5.2.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 39/7


Uznesenie Európskeho výboru regiónov – Európsky semester 2019 a so zreteľom na ročný prieskum rastu na rok 2020

(2020/C 39/02)

Predkladajú politické skupiny EĽS, SES, Renew Europe, EA a EKR

EURÓPSKY VÝBOR REGIÓNOV (VR),

so zreteľom na oznámenie Európskej komisie o ročnom prieskume rastu na rok 2019 (1) a na európsky semester 2019;

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2018 o hospodárskych politikách pre eurozónu a so zreteľom na ročný prieskum rastu 2019 (2), ako aj na svoje stanovisko z 10. apríla 2019 na tému Európsky semester a politika súdržnosti: zosúladenie štrukturálnych reforiem s dlhodobými investíciami;

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2019 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2019 (3);

1.

víta skutočnosť, že ročný prieskum rastu na rok 2019 sa zameriava na investície a reformy, ktoré majú podporiť udržateľný a inkluzívny rast v záujme zlepšenia konkurencieschopnosti a súdržnosti v rámci členských štátov a regiónov a medzi nimi, ako aj koordinácie všetkých investičných politík EÚ vrátane politiky súdržnosti.

2.

Zdôrazňuje, že na zabezpečenie zodpovednosti za štrukturálne reformy v rámci európskeho semestra a takisto účinnosti týchto reforiem by mali byť do tohto procesu formálne zapojené miestne a regionálne samosprávy, a to na základe zásad partnerstva a viacúrovňového riadenia (4), pričom by sa mal zohľadniť návrh Kódexu správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra (5), ktorý predložil VR.

3.

Poznamenáva, že rast sa spomaľuje a napätie vo sfére obchodu, ako aj riziko brexitu bez dohody vyvolávajú neistotu, ktorá odrádza od investovania. Vzhľadom na túto situáciu vyzýva EÚ, aby zvážila predsunutie finančných prostriedkov na podporu investičných programov EÚ a oblastí, ktoré by mohol brexit bez dohody postihnúť najviac.

4.

Zdôrazňuje, že verejné investície na úrovni jednotlivých krajín výrazne poklesli a sú aj naďalej príliš nízke, najmä v krajinách, ktoré boli najviac postihnuté krízou. Konštatuje, že v čase prísnych rozpočtových obmedzení sa bežné výdavky ani zďaleka neznížili v takom rozsahu ako investície. Poukazuje na to, že nižšie úrovne štátnej správy, ktoré zodpovedajú za viac než polovicu verejných investícií v EÚ, boli nútené neprimerane znížiť svoje investície (6).

5.

Žiada Komisiu, aby pred reformou Paktu stability a rastu, ktorá je naplánovaná na rok 2020, predložila posúdenie týkajúce sa využívania doložiek flexibility v rámci tohto paktu od roku 2015. Domnieva sa, že reforma Paktu stability a rastu by mala viesť k stanoveniu jasnejších pravidiel, ktoré pomôžu zabrániť uplatňovaniu procyklickej fiškálnej politiky a umožnia primeraným a udržateľným spôsobom znížiť zadlženie najzraniteľnejších ekonomík vzhľadom na nízku infláciu, vyňať vnútroštátne spolufinancovanie programov politiky súdržnosti z výpočtu stropov v rámci tohto paktu a zaviesť pre účtovníctvo verejného sektora tzv. zlaté pravidlo, ktoré by verejným orgánom na všetkých úrovniach poskytlo fiškálny priestor nevyhnutný na dlhodobé investície, ktoré sú potrebné na zabezpečenie udržateľného rozvoja.

6.

Zdôrazňuje, že členské štáty, ktoré disponujú fiškálnym priestorom, by mali realizovať verejné investície potrebné na podporu dlhodobého rastu, čím by sa znížila makroekonomická nerovnováha v EÚ a eurozóne.

7.

Dôrazne podporuje zámer novozvolenej predsedníčky Komisie transformovať európsky semester tak, aby sa z neho stal nástroj zahŕňajúci ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

8.

V zásade víta, že novozvolená predsedníčka Komisie plánuje predložiť investičný plán pre udržateľnú Európu, aby sa v nasledujúcom desaťročí podporili investície vo výške 1 bilióna EUR v celej EÚ. Výbor však očakáva bližšie objasnenie, pokiaľ ide o to, ako bude tento plán súvisieť najmä s Programom InvestEU a ako by mal ovplyvniť investície v regiónoch a mestách EÚ. Takisto podporuje predsavzatie novozvolenej predsedníčky Komisie predložiť stratégiu pre ekologické financovanie.

9.

Súhlasí s dôrazom, ktorý novozvolená predsedníčka Komisie kladie na presadzovanie prechodu EÚ na klimatickú neutralitu do roku 2050 pomocou náležitých priemyselných stratégií, ako aj na využívanie nového fondu pre spravodlivú transformáciu na pomoc najviac postihnutým ľuďom a regiónom. Zastáva názor, že takýto fond by mal prispievať k zmierňovaniu spoločenských, sociálno-ekonomických a ekologických dôsledkov štrukturálnych zmien v európskych uhoľných regiónoch.

10.

Zdôrazňuje, že obchodné dohody, ktoré Európska únia vyrokovala a uzavrela, by mali prispieť k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja.

11.

Konštatuje, že odporúčania pre jednotlivé krajiny sa naďalej plnia pomalým tempom a nerovnomerne, a domnieva sa, že je to aj dôsledok nedostatočného prevzatia zodpovednosti a nedostatočnej administratívnej a inštitucionálnej kapacity. Upozorňuje, že v roku 2019 bolo 137 jednotlivých odporúčaní obsiahnutých v širších odporúčaniach pre jednotlivé krajiny (čiastkové odporúčania) priamo alebo nepriamo adresovaných miestnym a regionálnym samosprávam, resp. mali územný dosah (pričom v roku 2018 bolo takýchto odporúčaní 120), čo v súčasnosti predstavuje 62 % všetkých čiastkových odporúčaní na rok 2019 (7). Keďže európsky semester sa v tomto roku vo väčšej miere zameral na investície, prekážok v oblasti investícií sa týkalo 112 z týchto čiastkových odporúčaní (oproti 79 v roku 2018). Ďalších 26 z týchto odporúčaní sa vzťahovalo na zlepšenie administratívnej kapacity miestnych a regionálnych samospráv a boli adresované 17 členským štátom. Zdôrazňuje, že tieto zistenia upriamujú pozornosť na úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri plnení cieľov európskeho semestra, ktorej sa v procese riadenia semestra neprikladá dostatočný význam.

12.

Zdôrazňuje, že 55 čiastkových odporúčaní uvedených v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2019 sa týkalo úlohy miestnych a regionálnych samospráv pri realizácii Európskeho piliera sociálnych práv. Keďže sociálne rozdiely často pramenia z regionálnych rozdielov, mali by sa dôkladne zanalyzovať v správach o jednotlivých krajinách a v národných programoch reforiem. Pripomína, že VR sa v spolupráci s Eurostatom zapojil do metodickej štúdie zameranej na vypracovanie európskeho regionálneho sociálneho prehľadu, ktorý by sa mohol v kontexte európskeho semestra využiť na monitorovanie pokroku dosiahnutého v rámci Európskeho piliera sociálnych práv, a žiada budúcu Komisiu, aby tento proces ďalej podporovala.

13.

Víta viacročné hodnotenie vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré vypracovala Európska komisia a z ktorého vyplýva, že pri uplatňovaní vyše dvoch tretín odporúčaní pre jednotlivé krajiny vydaných od roku 2018 sa dosiahol aspoň „určitý pokrok“ (8). S poľutovaním však opäť konštatuje, že kritériá, na ktorých sa takéto hodnotenie zakladá, sú aj naďalej málo transparentné.

14.

Víta usmernenia pre programovanie EŠIF na roky 2021 – 2027 uvedené v správach o jednotlivých krajinách (príloha D). Konštatuje však, že podkladová analýza regionálnych rozdielov je stále nedostatočná, a to aj preto, lebo – ako vyplynulo z prieskumu, ktorý vykonal VR bezprostredne po uverejnení správ o jednotlivých krajinách, – do jej vypracovávania neboli zapojené miestne a regionálne samosprávy.

15.

Zdôrazňuje, že v rámci európskeho semestra by sa mal každoročne hodnotiť stav vykonávania investičných politík. Prízvukuje, že miestne a regionálne samosprávy by mali byť prostredníctvom svojich zastupiteľských organizácií zapojené do tohto hodnotenia už od zverejnenia správ o jednotlivých krajinách, a to aj v rámci dialógu medzi príslušným podpredsedom Komisie a členskými štátmi.

16.

Podotýka, že nedostatočné štruktúrované a trvalé zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do priebehu celého európskeho semestra, najmä pri koncipovaní a uskutočňovaní národných programov reforiem, vytvára asymetriu medzi semestrom, ktorý je centralizovaný a orientovaný zhora nadol, a politikou súdržnosti, ktorá podlieha zdieľanému riadeniu a je decentralizovaná. Navrhuje urýchlene vyriešiť tento problém rozšírením súčasného kódexu správania v oblasti partnerstva tak, aby zahŕňal politický proces európskeho semestra.

17.

Zdôrazňuje, že národný program reforiem (NPR) je takisto jediným dokumentom, na základe ktorého každý členský štát Európskej únie každoročne predkladá Európskej komisii osobitné politiky, ktoré má v úmysle vykonávať v snahe dosiahnuť spoločné ciele, zaistiť udržateľnosť verejných financií a uskutočniť štrukturálne reformy, ako aj návrhy na splnenie cieľov rastu a zamestnanosti v súlade s odporúčaniami európskeho semestra a desaťročnými cieľmi stratégie Európa 2020. Regióny by sa preto mali prostredníctvom úplného vykonávania zásady viacúrovňového riadenia zúčastňovať na zostavovaní národného programu reforiem, ako sa to už deje v niektorých členských štátoch, a využiť samotný NPR ako nástroj na integrované plánovanie intervencií v teréne, a to aj vzhľadom na novinky zavedené nariadeniami EÚ na programové obdobie 2021 – 2027 s cieľom dosiahnuť súlad s európskym semestrom. V tejto súvislosti pripomína, že VR vypracoval európsky regionálny sociálny prehľad (9). Víta návrh Európskej komisie doplniť do sociálneho prehľadu v procese európskeho semestra aj regionálny rozmer a so záujmom očakáva jeho rýchle zavedenie.

18.

Opakovane vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia doteraz neposkytla definíciu „štrukturálnych reforiem“ v súvislosti so správou hospodárskych záležitostí EÚ a možnou podporou prostredníctvom programov EÚ, ako je napríklad navrhovaný Program na podporu reforiem. V súlade so zásadou subsidiarity by sa mala pomoc EÚ využívať iba pri štrukturálnych reformách v strategických oblastiach, ktoré sú dôležité pre realizáciu cieľov zmluvy a priamo súvisia s právomocami EÚ.

19.

Očakáva, že európsky semester poskytne rozsiahlu, koordinovanú a integrovanú reakciu EÚ na rušivé účinky demografických zmien, a to najmä posilnením účinnosti politiky súdržnosti a podporou regionálnych stratégií, hlavne tých, ktoré sa zameriavajú na rozvoj inteligentných a konkurencieschopných vidieckych oblastí.

20.

Poznamenáva, že v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny bol za rozhodujúci faktor z hľadiska finančnej stability označený trh s bývaním a že vo viacerých členských štátoch je čoraz väčším problémom nedostatok primeraného a cenovo dostupného bývania. To je ďalším dôvodom na to, aby sa posúdila potreba vypracovať európsky program pre bývanie, pričom členským štátom by sa ponechal široký priestor na voľné uváženie v tejto oblasti, ktorá spadá do ich pôsobnosti (10).

21.

Zdôrazňuje, že multilateralizmus a svetový poriadok založený na pravidlách sú v záujme EÚ a musia sa chrániť. Preto víta iniciatívy zamerané na vytvorenie rovnakých podmienok a rázne zakročenie voči štátom, ktoré sa snažia konkurovať pomocou dumpingu, deregulácie alebo dotácií. Upozorňuje však, že vnútorné pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej súťaže sú oveľa prísnejšie než medzinárodné pravidlá, čo môže znevýhodňovať európske podniky na celosvetovej úrovni.

22.

Domnieva sa, že pri rokovaniach o dohodách o voľnom obchode by sa mali okrem iného zohľadňovať regionálne posúdenia vplyvu, pretože by umožnili včas zistiť a kvantifikovať prípadný asymetrický vplyv na európske regióny, vďaka čomu by sa mohli urýchlene prijať opatrenia v oblasti verejnej politiky.

23.

Podporuje výzvu Európskej rady (11) uplatňovať integrovaný politický prístup pri prehlbovaní a posilňovaní jednotného trhu, koncipovaní priemyselnej politiky pripravenej na budúcnosť, riešení výziev súvisiacich s digitálnou revolúciou a zabezpečení spravodlivého a účinného zdaňovania.

24.

Víta správu skupiny Európskej komisie na vysokej úrovni pre budúcnosť európskeho priemyslu (12), v ktorej je načrtnutá dlhodobá vízia európskej priemyselnej stratégie a zdôrazňuje sa regionálny rozmer tejto stratégie.

25.

Opakovane požaduje, aby EÚ vo väčšej miere podporovala spoluprácu na celoeurópskej a medziregionálnej úrovni, ktorá sa zameriava na rozvoj synergií a zaistenie kritického množstva spoločných investícií do inovácií v priemyselných hodnotových reťazcoch v celej Európe, ako aj na využitie potenciálu obehového a uhlíkovo neutrálneho hospodárstva.

26.

Uvedomuje si, že základom konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a priemyslu je podnikateľský a inovačný potenciál MSP. Vyzýva Európsku komisiu a Radu, aby zohľadňovali osobitné potreby MSP pri vypracovávaní dlhodobých hospodárskych stratégií EÚ vrátane opatrení na odstránenie existujúcich prekážok voľného pohybu tovaru a služieb na jednotnom trhu EÚ, ktoré obzvlášť brzdia rast európskych MSP.

27.

Zdôrazňuje, že zlepšením verejného obstarávania na miestnej a regionálnej úrovni by sa značne zvýšila konkurencieschopnosť a efektívnosť. Potvrdzuje to aj analýza VR, z ktorej vyplýva, že zložitosť súčasných pravidiel verejného obstarávania, ako aj tendencie mnohých členských štátov pridávať ďalšie požiadavky (tzv. goldplating) zvyšujú pravdepodobnosť chýb a následné riziko súdnych krokov, čo vedie k tomu, že mnohé miestne a regionálne samosprávy sa vo svojich stratégiách v oblasti verejného obstarávania príliš snažia predísť akémukoľvek riziku.

28.

Poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii, Európskemu parlamentu, fínskemu predsedníctvu Rady EÚ a predsedovi Európskej rady.

V Bruseli 9. októbra 2019

Predseda

Európskeho výboru regiónov

Karl-Heinz LAMBERTZ


(1)  Oznámenie Komisie z 21. novembra 2018Ročný prieskum rastu na rok 2019: Za silnejšiu Európu, ktorá dokáže čeliť celosvetovej neistote [COM(2018) 770 final].

(2)  https://webapi2016.cor.europa.eu/v1/documents/cor-2018-03900-00-00-res-tra-sk.docx/content.

(3)  http://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-8-2019-0201_SK.html.

(4)  Stanovisko na tému Európsky semester a politika súdržnosti: zosúladenie štrukturálnych reforiem s dlhodobými investíciami, prijaté jednomyseľne v pléne VR 10. apríla 2019 https://webapi2016.cor.europa.eu/v1/documents/cor-2018-05504-00-00-ac-tra-sk.docx/content.

(5)  https://webapi2016.cor.europa.eu/v1/documents/cor-2016-05386-00-00-ac-tra-sk.docx/content.

(6)  https://www.eib.org/attachments/efs/economic_investment_report_2018_key_findings_en.pdf.

(7)  VR, Európsky semester 2019. Územná analýza odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2019.

(https://portal.cor.europa.eu/europe2020/Pages/welcome.aspx#).

(8)  Oznámenie Komisie: Európsky semester 2019: odporúčania pre jednotlivé krajiny, s. 3.

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1560257977630&uri=CELEX%3A52019DC0500.

(9)  https://cor.europa.eu/en/engage/studies/Documents/European%20Regional%20Social%20Scoreboard/European-Regional-Social-Scoreboard.pdf?_cldee=bWF0dGhpZXUuaG9ybnVuZ0Bjb3IuZXVyb3BhLmV1&recipientid=contact-09d0f0455cf2e4118a29005056a05119-28d790990cbf4dcc890968d369dec000&esid=8685471a-6dd4-e911-8116-005056a043ea.

(10)  Uznesenie VR – Návrhy na nové legislatívne obdobie Európskej únie, bod 20, 27. júna 2019: https://webapi2016.cor.europa.eu/v1/documents/cor-2019-02550-00-01-res-tra-sk.docx/content.

(11)  Ako sa uvádza v jej záveroch z 20. júna 2019 https://www.consilium.europa.eu/media/39959/20-21-euco-final-conclusions-sk.pdf.

(12)  Zverejnené 26. júna 2019 https://ec.europa.eu/growth/industry/policy/industry-2030_en#vision2030