Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Bez sociálnej dohody žiadna zelená dohoda

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2021/C 341/03)

Spravodajca:

Norbert KLUGE

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20. 2. 2020
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	11. 5. 2021
Prijaté v pléne	9. 6. 2021
Plenárne zasadnutie č.	561
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	213/3/12

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Štáty, podniky a občania musia spoločne reagovať na rýchlo sa meniace a zásadné výzvy. Musia prevziať spoločnú zodpovednosť za to, že sa na nikoho nezabudne. Základom obnovy musí byť „ochrana ľudských a sociálnych práv, demokratických hodnôt a zásad právneho štátu, využitie plného potenciálu jednotného trhu, dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja, vytvorenia obehového hospodárstva a dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ najneskôr do roku 2050“ (1). EHSV zdôrazňuje skutočnosť, že Európska únia musí v tomto procese, ako aj na celosvetovej úrovni zohrávať vedúcu úlohu.

1.2.

Prechod na ekologickejšie a udržateľnejšie hospodárske modely povedie k vysokým hospodárskym nákladom, ktoré so sebou prinášajú riziko zvýšenia sociálnej nerovnosti a narušenia sociálnej súdržnosti (2). Bez začlenenia „sociálnej dohody“ nebude žiadna „zelená dohoda“. Na zabezpečenie úzkeho prepojenia zelenej dohody so sociálnou spravodlivosťou je potrebných viacero kľúčových politických prvkov.

1.3.

Podpora zamestnanosti a zručností, plynulé prechody a dynamický sociálny dialóg zohrávajú v tejto súvislosti nepopierateľne dôležitú úlohu Sociálna dohoda, ako podstatná súčasť novej zelenej dohody, sa však v žiadnom prípade nevzťahuje len na „prácu“. Ide o podporu príjmu a sociálneho zabezpečenia a daňovú podporu pre všetkých, ktorí to potrebujú, vrátane tých, ktorí nemajú žiadny prístup k práci. Zapojenie všetkých aktérov občianskej spoločnosti musí byť spoločným úsilím a všeobecným záujmom, a to aj v rozhodovacom procese spoločností – to znamená, že je potrebné zvážiť začlenenie najzraniteľnejších skupín.

1.4.

Spoločnosti musia prispievať k zelenej/sociálnej dohode v rámci svojich vlastných možností. Aj naďalej sa musia, prirodzene, zameriavať na cieľ dosahovať zisk a konkurencieschopnosť. Zároveň môžu zohrávať významnejšiu úlohu v tom, akým konkrétnym spôsobom prispejú k úspechu a spoločenskej prospešnosti zelenej dohody, plánov obnovy a odolnosti a transformácie priemyslu. To zahŕňa podporu podnikania a osobitnú úlohu malých a stredných podnikov, ako aj úlohu podnikov sociálneho hospodárstva, ktoré by sa mali považovať za doplnkových aktérov pri prepájaní regionálnych a miestnych trhov práce s priemyselnými zmenami.

1.5.

Jednou z kľúčových zložiek takého prístupu je silný a výhľadový sociálny dialóg (3). Podporí sa ním aj otvorenejšia a participatívnejšie orientovaná správa a riadenie spoločností. Hoci účinný rozhodovací proces je jedným z kľúčových predpokladov úspechu spoločností a ich riadiace orgány musia preukázať určitú flexibilitu, aby vyvážili záujmy jednotlivých zainteresovaných strán, mnohé empirické štúdie potvrdili, že sociálny dialóg môže pri zlepšovaní kvality rozhodovania spoločností zohrávať konštruktívnu úlohu. Workers‘ voice (4) (hlas pracovníkov) sa usiluje dosiahnuť dlhodobú pozitívnu zmenu v spoločnosti využívaním interného know-how o jej postupoch, a tým zlepšiť riadenie rizík a kontrolu dodržiavania predpisov. Zvyšuje sa tým miera informovanosti a kvalita rozhodnutí, ktoré sa prijímajú v riadiacich orgánoch.

1.6.

EHSV súhlasí s Európskou komisiou a jej chápaním tejto otázky, ako sa uvádza v akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv (marec 2021): pri prechode Európy od reakcie na krízu k obnove „dôležitú úlohu pri formovaní hospodárskych zmien a podpore inovácií na pracovisku, najmä vzhľadom na prebiehajúcu dvojakú transformáciu a zmeny vo svete práce, zohráva sociálny dialóg, informovanosť, konzultácie a účasť pracovníkov a ich zástupcov na rôznych úrovniach (vrátane podnikovej a odvetvovej)“ (5). Komisia odporúča vnútroštátnym orgánom a sociálnym partnerom zabezpečiť informovanie zamestnancov a porady s nimi a podporovať účasť pracovníkov na podnikovej úrovni s cieľom podporiť inovácie na pracovisku.

1.7.

Na toto systematické uznávanie workers‘ voice pri prijímaní rozhodnutí spoločnosti o reštrukturalizácii a inovácii vo svete práce by sa malo prihliadať aj pri reforme európskeho semestra a v národných plánoch obnovy a odolnosti. V rámci obchodnej politiky EÚ by sa tento aspekt mohol lepšie využiť pri navrhovaní spoločnej obchodnej politiky.

1.8.

Hoci súčasný rámec EÚ pre správu a riadenie spoločností poskytuje spoločnostiam usmernenia o tom, ako zohľadniť rôzne záujmy zainteresovaných strán, udržateľné riadenie spoločností si vyžaduje širšie a pluralistické chápanie toho, čo má byť spoločnosť. EHSV uznáva, že pri dohľade nad spoločnosťami majú akcionári zásadný význam, ale uvítal by, keby sa v príslušnom rámci EÚ zvážilo vhodnejšie právo obchodných spoločností orientované na zainteresované strany, ktoré by systematicky uznávalo workers‘ voice. Širšia spoločná vízia a tento druh výhľadového prístupu by mali viesť k lepšiemu zvládaniu obrovských výziev, ktoré predstavujú zmena klímy, digitálne technológie a obnova po pandémii COVID-19. Dobrú správu a riadenie spoločnosti treba chápať zo spoločenského hľadiska, a to kombináciou „nákladov“, ktoré pre spoločnosť predstavuje udržateľnosť, s výhodami, ktoré spoločnosti prináša udržateľnejšia správa a riadenie spoločnosti. Okrem prínosu pre životné prostredie by tieto výhody mali zahŕňať pokrok v inkluzívnejšej spoločnosti, konkrétne prostredníctvom prijímania rozmanitejšej pracovnej sily.

1.9.

Hlas všetkých zainteresovaných strán, najmä pracovníkov ako základných zložiek spoločnosti, musí byť neoddeliteľnou súčasťou úsilia o podporu udržateľných a konkurencieschopných spoločností zajtrajška v zdravom prostredí. V tejto koncepcii zohrávajú dôležitú úlohu malé a stredné podniky, družstvá a činnosti v rámci sociálneho hospodárstva.

1.10.

EHSV vyzýva na otvorenejšie a inkluzívnejšie úvahy o rámci EÚ v oblasti hospodárstva s cieľom posilniť postavenie proaktívnych občanov ako podnikateľov, pracovníkov a spotrebiteľov/výrobcov-spotrebiteľov a umožniť jeho demokratickým a reprezentatívnym organizáciám predvídať a formovať zmeny (6). Okrem toho by sa podniky mali usmerňovať v ich úsilí prispievať k inkluzívnejšej spoločnosti. Ide o najúčinnejší spôsob, ako dosiahnuť cieľ EÚ „na nikoho nezabudnúť“.

1.11.

EHSV sa domnieva, že by sa mala presadzovať povinnosť výkonných riaditeľov vytvárať dlhodobé hodnoty sledovaním dlhodobých záujmov, a zároveň by sa mala zvýšiť zodpovednosť riadiacich pracovníkov voči udržateľnosti spoločnosti. Prínos pracovníkov prostredníctvom vhodných kanálov môže mať takisto pozitívny vplyv na dlhodobé podnikové stratégie a investície. Ukázalo sa, že postupy, ako je zastúpenie pracovníkov v riadiacich orgánoch, mali pozitívny prínos k dlhodobým podnikovým stratégiám a investíciám (7).

1.12.

V budúcej aktualizovanej priemyselnej stratégii sa musí zohľadniť sociálny rozmer. S cieľom lepšie posudzovať transformáciu európskeho priemyslu a jeho odolnosť v období po pandémii je pri vývoji kľúčových ukazovateľov výkonnosti (KPI) potrebné zohľadniť sociálne, ako aj hospodárske a ekologické aspekty, ktoré sa následne zahrnú do aktualizácie priemyselnej stratégie EÚ plánovanej na marec 2021. Sociálne aspekty (vrátane pracovných aspektov), ako aj hospodárske a ekologické aspekty sa musia posudzovať na rovnakom základe. Okrem priemyselnej politiky a finančných trhov by sa v účtovných systémoch správy a riadenia spoločnosti a pri ich rozhodovaní mal zohľadňovať aj environmentálny a sociálny rozmer kľúčových ukazovateľov výkonnosti, pričom by sa prírodný (8), sociálny a ľudský kapitál mali merať rovnakým spôsobom, akým sa oceňuje finančný kapitál. V súvahe by sa mala ľudským zdrojom prideliť aktívna hodnota. V európskych právnych predpisoch by sa mali podporovať účtovné štandardy používané v Európe, ktoré primerane odrážajú skutočné sociálne a hospodárske náklady.

1.13.

Po zohľadnení týchto úvah má EHSV v úmysle otvoriť politickú diskusiu na všetkých úrovniach o tom, ako vypracovať nový rámec so zainteresovanými stranami EÚ. Európsky parlament a nadchádzajúce predsedníctva Rady EÚ musia zohrávať vedúcu úlohu v tejto diskusii o tom, ako možno politicky formovať interakciu všetkých záujmových skupín, a to v konečnom dôsledku aj v lepšom právnom rámci so zainteresovanými stranami EÚ ako jeden z hlavných predpokladov odolných, hospodársky úspešných, dlhodobo udržateľných – a zároveň spoločensky zodpovedných – spoločností šetrných ku klíme. Malo by to zahŕňať aj posúdenie správania investorov a kapitálových trhov.

1.14.

S cieľom umožniť účasť na európskej úrovni a zabezpečiť priamy prístup k informáciám EHSV vyzýva Komisiu a Európsky parlament, aby pokračovali v diskusii o rámcovej smernici EÚ o minimálnych štandardoch pre informovanie pracovníkov a porady s nimi a ich účasť v riadiacich orgánoch v prípadoch, keď spoločnosti uplatňujú právo obchodných spoločností EÚ.

1.15.

Vysoká kvalita rozhodovacieho procesu spoločnosti je v najvyššom záujme všetkých zainteresovaných strán vrátane akcionárov. V tomto duchu a vzhľadom na ciele EÚ v rámci zelenej dohody a programu obnovy NextGenerationEU EHSV vyzýva tvorcov politík EÚ, aby prehodnotili rámec EÚ v oblasti správy a riadenia spoločností vrátane smernice o akcionároch s cieľom vylepšiť ho. EHSV však zdôrazňuje význam posúdenia vplyvu a dodržiavania zásad lepšej právnej regulácie pri všetkých možných regulačných opatreniach v tomto ohľade.

1.16.

Hoci povinnosti všetkých zúčastnených strán (spoločností, orgánov a občianskej spoločnosti) musia byť jasne stanovené, EHSV sa zasadzuje za to, aby sa v tejto diskusii zameranej na zlepšenie rámca EÚ pre dobrú správu a riadenie spoločnosti kládol dôraz na prepojenie s aktívnymi politikami trhu práce a ich regionálnym dosahom, účinné verejné služby zamestnanosti, systémy sociálneho zabezpečenia prispôsobené meniacim sa štruktúram trhov práce a na zavedenie vhodných záchranných sietí z hľadiska minimálneho príjmu a sociálnych služieb pre najzraniteľnejšie skupiny.

1.17.

EHSV v nadväznosti na koncepciu dobrej správy a riadenia spoločnosti zameranú na dosiahnutie úspešnej zelenej dohody vrátane inkluzívnej sociálnej dohody vyzýva Európsku komisiu, aby do svojho pracovného programu začlenila širší model založený na zainteresovaných stranách ako kritérium pre udržateľnú správu a riadenie spoločnosti. Diskusia na túto tému by sa mohla opierať o uznesenia, stanoviská a správy, ktoré už prijali EHSV aj Európsky parlament.

2.   Zelená dohoda a obnova po pandémii COVID-19 ako predmet spravodlivej transformácie Európy

2.1.

Európsky regulačný rámec ešte stále úplne nezodpovedá sociálnym, ekologickým a hospodárskym cieľom. Hoci akčný plán o financovaní udržateľného rastu (9), ktorý sa usiluje o presmerovanie kapitálových tokov smerom k udržateľnejšiemu hospodárstvu, začleňuje udržateľnosť do riadenia rizík a podporuje transparentnosť a dlhodobý výhľad, odkazuje na environmentálny, hospodársky a sociálny rozmer udržateľnosti, jednotný systém klasifikácie (alebo taxonómie) pre udržateľné činnosti zatiaľ vymedzuje iba kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, čo odďaľuje vymedzenie sociálnych kritérií (10). V tejto súvislosti Európska komisia vníma investorov (a pracovníkov, ktorí takisto investujú do svojich spoločností) ako jednu z hnacích síl udržateľného rozvoja a zároveň skúma spôsoby, ako posilniť postavenie spotrebiteľov a ďalších zainteresovaných strán pri prechode na udržateľnosť.

2.2.

Dôsledky pandémie COVID-19 na pracovné miesta a podniky sú bezprecedentné, pričom sa dotýkajú zdravia a bezpečnosti, organizácie práce a hospodárskych a finančných podmienok podnikov a urýchľujú reštrukturalizáciu a trendy digitalizácie, ako aj polarizáciu v rámci našich trhov práce.

2.3.

V týchto neistých časoch musia európske politiky priniesť skutočné zlepšenia v životoch ľudí (11). Sociálny model inkluzívnych, pluralitných a demokratických spoločností si vyžaduje odolnú občiansku spoločnosť a zdravé a udržateľné sociálne prostredie založené na vnútroštátnych politikách a začlenení v oblasti zamestnanosti. V opačnom prípade nacionalizmus a populizmus čoraz viac ohrozujú demokratické hodnoty a oslabujú sociálnu a politickú stabilitu.

2.4.

V záujme podporenia zelenej dohody a zapojenia všetkých príslušných zainteresovaných strán je skutočne potrebné navrhnúť širokú koncepciu sociálneho rozmeru. Tento prístup by sa mal vzťahovať na príslušné politiky EÚ a politiky členských štátov v oblasti zamestnanosti, sociálnej ochrany a dobrých životných podmienok, zdravia, vzdelávania a odbornej prípravy, pričom dôraz by sa mal klásť na najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti.

2.5.

Členské štáty by mali presadzovať štrukturálne reformy, najmä v oblasti politiky sociálnej ochrany, zamestnanosti a vzdelávania a odbornej prípravy, aby sa tak mohli lepšie pripraviť na riešenie výziev spojených so spravodlivou transformáciou. Znamená to zaviesť aktívne politiky trhu práce, zabezpečiť účinné verejné služby zamestnanosti, systémy sociálneho zabezpečenia prispôsobené meniacim sa vzorcom trhu práce a zaviesť vhodné záchranné siete z hľadiska minimálneho príjmu a sociálnych služieb pre najzraniteľnejšie skupiny.

2.6.

Udržateľné spoločnosti musia vytvárať konkurencieschopnosť, vyhliadky na dôstojnú prácu a príjem v odolných lokalitách a zdravom prostredí. Ide o jeden z kľúčových predpokladov toho, aby európske ciele a hodnoty priniesli zmenu pri spravodlivej transformácii prospešnej pre celú občiansku spoločnosť. V čase transformácie a krízy je dôležité zabezpečiť účasť zamestnancov a zainteresovaných strán, ktorá môže vytvoriť pevný základ na podporu zamestnancov v rámci podnikov a spoločností, a tým posilniť bezpečnosť a stabilitu. To je kľúčové pre konkurenčnú výhodu podniku v globálnej spoločnosti.

3.   Smerom k ekologicky, sociálne a hospodársky udržateľnej správe a riadeniu spoločnosti

3.1.

Informovanie pracovníkov, konzultácie s nimi a ich účasť v riadiacich orgánoch sú kľúčovou strategickou otázkou pre udržateľné spoločnosti, pričom podporujú dlhodobejšie plánovanie a zlepšujú kvalitu rozhodovania v programe hospodárskych reforiem. Zároveň je však potrebné rešpektovať rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi a spoločnosťami (12). V tejto súvislosti sa „dobrá povesť“ spoločnosti stáva konkurenčnou výhodou. Pri udržateľnej správe a riadení spoločnosti sa v jej rozhodnutiach musí presadzovať dlhodobé a pluralistické zameranie a zároveň sa musí zachovať presnosť, kvalita a účinnosť rozhodovania. Právne záujmy spoločností, ktoré sa viažu na povinnosti riaditeľov, by sa mali odlíšiť od záujmov akcionárov, ktoré sa niekedy zameriavajú na krátkodobý zisk. Pluralistický, dlhodobý a udržateľný prístup by mal zahŕňať aj záujmy zamestnancov a záujmy iných zainteresovaných strán.

3.2.

Európska komisia v tejto súvislosti prijala niekoľko predbežných krokov smerom k možnej legislatívnej iniciatíve týkajúcej sa povinnej náležitej starostlivosti. EHSV tieto iniciatívy dôrazne podporuje (13).

3.3.

Okrem ukazovateľov nákladov a výkonnosti by sa navyše mala prediskutovať a vypracovať nová paradigma predvídania a riadenia zmien ako súčasť „dobrej“ správy a riadenia spoločnosti, ktorá zároveň zohľadňuje sociálne náklady na reštrukturalizáciu a zmeny a príspevok podniku k inkluzívnejšej spoločnosti. Musí sa brať do úvahy aj vplyv na rozdelenie príjmov, vek a rodovú rovnosť, pracoviská, kvalitu životného prostredia a zamestnanosti, ako aj udržateľnosť a sociálne začlenenie (14).

3.4.

Sociálne otázky ešte nie sú rovnako dôležité v kľúčových ukazovateľoch výkonnosti pre finančnú analýzu a oceňovanie spoločností. Aj napriek tomu, že Európska komisia poverila Európsku poradnú skupinu pre finančné výkazníctvo (EFRAG) vypracovaním európskeho štandardu pre výkazníctvo, globálny štandard pre meranie a hodnotenie vplyvu na finančné vyjadrovanie a zverejňovanie dôsledkov podnikových činností zatiaľ neexistuje. Meranie, oceňovanie a podávanie správ o vplyve spoločností by spoločnostiam uľahčilo dosahovanie klimatickej neutrálnosti.

3.5.

V tejto súvislosti EHSV dúfa, že sa v rámci pripravovanej revízie smernice o vykazovaní nefinančných informácií v oblasti štandardov podávania správ o sociálnych a pracovných aspektoch riadenia vrátane pracovných podmienok, rovnosti v riadiacich orgánoch a zamestnávania znevýhodnených pracovníkov alebo pracovníkov so zdravotným postihnutím dosiahne jasný pokrok. Celková udržateľnosť spoločností by sa mala merať a presne vyhodnocovať.

3.6.

V súlade s cieľmi zelenej dohody a obnovy je potrebné zodpovedajúcim spôsobom doplniť cieľ v oblasti správy a riadenia spoločnosti až do bodu tvorby zisku pre akcionárov o hľadisko sociálnej a ekologickej zodpovednosti (15). Zabezpečenie systematických kanálov pre workers‘ voice v rozhodovacom procese spoločnosti je preto zásadné.

3.7.

Ako už bolo uvedené v stanovisku EHSV na tému Priemyselná transformácia na ekologické a digitálne európske hospodárstvo (16), EHSV naliehavo vyzýva Komisiu, aby v upravenej a aktualizovanej priemyselnej stratégii posilnila a rozvila sociálny rozmer. To by malo ovplyvniť aj kľúčové ukazovatele výkonnosti, ktoré sa majú vypracovať, napríklad s cieľom riešiť otázku začleňovania sociálnych ukazovateľov. Zamestnanci a zástupcovia občianskej spoločnosti musia mať možnosť vyjadriť sa v rámci konzultácií o vhodných kľúčových ukazovateľoch výkonnosti na meranie úspechu zelenej dohody na úrovni priemyselných odvetví aj podnikov.

3.8.

Je vhodné preskúmať, či by právny rámec EÚ mal prispieť k stanoveniu minimálneho štandardu povinného informovania, konzultácií a účasti pracovníkov prostredníctvom vhodných kanálov, napr. v predstavenstvách spoločností pre workers‘ voice (17), čím sa zaručí včasné informovanie pracovníkov a konzultácie s nimi, ako aj predvídanie zmien. Hoci v tejto oblasti existujú pozitívne výsledky, je potrebné zlepšiť vykonávanie a zabezpečenie dodržiavania pravidiel.

3.9.

Zároveň je potrebné posilniť rodovú rovnosť v riadiacich orgánoch a na výkonných riadiacich pozíciách spoločností. Je potrebné zabrániť obchádzaniu alebo obmedzovaniu účasti pracovníkov v riadiacich orgánoch, podnikovému právnemu inžinierstvu a umelo vytváraným konštrukciám, ako sú tzv. schránkové spoločnosti, ktorých cieľom je brániť účasti pracovníkov. Pokiaľ ide o účasť pracovníkov v riadiacich orgánoch, ktorá sa stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch najmenej dvanástich členských štátov a vo všeobecnosti sa chápe ako spolurozhodovanie, ide o prístup, ktorý aktívne rozvíja a podporuje povinnú minimálnu úroveň práv na účasť na základe spoločných európskych minimálnych štandardov zastúpenia. Jedným z príkladov je smernica o európskej zamestnaneckej rade, ktorá musí lepšie zodpovedať súčasnej situácii a budúcim potrebám nadnárodnej reštrukturalizácie tým, že sa európskym zamestnaneckým radám reálne poskytnú potrebné zdroje a kompetencie a zavedú sa sankcie pre spoločnosti, ktoré nedodržiavajú príslušné pravidlá. Aktívnejšiu úlohu by mali zohrávať aj odvetvové konzultácie.

3.10.

Sociálna Európa sa musí riadiť spoločnými pravidlami, ktorými sa zabezpečí, že spoločnosti a ich vlastníci budú dodržiavať „dobrú správu a riadenie spoločnosti“. Ide o dôležitú súčasť účinného sociálneho dialógu (18). V tejto súvislosti bude dôležitú úlohu zohrávať záväzný právny rámec EÚ týkajúci sa náležitej starostlivosti a zodpovedného obchodného správania so zameraním na zapojenie pracovníkov.

3.11.

V záujme presadzovania sociálneho zabezpečenia a rastu by sa „presadzovanie účasti“ malo stať prierezovým štrukturálnym prvkom všetkých európskych právnych predpisov a iniciatív, ktoré majú vplyv na pracovné a životné podmienky.

---

(1)  EESC proposals for post-COVID-19 recovery and reconstruction: towards a new societal model (Návrhy EHSV na oživenie a obnovu po skončení pandémie COVID-19: smerom k novému sociálnemu modelu).

(2)  Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020, s. 30.

(3)  Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 14.

(4)  Zastupovanie záujmov zamestnancov na úrovni výroby a na úrovni spoločnosti zamestnaneckými radami a zástupcami pracovníkov v riadiacich orgánoch spoločností vždy prebieha odlišne ako v prípade ich funkčných ekvivalentov so sociálnym dialógom a systémami kolektívneho vyjednávania v konkrétnych vnútroštátnych kontextoch. Na úrovni EÚ sú postupy informovania zamestnancov a porady s nimi vymedzené v smernici o európskej zamestnaneckej rade. Pokiaľ ide o účasť v riadiacich orgánoch spoločností, právne predpisy EÚ o európskej spoločnosti sa vzťahujú len na už existujúce vnútroštátne predpisy. Z tohto dôvodu sa pojem workers‘ voice (hlas pracovníkov) používa ako všeobecný pojem na uľahčenie spoločného porozumenia účelu tohto stanoviska.

(5)  https://ec.europa.eu/info/files/european-pillar-social-rights-action-plan_sk.

(6)  Európska komisia pripravuje iniciatívu zameranú na posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie, ktorá sa bude vzťahovať aj na určité sociálne prvky. Okrem toho sa plánuje aj iniciatíva zameraná na udržateľné výrobky, ktorá si bude vyžadovať poskytovanie informácií o kritériách udržateľnosti určitých kategórií výrobkov a bude sa vzťahovať aj na sociálne aspekty.

(7)  Týmito aspektmi sa bude zaoberať pripravovaný legislatívny návrh Komisie o udržateľnej správe a riadení spoločnosti, najmä v časti týkajúcej sa povinností riaditeľov. Podľa Komisie je potrebné zapájať odbory a zainteresované strany do koncepčnej diskusie už v počiatočnom štádiu.

(8)  Európska komisia už v súčasnosti spolupracuje so spoločnosťami na rozvoji účtovníctva prírodného kapitálu. Keďže existujú rôzne metódy, vyvíja sa úsilie na ich zjednodušenie a vypracovanie spoločných štandardov na tento účel. Na príprave týchto štandardov by sa mali podieľať aj odborové zväzy a zainteresované strany.

(9)  COM(2018) 97 final.

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (OJ L 198, 22.6.2020, p. 13).

(11)  Ú. v. EÚ C 228, 5.7.2019, s. 24.

(12)  Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 35.

(13)  Ú. v. EÚ C 429, 11.12.2020, s. 136.

(14)  Napríklad úvahy aliancie Value Balancing Alliance by mohli pomôcť prikladať väčšiu váhu investíciám do kvalifikovaného personálu v súvahách spoločností. V súčasnosti v rámci tejto aliancie spolupracujú riadiace orgány viacerých veľkých nemeckých spoločností. https://www.value-balancing.com/.

(15)  Ú. v. EÚ C 106, 31.3.2020, s. 1.

(16)  Ú. v. EÚ C 56, 16.2.2021, s. 10.

(17)  Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 14.

(18)  Ú. v. EÚ C 10, 11.1.2021, s. 14.