Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade a Európskej centrálnej banke – Riešenie nesplácaných úverov v období po pandémii COVID-19

[COM(2020) 822 final]

(2021/C 220/15)

Spravodajca:

Kęstutis KUPŠYS

Konzultácia	Európska komisia, 24. 2. 2021
Právny základ	článok 304 ZFEÚ
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	10. 3. 2021
Prijaté v pléne	24. 3. 2021
Plenárne zasadnutie č.	559
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	246/2/11

1. Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta predloženie nového akčného plánu Komisie (oznámenie) o nesplácaných úveroch, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v ňom v zásade chýbajú nové návrhy vhodné pre obdobie pandémie COVID-19, v dôsledku čoho musí Európa v mimoriadnej situácii využívať pravidlá vypracované pre bežné okolnosti. EHSV preto odporúča, aby sa v prvom rade riešili základné príčiny nesplácaných úverov s cieľom zabrániť ich hromadeniu v budúcnosti, a takisto navrhuje dôkladné preskúmanie a dočasné prispôsobenie pojmu „nesplácanie úverov“, čím sa zabezpečí „mäkké pristátie“ pre európske domácnosti a podniky. EHSV konštatuje, že súčasná kríza spôsobená pandémiou COVID-19 si vyžaduje, aby menová a fiškálna politika, ako aj regulácia finančného sektora, zodpovedala dobe, v ktorej žijeme.

1.2.

Riešenie základných príčin nesplácaných úverov je prvoradé. EHSV zdôrazňuje, že najefektívnejším spôsobom, ako zabrániť nárastu vysokého objemu nesplácaných úverov domácností a MSP, je zaistiť neustále úsilie zlepšovať konkurencieschopnosť, zamerať sa na kontinuitu podnikania a oživenie hospodárstva, budovať spoľahlivé systémy sociálneho zabezpečenia, bojovať proti chudobe, nadmernému zadlženiu a nezamestnanosti, zaručiť primerané mzdy a vykonávať proticyklické opatrenia hospodárskej politiky v čase krízy. Týmito krokmi môžeme udržať a posilniť stabilitu finančného trhu a hospodársku odolnosť a zároveň bojovať proti chudobe a výraznej nerovnosti.

1.3.

EHSV tvrdí, že k nesplácaným úverom „pred obdobím pandémie COVID-19“ by sa malo pristupovať veľmi odlišne ako k nesplácaným úverom „po období pandémie COVID-19“ (v dôsledku ochorenia COVID-19) z dôvodu úplne odlišných okolností pred marcom 2020 a po ňom. EHSV preto navrhuje dôkladné, cielené a výlučne dočasné preskúmanie usmernení EBA o definícii nesplácania. EHSV tiež odporúča, aby usmernenia EBA o úverových moratóriách zostali v platnosti tak dlho, ako to bude potrebné.

1.4.

EHSV žiada, aby podporné opatrenia pre úverové inštitúcie išli ruka v ruke s opatreniami štátnej pomoci pre dlžníkov, ktorí sa dostali do ťažkostí len v dôsledku pandémie. Medzi opatrenia, ktoré by sa v tejto situácii mali použiť, patria odklady splátok so splatnosťou jeden až tri roky, zľavy na úrokových sadzbách, reštrukturalizácia dlhu na lacnejšie formy úveru a moratóriá na splácanie úveru, pokiaľ je to možné. EHSV podporuje tento vnútorný proces riešenia problémov.

1.5.

EHSV konštatuje, že potreba celoeurópskeho cezhraničného trhu s nesplácanými úvermi sa zveličuje. Výbor preto vyjadruje znepokojenie nad plánmi poskytnúť vymáhačom dlhov „pas“ platný v celej EÚ bez náležitého dohľadu ich „domovských“ a „hostiteľských“ krajín. Tento krok by mohol byť opodstatnený, len ak bude existovať vyvážený súbor opatrení, ktoré pomôžu chrániť ohrozených dlžníkov – celoeurópsky štandard ochrany spotrebiteľa pre dlžníkov.

1.6.

Ďalší pilier akčného plánu súvisí s návrhom zrýchleného mimosúdneho vymáhania kolaterálu (AECE), ktoré sa striktne obmedzuje na podnikové úvery a uplatňuje len vtedy, ak sa medzi stranami dosiahla predchádzajúca dobrovoľná dohoda pri uzatváraní zmluvy o pôžičke. EHSV sa domnieva, že AECE by mohlo poskytnúť vyvážené riešenie pre dlžníkov, žiada však, aby sa mimosúdne vymáhanie nestalo štandardnou možnosťou v zmluvách o pôžičke.

1.7.

1.8.

EHSV požaduje, aby možnosť predaja nesplácaných úverov správcovským spoločnostiam (ktoré sa hovorovo nazývajú „zlé banky“) zostala výnimočným prípadom a aby sa uprednostnili bilaterálne dohody o riešení dlhov medzi úverovou inštitúciou a dlžníkom, pričom by sa riešenie malo zamerať na kontinuitu činností a oživenie hospodárstva. EHSV zdôrazňuje, že akékoľvek použitie „preventívnej rekapitalizácie“, ak je financované z verejných zdrojov, pravdepodobne odkloní verejné financie od iných, spoločensky a ekonomicky prospešnejších cieľov. EHSV tiež zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa akékoľvek „preventívne“ opatrenia využívali mimoriadne zodpovedne s cieľom zabrániť morálnym rizikám a zachraňovaniu bánk na úkor spoločnosti využívaním verejných peňazí.

1.9.

Vzhľadom na súčasnú situáciu, keď by potenciálne životaschopné podniky mohli čeliť platobným ťažkostiam napriek svojej úverovej bonite pred pandémiou COVID-19, EHSV navrhuje dôkladné prehodnotenie usmernení EBA o vymedzení nesplácania, čo by ohrozeným dlžníkom, ktorí sa ocitli v problémoch z dôvodu pandémie COVID-19 mohlo poskytnúť možnosť zotaviť sa skôr, ako sa ich úvery budú považovať za nesplácané. EHSV však zdôrazňuje, že takéto zmeny musia byť striktne dočasné, nemali by zasahovať do podrobnej a presnej identifikácie a oznamovania úverového rizika bankami a mali by sa vykonávať v súlade so základnou potrebou zabezpečiť stabilitu a platobnú schopnosť bankového sektora.

1.10.

EHSV vo všeobecnosti odporúča, aby sa prísne dodržiavali kapitálové požiadavky vrátane nariadenia o zabezpečovacom mechanizme pre nesplácané úvery. Zabezpečí sa tým plná schopnosť bánk vyrovnať sa so stratami a zníži sa pravdepodobnosť budúcich verejných intervencií (ako napríklad „preventívna rekapitalizácia“) a záchran bánk na úkor daňových poplatníkov. Mohlo by sa však uvažovať o dočasnej flexibilite, ktorá by sa uplatňovala pri definovaní nesplácania, a o poskytnutí zabezpečovacieho mechanizmu pre nesplácané úvery, aby sa zmiernili účinky krízy spôsobenej ochorením COVID-19.

2. Kontext

2.1.

Cieľom akčného plánu Európskej komisie v oblasti nesplácaných úverov, ktorý bol ohlásený v decembri 2020 (1), je zabrániť ďalšiemu hromadeniu nesplácaných úverov v celej Európskej únii v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Úver sa stáva nesplácaným, ak je nepravdepodobné, že bude splatený, alebo keď dlžník mešká s platbou 90 dní. V dôsledku pandémie Európska centrálna banka odhaduje, že v prípade nepriaznivého scenára s oveľa slabším a zdĺhavým oživením by súčet nesplácaných úverov v držbe bánk eurozóny mohol dosiahnuť „až 1,4 bilióna EUR“ (2).

2.2.

V júli 2017 bol predstavený akčný plán riešenia nesplácaných úverov v Európe (3), ktorý v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov pomohol riešiť a zvrátiť hromadenie nesplácaných úverov v bankách. Nasledovalo oznámenie o dokončení bankovej únie (4).

2.3.

V marci 2018 Európska komisia predložila legislatívny návrh (5) na podporu rozvoja sekundárneho trhu s nesplácanými úvermi v EÚ. Návrh smernice by mal bankám pomôcť ľahko predať svoje portfóliá nesplácaných úverov kdekoľvek v EÚ investorom, ktorí sú tretími stranami. Návrhom sa zavádza aj mimosúdne vymáhanie s názvom „zrýchlené mimosúdne vymáhanie kolaterálu“. Na návrhu smernice sa stále pracuje, hoci tieto dve otázky boli oddelené do samostatných legislatívnych aktov.

2.4.

Po vypuknutí pandémie COVID-19 Komisia rýchlo zareagovala prijatím opatrení s cieľom pomôcť bankovému sektoru vyrovnať sa s očakávaným a nadchádzajúcim nárastom nesplácaných úverov. Balík v oblasti bankovníctva z apríla 2020 už poskytol významnú krátkodobú podporu (6) bankovému sektoru vrátane pravidiel týkajúcich sa toho, ako banky posudzujú riziko, že dlžník nie je schopný splácať úver, alebo prudenciálnych pravidiel klasifikácie nesplácaných úverov a spôsobov účtovania oneskoreného splácania. Banky tiež profitovali z významných opatrení na podporu likvidity (núdzový pandemický program nákupu aktív ECB (7) a zmiernenie podmienok pre cielené dlhodobejšie refinančné operácie, TLTRO III, v marci 2020). Teraz nastal čas zamyslieť sa nad úrovňou platobnej schopnosti európskych firiem.

2.5.

Sprievodný balík na obnovenie kapitálových trhov poskytol bankovému sektoru ďalšiu podporu odstránením regulačných prekážok pri sekuritizácii nesplácaných úverov (8).

2.6.

V posledných mesiacoch európsky bankový sektor profitoval zo zníženia regulačného zaťaženia a opatrení na podporu likvidity zameraných na zabezpečenie finančnej a hospodárskej stability a podporu európskych domácností a podnikov. V dôsledku toho bankový sektor naďalej poskytoval pôžičky svojim klientom a nenastala žiadna úverová kríza.

2.7.

Členské štáty tiež prijali rozhodné opatrenia a zaviedli systémy podpory na zmiernenie ťažkostí s likviditou, ktoré postihujú domácnosti a podniky. Tieto systémy zvyčajne zahŕňajú schémy verejných záruk a/alebo odklady platieb („moratóriá“). Takéto opatrenia pomáhajú dlžníkom s dočasnými problémami s likviditou a zabraňujú okamžitému prudkému nárastu nesplácaných úverov. Komisia takisto prijala dočasný rámec s cieľom umožniť členským štátom využiť plnú flexibilitu stanovenú v pravidlách štátnej pomoci na podporu hospodárstva počas pandémie COVID-19.

3. Všeobecné pripomienky

3.1.

EHSV konštatuje, že súčasný akčný plán Komisie (oznámenie) nadväzuje na rovnaké opatrenia, ktoré už boli obsiahnuté v pláne z roku 2017, a opakuje ich. V podstate v ňom chýbajú nové návrhy vhodné pre obdobie pandémie COVID-19, takže Európa musí v mimoriadnej situácii využívať pravidlá vypracované pre bežné okolnosti. EHSV tvrdí, že k nesplácaným úverom „pred obdobím pandémie COVID-19“ by sa malo pristupovať veľmi odlišne ako k nesplácaným úverom „po období pandémie COVID-19“ (v dôsledku ochorenia COVID-19) z dôvodu úplne odlišných okolností pred marcom 2020 a po ňom. EHSV preto odporúča dôkladné, cielené a striktne dočasné preskúmanie definície nesplácania EBA s cieľom zabrániť automatickej klasifikácii dlžníkov, ktorí zlyhali a zmierniť procyklické účinky súčasného nariadenia a zabezpečiť „mäkké pristátie“ pre európske domácnosti a podniky.

3.2.

Pandémia viedla k zníženiu dopytu a spotreby, čo vyvolalo obavy MSP, pokiaľ ide o získanie zákazníkov. Hoci MSP v súčasnosti (v prieskumoch ECB (9)) neuvádzajú prístup k financovaniu ako najpálčivejší problém, pri riešení nesplácaných úverov by sa mali vziať do úvahy všetky problémy, ktorým MSP čelia.

3.3.

EHSV sa dôsledne zasadzuje (10) za zníženie nesplácaných úverov sociálne udržateľným spôsobom a pri zachovaní finančnej stability (11). Počas obdobia pandémie COVID-19 je to teraz dôležitejšie ako kedykoľvek v minulosti. Na rozdiel od toho, čo sa udialo pred desiatimi rokmi počas finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009, súčasný očakávaný nárast nesplácaných úverov nie je chybou finančného sektora ani žiadnej inej osobitnej kategórie aktérov v rámci hospodárskeho systému, ale ani chybou „reálnej ekonomiky“, vlád ani európskych občanov. Zásah regulačných orgánov na úrovni EÚ a členských štátov prostredníctvom správnych nástrojov má mimoriadny význam.

3.4.

Hoci EHSV uznáva, že rozvoj sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi má určité výhody, uprednostnil by dvojstranné dohody o riešení situácie medzi úverovými inštitúciami a životaschopnými dlžníkmi. Hoci objemy nesplácaných úverov v súvahách bánk možno znížiť predajom nákupcom úverov, neznamená to, že predaj nesplácaných úverov je optimálny z pohľadu dlžníka alebo pre spoločnosť ako celok. Predaj nesplácaných úverov by mal byť krajným riešením.

3.5.

Prvoradé je riešiť základné príčiny nesplácaných úverov. EHSV zdôrazňuje, že najefektívnejším spôsobom, ako zabrániť nárastu vysokého objemu nesplácaných úverov domácností a MSP, je zaistiť spoľahlivé systémy sociálneho zabezpečenia, bojovať proti chudobe, nadmernému zadlženiu a nezamestnanosti, zaručiť primerané mzdy, vykonávať proticyklické opatrenia hospodárskej politiky v čase krízy a posilniť produktivitu a konkurencieschopnosť európskej ekonomiky, zamerať sa na kontinuitu podnikania a oživenie hospodárstva jasným a aktualizovaným rámcom, ktorý zviditeľní dlhodobé investície. Týmito krokmi môžeme udržať a posilniť stabilitu finančného trhu a hospodársku odolnosť a zároveň bojovať proti chudobe a nerovnosti. V tejto súvislosti EHSV odporúča, aby usmernenia EBA o úverových moratóriách zostali v platnosti tak dlho, ako je potrebné, a navrhuje dôkladné, cielené a striktne dočasné preskúmanie vymedzenia nesplácania.

3.6.

EHSV sa domnieva, že akčný plán odráža základnú logiku, podľa ktorej dnes banky fungujú ako základná infraštruktúra v ekonomike založenej na peňažných tokoch v Európe a že zdravie a stabilita bankového sektora je nevyhnutným predpokladom hospodárskej obnovy. Ako uvádza Komisia v súvisiacej tlačovej správe (12), „jednou z hlavných priorít Komisie je zaistiť, aby občania EÚ a podniky v nej mohli naďalej využívať podporu svojich bánk“. V tejto súvislosti EHSV poukazuje na rozhodujúcu úlohu ECB pri zabezpečovaní stability a ponuky úverov bánk a konštatuje, že európske hospodárstvo je podporované opatreniami, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby sa úvery poskytovali na základe solventného dopytu po úveroch.

3.7.

EHSV konštatuje, že čiastočne chýbajú spoľahlivé údaje o nesplácaných úveroch a pretrváva veľká neistota, pokiaľ ide o budúcnosť očkovania proti COVID-19, mutácie vírusu SARS-CoV 2 (varianty COVID-19), opatrenia na obmedzenie pohybu a oživenie hospodárstva. EHSV zdôrazňuje význam kvality údajov, aby bolo možné riadne posúdiť rozsah problému a identifikovať životaschopné podniky. EHSV preto vyzýva na opatrnosť a prijatie opatrení, ktoré by mohli pomôcť európskemu hospodárstvu rýchlo sa zotaviť, napríklad opatrenia na podporu malých podnikov a na zabezpečenie primeraných miezd a stabilných systémov sociálneho zabezpečenia. EHSV poukazuje na to, že vklady v bankovom sektore sa výrazne zvýšili (13), čo znamená, že existuje dobrý potenciál pre dopyt v nasledujúcich mesiacoch po zrušení obmedzení pohybu.

3.8.

Nie je isté, ako firmám a domácnostiam, ktoré „sa v dôsledku pandémie dostali pod značný finančný tlak“ (14), môžu banky pomôcť (t. j. aby „mohli naďalej využívať podporu svojich bánk“ (15)), ak sa bude riešiť nárast nesplácaných úverov. Navrhované zmeny ani zníženie regulačného zaťaženia na strane bánk nie sú v súčasnosti podmienené tým, že by banky mali požičiavať solventným MSP alebo domácnostiam. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že akčný plán Komisie, s výnimkou bankového sektora, stanovuje len málo nových opatrení na pomoc hospodárskym subjektom s ťažkosťami. Vzhľadom na vonkajšie hospodárske otrasy spôsobujúce, že je mnoho pracovníkov a podnikov ešte viac závislých od pôžičiek, by sa podpora a zmierňovacie opatrenia pre banky mali zamerať na poskytovanie úverov pre solventnejšie MSP a domácnosti. Zároveň by mali orgány zaviesť primerané záruky, aby sa zabránilo nezodpovednému poskytovaniu úverov a nadmernému zadlžovaniu.

3.9.

EHSV odporúča uznať občiansku spoločnosť ako celok za zainteresované subjekty v oblasti regulácie finančného trhu. Najmä pokiaľ ide o riešenie nesplácaných úverov po pandémii, majú tieto úvery viaceré vplyvy, ktoré sa týkajú napríklad záujmov pracovníkov ako dlžníkov, zamestnancov v zadlžených spoločnostiach, alebo ako zamestnancov finančného sektora alebo ako daňových poplatníkov (obzvlášť relevantné v prípade, že sa na riešenie nesplácaných úverov využívajú verejné prostriedky).

3.10.

EHSV konštatuje, že potreba celoeurópskeho cezhraničného trhu s nesplácanými úvermi sa zveličuje napriek tomu, že bankový sektor neustále smeruje k bankovej únii v celej EÚ. Je veľmi otázne, či cezhraničné operácie nákupcov úverov poskytujú hmatateľné ekonomické výhody pre celý hospodársky systém, nielen pre banky, nákupcov úverov a správcov úverov (hoci je pravda, že títo môžu určite profitovať z úspor z rozsahu).

3.11.

V tejto súvislosti EHSV tiež zdôrazňuje, že rozdelenie rizika nemusí viesť k jeho zníženiu. Naopak, kríza na finančnom trhu v rokoch 2008 – 2009 nás poučila, že to môže viesť k netransparentnému hromadeniu rizika v hospodárstve. EHSV žiada, aby cieľom všetkých opatrení týkajúcich sa stimulov pre finančný sektor bolo odradiť účastníkov trhu od toho, aby podstupovali príliš vysoké riziko.

3.12.

EHSV zároveň zdôrazňuje, že európske podniky, domácnosti, pracovníci a občiansku spoločnosť potrebujú zdroje a plnú podporu, aby zvládli krízu, a preto by EÚ mala zaviesť takéto podporné opatrenia. Takáto pomoc by mala byť k dispozícii počas obdobia až troch rokov (podľa stimulačného balíka Next Generation EU) na podporu podnikov a dlžníkov, ktorí boli pred pandémiou považovaní za zdravých a dôveryhodných. Rastúca sociálno-ekonomická neistota ovplyvňuje prakticky všetkých obyvateľov Európy. Podniky zažívajú narušenia z dôvodu núteného zatvárania a zníženého dopytu, zatiaľ čo domácnosti sú konfrontované s nezamestnanosťou a klesajúcimi príjmami. EHSV sa domnieva, že európski občania a podniky by potrebovali úplne iný druh opatrení a zjavne nie rýchle presadzovanie rámca nesplácaných úverov, ako navrhuje Komisia.

4. Konkrétne pripomienky

4.1.

Komisia je presvedčená, že dohoda o návrhu smernice o úverových službách a nákupcoch úverov, ktorou sa v podstate vytvára spoločný sekundárny trh pre nesplácané úvery, je najvyššou prioritou. EHSC vyjadruje znepokojenie nad plánmi poskytnúť vymáhačom dlhov „pas“ platný v celej EÚ bez náležitého dohľadu ich „domovských“ a „hostiteľských“ krajín. Tento krok by mohol byť opodstatnený, len ak bude existovať vyvážený súbor opatrení, ktoré pomôžu chrániť ohrozených dlžníkov – celoeurópsky štandard ochrany spotrebiteľa pre dlžníkov. EHSV sa tiež obáva, že návrh smernice o správcoch a nákupcoch úverov (16) by zabránil štátom, aby zaviedli akékoľvek iné alebo ďalšie požiadavky na správcov a nákupcov úverov, aj keď by sa tieto požiadavky považovali za ochranu dlžníkov. Ak sa zabezpečí „domovský“ a „hostiteľský“ dohľad, budú dodržiavať pravidlá ochrany spotrebiteľa, usmernenia o osvedčených postupoch sa budú poskytovať prostredníctvom EBA a stanoví sa jednotný prístup k týmto činnostiam, vyrieši sa tým väčšina otázok, ktoré sa tu nastolili. Vzhľadom na tieto argumenty sa musia posilniť pravidlá ochrany dlžníkov s cieľom predísť uvedeným rizikám, aby sa zabezpečila funkčnosť pasu platného v celej EÚ.

4.2.

EHSV konštatuje, že niektorí nákupcovia úverov a vymáhači pohľadávok majú zlú povesť, a preto si niektorí nákupcovia úverov vyslúžili pomenovanie „supie fondy“, a zdôrazňuje, že poskytnutie „pasu“ platného v celej EÚ subjektom zodpovedným za vymáhanie dlhov bez náležitého dohľadu domovských a hostiteľských krajín a bez toho, aby sa včas a účinne vykonávali usmernenia o osvedčených postupoch v celej EÚ, by mohlo viesť k nevhodnému obchodnému správaniu takýchto nákupcov alebo správcov úverov na úkor ohrozených dlžníkov. EHSV tiež zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby návrh smernice o správcoch a nákupcoch úverov nebránil štátom stanoviť dodatočné právne požiadavky pre správcov a nákupcov úverov, čím by sa v tomto prípade zabezpečilo riadne uplatňovanie zásady týkajúcej sa „pozlacovania“.

4.3.

Okrem toho je známe, že niektorí nákupcovia úverov majú problémy s vyhýbaním sa daňovým povinnostiam. Napríklad v Írsku sú niektoré z nich registrované ako charitatívne organizácie a neplatia takmer žiadne dane. EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

4.4.

Ďalší pilier akčného plánu súvisí s návrhom zrýchleného mimosúdneho vymáhania kolaterálu (AECE), ktorý sa striktne obmedzuje na podnikové úvery a uplatňuje len vtedy, ak sa medzi stranami dosiahla predchádzajúca dobrovoľná dohoda pri uzatváraní zmluvy o pôžičke. EHSV berie na vedomie, že domácnosti (súkromní spotrebitelia) sú z tohto postupu vylúčené a konštatuje, že je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi nástrojom AECE a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 (17) a insolvenčnými konaniami. EHSV konštatuje, že AECE by mohlo priniesť vyvážené riešenie pre dlžníkov, ale žiada, aby sa mimosúdne vymáhanie nestalo štandardnou možnosťou v zmluvách o pôžičke. Malo by sa zabezpečiť, aby ohrozené podniky neostali bez pomoci a nestratili prístup k štandardnému súdnemu systému s brzdami a protiváhami, ktorý sa rozvinul na základe dlhoročnej tradície. Podľa názoru EHSV by sa systematické problémy s oneskorením vymáhania kolaterálu mali riešiť podľa jednotlivých krajín uskutočňovaním dobre pripravených reforiem a cielenými zásahmi členských štátov, v ktorých pretrvávajú prekážky.

4.5.

EHSV súhlasí s vyhlásením Komisie, že „banky by mali byť čo najviac motivované k tomu, aby uplatňovali proaktívny prístup k včasnej a konštruktívnej spolupráci so svojimi dlžníkmi“, keďže sa tým zabráni poškodeniu životaschopných firiem a zabezpečí kontinuita činnosti. Výbor však vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne opatrenia na splnenie tohto zásadného cieľa.

4.6.

EHSV víta iniciatívu na ďalšie zbližovanie rôznych rámcov pre platobnú neschopnosť v celej EÚ a konštatuje, že toto zbližovanie je prospešné nielen pre bankové podnikanie, ale pre celé podnikateľské prostredie v Európe. Zbližovanie by nemalo byť nevyhnutne spojené s problémom nesplácaných úverov. Treba však poznamenať, že toto opatrenie nepomôže v krátkodobom horizonte a nebude predstavovať výraznú pomoc v období po kríze spôsobenej ochorením COVID-19. Istota, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa práv veriteľov a dlžníkov, a väčšia harmonizácia postupov na odstránenie kolaterálu v členských štátoch znížia riziká a poskytnú ďalší impulz pre cezhraničné investície a vnútorný obchod. EHSV zdôrazňuje, že pri reforme rámcov pre platobnú neschopnosť by sa mala venovať náležitá pozornosť dlžníkom.

4.7.

EHSV pripomína, že sekundárny trh s nesplácanými úvermi nijako nepomáha podnikom prosperovať, ani neudržiava pracovné miesta, ani neumožňuje opätovné otvorenie zatvorených podnikov. Pre opätovné začatie podnikania sú zásadne dôležité cielené opatrenia financované štátom. EHSV sa domnieva, že poskytovanie úverov hospodárstvu trpiacemu bezprecedentnou stratou produkcie v dôsledku opatrení na obmedzenie pohybu zavedených z dôvodu ochorenia COVID-19 je kľúčové, avšak takéto poskytovanie úverov sa nemôže zmeniť na nadmerné, pretože by mohlo byť neudržateľné.

4.8.

Návrh, ktorý presadzuje Komisia – celoeurópsky sekundárny trh a v menšej miere AECE – však vyvoláva obavy, že jednotný sekundárny trh s nesplácanými úvermi v Európe otvorí priestor pre zneužívanie a klienti bánk zostanú zraniteľní voči „supím fondom“, z ktorých väčšina nemá pôvod v EÚ. EHSV odporúča väčšiu transparentnosť a vhodnejšie pravidlá s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov pred zneužívaním zo strany správcov úverov, nákupcov úverov alebo „supích fondov“.

4.9.

EHSV sa zasadzuje za to, aby úverovým investorom a vymáhačom dlhov nebol vydaný „pas“ platný v celej EÚ, ak nakupujú nesplácané úvery spotrebiteľov (súkromných zákazníkov). Mohlo by sa preskúmať, či by sa mal vyňať aj dlh mikropodnikov.

4.10.

Dôraz na štandardizáciu údajov o nesplácaných úveroch v celej EÚ je vítaný, ale vzhľadom na rozsah tejto úlohy nie je dostatočný a v zásade nie je veľmi relevantný. EHSV tiež pripomína, že inštitúcie EÚ a daňoví poplatníci by nemali znášať náklady na vytvorenie efektívnych trhov a zlepšenie štandardizácie nesplácaných úverov s cieľom uľahčiť obchodovanie s nimi. Tieto náklady by mali znášať samotní účastníci trhu ako hlavní užívatelia výhod z obchodovania s nesplácanými úvermi. Transparentnosť údajov je nevyhnutná, aby sa zabezpečilo, že externý aj interný (v rámci bankových skupín) predaj nesplácaných úverov spĺňa všetky pravidlá medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS) a vykonáva sa náležitým spôsobom.

4.11.

Vnútroštátne správcovské spoločnosti, ktoré dokument Komisie bohato propaguje a ktoré sa hovorovo nazývajú „zlé banky“, môžu a s najväčšou pravdepodobnosťou budú vyžadovať verejné prostriedky. EHSV preto vyzýva každý členský štát, aby vykonal hĺbkovú analýzu využívania verejných prostriedkov na vytvorenie takýchto správcovských spoločností podľa situácie v každom členskom štáte, pričom by sa mali dodržiavať pravidlá štátnej pomoci.

4.12.

EHSV sa dôrazne vyslovuje proti spájaniu otázky nesplácaných úverov, čo odráža rozšírený jav v hospodárstve, s otázkami súvisiacimi so zachovaním finančnej stability. S cieľom zachovať etickú a prevádzkovú integritu bankového sektora by sa tieto dve otázky mali riešiť osobitne. EHSV sa domnieva, že hoci problémy konkrétnych finančných inštitúcií môžu byť spôsobené zaťažením nesplácaných úverov v ich súvahe, nemala by sa záchrana neživotaschopných bánk z verejných peňazí pomocou modelu správcovských spoločností zdôvodňovať zámienkou zbavenia sa zlých nesplácaných úverov a domnieva sa, že problém riešenia bankových kríz by sa mal posudzovať ako celok. EHSV požaduje, aby predaj nesplácaných úverov správcovským spoločnostiam zostal výnimočným a aby sa uprednostnilo riešenie týchto úverov v súvahách bánk.

4.13.

Okrem toho je nevyhnutné, aby Komisia zabránila tomu, aby sa verejné prostriedky použili na záchranu záujmov súkromného bankovníctva. Záchrana banky by sa nemala vnímať ako hodnota sama o sebe; nie je to konečný cieľ hospodárskej politiky. Z dlhodobého hľadiska by mohli opakované kampane na záchranu bánk, ktoré zahŕňajú obrovské množstvo verejných prostriedkov, vytvoriť morálny hazard a narušiť systém stimulov, ktoré sú súčasťou bankového podnikania. EHSV preto varuje pred akoukoľvek politikou, ktorá by viedla k „privatizácii ziskov a socializácii strát“. Namiesto toho by sa banky mali motivovať, aby svoje problémy s nesplácanými úvermi riešili interne a lepšie spravovali svoje úverové portfóliá. Žiaden druh implicitnej alebo explicitnej vládnej podpory nepomôže vyriešiť základné problémy so súvahou. EHSV uznáva existenciu jednotného fondu na riešenie krízových situácií, ktorý je financovaný z príspevkov úverových inštitúcií. Nastavenie správnej kapacity jednotného fondu na riešenie krízových situácií by zabránilo využívaniu verejných prostriedkov na záchranu súkromných bankových záujmov, čím by sa vyriešili obavy z „privatizácie ziskov a socializácie strát“.

4.14.

EHSV dôrazne žiada, aby sa úsilie zameralo na dobudovanie bankovej únie, ktorá by sa stala odolným, primerane kapitalizovaným a predovšetkým sebestačným bankovým sektorom. Musí sa nájsť rovnováha medzi rozdelením a znižovaním rizika. Malo by sa zabrániť významnému vplyvu na verejné rozpočty a na daňových poplatníkov v prípade krízy, či už na vnútroštátnej úrovni, alebo na úrovni EÚ. Preto je potrebné zaviesť prísne minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky a účinné opatrenia proti praniu špinavých peňazí. Okrem toho by sa mala venovať väčšia pozornosť regulácii tieňového bankového sektora. Musí sa zabezpečiť, aby sa riziko neprenieslo z dobre regulovaných subjektov na menej regulované subjekty na finančných trhoch. Okrem toho by sa mala venovať pozornosť regulácii akejkoľvek finančnej činnosti, ktorú nevykonáva regulovaný subjekt, podľa zásady „rovnaké riziká, rovnaká činnosť, rovnaká regulácia a rovnaký dohľad“.

4.15.

Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je cieľom správcovských spoločností jednoznačne maximalizovať výnosy a efektívnosť predajom úverov investorom, ktorí sú tretími stranami, alebo realizáciou kolaterálu, čo sa nezdá byť zlučiteľné so zabezpečením správnej ochrany pre zadlžené domácnosti a zabezpečením životaschopných plánov splácania a minimálnej životnej úrovne. EHSV odporúča, aby správcovské spoločnosti do svojich politík začlenili sociálne orientované ciele.

4.16.

EHSV sa obáva, že akékoľvek použitie „preventívnej rekapitalizácie“ pravdepodobne odkloní verejné financie od spoločensky a ekonomicky prospešnejších cieľov. Používanie „preventívnej rekapitalizácie“ by preto v súvislosti s pandémiou COVID-19 malo zostať úplne výnimočné. EHSV zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa akékoľvek „preventívne opatrenia“ využívali mimoriadne zodpovedne s cieľom zabrániť morálnym rizikám a zachraňovaniu bánk na úkor spoločnosti využívaním verejných peňazí. Za zmienku stojí, že finančná stabilita je tiež verejným statkom, a preto by finančné regulačné orgány a orgány dohľadu mali zabezpečiť zavedenie prísnych prudenciálnych pravidiel, aby nedošlo k ohrozeniu verejného blaha, ktorým je finančná stabilita.

4.17.

EHSV berie na vedomie tvrdenie uvedené v oznámení, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF) môže poskytnúť podporu „reformám zameraným na zníženie objemu nesplácaných úverov, najmä s cieľom zlepšiť rámec pre platobnú neschopnosť a súdny a administratívny rámec, ktoré podporujú účinné riešenie nesplácaných úverov“. Finančné prostriedky RRF, ako tvrdí Európska rada, by sa mali použiť na zvýšenie potenciálu rastu, tvorbu pracovných miest a ekonomickú a sociálnu odolnosť (18). Je potrebné ďalšie vysvetlenie, aby sa objasnili zámery Komisie pri prepojení RRF s nesplácanými úvermi s cieľom zabezpečiť, že RRF sa neodchýli od pôvodného cieľa podpory ekologickej a digitálnej transformácie.

4.18.

Napriek cieľom RRF, na ktorých sa dohodli spoluzákonodarcovia, ani jedno opatrenie v akčnom pláne Komisie nie je zamerané na európske podniky, ktoré sa ocitli v ťažkostiach –malé a veľké podniky, korporácie a rodinné podniky. Okrem toho EHSV konštatuje, že v oznámení Komisia neposkytuje žiadne nástroje na riešenie toho, ako môžu spotrebitelia, ktorí sa snažia zaplatiť svoje účty a vyžiť do konca mesiaca, zvládnuť dôsledky pandémie a nepadnúť do pasce chudoby. EHSV tiež poukazuje na ďalšie prvky, ktoré potrebujú špecifické akčné plány, a to malé a veľké podniky, korporácie a rodinné podniky, ktoré trpia dôsledkami pandémie.

4.19.

EHSV odporúča preskúmať tieto konkrétne nariadenia:

4.19.1.

Vzhľadom na súčasnú situáciu, keď sa mnohé potenciálne životaschopné podniky môžu ocitnúť v platobných ťažkostiach napriek úverovej bonite pred pandémiou COVID-19, EHSV navrhuje, aby sa dôkladne prehodnotili usmernenia EBA o vymedzení (napr. počet dní po dátume splatnosti predtým, ako sa úver považuje za nesplácaný, prahová hodnota čistej súčasnej hodnoty, pri ktorej v súvislosti s reštrukturalizovaným dlhom nastáva variant „splatenie nepravdepodobné“) a podnikom by sa mohla dať možnosť zotaviť sa, skôr ako budú považované za problémové. EHSV však zdôrazňuje, že takéto zmeny musia byť striktne dočasné a výlučne súvisiace s pandémiou COVID-19, nemali by zasahovať do podrobnej a presnej identifikácie a oznamovania úverového rizika bankami, a regulačné orgány, ako aj orgány dohľadu musia udržať rovnováhu medzi akoukoľvek dočasnou zmenou základnou potrebou zabezpečiť stabilitu a platobnú schopnosť bankového sektora.

4.19.2.

EHSV odporúča, aby usmernenia EBA o úverových moratóriách zostali v platnosti tak dlho, ako to bude potrebné.

4.19.3.

Vzhľadom na to, že nesplácané úvery sú nesplácané bez ohľadu na dôvody ťažkostí s platbami, a vzhľadom na to, že je mimoriadne ťažké zistiť, ktorí z ohrozených dlžníkov sa skutočne rýchlo zotavia, keď sa pandémia dostane pod kontrolu, EHSV odporúča, aby sa striktne dodržiavali kapitálové požiadavky vrátane nariadenia o zabezpečovacom mechanizme pre nesplácané úvery, ktorého harmonogram tvorby rezerv už stanovuje veľmi postupné zvyšovanie kapitálu. To bankám umožní vyrovnať sa so stratami, či už sú spojené s pandémiou alebo inými faktormi, a bude kľúčovým faktorom zníženia pravdepodobnosti verejných intervencií a záchrany bánk na úkor daňových poplatníkov. Mohlo by sa však uvažovať o dočasnej flexibilite, ktorá by sa uplatňovala pri definovaní nesplácania, a o poskytnutí zabezpečovacieho mechanizmu pre nesplácané úvery, aby sa zmiernili účinky krízy spôsobenej ochorením COVID-19. To by navyše mohlo pomôcť zabrániť odpredaju nesplácaných úverov bankami. V tejto súvislosti EHSV berie na vedomie a navrhuje zohľadniť prerušenie konaní na civilných súdoch a ďalšie prieťahy v občianskoprávnych konaniach, ktoré sa vyskytli v celej Európe.

4.19.4.

EHSV predpokladá, že by sa mohla poskytnúť ďalšia flexibilita bankám, ktoré sú schopné poskytnúť dôkazy o silnej väzbe na reálnu ekonomiku (významný podiel ich aktív súvisiacich s nefinančnými podnikmi a domácnosťami). Na druhej strane je potrebné venovať maximálnu pozornosť globálne systémovým finančným inštitúciám, ktoré sú výrazne prepojené s ostatnými účastníkmi finančného trhu.

4.20.

EHSV sa zasadzuje za to, aby Komisia navrhla spoľahlivé metódy na zabezpečenie prísnych pravidiel na ochranu ohrozených dlžníkov pred nespravodlivým zaobchádzaním:

4.20.1.

EHSV žiada, aby podporné opatrenia pre úverové inštitúcie išli ruka v ruke s opatreniami pomoci pre dlžníkov, ktorí sa dostali do ťažkostí len v dôsledku pandémie. Medzi opatrenia, ktoré by sa v tejto situácii mali použiť, patria odklady splátok so splatnosťou jeden až tri roky, zľavy na úrokových sadzbách, reštrukturalizácia dlhu na lacnejšie formy úveru a moratóriá na splácanie úveru, pokiaľ je to možné.

4.20.2.

Pokiaľ ide o interný predaj nesplácaných úverov, v niektorých prípadoch účelovo vytvorené subjekty by mohli mať zisk z dlhu klienta v procese vymáhania dlhov, ale klient ostáva naďalej zadlžený. EHSV odporúča Európskej komisii ďalšie zváženie regulácie s cieľom zabezpečiť, aby boli práva dlžníkov chránené a dlžníci neboli po takejto transakcii dodatočne zadlžení.

4.21.

EHSV zastáva názor, že by sa mali prijať komplexné opatrenia na udržanie spravodlivého a bezpečného podnikateľského prostredia, s osobitným dôrazom na zabezpečenie uspokojenia potrieb tých najzraniteľnejších. Konkurencieschopnosť európskych podnikov spočíva predovšetkým na silnom vnútornom trhu, neustálych inováciách a predvídateľnom a sociálne zodpovednom súbore pravidiel založených na dôvere medzi hospodárskymi subjektmi. EHSV varuje pred akoukoľvek legislatívnou zmenou s cieľom transformovať nesplácané úvery na komoditu, ako ktorúkoľvek inú. EHSV konštatuje, že takáto zmena by nezlepšila prostredie dôvery, ale naopak spôsobila by ešte väčšie škody. Je nevyhnutné zabezpečiť správnu rovnováhu medzi právami dlžníkov a veriteľov.

4.22.

Pandémia COVID-19 je len jedným z mnohých vonkajších otrasov. Prídu mnohé ďalšie. Politické opatrenia zamerané na obmedzenie rozsiahlych škôd spôsobených takýmito masívnymi otrasmi by mali byť založené na princípoch, ktoré sú univerzálne a odolajú skúške času. EÚ sa usiluje zachovať svoju orientáciu na sociálne trhové hospodárstvo a opätovne potvrdzuje svoj prísľub na nikoho nezabudnúť a posilňovať konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva. EHSV dôrazne žiada, aby sa v akčných plánoch a legislatívnych iniciatívach Komisie tieto základné princípy náležite zohľadnili.

V Bruseli 24. marca 2021

Predsedníčka Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Christa SCHWENG

(1) COM(2020) 822 final.

(2) Andrea Enria, predseda Rady pre dohľad ECB, príhovor z 1. októbra 2020. Na konci roka 2016 predstavovali nesplácané úvery takmer 1 bilión EUR, čo zodpovedá 5,1 % celkových bankových úverov. Na základe referenčných údajov z roku 2019 by portfólio nesplácaných úverov vo výške 1,4 bilióna EUR predstavovalo približne 12 % HDP eurozóny.

(3) Akčný plán riešenia nesplácaných úverov v Európe, Rada ECOFIN, júl 2017. https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/07/11/conclusions-non-performing-loans/.

(4) COM(2017) 592 final.

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady o správcoch úverov, nákupcoch úverov a vymáhaní kolaterálu, COM/2018/0135 final – 2018/063 (COD).

(6) COM(2020) 169 final.

(7) https://www.ecb.europa.eu/mopo/implement/pepp/html/index.en.html.

(8) COM(2020) 822 final a COM(2020) 283 final.

(9) https://www.ecb.europa.eu/stats/ecb_surveys/safe/html/ecb.safe202011~e3858add29.en.html.

(10) Ú. v. EÚ C 353, 18.10. 2019, s. 32.

(11) Od finančných inštitúcií sa očakáva, že budú pokračovať v identifikácii a vykazovaní zhoršenia kvality aktív a tvorby nesplácaných úverov v súlade s existujúcimi pravidlami, aby sa zachoval jasný a presný obraz o rizikách v bankovom sektore, ako sa uvádza v liste ECB zo 4. decembra 2020. ECB okrem toho varuje, že z hľadiska opatrnosti sú spoľahlivé politiky a postupy postupného ustálenia a tvorby rezerv kľúčové na zabezpečenie primeraného riadenia a krytia úverového rizika vrátane včasnej identifikácie a riadenia ohrozených dlžníkov.

(12) https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_20_2375. Valdis Dombrovskis, výkonný podpredseda pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, dúfa, že stratégia „stratégia prispeje k rýchlej a udržateľnej obnove Európy tým, že umožní bankám odstrániť tieto úvery z ich súvah a zachovať úverové toky“.

(13) Celkové vklady nefinančných spoločností v eurozóne sa aj napriek pandémii zvýšili z 2,73 bilióna EUR (marec 2020) na 3,12 bilióna EUR (október 2020). Pokiaľ ide o domácnosti, tu sa zaznamenalo zvýšenie zo 7,85 bilióna EUR na 8,21 bilióna EUR. (https://sdw.ecb.europa.eu/)respectively.

(14) Komisárka zodpovedná za finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinness, https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_20_2375.

(15) Tamže.

(16) Pozri článok 5, článok 11, najmä článok 11 ods. 5 a článok 15 ods. 2 návrhu smernice.

(17) Ú. v. EÚ L 172, 26.6.2019, s. 18.

(18) https://www.consilium.europa.eu/sk/infographics/20201006-recovery-resilience-rrf/. RRF sa okrem toho môže použiť v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra, pričom najmenej 37 % zdrojov by sa malo vyčleniť na opatrenia v oblasti klímy a environmentálnej udržateľnosti – a aspoň 20 % na digitálnu transformáciu EÚ.