EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli11. 6. 2020
COM(2020) 399 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
o treťom posúdení uplatňovania dočasného obmedzenia
ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli11. 6. 2020
COM(2020) 399 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
o treťom posúdení uplatňovania dočasného obmedzenia
ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
o treťom posúdení uplatňovania dočasného obmedzenia
ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné
I. Úvod
Pandémia COVID-19 spôsobila v celej Európskej únii bezprecedentné ohrozenie verejného zdravia. Ochrana verejného zdravia sa tak stala hlavnou prioritou tak pre EÚ, ako aj pre jej členské štáty.
Všetky členské štáty prijali opatrenia na obmedzenie vplyvu vírusu. Prijaté opatrenia boli síce nevyhnutné na ochranu zdravia a dobrých životných podmienok našich občanov, no zároveň mali vážne dôsledky pre slobodu pohybu v rámci EÚ a fungovanie a integritu schengenského priestoru. Väčšina členských štátov a štátov pridružených k schengenskému priestoru zaviedla dočasné kontroly na vnútorných hraniciach a opatrenia obmedzujúce voľný pohyb v rámci EÚ.
Schengenský priestor, ako jednotný priestor založený na voľnom pohybe bez kontrol na vnútorných hraniciach, si vyžaduje spoločnú a prísne koordinovanú politiku na vonkajších hraniciach EÚ a súčasná pandémia si ešte vo väčšej miere vyžaduje ucelený a spoločný prístup voči tretím krajinám, pričom hlavným cieľom v rámci tohto priestoru je ochrana verejného zdravia. Európska komisia robí od začiatku pandémie všetko pre to, aby zabezpečila jednotné konanie všetkých členských štátov EÚ a štátov pridružených k schengenskému priestoru 1 .
Hlavy štátov a predsedovia vlád Európskej únie 10. marca 2020 zdôraznili, že reakcia na COVID-19 si vyžaduje spoločný európsky prístup. Komisia 16. marca 2020 prijala oznámenie 2 , v ktorom odporučila dočasne obmedziť cesty z tretích krajín do regiónu EU+, ktoré nie sú nevyhnutné 3 . Po tomto odporúčaní nasledovala 17. marca 2020 dohoda o koordinovanom postupe na vonkajších hraniciach, ktorý vychádza z odporúčania Komisie. Všetky členské štáty EÚ (s výnimkou Írska) a štáty pridružené k schengenskému priestoru (ďalej len „členské štáty“) medzičasom prijali vnútroštátne rozhodnutia o uplatňovaní týchto cestovných obmedzení.
Komisia 8. apríla 2020 4 a 8. mája 2020 5 prijala dve následné oznámenia. Komisia vo svojom poslednom oznámení vyzvala členské štáty, aby cestovné obmedzenia predĺžili do 15. júna 2020.
Dočasné cestovné obmedzenie sa vzťahuje na všetky cesty, ktoré nie sú nevyhnutné, z tretích krajín do regiónu EU+ 6 . V snahe zmierniť vplyv obmedzenia na nevyhnutné minimum boli však v odporúčaní vyňaté osobitné kategórie cestujúcich s nevyhnutnou funkciou alebo potrebou 7 .
Keďže odporúčaná lehota na zachovanie cestovných obmedzení na vonkajších hraniciach sa 15. júna 2020 končí, v tomto oznámení sa predkladá prístup postupného a koordinovaného ukončovania týchto cestovných obmedzení na základe súboru spoločných zásad a kritérií umožňujúcich identifikovať tie tretie krajiny, v súvislosti s ktorými je možné zrušiť cestovné obmedzenia týkajúce sa ciest do regiónu EU+, ktoré nie sú nevyhnutné.
II. Vývoj a posúdenie súčasnej situácie
Predsedníčka Európskej komisie spolu s predsedom Európskej rady predstavili 15. apríla 2020 spoločný európsky plán na zrušenie opatrení na zamedzenie šírenia COVID-19 8 . V tomto pláne sa uvádza, ako by sa kontroly na vnútorných hraniciach mali začať postupne a koordinovane rušiť pred tým, ako bude možné v druhej fáze pristúpiť k zmierneniu dočasných obmedzení na vonkajších hraniciach a povoliť osobám, ktoré nemajú pobyt v EÚ, cestovať do EÚ aj vtedy, keď to nie je nevyhnutné.
V súlade s týmito zásadami Komisia 13. mája predložila oznámenie pod názvom „Smerom k fázovému a koordinovanému prístupu k obnoveniu slobody pohybu a rušeniu kontrol na vnútorných hraniciach“ 9 , ktoré tvorilo súčasť balíka podporných opatrení týkajúcich sa cestovného ruchu a dopravy. V tomto oznámení sa stanovuje koordinovaný, vyvážený a fázový prístup k rušeniu cestovných obmedzení a kontrol na vnútorných hraniciach, pričom oznámenie obsahuje aj pohľad do blízkej budúcnosti, keď by v druhej fáze mohlo dôjsť k zrušeniu obmedzení na cesty do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, cez vonkajšie hranice. Hoci je časová následnosť týchto dvoch postupov jasná, oba postupy sa môžu vo všeobecnosti riadiť podobným prístupom a kritériami, pokiaľ ide o epidemiologickú situáciu, opatrenia na zamedzenie šírenia nákazy vrátane zachovávania fyzického odstupu, ako aj so zreteľom na hospodárske a sociálne aspekty.
Ministri vnútra rokovali na svojom zasadnutí 5. júna 2020 o reakcii na pandémiu COVID-19 a o tom, ako začať postupne rušiť nové obmedzenia. Na zasadnutí prevládol konsenzus, že hoci členské štáty a inštitúcie EÚ úzko spolupracujú s cieľom obmedziť šírenie vírusu, koordinácia je naďalej mimoriadne dôležitá aj teraz, keď sa situácia začína zlepšovať. Predsedníctvo zároveň poznamenalo, že vo väčšine členských štátov dôjde do 15. júna k zrušeniu kontrol na vnútorných hraniciach, ako aj z zrušeniu súvisiacich cestovných obmedzení, pričom ostatné členské štáty majú nasledovať do konca mesiaca. Ministri zároveň diskutovali o tom, ako dlho by sa mali zachovať cestovné obmedzenia EÚ vo vzťahu k vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín do Únie a aké kritériá a opatrenia by sa mohli uplatňovať po tom, keď začne dochádzať k rušeniu obmedzení. Prevládol konsenzus, pokiaľ ide o potrebu jednotného prístupu k postupnému rušeniu obmedzení týkajúcich sa ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, pričom by sa používali jasné kritériá, a ministri zároveň vyzvali Komisiu, aby navrhla ďalší koordinovaný postup pre rušenie obmedzení na vonkajších hraniciach.
Pokiaľ ide o epidemiologickú situáciu, v regióne EU+ sa zaznamenáva nepretržitý pozitívny trend. Za posledných 14 dní bolo v regióne EU+ s výnimkou niekoľkých oblastí nahlásených menej než 100 nových prípadov nákazy na 100 000 obyvateľov 10 . V súlade s oznámením z 13. mája a v súlade s odporúčaniami, ktoré boli v ňom uvedené, sa v súčasnosti všetky členské štáty môžu považovať za územia, ktoré vstúpili minimálne do fázy 1, ako sa uvádza v oznámení (t. j. začali čiastočne rušiť cestovné obmedzenia a kontroly na vnútorných hraniciach).
Niekoľko členských štátov už zrušilo kontroly na vnútorných hraniciach a obmedzenia voľného pohybu v rámci EÚ vrátane karanténnych požiadaviek, ktoré pri takomto pohybe platia po samotnej ceste, a ďalšie tak plánujú urobiť od 15. júna 2020. Komisia dôrazne vyzýva zvyšné členské štáty, aby do 15. júna 2020 dokončili proces rušenia kontrol na vnútorných hraniciach a obmedzení voľného pohybu v rámci EÚ.
Od tohto dátumu a vzhľadom na súčasné zlepšovanie epidemiologickej situácie v regióne EU+ a vo viacerých krajinách na celom svete sa Komisia domnieva, že cestovné obmedzenia na vonkajších hraniciach sa už nemusia uplatňovať na všetky tretie krajiny, no mohlo by dôjsť k ich postupnému rušeniu. Tento proces by mal byť založený na jasných kritériách a podliehať neustálemu monitorovaniu. V súlade so spoločným plánom by sa k takémuto rušeniu cestovných obmedzení pre rezidentov uvedených krajín malo pristúpiť len po tom, ako dôjde k zrušeniu kontrol na vnútorných hraniciach a obmedzení voľného pohybu v rámci EÚ. V prípade zostávajúcich tretích krajín, ktoré ešte nespĺňajú kritériá, by sa naďalej uplatňovali obmedzenia na cesty, ktoré nie sú nevyhnutné, pričom výnimky sú uvedené v oznámení zo 16. marca.
Skúsenosti z posledných mesiacov zároveň ukazujú, že kategórie cestujúcich, na ktorých sa vzťahuje výnimka, treba rozšíriť. Občanom EÚ, občanom krajín pridružených k schengenskému priestoru a štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch, ako aj ich rodinným príslušníkom by malo byť dovolené cestovať do regiónu EU+ na akékoľvek účely, a nie len na účely návratu domov. Ak cestujú z tretích krajín, na ktoré sa naďalej uplatňujú obmedzenia na cesty, ktoré nie sú nevyhnutné, môžu sa na nich vzťahovať zdravotné požiadavky členských štátov, do ktorých cestujú – ako napríklad dobrovoľná izolácia.
Zoznam cestujúcich s nevyhnutnou funkciou alebo potrebou by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal aj osoby cestujúce na účely štúdia a vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín, ak je ich zamestnanie nevyhnutné z hospodárskeho hľadiska a ich prácu nemožno odkladať ani ju vykonávať v zahraničí.
Komisia teda odporúča, aby sa v prípadoch, keď nie sú zrušené dočasné cestovné obmedzenia na cesty do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, výnimky zmenili tak, ako sa uvádza v bode VII (Závery).
III. Zásady
Všetky nevyhnutné koordinované rozhodnutia členských štátov týkajúce sa zrušenia dočasných obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, by sa mali riadiť týmito základnými zásadami:
I)Nediskriminácia: miesto pobytu ako rozhodujúci faktor
Pri rozhodovaní o tom, či sa dočasné obmedzenie ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, vzťahuje na štátneho príslušníka tretej krajiny, by rozhodujúcim faktorom nemala byť štátna príslušnosť, ale miesto pobytu v tretej krajine, v prípade ktorej došlo k zrušeniu obmedzení ciest, ktoré nie sú nevyhnutné.
II)Flexibilita
Malo by byť jasné, že pri rozhodnutiach o zrušení obmedzení v súlade s ďalej uvedeným koordinačným mechanizmom by sa vždy mala v plnej miere zachovávať flexibilita. To znamená, že v prípade potreby bude vždy možné opätovne zaviesť cestovné obmedzenia pre konkrétnu tretiu krajinu, ak podmienky uvedené v kontrolnom zozname už nebudú splnené, a najmä ak sa epidemiologická situácia zhorší alebo ak sa zmení situácia týkajúca sa reciprocity.
III)Spoločný a koordinovaný prístup
Teraz, keď sa cestovné obmedzenia a kontroly na vnútorných hraniciach v rámci EÚ začínajú postupne rušiť, sa môže zaviesť druhá fáza procesu, ako je uvedené v spoločnom pláne. Členské štáty by mali v súlade so svojimi právomocami v oblasti hraníc začať rokovať o zozname tých krajín, v prípade ktorých zrušia cestovné obmedzenia. Účinnosť rozhodnutí závisí od toho, či ich budú všetky členské štáty súčasne a jednotne vykonávať na všetkých vonkajších hraniciach.
Niektoré členské štáty oznámili, že hodlajú zrušiť obmedzenia na vonkajších hraniciach vo svojej krajine bez toho, aby to konzultovali s ostatnými členskými štátmi, pričom pri takomto konaní existuje riziko závažného ohrozenia integrity schengenského priestoru. Voľný pohyb štátnych príslušníkov tretích krajín po vstupe do schengenského priestoru znamená, že tieto rozhodnutia jedného členského štátu môžu mať vplyv aj na ostatné členské štáty. Preto je dôležité, aby sa rozhodnutia o rušení cestovných obmedzení prijímali v rámci ďalej uvedeného koordinačného mechanizmu.
IV. Kritériá a kontrolný zoznam
Vzhľadom na skutočnosť, že epidemiologická situácia vo viacerých tretích krajinách je stále kritická, a v závislosti od prijatých opatrení a kapacít týchto krajín týkajúcich sa zamedzenia šíreniu vírusu nie je v tomto štádiu možné všeobecne zrušiť cestovné obmedzenia na cesty do regiónu EU+, ktoré nie sú nevyhnutné. Komisia preto prichádza s prístupom na postupné a koordinované ukončovanie cestovných obmedzení.
V záujme zabezpečenia jasného, transparentného a jednotného prístupu k tomuto procesu musia byť vnútroštátne rozhodnutia koordinované a mali by byť založené na spoločných a objektívnych kritériách. O týchto kritériách sa diskutovalo na viacerých zasadnutiach „informačnej skupiny COVID-19 – vnútorné záležitosti“. Členské štáty vyjadrili svoje názory na túto otázku v dotazníku, pričom sa stotožnili s tým, že kritériá musia byť dostatočne flexibilné, aby sa mohli uplatňovať na veľmi veľkú skupinu tretích krajín (± 170). Dostupnosť a spoľahlivosť údajov z tretích krajín je mimoriadne dôležitá a mala by sa považovať za kľúčové kritérium; rozhodnutia sa môžu prijímať len vtedy, ak vychádzajú z jasných a presných údajov.
Hoci bude možno treba zohľadniť hospodárske a sociálne aspekty, úvahy o zrušení cestovných obmedzení na vonkajších hraniciach by mali vychádzať z nasledujúcich kritérií, ktoré sú vo všeobecnosti v súlade s kritériami stanovenými v oznámení z 13. mája:
I)Posúdenie aproximácie epidemiologickej situácie a reakcie na nákazu COVID-19 v tretej krajine:
Obmedzenia týkajúce sa cestovania by sa mali najprv zrušiť v súvislosti s tými tretími krajinami, ktoré majú porovnateľnú alebo lepšiu epidemiologickú situáciu ako priemer v regióne EU+, a tam, kde existujú dostatočné kapacity. To by si vyžadovalo dostatočnú spoľahlivosť dostupných údajov o tretej krajine na to, aby bolo možné prijímať príslušné rozhodnutia. Cestovné obmedzenia by sa nemali zrušiť v súvislosti s tými tretími krajinami, v ktorých je situácia horšia ako priemer v regióne EU+.
Medzi kľúčové kritériá, ktoré by sa mali vo vzťahu k tretej krajine na základe dostupných údajov z dotknutej krajiny, Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a iných zdrojov posudzovať, patria:
-počet nových nakazených pacientov na 100 000 obyvateľov,
-tendencia miery nových prípadov nákazy a
-celková reakcia krajiny na nákazu COVID-19, pričom sa berú do úvahy dostupné informácie o aspektoch, ako je napríklad testovanie, prehľadové sledovanie, sledovanie kontaktov, zamedzenie šírenia nákazy, liečba a oznamovanie.
II)Uplatňovanie opatrení na zamedzenie šírenia nákazy počas cestovania vrátane zachovávania fyzického odstupu a zároveň budovanie a zachovávanie vzájomnej dôvery:
Predpokladom zrušenia cestovných obmedzení je schopnosť zabezpečiť dodržiavanie opatrení na zamedzenie šírenia nákazy, napríklad zachovávania fyzického odstupu počas celej cesty – od začiatku až po jej koniec, a to aj počas prípadného tranzitu cez vysokorizikové oblasti. Tam, kde je zabezpečovanie zachovávania fyzického odstupu zložitejšie, by sa mali zaviesť dodatočné nediskriminačné a primerané záruky a opatrenia vedúce k rovnocenným úrovniam ochrany v súlade s odporúčaniami Komisie vydanými pre odvetvie dopravy a stravovacích a ubytovacích služieb 11 .
Ďalším aspektom, ktorý treba zvážiť, je, do akej miery možno očakávať, že sa dotknutá tretia krajina bude používať ako tranzitný bod pre cestujúcich z tretích krajín, ktoré ešte tieto kritériá nespĺňajú.
III)Reciprocita a cestovné odporúčania:
Mnohé tretie krajiny zaviedli aj cestovné obmedzenia pre občanov prichádzajúcich z EÚ. V záujme zabezpečenia rovnakého zaobchádzania s občanmi EÚ by tretia krajina mala takisto zrušiť cestovné obmedzenia voči EÚ, aby mala rovnaké alebo porovnateľné cestovné opatrenia ako EÚ. Toto by sa malo vzťahovať na všetky štáty EÚ a štáty schengenského priestoru; nemožno to uplatňovať selektívne.
Mali by sa zohľadniť cestovné odporúčania vydané členskými štátmi vzťahujúce sa na dotknutú tretiu krajinu, keďže vzájomné zrušenie cestovných obmedzení pravdepodobne povedie k zvýšeniu frekvencie ciest z EÚ do príslušnej tretej krajiny. Epidemiologická situácia v tretej krajine by mala byť dostatočne stabilná, aby bola s dostatočnou istotou vylúčená rozsiahla repatriácia občanov v nadchádzajúcich mesiacoch.
IV)Kontrolný zoznam:
Uvedené kritériá tvoria základ kontrolného zoznamu v prílohe, ktorý sa má použiť pre potrebné koordinované rozhodnutie členských štátov. Účelom tohto kontrolného zoznamu je, aby členské štáty našli spoločnú reč, a teda aj spoločný prístup v rámci regiónu EU+, pokiaľ ide o posudzovanie toho, či situácia v tretej krajine a opatrenia prijaté na boj proti vírusu sú už dostatočné na to, aby bolo možné zrušiť cestovné obmedzenia týkajúce sa ciest do regiónu EU+, ktoré nie sú nevyhnutné. Ďalšie podrobnosti týkajúce sa koordinácie tohto procesu sa uvádzajú v kapitole V „Koordinačný mechanizmus“.
Členské štáty by takisto mali informovať cestujúcich o povinnosti dodržiavať vnútroštátne predpisy týkajúcich sa opatrení na zamedzenie šírenia nákazy alebo pravidlá týkajúce sa zachovávania fyzického odstupu. Mohlo by sa to dosiahnuť napríklad prostredníctvom jedinej prístupnej webovej stránky určenej cestujúcim na konzultáciu pred cestou. V záujme zabezpečenia, aby občania pri vstupe na ich územie dostávali primerané informácie, mali by prípadne dostať aj automatickú SMS správu obsahujúcu informácie o národných alebo regionálnych informačných miestach týkajúcich sa osobitných opatrení a obmedzení uplatňovaných počas pandémie COVID-19, ako aj informácie o tom, na koho sa obrátiť, ak niekto začne vykazovať symptómy súvisiace s ochorením COVID-19. Komisia podporí členské štáty pri zabezpečovaní toho, aby občania a cestovatelia dostali všetky potrebné informácie 12 .
V. Koordinačný mechanizmus
Od začiatku vypuknutia nákazy sa Komisia a členské štáty zapojili do pravidelnej výmeny informácií a osvedčených postupov na viacerých fórach, a to aj na technickej úrovni prostredníctvom „informačnej skupiny COVID-19 – vnútorné záležitosti“ a Výboru pre zdravotnú bezpečnosť. Komisia bude preto naďalej podporovať tieto fóra na takéto výmeny informácií a osvedčených postupov s cieľom uľahčovať a pripravovať potrebné koordinované rozhodnutie členských štátov týkajúce sa identifikácie tretích krajín na účely fázového rušenia cestovných obmedzení na vonkajších hraniciach na základe údajov zo všetkých relevantných zdrojov vrátane napr. ECDC a WHO.
Takisto je nevyhnutné, aby existovalo jasné ústredné miesto, na ktoré sa Komisii a ostatným členským štátom komunikujú a oznamujú všetky opatrenia a kroky prijaté členskými štátmi. Okrem toho by sa malo vyvinúť rázne a koordinované úsilie v oblasti komunikácie voči tretím krajinám a ich informovania. Delegácie EÚ sa do tohto postupu budú aktívne zapájať a môžu v rámci neho poskytovať podporu.
Na to, aby tento proces napredoval, Komisia navrhuje, že po prvom posúdení na národnej úrovni na základe dostupných údajov z ECDC, WHO, iných relevantných zdrojov, kontrolného zoznamu v prílohe a informácií, ktoré poskytli delegácie EÚ, by sa v „informačnej skupine pre COVID-19 – vnútorné záležitosti“ mala uskutočniť prvá diskusia s cieľom vypracovať návrh zoznamu krajín, v prípade ktorých by sa mohli zrušiť cestovné obmedzenia. Vypracovanie konkrétneho koordinovaného prístupu a ďalšie aktualizovanie zoznamu krajín by sa mali uskutočňovať v medziach existujúceho a dobre fungujúceho rámca integrovaného mechanizmu politickej reakcie EÚ na krízu (IPCR), pričom by sa mal brať ohľad na dynamickú povahu takého procesu a potrebu pravidelných aktualizácií.
Na základe výsledku rokovaní v rámci IPCR Komisia vyzýva Radu, aby konala s cieľom prijať konkrétny koordinovaný prístup členskými štátmi schengenského priestoru spolu so štátmi pridruženými k schengenskému priestoru o zozname krajín, v prípade ktorých môžu byť k 1. júlu zrušené cestovné obmedzenia. V záujme vysvetlenia celého procesu EÚ by sa tento zoznam mal pravidelne aktualizovať a mala by prebiehať pravidelná komunikácia s tretími krajinami.
Pokiaľ ide o všetky tretie krajiny, ktoré nie sú na tomto zozname, Komisia odporúča, aby členské štáty predĺžili cestovné obmedzenia na cesty, ktoré nie sú nevyhnutné, až kým tieto krajiny nebudú zaradené do zoznamu krajín, v prípade ktorých by sa mohli zrušiť cestovné obmedzenia. Tento zoznam by sa mal pravidelne aktualizovať v súlade s kritériami stanovenými v tomto oznámení a cestovné obmedzenia by sa mali posudzovať podľa ďalšieho vývoja.
Riadenie vonkajších hraníc je zodpovednosťou, ktorú členské štáty vykonávajú vo svojom záujme a v záujme všetkých členských štátov. Jednostranné rozhodnutia členských štátov o zrušení obmedzení príchodov osôb s pobytom v daných ďalších tretích krajinách, ktoré nie sú identifikované podľa koordinovaného prístupu, znamenajú pre dotknuté členské štáty dodatočnú zodpovednosť vzhľadom na zásadu voľného pohybu v rámci schengenského priestoru a najvyššiu prioritu ochrany verejného zdravia v EÚ, a preto by sa mali prijímať len na základe konzultácií s ostatnými členskými štátmi a len vo výnimočných prípadoch.
VI. Krajiny susediace s EÚ
Komisia vyjadrila pripravenosť úzko zapojiť región západného Balkánu do vykonávania svojho spoločného európskeho plánu na zrušenie opatrení na zamedzenie šírenia COVID-19. Okrem prísľubu financovania prijatého EÚ na podporu obnovy západného Balkánu „po nákaze COVID-19“ by posilnenie konektivity a lepší prístup na trh EÚ mali patriť medzi kľúčové ciele, ktoré by pripravili pôdu pre silnejšiu hospodársku integráciu medzi týmto regiónom a EÚ.
Epidemiologická situácia v tomto regióne je rovnaká alebo lepšia ako v EÚ. Celkový počet prípadov v celom regióne je úhrnom výrazne nižší než v EÚ.
Vzhľadom na význam tohto regiónu v oblasti dopravy, pohostinských služieb a obnovenia činností v cestovnom ruchu vrátane cezhraničnej/hraničnej dopravy Komisia odporúča, aby sa pre krajiny tohto regiónu už teraz začali rušiť obmedzenia na vonkajších hraniciach EÚ k dátumu vypršania súčasného predĺženia, t. j. k 1. júlu 2020.
V súlade s „Pokynmi na vykonávanie dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, na uľahčenie tranzitných opatrení na repatriáciu občanov EÚ a k dôsledkom pre vízovú politiku“ 13 by sa štátni príslušníci San Marína, Andorry, Monaka a Vatikánu/Svätej stolice mali na účely uplatňovania obmedzenia ciest, ktoré nie sú nevyhnutné, považovať za štátnych príslušníkov členských štátov. Členské štáty EÚ by teda mali umožniť vstup štátnych príslušníkov uvedených štátov a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí tam majú pobyt, aby im umožnili návrat domov. V súvislosti s týmito európskymi mikroštátmi preto nie sú potrebné ďalšie kroky.
VII. Závery
V súčasnosti prebieha proces rušenia cestovných obmedzení a kontrol na vnútorných hraniciach v rámci EÚ. Ako nasledujúci krok by sa v súlade s uvedeným prístupom mali zrušiť obmedzenia na vonkajších hraniciach EÚ.
Na vonkajších hraniciach regiónu EU+ majú zásadný význam paralelné a koordinované opatrenia. Účinnosť takýchto opatrení bude zabezpečená len vtedy, ak ich budú všetky štáty koordinovane a jednotne uplatňovať na všetkých vonkajších hraniciach. V tejto súvislosti Komisia podporí IPCR pri zostavovaní zoznamu krajín, v prípade ktorých budú členské štáty na základe pravidelných aktualizácií uvedeného zoznamu postupne a koordinovane rušiť cestovné obmedzenia. Na základe výsledku rokovaní v rámci IPCR Komisia vyzýva Radu, aby konala tak, aby členské štáty schengenského priestoru spolu so štátmi pridruženými k schengenskému priestoru prijali konkrétny koordinovaný prístup na vypracovanie zoznamu krajín, v prípade ktorých môžu byť od 1. júla 2020 zrušené cestovné obmedzenia. Zoznam by sa mal pravidelne aktualizovať.
Komisia pripomína, že pre krajiny, v prípade ktorých sa rozhodlo o zrušení obmedzení na vonkajších hraniciach, je samozrejme naďalej k dispozícii možnosť odoprieť štátnym príslušníkom tretích krajín vstup na základe ohrozenia verejného zdravia v súlade s podmienkami pre vstup stanovenými v Kódexe schengenských hraníc 14 . Členské štáty by mali okrem toho zohľadniť aj Protokol o bezpečnosti zdravia v letectve počas nákazy COVID-19 15 , ktorý vydali Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) a ECDC, ako aj úvahy o opatreniach súvisiacich s cestovaním na obmedzenie šírenia nákazy COVID-19 v EÚ/EHP uverejnených v správe ECDC 16 .
Komisia odporúča, aby:
·sa predĺžilo uplatňovanie súčasných cestovných obmedzení na cesty do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, do 30. júna 2020. Uplatňujúc koordinačný mechanizmus stanovený v kapitole V, členské štáty a Komisia by mali toto obdobie využiť na vypracovanie zoznamu tretích krajín, v prípade ktorých možno zrušiť cestovné obmedzenia od 1. júla 2020. Tento zoznam by sa mal pravidelne aktualizovať v súlade s kritériami stanovenými v tomto oznámení. Pokiaľ ide o všetky tretie krajiny, ktoré sa nebudú na tomto zozname nachádzať do 30. júna, Komisia odporúča, aby členské štáty predĺžili cestovné obmedzenia na cesty, ktoré nie sú nevyhnutné, až kým tieto krajiny nebudú zaradené do zoznamu krajín, v prípade ktorých by sa mohli zrušiť cestovné obmedzenia.
·sa od 1. júla 2020 zrušilo uplatňovanie cestovných obmedzení na cesty, ktoré nie sú nevyhnutné, z týchto krajín/partnerov:
oAlbánsko,
oBosna a Hercegovina,
oKosovo 17 ,
oČierna Hora,
oSeverné Macedónsko,
oSrbsko.
Pre krajiny, v prípade ktorých sa ešte neprijalo rozhodnutie o ukončení dočasného obmedzenia cestovania na cesty do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, by sa výnimky 18 mali zmeniť takto:
a)Pre občanov EÚ, občanov štátov pridružených k schengenskému priestoru a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v Európskej únii, ako aj pre ich rodinných príslušníkov, by mala platiť výnimka z cestovných obmedzení bez ohľadu na to, či sa vracajú domov alebo nie. Členské štáty však môžu prijať primerané opatrenia, ako napr. požiadavku, aby takéto osoby absolvovali po návrate z tretej krajiny, pre ktorú je zachované dočasné obmedzenie na cesty, ktoré nie sú nevyhnutné, dobrovoľnú izoláciu alebo podobné opatrenia za predpokladu, že rovnakú požiadavku zavádzajú aj pri svojich vlastných štátnych príslušníkoch.
b)Osobitné kategórie cestujúcich so základnou funkciou alebo potrebou 19 by sa mali rozšíriť tak, aby zahŕňali aj:
·štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí cestujú na účely štúdia;
·vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín, ak je ich zamestnanie nevyhnutné z hospodárskeho hľadiska a ak sa práca nemôže odkladať ani vykonávať v zahraničí.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli11. 6. 2020
COM(2020) 399 final
PRÍLOHA
k
OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE
o treťom posúdení uplatňovania dočasného obmedzenia
ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné
PRÍLOHA
Kontrolný zoznam, ktorý sa má použiť na prípadné zrušenie dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné
Účelom tohto kontrolného zoznamu je, aby členské štáty našli spoločnú reč, a teda aj spoločný prístup v rámci regiónu EU+, pokiaľ ide o posudzovanie toho, či situácia v tretej krajine a opatrenia prijaté na obmedzenie šírenia vírusu už sú dostatočné na to, aby bolo možné zrušiť cestovné obmedzenia týkajúce sa ciest do regiónu EU+, ktoré nie sú nevyhnutné. Kontrolný zoznam by mal tvoriť základ, ktorý členské štáty použijú na spoločné posudzovanie tretích krajín na základe uvedených kritérií, ktoré sa môžu použiť na zrušenie, ale aj na opätovné zavedenie cestovných obmedzení v prípade, že sa zmení úroveň nákazy. Po prvom posúdení na národnej úrovni na základe dostupných údajov z ECDC a WHO, kontrolného zoznamu v prílohe a informácií, ktoré poskytli delegácie EÚ, by sa v „informačnej skupine pre COVID-19 – vnútorné záležitosti“ mala uskutočniť prvá diskusia s cieľom vypracovať návrh zoznamu krajín, v prípade ktorých by sa mohli zrušiť cestovné obmedzenia. Vypracovanie konkrétneho koordinovaného prístupu a ďalšia aktualizácia zoznamu krajín by sa mali uskutočňovať v medziach existujúceho a dobre fungujúceho rámca integrovaného mechanizmu politickej reakcie EÚ na krízu (IPCR). Na základe výsledku rokovaní v rámci IPCR Komisia vyzýva Radu, aby konala s cieľom prijať konkrétny koordinovaný prístup členskými štátmi schengenského priestoru spolu so štátmi pridruženými k schengenskému priestoru o zozname krajín, v prípade ktorých môžu byť zrušené cestovné obmedzenia. Tento zoznam by sa mal pravidelne aktualizovať.
1.Možno krajinu považovať za krajinu, ktorá sa nachádza v porovnateľnej alebo lepšej epidemiologickej situácii ako priemer v regióne EU+, pokiaľ ide o:
a)počet nových nakazených pacientov;
b)tendenciu nových prípadov nákazy a
c)reakciu na nákazu COVID-19 s prihliadnutím na dostupné informácie o takých aspektoch, ako sú napríklad: testovanie, prehľadové sledovanie, sledovanie kontaktov, zamedzenie šírenia nákazy, liečba a oznamovanie.
2.Zabezpečuje táto krajina porovnateľnú alebo lepšiu úroveň opatrení na zamedzenie šírenia nákazy ako EÚ zo strany svojich prevádzkovateľov dopravy a dopravných uzlov vrátane zachovávania fyzického odstupu na zníženie rizika nákazy spojeného s medzinárodnou prepravou v súlade s odporúčaniami Komisie vydanými pre odvetvie dopravy 1 , a najmä s Protokolom o bezpečnosti zdravia v letectve počas nákazy COVID-19 2 , ktorý vydali Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) a ECDC, alebo rovnocennými dokumentmi:
a)počas cesty do miest odchodu;
b)v miestach odchodu a
c)počas cesty, od jej začiatku až po jej koniec.
Rovnako by sa mali zohľadňovať tieto aspekty:
d)Dodržiavajú letiská bezpečnostné odporúčania ICAO?
e)Dodržiavajú letecké spoločnosti, ktoré obsluhujú jednotlivé trasy, odporúčania ICAO?
f)Sú letiská na zozname EASA 3 ?
g)Existuje vo väčšine členských štátov negatívne cestovné odporúčanie pre túto krajinu?
h)Pokiaľ ide o tranzitných cestujúcich, overujú si letecké spoločnosti, či sa krajina odchodu nachádza na zozname krajín, v prípade ktorých sa môžu zrušiť cestovné obmedzenia?
3.Pristúpila krajina na rovnaké alebo porovnateľné cestovné opatrenia ako EÚ? Vzťahuje sa to na všetky štáty EÚ a štáty schengenského priestoru?
4.Zrušili členské štáty EÚ a štáty schengenského priestoru cestovné varovania pre dotknutú krajinu?