Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Núdzová situácia po pandémii COVID-19: koncepcia nového modelu multilaterálnych vzťahov

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2020/C 364/08)

Spravodajkyňa:

Emmanuelle BUTAUD-STUBBS

Rozhodnutie plenárneho zhromaždenia	20.2.2020
Právny základ	článok 32 ods. 2 rokovacieho poriadku
	stanovisko z vlastnej iniciatívy
Príslušná sekcia	sekcia pre vonkajšie vzťahy
Prijaté v sekcii	16.6.2020
Prijaté v pléne	16.7.2020
Plenárne zasadnutie č.	553
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	213/3/3

1.   Závery a odporúčania

COVID-19 a multilateralizmus

1.1

Závažný a bezprecedentný hospodársky, sociálny a finančný dosah zdravotnej krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 si vyžaduje rovnako bezprecedentnú, dlhodobú a jednoznačnú reakciu. EÚ musí podporiť hospodárstvo a medzinárodný obchod, aby zabránila situácii, keď by svetový obchod musel podobne ako v roku 1929 dobiehať zameškané; takisto musí financovať oživenie hospodárstva a chrániť podniky, všetky kategórie pracovníkov (vrátane osôb so zdravotným postihnutím), zraniteľné skupiny a občanov, a to v duchu solidarity, zodpovednosti a bez toho, aby sa na niekoho zabudlo. Všetky podniky vrátane podnikov sociálneho hospodárstva potrebujú mať plný prístup k opatreniam na oživenie ekonomiky, pretože ide o hlavné prvky potrebné na prekonanie krízy.

1.2

Obnova po rozsiahlom zákaze vychádzania musí byť založená na udržateľnosti a inkluzívnom a ekologickom raste. Opatrenia v rámci zelenej dohody sú preto dôležitejšie ako kedykoľvek predtým (priemyselná stratégia, kompenzácia uhlíka na hraniciach a uhlíková neutralita do roku 2050).

1.3

Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 výrazne oslabila multilateralizmus, ktorý bol už predtým ochromený štrukturálnymi nedostatkami, ako sú organizácie s prekrývajúcou sa pôsobnosťou, zastarané fungovanie a jednomyseľné rozhodovanie spolu s veľkým počtom členov, čo vyústilo do patovej pozície odvolacieho orgánu mechanizmu WTO na urovnávanie sporov, zmrazenia finančného príspevku Spojených štátov amerických (USA) Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) a ich následného avizovaného prerušenia vzťahov s WHO. Navyše obmedzenie vývozu základných zdravotníckych potrieb a osobných ochranných prostriedkov zo strany viacerých krajín vrátane členských štátov EÚ, národný egoizmus a isté zlyhania v oblasti solidarity a medzinárodnej spolupráce majú negatívny dosah na najzraniteľnejšie krajiny a takisto odďaľujú oživenie svetového hospodárstva.

Potreba ucelenejšej vízie

1.4

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa chce podeliť o svoje úvahy týkajúce sa nového modelu multilaterálnych vzťahov, pri ktorých vychádzal z viacerých predchádzajúcich stanovísk [na tému reformy WTO, úlohy Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a pod.], a predstaviť nové riešenia na obdobie po odznení pandémie COVID-19 (1).

1.5

Cieľom tejto reflexie, ktorá sa uskutočnila počas krízy, je podnietiť rozvoj novej spolupráce a väčšiu konzistentnosť pri rozhodovaní medzinárodných, nadnárodných a medzivládnych organizácií v oblasti obchodu a investícií, dôstojnej práce, sociálnych a ľudských práv a zmeny klímy. Nabáda krajiny, aby dodržiavali zásadu lojálnej spolupráce v rámci týchto organizácií a aby namiesto využívania právnych medzier radšej podporovali synergie.

1.6

Po každej svetovej vojne sa ľudia obracali na medzinárodné organizácie, aby udržali mier a prosperitu. Táto celosvetová sanitárna kríza je vhodnou chvíľou na to, aby sme sa opätovne zamysleli nad pravidlami svetového poriadku a prebudili ducha inovácie, ktorý sa prejavuje v mimoriadnych situáciách.

Konkrétne návrhy

1.7

Viaceré zainteresované strany z rôznych sektorov (pozri prílohu) pomohli spravodajkyni pri vypracúvaní návrhov zohľadňujúcich právne, politické a organizačné obmedzenia.

1.8

Cieľom týchto návrhov je zabezpečiť lepšiu koordináciu medzi: — globálnymi sociálnymi normami a záväzkami v oblasti zmeny klímy a ochrany životného prostredia, — pravidlami týkajúcimi sa obchodu a zmluvami v oblasti zmeny klímy a ochrany životného prostredia, — pravidlami týkajúcimi sa obchodu a globálnymi sociálnymi normami.

1.9

Zahŕňajú lepší prístup k štatútu pozorovateľa, financovanie podpory štúdií, zriadenie nových pracovných skupín, lepšiu koordináciu v rámci sekretariátu, spoločné politiky v oblasti výskumu, výklad niektorých platných právnych ustanovení a politické záväzky.

1.1.0

EHSV si uvedomuje, že zmeny sa musia iniciovať na politickej úrovni, a je pevne presvedčený, že EÚ ako jeden z mála globálnych aktérov s ústavnou povinnosťou a mandátom na dobrú správu vecí verejných v celosvetovom meradle zohráva zásadnú úlohu pri formovaní efektívnejšieho modelu multilaterálnych vzťahov zvnútra.

2.   Chabé výsledky našich dlhoročných snáh o súdržnosť v multilaterálnych pravidlách

2.1    Žiadosť kľúčových aktérov občianskej spoločnosti

2.1.1

Mnohé zainteresované strany opakovane žiadali medzinárodné, nadnárodné a medzivládne organizácie o väčšie zosúladenie pri tvorbe politiky.

2.1.2

Pokiaľ ide o podnikateľskú obec, Medzinárodná obchodná komora (ICC) poukázala najmä na to, že „jedným zo skrytých faktorov vyvolávajúcich napätie v prebiehajúcej diskusii na tému globalizácie je pociťovaný nesúlad medzi obchodnými, pracovnými a environmentálnymi normami“ (2).

2.1.3

Na samite G7 – L7 v roku 2019 sa tiež prijalo vyhlásenie, že „globálne riadenie by malo lepšie zohľadňovať súčasné sociálne výzvy vrátane potreby nových zručností, aby sa zabezpečila dôstojná práca v súlade s medzinárodnými normami a podmienkami podnikania na podporu produktivity, vyšších miezd a vytvárania dobrých pracovných miest“ (bod 3).

2.2    Stručný prehľad krokov prijatých v minulosti

2.2.1   Chápanie zložitosti globalizácie

2.2.1.1

Organizácia Spojených národov (OSN) zohráva dôležitú úlohu ako zastrešujúca medzinárodná organizácia, ktorá dokáže stanovovať pravidlá a normy s najširším geografickým pokrytím. EHSV preto podporuje reformu OSN, ktorá musí priniesť odklon od prístupu založeného na postupoch k prístupu založenému na výsledkoch. V septembri 2015 prijala OSN 17 cieľov udržateľného rozvoja, ktoré sa týkajú najvšeobecnejších výziev ľudstva. Hoci ciele udržateľného rozvoja nie sú právne záväzné, od vlád (vrátane inštitúcií EÚ) sa očakáva, že prevezmú zodpovednosť a stanovia domáce rámce na ich dosiahnutie.

2.2.1.2

Ako v roku 2017 uviedla Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), „potrebovali sme dať do poriadku otázku globalizácie, ale nevedeli sme celkom presne, ako na to“ (3). Strategický dokument obsahuje sprievodné politiky (sociálne hospodárstvo a trh práce, vzdelávanie a zručnosti, sociálna a environmentálna zodpovednosť podnikov), pričom sa v ňom uvádza, že je „naliehavo potrebné rozšíriť verejné konzultácie a zvýšiť zapojenie zainteresovaných strán z radov občianskej spoločnosti“ do normotvornej činnosti medzinárodných organizácií.

2.2.2   Globálne sociálne normy a pravidlá multilaterálneho obchodu – premárnená príležitosť

2.2.2.1

Po neúspešnom pokuse o začlenenie sociálnej doložky do svojich pravidiel WTO v roku 1996 (4) uviedla, že „príslušným orgánom na stanovovanie a riešenie problematiky [základných pracovných] noriem“ je MOP. Odvtedy MOP prijala niekoľko kľúčových nástrojov. V bode 5 deklarácie OSN vyhlásenia MOP z roku 1998 sa uvádza, že „pracovné normy by sa nemali využívať na protekcionistické účely v oblasti obchodu a že na takéto účely sa neuplatnia ani inak nevyužijú žiadne ustanovenia tejto deklarácie ani jej následné opatrenia; okrem toho by sa touto deklaráciou a jej následnými opatreniami nemala v žiadnom prípade spochybniť komparatívna výhoda ktorejkoľvek krajiny.“

2.2.2.2

V deklarácii prijatej v roku 2019 pri príležitosti stého výročia svojho založenia sa MOP rozhodla vytýčiť nový smer, keďže sa zaviazala „posilniť svoju spoluprácu a vypracovať inštitucionálne dojednania s ďalšími organizáciami na podporu zosúladenia politík pri sledovaní prístupu k budúcnosti práce zameraného na človeka, pričom sa budú uznávať silné, zložité a zásadne dôležité prepojenia medzi sociálnou, obchodnou, finančnou, hospodárskou a environmentálnou politikou“ (časť IV, bod F).

2.2.2.3

Napriek tomu, že MOP a WTO sa venujú odlišným otázkam, spolupracujú vo viacerých oblastiach a predovšetkým vypracovávajú zaujímavé spoločné publikácie na tému obchodu a zamestnanosti, obchodu a neformálnej zamestnanosti, úsilia o dosiahnutie sociálnej udržateľnosti globalizácie či významu politík zameraných na rozvoj zručností s cieľom pomôcť pracovníkom a podnikom využívať prínosy obchodu.

2.2.2.4

Táto politika spolupráce nikdy neprekročila červenú čiaru stanovenú v ministerskej deklarácii WTO zo Singapuru z roku 1996, v ktorej sa uvádza: „Odmietame využívanie pracovných noriem na protekcionistické účely a súhlasíme s tým, že komparatívna výhoda krajín, najmä rozvojových krajín s nízkymi mzdami, nesmie byť v žiadnom prípade spochybnená. V tomto ohľade budú sekretariáty WTO a MOP pokračovať v doterajšej spolupráci.“

2.2.3   Postupné začlenenie záväzkov v oblasti klímy a životného prostredia do multilaterálneho rámca

2.2.3.1

Od roku 1994, keď nadobudol platnosť Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC), sa pravidelne stretávajú zástupcovia vlád, aby pomocou spoľahlivého systému transparentnosti a zodpovednosti sledovali dosiahnutý pokrok. Avšak Parížska dohoda ako prvá celosvetová právne záväzná dohoda o zmene klímy bola prijatá až koncom roku 2015. Touto dohodou sa zaviedol systém vnútroštátne stanovených príspevkov, ktoré sa majú monitorovať.

2.2.3.2

MOP so štatútom pozorovateľa v rámci UNFCCC a s mandátom pokročiť v otázke dôstojnej práce a spravodlivého prechodu významne prispela k činnosti zlepšeného fóra zameraného na dosah vykonávania opatrení reakcie (2015 – 2018). Fórum skúmalo najmä „účinky vyplývajúce z vykonávania politík, programov a opatrení zameraných na zmierňovanie, právnych a neprávnych alebo cezhraničných vplyvov, pokiaľ ide o kroky, ktoré prijali zmluvné strany dohovoru, Kjótskeho protokolu a Parížskej dohody v boji proti zmene klímy.“

2.2.3.3

V nadväznosti na memorandum o porozumení z roku 2016 MOP úzko spolupracovala s pracovníkmi a odborníkmi UNFCCC s cieľom zlepšiť vzájomné porozumenie. Táto spolupráca zahŕňala odbornú prípravu o úlohe sociálnych aktérov, budovanie kapacít na meranie vplyvu opatrení v oblasti zmeny klímy, regionálne semináre o spravodlivej transformácii a globálne fórum, ktoré sa konalo dvakrát ročne.

2.2.3.4

Činnosť MOP v oblasti životného prostredia sa realizuje najmä prostredníctvom konzorcia s UNEP, UNDP, UNIDO a UNITAR, tzv. partnerstva pre činnosť v oblasti ekologického hospodárstva (PAGE).

2.2.3.5

Celkový obraz dopĺňa množstvo mnohostranných environmentálnych dohôd. Využíva ich hlavne OSN a týkajú sa širokej škály environmentálnych tém v oblasti biodiverzity, súše, morí, chemických látok, nebezpečného odpadu alebo atmosféry. EÚ je zmluvnou stranou asi 30 takýchto dohôd.

2.2.3.6

Okrem siete OSN slúži výbor WTO pre obchod a životné prostredie ako fórum na výmenu informácií, organizovanie podujatí a výmenu názorov o obchode a udržateľnosti (obehové hospodárstvo, dobrovoľné iniciatívy v oblasti noriem, reforma dotácií na fosílne palivá, plasty atď.).

2.2.3.7

Podľa judikatúry WTO môžu členovia zaviesť opatrenia na zlepšenie zdravia občanov, ochranu životného prostredia alebo zachovanie biodiverzity, pokiaľ spĺňajú stanovené kritériá na zabezpečenie dodržiavania pravidiel a zásad WTO. Tieto výnimky na základe článku XX Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) sa považujú za zlučiteľné, ak sú primerané a nediskriminačné. Uplatňovanie takýchto opatrení nesmie predstavovať „prostriedok úmyselnej alebo neospravedlniteľnej diskriminácie“ alebo „skrytého obmedzovania medzinárodného obchodu“.

2.2.3.8

Generálny riaditeľ WTO Renato Ruggiero na konferencii v Bonne (9. decembra 1997) veľmi jasne stanovil hranice, čo vláda môže, resp. nesmie robiť: „Vlády môžu v záujme ochrany životného prostredia alebo zachovania zdrojov v rámci svojej jurisdikcie použiť akýkoľvek druh obchodného obmedzenia vrátane dovozných a vývozných kvót a zákazov alebo uloženia daní alebo iných poplatkov na hraniciach, pokiaľ sú splnené základné požiadavky týkajúce sa nediskriminácie a čo najmenšieho obmedzovania obchodu. […] Krajina však podľa pravidiel WTO nemôže uplatňovať obchodné obmedzenia s cieľom zmeniť metódy spracovania a výroby – alebo iné politiky – svojich obchodných partnerov. Prečo? V podstate preto, lebo otázka metód výroby a spracovania patrí do zvrchovanej právomoci každej krajiny“.

2.2.3.9

Toto obmedzenie, ktoré bráni zasahovaniu do metód výroby a spracovania, je jednoznačnou prekážkou pri zavádzaní stimulov na výrobu tovaru dlhodobej spotreby a obchodovania s ním.

2.2.4   Bilaterálne prostriedky nápravy v záujme väčšieho zosúladenia hospodárskych, sociálnych a environmentálnych pravidiel

2.2.5   Výhody a obmedzenia kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji

2.2.5.1

EÚ začlenila kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji do dohôd o voľnom obchode preto, aby zabezpečila, že liberalizácia obchodu a investícií nebude viesť k zhoršeniu environmentálnych a pracovných podmienok.

2.2.5.2

Súdny dvor EÚ v roku 2017 uznal, že ustanovenia o udržateľnom rozvoji majú v príslušnej dohode „významné miesto“ (5).

2.2.5.3

EHSV v roku 2018 (6) požadoval ambicióznejší prístup a dôraznejšie presadzovanie kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji, ktoré by mali mať rovnakú dôležitosť ako kapitoly o obchodných, technických a colných záležitostiach.

2.2.5.4

MOP (7) v roku 2016 informovala, že po roku 2008 bolo prijatých 63 % dohôd s pracovnými ustanoveniami, čo naznačuje zrýchlenie, pričom 46,8 % dohôd o voľnom obchode s pracovnými ustanoveniami sa týkalo EÚ, USA alebo Kanady. Referenčné dokumenty sú v tejto súvislosti (v zostupnom poradí) Deklarácia MOP o základných zásadách a právach pri práci z roku 1998, Dohovor č. 182 (detská práca), program dôstojnej práce a vyhlásenie o sociálnej spravodlivosti.

3.   Nový prístup ku koncepcii nového modelu multilaterálnych vzťahov

3.1    Všeobecné premisy

3.1.1

Všetky nové návrhy týkajúce sa väčšej súdržnosti by mali byť v súlade so štyrmi zásadami: — špecializácia: „Medzinárodné organizácie disponujú len právomocami, ktoré im udelili príslušné členské štáty“ (8), — rozhodovacia schopnosť: organizácie majú jasné vnútorné pravidlá a postupy, ktoré riadiacim orgánom (technické výbory alebo valné zhromaždenia) umožňujú konať, — transparentnosť: každá funkčná zmena, ako napríklad zriadenie spoločných skupín, zavedenie nových stanov alebo prijatie spoločného vyhlásenia, sa musí transparentne oznámiť interne aj externe; — hodnotenie: malo by sa podporovať zavedenie kultúry hodnotenia vnútorného fungovania.

3.1.2

EHSV vo svojej podstate podporuje otvorenejšiu komunikáciu a konzultácie s občianskou spoločnosťou v oblasti politík medzinárodných organizácií a vyzýva na postupné zavedenie stáleho dialógu. Vzhľadom na svoje skúsenosti je EHSV pripravený zohrávať pilotnú úlohu a pomôcť pri stanovovaní takýchto postupov. Podobne ako UNFCCC a OECD, ktoré udržiavajú intenzívny dialóg s mnohými partnermi, WTO nedávno rozšírila spoluprácu s občianskou spoločnosťou nad rámec svojho výročného verejného fóra. Tieto kontakty môžu výrazne prispieť k väčšej efektívnosti a demokracii v multilaterálnom obchodnom systéme. EHSV je vďačný za podporu Komisie pri zvyšovaní vplyvu občianskej spoločnosti na multilaterálnej úrovni a víta opatrenie č. 6 z nedávneho 6-bodového akčného plánu Ottawskej skupiny (9).

3.1.3

Rokovací potenciál sociálnych partnerov si takisto vyžaduje väčšie uznanie. Tripartitné vyhlásenie sociálnych partnerov na medzinárodnej úrovni a množstvo medzinárodných rámcových dohôd obsahuje užitočné praktické pravidlá a nástroje (sociálne normy, vzťahy s dodávateľmi, sociálny dialóg, boj proti detskej a nútenej práci).

3.2    Súbor multilaterálnych nástrojov

Integrovať WTO do systému OSN z funkčného hľadiska

3.2.1

Systém OSN je pilierom medzinárodného poriadku, v čom mu pomáha sieť špecializovaných agentúr, ako je MOP, UNESCO, WHO, MMF, Svetová banka a regionálne rozvojové banky. Hoci obchodné pravidlá musia prispievať k dosahovaniu cieľov udržateľného rozvoja, WTO bola zriadená ako samostatná organizácia, ktorá zostáva mimo systému OSN. Generálny riaditeľ WTO sa však zapája do činnosti Výkonnej rady OSN so všetkými generálnymi riaditeľmi špecializovaných agentúr a ďalších hlavných orgánov OSN. EHSV navrhuje, aby WTO informovala túto radu o všetkých výsledkoch dosiahnutých v rámci systému obchodných pravidiel, ktoré by mohli prispieť k plneniu cieľov udržateľného rozvoja.

3.2.2

Výslovný odkaz na udržateľný rozvoj v preambule dohody WTO z roku 1994 treba chápať tak, že sa vzťahuje na ciele udržateľného rozvoja, ktoré predstavujú novú všeobecne dohodnutú koncepciu udržateľnosti v medzinárodnom práve. Zdá sa, že WTO to už akceptuje, keďže na svojej webovej stránke o sebe uvádza, že „z hľadiska dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja zohráva kľúčovú úlohu“.

Väčšie prepojenie jednotlivých súborov pravidiel

3.2.3   Prísnejšie sociálne a environmentálne pravidlá

3.2.3.1

MOP vypracovala v roku 2018 niekoľko štúdií o celkovom potenciálnom dosahu Parížskej dohody, otázke ekologickej transformácie a zručností (10) alebo zručnostiach pre ekologickejšiu budúcnosť a o vplyve otepľovania na pracovné podmienky (11).

3.2.3.2

EHSV žiada o rozsiahlejšie šírenie týchto správ a podporuje zorganizovanie regionálnych seminárov financovaných EK v rozvojových krajinách, najmä v najmenej rozvinutých krajinách a ostrovných a zraniteľných ekonomikách, ktoré sú zo sociálneho hľadiska najviac postihnuté drastickými účinkami globálneho otepľovania.

3.2.3.3

MOP vydala v roku 2015 Usmernenia pre spravodlivú transformáciu na environmentálne udržateľné hospodárstvo a spoločnosť pre všetkých. EHSV navrhuje, aby útvary Komisie vo väčšej miere využívali tieto usmernenia pri svojej normotvornej činnosti. Navyše aktualizácia týchto usmernení by mala byť na programe zasadnutia správnej rady MOP.

3.2.4   Ďalšie prepojenia medzi obchodnými pravidlami a sociálnymi normami

3.2.4.1

EHSV by privítal, keby WTO – na základe zásady reciprocity – udelila MOP oficiálny štatút pozorovateľa na zasadnutiach svojich hlavných orgánov a výborov. Nad rámec oficiálnej účasti MOP na ministerských konferenciách WTO by sa posilnilo zapojenie MOP do činnosti vnútorných orgánov WTO, čo by mohlo prispieť k zohľadňovaniu dodržiavania medzinárodných pracovných noriem v rámci mechanizmu preskúmavania obchodnej politiky WTO. EHSV navrhuje, aby sa zriadila osobitná dočasná pracovná skupina tvorená zástupcami sekretariátov WTO a MOP, ktorá by do júna 2021 vypracovala a predložila usmernenia.

3.2.4.2

Okrem toho by sa vzhľadom na dosah pandémie COVID-19 na globálne hodnotové reťazce mala posilniť Svetová komisia MOP pre sociálny rozmer globalizácie. V nadväznosti na svoje stanovisko na tému záväznej dohody OSN (12) sa EHSV bude počas nemeckého predsedníctva Rady EÚ zasadzovať za účinný regulačný rámec na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv a zaistenie dôstojnej práce v globálnych hodnotových reťazcoch, ktorý by zahŕňal európsky akčný plán s legislatívnymi nástrojmi a konkrétnymi výsledkami, ako aj ambiciózne a efektívne legislatívne opatrenia na celosvetovej úrovni. K tomu musia v rámci svojej pôsobnosti prispieť MOP aj WTO.

3.2.4.3

Pri analýze regionálnych a bilaterálnych obchodných dohôd, ktorých počet a geografické pokrytie sa nepretržite zvyšuje, musí WTO zohrávať novú úlohu v súvislosti s pracovnoprávnymi ustanoveniami. Keďže väčšina nových dohôd o voľnom obchode obsahuje pracovnoprávne ustanovenia, sekretariát WTO by mal zhromažďovať, porovnávať a monitorovať tento nový korpus. Táto monitorovacia činnosť by sa mohla realizovať v spolupráci s MOP v rámci akčného plánu MOP týkajúceho sa dôstojnej práce v globálnych dodávateľských reťazcoch, čo by mohlo viesť k prehĺbeniu spolupráce medzi MOP a WTO.

3.2.5   Ďalšie prepojenia medzi pravidlami a politikami v oblasti obchodu a klímy

3.2.5.1

Na základe výnimky WTO v oblasti klímy (WTO climate waiver), ktorá je predmetom diskusií v akademických a podnikateľských kruhoch, by sa mohli vymedziť „klimatické opatrenia“: charakteristiky, ciele všeobecného záujmu a kritériá zlučiteľnosti s pravidlami WTO. Takáto výnimka by členom WTO umožnila zaviesť klimatické opatrenia na vnútroštátnej úrovni (systém obchodovania s emisiami) alebo na hraniciach, čím by sa zabezpečilo, že tieto opatrenia by nefungovali ako skryté protekcionistické opatrenia.

3.2.5.2

Na 12. ministerskú konferenciu v roku 2021 by mala neformálna pracovná skupina WTO vypracovať vyhlásenie ministrov WTO o obchode a životnom prostredí, v ktorom by sa uznala úloha obchodu, obchodnej politiky a multilaterálneho obchodného systému pri podpore úsilia medzinárodného spoločenstva o dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a ďalších spoločných medzinárodných environmentálnych záväzkov, ako je napríklad Parížska dohoda. EHSV nabáda Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí v tejto veci.

3.2.5.3

EHSV žiada Európsku komisiu, aby objasnila svoj postoj k postupnému rušeniu dotácií na fosílne palivá v EÚ a plne podporovala všetky nové iniciatívy na viacstrannej úrovni v rámci WTO.

3.2.5.4

EHSV vyzýva na rýchle obnovenie viacstranných rokovaní WTO o dohode o environmentálnych tovaroch. To by malo byť priamejšie prepojené s Parížskou dohodou, napríklad s návrhom predloženým v roku 2019 v čínskom Tchaj-peji, ktorý sa týkal dohody o environmentálnom tovare a službách súvisiacej s Parížskou dohodou a zameranej na zrušenie ciel na tovar a služby v súvislosti so znížením emisií uhlíka. „Začatie úplne nových rokovaní, ako napríklad o dohode o environmentálnom tovare a službách súvisiacej s Parížskou dohodou, ktoré sú zamerané na riešenie takých závažných problémov, ako je zmena klímy a liberalizácia medzinárodného obchodu, bude kľúčovým úspechom multilaterálneho obchodného systému.“ (13)

3.2.5.5

V záujme väčšieho zosúladenia by sekretariáty zodpovedné za mnohostranné environmentálne dohody mali mať štatút pozorovateľa v rôznych výboroch WTO (napríklad vo výbore pre technické prekážky a výbore pre sanitárne a fytosanitárne opatrenia), a nielen vo výbore pre obchod a životné prostredie .

3.2.5.6

EHSV odporúča, aby sa zriadila spoločná pracovná skupina pre Program OSN pre životné prostredie, UNFCCC a WTO, ktorá by sa zaoberala problematikou emisií skleníkových plynov a otázkami medzinárodného obchodu a vypracovávala by metódy merania alebo systémy kompenzácie v rámci dohôd o voľnom obchode (napríklad opätovným zalesňovaním). Takéto systémy kompenzácie dohodnuté s tretími krajinami by sa mali zohľadňovať vo vnútroštátne stanovených príspevkoch v rámci Parížskej dohody.

4.   Príspevok EÚ k novému modelu udržateľného multilateralizmu

4.1

Aby sa zabránilo úniku uhlíka, EHSV podporuje zavedenie mechanizmu kompenzácie emisií CO2 na hraniciach EÚ, ktorý by bol v súlade s pravidlami WTO, čím by sa zabezpečili rovnaké podmienky pre odvetvia s vysokými emisiami CO2 (14). EHSV žiada Európsku komisiu, aby dodržala svoj pôvodný harmonogram a na jar 2021 predložila legislatívny návrh. Nedávne úvodné posúdenie vplyvu (plán) svedčí o podpore, najmä v odvetviach, ako je oceliarstvo, cementárstvo, chemický priemysel a elektroenergetika.

4.2

EHSV zdôrazňuje, aká dôležitá je pre prijímajúce krajiny komplexná sociálna a environmentálna podmienenosť v budúcom všeobecnom systéme preferencií (VSP) [nariadenie (EÚ) č. 978/2012 (15)].

4.3    Dôraznejšie ustanovenia týkajúce sa udržateľného rozvoja v dohodách o voľnom obchode

4.3.1

Kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji v obchodných a investičných dohodách EÚ treba posilniť: — Ako odporúča Európsky parlament, v kapitolách o obchode a udržateľnom rozvoji by sa malo od oboch partnerov vyžadovať, aby ratifikovali a uplatňovali hlavné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv (t. j. Medzinárodnú listinu ľudských práv), základné dohovory MOP (vrátane Dohovoru o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci), Parížsku dohodu a ďalšie medzinárodné dohody v oblasti životného prostredia. — Monitorovací výbor EHSV Medzinárodný obchod sa domnieva, že v rámci posúdenia vplyvu na udržateľnosť by sa mal preskúmať „model vypočítateľnej všeobecnej rovnováhy“ v porovnaní „s alternatívnymi modelmi, pričom by mal zahŕňať širší súbor ukazovateľov, ktoré merajú vplyv na ľudské a pracovné práva, zmenu klímy, biodiverzitu, spotrebiteľov a priame zahraničné investície. V tejto súvislosti je nevyhnutný širší súbor ukazovateľov a nezaujaté preskúmanie alternatívnych modelov“. — EHSV vyzýva na prepracovanie mechanizmov týkajúcich sa poroty, v rámci ktorých by mohli právnici špecializovaní na obchodné právo, ale aj odborníci v oblasti práce, klímy alebo ľudských práv preskúmavať sťažnosti na základe kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji. Ak porota uzná, že došlo k porušeniu práva, mal by sa aktivovať mechanizmus urovnávania sporov medzi štátmi, pričom by malo byť možné uvaliť finančné pokuty alebo sankcie a poškodenej strane poskytnúť prostriedok nápravy.

4.3.2

Budúce dohody EÚ o voľnom obchode by mali obsahovať odkaz na Parížsku dohodu a musia zahŕňať stimuly, ako je nulová sadzba cla na environmentálny tovar alebo služby. Vo vzťahoch s inými obchodnými partnermi (Nový Zéland, Austrália) by sa mal využívať článok 22 ods. 3 dohody CETA, v ktorom sa zmluvné strany zaväzujú podporovať hospodárske a obchodné toky, čo prispeje k presadzovaniu dôstojnej práce a ochrany životného prostredia. V budúcich dohodách EÚ o voľnom obchode by sa mala monitorovacia úloha domácich poradných skupín rozšíriť nad rámec oblastí životného prostredia a zamestnanosti a sociálnej oblasti.

4.3.3

Každá investičná zmluva, o ktorej bude EÚ rokovať, najmä s Čínou, musí obsahovať komplexné ustanovenia o: — udržateľnom využívaní prírodných zdrojov, — prístupe predbežnej opatrnosti, pokiaľ ide o ľudské zdravie, prírodné zdroje a ekosystémy, — zásade účasti verejnosti a prístupe k informáciám a spravodlivosti, a — zásade integrácie a vzájomných vzťahov, najmä pokiaľ ide o ľudské práva a sociálne, hospodárske a environmentálne ciele.

4.3.4

Nadchádzajúce vymenovanie hlavného úradníka EÚ pre presadzovanie práva v oblasti obchodu pomôže zabezpečiť účinné vykonávanie obchodných dohôd vrátane pracovnoprávnych práv, environmentálnych záväzkov a úlohy občianskej spoločnosti.

4.4    Vedúca úloha EÚ pri koncipovaní nového modelu multilaterálnych vzťahov

4.4.1

Únia je jedným z mála globálnych aktérov s ústavnou povinnosťou a mandátom „presadzovať medzinárodný systém založený na posilnenej mnohostrannej spolupráci a dobrej správe vecí verejných v celosvetovom meradle“ [článok 21 ods. 2 písm. h) Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ)]. EÚ ako organizácia regionálnej integrácie sa však nemôže plne zapájať do činnosti mnohých útvarov, orgánov a organizácií systému OSN a pri obhajovaní pozícií a záujmov Únie sa musí spoliehať na členské štáty. Po vyše desiatich rokoch od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy, v ktorej sa EÚ zaväzuje „podporovať multilaterálne riešenia spoločných problémov, najmä v rámci Organizácie Spojených národov“ (článok 21 ods. 1 ZEÚ), je načase, aby Únia spolu s členskými štátmi vypracovala integrovanú stratégiu na zlepšenie svojho postavenia v systéme OSN.

4.4.2

EÚ ako organizácia regionálnej integrácie sa však nemôže plne zapájať do činnosti mnohých útvarov, orgánov a organizácií systému OSN a pri obhajovaní pozícií a záujmov Únie sa musí spoliehať na členské štáty. Po vyše desiatich rokoch od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy, v ktorej sa EÚ zaväzuje „podporovať multilaterálne riešenia spoločných problémov, najmä v rámci Organizácie Spojených národov“ (článok 21 ods. 1 ZEÚ), je načase, aby Únia spolu s členskými štátmi vypracovala integrovanú stratégiu na zlepšenie svojho postavenia v systéme OSN.

---

(1)  Stanovisko REX/509 na tému Reforma WTO s cieľom prispôsobiť sa vývoju svetového obchodu (Ú. v. EÚ C 159, 10.5.2019), stanovisko REX/486 na tému Úloha obchodnej a investičnej politiky EÚ pri zvyšovaní hospodárskej výkonnosti EÚ (Ú. v. EÚ C 47, 11.2.2020), stanovisko REX/500 na tému Kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách EÚ o voľnom obchode (Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018), stanovisko NAT/760 na tému Diskusný dokument „Smerom k udržateľnej Európe do roku 2030“ (Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020).

(2)  Odporúčania ICC k reforme WTO, október 2019.

(3)  http://www.oecd.org/about/sge/fixing-globalisation-time-to-make-it-work-for-all-9789264275096-en.htm, s. 9.

(4)  Ministerská deklarácia WTO zo Singapuru, 1996, časť IV, bod F.

(5)  Stanovisko 2/15 Súdneho dvora zo 16. mája 2017, EU:C:2017:376.

(6)  Stanovisko EHSV REX/500 na tému Kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách EÚ o voľnom obchode (Ú. v. EÚ C 227, 28.6.2018, bod 2.4).

(7)  MOP: Labour-related provisions in trade agreements: Recent trends and relevance to the ILO (Ustanovenia týkajúce sa práce v obchodných dohodách: najnovšie trendy a význam pre MOP), GB.328/POL/3, bod 9.

(8)  Jan Wouters, Cedric Ryngaert, Tom Ruys a Geert De Baere: International Law: A European Perspective (Medzinárodné právo: európska perspektíva), Hart Publishing, Oxford, 2018, s. 259.

(9)  Kanada je na čele skupiny členských štátov WTO, známej ako Ottawská skupina (Ottawa Group), ktorá sa zaoberá konkrétnymi výzvami multilaterálneho obchodného systému. Vyhlásenie Ottawskej skupiny: Zameranie opatrení na COVID-19, jún 2020.

(10)  World employment social outlook 2018 – Greening with jobs (Globálne perspektívy na rok 2018 v oblasti zamestnanosti a sociálnych otázkach – ekologizácia a pracovné miesta), Ženeva, MOP, 2018.

(11)  Working on a warmer planet: The impact of heat stress on labour productivity and decent work (Práca na teplejšej planéte: vplyv teplotného stresu na produktivitu práce a dôstojnú prácu), Ženeva, MOP, 2019.

(12)  REX 518: Záväzná dohoda OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (Ú. v. EÚ C 97, 24.3.2020, s. 9).

(13)  Neoficiálny dokument JOB/TE/19, 19. januára 2018.

(14)  Stanovisko EHSV CCMI/167 na tému Zosúladenie politík v oblasti klímy a energetiky z hľadiska priemyselných odvetví (Ú. v. EÚ C 353, 18.10.2019, s. 59).

(15)  Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1.