Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Posilnenie neziskových sociálnych podnikov ako základného piliera sociálnej Európy

(prieskumné stanovisko)

(2020/C 429/18)

Spravodajca:

Krzystof BALON

Konzultácia	Nemecké predsedníctvo Rady EÚ, 18.2.2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu
Prijaté v sekcii	4.9.2020
Prijaté v pléne	18.9.2020
Plenárne zasadnutie č.	554
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	211/3/5

1. Závery a odporúčania

1.1.

Vzhľadom na úlohu neziskových sociálnych podnikov pri realizácii sociálneho rozmeru Európskej únie (EÚ) a pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv, a to aj – a práve – v krízových situáciách, Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzýva na posilnenie a cielenú podporu sociálnych podnikov a iných organizácií sociálneho hospodárstva, ktoré v plnej miere reinvestujú akékoľvek zisky do plnenia verejnej služby alebo na neziskové účely. Okrem toho by sa mala zlepšiť ich viditeľnosť v celej Európe.

1.2.

V právnych systémoch mnohých členských štátov už existujú predpisy, ktorými bol zavedený štatút verejnej prospešnosti uplatniteľný aj na sociálne podniky. EHSV preto vyzýva všetky ostatné členské štáty, aby takéto pravidlá zakotvili do svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

1.3.

Okrem toho by sa podľa vzoru protokolu č. 26 o službách všeobecného záujmu mal k ZFEÚ pripojiť protokol o rozmanitosti foriem podnikov, v ktorom by sa samostatne vymedzili neziskové sociálne podniky. EHSV tiež vyzýva členské štáty, aby túto zmenu zohľadnili pri akejkoľvek budúcej revízii zmluvy.

1.4.

Neziskové sociálne podniky a podobné neziskové organizácie by sa mali posilniť tým, že by boli v právnych predpisoch o verejnom obstarávaní uprednostňované pred štátnymi alebo komerčnými poskytovateľmi sociálnych služieb všeobecného záujmu. Pri verejnom obstarávaní by sa mala venovať pozornosť najmä špecifickým oblastiam činnosti neziskových sociálnych podnikov pri poskytovaní sociálnych služieb, ako je opatrovateľstvo a zdravotná starostlivosť.

1.5.

EHSV sa tiež vyslovuje za možnosť poskytovať podporu určenú výhradne neziskovým organizáciám bez toho, aby došlo k porušeniu pravidiel EÚ o štátnej pomoci.

1.6.

Súčasná prahová hodnota stanovená v nariadení o pomoci de minimis o službách všeobecného hospodárskeho záujmu vo výške 500 000 EUR na tri zdaňovacie obdobia by sa mala výrazne zvýšiť na približne 800 000 EUR na jedno zdaňovacie obdobie.

1.7.

EHSV sa domnieva, že by sa mala zaviesť všeobecná výnimka pre využívanie európskych fondov s vnútroštátnym spolufinancovaním. Rovnako ako v prípade programov riadených výlučne na úrovni EÚ by sa v prípade vnútroštátneho spolufinancovania nemali uplatňovať pravidlá štátnej pomoci.

1.8.

Podpora neziskových organizácií sociálneho hospodárstva by sa mala riešiť aj v sociálnom prehľade v súvislosti s európskym semestrom.

1.9.

Neziskové podniky sociálneho hospodárstva nielenže predstavujú udržateľný obchodný model, ale zároveň vytvárajú a udržiavajú kvalitné pracovné miesta, podporujú rovnaké príležitosti, a to aj pre osoby so zdravotným postihnutím a iné sociálne znevýhodnené skupiny, zabezpečujú vysokú úroveň sociálnej účasti a rovnosti a podporujú digitálnu a environmentálnu transformáciu. Sociálne hospodárstvo je teda strategickým spojencom pri posilňovaní sociálneho rozmeru Európy. Činnosti sociálneho hospodárstva by preto mali byť osobitne podporované z európskych fondov, a najmä by sa mali stať samostatným špecifickým cieľom podpory z ESF+.

1.10.

EHSV je pripravený zohrať inšpirujúcu a koordinačnú úlohu v diskusii o úlohe neziskových sociálnych podnikov pri vykonávaní fondu na obnovu po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a v rámci akčného plánu v oblasti sociálneho hospodárstva na rok 2021 a o prepracovaní právneho a finančného rámca, ktoré je v tomto kontexte nutné.

2. Úvod

2.1.

V rámci príprav na nemecké predsedníctvo Rady EÚ v druhej polovici roka 2020 požiadala vláda Spolkovej republiky Nemecko 18. februára 2020 EHSV o vypracovanie stanoviska na tému Posilnenie neziskových sociálnych podnikov ako základného piliera sociálnej Európy. Nemecká vláda pritom zdôraznila význam spoločného blaha ako základnej hodnoty, ktorá spája celú Európu, a to aj v oblasti hospodárskej činnosti, a vysokú inovačnú schopnosť podnikov sociálneho hospodárstva, ktoré sú zamerané na spoločné blaho a ktorých ťažiskom je poskytovať sociálne služby.

2.2.

Sociálne hospodárstvo tvorí množstvo podnikov a organizácií, okrem iného družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia, nadácie a sociálne podniky, ako aj iné právne formy špecifické pre daný členský štát, ktoré spájajú spoločné hodnoty a zásady (1). Sociálne hospodárstvo v Európe ukázalo aj v časoch hospodárskych a sociálnych kríz, že je skutočne dôležité a má systémový význam. Pomáha vytvárať a posilňovať sociálnu súdržnosť a zaručiť ju z dlhodobého hľadiska. Predovšetkým model neziskového poskytovania sociálnych služieb, v ktorom sú absolútnou prioritou sociálne ciele, sa ukázal byť veľmi pružný, blízky občanom, inovatívny, udržateľný, demokraticky legitímny a účinný. Neziskové sociálne podniky okrem toho prispievajú v rozhodujúcej miere aj k vytváraniu rovnakých príležitostí pre všetkých, a to nezávisle od veku, pohlavia či pôvodu. Zaoberajú sa sociálnymi potrebami spoločnosti, ktoré zatiaľ nie sú pokryté prostredníctvom verejných sociálnych služieb. EHSV už v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk poukázal na to, že činnosť podnikov sociálneho hospodárstva by mala slúžiť spoločnému blahu a nemala by byť zameraná na maximalizáciu ziskov. Sociálne hospodárstvo tak vytvára kvalitné pracovné miesta v sociálne zodpovedných podnikoch (2) v oblastiach, ako sú zdravotná starostlivosť, opatrovateľstvo alebo starostlivosť o deti.

2.3.

Vzhľadom na rôznorodosť sociálneho hospodárstva v Európe neexistuje žiadne právne záväzné celoeurópske vymedzenie sociálnych podnikov. EHSV opisuje sociálne podniky na základe určitých charakteristík ako podniky, ktoré:

—	sú zamerané primárne na sociálne ciele a nie na zisk a vytvárajú spoločenský prínos pre verejnosť alebo jej členov,

—	majú prevažne neziskový charakter, pričom nadbytok sa v prvom rade reinvestuje a nie vypláca súkromným akcionárom alebo vlastníkom,

—	majú rôzne právne formy a modely: napr. družstvá, vzájomné spoločnosti, dobrovoľné združenia, nadácie, ziskové alebo neziskové spoločnosti, pričom často dochádza ku kombinácii rozdielnych právnych foriem alebo zmene formy podľa potreby,

—	hospodárske subjekty, ktoré produkujú tovar a služby (v mnohých prípadoch všeobecného záujmu), často so silnou zložkou sociálnej inovácie,

—	konajú ako nezávislé subjekty so silnou zložkou účasti a spolurozhodovania (zamestnanci, užívatelia, členovia), správy a demokracie (buď zastupiteľskej alebo otvorenej),

—	často pochádzajú z radov organizácií občianskej spoločnosti alebo sú s ňou združené (3).

2.4.

Na úrovni EÚ neexistuje ani právne záväzné vymedzenie verejnej prospešnosti. Právne predpisy EÚ často takmer nezohľadňujú špecifický charakter sociálneho hospodárstva, najmä jeho odlišný vzťah k zisku podnikov, na čo EHSV už poukázal v jednom z predchádzajúcich stanovísk. Článok 54 ZFEÚ sa doteraz vykladal tak, že subjekty, ktoré vykonávajú ekonomicky nezištnú činnosť (neziskové) sú protipólom podnikov vykonávajúcich hospodársku činnosť za finančnú odmenu. Táto druhá kategória zahŕňa teda bez rozdielu a nezávisle od právnej formy všetky podniky, ktoré môžu dosahovať zisky, bez ohľadu na to, či ich prerozdeľujú alebo nie (4). V právnych systémoch mnohých členských štátov však existujú pravidlá, ktorými bol zavedený štatút verejnej prospešnosti uplatniteľný aj na sociálne podniky. Preto by sa malo rozlišovať medzi tromi typmi ekonomicky aktívnych subjektov: podniky zamerané čisto na vytváranie zisku, podniky sociálneho hospodárstva čiastočne zamerané na vytváranie zisku, ako sa už uvádza v stanovisko EHSV INT/871 (5) a čisto neziskové sociálne podniky. Posledné z uvedených sú predmetom tohto stanoviska.

2.5.

Vzhľadom na tieto vnútroštátne predpisy možno za neziskové sociálne podniky považovať tie sociálne podniky, ktoré vykazujú charakteristiky uvedené v bode 2.4 a ktoré sú okrem toho v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi povinné reinvestovať akýkoľvek prípadný zisk vo verejnom záujme alebo na verejnoprospešné účely.

2.6.

EHSV už vo svojom predchádzajúcom stanovisku konštatuje, že v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie a rozhodovacej praxi Európskej komisie badať nedostatočný záujem o podniky, ktoré sú vo vnútroštátnych právnych predpisoch vzťahujúcich sa na ne označované ako „neziskové“, alebo ktoré bez ohľadu na toto označenie spĺňajú uvedené kritériá. EHSV sa preto domnieva, že podľa vzoru protokolu č. 26 o službách všeobecného záujmu by sa k ZFEÚ mal pripojiť protokol o rozmanitosti foriem podnikov, v ktorých by sa samostatne vymedzili neziskové sociálne podniky a sociálne podniky čiastočne zamerané na vytváranie zisku, a vyzýva členské štáty, aby túto zmenu zohľadnili pri akejkoľvek budúcej revízii zmluvy (6).

3. Neziskové sociálne podniky ako poskytovatelia sociálnych a zdravotníckych služieb všeobecného záujmu pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv

3.1.

EHSV už vo svojom predchádzajúcom stanovisku zdôraznil, že bez príspevkov podnikov sociálneho hospodárstva nie je možné účinne vykonávať Európsky pilier sociálnych práv a že tieto podniky sú vo svojej podstate zamerané na dosiahnutie cieľov piliera, ako je podpora bezpečného a adaptabilného zamestnania, sociálny dialóg a účasť zamestnancov, ako aj bezpečné, zdravé a dôstojné pracovné prostredie alebo poskytovanie inovačných riešení pre určité základné sociálne potreby (7). Je potrebné posilniť viditeľnosť týchto neziskových organizácií na celoeurópskej úrovni. Treba podporovať inovácie a zabezpečiť ľahší prístup k financovaniu, aby mohli naďalej pokračovať vo svojej každodennej činnosti, ako aj v krízových situáciách. Mala by sa uskutočňovať výmena osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

3.2.

V závislosti od koncepcie daného sociálneho modelu v jednotlivých členských štátoch EÚ je zodpovednosťou daného štátu zabezpečiť, aby občania mohli využívať komplexné a účinné sociálne a zdravotnícke služby všeobecného záujmu, ktoré sú prístupné, cenovo dostupné a kvalitné. EHSV už poukázal na to, že služby všeobecného záujmu sú nevyhnutnou súčasťou systému sociálnej spravodlivosti a že existuje právo na prístup ku kvalitným „základným službám“ vrátane sociálnych a zdravotníckych služieb v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv (8).

3.3.

V niektorých krajinách sú tieto služby poskytované predovšetkým neziskovými iniciatívami, inštitúciami a subjektmi a až potom zo strany štátu, a to takým spôsobom, že štát zabezpečuje rámec na poskytovanie služieb, používatelia si vyberajú poskytovateľov služieb a inštitúcie sociálneho zabezpečenia tieto služby financujú. Tieto služby sa musia poskytovať so zreteľom na záujmy príjemcov, ktorých treba participatívne zapájať. Tento neziskový a zároveň konkurenčný spôsob poskytovania služieb zo strany neziskových sociálnych podnikov by mohol slúžiť ako základ pre diskusiu o celoeurópskom modeli a mal by sa posilniť napríklad v prípade postupov verejného obstarávania, ktoré používateľov pripravujú o slobodu výberu.

3.4.

EHSV sa vyslovuje za možnosť poskytovať cielenú alebo výlučnú podporu neziskovým organizáciám bez toho, aby došlo k riziku porušenia pravidiel EÚ o štátnej pomoci. V krízových situáciách je to dôležitejšie ako kedykoľvek inde, pretože neziskové organizácie nemajú k dispozícii žiadne rezervy. Práve v krízových situáciách sú však sociálne a zdravotnícke služby mimoriadne dôležité, a preto je potrebné udržať ich vysokú kvalitu.

3.5.

Na tento účel a vo všeobecnosti na posilnenie neziskového sociálneho hospodárstva pri poskytovaní sociálnych a zdravotníckych služieb všeobecného záujmu sú potrebné zásadné zmeny európskeho právneho rámca, a to najmä:

3.5.1

zavedením nadradenosti neziskových poskytovateľov pred verejnými alebo komerčnými poskytovateľmi v právnych predpisoch o verejnom obstarávaní;

3.5.2

výrazným zvýšením prahovej hodnoty v nariadení o pomoci de minimis o službách všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorá v súčasnosti predstavuje 500 000 EUR na tri zdaňovacie obdobia, na približne 800 000 EUR na jedno zdaňovacie obdobie. Takéto zvýšenie by prispelo k tomu, aby sa nariadenie o pomoci de minimis v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu lepšie uplatňovalo, a tým aj stalo účinnejším, pričom sa zároveň obmedzí riziko skutočného cezhraničného narušenia hospodárskej súťaže;

3.5.3

zavedením všeobecnej výnimky pre využívanie európskych fondov s vnútroštátnym spolufinancovaním. Rovnako ako v prípade programov riadených výlučne na úrovni EÚ by sa v prípade vnútroštátneho spolufinancovania nemali uplatňovať pravidlá štátnej pomoci. V určitých prípadoch by orgány členských štátov mali mať možnosť prijať právne záväzné rozhodnutie so zreteľom na očakávania príjemcov štátnej pomoci o tom, že v týchto prípadoch nebola naplnená skutková podstata štátnej pomoci. Komisia a Súdny dvor Európskej únie by mali mať právomoc kontrolovať, či nedochádza k zneužívaniu.

4. Finančný rámec pre činnosti neziskových sociálnych podnikov

4.1.

EHSV opakovane vyzval Európsku komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vytvorila priaznivý a udržateľný ekosystém pre sociálne hospodárstvo (9). Zlepšenie finančného rámca činností neziskových sociálnych podnikov zahŕňa okrem iného dostatočnú mieru spolufinancovania, administratívne zjednodušenia vrátane systému ukazovateľov založeného na potrebách a využívanie a uznávanie paušálnych platieb.

4.2.

Pre neziskové sociálne podniky poskytujúce sociálne a zdravotnícke služby má mimoriadny význam podpora z európskych fondov vrátane Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+):

4.2.1

Výbor už vo svojom stanovisku k návrhu nariadenia o ESF+ (10) požadoval, aby sa podpora činností sociálneho hospodárstva stala samostatným špecifickým cieľom ESF+ vzhľadom na rastúci význam sociálneho hospodárstva pre sociálny rozmer EÚ (11).

4.2.2

EHSV tiež upozornil na často nedostatočné finančné zdroje neziskových sociálnych podnikov a v tejto súvislosti už vyzval, aby sa pri vynakladaní vlastných prostriedkov na činnosti podporované z ESF+ pristupovalo k vecnému plneniu rovnako ako k finančným príspevkom (12).

4.2.3

Medzi neziskové sociálne podniky patria aj menšie miestne organizácie, ako sú napríklad svojpomocné skupiny. EHSV už žiadal, aby sa na tieto organizácie vyčlenil primeraný podiel finančných prostriedkov z ESF+ (13). Malo by byť tiež možné cieleným spôsobom podporovať dobrovoľnícku činnosť v oblasti poskytovania sociálnych a zdravotníckych služieb.

5. Akčný plán v oblasti sociálneho hospodárstva: Neziskové sociálne podniky ako dôležitý aktér Fondu obnovy po kríze COVID-19

5.1.

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 ukázala, že vnútroštátne opatrenia sú účinné len prostredníctvom koordinovanej činnosti. Ako sa uvádza v stanovisku EHSV ECO/515 k nariadeniu o investičnej iniciatíve v reakcii na koronavírus, nemali by sa prehliadať a mali by sa výraznejšie podporovať nielen verejné systémy zdravotnej starostlivosti a MSP, ale aj neziskové sociálne podniky a organizácie občianskej spoločnosti. Neziskové sociálne podniky a organizácie občianskej spoločnosti majú veľmi malé rezervy, ktoré by mohli využívať v krízových situáciách. Práve počas terajšej krízy sú však kľúčové pre zachovanie fungujúcich systémov (zdravotnej starostlivosti). EHSV preto požaduje, aby boli tieto oblasti a organizácie viac podporované nielen pri riešení aktuálnej krízy, ale aj v rámci riadneho vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv, spoločnej sociálnej a zdravotnej politiky, Európskeho sociálneho fondu (ESF) a sociálneho prehľadu v súvislosti s európskym semestrom (14).

5.2.

EHSV podporuje stanovisko Európskej komisie, ktoré v liste z 24. apríla 2020 (15) adresovanom vládam členských štátov formuloval komisár pre zamestnanosť a sociálne práva Nicolas Schmit, a podľa ktorého by sa malo sociálne hospodárstvo podporovať práve v čase terajšej krízy. Podľa Komisie prispievajú organizácie sociálneho hospodárstva v praxi mnohými spôsobmi k tlmeniu účinkov tejto krízy, keď v spolupráci s verejnými orgánmi a v súčinnosti s nimi poskytujú širokú škálu sociálnych služieb, najmä pre najzraniteľnejšie osoby v spoločnosti. Sú tiež dôležitými zamestnávateľmi pre zraniteľné skupiny a zohrávajú kľúčovú úlohu pri integrácii na trh práce a sprostredkúvaní kvalifikácií.

5.3.

Neziskové organizácie sociálneho hospodárstva a iné neziskové organizácie by mali byť lepšie prepojené, pokiaľ ide o komunikáciu, politiku a operačnú činnosť. EÚ a členské štáty by sa o to mali zasadzovať nepretržitou podporou pravidelnej cezhraničnej spolupráce a lepším prepojením civilnej ochrany, záchranných a sociálnych a zdravotníckych služieb. Opätovné uzavretie hraníc a čisto národné koncepcie počas koronavírusovej krízy sú kontraproduktívne a v rozpore s cieľmi a hodnotami EÚ.

5.4.

Organizácie sociálneho hospodárstva a najmä neziskové sociálne podniky v Európe prispievajú prostredníctvom svojej inkluzívnej povahy a svojho cieľa podporovať najviac znevýhodnené osoby k poskytovaniu pomoci migrantom. Ako už bolo uvedené v stanovisku EHSV INT/785, organizácie sociálneho hospodárstva musia mať aj v tejto súvislosti väčšie uznanie (16).

5.5.

V súvislosti so svojím stanoviskom o vonkajšom rozmere sociálneho hospodárstva (17) EHSV opätovne poukazuje na to, že Komisia nezohľadnila sociálne hospodárstvo vo svojom návrhu nového konsenzu o rozvoji. Najmä neziskové sociálne hospodárstvo má osobitný potenciál na základe svojpomoci a organizovanej občianskej spoločnosti trvalo prispievať k riešeniu sociálnych a environmentálnych problémov prístupom zdola nahor. Silné neziskové sociálne hospodárstvo v Európe je pripravené prispieť svojimi skúsenosťami prostredníctvom najlepších postupov. Pevne stanovená nezisková orientácia vo forme úplného reinvestovania ziskov na účely sociálneho podnikania môže spolu s príslušnými štátnymi resp. demokraticky legitímnymi kontrolnými mechanizmami zabrániť privatizácii verejných finančných prostriedkov a neobmedzenej maximalizácii ziskov mimo Európy.

5.6.

Je potrebný široký spoločenský konsenzus medzi zamestnávateľmi, pracovníkmi a inými organizáciami občianskej spoločnosti o úlohe neziskových sociálnych podnikov a organizácií občianskej spoločnosti, ktoré ich podporujú, pri vykonávaní Fondu obnovy po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a v rámci akčného plánu v oblasti sociálneho hospodárstva na rok 2021, ako aj v súvislosti s prepracovaním právneho a finančného rámca, ktoré je v tomto kontexte nutné. EHSV dáva najavo svoju pripravenosť zohrávať v tomto procese inšpirujúcu a koordinačnú úlohu.

V Bruseli 18. septembra 2020

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) Ú. v. EÚ C 282, 20.8.2019, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ C 240, 16.7.2019, s. 20.

(3) Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 1.

(4) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(5) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(6) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(7) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(8) Ú. v. EÚ C 282, 20.8.2019, s. 7.

(9) Pozri Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 152, Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 165.