EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 7. 2020
COM(2020) 608 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Akčný plán EÚ na boj proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami na roky 2020 – 2025
Akčný plán EÚ na boj proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami na roky 2020 – 2025
Obsah
1.Úvod
2.Problematika
3.Iniciatívy EÚ
4.Nový akčný plán EÚ na roky 2020 – 2025
4.1.Stanovenie ukazovateľov a podávanie správ
4.2.Hlavné priority
4.2.1.Priorita 1: Ochrana legálneho trhu a obmedzenie zneužívania
4.2.2.Priorita 2: Budovanie lepšieho spravodajského obrazu
4.2.3.Priorita 3: Zvyšovanie tlaku na nelegálne trhy
4.2.4.Priorita 4: Zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce
5.Konkrétne opatrenia pre juhovýchodnú Európu a jej spoluprácu s EÚ
5.1.Prispôsobenie aktivít regiónu
5.2.Modernizované riadenie s cieľom zabezpečiť efektívne vykonávanie
5.2.1.Splnenie finančných potrieb s cieľom riešiť výzvy
5.2.2.Celostné riadenie vykonávania činností v juhovýchodnej Európe
6.Závery
1.Úvod
Začiatkom júla 2020 Europol, Francúzsko a Holandsko oznámili výsledky rozsiahleho cezhraničného spoločného vyšetrovania proti významnej zločineckej sieti, ktoré viedlo k zaisteniu desiatok automatických strelných zbraní v Holandsku. Počas nepokojov v Dijone (Francúzsko) na konci júna sa mladiství s hrdosťou filmovali s útočnými zbraňami a pištoľami. V tom istom čase policajná operácia v Španielsku rozložila širokú sieť nezákonného obchodovania so strelnými zbraňami, v rámci ktorej bolo zaistených 730 zbraní a 21 osôb v celej krajine. Tieto všetky príklady ukazujú realitu hrozby nedovolených strelných zbraní. Extrémne pravicoví aktivisti sa čoraz viac dostávajú do pozornosti kvôli hromadeniu zbraní. To ukazuje, že strelné zbrane môžu zvyšovať nebezpečenstvo závažnej a organizovanej trestnej činnosti vrátane terorizmu. Podľa odhadov v roku 2017 vlastnili civilisti v EÚ 35 miliónov nedovolených strelných zbraní (56 % z celkového odhadovaného počtu strelných zbraní) 1 . Podľa týchto odhadov by v dvanástich členských štátoch EÚ počet nedovolených strelných zbraní prevyšoval počet legálne držaných strelných zbraní 2 .
EÚ ako priestor bez vnútorných hraníc zohráva aktívnu úlohu v boji proti tejto hrozbe. Posilnila najmä právne predpisy v oblasti strelných zbraní s cieľom zabrániť tomu, aby sa zbrane dostali do nesprávnych rúk 3 . Zločinecké organizácie aktívne v EÚ získavajú strelné zbrane väčšinou prostredníctvom nedovolenej úpravy nesmrtiacich zbraní a nedovoleného obchodovania: buď nedovoleným transferom medzi členskými štátmi EÚ, alebo pašovaním z krajín mimo Európskej únie (väčšinou z juhovýchodnej Európy) 4 . V posledných rokoch EÚ podporovala rozvoj silnej koordinácie presadzovania práva v tejto oblasti.
Mnohé výzvy pretrvávajú, pričom je potrebný nový súbor opatrení na udržanie kroku s nimi, ako sa uvádza najmä v Hodnotení Komisie akčného plánu na roky 2015 – 2019 týkajúceho sa obchodovania so strelnými zbraňami medzi EÚ a regiónom juhovýchodnej Európy 5 . Európska únia, ako aj jej partneri, najmä v juhovýchodnej Európe, musia čeliť týmto výzvam tak, že nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami určia ako prierezovú bezpečnostnú prioritu. Vzhľadom na komplexnú a multidisciplinárnu povahu hrozby môže koherentný rámec pre spoluprácu poskytnúť iba jednotný akčný plán s cieľom zintenzívniť medzinárodnú spoluprácu podľa konkrétnych potrieb, požiadaviek a ukazovateľov výkonnosti.
Komisia preto navrhuje jednotný akčný plán pre partnerov z EÚ aj z juhovýchodnej Európy (západný Balkán, Moldavsko a Ukrajina) obsahujúci štyri konkrétne priority na riešenie zostávajúcich medzier v právnych predpisoch a nezrovnalostí v kontrolách strelných zbraní, ktoré bránia policajnej spolupráci. V tomto akčnom pláne sa stanovujú činnosti na spoločné porozumenie hrozby nedovolených strelných zbraní a spoločný postup vpred pri jej riešení.
2.Problematika
Europol v roku 2019 uviedol, že závery hodnotenia hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) z roku 2017 zostávajú v platnosti, a že šírenie a dostupnosť nedovolených strelných zbraní v členských štátoch EÚ zvyšuje riziko ich použitia pri teroristických útokoch a organizovanej trestnej činnosti. Uvádzalo sa v ňom však, že „zmeny v modi operandi, trasách a zemepisných oblastiach postihnutých niektorými trestnými činnosťami však môžu naznačovať určitý dlhodobejší trend a zmeny ovplyvňujúce trestnú činnosť.“ Nedovolené obchodovanie, distribúcia a používanie strelných zbraní „zostávajú vysokou hrozbou“. Zvýšil sa najmä „predaj deaktivovaných, reaktivovaných a upravených strelných zbraní“ 6 . Nedovolené strelné zbrane sú ľahšie dostupné online (najmä na dark webe) a čoraz častejšie s nimi obchodujú okrem organizovaných zločineckých skupín aj jednotliví páchatelia trestnej činnosti. Nedovolené strelné zbrane sú väčšinou pištole (34 % zaistení) a pušky (27 % zaistení).
Podľa nedávnej štúdie 7 sa v Európe v období 2009 – 2018 vyskytlo 23 incidentov hromadného strieľania, ku ktorým došlo v (polo)verejnom alebo verejnom priestore. Zahynulo pri nich 341 ľudí. V roku 2015 Europol zaznamenal 57 teroristických incidentov, pri ktorých sa použila strelná zbraň 8 . V roku 2017 boli strelné zbrane použité v 41 % prípadov teroristických útokov, čo je mierny nárast v porovnaní s rokom 2016 (38 %) 9 . Nedávne prípady Eurojustu potvrdzujú, že nedovolené strelné zbrane boli vo viacerých prípadoch použité pri teroristických útokoch a že siete obchodujúce s nedovolenými zbraňami spolupracovali s teroristami či teroristickými organizáciami. Koordinácia cezhraničných vyšetrovaní Eurojustom viedla vo viacerých prípadoch k zaisteniu nedovolených strelných zbraní.
Tieto trendy vo všeobecnosti potvrdzujú najnovšie údaje získané Úradom OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) 10 : v rokoch 2016 – 2017 predstavovali brokové zbrane v priemere 30 % všetkých zaistení zbraní v EÚ, za nimi nasledovali pištole (22 %), pušky (15 %) a revolvery (8 %) a väčšinu zvyšných zbraní tvorili samopaly a guľomety (2 %). Na celoeurópskej úrovni sú zaistenia rovnomernejšie rozdelené medzi pištole (35 %), pušky (27 %) a brokové zbrane (22 %). Európa sa považuje za jeden z hlavných východiskových bodov nedovolených tokov, tieto toky však väčšinou zostávajú na kontinente. K zaisteným zbraniam navyše patrí aj značná časť iných ako strelných zbraní (napríklad strelné zbrane určené na streľbu slepými nábojmi a plynové zbrane), pri ktorých existuje hrozba úpravy na nedovolené strelné zbrane.
11 Europol a orgány presadzovania práva zdôrazňujú, že zločinecké motorkárske gangy nedovolene obchodujú so strelnými zbraňami v celej EÚ. Mnohé z organizovaných zločineckých skupín, ktoré sú aktívne v oblasti nedovoleného obchodovania so strelnými zbraňami, sa zaoberajú viacerými druhmi trestnej činnosti, ako je obchodovanie s drogami, organizovaná majetková trestná činnosť, prevádzačstvo, pranie špinavých peňazí a násilné trestné činy. V niektorých členských štátoch (napríklad vo Švédsku a v Dánsku) došlo k značnému zvýšeniu počtu zabití a iných násilných trestných činov, ktoré bolo sprevádzané zvýšením počtu hlásených prípadov používania potenciálne smrtiacich zbraní, ako sú strelné zbrane, nože a výbušniny. Vo Švédsku došlo v roku 2017 k 40 úmrtiam v dôsledku zbraní, čo je o 33,3 % viac ako v predchádzajúcom roku.
12 13 14 Vo viacerých správach Europolu o hodnotení hrozieb sa potvrdilo, že západný Balkán zostáva medzi hlavnými dodávateľskými regiónmi nedovoleného obchodovania so zbraňami do EÚ, a spomenula sa potreba zvýšiť tok informácií a spravodajských informácií medzi EÚ a západným Balkánom. Pretrvávajúcu hrozbu v tomto regióne potvrdilo niekoľko štúdií, v najnovšej z nich sa zdôrazňuje, že zbrane používané pri teroristických útokoch v EÚ „boli získané na miestnych nezákonných trhoch so strelnými zbraňami a zistilo sa, že pochádzajú z Balkánu“. V tej istej štúdii sa Balkán identifikuje „ako hlavný dodávateľ nedovolených strelných zbraní v Európe“, a poukázalo sa v nej na „prepojenie medzi Balkánom a ručnými zbraňami používanými v členských štátoch EÚ pri rôznych druhoch trestnej činnosti“. Potvrdzuje to najnovšia globálna štúdia o strelných zbraniach úradu UNODC, podľa ktorej je západný Balkán naďalej zdrojom nedovolených strelných zbraní, najmä útočných pušiek, v dôsledku výrazných cenových rozdielov v porovnaní so západnou Európou.
Spolupráca v oblasti presadzovania práva v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni ponúka veľký potenciál na zlepšenie. Vnútroštátne právne rámce a vymedzenia sa naďalej líšia, čo sťažuje spoločné prístupy a páchatelia trestnej činnosti to môžu naďalej zneužívať. Členské štáty sú predovšetkým ešte ďaleko od plnej transpozície a vykonania smernice o strelných zbraniach 15 . Komisia 24. júla 2019 zaslala členským štátom, ktoré neoznámili úplnú transpozíciu smernice, 20 odôvodnených stanovísk 16 . V decembri 2017 okrem toho Komisia uverejnila hodnotenie uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 258/2012 o dovoze, vývoze a tranzite civilných strelných zbraní, v ktorom boli zistené nedostatky spôsobené nejednotným vykonávaním 17 . V apríli 2018 nasledovalo odporúčanie, v ktorom sa vyžaduje posilnenie pravidiel EÚ s cieľom zlepšiť vysledovateľnosť a bezpečnosť postupov pri vývoze a dovoze strelných zbraní a spoluprácu medzi orgánmi verejnej moci v boji proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami 18 .
Napriek úsiliu, najmä globálnej štúdii o strelných zbraniach úradu UNODC financovanej Komisiou, zostáva spravodajský obraz nekompletný v dôsledku neexistencie komplexných a porovnateľných údajov o zaisteniach strelných zbraní na celom kontinente. Výmena informácií na účely spravodajstva a profilovania je limitovaná obmedzeniami vyplývajúcimi z vnútroštátnych právnych predpisov o výmene informácií (aj iných ako osobných údajov, napr. balistických údajov) mimo konkrétneho vyšetrovania. Tento problém sa ďalej zhoršuje v dôsledku nedostatočnej komunikácie a koordinácie medzi rôznymi správnymi orgánmi v rámci krajín a na nadnárodnej úrovni. 20 členských štátov EÚ 19 a štyria partneri zo západného Balkánu 20 zriadili nejakú formu kontaktného miesta pre strelné zbrane. Často však nemajú vhodné právomoci (v oblasti administratívnej kontroly, zberu údajov o presadzovaní práva, prístupu k databázam, sledovania, medzinárodnej spolupráce a forenznej analýzy) a personálne zabezpečenie, ktoré by boli v súlade s odporúčaniami najlepších postupov vypracovaných vnútroštátnymi odborníkmi na strelné zbrane 21 .
Nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami je navyše nerovnomerne postihované: nie všetky neoprávnené cezhraničné transfery zbraní sa kvalifikujú ako nedovolené obchodovanie so zbraňami, čo je v rozpore s protokolom OSN o strelných zbraniach 22 . To môže viesť k nedostatočnému presadzovaniu práva a k nedostatočným sankciám. Obmedzuje aj konfiškáciu príjmov z trestnej činnosti získaných nedovoleným obchodovaním so strelnými zbraňami. Rozdielne vnútroštátne prístupy bránia spoločným cezhraničným operáciám, ako sú kontrolované dodávky.
Najmä v juhovýchodnej Európe je naďalej dôležité pracovať na tom, aby vnútroštátne správne orgány dodržiavali najvyššie normy a zabezpečovali účinnú kontrolu strelných zbraní. Potreby zahŕňajú najmä zriaďovanie vnútroštátnych databáz, balistické kapacity, ako aj zabezpečenie podmienok pre zásoby a kampane na podporu dobrovoľného odovzdávania zbraní. Pokiaľ ide o riadenie, v hodnotiacej správe Komisie týkajúcej sa akčného plánu na roky 2015 – 2019 sa uvádza, že „spolupráca medzi EÚ a regiónom juhovýchodnej Európy je vzhľadom na existenciu veľkého počtu zainteresovaných strán, ktoré nie sú vždy koordinované, aj naďalej zložitá“; spomína sa „zbytočná duplicita stretnutí“ a „chýbajúci integrovaný a komplexný rozpočtový prístup na úrovni EÚ“.
V EÚ a medzi európskymi susedmi, ktorí často čelia podobným výzvam, sa objavujú aj nové trendy. Medzi tieto trendy patria zmeny v technikách úpravy strelných zbraní pôvodne určených na streľbu slepými nábojmi alebo plynových a poplašných zbraní na strelné zbrane, ako aj nové metódy ukrývania. Páchatelia trestnej činnosti sa takisto snažia obísť právne predpisy zmenou hlavní ľahko dostupných zbraní flobertkového kalibra (zbrane malého kalibru s nízkym výkonom určené na strieľanie v interiéri). Technologické zlepšenia v 3D tlači by v budúcnosti mohli uľahčiť nedovolenú výrobu strelných zbraní. Objavujú sa nové spôsoby distribúcie vrátane nedovoleného obchodovania so súčasťami strelných zbraní prostredníctvom rýchlych balíkových a poštových služieb, ktoré viedli najmä k posunu od vývozu tradičných konfliktných zbraní zo západného Balkánu k dovozu nových zbraní zo západnej Európy alebo neoznačených hlavných súčastí zo Spojených štátov na Balkán. Ozbrojené konflikty vo východnom susedstve EÚ navyše vytvárajú potenciálne zdroje nedovolených zbraní pre EÚ.
Zdĺhavé ozbrojené konflikty s rozsiahlymi regionálnymi dôsledkami na Blízkom východe a v severnej Afrike (MENA) sú naďalej podporované zneužívaním strelných zbraní a nedovoleným obchodovaním s nimi. Nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami v tomto regióne podporujú rôzne dôvody vrátane slabo zabezpečených zásob a zneužívania zákonných strelných zbraní, okrem iného pochádzajúcich z legálnej výroby a povoleného vývozu z členských štátov EÚ. Nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami v Afrike prispieva k nestabilite regiónu.
3.Iniciatívy EÚ 23
EÚ dlhodobo označuje nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami za významnú hrozbu pre občanov. To viedlo Komisiu k tomu, aby v oznámení o strelných zbraniach z roku 2013 24 a v Európskom programe v oblasti bezpečnosti z roku 2015 25 stanovila osobitnú politiku na riešenie tejto otázky. V roku 2014 členské štáty vypracovali prvý operačný akčný plán pre oblasť trestnej činnosti ako súčasť Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT pre strelné zbrane) v kontexte cyklu politiky EÚ na roky 2014 – 2018, v oddiele „Strelné zbrane“ 26 .
EÚ od roku 2002 poskytuje pomoc západnému Balkánu, a to prostredníctvom niekoľkých po sebe nasledujúcich rozhodnutí Rady o financovaní projektov kontroly ručných zbraní v celkovej hodnote takmer 30 miliónov EUR. Boli zahrnuté činnosti v mnohých oblastiach, ktoré prispievajú k zlepšeniu kontroly ručných zbraní a k predchádzaniu obchodovaniu so zbraňami a k boju proti nemu. Najnovšie takéto rozhodnutie Rady v rámci SZBP, predstavujúce bezprecedentnú sumu 11,8 mil. EUR, predložil vysoký predstaviteľ a Rada ho prijala v decembri 2019 s platnosťou na 4 roky. Hlavným partnerom pri pomoci, ktorú EÚ poskytuje tomuto regiónu, je Stredisko na kontrolu ručných a ľahkých zbraní v juhovýchodnej a východnej Európe (SEESAC 27 ). Uplatňuje komplexný regionálny prístup ku kontrole strelných zbraní v regióne, vrátane zlepšeného označovania, sledovania a evidencie zbraní, zlepšeného presadzovania práva, posilnenej fyzickej bezpečnosti a riadenia zásob, zlepšovania povedomia a politiky rodovej rovnosti a transparentnosti vývozov zbraní. Táto pretrvávajúca a dlhodobá podpora západného Balkánu prispela k budovaniu dôvery medzi regionálnymi vnútroštátnymi orgánmi a pomohla posilniť regionálnu spoluprácu.
EÚ a jej partneri zo západného Balkánu v decembri 2014 schválili akčný plán týkajúci sa potláčania nezákonného obchodovania so strelnými zbraňami medzi EÚ a regiónom juhovýchodnej Európy (2015 – 2019) 28 . Po teroristických útokoch v Paríži Komisia v novembri 2015 navrhla ďalšie posilnenie právneho rámca EÚ na riešenie niekoľkých medzier, čo viedlo k revízii smernice o strelných zbraniach. Komisia zároveň uverejnila nový Akčný plán EÚ na boj proti nelegálnemu pašovaniu a používaniu strelných zbraní a výbušnín 29 .
V roku 2018 Rada schválila spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Prvky pre stratégiu EÚ proti nedovoleným strelným zbraniam, ručným a ľahkým zbraniam a ich munícii 30 , čím sa zmenilo na plnohodnotnú stratégiu EÚ. 31
Orgány západného Balkánu nedávno vyjadrili ochotu riešiť zostávajúce nedostatky spoločne na základe regionálneho prístupu prostredníctvom vypracovania Plánu pre udržateľné riešenie nelegálnej držby a zneužívania ručných a ľahkých zbraní (RĽZ) a ich munície a obchodovania s nimi (ďalej len regionálny plán 32 ), ktorý bol prijatý na samite berlínskeho procesu v Londýne 10. júla 2018. Táto iniciatíva neskôr získala finančnú podporu EÚ na základe rozhodnutia Rady z 19. novembra 2018 33 .
Vývoj opatrení spolupráce medzi EÚ a tretími krajinami, pokiaľ ide o aspekty presadzovania práva v boji proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami sa vyvíjal najmä prostredníctvom platformy EMPACT pre strelné zbrane. Práca bola zameraná na rozvoj vnútroštátnych kapacít na boj proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami, na rozvoj operačnej výmeny informácií s členskými štátmi a Europolom a operácií spoločnej kontroly.
Komisia prostredníctvom Fondu pre vnútornú bezpečnosť – polícia finančne podporila a propagovala niekoľko štúdií, ako napríklad výskumné programy EFFECT 34 , FIRE 35 a SAFTE 36 na zlepšenie poznatkov o nedovolenom obchodovaní so strelnými zbraňami, ktoré sa okrem iného vzťahujú na nedovolené obchodovanie online a zneužívanie zákonného obchodu. Komisia financovala globálny program UNODC pre strelné zbrane zameraný na zber a analýzu kvantitatívnych a kvalitatívnych informácií a údajov o nedovolenom obchodovaní so strelnými zbraňami 37 .
Prostredníctvom nástroja na podporu stability a mieru Komisia financovala aj prácu globálneho programu pre strelné zbrane úradu UNODC, ktorá je zameraná na vykonávanie Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho protokolu o strelných zbraniach v partnerských krajinách. Interpol takisto získal finančnú podporu na vytvorenie a vývoj svojho systému na vedenie záznamov o nezákonných strelných zbraniach a ich sledovanie (iARMS).
Komisia a Rada tiež podporujú dobrovoľné zhromažďovanie nedovolených strelných zbraní, likvidáciu nadbytočných zbraní a munície, fyzickú bezpečnosť a riadenie zásob, rozvoj kapacít na označovanie, evidenciu zbraní a sledovanie, rozvoj kapacít na kontrolu vývozu zbraní a podporu pri monitorovaní embarga a sledovaní odcudzených zbraní.
4.Nový akčný plán EÚ na roky 2020 – 2025
4.1.Stanovenie ukazovateľov a podávanie správ
Predchádzajúce akčné plány neobsahovali vhodné ukazovatele, čo komplikovalo hodnotenie ich vykonávania. V roku 2018 partneri na západnom Balkáne a niektoré členské štáty EÚ vyvinuli užitočné ukazovatele v kontexte regionálneho plánu. Ukazovatele vyvinuli orgány západného Balkánu s podporou SEESAC a ocenili ich všetky zúčastnené zainteresované strany.
Komisia navrhuje, aby sa podobné ukazovatele použili na vyhodnotenie a monitorovanie účinnosti nového akčného plánu na boj proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami so systematickým zberom údajov o trestnej činnosti a trestnej justícii v rámci orgánov presadzovania práva (polícia, colné orgány, prokuratúra a súdy). Medzi tieto ukazovatele okrem iného patrí súlad s právnymi predpismi EÚ, počet zaistení, počet trestných stíhaní a odsúdení za nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami, počet vývozných licencií a kontrol po odoslaní, počet vytvorených kontaktných miest pre strelné zbrane, počet odovzdaných, legalizovaných, deaktivovaných alebo zničených zbraní (ďalšie podrobnosti pozri v prílohe 4). Príslušné ukazovatele sú v prípade potreby uvedené pod každým opatrením.
Európska komisia v súlade s rozhodnutím Rady (CFSP) 2018/1788 každý rok požiada členské štáty EÚ a partnerov z juhovýchodnej Európy, aby poskytli údaje týkajúce sa ukazovateľov výkonnosti spolu s prípadnými konkrétnymi dôkazmi (napr. o zničeniach zbraní), aby bolo možné získať aktualizované hodnotenie ročných činností. Komisia bude v úzkej spolupráci s platformou EMPACT pre strelné zbrane podporovať príslušné orgány prostredníctvom vypracovania metodiky a jasných usmernení pre podávanie správ.
4.2.Hlavné priority
4.2.1.Priorita 1: Ochrana legálneho trhu a obmedzenie zneužívania
Európska komisia zintenzívni svoj záväzok zabezpečiť, aby všetky členské štáty správne transponovali a účinne presadzovali smernicu o strelných zbraniach a jej príslušné delegované a vykonávacie akty. Na tento účel bude naďalej využívať všetky právomoci udelené zmluvou. Vykonávanie smernice o strelných zbraniach členskými štátmi je prioritou. Komisia vyzýva partnerov z juhovýchodnej Európy, aby svoje právne predpisy týkajúce sa zákonnej kontroly v plnej miere aproximovali s normami EÚ a medzinárodnými normami. [Opatrenie 1.1 – KPI 1] S cieľom pomôcť členským štátom a partnerom z juhovýchodnej Európy Komisia spolu s Europolom vypracuje referenčnú tabuľku strelných zbraní na úrovni EÚ, ktorá umožní jednoduchú klasifikáciu strelných zbraní podľa kategórií EÚ. [Opatrenie 1.2]
V súlade s požiadavkami smernice o strelných zbraniach Komisia začiatkom roka 2021 uverejní správu o jej uplatňovaní. V jej rámci preskúma spôsoby, ako čo najlepšie riešiť vznikajúce a budúce hrozby, najmä pokiaľ ide o flobertkové strelné zbrane a 3D tlač strelných zbraní. [Opatrenie 1.3]
Komisia vykoná posúdenie vplyvu právnych predpisov EÚ o kontrole dovozu a vývozu civilných strelných zbraní [opatrenie 1.4 – KPI 6], najmä s cieľom preskúmať spôsoby zlepšenia vysledovateľnosti (harmonizované dovozné označenia), zabezpečiť výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi, ktorou sa zabráni obchádzaniu zákazov vývozu, a zvýšiť bezpečnosť postupov kontroly pri vývoze a dovoze strelných zbraní (lepšie objasnenie zjednodušených postupov). Preskúma, ako zabezpečiť súlad medzi nariadením č. 258/2012 a smernicou o strelných zbraniach, napríklad s cieľom lepšie riešiť dovoz ľahko upraviteľných poplašných a signálnych zbraní alebo uplatniť vývozné kontroly na všetky zbrane, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. S cieľom zabezpečiť dôsledné presadzovanie svojich pravidiel má Komisia okrem toho v úmysle uplatňovať režim ochrany oznamovateľov zavedený smernicou (EÚ) 2019/1937 38 na osoby, ktoré nahlásia porušenia zmeneného nariadenia č. 258/2012.
Napokon, Komisia na podporu vykonávania príslušných medzinárodných dohovorov OSN 39 posilní kapacitu partnerských krajín vykonávať účinné kontroly strelných zbraní a zintenzívni svoju angažovanosť s cieľom priblížiť sa k najvyšším normám, ktorými sa zabezpečí účinné sledovanie a zabráni sa tomu, aby sa strelné zbrane dostali na nelegálne trhy. [Opatrenie 1.5 – KPI 1]
4.2.2.Priorita 2: Budovanie lepšieho spravodajského obrazu
Komisia opakuje svoje odporúčanie členským štátom, aby do Schengenského informačného systému systematicky vkladali informácie o stratených a odcudzených strelných zbraniach, ako aj o predaných zbraniach, ktoré možno ľahko upraviť na strelné zbrane, a aby v ňom vyhľadávali, keď zaistia zbraň. [Opatrenie 2.1 – KPI 9.8] Komisia bude podporovať iniciatívy, ktoré vnútroštátnym orgánom umožnia simultánne vyhľadávanie a/alebo zápisy v Schengenskom informačnom systéme a v systéme iARMS prevádzkovanom Interpolom, a vyzýva členské štáty, aby reagovali na výzvu Interpolu s cieľom nájsť dobrovoľníkov na testovanie nových funkcií. [Opatrenie 2.2 – KPI 9.6] Je veľmi dôležité, aby sa všetky operačné a strategické spravodajské informácie, ako aj informácie o rizikách, ktoré sú relevantné pre colné orgány, automaticky postúpili do spoločného systému riadenia colných rizík (CRMS). [Opatrenie 2.3 – KPI 9.9] Členské štáty a partneri z juhovýchodnej Európy by mali systematicky zaznamenávať ukradnuté a stratené strelné zbrane v systéme iARMS. [Opatrenie 2.4 – KPI 9.6]
Na základe projektu realizovaného úradom UNODC Komisia prijme kroky na zavedenie systematického a harmonizovaného zberu údajov o zaisteniach strelných zbraní [opatrenie 2.5 – KPI 4] a bude uverejňovať ročnú štatistiku podobne ako v prípade analýzy záchytov drog 40 . Orgánom presadzovania práva by sa tak poskytli užitočné informácie, najmä preto, aby im pomohli pri identifikácii nových trendov nedovoleného obchodovania a stanovovaní podrobnejších rizikových profilov. Na tento účel a na základe prípravných prác, ktoré vykonali rôzni aktéri, ako sú Europol, Frontex, UNODC, EMPACT pre strelné zbrane a partneri z juhovýchodnej Európy, Komisia navrhne spoločný formulár na podávanie správ o zaisteniach. Komisia v spolupráci s Europolom preskúma uskutočniteľnosť zavedenia nástroja na úrovni EÚ na sledovanie incidentov súvisiacich so strelnými zbraňami v reálnom čase a na vytvorenie nepretržite aktualizovaného obrazu. [Opatrenie 2.6 – KPI 10] Pritom bude čerpať inšpiráciu z projektu FIRE z roku 2017 financovaného EÚ 41 a platformy na monitorovanie ozbrojeného násilia zameranej na juhovýchodnú Európu 42 .
Nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami môže prebiehať aj na trhoch na dark webe. Komisia bude vykonávať prípravnú akciu na nepretržité monitorovanie darknetu navrhnuté Európskym parlamentom. [Opatrenie 2.7] V rámci cyklu politík EÚ bude Europol naďalej pomáhať členským štátom pri zhromažďovaní informácií a vytváraní spoľahlivého spravodajského obrazu o využívaní darknetu na nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami.
4.2.3.Priorita 3: Zvyšovanie tlaku na nelegálne trhy
Komisia vyzýva členské štáty a partnerov z juhovýchodnej Európy, aby v každej jurisdikcii dokončili zriadenie plne personálne vybavených a odborne pripravených kontaktných miest pre strelné zbrane v súlade s odporúčaniami usmernení týkajúcich sa najlepších postupov vypracovaných vnútroštátnymi odborníkmi 43 . [Opatrenie 3.1 – KPI 7.1] Takéto kontaktné miesta by okrem toho mali byť systematicky prepojené s vykonávaním akčného programu OSN pre ručné a ľahké zbrane a s medzinárodným nástrojom na sledovanie. S cieľom uľahčiť spoluprácu na úrovni EÚ a medzinárodnú spoluprácu Komisia uverejní prehľad týchto kontaktných miest, v ktorom jasne uvedie ich kontaktné údaje a právomoci. [Opatrenie 3.2 – KPI 7.1]
Komisia vyzýva všetky členské štáty, ktoré tak ešte neurobili 44 , aby ratifikovali protokol OSN o strelných zbraniach, ktorým sa uľahčuje a posilňuje spolupráca na predchádzanie nedovolenej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, na boj proti nim a ich odstránenie. [Opatrenie 3.3 – KPI 1.5] Komisia takisto začne konzultácie so zainteresovanými stranami s cieľom preskúmať, či v legislatívnom rámci existujú medzery, a posúdi potrebu zavedenia spoločných trestnoprávnych noriem v oblasti nedovoleného obchodovania so strelnými zbraňami a nedovolenej výroby v súlade s článkom 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. [Opatrenie 3.4 – KPI 1.5 a 8] V tejto súvislosti Komisia preskúma uskutočniteľnosť zavedenia pravidiel policajnej spolupráce na zabezpečenie systematickejšieho sledovania zaistených zbraní, výmeny spravodajských informácií mimo konkrétnych vyšetrovaní, ľahšej a systematickejšej výmeny balistických údajov alebo vykonávania kontrolovaných dodávok.
Komisia vyzýva členské štáty a partnerov z juhovýchodnej Európy, aby zlepšili spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva (colné orgány, polícia a pohraničná stráž), ale aj s prokurátormi a odborníkmi v oblasti forenznej analýzy, s cieľom sledovať hlavné zdroje a trasy nedovolených strelných zbraní, na základe skúseností získaných sieťou odborníkov juhovýchodnej Európy pre strelné zbrane.[Opatrenie 3.5 – KPI 3]Mali by výrazne rozvíjať odborné znalosti svojich orgánov presadzovania práva, pokiaľ ide o hrozbu strelných zbraní, právny rámec a jeho nástroj medzinárodnej spolupráce, najmä prostredníctvom lepšieho využívania možností výcviku, ktoré ponúka CEPOL, a rozvíjaním kaskádového výcviku s cieľom zvýšiť jeho pridanú hodnotu. [Opatrenie 3.6 – KPI 7.2]
Komisia vyzýva Europol, členské štáty a partnerov z juhovýchodnej Európy, aby sa v rámci operácií kybernetickej hliadkovej činnosti a opatrení proti trhom na dark webe sústredili na prípady strelných zbraní prostredníctvom úzkej koordinácie v rámci Dňa spoločnej aktivity kybernetického hliadkovania a vyšetrovaní temného webu v rámci tímu Europolu pre dark web. [Opatrenie 3.7 – KPI 9.4]
Komisia takisto zlepší spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva a prevádzkovateľmi balíkových a poštových služieb s cieľom zabezpečiť prísnejší dohľad nad prepravou strelných zbraní alebo ich súčastí. Preskúma najmä, do akej miery možno použiť umelú inteligenciu na lepšiu identifikáciu súčastí zbraní skrytých vo väčšom množstve malých zásielok najmä prostredníctvom röntgenového snímania. [Opatrenie 3.8] Navrhne aj memorandum o porozumení na úrovni EÚ medzi prevádzkovateľmi balíkových služieb a policajnými a colnými orgánmi s cieľom zlepšiť oznamovanie údajov týkajúcich sa strelných zbraní a súčastí strelných zbraní a spôsob, akým sa môžu navzájom podporovať, na základe najlepších postupov, ktoré sa už zaviedli na vnútroštátnej úrovni. [Opatrenie 3.9] Takto sa vytvoria rovnaké podmienky pre všetkých a zabráni sa vzniku niektorých prevádzkovateľov, pri ktorých sú kontroly menej dôsledné.
4.2.4.Priorita 4: Zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce
Spolupráca medzi EÚ a partnermi z krajín mimo EÚ sa musí zintenzívniť v súlade s prioritami stanovenými v Stratégii EÚ proti nedovoleným strelným zbraniam, ručným a ľahkým zbraniam a ich munícii z roku 2018 45 .
Osobitne sa musí zintenzívniť spolupráca s krajinami severnej Afriky a Blízkeho východu.
Je potrebné prehĺbiť spoluprácu s Tuniskom, Libanonom a Jordánskom pri sledovaní zbraní a zlepšovaní kontroly zbraní. Komisia bude úzko spolupracovať s vysokým predstaviteľom a vyzýva členské štáty, aby vyčlenili viac pracovníkov na technickú pomoc krajinám severnej Afriky a Blízkeho východu. [Opatrenie 4.1] Vzhľadom na to, že je považované za krajinu pôvodu mnohých ľahko upraviteľných, a teda nedovolených, plynových a poplašných zbraní je potrebné prioritne sa zamerať aj na spoluprácu s Tureckom. [Opatrenie 4.2] V Afrike, najmä v regióne Sahel, bude Komisia naďalej podporovať pomoc pri lepšej fyzickej bezpečnosti a správe zásob, vedení záznamov a kontrole zbraní. [Opatrenie 4.3] Už prebiehajú výmeny osvedčených postupov s juhovýchodnou Európou.
Vzhľadom na vysoké riziko nedovoleného obchodovania so strelnými zbraňami v juhovýchodnej Európe (teda v partnerských krajinách západného Balkánu, Ukrajiny a Moldavska, ktoré nie sú členmi EÚ), osobitosti spojené s jej geopolitickým kontextom, veľké množstvo a druhy zapojených vnútroštátnych a medzinárodných aktérov, ako aj súčasnú nestabilitu vo východnej Európe sa v hodnotiacej správe akčného plánu na roky 2015 – 2019 preukázala potreba nového akčného plánu. Na túto potrebu poukazovali aj delegáti všetkých partnerov, ktorí sa zúčastnili na treťom stretnutí spoločného výboru odborníkov Európskej únie a odborníkov z juhovýchodnej Európy na strelné zbrane, ktoré sa konalo 24. septembra 2018 v Bruseli. V hodnotiacej správe sa takisto zdôraznila potreba zapojiť Ukrajinu a Moldavsko do širšieho súdržného rámca spolupráce v boji proti spoločným hrozbám, ktoré predstavuje nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami v celom regióne. To zodpovedá výzve Rady zapojiť Ukrajinu do príslušných operačných akčných plánov cyklu politiky EÚ pre organizovanú a závažnú medzinárodnú trestnú činnosť 46 . Pokiaľ ide o Ukrajinu, v akčnom pláne sa zohľadňuje podpora EÚ 47 pre úsilie Ukrajiny v boji proti nedovolenému obchodovaniu so zbraňami, muníciou a výbušninami v spolupráci s OBSE a SEESAC 48 . Komisia finančnými prostriedkami EÚ podporuje integrované riadenie hraníc a činnosti boja proti nelegálnemu obchodovaniu so zbraňami, okrem iného prostredníctvom pomocnej hraničnej misie Európskej únie v Moldavsku a na Ukrajine. Pokračuje činnosť iniciatívy Conflict Armament Research na Ukrajine podporovaná rozhodnutím Rady (SZBP) 2017/2283.
Komisia preto ako súčasť tohto akčného plánu navrhuje konkrétne podrobné opatrenia a riadenie v juhovýchodnej Európe (pozri oddiel 5), ktoré sa majú realizovať v úzkej spolupráci s vysokým predstaviteľom a po konzultácii s partnermi.
5.Konkrétne opatrenia pre juhovýchodnú Európu a jej spoluprácu s EÚ
5.1.Prispôsobenie aktivít regiónu
Ako sa uvádza v oddiele 2, z hodnotenia akčného plánu EÚ a juhovýchodnej Európy na roky 2015 – 2019 49 vyplynulo, že obidve strany čelia spoločným výzvam a že na lepšie pôsobenie proti nadnárodnému rozmeru nedovoleného obchodovania so strelnými zbraňami v celom regióne je nevyhnutná hlbšia regionálna spolupráca.
Práca na príprave regionálneho plánu vykonaná v roku 2018 s podporou Francúzska a Nemecka bola výsledkom konsenzuálneho a participatívneho prístupu všetkých partnerov zo západného Balkánu. V jej rámci sa určilo mnoho relevantných zámerov a cieľov, ktoré by boli relevantné v akčnom pláne. Na základe toho Komisia v prílohe 3 navrhuje súbor konkrétnych činností, ktoré sa začleňujú do regionálneho plánu, v súlade s rozhodnutím Rady o financovaní jeho vykonávania 50 .
Všetky jurisdikcie v regióne čelia podobným problémom. Avšak nie všetci partneri dosiahnu svoje ciele rovnakým tempom a rôzne stupne pokroku si budú vyžadovať rôzne ambície. Vo vhodnom čase by tieto opatrenia mali primerane zahŕňať aj Ukrajinu a Moldavsko. Komisia bude v spolupráci s vysokým predstaviteľom s týmito dvoma krajinami diskutovať o spôsoboch a prostriedkoch ich začlenenia do celkového rámca.
Tieto konkrétne opatrenia pre juhovýchodnú Európu boli definované orgánmi štátov západného Balkánu pri vypracovaní a schválení regionálneho plánu, ktorý tvorí prílohu k rozhodnutie Rady (SZBP) 1788/2018. Vedúc k hlavnému cieľu akčného plánu – boju proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami a strelivom, poskytuje väčšiu jednoznačnosť a štruktúru ako akčný plán na roky 2015 – 2019, čím predovšetkým umožní zamerať sa na zostávajúce právne medzery a nekonzistentnosť v oblasti kontroly strelných zbraní, ktoré kladú prekážky polícii a justičnej spolupráci, a zameriava sa na tri hlavné oblasti:
·harmonizácia právneho prostredia, modernizácia administratívnej štruktúry a uľahčenie budovania kapacít,
·zvyšovanie bezpečnosti zásob a znižovanie zásob,
·zefektívnenie činností v oblasti presadzovania práva uľahčením operačnej spolupráce, výmeny informácií a spolupráce pri balistickej analýze.
5.2.Modernizované riadenie s cieľom zabezpečiť efektívne vykonávanie
V záujme dosiahnutia úplných výsledkov týchto činností sa všetci partneri musia poučiť z minulých skúseností, a to najmä zavedením nového typu riadenia, pri ktorom nedochádza k prekrývaniu alebo nedostatočnej koordinácii.
5.2.1.Splnenie finančných potrieb s cieľom riešiť výzvy
Komisia sa zaväzuje prehĺbiť svoju spoluprácu s partnermi z juhovýchodnej Európy a prideliť osobitné finančné zdroje na dosiahnutie požadovaných noriem. Okrem 11,8 milióna EUR, ktoré Rada poskytla v decembri 2019 51 , má Komisia na riešenie najnaliehavejších problémov v úmysle zmobilizovať a vyčleniť dostupné prostriedky z Fondu pre vnútornú bezpečnosť a z nástroja predvstupovej pomoci. V súvislosti s rokovaniami o viacročnom finančnom rámci Komisia vyzýva členské štáty, aby reagovali na potreby dohodnutím ambicióznych rozpočtových riešení a mobilizáciou svojich národných odborníkov v teréne.
Komisia spoločne s vysokým predstaviteľom zvolá riadiaci výbor kľúčových partnerov pri vykonávaní a darcov zložený zo zástupcov členských štátov, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, príslušných agentúr OSN (UNDP a UNODC) a NATO. Ambíciou tohto riadiaceho výboru by bolo zaistiť celkovú strategickú koordináciu darcov, vrátane tých, ktorí nie sú súčasťou riadiaceho výboru trustového fondu OSN združujúceho viacerých partnerov, ktorého cieľom je vykonávanie regionálneho plánu. Komisia na základe dialógu s vládami štátov v regióne navrhne memorandum o porozumení medzi týmito účastníkmi s cieľom dosiahnuť spoločné rozhodnutia o projektoch, ktoré sa majú financovať. Pri plnom dodržaní právnej autonómie darcov a pri plnom rešpektovaní rozhodovacích postupov uplatniteľných na základe zmlúv a právnych predpisov v rámci SZBP by takéto memorandum mohlo stanoviť, ako by výbor mohol vypracovať regionálne a vnútroštátne rozpočtové plány a prijímať konsolidované finančné vykazovanie všetkých relevantných činností a nástrojov. Takto by sa všetkým darcom a zúčastneným stranám poskytla komplexná aktuálna vízia plánovaných alebo realizovaných činností, ako aj ich náklady. S cieľom zabezpečiť synergie úsilia a účinný kontakt so strediskom SEESAC, bude zintenzívnená koordinácia darcov na miestnej úrovni a zabezpečená koordinačná funkcia, najmä vymenovaním regionálneho koordinátora pre strelné zbrane, ktorý by pracoval v jednej z delegácií EÚ v juhovýchodnej Európe, ako je napríklad delegácia EÚ v Belehrade.
5.2.2.Celostné riadenie vykonávania činností v juhovýchodnej Európe
Komisia navrhuje zefektívniť prácu existujúcich orgánov s cieľom zlepšiť koordináciu. Politické riadenie by sa malo naďalej vykonávať prostredníctvom Rady v EÚ, ako aj zasadnutí ministrov spravodlivosti a vnútorných vecí a podľa potreby zahraničných vecí a iných rezortov medzi štátmi EÚ a partnermi z juhovýchodnej Európy.
Na zabezpečenie regionálneho strategického riadenia činností by sa však mali naďalej stretávať všetky vnútroštátne medzirezortné orgány, ktoré zvolávajú všetky relevantné inštitúcie v oblasti kontroly ručných zbraní (komisie pre ručné zbrane), za účasti zástupcov EÚ. Ako je v súčasnosti bežné, súčasne s týmito stretnutiami by boli organizované stretnutia na koordináciu regionálneho plánu, čím by sa uľahčilo preskúmanie pokroku dosiahnutého pri vykonávaní regionálneho plánu, a bolo by možné zdieľať získané poznatky a diskutovať o odstránení zostávajúcich nedostatkov.
Na regionálnej úrovni presadzovania práva by bolo takisto vhodné zefektívniť celý súbor existujúcich orgánov 52 . Komisia navrhuje, aby sa spoločné stretnutia odborníkov EÚ a juhovýchodnej Európy konali v rámci platformy EMPACT pre strelné zbrane, na ktorú sú už prizývaní partneri zo západného Balkánu.
Komisia vyzýva orgány na všetkých úrovniach, aby vyslali účastníkov, ktorým bol udelený jasný mandát, aby zaujali pozíciu a prijali záväzky alebo poskytli informácie o možných výstupoch.
Pokiaľ ide o administratívne riadenie, od roku 2002 SEESAC okrem iného uľahčuje procesy komisií pre ručné zbrane, siete odborníkov juhovýchodnej Európy pre strelné zbrane a koordináciu regionálneho plánu. Poskytuje významnú technickú pomoc partnerom v regióne, ktorú oceňujú všetky zainteresované strany v teréne. Tento proces by mal pokračovať v súlade s rozhodnutiami Rady EÚ (SZBP) 2013/710, 2016/2356, 2018/1788 a 2019/2111, v duchu transparentnosti s ohľadom na celkové rozpočtové riadenie, vykonávané riadiacim výborom darcov. Predovšetkým plánovanie schôdzí, rozpočtové dokumenty a správy by sa mali prezentovať po konzultácii s Komisiou v súlade s integrovaným prístupom.
Komisia prikladá najväčší význam usmerňovaniu a podpore partnerov pri plnení rôznych záväzkov a používaniu ukazovateľov na meranie výsledkov, ako sú správy o pokroku pri vykonávaní regionálneho plánu dvakrát ročne pre SEESAC a plánované hodnotenie v polovici trvania vykonávania regionálneho plánu podľa rozhodnutia Rady (SZBP) 2018/1788. Z tohto dôvodu využije plný vplyv prístupového procesu na prerokovanie a monitorovanie krokov prijatých na účel vykonávania akčného plánu. To znamená, že na zhodnotenie dosiahnutého pokroku sa použijú zasadnutia podvýboru pre spravodlivosť a vnútorné veci, ako aj výročné správy o jednotlivých krajinách. Na pomoc pri plnení cieľov akčného plánu sa využijú prístupové rokovania o kapitole 24 – Spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť. Pokiaľ ide o krajiny, ktoré sa nezúčastňujú na rozširovaní, o aktualizácii dosiahnutého pokroku sa bude diskutovať v kontexte podvýborov pre spravodlivosť a vnútorné veci, platforiem pre právny štát alebo iných existujúcich fór.
6.Závery
Boj proti nedovolenému prístupu k strelným zbraniam musí byť pre Európsku úniu, jej členské štáty a jej partnerov jednou z prierezových priorít v oblasti bezpečnosti. Tento prístup podnecuje osobnú fyzickú neistotu a zvyšuje riziko domáceho násilia, ktoré môže prerásť do vrážd, alebo použitia strelných zbraní na spáchanie samovraždy. Pomáha pri riešení iných foriem trestnej činnosti, ako sú terorizmus, nedovolené obchodovanie s drogami, obchodovanie s ľuďmi, prevádzačstvo, námorné pirátstvo, falšovanie, trestné činy proti životnému prostrediu alebo organizovaná majetková trestná činnosť. Komisia vyzýva Európsky parlament, Radu, členské štáty a partnerov z juhovýchodnej Európy, aby si plne uvedomili potrebu posilnenia opatrení v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni, na úrovni EÚ a prostredníctvom medzinárodnej spolupráce.
Komisia je presvedčená, že komplexný a multidisciplinárny charakter tohto akčného plánu môže poskytnúť súdržný operačný rámec pre EÚ a jej členské štáty v rámci hraníc EÚ, ako aj návrhy na spoluprácu a pomoc v boji proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami v juhovýchodnej Európe a s juhovýchodnou Európou.
Komisia predovšetkým vyzýva všetky inštitúcie EÚ, orgány presadzovania práva a zainteresované strany v rámci EÚ, ako aj v juhovýchodnej Európe, aby riešili výzvy uvedené v tomto akčnom pláne. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby schválili tento akčný plán a podporili a využili plný potenciál každej strategickej priority.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 7. 2020
COM(2020) 608 final
PRÍLOHY
k
OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
Akčný plán EÚ na boj proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami na roky 2020 – 2025
PRÍLOHA 1
Zoznam relevantných právnych predpisov a iniciatív EÚ
Právne predpisy EÚ
·Smernica Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (Ú. v. ES L 256, 13.9.1991, s. 51) (zmenená).
·Spoločná pozícia 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, zmenená rozhodnutím Rady (SZBP) 2019/1560 zo 16. septembra 2019 (Ú. v. EÚ L 239, 17.9.2019, s. 16).
·Smernica 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1).
·Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 258/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa vykonáva článok 10 Protokolu Organizácie Spojených národov proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom doplňujúceho Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (protokol OSN o strelných zbraniach) a ktorým sa ustanovujú vývozné povolenia a opatrenia týkajúce sa dovozu a tranzitu strelných zbraní, ich súčastí a častí a streliva (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 1).
·Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2403, ktorým sa stanovujú spoločné usmernenia pre normy a techniky na deaktiváciu na zabezpečenie trvalej nepoužiteľnosti deaktivovaných strelných zbraní, (Ú. v. EÚ L 333, 19.12.2015, s. 62) (zmenené).
·Vykonávacia smernica Komisie (EÚ) 2019/68 zo 16. januára 2019, ktorou sa stanovujú technické špecifikácie označovania strelných zbraní a ich hlavných častí podľa smernice Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (Ú. v. EÚ L 15, 17.1.2019, s. 18).
·Vykonávacia smernica Komisie (EÚ) 2019/69 zo 16. januára 2019, ktorou sa stanovujú technické špecifikácie pre poplašné a signálne zbrane podľa smernice Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (Ú. v. EÚ L 15, 17.1.2019, s. 22).
·Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/686 zo 16. januára 2019, ktorým sa podľa smernice Rady 91/477/EHS stanovujú podrobné podmienky pre systematickú elektronickú výmenu informácií, týkajúcich sa prevodu strelných zbraní v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 116, 3.5.2019, s. 1).
·Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/689 zo 16. januára 2019 o pilotnom projekte na vykonávanie určitých ustanovení o administratívnej spolupráci uvedených v smernici Rady 91/477/EHS prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 116, 3.5.2019, s. 75).
Medzinárodné nástroje
·Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho Protokol proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom (2001).
·Akčný program OSN na predchádzanie nedovolenému obchodovaniu s ručnými a ľahkými zbraňami vo všetkých jeho aspektoch, na boj proti nemu a jeho odstránenie (2001).
·Medzinárodný nástroj umožňujúci štátom včas a spoľahlivo odhaľovať a sledovať nedovolené ručné a ľahké zbrane (2005).
·Zmluva o obchodovaní so zbraňami (2013).
Iniciatívy EÚ
Všeobecné
·Cyklus politiky EÚ 2014 – 2018, prvý operačný akčný plán v rámci Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti 1 . Cyklus politiky zahŕňal množstvo aktivít zameraných na posilnenie zberu, zhromažďovania a produkcie spravodajských informácií, zlepšenie výmeny balistických informácií, vytvorenie národných kontaktných miest, organizovanie spoločných kontrolných operácií v prípade konkrétnych hrozieb (upravené zbrane, plynové a výstražné zbrane, doručovanie balíkov), odbornú prípravu a budovanie kapacít a medzinárodnú spoluprácu.
·Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu Strelné zbrane a vnútorná bezpečnosť EÚ: ochrana občanov a boj proti nezákonnému obchodu, COM(2013) 716 final z 21. októbra 2013.
·Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Európsky program v oblasti bezpečnosti, COM(2015) 185 final z 28. apríla 2015.
·Akčný plán EÚ na boj proti nelegálnemu pašovaniu a používaniu strelných zbraní a výbušnín, COM(2015) 624 final, 2.12.2015.
·Spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Prvky pre stratégiu EÚ proti nedovoleným strelným zbraniam, ručným a ľahkým zbraniam a ich munícii, (JOIN(2018) 17 final, 1.6.2018), schválené Radou a zmenené na plnohodnotnú stratégiu EÚ (závery Rady z 19. novembra 2018 – dokument Rady 13581/18).
·Správa Komisie o hodnotení uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 258/2012 o dovoze, vývoze a tranzite civilných strelných zbraní, COM(2017) 737 final, 12.12.2017.
·Odporúčanie Komisie o okamžitých opatreniach na zvýšenie bezpečnosti pri vývoze, dovoze a tranzite strelných zbraní, ich súčastí, hlavných častí a streliva, v ktorom sa vyzýva na posilnenie pravidiel EÚ na zlepšenie vysledovateľnosti a bezpečnosti postupov kontroly vývozu a dovozu strelných zbraní a na spoluprácu medzi orgánmi v rámci boja proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami, C(2018) 2197 final, 17.4.2018.
Juhovýchodná Európa
·Akčný plán týkajúci sa potláčania nezákonného obchodovania so strelnými zbraňami medzi EÚ a regiónom juhovýchodnej Európy (2015 – 2019), 14. novembra 2014, dokument Rady 15516/14, prijatý na zasadnutí Rady 4. a 5. decembra 2014 (dokument Rady 16526/14); Ministerské fórum EÚ a západného Balkánu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí v Belehrade 12. decembra 2014.
·Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti, COM(2018) 65 final zo 6. februára 2018. Opatrenie 2.12 bolo konkrétne zamerané na nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami.
·Spoločný akčný plán boja proti terorizmu na západnom Balkáne, podpísaný zástupcami Európskej únie a šiestimi partnermi zo západného Balkánu 5. októbra 2018 na konferencii ministrov spravodlivosti a vnútorných vecí EÚ a západného Balkánu v Tirane 2 . Medzi päť komplexných cieľov patrí riešenie problému nedovoleného obchodovania so strelnými zbraňami. V spolupráci s orgánmi všetkých šiestich partnerov zo západného Balkánu sa spoločne vyvinuli a uzavreli bilaterálne dohody o boji proti terorizmu prispôsobené potrebám daných krajín 3 . Zahŕňajú kľúčové otázky nedovoleného obchodovania so strelnými zbraňami, ako napríklad vytvorenie plne funkčných kontaktných miest pre strelné zbrane. Prioritné opatrenia sa merajú konkrétnymi údajmi o zodpovednosti, ukazovateľoch a lehotách.
·Plán pre udržateľné riešenie nelegálnej držby a zneužívania ručných a ľahkých zbraní (RĽZ) a ich munície a obchodovania s nimi, samit berlínskeho procesu v Londýne 10. júla 2018. Táto iniciatíva neskôr získala finančnú podporu EÚ prostredníctvom rozhodnutia Rady (SZBP) 2018/1788 z 19. novembra 2018 na podporu Strediska na kontrolu ručných a ľahkých zbraní v juhovýchodnej a východnej Európe (SEESAC) pri vykonávaní regionálneho plánu boja proti nedovolenému obchodovaniu so zbraňami na západnom Balkáne (Ú. v. EÚ L 293, 20.11.2018, s. 11), ktoré definuje celkovú koordináciu a monitorovanie vykonávania regionálneho plánu.
·Správa Komisie Hodnotenie akčného plánu na roky 2015 – 2019 týkajúceho sa obchodovania so strelnými zbraňami medzi EÚ a regiónom juhovýchodnej Európy z 27. júna 2019, COM(2019) 293 final, 27.6.2019. Podľa tejto hodnotiacej správy akčný plán zlepšil vytváranie sietí, výmenu informácií a zaviedol stavebné prvky budúcej spolupráce. Viacero plánovaných opatrení však ešte nebolo úplne vykonaných. Neboli napríklad vytvorené kontaktné miesta pre strelné zbrane, ktoré sú potrebné pre stratégie riadneho presadzovania práva, koordináciu, výmenu spravodajstva a informácií na vnútroštátnej aj európskej úrovni. Stále neprebieha ani harmonizovaný zber údajov o zaisteniach strelných zbraní, ktorý by umožnil politiku založenú na dôkazoch a riadne a spoľahlivé posudzovanie trendov v nedovolenom obchodovaní so zbraňami. Podobne zainteresované strany nevypracovali štandardný formát podávania správ na výmenu informácií, s ktorým sa počítalo v akčnom pláne.
·Rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/2111 z 9. decembra 2019 na podporu činností odzbrojenia a kontroly zbraní vykonávaných strediskom SEESAC v juhovýchodnej Európe, ktorými sa znižuje hrozba nedovolených ručných a ľahkých zbraní a ich munície (Ú. v. EÚ L 318, 10.12.2019, s. 147). EÚ od roku 2002 poskytuje pomoc západnému Balkánu, a to prostredníctvom niekoľkých po sebe nasledujúcich rozhodnutí Rady o financovaní projektov kontroly ručných zbraní v hodnote 18,1 mil. EUR.
· Rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/2009 z 2. decembra 2019 na podporu úsilia Ukrajiny v boji proti nedovolenému obchodovaniu so zbraňami, strelivom a výbušninami v spolupráci s OBSE, (Ú. v. EÚ L 312, 3.12.2019, s. 42).
Tieto projekty poskytli komplexnú podporu pre úsilie na kontrolu ručných a ľahkých zbraní a na prevenciu nedovoleného obchodovania so zbraňami v juhovýchodnej Európe. Od roku 2002 je kľúčovým partnerom pri vykonávaní pomoci, ktorú Rada poskytuje tomuto regiónu, Stredisko na kontrolu ručných a ľahkých zbraní v juhovýchodnej a východnej Európe (SEESAC) UNDP. Nové rozhodnutie Rady z 9. decembra 2019 vyčleňuje 11,8 mil. EUR na činnosti zamerané na kontrolu zbraní v najbližších 4 rokoch. Komisie pre ručné a ľahké zbrane a sieť odborníkov juhovýchodnej Európy pre strelné zbrane prispievajú k normalizácii prístupov v regióne a formulácii činností na regionálnej a miestnej úrovni, čím umožňujú tvorbu politík založená na faktoch, posilnenú fyzickú bezpečnosť a riadenie zásob, zlepšené označovanie, sledovanie a evidenciu zbraní, posilnenie kapacít na boj proti nedovolenému obchodovaniu so zbraňami podporou vytvorenia kontaktných miest pre strelné zbrane a posilnenie vyšetrovacích kapacít. Podpora bola poskytnutá aj na zvyšovanie povedomia, kampane na zhromažďovanie ručných a ľahkých zbraní, transparentnosť vývozov zbraní v regióne a integráciu rodovej perspektívy pri kontrole ručných a ľahkých zbraní.
·V spoločnom oznámení Politika Východného partnerstva po roku 2020 [(JOIN(2020) 7 final z 18. marca 2020] sa opätovne zdôraznila výzva na preskúmanie európskej susedskej politiky (ESP) z roku 2015 s cieľom posilniť bezpečnostný rozmer na účely narúšania organizovanej trestnej činnosti vrátane nedovoleného obchodovania so strelnými zbraňami.
PRÍLOHA 2
Intervenčná logika akčného plánu EÚ
PRÍLOHA 3
Konkrétne opatrenia pre juhovýchodnú Európu a jej spoluprácu s EÚ
|
Opatrenia |
Časový rámec 4 |
Zodpovedajúce kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) 5 |
Zodpovedajúce činnosti v regionálnom pláne 6 |
|
Základné podmienky |
|||
|
Právne prostredie |
|||
|
Úplná aproximácia právnej kontroly s právnymi predpismi EÚ (vrátane revízie smernice o strelných zbraniach z roku 2017), ako aj vykonávacích aktov o normách deaktivácie, o označovaní strelných zbraní a ich hlavných častí a o technických špecifikáciách pre poplašné a signálne zbrane). |
2023 |
1.1; 1.2; 1.3 |
CC1 ČC3 |
|
Modernizovať právny rámec pre výrobcov strelných zbraní a obchodníkov so strelnými zbraňami |
2020 |
1.1; 1.4; 1.5 |
CC1 ČC2 |
|
Vytvoriť vhodný trestnoprávny rámec na zabezpečenie trestného stíhania a odsúdení za nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami. |
2024 |
1.5
|
CC1 ČC1
|
|
Aproximovať trestné a operačné postupy v celom regióne na uľahčenie cezhraničnej operačnej spolupráce. |
2023 |
1.1
|
CC1 ČC4
|
|
Prijať právny rámec, ktorý umožní legalizáciu strelných zbraní a dobrovoľného odovzdania strelných zbraní, streliva a výbušnín |
2020 |
11 |
CC5 ČC2 |
|
Administratívna štruktúra |
|
||
|
Vytvoriť v každej jurisdikcii plne funkčné a personálne obsadené kontaktné miesta pre strelné zbrane |
2020 |
7 |
CC2 ČC2
|
|
Odborná príprava a budovanie kapacít |
|||
|
Zdokonalené procesy, vybavenie a odborná príprava jednotiek presadzovania práva. |
2024 |
7 |
CC3 ČC2 |
|
Zintenzívniť vnútroštátnu odbornú prípravu, pokiaľ ide o boj proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami. Diverzifikovať účasť na výcvikových kurzoch CEPOL. |
2024 |
7 |
CC3 ČC4 |
|
Prevencia a zvyšovanie informovanosti |
|||
|
Zvyšovanie bezpečnosti zásob |
|||
|
Zriadiť inšpekčné systémy a implementovať riadenie životného cyklu ručných a ľahkých zbraní v štátnych aj súkromných zariadeniach. Poskytovať v obidvoch prípadoch výcvik a budovanie kapacít. |
2024 |
12.4 |
CC7 ČC1
|
|
Zaistiť bezpečné a zabezpečené skladovanie strelných zbraní |
2024 |
13 |
CC7 ČC2 |
|
Zníženie zásob |
|||
|
Systematická likvidácia nadbytočných a skonfiškovaných zbraní |
2024 |
12.2, 12.3, 12.5, 12.6 |
CC6 |
|
Dobrovoľné odovzdanie a programy spätného odkúpenia |
|||
|
Vypracovať vnútroštátne a regionálne programy na deaktiváciu, legalizáciu a dobrovoľné odovzdanie zbraní a ich likvidácia podľa noriem. |
2024 |
11 |
CC5 ČC3 |
|
Kampane na zvýšenie informovanosti a rodový rozmer |
|||
|
Vytvoriť kampane na zvýšenie informovanosti širokej verejnosti a konkrétneho publika (napr. výrobcovia, licencované súkromné a právnické osoby), budovať siete na zastupovanie záujmov. |
2024 |
2
|
CC4 |
|
Plne integrovať rodové otázky do politík kontroly strelných zbraní a zabezpečiť riadne zastúpenie žien v oblasti kontroly strelných zbraní a presadzovania práva. |
2022 |
2.3 |
CC2 ČC9 |
|
Silnejšie presadzovanie práva |
|||
|
Spravodajstvo |
|
||
|
Normalizovať postupy, systematizovať výmenu informácií, a to aj mimo individuálnych vyšetrovaní. |
2023 |
9 |
CC1 ČC5 |
|
Nastaviť komplexný zber údajov o zamietnutiach povolení v súvislosti so strelnými zbraňami (vlastníctva, transferov, dovozných alebo vývozných povolení), o trestných činoch spáchaných zbraňami, o zaisteniach strelných zbraní. Systematizovať získavanie údajov trestného súdnictva od všetkých účastníkov (polícia, colné orgány, prokurátori, súdy, väzenské služby). Vydávať pravidelné správy o analýze trestných činov spáchaných zbraňami a hodnotenia hrozieb. |
2024 |
2.2
|
CC2 ČC1
|
|
Systematické získavanie údajov o stratených a odcudzených strelných zbraniach a ich hlavných častiach s cieľom vysledovania vrátane použitia systému iARMS. |
2022 |
5
|
CC2 ČC8 |
|
Prísna právna kontrola |
|||
|
Získavať podrobné štatistiky o držaní a pohyboch strelných zbraní (dovozné a vývozné povolenia). |
2024 |
2 |
CC2 ČC1
|
|
Posilnená kontrola, monitorovanie a prevencia zneužívania. |
2024 |
1; 6.3; 6.4 |
CC1 ČC5
|
|
Posilniť operačnú spoluprácu (spoločné hliadky, väčšie zapojenie policajnej a colnej spolupráce vrátane centier spolupráce), významnejšie využívanie medzinárodnej pomoci a osobitné vyšetrovacie nástroje poskytované platformou EMPACT a Europolom. |
2024 |
9 |
CC3 ČC4 |
|
Sledovanie |
|||
|
Zaviesť systematické sledovanie všetkých zaistených zbraní a výmenu informácií s Europolom. |
2024 |
5 |
CC1 ČC5
|
|
Balistická analýza |
|||
|
Systematizovať balistickú analýzu a uľahčovať výmenu balistických informácií |
2020 |
7 |
CC2 ČC4 |
|
Výmena informácií vo všetkých fázach |
|||
|
Pokračovať v pravidelnej výmene osvedčených postupov v zjednodušenom administratívnom prostredí (menšie prekrývanie stretnutí, jasnejšie očakávania výsledkov stretnutí, jasný mandát a schopnosť prijať záväzky voči zástupcom krajín) a zapojiť colné orgány, políciu, forenzných pracovníkov, prokuratúru a súdy. |
2023 |
CC1 ČC6 |
|
|
Zabezpečiť systematickú výmenu operačných a strategických informácií v rámci platformy EMPACT pre strelné zbrane (použitie vhodných reťazcov SIENA) s Europolom, agentúrou Frontex a Eurojustom. Zabezpečiť, aby sa k žiadostiam o informácie a predkladaniu informácií zasielala pravidelná a systematická spätná väzba od príjemcu. |
2024 |
8 |
CC2 ČC4
|
|
Zhromažďovať informácie a vytvárať spoľahlivý spravodajský obraz o používaní darknetu na nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami v rámci cyklu politík EÚ. |
2021 |
PRÍLOHA 4
Kľúčové ukazovatele výkonnosti
Nasledujúce ukazovatele boli vytvorené v Pláne pre udržateľné riešenie nelegálnej držby a zneužívania ručných a ľahkých zbraní (RĽZ) a ich munície a obchodovania s nimi na západnom Balkáne do roku 2024. V tejto prílohe sú formulované tak, aby sa vzťahovali aj na členské štáty EÚ. To nemá vplyv na spôsob, akým partneri zo západného Balkánu začali podávať správy o vykonávaní regionálneho plánu. Číslovanie ukazovateľov sa nemení.
1.Počet právnych rámcov v oblasti kontroly zbraní plne harmonizovaných s právnymi predpismi EÚ 7 , Zmluvou o obchodovaní so zbraňami a Protokolom Organizácie Spojených národov proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom (protokol o strelných zbraniach)
1.1.Legislatívne akty v oblasti kontroly zbraní týkajúce sa civilného použitia strelných zbraní a streliva v súlade s príslušnými smernicami EÚ o strelných zbraniach a strelive.
1.2.Legislatívne akty v oblasti kontroly zbraní týkajúce sa civilného použitia výbušnín harmonizované s príslušnými smernicami EÚ o výbušninách.
1.3.Legislatívne akty v oblasti kontroly zbraní týkajúce sa vojenského použitia strelných zbraní, streliva a výbušnín harmonizované so smernicou 2009/43/ES.
1.4.Legislatívne akty v oblasti kontroly vývozu zbraní v súlade so spoločnou pozíciou 2008/944/SZBP.
1.5.Legislatívne akty v oblasti kontroly zbraní v súlade s protokolom o strelných zbraniach.
2.Iba juhovýchodná Európa: Počet dokumentov politiky kontroly zbraní založených na dôkazoch vypracovaných v každej jurisdikcii, ktoré sa zaoberajú aj potrebami mužov, žien, chlapcov a dievčat.
2.1.Stratégia RĽZ je zavedená.
2.2.Stratégia RĽZ je založená na dôkazoch.
2.3.Stratégia RĽZ reflektuje potreby mužov, žien, chlapcov a dievčat.
3.Počet prípadov vrátane dotknutých jednotlivcov a množstva zneužitých a obchodovaných strelných zbraní, streliva a výbušnín, ktoré boli predmetom stíhania a rozhodnutia, v porovnaní s počtom správ o presadzovaní práva týkajúcich sa príslušných zaistení.
4.Počet prípadov vrátane množstva zaistených strelných zbraní, streliva a výbušnín vo vnútrozemí (vrátane prípadov na hraniciach medzi členskými štátmi v Európskej únii), v porovnaní s počtom prípadov a množstvom zaistených strelných zbraní, streliva a výbušnín na vonkajších hraniciach (na hraniciach partnerov z juhovýchodnej Európy alebo na vonkajšej hranici EÚ).
4.1.Počet prípadov zaistených strelných zbraní, streliva a výbušnín vo vnútrozemí.
4.2.Počet zaistených strelných zbraní vo vnútrozemí.
4.3.Počet kusov streliva zaistených vo vnútrozemí.
4.4.Množstvo výbušnín zaistených vo vnútrozemí.
4.5.Počet prípadov zaistenia strelných zbraní, streliva a výbušnín na vonkajšej hranici.
4.6.Počet strelných zbraní zaistených na vonkajšej hranici.
4.7.Počet kusov streliva zaistených na vonkajšej hranici.
4.8.Množstvo výbušnín zaistených na vonkajšej hranici.
5.Počet nahlásených prípadov strelných zbraní, streliva a výbušnín zaistených na hraniciach Európskej únie a vysledovaných do juhovýchodnej Európy v porovnaní s počtom strelných zbraní, streliva a výbušnín zaistených v celej Európskej únii a vysledovaných do juhovýchodnej Európy alebo odklonených z juhovýchodnej Európy.
5.1.[neuplatňuje sa – už zahrnuté v bode 4.2]
5.2.[neuplatňuje sa – už zahrnuté v bode 4.3]
5.3.[neuplatňuje sa – už zahrnuté v bode 4.4]
5.4.Počet strelných zbraní zaistených na hraniciach EÚ a vysledovaných do juhovýchodnej Európy.
5.5.Množstvo streliva zaisteného na hraniciach EÚ a vysledovaného do juhovýchodnej Európy.
5.6.Množstvo výbušnín zaistených na hraniciach EÚ a vysledovaných do juhovýchodnej Európy.
5.7.Počet strelných zbraní zaistených v celej EÚ a vysledovaných do juhovýchodnej Európy.
5.8.Množstvo streliva zaisteného v celej EÚ a vysledovaného do juhovýchodnej Európy.
5.9.Množstvo výbušnín zaistených v celej EÚ a vysledovaných do juhovýchodnej Európy.
6.Počet strelných zbraní, streliva a výbušnín, na ktoré príslušné vnútroštátne orgány vydali vývozné licencie a ktoré sa identifikovali ako zneužité.
6.1.Počet vydaných a realizovaných licencií na vývoz zbraní.
6.2.Počet vydaných a realizovaných vývozných licencií na strelivo.
6.3.Počet prípadov, v ktorých boli zbrane, na ktoré boli vydané a realizované licencie, identifikované ako zneužité.
6.4.Počet prípadov, v ktorých bolo strelivo, na ktoré boli vydané a realizované licencie, identifikované ako zneužité prostredníctvom postupov kontroly po odoslaní.
7.Kontaktné miesta pre strelné zbrane a budovanie kapacít
7.1.Kontaktné miesta pre strelné zbrane zriadené a funkčné v každej jurisdikcii a spĺňajúce normy stanovené v usmerneniach EÚ týkajúcich sa najlepších postupov. 8
7.2.Počet zamestnancov, ktorí absolvovali výcvik v oblasti hrozby strelných zbraní na úrovni EÚ (najmä školenia CEPOL) a na vnútroštátnej úrovni (vrátane kaskádového výcviku).
8.Počet prípadov medziinštitucionálnej spolupráce na operačnej úrovni vrátane vyšetrovania, stíhania a prípravných fáz.
8.1.Počet incidentov súvisiacich so strelnými zbraňami, strelivom a výbušninami zaznamenaných vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva.
8.2.Prípady súvisiace so strelnými zbraňami, strelivom a výbušninami, ktoré rieši sudca ako prečin.
8.3.Prípady strelných zbraní, streliva a výbušnín, ktoré rieši sudca ako prečin.
8.4.Počet prípadov strelných zbraní, streliva a výbušnín, ktoré prokurátor zamietol.
8.5.Počet prípadov strelných zbraní, streliva a výbušnín, ktoré zamietol sudca/sudca v predbežnom konaní.
9.Počet prípadov operačnej spolupráce vychádzajúcich zo spravodajských informácií vrátane balistických spravodajských informácií v boji proti trestným činom súvisiacim so strelnými zbraňami, s členskými štátmi EÚ, orgánmi juhovýchodnej Európy a agentúrami, ako aj medzinárodnými agentúrami na presadzovanie práva.
9.1.Počet prípadov operačnej spolupráce na úrovni jurisdikcie vychádzajúcich zo spravodajských informácií.
9.2.Počet prípadov operačnej spolupráce v juhovýchodnej Európe vychádzajúcich zo spravodajských informácií.
9.3.Počet prípadov operačnej spolupráce s agentúrou Frontex vychádzajúcich zo spravodajských informácií.
9.4.Počet prípadov operačnej spolupráce s Europolom/platformou EMPACT vychádzajúcich zo spravodajských informácií.
9.5.Počet prípadov dvojstrannej operačnej spolupráce medzi partnermi z juhovýchodnej Európy a členskými štátmi EÚ, ktoré nezahŕňajú Europol, vychádzajúcich zo spravodajských informácií.
9.6.Počet prípadov operačnej spolupráce s Interpolom vychádzajúcich zo spravodajských informácií.
9.7.Len EÚ: Počet prípadov dvojstrannej operačnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ, ktoré nezahŕňajú Europol/EMPACT, vychádzajúcich zo spravodajských informácií.
9.8.Len EÚ: Počet záznamov a vyhľadávaní v Schengenskom informačnom systéme.
9.9.Len EÚ: Počet záznamov a vyhľadávaní v systéme riadenia colných rizík.
10.Počet incidentov súvisiacich so strelnými zbraňami a obetí postihnutých zneužívaním strelných zbraní, rozdelených podľa pohlavia a veku, v každej jurisdikcii.
10.1.Počet incidentov spáchaných dovolenými a nedovolenými strelnými zbraňami.
10.2.Počet osôb zavraždených strelnými zbraňami podľa pohlavia a veku.
10.3.Počet osôb zranených strelnými zbraňami podľa pohlavia a veku.
10.4.Počet osôb, ktoré spáchali samovraždu strelnou zbraňou, podľa pohlavia a veku.
11.Počet dobrovoľne odovzdaných strelných zbraní a streliva, ako aj počet legalizovaných alebo deaktivovaných strelných zbraní.
11.1.Počet dobrovoľne odovzdaných strelných zbraní.
11.2.Množstvo dobrovoľne odovzdaného streliva.
11.3.Počet legalizovaných strelných zbraní.
11.4.Počet strelných zbraní deaktivovaných podľa noriem EÚ.
12.Počet nahlásených (skonfiškovaných alebo nadbytočných) RĽZ/strelných zbraní, streliva a výbušnín, ktoré boli systematicky zničené
12.1.Množstvo nahlásených skonfiškovaných strelných zbraní/streliva/výbušnín.
12.2.Množstvo skonfiškovaných a zničených strelných zbraní/streliva/výbušnín.
12.3.Množstvo strelných zbraní/streliva/výbušnín skonfiškovaných a zneškodnených inými spôsobmi.
12.4.Množstvo nadbytočných strelných zbraní/streliva/výbušnín.
12.5.Množstvo zničených nadbytočných strelných zbraní/streliva/výbušnín.
12.6.Množstvo nadbytočných strelných zbraní/streliva/výbušnín zlikvidovaných iným spôsobom.
13.Počet skladovacích zariadení pre RĽZ/strelné zbrane a pre ich strelivo v súlade s medzinárodnými normami ochrany a bezpečnosti.
13.1.Počet vojenských skladovacích zariadení pre RĽZ a strelivo.
13.2.Počet skladovacích zariadení pre RĽZ/strelné zbrane a strelivo určených na presadzovanie práva.
13.3.Počet civilných skladov strelných zbraní a streliva.
13.4.Počet vojenských skladovacích zariadení v súlade s medzinárodnými normami ochrany a bezpečnosti.
13.5.Počet skladovacích zariadení určených na účely presadzovania práva v súlade s medzinárodnými normami ochrany a bezpečnosti.
13.6.Počet civilných skladov strelných zbraní a streliva v súlade s medzinárodnými normami ochrany a bezpečnosti.
14.Percento spokojnosti občanov (v členení podľa veku a pohlavia) alebo pocitu bezpečia, pokiaľ ide o ozbrojené násilie.
14.1.Percentuálny podiel občanov, ktorí sa cítia ohrození nedovoleným držaním a zneužívaním zbraní.