Uverejnenie žiadosti o zmenu špecifikácie výrobku v súvislosti s názvom v sektore vinohradníctva a vinárstva v zmysle článku 105 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013

(2019/C 235/07)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 98 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (1) do dvoch mesiacov od dátumu tohto uverejnenia.

ŽIADOSŤ O ZMENU ŠPECIFIKÁCIE VÝROBKU

„VALLAGARINA“

PGI-IT-A0756-AM03

Dátum žiadosti: 20. 6. 2017

1. Pravidlá vzťahujúce sa na zmenu

Článok 105 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 – podstatná zmena

2. Opis a dôvody zmeny

2.1. Pridanie nových kategórií šumivých vín

Zmena sa týka pridania nasledujúcich kategórií a druhov šumivých vín:

biele a ružové „šumivé víno“;

biele a ružové „akostné šumivé víno“;

biele „akostné aromatické šumivé víno“.

V zmene sa uvádza, že:

—	„šumivé vína“ a „akostné šumivé vína“ sa získavajú výhradne z nasledujúcich muštových odrôd: Chardonnay, Pinot Bianco, Pinot Grigio, Pinot Nero a Müller Thurgau; na etikete sa môže uviesť jedna alebo dve z týchto muštových odrôd s výnimkou odrody Pinot Grigio,

—	„akostné aromatické šumivé víno“ sa získava výhradne z muštovej odrody Moscato Giallo, ktorej názov sa môže uviesť v označení a obchodnej úprave výrobku.

Mnohé popredné šumivé vína sa dlho vyrábali v provinciách Trident a Verona metódou druhotného kvasenia vo veľkých nádobách (Charmatova metóda). Cieľom tejto žiadosti o zmenu je zabezpečiť pre tieto vína vyššiu úroveň ochrany a užšiu súvislosť s územím pôvodu prostredníctvom ich zahrnutia do špecifikácie výrobku s CHZO „Vallagarina“. Budú sa tak na ne vzťahovať rovnaké pravidlá, aké sa už dlhodobo vzťahujú na nešumivé a perlivé vína.

Okrem toho, že sa spotrebiteľom poskytne presné označenie zemepisného pôvodu vína, by možnosť klasifikácie týchto výrobkov v rámci CHZO „Vallagarina“ mala byť odôvodnením na zvýšenie hodnoty z hľadiska ich umiestnenia na cenovej stupnici, a to úpravou ceny za fľašu, a teda aj úpravou hodnoty použitého hrozna.

Udelenie názvu CHZO „Vallagarina“ by navyše umožnilo miestnej výrobe vyniknúť v širokej ponuke anonymných druhových alebo odrodových šumivých vín a vyhnúť sa cenovej politike spôsobenej značným rozšírením takýchto výrobkov na trhu.

Opis súvislostí so zemepisným prostredím poukazuje na dlhú tradíciu výroby šumivých vín v týchto troch kategóriách (šumivé víno, akostné šumivé víno a akostné aromatické šumivé víno) na území CHZO „Vallagarina“.

Zmena sa týka týchto častí jednotného dokumentu: časti 2.3 Kategória vinohradníckych/vinárskych výrobkov, 3.4 Opis vín, 2.5 Osobitné enologické postupy a 2.8 Súvislosť so zemepisnou oblasťou a články 1, 2, 5 a 6 špecifikácie výrobku.

2.2. Zahrnutie nových odrôd klasifikovaných ako „sledované odrody“ medzi zmesi muštových odrôd

Opis a dôvody

Opis: Zmena sa týka zahrnutia nasledujúcich odrôd z provincií Trident a Verona do zmesi muštových odrôd na výrobu CHZO „Vallagarina“:

—	BRONNER* (B)/(Trident),

—	HELIOS* (B)/(Trident),

—	JOHANNITER* (B)/(Trident),

—	SOLARIS* (B)/(Trident),

—	TURCA (N)/(Trident),

—	ANCELLOTTA (N)/(Verona),

—	GOLDTRAMINER (B)/(Verona),

—	GOSEN (N)/(Verona),

—	OSELETA (N)/(Verona),

—	PETIT VERDOT (N)/(Verona),

—	REBO (N)/(Verona),

—	ROSSIGNOLA (N)/(Verona),

—	SANGIOVESE (N)/(Verona),

—	SAUVIGNON (B)/(Verona),

—	SENNEN (N)/(Verona),

—	SYRAH (N)/(Verona),

—	TREBBIANO GIALLO (N)/(Verona),

—	TREBBIANO ROMAGNOLO (B)/(Verona),

—	VELTLINER (B)/(Verona).

Použitie týchto odrôd na výrobu vín s CHZO je povolené príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi o klasifikácii muštových odrôd v súlade s právnymi predpismi Európskej únie.

Tieto nové muštové odrody sa preto pridávajú k odrodám, ktoré sú už zahrnuté v špecifikácii výrobku. Odrody označené v zozname uvedenom vyššie hviezdičkou pochádzajú z medzidruhových hybridov viniča hroznorodého (Vitis vinifera) a iných druhov viniča.

Cieľom tejto zmeny je rozšíriť zmes muštových odrôd, z ktorých sa vyrábajú vína s CHZO „Vallagarina“, o nové muštové odrody v príslušných provinciách Trident a Verona.

Pridanú hodnotu možno preto vidieť vo zvýšenom počte vín s CHZO „Vallagarina“ v ponuke, ktoré obsahujú nové odrody, ktoré v niektorých prípadoch vznikli obnovou starých miestnych odrôd, ktorým hrozil zánik, a v iných prípadoch išlo o podporu niektorých „rezistentných“ odrôd, ktoré potrebujú len obmedzené používanie prípravkov na ochranu rastlín.

Tieto odrody nemožno používať na výrobu vín s CHOP, ale na základe zmeny sa môžu označovať a propagovať na etiketách príslušných vín s CHZO.

Nedávne zmeny vo vnútroštátnych právnych predpisoch na účel ich zosúladenia s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov EÚ okrem iného otvorili možnosti využitiu muštových odrôd pochádzajúcich z medzidruhových hybridov Vitis vinifera a iných druhov viniča na výrobu vín s CHZO.

Keďže takéto odrody sú prirodzene rezistentné proti hlavným patogénom viniča (peronospóra viniča a múčnatka viničovej), vyžadujú si len obmedzené chemické ošetrenie. Táto špecifická vlastnosť znamená, že sa pestujú najmä v blízkosti „citlivých“ oblastí, ako sú školy, mestské oblasti, športové zariadenia, cyklistické trasy, nemocnice a podobne, aby sa v týchto oblastiach zabezpečila vysoká úroveň ochrany zdravia.

Vzhľadom na tieto environmentálne vlastnosti, rozširovanie oblastí, v ktorých sa zmienené odrody pestujú, a priaznivé výsledky dosiahnuté vinifikáciou týchto inovačných odrôd je cieľom predmetnej zmeny zabezpečiť týmto výrobkom potrebnú úroveň rozpoznateľnosti a ochrany.

Možnosťou uvádzať na trh vína s CHZO s názvami takýchto odrôd na etiketách by sa zvýšila ich hodnota.

Možnosťou uvádzať tieto odrody na etikete spolu so zemepisným označením „Vallagarina“ by sa zvýšila hodnota jednotlivých výrobkov. Treba si však uvedomiť, že tieto odrody sú niekedy u spotrebiteľov málo známe a docenené, pretože doteraz nebolo možné uvádzať ich na etiketách príslušných vín.

V každom prípade však zostáva možnosť používať takéto odrody v akomkoľvek pomere na výrobu bielych vín s CHZO „Vallagarina“.

Zmena sa týka časti 2.7 jednotného dokumentu Hlavné muštové odrody a článkov 2, 5 a 8 špecifikácie výrobku.

2.3. Výnimky týkajúce sa výroby vína v susedných oblastiach

V súlade s ustanoveniami príslušných právnych predpisov EÚ bola zemepisná oblasť doplnená a vymedzená v súvislosti s výnimkami na vykonávanie operácií spracovania.

V tejto súvislosti sa stanovilo, že okrem vinohradníckej oblasti vymedzenej v článku 3 sa víno môže vyrábať aj na celom správnom území provincií Trident a Verona.

Navyše sa vína s CHZO „Vallagarina“ môžu spracúvať v regióne Benátsko a v susednom regióne Lombardsko za predpokladu, že príslušné podniky preukážu neprerušenú tradíciu vo výrobe vín s CHZO „Vallagarina“ a/alebo ich spracovaní na perlivé vína za posledných päť vinárskych rokov.

Touto zmenou sa preto v súlade s príslušným nariadením stanovia pravidlá spracúvania vín s CHZO „Vallagarina“ aj v susedných územných jednotkách vymedzenej vinohradníckej oblasti, ktorá zahŕňa regióny Benátsko a Lombardsko. Aby príslušné podniky splnili podmienky na získanie výnimky, ktorá im umožní vyrábať víno a/alebo ho spracúvať na perlivé víno v uvedených územných jednotkách, ktoré sú väčšie ako provincie, musia preukázať, že posledných päť vinárskych rokov nepretržite vykonávali tieto činnosti v súvislosti s vínami s CHZO „Vallagarina“.

Táto výnimka vychádza zo zaužívanej tradície a umožňuje príslušným výrobcom využívať aj spracovateľské zariadenia nachádzajúce sa v spomenutých oblastiach susediacich s vinohradníckou oblasťou; zároveň sa výnimka nerozširuje na iné spracovateľské podniky aj s cieľom zjednodušiť potrebné kontroly.

Táto zmena sa týka časti 2.9 jednotného dokumentu Ďalšie základné podmienky a článku 5 špecifikácie výrobku.

2.4. Podrobné údaje o enologickom postupe sceľovania vín

Odsek článku 5 o enologickom postupe sceľovania vín a hroznových muštov je preformulovaný tak, aby sa vylúčila možnosť čo i len čiastočne používať vína vyrobené z iných muštových odrôd ako z tých, ktoré sa môžu pestovať v provinciách Trident a Verona.

Hoci je zmena reštriktívnejšia v porovnaní s predchádzajúcou špecifikáciou, jej cieľom je poskytnúť prevádzkovateľom jasnejšie informácie o možnostiach využívania tradičného postupu sceľovania. Toto objasnenie má zabrániť tomu, aby postup sceľovania s inými muštovými odrodami ako s tými, ktoré sa môžu pestovať v uvedených provinciách, nepriaznivo ovplyvnil charakterizáciu a typické vlastnosti daných vín.

Táto zmena sa týka časti 2.5 jednotného dokumentu Vinárske výrobné postupy a článku 5 špecifikácie výrobku.

2.5. Odstránenie odrodového typu „Pinot Grigio“

Muštová odroda „Pinot Grigio“ sa viac nemôže uvádzať v názve a obchodnej úprave nešumivých, perlivých a šumivých vín s označením s CHZO (IGT, indicazione geografica tipica) „Vallagarina“, a to ani v prípade, ak sú na etikete uvedené dve muštové odrody.

S odstránením odrodového typu „Pinot Grigio“ súvisí súbežne podaná žiadosť o ochranu CHOP „Delle Venezie“, pre ktorý je vyhradené používanie tohto odrodového typu. Toto rozhodnutie sa schválilo v rámci výrobného reťazca a jeho cieľom je udeliť najvyšší status označenia pôvodu vínu vyrobenému z odrody „Pinot Grigio“, ktorá je severovýchodnom Taliansku najtypickejšia a najreprezentatívnejšia.

Táto zmena sa týka bodov 2.4 Opis vína (vín), 2.7 Hlavné muštové odrody a 2.9 Ďalšie základné podmienky jednotného dokumentu a článkov 2 a 7 špecifikácie výrobku.

2.6. Zmena kontrolného orgánu

Aktualizovali sa údaje o kontrolnom orgáne: Namiesto ministerstva poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva sa ako kontrolný orgán uvádza obchodná, priemyselná, remeselnícka a poľnohospodárska komora v Tridente.

Dôvodom zmeny je skutočnosť, že 1. augusta 2012 Obchodná, priemyselná, remeselnícka a poľnohospodárska komora v Tridente prevzala vykonávanie kontrol výrobného reťazca CHZO „Vallagarina“ od ministerstva poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva.

Táto zmena sa týka článku 9 špecifikácie výrobku a nemení sa ňou jednotný dokument.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

1. Názov výrobku

Vallagarina

2. Druh zemepisného označenia

CHZO – chránené zemepisné označenie

3. Kategórie vinohradníckych/vinárskych výrobkov

Víno

Šumivé víno

Akostné šumivé víno

Akostné aromatické šumivé víno

Perlivé víno

4. Opis vína (vín)

„Vallagarina“ Bianco – kategórie Víno (1) a Perlivé víno (8) vrátane špecifikácie jednej alebo dvoch muštových odrôd s výnimkou odrody Pinot Grigio

Spektrum farieb rôznych druhov bielych vín prechádza od slamovožltej po zlatožltú, niekedy s náznakmi svetlozelenej alebo medenej. Vína majú jemnú vôňu s ovocnými, niekedy aromatickými tónmi, ktoré pochádzajú z hlavnej muštovej odrody použitej na ich výrobu. Chuť je harmonická a dobre štruktúrovaná, pohybuje sa od suchej až po sladkú so dobrou vyváženosťou medzi obsahom alkoholu a kyselín.

Prítomnosťou oxidu uhličitého v perlivom bielom víne získava toto víno sviežosť a živosť.

Kategórie a druhy bieleho vína, pri ktorých sa uvádza názov jednej alebo dvoch muštových odrôd, musia mať organoleptické vlastnosti príslušnej muštovej odrody alebo muštových odrôd, z ktorých bolo víno vyrobené, najmä pokiaľ ide o farbu.

Výroba vína z hrozna dvoch rôznych odrôd rovnakej farby je zaužívanou a rozšírenou praxou. Aby sa zabezpečilo, že sa vo vínach prejavia vlastností oboch muštových odrôd, z ktorých sú vyrobené, musí menej zastúpená muštová odroda tvoriť viac ako 15 % celkového objemu a odrody musia byť na etikete uvedené v zostupnom poradí podľa skutočného množstva použitého hrozna.

Minimálny celkový obsah alkoholu (v obj. %): 9,0 %

Analytické vlastnosti: 14,0 g/l

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny celkový obsah kyselín	3,5 gramu na liter vyjadrený ako kyselina vínna
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

Analytické parametre, ktoré nie sú uvedené v tejto tabuľke, zodpovedajú limitom stanoveným vo vnútroštátnych právnych predpisoch a v právnych predpisoch EÚ.

„Vallagarina“ Rosato – kategórie Víno (1) a Perlivé víno (8) vrátane špecifikácie jednej alebo dvoch muštových odrôd s výnimkou odrody Pinot Grigio

Ružové vína sú skupinou „hotových nápojov“, ktoré sa vyrábajú najmä z muštových odrôd Schiava a Merlot.

Majú ružovú farbu rôznej intenzity v závislosti od postupu výroby vína a trvania kontaktu so šupkami. Vyznačujú sa jemnými ovocnými vôňami, ktoré pripomínajú lesné ovocie; chuť sa pohybuje od suchej až po sladkú a je charakteristická vysokou mierou sviežosti a piteľnosti, predovšetkým v prípade perlivého vína.

Prítomnosť oxidu uhličitého v perlivom ružovom víne dáva tomuto vínu sviežosť a živosť.

Kategórie a druhy vína, pri ktorých sa uvádza názov jednej alebo dvoch muštových odrôd, musia mať organoleptické vlastnosti príslušnej muštovej odrody alebo muštových odrôd, z ktorých bolo víno vyrobené, najmä pokiaľ ide o farbu.

Minimálny celkový obsah alkoholu (v obj. %): 9,0 %

Analytické vlastnosti: 15,0 g/l

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny celkový obsah kyselín	3,5 gramu na liter vyjadrený ako kyselina vínna
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

Analytické parametre, ktoré nie sú uvedené v tejto tabuľke, zodpovedajú limitom stanoveným vo vnútroštátnych právnych predpisoch a v právnych predpisoch EÚ.

„Vallagarina“ Rosso – kategórie Víno (1) a Perlivé víno (8) vrátane vín so špecifikáciou s jednou alebo dvomi muštovými odrodami

Tieto vína majú rubínovo červenú farbu rôznej intenzity, niekedy s náznakmi oranžovej u vyzretého vína.

Vôňa je ovocná, niekedy s éterickými tónmi rôznej intenzity, ktoré víno získava vyzrievaním. Chuť je harmonická v rozsahu od suchej až po sladkú. V druhu Novello sa prejavujú vône a chute spojené s konkrétnym postupom macerácie v atmosfére oxidu uhličitého, ktorý sa používa na výrobu vína z hrozna.

Prítomnosť oxidu uhličitého v perlivom červenom víne dáva tomuto vínu sviežosť a živosť.

Kategórie a druhy červeného vína, pri ktorých sa uvádza názov jednej alebo dvoch muštových odrôd, musia mať organoleptické vlastnosti príslušnej muštovej odrody alebo muštových odrôd, z ktorých bolo víno vyrobené, najmä pokiaľ ide o farbu.

Minimálny celkový obsah alkoholu (v obj. %):

—	11,0 % v prípade druhu Novello;

—	9,0 % v iných druhoch;

Analytické vlastnosti: 18,0 g/l

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny celkový obsah kyselín	3,5 gramu na liter vyjadrený ako kyselina vínna
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

Analytické parametre, ktoré nie sú uvedené v tejto tabuľke, zodpovedajú limitom stanoveným vo vnútroštátnych právnych predpisoch a v právnych predpisoch EÚ.

„Vallagarina“ Bianco – kategórie Šumivé víno (4) a Akostné šumivé víno (5) vrátane špecifikácie jednej alebo dvoch muštových odrôd s výnimkou odrody Pinot Grigio

Tieto druhy sa môžu vyrábať iba z odrôd Chardonnay, Pinot Bianco, Pinot Grigio, Pinot Nero a Müller Thurgau, či už z jednej odrody, alebo z ich zmesi.

Farba vín prechádza od slamovožltej po zlatožltú s náznakmi svetlozelenej a vína sa vyznačujú jemnou a dlhotrvajúcou penou; majú jemnú, niekedy ovocnú vôňu s tónmi kvasníc.

Chuť je živá a harmonická v rozsahu od suchej „brut nature“ až po sladkú.

Kategórie a druhy šumivého bieleho vína, pri ktorých sa uvádza názov jednej alebo dvoch muštových odrôd, musia mať organoleptické vlastnosti príslušnej muštovej odrody alebo muštových odrôd, z ktorých bolo víno vyrobené, najmä pokiaľ ide o farbu. Výnimkou je hrozno odrody Pinot Nero skvasené bez šupiek, ktoré sa používajú pri výrobu šumivých vín a akostných šumivých vín.

Minimálny celkový obsah alkoholu (v obj. %): 11,0 %

Analytické vlastnosti: 14,0 g/l

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)	10,5
Minimálny celkový obsah kyselín	4,5 gramu na liter vyjadrený ako kyselina vínna
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

Analytické parametre, ktoré nie sú uvedené v tejto tabuľke, zodpovedajú limitom stanoveným vo vnútroštátnych právnych predpisoch a v právnych predpisoch EÚ.

„Vallagarina“ Rosato – kategórie Šumivé víno (4) a Akostné šumivé víno (5) vrátane špecifikácie jednej alebo dvoch muštových odrôd s výnimkou odrody Pinot Grigio

Tieto druhy sa môžu vyrábať iba z vín vyrobených z odrôd Chardonnay, Pinot Bianco, Pinot Grigio, Pinot Nero a Müller Thurgau, či už z jednej odrody, alebo z ich zmesi.

Šumivé ružové vína majú ružovú farbu rôznej intenzity a jemnú a dlhotrvajúcu penu; majú jemnú, niekedy ovocnú vôňu s tónmi kvasníc.

Chuť je živá a harmonická v rozsahu od suchej „brut nature“ až po sladkú.

Kategórie a druhy šumivých ružových vín, ktoré sú označené názvami jednej alebo dvoch muštových odrôd, musia mať pri uvedení na trh okrem vlastností uvedených vyššie organoleptické vlastnosti príslušnej muštovej odrody alebo odrôd, z ktorých bolo víno vyrobené.

Minimálny celkový obsah alkoholu (v obj. %): 11,0 %

Analytické vlastnosti: 14,0 g/l

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)	10,5
Minimálny celkový obsah kyselín	4,5 gramu na liter vyjadrený ako kyselina vínna
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

Analytické parametre, ktoré nie sú uvedené v tejto tabuľke, zodpovedajú limitom stanoveným vo vnútroštátnych právnych predpisoch a v právnych predpisoch EÚ.

„Vallagarina“ Bianco – kategória Akostné aromatické šumivé víno (6) vrátane vín so špecifikáciou s muštovou odrodou Moscato Giallo

Tento druh sa môže vyrábať iba z hroznového muštu alebo čiastočne prekvaseného hroznového muštu z odrody Moscato Giallo.

Farba aromatických šumivých bielych vín siaha od slamovožltej po zlatožltú s náznakmi svetlozelenej a vína sa vyznačujú jemnou a dlhotrvajúcou penou. Ich vôňa je aromatická, jemná a typická pre odrodu Moscato, chuť je živá v rozsahu od najsuchšej „extra brut“ až po sladkú.

Minimálny celkový obsah alkoholu (v obj. %): 11,0 %

Analytické vlastnosti: 14,0 g/l

Všeobecné analytické vlastnosti
Maximálny celkový obsah alkoholu (v obj. %)
Minimálny skutočný obsah alkoholu (v obj. %)	6,0
Minimálny celkový obsah kyselín	5,0 gramu na liter vyjadrený ako kyselina vínna
Maximálny obsah prchavých kyselín (v miliekvivalentoch na liter)
Maximálny celkový obsah oxidu siričitého (v miligramoch na liter)

Analytické parametre, ktoré nie sú uvedené v tejto tabuľke, zodpovedajú limitom stanoveným vo vnútroštátnych právnych predpisoch a v právnych predpisoch EÚ.

5. Vinárske výrobné postupy

a) Základné enologické postupy

Enologický postup sceľovania hroznových muštov a vín

Relevantné obmedzenia týkajúce sa výroby vín

V súlade s príslušnými právnymi predpismi Európskej únie umožňuje špecifikácia výrobku sceľovať mušty a vína do objemu 15 % s inými muštami a vínami vrátane tých, čo pochádzajú z iných vinohradníckych oblastí v Taliansku za predpokladu, že boli vyrobené z nearomatických muštových odrôd klasifikovaných ako „odrody vhodné na pestovanie“ alebo „sledované odrody“ v provinciách Trident a Verona.

Enologický postup spracovania na šumivé víno

Relevantné obmedzenia týkajúce sa výroby vín

Spracovanie na šumivé víno sa povoľuje výhradne metódou druhotného kvasenia vo veľkých nádobách (autoklávoch).

b) Maximálne výnosy

Typy „Vallagarina“ Bianco, Rosato a Rosso bez označenia muštovej odrody

23 000 kg hrozna na hektár

Typy „Vallagarina“ s uvedením muštovej odrody – hrozno zozberané v provincii Verona

23 000 kg hrozna na hektár

Typy „Vallagarina“ s uvedením muštovej odrody – hrozno zozberané v provincii Trident

19 500 kg hrozna na hektár

6. Vymedzená zemepisná oblasť

Vinohradnícka oblasť, v ktorej sa pestuje hrozno používané na výrobu vín „Vallagarina“ zahŕňa:

—	celé správne územie obcí Ala, Aldeno, Avio, Besenello, Brentonico, Calliano, Cimone, Garniga, Isera, Mori, Nogaredo, Nomi, Pomarolo, Rovereto, Terragnolo, Trambileno, Vallarsa, Villa Lagarina a Volano v autonómnej provincii Trident;

—	vymedzenú časť územia obcí Brentino Belluno, Dolcè a Rivoli Veronese v provincii Verona.

Vinohradnícku oblasť tvorí oblasť, ktorá je geograficky a historicky známa ako „Vallagarina“ a ktorá sa tiahne približne 60 km pozdĺž rieky Adiža medzi provinciami Trident a Verona.

Oblasť patrí do vinohradníckych zón EÚ s označením C I (oblasť v provincii Trident) a C II (oblasť v provincii Verona).

7. Hlavné muštové odrody

Grapariol B.

Gosen N.

Goldtraminer B.

Garganega B. – Garganego

Franconia N.

Forsellina N.

Maor B.

Manzoni Bianco B. – Incrocio Manzoni 6.0.13 B.

Malvasia Istriana B. – Malvasia

Malvasia Bianca Lunga B. – Malvoisier

Corbina N. – Corbinella

Chardonnay B.

Lagrein N.

Lagarino B.

Kerner B.

Johanniter B.

Helios B.

Groppello di Revò N. – Groppello

Bianchetta Trevigiana B. – Bianchetta

Barbera N.

Durella B. – Durello

Dindarella N.

Croatina N. – Bonarda

Corvinone N.

Corvina N. – Cruina

Cortese B. – Bianca Fernanda

Ancellotta N. – Lancellotta

Casetta N.

Carmenère N. – Cabernet Nostrano

Cabernet Sauvignon N. – Cabernet

Cabernet Franc N. – Cabernet

Bronner B.

Verdealbara B.

Veltliner B. – Grüner Veltliner

Turchetta N.

Tocai Friulano B. – Tuchì

Moscato Bianco B. – Moscato Reale

Teroldego N.

Syrah N. – Shiraz

Sylvaner Verde B. – Sylvaner

Spigamonti N.

Solaris B.

Sennen N.

Schiava Grossa N. – Großvernatsch

Schiava Grigia N. – Grauvernatsch

Riesling Renano B. – Riesling

Riesling Italico B. – Welschriesling

Rebo N.

Raboso Veronese N. – Raboso

Turca N.

Trebbiano Toscano B. – Procanico

Trebbiano Romagnolo B. – Trebbiano

Trebbiano Giallo B. – Rossetto

Trebbiano di Soave B. – Turbiana

Traminer Aromatico Rs. – Gewürztraminer

Petit Verdot N.

Pavana N.

Paolina B.

Oseleta N.

Nosiola B.

Schiava Gentile N. – Mittervernatsch

Sauvignon B. – Sauvignon Blanc

Sangiovese N. – Sangioveto

Saint Laurent N.

Rossignola N. – Rossetta

Rossara N.

Rondinella N.

Molinara N.

Meunier N.

Merlot N.

Marzemino N. – Berzemino

Marzemina Grossa N. – Marzemina Bastarda

Pinot Nero N. – Pinot

Pinot Grigio – Pinot

Pinot Bianco B. – Pinot

Lambrusco a Foglia Frastagliata N. – Enantio N.

Negrara N.

8. Opis súvislostí

CHZO „Vallagarina“ – všetky kategórie výrobkov: Víno (1), Šumivé víno (4), Akostné šumivé víno (5), Akostné aromatické šumivé víno (6), Perlivé víno (8)

Prírodné faktory, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

Vallagarina je oblasť, ktorá sa tiahne pozdĺž rieky Adiža medzi provinciami Trident a Verona. Vinohradníctvo predstavuje v tejto oblasti hlavnú poľnohospodársku činnosť, a to aj z hľadiska krajinotvorby Oblasť má charakteristické obrysy veľkých ľadovcových údolí so strmými svahmi obkolesenými vertikálnymi skalnými stenami. Vinice sa rozprestierajú v nadmorskej výške od 100 do 700 metrov. Pôdu na údolnom dne tvoria aluviálne sedimenty prevažne s ílovito-piesčitou štruktúrou a vysokým podielom jemnozrnného piesku. V oblasti sa vo všeobecnosti nenachádzajú žiadne skaly ani kamene s výnimkou niekoľkých záplavových oblastí v blízkosti náplavových kužeľov. Pôdy sú pomerne mladé, siahajúce aj do veľkej hĺbky, s prevažne hlinitou až piesčito-hlinitou štruktúrou a často vysokým obsahom vápenca; vnútorné odvodnenie je vo všeobecnosti dobré. Pahorkatinu tvoria vápnité kužele zvyčajne s vysokým obsahom uhličitanov a množstvom skál a kameňov. Na pahorkoch medzi obcami Isera a Brentonico sú pôdy, ktoré vznikli z čadičového podložia. Strmšie svahy sú terasovité so suchými kamennými múrmi. Vallagarina je oblasť, ktorá tvorí prechod medzi alpínskym podnebím a miernejšou klímou Benátskych Predálp. Letá sú síce horúce, ale hornaté oblasti sa (najmä koncom leta) vyznačujú veľkými rozdielmi medzi dennými a nočnými teplotami. Zimy sú chladné a teploty môžu klesnúť aj pod nulu; vďaka prúdom z neďalekého Gardského jazera sú však miernejšie ako v severnejších oblastiach. Zrážky sú typické pre Stredomorie, s ročným priemerom 850 až 1 000 mm.

Historické a ľudské faktory, ktoré sú rozhodujúce pre súvislosť

Pestovanie vínnej révy v oblasti siaha až do čias paleobenátskej alebo etrusko-raetskej civilizácie (7. – 5. storočie p. n. l.). Už v období starých Rimanov umožňovala strategická poloha oblasti spájajúca severnú a južnú Európu dodávať vína na trhy v oboch smeroch. Významným dôkazom je náhrobná stéla z 2. – 3. storočia n. l. venovaná obchodníkovi s vínom z Tridentu Publiovi Tenatiovi Essimnusovi, ktorá bola objavená v nemeckom meste Passau. Pestovanie vínnej révy v oblasti sa výrazne posilnilo anexiou k Benátskej republike; v tom čase sa začala v oblasti Vallagarina pestovať odroda Marzemino. Pestovanie vínnej révy stratilo v istej miere na dôležitosti, keď miestni poľnohospodári upriamili svoju pozornosť na pestovanie morušovníkov, aby mali čím kŕmiť húsenice priadky morušovej. Po renovácii viníc po napadnutí voškou viničovou a v rámci povojnovej obnovy opäť vzrástol význam oblasti Vallagarina z hľadiska celoštátnej výroby vína, a to už v 50. rokoch 20. storočia. Odvtedy je doložené nepretržité používanie názvu „Vallagarina“, čo v roku 1995 viedlo k uznaniu rovnomenného zemepisného označenia. Zemepisný názov „Vallagarina“ sa používal aj v historickom kontexte v analýzach trhu obchodnej komory v Tridente a v katalógoch enologických podujatí, ktoré sa v regióne konajú od začiatku 20. storočia.

Na pestovanie vínnej révy a enologické činnosti v oblasti Vallagarina mala následne priaznivý vplyv činnosť neďalekých historických škôl enológie v mestách San Michele all’Adige (Trident) a Conegliano Veneto (Treviso), ktoré majú od svojho založenia zásluhu na šírení nových vinohradníckych a enologických techník a poznatkov.

Okrem toho je kľúčový aj prínos miestnych zainteresovaných strán (vinohradníkov a enológov), ktorí používajú výrobné metódy založených na environmentálnej a hospodárskej udržateľnosti a prijímajú inovačné výrobné postupy a technológie.

Vlastnosti a kvalita vín s CHZO „Vallagarina“ sú výsledkom zručností výrobcov vína pracujúcich na území, ktorého reliéf a roztrieštenosť si vyžadujú vysoký počet odpracovaných hodín (na obhospodarovanie jedného hektára vinohradu je potrebné odpracovať viac ako 600 hodín ročne). Väčšinu z tohto času je venovaná najmä činnostiam zameraným na optimalizáciu rastu rastlín a dozrievania hrozna, stimuláciu prirodzenej odolnosti proti patogénom a obmedzeniu používania rastlinolekárskych opatrení. V tejto súvislosti treba poznamenať, že takmer celá plocha vysadená viničom sa obhospodaruje v súlade so zásadami integrovanej ochrany proti škodcom a čoraz viac sa zohľadňuje ekologické hľadisko.

V súčasnosti je pestovanie viniča vo Vallagarine, v ktorej sa nachádza viac ako 800 vinohradníckych podnikov, jednou z hlavných hospodárskych činností, ktorá má pozitívny vplyv na viaceré oblasti, napríklad ľudové tradície, kultúru, umenie a gastronómiu. Z environmentálneho hľadiska je vinič zároveň krajinným prvkom, ktorý charakterizuje územie Vallagariny a je predpokladom vinárskeho cestovného ruchu.

CHZO „Vallagarina“ – kategória (1) Víno

Informácie o osobitej kvalite výrobkov, ktorá súvisí so zemepisným pôvodom a príčinnou súvislosťou s prírodnými a ľudskými faktormi v zemepisnej oblasti

Pôdne a klimatické podmienky vinohradníckej oblasti, ako jej priaznivá orientácia, vánky a vetry, štruktúra a zloženie pôdy, zmierňujúci účinok neďalekého Gardského jazera a veľké zmeny teplôt medzi dňom a nocou, vytvárajú optimálne podmienky na pestovanie hrozna vysokej kvality, v ktorom sú nahromadené aromatické látky a je zachovaná vyváženosť medzi obsahom cukrov a kyselín a výslednými organoleptickými vlastnosťami vín.

Väčšina času sa venuje ekologickému hospodáreniu, t. j. činnostiam zameraným na optimalizáciu rastu rastlín a dozrievania hrozna, stimuláciu prirodzenej odolnosti voči patogénom a obmedzenie používania rastlinolekárskych opatrení.

Vedomosti výrobcov o vlastnostiach rôznych muštových odrôd v rozličných vinohradníckych oblastiach im umožňujú plánovať zber (ktorý sa stále vykonáva ručne) tak, že dokážu určiť ten najvhodnejší čas zberu podľa požadovaných vlastností vína.

Biele hrozno sa zvyčajne zberá skoro, aby sa zachovala zložka kyselín, ktorá je potrebná na to, aby mali vína svoju charakteristickú sviežosť a typické ovocné tóny; naopak hrozno, ktoré sa používa na výrobu červených vín, sa zbiera neskôr, aby bolo zrelšie a komplexnejšie, čím sa zvyšuje obsah alkoholu a polyfenolov.

Spektrum farieb bielych vín prechádza od slamovožltej po zlatožltú farbu, niekedy s náznakmi svetlozelenej, majú ovocné vône a na podnebí sú svieže a mierne kyslé; v prípade vín vyrobených z aromatických alebo poloaromatických odrôd je táto vlastnosť zjavná a vo väčšej či menšej miere sa prejavuje v chuti.

Biele vína pochádzajú prevažne z hornatých oblastí a sú zvyčajne strednej štruktúry, ale sú vysoko cenené pre svoju sviežosť, vôňu a celkovo vyváženú chuť. Väčšina bielych vín sa vyrába z medzinárodných odrôd, ktoré sa však v danej oblasti už dlho pestujú, napríklad Chardonnay, Müller Thurgau a Sauvignon, a z niekoľkých autochtónnych odrôd ako Nosiola a Traminer Aromatico.

Červené vína pochádzajú najmä z hlbokých sedimentárnych pôd údolného dna. Vyššia kvalita minerálov v týchto pôdach prospieva výrobe vín, ktoré sú pomerne komplexné a štruktúrované a takisto vhodné na vyzrievanie, a tieto kvality možno zlepšiť primeraným obdobím ich skladovania v drevených nádobách. Vína majú rubínovo červenú farbu rôznej intenzity v závislosti od dĺžky kvasenia na šupkách; vyzrievaním sa môže meniť tón farby vína a nadobúdať náznaky oranžovej. Aj väčšina červených vín sa vyrába z medzinárodných odrôd, ako je Merlot či odrody Cabernetu, a z niekoľkých autochtónnych odrôd ako Schiava, Lagrein a Teroldego.

Ružové vína sú medzi vínami „Vallagarina“ z hľadiska objemu zastúpené menšinovo a zvyčajne sa vyrábajú z niekoľkých odrôd (Schiava, Merlot), pričom hrozno sa kvasí bez šupiek alebo je len v krátkom kontakte so šupkami. Ružové vína majú typickú jasnú ružovú farbu, jemné vône pripomínajúce lesné ovocie a ovocné vnemy na podnebí a vyznačujú sa výraznou sviežosťou a piteľnosťou.

Vzájomné pôsobenie prírodných faktorov (muštová odroda, podnebie, pôda), nadobudnuté skúsenosti miestnych prevádzkovateľov a moderné postupy pestovania viniča a výroby vína umožňujú vyrábať kvalitné vína, ktorých vlastnosti súvisia s vinohradníckou oblasťou, z ktorej pochádzajú, aj muštovou odrodou, z ktorej sa vyrábajú. Predovšetkým kombinácia prírodných, environmentálnych a klimatických faktorov vnáša do vín vyváženú štruktúru, mierny obsah alkoholu, osobitú sviežosť spojenú s vysokým obsahom kyselín a výnimočnú sviežosť a intenzitu vôní.

CHZO „Vallagarina“ – kategórie (4) Šumivé víno, (5) Akostné šumivé víno a (6) Akostné aromatické šumivé víno

Informácie o osobitej kvalite výrobkov, ktorá súvisí so zemepisným pôvodom a príčinnou súvislosťou s prírodnými a ľudskými faktormi v zemepisnej oblasti

V prípade šumivého vína súvislosť s oblasťou tvorí tradícia výroby šumivých vín, ktorou sa táto oblasť môže pochváliť. Výroba šumivého vína siaha do počiatkov 20. storočia a v priebehu času sa vyvíjala z hľadiska počtu vinohradov, v ktorých sa víno vyrábalo, aj pokiaľ ide o výrobné technológie, ktoré mali prevádzkovatelia k dispozícii. V rámci zaužívanej tradície výroby šumivých vín sa za mimoriadne vhodné na výrobu šumivých vín a akostných šumivých vín vyrábaných či už z jednej odrody, alebo zo zmesi odrôd, považujú muštové odrody Chardonnay, Pinot Bianco, Pinot Grigio, Pinot Nero a Müller-Thurgau a autochtónna muštová odroda Moscato Giallo sa považuje za jediný základ výroby „akostného aromatického šumivého vína“. Charakteristické vlastnosti šumivých vín s CHZO „Vallagarina“ vychádzajú z dostupnosti surovín z vinohradníckych oblastí nachádzajúcich sa vo vysokej nadmorskej výške. Hrozno si tu – viac než kdekoľvek inde – zachováva vyváženosť medzi obsahom cukrov a kyselín, ktorú podporujú veľké zmeny teplôt medzi dňom a nocou, a čím vyššie sa vinohrady nachádzajú, tým je táto vlastnosť výraznejšia.

Tieto vlastnosti spolu s mimoriadnou pozornosťou, ktorá sa hroznu venuje vo fáze rastu a vinifikácie a počas následného druhotného kvasenia, vedú ku konečnému výrobku s mimoriadnymi kvalitami delikátnosti a elegancie.

Tieto šumivé vína sa vyznačujú jemnou a dlhotrvajúcou penou a farbou od slamovožltých po zlatožlté odtiene s náznakmi svetlozelenej. Majú jemnú, niekedy ovocnú vôňu s tónmi kvasníc. Chuť je jemná a harmonická a ak šumivé víno pochádza z muštovej odrody Moscato, tak má typickú chuť tejto odrody.

Šumivé ružové víno, ktoré sa vyrába najmä z muštovej odrody Pinot Nero, je typické jemnou a dlhotrvajúcou penou a ružovou farbou rôznej intenzity. Má charakteristickú a jemnú vôňu s tónmi kvasníc. Jeho chuť je jemná a typická.

Všetky kategórie šumivých vín (šumivé víno, akostné šumivé víno, akostné aromatické šumivé víno) a ich druhy (biele, ružové) možno vyrábať vo verziách od „brut nature“ až po „sladké“ podľa obsahu zvyškového cukru pri konzumácii výrobku.

CHZO „Vallagarina“ – kategória (8) Perlivé víno

Informácie o osobitej kvalite výrobkov, ktorá súvisí so zemepisným pôvodom a príčinnou súvislosťou s prírodnými a ľudskými faktormi v zemepisnej oblasti

Súvislosť s oblasťou tvorí tradičná výroba prírodných poloperlivých vín vo Vallagarine. Tento druh výroby, ktorý sa začal už v 60. rokoch 20. storočia s cieľom uspokojiť dopyt predovšetkým z trhov nemecky hovoriacich krajín, neskôr zaznamenal úspech aj na miestnom a celoštátnom trhu. Tento úspech viedol ku kontinuite výroby, ako aj k zdokonaľovaniu výrobných postupov, ktorými sa zvýšila kvalita vín.

Prechod na iné odrody „Vallagarina“ znamenal nahradenie väčšiny modrých odrôd hrozna bielymi odrodami. To viedlo k zvýšeniu dostupnosti vín s vlastnosťami vhodnými na spracovanie na perlivé víno. Ide najmä (no nielen) o tie isté odrody, ktoré sa používajú na výrobu šumivého vína. Perlivé víno sa vyrába aj z červených a ružových vín, ale v menšej miere.

Výroba perlivých vín s CHZO „Vallagarina“ vychádza z dostupnosti surovín z vinohradníckych oblastí nachádzajúcich sa vo vysokej nadmorskej výške. Hrozno sa tu vyznačuje vyváženosťou medzi obsahom cukrov a kyselín, ktorú podporujú veľké zmeny teplôt medzi dňom a nocou, a táto vlastnosť je tým výraznejšia, čím vyššie sa vinohrady nachádzajú. Tieto zmeny teplôt spôsobujú značné nahromadenie aromatických prekurzorov, ktoré dodávajú vínam ich osobité organoleptické vlastnosti.

Tieto vlastnosti spolu s mimoriadnou pozornosťou, ktorá sa hroznu venuje vo fáze rastu a vinifikácie a počas následného druhotného kvasenia, dávajú perlivým vínam sviežosť a živosť, ktorými sa odlišujú od ostatných vín a ktoré súvisia aj s miernym uvoľňovaním oxidu uhličitého.

Nielen z dôvodu potreby veľkého objemu investícií do spracovania perlivého vína sa výroba tohto vína sústreďuje v obmedzenom počte podnikov, ktoré ju vykonávajú aj v mene tretích strán. Vysoká špecializácia týchto podnikov, ktoré vlastnia technologicky pokročilé vybavenie, umožnila zdokonaliť techniku druhotného kvasenia vo veľkých nádobách (autoklávoch), čo pomohlo zvýšiť kvalitu perlivých vín.

Reliéf a fragmentácia pôdy sú dôvodom vysokého počtu ročne odpracovaných hodín (viac ako 600), ktoré sú potrebné na kultiváciu jedného hektára vinohradu. Väčšina z tohto času sa venuje činnostiam zameraným na optimalizáciu rastu rastlín a dozrievania hrozna, stimuláciu prirodzenej odolnosti voči patogénom a obmedzenie používania rastlinolekárskych opatrení. V tejto súvislosti treba poznamenať, že takmer celá plocha vysadená viničom sa obhospodaruje v súlade so zásadami integrovanej ochrany proti škodcom a čoraz viac sa zohľadňuje ekologické hľadisko.

Vzájomné pôsobenie prírodných faktorov (muštová odroda, podnebie, pôda), nadobudnuté skúsenosti miestnych prevádzkovateľov a moderné postupy pestovania viniča a výroby vína umožňujú vyrábať kvalitné vína, ktorých vlastnosti súvisia s vinohradníckou oblasťou, z ktorej pochádzajú, aj muštovou odrodou, z ktorej sa vyrábajú. Predovšetkým kombinácia prírodných, environmentálnych a klimatických faktorov má v prípade týchto vín zásluhu na ich vyváženej štruktúre, miernom obsahu alkoholu, osobitej sviežosti spojenej s vysokým obsahom kyselín a výnimočnej sviežosti a intenzite vôní.

Aj v tomto prípade blízkosť agrárneho inštitútu v San Michele all’Adige a školy enológie v Conegliane prispela k rozvoju technických vedomostí potrebných na výrobu perlivých vín vysokej kvality z muštových odrôd pestovaných v oblasti a k šíreniu týchto vedomostí medzi vinohradníkmi a enológmi.

9. Ďalšie základné podmienky

Výnimky vzťahujúce sa na vinohradnícku oblasť

Právny rámec: Právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky: Výnimka týkajúca sa výroby vo vymedzenej zemepisnej oblasti

Opis podmienky:

Okrem vinohradníckej oblasti sa vinárske postupy a spracovanie na perlivé a šumivé víno môžu vykonávať aj v regióne Benátsko a v susednom regióne Lombardsko za predpokladu, že príslušné podniky preukážu neprerušenú tradíciu vo výrobe vín s CHZO „Vallagarina“ za posledných päť vinárskych rokov.

Označenie názvu muštovej odrody na etikete

Právny rámec: Právne predpisy EÚ

Druh ďalšej podmienky: Ďalšie ustanovenia týkajúce sa označovania

Opis podmienky:

Na etiketách vín s CHZO „Vallagarina“ sa môžu uvádzať názvy jednej alebo dvoch muštových odrôd s výnimkou nasledujúcich odrôd, ktoré sa v označení a pri prezentácii výrobku vyslovene zakazuje uvádzať:

—	odroda Pinot Grigio sa vylučuje pri vínach z provincie Verona,

—	odrody Pinot Grigio a Marzemino sa vylučujú pri vínach z provincie Trident.

V prípade šumivých vín sa môžu uvádzať iba názvy jednej alebo dvoch odrôd s nasledujúcim obmedzením:

—	šumivé víno a akostné šumivé víno: Chardonnay, Pinot Bianco, Pinot Nero a Müller Thurgau,

—	akostné aromatické šumivé víno: Moscato Giallo.

Aby sa vína s CHZO „Vallagarina“ mohli označiť názvami dvoch muštových odrôd rovnakej farby, menej zastúpená muštová odroda musí navyše tvoriť stále viac ako 15 % celkového objemu a odrody musia byť označené na etikete v zostupnom poradí podľa skutočného množstva použitého hrozna. Cieľom je zabezpečiť prítomnosť vlastností oboch muštových odrôd, z ktorých sú vína vyrobené.

Odkaz na špecifikáciu výrobku

https://www.politicheagricole.it/flex/cm/pages/ServeBLOB.php/L/IT/IDPagina/13199

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.