EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli3. 6. 2019
JOIN(2019) 11 final
SPOLOČNÁ SPRÁVA EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o vykonávaní akčného plánu v oblasti vojenskej mobility
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli3. 6. 2019
JOIN(2019) 11 final
SPOLOČNÁ SPRÁVA EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
o vykonávaní akčného plánu v oblasti vojenskej mobility
I.ÚVOD
1.Zlepšenie vojenskej mobility je kľúčovou iniciatívou EÚ, ktorá sa začala 10. novembra 2017 1 . Prispeje k vytvoreniu európskej obrannej únie, na ktoré vyzval predseda Komisie Juncker vo svojej správe o stave Únie v roku 2017 2 . Prispieva k napĺňaniu úrovne ambícií v oblasti bezpečnosti a obrany, ktoré schválila Rada 14. novembra 2016 3 po predložení Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie 4 . Vojenská mobilita sa realizuje v súlade so stálou štruktúrovanou spoluprácou, a to aj na úrovni projektov, ako aj realizáciou konkrétnych opatrení, ktoré členské štáty EÚ prijali 25. júna 2018 5 . Okrem toho je kľúčovou prioritou spolupráce medzi EÚ a NATO v rámci vykonávania spoločných vyhlásení 6 a priebežného štruktúrovaného dialógu o vojenskej mobilite na úrovni zamestnancov.
2. V rámci tejto iniciatívy sa využívajú civilno-vojenské synergie s cieľom zlepšiť mobilitu vojenského personálu, materiálu a vybavenia pre bežné činnosti a počas kríz a konfliktov v rámci EÚ a mimo nej, a to všetkými druhmi dopravy a vo všetkých strategických smeroch. Umožní členským štátom EÚ konať rýchlejšie a účinnejšie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, národných a nadnárodných činností.
3.Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisia predstavili 28. marca 2018 akčný plán v oblasti vojenskej mobility (ďalej len „akčný plán“) 7 . V júni 2018 Rada uvítala akčný plán a vyzvala na jeho urýchlené vykonávanie v úzkej spolupráci medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami 8 . Okrem toho Rada 19. novembra 2018 uvítala pokrok a poskytla ďalšie usmernenia týkajúce sa ďalších krokov 9 . Okrem tejto správy o pokroku z 13. mája 2019 a v súlade s ňou privítal riadiaci výbor Európskej obrannej agentúry prvú výročnú správu agentúry o vojenskej mobilite.
4.V akčnom pláne sa načrtávajú konkrétne kroky a harmonogramy, pričom sa zameriava na pridanú hodnotu Únie pri pomoci a uľahčovaní úsilia členských štátov EÚ zlepšiť vojenskú mobilitu. Únia môže prispieť najmä určením civilno-vojenských synergií a využitím existujúcich politík a nástrojov v troch hlavných oblastiach – dopravná infraštruktúra, regulačné a procedurálne otázky a ďalšie prierezové témy. Prostredníctvom úzkej a nepretržitej spolupráce medzi útvarmi Komisie, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť vrátane Vojenského štábu EÚ a Európskou obrannou agentúrou a plného zapojenia členských štátov EÚ do celovládneho prístupu pri rešpektovaní ich národnej zvrchovanosti a rozhodovania, sa pri vykonávaní akčného plánu dosiahol významný pokrok.
5.V akčnom pláne sa požaduje, aby sa prvá správa o pokroku predložila do leta 2019 10 . V tejto správe sa opisuje podstatný a hmatateľný pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol, a budúci vývoj.
II.VOJENSKÉ POŽIADAVKY NA VOJENSKÚ MOBILITU V RÁMCI EÚ A MIMO NEJ
A.Vymedzenie vojenských požiadaviek
6.Východiskom pre vykonávanie akčného plánu bolo vymedzenie vojenských požiadaviek na vojenskú mobilitu v rámci EÚ a mimo nej (ďalej len „vojenské požiadavky“). Vojenské požiadavky vypracoval Vojenský štáb EÚ v úzkej spolupráci s členskými štátmi EÚ, útvarmi Komisie a príslušnými agentúrami a orgánmi Únie vrátane Európskej obrannej agentúry a podľa potreby na základe konzultácií s NATO a inými zainteresovanými stranami. Okrem toho Rada v nadväznosti na celovládny prístup vyzvala príslušné vnútroštátne orgány mimo ministerstiev obrany, aby sa zapojili do tohto procesu.
7.Vojenské požiadavky odsúhlasil Vojenský výbor EÚ a následne ich schválila Rada: všeobecnú časť 25. júna 2018 a prílohy 19. novembra 2018. Vojenské požiadavky sa potom konsolidovali 28. novembra 2018 11 .
8.Cieľom vojenských požiadaviek je zlepšiť pohyb vojenských síl (personál, materiál a prostriedky) v rámci EÚ i mimo nej. Je to strategický a operačný nástroj umožňujúci vojenskú akciu, ktorý podporuje strategickú autonómiu EÚ a uľahčuje nasadenie, opätovné nasadenie a udržanie síl členských štátov EÚ s cieľom splniť príslušné časti úrovne ambícií EÚ, ako aj vnútroštátne požiadavky členských štátov EÚ.
9.Vojenské požiadavky poskytujú potrebné zásady a kľúčové aspekty vojenského pohybu a komplexne zohľadňujú všetky faktory, ktoré podmieňujú vojenský pohyb. Zahŕňajú niekoľko hlavných oblastí: podporu plánovania a realizácie, dopravnú infraštruktúru, právne a regulačné aspekty, prístup k dopravným zdrojom a podporu, koordináciu a výmenu informácií, bezpečnosť, odbornú prípravu a otázky životného prostredia. Základnou časťou dokumentu je vymedzenie geografického rozsahu všetkých dopravných infraštruktúr v celej Únii, ktoré členské štáty EÚ identifikovali ako potrebné na vojenský pohyb. Okrem toho sa vo vojenských požiadavkách odrážajú všeobecné parametre NATO, ako ich v máji 2018 predložil generálny tajomník NATO, čo prispieva k zabezpečeniu koherentnosti medzi príslušnými súbormi vojenských požiadaviek, ktoré sú základom práce obidvoch organizácií v tejto oblasti.
B.Čiastočná aktualizácia vojenských požiadaviek
10.Schválenie vojenských požiadaviek viedlo k dokončeniu analýzy rozdielov medzi požiadavkami vojenskej a civilnej dopravnej infraštruktúry 12 (pozri body 17 – 21). Po predložení analýzy rozdielov Politickému a bezpečnostnému výboru tento výbor 8. mája 2019 vyzval Európsku službu pre vonkajšiu činnosť/Vojenský štáb EÚ, aby poskytli aktualizáciu parametrov dopravnej infraštruktúry a geografických údajov vojenských požiadaviek s prihliadnutím na analýzu rozdielov. Vojenský štáb EÚ pripravil návrhy aktualizácií v úzkej spolupráci s členskými štátmi EÚ, útvarmi Komisie a Európskou obrannou agentúrou a v prípade potreby s koordináciou s NATO na úrovni zamestnancov, a to s ohľadom na schválenie aktualizovaných vojenských požiadaviek do leta 2019 Radou. Po nadviazaní spolupráce so zamestnancami NATO v rámci štruktúrovaného dialógu NATO zaslalo 22. marca 2019 EÚ svoje aktualizované parametre všeobecnej infraštruktúry.
III.DOPRAVNÁ INFRAŠTRUKTÚRA
11.Riešia sa prekážky v oblasti infraštruktúry s cieľom dosiahnuť lepšiu mobilitu síl v rámci EÚ aj mimo nej. V tejto súvislosti je hlavným pilierom akčného plánu zvyšovanie súčinnosti medzi potrebami obrany a transeurópskou dopravnou sieťou.
12.Od prijatia akčného plánu sa v tejto oblasti dosiahol značný pokrok a všetky opatrenia, ktoré sa doteraz plánovali, boli dokončené.
A.Financovanie dopravnej infraštruktúry dvojakého využitia
13.Komisia 2. mája 2018 navrhla vyčleniť v rámci Nástroja na prepájanie Európy na roky 2021 – 2027 finančné prostriedky na vojenskú mobilitu vo výške 6,5 miliardy EUR na financovanie civilno-vojenských projektov dvojakého využitia. Do navrhovaného nariadenia 13 boli vložené osobitné ustanovenia týkajúce sa financovania dopravnej infraštruktúry dvojakého využitia. Spoluzákonodarcovia dosiahli 7. marca 2019 spoločnú dohodu týkajúcu sa navrhovaného znenia nariadenia o Nástroji na prepájanie Európy na roky 2021 – 2027 s potrebnými ustanoveniami o zavedenom financovaní projektov dvojakého využitia 14 a odvtedy návrh nariadenia schválila Rada a Európsky parlament. Finančné prostriedky pridelené na Nástroj na prepájanie Európy na roky 2021 – 2027 budú finalizované ako súčasť rokovaní o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027.
14.Nástroj na prepájanie Európy prispeje podľa návrhu aj k financovaniu projektov dopravnej infraštruktúry s cieľom lepšie uspokojiť vojenské požiadavky. Tento príspevok EÚ by preto mal umožniť členským štátom, aby rozvíjali úseky infraštruktúry, ktoré budú slúžiť ako ciele v oblasti obrany, ako aj civilnej dopravy.
Vojenské požiadavky
15.Schválenie vojenských požiadaviek Radou znamená začiatok pre prácu na aspektoch vojenskej mobility v oblasti dopravnej infraštruktúry (pozri body 6 až 9 vyššie).
Analýza rozdielov
16.Ďalším opatrením zameraným na financovanie projektov dvojakého využitia bolo zistenie rozdielov medzi vojenskými a civilnými požiadavkami. Analýza rozdielov je porovnanie štandardov vojenskej infraštruktúry a geografického rozsahu vojenskej siete v rámci vojenských požiadaviek na jednej strane a súčasných technických požiadaviek a geografického rozsahu infraštruktúry transeurópskej dopravnej siete na strane druhej, a to vrátane identifikovaných praktických zmierňujúcich opatrení v oblastiach, v ktorých existujú rozdiely.
17.Analýza rozdielov bola predložená Rade 3. mája 2019 vo forme spoločného pracovného dokumentu útvarov 15 .
18.Celkovo je posúdenie pozitívne: pokiaľ ide o požiadavky na infraštruktúru, veľká časť vojenských noriem sa v zásade považuje za zlučiteľnú s požiadavkami transeurópskej dopravnej siete; a pokiaľ ide o geografické údaje (vojenská sieť), 94 % infraštruktúry označenej za relevantnú na vojenské účely sa prekrýva s geografickým rozsahom transeurópskej dopravnej siete. Okrem toho sa zistili praktické zmierňujúce opatrenia v prípadoch, keď sú rozdiely medzi vojenskými požiadavkami a požiadavkami transeurópskej dopravnej siete významné.
19.Výsledky analýzy rozdielov majú dva dôležité dôsledky. Po prvé sa identifikáciou prekrývania medzi sieťou vojenskej mobility a geografickým rozsahom transeurópskej dopravnej siete vymedzí geografické pokrytie projektov na účely projektov dvojakého využitia v rámci Nástroja na prepájanie Európy z balíka vojenskej mobility, pretože oprávnené budú iba projekty, ktoré sú súčasťou geografickej siete vojenskej mobility, ako aj transeurópskej dopravnej siete. Prekrývanie v rozsahu 94 % medzi dopravnou infraštruktúrou, ktorú členské štáty EÚ určili ako relevantnú pre vojenskú mobilitu, a transeurópskou dopravnou sieťou preukazuje, že existujú synergie medzi civilnou a vojenskou dopravou.
20.Po druhé, ako už bolo uvedené, vzhľadom na výsledky analýzy rozdielov vyzval Politický a bezpečnostný výbor Európsku službu pre vonkajšiu činnosť/Vojenský štáb EÚ, aby aktualizovali vojenské požiadavky so zreteľom na ich schválenie Radou v lete 2019. Očakáva sa, že vďaka aktualizácii sa ešte zmenšia rozdiely medzi požiadavkami vojenskej a civilnej dopravnej infraštruktúry, ako aj prípadné rozdiely medzi vojenskými požiadavkami a požiadavkami na dvojaké využitie (pozri nižšie). Po aktualizácii vojenských požiadaviek sa bude revidovať aj analýza rozdielov.
Požiadavky dvojakého využitia
21.V navrhovanom nariadení o Nástroji na prepájanie Európy na roky 2021 – 2027 sa stanovuje, že Komisia prijme vykonávací akt, v ktorom sa v prípade potreby uvedú najmä požiadavky na infraštruktúru uplatniteľné na určité kategórie opatrení v oblasti infraštruktúry dvojakého využitia. Komisia do tohto procesu zapojí Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, členské štáty EÚ a príslušné zainteresované strany. Konzultácie so zainteresovanými stranami sa začali v polovici apríla 2019.
22.Analýzou rozdielov sa položili základy na vymedzenie požiadaviek dvojakého využitia a očakáva sa, že do konca roka 2019 budú pripravené, aby mohli byť prijaté, kým nebude prijaté nariadenie o Nástroji na prepájanie Európy na roky 2021 – 2027.
Plán projektov dvojakého využitia
23.Keď členské štáty EÚ identifikujú oblasti potrebnej modernizácie existujúcej infraštruktúry a možné nové projekty v oblasti infraštruktúry a keď sa vymedzia požiadavky dvojakého využitia, Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť budú spolupracovať s členskými štátmi EÚ a so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na orientačnom pláne projektov dvojakého využitia. To sa realizuje do roku 2020.
B.Revízia nariadenia o transeurópskej dopravnej sieti
24.Komisia očakáva revíziu nariadenia o transeurópskej dopravnej sieti 16 , ktorá by mala byť dokončená v prvom polroku 2020. Komisia do procesu revízie zahrnie určité vojenské požiadavky a/alebo požiadavky týkajúce sa dvojakého využitia.
C.Informačný systém TENtec
25.TENtec je informačný systém Komisie na koordináciu a podporu politiky transeurópskej dopravnej siete.
26.Už sa ukázalo, že je veľmi užitočný na účely vojenskej mobility, pretože umožnil konvertovať geografické údaje určené vo vojenských požiadavkách na vizuálny formát a vytvoriť interaktívny prehliadač TENtec Military Mobility Map Viewer 17 . Tento prehliadač poskytuje vizuálny spôsob, ako analyzovať sieť vojenskej mobility, vykonávať rôzne výpočty s ohľadom na dĺžku siete vojenskej mobility a jej prekrývanie s transeurópskou dopravnou sieťou, ako aj uľahčovať cezhraničné spojenia.
27.TENtec sa okrem toho neprestajne zlepšuje: napríklad do leta 2019 sa očakáva aktualizácia technických parametrov TENtec, ktorá sa bude vzťahovať na základné body týkajúce sa vojenskej mobility.
Akčný plán sa napokon týka možného prepojenia vojenských a civilných databáz. Konzultácie s príslušnými stranami, pokiaľ ide o uskutočniteľnosť takýchto opatrení, sa začnú v roku 2020.
IV.PREPRAVA NEBEZPEČNÉHO TOVARU
28.Vojenská preprava nebezpečného tovaru je ďalšou oblasťou, v ktorej môžu opatrenia EÚ poskytnúť pridanú hodnotu. Európska obranná agentúra uzavrela v úzkej spolupráci s útvarmi Komisie prieskum zameraný na existujúce pravidlá uplatniteľné na prepravu nebezpečného tovaru vo vojenskom sektore. Zistenia boli v apríli 2019 predložené členským štátom EÚ zúčastneným v Európskej obrannej agentúre a budú sa ďalej posudzovať.
29.Prieskum mapuje vnútroštátne legislatívne rámce so zameraním na prekážky a obmedzenia pohybu nebezpečného tovaru. Vnútroštátne postupy týkajúce sa prepravy nebezpečného tovaru vo vojenskom sektore boli inventarizované a vytvoril sa dotazník, ktorý bol 8. októbra 2018 zaslaný členským štátom EÚ.
30.EÚ a NATO okrem toho v rámci štruktúrovaného dialógu medzi EÚ a NATO o vojenskej mobilite analyzovali možné synergie vo svojich príslušných činnostiach týkajúcich sa prepravy nebezpečného tovaru. Uvoľnením príslušnej normalizačnej dohody NATO, ako aj ďalších referenčných dokumentov pre EÚ sa v tejto súvislosti uľahčí zosúladenie ich úsilia v oblasti prepravy nebezpečného tovaru, ako aj v iných oblastiach spojených s vojenskou mobilitou.
31.Útvary Komisie analyzujú rôzne možnosti, ktoré by mohli zjednodušiť prepravu nebezpečného tovaru, a tým zlepšiť vojenskú mobilitu. Výsledky tejto analýzy sa zohľadnia pri ďalšom rozvoji príslušných programov a iniciatív EÚ, a to aj v kontexte Európskej obrannej agentúry. Výsledok prieskumu Európskej obrannej agentúry, ktorý sa má uskutočniť v lete 2019, okrem toho pomôže posúdiť uskutočniteľnosť a potrebu ďalších opatrení na úrovni EÚ v súlade s akčným plánom.
32.Činnosti súvisiace s prepravou nebezpečného tovaru sa rozvíjajú v úzkej spolupráci medzi Európskou obrannou agentúrou, útvarmi Komisie a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť/Vojenským štábom EÚ. Výbor pre prepravu nebezpečného tovaru, ktorý tvoria civilní experti 18 , je pravidelne informovaný.
V.CLÁ A DAŇ Z PRIDANEJ HODNOTY
A.Clá
33.V akčnom pláne sa určili aj osobitné opatrenia s cieľom zefektívniť a zjednodušiť colné formality pre cezhraničné presuny vojenských síl a zároveň zabezpečiť súčinnosť s NATO. V súčasných colných právnych predpisoch v EÚ, ktoré sú účinné od mája 2016, sa predpokladá možnosť použitia formulára 302, ktorý je špecifickým colným formulárom zavedeným NATO, ktorý plní funkciu colného vyhlásenia len pre colný režim tranzit. Tieto právne predpisy by sa mohli zmeniť, aby sa formulár 302 rozšíril na určité colné režimy iné než tranzitné, ako je napr. dovoz a vývoz (vývoz len dočasne).
34.Súčasne by sa vytvorením formulára EÚ 302 zefektívnili cezhraničné presuny vojenských síl mimo zastrešenia NATO. Tento formulár by mohli využívať aj členské štáty EÚ, ktoré nie sú členmi NATO. Zosúladením formulára NATO 302 a formulára EÚ 302 v čo najväčšej možnej miere, teda s cieľom používať rovnaké formuláre, by sa v celej EÚ zjednodušili súvisiace colné režimy, čím by sa takisto zabezpečilo jednotné zaobchádzanie s presunmi vojenských síl zo strany colných orgánov vo všetkých členských štátoch EÚ.
35.Členské štáty EÚ preukázali na technickej úrovni širokú podporu pre návrhy zmien právnych predpisov potrebných na zjednodušenie colných formalít súvisiacich s cezhraničnými presunmi vojenských síl, ako aj na zavedenie formulára EÚ 302. Vytvorenie formulára EÚ 302 uľahčila Európska obranná agentúra v rámci svojho programu ad hoc v oblasti ciel, ktorá o tom zároveň informovala NATO. Úplné zosúladenie formulára 302 medzi NATO a EÚ závisí od posúdenia revidovaného formulára 302 z pohľadu NATO. Právny základ na použitie formulára EÚ 302 sa vytvorí zahrnutím vzoru tohto formulára do colných predpisov EÚ.
36.Zmeny právnych predpisov si vyžadujú rad zmien dvoch nariadení Komisie: delegovaného aktu 19 a vykonávacieho aktu 20 týkajúcich sa colného kódexu Únie 21 . Návrh na zmenu delegovaného aktu 22 by mala Komisia prijať na jeseň 2019 a návrh na zmenu vykonávacieho aktu 23 by mala Komisia prijať najskôr na začiatku roka 2020.
B.Daň z pridanej hodnoty
37.Ďalším dôležitým cieľom, ktorý Komisia dosiahla, je to, že 24. apríla 2019 prijala návrh na zmenu dane z pridanej hodnoty a zaobchádzania so spotrebnou daňou, pokiaľ ide o obranné úsilie v rámci Únie 24 . Vzhľadom na to, že na dodávky ozbrojeným silám, ktoré sa zúčastňujú na obrannom úsilí NATO mimo svojej krajiny, sa už takéto výnimky vzťahujú, cieľom návrhu je zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie v oblasti obranného úsilia v rámci NATO a EÚ tým, že sa dodávky ozbrojeným silám oslobodia od dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní, keď sú tieto sily nasadené mimo svojho vlastného členského štátu a podieľajú sa na obrannom úsilí v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Zosúladením nepriameho daňového zaobchádzania v súvislosti s obidvoma obrannými úsiliami sa v rámci iniciatívy uznáva rastúci význam spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a vojenskej mobility.
38.Návrh bol predložený pracovnej skupine Rady pre daňové otázky 16. mája 2019. Rokovania budú pokračovať počas fínskeho predsedníctva EÚ. Komisia by uvítala, keby Rada prijala návrh čo najskôr.
VI.Schvaľovanie cezhraničných presunov
39.Činnosti v tejto oblasti sa ďalej rozvíjali v rámci Európskej obrannej agentúry, najmä v rámci programu „Optimalizácia schvaľovania postupov cezhraničných presunov v Európe“, multimodálneho dopravného uzla EÚ a technickej dohody o diplomatických postupoch v leteckej doprave. Do programu Európskej obrannej agentúry s názvom „Optimalizácia schvaľovania postupov cezhraničných presunov v Európe“, ktorý bol podpísaný na zasadnutí Riadiaceho výboru Európskej obrannej agentúry 14. mája 2019, sa zapojilo 23 členských štátov EÚ. Harmonizáciou a zjednodušením cezhraničných postupov so zameraním sa na pozemné a letecké presuny v kombinácii s postupmi v oblasti diplomatických povolení sa prostredníctvom tohto programu zlepšia a uľahčia spôsobilosti členských štátov EÚ pri presunoch vojenských síl, pokiaľ ide o operácie, cvičenia a každodenné činnosti.
40.Projekt multimodálneho dopravného uzla EÚ založený v roku 2013 prispel doplnením týchto aktivít k vytvoreniu geografickej siete uľahčujúcej pohyb vojsk. Na projekte sa v súčasnosti zúčastňuje 14 členských štátov EÚ. V súčasnosti sa v rámci projektu multimodálneho dopravného uzla EÚ čaká na podpísanie technickej dohody o prekročení hranice a dopravných pozemných presunoch. Pokiaľ ide o technickú dohodu o diplomatickom povolení, predpokladá sa predbežné schválenie diplomatických povolení v leteckej doprave. Dohodu od jej zriadenia v roku 2012 podpísalo 20 členských štátov EÚ. Výsledky projektu multimodálneho dopravného uzla EÚ a diplomatických povolení budú ďalej podporovať činnosti, ktoré sa vykonávajú v rámci programu schvaľovania cezhraničných presunov.
VII.Ďalšie otázky
41.V akčnom pláne sa ďalej poukázalo na určité právne aspekty, napríklad na možný vplyv dohody o postavení ozbrojených síl EÚ na vojenskú mobilitu. Dohoda o postavení ozbrojených síl EÚ bola podpísaná v roku 2003 a nadobudla účinnosť 1. apríla 2019 25 po ukončení ratifikačného procesu Írskom. Dohoda sa vzťahuje na postavenie vojenského a civilného personálu vyslaného do inštitúcií EÚ, ako aj veliteľstva a ozbrojených síl, ktoré môžu byť poskytnuté EÚ v súvislosti s prípravou a vykonávaním úloh uvedených v článku 42 ZEÚ vrátane cvičení.
42.Európska obranná agentúra uskutočnila prieskum s cieľom zmapovať vnútroštátne legislatívne rámce, pričom sa zamerala na upozornenia na presuny a obmedzenia presunov a vnútroštátny výklad medzinárodných nástrojov a postupov. Z výsledkov tohto prieskumu získajú útvary Komisie a Európska obranná agentúra informácie na účely ďalšej práce.
43.V akčnom pláne sa okrem toho uznalo, že je dôležité zohľadniť význam vojenskej mobility v kontexte iných prierezových otázok, ako je boj proti hybridným hrozbám. Počas realizácie 22 opatrení spoločného rámca boja proti hybridným hrozbám 26 sa dve opatrenia považovali za relevantné pre vojenskú mobilitu: opatrenie 3 – strategické komunikácie a opatrenie 7 – ochrana kritickej dopravnej infraštruktúry. Vykonávanie obidvoch opatrení pokračuje a v možnej budúcej revízii spoločného rámca by sa mohla stanoviť priama zmienka o vojenskej mobilite s cieľom priblížiť potenciálne hrozby v týchto dvoch oblastiach.
VIII.ZÁVERY A ĎALŠIE KROKY
44.Od začatia akčného plánu sa dosiahol významný a hmatateľný pokrok vo všetkých oblastiach a boli vypracované kľúčové dokumenty, konkrétne vojenské požiadavky, analýza rozdielov a návrh na zmeny v oblasti dane z pridanej hodnoty. Hmatateľným úspechom je okrem toho skutočnosť, že 23 členských štátov EÚ podpísalo dohodu o programe Európskej obrannej agentúry o schvaľovaní postupov cezhraničných presunov v Európe. Značný pokrok sa dosiahol aj v takých oblastiach, ako je preprava nebezpečného tovaru a clá.
45.Tento pokrok by nebol možný bez celovládneho zapojenia členských štátov EÚ pri rešpektovaní ich národnej zvrchovanosti a rozhodovania, ani bez úzkej a nepretržitej spolupráce medzi útvarmi Komisie, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť vrátane Vojenského štábu EÚ a Európskou obrannou agentúrou. Štruktúrovaným dialógom medzi EÚ a NATO sa ďalej posilní spolupráca v oblasti vojenskej mobility. Komisia a vysoká predstaviteľka vítajú tento prístup a sú odhodlaní pokračovať v práci rovnakým spôsobom a rovnakým tempom.
46.Ďalšia správa o pokroku bude predložená do konca leta 2020.
Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade o zlepšovaní vojenskej mobility v Európskej únii {JOIN(2017) 41 final}.
Predseda Juncker, Správa o stave Únie 2017, 13. septembra 2017, http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-17-3165_sk.htm.
Závery Rady o vykonávaní globálnej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany, 14. novembra 2016, https://www.consilium.europa.eu/media/22459/eugs-conclusions-st14149en16.pdf.
Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, jún 2016, http://eeas.europa.eu/archives/docs/top_stories/pdf/eugs_review_web.pdf.
Závery Rady o bezpečnosti a obrane v kontexte globálnej stratégie EÚ, 25. júna 2018, odsek 18, http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10246-2018-INIT/sk/pdf.
Spoločné vyhlásenie predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie a generálneho tajomníka Organizácie Severoatlantickej zmluvy o spolupráci EÚ a NATO, https://www.consilium.europa.eu/media/36096/nato_eu_final_eng.pdf.
Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade o akčnom pláne vojenskej mobility {JOIN(2018)05 final}, s. 10.
Zasadnutie Európskej rady (28. júna 2018) – závery, 28. júna 2018, https://www.consilium.europa.eu/media/35936/28-euco-final-conclusions-en.pdf.
Závery Rady o bezpečnosti a obrane v kontexte globálnej stratégie EÚ, (13978/18), 19. novembra 2018, http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-13978-2018-INIT/sk/pdf.
Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade o akčnom pláne vojenskej mobility {JOIN(2018)05 final}, s. 10.
Vojenské požiadavky na vojenskú mobilitu v rámci EÚ a mimo nej (ST 14770/18), 28. novembra 2018.
Spoločný pracovný dokument útvarov – Vojenské požiadavky a transeurópska dopravná sieť: analýza rozdielov (Military requirements and trans-European transport network: gap analysis), {SWD(2019) 175 final}.
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014, 6. júna 2018.
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014 – správa o pokroku, Rada Európskej únie, 2018/0228(COD), 13. marca 2019, https://www.consilium.europa.eu/media/38507/st07207-re01-en19.pdf.
Pozri poznámku pod čiarou č. 11.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).
Prístup do interaktívneho prehliadača sa poskytuje na základe potreby poznať prostredníctvom emailovej adresy move-tentec@ec.europa.eu .
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13).
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 1).
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 558).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).
Pozri uvedenú poznámku pod čiarou č. 18.
Pozri uvedenú poznámku pod čiarou č. 19.
COM(2019)192/F1 – Návrh smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a smernica 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie na základe rámca Únie.
Dohoda medzi členskými štátmi Európskej únie o postavení vojenského a civilného personálu vyslaného do inštitúcií Európskej únie, veliteľstiev a síl, ktoré môžu byť k dispozícii Európskej únii v kontexte príprav a plnenia úloh uvedených v článku 17 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, aj v rámci cvičení, ako aj vojenského a civilného personálu členských štátov, ktorý je Európskej únii k dispozícii s cieľom pôsobiť v tomto kontexte (EU SOFA) (Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 6).
Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám – reakcia Európskej únie, JOIN(2016) 018 final.