Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru — Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej Rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie

[COM(2020) 456 final]

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Rozpočet EÚ umožňujúci realizáciu plánu obnovy Európy

[COM(2020) 442 final]

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj Európskej únie na obnovu s cieľom podporiť obnovu po pandémii COVID-19

[COM(2020) 441 final/2 – 2020/0111 (NLE)]

Zmenený návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027

[COM(2020) 443 final – 2018/0166 (APP)]

Zmenený návrh rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie

[COM(2020) 445 final – 2018/0135 (CNS)]

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020

[COM(2020) 446 final – 2020/0109 (APP)]

Zmenený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie a ktorým sa stanovujú jeho pravidlá účasti a šírenia — Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje špecifický program na vykonávanie programu Európsky horizont – rámcový program pre výskum a inovácie — Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce — Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013

[COM(2020) 459 final – 2018/0224 (COD)]

(2020/C 364/17)

Hlavný spravodajca:	Petru Sorin DANDEA
Hlavný spravodajca:	Tommaso DI FAZIO
Hlavný spravodajca:	Petr ZAHRADNÍK

Konzultácia	Európsky parlament 17. 6. 2020 [COM(2020) 459 final – 2018/0224 COD] Rada Európskej únie 10. 6. 2020 [COM(2020) 459 final – 2018/0224 COD] Európska komisia 17. 6. 2020: COM(2020) 441 final/2 – 2020/0111 (NLE) COM(2020) 442 final COM(2020) 443 final – 2018/0166 (APP) Európska komisia 2. 7. 2020: COM(2020) 445 final – 2018/0135 (CNS) COM(2020) 446 final – 2020/0109 (APP) COM(2020) 456 final
Právny základ	článok 43 ods. 2, článok 173 ods. 3, článok 182 ods. 1, článok 188 a článok 304 ZFEÚ
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Rozhodnutie predsedníctva	9. 6. 2020
Prijaté v pléne	16. 7. 2020
Plenárne zasadnutie č.	553
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	206/4/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) si je vedomý závažných hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie COVID-19 pre všetky členské štáty. Preto dôrazne podporuje návrh Komisie – Next Generation EU – ako osobitný nástroj rýchlej a účinnej obnovy. Komisia vzala do úvahy hospodárske a sociálne nerovnosti spôsobené opatreniami prijatými po kríze v roku 2008 a svoje opatrenia založila na zásade solidarity medzi všetkými krajinami bez toho, aby bol niekto vylúčený. Vracia sa k základným hodnotám Európskej únie, ako sú uvedené v zakladajúcej zmluve, ktorú vykonáva rozhodne.

1.2.

EHSV si je dobre vedomý mimoriadnej a vážnej hospodárskej situácie spôsobenej pandémiou a súhlasí so súborom opatrení prijatých na zmiernenie negatívnych vplyvov na hospodársku výkonnosť. Účinky sa rôznia a zahŕňajú nielen nebývalý otras na strane dopytu a zníženie likvidity, ale aj prerušenie dodávateľských reťazcov a vážne problémy na strane ponuky, kde boli prerušené dodávateľské reťazce a mnoho podnikov čelilo problémom s komponentmi, prácou, surovinami a tak ďalej, a z tohto dôvodu museli zastaviť svoje výrobné procesy. V tomto zmysle musia byť prijaté opatrenia takisto výnimočné a EHSV žiada, aby boli veľmi komplexné.

1.3.

EHSV preto víta rozhodnutie poskytnúť Únii významný finančný nástroj, ktorý umožní všetkým členským štátom dosiahnuť rýchlu a efektívnu hospodársku a sociálnu obnovu. EHSV tiež pozitívne prijíma rozhodnutie Komisie poskytnúť mimoriadnemu fondu obnovy hospodárstva všetko potrebné na oživenie hospodárstva Únie a okrem toho opätovne potvrdiť svoje konkurenčné postavenie na globálnej úrovni spolu so sociálnymi úspechmi charakteristickými pre Európsku úniu, ktoré musia tiež zostať základným cieľom.

1.4.

EHSV veľmi kladne hodnotí dve hlavné rozhodnutia Komisie. Prvým je zavedenie mimoriadneho finančného nástroja obnovy ako súčasti viacročného finančného rámca. VFR je nástrojom, ktorého procesné pravidlá akceptujú všetky členské štáty, dlhodobo dobre funguje, a preto je plne funkčný. Druhým hlavným rozhodnutím je zvýšenie spoločného dlhu, ktorý sa bude splácať počas dlhého obdobia, a zabránenie tomu, aby mimoriadne finančné bremeno v krátkodobom horizonte zaťažilo priamo členské štáty, ktoré všetky – bez výnimky – vo väčšej alebo menšej miere trpia v dôsledku negatívnych hospodárskych a sociálnych účinkov pandémie.

1.5.

Druhé rozhodnutie viedlo Komisiu k tomu, aby požiadala o povolenie ťažiť z vysokého úverového ratingu Európskej únie na finančnom trhu, aby v postupných splátkach získala spoločné európske úvery na veľmi dlhé časové obdobie s nízkymi úrokovými mierami pre všetky členské štáty. Finančné úsilie musí pomôcť čo najskôr oživiť európske hospodárstvo, obnoviť dôveru a vybudovať udržateľnejšiu a spravodlivejšiu Úniu.

1.6.

EHSV víta obe prijaté kľúčové rozhodnutia, pretože, ako sa opakovane uvádza v predložených legislatívnych a nelegislatívnych dokumentoch, hospodárstva členských štátov už viac nedokážu samostatne odolávať negatívnym účinkom krízy, pretože všetky sú vysoko závislé jedno od druhého v dôsledku mnohoročnej konsolidácie jednotného trhu, čo malo pozitívny účinok zamýšľaný zakladateľmi EÚ a zakladajúcimi zmluvami.

1.7.

Celkovo program Next Generation EU v širšom kontexte celého viacročného finančného rámca (VFR) dáva signál, ako v budúcnosti mobilizovať a využívať spoločné finančné zdroje EÚ. Okrem toho sa celková suma 750 miliárd EUR môže zdať obrovská, ale určite to nie je nad rámec ekonomických prostriedkov EÚ (predstavuje len 4,1 % HDP EÚ v roku 2019) a môže sa v plnej miere splatiť do roku 2058.

1.8.

EHSV oceňuje inovatívny a originálny prístup, ktorý Európska komisia uplatňuje v snahe zvýšiť fiškálnu základňu EÚ z 1,1 % HDP EÚ na približne 1,7 % v porovnateľnom vyjadrení alebo v prípade potreby ešte viac. EHSV považuje túto reakciu za signál o tom, ako v budúcnosti mobilizovať a využívať spoločné finančné zdroje EÚ moderným spôsobom.

1.9.

EHSV veľmi víta skutočnosť, že novonavrhovaný nástroj by mal byť úzko koordinovaný s procesom európskeho semestra, ktorý sa ukázal ako životaschopný, a podporuje návrh, aby členské štáty špecifikovali svoje potreby v národných plánoch podpory obnovy a odolnosti.

1.10.

EHSV víta návrh Komisie na rozpočet EÚ, ktorého zámerom je zaviesť ďalšie skutočné vlastné zdroje založené na rôznych daniach (príjmy zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami, digitálne dane, príjmy veľkých spoločností). EHSV predovšetkým zdôrazňuje, že obrovskú finančnú podporu, ktorú členské štáty EÚ potrebujú na prekonanie hospodárskej krízy, by mal sprevádzať ambicióznejší projekt fiškálnej reformy – fiškálna únia – zameraný na stanovenie harmonizovaného daňového režimu založeného na zásadách spravodlivej hospodárskej súťaže a solidarity a zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže a diskriminácii v krajinách EÚ, ktoré viedli k oportunistickému správaniu členských štátov aj jednotlivých daňovníkov a ktoré oslabili jednotu jednotného trhu.

1.11.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby pripravila podkladový materiál o vlastných finančných zdrojoch EÚ, ktorý bude mať silnú podporu a bude sa opierať o konsenzus; EHSV chápe dlhý časový rámec na splácanie v rámci nástroja Next Generation EU, ale konečné riešenie týkajúce sa vlastných zdrojov sa musí prijať v dostatočnom predstihu pred týmto dátumom.

1.12.

EHSV dôrazne žiada, aby sa opatrenia, ktoré navrhuje Komisia, zaviedli čo najskôr, pričom časový faktor je zásadný. Vyzýva preto Radu, aby bezodkladne dosiahla konsenzus a presvedčila tie členské štáty, ktoré v súčasnosti nesúhlasia s plánom hodnoty jednoty a súdržnosti v tomto ťažkom období, a pripomenula im, že všetky krajiny sú bez výnimky vzájomne hospodársky a sociálne závislé.

1.13.

EHSV by nakoniec chcel poznamenať, že kríza opäť zdôraznila potrebu urýchliť reformy uskutočňované v eurozóne a prekonať obmedzenia, ktoré stále bránia skutočnej hospodárskej, sociálnej, fiškálnej a politickej integrácii. EHSV na tento aspekt upozornil už počas predchádzajúcej finančnej krízy, ktorá vypukla v roku 2008.

2.   Zhrnutie návrhu Komisie

2.1.

V reakcii na pandémiu COVID-19 a jej bezprostredné hospodárske a sociálne následky Európska komisia v snahe podporiť finančnú silu rozpočtu EÚ navrhla 27. júna 2020 dočasný nástroj na obnovu vo výške 750 miliárd EUR s názvom Next Generation EU.

2.2.

Nástroj na obnovu hospodárstva je súčasťou posilneného viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 s cieľom rýchlo nasmerovať investície tam, kde sú najviac potrebné, posilniť jednotný trh, zintenzívniť spoluprácu v oblastiach, ako je zdravotníctvo a krízové riadenie, a poskytnúť Únii dlhodobý rozpočet na podporu zelenej a digitálnej transformácie a vybudovanie spravodlivejšieho a odolnejšieho hospodárstva.

2.3.

Plán obnovy pozostáva z grantovej časti vo výške 440 miliárd EUR, ktoré sa rozdelia do všetkých okruhov rozpočtu. Okrem toho sa poskytne 60 miliárd EUR v zárukách. Členským štátom sa poskytnú úvery vo výške približne 250 miliárd EUR.

2.4.

Na financovanie navrhovaných opatrení na obnovu si Komisia v mene Únie požičia na finančných trhoch sumu až do výšky 750 miliárd EUR na opatrenia na obnovu počas obdobia rokov 2021 – 2024.

2.5.

Aby to bolo možné, Komisia využije manévrovací priestor – rozdiel medzi stropom vlastných zdrojov dlhodobého rozpočtu (maximálna výška finančných prostriedkov, ktoré môže Únia požadovať od členských štátov na pokrytie svojich finančných záväzkov) a stropom pre skutočné výdavky (strop platieb v rámci VFR).

2.6.

Strop vlastných zdrojov sa musí výnimočne a dočasne zvýšiť o 0,6 percentuálneho bodu. Toto zvýšenie bude nad rámec stáleho stropu vlastných zdrojov – 1,4 % hrubého národného dôchodku EÚ, ktorý sa navrhol z dôvodu hospodárskych neistôt a brexitu. Zvýšenie o 0,6 percentuálneho bodu uplynie po splatení všetkých finančných prostriedkov a zániku všetkých záväzkov.

2.7.

Vďaka manévrovaciemu priestoru v rozpočte EÚ ako záruke bude EÚ môcť vydávať dlh za relatívne výhodných podmienok v porovnaní s mnohými jednotlivými členskými štátmi. Získané finančné prostriedky sa budú splácať z budúcich rozpočtov EÚ počnúc rokom 2027, najneskôr však do roku 2058. Úvery budú splácať členské štáty, ktoré si ich zoberú.

2.8.

Keďže úverová časť pozostáva z 250 miliárd EUR, EÚ musí spoločne splatiť 500 miliárd EUR prostredníctvom mechanizmu vlastných zdrojov (EÚ by však bola zodpovedná aj za nesplácanie úverov zo strany členských štátov v prípade zvyšných 250 miliárd EUR).

2.9.

S cieľom uľahčiť splácanie získaného trhového financovania a ďalej pomôcť znížiť tlak na národné rozpočty Komisia navrhne – popri už navrhovaných zdrojoch – ďalšie nové vlastné zdroje v neskoršej fáze finančného obdobia rokov 2021 – 2027. Tieto budú úzko spojené s prioritami EÚ (zmena klímy, obehové hospodárstvo a spravodlivé zdaňovanie).

2.10.

Použitie peňazí z balíka na obnovu je postavené na troch pilieroch.

2.10.1.

PILIER 1 – Podpora členských štátov pri obnove, náprave a prekonaní krízy: zahŕňa celý rad nástrojov na podporu investícií a reforiem v členských štátoch so zameraním na oblasti, v ktorých sa kríza prejavila najviac a v ktorých sú požiadavkami na odolnosť najvyššie: — nový Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti vo výške 560 miliárd EUR, ktorý sa použije na investície a reformy zamerané na podporu obnovy a odolnosti, — v rámci iniciatívy REACT-EU sa poskytne 55 miliárd EUR na dodatočné financovanie politiky súdržnosti do roku 2022, — zmeny v Európskom sociálnom fonde plus, — návrh na posilnenie Fondu na spravodlivú transformáciu až do výšky 40 miliárd EUR, — návrh na zvýšenie rozpočtu Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka o 15 miliárd EUR.

2.10.2.

PILIER 2 – Naštartovanie hospodárstva a pomoc pri opätovnom rozhýbaní súkromných investícií: — na nový Nástroj na podporu platobnej schopnosti sa použije rozpočtová záruka EÚ, aby sa mobilizovali súkromné zdroje s cieľom naliehavo podporiť vlastný kapitál životaschopných európskych podnikov zo všetkých hospodárskych sektorov, — posilnený program InvestEU, ktorý je výnimočne vhodný na mobilizáciu investícií a podporu politík Únie počas obnovy v oblastiach ako udržateľná infraštruktúra, inovácie a digitalizácia, — v rámci programu InvestEU Komisia navrhuje vytvoriť nástroj pre strategické investície v snahe zvýšiť odolnosť Európy vybudovaním strategickej autonómie v rozhodujúcich dodávateľských reťazcoch na európskej úrovni.

2.10.3.

PILIER 3 – Ponaučenia z krízy a riešenie strategických výziev Európy — nový program v oblasti zdravia EU4Health vo výške 9,4 miliardy EUR s cieľom zabezpečiť, aby Únia disponovala kritickými kapacitami a mohla rýchlo reagovať na budúce krízy, — zvýšenie finančných prostriedkov o 2 miliardy EUR na rescEU, mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, — zvýšenie pre program Horizont Európa na 94,4 miliardy EUR, — zvýšenie Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce na 86 miliárd EUR prostredníctvom novej záruky pre vonkajšiu činnosť a ďalšia 1 miliarda EUR pre Európsky fond pre udržateľný rozvoj, — zvýšenie nástroja humanitárnej pomoci o 5 miliárd EUR.

2.11.

Okrem posilnení v rámci nástroja Next Generation EU Komisia navrhuje posilniť ďalšie programy, aby mohli v plnej miere zohrávať svoju úlohu pri zvyšovaní odolnosti Únie a riešení výziev, ktoré so sebou priniesla pandémia a jej dôsledky: program Digitálna Európa; Nástroj na prepájanie Európy; Program pre jednotný trh a programy na podporu spolupráce v oblasti daní a ciel; Erasmus Plus; Kreatívna Európa; spoločná poľnohospodárska politika a Európsky námorný a rybársky fond; Fond pre azyl a migráciu a Fond pre integrované riadenie hraníc; Fond pre vnútornú bezpečnosť; predvstupová pomoc Únie.

2.12.

Fond obnovy je zahrnutý do štruktúry rozpočtu EÚ. Vyplácanie súm si preto bude vyžadovať programovanie a je prepojené s európskym semestrom (a teda s makroekonomickou podmienenosťou). Je tiež prepojené na systémy riadenia a kontroly rozpočtu Európskej komisie a uplatňuje sa naň rozpočtová kontrola Európskeho parlamentu.

2.13.

S cieľom preklenúť prechodné obdobie do ratifikácie zmeneného rozhodnutia o vlastných zdrojoch a sprístupniť veľmi potrebné finančné prostriedky pracovníkom, podnikom a členským štátom už v roku 2020 Komisia navrhuje aj úpravu súčasného dlhodobého rozpočtu na roky 2014 – 2020 s cieľom umožniť vyššie výdavky už v roku 2020.

2.14.

Stratégia rastu EÚ, európska zelená dohoda – vrátane Mechanizmu spravodlivej transformácie navrhnutého v januári – a digitálne a priemyselné stratégie Únie sú životne dôležité pre udržateľnú obnovu EÚ a naďalej zostávajú jadrom návrhov Komisie, pretože sú kriticky dôležité pre naštartovanie nášho hospodárstva a prípravu budúcnosti pre ďalšie generácie. Investície a reformy zamerané na ich podporu sa preto musia zahrnúť do všetkých národných plánov podpory obnovy a odolnosti.

2.15.

Hoci v máji 2018 Komisia navrhla odstrániť všetky korekcie na strane príjmov (zľavy), vzhľadom na hospodársky vplyv pandémie COVID-19 Komisia teraz zastáva názor, že postupné zrušenie zliav a plán obnovy by pre niektoré členské štáty mohli znamenať neprimerané zvýšenie príspevkov v nasledujúcom dlhodobom rozpočte. V snahe predísť takejto situácii Komisia navrhuje, aby sa súčasné zľavy postupne rušili počas oveľa dlhšieho časového obdobia.

2.16.

Návrh nariadenia Komisie o ochrane rozpočtu EÚ pred všeobecnými nedostatkami v právnom štáte zostáva kľúčovým prvkom balíka na podporu obnovy.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1.

Pokiaľ ide o prezentáciu plánu obnovy, ktorú 27. mája 2020 predložila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen Európskemu parlamentu, EHSV zvlášť oceňuje hlboké a závažné dôvody, ktoré viedli k zriadeniu nástroja Next Generation EU, a súhlasí s nimi. Tento nástroj je spravodlivým paktom medzi generáciami, ktorý vytvorí posilnenú a na budúcnosť orientovanú Európsku úniu. Bude mať vhodné nástroje, ktoré ho posilnia a spravia súdržnejším, aby z neho mali budúce generácie úžitok, nielen aby znášali bremeno veľmi dlhodobého dlhu, ktorý vznikol v súčasnosti.

3.2.

EHSV sa domnieva, že návrh je mimoriadny, ba dokonca revolučný, a to z týchto dôvodov: — rozpočtové prostriedky EÚ prvýkrát fungujú s implicitným dlhom, ktorý bude splatný počas nasledujúcich 30 rokov, — po prvýkrát by sa zdroje požičiavali na finančných trhoch a riešenie by sa testovalo na trhu; počas tohto obdobia by celková suma bola zaručená Európskou úniou ako celkom, — riešenie by mohlo viesť k budúcemu zvýšeniu vlastných zdrojov EÚ a zodpovedajúcemu zníženiu jej priamej závislosti od príspevkov členských štátov, — zvýšila by sa tým aj finančná základňa Únie z 1,1 % HDP EÚ, ako je to v súčasnosti, na približne 1,7 % v porovnateľnom vyjadrení, — riešenie je veľmi nápomocné, a to nielen pre tie členské štáty, ktorých pandémia priamo zasiahla, ale aj pre tie štáty, ktoré potrebujú pomoc so svojimi štrukturálnymi reformami, — návrh sa vo veľkej miere spolieha na využívanie finančných nástrojov, ktoré zabezpečia efektívnejšie prerozdeľovanie zdrojov.

3.3.

V tejto fáze je potrebné zabrániť vzájomným negatívnym dôsledkom tým, že sa preukáže solidarita s krajinami najviac postihnutými pandémiou a/alebo so slabšími hospodárstvami v dôsledku súčasnej nerovnováhy a obmedzení eurozóny.

3.4.

EHSV berie na vedomie ohlásenie programu Next Generation EU, ako aj návrh uvedený v zmenenom návrhu VFR na roky 2021 – 2027 s cieľom zvýšiť fiškálnu (rozpočtovú) základňu EÚ a prispôsobiť ju súčasným naliehavým potrebám. Navrhované fiškálne opatrenia tiež dopĺňajú kroky, ktoré už boli prijaté v menovej a štrukturálnej politike, ako aj v regulačných rámcoch.

3.5.

V mnohých predchádzajúcich stanoviskách, najmä vo svojom stanovisku z roku 2018 o VFR na roky 2021 – 2027, EHSV vyzval na vytvorenie silného rozpočtu EÚ a na to, aby EÚ mala k dispozícii finančné zdroje, aby mohla dôveryhodne plniť svoj politický program (1).

3.6.

Pokiaľ ide o financovanie rozpočtu EÚ, EHSV a Európsky parlament už dlho požadujú dostatočne veľké množstvo autonómnych, transparentných a spravodlivých vlastných zdrojov a posun od dominantného postavenia príspevkov založených na HND. EHSV podporuje zistenia skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktorej predsedá Mario Monti (2). Metódy zvyšovania príjmov by mali dopĺňať a posilňovať politické ciele EÚ. EHSV preto víta návrh Komisie na dodatočné skutočné vlastné zdroje (3).

3.7.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala politický podklad a test uskutočniteľnosti pre vlastné finančné zdroje. EHSV chápe, že bude trvať nejaký čas, kým sa prijme konečné riešenie. Bolo by však veľmi užitočné, keby sa odstránila súčasná neistota týkajúca sa spôsobu financovania rozpočtu EÚ. Bez riešenia je celá táto koncepcia veľmi zraniteľná.

3.8.

EHSV berie na vedomie návrh Komisie v súvislosti s plánom obnovy na postupné zrušenie súčasných zliav pre niektoré členské štáty, ktoré sú čistými prispievateľmi, počas dlhšieho obdobia, ako sa navrhlo v roku 2018. EHSV však aj naďalej zastáva názor vyjadrený vo svojich nedávnych stanoviskách, v ktorých vyzval na to, aby sa všetky zľavy nakoniec zrušili (4).

3.9.

Keďže program Next Generation EU bol začlenený do rozpočtu EÚ, bude to z hľadiska podmienenosti súvisieť s európskym semestrom a so systémom riadenia a kontroly Komisie, ktorý tiež podlieha kontrole zo strany Európskeho parlamentu. EHSV pripomína, že potenciálne konflikty medzi členskými štátmi a Komisiou alebo medzi Komisiou a Európskym parlamentom by mohli viesť k výraznému oneskoreniu pri vyplácaní finančných prostriedkov.

3.10.

EHSV sa domnieva, že členské štáty musia výrazne zlepšiť svoje programovacie kapacity, ak sa majú dodatočné finančné prostriedky vo výške 165 miliárd EUR rozdeliť a účinne využívať v prvých troch rokoch nového finančného rámca. Výbor tiež odporúča, aby Komisia zvážila nastavenie flexibilnejších pravidiel s cieľom podporiť členské štáty v potrebnom dodatočnom programovaní.

3.11.

EHSV víta list, ktorý zaslali predsedovia hlavných politických skupín Európskeho parlamentu a v ktorom nabádajú Európsku radu a Radu, aby na základe návrhu Komisie urýchlene dosiahli dohodu. EHSV tiež súhlasí s uznesením Parlamentu z 15. mája 2020, v ktorom sa Parlament zasadzuje za balík na obnovu vo výške 2 biliónov EUR na riešenie dosahu pandémie COVID-19 (5).

3.12.

EHSV uznáva, že balík na vytvorenie nástroja na obnovu a prispôsobenie VFR na roky 2021 – 2027 potrebám obdobia po pandémii COVID-19 sa považuje za mimoriadny krok vo financovaní EÚ, ale zároveň je nevyhnutný a naliehavý. Rozpočtová politika EÚ by za súčasných okolností bola jednoducho nedostatočne flexibilná a nemohla by podporovať žiadne kroky, ktoré by mohli viditeľne pomôcť pri riešení krízovej situácie.

3.13.

EHSV tiež chápe, že návrh je najlepší, aký sa mohol dosiahnuť za súčasných politických okolností.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

Pokiaľ ide o Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, EHSV vysoko oceňuje navrhované prepojenie s procesom európskeho semestra, ako aj s plánmi na podporu obnovy a odolnosti, ktoré môžu byť základom a referenčným bodom pre financovanie.

4.2.

Pokiaľ ide o iniciatívu REACT-EU, EHSV víta nielen pomerne výrazné zvýšenie základne politiky súdržnosti, ale aj pravidlá mimoriadnej flexibility, ktoré sú určené na výraznú podporu oblastí v núdzi a naliehavých priorít.

4.3.

EHSV tiež dôrazne podporuje výrazné zvýšenie pridelených finančných prostriedkov z Fondu na spravodlivú transformáciu a navrhované kroky v ďalších pilieroch Mechanizmu spravodlivej transformácie. Navrhnutý systém môže teraz ľahšie a spoľahlivejšie podporovať štrukturálny posun k novým a diverzifikovanejším hospodárskym činnostiam, ktoré sú kľúčovou súčasťou európskej zelenej dohody.

4.4.

V záujme návratu do predkrízovej hospodárskej situácie je veľmi dôležité vytvoriť priaznivé podmienky na súkromné investície. EHSV víta návrh na zriadenie Nástroja na podporu platobnej schopnosti, ktorý by mal pomôcť zdravým podnikom postihnutým pandémiou.

4.5.

EHSV oceňuje obsah druhého piliera programu Next Generation EU, ktorý sa zameriava na obnovu investičných aktivít, ktoré budú podporené inovatívnymi finančnými nástrojmi.

4.6.

EHSV víta obsah tretieho piliera programu Next Generation EU, ktorý sa venuje otázkam, ktoré boli doposiaľ najmä v zodpovednosti členských štátov.

4.7.

EHSV sa domnieva, že štruktúra programu Next Generation EU je vyvážená a zodpovedá potrebám, ktoré musia spoločné zdroje EÚ spĺňať, a zároveň rešpektuje zásadu subsidiarity.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 106, Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 131, Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 63, Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2017, s. 1.

(2)  FUTURE FINANCING: Final report and recommendations of the High-Level Group on Own Resources (Budúce financovanie: záverečná správa a odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje), december 2016 http://ec.europa.eu/budget/mff/hlgor/library/reports-communication/hlgor-report_20170104.pdf.

(3)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 106 a Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 131.

(4)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 106.

(5)  https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2020-0124_SK.html.