Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom environmentálnom akčnom programe do roku 2030

[COM(2020) 652 final — 2020/0300 (COD)]

(2021/C 123/12)

Hlavný spravodajca:

Lutz RIBBE

Konzultácia	Európsky parlament 11. 11. 2020 Rada 5. 11. 2020
Právny základ	článok 192 ods. 1 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Dátum rozhodnutia predsedníctva	1. 12. 2020
Dátum schválenia na plenárnom zasadnutí	27. 1. 2021
Plenárne zasadnutie č.	557
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	227/4/4

1.   Závery a odporúčania

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) sa domnieva, že súčasný návrh 8. environmentálneho akčného programu (EAP) bude mať len nepatrnú pridanú hodnotu. Tá spočíva v oznámenom vylepšenom modeli monitorovania a podávania správ. Inak je návrh zameraný skôr na opisy všeobecnej situácie a vyhlásenia o zámeroch, než na vecnú podstatu a opatrenia. Iba na zlepšenie riadenia však nie je potrebný „akčný program“.

1.2

EHSV si kladie otázku, či je takýto 8. EAP naozaj potrebný na zabezpečenie ďalších impulzov v environmentálnej politike EÚ, ktorá sa najneskôr vďaka Európskej zelenej dohode stala ústredným prvkom politiky EÚ.

1.3

EHSV sa domnieva, že návrh predložený Komisiou len potvrdzuje jeho názor, ktorý už roky znova a znova opakuje, že nám nechýbajú poznatky o tom, čo by bolo potrebné urobiť. Nedostatky sú vo vykonávaní známych, často dávno prijatých opatrení a chýba politická vôľa.

1.4

Podľa EHSV by bolo užitočné, keby do 8. EAP boli zahrnuté napríklad strategické iniciatívy, ktoré Komisia predložila na vykonávanie Európskej zelenej dohody, ako je smernica o energetickej efektívnosti, stratégia v oblasti biodiverzity, stratégia „z farmy na stôl“ alebo akčný plán pre obehové hospodárstvo, a to spolu s ich konkrétnymi požiadavkami, a aby sa o nich rozhodovalo spolu s týmto programom. Navyše by Rada a Európsky parlament mohli Komisii prostredníctvom 8. EAP uložiť povinnosť upevniť a prehĺbiť Európsku zelenú dohodu tým, že by jej dali výslovnú úlohu predložiť ešte pred novým funkčným obdobím legislatívny návrh „programu EÚ do roku 2050“, ktorý by bol modifikovanou a rozšírenou „2. európskou zelenou dohodou“ a ako príloha 8. EAP by tvoril konkrétny a podrobný katalóg opatrení. S tým sa však nepočíta.

1.5

EHSV preto žiada, aby sa uskutočnila diskusia o smerovaní týkajúca sa významu a užitočnosti environmentálnych akčných programov a opakuje svoju výzvu, aby sa vypracoval samostatný „program udržateľného rozvoja EÚ do roku 2050“. V tejto súvislosti považuje Európsku zelenú dohodu za dobrý a pevný základ.

2.   Kontext stanoviska

Environmentálne akčné programy EÚ

2.1

EAP sa na úrovni EÚ zaviedli od začiatku 70. rokov 20. storočia, pričom 31. decembra 2020 sa skončila platnosť 7. EAP.

2.2

Komisia vo svojom návrhu 8. EAP uvádza, že EAP „udávajú smerovanie vývoja environmentálnej politiky EÚ“. Nepriamo je však nútená pripustiť, že tieto programy nakoniec predsa len nemali očakávaný účinok. Dospela teda k záveru, že „pokrok súvisiaci s ochranou prírody, zdravím a integráciou politiky nie je dostatočný“. Okrem toho poukazuje na správu Európskej environmentálnej agentúry s názvom „Európske životné prostredie – stav a vyhliadky v roku 2020“ (The European environment – state and outlook 2020 – SOER 2020), podľa ktorej „aktuálne výzvy v oblasti životného prostredia, klímy i udržateľnosti dosiahli nebývalý rozsah a naliehavosť a vyžadujú si okamžité a koordinované opatrenia a systémové riešenia“, pretože „pri súčasnom modeli rastu sa očakáva, že environmentálne tlaky sa budú ďalej zvyšovať, čo bude mať priame a nepriame škodlivé účinky na ľudské zdravie a dobré životné podmienky. Platí to najmä pre odvetvia s najväčším vplyvom na životné prostredie – potraviny, mobilita, energetika, ako aj infraštruktúra a budovy.“

2.3

Toto vyhlásenie je v súlade so správou o udržateľnom rozvoji v Európe do roku 2020 (Europe Sustainable Development Report), ktorú v decembri minulého roka predložila sieť pre koncepcie udržateľného rozvoja Sustainable Development Solutions Network a inštitút environmentálnej politiky Institute for European Environmental Policy. Jedným z hlavných záverov tejto správy je, že pri vykonávaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja Európa čelí najväčším výzvam v oblasti udržateľného poľnohospodárstva a udržateľnej výživy, klímy a biodiverzity.

2.4

Európska komisia objasňuje, že 11. decembra 2019 zverejnením Európskej zelenej dohody prijala ambiciózny program, pomocou ktorého sa EÚ a) má do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom, b) má chrániť, zachovať a zlepšiť prírodný kapitál EÚ, ako aj c) chrániť zdravie a dobré životné podmienky občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi.

2.5

Rada, Európsky parlament a Výbor regiónov napriek tomu vyzvali Komisiu, aby vypracovala návrh 8. EAP, ktorý potom schváli Rada a EP. Komisia predložila „Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o všeobecnom environmentálnom akčnom programe do roku 2030“, t. j. 8. EAP, ktorý je predmetom tohto stanoviska, 14. októbra 2020, čiže takmer rok po predložení Európskej zelenej dohody a iba dva a pol mesiaca pred skončením platnosti 7. EAP.

Obsah 8. EAP

2.6

8. EAP pozostáva len zo šiestich článkov.

2.7

V článku 2 sa uvádzajú environmentálne ciele EÚ, ktoré sú už známe a uznávané Radou a EP, ako je znižovanie emisií skleníkových plynov, klimatická neutralita do roku 2050, adaptácia na zmenu klímy, cieľ nulového znečistenia životného prostredia bez toxických látok, ochrana, zachovanie a obnova biodiverzity atď., a stanovujú sa v ňom „tematické prioritné ciele“ programu. Na rozdiel od 7. EAP sa však neuvádzajú konkrétne nástroje ani opatrenia na dosiahnutie cieľov, resp. vykonávanie environmentálnych činností. Je to prekvapujúce, najmä vzhľadom na niekedy mimoriadne veľké nároky. Napríklad sa uvádza, že sa dosahuje „pokrok smerom k modelu regeneračného rastu, pri ktorom sa planéte navracia viac, než sa od nej berie“ (1).

2.8

V článku 3 sa tiež uvádzajú len dlho známe „podmienky“ potrebné „na dosiahnutie prioritných cieľov“. Patria sem okrem iného: — účinné a efektívne vykonávanie platných právnych predpisov v oblasti životného prostredia a klímy, — začlenenie stanovených prioritných cieľov do všetkých príslušných stratégií, legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív, programov, investícií a projektov na úrovni EÚ, členských štátov a regionálnej a miestnej úrovni, — postupné rušenie dotácií škodlivých pre životné prostredie na úrovni EÚ a členských štátov.

2.9

V článku 4 sa opisuje, čo je skutočným ťažiskom 8. EAP. Je ním prísľub vytvoriť lepší rámec monitorovania a podávania správ, ktorý má rozhodujúcim politickým činiteľom a verejnosti umožniť väčší prehľad o pokroku (alebo nedostatkoch). Okrem iného sa poukazuje na to, že napríklad Rada a EHSV požadovali, aby sa výkonnosť hospodárstva a sociálny pokrok merali „nad rámec HDP“. Majú sa vypracovať aj „hlavné ukazovatele“ na lepšie monitorovanie napr. biodiverzity alebo obehového hospodárstva. Kľúčovú úlohu tu zohráva Európska environmentálna agentúra a Európska chemická agentúra, a preto by sa malo posilniť ich personálne obsadenie.

2.10

Napokon v článku 5 sa stanovuje, že Komisia musí 8. EAP zhodnotiť do 31. marca 2029, čiže hodnotenie v polovici vykonávania sa neplánuje.

2.11

V článku 6 je upravené nadobudnutie účinnosti.

3.   Poznámky

3.1

EHSV súhlasí s Komisiou, že environmentálne akčné programy už dlho udávajú smerovanie vývoja environmentálnej politiky EÚ. Environmentálna politika 70., 80. alebo 90. rokov 20. storočia však už nie je porovnateľná so súčasnou environmentálnou politikou, takže vyvstáva aj otázka týkajúca sa úlohy, resp. funkcie EAP.

3.2

EHSV si preto kladie otázku, či je takýto 8. EAP naozaj potrebný na zabezpečenie ďalších impulzov v environmentálnej politike EÚ, ktorá sa najneskôr vďaka Európskej zelenej dohode stala ústredným prvkom politiky EÚ. Tento fakt potvrdzuje aj skutočnosť, že návrh 8. EAP sa vyznačuje skôr všeobecnými opismi situácie a vyhláseniami o zámeroch než vecnou podstatou a opatreniami. Ide o akčný program bez akcie!

3.3

EHSV tiež samozrejme nemá pochybnosti o tom, že priority stanovené v článku 2 sú dobré a že „podmienky na dosiahnutie prioritných cieľov“ uvedené v článku 3 sú správne. Čo to však má environmentálnej politike priniesť, keď sa v 8. EAP prakticky iba opakujú ciele spomenuté napríklad v Európskej zelenej dohode, a to bez čo i len náznaku opisu nástrojov alebo opatrení na ich dosiahnutie, ktoré by sa týmto rozhodnutím Rady a Európskeho parlamentu stali záväznými? A aké sú skutočné prínosy jednoduchého vymenovania dávno známych „podmienok“, ak sa nepredloží a neprijme žiadny záväzný plán na ich splnenie?

3.4

EHSV sa domnieva, že návrh predložený Komisiou len potvrdzuje jeho názor, ktorý už roky znova a znova opakuje, že nám nechýbajú poznatky o tom, čo by bolo potrebné urobiť. Nedostatky sú vo vykonávaní známych, často dávno prijatých opatrení a chýba politická vôľa. Komisia a v niektorých prípadoch aj Súdny dvor EÚ sa už roky sťažujú na často nedostatočné vykonávanie mnohých existujúcich environmentálnych právnych predpisov členskými štátmi. Žiadny environmentálny akčný program nemôže kompenzovať nedostatočné vykonávanie právnych predpisov, ani chýbajúcu politickú vôľu.

3.5

Aj bez environmentálneho akčného programu majú európske inštitúcie a členské štáty dostatok možností na splnenie daných sľubov. Príkladom môže byť politika v oblasti biodiverzity.

3.6

Ochrana, zachovanie a obnova prírody sa už od 2. EAP, ktorý platil v rokoch 1977 – 1981, ako „prioritný cieľ“ výslovne uvádzajú vo všetkých (!) EAP, ako aj teraz v tomto 8. EAP. Skutočnosť, že tieto programy sú na biodiverzitu zamerané už viac ako 40 (!) rokov, ale Komisia vo svojej stratégii v oblasti biodiverzity z mája 2020 musí skonštatovať, že príroda je „v núdzi“, naozaj nie je dobrou vizitkou doterajších EAP.

3.7

Okrem všetkých environmentálnych akčných programov však existujú jasné nápady a návrhy, ako stav napraviť. Dlhý zoznam opatrení možno nájsť napr. v stratégii v oblasti biodiverzity, ktorú predložila Komisia (2). Rada aj Európsky parlament mali okrem iného v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky dostatok príležitostí splniť konkrétne požiadavky, ktoré z nej vyplývajú. Tieto príležitosti sa premárnili. EHSV nechápe, čo by sa mohlo zlepšiť týmto 8. EAP, ktorý má Rada a EP schváliť.

3.8

Zároveň to ukazuje, že 8. EAP by mohol byť prínosom tým, že by sa doňho formálne začlenila stratégia v oblasti biodiverzity, stratégia „z farmy na stôl“ a iné podobné strategické dokumenty, ktoré Komisia predložila na vykonávanie zelenej dohody, a to aj s ich konkrétnymi osobitnými požiadavkami, čím by sa Rada a EP vyjadrili za vykonávanie konkrétnych návrhov.

3.9

Navyše by Rada a Európsky parlament mohli Komisii prostredníctvom 8. EAP uložiť povinnosť upevniť a prehĺbiť Európsku zelenú dohodu tým, že by jej výslovne dali úlohu predložiť ešte pred novým funkčným obdobím legislatívny návrh „programu EÚ do roku 2050“, ktorý by bol modifikovanou a rozšírenou „2. európskou zelenou dohodou“ a ako príloha 8. EAP by tvoril konkrétny a podrobný katalóg opatrení.

3.10

S tým sa však v súčasnosti nepočíta, a preto sa pridaná hodnota 8. EAP obmedzuje výlučne na zlepšenie modelu monitorovania a zlepšenie podávania správ. Hoci je lepšie monitorovanie aj riadenie veľmi dôležité, nepotrebujeme na ne „akčný program“.

4.   Záverečné pripomienky

4.1

Komisia zjavne pripisuje posledným environmentálnym akčným programom a nadchádzajúcemu 8. EAP oveľa väčší význam a vplyv, než EHSV. Napríklad sa výslovne nestotožňujeme s tvrdením Komisie, že „sa v 7. EAP anticipovala Agenda 2030 Organizácie Spojených národov“. Program OSN do roku 2030 je oveľa komplexnejší, takže sa určite nemôže odzrkadliť v európskej environmentálne politike, nech by bola akákoľvek inovatívna. Každá environmentálna politika by samozrejme mala zohľadňovať aj problematiku chudoby, hladu a vzdelávania alebo rodové otázky, ale nemožno sa im v nej venovať dostatočne.

4.2

Práve z tohto dôvodu EHSV vyzval EÚ, aby vypracovala samostatný „program EÚ do roku 2050“, ktorý musí byť samozrejme dostatočne zameraný aj na životné prostredie. Ani súčasná Európska zelená dohoda nepostačuje na vykonávanie programu OSN do roku 2030, keďže v nej nie sú dostatočne tematizované sociálne otázky, či už v európskom, alebo globálnom kontexte. EHSV chce však osobitne zdôrazniť, že Európsku zelenú dohodu považuje za dobrý a pevný základ komplexnej stratégie udržateľného rozvoja, ktorou by bol „program EÚ do roku 2050“.

4.3

EHSV okrem toho odporúča sformulovať politické ambície uvedené v textoch Komisie tak, aby si európski občania dokázali predstaviť, ako sa budú konkrétne napĺňať. V 8. EAP sa hovorí o podpore „modelu regeneračného rastu, pri ktorom sa planéte navracia viac, než sa od nej berie“. Je pravdepodobné, že mnohým občanom ani politikom nie je jasné, čo sa za týmto „modelom regeneračného rastu“ skrýva a čo by v každodennom živote znamenalo vracať planéte viac, ako sa od nej berie.

4.4

EHSV napokon dôrazne odporúča začať všeobecnú diskusiu o úlohe prípadných budúcich environmentálnych akčných programov. Na to by bolo užitočné zhodnotiť 8. EAP skôr, a nie až deväť mesiacov pred skončením jeho platnosti.

---

(1)  https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020PC0652&from=SK, článok 2, ods. 2 písm. c).

(2)  Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, COM(2020) 380 final.