
predseda