Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov –Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu

[COM(2020) 381]

(2020/C 429/34)

Spravodajca:	Peter SCHMIDT (DE – II)
Pomocná spravodajkyňa:	Jarmila DUBRAVSKÁ (SK – I)

Konzultácia	Európska komisia, 17.6.2020
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	8.7.2020
Prijaté v pléne	16.9.2020
Plenárne zasadnutie č.	554
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	208/4/7

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Cieľom oznámenia „Stratégia ‚z farmy na stôl‘ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu“ je posilniť hospodársku, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť potravinových systémov. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 úspešne otestovala silu a odolnosť európskeho agropotravinárskeho systému, a teda preukázala bezpečnosť dodávok potravín v EÚ, ale takisto ukázala, že dodávanie potravín „z farmy na stôl“ nemožno považovať za samozrejmosť. Stratégia sa musí využiť ako príležitosť na zmenu dynamiky dodávateľského reťazca a dosiahnutie trvalého zlepšenia pre producentov, spracovateľov a malooobchodníkov.

1.2.

Komplexná potravinová politika EÚ by podľa EHSV mala zabezpečiť: i) hospodársku, environmentálnu a sociálno-kultúrnu udržateľnosť; ii) integráciu naprieč odvetviami, oblasťami politiky a úrovňami riadenia; iii) inkluzívne rozhodovacie procesy; a iv) kombináciu povinných opatrení (právne predpisy a dane) a stimulov (cenové prirážky, prístup k úverom, zdrojom a poisteniu) s cieľom urýchliť prechod na udržateľné potravinové systémy. V navrhovanej stratégii sa tieto ciele dostatočne neodrážajú.

1.3.

Rozpočet na SPP sa nesmie znížiť ani udržať na súčasnej úrovni, ale mal by sa zvýšiť v súlade s uvedenými cieľmi. Zníženie finančných prostriedkov na rozvoj vidieka by mohlo mať negatívne dôsledky, keďže obsahuje niektoré z najdôležitejších nástrojov na podporu transformácie. Zatiaľ čo dodatočné prostriedky vo výške 15 miliárd EUR navrhnuté v rámci balíka na obnovu po pandémii COVID-19 sú vítané a potrebné, nie sú náhradou dlhodobých záväzkov.

1.4.

Schválenie strategických plánov SPP by malo byť podmienené tým, že členské štáty prijmú komplexné plány na zmenu potravinového prostredia, ktoré spájajú stimuly pre zdravú a udržateľnú výrobu potravín s vytvorením nových trhov pre tieto výrobky.

1.5.

Spravodlivé ceny potravín (ktoré odrážajú skutočné výrobné náklady pre životné prostredie a spoločnosť) sú jediným spôsobom, ako dosiahnuť udržateľné potravinové systémy v dlhodobom horizonte. EÚ a členské štáty by mali prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby nákupné ceny zostali vyššie ako výrobné náklady a aby sa zdravé stravovanie stalo ľahšie dostupným. Na tento účel bude potrebné využiť celý rad nástrojov verejnej správy, od tvrdých fiškálnych opatrení po prístupy založené na informáciách, aby sa zviditeľnili skutočné náklady.

1.6.

Lacný dovoz často znamená vysoké sociálne a environmentálne náklady v tretích krajinách. Bez zmien v obchodnej politike EÚ sa ciele stratégie nedosiahnu. Výbor dôrazne vyzýva EÚ, aby zabezpečila skutočnú reciprocitu noriem v preferenčných obchodných dohodách.

1.7.

V stratégii sa nerieši udržateľné hospodárenie s pôdou a prístup k pôde. Ide o závažný problém vzhľadom na to, že predstavuje jednu z hlavných prekážok generačnej obnovy poľnohospodárov, bez ktorej sa stratí základ EÚ pre udržateľné a produktívne poľnohospodárstvo.

1.8.

Pre každý cieľ stanovený v stratégii by sa malo vykonať posúdenie vplyvu z hľadiska rôznych spôsobov, ako tento cieľ dosiahnuť, pričom by sa malo prihliadnuť na súčasný stav v každom členskom štáte.

1.9.

Mala by sa preskúmať možnosť vytvorenia európskej rady potravinovej politiky, ako sa uvádza v predchádzajúcich stanoviskách EHSV (vrátane jej finančnej životaschopnosti). Na miestnej úrovni už existujú rady potravinovej politiky, ktoré spájajú rôznych aktérov potravinového systému v konkrétnej oblasti s cieľom riešiť problémy, prepájať mestá s výrobou potravín v okolitých regiónoch a zabezpečiť účinné riadenie miestnych a regionálnych potravinových politík.

2.   Úvod

2.1.

Oznámenie Európskej komisie „Stratégia ‚z farmy na stôl‘“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu je kľúčovou súčasťou európskej zelenej dohody. Jeho cieľom je prispievať k európskej agende v oblasti zmeny klímy, chrániť životné prostredie a zachovať biodiverzitu, zabezpečiť postavenie poľnohospodárov a rybárov v hodnotovom reťazci, podporovať udržateľnú spotrebu potravín a propagovať cenovo dostupné a zdravé potraviny pre všetkých bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť, kvalita a cenová dostupnosť potravín. Ide o prvú stratégiu EÚ, ktorej zámerom je zahŕňať celý potravinový reťazec.

2.2.

V dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 je viac než kedykoľvek predtým potrebné zvýšiť odolnosť potravinových systémov v EÚ a vo svete, ktoré budú musieť obstáť v ďalších skúškach v dôsledku budúcich otrasov od zmeny klímy po vypuknutie nových ochorení a nedostatok pracovných síl (1). Kríza poukázala na to, že skutočnosť, že sa potraviny dostávajú „z farmy na stôl“, nemožno považovať za samozrejmosť, a preukázala vzájomnú prepojenosť subjektov a činností v poľnohospodárstve a v celom potravinovom systéme. Z dlhodobého hľadiska sú potrebné podporné krízové opatrenia, ako aj kroky na zabezpečenie obnovy a oživenia. V oznámení o stratégii „z farmy na stôl“ a stratégii EÚ v oblasti biodiverzity sa správne uznáva potreba vybudovať odolnosť po skončení pandémie COVID-19 zlepšením hospodárskej, environmentálnej a sociálnej udržateľnosti potravinových systémov. Teraz je rozhodujúce premeniť tieto stratégie na zmysluplné a včasné kroky.

2.3.

Poľnohospodári v celej EÚ už podnikli kroky na zvýšenie udržateľnosti a ďalšie zlepšenie noriem. Poľnohospodári a pracovníci v potravinovom systéme (v oblasti poľnohospodárstva, spracovania a distribúcie) sú pri kríze spôsobenej pandémiou COVID-19 v prvej línii a zabezpečujú neprerušené dodávky potravín pre všetkých európskych občanov; systematicky znášajú riziká, pričom si ponechávajú nízky podiel pridanej hodnoty v potravinovom systéme. Od poľnohospodárov treba však aj naďalej očakávať, že budú oveľa viac než doteraz ďalej budovať udržateľnosť a odolnosť. Vzhľadom na zložitú hospodársku situáciu, v ktorej sa momentálne nachádza absolútna väčšina poľnohospodárov, môžu tieto potrebné zásadné zmeny nastať len vtedy, ak budú stanovené správne politické a ekonomické stimuly. EHSV sa nedomnieva, že by návrhy reformy SPP už viedli k tomuto cieľu. Preto je nevyhnutné zabezpečiť podstatne lepšie podmienky, aby potraviny vyrábané na miestnej úrovni a udržateľným spôsobom v EÚ (2) boli konkurencieschopné aj z hľadiska dovozu a aby sa náklady a prínosy spojené s transformáciou nielen spravodlivo rozdelili (medzi rôzne sociálne skupiny, odvetvia a regióny, ako aj medzi súčasnú a budúcu generáciu), ale aby boli finančné prostriedky cielene prideľované na podporu udržateľného poľnohospodárstva. Stratégia „z farmy na stôl“ sa musí využiť ako príležitosť na zásadnú zmenu dynamiky dodávateľského reťazca a dosiahnutie trvalého zlepšenia príjmov a materiálneho zabezpečenia poľnohospodárov. Výbor opakuje, že európska zelená dohoda musí byť vo všetkých zložkách ekologickou a sociálnou dohodou.

2.4.

Pokiaľ ide o dovoz nespracovaných poľnohospodárskych výrobkov a potravín, EHSV by očakával, že stratégia „z farmy na stôl“ bude obsahovať podobné jasné vyhlásenie, ako urobila Komisia pri oznamovaní kompenzácie uhlíka na hraniciach pre priemyselné výrobky, keďže naši poľnohospodári (a spotrebitelia) musia byť chránení pred dovozom, ktorý nespĺňa európske kritériá udržateľnosti. Platí to o to viac, že je jasné, že je nevyhnutné zvýšiť naše súčasné normy. Stratégia „z farmy na stôl“ však v tomto ohľade úplne zlyháva.

2.5.

EHSV víta zverejnenie stratégie „z farmy na stôl“, ktorá predstavuje zásadnú príležitosť na dosiahnutie opísaných cieľov. V tomto stanovisku výbor identifikuje určité nedostatky v oznámení o stratégii „z farmy na stôl“ a akčnom pláne (vo vzťahu k cieľom európskej zelenej dohody a vlastným návrhom výboru na komplexnú potravinovú politiku (3)) a poskytuje usmernenie, ako možno stratégiu „z farmy na stôl“ posunúť o krok vpred a premietnuť ju do účinného plánu transformácie.

3.   Základy efektívnej stratégie „z farmy na stôl“: riadenie, zodpovednosť, ciele a zdroje

3.1.

EHSV od roku 2016 vyzýva, aby sa v EÚ vypracovala komplexná potravinová politika, ktorá by umožňovala zdravé stravovanie na základe udržateľných potravinových systémov, prepojenie poľnohospodárstva s výživou a ekosystémovými službami a zabezpečila dodávateľské reťazce, ktoré by chránili zdravie celej európskej spoločnosti (4). Zišla sa aj široká koalícia občianskej spoločnosti s cieľom spoločne vypracovať podrobný plán „spoločnej potravinovej politiky“ pre EÚ v trojročnom procese vedenom panelom IPES-Food (5).

3.2.

V súlade s odporúčaniami v uvedených textoch by komplexná potravinová politika EÚ mala zabezpečiť: i) hospodársku, environmentálnu a sociálno-kultúrnu udržateľnosť; ii) integráciu naprieč odvetviami, oblasťami politiky a úrovňami riadenia; iii) inkluzívne rozhodovacie procesy; a iv) kombináciu povinných opatrení (nariadenia a dane) a stimulov (cenové prirážky, prístup k úverom, zdrojom a poisteniu) s cieľom urýchliť prechod na udržateľné potravinové systémy. Mala by urýchliť rozvoj obehového hospodárstva a znížiť environmentálny vplyv potravinárskeho a maloobchodného sektora prijatím opatrení v oblasti dopravy, skladovania, balenia a potravinového odpadu. Mala by byť vybavená aj na riešenie novej situácie po skončení pandémie COVID-19, najmä potrebu zlepšiť krízové riadenie a posilniť bezpečné a spravodlivé pracovné podmienky v celom reťazci.

3.3.

Hoci sa v oznámení o stratégii „z farmy na stôl“ a akčnom pláne označuje mnoho relevantných nástrojov, chýba im účinný mechanizmus riadenia. Po prvé, opatrenia musia byť zoskupené do súboru všeobecných plánov zameraných na ciele, v ktorých sa opisujú potravinové systémy, ktoré by EÚ chcela zaviesť v strednodobom a dlhodobom horizonte (6). Tieto ciele musia byť prierezové, aby sa nezaoberali len konkrétnymi časťami reťazca (7). Je to nevyhnutné s cieľom: i) zdôrazniť potrebu prístupov zahŕňajúcich celý reťazec a spravodlivého rozdelenia nákladov s cieľom riešiť problémy v poľnohospodárstve; ii) umožniť uprednostňovanie rôznych riešení a vyhnúť sa prístupu „à la carte“, v ktorom sú zahrnuté nekompatibilné riešenia; iii) zabezpečiť, aby boli predložené alternatívne opatrenia (s rovnocennými účinkami) v prípade oneskorenia alebo zrušenia pôvodne naplánovaných opatrení; iv) zabezpečiť, aby kvantitatívne a kvalitatívne ciele boli sprevádzané úplným súborom opatrení potrebných na ich dosiahnutie (a aby boli preto uskutočniteľné), a ak je to potrebné, doplniť ďalšie cieľové hodnoty, aby sa splnili stanovené ciele; a v) poskytnúť pevný základ na zabezpečenie súladu rôznych odvetvových politík (napr. SPP, obchod, životné prostredie, rozvoj zdravia a bezpečnosť potravín) so stratégiou „z farmy na stôl“.

3.4.

Aby bola stratégia „z farmy na stôl“ účinná, musí ju doplniť jasný rámec s cieľmi, ukazovateľmi a spoľahlivým monitorovacím mechanizmom, ale bez zvyšovania byrokracie. EHSV už odporučil vytvoriť hodnotiacu tabuľku EÚ pre udržateľné potraviny, ktorá by umožňovala riešiť problémy s potravinového systému viacročným prístupom, čím by sa podporilo zosúladenie politiky na rôznych úrovniach riadenia. Hodnotiaca tabuľka by poskytovala ukazovatele, a tým stimulovala a monitorovala pokrok smerom k dosiahnutiu stanovených cieľových hodnôt (8).

3.5.

Účinná stratégia „z farmy na stôl“ by mala znížiť nákladné externé vplyvy z poľnohospodárstva a zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie všetkých poľnohospodárov na trhoch; preto bude z dlhodobého hľadiska vysoko nákladovo efektívna. Prechod na udržateľné a konkurencieschopné potravinové systémy si však vyžaduje naliehavé investície. Predovšetkým je potrebné veľké úsilie a kapitálové investície, aby sa dosiahli úrovne opatrení v oblasti klímy a životného prostredia stanovené v európskej zelenej dohode a aby sa poľnohospodárom pomohlo zaviesť udržateľné prístupy. Tieto ciele sa nedajú dosiahnuť, ak sa prerušia kľúčové toky financovania. Zníženie finančných prostriedkov na rozvoj vidieka by mohlo byť škodlivé, keďže obsahuje niektoré z najdôležitejších nástrojov na podporu transformácie, ako sa uvádza v oznámení o stratégii „z farmy na stôl“. Výbor tiež pripomína, že je dôležité vyčleniť 10 miliárd EUR na výskum v oblasti poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a biohospodárstva, ako to stanovuje Európska komisia vo svojich návrhoch viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027. Zatiaľ čo dodatočné prostriedky vo výške 15 miliárd EUR na rozvoj vidieka a agropotravinársky výskum navrhnuté v rámci balíka na obnovu po pandémii COVID-19 sú vítané a potrebné, nie sú náhradou dlhodobých záväzkov.

3.6.

Pri dohľade nad vývojom a vykonávaním stratégie „z farmy na stôl“ zohráva úlohu celý rad zainteresovaných strán v potravinových systémoch. Aj keď by sa mala uprednostňovať lepšia spolupráca medzi existujúcimi orgánmi, bude potrebná špecializovaná štruktúra riadenia s viacerými zainteresovanými stranami. Pri skúmaní možností by sa malo zabezpečiť, aby nová štruktúra riadenia: i) prijala demokratické a inkluzívne prístupy v súlade s najlepšími postupmi súčasných orgánov, najmä platformy viacerých zainteresovaných strán pre ciele udržateľného rozvoja; ii) mala jasný mandát, ktorý zahŕňa posúdenie toho, do akej miery sú odvetvové politiky, ako je SPP, v súlade so stratégiou „z farmy na stôl“; a iii) zahŕňala silné a rozmanité zastúpenie poľnohospodárskych skupín, občianskej spoločnosti (vrátane organizácií EÚ, národných a miestnych organizácií) a aktérov dodávateľského reťazca. Je potrebné zabrániť situácii, aby sa poľnohospodárske záujmové skupiny zaoberali iba SPP a občianska spoločnosť iba stratégiou „z farmy na stôl“: je nevyhnutné vyriešiť napätie a všetci aktéri sa musia dohodnúť na spôsobe transformácie.

3.7.

Mala by sa preskúmať možnosť „Európskej rady potravinovej politiky“ (9), ako sa uvádza v predchádzajúcich stanoviskách EHSV (vrátane jej finančnej životaschopnosti). S Európskou radou potravinovej politiky by sa mali viesť konzultácie o vykonávaní stratégie „z farmy na stôl“. Mala by sa zriadiť čo najskôr. Na miestnej úrovni už existujú rady potravinovej politiky, ktoré spájajú rôznych aktérov potravinového systému na celom území s cieľom riešiť problémy, prepájať mestá s výrobou potravín v okolitých regiónoch a zabezpečiť účinné riadenie miestnych a regionálnych potravinových politík (10). Ako ukázala kríza spôsobená pandémiou COVID-19, odolné dodávateľské reťazce závisia od účinných opatrení na miestnej úrovni, kde občianska spoločnosť môže spolupracovať so štátnymi a s obchodnými partnermi na odstránení nedostatkov v zásobovaní potravinami (11). Európska rada potravinovej politiky by urýchlila zosúladenie politík na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a miestnej úrovni (t. j. viacúrovňové riadenie). Združovala by zástupcov miestnych rád potravinovej politiky a zainteresované strany z občianskej spoločnosti a z celého dodávateľského reťazca (vrátane poľnohospodárov, pracovníkov a spotrebiteľov), čím by sa zainteresovaným stranám poskytla platforma na vzájomné učenie prostredníctvom výmeny osvedčených postupov, zabezpečilo by sa, aby sa brali do úvahy všetky hľadiská rôznych sektorov, a identifikovali by sa prekážky propagácie udržateľných potravín na miestnej úrovni.

4.   Kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné ďalšie kroky

4.1.   Zdravé a udržateľné stravovanie

4.1.1.

Zdravé a udržateľné stravovanie predstavuje kľúčový pilier komplexnej potravinovej politiky, pretože naše stravovanie treba urýchlene preorientovať s cieľom zlepšovať zdravie ekosystémov a obyvateľov a vitalitu vidieckych území (12). V oznámení o stratégii „z farmy na stôl“ sa uznáva, že je potrebné zabezpečiť, aby zdravé a udržateľné možnosti boli pre spotrebiteľov najjednoduchšie (t. j. široko prístupné a cenovo dostupné pre všetkých), a uznáva sa, že „potravinové prostredie“ ovplyvňuje výber ľudí.

4.1.2.

Stratégia „z farmy na stôl“ by mohla ponúknuť jedinečnú príležitosť na preformovanie potravinového prostredia, čo si vyžaduje zosúladenie viacerých rôznych politík na strane ponuky a dopytu na úrovni EÚ, na vnútroštátnej a miestnej úrovni vrátane krokov na: i) riešenie nezdravého marketingu a reklamy prostredníctvom regulačných opatrení; ii) zabezpečenie ľahko použiteľných, spoľahlivých a nezávislých informácií o výživovej hodnote pre spotrebiteľov; iii) zavedenie stabilných cenových politík; iv) podporu udržateľného verejného obstarávania potravín; v) presadzovanie (re)formulácie produktov; vi) vytvorenie zdravého maloobchodného, reštauračného, mestského a školského prostredia; a vii) investovanie do vzdelávania spotrebiteľov. Tieto kroky musia byť doplnené sociálnymi politikami, aby sa zabezpečilo, aby skupiny s nízkym príjmom a znevýhodnené skupiny mali lepší prístup k zdravému a udržateľnému stravovaniu.

4.1.3.

V oznámení o stratégii „z farmy na stôl“ a v akčnom pláne však nie sú načrtnuté komplexné kroky vo všetkých oblastiach politiky a opierajú sa o kódexy správania, prísľuby a ďalšie samoregulačné nástroje (13), ktoré sa doteraz ukázali ako neúčinné. Plán Európskej komisie vydávať odporúčania členským štátom (v rámci strategických plánov SPP) o tom, ako plniť ciele SPP a stratégie „z farmy na stôl“ vrátane cieľov v oblasti zdravia, je vítaný. Opatrenia týkajúce sa stravovania však nemôžu byť voliteľné. Schválenie strategických plánov SPP by malo byť podmienené tým, že členské štáty prijmú komplexné plány na zmenu potravinového prostredia, ktoré spájajú stimuly pre zdravú a udržateľnú výrobu potravín s vytvorením nových trhov pre tieto výrobky. Bolo by to tiež v súlade so záväzkom Komisie podporovať výrobu a spotrebu potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby.

4.1.4.

Pokiaľ ide o poskytovanie spoľahlivých informácií o výživovej hodnote a usmernení, EHSV vyzval na vypracovanie nových usmernení o udržateľnom stravovaní, v ktorých sa zohľadnia kultúrne a geografické rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich. Usmernenia o udržateľnom stravovaní by pomohli vytvoriť jasnejšie smerovanie pre poľnohospodárske podniky, spracovateľov, maloobchodníkov a odvetvie stravovania a agropotravinársky systém by využil nový rámec na výrobu, spracovanie, distribúciu a predaj zdravších a udržateľnejších potravín za spravodlivejšie ceny (14).

4.2.   Spravodlivý potravinový dodávateľský reťazec za spravodlivé ceny

4.2.1.

EHSV už vyzval na zákaz všetkých nekalých obchodných praktík (NOP) (15). Potravinový dodávateľský reťazec je obzvlášť náchylný na NOP, a to v dôsledku veľkej nerovnováhy síl medzi malými a veľkými subjektmi a medzi výrobcami s dlhodobými záväzkami a flexibilnejšími obchodnými subjektmi. Regulačný prístup a legislatívny rámec s efektívnym a stabilným mechanizmom presadzovania sú spôsobom, ako sa dá otázka NOP riešiť na úrovni EÚ.

4.2.2.

V oznámení o stratégii „z farmy na stôl“ sa správne uznáva kľúčová práca poľnohospodárov a pracovníkov v rámci potravinového reťazca (vrátane tých, ktorí pracujú v neistých podmienkach), a potreba zaistiť ich zdravie a bezpečnosť v súlade so záväzkami v rámci Európskeho piliera sociálnych práv. Výbor však vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie sú sprevádzané konkrétnymi krokmi v akčnom pláne. EHSV okrem toho vyjadruje poľutovanie nad neprepojením spravodlivých podmienok so spravodlivými cenami potravín a domnieva sa, že spravodlivé ceny potravín (odrážajúce skutočné výrobné náklady pre životné prostredie a spoločnosť) sú jediným spôsobom, ako z dlhodobého hľadiska dosiahnuť udržateľné a spravodlivé potravinové systémy. Veľké maloobchodné a nadnárodné spoločnosti v súčasnosti dosahujú najvyššie zisky, zatiaľ čo nákupné ceny sú v súčasnosti príliš nízke na to, aby poľnohospodárom zaručili živobytie a dôstojné pracovné podmienky, a často dokonca nepokrývajú ani výrobné náklady. Podiel hodnoty potravinového reťazca EÚ smerujúcej k poľnohospodárom klesol z 31 % v roku 1995 na 24 % v roku 2005 (16) a nedávno bol odhadnutý na približne 21 % (17). Na základe úzkeho výkladu právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže sa umožnilo stláčanie nákupných cien, pričom blaho spotrebiteľov zodpovedá najnižšej možnej cene. To treba zmeniť, a to aj v zmluvách EÚ.

4.2.3.

V rámci stratégie „z farmy na stôl“ by EÚ a členské štáty mali prijať komplexné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nákupné ceny zostali vyššie ako výrobné náklady a aby sa zdravé a udržateľné stravovanie stalo relatívne prístupnejším a cenovo dostupnejším. Na tento účel bude potrebné využiť celý rad nástrojov verejnej správy, od tvrdých fiškálnych opatrení po prístupy založené na informáciách, aby sa zviditeľnili skutočné náklady, pričom sa bude vychádzať z najlepších nových metodík na účtovanie skutočných nákladov (18). EHSV opakovane zdôrazňuje, že je dôležité investovať do vzdelávania o udržateľnom stravovaní už od útleho veku s cieľom pomôcť mladým ľuďom oceniť hodnotu potravín a spravodlivé ceny. Osobitná pozornosť sa musí venovať zraniteľným skupinám, najmä starším ľuďom a obyvateľom s nízkymi príjmami. Mali by sa preskúmať aj nové formy označovania, ktoré by ukazovali podiel hodnoty určenej poľnohospodárom. Všetky kroky, ktoré majú vplyv na ceny, by sa mali starostlivo naplánovať v postupnom slede, aby sa predišlo rýchlym zmenám, a mali by byť sprevádzané monitorovaním vplyvov na rodiny s nízkymi príjmami (19), aby sa zabezpečilo, že v dôsledku politických zásahov sa ich prístup k zdravému stravovaniu zvýši, nie zníži.

4.2.4.

Farmárske trhy, komunitou podporované poľnohospodárstvo, spotrebiteľské družstvá a ďalšie iniciatívy v rámci krátkeho dodávateľského reťazca ponúkajú poľnohospodárom kľúčové možnosti, ako zvýšiť pridanú hodnotu a získať spravodlivé ceny, najmä pre tých, ktorí uplatňujú metódy ekologického poľnohospodárstva alebo iné ekologické metódy, ktoré nie sú súčasťou označenia. Často sa zapájajú miestne a regionálne samosprávy, ktoré zavádzajú miestne systémy riadenia v oblasti potravín, v ktorých sa združujú rôzne dotknuté subjekty, a podporujú používanie miestnych výrobkov v zariadeniach spoločného stravovania. EHSV vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa v tomto ohľade neriadila jeho predchádzajúcimi stanoviskami.

4.2.5.

Tento návrat na miestnu úroveň podporuje pracovné miesta a miestnu dynamiku. Zvyšuje aj odolnosť, čo sa prejavuje aj v reakciách na pandémiu COVID-19 na všetkých úrovniach dodávateľského reťazca (výrobcovia, spracovatelia a maloobchodníci). Vidiecke oblasti sú jedným z príkladov oblasti, v ktorej sú spotrebiteľské družstvá zvyčajne posledným nedotknutým prevádzkovateľom podnikov. Krátke dodávateľské reťazce sú pre spotrebiteľov zdrojom čerstvých a vysokokvalitných výrobkov, ktoré obohacuje ich história a medziľudské vzťahy. Stimulujú záujem o hodnotu výrobkov, vzdelávajú ľudí o tejto hodnote a obnovujú dôveru v potravinové systémy (20). Iniciatívy spolupráce založené na solidarite tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri vývoji vzdelávacích materiálov pre školy a dôslednom zvyšovaní povedomia o boji proti plytvaniu potravinami a obezite, najmä medzi deťmi. Aj keď sa v oznámení o stratégii „z farmy na stôl“ uznávajú výhody krátkych dodávateľských reťazcov, na ďalšie rozvíjanie týchto reťazcov a odstránenie všetkých prekážok ich prosperovania v celej EÚ sú potrebné konkrétne opatrenia a pridelenie finančných prostriedkov (a to aj v strategických plánoch SPP).

4.3.   Posilnenie vonkajšieho rozmeru stratégie „z farmy na stôl“

4.3.1.

Bez zmien v obchodnej politike EÚ sa ciele stratégie „z farmy na stôl“ nedosiahnu. Oznámenie o stratégii „z farmy na stôl“ a akčný plán zahŕňajú dôležité kroky na posilnenie ustanovení o udržateľnosti v dvojstranných dohodách o voľnom obchode EÚ (FTA) a presadzovanie týchto pravidiel. Ako však uviedli francúzske a holandské orgány (21), je možné urobiť viac pre zaistenie súladu s medzinárodnými dohodami a pre zjednodušenie postupov oznamovania a konania o porušeniach záväzkov v oblasti udržateľnosti. Výbor ďalej naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila skutočnú reciprocitu noriem v preferenčných obchodných dohodách, najmä pokiaľ ide o dobré životné podmienky, udržateľnosť a vysledovateľnosť z farmy na stôl, pričom vychádza z toho, čo sa dosiahlo v niektorých nedávnych bilaterálnych ustanoveniach (22). Uhlíkové clo stanovené v poverovacom liste vymenovaného výkonného podpredsedu pre európsku zelenú dohodu (23) je naďalej nevyhnutné na to, aby sa zabránilo podhodnocovaniu cien poľnohospodárov a potravinárskych spoločností v EÚ dovozom z krajín, ktoré neberú zmierňovanie zmeny klímy vážne. Opomenutie uhlíkového cla, stanovovania cien uhlíka a monitorovania emisií skleníkových plynov z dovezených výrobkov je preto poľutovaniahodné a vážne oslabuje ambície stratégie „z farmy na stôl“ a zelenej dohody.

4.3.2.

V oznámení o stratégii „z farmy na stôl“ sa neuznáva vplyv vývozu EÚ na malých výrobcov v rozvojových krajinách ani úloha nadnárodných spoločností so sídlom v EÚ, pokiaľ ide o prispievanie k neudržateľným postupom na celom svete. Nové možnosti presadzovania musia byť zamerané predovšetkým na podniky so sídlom v EÚ, ktoré musia zodpovedať za zabezpečenie toho, aby v ich dodávateľských reťazcoch nedochádzalo k odlesňovaniu, zaberaniu pôdy a porušovaniu práv. EHSV preto víta záväzok komisára pre spravodlivosť Reyndersa zaviesť záväzné požiadavky v oblasti ľudských práv a náležitej starostlivosti o životné prostredie pre podniky v EÚ a žiada, aby sa v rámci stratégie „z farmy na stôl“ zvážili ďalšie opatrenia špecifické pre jednotlivé odvetvia. Ako poznamenal Európsky parlament (24), povinnosti náležitej starostlivosti sú mimoriadne naliehavé pre hospodárske subjekty v dodávateľskom reťazci komodít, ktorých produkcia ohrozuje lesy (napr. hovädzie mäso, sója, palmový olej).

4.3.3.

Najdôležitejšie je, že v stratégii „z farmy na stôl“ sa neuznáva obehovosť svetových poľnohospodárskych trhov a vzájomný vplyv, ktorý má objem obchodu na dovážajúcu aj vyvážajúcu krajinu. Stratégia predstavuje zásadnú príležitosť na opätovné stanovenie vonkajších cieľov EÚ v súlade s ambíciami oznámenia Európskej komisie „Obchod pre všetkých (25). V oznámení o stratégii „z farmy na stôl“ táto dlhodobá úvaha chýba. Dohody o voľnom obchode naďalej vedú k neudržateľnému rastu spotreby, ktorý má obrovský vplyv na životné prostredie v tretích krajinách – najmä odlesňovanie (26). Je potrebné spochybniť neustále rozširovanie objemu obchodu ako konečný cieľ politiky EÚ (najmä v odvetviach s vysokými emisiami skleníkových plynov a v strategických odvetviach vyžadujúcich si rozmanitosť rozsiahlych reťazcov v dôsledku pandémie COVID-19). Je tiež dôležité nájsť nové spôsoby sprísňovania noriem, podpory udržateľných postupov a zabezpečenia toho, aby drobní poľnohospodári v EÚ a rozvojových krajinách mohli využívať nové príležitosti na udržateľnú výrobu. Tieto úvahy by sa mali presadzovať skôr na multilaterálnych fórach, napríklad vo Výbore OSN pre svetovú potravinovú bezpečnosť (CFS) a v rámci Codex Alimentarius, než sa obmedzovať len na bilaterálne rokovania, kde je účasť poľnohospodárov a občianskej spoločnosti obmedzená, nerovnováha moci je značná a konečným cieľom je liberalizácia obchodu. Východiskovým bodom môže byť plánovaný legislatívny rámec pre udržateľné potravinové systémy. V prvom rade musí slúžiť na vytvorenie jasnej definície udržateľných potravinových systémov v súlade s existujúcimi definíciami environmentálnej udržateľnosti EÚ (27).

4.4.   Podpora poľnohospodárov pri prechode na odolné, rozmanité a agroekologické systémy

4.4.1.

Oznámenie o stratégii „z farmy na stôl“ a stratégia v oblasti biodiverzity zahŕňajú zásadné kroky zamerané na obnovu a ochranu pôdy a agroekosystémov, najmä cieľové hodnoty týkajúce sa poľnohospodárskej plochy s krajinnými prvkami s vysokým stupňom diverzity (10 %) a pôdy obhospodarovanej ekologickým spôsobom (25 %). Mala by sa však zvážiť východisková pozícia rôznych členských štátov. V oznámení o stratégii „z farmy na stôl“ sa nerieši udržateľné hospodárenie s pôdou a prístup k pôde. Ide o závažný problém vzhľadom na to, že predstavuje jednu z hlavných prekážok generačnej obnovy poľnohospodárov, bez ktorej sa stratí základ EÚ pre udržateľné a produktívne poľnohospodárstvo. EHSV navrhol rámec EÚ zameraný na ochranu poľnohospodárskej pôdy v členských štátoch, ktorá je dôležitá pre výrobu potravín (28). Dosiahnutie týchto chvályhodných cieľov by si však vyžadovalo primeranú finančnú podporu, s ktorou sa v súčasných rozpočtových návrhoch nepočíta. V oznámení sa takisto neuvádza usmernenie, ako by sa mal dosiahnuť väčší dopyt po ekologických produktoch. Splnenie cieľa súvisiaceho s krajinnými prvkami bude pre niektorých poľnohospodárov veľmi nákladný. EHSV vyzýva, aby sa realizovalo posúdenie vplyvu, pokiaľ ide o plnenie tohto cieľa.

4.4.2.

EHSV sa domnieva, že agroekológia je horizontom, ku ktorému by malo európske poľnohospodárstvo smerovať (29), čo si vyžaduje zmenu paradigmy, ktorou sa zvýši rozmanitosť na všetkých úrovniach (druhy, poľnohospodárske podniky, krajina a živobytie). Agroekológia ako veda, technika či sociálne hnutie považuje potravinový systém za celok a jej cieľom je priblížiť výrobcu k jeho prostrediu pri súčasnom zachovaní a dokonca obnove zložitosti a rozmanitosti agro-eko-sociálneho systému. V oznámení o stratégii „z farmy na stôl“ sa však agroekológia stále považuje za špecializovanú možnosť, ktorá sa má medzi ostatnými možnosťami podporovať prostredníctvom výskumných politík a ekologických režimov SPP. Neidentifikuje sa v ňom preto potreba prepracovať a znovu diverzifikovať poľnohospodárstvo v celej EÚ napriek tomu, že k takémuto posunu musí dôjsť, aby sa dosiahli stanovené cieľové hodnoty a ciele stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie v oblasti biodiverzity (vrátane cieľov v oblasti znižovania používania pesticídov, hnojív a antibiotík).

4.4.3.

Okrem už opísaného rozvoja ekologického poľnohospodárstva EHSV tiež žiada, aby sa podrobnejšie preskúmali a podporovali aj iné poľnohospodárske metódy, ktoré zvyšujú biodiverzitu a znižujú využívanie vstupov. Môže sem patriť aj presné poľnohospodárstvo, pričom treba mať na zreteli vysoké investičné náklady, ktoré samy osebe mnoho malých a stredných poľnohospodárskych podnikov nedokáže pokryť. Potenciál pestovateľskej praxe šetrnej k zdrojom, pôde a životnému prostrediu možno naplniť prostredníctvom integrácie údajov o pôde, hnojivách, pesticídoch a výnosoch. To si vyžaduje napríklad lepší prístup k údajom obsiahnutým v národných databázach, väčšiu mobilitu a jednoduchšiu použiteľnosť. Treba pritom podporovať využívanie informačných a komunikačných technológií.

4.4.4.

So zreteľom na pandémiu COVID-19 je viac než kedykoľvek predtým potrebné reštrukturalizovať odvetvie chovu hospodárskych zvierat spôsobom, ktorý zníži jeho zraniteľnosť a vplyv na pracovníkov, životné prostredie a dobré životné podmienky zvierat. Stratégia „z farmy na stôl“ však vonkoncom nezodpovedá tejto výzve. Mala by napríklad opísať a zahŕňať kroky na zníženie závislosti od dovážaného bielkovinového krmiva a na opätovné začlenenie hospodárskych zvierat do zmiešaných agroekologických systémov. Napríklad v Európe sa už roky politicky filozofuje napr. o „európskej stratégii v oblasti bielkovín“, avšak bezvýsledne. Stratégia „z farmy na stôl“ obsahuje aj v tejto veci príliš málo a príliš nezáväzné formulácie. Úplne sa premárnila príležitosť zamyslieť sa nad tým, čo by mnohonásobne oceňovaná zásada obehového hospodárstva znamenala pre európske poľnohospodárstvo. EHSV si napríklad kladie otázku, do akej miery sú veľké množstvá krmív dovážané napríklad z Južnej Ameriky, ktoré sú spoluzodpovedné za ničivé odlesňovanie dažďových pralesov, zlučiteľné so zásadou obehového hospodárstva.

4.4.5.

V oznámení o stratégii „z farmy na stôl“ sa neuvádza dostatok podrobností o tom, ako budú poľnohospodári podporovaní pri prijímaní nových postupov. Hoci platby na základe transformácie v rámci ekologických režimov by si na splnenie nových ambícií vyžadovali značné financovanie, funkcia platieb v rámci SPP v oblasti podpory príjmu je kľúčová a zostane taká aj v nasledujúcich rokoch, aj keď sa podniknú kroky na zabezpečenie toho, aby ceny potravín odrážali skutočné náklady (pozri 4.2). Bude potrebné dobre zabezpečiť poradenské služby z hľadiska zdrojov, aby pomáhali poľnohospodárom pri veľkých výrobných zmenách. Ak sa majú splniť ciele európskej zelenej dohody a stratégie „z farmy na stôl“, rozpočet na SPP sa nesmie znížiť ani udržať na súčasnej úrovni, ale mal by sa zvýši v súlade s uvedenými cieľmi. Náklady súvisiace s cieľmi európskej zelenej dohody ďaleko presahujú rámec súčasného programového obdobia. Treba objasniť, aké budú finančné požiadavky na budúce štátne rozpočty, aby sa splnili opatrenia európskej zelenej dohody a dosiahli cieľové hodnoty/ukazovatele európskej zelenej dohody.

4.4.6.

V oznámení o stratégii „z farmy na stôl“ sa správne uvádza potreba zohľadniť rôzne východiskové situácie členských štátov. Postupy sa veľmi líšia, pokiaľ ide o intenzitu poľnohospodárstva na hektár, hustotu chovu na hektár, používanie pesticídov, hnojív a antibiotík na hektár a na zviera a dobré životné podmienky zvierat. Pre každú cieľovú hodnotu stanovenú v európskej zelenej dohode a stratégii „z farmy na stôl“ by sa malo vykonať posúdenie vplyvu, pričom by sa mala zohľadniť rozdielna situácia v členských štátoch. EHSV však zdôrazňuje aj potrebu rovnakých podmienok pre všetky členské štáty a žiada, aby sa podrobnejšie objasnilo, ako sa bude riešiť riziko rozdielnych noriem vykonávaním stratégie „z farmy na stôl“ a strategických plánov SPP a v akých časových rámcoch. Výbor sa domnieva, že prístupy šité na mieru by sa mali vzťahovať na rýchlosť transformácie, ale nie na konečné cieľové hodnoty a ciele, ktoré sa majú dosiahnuť.

---

(1)  COVID-19 and the crisis in food systems: Symptoms, causes, and potential solutions (COVID-19 a kríza v potravinových systémoch: príznaky, príčiny a potenciálne riešenia). Komuniké panelu IPES-Food, apríl 2020.

(2)  „Na to, aby komplexná európska potravinová politika bola skutočne relevantná pre európskych spotrebiteľov, je nevyhnutné zabezpečiť konkurencieschopnosť potravín vyrábaných udržateľne v EÚ. To znamená, že európske poľnohospodársko-potravinárske odvetvie musí byť schopné dodávať spotrebiteľom potraviny za ceny, ktoré budú zahŕňať zvýšené náklady na plnenie takých kritérií, ako je udržateľnosť, dobré životné podmienky zvierat, bezpečnosť potravín a ich výživová hodnota, ale zabezpečia aj primerané príjmy poľnohospodárov a zachovanie jeho postavenia dodávateľa uprednostňovaného veľkou väčšinou spotrebiteľov.“ Stanovisko na tému Príspevok občianskej spoločnosti k vytvoreniu komplexnej potravinovej politiky v EÚ, bod 5.8 (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18).

(3)  Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18.

(4)  Pozri poznámku pod čiarou č. 3.

(5)  IPES-Food, Towards a Common Food Policy for the European Union (Smerom k spoločnej potravinovej politike pre Európsku úniu), Brusel, IPES Food, 2019.

(6)  Konkrétne ciele, ktoré sú relevantné pre komplexnú stratégiu, a druhy opatrení potrebných na ich dosiahnutie sú podrobne uvedené nižšie a čerpajú zo stanovísk vypracovaných EHSV.

(7)  Jedinou výnimkou v stratégii „z farmy na stôl“ je odkaz na dosiahnutie „zdravého a udržateľného stravovania“; aj keď je tento zámer orientovaný na dosiahnutie cieľa, ide skôr o spotrebiteľskú požiadavku ako o zdôraznenie potreby riešiť ho v celom reťazci.

(8)  Pozri poznámku pod čiarou č. 3.

(9)  Tento nový orgán by fungoval ako platforma v rámci existujúcich inštitúcií.

(10)  Na mnohých miestach (napr. Miláno v Taliansku, Montpellier vo Francúzsku, Gent, Brusel a Liège v Belgicku a Toronto v Kanade) prebiehajú procesy na opätovné spojenie miest s ich susednými oblasťami potravinárskej výroby, ktoré sa v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 pravdepodobne urýchlia.

(11)  COVID-19 and the crisis in food systems: Symptoms, causes, and potential solutions (COVID-19 a kríza v potravinových systémoch: príznaky, príčiny a potenciálne riešenia). Komuniké panelu IPES-Food, apríl 2020.

(12)  Ú. v. EÚ C 190, 5.6.2019, s. 9.

(13)  V oznámení o stratégii „z farmy na stôl“ sa uvádza, že Európska komisia „uvíta záväzky potravinárskych spoločností a organizácií prijať konkrétne kroky zamerané na zdravie a udržateľnosť“.

(14)  Pozri poznámku pod čiarou č. 12.

(15)  Ú. v. EÚ C 440, 6.12.2018, s. 165.

(16)  Európsky parlament, správa o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe, 2009/2237(INI), 2009, https://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A7-2010-0225+0+DOC+XML+V0//SK.

(17)  Európsky parlament, „Parlamentné otázky – Odpoveď p. Hogana v mene Komisie,“27. februára 2015, http://www.europarl.europa.eu/doceo/document/E-8-2015-000521-ASW_EN.html?redirect.

(18)  http://www.fao.org/nr/sustainability/full-cost-accounting/.

(19)  Pozri poznámku pod čiarou č. 12.

(20)  Ú. v. EÚ C 353, 18.10.2019, s. 65.

(21)  Neoficiálny dokument od holandských a francúzskych orgánov o obchode, účinkoch týkajúcich sa sociálneho hospodárstva a udržateľnom rozvoji.

(22)  Napríklad bezcolný prístup na trhy EÚ s vajcami bol v dohode o voľnom obchode medzi EÚ a združením Mercosur prvýkrát podmienený zosúladením s normami EÚ týkajúcimi sa dobrých životných podmienok sliepok: https://www.theguardian.com/environment/2019/oct/02/eu-imposes-hen-welfare-standards-on-egg-imports-for-first-time.

(23)  https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/mission-letter-frans-timmermans-2019_en.pdf?fbclid=IwAR3MP8zmxW1jBVJhtBUtP2PKkEct5ibFjKVJTCoaxgRX6thxcdsylXhTPIk.

(24)  Európsky parlament, uznesenie Európskeho parlamentu z 11. septembra 2018 o transparentnom a zodpovednom riadení prírodných zdrojov v rozvojových krajinách: prípad lesov, 2018/2003(INI).

(25)  https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/october/tradoc_153846.pdf.

(26)  https://ec.europa.eu/environment/forests/impact_deforestation.htm.

(27)  Táto definícia môže vychádzať z definície environmentálnej udržateľnosti zakotvenej v akčnom pláne Európskej komisie o financovaní udržateľného rastu a zosúladiť sa s ňou.

(28)  Využívanie pôdy na udržateľnú výrobu potravín a ekosystémové služby (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 72).

(29)  Pozri poznámku pod čiarou č. 20.