Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Správa Komisie o vykonávaní oznámenia Komisie o silnejšom a obnovenom strategickom partnerstve s najvzdialenejšími regiónmi EÚ

(2021/C 37/10)

Spravodajca: Ángel Víctor TORRES PÉREZ (ES/PES), predseda regionálnej vlády autonómneho spoločenstva Kanárske ostrovy Referenčný dokument: Správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke o vykonávaní oznámenia Komisie o silnejšom a obnovenom strategickom partnerstve s najvzdialenejšími regiónmi EÚ COM(2020) 104 final

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

pripomína, že najvzdialenejšie regióny tvorí skupina ôsmich ostrovov a súostroví rozmiestnených v Karibiku, Indickom oceáne, Atlantickom oceáne a izolovaná oblasť v Amazónii. Zahŕňajú šesť francúzskych zámorských území (Francúzska Guyana, Guadeloupe, Martinik, Mayotte, Réunion a Svätý Martin), dva portugalské autonómne regióny (Azory a Madeira) a jedno španielske autonómne spoločenstvo (Kanárske ostrovy). Ich spoločnou črtou sú viaceré trvalé obmedzenia spôsobené ich odľahlosťou, izolovanosťou a malou rozlohou, ktoré spomaľujú ich rozvoj;

2.

víta záväzok Európskej únie (EÚ) voči najvzdialenejším regiónom uvedený v oznámení Komisie s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ z 24. októbra 2017 (ďalej len „oznámenie“) a potvrdený v záveroch Rady pre všeobecné záležitosti z apríla 2018, ktoré obsahujú výzvu adresovanú Komisii, aby pokračovala v práci na prijatí špecifických opatrení pre najvzdialenejšie regióny v súlade s článkom 349 ZFEÚ;

3.

víta predbežnú správu (ďalej len „správa“) uverejnenú v marci 2020, v ktorej sa skúma pokrok dosiahnutý pri vykonávaní oznámenia;

4.

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že správa neobsahuje hĺbkové posúdenie stratégie zameranej na tieto regióny a nevyužíva príležitosť napraviť opomenutie niektorých opatrení v politikách dôležitých pre ich rozvoj, ako je politika súdržnosti, a najmä sociálny pilier EÚ;

5.

uznáva, že je potrebné prispôsobiť túto stratégiu vzhľadom na vážne dôsledky pandémie COVID19, ktoré majú výraznejší dosah na týchto územiach vo veľkej miere závislých od cestovného ruchu a vonkajšej prepojenosti, pričom sa očakáva, že oživenie v nich bude trvať dlhšie;

6.

zdôrazňuje, že v záujme oživenia konkurencieschopnosti podnikov a podpory vytvárania pracovných miest v najvzdialenejších regiónoch je v aktuálnej situácii potrebné podporiť priemysel týchto regiónov a poukázať na zásadnú úlohu náležitého európskeho rámca pre štátnu pomoc a fiškálnych nástrojov;

7.

pripomína, že výzvy, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny, sa vždy týkajú sociálnych otázok a ich rozsah ešte viac zhoršujú ničivé účinky súčasnej krízy na trhy práce týchto regiónov, čo posilňuje potrebu začleniť rast a zamestnanosť do jadra každej stratégie zameranej na tieto regióny. Najvzdialenejšie regióny potrebujú nový prístup vrátane posilneného sociálneho rozmeru a prijatia konkrétnych opatrení na riešenie súčasnej situácie;

8.

oceňuje záväzok Európskej komisie spolupracovať v partnerstve s najvzdialenejšími regiónmi a zdôrazňuje význam tohto záväzku vzhľadom na ťažkosti týchto regiónov pri riešení dôsledkov pandémie COVID-19;

9.

poukazuje na ich zraniteľnosť, ktorá sa vzhľadom na pandémiu ešte prehĺbila, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť náležitý prístup k najvzdialenejším regiónom v rámci plánu obnovy EÚ, a to na základe konkrétnej situácie a potrieb v jednotlivých regiónoch;

10.

zdôrazňuje potrebu chrániť záujmy najvzdialenejších regiónov pri rozvoji zahraničnej politiky EÚ a vyzýva, aby sa zohľadnil negatívny vplyvu brexitu na najvzdialenejšie regióny v budúcej dohode EÚ so Spojeným kráľovstvom vzhľadom na dosah na tieto obzvlášť zraniteľné regióny;

11.

poukazuje na to, že projekty financované v najvzdialenejších regiónoch v rámci iniciatívy REACT-EÚ musia reagovať na výzvy, ktorým čelia odvetvia najviac zasiahnuté krízou spôsobenou pandémiou COVID-19, ako je napríklad odvetvie cestovného ruchu, a takisto zvýšiť investície do odvetví súvisiacich s prepojenosťou (vrátane digitálnej prepojenosti), zeleným a modrým hospodárstvom, ako aj investície do zručností a spôsobilostí, ktoré umožnia vytváranie pracovných miest a prispôsobovanie sa zmenám spôsobeným pandémiou;

12.

víta výslovný záväzok Komisie venovať osobitnú pozornosť najvzdialenejším regiónom v rámci Európskej zelenej dohody vzhľadom na ich zraniteľnosť v dôsledku zmeny klímy a prírodných katastrof, ako aj ich výnimočný prínos, pokiaľ ide o biodiverzitu a obnoviteľné zdroje energie, a očakáva, že sa v tomto záujme prijmú osobitné opatrenia;

13.

odporúča zachovať potrebnú rovnováhu medzi cieľmi v oblasti životného prostredia a vysokými sociálnymi nákladmi, ktorým môžu čeliť najvzdialenejšie regióny. Takisto odporúča, aby Európska komisia v rámci medzinárodných rokovaní uznala osobitosť najvzdialenejších regiónov a vylúčila lety medzi týmito regiónmi a inými členskými štátmi EÚ zo systému obchodovania s emisiami. Ak by sa v plánoch na zahrnutie námornej a leteckej dopravy do systému obchodovania s emisiami nezaviedli výnimky pre tieto regióny, malo by to výrazne negatívny vplyv na ich hospodársku a sociálnu situáciu;

14.

víta posilnené partnerstvo medzi Komisiou, členskými štátmi a konferenciou predsedov najvzdialenejších regiónov umožňujúce plodný a trvalý dialóg prostredníctvom osobitných platforiem a pracovných skupín, ktoré identifikujú problémy, poskytujú riešenia a plánujú stratégie na prispôsobenie európskych politík situácii v najvzdialenejších regiónoch;

15.

víta skutočnosť, že viacúrovňové riadenie umožnilo, aby veľká časť návrhov Komisie na obdobie 2021 – 2027 zahŕňala špecifiká pre najvzdialenejšie regióny;

16.

vzhľadom na priaznivé výsledky konštatuje, že je potrebný intenzívnejší a trvalý dialóg medzi Európskou komisiou a najvzdialenejšími regiónmi, aby sa v budúcnosti pokračovalo v práci na navrhovaní vhodných politík, ktoré zohľadňujú situáciu najvzdialenejších regiónov;

17.

poukazuje na to, že vzhľadom na zraniteľnosť týchto oblastí v rôznych odvetviach je dôležité, aby sa uplatňoval individuálny prístup, ktorý navrhla Európska komisia vo svojom oznámení z roku 2017;

18.

pripomína, že v rámci Konferencie o budúcnosti Európy je potrebné zachovať osobitné právne postavenie najvzdialenejších regiónov, aby sa tieto regióny mohli naďalej spravodlivým a vyváženým spôsobom zapájať do rozvoja EÚ;

Stavanie na potenciáli najvzdialenejších regiónov

Modré hospodárstvo

19.

pripomína, že námorný priestor najvzdialenejších regiónov je významným prínosom pre zamestnanosť, hospodársku činnosť a rozvoj, ktoré by sa mali chrániť a využívať;

20.

víta štúdiu Európskej komisie s názvom Preskúmanie potenciálu najvzdialenejších regiónov v záujme udržateľného modrého rastu a začlenenie záverov tejto štúdie do oznámenia;

21.

pripomína svoje stanovisko z februára 2018, v ktorom zdôraznil, že je potrebné, aby EÚ poskytla najvzdialenejším regiónom väčšiu finančnú podporu na opatrenia zamerané na rozvoj ich námorných a morských zdrojov, ako aj na realizáciu ambicióznych investícií, pričom by sa mal zohľadnil potenciál vytvárania pracovných miest a ochrany ekosystémov;

22.

nazdáva sa, že obnovu rybárskej flotily najvzdialenejších regiónov naďalej brzdí vykonávanie európskych právnych predpisov, a domnieva sa, že sa musí vyvinúť dodatočné úsilie na zabezpečenie väčšej konzistentnosti medzi revidovanými usmerneniami o štátnej pomoci pre rybolov a Európskym námorným a rybárskym fondom (ENRF), aby obnovenie rybárskej flotily najvzdialenejších regiónov mohlo byť oprávnené v rámci ENRF;

23.

pripomína, že v záveroch Rady z 19. novembra 2019 o oceánoch a moriach sa vyzýva na ochranu najvzdialenejších regiónov vzhľadom na ich zraniteľnosť voči zmene klímy, pričom sa zdôrazňuje význam námornej a rybárskej politiky pri presadzovaní udržateľnej hospodárskej činnosti;

24.

ľutuje, že sa nezohľadnili požiadavky najvzdialenejších regiónov týkajúce sa plánov kompenzácie zvýšených nákladov, a podporuje ich žiadosť o prispôsobené a flexibilné plnenie súm a podmienok príslušných vykonávacích ustanovení;

Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

25.

zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo je kľúčovým sektorom pre hospodárstvo a zamestnanosť v najvzdialenejších regiónoch, ako to uznala EÚ zavedením špecifického zaobchádzania prostredníctvom programu POSEI, a zdôrazňuje prínos a pridanú hodnotu tohto odvetvia počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19, a to pri zabezpečovaní potravinovej sebestačnosti, podpore krátkych dodávateľských reťazcov a reagovaní na obrovský dopyt obyvateľstva;

26.

podporuje zachovanie osobitných výnimiek pre najvzdialenejšie regióny v prvom pilieri SPP, konkrétne oddelenie pomoci a systém jej znižovania;

27.

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) sa v návrhu viacročného finančného rámca znížilo spolufinancovanie pre najvzdialenejšie regióny;

28.

konštatuje, že kríza spôsobená pandémiou COVID-19 priniesla v najvzdialenejších regiónoch vážny problém s distribúciou potravín, pričom zároveň odmieta, aby sa v budúcom finančnom období znížil objem rozpočtových prostriedkov vyčlenených na tieto regióny v rámci SPP a vyzýva na opätovné zavedenie súčasných balíkov finančných prostriedkov POSEI;

29.

pripomína Európskej komisii, že obchodné dohody, o ktorých rokuje s tretími krajinami, by mali obsahovať osobitnú kapitolu týkajúcu sa všetkých oblastí s osobitným záujmom pre najvzdialenejšie regióny;

30.

podporuje žiadosť najvzdialenejších regiónov o rozšírenie stabilizačného mechanizmu, pokiaľ ide o dvojstranné dohody o dovoze banánov uzatvorené s andskými a stredoamerickými krajinami na obdobie po roku 2020, a o to, aby sa uplatňoval automaticky, keď niektorá z týchto krajín prekročí stanovený limit;

Biodiverzita

31.

víta skutočnosť, že Komisia v zelenej dohode uznáva veľký prínos jedinečnej biodiverzity najvzdialenejších regiónov a hrozby vyplývajúce zo zmeny klímy ako jednu z hlavných príčin straty biodiverzity;

32.

víta začlenenie špecifických výziev v rámci programu LIFE na roky 2014 – 2020 na ochranu, zachovanie a zlepšenie biodiverzity a adaptáciu na zmenu klímy v najvzdialenejších regiónoch;

Obehové hospodárstvo

33.

vyzýva Komisiu, aby vo svojich opatreniach týkajúcich sa obehového hospodárstva zohľadnila osobitné charakteristiky najvzdialenejších regiónov, ktoré sa vyznačujú izolovanosťou a odľahlosťou a musia čeliť veľkým tlakom vyplývajúcim z ich hospodárskych modelov, ktoré sú prevažne založené na cestovnom ruchu;

34.

očakáva, že ad hoc platforma umožní vypracovať vhodné opatrenia na kontrolu vstupu a výstupu odpadu v najvzdialenejších regiónoch, čo prispeje k správnemu nakladaniu s odpadom a podporí cieľ týchto regiónov, aby sa stali regiónmi s nulovým odpadom;

35.

uznáva zložitosť problematiky nakladania s odpadom v najvzdialenejších regiónoch a vysoké náklady, ktoré s ním súvisia, a potrebu podporovať investície do infraštruktúry, a to aj prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), čo by uľahčilo prechod na obehové hospodárstvo;

Zmena klímy

36.

podporuje záväzok najvzdialenejších regiónov plniť ciele EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 a pripomína zraniteľnosť týchto regiónov, pokiaľ ide o zmenu klímy;

37.

domnieva sa, že ambície Európskej zelenej dohody sú v súlade s ustanoveniami oznámenia, víta, že v oznámení sa na ne špecificky odkazuje, a dúfa, že tento odkaz bude impulzom pre prechod najvzdialenejších regiónov na neutrálne hospodárstvo;

38.

žiada, aby sa všetky opatrenia v oblasti znižovania emisií uhlíka posudzovali a realizovali globálne, pričom cieľom bude nájsť spravodlivú rovnováhu medzi potrebami v oblasti životného prostredia a nutnosťou zabezpečiť prístupnosť pre občanov a udržať hospodárstvo týchto regiónov;

39.

poukazuje na potrebu lepšieho prispôsobenia kritérií oprávnenosti Fondu na spravodlivú transformáciu a zohľadnenia situácie najvzdialenejších regiónov v rámci dlhodobej strategickej vízie EÚ týkajúcej sa adaptácie na zmenu klímy;

Energetická transformácia

40.

víta opatrenia v prospech najvzdialenejších regiónov uvedené v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie a iniciatívu čistá energia pre európske ostrovy, a vyzýva Komisiu, aby v tomto úsilí pokračovala;

41.

pripomína, že najvzdialenejšie regióny sú jediné regióny závislé od fosílnych palív, pretože majú izolované energetické systémy, ktoré sa nemôžu prepojiť s európskymi sieťami, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Nástroj na prepájanie Európy nie je prispôsobený špecifickej situácii týchto regiónov; nazdáva sa, že najvzdialenejšie regióny by mali byť začlenené do Mechanizmu spravodlivej transformácie a mali by sa prijať opatrenia na podporu ich energetickej transformácie na čisté palivá;

Výskum a inovácie

42.

oceňuje záväzok Komisie voči najvzdialenejším regiónom v oblasti inovácií s cieľom poukázať na ich potenciál laboratórií na testovanie inovačných riešení ako prostriedok na dosiahnutie excelentnosti a posilnenie hodnotových reťazcov;

43.

víta, že sa v rámci súčasného programu Horizont 2020 zaviedla koordinácia a cielená pomoc zameraná na najvzdialenejšie regióny, a zdôrazňuje, že pri príprave budúcich rámcových programov v oblasti výskumu, vývoja a inovácií sa musia zohľadniť závery prípravnej akcie programu FORWARD, ako sa uvádza v oznámení;

Sociálne záležitosti, zamestnanosť, vzdelávanie a odborná príprava

44.

domnieva sa, že Komisia by mala zohľadniť najvzdialenejšie regióny v iniciatívach, ktoré predloží v rámci akčného plánu na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, pričom by mala podporovať rovnaké príležitosti, prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a sociálnu ochranu a začlenenie;

45.

zdôrazňuje, že kríza spôsobená pandémiou COVID-19 má výrazný dosah na zamestnanosť v najvzdialenejších regiónoch, ako aj na výrazné zvýšenie miery chudoby v dôsledku poklesu hospodárskej aktivity a zníženia obratu v kľúčových odvetviach, a poukazuje na potrebu pokračovať v posilňovaní osobitných nástrojov na podporu vytvárania nových segmentov činnosti a na udržanie pracovných miest v tradičných odvetviach;

46.

žiada, aby sa prijali opatrenia zamerané na zvýšenie účasti najvzdialenejších regiónov na všetkých činnostiach programu Erasmus + a aby sa podporila spolupráca a výmeny v oblasti mobility medzi ľuďmi a organizáciami v týchto regiónoch a tretích krajinách, a to najmä susedných krajinách;

47.

očakáva, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii umožní potrebnú flexibilitu pri poskytovaní pomoci v prípade, ak rozsiahla reštrukturalizácia výrazne ovplyvní hospodárstvo týchto regiónov;

Prístupnosť v záujme konkurencieschopnosti, podnikania a začlenenia do jednotného trhu

48.

upozorňuje, že súčasná kríza má obrovský vplyv na prístupnosť týchto vzdialených území leteckou dopravou, a poukazuje na potrebu zachovať prepojenosť na úrovniach z obdobia pred krízou, pretože tieto regióny sú úplne závislé od námornej a leteckej dopravy;

49.

žiada, aby sa zohľadnila odľahlosť, geografická izolácia a územná rozptýlenosť najvzdialenejších regiónov pri navrhovaní, prijímaní a vykonávaní politík zameraných na zníženie deficitu fyzického a digitálneho prístupu na trh EÚ, ako aj v rámci regiónov a medzi nimi;

50.

pripomína, že prístupnosť prostredníctvom leteckej dopravy je tiež základným prvkom konkurencieschopnosti odvetvia cestovného ruchu, ktorý je pre mnohé z týchto regiónov hlavnou hybnou silou a je obzvlášť zasiahnutý dôsledkami pandémie COVID-19. Preto vyzýva Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila pri vymedzovaní politík zameraných na zlepšenie fyzickej prístupnosti najvzdialenejších regiónov;

51.

víta vypracovanie štúdie o potrebách v oblasti pripojiteľnosti najvzdialenejších regiónov a skutočnosť, že Komisia zohľadnila nedostatky v tejto oblasti a závislosť od prístavov a letísk, pričom navrhla opatrenia v rámci EFRR a Nástroja na prepájanie Európy (NPE); domnieva sa však, že takéto opatrenia nie sú dostatočné a že dopravná politika sa musí prispôsobiť situácii najvzdialenejších regiónov;

52.

poukazuje na význam investícií s cieľom obmedziť preťaženie mestských uzlov a umožniť fungovanie udržateľných spôsobov pozemnej dopravy;

53.

považuje za užitočné, že sa zvažuje financovanie v rámci NPE pre zavádzanie nosných sietí vrátane podmorských káblov na prepojenie najvzdialenejších regiónov v rámci ich členských štátov, ako aj medzi jednotlivými členskými štátmi a medzi Úniou a tretími krajinami;

Regionálna integrácia v rámci ich geografických oblastí

54.

pripomína Komisii, že regionálna integrácia najvzdialenejších regiónov do ich geografických oblastí je aj naďalej prioritným cieľom a že programy Európskej územnej spolupráce sú kľúčovým nástrojom na jeho dosiahnutie. Preto sa domnieva, že je nevyhnutné zachovať finančné úsilie zamerané na tieto programy, ako aj priebežný rozvoj novej zložky pre najvzdialenejšie regióny, avšak bez obmedzenia prístupu týchto regiónov k ostatným zložkám a ich finančným prostriedkom;

55.

vyjadruje poľutovanie nad znížením miery spolufinancovania v Európe pre najvzdialenejšie regióny v rámci nariadenia o ETC – Interreg na obdobie 2021 – 2027. Toto zníženie je v rozpore so strategickým významom, ktorý Európska komisia od roku 2004 pripisuje posilneniu regionálnej integrácie najvzdialenejších regiónov v ich zemepisnej oblasti;

56.

žiada Komisiu, aby podporovala spoločné strategické projekty v rámci programov Interreg pre morské oblasti so zapojením všetkých najvzdialenejších regiónov;

57.

pripomína Komisii jej záväzok zaviesť konkrétne, jednoduché a jasné riešenia umožňujúce spoločné plánovanie EFRR a finančných nástrojov susediacich tretích krajín. Ľutuje, že toto špecifické riešenie sa ešte nezrealizovalo, a vyzýva Komisiu, aby definitívne vyriešila túto otázku v programovom období 2021 – 2027;

Migrácia

58.

zdôrazňuje, že najvzdialenejšie regióny sú okrem iných prvou líniou pre vstup neregulárnych migrantov zo susedných krajín, a upozorňuje na to, že riadenie migračných tokov výrazne vplýva na všetky ich verejné politiky, najmä pokiaľ ide o vykonávanie opatrení na prijímanie maloletých osôb bez sprievodu alebo na pomoc týmto osobám;

59.

pripomína, že Komisia sa zaviazala poskytnúť najvzdialenejším regiónom pomoc pri riešení otázok migrácie udržateľným spôsobom, a žiada, aby sa v rámci Fondu pre azyl a migráciu zaviedli špecifické opatrenia na finančné obdobie 2021 – 2027;

Záver

60.

žiada Európsku komisiu, Európsky parlament a Radu, aby zohľadnili situáciu najvzdialenejších regiónov v rámci diskusií o budúcnosti Európy a pri tvorbe budúcich európskych politík, čím sa zabezpečí úplné a účinné vykonávanie článku 349 ZFEÚ.