EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 7. 2020

COM(2020) 314 final

2020/0148(CNS)

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní

{SEC(2020) 271 final} - {SWD(2020) 129 final} - {SWD(2020) 130 final} - {SWD(2020) 131 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

1.výmena informácií na požiadanie;

2.spontánne výmeny;

3.automatické výmeny informácií o vyčerpávajúcom zozname položiek (t. j. príjem zo závislej činnosti, tantiémy, produkty životného poistenia, na ktoré sa nevzťahujú iné smernice, dôchodky a vlastníctvo nehnuteľného majetku a príjmy z nehnuteľného majetku);

4.účasť zahraničných úradníkov na administratívnych zisťovaniach;

5.simultánne kontroly a

6.oznamovanie daňových rozhodnutí iným daňovým orgánom.

Smernica Rady 2011/16/EÚ bola niekoľkokrát zmenená týmito iniciatívami:

·smernica Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014 9 (DAC2), pokiaľ ide o automatickú výmenu informácií o finančných účtoch medzi členskými štátmi na základe spoločného štandardu oznamovania (CRS) OECD, ktorý predpisuje automatickú výmenu informácií o finančných účtoch, ktorých držiteľmi sú nerezidenti,

·smernica Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015 10 (DAC3), pokiaľ ide o povinnú výmenu informácií o cezhraničných záväzných stanoviskách,

·smernica Rady (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016 11 (DAC4), pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií medzi daňovými orgánmi o vykazovaní podľa jednotlivých krajín,

·smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016 12 (DAC5), pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí,

·Smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018 13 (DAC6), pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

•Konzultácie s členskými štátmi

Európska Komisia uskutočnila cielené konzultácie s členskými štátmi prostredníctvom dotazníka. GR pre dane a colnú úniu ďalej usporiadalo 26. februára 2020 zasadnutie pracovnej skupiny IV a členské štáty mali možnosť diskutovať o možnom návrhu zmeny smernice DAC. Zasadnutie sa zameralo na oznamovanie a výmenu informácií o príjme dosiahnutom prostredníctvom digitálnych platforiem.

Celkovo bola zaznamenaná široká podpora potenciálnej iniciatívy EÚ v súvislosti s výmenou informácií o príjme, ktorý predávajúci dosahujú prostredníctvom digitálnych platforiem. Väčšina členských štátov uprednostnila široký rozsah pôsobnosti nového právneho rámca, ktorý by okrem príjmu z prenájmu nehnuteľností a poskytovania osobných služieb zahŕňal aj predaj tovaru, prenájom ktoréhokoľvek spôsobu dopravy a služby kolektívneho financovania.

•Výsledok konzultácií

Zdá sa, že z verejných aj cielených konzultácií vyplýva zhoda v súvislosti s výzvami, na ktorých riešenie by sa nové pravidlá pre prevádzkovateľov digitálnych platforiem mali zamerať, t. j. nedostatočné oznamovanie v oblasti digitálneho platformového hospodárstva a neefektívnosť, ako aj potreba zlepšiť súčasný rámec administratívnej spolupráce v EÚ, napr. v oblasti spoločných auditov.

•Posúdenie vplyvu

Komisia vykonala posúdenie vplyvu príslušných možností politiky, ku ktorým zaujal výbor pre kontrolu regulácie 5. mája 2020 pozitívne stanovisko [SEC(2020) 271] 17 . Výbor pre kontrolu regulácie navrhol niekoľko odporúčaní na zlepšenie, ktoré sa zohľadnili v záverečnej správe o posúdení vplyvu [SWD(2020) 131] 18 . Posudzovali sa rôzne možnosti politiky na základe kritérií efektívnosti, účinnosti a súdržnosti v porovnaní so základným scenárom. Na najvyššej úrovni analýzy je potrebné rozhodnúť sa medzi súčasným stavom, alebo základným scenárom, a scenárom, kde by Komisia konala regulačným alebo neregulačným spôsobom. Neregulačné opatrenie by sa zakladalo na vydaní odporúčania. Súčasťou regulačnej možnosti by bola legislatívna iniciatíva týkajúca sa zmeny určitých špecifických prvkov existujúceho rámca administratívnej spolupráce.

Legislatívna zmena bola určená ako uprednostňovaná možnosť z hľadiska zmeny existujúcich pravidiel, aby sa zabezpečila konzistentnosť a efektívnosť.

Posúdenie vplyvu naznačuje, že regulačná možnosť na úrovni EÚ je najvhodnejšia na riešenie identifikovanej politiky týkajúcej sa prevádzkovateľov digitálnych platforiem. Súčasný stav, alebo základný scenár, sa ukázal ako najmenej efektívna, účinná či súdržná možnosť. Na rozdiel od základného scenára by spoločná povinná norma EÚ zaistila, že všetky daňové správy v EÚ by mali prístup k rovnakému typu údajov. Inými slovami, regulačné opatrenie EÚ by postavilo všetky daňové orgány na rovnakú úroveň z hľadiska prístupu k informáciám získavaným na určený daňový účel. Zároveň by to umožnilo automatickú výmenu informácií na úrovni EÚ založenú na spoločných normách a špecifikáciách. Po zavedení to predstavuje jediný scenár, v rámci ktorého môžu daňové orgány členského štátu, v ktorom je predávajúci rezidentom, overiť, či predávajúci oznámil svoj presný príjem dosiahnutý prostredníctvom digitálnych platforiem, bez toho, aby boli potrebné časovo náročné žiadosti a zisťovanie ad hoc. Povinný spoločný štandard oznamovania pre EÚ by ďalej zabezpečil, že prevádzkovatelia digitálnych platforiem by nemuseli čeliť roztriešteným vnútroštátnym riešeniam, pokiaľ ide o oznamovacie povinnosti v oblasti daní.

Hospodársky vplyv

Prínos

Povinnosť oznamovať príjmy dosiahnuté prostredníctvom digitálnych platforiem a výmena týchto informácií pomôžu členským štátom získať úplný súbor informácií na účel vyberania daňových príjmov. Spoločné pravidlá oznamovania takisto pomôžu vytvoriť rovnaké podmienky medzi predávajúcimi, ktorí používajú digitálne platformy, a predávajúcimi, ktorí ich nepoužívajú, keďže môžu v súčasnosti čeliť veľmi odlišným oznamovacím povinnostiam. Transparentnosť príjmov dosiahnutých predávajúcimi použitím digitálnych platforiem by viedla k vyrovnanejším podmienkam v porovnaní s tradičnejšími podnikmi.

Jednotný povinný nástroj pre EÚ by takisto mohol mať pozitívny sociálny vplyv a mohol by prispieť k pozitívnemu vnímaniu daňovej spravodlivosti a spravodlivému rozdeleniu zaťaženia medzi daňovníkmi. Predpokladá sa, že čím širší bude rozsah pôsobnosti pravidiel, tým silnejšie bude vnímanie daňovej spravodlivosti, vzhľadom na to, že problémy s nedostatočným oznamovaním sa vyskytujú pri všetkých druhoch činností. Rovnaká argumentácia sa dá použiť aj v súvislosti so spravodlivým rozdelením zaťaženia, t. j. čím širší rozsah pôsobnosti bude intervencia mať, tým lepšie budú môcť členské štáty zabezpečiť efektívny výber splatných daní. Fiškálny prínos opatrenia EÚ je omnoho väčší pri širokom rozsahu pôsobnosti oznamovacej povinnosti, t. j. uplatňuje sa na všetky služby a predaj tovaru. Obmedzenie rozsahu pôsobnosti len na digitálne platformy so sídlom v EÚ by mohlo významne znížiť daňové príjmy pri každej z možností.

Náklady

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.PODROBNÉ VYSVETLENIE KONKRÉTNYCH USTANOVENÍ NÁVRHU

V návrhu sú navrhnuté zmeny existujúcich ustanovení o výmene informácií a administratívnej spolupráci a rozširuje sa ním rozsah pôsobnosti automatickej výmeny informácií so zreteľom na informácie oznamované prevádzkovateľmi digitálnych platforiem. Pravidlá oznamovania pre prevádzkovateľov digitálnych platforiem vychádzajú z práce OECD vykonanej v danej oblasti.

i) Výmena informácií na požiadanie

•Predvídateľná relevantnosť

•Skupinové žiadosti

Článok 5b sa zaoberá skupinovými žiadosťami v kontexte žiadosti o informácie. Skupinové žiadosti sa vzťahujú na skupinu daňovníkov, ktorých nie je možné identifikovať jednotlivo, ale sú namiesto toho opísaní na základe spoločných vlastností. Vzhľadom na povahu žiadosti sa požadované informácie líšia, ak sa žiadosť týka jednotlivých daňovníkov. Norma predvídateľnej relevantnosti, tak ako je definovaná v článku 5a, sa teda neuplatní. Dožadujúci orgán musí namiesto toho poskytnúť dožiadanému orgánu informácie, ktorých súčasťou je i) komplexný opis vlastností skupiny a ii) vysvetlenie uplatniteľného právneho predpisu a okolností, ktoré viedli k žiadosti.

ii) Automatická výmena informácií

•Kategórie príjmov

V článku 8 ods. 1 sú stanovené kategórie príjmov, na ktoré sa vzťahuje povinná automatická výmena informácií medzi členskými štátmi. Kategórie príjmov, na ktoré sa vzťahuje výmena informácií, sa rozširujú o licenčné poplatky. Na základe zmeny budú členské štáty povinné vymeniť si s ostatnými členskými štátmi všetky dostupné informácie o najmenej dvoch kategóriách príjmov za zdaňovacie obdobia do roku 2024 a najmenej štyroch kategóriách príjmov za zdaňovacie obdobia od roku 2024 v súlade s článkom 8 ods. 3.

•Pravidlá oznamovania pre prevádzkovateľov platforiem, na ktorých sa bude vzťahovať povinná automatická výmena informácií

V článku 8ac je stanovený rozsah a podmienky povinnej automatickej výmeny informácií, ktoré budú prevádzkovatelia platforiem oznamovať príslušným orgánom. Podrobné pravidlá sú stanovené v prílohe V. V prvom kroku ukladajú pravidlá oznamujúcim prevádzkovateľom platforiem povinnosť získavať a overovať informácie v súlade s postupmi hĺbkového preverovania. V druhom kroku musia oznamujúci prevádzkovatelia platforiem oznámiť informácie týkajúce sa predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, ktorí používajú platformu prevádzkovanú príslušnými prevádzkovateľmi na predaj svojho tovaru, poskytovanie svojich služieb alebo investovanie a požičiavanie v kontexte kolektívneho financovania. Tretí krok sa týka odovzdania oznámených informácií príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je predávajúci podliehajúci oznamovaniu rezidentom, alebo príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom sa nachádza nehnuteľnosť.

Rozsah pôsobnosti

V oddiele I prílohy V sa uvádza vymedzenie pojmov, ktorými sa určuje rozsah pôsobnosti pravidiel oznamovania.

–Kto znáša bremeno oznamovania

–Ktoré činnosti podliehajú oznamovaniu

–Koho činnosti podliehajú oznamovaniu

Oznamujúci prevádzkovateľ platformy získa požadované informácie, overí ich a má ich k dispozícii do 31. decembra oznamovacieho obdobia.

Informácie sa oznámia tak, ako boli získané a overené, do jedného mesiaca po skončení oznamovacieho obdobia, v ktorom bol predávajúci identifikovaný ako predávajúci podliehajúci oznamovaniu. Oznamovanie sa uskutoční len v jednom členskom štáte (t. j. jediné oznamovanie). Oznamujúci prevádzkovateľ platformy, ktorá je „platformou EÚ“, vykoná oznamovanie v členskom štáte, v ktorom spĺňa ktorúkoľvek z podmienok uvedených v oddiele I odseku A bode 3 písm. a). V prípade, že oznamujúci prevádzkovateľ platformy splní ktorúkoľvek z týchto podmienok vo viac ako jednom členskom štáte, vyberie si jeden členský štát, v ktorom vykoná oznamovanie. Oznamujúci prevádzkovateľ platformy, ktorá je „zahraničnou platformou“, vykoná oznamovanie v členskom štáte, v ktorom sa zaregistroval v súlade s článkom 8ac ods. 4.

Informácie o odplate a iných sumách sa oznámia s ohľadom na štvrťrok oznamovacieho obdobia, v ktorom sa odplata zaplatila alebo pripísala. Z vymedzenia odplaty sú vylúčené všetky poplatky, provízie a dane, ktoré oznamujúca platforma odpočítala alebo zaúčtovala.

V súlade so zmeneným článkom 25 ods. 3 musia oznamujúci prevádzkovatelia platforiem informovať všetky dotknuté fyzické osoby, že informácie, ktoré sa ich týkajú, sa budú získavať a oznamovať orgánom podľa tejto smernice, a musia im poskytnúť všetky informácie, ktoré majú prevádzkovatelia poskytovať podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Prevádzkovatelia platforiem musia poskytnúť každej fyzickej osobe všetky informácie a v každom prípade predtým, ako sa informácie oznámia. Tým nie sú dotknuté práva dotknutej osoby podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

Automatická výmena informácií, ktoré oznamujú prevádzkovatelia platforiem

Výmena sa uskutoční do 2 mesiacov po skončení oznamovacieho obdobia.

Takáto včasná výmena informácií poskytne daňovým orgánom úplné informácie, ktoré im umožnia pripraviť vopred vyplnené ročné daňové výmery.

Článok 25a o sankciách sa dopĺňa tak, aby obsahoval informácie, ktoré oznamujú prevádzkovatelia platforiem v súlade s článkom 8ac. Cieľom je zabezpečiť, aby členské štáty stanovili sankcie, ktoré sa uplatnia v prípade nedodržiavania povinností stanovených touto smernicou. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

iii) Administratívna spolupráca

•Prítomnosť úradníkov členského štátu počas zisťovania v inom členskom štáte

Zmenou článku 11 ods. 1 sa dožiadanému príslušnému orgánu ukladá povinnosť odpovedať na žiadosť o prítomnosť úradníka iného členského štátu počas zisťovania. Lehota na odpoveď dožadujúcemu orgánu a potvrdenie súhlasu alebo odôvodnené odmietnutie je 30 dní.

Na základe článku 11 ods. 2 v znení zmien sa umožňuje klásť otázky jednotlivcom a skúmať záznamy bez obmedzenia vnútroštátnym právom dožiadaného členského štátu. So zreteľom na nové spôsoby komunikácie bola pridaná aj možnosť účasti na administratívnom zisťovaní s použitím elektronických komunikačných prostriedkov.

•Simultánne kontroly

Článok 12 ods. 3 sa zmenil tak, aby sa stanovila lehota 30 dní, počas ktorej musia dožiadané orgány odpovedať na návrh na vykonanie simultánnej kontroly.

•Spoločné audity

–podaná príslušným orgánom členského štátu

–podaná osobou

Článok 12a ods. 4 sa zaoberá situáciou, keď príslušné orgány dvoch alebo viacerých členských štátov o spoločné vykonanie auditu požiada osoba. Dožiadané orgány musia na žiadosť odpovedať do 30 dní odo dňa prijatia žiadosti.

Žiadosť je možné odmietnuť, pričom odôvodnenie odmietnutia sa musí oznámiť dožadujúcej osobe.

Vymedzenie pojmu osoba je uvedené v článku 3 smernice 2011/16/EÚ.

V článku 12a ods. 5 sa vysvetľuje, že v kontexte spoločného auditu by sa nemala odmietnuť výmena informácií súvisiacich s obchodnými, priemyselnými alebo profesijnými tajomstvami alebo s obchodným postupom, ani informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku. Takáto výmena informácií však musí zostať dôverná medzi zainteresovanými príslušnými orgánmi a nesmie sa sprístupňovať tretím stranám.

V článku 12a ods. 6 sa stanovuje, že spoločný audit sa vykoná v súlade s dohodnutými postupmi platnými v členskom štáte, kde sa audit vykoná. Všetky príslušné orgány zúčastnených členských štátov by mali vzájomne uznať dôkazy, ktoré sa získajú počas spoločného auditu.

Článok 12a ods. 10 sa zaoberá jazykovým režimom spoločných auditov a stanovuje, že sa na ňom dohodnú zúčastnené členské štáty.

Záverečná správa

V článku 12a ods. 7 sa príslušným orgánom zúčastnených členských štátov ukladá povinnosť dohodnúť sa na faktoch a okolnostiach prípadu a príslušné orgány členských štátov sa vyzývajú k snahe dosiahnuť dohodu v súvislosti s tým, ako majú interpretovať daňovú situáciu auditovanej osoby (auditovaných osôb). Závery spoločného auditu sa musia predložiť v záverečnej správe. Záverečná správa o spoločnom audite by mala mať rovnakú právnu silu ako príslušné vnútroštátne nástroje, ktoré sa na základe auditu vydávajú v zúčastnených členských štátoch.

V súlade s článkom 12a ods. 9 by sa mal výsledok spoločného auditu a záverečná správa oznámiť auditovanej osobe (auditovaným osobám) do 30 dní odo dňa vydania záverečnej správy.

Zodpovedajúca úprava

V článku 12a ods. 8 sa členským štátom ukladá povinnosť, na základe ktorej musia pri transponovaní smernice zabezpečiť právny rámec, ktorý im umožní vykonať zodpovedajúce úpravy.

iv) Iné ustanovenia

•Použitie vymenených informácií

Článok 16 ods. 1 sa mení s cieľom ujasniť, že informácie vymenené podľa tejto smernice sa môžu použiť na správu, vymeriavanie a vymáhanie DPH a iných nepriamych daní.

•Povinné oznamovanie výsledkov hodnotenia

Článok 23 ods. 2 sa mení s cieľom uložiť členským štátom povinnosť preskúmať a zhodnotiť účinnosť administratívnej spolupráce podľa smernice vo svojich jurisdikciách a každoročne oznamovať výsledky svojho hodnotenia Komisii.

•Pozastavenie výmeny

Článok 25 ods. 5 umožňuje členským štátom zmierniť riziká porušenia ochrany údajov v kontexte výmeny informácií. V prípade porušenia ochrany osobných údajov sa môžu príslušné orgány členských štátov ako spoloční prevádzkovatelia rozhodnúť požiadať Komisiu, aby pozastavila výmeny informácií s členským štátom (členskými štátmi), v ktorých došlo k porušeniu.

Komisia obnoví proces výmeny informácií potom, čo ju príslušné orgány požiadajú o opätovné umožnenie výmeny informácií podľa tejto smernice s členským štátom, v ktorom došlo k porušeniu.

Takéto pozastavenie dopĺňa opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na riešenie porušenia ochrany údajov podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

2020/0148 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 113 a 115,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu 19 ,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 20 ,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Smernica Rady 2011/16/EÚ 21 bola v posledných rokoch predmetom série zmien, ktorých cieľom bolo zohľadniť nové iniciatívy Únie v oblasti daňovej transparentnosti. Týmito zmenami sa zaviedli najmä oznamovacie povinnosti a následné oznamovanie ostatným členským štátom, ktoré sa týkajú finančných účtov, cezhraničných záväzných stanovísk a záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia, správ podľa jednotlivých krajín a cezhraničných opatrení podliehajúcich oznamovaniu. Tieto zmeny tak rozšírili rozsah pôsobnosti automatickej výmeny informácií. Daňové orgány majú v súčasnosti k dispozícii širšiu škálu nástrojov na spoluprácu, ktoré im umožňujú zaznamenávať a riešiť rôzne formy daňových podvodov, daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam.

(2)Komisia v posledných rokoch monitorovala uplatňovanie smernice 2011/16/EÚ 22 a v roku 2019 dokončila jej hodnotenie. Hoci v oblasti automatickej výmeny informácií nastalo významné zlepšenie, aj naďalej je potrebné zlepšovať existujúce ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na všetky formy výmeny informácií a administratívnej spolupráce.

(3)Podľa článku 5 smernice 2011/16/EÚ na žiadosť dožadujúceho orgánu dožiadaný orgán oznamuje dožadujúcemu orgánu všetky informácie, ktoré má k dispozícii alebo ktoré získa na základe administratívnych zisťovaní a ktoré sú predvídateľne relevantné pre správu a presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní v rozsahu uvedenej smernice. Je potrebné jasne určiť normu predvídateľnej relevantnosti, aby sa zabezpečila účinná výmena informácií a zabránilo sa neodôvodneným odmietnutiam žiadostí a aby sa zabezpečila právna zrozumiteľnosť a právna istota pre daňové správy aj pre daňovníkov. V tomto kontexte je takisto potrebné objasniť, že norma predvídateľnej relevantnosti by sa nemala uplatňovať v súvislosti so žiadosťami o dodatočné informácie v nadväznosti na výmenu informácií v súlade s článkom 8a smernice 2011/16/EÚ, ktorá sa týka cezhraničných záväzných stanovísk alebo záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia.

(4)Z praktických skúseností daňových správ vyplýva, že niekedy sa musia zaoberať žiadosťami o informácie, ktoré sa týkajú skupín daňovníkov, ktorí sa nedajú identifikovať jednotlivo, ale dajú sa opísať len na základe spoločných vlastností. Na základe uvedeného je nevyhnutné dať daňovým správam možnosť podávať skupinové žiadosti o informácie.

(5)Je dôležité, aby si členské štáty vymieňali informácie týkajúce sa príjmov pochádzajúcich z duševného vlastníctva, keďže tu vzhľadom na vysoko mobilné podkladové aktíva často dochádza k presunu ziskov. Do kategórií príjmov, ktoré podliehajú povinnej automatickej výmene informácií, by sa preto mali zahrnúť aj licenčné poplatky, aby sa zlepšil boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

(6)Digitalizácia hospodárstva v posledných rokoch rýchlo narastá, čo vedie k vzniku narastajúceho počtu zložitých situácií súvisiacich s daňovými únikmi. Cezhraničný rozmer služieb ponúkaných prostredníctvom využívania prevádzkovateľov digitálnych platforiem vytvoril zložité prostredie, v ktorom môže byť problematické presadzovať daňové predpisy a zabezpečiť ich dodržiavanie. Dodržiavanie daňových predpisov je nedostatočné a hodnota neoznámených príjmov je významná. Daňové správy členských štátov majú nedostatočné informácie na to, aby mohli správne posúdiť a kontrolovať hrubý príjem, ktorý sa v ich krajine dosahuje z obchodnej činnosti vykonávanej prostredníctvom digitálnych platforiem. Je to problematické najmä v prípade, keď príjem alebo základ dane prechádza cez platformy zriadené v inej jurisdikcii.

(7)Daňové správy často žiadajú informácie od prevádzkovateľov digitálnych platforiem. Prevádzkovateľom platforiem tak vznikajú významné administratívne náklady a náklady na dodržiavanie predpisov. Niektoré členské štáty zároveň uložili jednostrannú oznamovaciu povinnosť, ktorá pre prevádzkovateľov platforiem predstavuje ďalšiu administratívnu záťaž, keďže musia dodržiavať množstvo vnútroštátnych noriem oznamovania. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa na celom vnútornom trhu uplatňovala štandardizovaná oznamovacia povinnosť.

(8)Vzhľadom na to, že prevažná časť príjmu alebo základu dane predávajúcich na digitálnych platformách plynie cez hranice, oznamovanie informácií týkajúcich sa príslušnej činnosti by prinieslo ďalšie pozitívne výsledky, keby sa tieto informácie oznámili aj členským štátom, ktoré sú oprávnené dosiahnutý príjem zdaniť. Automatická výmena informácií medzi daňovými orgánmi je kľúčová najmä preto, aby tieto orgány dostávali potrebné informácie, ktoré im umožnia primeraným spôsobom vymerať splatné dane z príjmu a DPH.

(9)Návrh pravidiel oznamovania by mal byť efektívny, ale zároveň jednoduchý, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie vnútorného trhu. Vzhľadom na ťažkosti pri zaznamenávaní zdaniteľných plnení, ktoré nastávajú pri vykonávaní obchodnej činnosti sprostredkovanej digitálnymi platformami, ako aj vzhľadom na ďalšiu administratívnu záťaž, ktorej by museli daňové správy v takom prípade čeliť, je nevyhnutné uložiť prevádzkovateľom platforiem oznamovaciu povinnosť. Prevádzkovatelia platforiem sú v lepšej pozícii na to, aby získavali a overovali potrebné informácie o všetkých predávajúcich, ktorí vykonávajú svoju činnosť na osobitnej platforme a využívajú takúto platformu.

(10)Vzhľadom na rozšírené používanie digitálnych platforiem na vykonávanie obchodnej činnosti fyzickými osobami, ako aj subjektmi je dôležité zabezpečiť, aby informácie podliehali oznamovaniu bez ohľadu na právnu povahu predávajúceho. Mala by sa však udeliť výnimka vládnym subjektom, na ktoré by sa oznamovacia povinnosť nemala vzťahovať.

(11)Oznamovanie príjmu dosiahnutého prostredníctvom takejto činnosti by malo daňovým správam poskytnúť komplexné informácie, ktoré sú potrebné na správne vymeranie splatnej dane z príjmu.

(12)V záujme zjednodušenia a zníženia nákladov na dodržiavanie predpisov by bolo rozumné vyžadovať od prevádzkovateľov platforiem, aby oznamovali príjmy, ktoré predávajúci dosiahnu prostredníctvom používania platformy v jedinom členskom štáte.

(13)Vzhľadom na digitálnu povahu a flexibilitu digitálnych platforiem by sa mala oznamovacia povinnosť rozšíriť aj na prevádzkovateľov platforiem, ktorí vykonávajú obchodnú činnosť v Únii, ale nie sú rezidentmi na daňové účely, nie sú zaregistrovaní a nemajú vedenie ani stálu prevádzkareň v členskom štáte. Zabezpečili by sa tak rovnaké podmienky pre platformy a zabránilo by sa nekalej súťaži. Na uľahčenie uvedeného zámeru by sa malo od zahraničných platforiem vyžadovať, aby sa na účely vykonávania činnosti na vnútornom trhu registrovali a vykonávali oznamovanie v jedinom členskom štáte.

(14)Súčasťou oznamovania obchodnej činnosti by vzhľadom na vývoj v digitalizovanom hospodárstve mal byť aj prenájom nehnuteľností, osobné služby, predaj tovaru, prenájom všetkých spôsobov dopravy a investovanie a požičiavanie v kontexte kolektívneho financovania. Rozsah pôsobnosti oznamovania by sa nemal vzťahovať na činnosť, ktorú vykonáva predávajúci ako zamestnanec prevádzkovateľa platformy.

(15)Cieľ zabrániť daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam by sa dal zabezpečiť tak, že sa od prevádzkovateľov digitálnych platforiem bude vyžadovať, aby oznamovali informácie o príjmoch dosiahnutých prostredníctvom platforiem v počiatočnej fáze, predtým ako vnútroštátne daňové orgány vykonajú ročné vymeranie dane. Aby sa uľahčila práca daňových orgánov členských štátov, oznamované informácie by sa mali vymeniť do jedného mesiaca odo dňa oznámenia. Aby sa uľahčila automatická výmena informácií a aby sa zdroje využívali účinnejšie, výmeny informácií by sa mali uskutočňovať elektronicky prostredníctvom spoločnej komunikačnej siete (ďalej len „sieť CCN“), ktorú vytvorila Únia.

(16)Z hodnotenia smernice 2011/16/EÚ vykonaného Komisiou vyplynulo, že je potrebné konzistentne monitorovať účinnosť uplatňovania uvedenej smernice a vnútroštátnych transpozičných ustanovení, ktoré umožňujú toto uplatňovanie. Aby mohla Komisia naďalej riadne monitorovať a hodnotiť účinnosť automatickej výmeny informácií podľa smernice 2011/16/EÚ, členské štáty by mali mať povinnosť každoročne oznamovať Komisii štatistické údaje týkajúce sa týchto výmen.

(17)Je nevyhnutné posilniť mechanizmy smernice 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prítomnosť úradníkov daňovej správy jedného členského štátu na území iného členského štátu a vykonávanie simultánnych kontrol dvoma alebo viacerými členskými štátmi, aby sa zabezpečilo ich účinné uplatňovanie. Z toho vyplýva, že odpovede na žiadosti o prítomnosť úradníkov iného členského štátu a o simultánne kontroly by sa mali poskytovať v stanovenom časovom rámci. Ak sú zahraniční úradníci prítomní na území iného členského štátu počas administratívnych zisťovaní alebo sa na nich zúčastňujú pomocou elektronických komunikačných prostriedkov, malo by sa im umožniť, aby mohli klásť otázky priamo jednotlivcom a preskúmavať záznamy.

(18)Členský štát, ktorý plánuje vykonať simultánnu kontrolu, je povinný oznámiť svoj zámer ostatným dotknutým členským štátom. Hoci je príslušný orgán každého dotknutého členského štátu povinný na návrh odpovedať, je dôležité zabezpečiť, aby sa odpoveď poskytla v primeranej lehote. Príslušný orgán každého dotknutého členského štátu by preto mal na návrh odpovedať do 30 dní odo dňa prijatia návrhu.

(19)Mnohostranné kontroly, ktoré sa vykonávajú s podporou programu Fiscalis 2020 ustanoveného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 23 , preukázali prínos koordinovaných kontrol jedného alebo viacerých daňovníkov, o ktorých majú dve alebo viaceré daňové správy v Únii spoločný alebo dopĺňajúci sa záujem. Keďže pre vykonávanie spoločných auditov neexistuje žiadny výslovný právny základ, takéto jednotné akcie sa v súčasnosti vykonávajú na základe kombinovaných ustanovení smernice 2011/16/EÚ, ktoré sa týkajú prítomnosti zahraničných úradníkov na území iných členských štátov a simultánnych kontrol. V mnohých prípadoch sa však ukázalo, že táto prax je nedostatočná a chýba jej právna zrozumiteľnosť a právna istota.

(20)Členské štáty by mali prijať jasný a účinný právny rámec, aby umožnili svojim daňovým orgánom vykonávať spoločné audity osôb vykonávajúcich cezhraničnú činnosť. Spoločné audity sú administratívne zisťovania, ktoré spoločne vykonávajú príslušné orgány dvoch alebo viacerých členských štátov, aby preskúmali prípad spojený s jednou alebo viacerými osobami, o ktoré majú tieto členské štáty spoločný alebo dopĺňajúci sa záujem. Spoločné audity môžu zohrávať významnú úlohu v prispievaní k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu. Spoločné audity by mali byť štruktúrované tak, aby daňovníkom poskytli právnu istotu na základe jasných procedurálnych pravidiel vrátane pravidiel na zmiernenie rizika dvojitého zdaňovania.

(21)Aby sa zabezpečila účinnosť tohto procesu, odpovede na žiadosti o spoločné audity by sa mali poskytovať v stanovenom časovom rámci. Odmietnutie žiadosti by malo byť náležite odôvodnené. Na spoločný audit by sa mali vzťahovať procedurálne opatrenia členského štátu, v ktorom sa príslušný audit vykonáva. Zúčastnené členské štáty by si preto mali vzájomne uznať dôkazy, ktoré sa získajú počas spoločného auditu. Rovnako dôležité je aj to, aby sa príslušné orgány dohodli na faktoch a okolnostiach prípadu a snažili sa dosiahnuť dohodu v súvislosti s tým, ako majú interpretovať daňovú situáciu auditovanej osoby (auditovaných osôb). Aby sa zabezpečilo, že výsledok spoločného auditu bude možné v zúčastnených členských štátoch vykonať, záverečná správa by mala mať rovnakú právnu silu ako príslušné vnútroštátne nástroje, ktoré sa na základe auditu vydávajú v zúčastnených členských štátoch. Členské štáty by mali v prípade potreby zabezpečiť právny rámec pre vykonanie zodpovedajúcej úpravy.

(22)Keďže sa uznáva, že spoločné audity sa zakladajú na vzájomnej dôvere medzi príslušnými orgánmi zúčastnených členských štátov, v kontexte spoločného auditu by sa nemala odmietnuť výmena informácií súvisiacich s obchodnými, priemyselnými alebo profesijnými tajomstvami alebo s obchodným postupom ani informácií, ktorých zverejnenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom. Taká výmena informácií by však mala zostať dôverná a nemala sa sprístupňovať tretím stranám.

(23)Zároveň je dôležité zabezpečiť účinnú výmenu informácií na požiadanie a spoluprácu medzi príslušnými orgánmi. Z toho dôvodu by príslušné orgány, ktoré dostávajú informácie v súlade s článkom 5 alebo 9 smernice 2011/16/EÚ, mali byť povinné poskytnúť spätnú väzbu príslušnému orgánu, ktorý tieto informácie poskytol, pokiaľ ide o všetky výmeny na požiadanie, a to do 30 dní, odkedy je známy výsledok použitia požadovaných informácií.

(24)Je dôležité, aby sa informácie oznamované podľa smernice 2011/16/EÚ v zásade používali na vymeranie, správu a vymáhanie daní, na ktoré sa vzťahuje vecná pôsobnosť tejto smernice. Vychádzajúc z tohto predpokladu a vzhľadom na význam, aký má DPH pre fungovanie vnútorného trhu, je vhodné objasniť, že informácie oznamované medzi členskými štátmi sa môžu používať aj na vymeranie, správu a vymáhanie DPH a iných nepriamych daní.

(25)Je nevyhnutné účinne chrániť osobné údaje, ktoré sa vymieňajú medzi členskými štátmi podľa smernice 2011/16/EÚ. V prípade porušenia ochrany osobných údajov v zmysle článku 4 bodu 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 24 v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, členské štáty ako spoloční prevádzkovatelia rozhodnú, či si porušenie vyžaduje pozastavenie výmen informácií s členským štátom, v ktorom došlo k porušeniu, a či požiadajú Komisiu ako sprostredkovateľa, aby takéto výmeny pozastavila. Pozastavenie by malo trvať dovtedy, kým členské štáty nepožiadajú Komisiu, aby opätovne umožnila výmeny informácií podľa smernice 2011/16/EÚ s členským štátom, v ktorom došlo k porušeniu.

(26)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2011/16/EÚ, a najmä automatickej výmeny informácií medzi daňovými orgánmi, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci prijať štandardný formulár s obmedzeným počtom prvkov vrátane jazykového režimu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 25 .

(27)V súlade s článkom 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 26 sa vykonala konzultácia s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov.

(28)Každé spracúvanie osobných údajov vykonávané v rámci tejto smernice musí byť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a nariadením (EÚ) 2018/1725.

(29)Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie.

(30)Cieľ tejto smernice, ktorým je predovšetkým účinná administratívna spolupráca medzi členskými štátmi za podmienok, ktoré sú v súlade s riadnym fungovaním vnútorného trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov. Cieľom smernice je zlepšiť spoluprácu medzi daňovými správami, a to si vyžaduje jednotné pravidlá, ktoré môžu byť účinné pri cezhraničných situáciách. Preto ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa.

(31)Smernica 2011/16/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2011/16/EÚ sa mení takto:

1.V článku 3 sa bod 9 mení takto:

a)V prvom pododseku sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) na účely článku 8 ods. 1 a článkov 8a, 8aa, 8ab a 8ac systematické oznamovanie vopred určených informácií inému členskému štátu, a to bez predchádzajúcej žiadosti a vo vopred stanovených pravidelných intervaloch.“;

b)V prvom pododseku sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) na účely iných ustanovení tejto smernice než článku 8 ods. 1 a ods. 3a a článkov 8a, 8aa a 8ac systematické oznamovanie vopred určených informácií podľa písmen a) a b) tohto bodu.“;

c)Druhý pododsek sa nahrádza takto:

„V kontexte článku 8 ods. 3a, článku 8 ods. 7a, článku 21 ods. 2 a článku 25 ods. 2 a 3 majú príslušné pojmy význam podľa zodpovedajúceho vymedzenia pojmu uvedeného v prílohe I. V kontexte článku 8aa a prílohy III majú príslušné pojmy význam podľa zodpovedajúceho vymedzenia pojmu uvedeného v prílohe III. V kontexte článku 8ac a prílohy V majú príslušné pojmy význam podľa zodpovedajúceho vymedzenia pojmu uvedeného v prílohe V.“

2.Vkladajú sa tieto články:

„Článok 5a

Predvídateľná relevantnosť

1.Na účely požiadavky uvedenej v článku 5 sa požadované informácie považujú za predvídateľne relevantné, keď sa v čase podania žiadosti dožadujúci orgán domnieva, že v súlade s jeho vnútroštátnym právom existuje primeraná možnosť, že požadované informácie sú relevantné pre daňové záležitosti jedného alebo viacerých daňovníkov, či už ide o daňovníkov identifikovaných podľa mena/názvu, alebo inak, a sú odôvodnené na účely vyšetrovania.

2.S cieľom preukázať predvídateľnú relevantnosť požadovaných informácií dožadujúci príslušný orgán poskytne dožiadanému orgánu podporné informácie, najmä o daňovom účele, na ktorý sa informácie požadujú, a o dôvodoch, ktoré naznačujú, že požadovanými informáciami disponuje dožiadaný orgán alebo ich má či kontroluje osoba v jurisdikcii dožiadaného orgánu.

Článok 5b

Skupinové žiadosti

Žiadosť uvedená v článku 5 môže súvisieť so skupinou daňovníkov, ktorých nie je možné identifikovať jednotlivo podľa mena/názvu alebo inak, ale môžu byť opísaní len na základe spoločného súboru vlastností.

V takých prípadoch dožadujúci príslušný orgán poskytne dožiadanému orgánu tieto informácie:

a)komplexný opis spoločných vlastností skupiny a

b)objasnenie platných právnych predpisov a skutočností, na základe ktorých existuje dôvod domnievať sa, že daňovníci v skupine nedodržali platné právne predpisy, vrátane skutočností a okolností súvisiacich so zapojením tretej strany, ktorá aktívne prispela k potenciálnemu nedodržaniu právnych predpisov daňovníkmi v skupine.“

3.V článku 6 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.Žiadosť uvedená v článku 5 môže obsahovať odôvodnenú žiadosť o administratívne zisťovanie. Ak sa dožiadaný orgán domnieva, že nie je potrebné žiadne administratívne zisťovanie, bezodkladne oznámi svoje dôvody dožadujúcemu orgánu.“

4.Článok 8 sa mení takto:

a)Odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1.Príslušný orgán každého členského štátu oznamuje prostredníctvom automatickej výmeny príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného členského štátu všetky informácie dostupné v súvislosti s rezidentmi v tomto druhom členskom štáte a týkajúce sa nasledujúcich osobitných kategórií príjmov a majetku, ktoré sa majú chápať v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý uvedené informácie oznamuje:

a)príjmy zo závislej činnosti;

b)tantiémy;

c)produkty životného poistenia, na ktoré sa nevzťahujú iné právne nástroje Únie o výmene informácií ani iné podobné opatrenia;

d)dôchodky;

e)vlastníctvo nehnuteľného majetku a príjmy z nehnuteľného majetku;

f)licenčné poplatky.

Oznámenie informácií uvedených v prvom pododseku obsahuje za zdaňovacie obdobia od 1. januára 2023 daňové identifikačné číslo (DIČ) členského štátu bydliska alebo sídla.

Členské štáty každý rok informujú Komisiu aspoň o dvoch kategóriách príjmov a majetku uvedených v prvom pododseku, vzhľadom na ktoré oznamujú informácie týkajúce sa rezidentov druhého členského štátu.

2.Do 1. januára 2023 členské štáty informujú Komisiu aspoň o štyroch kategóriách uvedených v odseku 1, vzhľadom na ktoré príslušný orgán každého členského štátu prostredníctvom automatickej výmeny oznamuje príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného členského štátu informácie týkajúce rezidentov v tomto druhom členskom štáte. Informácie sa týkajú zdaňovacích období od 1. januára 2024.“;

b)V odseku 3 sa druhý pododsek vypúšťa;

c)Odsek 6 nahrádza takto:

„6.Oznámenie informácií podľa odsekov 1 a 3a sa uskutočňuje raz za rok, a to do deviatich mesiacov od skončenia kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, na ktoré sa daná informácia vzťahuje.“

5.Článok 8a sa mení takto:

a)V odseku 5 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)pokiaľ ide o informácie vymieňané podľa odseku 1, bezodkladne po vydaní, zmene alebo obnovení cezhraničných záväzných stanovísk alebo záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia a najneskôr tri mesiace od uplynutia polovice kalendárneho roka, počas ktorého sa cezhraničné záväzné stanoviská alebo záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia vydali, zmenili alebo obnovili;“;

b)V odseku 6 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) zhrnutie cezhraničných záväzných stanovísk alebo záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia vrátane opisu príslušných podnikateľských činností alebo transakcií, alebo súboru transakcií a akýchkoľvek iných informácií, ktoré môžu príslušnému orgánu pomôcť pri posúdení potenciálneho daňového rizika, ktoré nevedú k porušeniu obchodného, priemyselného ani profesijného tajomstva alebo zverejneniu obchodného postupu, alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku.“;

c)Odsek 10 nahrádza takto:

„10.Bez ohľadu na odkaz na predvídateľnú relevantnosť v článku 1 ods. 1 a na podmienky predvídateľnej relevantnosti stanovené v článku 5a môžu členské štáty v súlade s článkom 5 a so zreteľom na článok 21 ods. 4 požiadať o dodatočné informácie vrátane celého textu cezhraničného záväzného stanoviska alebo záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia.“

6.Vkladá sa tento článok:

„Článok 8ac

Rozsah a podmienky povinnej automatickej výmeny informácií oznamovaných prevádzkovateľmi platforiem

1.Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, ktorými sa od oznamujúcich prevádzkovateľov platforiem bude vyžadovať plnenie požiadaviek na hĺbkové preverovanie a oznamovanie stanovených v oddieloch II a III prílohy V. Každý členský štát zároveň zabezpečí účinné vykonávanie takýchto pravidiel a ich dodržiavanie v súlade s oddielom IV prílohy V.

2.Príslušný orgán každého členského štátu podľa platných požiadaviek na hĺbkové preverovanie a oznamovanie uvedených v oddieloch II a III prílohy V oznamuje príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je predávajúci podliehajúci oznamovaniu rezidentom v zmysle oddielu I odseku B bodu 3 druhého pododseku prílohy V a/alebo v ktorom sa nachádza nehnuteľný majetok, pomocou automatickej výmeny a v lehote stanovenej v odseku 3 za oznamovacie obdobia od 1. januára 2022 tieto informácie týkajúce sa predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu:

a)názov, adresu sídla a DIČ oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, ako aj obchodné názvy platforiem, v súvislosti s ktorými oznamujúci prevádzkovateľ platformy vykonáva oznamovanie;

b)meno a priezvisko predávajúceho, ak ide o fyzickú osobu, a obchodné meno predávajúceho, ak ide o subjekt;

c)primárnu adresu;

d)DIČ alebo, ak DIČ neexistuje, funkčný ekvivalent vydaný predávajúcemu vrátane všetkých vydávajúcich členských štátov;

e)obchodné registračné číslo predávajúceho, ak ide o subjekt;

f)identifikačné číslo predávajúceho pre daň z pridanej hodnoty (DPH), ak je dostupné;

g)dátum narodenia predávajúcich, ak ide o fyzické osoby;

h)identifikátor finančného účtu, na ktorý sa vypláca alebo pripisuje odplata, pokiaľ je dostupný oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy a príslušný orgán členského štátu, v ktorom je predávajúci rezidentom, neoznámil príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov, že identifikátor finančného účtu neplánuje používať na tento účel;

i)ak sa meno držiteľa finančného účtu líši od mena predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu, meno držiteľa a číslo finančného účtu, na ktorý sa vypláca alebo pripisuje odplata, pokiaľ sú dostupné oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy, ako aj všetky ostatné finančné identifikačné informácie dostupné oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy so zreteľom na tohto držiteľa účtu;

j)každý členský štát, v ktorom je predávajúci podliehajúci oznamovaniu rezidentom v zmysle oddielu I odseku B bodu 3 druhého pododseku prílohy V;

k)celkovú odplatu vyplatenú alebo pripísanú počas každého štvrťroka oznamovacieho obdobia;

l)všetky poplatky, provízie alebo dane zrazené alebo zaúčtované oznamujúcou platformou počas každého štvrťroka oznamovacieho obdobia.

Ak predávajúci podliehajúci oznamovaniu poskytuje služby prenájmu nehnuteľného majetku, príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je predávajúci podliehajúci oznamovaniu rezidentom na daňové účely, sa oznámia tieto doplňujúce informácie:

a)adresa každej ponúkanej nehnuteľnosti určená na základe postupov stanovených v oddiele II odseku E prílohy V a príslušné katastrálne číslo, ak je dostupné;

b)ak je to dostupné, počet dní prenajímania každej ponúkanej nehnuteľnosti počas oznamovacieho obdobia a druh každej ponúkanej nehnuteľnosti.

3.Oznámenie podľa odseku 2 sa uskutoční pomocou štandardného formulára uvedeného v článku 20 ods. 7 do dvoch mesiacov od skončenia oznamovacieho obdobia, s ktorým súvisia oznamovacie povinnosti oznamujúceho prevádzkovateľa platformy.

4.Na účel dodržania oznamovacích povinností podľa odseku 1 každý členský štát stanoví potrebné pravidlá, ktorými sa od oznamujúceho prevádzkovateľa platformy v zmysle oddielu I odseku A bodu 3 písm. b) prílohy V požaduje registrácia v Únii. Príslušný orgán členského štátu registrácie pridelí tomuto oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy individuálne identifikačné číslo.

Členské štáty stanovia pravidlá, podľa ktorých sa oznamujúci prevádzkovateľ platformy môže zaregistrovať na príslušnom orgáne jedného členského štátu podľa pravidiel stanovených v oddiele IV odseku F prílohy V.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví praktické opatrenia nevyhnutné na registráciu a identifikáciu oznamujúcich prevádzkovateľov platforiem. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.“

7.Článok 8b sa mení takto:

a)Odsek 1 nahrádza takto:

„1.Členské štáty poskytujú Komisii každoročne štatistické údaje o objeme automatických výmen podľa článku 8 ods. 1 a 3a, článkov 8aa a 8ac a aj informácie o administratívnych a ostatných relevantných nákladoch a prínosoch, ktoré súvisia s uskutočnenými výmenami, a akýkoľvek prípadných zmenách týkajúcich sa daňových správ a tretích strán.“;

b)Odsek 2 sa vypúšťa.

8.Článok 11 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.Vzhľadom na výmenu informácií uvedenú v článku 1 ods. 1 môže príslušný orgán členského štátu požiadať príslušný orgán iného členského štátu, aby boli úradníci oprávnení príslušným orgánom členského štátu v súlade s procedurálnymi opatreniami stanovenými príslušným orgánom iného členského štátu:

a)prítomní v úradoch, v ktorých vykonávajú svoju činnosť správne orgány dožiadaného členského štátu;

b)prítomní na administratívnych zisťovaniach vykonávaných na území dožiadaného členského štátu;

c)zúčastnení na administratívnych zisťovaniach vykonávaných dožiadaným členským štátom s použitím elektronických komunikačných prostriedkov, ak je to vhodné.

Príslušný orgán odpovie na žiadosť podľa prvého pododseku do 30 dní na potvrdenie svojho súhlasu alebo oznámenie odôvodneného odmietnutia dožadujúcemu orgánu.

Ak sú požadované informácie obsiahnuté v dokumentoch, ku ktorým majú prístup úradníci dožiadaného orgánu, úradníci dožadujúceho orgánu dostanú kópie takýchto dokumentov.“;

b)V odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Ak sú úradníci dožadujúceho orgánu prítomní počas administratívnych zisťovaní alebo sa zúčastňujú s použitím elektronických komunikačných prostriedkov, môžu klásť otázky jednotlivcom a skúmať záznamy.“

9.V článku 12 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.Príslušný orgán každého dotknutého členského štátu sa rozhodne, či sa chce zúčastniť na simultánnych kontrolách. Potvrdí svoj súhlas alebo oznámi odôvodnené odmietnutie orgánu, ktorý simultánnu kontrolu navrhol, do 30 dní od prijatia návrhu.“

10.Vkladá sa tento oddiel:

„ODDIEL IIa

Spoločné audity

Článok 12a

Spoločné audity

1.Na účely tejto smernice „spoločný audit“ znamená administratívne zisťovanie, ktoré spoločne vykonávajú príslušné orgány dvoch alebo viacerých členských štátov, ktoré postupujú vopred dohodnutým a koordinovaným spôsobom s cieľom preskúmať prípad spojený s jednou alebo viacerými osobami, o ktoré majú ich príslušné členské štáty spoločný alebo dopĺňajúci sa záujem.

2.Ak príslušný orgán jedného členského štátu požiada príslušný orgán iného členského štátu (alebo iných členských štátov), aby vykonal spoločný audit jednej alebo viacerých osôb, o ktoré majú ich príslušné členské štáty spoločný alebo dopĺňajúci sa záujem, dožiadaný orgán odpovie na žiadosť do 30 dní od jej prijatia.

3.Žiadosť o spoločný audit od príslušného orgánu členského štátu je možné odmietnuť na základe odôvodnených príčin, a to najmä z týchto dôvodov:

a)požadovaný spoločný audit by zahŕňal vykonanie zisťovaní alebo oznámenie informácií v rozpore s právnymi predpismi dožiadaného členského štátu;

b)dožadujúci orgán z právnych dôvodov nemôže oznámiť informácie podobné tým, ktoré by mal dožiadaný členský štát počas spoločného auditu podľa očakávaní poskytnúť.

4.Ak jedna alebo viacero osôb žiada príslušný orgán dvoch alebo viacerých členských štátov, aby vykonali spoločný audit osoby (osôb), dožiadané orgány odpovedajú na žiadosť do 30 dní.

Ak dožiadaný orgán žiadosť odmietne, informuje dožadujúce osoby o dôvodoch odmietnutia.

5.Bez ohľadu na obmedzenia stanovené v článku 17 ods. 4 poskytnutie informácií príslušnému orgánu členského štátu v kontexte spoločného auditu na základe tohto článku sa nesmie odmietnuť z dôvodov, že by to viedlo k zverejneniu obchodného, priemyselného či profesijného tajomstva alebo obchodného postupu, alebo prezradeniu informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku. Nie je tým dotknutá povinnosť prijímajúceho príslušného orgánu nepostúpiť ani žiadnym spôsobom nesprístupniť tieto informácie tretím stranám.

6.Spoločné audity sa vykonávajú v súlade s procedurálnymi opatreniami, ktoré platia v členskom štáte, v ktorom sa uskutočňuje vykonanie činností súvisiacich s auditom. Dôkazy získané v kontexte spoločného auditu v jednom členskom štáte v súlade s jeho právnymi predpismi vzájomne uznávajú všetky ostatné príslušné orgány členských štátov zúčastnené na spoločnom audite.

7.Ak príslušné orgány dvoch alebo viacerých členských štátov vykonávajú spoločný audit, dohodnú sa na faktoch a okolnostiach prípadu a pokúsia sa dosiahnuť dohodu v súvislosti s daňovou situáciou auditovaných osôb na základe výsledkov spoločného auditu. Závery auditu sa zahrnú do záverečnej správy, ktorá má rovnakú právnu hodnotu ako príslušné vnútroštátne nástroje vydávané po audite.

8.Na účely vykonávania záverečnej správy členské štáty zabezpečia v rámci svojich právnych predpisov možnosť vykonať zodpovedajúce úpravy.

9.Príslušné orgány členských štátov, ktoré vykonali spoločný audit, oznámia auditovaným osobám výsledok auditu vrátane záverečnej správy do 30 dní od vydania záverečnej správy.

10.Príslušné orgány zapojené do spoločného auditu sa dohodnú na jazykovom režime auditu.“

11.V článku 14 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Ak príslušný orgán poskytuje informácie podľa článku 5 alebo 9, príslušný orgán, ktorý informácie prijíma, poskytne bez toho, aby tým boli dotknuté predpisy o daňovom tajomstve a ochrane údajov uplatniteľné v jeho členskom štáte, spätnú väzbu príslušnému orgánu, ktorý informácie poskytol, čím skôr, najneskôr však do 30 dní po tom, ako je známy výsledok použitia požadovaných informácií.

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví praktické opatrenia na poskytovanie spätnej väzby v týchto prípadoch. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.“

12.Článok 16 sa mení takto:

a)V odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Informácie oznamované medzi členskými štátmi v akejkoľvek podobe podľa tejto smernice podliehajú povinnosti zachovávať úradné tajomstvo a požívajú ochranu vzťahujúcu sa na podobné informácie podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý ich prijal. Takéto informácie sa môžu použiť na posúdenie, správu a presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní uvedených v článku 2, ako aj DPH a iných nepriamych daní.“;

b)Odsek 2 nahrádza takto:

„2.S povolením príslušného orgánu členského štátu, ktorý oznamuje informácie podľa tejto smernice, a len ak to umožňujú právne predpisy členského štátu príslušného orgánu, ktorý tieto informácie prijíma, sa informácie a dokumenty prijaté podľa tejto smernice môžu použiť na iné účely, ako sú účely uvedené v odseku 1.

Príslušný orgán každého členského štátu oznámi príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov zoznam ďalších účelov, na ktoré sa informácie a dokumenty môžu použiť v súlade s jeho vnútroštátnym právom a ktoré sú iné než účely uvedené v odseku 1. Príslušný orgán, ktorý informácie prijíma, môže prijaté informácie a dokumenty použiť na akékoľvek účely uvedené oznamujúcim členským štátom bez povolenia uvedeného v prvom pododseku.“

13.V článku 17 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.Dožiadaný orgán v jednom členskom štáte poskytuje dožadujúcemu orgánu v inom členskom štáte informácie uvedené v článku 5 pod podmienkou, že dožadujúci orgán vyčerpal svoje zvyčajné zdroje informácií, ktoré mohol za daných okolností využiť na získanie požadovaných informácií, a uplatnil všetky dostupné prostriedky s výnimkou tých, ktoré by mohli spôsobiť neprimerané ťažkosti, bez toho, aby sa tým ohrozilo dosiahnutie ich cieľov.“

14.Článok 20 sa mení takto:

a)V odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2.Štandardný formulár uvedený v odseku 1 obsahuje minimálne tieto informácie, ktoré má poskytnúť dožadujúci orgán:

a)totožnosť osoby, ktorá sa podrobuje prešetreniu alebo vyšetrovaniu, a v prípade skupinových žiadostí uvedených v článku 5b komplexný opis spoločných vlastností skupiny;

b)daňový účel, na ktorý sa informácie požadujú.“;

b)Odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:

„3.Spontánne vymieňané informácie podľa článku 9 a potvrdenie o ich prijatí podľa článku 10, žiadosti o administratívne oznámenia podľa článku 13, informácie, ktoré predstavujú spätnú väzbu podľa článku 14, a oznámenia podľa článku 16 ods. 2 a 3 a článku 24 ods. 2 sa posielajú prostredníctvom štandardných formulárov, ktoré Komisia prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.

4. Automatická výmena informácií podľa článkov 8 a 8ac sa vykonáva prostredníctvom štandardného elektronického formátu, ktorý sa používa s cieľom zjednodušiť takúto automatickú výmenu a ktorý Komisia prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.“

15.V článku 21 sa dopĺňa tento odsek:

„7.Komisia vyvinie bezpečné centrálne rozhranie na administratívnu spoluprácu v oblasti daní, v ktorom členské štáty komunikujú prostredníctvom štandardných formulárov podľa článku 20 ods. 1 a 3, a poskytne preň technickú a logistickú podporu. Príslušné orgány všetkých členských štátov majú k tomuto rozhraniu prístup. Na účel zberu štatistických údajov Komisia má prístup k informáciám o výmenách zaznamenaným v rozhraní, ktoré je možné extrahovať automaticky. Prístupom, ktorý má Komisia, nie je dotknutá povinnosť členských štátov poskytovať štatistické údaje o výmenách informácií v súlade s článkom 23 ods. 4.

Prostredníctvom vykonávacích aktov Komisia stanoví nevyhnutné praktické opatrenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 26 ods. 2.“

16.V článku 22 sa odsek 1a nahrádza takto:

„1a.Na účely vykonávania a presadzovania právnych predpisov členských štátov, ktorými sa uvádza do účinnosti táto smernica, a na zabezpečenie fungovania administratívnej spolupráce v nej stanovenej členské štáty v právnom predpise stanovia prístup daňových orgánov k mechanizmom, postupom, dokumentom a informáciám uvedeným v článkoch 13, 30, 31, 32a a 40 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849*.

* Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).“

17.V článku 23 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.Členské štáty v rámci svojej jurisdikcie skúmajú a hodnotia účinnosť administratívnej spolupráce v súlade s touto smernicou v boji proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a raz ročne oznámia výsledky svojho hodnotenia Komisii.“

18.V článku 23a sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.Informácie, ktoré oznamujú členské štáty Komisii podľa článku 23, ako aj akékoľvek správy alebo dokumenty, ktoré Komisia vypracúva s použitím takýchto informácií, sa môžu postúpiť iným členským štátom. Na takto postúpené informácie sa vzťahuje povinnosť zachovávať úradné tajomstvo, ako aj ochrana rozšírená na podobné informácie podľa vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu, ktorý tieto informácie prijal.

Správy a dokumenty vypracované Komisiou, ktoré sú uvedené v prvom pododseku, môžu členské štáty použiť len na analytické účely a nesmú ich zverejniť ani sprístupniť žiadnej inej osobe alebo orgánu bez výslovného súhlasu Komisie.

Bez ohľadu na prvý a druhý pododsek môže Komisia raz ročne zverejniť anonymizované súhrny štatistických údajov, ktoré jej členské štáty oznámili v súlade s článkom 23 ods. 4.“

19.Článok 25 sa mení takto:

a)Odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2.Oznamujúce finančné inštitúcie, sprostredkovatelia, oznamujúci prevádzkovatelia platforiem a príslušné orgány každého členského štátu sa považujú za spoločných prevádzkovateľov a Komisia sa považuje za sprostredkovateľa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679*.

3.Bez ohľadu na odsek 1 každý členský štát zabezpečí, aby jeho príslušný orgán, resp. každá oznamujúca finančná inštitúcia, sprostredkovateľ alebo oznamujúci prevádzkovateľ platformy (podľa okolností), ktorý patrí do jeho jurisdikcie:

a)informoval všetky dotknuté fyzické osoby, že informácie, ktoré sa ich týkajú, sa budú zbierať a prenášať v súlade s touto smernicou;

b)poskytol každej fyzickej osobe všetky informácie, na ktoré má fyzická osoba právo od prevádzkovateľa tak, aby mala fyzická osoba dostatok času uplatniť svoje práva na ochranu údajov, a v každom prípade pred oznámením týchto informácií.

Bez ohľadu na písmeno b) prvého pododseku každý členský štát stanoví pravidlá, podľa ktorých sú oznamujúci prevádzkovatelia platforiem povinní informovať o oznámenej odplate predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu.

* Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).“;

b)Dopĺňa sa tento odsek:

„5.Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány v prípade porušenia ochrany osobných údajov v zmysle článku 4 bodu 12 nariadenia (EÚ) 2016/679 mohli požiadať Komisiu ako sprostredkovateľa, aby ako opatrenie na zmiernenie pozastavila výmeny informácií podľa tejto smernice s členským štátom, v ktorom došlo k porušeniu.

Pozastavenie potrvá, pokým príslušné orgány nepožiadajú Komisiu, aby opätovne umožnila výmeny informácií podľa tejto smernice s členským štátom, v ktorom došlo k porušeniu.“

20.Článok 25a sa nahrádza takto:

„Článok 25a

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a v súvislosti s článkami 8aa, 8ab a 8ac a prijmú všetky potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili ich vykonávanie. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.“

21.Dopĺňa sa nová príloha V, ktorej znenie sa uvádza v prílohe k tejto smernici.

Článok 2

1.Členské štáty najneskôr do 31. decembra 2021 prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených ustanovení.

Uvedené ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2022.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Ciele

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.6.Trvanie a finančný vplyv

1.7.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

3.2.5.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB 27

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

☒ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 28

◻ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

◻ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.Ciele

1.4.1.Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

1.4.2.Špecifické ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.4.4.Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať uskutočňovanie návrhu/iniciatívy.

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.6.Trvanie a finančný vplyv

◻ Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

–◻    Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–◻    Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR.

☒ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR,

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánovaný spôsob riadenia 29

☒ Priame riadenie na úrovni Komisie

–◻ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–◻    prostredníctvom výkonných agentúr.

◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi

◻ Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

–◻ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

–◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

–◻ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

–◻ subjekty uvedené v článkoch 208 a 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–◻ verejnoprávne subjekty,

–◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

–◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

–V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Zistené riziká

2.2.2.Údaje o zavedenom systéme vnútornej kontroly

2.2.3.Odhad nákladov a prínosov kontrol a posúdenie očakávanej úrovne rizika chyby

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

GR: TAXUD				Rok  N 36	Rok  N + 1	Rok  N + 2	Rok  N + 3	Rok  N + 4	Rok  N + 5		SPOLU
• Operačné rozpočtové prostriedky
Číslo rozpočtového riadka 14.03.01	Záväzky	(1)		0,4	0,4	0,1	0,1	0,1			1,1
	Platby	(2)		0,0	0,4	0,4	0,1	0,1	0,1		1,1
Číslo rozpočtového riadka	Záväzky	(1a)
	Platby	(2a)
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov 37
Číslo rozpočtového riadka		(3)
Rozpočtové prostriedky  pre GR TAXUD SPOLU	Záväzky	= 1 + 1a + 3		0,4	0,4	0,1	0,1	0,1			1,1
	Platby	= 2 + 2a +3		0,0	0,4	0,4	0,1	0,1	0,1		1,1

Ak má návrh/iniciatíva vplyv na viaceré okruhy:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtové prostriedky  OKRUHU 5  viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

0,073

0,073

0,030

0,015

0,015

0,206

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

☒    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.Zhrnutie

◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

☒    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

OKRUH 5  viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje	0,069	0,069	0,028	0,014	0,014	0,194
Ostatné administratívne výdavky	0,004	0,004	0,002	0,001	0,001	0,012
Medzisúčet OKRUHU 5  viacročného finančného rámca	0,073	0,073	0,030	0,015	0,015	0,206

Mimo OKRUHU 5 42   viacročného finančného rámca
Ľudské zdroje
Ostatné administratívne výdavky
Medzisúčet  mimo OKRUHU 5  viacročného finančného rámca

SPOLU

0,073

0,073

0,030

0,015

0,015

0,206

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov

◻    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

☒    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

☒    Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

◻    Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca.

3.2.5.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na tri desatinné miesta)

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

☒    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

◻    Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

◻    vplyv na vlastné zdroje

◻    vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

(1)    Európska Komisia, Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2019 – 2024, Ambicióznejšia Únia, https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/political-guidelines-next-commission_sk.pdf .

(2)    COM(2020) 456 final.

(3)    COM(2020) 312 final.

(4)    COM(2020) 313 final.

(5)    Európska Komisia, pracovný dokument útvarov Komisie, Hodnotenie smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblastí daní a zrušení smernice 77/799/EHS, SWD(2019) 328 final.

(6)    Smernica Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

(7)    Spoločné fórum EÚ pre transferové oceňovanie, Koordinovaný prístup ku kontrolám transferového oceňovania v rámci EÚ, JTPF/013/2018/EN, október 2018.

(8)    Poverovací list predsedníčky Európskej Komisie Ursuly von der Leyenovej z 10. septembra 2019 adresovaný komisárovi pre hospodárstvo Paolovi Gentilonimu.

(9)    Smernica Rady (EÚ) 2014/107 z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 1).

(10)    Smernica Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2015, s. 1).

(11)    Smernica Rady (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 146, 3.6.2016, s. 8).

(12)    Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16.12.2016, s. 1 – 3).

(13)    Smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2018, s. 1 – 13).

(14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39 – 98).

(15)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(16)    Pracovný dokument útvarov Komisie (n 2).

(17)    (Vložte odkaz na správu výboru pre kontrolu regulácie).

(18)    (Vložte odkaz na záverečnú správu o posúdení vplyvu).

(19)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(20)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(21)    Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

(22)    Európska Komisia, pracovný dokument útvarov Komisie, Hodnotenie smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblastí daní a zrušení smernice 77/799/EHS, SWD(2019) 328 final.

(23)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa stanovuje akčný program na zlepšenie fungovania daňových systémov v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Fiscalis 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1482/2007/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 25).

(24)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(25)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(26)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES.

(27)    ABM: riadenie podľa činností; ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

(28)    Podľa článku 54 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(29)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html .

(30)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa stanovuje akčný program na zlepšenie fungovania daňových systémov v Európskej únii na obdobie rokov 2014 – 2020 (Fiscalis 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1482/2007/ES (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 25 – 32).

(31)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1).

(32)    Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(33)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(34)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(35)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(36)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať.

(37)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie vykonávania programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(38)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať.

(39)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(40)    Ako je uvedené v bode 1.4.2. „Špecifické ciele…“

(41)    Rok N je rokom, v ktorom sa návrh/iniciatíva začína vykonávať.

(42)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie vykonávania programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(43)    ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii.

(44)    Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“).

(45)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % na náklady na výber.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 7. 2020

COM(2020) 314 final

PRÍLOHA

k

návrhu smernice Rady,

ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní

{SEC(2020) 271 final} - {SWD(2020) 129 final} - {SWD(2020) 130 final} - {SWD(2020) 131 final}

PRÍLOHA

„PRÍLOHA V 
PRAVIDLÁ OZNAMOVANIA PRE prevádzkovateľov platforiem

V tejto prílohe sa stanovujú pravidlá oznamovania a hĺbkového preverovania uplatňované oznamujúcimi prevádzkovateľmi platforiem, aby členským štátom umožnili automatickou výmenou oznamovať informácie uvedené v článku 8ac tejto smernice.

V tejto prílohe sa stanovujú aj pravidlá a administratívne postupy, ktoré zavedú členské štáty, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie a dodržiavanie postupov oznamovania a hĺbkového preverovania, ktoré sú v nej stanovené.

ODDIEL I 

VYMEDZENÉ POJMY

Tieto pojmy majú význam uvedený ďalej:

A. Oznamujúci prevádzkovatelia platforiem

1.„Platforma“ je každý softvér vrátane webového sídla, jeho súčasti a aplikácií (vrátane mobilných aplikácii), ktoré sú prístupné pre používateľov a predávajúcim umožňujú spojiť sa s inými používateľmi na účely vykonania príslušnej činnosti (priamo alebo nepriamo) v prospech týchto používateľov. Zahŕňa aj všetky postupy na výber a zaplatenie odplaty v súvislosti s príslušnou činnosťou.

Pojem „platforma“ nezahŕňa softvér, ktorý bez ďalšieho zásahu do vykonania príslušnej činnosti výlučne umožňuje realizáciu niektorej z týchto činností:

a)spracovanie platieb v súvislosti s príslušnou činnosťou;

b)umožnenie používateľom zalistovať príslušnú činnosť do ponuky alebo inzerovať príslušnú činnosť;

c)presmerovanie alebo prenos používateľov na platformu.

2.„Prevádzkovateľ platformy“ je subjekt, ktorý uzatvára zmluvy s predávajúcimi, aby im sprístupnil celú platformu, prípadne jej časť.

3.„Oznamujúci prevádzkovateľ platformy“ je prevádzkovateľ platformy, ktorý sa nachádza v niektorej z týchto situácií:

a)má sídlo na daňové účely v členskom štáte, alebo ak prevádzkovateľ platformy nemá sídlo na daňové účely v členskom štáte, spĺňa niektorú z týchto podmienok:

i)je zaregistrovaný podľa právnych predpisov členského štátu;

ii)miesto jeho vedenia (vrátane skutočného vedenia) je v členskom štáte;

iii)má stálu prevádzkareň v členskom štáte;

b)v členskom štáte nemá sídlo na daňové účely, nie je v ňom zaregistrovaný, nemá v ňom miesto vedenia a ani v členskom štáte nemá stálu prevádzkareň, ale sprostredkúva vykonávanie príslušnej činnosti predávajúcimi podliehajúcimi oznamovaniu alebo prenájom nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v členskom štáte.

4.„Príslušná činnosť“ je činnosť vykonávaná za odplatu, pričom môže ísť o tieto činnosti:

a)prenájom nehnuteľnosti;

b)osobná služba;

c)predaj tovaru;

d)požičanie ľubovoľného dopravného prostriedku;

e)investovanie a poskytovanie pôžičiek v rámci kolektívneho financovania v zmysle vymedzenia uvedeného v právnom rámci Únie v oblasti finančných trhov.

Pojem „príslušná činnosť“ nezahŕňa činnosť vykonávanú predávajúcim, ktorý koná ako zamestnanec oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, a subjektom prepojeným s prevádzkovateľom platformy.

5.„odplata“ je ľubovoľná odmena bez všetkých prípadných poplatkov, provízií a daní odpočítaných alebo zaúčtovaných oznamujúcim prevádzkovateľom platformy, ktorá sa vypláca alebo pripisuje predávajúcemu v súvislosti s príslušnou činnosťou, pričom prevádzkovateľ platformy pozná výšku tejto odmeny alebo ju dokáže primerane určiť.

6.„Osobná služba“ je služba zahŕňajúca prácu vyjadrenú úkolovo alebo v časových jednotkách vykonávanú jednou osobou alebo viacerými osobami, ktoré konajú nezávisle alebo v mene subjektu; táto služba sa poskytuje na žiadosť používateľa a vykonáva sa buď online, alebo osobne offline po tom, ako bola sprostredkovaná prostredníctvom platformy.

B. predávajúci podliehajúci oznamovaniu

1.„predávajúci“ je používateľ platformy (fyzická osoba alebo subjekt), ktorý je v ľubovoľnom čase v rámci oznamovacieho obdobia zaregistrovaný na platforme a vykonáva príslušnú činnosť.

2.„aktívny predávajúci“ je každý predávajúci, ktorý počas oznamovacieho obdobia poskytuje príslušnú činnosť alebo sa mu počas oznamovacieho obdobia vypláca alebo pripisuje odplata v súvislosti s príslušnou činnosťou.

3.„predávajúci podliehajúci oznamovaniu“ je každý aktívny predávajúci (okrem vylúčeného predávajúceho), ktorý má sídlo v členskom štáte alebo prenajal nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v členskom štáte.

predávajúci podliehajúci oznamovaniu sa považuje za osobu alebo subjekt so sídlom v členskom štáte v zmysle prvého pododseku, ak počas oznamovacieho obdobia spĺňa niektorú z týchto podmienok:

a)primárnu adresu mal v členskom štáte;

b)jeho DIČ alebo identifikačné číslo pre DPH bolo vydané v členskom štáte;

c)v prípade predávajúceho, ktorý je subjektom, jeho stála prevádzkareň bola v členskom štáte.

4.„Vylúčený predávajúci“ je každý predávajúci, ktorý je vládnym subjektom.

C. Vymedzenie ďalších pojmov

1.„Subjekt“ je právnická osoba alebo právny subjekt, ako je kapitálová spoločnosť, verejná obchodná spoločnosť, zverenecký fond alebo nadácia.

2.„Vládny subjekt“ je vláda členského štátu alebo inej jurisdikcie, akýkoľvek podradený politický útvar členského štátu alebo inej jurisdikcie (ktorý zahŕňa štát, provinciu, okres alebo samosprávu), alebo akákoľvek agentúra či pomocná organizácia, ktorá je v úplnom vlastníctve členského štátu alebo inej jurisdikcie, alebo jedného či viacerých z uvedených subjektov (každý takýto subjekt je „vládnym subjektom“).

3.„DIČ“ je daňové identifikačné číslo alebo jeho funkčný ekvivalent, ak daňové identifikačné číslo neexistuje.

4.„Identifikačné číslo pre DPH“ je jedinečné číslo určené na identifikáciu zdaniteľnej osoby alebo nezdaniteľnej právnickej osoby, ktorá je registrovaná na účely dane z pridanej hodnoty.

5.„Primárna adresa“ je adresa primárneho miesta bydliska predávajúceho, ktorý je fyzickou osobou, ako aj adresa sídla predávajúceho, ktorý je subjektom.

6.„Oznamovacie obdobie“ je kalendárny rok, za ktorý sa vykonáva oznamovanie podľa oddielu III.

7.„Zoznam nehnuteľností“ označuje všetky jednotky nehnuteľného majetku, ktoré sa nachádzajú na rovnakej adrese a ktoré ten istý predávajúci ponúka na prenájom prostredníctvom platformy.

8.„Identifikátor finančného účtu“ je jedinečné identifikačné číslo alebo referenčné označenie bankového účtu alebo podobného účtu platobných služieb, na ktorý sa platí alebo pripisuje odplata, pričom toto identifikačné číslo alebo referenčné označenie je k dispozícii prevádzkovateľovi platformy.

ODDIEL II 

POSTUPY HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA

S cieľom identifikovať predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu sa uplatňujú nasledujúce postupy.

A. Predávajúci nepodliehajúci preverovaniu

Na účely stanovenia toho, či predávajúceho, ktorý je subjektom, možno považovať za vylúčeného predávajúceho, ako sa vymedzuje v odseku B bode 4, môže oznamujúci prevádzkovateľ platformy využiť verejne dostupné informácie alebo potvrdenie od predávajúceho, ktorý je subjektom.

B. Získavanie informácií o predávajúcom

1.O každom predávajúcom, ktorý je fyzickou osobou, získa oznamujúci prevádzkovateľ platformy tieto informácie:

a)meno a priezvisko;

b)primárnu adresu;

c)všetky daňové identifikačné čísla vydané predávajúcemu vrátane všetkých vydávajúcich členských štátov;

d)identifikačné číslo predávajúceho pre DPH (ak existuje);

e)dátum narodenia.

2.O každom predávajúcom, ktorý je subjektom a nie je vylúčeným predávajúcim, získa oznamujúci prevádzkovateľ platformy tieto informácie:

a)obchodné meno;

b)primárnu adresu;

c)všetky daňové identifikačné čísla vydané predávajúcemu vrátane všetkých vydávajúcich členských štátov;

d)identifikačné číslo predávajúceho pre DPH (ak existuje);

e)identifikačné číslo organizácie (IČO);

f)informácie o existencii stálej prevádzkarne v Únii, ak sú dostupné, s uvedením každého príslušného členského štátu, v ktorom sa takáto stála prevádzkareň nachádza.

3.Bez ohľadu na odsek B body 1 a 2 sa od oznamujúceho prevádzkovateľa platformy nevyžaduje získavať informácie uvedené v odseku B bode 1 písm. b) až e) a v odseku B bode 2 písm. b) až f) v prípade, že vychádza z priameho potvrdenia totožnosti a sídlo predávajúceho prostredníctvom identifikačnej služby, ktorú poskytuje členský štát alebo Únia s cieľom určiť totožnosť a daňovú rezidenciu predávajúceho.

4.Bez ohľadu na odsek B bod 1 písm. c) a odsek B bod 2 písm. c) a e) DIČ, prípadne IČO nie je potrebné získavať v prípade, že nastala jedna z týchto situácií:

a)členský štát sídla predávajúceho nevydáva predávajúcemu DIČ alebo IČO;

b)členský štát sídla predávajúceho nevyžaduje, aby sa získavalo DIČ vydané takémuto predávajúcemu.

C. Overovanie informácií o predávajúcom

1.Oznamujúci prevádzkovateľ platformy overí spoľahlivosť informácií získaných v zmysle odseku A, odseku B bodu 1, odseku B bodu 2 písm. a) až e) a odseku E na základe všetkých informácií a dokumentov, ktoré má k dispozícii v rámci svojich záznamov, ako aj na základe akéhokoľvek elektronického rozhrania, ktoré bezplatne sprístupňuje členský štát alebo Únia s cieľom overiť platnosť DIČ a/alebo identifikačného čísla pre DPH.

2.Bez ohľadu na odsek C bod 1 oznamujúci prevádzkovateľ platformy môže na účely vykonania postupov hĺbkového preverovania podľa odseku F bodu 2 overiť spoľahlivosť informácií získaných v zmysle odseku A, odseku B bodu 1, odseku B bodu 2 písm. a) až e) a odseku E pomocou informácií a dokumentov, ktoré má k dispozícii vo svojich záznamoch umožňujúcich elektronické vyhľadávanie.

3.Uplatňujúc odsek F bod 3 písm. b) a bez ohľadu na odsek C body 1 a 2 v prípadoch, keď sa oznamujúci prevádzkovateľ platformy domnieva, že niektorá informácia opísaná v odseku B alebo v odseku E môže byť vzhľadom na informácie, ktoré poskytol príslušný orgán členského štátu v žiadosti týkajúcej sa konkrétneho predávajúceho, nepresná, požiada predávajúceho, aby opravil informácie, v prípade ktorých sa zistila nesprávnosť, a predložil podporné doklady, údaje alebo informácie, ktoré sú spoľahlivé a pochádzajú z nezávislých zdrojov, napríklad:

a)    platný identifikačný doklad vydaný štátnou správou;

b)    najnovšie osvedčenie o daňovej rezidencii.    

D. Určenie členského štátu (členských štátov) sídla predávajúceho na účely tejto smernice

1.Oznamujúci prevádzkovateľ platformy považuje predávajúceho za osobu alebo subjekt so sídlom v členskom štáte, v ktorom má predávajúci primárnu adresu. Ak sa členský štát vydania DIČ alebo identifikačného čísla pre DPH líši od členského štátu, v ktorom má predávajúci primárnu adresu, oznamujúci prevádzkovateľ platformy považuje predávajúceho aj za osobu alebo subjekt so sídlom v členskom štáte vydania DIČ alebo identifikačného čísla pre DPH. Ak predávajúci poskytol informácie v súvislosti s existenciou stálej prevádzkarne podľa odseku B bodu 2 písm. f), oznamujúci prevádzkovateľ platformy považuje predávajúceho aj za osobu alebo subjekt so sídlom v príslušnom členskom štáte, ako uviedol predávajúci.

2.Bez ohľadu na odsek D bod 1 oznamujúci prevádzkovateľ platformy považuje predávajúceho za osobu alebo subjekt so sídlom v každom z členských štátov potvrdených prostredníctvom elektronickej identifikačnej služby, ktorú poskytuje členský štát alebo Únia podľa odseku B bodu 3.

E. Získavanie informácií o prenajatom nehnuteľnom majetku

Keď sa predávajúci podieľa na príslušnej činnosti, ktorá zahŕňa prenájom nehnuteľného majetku, oznamujúci prevádzkovateľ platformy získa adresu všetkých položiek na zozname nehnuteľností a príslušné katastrálne číslo (ak bolo vydané).

F. Časový rámec a platnosť postupov hĺbkového preverovania

1.Oznamujúci prevádzkovateľ platformy dokončí postupy hĺbkového preverovania stanovené v odsekoch A až E do 31. decembra oznamovacieho obdobia.

2.Bez ohľadu na odsek F bod 1 v prípade predávajúcich, ktorí boli na platforme zaregistrovaní k 1. januáru 2022 alebo k dátumu, keď sa subjekt stal oznamujúcim prevádzkovateľom platformy, od oznamujúceho prevádzkovateľa platformy sa požaduje, aby postupy hĺbkového preverovania stanovené v odsekoch A až E dokončil do 31. decembra druhého oznamovacieho obdobia.

3.Bez ohľadu na odsek F bod 1, oznamujúci prevádzkovateľ platformy môže využiť postupy hĺbkového preverovania vykonané so zreteľom na predchádzajúce oznamovacie obdobia, ak:

a)informácie o predávajúcom vyžadované v odseku B bodoch 1 a 2 boli získané a overené, alebo potvrdené v priebehu posledných 36 mesiacov a

b)oznamujúci prevádzkovateľ platformy nemá dôvod domnievať sa, že informácie získané v zmysle odsekov A, B a E sú nespoľahlivé alebo nesprávne.

G. Uplatňovanie postupov hĺbkového preverovania len na aktívnych predávajúcich

Oznamujúci prevádzkovateľ platformy sa môže rozhodnúť, že postupy hĺbkového preverovania v zmysle odsekov A až F vykoná len v prípade aktívnych predávajúcich.

H. Vykonanie postupov hĺbkového preverovania tretími stranami

1.Oznamujúci prevádzkovateľ platformy môže splniť povinnosti týkajúce sa hĺbkového preverovania stanovené v tomto oddiele prostredníctvom tretej strany, ktorá je poskytovateľom služieb, ale zodpovednosť za splnenie týchto povinností nesie oznamujúci prevádzkovateľ platformy.

2.V prípade, že prevádzkovateľ platformy vykonáva povinnosti týkajúce sa hĺbkového preverovania v mene oznamujúceho prevádzkovateľa platformy so zreteľom na rovnakú platformu v zmysle odseku H bodu 1, tento prevádzkovateľ platformy vykoná postupy hĺbkového preverovania v súlade s pravidlami stanovenými v tomto oddiele.

ODDIEL III 

POŽIADAVKY NA OZNAMOVANIE

A. Časový rámec a spôsob oznamovania

1.Oznamujúci prevádzkovateľ platformy v zmysle oddielu I odseku A bodu 3 písm. a) oznámi príslušnému orgánu členského štátu určeného v súlade s oddielom I odsekom A bodom 3 písm. a) informácie stanovené v odseku B tohto oddielu so zreteľom na oznamovacie obdobie najneskôr do 31. januára roku nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bol predávajúci identifikovaný ako predávajúci podliehajúci oznamovaniu.

2.Ak oznamujúci prevádzkovateľ platformy v zmysle oddielu I odseku A bodu 3 písm. a) spĺňa niektorú z uvedených podmienok vo viacerých členských štátoch, zvolí si jeden z týchto členských štátov a splní požiadavky na oznamovanie stanovené v tomto oddiele. Takýto oznamujúci prevádzkovateľ platformy oznámi informácie uvedené v odseku B tohto oddielu so zreteľom na oznamovacie obdobie príslušnému orgánu zvoleného členského štátu určeného v súlade s oddielom IV odsekom E bodom 1 najneskôr do 31. januára roku nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bola odplata za príslušnú činnosť vyplatená alebo pripísaná predávajúcemu podliehajúcemu oznamovaniu.

3.Oznamujúci prevádzkovateľ platformy v zmysle oddielu I odseku A bodu 3 písm. b) oznámi informácie uvedené v odseku B tohto oddielu so zreteľom na oznamovacie obdobie príslušnému orgánu členského štátu registrácie určenému v súlade s oddielom IV odsekom F bodom 1 najneskôr do 31. januára roku nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bola odplata za príslušnú činnosť vyplatená alebo pripísaná predávajúcemu podliehajúcemu oznamovaniu.

4.Oznamujúci prevádzkovateľ platformy poskytne informácie stanovené v odseku B bodoch 2 a 3 aj predávajúcemu podliehajúcemu oznamovaniu, ktorého sa týkajú, a to najneskôr do 31. januára roku nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bola odplata za príslušnú činnosť vyplatená alebo pripísaná predávajúcemu podliehajúcemu oznamovaniu.

5.Informácie o odplate vyplatenej alebo pripísanej v mene s núteným obehom sa oznamujú v mene, v ktorej bola odplata vyplatená alebo pripísaná. Ak bola odplata vyplatená alebo pripísaná inou formou ako v mene s núteným obehom, oznamuje sa v domácej mene, pričom oznamujúci prevádzkovateľ platformy stanoví konzistentný spôsob jej prepočítania alebo ocenenia.

6.Informácie o odplate a ďalších sumách sa oznamujú so zreteľom na štvrťrok oznamovacieho obdobia, v ktorom bola odplata vyplatená alebo pripísaná.

B. Informácie, ktoré treba oznamovať

Každý oznamujúci prevádzkovateľ platformy oznamuje tieto informácie:

1.názov, adresu sídla a DIČ oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, ako aj obchodný názov platformy (obchodné názvy platforiem), v súvislosti s ktorou (ktorými) podáva oznamujúci prevádzkovateľ platformy príslušné oznámenie;

2.so zreteľom na každého predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu, ktorý vykonal príslušnú činnosť (okrem prenájmu nehnuteľnosti):

a)informácie, ktoré sa získavajú na základe oddielu II odseku B;

b)identifikátor finančného účtu, pokiaľ je dostupný oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy, a príslušný orgán členského štátu, v ktorom má predávajúci podliehajúci oznamovaniu sídlo, neoznámil príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov, že na tento účel neplánuje používať identifikátor finančného účtu;

c)ak sa meno držiteľa finančného účtu líši od mena predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu, meno držiteľa finančného účtu, na ktorý sa vypláca alebo pripisuje odplata, pokiaľ je dostupné oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy, ako aj všetky ostatné identifikačné informácie dostupné oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy so zreteľom na tohto držiteľa účtu;

d)každý členský štát, v ktorom má predávajúci podliehajúci oznamovaniu sídlo na účely tejto smernice v zmysle oddielu I odseku B bodu 3;

e)celkovú odplatu vyplatenú alebo pripísanú počas každého štvrťroka oznamovacieho obdobia;

f)všetky poplatky, provízie alebo dane odčítané alebo zaúčtované oznamujúcou platformou počas každého štvrťroka oznamovacieho obdobia;

3.so zreteľom na každého predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu, ktorý poskytoval služby v oblasti prenájmu nehnuteľností:

a)informácie, ktoré sa získavajú na základe oddielu II odseku B;

b)identifikátor finančného účtu, pokiaľ je dostupný oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy a príslušný orgán členského štátu, v ktorom má predávajúci podliehajúci oznamovaniu sídlo, neoznámil príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov, že na tento účel neplánuje používať identifikátor finančného účtu;

c)ak sa meno držiteľa finančného účtu líši od mena predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu, meno držiteľa finančného účtu, na ktorý sa vypláca alebo pripisuje odplata, pokiaľ je dostupné oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy, ako aj všetky ostatné finančné identifikačné informácie dostupné oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy so zreteľom na tohto držiteľa účtu;

d)každý členský štát, v ktorom má predávajúci podliehajúci oznamovaniu sídlo na účely tejto smernice v zmysle oddielu I odseku B bodu 3;

e)adresu každej položky na zozname nehnuteľností určenú na základe postupov stanovených v oddiele II odseku E a príslušné katastrálne číslo, ak je dostupné;

f)celkovú odplatu vyplatenú alebo pripísanú počas každého štvrťroka oznamovacieho obdobia;

g)všetky poplatky, provízie alebo dane odčítané alebo zaúčtované oznamujúcim prevádzkovateľom platformy počas každého štvrťroka oznamovacieho obdobia;

h)ak je dostupný, počet dní prenajímania každej položky na zozname nehnuteľností počas oznamovacieho obdobia a druh každej položky na zozname nehnuteľností.

ODDIEL IV 

ÚČINNÉ VYKONÁVANIE

Podľa článku 8ac členské štáty zavedú pravidlá a administratívne postupy, aby zabezpečili účinné vykonávanie a dodržiavanie povinností týkajúcich sa hĺbkového preverovania a oznamovania, ktoré sú stanovené v oddieloch II a III tejto prílohy.

A. Pravidlá na presadzovanie požiadaviek na získavanie a overovanie stanovených v oddiele II

1.Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby nariadili oznamujúcim prevádzkovateľom platforiem presadzovať požiadavky na získavanie a overovanie uvedené v oddiele II so zreteľom na ich predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu.

2.Ak predávajúci podliehajúci oznamovaniu neposkytne informácie vyžadované v oddiele II po dvoch upomienkach nasledujúcich po prvej žiadosti od oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, tento prevádzkovateľ zruší účet predávajúceho a zabráni mu, aby sa počas šiestich mesiacov opätovne zaregistroval na platforme, alebo zadrží vyplatenie odplaty predávajúcemu.

B. Pravidlá, na základe ktorých sa od oznamujúcich prevádzkovateľov platforiem vyžaduje, aby viedli záznamy o podniknutých krokoch a o všetkých informáciách, na základe ktorých vykonali postupy hĺbkového preverovania a splnili požiadavky na oznamovanie, a primerané opatrenia na získanie týchto záznamov

1.Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, na základe ktorých sa od oznamujúcich prevádzkovateľov platforiem bude vyžadovať, aby viedli záznamy o podniknutých krokoch a o všetkých informáciách, na základe ktorých vykonali postupy hĺbkového preverovania a splnili požiadavky na oznamovanie stanovené v oddieloch II a III. Tieto záznamy budú k dispozícii dostatočne dlhý čas, v každom prípade najmenej päť rokov, ale nie dlhšie ako sedem rokov po skončení oznamovacieho obdobia, ktorého sa týkajú.

2.Členské štáty prijmú potrebné opatrenia vrátane možnosti nariadiť oznamovanie oznamujúcim prevádzkovateľom platformy s cieľom zabezpečiť, že príslušnému orgánu sa oznámia všetky potrebné informácie tak, aby príslušný orgán mohol splniť povinnosť oznámiť informácie v súlade s článkom 8ac ods. 2.

C. Administratívne postupy na overenie toho, či oznamujúci prevádzkovatelia platforiem dodržujú postupy hĺbkového preverovania a požiadavky na oznamovanie

Členské štáty stanovia administratívne postupy na overenie toho, či oznamujúci prevádzkovatelia platforiem dodržujú postupy hĺbkového preverovania a požiadavky na oznamovanie stanovené v oddieloch II a III.

D. Administratívne postupy umožňujúce nadväzujúcu komunikáciu s oznamujúcim prevádzkovateľom platformy v prípade oznámenia neúplných alebo nepresných informácií

Členské štáty stanovia postupy umožňujúce nadväzujúcu komunikáciu s oznamujúcimi prevádzkovateľmi platforiem v prípade, že oznámené informácie sú neúplné alebo nepresné.

E. Administratívny postup na zvolenie jedného členského štátu, v ktorom sa podávajú oznámenia

Ak oznamujúci prevádzkovateľ platformy v zmysle oddielu I odseku A bodu 3 písm. a) spĺňa niektorú z uvedených podmienok vo viacerých členských štátoch, zvolí si jeden z týchto členských štátov a splní požiadavky na oznamovanie podľa oddielu III. Oznamujúci prevádzkovateľ platformy informuje všetky príslušné orgány týchto členských štátov o tom, ktorý členský štát si zvolil.

F. Administratívny postup na jedinú registráciu oznamujúceho prevádzkovateľa platformy

1.Oznamujúci prevádzkovateľ platformy v zmysle oddielu I odseku A bodu 3 písm. b) sa zaregistruje na príslušnom orgáne niektorého členského štátu podľa článku 8ac ods. 4, keď začne vykonávať činnosť ako prevádzkovateľ platformy. Ak je takýto oznamujúci prevádzkovateľ platformy v Únii už identifikovaný na účely DPH v rámci osobitnej úpravy stanovenej v článku 358a a nasl. smernice Rady 2006/112/ES 1 alebo v rámci osobitnej úpravy stanovenej v článku 369a a nasl. uvedenej smernice, tento prevádzkovateľ sa už neregistruje v žiadnom ďalšom členskom štáte.

2.Oznamujúci prevádzkovateľ platformy oznámi členskému štátu, v ktorom vykonal jedinú registráciu, tieto informácie:

a)meno;

b)poštovú adresu;

c)elektronické adresy vrátane webových sídiel;

d)všetky daňové identifikačné čísla vydané oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy;

e)vyhlásenie, že platforma ešte nie je identifikovaná na účely DPH v rámci Únie.

3.Oznamujúci prevádzkovateľ platformy oznámi členskému štátu, v ktorom vykonal jedinú registráciu, všetky zmeny informácií poskytnutých v zmysle odseku F bodu 2.

4.Členský štát jedinej registrácie pridelí oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy individuálne identifikačné číslo a elektronicky ho s ním oboznámi.

5.Členský štát jedinej registrácie vylúči oznamujúceho prevádzkovateľa platformy z registra v týchto prípadoch:

a)ak prevádzkovateľ platformy oznámi tomuto členskému štátu, že už nevykonáva žiadnu činnosť prevádzkovateľa platformy;

b)v prípade, že nebolo doručené oznámenie podľa písmena a), ak možno predpokladať, že prevádzkovateľ platformy ukončil svoju činnosť;

c)ak už prevádzkovateľ platformy nespĺňa podmienky stanovené v oddiele I odseku A bode 3 písm. b).“

(1)    Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1).