Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov — Európska dátová stratégia

[COM(2020) 66 final]

(2020/C 429/38)

Spravodajca:

Antonio GARCÍA DEL RIEGO

Konzultácia	Európska komisia, 22.4.2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie predsedníctva	18.2.2020
Príslušná sekcia	sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť
Prijaté v sekcii	23.7.2020
Prijaté v pléne	18.9.2020
Plenárne zasadnutie č.	554
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	216/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1

EHSV víta návrh Komisie týkajúci sa dátovej stratégie, v ktorom sa za prioritu stanovuje medziodvetvová výmena údajov a zlepšenie využívania, spoločného používania, prístupu a správy údajov prostredníctvom legislatívnych opatrení zameraných na jednotlivé odvetvia. Ambiciózna dátová stratégia vy mohla riešiť kritickú potrebu zlepšiť dátové kapacity EÚ.

1.2

EHSV súhlasí s návrhom Komisie skoncipovať celkovú štruktúru údajov EÚ tak, aby sa ďalej presadzovali práva jednotlivcov, pokiaľ ide o využívanie ich údajov, ochranu a kontrolu nad ich údajmi, ako aj ich informovanosť a zlepšiť ich postavenie prostredníctvom „osobných dátových priestorov“ s jasnejšími zárukami a posilnením práva na prenosnosť pre jednotlivcov podľa článku 20 GDPR (1).

1.3

EHSV žiada Komisiu, aby zaviedla jasnejšiu stratégiu na rozvoj svojho rámca pre údaje. Tá by mala spájať vysoký štandard ochrany údajov, medziodvetvovú a zodpovednú výmenu údajov, jasné kritériá týkajúce sa riadenia v jednotlivých sektoroch a kvality dát a väčšiu kontrolu jednotlivcov nad údajmi. EHSV takisto navrhuje lepšie objasniť prístup k financovaniu stratégie a odporúča rôzne spôsoby ako doplniť chýbajúce zručnosti.

1.4

EHSV zastáva názor, že rozvoj platforiem založených na údajoch v Európe by mal odrážať európske hodnoty vrátane zamerania na jednotlivcov. EHSV sa domnieva, že súčasný prístup zameraný na spotrebiteľa by sa mal rozšíriť na prístup „dohľadu človeka nad systémom“, ktorý obsahuje etický rozmer pri využívaní údajov.

1.5

EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) sa ani dva roky po nadobudnutí účinnosti riadne nepresadzuje a pretrvávajú nezrovnalosti. Komisia by mala vyriešiť tieto problémy, a to aj motivovaním členských štátov, aby zabezpečili, že všetci jednotlivci v celej EÚ budú môcť v plnej miere využívať svoje práva.

1.6

EHSV zastáva názor, že dokončenie jednotného trhu je základnou prioritou fungovania spoločného dátového priestoru.

1.7

So zreteľom na citlivosť spoločne využívaných údajov zdôrazňuje EHSV potrebu zabezpečiť záruky, pokiaľ ide o osobné údaje jednotlivcov prostredníctvom mechanizmov súhlasu, kontroly, postihov a dohľadu, a zaistiť, že údaje budú anonymizované (a nebude možné ich deanonymizovať).

1.8

EHSV odporúča, aby Komisia v stratégii definovala možnosť, ktorú odporúča pre koncepciu vlastníctva údajov. Prebiehajúce právne diskusie v súčasnosti vytvárajú pre jednotlivcov neistotu, pokiaľ ide o to, aké požiadavky môžu vzniesť.

1.9

EHSV sa zasadzuje za intenzívnejší dialóg s občianskou spoločnosťou a pripomína, že je potrebné poskytnúť MSP jasnejšie usmernenie týkajúce sa mechanizmov výmeny údajov, pretože obidva aspekty budú kľúčové pre širokú účasť v dátových priestoroch.

1.10

EHSV opakuje, že jednotný trh s údajmi by mal zabezpečiť, aby sa na osobné údaje nevzťahovali tie isté pravidlá, ktoré sa vzťahujú na tovar a služby, t. j. aby sa postupne nepovažovali za iné ako osobné údaje (2).

1.11

Komisia by mala zabezpečiť, aby právny rámec umožňoval rovnaký prístup k údajom pre všetky spoločnosti, veľké aj malé, a zaoberal sa trhovou silou dominantných platforiem. Komisia by mala vo všeobecnosti predložiť omnoho jasnejší a konkrétnejší návrh týkajúci sa kontroly a riadenia dátových priestorov vrátane spôsobu, akým si budú zainteresované strany vymieňať údaje.

1.12

EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné venovať sa vplyvom personalizovaných produktov na jednotlivcov (napríklad diskriminácia) a vplyvom výmeny údajov na spoločnosti. Tento rámec by mal dodržiavať vysoké bezpečnostné normy a práva duševného vlastníctva. Odvodené údaje by mali byť chránené a nemali by podliehať povinnému prístupu a prenosu.

1.13

EHSV zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zlepšiť digitálne zručnosti a gramotnosť prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy, okrem iného aj nadviazaním na rámec digitálnych kompetencií a nabádaním členských štátov, aby zlepšili celoživotné vzdelávanie, pokiaľ ide o zručnosti, ktoré budú najviac žiadané, a to na všetkých úrovniach vzdelávania (3). Tým sa zabezpečí, že jednotlivci získajú prehľad v oblasti dát, s väčšou informovanosťou a kontrolou nad svojimi údajmi, aplikáciami veľkých dát a správou údajov a pochopia svoje digitálne prostredie a jeho riziká (napr. personalizáciu) (4).

1.14

EHSV vyzýva Komisiu, aby objasnila a posilnila úlohu príslušných orgánov, spotrebiteľských organizácií a nezávislých orgánov, ktoré sú dôležité pri riadení odvetvových iniciatív, a aby zabezpečila dodržiavanie predpisov podnikmi a usmerňovanie, poradenstvo a odbornú prípravu pre používateľov.

2.   Všeobecné pripomienky: Správna dátová stratégia

2.1

EHSV súhlasí s tým, že Komisia kladie dôraz na údaje, ktoré majú kľúčový význam pre osobný život a pre podnikateľskú činnosť. Vplyvom digitalizácie a technologických zlepšení sa rozšíril rozsah a zvýšila frekvencia generovaných údajov a uľahčilo sa ich ukladanie, spracovanie, analyzovanie a prenášanie. Služby založené na údajoch zvyšujú pohodlie zákazníkov, riešia ich očakávania a zdokonaľujú súčasné priemyselné procesy.

2.2

EHSV súhlasí s tým, že inovácie založené na údajoch sú rozhodujúcim faktorom európskeho hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti a že napĺňaniu ich úlohy bráni nedostatočná dostupnosť údajov v EÚ na úrovni odvetví aj používateľov. EHSV súhlasí s návrhom Komisie zaoberať sa touto otázkou a zlepšiť medziodvetvové využívanie údajov, spoločné využívanie údajov a prístup k nim prostredníctvom spoločných dátových priestorov v prísnom súlade s normami GDPR, ako aj so spoločným súborom technických a právnych predpisov a noriem a prostredníctvom doplňujúcich opatrení.

2.3

EHSV sa domnieva, že dátová stratégia bude mať kľúčový význam pre podporu „technologickej suverenity EÚ s cieľom zaručiť bezpečné spoločné využívanie údajov a zabezpečený prístup k nim v záujme posilnenia kontroly Európanov nad ich údajmi a využívania súvisiacich výhod pre jednotlivcov aj firmy.

2.4

EHSV súhlasí s tým, že na nájdenie konkrétnych riešení osobitostí jednotlivých odvetví a zlyhaní trhu pri súčasnom zabezpečení najsilnejších záruk ochrany spotrebiteľa je najvhodnejšie pristupovať k údajom z pohľadu jednotlivých odvetví (5).

2.5

EHSV sa prikláňa k obavám Komisie, že schopnosť EÚ využívať a vymieňať si údaje obmedzujú výrazné problémy súvisiace s interoperabilitou informačných systémov. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 odhalila potrebu a prospešnosť úplného dátového ekosystému – keďže údaje nie sú obmedzené hranicami jednotlivých odvetví –, a to aj v záujme vývoja riešení individuálnej bezpečnosti (napr. údaje o geolokalizácii a o zdravotnom stave) a predchádzania dátovej izolácii. V odvetví zdravotnej starostlivosti by výskumní pracovníci mohli využívať údaje s významom pre verejné zdravie zozbierané v rôznych odvetviach na zrýchlenie vývoja liečiv a lepšie spoznávanie chorôb.

2.6

EHSV súhlasí s tým, že inovácie založené na údajoch sú obmedzené v dôsledku nedostatku zručností, nedostatku dátovo gramotných pracovníkov v EÚ a nízkej digitálnej gramotnosti. EHSV víta cieľ stratégie vytvoriť „spoločný európsky dátový priestor pre zručnosti“ a pripravovanú aktualizáciu akčného plánu digitálneho vzdelávania Komisie.

3.   Pokrok v dátovom rámci EÚ: všeobecné pripomienky

Pokiaľ ide o ďalší rozvoj dátového rámca EÚ, EHSV poukazuje na zásadnú otázku etiky. Štúdia Ethics of Big Data (6), ktorú zadal EHSV v roku 2016, sa zaoberá týmto problémom, pričom prihliada na potreby jednotlivca, pokiaľ ide o súkromie a sebaurčenie z viacerých hľadísk: informovanosť, kontrola, dôvera, vlastníctvo, dohľad a bezpečnosť, digitálna identita, realita prispôsobená jednotlivým prípadom, deanonymizácia, digitálna priepasť a súkromie. EHSV odporúča, aby sa tieto hľadiská považovali za usmerňujúce zásady pre všetky politiky.

3.1   Normy na ochranu údajov

3.1.1

EHSV vyzýva Komisiu, aby zdôraznila, že údaje by mali zostať pod kontrolou jednotlivcov, keďže zber a výmena údajov majú vplyv na ich súkromie a rovnosť. Medziodvetvové využívanie údajov poskytuje firmám vstupy pre ich existujúce procesy a zlepšovanie týchto procesov, efektívnejšie poskytovať prehľady a ponúkať spotrebiteľom nové, personalizované produkty a skúsenosti. Najmä údaje na úrovni používateľov poskytujú prehľady o charakteristických črtách, potrebách a správaní, ktoré sa nezaznamenávajú v rámci anonymizovaných údajov a ktoré možno prospešne využiť aj v úplne iných odvetviach, než v ktorom sa tieto údaje pôvodne získali. Napríklad vo finančnom sektore by spoločné využívanie údajov naprieč odvetviami mohlo viesť k skvalitneniu analýzy rizík a prognóz finančných tokov, lepšiemu odhaľovaniu podvodov, rozšíreniu možností jednotlivcov riešiť svoju nadmernú zadlženosť a k podpore finančného začlenenia a finančného vzdelávania. Personalizácia však môže viesť k rizikám – akými sú napríklad diskriminácia, zneužitie a manipulácia – pre zraniteľných zákazníkov.

3.1.2

Komisia by sa mala zaoberať nedostatočným a roztriešteným vykonávaním GDPR, odlišným právnym výkladom a nedostatkom zdrojov pre orgány na ochranu údajov. GDPR vypracované v roku 2012, o ktorom sa hlasovalo v roku 2016 a ktoré bolo prijaté v roku 2018, nie je vhodné na riešenie navrhovaného rámca. EHSV odporúča, aby Komisia primerane aktualizovala GDPR a vykonala posúdenia vplyvu, pretože musí fungovať v súlade s novým prístupom spoločných dátových priestorov. EHSV tiež vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala obmedzeniami práv na prenosnosť údajov vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov. Tie boli vypracované v čase, keď k zmene poskytovateľa služieb dochádzalo len zriedka, zatiaľ čo v súčasnosti sa údaje opakovane používajú mnohokrát a sú užitočné v reálnom čase.

3.1.3

Hoci sa EHSV domnieva, že navrhované nástroje by mohli jednotlivcom pomôcť pri rozhodovaní o tom, „čo sa deje s ich údajmi“ (7), aby sa znížila právna neistota, Komisia by mala v stratégii definovať možnosť, ktorú odporúča pre koncepciu vlastníctva údajov, všeobecne objasniť, kto vlastní údaje, čo obsahujú a čo sa s nimi stane napríklad v prípadoch, keď sú generované domácimi spotrebičmi internetu vecí.

3.1.3.1

Medzi právami na údaje pre jednotlivcov a vlastníctvom údajov je rozdiel, a to by sa malo objasniť.

3.1.4

Keďže poskytovanie údajov výmenou za prijímanie bezplatných služieb predstavuje určitý spôsob platby, EHSV vyzýva Komisiu, aby uviedla, na ktorý text alebo kritériá sa odvoláva, keď uvádza „verejný záujem“, a aby objasnila, aký je jeho účel v tejto oblasti. Výbor tiež odporúča, aby Komisia poskytla definíciu darcovstva údajov bez priamej odmeny (alebo „dátového altruizmu“) a aby zabezpečila vhodné opatrenia ako zabrániť tomu, aby si zberatelia údajov neplnili svoje povinnosti.

3.2   Zodpovedný rámec výmeny údajov

3.2.1

Komisia by mala objasniť, ako zamýšľa poskytovať jednotlivcom usmernenia, aby rozumeli princípu fungovania tzv. osobných dátových priestorov. Bez tohto povedomia nebude mať právo jednotlivcov na prístup do týchto priestorov zmysel a presadzovanie návrhu nebude mať dostatočnú účinnosť a oslabí ciele, ktoré chce stratégia ďalej rozvíjať.

3.2.2

EÚ uznala potrebu práva na výmenu údajov a zaviedla praktické mechanizmy v konkrétnych odvetvových iniciatívach, ako napríklad pre poskytovateľov služieb v oblasti spracovania údajov (FFDR (8)) a pre údaje držané na platobných účtoch (PSD2 (9)). S výnimkou niekoľkých konkrétnych prípadov, však jednotlivcom (užívateľom údajov, spotrebiteľom, občanom) chýbajú zručnosti, gramotnosť a nástroje ako uplatniť právo na prístup k svojim osobným a iným ako osobným údajom alebo ako ich jednoducho a účinne poskytovať.

3.2.3

S cieľom zlepšiť prenosnosť „prísnejšími požiadavkami na rozhrania, pokiaľ ide o prístup k údajom v reálnom čase“, zaručiť osobné dátové priestory a zabezpečiť, aby poskytovatelia vystupovali ako tzv. neutrálni sprostredkovatelia (10), EHSV pripomína Komisii možnosť využitia zabezpečených mechanizmov výmeny, ako sú systémy osobnej digitálnej identifikácie, ktoré by mohli prevziať a rozšíriť súkromné aj verejné organizácie s cieľom zrýchliť výmenu údajov medzi odvetviami. Aplikácie elektronickej identifikácie vo finančnom sektore, ako je Itsme (mobilná identifikácia pre digitálne transakcie), poskytujú príklady úspešnej, obojstranne výhodnej výmeny údajov napríklad medzi bankami a mobilnými operátormi. Pre firmy to znamená významnú hodnotu (úspory nákladov, vyšší objem predaja, obmedzenie podvodov a krádeží identity), väčšie možnosti, ochranu súkromia používateľov, posilnenie dôvery spotrebiteľov, zabezpečenie overovacích opatrení a nástrojov pre jednotlivcov na správu ich práv a uplatňovanie ich kontroly a možnosť využívať zabezpečené, praktické, časovo úsporné digitálne procesy napríklad pri prijímaní zamestnancov.

3.2.4

EHSV odkazuje Komisiu na skúsenosti s druhou smernicou o platobných službách (ktorá umožňuje poskytovateľom z radov tretích strán využívať so súhlasom príslušných spotrebiteľov údaje bánk o spotrebiteľoch na inovácie) a ďalšie príklady z praxe (ako je využívanie údajov o geolokalizácii a o transakciách), ktoré môžu slúžiť ako inšpirácia na širší rámec výmeny údajov. Tieto zásady by sa mali uplatňovať rovnako vo všetkých odvetviach a v podobnom časovom rámci, aby sa zaručili rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu.

3.2.5

EÚ by mala pri umožnení výmeny údajov o používateľoch medzi odvetviami stavať na všeobecnom nariadení o ochrane údajov a replikovať takéto existujúce iniciatívy v rôznych sektoroch s cieľom uľahčiť bezpečnú výmenu údajov a priniesť výhody pre jednotlivcov a pridanú hodnotu pre podniky. Tak by sa koncovým používateľom malo zaručiť právo požadovať, aby sa údaje, ktoré poskytli (t. j. zadali, napr. meno, adresa) a ktoré sa o nich získali (napr. geolokalizácia), prenášali priamo od jedného držiteľa k druhému štandardizovaným spôsobom prostredníctvom API v reálnom čase (11). Napríklad by užívateľ mohol požiadať Spotify, aby poskytol službe Deezer prístup k zoznamom skladieb, ktoré počúval. Tým by sa zabezpečilo plnenie zásad ochrany údajov podľa GDPR, používateľom by sa umožnilo zachovať si plnú kontrolu nad celým procesom a využívať hodnotu svojich údajov a právo na prenosnosť osobných údajov by bolo skutočne účinné, dynamické, včasné a transparentné, pričom by sa tie isté zásady mohli rozšíriť aj na niektoré iné ako osobné údaje.

3.2.6

Podniky aj používatelia by si mohli bezpečne vymieňať svoje údaje nezávisle od toho, kto ich zozbieral, vybrať si a rozhodnúť sa, s kým si budú tieto údaje vymieňať a ako ich budú využívať.

3.2.7

Systém a fungovanie spoločných dátových priestorov by mal mať kvalitatívnu úroveň verejného registra; poskytovatelia údajov by mali zabezpečiť bezproblémovú kvalitu samotných údajov a kontinuitu tejto infraštruktúry. Títo tzv. dátoví správcovia by nemali vytvárať v procese výmeny údajov prekážky, ale mali by ho, naopak, zlepšovať. To je rozhodujúce pre spoľahlivú, plynulú správu údajov a dostupnosť vysokokvalitných dát. EHSV sa nazdáva, že v stratégii chýba dôraz na kvalitu údajov a objasnenie prínosov. EHSV okrem toho odporúča zaviesť minimálnu hranicu povinností, aby sa zaručila kvalita údajov a dodržiavanie práv jednotlivcov pre všetky podniky bez ohľadu na ich veľkosť. Keďže kvalita údajov môže byť nákladná a nie všetky zainteresované strany môžu mať prístup k potrebným technológiám, tieto prahové kritériá by mali byť realistické pre všetky podniky, najmä MSP. Pre tieto podniky môže byť plnenie týchto kritérií problematické z dôvodu obmedzených zdrojov a treba ich podporiť, aby im nevznikli nadmerné náklady (12).

3.2.8

Platformy založené na údajoch patria medzi najvyššie hodnotené firmy vzhľadom na svoj strategický význam na digitálnych trhoch a svoju oligopolnú kontrolu nad konkrétnymi dátovými súbormi. Obmedzená dostupnosť údajov pre firmy v EÚ však obmedzuje rozsah, v akom môžu tieto údaje využívať na rozvoj inovácií. Prístup založený na princípe „víťaz berie všetko“, ktorým sa vyznačujú digitálne trhy, znamená, že niekoľko veľkých firiem má pod kontrolou uzly tokov elektronických údajov, vďaka čomu majú k dispozícii informácie nedostupné pre iných poskytovateľov. Aj v prípade, že sa dátové aktíva distribuujú širšie/v širšom rozsahu, sú zriedka dostupné naprieč hranicami odvetví, čím sa obmedzujú príležitosti na medziodvetvové inovácie zo strany priemyselných odvetví a iných subjektov. Keďže žiadna platforma nemá povinnosť budovať databázu, koncoví používatelia nie sú schopní spájať a agregovať údaje, ktoré vzniknú v rôznych odvetviach. EHSV naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti, ako zlepšiť kontrolu podnikových používateľov a jednotlivcov nad údajmi, pričom by sa mala prioritne zamerať na systémové platformy (Big Tech). EHSV takisto navrhuje vytvoriť platformu podporovanú EÚ, na ktorej sa budú centralizovať a agregovať všetky verejné údaje v EÚ dostupné na trhu podnikov, ktoré o túto službu požiadajú.

3.3   Riadenie dátových priestorov

3.3.1

EHSV navrhuje na riadenie odvetvových dátových priestorov nasledujúce kritériá. Po prvé, cieľom intervencie v podobe prístupu k údajom by malo byť riešenie zlyhaní trhu vedúcich k vyšším spotrebiteľským cenám, menšiemu výberu pre zákazníkov a k obmedzeniu inovácií. Po druhé, prístup k údajom musí slúžiť na podporu rozvoja inovácií zameraných na spotrebiteľov. Po tretie, prevádzkovatelia, ktorí spracovávajú osobné údaje, by mali podliehať prísnym normám bezpečnosti a zabezpečenia údajov. Po štvrté, jednotlivcom by sa mali ponúknuť technické riešenia na kontrolu a správu tokov osobných údajov. Po piate, jednotlivci by mali mať možnosť namietať proti výmene ich osobných údajov a mali by mať prístup k prostriedku nápravy v prípade nedodržania stanovených zásad (EHSV podporuje zásadu „dohľad človeka nad systémom“ tzv. human in command).

3.3.2

Nie všetky údaje by mali byť otvorené a prístupné verejnosti. Na rozličné skupiny údajov – B2B, B2C, B2G, Me2B a pod. – by sa mali vzťahovať rôzne pravidlá. Aj odvodené údaje by sa mali chrániť a prístup k nim ani ich prenos by nemal byť automatický.

3.3.3

Výmena údajov naprieč dátovými priestormi bude zahŕňať rôzne dátové súbory (osobné aj iné ako osobné údaje), napr. v priestore zdravotnej starostlivosti a finančnom priestore. Zber a používanie citlivých a osobných údajov na účely dohľadu alebo lokalizácie by si mali vyžadovať individuálny súhlas. Príslušné záruky by mali zabezpečovať, že spojením rôznych druhov osobných údajov (napr. finančných údajov alebo údajov o zdravotnom stave) nedôjde k obmedzeniu možností, zneužitiu alebo diskriminačným účinkom napríklad pri prístupe osôb k zamestnaniu.

3.3.4

Zainteresované strany (podniky a jednotlivci) nemajú prístup k mechanizmom identifikácie, autentifikácie a povoľovania, ktoré umožňujú prenos údajov s ochranou súkromia, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti, čo bráni spoločnému využívaniu údajov a navyše o nich nemajú ani poznatky. EHSV odporúča používanie a zavedenie spoločného dátového súboru v oblasti zdravotnej starostlivosti, podobného jednotnému európskemu elektronickému formátu (ESEF).

3.3.5

Na prístup tretích strán k údajom na účely výskumu a vývoja by sa mali stanoviť jasné podmienky. Ak napríklad výskumní pracovníci v oblasti zdravotnej starostlivosti a mestské úrady využívajú voľne dostupné údaje, mali by sa pri tom riadiť GDPR.

3.3.6

EHSV zdôrazňuje, že nie všetky podniky sú digitalizované (t. j. v tradičných odvetviach a v mnohé európske MSP), a nie všetky podniky môžu ťažiť z hodnoty údajov, čo znamená, že rovnaké podmienky na jednotnom trhu sú ovplyvnené. Dobrovoľná výmena údajov je dobrým, ale nedostatočným nástrojom na zabezpečenie rovnakého prístupu k údajom. Komisia by sa mala riešiť tento nedostatok rovnováhy medzi digitalizovanými a nedigitalizovanými podnikmi a medzi veľkými a malými podnikmi. Stratégia EÚ pre MSP a priemyselná stratégia predstavujú dobrý východiskový bod.

3.3.7

EHSV zdôrazňuje, že napriek pokroku EÚ smerom ku konvergencii nie je jej jednotný digitálny trh stále ani zďaleka homogénny: jeho pravidlá ostávajú fragmentované. Preto je pre podniky náročné a neefektívne snažiť sa o rozširovanie a súťaž s americkými a čínskymi konkurentmi, ktorí sa riadia skutočne jednotným regulačným rámcom a tieto podniky v EÚ skupujú, ako sa stalo v prípade spoločností Skype a Booking.com. Zakladatelia startupov v EÚ sa napokon sťahujú do USA alebo na podnikateľsky priaznivejšie trhy, kde môžu využívať výhody väčšieho jednotného trhu a kvalitnejšieho rizikového kapitálu. Na to, aby bola spoločná infraštruktúra podporujúca dátové priestory efektívna, by mala odrážať aj viacjazyčnú charakteristiku jednotného trhu (13).

3.4   Financovanie

3.4.1

V stratégii sa uvádzajú finančné prostriedky vo výške 4 – 6 miliárd EUR, pričom sa od členských štátov EÚ a priemyslu očakáva, že budú spoluinvestovať. Komisia by mala objasniť, ako plánuje mobilizovať finančné prostriedky a stanoviť jasné kritériá na zabezpečenie ich spravodlivého rozdelenia.

3.4.2

V záujme zabezpečenia dostatočného objemu súkromných investícií a kontinuity existujúcich služieb poskytovaných mnohým podnikom v EÚ považuje EHSV za podstatné zachovať účasť zahraničných poskytovateľov na tomto projekte (v súlade s pravidlami EÚ). Kľúčové je aj verejné financovanie napríklad prostredníctvom programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa. Rozpočet EÚ však bude podliehať rozpočtovým prioritám súvisiacim s procesom obnovy a v porovnaní s prvým návrhom Komisie predloženým v máji sa znížil. Hoci sa celkové financovanie vyčlenené na kľúčové strategické digitálne kapacity Európy v porovnaní s predchádzajúcim viacročným finančným rámcom zvýšilo, rozpočet programu Digitálna Európa sa znížil z 8,2 miliardy EUR na 6,76 miliardy EUR.

3.5   Doplnenie chýbajúcich zručností

3.5.1

Hospodárska kríza môže viesť k zmenám v hierarchii pracovných miest považovaných za prospešné pre spoločnosť, no potreba technických zručností sa pravdepodobne nezníži. Automatizácia môže viesť k zmene vymedzenia pracovných miest a úloh (budú väčšmi potrebné tzv. mäkké zručnosti) a namiesto masovej nezamestnanosti k masovému preskupeniu zamestnaní (14).

3.5.2

V prípade práce s veľkými údajmi sa zdá, že sú najviac požadované tieto zručnosti (15): analytické zručnosti, vizualizácia údajov, znalosť firemnej domény a nástrojov veľkých dát, programovanie, riešenie problémov, štruktúrovaný dopytovací jazyk (Structured Query Language, SQL), hĺbková analýza údajov, znalosť technológií, verejné a hybridné cloudy a praktické skúsenosti. Niektoré z nich sa môžu vyučovať na školách, iné treba získať a rozvíjať počas celého života, a to celoživotným a celoživotným prístupom prostredníctvom nepretržitého, neformálneho a informálneho vzdelávania (16).

3.5.3

Keďže vzdelávanie ostáva v právomoci členských štátov, EHSV v záujme využitia tejto príležitosti vyzýva Komisiu a nabáda členské štáty, aby zaviedli dôraznejšie politiky na zvyšovanie digitálnej gramotnosti zamerané na doplnenie chýbajúcich digitálnych zručností a ich nerovnomernej koncentrácie v rámci EÚ a na predchádzanie straty know-how.

3.5.4

EÚ by mala zásadne prepracovať programy odbornej prípravy a vzdelávania. Až príliš často dochádza k tomu, že predmety STEM (17) nie sú dostatočne začlenené do učebných plánov na všetkých úrovniach vzdelávania. To nepriaznivo ovplyvňuje najmä ženy, čo Komisia napriek odporúčaniam predsedníčky v oblasti rodovej rovnosti dostatočne nezdôrazňuje (18). EHSV v tejto oblasti považuje rámec digitálnych kompetencií pre občanov (19) za užitočný nástroj, ktorý by sa mal viac propagovať a uplatňovať. Vyzývame Komisiu, aby nabádala členské štáty na proaktívne spúšťanie a urýchľovanie iniciatív v tomto rámci.

3.5.5

EHSV navrhuje Komisii, aby posilnila úlohu spotrebiteľských organizácií, ktoré sú relevantné z hľadiska poskytovania odbornej prípravy používateľov, vzdelávania a nezávislého poradenstva, pokiaľ ide o nástroje, ktoré môžu jednotlivci využívať (napr. získavanie informácií o využívaní a zdieľaní údajov, kto má ich údaje, ako sa odvolať a podať sťažnosť). V záujme zvýšenia digitálnej gramotnosti by sa iniciatívy, ako je fínsky online kurz „Prvky umelej inteligencie“ (teraz prístupný pre všetkých bezplatne a vo všetkých jazykoch EÚ), mohli rozšíriť na rozmanité vzdelávacie moduly.

---

(1)  https://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2020/SK/COM-2020-66-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF, s. 21.

(2)  Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 122.

(3)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(4)  Aj keď sú čoraz lepšie informovaní o svojich právach, naďalej je pre nich ťažké zistiť, ako sa ich údaje používajú a vymieňajú medzi organizáciami: 81 % Európanov má pocit, že nad svojimi údajmi majú len čiastočnú alebo nemajú žiadnu kontrolu. Pozri prieskum Eurobarometra (jún 2019). https://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/survey/getsurveydetail/instruments/special/surveyky/2222.

(5)  Pozri https://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2020/SK/COM-2020-456-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF (s. 9 a 10).

(6)  Pozri štúdiu EHSV The ethics of Big Data: Balancing economic benefits and ethical questions of Big Data in EU policy context (2017) (Etika veľkých dát: porovnanie hospodárskych prínosov a etických otázok súvisiacich s veľkými dátami v kontexte politík EÚ).

(7)  Napríklad „nástroje na vyjadrovanie súhlasu, aplikácie na správu osobných informácií vrátane plne decentralizovaných riešení“ sú správnymi nástrojmi. https://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2020/SK/COM-2020-66-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF, s. 11.

(8)  Nariadenie o voľnom toku údajov: https://ec.europa.eu/knowledge4policy/publication/regulation-free-flow-non-personal-data_en.

(9)  Druhá smernica o platobných službách: https://ec.europa.eu/info/law/payment-services-psd-2-directive-eu-2015-2366_en.

(10)  https://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2020/SK/COM-2020-66-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF, s. 21.

(11)  Ú. v. EÚ C 62, 15.2.2019, s. 238.

(12)  Pozri poznámku pod čiarou č. 11.

(13)  Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 119.

(14)  Na každé pracovné miesto, ktoré v budúcnosti zanikne v dôsledku digitalizácie, by mohlo vzniknúť až 3,7 pracovného miesta. Pozri https://www.agoria.be/en/Agoria-Without-a-suitable-policy-there-will-be-584-000-unfilled-vacancies-in-2030. https://newsroom.ibm.com/2019-10-30-MIT-IBM-Watson-AI-Lab-Releases-Groundbreaking-Research-on-AI-and-the-Future-of-Work; stanovisko EHSV TEN/705, pozri stranu 77 tohto úradného vestníka. Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 161.

(15)  Utkarsh Singh, Top 10 In-Demand Big Data Skills To Land „Big“ Data Jobs in 2020 (upGrad blog, 24. decembra, 2019), https://www.upgrad.com/blog/big-data-skills/.

(16)  Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(17)  Veda, technológia, inžinierstvo a matematika.

(18)  Stanovisko EHSV TEN/705, pozri stranu 77 tohto úradného vestníka.

(19)  Vedecké centrum EÚ, DigComp: Digital Competence Framework for Citizens (Európska komisia), https://ec.europa.eu/jrc/en/digcomp.