P9_TA(2020)0265

Digitálne financie: vznikajúce riziká kryptoaktív – výzvy regulácie a dohľadu v oblasti finančných služieb, inštitúcií a trhov

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. októbra 2020 s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o digitálne financie: vznikajúce riziká kryptoaktív – výzvy regulácie a dohľadu v oblasti finančných služieb, inštitúcií a trhov (2020/2034(INL))

(2021/C 395/10)

Európsky parlament,

—	so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	so zreteľom na články 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie,

—	so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov (1),

—	so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (3),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. februára 2020 s názvom Európska dátová stratégia (COM(2020)0066),

—	so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2018 s názvom Akčný plán pre finančné technológie: Za konkurencieschopnejší a inovatívnejší európsky finančný sektor (COM(2018)0109),

—	so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 6. apríla 2016 s názvom Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám – reakcia Európskej únie (JOIN(2016)0018),

—	so zreteľom na bielu knihu Komisie z 19. februára 2020 o umelej inteligencii s názvom Umelá inteligencia – európsky prístup k excelentnosti a dôvere (COM(2020)0065),

—	so zreteľom na odpoveď podpredsedu Dombrovskisa v mene Komisie na otázku E-001130/2017 z 10. apríla 2017,

—	so zreteľom na záverečnú správu Generálneho riaditeľstva Komisie pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov z októbra 2019 s názvom Governance for a DLT/Blockchain enabled European electronic Access Point (EEAP) (4),

—	so zreteľom na štúdiu Komisie o uplatňovaní nariadenia o výmenných poplatkoch (5),

—	so zreteľom na verejnú konzultáciu Komisie zo 17. februára 2020 o preskúmaní regulačného rámca pre investičné spoločnosti a účastníkov trhu,

—	so zreteľom na záverečnú správu fóra Komisie na vysokej úrovni o únii kapitálových trhov z 10. júna 2020 s názvom A New Vision for Europe’s Capital Markets (6),

—	so zreteľom na záverečnú správu expertnej skupiny Komisie pre regulačné prekážky finančných inovácií: 30 odporúčaní o regulácii, inovácii a financiách z 13. decembra 2019,

—	so zreteľom na spoločné odporúčanie európskych orgánov dohľadu pre Európsku komisiu o potrebe legislatívnych zlepšení požiadaviek na riadenie rizík IKT vo finančnom sektore EÚ z 10. apríla 2019,

—	so zreteľom na spoločné odporúčanie európskych orgánov dohľadu pre Európsku komisiu o nákladoch a prínosoch prípravy kompaktného rámca testovania kybernetickej odolnosti pre významných účastníkov trhu a infraštruktúry v rámci celého finančného sektora EÚ z 10. apríla 2019,

—	so zreteľom na spoločnú správu európskych orgánov dohľadu s názvom FinTech: regulačné sandboxy a inovačné centrá zo 7. januára 2019 (7),

—	so zreteľom na usmernenia európskych orgánov pre bankovníctvo k riadeniu rizík IKT a bezpečnosti z 29. novembra 2019,

—	so zreteľom na správu Európskeho orgánu pre bankovníctvo s odporúčaním pre Európsku komisiu o kryptoaktívach z 9. januára 2019,

—	so zreteľom na odporúčanie Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy pre Európsku komisiu v súvislosti s prvotnými ponukami kryptomien a kryptoaktívami z 9. januára 2019,

—	so zreteľom na konzultačný dokument Európskej komisie o rámci EÚ pre trhy s kryptoaktívami z decembra 2019,

—	so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 27. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych poskytovateľoch služieb kolektívneho financovania (ECSP) pre podniky (8),

—	so zreteľom na svoje uznesenie z 3. októbra 2018 o technológiách distribuovaných databáz transakcií a databázach typu blockchain: budovanie dôvery spojené so zánikom sprostredkovateľského článku (9),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. mája 2017 o finančných technológiách: vplyv technológie na budúcnosť finančného sektora (10),

—	so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 s odporúčaniami pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky (11),

—	so zreteľom na štúdiu z apríla 2020, ktorú si vyžiadal Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci, s názvom Crypto-assets: Key developments, regulatory concerns and responses z apríla 2020;

—	so zreteľom na štúdiu z februára 2014, ktorú si vyžiadal Výbor Európskeho parlamentu pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, s názvom Consumer Protection: Aspects of Financial Services z februára 2014,

—	so zreteľom na správu Európskej centrálnej banky o dôsledkoch digitalizácie v retailových platbách pre úlohu Eurosystému ako katalyzátora z júla 2019,

—	so zreteľom na hlavný prejav Benoîta Coeureho o finančných technológiách pre ľudí z 31. januára 2019,

—	so zreteľom na hlavný prejav Yvesa Merscha o prevrate v úverových a platobných systémoch: výzva spojená s finančnými technológiami z 26. februára 2019 na 3. výročnej konferencii o finančných technológiách a digitálnych inováciách,

—	so zreteľom na správu Rady pre finančnú stabilitu o decentralizovaných finančných technológiách: správa o vplyve na finančnú stabilitu, reguláciu a riadenie zo 6. júna 2019,

—	so zreteľom na správu Rady pre finančnú stabilitu o finančných technológiách a štruktúre trhu s finančnými službami: vývoj na trhu a možné dôsledky pre finančnú stabilitu zo 14. februára 2019,

—	so zreteľom na správu Rady pre finančnú stabilitu o kryptoaktívach: správa pre skupinu G20 o práci Rady pre finančnú stabilitu a normalizačných orgánov zo 16. júla 2018,

—	so zreteľom na správu Rady pre finančnú stabilitu o dôsledkoch finančných technológií pre finančnú stabilitu v súvislosti s problémami dohľadu a regulácie, ktoré vyžadujú pozornosť orgánov z 27. júna 2017,

—	so zreteľom na konzultačný dokument Rady pre finančnú stabilitu o riešení náročných otázok v oblasti regulácie, dozor a dohľad, ktoré vyvolali dohody o globálnych stablecoinoch zo 14. apríla 2020,

—	so zreteľom na prieskum pracovnej skupiny G7 venovaný otázke stablecoinov o vplyve globálnych stablecoinov z októbra 2019,

—	so zreteľom na dokument Finančnej akčnej skupiny z júna 2019 o radách pre prístup k virtuálnym aktívam a poskytovateľom služieb virtuálnych aktív založených na riziku,

—	so zreteľom na odporúčania Finančnej akčnej skupiny v znení aktualizovanom v júni 2019, najmä na odporúčanie č. 16 o elektronických prevodoch,

—	so zreteľom na analýzu prehľadu politických reakcií jednotlivých krajín na finančné technológie Banky pre medzinárodné zúčtovanie z januára 2020,

—	so zreteľom na príspevok Fernanda Restoya o regulácii finančných technológií, súčasnom dianí v nich a s nimi spojených výzvach zo 16. októbra 2019 v rámci dialógu o regionálnej politike vo verejnom a súkromnom bankovníctve ASA-BID-FELABAN XVI,

—	so zreteľom na články 47 a 54 rokovacieho poriadku,

—	so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0161/2020),

A.	keďže digitálne financie ako oblasť finančného sektora sú v neustálom vývoji a vyžadujú si priebežné monitorovanie a posudzovanie ako odvetvie, ale aj z hľadiska regulácie;

keďže vnútorný trh Únie sa vyznačuje otvorenou hospodárskou súťažou a harmonizovaným regulačným rámcom, dôverou v medzinárodné štandardy, zbližovaním v oblasti dozoru a spoluprácou v oblasti dohľadu sa snaží vytvoriť rovnaké podmienky; keďže stratégia Únie v oblasti digitálnych financií by preto mala byť založená na rovnakých zásadách;

C.	keďže v oblasti regulácie finančných technológií je potreba vyváženého prístupu formou podpory inovácií a zabezpečením vysokého stupňa ochrany investorov a finančnej stability;

D.	keďže pojem „kryptoaktíva“ sa používa na označenie širokého spektra digitálnych aktív, okrem iného aj virtuálnych mien a tokenov, z ktorého sú však niekedy vylúčené niektoré formy stablecoinov alebo niektoré tokeny, ako napríklad bezpečnostné tokeny;

keďže dvoma najbežnejšími prvkami schválených kryptoaktív sú i) súkromná povaha nárokov na základné aktíva, príslušné pohľadávky alebo príslušné práva a ii) používanie kryptografie a technológie distribuovanej databázy transakcií (DLT) alebo podobnej technológie na podporu výmeny aktív a ich vlastnej alebo vnímanej hodnoty;

F.	keďže v súčasnosti centrálna banka ani verejný orgán EÚ nevydávajú kryptoaktíva ani za ne neručia a tieto môžu mať rôzne použitie, a to aj ako prostriedok výmeny, na investičné účely a na získanie prístupu k určitému tovaru alebo službe;

keďže stablecoiny majú podobné vlastnosti ako kryptoaktíva a nemajú podobu žiadnej konkrétnej meny, ale využívajú súbor nástrojov, ktorých účelom je minimalizovať kolísanie ich ceny denominovanej v určitej mene; keďže niektoré kryptoaktíva vrátane stablecoinov a s nimi súvisiacich technológií majú potenciál zlepšiť efektívnosť, hospodársku súťaž a transparentnosť a priniesť spoločnosti značné možnosti a výhody, pretože niektoré z nich by mohli viesť k lacnejším a rýchlejším platbám a malým a stredným podnikom (MSP) poskytnúť nové zdroje financovania; keďže súbor nástrojov zameraných na minimalizáciu cenových výkyvov nebol odskúšaný v situáciách, keď sa so stablecoinmi uskutočňuje značný počet transakcií;

H.	keďže verejná diskusia o stablecoinoch, ktoré do obehu uviedli súkromné subjekty, môže súvisieť s určitými nedostatkami platobného prostredia Únie;

I.	keďže stablecoiny ako platobné prostriedky by mohli získať široké využitie, čo by malo viesť k príslušným opatreniam v oblasti regulácie a dohľadu;

keďže digitálna mena centrálnych bánk (CBDC) je založená na koncepcii stabilných aktív, je svojou povahou zvrchovaná, a teda sa od kryptoaktív odlišuje; keďže People’s Bank of China experimentuje s digitálnou menou centrálnej banky, elektronickou platbou v digitálnej mene (DCEP); zdôrazňuje, že potenciálne celosvetové používanie digitálnej meny centrálnych bánk by mohlo mať vplyv na medzinárodný obchod a ochranu spotrebiteľa;

K.	keďže sa uvažuje o prípadných iniciatívach na zavedenie digitálnych mien centrálnych bánk, a to tak v Únii, ako aj na svetovej úrovni;

L.	keďže digitálne financie majú silný cezhraničný prvok, ktorý presahuje úroveň Únie, a preto je nevyhnutná medzinárodná spolupráca a štandardizácia, ako aj efektívny a účinný dohľad Únie v tejto oblasti;

M.	keďže rozvoj nástrojov digitálnych financií môže mať silný prvok kapitálových tokov, ktorý priťahuje cezhraničné investície; zdôrazňuje, že digitálne financie preto môžu prispieť ku konkurencieschopnosti Únie na svetových trhoch;

N.	keďže podľa trhových údajov (12) bolo v júni 2020 na svete celkovo viac ako 5 600 kryptoaktív s celkovou trhovou kapitalizáciou viac ako 260 miliárd USD (13), z čoho 65 % pripadá len na samotný bitcoin;

keďže podľa trhových údajov dosiahli stablecoiny v júni 2020 celkovú trhovú kapitalizáciu 10 miliárd EUR (oproti 1,5 miliardy EUR v januári 2018) a napriek svojmu ešte stále obmedzenému dosahu v porovnaní s ostatnými kryptomenami majú potenciál rýchlo sa rozšíriť po celom svete a nájsť širokú základňu hromadných používateľov, najmä ak ich prijmú veľké technologické spoločnosti, ktoré využívajú svoje siete;

keďže odborníci Európskej centrálnej banky (ECB) vo svojej publikácii z roku 2019 (14) uviedli, že hoci sú kryptoaktíva vysoko špekulatívne, nepredstavujú bezprostrednú hrozbu finančnej stability; keďže tento názor zastáva aj Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) (15) a Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) (16); keďže k rovnakým záverom dospel Medzinárodný menový fond (MMF) v správe o celosvetovej finančnej stabilite z roku 2018 aj Rada pre finančnú stabilitu (FSB) v správe z júla 2018, pričom v nej však uviedla, že vzhľadom na rýchlosť vývoja týchto trhov by sa situácia mala neustále monitorovať;

keďže podľa správy EBA finančné inštitúcie v súčasnosti v súvislosti s kryptoaktívami vykonávajú relatívne obmedzené činnosti, ale ich záujem pravdepodobne vzrastie najmä v súvislosti so zvýšením využívaním riešení založených na DLT; keďže k takejto činnosti patrí držba kryptoaktív alebo získavanie prístupu k nim, upisovanie v rámci prvotných ponúk kryptomeny (ICO) alebo ponúk služieb v súvislosti s kryptoaktívami, ako je poskytovanie úschovnej peňaženky alebo výmen; keďže súčasné prudenciálne pravidlá nezodpovedajú vysokej volatilite a vysokej rizikovosti kryptoaktív;

keďže z nedávnych výskumov vyplýva, že kryptoaktíva sa používajú prevažne na špekulatívne investície, a nie ako prostriedok na platby za tovar alebo služby od legálnych obchodníkov; keďže európske orgány dohľadu zdôraznili, že kryptoaktíva, ktoré nespĺňajú kritériá pre finančné nástroje v pôsobnosti nariadenia o rozpočtových pravidlách Únie, predstavujú osobitné riziko, najmä z hľadiska ochrany investorov a spotrebiteľov, ako aj integrity trhu; keďže kryptoaktíva môžu zvýšiť riziko prania špinavých peňazí, podvodných praktík, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a útokov zvonka;

S.	keďže prijatím nových technológií sa môže významne prispieť k tomu, aby si podniky poskytujúce finančné služby mohli plniť trvalé povinnosti v oblasti dohľadu a dodržiavania predpisov;

keďže v rámci kryptoaktív, ktoré sa podľa práva Únie považujú za finančné nástroje, sa ich klasifikácia ako taká opiera o príslušné vnútroštátne orgány, ktoré uplatňujú vlastné predpisy založené na práve Únie, čo vedie k rozdielom v prístupe k dohľadu a regulácii a škodí jednotnosti a rovnosti podmienok v Únii; keďže takáto klasifikácia a začlenenie do legislatívneho rámca Únie má svoje ťažkosti, pretože rôzne kryptoaktíva majú rôzne charakteristiky a tie sa môžu postupom času meniť;

keďže ICO by mohli byť alternatívnym zdrojom financovania pre inovačné podniky a startupy v počiatočnej fáze ich vývoja, ale zároveň vystavujú investorov vysokému riziku straty z dôvodu ich vysoko špekulatívnej povahy a zraniteľnosti voči podvodom; keďže vo výročnej hospodárskej správe Banky pre medzinárodné zúčtovanie za rok 2018 sa uvádza, že najmenej v 22,5 % prípadoch ICO sa ukázalo, že ide o podvodnú pyramídovú hru;

V.	keďže kryptoaktíva majú potenciál bezpečne znižovať transakčné náklady v čoraz viac digitálne sledovanom svete, ak budú podliehať prísnemu regulačnému režimu, ktorý by bol vhodný na daný účel a založený na rizikách;

keďže digitálne financie môžu prispieť niekoľkými spôsobmi k riešeniu hospodárskych účinkov pandémie COVID-19, pokiaľ ide o dôsledky pre občanov, MSP a ďalšie podniky a finančné služby; keďže pandémia COVID-19 v jednotlivých členských štátoch v rôznej miere odhalila potenciál digitálnych financií pre spotrebiteľov aj hospodárstvo;

keďže veľké technologické firmy a globálne digitálne platformy čoraz častejšie poskytujú finančné služby; keďže uvedení veľkí prevádzkovatelia v digitálnom odvetví využívajú konkurenčné výhody, ako sú úspory z rozsahu, rozsiahle cezhraničné siete používateľov, jednoduchý prístup k financovaniu a schopnosť získavať veľké množstvá údajov od používateľov prostredníctvom technológií na spracúvanie údajov, ako je tzv. analýza veľkých dát, ktoré rôznymi spôsobmi vytvárajú obrovskú pridanú hodnotu; keďže prítomnosť veľkých technologických firiem na trhoch s finančnými technológiami má potenciál škodiť spravodlivej hospodárskej súťaži a inováciám;

Y.	keďže nedávno odhalená podvodná činnosť súvisiaca s firmami v odvetví finančných technológií upozorňuje na potrebu celostného pohľadu na riziká ochrany spotrebiteľov a investorov spojené s chybami vo finančnom výkazníctve, podvodmi a konkurzmi;

Z.	keďže podiel bezhotovostných platieb sa za posledné roky výrazne zvýšil; keďže zlepšený rámec pre bezhotovostné transakcie nemá ohroziť možnosť používať hotovosť ako platobný prostriedok;

AA.	keďže finančný sektor je najväčším používateľom informačných a komunikačných technológií (IKT) na svete a pripadá naň zhruba pätina všetkých výdavkov na IKT;

AB.	keďže uplatňovanie nových technológií vo finančnom sektore môže so sebou prinášať nové riziká, ktoré treba regulovať a monitorovať, aby sa zaručila finančná stabilita, integrita vnútorného trhu a ochrana spotrebiteľa;

AC.	keďže zvýšené využívanie umelej inteligencie vo finančných službách povedie k potrebe väčšej prevádzkovej odolnosti a primeraného patričného dohľadu, ako aj ochrany údajov spotrebiteľov, ako sa ustanovuje v právnych predpisoch Únie;

AD.	keďže nové prevádzkové problémy, najmä riziká spojené s IKT a bezpečnosťou, môžu viesť k vzniku systémových rizík pre finančný sektor; takéto nové riziká by sa mali riešiť vhodnými opatreniami, ako zdôraznil Európsky výbor pre systémové riziká (17);

AE.	keďže súčasný súbor pravidiel EÚ pre finančné služby nemá k otázke ustanovení o operačných rizikách systémový prístup;

AF.

keďže riziká finančného sektora spojené s IKT a bezpečnosťou a úroveň jeho integrácie na úrovni Únie si vyžadujú osobitné progresívnejšie opatrenia vychádzajúce zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (18), ale idú nad jej rámec;

AG.	keďže kybernetická odolnosť je neoddeliteľnou súčasťou úsilia o dosiahnutie prevádzkovej odolnosti finančných inštitúcií, ktoré vykonávajú orgány na celosvetovej úrovni;

AH.	keďže funkčný, udržateľný a odolný finančný trh Únie by mal byť schopný efektívne umiestňovať kapitál a rozdeľovať riziká a zabezpečiť čo najširšie zapojenie občanov do využívania finančných služieb;

AI.

keďže využívanie služieb cloud computingu môže v porovnaní s klasickým lokalizovaným riešením predstavovať značné výhody pre poskytovateľov finančných služieb, pokiaľ ide o prevádzkovú odolnosť a efektívnosť, ale prináša ďalšie náročné problémy v súvislosti s bezpečnosťou údajov a procesov, kontinuitou činnosti v prípade výpadku a všeobecnou zraniteľnosťou v súvislosti s kybernetickou kriminalitou;

AJ.	keďže na to, aby sa zabezpečila rovná súťaž všetkých firiem podľa zásady „rovnaké riziko, rovnaká činnosť, rovnaká regulácia“, je nutná rovnosť podmienok pre firmy v oblasti finančných služieb a technologické firmy;

AK.	keďže zavedenie digitálnych finančných služieb by nemalo viesť k regulačnej arbitráži ani k zníženiu ochrany zákazníka, zníženiu bezpečnosti alebo rizikám v oblasti finančnej stability;

AL.	keďže mnohé veľké finančné inštitúcie Únie využívajú na služby cloud computingu poskytovateľov z tretích krajín;

AM.	keďže Európsky výbor pre ochranu údajov má dôležitú úlohu v pomoci podnikom pri porozumení povinnosti dodržiavať všeobecné nariadenie o ochrane údajov;

AN.	keďže na rozdiel od stablecoinov, bezpečnostných tokenov a komoditných tokenov, ktoré všetky majú známeho pôvodcu, kryptomeny známeho pôvodcu zvyčajne nemajú a nevytvárajú finančný nárok na základné aktíva;

AO.

keďže napriek tomu, že tokeny vydané podnikateľmi vo forme nárokov na peňažný tok, kapitálového nároku alebo nároku na budúce výrobky alebo služby možno klasifikovať aj inak, ich klasifikácia v práve Únie by mala na európskych trhoch zabezpečiť regulačnú predvídateľnosť a homogénnosť; keďže technologicky relevantná a funkčná regulácia tokenov by mala zohľadňovať potenciálne hybridné riešenia a stanoviť definície na maximálnu ochranu spotrebiteľov a investorov, zvýšiť právnu istotu a poskytnúť pákový efekt veľkému potenciálu týchto nástrojov pri financovaní rizikových podnikateľských projektov; keďže základná ekonomická funkcia tokenu je významným ukazovateľom pre jeho klasifikáciu;

AP.

keďže Finančná akčná skupina (FATF) prijala širokú definíciu virtuálnej meny a odporučila, aby sa záväzné povinnosti v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vzťahovali na každú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá vykonáva činnosti vrátane vzájomnej výmeny kryptoaktív, prevodov kryptoaktív a účasti na finančných službách súvisiacich s prvotnými ponukami kryptomeny a ich poskytovaním;

AQ.

keďže boj proti praniu špinavých peňazí je rozhodujúcim nebezpečenstvom, ktorému treba v oblasti digitálnych financií predchádzať; keďže aj napriek tomu, že digitálne financie môže zlepšiť finančné začleňovanie, mal by aj tak existovať komplexný režim „poznaj svojho klienta“ a režim súladu s predpismi pre boj proti praniu špinavých peňazí, ako sa stanovuje v práve Únie; keďže kryptoaktíva možno použiť na nezákonné aktivity, ich regulačný štatút ako platobného prostriedku a nie prostriedku výmeny môže zlepšiť monitorovanie a predchádzanie finančnej kriminalite;

AR.	keďže zvýšená prepojenosť, internet vecí a interakcia ľudí a strojov môžu priniesť lepšie skúsenosti s finančnými službami, ale môžu tiež znamenať nové riziká pre súkromie a ochranu osobných údajov, kvalitu interakcie, riadenie prevádzkových rizík a náročných otázok kybernetickej bezpečnosti;

Odporúčania:

Všeobecne

víta prijatie balíka právnych predpisov v oblasti digitálnych financií vrátane dvoch legislatívnych návrhov o kryptoaktívach a prevádzkovej odolnosti zo strany Komisie; domnieva sa, že návrh Komisie o kryptoaktívach, ako aj o prevádzkovej a kybernetickej odolnosti sú vzhľadom na nedávne dianie na trhoch Únie a globálnych trhoch vhodne načasované, užitočné a potrebné a predstavujú zásadný krok smerom k právnej zrozumiteľnosti a k vytvoreniu nového regulačného režimu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia sa náležite nezaoberala problémami týkajúcimi sa prania špinavých peňazí, financovania terorizmu a trestnej činnosti spojenej s kryptoaktívami, ktoré zostávajú z veľkej časti nevyriešené; žiada, aby Komisia prijala naliehavé opatrenia v týchto oblastiach na základe odporúčaní uvedených v prílohe;

domnieva sa, že digitálne financie, ktoré majú kľúčovú úlohu v rozvoji finančných činností, budú nevyhnutné pre úspešnosť únie kapitálových trhov (CMU), pretože rozšíria možnosti financovania pre podniky a občanov, ako aj investičné možnosti, a odporúča Komisii, aby zvážila, ako posilniť postavenie inovátorov, a tak zužitkovať prínosy digitálnych financií na podporu integrácie kapitálových trhov a zapojenia retailových investorov v Únii a zvýšiť ich dôležitosť na svetovej úrovni;

zdôrazňuje zvýšený význam opatrení na monitorovanie a revíziu týkajúcich sa regulácie digitálnych financií, najmä vzhľadom na rastúci význam tohto odvetvia v čase, keď svet rieši pandémiu COVID-19; ďalej zdôrazňuje potrebu riešiť osobitné riziká, ktoré digitálne financie predstavujú na úrovni regulácie a dohľadu, a to vhodným legislatívnym rámcom a ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa;

zdôrazňuje, že je dôležité, aby vzhľadom na cezhraničnú povahu digitálnych financií Komisia pri vypracovaní medzinárodných štandardov viac prispôsobila svoju prácu medzinárodným fóram a regulačným orgánom bez toho, aby tým bola dotknutá výsada Únie prijímať ustanovenia v oblasti regulácie a dohľadu relevantné pre jej vlastnú situáciu; pripomína najmä potrebu zabezpečiť interoperabilitu regulačného rámca Únie s medzinárodne prijatými zásadami;

poznamenáva, že vývoj mnohých technológií súvisiacich s digitálnymi financiami je stále v začiatkoch; zdôrazňuje, že všetky nové legislatívne opatrenia preto musia byť podrobené dôkladnému hodnoteniu rizík a prínosov pre spotrebiteľov a finančnej stability z hľadiska budúcnosti; vyzýva Komisiu, aby uplatnila primeraný, medziodvetvový celostný prístup k svojej práci v oblasti digitálnych financií založený na rizikách a orientovaný na výsledky;

vyzýva Komisiu, aby čerpala z poznatkov a skúseností Európskeho fóra pre sprostredkovateľov inovácií, aby bola prvá pri vytváraní priaznivého udržateľného prostredia pre európske centrá a firmy v oblasti finančných technológií, ako aj etablované finančníctvo, ktoré využíva digitálne financie, s cieľom zvýšiť a prilákať zahraničné investície a tiež zvýšiť prítomnosť Únie na svetových trhoch;

v tejto súvislosti sa domnieva, že digitálne financie by sa mali považovať za zásadný a účinný nástroj pre európske MSP schopný v reálnom čase poskytovať rýchle riešenia adaptované potrebám financovania; domnieva sa, že digitálne financie majú potenciál pomôcť odstrániť nedostatok financovania pre MSP;

zdôrazňuje, že všetky opatrenia prijímané na úrovni Únie by mali zabezpečovať, aby účastníci trhu, od malých po veľkých, mali regulačný priestor na inovácie, a že všetky nové alebo aktualizované právne predpisy a dohľad v oblasti digitálnych financií by mali vychádzať z týchto zásad:

a)	pre rovnaké činnosti a služby a s nimi spojené podobné riziká by mali platiť rovnaké pravidlá;

b)	proporcionalita a technologická neutralita;

c)	prístup založený na riziku, transparentnosti a zodpovednosti;

d)	dodržiavanie základných práv, konkrétne práv na ochranu súkromia a údajov zaručených v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie;

e)	vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov a investorov;

f)	rovnosť podmienok;

g)	prístup priaznivý pre inovácie;

poukazuje na to, že všetky nové alebo aktualizované právne predpisy prijaté na úrovni Únie by mali odrážať rýchle dianie na expandujúcich trhoch s kryptoaktívami a ICO; zdôrazňuje, že na celom vnútornom trhu sa musia zabezpečiť rovnaké podmienky, aby sa zabránilo taktizovaniu pri výbere súdu (forum shopping) a regulačnej arbitráži; upozorňuje, že takéto opatrenia by nemali potláčať možnosti rastu pre podniky, najmä MSP, a mali by poskytovať udržateľný ekosystém, aby sa digitálne financie mohli vnútornom trhu rozvíjať, a zároveň zabezpečovať finančnú stabilitu, integritu trhu a ochranu investorov a spotrebiteľov;

10.

poukazuje na to, že regulačné sandboxy a inovačné centrá majú potenciál ako užitočné nástroje pre podniky v oblasti digitálnych financií na testovanie inovačných finančných produktov, finančných služieb alebo obchodných modelov v kontrolovanom prostredí a na to, aby príslušným orgánom umožnili takéto činnosti lepšie pochopiť a rozvíjať odborné regulačné znalosti v oblasti nových technológií, a tak podporili dialóg medzi podnikmi a regulátormi; zdôrazňuje však, že môžu byť aj závažným rizikom pre ochranu spotrebiteľov a investorov a tým, že prinášajú riziko fragmentácie dohľadu a regulačnej arbitráže, umožňovať finančné podvody;

11.

zdôrazňuje, že každý sandbox vrátane celoeurópskeho sandboxu by sa mal snažiť o rovnováhu cieľov, ako je podpora inovácií a finančnej stability a ochrana investorov a spotrebiteľov, a to pri zohľadnení veľkosti, systémového významu a cezhraničnej činnosti zainteresovaných firiem; vyzýva Komisiu, aby ustanovila spoločný rámec Únie pre celoeurópsky sandbox pre digitálne finančné služby, pretože by bol ďalším prínosom pre finančnú inováciu a stabilitu a znížila by fragmentáciu dohľadu;

12.

zdôrazňuje význam trojuholníka dôvery, overovania totožnosti a údajov s cieľom zabezpečiť, aby prevádzkovatelia, investori, spotrebitelia a orgány dohľadu mohli dôverovať digitálnym financiám;

13.

považuje za vhodné pokračovať v analýze iniciatív na vykonávanie CBDC tak v Únii, ako aj na globálnej úrovni; vyzýva ECB, aby zvážila možnosť vykonať komplexné posúdenie vplyvov s cieľom predstaviť možnosti CBDC vrátane analýzy príležitostí a rizík zavedenia digitálneho eura; domnieva sa, že v tomto posúdení by mala zohľadniť aj úlohu relevantných technológií; ďalej vyzýva orgány dohľadu Únie, aby odporučili ďalšie skúmanie v tejto oblasti, a vyzýva Komisiu a ECB, aby sa zapojili do dialógu na medzinárodnej úrovni a posúdili potenciálne prínosy a dôsledky širšieho využívania CBDC na celom svete;

14.

domnieva sa, že parametre a zásady posudzovania vplyvov a následnej analýzy by sa mali opierať o úlohu CBDC ako doplnku slabšieho využívania hotovosti zaistením dôvery ľudí vo finančný systém, zabezpečenie lepšej finančnej inklúzie a prístupu k verejným platobným prostriedkom, a to všetko pri súčasnom zaručení finančnej a menovej stability;

15.

zdôrazňuje potrebu silnejšej konvergencie regulácie a dohľadu s cieľom vytvoriť spoločný rámec Únie; zdôrazňuje zásadnú úlohu európskych orgánov dohľadu (ESA) v podpore tohto procesu; vyzýva na štruktúrovaný dialóg medzi európskymi orgánmi dohľadu a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktorý by sa mal zamerať na súčasné náročné otázky dohľadu a zbližovanie postupov na dosiahnutie bezproblémového dohľadu na všetkých úrovniach, najmä pokiaľ ide o digitálne financie, boj proti praniu špinavých peňazí, ochranu súkromia a údajov a výzvy a príležitostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti; domnieva sa, že tento štruktúrovaný dialóg v oblasti digitálnych financií by sa mal zamerať na zredukovanie arbitráží a súťaže v oblasti dohľadu, ako aj na ďalšie súčasné prekážky cezhraničných operácií;

16.

navrhuje, aby jeden európsky orgán dohľadu úzko spolupracoval s ostatnými európskymi orgánmi dohľadu a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na základe spoločného súboru pravidiel pre dohľad a právomocí zasahovania do produktov v týchto oblastiach činností súvisiacich s kryptoaktívami: poskytovatelia služieb výmeny medzi virtuálnymi menami a fiat menami, ako aj poskytovatelia služieb peňaženky a všetci ostatní poskytovatelia služieb virtuálnych aktív, na ktorých sa vzťahujú normy FATF; zároveň konštatuje, že treba zabezpečiť zodpovednosť takéhoto európskeho orgánu dohľadu a možnosť súdneho preskúmania jeho opatrení; v tejto súvislosti berie na vedomie návrh Komisie z 24. septembra 2020 na nariadenie o trhoch s kryptoaktívami; zdôrazňuje, že jednotný orgán dohľadu by mal v spolupráci s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu na úrovni Únie vykonávať dohľad nad činnosťami súvisiacimi s kryptoaktívami s významným cezhraničným prvkom v Únii a mal by vytvoriť vhodné vnútorné štruktúry na zabezpečenie efektívneho a účinného dohľadu nad kryptoaktívami na úrovni Únie;

17.

vyjadruje súhlas so stanoviskom ECB, pokiaľ ide o význam fyzických peňazí ako zákonného platidla; zdôrazňuje, že pokrok v oblasti virtuálnych mien a digitálnych platieb nesmie viesť k obmedzovaniu retailových platieb v hotovosti alebo k zrušeniu hotovosti;

18.

zdôrazňuje svoje obavy v súvislosti s tým, aký vplyv môže mať cryptomining na životné prostredie; zdôrazňuje potrebu riešení zameraných na zmiernenie ekologickej stopy bežných kryptoaktív; vyzýva Komisiu, aby toto mala na pamäti pri každej budúcej regulačnej iniciatíve so zreteľom na záväzok EÚ plniť ciele udržateľného rozvoja a na nevyhnutnú transformáciu na klimaticky neutrálnu spoločnosť najneskôr do roku 2050;

Vymedzenie rámca pre kryptoaktíva

19.

domnieva sa, že vypracovanie komplexnej celoeurópskej taxonómie pre nové produkty, ako sú kryptoaktíva, je nevyhnutným krokom na podporu vzájomného porozumenia, rozvoj spolupráce všetkých jurisdikcií a zabezpečenie väčšej regulačnej istoty pre účastníkov trhu, ktoré pôsobia cezhranične; odporúča, aby sa zohľadnili súčasné vnútroštátne rámce regulácie a dohľadu; konštatuje dôležitosť medzinárodnej spolupráce a globálnych iniciatív, pokiaľ ide o rámec Únie pre kryptoaktíva, a to najmä vzhľadom na ich bezhraničnú povahu;

20.

domnieva sa, že formát otvorenej taxonómie na úrovni Únie môže byť vhodnejší, keďže ide o rozvíjajúci sa segment trhu a takáto taxonómia by mala slúžiť ako základ pre príslušné legislatívne alebo regulačné opatrenia; domnieva sa však, že neexistuje jediné univerzálne riešenie právnej kvalifikácie kryptoaktív, a preto je dôležitý rámec, ktorý umožní monitorovanie a adaptáciu zo strany orgánov dohľadu;

21.

zdôrazňuje, že startupy orientované na spotrebiteľov často prinášajú inovatívne finančné služby v prospech občanov a podnikov Únie a že každý legislatívny rámec by mal byť koncipovaný tak, aby podporoval ďalšie inovácie a rozhodovanie spotrebiteľov v oblasti finančných služieb;

22.

konštatuje, že v situácii, keď absentuje spoločný regulačný prístup EÚ ku kryptoaktívam, členské štáty už začali prijímať jednostranné legislatívne opatrenia a opatrenia dohľadu a v dôsledku obáv o ochranu spotrebiteľa sú pod rastúcim tlakom, aby niečo robili; poukazuje na to, že rozdielny výklad a nekoordinovaný prístup v členských štátoch môžu viesť k fragmentácii trhu, zvýšiť právnu neistotu, ohroziť rovnosť podmienok a dávať príležitosť na regulačnú arbitráž;

23.

domnieva sa preto, že každá ďalšia kategorizácia by mala byť komplexná a flexibilná, aby sa adaptovala na vývoj obchodných modelov a rizík a vytvorila priestor pre inovácie a konkurencieschopnosť v odvetví a zároveň zabezpečila včasnú identifikáciu a zmierňovanie rizík;

24.

ďalej zdôrazňuje, že na zabezpečenie regulačnej istoty a stručný koncept adekvátneho dohľadu a obozretného nakladania s kryptoaktívami treba objasniť usmernenia pre príslušné regulačné a prudenciálne procesy; súhlasí s názorom Bazilejského výboru a EBA, že banky, ktoré nakupujú kryptoaktíva, by mali s kryptoaktívami nakladať konzervatívne a obozretne, najmä v prípade vysokorizikových kryptoaktív;

25.

domnieva sa, že regulované finančné inštitúcie, najmä úverové a platobné inštitúcie a dôchodkové fondy, musia mať stanovené konkrétne limity maximálnej expozície vzhľadom na potenciálne riziká pre ochranu spotrebiteľov a investorov a na finančnú stabilitu spojenú s vysokou úrovňou aktivity kryptoaktív; okrem toho súhlasí s názorom, že dôsledná náležitá starostlivosť, spoľahlivá správa a riadenie rizík, úplné zverejňovanie každej expozície a solídny dialóg s orgánmi dohľadu majú mimoriadny význam; domnieva sa, že pripravovaná revízia rámca pre kapitálové požiadavky by mala obsahovať zmeny v tomto zmysle;

26.

nazdáva sa, že na všetkých maklérov a účastníkov činností súvisiacich s kryptoaktívami by sa podľa potreby mali vzťahovať štandardy súčasného finančného regulačného rámca; ďalej zdôrazňuje potrebu zaviesť právne ustanovenia a mechanizmy na zabezpečenie toho, aby sa regulačné štandardy pre činnosti súvisiace s kryptoaktívami, najmä pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa a boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, uplatňovali aj vtedy, keď sa takéto činnosti alebo služby poskytujú alebo uskutočňujú z krajín mimo Únie; ďalej zdôrazňuje, že osobitné pravidlá transparentnosti a integrity trhu, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s pravidlami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (19) (MiFID II) pre všetkých emitentov alebo sponzorov kryptoaktív stanovujú prísne pravidlá o informáciách pre potenciálnych klientov, ktoré by mali byť jasné a nezavádzať, ako aj požiadavky na posudzovanie vhodnosti;

27.

domnieva sa, že niektoré kryptoaktíva, ktoré sa vo veľkej miere používajú nezákonne, by sa nemali legalizovať ich zaradením do platného regulačného režimu; zdôrazňuje, že každá nežiaduca legalizácia by ohrozila ochranu spotrebiteľa a narušila integritu trhu; vyzýva preto Komisiu, aby zaviedla prísne pravidlá pre upozorňovanie potenciálnych klientov a aby zabezpečila udelenie potrebnej intervenčnej právomoci príslušným orgánom na obmedzenie alebo zákaz operácií a činností s tými kryptoaktívami, ktoré sa používajú najmä na nezákonné účely;

28.

zdôrazňuje, že riziká súvisiace s držbou kryptoaktív a ich expozíciou by sa mali v plnej miere zahrnúť do postupu preskúmania a hodnotenia dohľadu, keď bude taxonómia k dispozícii; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu primeraných štandardizovaných požiadaviek na zverejňovanie všetkých podstatných expozícií alebo služieb súvisiacich s kryptoaktívami;

29.

poukazuje na to, že bude treba riešiť regulačné nedostatky súčasných právnych predpisov Únie cielenými zmenami, ako aj vytvoriť osobitné regulačné režimy pre nové a vyvíjajúce sa aktivity s kryptoaktívami, ako sú napríklad prvotné ponuky kryptomien (ICO) alebo prvotné burzové ponuky (IEO); poukazuje na to, že určité typy kryptoaktív ako napríklad prevoditeľné cenné papiere v zmysle vymedzenia smernice MiFID II by mohli spadať do súčasného regulačného rámca; domnieva sa, že ku kryptoaktívam, na ktoré by sa mohla vzťahovať smernica MiFID II, by sa malo pristupovať rovnako ako k iným prevoditeľným cenným papierom, na ktoré sa tento režim vzťahuje, a ako také nebudú vyžadovať osobitný legislatívny rámec, ale skôr cielené zmeny príslušných ustanovení smernice MiFID II;

30.

zdôrazňuje potrebu harmonizovanej regulácie určitých kryptoaktív, na ktoré sa nebudú vzťahovať ustanovenia smernice MiFID II na úrovni Únie;

31.

konštatuje, že stablecoiny predstavujú jedinečnú kategóriu kryptoaktív; poukazuje na to, že v tejto fáze ešte nie je používanie stablecoinov v Únii významné; zdôrazňuje však, že ich široké prijatie by mohlo predstavovať významné ohrozenie finančnej stability a transmisie menovej politiky, ako aj demokratickej kontroly; víta preto skutočnosť, že Komisia prijala legislatívny rámec, ktorého cieľom je okrem iného zabezpečiť stabilný výmenný kurz medzi stablecoinmi a nekrytými (fiat) menami, a aby bolo možné príslušný stablecoin kedykoľvek zameniť späť na nekrytú (fiat) menu v nominálnej hodnote; zdôrazňuje však, že je potrebné, aby všetci vydavatelia stablecoinov mali právnu povinnosť uznať držiteľovi priamy nárok a kedykoľvek stablecoiny zameniť v nominálnej hodnote za fiduciárnu menu a za týmto účelom zaviesť vhodné mechanizmy na zabezpečenie a oddelenie stabilizačných rezerv;

32.

vyzdvihuje, že ICO a IEO majú potenciál zlepšiť prístup MSP, začínajúcich a rozširujúcich sa inovatívnych podnikov k financovaniu, môžu urýchliť transfer technológií a môžu byť podstatnou súčasťou únie kapitálových trhov; konštatuje však, že rôzne orgány dohľadu vydali upozornenia týkajúce sa ICO, ktoré môžu predstavovať riziko pre investorov a spotrebiteľov, pre ich nedostatočnú transparentnosť a požiadavky na zverejňovanie informácií;

33.

vyzýva preto Komisiu, aby posúdila výhody návrhu legislatívneho rámca pre ICO a IEO s cieľom zvýšiť právnu istotu, ochranu investorov a spotrebiteľov a znížiť riziká vyplývajúce z asymetrických informácií, podvodného správania a nezákonných aktivít; trvá na tom, aby sa dohľad a monitorovanie tohto rámca koordinovali na úrovni Únie;

34.

zdôrazňuje, že spoločný rámec Únie pre kryptoaktíva by mal pomôcť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a investorov, integritu trhu a finančnú stabilitu, presadzovať uplatňovanie ustanovení o boji proti praniu špinavých peňazí, ako je povinnosť poznať svojho klienta pre maklérov zapojených do transakcií s kryptoaktívami okrem príležitostných transakcií, ktoré nedosahujú minimálnu hranicu, a zlepšiť dohľad nad relevantnou technológiou s cieľom zabezpečiť, aby orgány vyšetrujúce trestnú činnosť ľahko mohli spoľahlivo identifikovať konečných príjemcov platobných transakcií;

35.

vyjadruje znepokojenie nad zisteniami z nedávneho prieskumu (20), podľa ktorých je polovica transakcií v kryptoaktívach spojená s protizákonnými aktivitami, ako je nákup alebo predaj nelegálneho tovaru alebo služieb, pranie špinavých peňazí a platby pri útokoch ransomvéru; zdôrazňuje nedávne zistenia, podľa ktorých sa ilegálna činnosť v hodnote 76 miliárd dolárov ročne uskutočňuje s použitím bitcoinov;

36.

opätovne pripomína potrebu účinne riešiť riziká v dôsledku cezhraničných aktivít a nových technológií, a najmä tých, ktoré predstavujú kryptoaktíva;

37.

zdôrazňuje, že súčasné medzery v rámci pre boj proti praniu špinavých peňazí v prípade kryptoaktív, ako napríklad pri uplatňovaní zásady „poznaj svojho klienta“, vedú k nerovnosti podmienok pre rôzne druhy finančnej činnosti; domnieva sa, že ustanovenia o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pre poskytovateľov služieb súvisiacich s kryptoaktívami by sa mali uplatňovať aj v prípade zahraničných poskytovateľov služieb v Únii; zdôrazňuje, že treba komplexne zadefinovať tzv. virtuálne aktíva s cieľom lepšie zohľadniť povahu a funkciu kryptoaktív na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu; poukazuje na to, že sa musí tiež aktualizovať definícia financovania terorizmu s cieľom zabezpečiť, aby primerane zahŕňala kryptoaktíva;

38.

berie na vedomie súčasné odporúčanie č. 16 Finančnej akčnej skupiny (FATF) týkajúce sa pravidla cestovania pre poskytovateľov služieb v oblasti virtuálnych aktív (VASP) a vyzýva Komisiu, aby preskúmala jeho dôsledky pre kryptoburzu a poskytovateľov elektronických peňaženiek v rámci smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (21);

39.

ďalej vyzýva Komisiu, aby rozšírila rozsah povinných subjektov v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade s odporúčaniami FATF a ESMA s cieľom zabezpečiť, aby všetky činnosti s kryptoaktívami so zreteľom na poskytovateľov platforiem na výmenu virtuálnych mien navzájom, ďalšie kategórie poskytovateľov elektronických peňaženiek a prvotné ponuky kryptomien podliehali rovnakým povinnostiam v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

40.

zastáva názor, že pri šírení digitálnych financií by sa na nikoho nemalo zabudnúť a že dostupnosť riešení v oblasti finančných technológií pre spotrebiteľov a neprofesionálnych investorov musí ísť ruka v ruke s väčším úsilím o zabezpečenie transparentnosti, informovanosti verejnosti a prístupu k informáciám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do programov na zvýšenie digitálnej a finančnej gramotnosti;

41.

konštatuje, že zavedenie digitálnej meny vytvorenej ktoroukoľvek centrálnou bankou je spojené so značnými problémami a rizikami (napr. riziká pre finančnú stabilitu, ochrana vkladov, dôsledky pre transmisiu menovej politiky, vplyv na sprostredkovanie úverov, nahrádzanie iných platobných prostriedkov, vytláčanie súkromných účastníkov trhu atď.), ktoré by mohli ľahko prevážiť nad viditeľnými prínosmi CBDC;

42.

konštatuje, že niektoré z viditeľných nedostatkov európskeho platobného systému by sa mohli napraviť postupným zdokonaľovaním súčasného režimu, napríklad zvýšeným zavádzaním nákladovo efektívnych okamžitých platieb;

Spoločný prístup ku kybernetickej odolnosti finančného sektora

43.

poukazuje na to, že rastúca digitalizácia finančných služieb, ako aj zabezpečovanie činností externými poskytovateľmi IT riešení a údržby, ako sú poskytovatelia cloudových služieb, môžu pomôcť najmä startupom inovovať a dostať sa k technológiám, ktoré by inak nemali; upozorňuje však, že expozícia finančných inštitúcií a trhov narušeniam spôsobeným vnútornými poruchami, útokmi zvonka alebo v dôsledku finančných ťažkostí je čoraz výraznejšia, a preto treba dôkladne posúdiť prevádzkové riziká z pohľadu na toto vyvíjajúce sa prostredie; domnieva sa, že hlavnými cieľmi všetkých navrhovaných právnych predpisov by preto mala byť bezpečnosť, odolnosť a účinnosť;

44.

berie na vedomie skutočnosť, že hoci sa celkové náklady na kybernetické incidenty stále ťažko zisťujú, podľa odhadov tohto odvetvia pre svetové hospodárstvo za rok 2018 dosahujú 45 – 654 miliárd USD;

45.

zdôrazňuje, že finančný sektor je pre páchateľov počítačovej kriminality zameraných na finančný zisk už tradične hlavným cieľom;

46.

je znepokojený analýzou ESRB, podľa ktorej je skutočne možné, že kybernetický incident by sa mohol zmeniť na systémovú kybernetickú krízu, ktorá ohrozí finančnú stabilitu (22);

47.

poukazuje na to, že niektoré odvetvové právne predpisy Únie o finančných službách už obsahujú osobitné požiadavky na riadenie bezpečnosti informácií, čo ale neplatí pre iné oblasti právnych predpisov Únie o finančných službách; pripomína, že orgány dohľadu vydali upozornenie pre spotrebiteľov v súvislosti s ICO, keďže absencia primeraných požiadaviek na transparentnosť a zverejňovanie môže investorom spôsobiť závažné potenciálne riziká;

48.

vyzýva Komisiu, aby navrhla legislatívne zmeny v oblasti požiadaviek na IKT a kybernetickú bezpečnosť pre finančný sektor Únie, a to so zreteľom na medzinárodné štandardy a s cieľom riešiť akékoľvek nezrovnalosti, nedostatky a medzery zistené v príslušných právnych predpisoch; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila potrebu dohľadu nad poskytovateľmi IKT s prihliadnutím na riziko koncentrácie a nákazy, ktoré môže predstavovať výrazná závislosť odvetvia finančných služieb od nízkeho počtu poskytovateľov IKT a cloud computingu;

49.

domnieva sa, že tieto zmeny by sa mali zamerať na štyri kľúčové oblasti:

a)	modernizácia správy a riadenia rizík v oblasti IKT a dodržiavanie medzinárodných štandardov;

b)	zosúladenie pravidiel vykazovania incidentov v oblasti IKT;

c)	spoločný rámec pre penetračné testy a testy operačnej odolnosti vo všetkých finančných sektoroch;

d)	dohľad nad kľúčovými poskytovateľmi IKT, ktoré sú tretími stranami, a minimálne štandardy pre nich;

50.

zdôrazňuje potrebu ďalšej výmeny informácií, najmä o incidentoch, ako aj lepšiu koordináciu medzi príslušnými regulačnými orgánmi a orgánmi dohľadu, pričom treba zohľadniť, že budovanie odolnosti a pripravenosti na riešenie rozsiahlych kybernetických a operačných incidentov si vyžaduje nielen účinnú cezhraničnú spoluprácu, ale aj účinnú spoluprácu medzi rôznymi odvetviami; zastáva názor, že nato by sa mali udeliť určité právomoci orgánom dohľadu na účinnejší dohľad nad činnosťou tretích strán, konkrétne posilnené inšpekčné práva, práva na audit a sankčné práva;

51.

vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu na medzinárodných fórach s cieľom uľahčiť tvorbu medzinárodných štandardov, pokiaľ ide o cloud computing a outsourcing; ďalej požaduje analýzu potreby špecifických opatrení Únie na to, aby sa dohľad nad cloud computingom a outsourcingom dostal do súladu s úrovňou dohľadu nad klasickými systémami; poukazuje na to, že v týchto oblastiach tiež treba vypracovať medzinárodné štandardy; zastáva názor, že hoci zodpovednosť za súlad nesú finančné subjekty, dohľad nad kritickými tretími stranami, ktoré sú poskytovateľmi služieb, by sa mal zameriavať na monitorovanie rizika koncentrácie, rizík v oblasti finančnej stability a na zabezpečenie spolupráce s príslušnými orgánmi; zastáva názor, že nato by sa mali udeliť určité právomoci orgánom dohľadu na účinnejší dohľad nad činnosťou tretích strán, konkrétne posilnené inšpekčné práva, práva na audit a sankčné práva;

52.

zdôrazňuje, že odolnosť finančného systému si vyžaduje silný technologický rámec pre dohľad nad progresívnymi technologickými aplikáciami vo finančných službách; zdôrazňuje potrebu konkrétnej stratégie, ktorá posilní využívanie regulačných technológií a technológií dohľadu;

53.

vyzýva Komisiu a orgány dohľadu, aby zaviedli nelegislatívne opatrenia na posilnenie operačnej pripravenosti vo finančnom sektore na riešenie rozsiahlych kybernetických a operačných incidentov spoločnými postupmi, operačnými protokolmi (tzv. playbookmi), nástrojmi bezpečnej spolupráce a investíciami do posilňovania kritickej infraštruktúry a rezervných európskych kapacít; zdôrazňuje potrebu, aby orgány dohľadu mali interných odborníkov a primerané zdroje na vykonávanie takýchto postupov a opatrení dohľadu;

54.

vyzýva Komisiu, aby hodnotila a monitorovala riziká možností obchodu na rodiacom sa tzv. čiernom trhu a prania špinavých peňazí, financovania terorizmu, daňových podvodov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ako aj inej trestnej činnosti;

Údaje

55.

pripomína, že ústrednú úlohu v digitálnych financiách zohráva zhromažďovanie a analýza údajov, a preto zdôrazňuje potrebu konzistentného a technologicky neutrálneho uplatňovania platných právnych predpisov o ochrane údajov; zdôrazňuje, že umelá inteligencia je jednou z kľúčových technológií, pokiaľ ide o posilnenie konkurencieschopnosti Únie na svetovej úrovni;

56.

poukazuje na to, že Únia je tvorcom celosvetovo platných štandardov ochrany osobných údajov; zdôrazňuje, že prenos a využívanie osobných a iných ako osobných údajov v odvetví finančných služieb by mali byť v súlade so všetkými príslušnými právnymi predpismi Únie a medzinárodnými dohodami a zároveň umožňovať zákonný a bezpečný tok údajov potrebných na zintenzívnenie inovačných finančných iniciatív;

57.

zdôrazňuje, že na zvýšenie inovačných financií je potrebný voľný tok údajov v rámci Únie; poukazuje na to, že cezhraničné toky údajov, a to aj do tretích krajín a z nich, sa musia monitorovať a riadiť právnymi predpismi Únie o ochrane súkromia a údajov;

58.

v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby zabezpečila, že subjekty v sektore digitálnych financií budú mať spravodlivý prístup k relevantným, spoľahlivým a užitočných údajom v súlade s GDPR tvorbou vyššej hodnoty pre zákazníka, podporou potenciálu digitálnych financií a poskytnutím príležitostí rastu pre inovatívne podniky v oblasti finančných technológií v Únii aj mimo nej; zdôrazňuje význam dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a zabezpečenia toho, aby sa nepoškodzovali záujmy spotrebiteľov a inovácie; vyzýva Komisiu, aby monitorovala poskytovanie finančných služieb veľkými technologickými podnikmi, ako aj to, ako môžu konkurenčné výhody vlastné týmto subjektom narúšať hospodársku súťaž na trhu a poškodzovať záujmy spotrebiteľov a inovácie;

59.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia dosiahla rovnováhu medzi zaistením bezpečnosti údajov a ochranou spotrebiteľa na jednej strane a skúsenosťami spotrebiteľov a efektívnosťou služieb na strane druhej;

60.

žiada, aby Komisia na základe platnej normy Únie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (23) zvážila infraštruktúru pre uzatváranie zmluvných vzťahov elektronickými prostriedkami (onboarding) a používanie digitálnych finančných identít, ktorej cieľom by bola harmonizácia súčasných regulačných požiadaviek v celej Únii v nevyhnutnom rozsahu a uľahčenie ich používania s cieľom zabezpečiť menej rozdrobené operácie v rámci vnútorného trhu a súlad s príslušnými ustanoveniami o boji proti praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje význam a potenciálne prínosy využívania digitálnych finančných identít vo všetkých odvetviach a členských štátoch pri súčasnom zabezpečení ich súladu s normami ochrany údajov a súkromia a zaručením vhodných a úmerných opatrení na predchádzanie incidentom súvisiacim s údajmi alebo totožnosťou;

61.

poukazuje na to, že v prípade procesov podľa zásady „poznaj svojho klienta“ sú právne požiadavky pre retailový onboarding zo strany finančných inštitúcií v každom členskom štáte iné, a preto často nie je možný cezhraničný onboarding s existujúcimi súbormi údajov, čo platí aj pre onboarding korporátnych klientov a s ním súvisiaci proces podľa zásad „poznaj svojho klienta“ a „poznaj svoj podnik“; vyzýva Komisiu, aby sa touto problematikou zaoberala a podporovala harmonizáciu údajov požadovaných členskými štátmi podľa zásady „poznaj svojho klienta“;

62.

uznáva, že interoperabilita medzi digitálnymi subjektmi na vnútroštátnej a úniovej úrovni je pre dosiahnutie žiaduceho prijatia na trhu kľúčová;

63.

upozorňuje, že finančné inštitúcie čoraz viac využívajú údaje o zákazníkoch alebo „veľké dáta“, ktoré sú kľúčom k tvorbe pridanej hodnoty pre zákazníkov a zachovaniu konkurencieschopnosti; pripomína závery a odporúčania zo svojho uznesenia zo 14. marca 2017 o vplyve veľkých dát na základné práva: pripomína legislatívny rámec pre spracúvanie osobných údajov, ktorý poskytuje všeobecné nariadenie o ochrane údajov, a vyzýva všetky zainteresované strany, aby vystupňovali úsilie na zabezpečenie presadzovania práv podľa tohto nariadenia; zdôrazňuje najmä zásadu, pokiaľ ide o právo jednotlivca vlastniť svoje údaje, mať nad svojimi údajmi kontrolu a právo na prenosnosť údajov;

64.

domnieva sa, že nezávislá identita založená na technológii distribuovanej databázy transakcií (DLT) môže byť kľúčovým prvkom pre vývoj celej škály nových služieb a platforiem pre jednotný digitálny trh, nezávislých od agregátorov údajov a bez sprostredkovateľov, a zároveň umožňovať prísne štandardy bezpečnosti a ochrany údajov pre jednotlivých občanov EÚ;

65.

domnieva sa, že nedostatok dostupných a spoľahlivých údajov a informácií o činnostiach v oblasti digitálnych financií môže byť na úkor rastu, ochrany spotrebiteľa, integrity trhu a finančnej stability, ako aj boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; prihovára sa za zvýšenú transparentnosť a vyššiu úroveň vykazovania činnosti v oblasti digitálnych financií s cieľom znížiť asymetriu a riziká, najmä pokiaľ ide o etablovaných prevádzkovateľov veľkých dát, ktorí môžu mať zo zvýšeného prístupu k údajom neprimerané výhody; zdôrazňuje dôležitosť rovnakých podmienok, pokiaľ ide o cezhraničný prístup k údajom, ako je zaručené všeobecným nariadením o ochrane údajov, pokiaľ ide o osobné údaje;

66.

v tejto súvislosti poukazuje na to, že štandardy majú kľúčovú úlohu pri ďalšom presadzovaní správy, zdieľania a výmeny údajov vrátane interoperability a prenosnosti údajov; vyžaduje si to aj dôveryhodnú a právne bezpečnú infraštruktúru, ako aj spoľahlivý právny rámec pre zhromažďovanie a zdieľanie údajov, ktoré pri spolupráci v oblasti údajov poskytnú podnikom dôveru voči ďalším podnikom či dokonca odvetviam;

67.

požaduje účinný dohľad nad analýzou veľkých dát tak, aby sa riešila nejasnosť modelov a zároveň zabezpečil dostatočný prístup k relevantným kvalitným údajom; zdôrazňuje potrebu oveľa väčšej zodpovednosti, objasniteľnosti a transparentnosti z hľadiska algoritmov, spracúvania a analýzy údajov ako základných nástrojov, ktoré zaručia, že jednotlivci budú primerane informovaní o spracúvaní svojich osobných údajov;

68.

zdôrazňuje význam otvoreného bankovníctva pre zlepšovanie kvality platobných služieb zapojením nových účastníkov trhu, ktoré spotrebiteľom poskytnú zvýšenú prevádzkovú a cenovú efektívnosť; zdôrazňuje, že prechod z otvoreného bankovníctva na otvorené financie – rozšírenie finančných služieb o ďalšie okrem platieb – je strategickou prioritou, ktorá má potenciál zvýšiť efektívnosť, znížiť riziko koncentrácie a posilniť finančné začlenenie;

69.

domnieva sa, že vyžiadaný návrh nemá žiadne finančné dôsledky;

o o

70.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a sprievodné odporúčania Komisii, Rade a parlamentom a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35.

(3) Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73.

(4) https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/98da7b74-38db-11ea-ba6e-01aa75ed71a1/language-en/format-PDF/source-113099411

(5) https://ec.europa.eu/competition/publications/reports/kd0120161enn.pdf

(6) https://ec.europa.eu/info/files/200610-cmu-high-level-forum-final-report_en

(7) JC 2018 74.

(8) Prijaté texty, P8_TA(2019)0301.

(9) Ú. v. EÚ C 11, 13.1.2020, s. 7.

(10) Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 57.

(11) Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 239.

(12) https://coinmarketcap.com

(13) https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2020/648779/IPOL_STU(2020)648779_EN.pdf

(14) https://www.ecb.europa.eu/pub/economic-bulletin/articles/2019/html/ecb.ebart201905_03~c83aeaa44c.en.html#toc4

(15) Poradný dokument ESMA – Initial Coin Offerings and Crypto-Assets (https://www.esma.europa.eu/sites/default/files/library/esma50-157-1391_crypto_advice.pdf).

(16) Správa EBA s odporúčaniami pre Európsku komisiu o kryptoaktívach (https://eba.europa.eu/sites/default/documents/files/documents/10180/2545547/67493daa-85a8-4429-aa91-e9a5ed880684/EBA%20Report%20on%20crypto%20assets.pdf).

(17) https://www.esrb.europa.eu/news/pr/date/2020/html/esrb.pr200107~29129d5701.en.html

(18) Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1.

(19) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349.

(20) Elektronicky dostupná na adrese https://ssrn.com/abstract=3102645.

(21) Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73.

(22) ESRB uverejnila správu o systémových kybernetických útokoch vo februári 2020 (https://www.esrb.europa.eu/news/pr/date/2020/html/esrb.pr200219~61abad5f20.en.html).

(23) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73.