V Bruseli2. 12. 2020

JOIN(2020) 22 final

SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

Nová agenda EÚ – USA pre globálnu zmenu


Nová agenda EÚ – USA pre globálnu zmenu

1.Úvod

Vzťah medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi je jedinečný a vychádza zo spoločnej histórie, spoločných hodnôt a spoločných záujmov. Transatlantické partnerstvo sa zrodilo z prísľubu svetového mieru, pokroku a prosperity. Po druhej svetovej vojne pomohol Marshallov plán oživiť európske spoločenstvá a hospodárstva. Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) zaistila našu kolektívnu bezpečnosť. Európa a USA spoločne pomohli navrhnúť a vybudovať multilaterálny systém založený na pravidlách, ktorý má riešiť globálne výzvy. Pre ľudí na oboch stranách Atlantiku sú transatlantické väzby dôležitým prvkom našich spoločností, identít, hospodárstiev a osobných životov.

Naša spoločná globálna sila a vplyv sú v súčasnosti bezkonkurenčné. Sme domovom takmer miliardy ľudí a predstavujeme dva najväčšie bloky vyspelých demokracií. Predstavujeme približne tretinu svetového HDP a obchodu a 60 % priamych zahraničných investícií. Hustota a otvorenosť transatlantického obchodu a investícií vytvárajú milióny pracovných miest a formujú veľké časti svetového hospodárstva. Máme kapacitu stanovovať predpisy a normy, ktoré sa replikujú po celom svete. Sme hlavnou hnacou silou inovácií a svetovými výskumnými mocnosťami, ktoré vyvíjajú technológie od 5G až po vakcíny.

Táto spoločná sila a vplyv sú nevyhnutné na upevnenie globálnej spolupráce v 21. storočí – či už v oblasti zdravia, bezpečnosti, klímy, obchodu a technológií alebo multilaterálneho poriadku založeného na pravidlách. Náš spoločný záväzok má zásadný význam vo svete, v ktorom sa autoritárske mocnosti snažia oslabiť demokracie, agresívne subjekty sa usilujú o destabilizáciu regiónov a inštitúcií a uzavreté hospodárstva zneužívajú otvorenosť, ktorá je základom našich spoločností.

S tým, ako táto potreba spolupráce naberá na význame, nastal čas na údržbu a obnovu transatlantického partnerstva. V posledných rokoch bol náš vzťah skúšaný geopolitickými posunmi moci, dvojstranným napätím a návratom k jednostranným politikám.

S ohľadom na zmenu administratívy v USA, asertívnejšiu Európu a potrebou koncipovať svet po kríze spôsobenej koronavírusom máme príležitosť, ktorá sa vyskytne raz za generáciu, navrhnúť novú transatlantickú agendu pre globálnu spoluprácu – založenú na našich spoločných hodnotách, záujmoch a globálnom vplyve. To by malo byť základným pilierom novej globálnej aliancie podobne zmýšľajúcich partnerov. Deje sa tak v čase, keď sa domáce a medzinárodné agendy nastupujúcej administratívy USA a Európskej únie vyznačujú spoločnými črtami.

Pri definovaní tejto novej agendy by sme sa nemali nostalgicky vracať ku globálnemu usporiadaniu uplynulých desaťročí alebo transatlantickému partnerstvu predchádzajúcich generácií. USA a EÚ sa zmenili, rovnako ako sa zmenila dynamika síl a geopolitická a technologická realita.

Nemali by sme uviaznuť v pasci falošných diskusií, ktorých cieľom je postaviť sa proti silnejšej Európe a pevnejšiemu transatlantickému partnerstvu. Jednotná, schopná a sebestačná EÚ je dobrá pre Európu pre transatlantické partnerstvo a pre multilaterálny systém – vzájomne sa posilňujú a navzájom sa nevylučujú.

Práve v tomto duchu EÚ predkladá návrh novej, transatlantickej agendy pre globálnu spoluprácu zameranú na budúcnosť, ktorej ústredným prvkom sú oblasti, v ktorých sa naše záujmy zbližujú, v ktorých možno najlepšie využiť náš spoločný vplyv a kde je potrebné globálne líderstvo.

Hlavné zásady novej transatlantickej agendy

·Transatlantické partnerstvo by sa malo usilovať o presadzovanie globálnych spoločných statkov a poskytovať pevný základ pre silnejšie mnohostranné opatrenia a inštitúcie. Bude podporovať všetkých podobne zmýšľajúcich partnerov, aby sa pripojili.

·EÚ a USA by mali presadzovať spoločné záujmy a využiť náš spoločný vplyv na dosahovanie výsledkov v rámci našich strategických priorít.

·Vždy by sme mali hľadať riešenia, ktoré rešpektujú naše spoločné hodnoty spravodlivosti, otvorenosti a hospodárskej súťaže, a to aj tam, kde existujú dvojstranné rozdiely.

2.Spolupráca pre zdravší svet – COVID-19 a obdobie po ňom

Z krátkodobého hľadiska nie je naliehavejšia žiadna iná globálna spolupráca než v boji proti vírusu, ktorý si naďalej vyberá obrovskú osobnú, spoločenskú a hospodársku daň na oboch stranách Atlantiku a na celom svete. Spoločným cieľom ľudstva je ochrana životov a živobytia a čo najrýchlejšie opätovné otvorenie našich hospodárstiev a spoločností.

Prekonanie tejto pandémie si vyžaduje vedenie a EÚ je hnacou silou globálnej reakcie už od samého začiatku. V spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou a občianskou spoločnosťou Európska únia združila 40 krajín s cieľom získať viac ako 16 miliárd EUR na vývoj a spravodlivú distribúciu testov, liečby a vakcín prostredníctvom nástroja Akcelerátor prístupu k nástrojom proti COVID-19 (ACT-A).

EÚ vyzýva USA, aby sa pripojili ku globálnej reakcii a jej vakcinačnému pilieru, ktorým je nástroj COVAX. Cieľom je zaistiť, aby sa bezpečné vakcíny spravodlivo distribuovali do viac ako 180 zúčastnených krajín bez ohľadu na ich polohu a finančné možnosti. Cieľom je mať do konca budúceho roka k dispozícii dve miliardy dávok s rovnakým prístupom pre krajiny s nízkymi aj strednými príjmami. Účasť USA na nástroji COVAX a finančný príspevok k nemu by boli silným signálom, pomohli by preklenúť medzeru vo financovaní a zlepšiť naše spoločné šance na úspech.

Vzhľadom na to, že očkovanie zachraňuje životy, EÚ a USA by takisto mali spojiť sily pri budovaní odolných, spravodlivých a komplexných logistických sietí pre distribúciu vakcín a dodávok zdravotníckych potrieb po celom svete. EÚ takisto vyzýva USA, aby sa pripojili k iniciatíve v oblasti obchodu a zdravia v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) s cieľom okamžite uľahčiť obchod so základným zdravotníckym tovarom a produktmi zdravotnej starostlivosti.

Z dlhodobého hľadiska by sa EÚ a USA mali spoločne poučiť z tejto pandémie a užšie spolupracovať v oblasti prevencie, pripravenosti a reakcie. Mohlo by to zahŕňať zlepšenie výmeny údajov a poznatkov, systémy včasného varovania a vytváranie zásob kľúčového zdravotníckeho vybavenia. Naše príslušné agentúry pre lieky, prevenciu a kontrolu chorôb a biomedicínsky výskum by mali koordinovať svoju činnosť, aby sa zabezpečila jednotná transatlantická pozícia a tok informácií.

V tomto duchu EÚ navrhuje spoluprácu na vypracovaní príručky pripravenosti a reakcie na pandémiu. Mohlo by to zahŕňať úzke zosúladenie plánov pripravenosti, protokolov pre krízové situácie a špecializovaných prostriedkov na riešenie budúcich núdzových situácií. EÚ je takisto pripravená spolupracovať s USA na posilnení Svetovej zdravotníckej organizácie a na príprave a predložení spoločného návrhu reformy s cieľom posilniť jej nezávislosť, transparentnosť, zodpovednosť a účinnosť.

Zlepšenie globálnej pripravenosti a reakcie na pandémiu bude jednou z priorít budúcoročného celosvetového samitu skupiny G20 o zdraví, ktorý počas talianskeho predsedníctva skupiny G20 spoluorganizujú predseda vlády Conte a predsedníčka von der Leyenová. EÚ víta príspevok USA k príprave samitu.

Prvé kroky

·EÚ a USA by mali zabezpečiť financovanie vývoja a spravodlivej celosvetovej distribúcie vakcín, testov a liečby, v prvom rade tým, že sa zapoja do iniciatív Akcelerátor ACT a COVAX a prispejú k nim.

·Vypracovať príručku pripravenosti a reakcie na pandémiu a zintenzívniť spoluprácu a výmenu údajov medzi našimi príslušnými agentúrami.

·Spolupracovať na uľahčení obchodu so základným zdravotníckym tovarom, počnúc pristúpením k iniciatíve v oblasti obchodu a zdravia v rámci WTO.

·Spolupracovať na posilnení Svetovej zdravotníckej organizácie vypracovaní a predložení spoločného návrhu reformy.

3.Spolupráca pri ochrane našej planéty a prosperity

Medzi hlavné výzvy našich čias patrí zmena klímy a strata biodiverzity. Vyžadujú si systémovú zmenu v našich hospodárstvach a globálnu spoluprácu v transatlantickom aj celosvetovom kontexte. EÚ stojí vďaka európskej zelenej dohode na čele tohto úsilia. Ide o našu novú stratégiu rastu zameranú na znižovanie emisií a vytváranie pracovných miest. Zaoberá sa všetkými aspektami – ako vyrábame a spotrebúvame, jeme, kúrime, pracujeme a cestujeme.

Naším hlavným cieľom je stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Od Južnej Kórey po Južnú Afriku, Čínu až po Japonsko, krajiny na celom svete sa dnes zasadzujú o to, aby sa zaviazali k budúcnosti s nulovou bilanciou emisií. Podobný záväzok USA by predstavoval približne dve tretiny svetového hospodárstva a viac ako polovicu svetových emisií.

EÚ v tomto duchu s potešením víta záväzok novozvoleného prezidenta Bidena opätovne sa pripojiť k Parížskej dohode a v jej rámci stanoviť ambiciózny aktualizovaný príspevok. Spoločný transatlantický záväzok týkajúci sa prechodu k nulovej bilancii emisií do roku 2050 by umožnil, aby sa klimatická neutralita stala novou celosvetovou referenčnou hodnotou v rámci príprav na COP26, budúcu konferenciu OSN o zmene klímy, ktorá sa bude konať nasledujúci rok v Glasgowe.

EÚ a USA môžu spolu s našimi partnermi viesť svet k zelenému, obehovému, konkurencieschopnému a inkluzívnemu hospodárstvu. Bude si to vyžadovať investície, inovácie a správne cenové signály. Preto by sme mali úzko spolupracovať v oblasti obchodovania s emisiami, stanovovania cien uhlíka a zdaňovania. Najmä nadchádzajúci mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach EÚ, ktorý je v súlade s pravidlami WTO, a ktorý má zabrániť úniku uhlíka, môže byť príležitosťou na spoluprácu na stanovení globálneho modelu pre takéto opatrenia.

To by mohlo byť súčasťou širšej transatlantickej agendy pre zelený obchod, ktorú Komisia navrhuje spustiť v polovici roka 2021 a ktorá by takisto mohla spoločne rozvíjať iniciatívu WTO v oblasti obchodu a klímy.

Európa takisto stojí na čele udržateľného financovania zelenej transformácie a usiluje sa o to, aby sa 30 % nášho plánu obnovy, NextGenerationEU, financovalo prostredníctvom zelených dlhopisov. Všetci však budeme musieť vyvinúť väčšie úsilie, aby sme uspokojili investičné potreby. Ako hlavné finančné centrá a hlavní regulátori majú EÚ a USA najlepšie predpoklady na to, aby stáli na čele tohto úsilia. Transatlantická spolupráca na návrhu regulačného rámca pre udržateľné financovanie by výrazne pomohla súkromnému sektoru porozumieť, čo sa považuje za zelenú investíciu – v podobnom duchu ako taxonómia EÚ.

Toto súkromné financovanie bude nevyhnutné na investovanie do správnych technológií a poskytne našim inovátorom a spoločnostiam výhodu „prvého ťahu“. EÚ a USA by mali využiť svoje skúsenosti a odborné znalosti prostredníctvom novej aliancie zelených technológií s cieľom vytvoriť vedúce trhy a spolupracovať v oblasti čistých a obehových technológií, ako sú obnoviteľné zdroje energie, skladovanie energie v rámci siete, batérie, čistý vodík a zachytávanie, ukladanie a využívanie uhlíka. To by doplnilo prácu rady EÚ – USA pre energetiku, poskytlo by živnú pôdu pre transatlantické investície a podporilo by partnerské krajiny pri plnení ich vlastných záväzkov v oblasti klímy.

Musíme sa zamerať aj na ochranu prírody a životného prostredia všeobecnejšie. Tlaky na prírodu a voľne žijúce živočíchy a rastliny ohrozujú svetový hospodársky rozvoj a potravinovú bezpečnosť. Zvýši sa tým aj pravdepodobnosť budúcich infekčných chorôb a pandémií v budúcnosti, ktoré budú ešte nebezpečnejšie. Nasledujúca konferencia OSN o biodiverzite (COP15), ktorá sa uskutoční v čínskom Kunmingu, bude pre prírodu rovnako dôležitá ako konferencia COP21 pre klímu.

EÚ vyzýva USA, aby pristúpili k Dohovoru o biologickej diverzite, a EÚ a USA by mali spolupracovať na zabezpečení ambicióznej dohody s cieľom chrániť 30 % svetovej pôdy a 30 % svetových morí. Jasné zbližovanie záväzkov EÚ a USA by bolo kľúčom k dosiahnutiu celosvetového konsenzu, pokiaľ ide o tento cieľ.

EÚ a USA by takisto mali vytvoriť partnerstvo, aby sa postavili na čelo boja proti globálnemu odlesňovaniu a obmedzili výrobu a spotrebu výrobkov, ktoré spôsobujú odlesňovanie. To by mohlo byť súčasťou novej agendy pre zelený obchod a takisto by sa v jeho rámci mohlo preskúmať, ako môžeme spolupracovať na obnove prírody a opätovnom zalesňovaní doma i na celom svete.

V rovnakom duchu musíme urobiť viac pre ochranu našich oceánov ako prirodzených poskytovateľov kyslíka a regulátorov klímy. EÚ stojí na čele úsilia o vytvorenie silnejšieho globálneho rámca na riešenie problému morského odpadu a znečistenia morí plastmi. Vzhľadom na riziko, že do roku 2050 bude v našich oceánoch viac plastov ako rýb, je naliehavo potrebná globálna zmluva o plastoch a EÚ vyzve USA, aby sa k tomuto úsiliu pripojili ešte pred nadchádzajúcim Environmentálnym zhromaždením OSN.

EÚ takisto navrhne spoluprácu s USA na dosiahnutí dohody o vymedzení chránených morských oblastí v Južnom oceáne , čo by predstavovalo jeden z najvýznamnejších aktov v oblasti ochrany prírody v histórii.

Zelená revolúcia musí byť hnacou silou sociálneho, hospodárskeho a technologického pokroku na celom svete. V tejto súvislosti budú zásadné významné príspevky EÚ a USA k záväzku rozvinutých krajín, že do roku 2020 spoločne zmobilizujú 100 miliárd USD ročne na opatrenia v oblasti klímy v rozvojovom svete. Prostredníctvom našej spoločnej podpory musíme pomôcť rozvojovým krajinám napredovať na základe najnovších vedeckých objavov a najlepších dostupných technológií.

Prvé kroky

·Koordinovať pozície a stáť na čele úsilia o dosiahnutie ambicióznych globálnych dohôd na významných samitoch OSN o klíme a biodiverzite, ktoré sa uskutočnia budúci rok – počínajúc spoločným záväzkom dosiahnuť nulovú bilanciu emisií do roku 2050.

·Navrhnúť novú transatlantickú agendu pre zelený obchod, ktorá by zahŕňala iniciatívu v oblasti obchodu a klímy v rámci WTO a opatrenia na zabránenie úniku uhlíka.

·Vytvoriť transatlantickú alianciu zelených technológií s cieľom zabezpečiť väčšiu spoluprácu pri rozvoji čistých a obehových technológií a vytváraní vedúcich trhov.

·Na základe skúseností z taxonómie EÚ spoločne navrhnúť globálny regulačný rámec pre udržateľné financovanie.

·Vyvinúť spoločné úsilie o vedenie boja proti odlesňovaniu a posilnenie ochrany oceánov – počnúc spoločným úsilím o dosiahnutie globálnej zmluvy o plastoch a vymedzenie chránených morských oblastí v Južnom oceáne. 

4.Spolupráca v oblasti technológií, obchodu a noriem

Európa a Spojené štáty predstavujú približne tretinu svetového obchodu a normy, ktoré stanovujeme, siahajú do všetkých kútov sveta. Vďaka našim spoločným hodnotám ľudskej dôstojnosti, individuálnych práv a demokratických zásad sme prirodzenými partnermi pri využívaní rýchlych technologických zmien a zdolávaní výziev v oblasti konkurenčných systémov digitálnej verejnej správy. To nám dáva bezprecedentnú príležitosť stanoviť spoločnú agendu EÚ a USA pre technológie. 

Odráža to rastúce zbližovanie názorov na riadenie technológií medzi Európou a Spojenými štátmi a skutočnosť, že pri riadení digitálnej transformácie našich hospodárstiev a spoločností čelíme spoločným výzvam. Patria medzi ne kritická infraštruktúra, ako sú 5G, 6G alebo aktíva v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré sú nevyhnutné pre našu bezpečnosť, zvrchovanosť a prosperitu, ale aj údaje, technológie a úloha online platforiem.

V tomto duchu musia EÚ a USA zjednotiť sily ako spojenci v oblasti technológií s cieľom formovať technológie, ich používanie a ich regulačné prostredie . S využitím nášho spoločného vplyvu by mal transatlantický technologický priestor tvoriť základ širšej koalície podobne zmýšľajúcich demokracií so spoločnou víziou v oblasti riadenia technológií a spoločným záväzkom brániť ju. Aby to bolo možné, musí EÚ v rámci digitálneho desaťročia Európy napĺňať svoje vlastné ciele a ambície v oblasti technológií.

EÚ takisto navrhne USA, aby nadviazali na vedúce postavenie Európy v oblasti technológií a usilovali sa o zaistenie bezpečnej infraštruktúry 5G na celom svete a otvorili dialóg o 6G. To by na základe objektívneho posúdenia rizík malo byť súčasťou širšej spolupráce v oblasti bezpečnosti digitálneho dodávateľského reťazca.

EÚ a USA majú takisto spoločný záujem o spoluprácu v oblasti budovania kapacít kybernetickej bezpečnosti, situačného povedomia a výmeny informácií. Táto koordinácia by mohla zahŕňať aj prípadné reštriktívne opatrenia voči preukázateľným útočníkom z tretích krajín.

Zároveň musíme začať spoločne konať v oblasti umelej inteligencie – na základe nášho spoločného presvedčenia o správnosti prístupu zameraného na človeka a riešiť otázky, ako je rozpoznávanie tváre. EÚ v tomto duchu navrhne začať prácu na transatlantickej dohode o umelej inteligencii s cieľom stanoviť koncepciu regionálnych a globálnych noriem, ktoré budú v súlade s našimi hodnotami.

Takisto musíme otvorene diskutovať o rozdielnych názoroch na správu údajov a zistiť, ako ich možno konštruktívne prekonať. EÚ a USA by mali zintenzívniť svoju spoluprácu na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni s cieľom podporiť zbližovanie v oblasti regulácie a uľahčiť spoľahlivý voľný tok údajov na základe prísnych noriem a záruk.

Potreba globálnej spolupráce v oblasti technológií siaha nad rámec hardvéru alebo softvéru. Týka sa aj našich hodnôt, našich spoločností a našich demokracií. Na oboch stranách Atlantiku panuje čoraz väčší konsenzus, že online platformy a veľkých technologických spoločností nastoľujú problémy, ktoré ohrozujú naše spoločnosti a demokracie, najmä prostredníctvom škodlivého správania sa na trhu, nezákonného obsahu alebo šírenia nenávistných prejavov a dezinformácií podporovaných algoritmami.

EÚ navrhne v tomto duchu nový transatlantický dialóg o zodpovednosti online platforiem, ktorým by sa stanovila koncepcia pre iné demokracie čeliace rovnakým výzvam. Takisto by sme mali užšie spolupracovať na ďalšom posilňovaní spolupráce medzi príslušnými orgánmi v oblasti presadzovania antitrustových pravidiel na digitálnych trhoch.

Podobne si inovatívne riešenia na oboch stranách Atlantiku vyžaduje spravodlivé zdaňovanie v digitálnom hospodárstve. V záujme vytvorenia spravodlivého a moderného hospodárstva, v ktorom sú najlepšie inovačné nápady odmeňované trhom, by sa EÚ a USA mali pevne zaviazať k včasnému ukončeniu diskusií o globálnom riešení v rámci OECD a skupiny G20.

Okrem technológií by EÚ a USA mali obnoviť svoj záväzok posilniť otvorený a spravodlivý obchod s cieľom zlepšiť rovnaké podmienky stanovením prísnych noriem, zvýšením odolnosti kritických dodávateľských reťazcov a riešením problémov protekcionizmu a unilateralizmu.

Začína to spoločným líderstvom v otázke reformy WTO, aby táto organizácia zodpovedala potrebám hospodárstva 21. storočia a bola schopná reagovať na súčasnú realitu, podporovať udržateľnosť a rovnaké podmienky. Ako prvý krok by sme mali dokončiť proces menovania nového generálneho riaditeľa a nájsť spôsob, ako obnoviť základnú funkciu urovnávania sporov reformou Odvolacieho orgánu. Mala by sa zintenzívniť trojstranná práca medzi EÚ, USA a Japonskom s cieľom pripraviť návrhy týkajúce sa otázok zabezpečenia rovnakých podmienok. Takisto by sme mali by spolupracovať na urýchlení rokovaní vo WTO o elektronickom obchode.

Zároveň by sme mali uľahčiť dvojstranný obchod a prehĺbiť našu spoluprácu v oblasti regulácie a noriem. Keďže clá sa celosvetovo znižujú, je pre prístup na trhy rozhodujúce stanovovanie noriem a predpisov a ich dodržiavanie. Hoci EÚ aj USA sú stále najvplyvnejšími regulátormi, čelia v oblasti stanovania noriem rastúcej konkurencii aktérov z tretích krajín. Ak sa obe strany dohodnú, svet zvyčajne nasleduje. Preto musíme opätovne aktivovať návrhy na spoluprácu medzi EÚ a USA v oblasti noriem a znovu sa zapojiť do rokovaní o posudzovaní zhody. EÚ a USA by podľa možnosti mali systematicky zosúlaďovať pozície v rámci medzinárodných orgánov určujúcich normy.

EÚ navrhuje zriadiť novú radu EÚ – USA pre obchod a technológie. Cieľom bude spoločne maximalizovať príležitosti pre trhovo orientovanú transatlantickú spoluprácu, posilniť naše vedúce postavenie v oblasti technológií a priemyslu, rozšíriť dvojstranný obchod a zvýšiť investície.

Zameria sa na odstraňovanie prekážok obchodu, vypracovanie zlučiteľných noriem a regulačných prístupov pre nové technológie, zaistenie kritickej bezpečnosti dodávateľského reťazca, prehĺbenie spolupráce v oblasti výskumu a podporu inovácií a spravodlivej hospodárskej súťaže.

Súčasťou by malo byť nové spoločné zameranie na ochranu kritických technológií. Potrebujeme užšiu spoluprácu v oblastiach, ako sú preverovanie investícií, práva duševného vlastníctva, nútené transfery technológií a kontroly vývozu.

Zároveň musíme úzko spolupracovať na riešení bilaterálnych prekážok obchodu, ktoré oslabujú naše strategické partnerstvo. Musíme pracovať na hľadaní rýchlych riešení zameraním sa na dohodnuté výsledky a zároveň uznať existenciu rozdielnych prístupov. To zahŕňa pokračujúce úsilie o urovnanie sporu Boeing/Airbus a zrušenie neodôvodnených obmedzení podľa článku 232 alebo iných jednostranných rozhodnutí.

Prvé kroky

·EÚ a USA musia úzko spolupracovať na riešení bilaterálnych prekážok obchodu prostredníctvom riešení založených na vzájomnej dohode a viesť úsilie o reformu WTO.

·Zriadiť novú radu EÚ – USA pre obchod a technológie s cieľom prispieť k uľahčeniu obchodu , vypracovať kompatibilné normy a podporiť inovácie.

·EÚ a USA by mali otvoriť transatlantický dialóg o zodpovednosti online platforiem a veľkých technologických spoločností, počnúc spoluprácou pri nachádzaní globálnych riešení pre spravodlivé zdaňovanie a narušenia trhu v digitálnom hospodárstve.

·Rozvíjať spoločný transatlantický prístup k ochrane kritických technológií vzhľadom na globálne obavy v oblasti hospodárstva a bezpečnosti – počnúc diskusiami o 5G.

·Pracovať na dohode o umelej inteligencii a zintenzívniť spoluprácu s cieľom uľahčiť spoľahlivý voľný tok údajov.

·Obnoviť spoluprácu v oblasti regulácie a noriem, počnúc opätovným zapojením do rokovaní o posudzovaní zhody a zosúladením pozícií v medzinárodných orgánoch.

5.Spolupráca na bezpečnejšom, prosperujúcejšom a demokratickejšom svete

EÚ a USA majú spoločný hlboký záujem na posilnení demokracie na celom svete. Vítame návrh novozvoleného prezidenta Bidena usporiadať samit o demokracii v čase, keď sú demokracia, slobody a hodnoty v dôsledku pandémie vystavené väčšiemu tlaku.

EÚ je pripravená plne sa zapojiť do samitu o demokracii, a to tak vykonávaním svojho nedávneho akčného plánu pre demokraciu a ľudské práva v EÚ, ako aj spoluprácou s USA a medzinárodnými partnermi na prijatí ďalších záväzkov v oblasti boja proti korupcii, autoritárstvu a porušovaniu ľudských práv na celom svete. To by zase malo prispieť k posilneniu multilaterálneho systému, ktorý je skutočným pilierom medzinárodného spoločenstva.

EÚ a USA už začali spolupracovať na globálnom oživení v rámci Organizácie Spojených národov, skupín G7 a G20. Musíme preukázať spoločné líderstvo s cieľom podporiť ostatných na ich ceste k udržateľnému oživeniu, a to aj prostredníctvom reštrukturalizácie dlhu a nadviazať na naše dobré výsledky v spolupráci v oblasti humanitárnej pomoci. EÚ a USA by mali ako spoločnú prioritu naďalej podporovať Agendu 2030 Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj a urýchliť jej vykonávanie.

V rámci globálneho úsilia o oživenie hospodárstva by EÚ a USA mali spolupracovať na spoločnej podpore a ochrane práv pracovníkov. EÚ navrhne zintenzívnenie transatlantickej spolupráce s cieľom presadzovať celosvetové dodržiavanie príslušných dohovorov v rámci Medzinárodnej organizácie práce.

Na podporu demokratických hodnôt na celom svete, ako aj globálnej a regionálnej stability, prosperity a riešenia konfliktov bude mať zásadný význam aj užšie partnerstvo na rôznych geopolitických fórach.

Čína je pre EÚ partnerom pri rokovaniach o spolupráci, hospodárskym konkurentom a systémovým súperom. Prístup stanovený v strategickom výhľade EÚ – Čína poskytuje solídny plán na ochranu našich spoločných záujmov a hodnôt. Ako otvorené demokratické spoločnosti a trhové hospodárstva sa EÚ a USA zhodnú na tom, že rastúca medzinárodná asertivita Číny predstavuje strategickú výzvu, hoci sa vždy nezhodneme na tom, ako túto situáciu najlepšie riešiť. Nový dialóg medzi EÚ a USA o Číne poskytne kľúčový mechanizmus na presadzovanie našich záujmov a riešenie našich rozdielov.

Väčšie zameranie EÚ na výzvy a príležitosti v indicko-tichomorskom regióne pomôže prehĺbiť spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi partnermi v tejto časti sveta. Zásadný význam bude mať úzka spolupráca s USA na zosúladení našich strategických cieľov a podpore demokratického pokroku v Ázii.

EÚ sa zameriava na prehĺbenie svojho spojenectva s Afrikou ako s rovnocenným partnerom. EÚ je aj naďalej hlavným zahraničným investorom a partnerom v oblasti obchodu, rozvoja, humanitárnej pomoci a bezpečnosti. Užšou transatlantickou spoluprácou v oblasti presadzovania demokracie a ľudských práv, regionálnou integráciou a bezpečnosťou a udržateľným rozvoja na celom kontinente možno veľa získať.

EÚ a USA majú navyše spoločný strategický záujem o stabilný a bezpečný Blízky východ, severnú Afriku a Sahel . To znamená spojiť sily pri riešení regionálnych konfliktov, mocenskej súťaže a rušivého správania externých subjektov v týchto regiónoch.

Mali by sme úzko spolupracovať na stanovení podmienok pre zmysluplný politický pokrok v mierovom procese na Blízkom východe, a to najmä spoluprácou v rámci obnoveného Kvarteta pre Blízky východ. EÚ bude naďalej riešiť otázku bezpečnosti v Perzskom zálive, podporovať deeskaláciu, vytvárať podmienky pre budovanie dôvery a inkluzívnu bezpečnostnú architektúru. Transatlantická spolupráca by sa mala naďalej zameriavať na dosiahnutie stability v Iraku a ukončenie konfliktov v Sýrii a Jemene.

V Líbyi je EÚ s podporou silného vedenia OSN odhodlaná zvýšiť naše spoločné úsilie o podporu riešenia pod vedením Líbye. Ďalšia spolupráca medzi EÚ a USA na podporu stability a rozvoja v regióne Sahel prispeje k celkovej bezpečnosti v Afrike a Európe.

1 EÚ a USA musia opäť spojiť svoje sily, aby zachovali spoločný komplexný akčný plán, alebo dohodu o iránskom jadrovom programe, ktorú schválila Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov v roku 2015. Je kľúčovým pilierom globálnej architektúry pre nešírenie jadrových zbraní a musíme spolupracovať, aby sme pokročili pri dosahovaní výsledkov v jej rámci.

EÚ aj USA na podporu vedenia a výsledkov mierového procesu v Afganistane výrazne investovali do stability a mieru v tejto krajine a musia zabezpečiť zachovanie prínosov, ktoré Afganci v posledných rokoch dosiahli.

Transatlantická spolupráca s Ruskom bude aj naďalej kľúčová, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie medzinárodného práva. To zahŕňa ochranu územnej celistvosti a energetickej bezpečnosti našich východných partnerov. Ukrajina je prioritným partnerom, ktorého podpora zo strany USA má zásadný význam pre presadzovanie bezpečnosti a ambiciózneho programu reforiem. V Bielorusku sme pripravení zintenzívniť našu podporu mierovému prechodu k demokracii.

Európa poskytla krajinám západného Balkánu perspektívu pristúpenia k EÚ. Zásadný význam má pokračujúce partnerstvo EÚ a USA a úzka koordinácia na západnom Balkáne, najmä pokiaľ ide o dialóg medzi Belehradom a Prištinou, ktorý sprostredkovala EÚ. Musíme spolupracovať na podpore zmierenia, zlepšení správy vecí verejných a na presadzovaní kľúčových reforiem.

EÚ a USA majú spoločný strategický záujem o stabilné a bezpečné východné Stredozemie. Vo vzťahoch s Tureckom by sme sa mali usilovať o koordinovaný prístup, okrem iného aj riešením súčasných výziev.

Je dôležité spolupracovať s Latinskou Amerikou a karibskou oblasťou ako s hlavnými spojencami na medzinárodných fórach. V rámci toho by sme mali aj naďalej koordinovať názory a pozície týkajúce sa Venezuely.

Spoločne musíme dobre využívať všetky dostupné nástroje. Na tento účel sa budeme usilovať o zlepšenie koordinácie pri využívaní sankcií, a to aj pri sledovaní spoločných cieľov, pričom sa budeme snažiť vyhnúť sa neželaným dôsledkom pre hospodárske záujmy Európy a USA a jednostrannému používaniu extrateritoriálnych sankcií.

***

Európa a USA čelia rastúcemu počtu závažných nadnárodných hrozieb, od hybridných a vojenských hrozieb, násilného extrémizmu a globálneho terorizmu až po šírenie zbraní hromadného ničenia. V posledných rokoch dosiahla EÚ nebývalý pokrok pri spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany, pričom významné iniciatívy sa zamerali na riešenie nedostatkov v oblasti spôsobilostí a zároveň stimulovali výdavky na obranu a rozdelenie záťaže.

EÚ a USA by mali opätovne potvrdiť náš spoločný záväzok týkajúci sa transatlantickej a medzinárodnej bezpečnosti. Výraznejšia úloha EÚ v oblasti obrany, a to aj prostredníctvom podpory investícií do rozvoja spôsobilostí, bude prínosom pre NATO a transatlantickú spoluprácu. EÚ je pripravená plniť svoje povinnosti, posilniť svoju strategickú autonómiu a zaistiť lepšie rozdelenie záťaže. Priority EÚ a NATO v oblasti spôsobilostí by mali byť do veľkej miery v súlade.

V rámci našej spolupráce by sa mal nadviazať štruktúrovaný dialóg medzi EÚ a USA o bezpečnosti a obrane založený na spoločnej strategickej vízii, ktorý by znamenal komplexný prístup k bezpečnosti. To by malo zahŕňať výmenu informácií o možnostiach transatlantickej spolupráce v rámci príslušných iniciatív v oblasti bezpečnosti a obrany, krízového riadenia, vojenských operácií a bilaterálnych bezpečnostných otázok. V tejto súvislosti by EÚ a USA mali pracovať na výraznom zlepšení a zvýšení výmeny informácií. EÚ a USA by zároveň mali spolupracovať na podpore ambiciózneho medzinárodného programu kontroly zbraní a odzbrojenia.

Prvé kroky

·EÚ je pripravená zapojiť sa v plnej miere do samitu o demokracii ktorý navrhol zvolený prezident Joe Biden, a prijať spoločné záväzky v boji proti vzostupu autoritárstva, porušovaniu ľudských práv a korupcii.

·Koordinovať reakcie na spoločné výzvy s cieľom podporiť regionálnu a globálnu stabilitu — počnúc posilnením politík v krajinách Východného partnerstva a v Stredozemí.

·Upevniť náš spoločný záväzok týkajúci sa transatlantickej a medzinárodnej bezpečnosti, počnúc začatím nového dialógu EÚ a USA o bezpečnosti a obrane.

·EÚ a USA by mali spojiť sily pri posilňovaní multilaterálneho systému na základe našich spoločných hodnôt.

7. Záver

Komisia a vysoký predstaviteľ vyzývajú Európsku radu, aby tento návrh a v ňom obsiahnuté prvé kroky ako plán novej transatlantickej agendy pre globálnu spoluprácu schválila. Komisia a vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie budú pri jeho vykonávaní úzko spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou.

Táto ambiciózna a konkrétna agenda by sa mala začať samitom EÚ – USA v prvom polroku 2021. Bolo by to jasným signálom obnoveného globálneho vedúceho postavenia a zapojenia dvoch nezávislých, nenahraditeľných partnerov a spojencov.

Pevné transatlantické partnerstvo posilňuje EÚ aj USA. Nastal čas obnoviť naše vzájomné väzby s novou agendou transatlantickej a globálnej spolupráce pre dnešný svet.

(1)

Rezolúcia BR OSN č. 2231 (2015).