2.2.2021   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 37/47


Stanovisko Európskeho výboru regiónov – Posilnenie miestnej správy vecí verejných a zastupiteľskej demokracie prostredníctvom nových nástrojov digitálnych technológií

(2021/C 37/08)

Spravodajca:

Rait PIHELGAS (EE/Renew Europe), starosta obce Järva

POLITICKÉ ODPORÚČANIA

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV

1.

poukazuje na to, že vlády a verejné orgány na všetkých úrovniach čelia čoraz zložitejším a bezprecedentným výzvam, počnúc globalizáciou, hospodárskym rozvojom a vplyvom technológií, cez zmenu klímy a demografické zmeny až po bezpečnosť, dezinformácie, otázky verejného zdravia a radikalizáciu;

2.

víta politickú prioritu Európskej komisie „Európa pripravená na digitálny vek“ a výzvu predsedníčky Komisie von der Leyen, aby sa podporil prechod na digitálny svet opierajúci sa o silné stránky a hodnoty Európy. Podporuje politickú prioritu „Nový impulz pre európsku demokraciu“ a víta záväzok predsedníčky Komisie, že sa bude zasadzovať o väčšiu demokratickú účasť a transparentnosť v rozhodovacom procese EÚ;

3.

víta záväzok Európskej komisie podporovať ekologickú a digitálnu transformáciu, čo sa odráža v jej novom návrhu viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a vo vyčlenení 8,2 mld. EUR na program Digitálna Európa (1);

4.

podporuje návrh, ktorý predložil Európsky parlament 15. januára 2020 v rámci svojej pozície ku Konferencii o budúcnosti Európy: zaradiť digitálnu transformáciu medzi politické priority v rámci konferencie. Súhlasí s pozíciou Parlamentu, že účasť občanov na konferencii a konzultáciách by sa mala organizovať „s využitím najúčinnejších, najinovačnejších a najvhodnejších platforiem vrátane online nástrojov […], aby všetci občania mali možnosť ovplyvniť prácu počas konferencie“. Zdôrazňuje, že konferencia by mala slúžiť ako testovacie prostredie na rozvoj určitej formy štruktúrovaného a trvalého dialógu s občanmi o otázkach EÚ, ktorý by sa opieral v značnej miere o digitálne prostriedky a inovatívne procesy, v neposlednom rade vzhľadom na obmedzenia v dôsledku pandémie COVID-19;

5.

pripomína svoje príslušné postoje v predchádzajúcich stanoviskách:

Stanovisko na tému Miestny a regionálny pohľad na podporu inovácií verejného sektora prostredníctvom digitálnych riešení prijaté na plenárnom zasadnutí VR 30. novembra 2017 (2). VR považuje digitalizáciu administratívy za spôsob ako prispieť k poskytovaniu lepších služieb občanom a zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy musia zohrávať dôležitú úlohu pri modernizácii verejného sektora. Vyzýva verejný sektor, aby zaviedol inovačnú politiku založenú na potrebách používateľov a umožňujúcu všetkým občanom a podnikom nediskriminačný prístup k digitálnym službám. Zdôrazňuje tiež potrebu spolupráce a výmeny najlepších postupov medzi orgánmi a cez hranice.

Stanovisko na tému Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 prijaté na plenárnom zasadnutí VR 11. októbra 2016 (3). VR víta zásadu „digitálne služby ako štandard“, podľa ktorej by orgány verejnej správy mali uprednostňovať digitálne poskytovanie služieb, a zdôrazňuje, že je potrebné dlhodobé úsilie na posilnenie digitálneho začlenenia, aby viacej ľudí malo prístup k infraštruktúre a nadobudlo príslušné znalosti, a teda mohlo využívať príležitosti, ktoré ponúka digitalizácia. Poukazuje na to, že transparentná verejná správa, ktorá poskytuje údaje a služby otvoreným a bezpečným spôsobom, je dôležitá z hľadiska väčšej transparentnosti a účinnosti, ale zároveň poukazuje na potrebu vysokej úrovne ochrany určitých druhov informácií a osobných údajov. Podporuje tiež zásadu „cezhraničné služby ako štandard“ pri ponúkaní verejných digitálnych služieb zo strany orgánov verejnej správy a upozorňuje na to, že miestne a regionálne samosprávy, najmä v pohraničných regiónoch, môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri zaisťovaní a rozvoji relevantných, účinných a bezproblémových cezhraničných služieb.

Stanovisko na tému Nový program v oblasti zručností pre Európu prijaté na plenárnom zasadnutí VR 7. decembra 2016 (4). VR požaduje investície do digitálnych zručností a ich sprostredkovanie a považuje digitalizáciu za príležitosť ako riešiť mnohé výzvy v oblasti vzdelávania.

6.

zdôrazňuje, že digitálna transformácia sa nemusí uskutočniť prostredníctvom technológie, ale že zmeny musia vychádzať z potrieb a očakávaní občanov, na ktoré treba reagovať čo možno najtransparentnejším, používateľsky najústretovejším, najbezpečnejším a nákladovo najúčinnejším spôsobom. To znamená, že nové výzvy si vyžadujú aj zmeny na miestnej a regionálnej úrovni, ktorých zdolanie závisí v neposlednom rade od schopností riadiacich pracovníkov rozpoznávať ich potreby a od ich ochoty realizovať tie najvhodnejšie zmeny. V modernej demokracii nestačí pravidelne uplatňovať zastupiteľskú demokraciu, ale treba neustále zapájať členov spoločenstva, ako aj záujmové skupiny a organizácie. Výsledkom začlenenia a účasti je lepšie rozhodovanie, posilnenie demokracie, zmyslu pre spoločenstvo a ochoty prispieť vlastnými silami k rozvoju regiónu;

7.

poukazuje na skutočnosť, že zatiaľ čo tradičné vzťahy medzi občanmi a politikmi sa zásadne menia, rozvíja sa nová digitálna politická scéna, v rámci ktorej môžu nové digitálne technológie prispieť k nájdeniu nových riešení a spôsobov reakcií na výzvy, podpore inovácií a hospodárskeho rastu, zlepšeniu verejných služieb, väčšej účasti občanov novým spôsobom, lepšej miestnej verejnej správe a doplneniu a posilneniu demokracie;

8.

sa domnieva, že demokratické procesy by sa mali vyvíjať, prispôsobovať sa zmenám a chopiť sa príležitostí, ktoré ponúkajú nové digitálne technológie a nástroje IKT, pretože tieto majú potenciál zlepšiť kvalitu rozhodovania a podporiť účasť, komunikáciu a dialóg, ako aj aktívne občianstvo a politickú angažovanosť občanov, zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť a posilniť legitímnosť nášho demokratického systému;

9.

považuje zavádzanie elektronických riešení v miestnych a regionálnych samosprávach za výbornú príležitosť, ako občanom účinne poskytovať vysokokvalitné verejné služby. Už vyplnenie elektronických formulárov prináša časovú úsporu pre občanov a verejné orgány, čo zamestnancom umožní venovať viac času a pozornosti iným administratívnym úlohám. Rôzne elektronické aplikácie okrem toho umožňujú, aby sa členovia spoločenstva zúčastňovali na rozhodovacom procese a aby v reálnom čase sledovali rozhodovacie procesy vo svojich samosprávach;

10.

zastáva názor, že „digitálna transformácia“ sa najlepšie vykonáva na miestnej a regionálnej úrovni verejnej správy. Pripomína, že využite nových digitálnych technológií otvára nové možnosti na konzultácie a účasť a umožňuje poskytovať kvalitné informácie, analyzovať reakciu verejnosti a dostať sa k odľahlým regiónom a najviac znevýhodneným občanom, osvojiť si schopnosti, vedomosti a poznatky od občanov a spolu s nimi vytvárať politiku, ktorá zodpovedá ich potrebám a očakávaniam;

11.

nabáda miestne a regionálne samosprávy, aby uskutočnili digitálnu transformáciu a využili plný potenciál digitálnych technológií s cieľom ešte viac uľahčiť účasť občanov na tvorbe politík a rozhodovaní. Na tento účel by sa mali zaviesť nové digitálne technológie, ktoré zlepšia transparentnosť, inkluzívnosť a schopnosť reagovať na rozhodovací proces a mala by sa vybudovať dôvera a dialóg potrebný pre dobrú správu vecí verejných. V tejto súvislosti je nevyhnutné sprostredkúvať digitálne zručnosti;

12.

zdôrazňuje, že je dôležité zohľadňovať príspevky občanov do rozhodovacieho procesu a vhodne ich ďalej monitorovať. Poukazuje na to, že nedostatok otvorenosti zo strany rozhodovacích orgánov vedie k sklamaniu a nedôvere a upozorňuje, že dôvera občanov vo verejné orgány má zásadný význam pre fungujúcu miestnu demokraciu;

13.

zdôrazňuje, že účasť občanov by mala byť založená na účinnom a nediskriminačnom prístupe k informáciám a poznatkom. Domnieva sa, že je potrebné zmenšiť digitálnu priepasť a ponúkať ľuďom kvalifikáciu prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy. Patrí sem tiež umožnenie digitálnych zručností a mediálnej gramotnosti, pričom prioritou sú programy digitálneho vzdelávania pre všetky vekové skupiny s osobitným zameraním na starších ľudí a iné zraniteľné alebo marginalizované skupiny a rozšírenie ďalšieho vzdelávania tak, aby bolo prístupné aj vo vidieckych a odľahlých oblastiach;

14.

zdôrazňuje potrebu zapojiť mladých ľudí do verejného života. Poukazuje na to, že nová digitálna generácia má potrebné zručnosti v oblasti technológií aj médií. Domnieva sa, že využívanie nových digitálnych technológií v politických a rozhodovacích procesoch je účinným nástrojom na podporu ich zapojenia a účasti;

15.

upozorňuje na skutočnosť, že digitalizácia je náročná na zdroje. Vyzýva všetky úrovne verejnej správy, aby na tieto účely vyčlenili dostatok finančných a ľudských zdrojov a poskytli možnosti vzdelávania a najmä v odľahlých, vidieckych a zaostávajúcich oblastiach zaistili pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím a starších ľudí prístupnú a cenovo dostupnú digitálnu vysokorýchlostnú infraštruktúru. Pripomína v tejto súvislosti, že pojem „digitálna súdržnosť“ je dôležitým doplňujúcim rozmerom tradičnej koncepcie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vymedzenej v Zmluve o EÚ (5);

16.

zdôrazňuje, že využívanie digitálnej technológie závisí od využívania údajov na základe ich zberu a generovania, a preto požaduje rešpektovanie práva na súkromie a ochranu údajov. Vyžadovať a spracúvať by sa malo len také množstvo osobných údajov, aké je relevantné a potrebné na daný účel. Musí sa podporovať ochrana a bezpečnosť internetového prostredia a digitálnych služieb a občania by mali byť primerane informovaní o tom, čo sa deje s ich údajmi, a o príslušných bezpečnostných opatreniach, ako aj o účinných prostriedkoch nápravy v prípade porušenia týchto práv vrátane silného európskeho právneho rámca s cieľom zabrániť nedôvere a nespokojnosti občanov. Na tento účel zdôrazňuje potrebu využívať umelú inteligenciu tak, aby bola naďalej zameraná na človeka a aby sa používala spôsobom, ktorý podporuje inteligentné občianstvo a otvorenú verejnú správu, čím sa posilní demokracia;

17.

varuje, že platformy sociálnych médií uľahčujú šírenie dezinformácií, falošných správ a nenávistných prejavov, čo môže oslabiť demokraciu a dôveru vo verejné inštitúcie. Žiada, aby sa posilnila angažovanosť, pokiaľ ide o sprostredkúvanie mediálnej gramotnosti v digitálnej oblasti, a vyzýva miestnych tvorcov politík, aby využívali existujúce digitálne nástroje, online platformy a médiá na komunikáciu a zapájanie sa do pozitívneho dialógu s občanmi a inými zainteresovanými stranami;

18.

považuje za dôležité, aby miestne a regionálne samosprávy využívali vhodné vlastné digitálne kanály na komunikáciu s občanmi interaktívnejším a rýchlejším spôsobom a s cieľom zaistiť, že poskytované informácie sú spoľahlivé a relevantné pre miestne a regionálne potreby;

19.

sa domnieva, že okrem hlbokého vplyvu digitalizácie medzi iným na spoločenský život ľudí a svet práce, vzdelávanie alebo kultúru poukázala kríza spôsobená ochorením COVID-19 na význam aktuálnych informácií opierajúcich sa o fakty, ako aj na význam komunikačných kanálov, ktoré ich šíria. Takisto sa ukázalo, že miestne a regionálne samosprávy a občania musia mať možnosť byť spolu v kontakte a že musia byť k dispozícii vhodné digitálne nástroje na boj proti dezinformáciám a falošným správam. Tieto nástroje musia vždy rešpektovať plné uplatňovanie slobody prejavu;

20.

naliehavo žiada, aby sa pozornosť venovala rovnakému a nekomplikovanému prístupu k digitálnym službám;

21.

konštatuje, že mladá „digitálna generácia“ je jednou z cieľových skupín, pokiaľ ide o dezinformácie a nenávistné prejavy. Domnieva sa, že jej obzvlášť intenzívne využívanie sociálnych médií, predovšetkým medzi osobami s nižšou úrovňou vzdelania, spolu s vytváraním homogénnych názorových skupín (echo chamber) podporovaných sociálnymi médiami môže mladých ľudí urobiť ešte zraniteľnejšími voči politickej manipulácii. Zdôrazňuje, že je potrebné využívať digitálne technologické nástroje, ktoré sú nielen používateľsky ústretové, ale aj zrozumiteľné a atraktívne z hľadiska obsahu aj prezentácie, a sú prispôsobené sociálnym a digitálnym zručnostiam mladých ľudí s cieľom zvýšiť ich kritické povedomie o riziku a príležitostiach nových médií a digitálnych technológií;

22.

sa domnieva sa, že kríza spôsobená ochorením COVID-19 zdôraznila úlohu, ktorú môže zohrávať telepráca. Preto nabáda miestne a regionálne samosprávy, aby zvážili možnosti rozšírenia svojich vlastných pravidiel týkajúcich sa telepráce pre svojich zamestnancov;

23.

opakuje svoju výzvu na úzku spoluprácu a výmenu najlepších postupov medzi všetkými úrovňami riadenia s cieľom lepšie využívať a ďalej rozvíjať digitálnu transformáciu miest a obcí. Vyzdvihuje početné národné, regionálne a miestne vzory, ktoré jasne ukazujú, ako by digitálne nástroje mohli slúžiť participatívnej demokracii;

24.

konštatuje, že nedostatok potrebných znalostí a zručností predstavuje ďalšiu prekážku zavádzania nových technologických riešení na úrovni verejných orgánov, ktoré by mohli mať úžitok z využívania digitálnych prostriedkov. Preto je užitočné najprv zhodnotiť existujúce digitálne zručnosti v rámci miestnych a regionálnych samospráv a následne zisťovať technické nedostatky v jednotlivých samosprávach, ako aj v porovnaní medzi nimi, a vymedziť príslušné potreby, pričom treba rozlišovať medzi procesom a technickým riešením. Takisto je potrebné zabezpečiť kompatibilitu (interoperabilitu) medzi rôznymi súbormi údajov a databázami;

25.

zdôrazňuje význam online nástrojov na uľahčenie rozvoja partnerstiev medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami v EÚ, ako aj medzi nimi a ich partnerskými krajinami. Domnieva sa, že aktualizovaný európsky online portál pre decentralizovanú spoluprácu by predstavoval významnú pridanú hodnotu, pretože by podporoval sprostredkúvanie kontaktov a výmenu najlepších postupov. Vyjadruje pripravenosť spolupracovať s Európskou komisiou na rozvoji takéhoto digitálneho nástroja;

26.

očakáva, že zavádzanie rôznych digitálnych riešení zo strany miestnych a regionálnych samospráv, pri ktorom by mohli vzniknúť významné jednorazové investičné potreby, bude súčasťou všeobecných úvah týkajúcich sa nového rozpočtu EÚ v rámci digitálnej transformácie;

27.

súhlasí s pozičným dokumentom združenia Civic Tech Europe (ACTE) z marca 2020, podľa ktorého je rozmanitosť obchodných modelov v oblasti občianskych technológií kľúčová pre rýchle riešenia ústretové voči občanom, a takisto vyjadruje znepokojenie nad tým, že miestne a regionálne samosprávy v Európskej únii nemajú vždy jednoduchý prístup k týmto nástrojom, keďže sa často vyvíjajú ako platformy „Software as a Service“ (SaaS) (6), ktoré sú založené na predplatnom;

28.

navrhuje, aby Európsky výbor regiónov vypracoval opatrenia na motivovanie a oceňovanie miestnych a regionálnych samospráv s cieľom posilniť ich oddanosť zásadám otvoreného a inkluzívneho riadenia. Mohlo by to v budúcnosti vytvoriť nové kvalitatívne kritérium na meranie úrovne demokracie v miestnych komunitách a na výmenu najlepších postupov;

29.

požaduje, aby sa v celej Európe sprístupnili finančné prostriedky na zlepšenie digitálnej a mediálnej gramotnosti občanov prostredníctvom vzdelávacích programov a programov odbornej prípravy pre rôzne stupne škôl, ako aj pre zamestnancov a úradníkov miestnych a regionálnych samospráv s cieľom zlepšiť ich zručnosti a poznatky o možnostiach využívania a uplatňovania moderných digitálnych riešení;

30.

odporúča, aby miestne a regionálne samosprávy uprednostnili zavádzanie digitálnych nástrojov do všetkých fondov a programov;

31.

vyzýva na financovanie digitálnych vzdelávacích nástrojov a zariadení s cieľom zabezpečiť celoeurópsky rovnocenný prístup ku kvalitnému digitálnemu vzdelávaniu a kvalitnej digitálnej výučbe;

32.

odporúča – v prípade potreby – revíziu kritérií oprávnenosti, aby miestne a regionálne samosprávy mohli jednoduchšie a hospodárnejšie zavádzať nové digitálne riešenia a platformy vrátane prístupu k finančným prostriedkom EÚ pre platformy SaaS.

V Bruseli 10. decembra 2020

Predseda Európskeho výboru regiónov

Apostolos TZITZIKOSTAS


(1)  Rozpočet EÚ umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy [COM (2020) 442 final)].

(2)  COR-2017-03529-00-00-AC-TRA (Ú. v. EÚ C 164, 8.5.2018, s. 34).

(3)  COR-2016-02882-00-01-AC-TRA (Ú. v. EÚ C 88, 21.3.2017, s. 54).

(4)  COR-2016-04094-00-01-AC-TRA (Ú. v. EÚ C 185, 9.6.2017, s. 29).

(5)  Stanovisko VR na tému Digitálna Európa pre všetkých: ponúkať inteligentné a inkluzívne riešenia v praxi VR (COR-2019-03332) (Ú. v. EÚ C 39, 5.2.2020, s. 83).

(6)  Pozičný dokument, Association Civic Europe (ACTE), marec 2020.